SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010

20.12.2013 - (COM(2013)0520 – C7‑0223/2013 – 2013/0253(COD)) - ***I

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Elisa Ferreira


NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010

(COM(2013)0520 – C7‑0223/2013 – 2013/0253(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0520),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0223/2013),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–   so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 6. novembra 2013[1],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 17. októbra 2013[2],

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci (A7–0478/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[3]*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

Návrh

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[4]

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[6],

keďže:

(1)       Lepšie integrovaný vnútorný trh s bankovými službami zohráva kľúčovú úlohu v záujme posilnenia oživenia hospodárstva v Únii. Súčasná finančná a hospodárska kríza však ukázala, že fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti je ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. Znížila sa likvidita medzibankových trhov a dochádza k poklesu cezhraničných bankových činností v dôsledku strachu z „nákazy“ a nedostatočnej dôvery v iné vnútroštátne bankové systémy a v schopnosť členských štátov podporovať banky. Predstavuje to reálny zdroj znepokojenia na vnútornom trhu, na ktorom bankové inštitúcie využívajú európsky pas a väčšina z nich pôsobí vo viacerých členských štátoch.

(2)       Túto nedostatočnú dôveru a nestabilitu na trhu prehlbujú rozdiely vo vnútroštátnych pravidlách riešenia krízových situácií medzi rôznymi členskými štátmi a v príslušných administratívnych postupoch, ako aj absencia jednotného rozhodovacieho procesu na úrovni Únie na riešenie krízových situácií cezhraničných bánk, keďže nezabezpečujú istotu a predvídateľnosť v súvislosti s možným výsledkom úpadku banky. Rozhodnutia o riešení krízových situácií prijaté len na vnútroštátnej úrovni a v neharmonizovaných právnych rámcoch môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku môžu oslabiť fungovanie vnútorného trhu.

(3)       Rôzne postupy členských štátov pri zaobchádzaní s veriteľmi bánk, ktorých krízová situácia sa rieši, a pri záchrane bánk v úpadku pomocou vonkajších zdrojov (bail out) majú vplyv najmä na vnímané kreditné riziko, finančné zdravie a platobnú schopnosť ich bánk. To oslabuje dôveru verejnosti v bankový sektor a bráni uplatňovaniu slobody usadiť sa a slobodnému poskytovaniu služieb v rámci vnútorného trhu, pretože náklady na financovanie by boli nižšie, keby takéto rozdiely v postupoch členských štátov neexistovali.

(4)       Rozdiely vo vnútroštátnych pravidlách riešenia krízových situácií medzi rôznymi členskými štátmi a v príslušných administratívnych postupoch môžu viesť k vyšším nákladom bánk a zákazníkov na prijaté úvery a pôžičky len z dôvodu ich miesta usadenia a bez ohľadu na ich skutočnú úverovú bonitu. Okrem toho zákazníci bánk v niektorých členských štátoch majú vyššiu úrokovú mieru na úvery než zákazníci bánk v iných členských štátoch bez ohľadu na svoju úverovú bonitu.

(4a)     V dôsledku neschopnosti niektorých členských štátov mať dobre fungujúce inštitúcie v oblasti riešenia krízových situácií bánk sa v posledných rokoch prehĺbili škody spôsobené krízou bankovníctva.

(4b)     Vnútroštátne orgány môžu byť motivované zachraňovať banky z verejných zdrojov pred pristúpením k procesu riešenia krízovej situácie, preto bude vytvorenie jednotného európskeho mechanizmu riešenia krízových situácií veľmi dôležité pre vytvorenie rovnosti podmienok a neutrálnejší prístup k rozhodovaniu o tom, či je nutné riešiť krízovú situáciu danej banky.

(5)       Pokiaľ pravidlá a postupy riešenia krízových situácií a prístupy k rozdeleniu bremena zostanú vnútroštátne a finančné zdroje potrebné na financovanie riešenia krízových situácií sa získavajú a vynakladajú na vnútroštátnej úrovni, vnútorný trh bude aj naďalej roztrieštený. Vnútroštátne orgány dohľadu majú navyše silnú motiváciu minimalizovať potenciálny vplyv bankových kríz na svoje národné hospodárstva tým, že prijmú jednostranné opatrenia zamerané na účelové viazanie bankových operácií, napríklad obmedzením prevodov a požičiavania v rámci skupiny alebo ukladaním prísnejších požiadaviek na likviditu a kapitálových požiadaviek dcérskym spoločnostiam v rámci svojich jurisdikcií, do ktorých patria materské spoločnosti v potenciálnom úpadku. Vnútroštátne a sporné otázky medzi domovskou a hostiteľskou krajinou podstatne znižujú účinnosť v cezhraničnom procese riešenia krízových situácií. Obmedzujú sa tak cezhraničné činnosti bánk, čím vznikajú prekážky pri uplatňovaní základných slobôd a narúša sa hospodárska súťaž na vnútornom trhu.

(6)       Smernica Európskeho parlamentu a Rady[7] [] je rozhodujúcim krokom smerom k harmonizácii vnútroštátnych pravidiel riešenia krízových situácií bánk a stanovila sa v nej spolupráca orgánov pre riešenie krízových situácií v prípade, keď riešia úpadok cezhraničných bánk. Harmonizácia stanovená smernicou [ ] však ešte nie je úplná a rozhodovací proces nie je centralizovaný. V smernici [] sa v zásade stanovujú spoločné nástroje a právomoci na riešenie krízových situácií, ktoré majú k dispozícii vnútroštátne orgány každého členského štátu, ktoré sa však do určitej miery môžu rozhodnúť podľa vlastného uváženia, ako budú uplatňovať dané nástroje a používať vnútroštátne mechanizmy financovania na podporu postupov riešenia krízových situácií. Napriek tomu, že regulačnými a mediačnými úlohami bol poverený európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo, EBA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010[8], smernica [ ] úplne nezabraňuje tomu, aby členské štáty prijímali samostatné a potenciálne nekonzistentné rozhodnutia týkajúce sa riešenia krízových situácií cezhraničných skupín, ktoré môžu ovplyvniť výšku celkových nákladov na riešenie krízových situácií. Keďže sa v nej navyše stanovujú vnútroštátne mechanizmy financovania, nezabezpečuje dostatočné zníženie závislosti bánk od podpory z rozpočtov jednotlivých štátov a nezabraňuje sa úplne prijímaniu rôznych prístupov členských štátov k využívaniu mechanizmov financovania.

(7)       Zabezpečenie toho, aby sa v rámci Únie prijímali účinné jednotné rozhodnutia o riešení krízových situácií bánk v úpadku, okrem iného aj v súvislosti s používaním financovania získaného na úrovni Únie, zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska dobudovania vnútorného trhu s finančnými službami. V rámci vnútorného trhu môže úpadok bánk v jednom členskom štáte ovplyvniť stabilitu finančných trhov v celej Únii. Zabezpečenie účinných a jednotných pravidiel riešenia krízových situácií a rovnocenných podmienok financovania riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch je ako prostriedok na zachovanie hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania vnútorného trhu v najlepšom záujme nielen členských štátov, v ktorých banky vykonávajú svoju činnosť, ale aj všetkých členských štátov vo všeobecnosti. Bankové systémy na vnútornom trhu sú vo vysokej miere navzájom prepojené, bankové skupiny sú medzinárodné a banky majú veľký percentuálny podiel zahraničných aktív. Ak by sa jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií nezriadil, bankové krízy v členských štátoch zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu (ďalej len „JMD“) by mali silnejší negatívny systémový vplyv aj na nezúčastnené členské štáty. Zriadením jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) sa zvýši stabilita bánk v zúčastnených členských štátoch a predíde sa presahovaniu účinkov kríz do nezúčastnených členských štátov, čím sa uľahčí fungovanie celého vnútorného trhu. Mechanizmy spolupráce, pokiaľ ide o inštitúcie usadené v zúčastnených aj nezúčastnených členských štátoch, my mali byť jasné, a je dôležité zaistiť, aby nezúčastnené členské štáty neboli diskriminované.

(7a)     V záujme obnovy dôvery voči bankovému sektoru a jeho dôveryhodnosti uskutoční Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) komplexné posúdenie súvah všetkých bánk podliehajúcich priamemu dohľadu. V prípade tých bánk v zúčastnených členských štátoch, ktoré nepodliehajú priamemu dohľadu ECB, by príslušné orgány v spolupráci s ECB mali uskutočniť rovnocenné posúdenie súvahy, primerané veľkosti a obchodnému modelu banky. To by taktiež prispelo k obnove dôveryhodnosti a zaistilo, aby všetky banky podliehali kontrole.

(7b)     Aby boli na celom vnútornom trhu zabezpečené rovnaké podmienky, mal by sa každý rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií v Únii riadiť smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a prípadnými delegovanými aktmi prijatými v súlade s touto smernicou. Pri plnení svojich úloh uvedených v tomto nariadení by Komisia a rada mali konať v súlade s požiadavkami tejto smernice a delegovaných aktov. Touto smernicou by sa malo riadiť plánovanie ozdravovania a riešenia krízových situácií, včasné zásahy, podmienky a zásady riešenia krízových situácií, ako aj využívanie nástrojov na riešenie krízových situácií v rámci SRM. Hlavným cieľom je, aby sa toto nariadenie týkalo len tých aspektov, ktoré sú nutné na zaistenie toho, aby sa v rámci SRM uplatňovala uvedená smernica a boli k dispozícii primerané potrebné finančné prostriedky. Na Komisiu a radu by sa mali vzťahovať aj ďalšie príslušné právne predpisy Únie vrátane záväzných regulačných a vykonávacích technických noriem vypracovaných EBA a prijatých Komisiou v súlade s článkami 10 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia a rada by taktiež mali podliehať usmerneniam a odporúčaniam prijatým agentúrou EBA vo vzťahu k smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia a prípadne vo vzťahu k akýmkoľvek rozhodnutiam EBA prijatým počas záväznej mediácie podľa článku 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(8)       V nadväznosti na zriadenie JMD nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013[9] , ktorým sa zabezpečuje centrálny dohľad ECB nad bankami v zúčastnených členských štátoch, dochádza k nesúladu medzi dohľadom Únie nad takýmito bankami a vnútroštátnym zaobchádzaním s týmito bankami pri konaní zameranom na riešenie krízových situácií podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

(8a)     Nariadenie (EÚ) č. 1024/2013 umožňuje, aby členský štát, ktorý nepatrí do eurozóny a dobrovoľne spolupracuje s JMD, svoju úzku spoluprácu s JMD ukončil. Môže tak nastať situácia, že sa členský štát rozhodne opustiť JMD, na svojom území však má inštitúciu, ktorá využíva finančné prostriedky na riešenie krízovej situácie z fondu SRM. Do tohto nariadenia by sa pri revízii mali zahrnúť ustanovenia o riešení takejto situácie.

(9)       Zatiaľ čo banky v členských štátoch mimo JMD využívajú zosúladené vnútroštátne mechanizmy dohľadu a riešenia krízových situácií a finančné zabezpečovacie mechanizmy, na banky v členských štátoch zúčastnených na JMD sa vzťahujú mechanizmy Únie v oblasti dohľadu a vnútroštátne mechanizmy riešenia krízových situácií a finančné zabezpečovacie mechanizmy. Tento nesúlad vytvára znevýhodnenie v hospodárskej súťaži pre banky v členských štátoch zúčastnených na JMD v porovnaní s bankami v ostatných členských štátoch. Keďže sa dohľad a riešenie krízových situácií vykonávajú na dvoch rôznych úrovniach v rámci JMD, intervencia a riešenie krízových situácií bánk v členských štátoch zúčastnených na JMD by neboli až také rýchle, konzistentné a účinné ako v prípade bánk v členských štátoch mimo JMD. To má negatívne dôsledky pre náklady na financovanie týchto bánk a vytvára znevýhodnenie v hospodárskej súťaži, ktoré poškodzuje členské štáty, v ktorých tieto banky vykonávajú svoju činnosť, ako aj celkové fungovanie vnútorného trhu. Z tohto dôvodu je na zaručenie rovnakých podmienok nevyhnutný centralizovaný mechanizmus riešenia krízových situácií pre všetky banky vykonávajúce svoju činnosť v členských štátoch zúčastnených na JMD.

(10)     Rozdelenie zodpovednosti v oblasti riešenia krízových situácií medzi vnútroštátnu úroveň a úroveň Únie by sa malo zosúladiť s rozdelením zodpovednosti v oblasti dohľadu medzi týmito úrovňami. Pokiaľ dohľad zostane na vnútroštátnej úrovni v členskom štáte, tento členský štát by mal zostať zodpovedný za finančné dôsledky úpadku banky. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa mal preto rozšíriť na banky a finančné inštitúcie, ktoré sú usadené v členských štátoch zúčastnených na JMD a ktoré podliehajú dohľadu ECB v rámci JMD. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa nemal vzťahovať na banky usadené v členských štátoch nezúčastnených na JMD. Keby sa na takéto členské štáty vzťahoval jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, vznikli by tak pre ne nesprávne stimuly. Najmä orgány dohľadu v týchto členských štátoch by mohli zaujať zhovievavejší postoj voči bankám patriacim do ich jurisdikcie, keďže by finančné riziká úpadku týchto bánk nemuseli znášať v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu by sa v záujme zabezpečenia paralelnosti s JMD mal jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií vzťahovať na členské štáty zúčastnené na JMD. Ak členské štáty vstúpia do JMD, mal by sa na ne automaticky vzťahovať aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií. V konečnom dôsledku sa očakáva, že jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií sa rozšíri na celý vnútorný trh.

(11)     Kľúčovým prvkom, bez ktorého by jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií nemohol riadne fungovať, je jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk (ďalej len „fond“). Rôzne systémy vnútroštátneho financovania by narušili uplatňovanie jednotných pravidiel riešenia krízových situácií bánk na vnútornom trhu. Ak by malo zostať financovanie riešenia krízových situácií na vnútroštátnej úrovni, prepojenie medzi štátnym a bankovým sektorom by sa nenarušilo a investori by aj naďalej stanovovali podmienky pôžičiek podľa miesta zriadenia bánk, a nie podľa ich úverovej bonity. Súčasná rozsiahla fragmentácia finančného trhu by sa tiež nezmenila. Fond by mal pomôcť zabezpečiť jednotné administratívne postupy pri financovaní riešenia krízových situácií a zabrániť vytváraniu prekážok pri uplatňovaní základných slobôd alebo narúšaniu hospodárskej súťaže v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych postupov. Fond by mali financovať priamo banky a mal by združovať prostriedky na úrovni Únie, aby sa zdroje na riešenie krízových situácií mohli objektívne rozdeľovať medzi členské štáty, čím by sa zvýšila finančná stabilita a obmedzila súvislosť medzi vnímanou fiškálnou pozíciou jednotlivých členských štátov a nákladmi na financovanie bánk a spoločností vykonávajúcich svoju činnosť v týchto členských štátoch. S cieľom ďalej toto prepojenie oslabovať by sa mali zakázať rozhodnutia prijaté v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ktoré majú priamy dosah na fiškálnu zodpovednosť členských štátov.

(12)     Je preto potrebné prijať opatrenia na vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií pre všetky členské štáty zúčastnené na jednotnom mechanizme dohľadu s cieľom uľahčiť riadne a stabilné fungovanie vnútorného trhu.

(13)     Centralizované uplatňovanie pravidiel riešenia krízových situácií bánk stanovených v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] jednotným orgánom Únie pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch možno zabezpečiť len vtedy, keď budú pravidlá týkajúce sa zriadenia a fungovania jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií priamo uplatniteľné v členských štátoch s cieľom zabrániť rozdielnym výkladom v členských štátoch. Aby sa zaistilo harmonizované uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií, mala by rada spolu s Komisiou prijať príručku na riešenie krízových situácií uvádzajúcu jasné a podrobné usmernenia týkajúce sa používania nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. To by malo priniesť prospech vnútornému trhu ako celku, pretože to pomôže zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a odstrániť prekážky slobodného uplatňovania základných slobôd, a to nielen v zúčastnených členských štátoch, ale na celom vnútornom trhu.

(14)     Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa mal rovnako ako nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 vzťahovať na všetky úverové inštitúcie usadené v zúčastnených členských štátoch. V rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by však malo byť možné riešiť krízovú situáciu akejkoľvek úverovej inštitúcie v zúčastnenom členskom štáte priamo, aby sa na vnútornom trhu predchádzalo asymetriám pri zaobchádzaní s inštitúciami v úpadku a veriteľmi v priebehu procesu riešenia krízových situácií. Pokiaľ materské spoločnosti, investičné spoločnosti a finančné inštitúcie podliehajú dohľadu ECB na konsolidovanom základe, mali by sa zahrnúť do rozsahu pôsobnosti jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Hoci ECB nad týmito inštitúciami nebude vykonávať individuálny dohľad, bude jediným orgánom dohľadu, ktorý bude mať celkový prehľad o riziku, ktorému je vystavená skupina a nepriamo jej jednotliví členovia. Ak by sa z rozsahu pôsobnosti jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií vylúčili subjekty, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe v rozsahu právomoci ECB, bolo by nemožné plánovať riešenie krízových situácií bankových skupín a prijať stratégiu riešenia krízových situácií skupín a zároveň by sa podstatne znížila účinnosť akýchkoľvek rozhodnutí o riešení krízových situácií.

(15)     V rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by sa mali rozhodnutia prijímať na najprimeranejšej úrovni. Rada, a najmä jej výkonné zasadnutie, by mala mať právomoc pripravovať a prijímať všetky rozhodnutia o postupe riešenia krízovej situácie v čo najširšom možnom rozsahu, a zároveň rešpektovať úlohu Komisie, ako je uvedená v ZFEÚ, najmä v jej článkoch 114 a 107.

(15a)   Pri plnení úloh podľa tohto nariadenia by mala Komisia konať oddelene od svojich ostatných úloh a striktne v súlade s cieľmi a zásadami vymedzenými v tomto nariadení a v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Oddelenie úloh by malo byť zaistené prostredníctvom organizačného rozdelenia.

(16)     ECB má ako orgán dohľadu v rámci JMD najlepšie možnosti posúdiť, či je úverová inštitúcia v úpadku alebo či pravdepodobne bude v úpadku a či neexistujú žiadne reálne vyhliadky na to, že by nejaké alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu zabránilo jej úpadku v primeranom časovom horizonte. Rada by na svojom výkonnom zasadnutí mala na základe oznámenia ECB a posúdenia podmienok pre riešenie krízovej situácie predložiť Komisii návrh rozhodnutia začať riešiť krízovú situáciu subjektu. Tento návrh rozhodnutia by mal obsahovať odporúčanie, pokiaľ ide o jasný a podrobný▐ rámec pre nástroje na riešenie krízových situácií a prípadne pre využívanie fondu. V tomto rámci by rada na svojom výkonnom zasadnutí mala rozhodnúť o programe riešenia krízových situácií a dať inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v súvislosti s nástrojmi a právomocami na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú vykonávať na vnútroštátnej úrovni. Bez toho, aby bola dotknutá účinnosť rozhodovacích postupov rady, by sa mali členovia rady pri prijímaní rozhodnutí usilovať o konsenzus.

(17)     Rada by mala byť splnomocnená prijímať rozhodnutia, a to najmä v súvislosti s plánovaním riešenia krízových situácií, posudzovaním riešiteľnosti krízových situácií, odstraňovaním prekážok brániacim riešiteľnosti krízovej situácie a prípravou opatrení na riešenie krízových situácií. Rade by pri plánovaní riešenia krízových situácií a pri príprave rozhodnutí týkajúcich sa riešenia krízových situácií mali pomáhať vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Keďže navyše výkon právomocí riešiť krízové situácie zahŕňa uplatňovanie vnútroštátneho práva, za vykonávanie rozhodnutí o riešení krízových situácií by mali byť zodpovedné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií.

(18)     Z hľadiska dobrého fungovania vnútorného trhu zohráva kľúčovú úlohu to, aby sa tie isté pravidlá uplatňovali na všetky opatrenia na riešenie krízových situácií bez ohľadu na to, či ich prijímajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] alebo či sa prijímajú v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Komisia uvedené opatrenia posúdi podľa článku 107 ZFEÚ. Keď používanie mechanizmov riešenia krízových situácií nezahŕňa štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia by mala v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok na celom jednotnom trhu posúdiť uvedené opatrenia analogicky podľa článku 107 ZFEÚ. Ak oznámenie podľa článku 108 ZFEÚ nie je potrebné, keďže použitie fondu navrhované radou, ako ho naplánovala na svojom výkonnom zasadnutí, nezahŕňa štátnu pomoc podľa článku 107 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť integritu vnútorného trhu medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi, by Komisia pri posudzovaní navrhovaného použitia fondu mala analogicky uplatňovať príslušné pravidlá štátnej pomoci podľa článku 107 ZFEÚ. Rada by nemala prijať rozhodnutie o programe riešenia krízových situácií, až kým Komisia prostredníctvom analógie s pravidlami štátnej pomoci nezabezpečí, že použitie fondu bude spĺňať rovnaké pravidlá ako intervencie zo strany mechanizmov riešenia krízových situácií.

(19)     S cieľom zabezpečiť rýchly a účinný rozhodovací proces pri riešení krízových situácií by rada mala byť osobitnou agentúrou Únie s osobitnou štruktúrou zodpovedajúcou jej osobitným úlohám, ktorá sa bude odlišovať od modelu všetkých ostatných agentúr Únie. V jej zložení by sa mali náležite zohľadniť všetky príslušné záujmy relevantné z pohľadu postupov riešenia krízových situácií. Rada by mala vykonávať svoju činnosť na výkonných a plenárnych zasadnutiach. Rada by na svojom výkonnom zasadnutí mala pozostávať z výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa a členov vymenovaných Komisiou a ECB, ktorí konajú nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku. Vzhľadom na úlohy rady by výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa mali byť menovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou. Výkonný riaditeľ a zástupca riaditeľa by sa mali vybrať na základe otvoreného výberového konania, o ktorom by mali byť riadne informovaní Európsky parlament a Rada. Vo výberovom konaní by sa mala dodržiavať zásada rodovej vyváženosti. Komisia by mala príslušnému výboru Európskeho parlamentu poskytnúť zoznam kandidátov na pozície výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Komisia by mala Európskemu parlamentu predložiť na schválenie návrh na vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Po schválení návrhu Európskym parlamentom by mala Rada prijať vykonávacie rozhodnutie na vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Pri rokovaní o riešení krízovej situácie banky alebo skupiny usadenej v jednom zúčastnenom členskom štáte by rada na svojom výkonnom zasadnutí mala prizvať a do rozhodovacieho procesu zapojiť aj člena, ktorého vymenuje dotknutý členský štát a ktorý bude zastupovať svoj vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Pri rokovaní o riešení krízovej situácie cezhraničnej skupiny by rada na svoje výkonné zasadnutie mala prizvať a do rozhodovacieho procesu zapojiť aj členov, ktorých vymenujú dotknuté domovské a všetky dotknuté hostiteľské členské štáty a ktorí budú zastupovať svoje dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Domovské a hostiteľské orgány by však na rozhodovanie mali mať vyvážený vplyv, takže hostiteľské orgány by mali mať spolu jediný hlas. V rozhodovacom procese je potrebné riadne zohľadniť veľkosť a význam dcérskej spoločnosti, pobočky alebo subjektu, na ktorý sa vzťahuje konsolidovaný dohľad, v hospodárstvach jednotlivých členských štátov a v skupine ako celku.

(19a)   Keďže účastníci rozhodovacieho procesu rady by sa mali na svojich výkonných zasadnutiach obmieňať v závislosti od členského štátu (členských štátov), v ktorom (ktorých) príslušná inštitúcia alebo skupina pôsobí, stáli účastníci – výkonný riaditeľ, zástupca výkonného riaditeľa a členovia vymenovaní Komisiou a ECB – by mali zabezpečiť, aby boli rozhodnutia prijaté na výkonných zasadnutiach rady v rôznom zložení koherentné, vhodné a primerané.

(19b)   EBA by sa mala zúčastňovať na zasadnutiach rady ako pozorovateľ. Ďalší pozorovatelia, ako je zástupca Európskeho mechanizmu pre stabilitu, môžu byť prizvaní na účasť na zasadnutiach rady, keď to bude vhodné. Pozorovatelia by mali byť viazaní rovnakými požiadavkami týkajúcimi sa dodržiavania služobného tajomstva ako členovia a zamestnanci rady a zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú na výmene so zúčastnenými členskými štátmi alebo ktorých vyšlú tieto štáty a ktorí vykonávajú úlohy v súvislosti s riešením krízovej situácie.

(19c) Rada by mala mať možnosť zriadiť vnútorné útvary na riešenie krízovej situácie zložené z vlastných zamestnancov a zo zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch, na čele ktorých by mali stáť koordinátori vymenovaní z radov zamestnancov rady na vyšších pozíciách, ktorí môžu byť prizvaní na účasť na výkonných zasadnutiach rady, ale nebudú mať hlasovacie práva.

(19d)   Zásada lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Únie je zakotvená v zmluvách, najmä v článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

(20)     Vzhľadom na úlohy rady a Komisie podľa tohto nariadenia a ciele riešenia krízových situácií, ktoré zahŕňajú ochranu verejných zdrojov, by sa fungovanie SRM malo financovať z príspevkov inštitúcií v zúčastnených členských štátoch. Za žiadnych okolností by sa pri hradení týchto nákladov nemalo zasahovať do rozpočtovej zodpovednosti členských štátov alebo Únie.

(21)     Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] by v súvislosti so všetkými aspektmi týkajúcimi sa procesu rozhodovania o riešení krízových situácií mala nahradiť podľa okolností Komisia a rada. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] by mali aj naďalej vykonávať činnosti spojené s plnením programu riešenia krízových situácií, ktorý prijala rada. V záujme zabezpečenia transparentnosti a demokratickej kontroly, ako aj ochrany práv inštitúcií Únie by sa rada mala zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade za akékoľvek rozhodnutia prijaté na základe tohto návrhu. Z rovnakých dôvodov transparentnosti a demokratickej kontroly by národné parlamenty mali mať určité práva na získavanie informácií o činnostiach rady a na zapájanie sa do dialógu s radou.

(21a)   Všetky relevantné orgány by mali zohľadňovať pri uplatňovaní tohto nariadenia zásadu proporcionality. Zásada proporcionality zahŕňa najmä hodnotenie vplyvu, aký by mohol mať úpadok určitej inštitúcie, a to vzhľadom na charakter jej činnosti, jej štruktúru akcionárov, právnu formu, rizikový profil, veľkosť a právne postavenie, napríklad na to, či využíva výnimku podľa článku 10 nariadenia (EÚ ) č. 575/2013, na jej prepojenosť s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom všeobecne, rozsah a zložitosť jej činností a jej členstvo v schéme inštitucionálneho zabezpečenia, ktorá spĺňa požiadavky článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo v inom systéme vzájomnej solidarity podľa článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, a na to, či vykonáva nejaké investičné služby alebo činnosti podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2004/39/ES.

(21b)   Na žiadosť národných parlamentov zúčastnených členských štátov by sa malo za účasti príslušného vnútroštátneho orgánu umožniť vypočutie zástupcu rady pre riešenie krízových situácií príslušnými výbormi týchto parlamentov.

(22)     V prípadoch, keď sa v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] stanovuje pre vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií možnosť uplatňovať zjednodušené povinnosti alebo udeliť výnimky v súvislosti s požiadavkou vypracovať návrhy plánov riešenia krízových situácií, mal by sa stanoviť postup, v rámci ktorého by rada mohla povoliť uplatňovanie takýchto zjednodušených povinností.

(23)     S cieľom zabezpečiť jednotný prístup pre inštitúcie a skupiny by mala byť splnomocnená vypracúvať plány riešenia krízových situácií pre takého inštitúcie a skupiny v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií, od ktorých môže rada žiadať vykonávanie úloh súvisiacich s vypracúvaním plánov riešenia krízových situácií. Rada by mala posudzovať riešiteľnosť krízových situácií inštitúcií a skupín a prijímať opatrenia zamerané na odstraňovanie prípadných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií. Rada by mala požadovať od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, aby uplatňovali takéto primerané opatrenia zamerané na odstraňovanie prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a riešiteľnosť krízových situácií dotknutých inštitúcií. Pretože informácie, ktoré obsahujú plány riešenia krízových situácií, sa týkajú konkrétnych inštitúcií a sú dôverné, mala by rada prijímať rozhodnutia o vypracúvaní, posudzovaní a schvaľovaní plánov riešenia krízových situácií a uplatňovaní vhodných opatrení na svojom výkonnom zasadnutí.

(24)     Kľúčovým prvkom účinného riešenia krízových situácií je jeho plánovanie. Rada by preto mala mať právomoc požadovať zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií alebo skupín s cieľom odstrániť praktické prekážky brániace uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a zabezpečiť riešiteľnosť krízových situácií dotknutých subjektov. Vzhľadom na možnú systémovú povahu všetkých inštitúcií je nevyhnutné, aby v záujme zachovania finančnej stability mali orgány možnosť riešiť krízovú situáciu ktorejkoľvek inštitúcie. S cieľom rešpektovať slobodu podnikania stanovenú v článku 16 Charty základných práv by voľné uváženie rady malo byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné na zjednodušenie štruktúry a operácií inštitúcie s výhradným cieľom zlepšiť riešiteľnosť jej krízovej situácie. Okrem toho by akékoľvek opatrenie uložené na takéto účely malo byť v súlade s právom Únie. Opatrenia by nemali priamo ani nepriamo diskriminovať z dôvodu štátnej príslušnosti a mali by byť zdôvodnené najmä potrebou zachovať finančnú stabilitu, ktorá je vo verejnom záujme. S cieľom stanoviť, či bolo opatrenie prijaté vo všeobecnom verejnom záujme, by rada konajúc vo všeobecnom verejnom záujme mala byť schopná dosahovať ciele riešenia krízových situácií bez toho, aby narážala na prekážky brániace uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií alebo vykonávaniu právomoci, ktorými bola poverená. Opatrenie by navyše nemalo prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov.

(24a)   Plány riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať vplyv na zamestnancov a v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] by mali zahŕňať postupy informovania zamestnancov alebo ich zástupcov a konzultácií s nimi počas celého procesu riešenia krízovej situácie. V tomto smere by sa tam, kde existujú, mali dodržiavať kolektívne dohody alebo iné možnosti poskytnuté sociálnymi partnermi. Informácie o plánoch riešenia krízových situácií vrátane prípadných aktualizácií by sa mali oznamovať zamestnancom alebo ich zástupcom v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

(25)     Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by mal vychádzať z rámcov, ktoré poskytuje smernica [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a JMD. Rada by preto mala byť splnomocnená včas intervenovať v prípade, keď sa zhoršuje finančná situácia alebo platobná schopnosť inštitúcie. Informácie, ktoré rada v tomto štádiu získava od ▐ ECB, jej pomáhajú určiť, aké opatrenie by mohla prijať s cieľom pripraviť sa na riešenie krízovej situácie dotknutej inštitúcie.

(26)     S cieľom zabezpečiť rýchle opatrenie na riešenie krízovej situácie v prípade, keď sa stane potrebným, by rada v spolupráci s dotknutým príslušným orgánom alebo ECB mala pozorne monitorovať situáciu dotknutých inštitúcií, ako aj to, či tieto inštitúcie dodržiavajú opatrenie včasnej intervencie prijaté v súvislosti s nimi.

(27)     S cieľom minimalizovať narušenie finančného trhu a hospodárstva by sa proces riešenia krízových situácií mal realizovať v krátkom čase. Vkladateľom by mal byť umožnený prístup aspoň k chráneným vkladom, a to čo najrýchlejšie a v každom prípade pred tým, než je vkladateľom umožnený prístup k chráneným vkladom v rámci normálneho konkurzného konania v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Komisia by počas celého procesu riešenia krízových situácií mala mať prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré považuje za potrebné, aby mohla prijať informované rozhodnutie v procese riešenia krízových situácií. Ak sa Komisia rozhodne prijať návrh rozhodnutia pripravené radou o začatí riešenia krízovej situácie inštitúcie, rada by mala bezodkladne prijať program riešenia krízových situácií, v ktorom sa stanovujú podrobné informácie o nástrojoch a právomociach na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú uplatniť, ako aj o použití akýchkoľvek mechanizmov financovania.

(28)     Likvidácia inštitúcie v úpadku v rámci bežného konkurzného konania by mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie základných služieb a negatívne ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií vo verejnom záujme. Cieľmi riešenia krízových situácií by preto malo byť zabezpečiť kontinuitu vykonávania základných finančných služieb, zachovať stabilitu finančného systému, znížiť morálny hazard minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory poskytovanej inštitúciám v úpadku a chrániť vkladateľov.

(29)     Pred tým, než sa prijme rozhodnutie o nepretržitom pokračovaní činnosti inštitúcie, by sa však mala zvážiť likvidácia insolventnej inštitúcie prostredníctvom bežného konkurzného konania. Nepretržité pokračovanie činnosti insolventnej inštitúcie by sa malo zachovať na účely finančnej stability a pokiaľ možno s využitím súkromných zdrojov. To možno dosiahnuť buď prostredníctvom predaja kupujúcemu zo súkromného sektora alebo fúziou s ním, alebo po odpísaní záväzkov inštitúcie alebo po konverzii jej dlhu na vlastný kapitál na účely rekapitalizácie.

(30)     Komisia a rada by pri výkone právomocí riešiť krízové situácie mali zabezpečiť, aby akcionári a veritelia znášali primeraný podiel strát, aby sa vymenili manažéri alebo doplnili ďalší, aby sa minimalizovali náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie a aby sa so všetkými veriteľmi insolventnej inštitúcie, ktorí sú v rovnakej triede, zaobchádzalo podobným spôsobom v súlade s týmto nariadením a so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

(31)     Obmedzenia práv akcionárov a veriteľov by mali byť v súlade s článkom 52 Charty základných práv. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie inštitúcie, ktoré sú v úpadku alebo pravdepodobne budú v úpadku, a len ak je to nevyhnutné na dosahovanie cieľa vo verejnom záujme, ktorým je zachovať finančnú stabilitu. Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatniť najmä vtedy, keď inštitúciu nemožno zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania bez narušenia stability finančného systému, keď sú potrebné opatrenia na zabezpečenie rýchleho prevodu a pokračovania vykonávania systémovo významných funkcií a keď neexistujú žiadne reálne vyhliadky na akékoľvek alternatívne riešenie súkromného sektora, ktoré okrem iného zahŕňa zvýšenie kapitálu zo strany existujúcich akcionárov alebo akejkoľvek tretej strany, ktoré by postačovalo na obnovenie úplnej životaschopnosti inštitúcie.

(32)     Zasahovanie do práva vlastniť majetok by nemalo byť neprimerané. V dôsledku toho by dotknutým akcionárom a veriteľom nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli v prípade likvidácie inštitúcie v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu inštitúciu by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť existujúcich akcionárov a veriteľov inštitúcie počas likvidácie by títo akcionári a veritelia mali mať nárok na to, aby im boli vyplatené ich pohľadávky aspoň v takej výške, akú by podľa odhadov získali v prípade likvidácie celej inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania.

(33)     V záujme ochrany práv akcionárov a s cieľom zabezpečiť, aby veritelia nezískali menej, než by získali v rámci bežného konkurzného konania, by sa mali stanoviť jednoznačné povinnosti týkajúce sa oceňovania aktív a záväzkov inštitúcie a mal by sa poskytnúť dostatočný čas na riadne posúdenie toho, aké zaobchádzanie by sa na nich bolo vzťahovalo v prípade likvidácie inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania. S realizáciou takéhoto oceňovania by sa malo dať začať už vo fáze včasnej intervencie. Pred prijatím akékoľvek rozhodnutia by sa mal vykonať odhad hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie a zaobchádzania, ktoré by sa vzťahovalo na akcionárov a veriteľov v rámci bežného konkurzného konania.

(34)     Je dôležité, aby sa pri úpadku inštitúcie zaúčtovali straty. Usmerňujúce zásady oceňovania aktív a záväzkov inštitúcií v sú stanovené v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Z dôvodov naliehavosti by malo byť možné, aby rada vykonala rýchle dočasné ocenenie aktív alebo záväzkov inštitúcie v úpadku, ktoré by malo platiť až do vykonania nezávislého ocenenia.

(35)     S cieľom zabezpečiť zachovanie objektívnosti a predvídateľnosti procesu riešenia krízových situácií je potrebné stanoviť hierarchiu odpisovania alebo konverzie nezabezpečených pohľadávok veriteľov voči inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši. S cieľom obmedziť riziko vzniku väčších strát pre veriteľov než v prípade likvidácie inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania by sa hierarchia, ktorá sa má stanoviť, mala uplatňovať pri bežnom konkurznom konaní aj pri odpisovaní alebo konverzii v rámci riešenia krízových situácií. Uľahčilo by sa tak aj oceňovanie dlhu.

(35a) Ešte sa nedosiahla harmonizácia právnych predpisov týkajúcich sa konkurzného konania v celej Únii, ktorá by bola významným krokom v budovaní skutočného vnútorného trhu. Pre podniky zriadené v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na JMD, a podniky zriadené v iných členských štátoch bude však z dôvodu harmonizácie, ktorá bola zavedená smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], hierarchia pohľadávok veriteľov v prípade platobnej neschopnosti, ktorá zahŕňa prednostné postavenie vkladateľov, rovnaká. Touto harmonizáciou sa odstráni významný zdroj regulačnej arbitráže. Napriek tomu by mal nastať výrazný posun smerom k systému Únie pre prípad konkurzného konania.

(36)     Komisia by mala na základe návrhu rady stanoviť rámec pre opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať na základe plánov riešenia krízových situácií príslušných subjektov a podľa okolností prípadu, a mala by byť schopná určiť všetky potrebné nástroje riešenia krízových situácií, ktoré sa majú použiť. V tomto jednoznačnom a presnom rámci by rada mala prijať rozhodnutie o podrobnom programe riešenia krízových situácií. Príslušné nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie, nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a nástroj oddelenia aktív, ktoré sa stanovujú v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Rámec by mal takisto umožniť posúdiť, či sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov.

(37)     V súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] by mal nástroj odpredaja obchodnej činnosti umožniť predaj inštitúcie alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim bez súhlasu akcionárov.

(38)     V súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] by mal nástroj oddelenia aktív by mal umožniť orgánom prevádzať aktíva so zníženou výkonnosťou alebo so zníženou hodnotou na osobitný subjekt. Tento nástroj by sa mal použiť len spolu s ďalšími nástrojmi, aby inštitúcia v úpadku nezískala neprimeranú konkurenčnú výhodu.

(39)     Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie v úpadku, ktoré znášajú daňovníci. Takisto by sa ním malo zabezpečiť, aby bez ohrozenia finančnej stability bolo možné riešiť aj krízové situácie veľkých inštitúcií systémového významu. Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov dosahuje tento cieľ tak, že zabezpečuje, aby akcionári a veritelia subjektu utrpeli primerané straty a znášali primeranú časť uvedených nákladov. Na tento účel by sa v zmysle odporúčania Rady pre finančnú stabilitu do rámca pre riešenie krízových situácií mali zahrnúť štatutárne právomoci odpísať dlh ako dodatočná možnosť spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízových situácií.

(40)     V súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] je s cieľom zabezpečiť potrebnú flexibilitu pri rozdeľovaní strát medzi veriteľov v celej škále okolností vhodné, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňoval v prípade, keď je cieľom riešenia krízovej situácie inštitúcie v úpadku zachovať nepretržité pokračovanie jej činnosti, ak existujú reálne vyhliadky na možné obnovenie životaschopnosti inštitúcie, ako aj v prípade, keď sa systémovo významné služby prevádzajú na preklenovaciu inštitúciu a zvyšná časť inštitúcie prestáva vykonávať svoju činnosť a je zlikvidovaná.

(41)     V súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] v prípade, ak sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňuje s cieľom obnoviť kapitál inštitúcie v úpadku, aby jej umožnil nepretržité pokračovanie vykonávania jej činnosti, riešenie krízovej situácie prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mala vždy sprevádzať výmena manažmentu a následná reštrukturalizácia inštitúcie a jej činností spôsobom, ktorým sa odstraňujú príčiny jej úpadku. Táto reštrukturalizácia by sa mala uskutočniť realizáciou plánu reorganizácie obchodnej činnosti.

(42)     V súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] nie je vhodné uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na pohľadávky, pokiaľ sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené. S cieľom zabezpečiť, aby bol nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov účinný a aby dosiahol svoje ciele, by však malo byť možné uplatňovať ho na čo najširšiu škálu nezabezpečených záväzkov inštitúcie v úpadku. Z rozsahu uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov je však vhodné vylúčiť určité druhy nezabezpečených záväzkov. Z dôvodov verejného poriadku a účinného riešenia krízových situácií by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal uplatňovať na vklady chránené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES[10], na záväzky zamestnancov inštitúcie v úpadku ani na komerčné pohľadávky, ktoré sa týkajú tovaru a služieb nevyhnutných na každodenné fungovanie inštitúcie.

(43)     V súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal uplatňovať na vkladateľov, ktorí majú v držbe vklady chránené systémom ochrany vkladov. ▐Vykonávaním právomocí odpísať dlh by sa zaistilo, že vkladatelia budú mať naďalej prístup k svojim vkladom▐.

(44)     S cieľom realizovať rozdeľovanie bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov v zmysle požiadaviek podľa pravidiel štátnej pomoci by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať analogicky v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií od začatia uplatňovania tohto nariadenia a smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

(45)     S cieľom zabrániť tomu, aby inštitúcie štruktúrovali svoje záväzky spôsobom, ktorý obmedzuje účinnosť nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by rada mala mať možnosť stanoviť, že inštitúcie by vždy mali mať v držbe súhrnnú sumu vlastných zdrojov, podriadeného dlhu a nadriadených záväzkov, ktoré podliehajú nástroju záchrany pomocou vnútorných zdrojov (v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie) a ktoré nespĺňajú kritériá týkajúce sa vlastných zdrojov na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013[11] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013[12], a táto suma sa musí uvádzať v plánoch riešenia krízových situácií.

(46)     Najlepšia metóda riešenia krízových situácií by sa mala vybrať podľa okolností prípadu a na tento účel by mali byť k dispozícii všetky nástroje riešenia krízových situácií stanovené v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], ktoré by sa mali uplatňovať podľa uvedenej smernice.

(47)     Smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] sa vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií poverili právomocou odpísať kapitálové nástroje a vykonať ich konverziu, keďže sa podmienky odpísania a konverzie kapitálových nástrojov môžu zhodovať s podmienkami riešenia krízových situácií, a v takom prípade sa má posúdiť, či na obnovenie finančného zdravia dotknutého subjektu postačuje výlučne odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov alebo či je nevyhnutné prijať aj opatrenie na riešenie krízovej situácie. Platí pravidlo, že táto právomoc sa bude používať v kontexte riešenia krízových situácií. Rada a Komisia by vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií mali nahradiť aj v tejto funkcii, a mali by byť preto splnomocnené posúdiť, či sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov, a rozhodnúť, či sa krízová situácia subjektu má začať riešiť v prípade, ak sú zároveň splnené požiadavky na riešenie krízových situácií.

(48)     Vo všetkých zúčastnených členských štátoch by sa mala zabezpečiť efektívnosť a jednotnosť opatrení na riešenie krízových situácií. Rada by na tento účel mala byť v prípade, keď vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil rozhodnutie rady, splnomocnená na vydanie príkazu priamo inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši .

(49)     S cieľom zvýšiť účinnosť jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by rada mala za všetkých okolností úzko spolupracovať s Európskym orgánom pre bankovníctvo. V prípade, keď je to vhodné, by rada mala spolupracovať aj s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy, Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskym výborom pre systémové riziká a s ďalšími orgánmi, ktoré sú súčasťou európskeho systému orgánov finančného dohľadu. Rada by mala navyše úzko spolupracovať s ECB a s ďalšími orgánmi splnomocnenými vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami v rámci JMD, a to najmä v prípade skupín, ktoré podliehajú dohľadu ECB na konsolidovanom základe. S cieľom účinne riadiť proces riešenia krízových situácií bánk v úpadku by rada mala spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vo všetkých fázach procesu riešenia krízových situácií. Spolupráca s uvedenými orgánmi je preto potrebná nielen na vykonávanie rozhodnutí o riešení krízových situácií, ktoré prijala rada, ale aj pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o riešení krízovej situácie vo fáze plánovania riešenia krízových situácií alebo počas fázy včasnej intervencie. Pri výkone svojich úloh v rámci tohto nariadenia by Komisia mala úzko spolupracovať s EBA a mala by riadne zohľadňovať usmernenia a odporúčania, ktoré tento orgán vydáva.

(49a)   Pri používaní nástrojov na riešenie krízových situácií a pri výkone právomocí týkajúcich sa riešenia krízových situácií by mala rada zabezpečiť, že budú informovaní zástupcovia zamestnancov príslušných subjektov a prípadne sa s nimi budú viesť konzultácie, ako je stanovené v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Tam, kde platia, by sa v tomto smere mali dodržiavať kolektívne zmluvy alebo iné mechanizmy zabezpečené sociálnymi partnermi.

(50)     Keďže rada nahrádza vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch v súvislosti s ich rozhodnutiami o riešení krízových situácií, rada by tieto orgány mala nahradiť aj na účely spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi, pokiaľ ide o funkcie riešenia krízových situácií. Rada by mala zastupovať najmä všetky orgány zo zúčastnených členských štátov v kolégiách pre riešenie krízových situácií, ktoré zahŕňajú orgány z nezúčastnených členských štátov.

(50a) Rada a orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi, by mali uzatvoriť memorandum o porozumení, v ktorom všeobecným spôsobom uvedú, ako budú navzájom spolupracovať pri plnení svojich úloh podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Memorandá o porozumení by okrem iného mohli vyjasniť prípady konzultácií, ktoré sa týkajú rozhodnutí Komisie a rady a ktoré majú vplyv na dcérske spoločnosti alebo pobočky usadené v nezúčastnených členských štátoch, ktorých materská spoločnosť je usadená v zúčastnenom členskom štáte. Memorandá sa pravidelne revidujú.

(51)     Vzhľadom na to, že mnohé inštitúcie nevykonávajú svoju činnosť len v rámci Únie, ale aj v medzinárodnom meradle, účinný mechanizmus riešenia krízových situácií musí stanoviť zásady spolupráce s dotknutými orgánmi z tretích krajín. Orgánom z tretích krajín by sa mala poskytovať podpora v súlade s právnym rámcom stanoveným v článku 88 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Na tento účel a vzhľadom na to, že rada by mala byť jediným orgánom splnomocneným riešiť krízové situácie bánk v úpadku v zúčastnených členských štátoch, by rada mala mať výhradnú právomoc uzatvárať s týmito orgánmi z tretích strán nezáväzné dohody o spolupráci v mene vnútroštátnych orgánov zúčastnených členských štátov.

(52)     Aby rada mohla svoje úlohy vykonávať účinne, mala by mať vhodné vyšetrovacie právomoci. Mala by mať možnosť požadovať všetky potrebné informácie, a to buď priamo, alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií, a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste, podľa okolností v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a plnohodnotne využívať všetky informácie, ktoré majú k dispozícii ECB a príslušné vnútroštátne orgány. V kontexte riešenia krízových situácií by rada mohla vykonávať kontroly na mieste s cieľom účinne monitorovať vykonávanie rozhodnutí vnútroštátnymi orgánmi a zabezpečiť, aby Komisia a rada prijímali svoje rozhodnutia na základe úplne presných informácií.

(53)     S cieľom zabezpečiť prístup rady ku všetkým relevantným informáciám by príslušné subjekty a ich zamestnanci nemali mať možnosť dovolávať sa pravidiel služobného tajomstva, aby zabránili poskytnutiu informácií rade. Súčasne by sa poskytovanie takýchto informácií rade nemalo nikdy považovať za porušenie služobného tajomstva.

(54)     S cieľom zabezpečiť dodržiavanie rozhodnutí prijatých v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by sa v prípade porušenia mali uložiť primerané a odradzujúce sankcie. Rada by mala mať právo dávať inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby ukladali administratívne sankcie alebo periodické sankčné platby subjektom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej rozhodnutí. Rada by s cieľom zabezpečiť konzistentné, efektívne a účinné postupy vymáhania mala mať právo vydávať usmernenia k uplatňovaniu administratívnych sankcií a sankčných platieb, ktoré sú určené vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií.

(55)     Keď vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií poruší pravidlá jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií tým, že nevyužije právomoc splniť inštrukcie rady, ktorou bol poverený podľa vnútroštátneho práva, dotknutý členský štát môže byť v súlade s príslušnou judikatúrou zodpovedný za náhradu všetkých škôd, ktoré boli spôsobené jednotlivcom a podľa okolností aj subjektu alebo skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktorémukoľvek veriteľovi ktorejkoľvek časti daného subjektu alebo skupiny v ktoromkoľvek členskom štáte.

(56)     Mali by sa stanoviť primerané pravidlá týkajúce sa rozpočtu rady, prípravy rozpočtu, prijímania vnútorných pravidiel, v ktorých sa určuje postup zostavovania a plnenia jej rozpočtu, monitorovania a kontroly rozpočtu radou na plenárnom zasadnutí a vnútorného a vonkajšieho auditu účtovnej závierky.

(56a)   Plenárne zasadnutie rady by taktiež malo prijímať, monitorovať a kontrolovať jej ročný pracovný program a prijímať stanoviská a/alebo odporúčania k návrhu správy výkonného riaditeľa, ktorá by mala zahŕňať oddiel o činnostiach v oblasti riešenia krízových situácií vrátane prebiehajúcich prípadov riešenia krízových situácií a oddiel o finančných a administratívnych záležitostiach.

(57)     Existujú okolnosti, za ktorých účinnosť uplatňovaných nástrojov riešenia krízových situácií môže závisieť od dostupnosti krátkodobého financovania pre inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, od poskytnutia záruk pre potenciálnych kupujúcich alebo od poskytnutia kapitálu preklenovacej inštitúcii. Z tohto dôvodu je dôležité zriadiť fond s cieľom zabrániť používaniu verejných zdrojov na takého účely.

(58)     Treba zabezpečiť, aby bol fond plne k dispozícii na účely riešenia krízových situácií inštitúcií v úpadku. Fond by sa preto nemal používať na iné účely než na efektívne uplatňovanie nástrojov a právomocí na riešenie krízových situácií. Okrem toho by sa mal používať len v súlade s uplatniteľnými cieľmi a zásadami riešenia krízových situácií a mali by sa plne rešpektovať ustanovenia smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Rada by preto mala zabezpečiť, aby akékoľvek straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s použitím nástrojov riešenia krízových situácií, znášali najprv akcionári a veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s použitím nástrojov riešenia krízových situácií, by mal znášať fond až po vyčerpaní zdrojov akcionárov a veriteľov.

(59)     Platí pravidlo, že príspevky by sa mali vyberať od finančného sektora pred začatím akejkoľvek operácie riešenia krízovej situácie a nezávisle od nej. Ak predchádzajúce financovanie nestačí na pokrytie strát alebo nákladov, ktoré vznikli používaním fondu, mali by sa vyberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty. Fond by mal mať navyše možnosť zmluvne zabezpečovať výpožičky alebo iné formy podpory od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán, keď jeho dostupné zdroje nepostačujú na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s použitím fondu, a keď mimoriadne ex post príspevky nie sú dostupné okamžite.

Ak už zúčastnené členské štáty zaviedli vnútroštátne bankové poplatky, dane alebo príspevky na riešenie krízových situácií v reakcii na krízu, mali by ich nahradiť príspevky do fondu, aby sa zabránilo zdvojovaniu platieb.

(60)     S cieľom dosiahnuť kritické množstvo a zabrániť procyklickým účinkom, ku ktorým by došlo v prípade, keby bol fond v čase systémovej krízy závislý výhradne od ex post príspevkov, je nevyhnutné, aby ex ante finančné prostriedky fondu dosiahli určitú cieľovú úroveň.

(60a)   Cieľová úroveň fondu by sa mala stanoviť ako percentuálny podiel hodnoty chránených vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených v zúčastnených členských štátoch. Keďže by však výška celkových záväzkov týchto inštitúcií predstavovala z hľadiska funkcií fondu vhodnejšie porovnávacie kritérium, mala by Komisia posúdiť, či by sa v budúcnosti nemala zaviesť referenčná hodnota vzťahujúca sa na celkové záväzky, ktoré by bolo treba dosiahnuť spolu s cieľovou úrovňou financovania, a nemali sa zachovať rovnaké podmienky ako v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

(61)     Na dosiahnutie cieľovej úrovne financovania fondu by sa mal stanoviť primeraný časový rámec. Rada by však mala mať možnosť prispôsobiť obdobie platenia príspevkov tak, aby sa zohľadnilo vyplácanie veľkých objemov prostriedkov z fondu.

(61a)   S cieľom porušiť previazanosť štátov a bánk a zabezpečiť účinnosť a dôveryhodnosť SRM, najmä ak nie je fond úplne finančne zabezpečený, je nevyhnutné zriadiť v rozumnej lehote po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia európsky verejný úverový nástroj. Všetky pôžičky z úverového nástroja by sa mali hradiť z fondu v dohodnutej lehote. Tento úverový nástroj by zaistil okamžitú dostupnosť primeraných finančných prostriedkov na účely stanovené v tomto nariadení.

(62)     Ak už zúčastnené členské štáty zaviedli vnútroštátne mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, mali by mať možnosť stanoviť, že vnútroštátne mechanizmy financovania riešenia krízových situácií musia používať svoje dostupné finančné prostriedky, ktoré v minulosti vybrali inštitúcie prostredníctvom ex ante príspevkov, na kompenzáciu ex ante príspevkov, ktoré by inštitúcie mali platiť do fondu. Touto kompenzáciou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/18/ES[13].

(63)     S cieľom zabezpečiť spravodlivý výpočet príspevkov a poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v príspevkoch do fondu, o ktorých rozhodne rada v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a delegovanými aktmi prijatými v súlade s ňou a po konzultácii s príslušným orgánom, mal zohľadniť stupeň rizika spojený s úverovými inštitúciami.

(65)     V záujme ochrany hodnoty prostriedkov fondu by sa tieto prostriedky mali investovať do dostatočne bezpečných, diverzifikovaných a likvidných aktív.

(66)     Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom určiť typ príspevkov do fondu a prípady, v súvislosti s ktorými treba platiť príspevky, spôsob výpočtu výšky príspevkov a spôsob, akým sa majú platiť; stanoviť registračné a účtovné pravidlá, pravidlá podávania správ a ďalšie pravidlá potrebné s cieľom zabezpečiť včasné platenie príspevkov v plnej výške; stanoviť systém príspevkov pre inštitúcie, ktoré získali povolenie vykonávať činnosť po tom, ako fond dosiahol svoju cieľovú úroveň; stanoviť kritériá na časové rozloženie príspevkov; stanoviť okolnosti, za ktorých príspevky možno platiť skôr; stanoviť kritériá na určenie výšky ročných príspevkov; stanoviť opatrenia s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých môže byť inštitúcia úplne alebo čiastočne oslobodená od povinnosti platiť ex ante príspevky, a opatrenia s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých môže byť inštitúcia úplne alebo čiastočne oslobodená od povinnosti platiť ex post príspevky.

(67)     V záujme zachovania dôvernosti práce rady by sa na členov rady a zamestnancov rady vrátane zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na pracovnej výmene so zúčastnenými členskými štátmi alebo sú týmito štátmi vyslaní na účely vykonávania povinností zameraných na riešenie krízových situácií, mali vzťahovať požiadavky služobného tajomstva, a to aj po skončení plnenia ich povinností. Tieto požiadavky by sa mali vzťahovať aj na iné osoby, ktorým rada povolila vykonávať kontroly na mieste, na osoby, ktorým kontroly na mieste povolili vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov alebo ktoré boli týmito orgánmi na tento účel vymenované, a na pozorovateľov prizvaných na účasť na plenárnych a výkonných zasadnutiach rady. Rada by na účely plnenia úloh, ktorými bola poverená, mala mať za určitých podmienok možnosť výmeny informácií s orgánmi a subjektmi na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie.

(68)     S cieľom zabezpečiť zastúpenie rady v európskom systéme orgánov finančného dohľadu by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť tak, aby bola rada zahrnutá do vymedzenia pojmu „príslušné orgány“ stanoveného v uvedenom nariadení. Takáto asimilácia rady s príslušnými orgánmi podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 je v súlade s funkciami pridelenými EBA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 podieľať sa a aktívne sa zúčastňovať na vypracúvaní a koordinácii plánov na ozdravenie a riešenie krízových situácií a zameriavať sa na uľahčenie riešenia krízových situácií inštitúcií v úpadku a najmä cezhraničných skupín.

(69)     Kým rada nezačne svoju plnú činnosť, Komisia by mala byť zodpovedná za počiatočné operácie vrátane výberu príspevkov nevyhnutných na pokrytie administratívnych výdavkov a určenia dočasného výkonného riaditeľa, ktorý v mene rady povoľuje všetky potrebné platby.

(70)     Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä vlastnícke právo, právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a musí sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(71)     Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie efektívneho a účinného jednotného európskeho rámca pre riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel riešenia krízových situácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

ČASŤ 1VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií subjektov uvedených v článku 2, ktoré sú usadené v zúčastnených členských štátoch uvedených v článku 4.

Tieto jednotné pravidlá a jednotný postup uplatňuje rada zriadená podľa článku 38 spolu s Komisiou a orgánmi pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií vytvoreného týmto nariadením. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií je podporovaný jednotným fondom na riešenie krízových situácií bánk (ďalej len „fond“).

Článok 2Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na tieto subjekty:

(a)       úverové inštitúcie usadené v zúčastnených členských štátoch;

(b)       materské spoločnosti usadené v jednom zo zúčastnených členských štátov vrátane finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, keď podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

(c)       investičné spoločnosti a finančné inštitúcie usadené v zúčastnených členských štátoch, keď sa na ne vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Článok 3Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov ustanovené v článku 2 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a v článku 3 smernice 2013/36/EÚ. Okrem toho sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)       „príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný vnútroštátny orgán v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

(1a)     „príslušný orgán“ je príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ECB v jej funkcii dohľadu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013;

(2)       „vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán určený členským štátom v súlade s článkom 3 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(3)        „opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 2 alebo výkon jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie v súvislosti s uvedenou inštitúciou alebo subjektom;

(3a)     „rada " je jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená v súlade s článkom 38 tohto nariadenia;

(4)       „kryté vklady“ sú vklady, ktoré sú chránené v rámci systému ochrany vkladov podľa vnútroštátneho práva v súlade so smernicou 94/19/ES a do výšky krytia stanovenej v článku 7 smernice 94/19/ES;

(5)       „oprávnené vklady“ sú vklady vymedzené v článku 1 smernice 94/19/ES, ktoré nie sú vylúčené z ochrany podľa článku 2 uvedenej smernice bez ohľadu na svoju výšku;

(11)     „inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ je subjekt uvedený v článku 2, v súvislosti s ktorým sa prijíma opatrenie na riešenie krízových situácií;

(12)     „inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 2 písm. c);

(13)     „skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú subjektmi uvedenými v článku 2;

(19)     „dostupné finančné prostriedky“ sú hotovosť, vklady, aktíva a neodvolateľné platobné záväzky, ktoré má k dispozícii fond na účely uvedené v článku 74;

(20)     „cieľová úroveň financovania“ je výška dostupných finančných prostriedkov, ktorá sa má dosiahnuť podľa článku 68.

Článok 4Zúčastnené členské štáty

Zúčastnený členský štát je členský štát, ktorého menou je euro, alebo členský štát, ktorého menou nie je euro a ktorý nadviazal úzku spoluprácu v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Článok 5Súvislosť so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a uplatniteľným vnútroštátnym právom

-1.       Podľa tohto nariadenia sa úlohy alebo právomoci, ktoré v súlade s týmto nariadením vykonáva Komisia alebo rada, riadia smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a prípadnými delegovanými aktmi, ktoré boli prijaté v súlade s touto smernicou.

1.        Keď na základe tohto nariadenia Komisia alebo rada vykonáva úlohy alebo právomoci, ktoré má podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] vykonávať vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií zúčastneného členského štátu, rada sa na účely uplatňovania tohto nariadenia a smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] považuje za dotknutý vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií alebo v prípade cezhraničného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny za dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

1a.      Ak rada vykonáva právomoci, ktoré jej boli zverené týmto nariadením, mali by sa na ňu vzťahovať záväzné regulačné a vykonávacie technické normy vypracované EBA a prijaté Komisiou v súlade s článkami 10 a 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, všetky usmernenia a odporúčania prijaté EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 podľa príslušných ustanovení smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a všetky rozhodnutia EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 podľa príslušných ustanovení smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        Keď rada koná ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, v prípade, keď je to relevantné, koná na základe povolenia Komisie.

3.        S výhradou ustanovení tohto nariadenia vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnenom členskom štáte konajú na základe príslušných ustanovení vnútroštátneho práva harmonizovaných smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a v súlade s nimi.

Článok 6Všeobecné zásady

1.        Subjekty uvedené v článku 2, držitelia vkladov, investori ani iní veritelia usadení v Únii nesmú byť z dôvodu svojej štátnej príslušnosti alebo miesta podnikania diskriminovaní žiadnym opatrením, návrhom ani politikou rady, Komisie alebo vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií.

1a.      Každé opatrenie, návrh alebo politika rady, Komisie alebo vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci SRM sa prijíma s cieľom podporiť stabilitu finančného systému v rámci Únie a v rámci každého zúčastneného členského štátu a so zreteľom na jednotnosť a celistvosť vnútorného trhu a starostlivosť oň.

2.        Pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení, ktoré môžu mať vplyv vo viac než jednom ▐ členskom štáte, a najmä pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa skupín usadených v dvoch alebo viacerých zúčastnených členských štátoch Komisia a rada náležite zohľadňujú všetky tieto faktory:

(a)      záujmy ▐ členských štátov, v ktorých skupina vykonáva svoju činnosť, a najmä vplyv každého rozhodnutia alebo opatrenia alebo nečinnosti na finančnú stabilitu, hospodárstvo, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov v ktoromkoľvek z daných členských štátov;

(b)      cieľ dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami rôznych dotknutých členských štátov a predchádzať nesprávnej predpojatosti alebo nespravodlivej ochrane záujmov ▐ členského štátu;

(c)      potrebu zabrániť negatívnemu vplyvu na ostatné časti skupiny, ktorej členom je subjekt uvedený v článku 2, ktorého krízová situácia sa rieši;

(ca)    záujem skupiny pokračovať vo svojej cezhraničnej činnosti, pokiaľ je to možné;

(d)      potrebu zabrániť neprimeranému nárastu nákladov, ktoré vzniknú veriteľom subjektov uvedených v článku 2, pokiaľ by bol vyšší než v prípade nákladov, ktoré by im vznikli pri riešení krízovej situácie prostredníctvom bežného konkurzného konania;

(e)      rozhodnutia, ktoré sa majú prijať podľa článku 107 ZFEÚ a ktoré sú uvedené v článku 16 ods. 10;

3.        Komisia a rada dosiahnu rovnováhu medzi faktormi uvedenými v odseku 2 a cieľmi riešenia krízových situácií uvedenými v článku 12 vzhľadom na povahu a okolnosti každého prípadu.

4.        Rozhodnutia alebo kroky rady ani Komisie si nesmú vyžadovať poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory zo strany členských štátov, ani priamo zasahovať do fiškálnej zodpovednosti členských štátov.

4a.      Pri vykonávaní rozhodnutí alebo krokov rada zabezpečí, aby boli informovaní zástupcovia zamestnancov príslušných subjektov a podľa okolností sa s nimi konzultovalo.

4b.      Opatrenia, návrhy a politiky Komisie, rady a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií prijímané v rámci tohto nariadenia sa riadia zásadou nediskriminácie voči každému členskému štátu alebo skupine členských štátov.

4c.      Pri plnení úloh, ktoré sa Komisii zverujú podľa tohto nariadenia, koná nezávisle a oddelene od svojich ostatných úloh a striktne v súlade s cieľmi a zásadami vymedzenými v tomto nariadení a v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Oddelenie úloh by sa malo zabezpečiť prostredníctvom vhodných organizačných úprav.

ČASŤ IIOSOBITNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

Funkcie v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a procesné pravidlá

Kapitola 1

Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 7Plány riešenia krízových situácií

1.        Rada spolu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypracúva plány riešenia krízových situácií pre subjekty uvedené v článku 2 a pre skupiny a schvaľuje ich.

2.        Na účely odseku 1 vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zasielajú rade všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií, ktoré získali v súlade s článkom 10 a článkom 12 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], bez toho, aby bola dotknutá kapitola 5 tejto hlavy.

2a.      Plán riešenia krízových situácií pre každý subjekt a plány pre skupiny sa pripravujú v súlade s článkami 9 12 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

7.        Rada vypracúva plány riešenia krízových situácií v spolupráci s orgánom dohľadu alebo orgánom konsolidovaného dohľadu a s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch, v ktorých sú subjekty usadené. Rada spolupracuje s orgánmi pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, ak sú v týchto členských štátoch subjekty zaradené do konsolidovaného dohľadu.

8.        Rada môže od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií požadovať, aby pripravili predbežný návrh plánov riešenia krízových situácií, a od orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, aby vypracoval predbežný návrh plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a predložil ho rade na preskúmanie a schválenie. Rada môže od vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií žiadať, aby plnili úlohy spojené s prípravou plánov riešenia krízových situácií.

9.        Plány riešenia krízových situácií sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú v súlade s článkami 9 a 12 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

9a.      Rozhodnutia, ktoré sa týkajú vypracúvania, posudzovania a schvaľovania plánov riešenia krízových situácií a uplatňovania primeraných opatrení prijíma rada na svojom výkonnom zasadnutí.

Článok 8Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií

1.        Pri vypracúvaní návrhov plánov riešenia krízových situácií v súlade s článkom 7 rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB a orgánmi pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú dcérske spoločnosti a/alebo významné pobočky, pokiaľ je to relevantné pre významnú pobočku, ako je to stanovené v článkoch 13 a 13a smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], vykonáva posúdenie rozsahu, v akom sú krízové situácie inštitúcií a skupín riešiteľné, ako sa to požaduje v článkoch 13 a 13a smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        ▐ Krízová situácia subjektu sa považuje za riešiteľnú v situáciách stanovených v článku 13 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

3.        ▐ Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú v situáciách stanovených v článku 13a smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

4.        Na účely posúdenia rada preskúmava aspoň záležitosti uvedené v oddiele C prílohy k smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

5.        Ak pri posúdení riešiteľnosti krízovej situácie subjektu alebo skupiny vykonanom v súlade s odsekom 1 rada po porade s príslušným orgánom vrátane ECB skonštatuje, že existujú možné podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie daného subjektu alebo skupiny, rada po porade s príslušnými orgánmi pripraví správu určenú inštitúcii alebo materskej spoločnosti, v ktorej analyzuje podstatné prekážky brániace účinnému uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaniu právomocí riešiť krízové situácie. Uvedená správa obsahuje aj odporúčania opatrení, ktoré sú podľa názoru rady potrebné alebo vhodné na odstránenie uvedených prekážok v súlade s odsekom 8.

6.        Správa sa oznamuje dotknutému subjektu alebo materskej spoločnosti, príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky alebo dcérske spoločnosti. Je podložená dôvodmi, ktoré stoja za príslušným posúdením alebo konštatovaním, a uvádza sa v nej, ako toto posúdenie alebo konštatovanie spĺňa požiadavku primeraného uplatňovania stanovenú v článku 6.

7.        Subjekt alebo materská spoločnosť môže do štyroch mesiacov od doručenia správy predložiť svoje pripomienky a navrhnúť rade alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe. V správe sa uvádza každé opatrenie, ktoré subjekt alebo materská spoločnosť navrhli príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky alebo dcérske spoločnosti.

8.        Ak opatrenia, ktoré navrhol dotknutý subjekt alebo materská spoločnosť, účinne neodstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, rada po porade s príslušnými orgánmi a prípadne s orgánom makroprudenciálneho dohľadu prijme rozhodnutie, v ktorom uvedie, že navrhnuté opatrenia účinne neodstraňujú prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a v ktorom dá inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby od inštitúcie, materskej spoločnosti alebo akejkoľvek dcérskej spoločnosti dotknutej skupiny požadovali prijatie ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v článku 14 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] na základe týchto kritérií:

(a)       účinnosť opatrenia pri odstraňovaní prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie;

(b)      potreba zabrániť negatívnemu vplyvu na finančnú stabilitu v▐ členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí;

(c)      potreba zabrániť vplyvu na dotknutú inštitúciu alebo skupinu, ktorý by prekračoval rámec nevyhnutný na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie alebo ktorý by bol neprimeraný.

9.        Na účely odseku 8 dáva rada vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií inštrukcie, aby vykonali ▐ opatrenia uvedené v článku 14 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

10.      Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie rady v súlade s článkom 26.

Článok 8aRiešiteľnosť krízových situácií systémovo významných inštitúcií

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rady a jej nezávislosť, prioritne sa zaoberá posudzovaním riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií so systémovým rizikom, aj vrátane inštitúcií, ktoré sa považujú za globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) alebo za inak systémovo významné inštitúcie (O-SII) podľa článku 131 smernice 2013/36/EÚ, a podľa okolností vypracúva plán pre každú z týchto inštitúcií na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií v súlade s článkom 8 tohto nariadenia a článkom 14 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 9Zjednodušené povinnosti a výnimky

1.        Rada z vlastnej iniciatívy alebo na návrh vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií môže uplatniť zjednodušené povinnosti v súvislosti s vypracúvaním návrhov plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článku 4 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií môžu navrhnúť rade, aby uplatnila zjednodušené povinnosti týkajúce sa vypracúvania návrhov plánov pre konkrétne inštitúcie alebo skupiny. Uvedený návrh musí byť zdôvodnený a podložený všetkými relevantnými dokumentmi.

3.        Rada po doručení návrhu podľa odseku 1 alebo konajúc z vlastnej iniciatívy vykoná posúdenie dotknutých inštitúcií alebo skupiny. Pri posúdení sa zohľadňujú prvky uvedené v článku 4 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

4.        Rada posudzuje pokračovanie uplatňovania zjednodušených povinností a prestáva ich uplatňovať v situáciách stanovených v článku 4 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Keď sa vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý navrhol uplatňovanie zjednodušenej povinnosti ▐ v súlade s odsekom 1, domnieva, že rozhodnutie uplatňovať zjednodušenú povinnosť ▐ treba zrušiť, predloží na tento účel návrh rade. Rada v takom prípade prijme rozhodnutie o navrhovanom zrušení, pričom plne zohľadní zdôvodnenie zrušenia, ktoré navrhol vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií vzhľadom na prvky uvedené v odseku 3.

7.        Rada informuje EBA o tom, že uplatňuje odseky 1 a 4.

Článok 10Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.        Rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB stanovuje minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 2, ktoré podliehajú právomociam na odpísanie a konverziu a ktoré inštitúcie a materské spoločnosti uvedené v článku 2 musia udržiavať.

2.        Minimálna požiadavka sa vypočítava podľa článku 39 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

3.        Minimálna požiadavka uvedená v odseku 1 sa stanovuje na základe ▐ kritérií stanovených v článku 39 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Pri stanovovaní sa spresňuje minimálna požiadavka, ktorú inštitúcie musia plniť na individuálnom základe a ktorú materské spoločnosti musia plniť na konsolidovanom základe. Rada sa môže rozhodnúť oslobodiť od minimálnej požiadavky na konsolidovanom alebo individuálnom základe v situáciách stanovených v článku 39 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]▐.

4.        Pri stanovovaní uvedenom v odseku 1 sa môže stanoviť, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je čiastočne splnená na konsolidovanom alebo individuálnom základe prostredníctvom zmluvne dohodnutého nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 39 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

6.        Rada stanovuje minimálnu požiadavku podľa odseku 1 v priebehu vypracúvania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií podľa článku 7.

7.        Rada adresuje stanovenú minimálnu požiadavku vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie rady v súlade s článkom 26. Rada požaduje, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií overovali, či inštitúcie a materské spoločnosti stále dodržiavajú minimálnu požiadavku stanovenú v odseku 1, a zabezpečovali jej neustále dodržiavanie z ich strany.

8.        Rada o minimálnej požiadavke, ktorú stanovila pre každú inštitúciu a materskú spoločnosť podľa odseku 1, informuje ECB a EBA.

Kapitola 2

Včasná intervencia

Článok 11Včasná intervencia

1.        ECB z vlastnej iniciatívy alebo po oznámení príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu ▐ informuje radu o každom opatrení, ktorého prijatie požaduje od inštitúcie alebo skupiny alebo ktoré prijíma sama podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, článku 23 ods. 1 alebo článku 24 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], alebo podľa článku 104 smernice 2013/36/EÚ.

Rada oznamuje Komisii všetky informácie, ktoré získala podľa prvého pododseku.

2.        Od dátumu doručenia informácií uvedených v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci ECB a príslušných orgánov v súlade s ďalšími právnymi predpismi Únie, sa rada môže pripraviť na riešenie krízovej situácie dotknutej inštitúcie alebo skupiny.

Na účely prvého pododseku rada v spolupráci s ECB a dotknutým príslušným orgánom pozorne monitoruje podmienky inštitúcie alebo materskej spoločnosti a dodržiavanie všetkých opatrení včasnej intervencie, ktoré musela daná inštitúcia alebo materská spoločnosť prijať.

3.        Rada má právomoc:

(a)       v súlade s kapitolou 5 tejto hlavy požadovať všetky informácie potrebné na prípravu riešenia krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny;

(b)       vykonať ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo skupiny v súlade s článkom 17;

(c)       kontaktovať možných kupujúcich s cieľom pripraviť riešenie krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny alebo požadovať tento kontakt od inštitúcie, materskej spoločnosti alebo vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, pričom sa dodržiavajú požiadavky na dôvernosť stanovené v tomto nariadení a v článku 76 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(d)       požadovať od dotknutého vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vypracoval predbežný plán riešenia krízovej situácie dotknutej inštitúcie alebo skupiny.

4.        Ak ECB alebo príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov plánujú uložiť inštitúcii alebo skupine akékoľvek ďalšie opatrenie podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo článkov 23 alebo 24 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], alebo článku 104 smernice 2013/36/EÚ pred tým, než daná inštitúcia alebo skupina dosiahla úplný súlad s prvým opatrením oznámeným rade, ECB z vlastnej iniciatívy alebo po oznámení príslušným vnútroštátnym orgánom informuje radu pred uložením takéhoto ďalšieho opatrenia dotknutej inštitúcii alebo skupine.

5.        ECB alebo príslušný orgán a rada zabezpečujú, aby ďalšie opatrenie uvedené v odseku 4 a akékoľvek opatrenie rady zamerané na prípravu na riešenie krízových situácií podľa odseku 2 boli vo vzájomnom súlade.

Kapitola 3

Riešenie krízových situácií

Článok 12Ciele riešenia krízových situácií

1.        Komisia a rada pri konaní v rámci postupu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 16 s prihliadnutím na svoje príslušné právomoci zohľadňujú ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 26 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a vyberajú nástroje a právomoci, ktorými sa podľa ich názoru najlepšie dosiahnu ciele, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2.        ▐ Pri sledovaní uvedených cieľov Komisia a rada konajú v súlade s článkom 26 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] .

Článok 13Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

Komisia a rada pri konaní v rámci postupu riešenia krízových situácií uvedeného v článku 16 prijímajú všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade so▐ zásadami stanovenými v článku 29 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 14Riešenie krízových situácií finančných inštitúcií a materských spoločností

Komisia prijme opatrenia na riešenie krízových situácií v súvislosti s finančnými inštitúciami a ich materským podnikom na základe návrhu rozhodnutia vypracovaného radou v súlade s článkom 28 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 15Hierarchia pohľadávok

Pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a bez toho, aby boli dotknuté záväzky vylúčené z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 24 ods. 3, Komisia na základe návrhu rozhodnutia pripraveného radou prijíma rozhodnutie o odpise pohľadávok a právomoci vykonať ich konverziu a rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch vykonávajú toto rozhodnutie na základe poradia stanoveného v článku 43 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 16Postup riešenia krízových situácií

1.        Ak ECB z vlastnej iniciatívy alebo na základe oznámenia príslušného vnútroštátneho orgánu zúčastneného členského štátu pre riešenie krízových situácií posúdi, že podmienky uvedené v odseku 2 písm. a) a b) sú v súvislosti so subjektom uvedeným v článku 2 splnené, oznámi toto rozhodnutie bezodkladne Komisii a rade.

Oznámenie podľa prvého odseku sa môže uskutočniť na základe žiadosti o posúdenie zo strany rady alebo zo strany vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií, ak sa ktorýkoľvek z nich domnieva, že je dôvod považovať príslušnú inštitúciu za inštitúciu, ktorá je v úpadku alebo ktorá sa pravdepodobne ocitne v úpadku.

Oznámenie uvedené v prvom pododseku sa uskutočňuje po konzultácii s radou a vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií.

1a.      Rada pripravuje a prijíma všetky svoje rozhodnutia súvisiace s postupom riešenia krízovej situácie na svojom výkonnom zasadnutí podľa článku 50.

2.        Rada po doručení oznámenia podľa odseku 1 na svojom výkonnom zasadnutí vykoná posúdenie splnenia týchto podmienok:

(a)       subjekt je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku;

(b)      vzhľadom na načasovanie a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení vykonaných v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia alebo orgánu dohľadu (vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie kapitálových nástrojov v súlade s článkom 18) prijaté v súvislosti s daným subjektom by zabránili jeho úpadku v primeranom časovom horizonte;

(c)      opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 4.

3.        Na účely odseku 2 písm. a) sa subjekt považuje za subjekt v úpadku alebo subjekt, ktorý pravdepodobne bude v úpadku, za akýchkoľvek ▐ okolností stanovených v článku 27 ods. 2 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]:

4.        Na účely odseku 2 písm. c) sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme v situácii stanovenej v článku 27 ods. 3 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

5.        Ak sa rada domnieva, že sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2, predloží Komisii návrh rozhodnutia, v ktorom stanoví, že krízovú situáciu subjektu treba riešiť, a pritom berie do úvahy oznámenie uvedené v odseku 1. Návrh rozhodnutia zahŕňa aspoň:

(a)       odporúčanie, aby sa krízová situácia subjektu začala riešiť;

(b)       rámec pre nástroje riešenia krízových situácií podľa článku 19 ods. 32;

(c)       rámec pre používanie fondu na podporu opatrení na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 71.

6.        Komisia rozhodne po tom, čo od rady dostane návrh rozhodnutia,prijatí návrhu rozhodnutia a o rámci pre nástroje riešenia krízových situácií, ktoré sa budú uplatňovať v súvislosti s dotknutým subjektom, a prípadne o rámci pre používanie fondu na podporu opatrení na riešenie krízových situácií. ▐

Ak Komisia zamýšľa neprijať návrh rozhodnutia predloženého radou alebo prijať ho so zmenami, vráti návrh rozhodnutia rade s vysvetlením, prečo ho nechce prijať, alebo prípadne s vysvetlením dôvodov zamýšľaných zmien a požiada o jeho preskúmanie. Komisia môže určiť lehotu, počas ktorej môže rada svoje pôvodné rozhodnutie zmeniť na základe Komisiou navrhovaných zmien a opäť ho predložiť Komisii. S výnimkou náležite odôvodnených naliehavých prípadov má rada na preskúmanie návrhu rozhodnutia na základe žiadosti Komisie aspoň päť pracovných dní.

Komisia sa čo najviac usiluje dodržiavať všetky usmernenia a odporúčania vydané EBA, pokiaľ ide o výkon úloh, ktoré jej boli zverené podľa tohto odseku, a koná v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, pokiaľ ide o potvrdenie, či dodržiava alebo zamýšľa dodržiavať určité usmernenie alebo odporúčanie.

7.        Rozhodnutie Komisie je určené rade. Ak sa Komisia rozhodne, že krízová situácia subjektu sa nezačne riešiť z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej v odseku 2 písm. c), dotknutý subjekt sa zlikviduje v súlade s vnútroštátnym konkurzným právom.

8.        V rámci stanovenom rozhodnutím Komisie rada na svojom výkonnom zasadnutí prijíma rozhodnutie o programe riešenia krízových situácií uvedenom v článku 20 a zabezpečuje prijatie potrebného opatrenia na riešenie krízových situácií na účely realizácie programu riešenia krízových situácií zo strany dotknutých vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií. Rozhodnutie rady je určené dotknutým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, pričom sa v ňom uvádzajú inštrukcie pre tieto orgány, ktoré prijímajú všetky opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozhodnutia rady v súlade s článkom 26 prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie uvedených v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], a to najmä v článkoch 56 až 64 uvedenej smernice. V prípade poskytnutia štátnej pomoci môže rada prijať rozhodnutie až po tom, ako o uvedenej štátnej pomoci rozhodne Komisia.

9.        Ak sa rada domnieva, že opatrenia na riešenie krízových situácií by mohli predstavovať štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzve zúčastnené členské štáty alebo dotknuté členské štáty, aby Komisii bezodkladne notifikovali plánované opatrenia podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

10.      Pokiaľ opatrenie na riešenie krízových situácií v zmysle návrhu rady prijatého na jej výkonnom zasadnutí zahŕňa použitie fondu a neznamená poskytnutie štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia súbežne analogicky uplatňuje kritériá stanovené na účely uplatňovania článku 107 ZFEÚ.

11.      Komisia má právomoc získať od rady akékoľvek informácie, ktoré považuje za relevantné z hľadiska plnenia svojich úloh podľa tohto nariadenia a v prípade, keď je to uplatniteľné, článku 107 ZFEÚ. Rada má v súlade s kapitolou 5 tejto hlavy právomoc získať od akejkoľvek osoby akékoľvek informácie, ktoré považuje za potrebné na účely prípravy opatrenia na riešenie krízových situácií a rozhodnutia o takomto opatrení, pričom uvedené informácie zahŕňajú aktualizácie a doplnenia informácií uvedených v plánoch riešenia krízových situácií.

12.      Rada má právomoc predložiť Komisii návrh rozhodnutia o zmene rámca pre nástroje riešenia krízových situácií a rámec pre používanie fondu v súvislosti so subjektom, ktorého krízová situácia sa začala riešiť.

12a.    S cieľom zachovať rovnosť podmienok pristupuje Komisia pri výkone svojich právomocí v oblasti štátnej pomoci a v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] k využívaniu fondu tak, ako by pristupovala k vnútroštátnemu mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

Článok 17Oceňovanie

1.        Rada pred prijatím opatrenia na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomoci odpísať kapitálové nástroje alebo vykonať ich konverziu zabezpečuje, aby sa uskutočnilo spravodlivé a realistické ocenenie aktív a záväzkov subjektu uvedeného v článku 2 v súlade s článkom 30 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] .

16.      Na účely posúdenia, či by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, bola predmetom bežného konkurzného konania, rada zabezpečuje, aby sa oceňovanie uskutočnilo podľa článku 66 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], ktoré je odlišné od oceňovania vykonaného podľa odseku 1 ▐.

Článok 18Odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov

1.        

ECB z vlastnej iniciatívy alebo po oznámení príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu informuje radu, keď zistí, že sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov stanovených v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] v súvislosti so subjektom uvedeným v článku 2 alebo so skupinou usadenou v zúčastnenom členskom štáte.

1a.      ECB poskytne rade informácie uvedené v odseku 1 na základe žiadosti o posúdenie predloženej radou alebo vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, ak sa niekto z nich domnieva, že je dôvod myslieť si, že sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 2 alebo skupine usadenej v zúčastnenom členskom štáte.

1b.      Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, rada so zreteľom na informácie uvedené v odseku 1 predloží Komisii návrh rozhodnutia o odpísaní kapitálových nástrojov alebo vykonaní ich konverzie a o tom, či sa táto právomoc vykoná jednotlivo alebo uplatnením postupu podľa článku 16 ods. 4 až 7 spoločne s opatrením na riešenie krízovej situácie.

5.        Komisia na základe rozhodnutia rady rozhodne o prijatí alebo neprijatí návrhu rozhodnutia a o tom, či sa právomoci odpísať kapitálové nástroje alebo vykonať ich konverziu vykonajú jednotlivo alebo uplatnením postupu podľa článku 16 ods. 4 až 7 spoločne s opatrením na riešenie krízovej situácie.

6.        Ak Komisia konštatuje, že ▐ podmienky uvedené v odseku 1 sú splnené, ale podmienky na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 16 ods. 2 splnené nie sú, rada na základe rozhodnutia Komisie dáva inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby vykonali právomoci v súvislosti s odpísaním alebo konverziou v súlade s článkami 51 a 52 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

7.        Ak sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov uvedené v odseku 1, ako aj podmienky riešenia krízovej situácie uvedené v článku 16 ods. 2, uplatňuje sa postup stanovený v článku 16 ods. 4 až 7.

8.        Rada zabezpečuje, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

9.        Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie rady a vykonávajú odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov v súlade s článkom 26.

Článok 19Všeobecné zásady, ktorými sa riadia nástroje riešenia krízových situácií

1.        Ak sa rada rozhodne uplatniť nástroj riešenia krízových situácií na subjekt uvedený v článku 2, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada vykoná právomoc podľa článku 18 bezprostredne pred uplatnením nástroja riešenia krízových situácií alebo spolu s ním.

2.        Medzi nástroje riešenia krízových situácií uvedené v článku 16 ods. 5 písm. b) patrí:

(a)       nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

(b)       nástroj preklenovacej inštitúcie;

(c)       nástroj oddelenia aktív;

(d)       nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

3.        Pri prijímaní návrhu rozhodnutia uvedeného v článku 16 ods. 5 rada zohľadňuje tieto faktory:

(a)       aktíva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe ocenenia podľa článku 17;

(b)       pozíciu v oblasti likvidity inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(c)       možnosť ponúknuť na trhu hodnotu franšízy inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na konkurenčné a hospodárske podmienky na trhu;

(d)       čas, ktorý je k dispozícii.

4.        Nástroje riešenia krízových situácií sa môžu uplatňovať buď jednotlivo, alebo spolu, s výnimkou nástroja oddelenia aktív, ktorý sa môže uplatňovať len spolu s ďalším nástrojom riešenia krízových situácií.

4a.      Na účely plnenia úloh, ktoré sa rade zverujú na základe tohto nariadenia, a s cieľom zaistiť rovnosť podmienok pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií rada spolu s Komisiou prijme príručku riešenia krízových situácií obsahujúcu jednoznačné a podrobné usmernenia pre používanie nástrojov riešenia krízových situácií.

Príručka riešenia krízových situácií uvedená v prvom pododseku má podobu delegovaného aktu prijatého Komisiou v súlade s článkom 82.

Článok 20Program riešenia krízovej situácie

V programe riešenia krízových situácií, ktorý prijíma rada podľa článku 16 ods. 8, sa v súlade s rozhodnutiami Komisie o rámci pre riešenie krízových situácií podľa článku 16 ods. 6 a s rozhodnutím o štátnej pomoci v prípade, keď je toto rozhodnutie uplatniteľné analogicky, stanovujú podrobné informácie o nástrojoch riešenia krízových situácií, ktoré sa majú uplatňovať na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a to aspoň v súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 21 ods. 2, článku 22 ods. 2, článku 23 ods. 2 a článku 24 ods. 1, a určuje sa konkrétna výška prostriedkov a účely, na ktoré sa fond používa.

Rada môže v priebehu procesu riešenia krízových situácií meniť a aktualizovať program riešenia krízových situácií vzhľadom na okolnosti daného prípadu a v rámci pre riešenie krízových situácií, o ktorom rozhoduje Komisia podľa článku 16 ods. 6.

Článok 21Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.        V rámci, o ktorom rozhodne Komisia, nástroj odpredaja obchodnej činnosti predstavuje prevod na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou:

(a)       akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; or

(b)       všetkých alebo špecifikovaných aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.        Pokiaľ ide o nástroj odpredaja obchodnej činnosti, v programe riešenia krízových situácií uvedenom v článku 16 ods. 8 sa určujú najmä:

(a)       nástroje, aktíva, práva a záväzky, ktoré má previesť vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32 ods. 1 a článkom 32 ods. 7 až 11 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(b)       komerčné podmienky s prihliadnutím na okolnosti a náklady a výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií, na základe ktorých vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva prevod v súlade s článkom 32 ods. 2 až 4 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(c)       či právomoci na prevod môže vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií vykonať viac než raz v súlade s článkom 32 ods. 5 a 6 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(d)       opatrenia na to, aby vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií daný subjekt alebo dané nástroje, aktíva, práva a záväzky ponúkal na trhu v súlade s článkom 33 ods. 1 a 2 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(e)       či plnenie požiadaviek na ponúkanie na trhu zo strany vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií pravdepodobne naruší plnenie cieľov riešenia krízových situácií v súlade s odsekom 3.

3.        Rada uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby boli splnené požiadavky na ponúkanie na trhu podľa odseku 2 písm. e), ak skonštatuje, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

(a)       rada sa domnieva, že dochádza k podstatnému ohrozeniu finančnej stability spôsobenému alebo zhoršenému úpadkom alebo možným úpadkom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(b)       rada sa domnieva, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií uvedeného v článku 12 ods. 2 písm. b).

Článok 22Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.        V rámci, o ktorom rozhodne Komisia, nástroj preklenovacej inštitúcie predstavuje prevod na preklenovaciu inštitúciu:

(a)       akcií alebo iných nástrojov vlastníctva emitovaných jednou alebo viacerými inštitúciami, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo

(b)       všetkých alebo niektorých aktív, práv alebo záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši.

2.        Pokiaľ ide o nástroj preklenovacej inštitúcie, v programe riešenia krízových situácií uvedenom v článku 20 sa určujú najmä:

(a)       nástroje, aktíva, práva a záväzky, ktoré má vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií previesť na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 34 ods. 1 až 9 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(b)       opatrenia na to, aby vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií zriadil, prevádzkoval a ukončil prevádzku preklenovacej inštitúcie v súlade s článkom 35 ods. 1 až 3 a ods. 5 až 8 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(c)       opatrenia na to, aby vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií preklenovaciu inštitúciu alebo jej aktíva alebo záväzky ponúkal na trhu v súlade s článkom 35 ods. 4 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

3.        Rada zabezpečuje, aby celková hodnota záväzkov prevedených vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.

3a.      Akákoľvek protihodnota získaná za preklenovaciu inštitúciu alebo niektoré či všetky majetkové práva a záväzky preklenovacej inštitúcie musia byť v súlade s relevantnými ustanoveniami smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 23Nástroj oddelenia aktív

1.        V rámci, o ktorom rozhodne Komisia, nástroj oddelenia aktív predstavuje prevod aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] potrebné na to, aby sa právny subjekt mohol stať subjektom pre správu aktív.

2.        Pokiaľ ide o nástroj oddelenia aktív, v programe riešenia krízových situácií uvedenom v článku 20 sa určujú najmä:

(a)      nástroje, aktíva, práva a záväzky, ktoré má vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií previesť na subjekt pre správu aktív v súlade s článkom 36 ods. 1 až 4 a ods. 6 až 10 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk];

(b)      protihodnota, za ktorú vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií prevádza aktíva na subjekt pre správu aktív v súlade so zásadami stanovenými v článku 17. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby mala protihodnota menovitú alebo zápornú hodnotu.

2a.      Akákoľvek protihodnota získaná za subjekt pre správu aktív alebo niektoré či všetky majetkové práva a záväzky subjektu pre správu aktív musia byť v súlade s relevantnými ustanoveniami smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 24Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov (bail in)

1.        Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov možno uplatniť▐ na účely stanovené v článku 37 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

V rámci, o ktorom rozhodne Komisia v súvislosti s nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov, sa v programe riešenia krízových situácií určuje najmä:

(a)      súhrnná suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť alebo konvertovať v súlade s odsekom 6;

(b)      záväzky, ktoré možno vylúčiť v súlade s odsekmi 5 až 13;

(c)      ciele a minimálny obsah plánu reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý sa má predložiť v súlade s odsekom 16.

2.        ▐

Ak nie je splnená podmienka uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na rekapitalizáciu subjektu stanovená v článku 37 ods. 3 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] , uplatňuje sa podľa okolností ktorýkoľvek z nástrojov riešenia krízových situácií uvedených v článku 19 ods. 2 písm. a), b) a c) a nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedený v článku 19 ods. 2 písm. d).

3.        ▐ Záväzky stanovené v článku 38 ods.2 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] nesmú byť predmetom odpísania a konverzie.▐ ▐

5.        K vylúčeniu určitých pasív▐ z odpísania a konverzie kapitálových nástrojov môže vo výnimočných prípadoch dôjsť v súlade s článkom 38 ods. 2a smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

V prípade vylúčenia alebo čiastočného vylúčenia oprávneného záväzku alebo triedy oprávnených záväzkov sa miera odpísania alebo konverzie uplatňovaná na ostatné oprávnené záväzky môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, za predpokladu, že v súvislosti s mierou odpísania a konverzie uplatňovanou na ostatné oprávnené záväzky sa dodržiava zásada, v súlade s ktorou žiadny veriteľ nesmie utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, keby došlo k likvidácii subjektu uvedeného v článku 2 v rámci bežného konkurzného konania.

6.        V prípade vylúčenia alebo čiastočného vylúčenia oprávneného záväzku alebo triedy oprávnených záväzkov podľa odseku 5 a v prípade, keby sa straty, ktoré by vznikli v dôsledku uvedených záväzkov, nepreniesli v plnej miere na ďalších veriteľov, možno inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnúť príspevok z fondu na účely stanovené v článku 38 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a v súlade s ním.

8.        Príspevok z fondu možno financovať:

(a)       sumou, ktorá je k dispozícii pre fond a ktorá bola získaná prostredníctvom príspevkov subjektov uvedených v článku 2 v súlade s článkom 66;

(b)      sumou, ktorú možno získať prostredníctvom ex post príspevkov v súlade s článkom 67 v období troch rokov; a

(c)      v prípade, keď sumy uvedené v písmenách a) a b) nepostačujú, sumami získanými z alternatívnych zdrojov financovania v súlade s článkom 69 vrátane súm získaných v rámci úverového nástroja stanoveného v uvedenom článku.

9.        Za výnimočných okolností stanovených v článku 38 ods. (.) smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] sa možno usilovať o získanie ďalšieho financovania z alternatívnych zdrojov financovania v súlade s uvedeným článkom.

10.      Alternatívnou alebo dodatočnou možnosťou v prípade splnenia podmienok na príspevok z fondu stanovený v článku 38 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] je možnosť poskytnúť príspevok zo zdrojov získaných prostredníctvom ex ante príspevkov v súlade s článkom 66, ktoré ešte neboli použité.

12.      Pri prijímaní rozhodnutia vylúčiť niektoré pasíva z uplatnenia odpísania a konverzie kapitálových nástrojov uvedeného v odseku 5 sa náležite zohľadňujú ▐ faktory stanovené v článku 38 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

13.      Pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mala rada vykonať posúdenie v súlade s článkom 41 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

14.      Vylúčenia podľa odseku 5 sa môžu uplatniť s cieľom buď úplne vylúčiť záväzok z odpísania, alebo obmedziť rozsah odpísania uplatnený na daný záväzok.

15.      Právomoci na odpísanie a konverziu sú v súlade s požiadavkou týkajúcou sa hierarchie pohľadávok stanovenej v článku 15.

16.      Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne posiela rade plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý po začatí uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov predložil správca vymenovaný v súlade s článkom 47 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Do dvoch týždňov od dátumu predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti orgán pre riešenie krízových situácií poskytuje rade svoje posúdenie plánu. Do jedného mesiaca od dátumu predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti rada posudzuje pravdepodobnosť toho, či plán v prípade svojej realizácie obnoví dlhodobú životaschopnosť subjektu uvedeného v článku 2. Posúdenie sa dokončuje po dohode s príslušným orgánom.

Ak je rada presvedčená o tom, že uvedeným plánom by sa dosiahol tento cieľ, povolí vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, aby plán schválil v súlade s článkom 47 ods. 5 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Ak rada nie je presvedčená o tom, že uvedeným plánom by sa dosiahol tento cieľ, dá inštrukcie vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, aby oznámil správcovi jej pripomienky a požiadal správcu o zmenu plánu spôsobom, ktorý ich vyrieši v súlade s článkom 47 ods. 6 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Dochádza k tomu po dohode s príslušným orgánom.

Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií predloží zmenený plán rade. Rada dá inštrukcie vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, aby správcovi do jedného týždňa oznámil, či je presvedčený o tom, že zmeneným plánom sa riešia oznámené pripomienky, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.

Článok 25Monitorovanie radou

1.        Rada pozorne monitoruje vykonávanie programu riešenia krízových situácií vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií na tento účel:

(a)       spolupracujú s radou a pomáhajú jej pri plnení jej povinnosti v oblasti monitorovania;

(b)      v pravidelných intervaloch stanovených radou poskytujú presné, spoľahlivé a úplné informácie o vykonávaní programu riešenia krízových situácií, uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a výkone právomocí riešiť krízové situácie, ktoré môže požadovať rada a ktoré zahŕňajú informácie o:

(i)        činnosti a finančnej situácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, preklenovacej inštitúcie a subjektu pre správu aktív;

(ii)       zaobchádzaní, ktoré by sa vzťahovalo na akcionárov a veriteľov pri likvidácii inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania;

akomkoľvek prebiehajúcom súdnom konaní v súvislosti s likvidáciou aktív inštitúcie v úpadku, s napadnutím rozhodnutia o riešení krízových situácií a ocenenia alebo v súvislosti so žiadosťami o náhradu, ktoré podali akcionári alebo veritelia;

(iv)      vymenovaní, odvolaní alebo nahradení hodnotiteľov, správcov, účtovníkov, právnikov a iných odborníkov, ktorí môžu byť potrební s cieľom pomáhať vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, a o plnení ich povinností;

(v)       akejkoľvek inej záležitosti, ktorú možno postúpiť rade;

(vi)      rozsahu, v akom vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci uvedené v kapitole V hlavy IV smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], a o spôsobe, akým ich vykonávajú;

(vii)     ekonomickej životaschopnosti, uskutočniteľnosti a vykonávaní plánu reorganizácie obchodnej činnosti uvedeného v článku 24 ods. 16.

Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií predkladajú rade konečnú správu o vykonávaní programu riešenia krízových situácií.

2.        Na základe poskytnutých informácií môže dať rada inštrukcie vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o akýkoľvek aspekt vykonávania programu riešenia krízových situácií, a najmä o prvky uvedené v článku 20, a výkon právomocí riešiť krízové situácie.

3.        Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií, Komisia môže na základe odporúčania rady▐ preskúmať svoje rozhodnutie o rámci pre riešenie krízových situácií a prijať primerané zmeny.

Článok 26Vykonávanie rozhodnutí o riešení krízových situácií

1.        Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií prijímajú opatrenia nevyhnutné na vykonávanie rozhodnutí o riešení krízových situácií uvedených v článku 16 ods. 8, a to najmä vykonávaním kontroly nad subjektmi uvedenými v článku 2, prijímaním potrebných opatrení v súlade s článkom 64 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a zabezpečovaním dodržiavania ochranných opatrení stanovených v uvedenej smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú všetky rozhodnutia, ktoré im adresovala rada.

V súlade s týmto nariadením na tieto účely využívajú svoje právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje smernica [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk], a v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnom práve. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v plnom rozsahu informujú radu o vykonávaní týchto právomocí. Akékoľvek opatrenie, ktoré prijímajú, musí byť v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 16 ods. 8.

2.        Ak vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil rozhodnutie uvedené v článku 16 alebo ho uplatnil spôsobom, ktorým sa nedosahujú ciele riešenia krízových situácií podľa tohto nariadenia, rada má právomoc priamo prikázať inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, aby:

(a)       ▐ špecifikované práva, aktíva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, previedla na inú právnickú osobu;

(b)       ▐ požadovala konverziu akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré obsahujú zmluvnú podmienku na konverziu za okolností uvedených v článku 18.

Rada tiež právomoc vykonávať priamo akúkoľvek inú právomoc stanovenú v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

3.        Inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, musí splniť akékoľvek prijaté rozhodnutie uvedené v odseku 2. Tieto rozhodnutia majú prednosť pred akýmkoľvek predošlým rozhodnutím, ktoré v tej istej záležitosti prijali vnútroštátne orgány.

4.        Pri prijímaní rozhodnutí v súvislosti s otázkami, ktoré sú predmetom rozhodnutia prijatého podľa odseku 2, vnútroštátne orgány musia splniť uvedené rozhodnutie.

Kapitola 4

Spolupráca

Článok 27Povinnosť spolupracovať

1.        Rada informuje Komisiu o každom opatrení, ktoré prijme, aby sa pripravila na riešenie krízovej situácie. Pokiaľ ide o informácie rady, na členov Komisie a zamestnancov Komisie sa vzťahuje požiadavka služobného tajomstva stanovená v článku 79.

2.        Pri vykonávaní svojich príslušných právomocí podľa tohto nariadenia rada, Komisia a ▐ príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú, a to najmä vo fázach plánovania riešenia krízových situácií, včasnej intervencie a riešenia krízových situácií podľa článkov 7 až 26. Navzájom si poskytujú informácie potrebné na vykonávanie svojich úloh.

4.        Na účely tohto nariadenia rada v prípade, keď ECB pozve výkonného riaditeľa rady, aby sa zúčastňoval ako pozorovateľ na činnostiach rady ECB pre dohľad zriadenej v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 , rada môže vymenovať na jeho zastupovanie iného zástupcu.

5.        Na účely tohto nariadenia rada vymenuje zástupcu, ktorý sa zúčastňuje na činnostiach Výboru pre riešenie krízových situácií v rámci Európskeho orgánu pre bankovníctvo zriadeného v súlade s článkom 113 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

6.        Rada úzko spolupracuje s Európskym nástrojom finančnej stability (ENFS), Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS) a akýmkoľvek podobným budúcim európskym subjektom, a to najmä v prípade, keď ENFS, EMS alebo akýkoľvek podobný budúci európsky subjekt poskytli alebo pravdepodobne poskytnú priamu alebo nepriamu finančnú pomoc subjektom usadeným v zúčastnenom členskom štáte, najmä za výnimočných okolností uvedených v článku 24 ods. 9.

7.        Rada a ECB uzavrú memorandum o porozumení, v ktorom sa uvedú všeobecné podmienky ich spolupráce podľa odseku 2. Memorandum sa pravidelne preskúmava a zverejní sa pod podmienkou, že sa zabezpečí primerané zaobchádzanie s dôvernými informáciami.

7a.      Rada a orgány pre riešenie krízových situácií nezapojených členských štátov uzatvoria memorandá o porozumení, v ktorých všeobecným spôsobom opíšu, ako budú navzájom spolupracovať pri plnení svojich úloh podľa smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Bez toho, aby tým bol dotknutý prvý pododsek, rada uzavrie memorandum o porozumení s orgánom pre riešenie krízových situácií každého nezúčastneného členského štátu, v ktorom sídli aspoň jedna globálna systémovo dôležitá inštitúcia v zmysle článku 131 smernice 2013/36/EÚ.

Každé memorandum sa pravidelne preskúmava a zverejňuje, pričom sa náležitým spôsobom nakladá s dôvernými informáciami.

Článok 28Výmena informácií v rámci SRM

1.        Na radu aj vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

2.        Rada poskytuje Komisii akékoľvek informácie, ktoré sú relevantné na účely plnenia jej úloh podľa tohto nariadenia a v prípade, keď je to uplatniteľné, na účely článku 107 ZFEÚ.

Článok 29Spolupráca v rámci SRM a zaobchádzanie na úrovni skupiny

Článok 12 ods. 4, 5, 6 a 15 a články 80 až 83 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] sa neuplatňujú na vzťahy medzi vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch. Namiesto toho sa uplatňujú príslušné ustanovenia tohto nariadenia.

Článok 30Spolupráca s nezúčastnenými členskými štátmi

Keď skupina zahŕňa subjekty usadené v zúčastnených členských štátoch, ako aj v nezúčastnených členských štátoch a bez toho, aby bolo dotknuté ▐ toto nariadenie, rada na účely spolupráce s nezúčastnenými členskými štátmi v súlade s článkami 7, 8, 11, 12, 15, 50 a 80 až 83 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] zastupuje vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch.

Článok 31Spolupráca s orgánmi tretích krajín

Za uzavretie nezáväzných dohôd o spolupráci uvedených v článku 88 ods. 4 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] v mene vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch sú v rámci svojich príslušných právomocí výlučne zodpovedné Komisia a rada, ktoré tieto dohody oznamujú v súlade s odsekom 6 uvedeného článku.

Kapitola 5

Vyšetrovacie právomoci

Článok 32Žiadosti o informácie

1.        Na účely vykonávania úloh uvedených v tomto nariadení môže rada buď priamo, alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií požadovať poskytnutie všetkých informácií potrebných na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje týmto nariadením, a pritom plnohodnotne využívať všetky informácie, ktoré sú k dispozícii v ECB alebo v príslušných vnútroštátnych orgánoch, od týchto právnických alebo fyzických osôb:

(a)       subjektov uvedených v článku 2;

(b)       zamestnancov subjektov uvedených v článku 2;

(c)       tretích strán, ktoré pre subjekty uvedené v článku 2 externe vykonávajú funkcie alebo činnosti.

2.        Subjekty ▐ a ▐ osoby uvedené v ▐ odseku 1 poskytujú informácie požadované podľa odseku 1. Ustanovenia o služobnom tajomstve nesmú uvedené subjekty a osoby oslobodiť od povinnosti poskytovať informácie. Poskytovanie požadovaných informácií sa nepovažuje za porušenie služobného tajomstva.

3.        Keď rada získa informácie priamo od uvedených subjektov a osôb, sprístupní tieto informácie dotknutým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií.

4.        Rada musí byť schopná priebežne získavať všetky informácie potrebné na vykonávanie svojich funkcií podľa tohto nariadenia, najmä informácie o kapitáli, likvidite, aktívach a záväzkoch, ktoré sa týkajú každej inštitúcie, ktorá podlieha právomociam rady riešiť krízové situácie ▐.

5.        Rada, príslušné orgány a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií môžu vypracovať memorandum o porozumení, v ktorom sa stanoví postup na výmenu informácií. Výmena informácií medzi radou, príslušnými orgánmi a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za porušenie služobného tajomstva.

6.        Príslušné orgány, ktoré v relevantných prípadoch zahŕňajú ECB, a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s radou, aby overili, či sú už k dispozícii niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď takéto informácie sú k dispozícii, príslušné orgány, ktoré v relevantných prípadoch zahŕňajú ECB, alebo vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií poskytujú tieto informácie rade.

Článok 33Všeobecné vyšetrovania

1.        Na účely vykonávania úloh uvedených v tomto nariadení a za akýchkoľvek ďalších podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie môže rada vykonávať všetky potrebné vyšetrovania ktorejkoľvek osoby uvedenej v článku 32 ods. 1 usadenej alebo nachádzajúcej sa v zúčastnenom členskom štáte.

Na tieto účely má rada právo:

(a)       požadovať predloženie dokumentov;

(b)       preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v článku 32 ods. 1 a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;

(c)       získať písomné alebo ústne vysvetlenia od všetkých osôb uvedených v článku 32 ods. 1 alebo ich zástupcov alebo personálu;

(d)       vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

2.        Osoby uvedené v článku 32 ods. 1 sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia rady.

Ak osoba bráni výkonu vyšetrovania, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v zúčastnenom členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú príslušné priestory, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytuje potrebnú pomoc vrátane uľahčenia prístupu rady do obchodných priestorov právnických osôb uvedených v článku 32 ods. 1 s cieľom umožniť uplatnenie uvedených práv.

Článok 34Kontroly na mieste

1.        Na účely vykonávania úloh uvedených v tomto nariadení a za ďalších podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie môže rada za predpokladu predloženia predchádzajúceho oznámenia dotknutým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií a dotknutým príslušným orgánom vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v článku 32 ods. 1. Rada sa navyše pred vykonaním právomocí uvedených v článku 11 poradí s príslušným orgánom. Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontrol, rada môže vykonávať kontroly na mieste bez toho, aby uvedené právnické osoby boli o tom vopred informované.

2.        Úradníci rady a iné osoby ňou poverené na vykonávanie kontrol na mieste môžu vstúpiť do všetkých obchodných priestorov a na pozemky právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní prijatého radou podľa článku 33 ods. 2, a majú všetky právomoci uvedené v článku 33 ods. 1.

3.        Právnické osoby uvedené v článku 32 ods. 1 sa podrobujú kontrolám na mieste na základe rozhodnutia rady.

4.        Úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené alebo vymenované vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v členských štátoch, kde sa má kontrola vykonať, aktívne pomáhajú úradníkom rady a iným osobám ňou povereným pod dohľadom rady, ktorá zabezpečuje aj koordináciu. Na tieto účely disponujú právomocami stanovenými v odseku 2. Právo zúčastniť sa na kontrolách na mieste majú aj úradníci vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v dotknutých zúčastnených členských štátoch.

5.        Keď úradníci rady a iné sprevádzajúce osoby ňou poverené alebo vymenované zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa odseku 1, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých zúčastnených členských štátoch im poskytnú potrebnú pomoc v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. V rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly táto pomoc zahŕňa zapečatenie obchodných priestorov a účtovných kníh alebo záznamov. Ak dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií na to nemajú právomoc, využijú svoje právo požiadať o potrebnú pomoc iné ▐ vnútroštátne ▐ orgány.

Článok 35Povolenie súdneho orgánu

1.        Ak si kontrola na mieste uvedená v článku 34 ods. 1 a 2 alebo pomoc uvedená v článku 34 ods. 5 vyžadujú povolenie súdneho orgánu podľa vnútroštátnych predpisov, podá sa žiadosť o takéto povolenie.

2.        Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 1, vnútroštátny súdny orgán urýchlene a bezodkladne skontroluje, či je rozhodnutie rady pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať radu o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na ktorých základe má rada podozrenie, že došlo k porušeniu aktov uvedených v článku 26, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii rady. Zákonnosť rozhodnutia rady podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

Kapitola 6

Sankcie

Článok 36

Právomoc ukladať administratívne sankcie

1.        Keď rada zistí, že sa subjekt uvedený v článku 2 zámerne alebo z nedbanlivosti dopustil jedného z porušení uvedených v odseku 2, rada dá inštrukcie dotknutému vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, aby v súvislosti s príslušným subjektom uvedeným v článku 2 uložil administratívnu sankciu v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Predpokladá sa, že takýto subjekt sa dopustil porušenia zámerne, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré dokazujú, že subjekt alebo jeho vrcholový manažment.

2.        Administratívne sankcie možno uložiť subjektom uvedeným v článku 2 za tieto porušenia:

(a)      keď neposkytujú informácie požadované v súlade s článkom 32;

(b)      keď sa nepodrobia všeobecnému vyšetrovaniu v súlade s článkom 33 alebo kontrole na mieste v súlade s článkom 34;

(c)      keď neprispievajú do fondu v súlade s článkami 66 alebo 67;

(d)      keď nedodržiavajú rozhodnutie, ktoré im adresovala rada podľa článku 26.

3.        Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií uverejňujú akékoľvek administratívne sankcie uložené podľa odseku 1. Keby uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám, vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií uverejnia sankcie bez toho, aby odhalili totožnosť strán.

4.        Rada s cieľom stanoviť konzistentné, efektívne a účinné postupy vymáhania a zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia vydáva usmernenia k uplatňovaniu administratívnych sankcií a periodických sankčných platieb, ktoré sú určené vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií.

Článok 37Periodické sankčné platby

1.        Rada dáva inštrukcie dotknutému vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, aby uložil periodickú sankčnú platbu v súvislosti s príslušným subjektom uvedeným v článku 2 ▐ s cieľom prinútiť:

(a)      subjekt uvedený v článku 2 dodržiavať rozhodnutie prijaté podľa článku 32;

(b)      osobu uvedenú v článku 32 ods. 1 poskytnúť úplné informácie požadované na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedeného článku;

(c)      osobu uvedenú v článku 33 ods. 1 podrobiť sa vyšetrovaniu, a najmä predložiť úplné záznamy, údaje, postupy alebo akýkoľvek iný požadovaný materiál, a doplniť a opraviť ďalšie informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia podľa uvedeného článku;

(d)      osobu uvedenú v článku 34 ods. 1 podrobiť sa kontrole na mieste nariadenej na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedeného článku.

2.        Periodická sankčná platba musí byť účinná a primeraná. Periodická sankčná platba sa ukladá každý deň až dovtedy, kým subjekt uvedený v článku 2 alebo dotknutá osoba nezačne plniť príslušné rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) až d).

3.        Periodickú sankčnú platbu možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov.

ČASŤ IIIINŠTITUCIONÁLNY RÁMEC

HLAVA I

Rada

Článok 38Právny stav

1.        Týmto sa zriaďuje jednotná rada pre riešenie krízových situácií. Rada je agentúrou Európskej únie s osobitnou štruktúrou zodpovedajúcou jej úlohám. Má právnu subjektivitu.

2.        V každom členskom štáte požíva rada najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám. Rada môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže vystupovať pred súdmi.

3.        Radu zastupuje jej výkonný riaditeľ.

Článok 39

Zloženie

1.        Rada je zložená z:

(a)       výkonného riaditeľa s hlasovacím právom;

(b)       zástupcu výkonného riaditeľa s hlasovacím právom;

(c)       člena vymenovaného Komisiou s hlasovacím právom;

(d)       člena vymenovaného ECB s hlasovacím právom;

(e)       člena, ktorého vymenuje každý zúčastnený členský štát a ktorý zastupuje vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, s hlasovacím právom podľa článkov 18 a 51.

(ea)     pozorovateľa vymenovaného EBA, ktorý sa zúčastňuje ako pozorovateľ bez hlasovacieho práva.

2.        Funkčné obdobie výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa a členov rady vymenovaných Komisiou a ECB je päť rokov. S výhradou článku 52 ods. 6 nie je uvedené funkčné obdobie obnoviteľné.

3.        Administratívnu a riadiacu štruktúry rady tvorí:

(a)       plenárne zasadnutie rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy stanovené v článku 46;

(b)       výkonné zasadnutie rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy stanovené v článku 50;

(c)       výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy stanovené v článku 52.

Článok 40Súlad s právom Únie

Rada koná v súlade s právom Únie, a najmä s rozhodnutiami Komisie podľa tohto nariadenia.

Článok 41Zodpovednosť

1.        Rada sa za vykonávanie tohto nariadenia zodpovedá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii v súlade s odsekmi 2 až 8.

2.        Rada každoročne predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov správu o vykonávaní úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia. S podmienkou dodržania požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva sa táto správa zverejňuje na webovej stránke rady.

3.        Výkonný riaditeľ verejne prezentuje túto správu pred Európskym parlamentom a Radou.

4.        Výkonný riaditeľ sa na žiadosť Európskeho parlamentu zúčastňuje na vypočúvaní zo strany príslušných výborov Parlamentu zameranom na vykonávanie jeho úloh riešenia krízových situácií. Vypočutie sa uskutočňuje aspoň raz za každý kalendárny rok.

4a.      V súvislosti s vykonávaním úloh riešenia krízových situácií môžu zástupcu výkonného riaditeľa na žiadosť Európskeho parlamentu vypočuť príslušné výbory Parlamentu.

5.        V súvislosti s vykonávaním úloh riešenia krízových situácií môže výkonného riaditeľa na žiadosť Rady vypočuť Rada.

6.        Na otázky, ktoré rade adresoval Európsky parlament alebo Rada, odpovedá rada ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi čo najrýchlejšie, v každom prípade však do piatich týždňov od postúpenia.

7.        Výkonný riaditeľ na požiadanie uskutoční dôverné ústne rozhovory za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami príslušného výboru Európskeho parlamentu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Európskeho parlamentu podľa zmluvy. Medzi Európskym parlamentom a radou sa uzavrie dohoda o podrobných podmienkach organizovania takýchto rozhovorov, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s povinnosťami zachovania dôvernosti, ktoré má podľa tohto nariadenia a článku 76 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] rada konajúca ako vnútroštátny orgán riešenia krízových situácií, ako je uvedené v článku 5 tohto nariadenia.

8.        Počas vyšetrovaní zo strany parlamentu rada spolupracuje s parlamentom s prihliadnutím na ZFEÚ. Rada a Európsky parlament uzavrú do 1. marca 2015 vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola rada poverená týmto nariadením. Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Tieto dojednania majú podobnú pôsobnosť ako dojednania medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a ECB uzavreté v súlade s článkom 20 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Tieto dojednania zahŕňajú dohodu medzi radou a Európskym parlamentom o zásadách a postupoch týkajúcich sa dôvernosti, predkladaní Parlamentu a odloženom zverejnení dôverných informácií odlišných od tých, na ktoré sa vzťahuje medziinštitucionálna dohoda uzatvorená podľa článku 20 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

Článok 42Národné parlamenty

-1.       Keď ECB predkladá správu podľa článku 41 ods. 2, túto správu rada zároveň priamo postúpi národným parlamentom zúčastnených členských štátov.

Národné parlamenty môžu rade v súvislosti s uvedenou správou zaslať odôvodnené pripomienky.

1.        Vzhľadom na osobitné úlohy rady môžu národné parlamenty zúčastnených členských štátov prostredníctvom vlastných postupov požiadať radu o písomnú odpoveď na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré predložili rade v súvislosti s funkciami rady podľa tohto nariadenia.

2.        Národný parlament zúčastneného členského štátu môže výkonného riaditeľa pozvať, aby sa spoločne so zástupcom vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií zúčastnil na výmene názorov v súvislosti s riešením krízových situácií subjektov uvedených v článku 2 v danom členskom štáte.

3.        Týmto nariadením nie je dotknutá zodpovednosť vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií voči národným parlamentom v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s vykonávaním úloh, ktorými rada alebo Komisia nebola poverená podľa tohto nariadenia.

Článok 43Nezávislosť

1.        Rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní úloh, ktorými boli poverené podľa tohto nariadenia, konajú nezávisle a vo všeobecnom záujme.

2.        Členovia rady uvedení v článku 39 ods. 2 konajú nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu.

Článok 43aVšeobecné zásady vzťahujúce sa na radu

Na radu sa vzťahujú tieto zásady:

(a)         koná nezávisle, v súlade s článkom 43;

(b)         jej členovia majú potrebné odborné znalosti v oblasti reštrukturalizácie bánk a konkurzného konania;

(c)         je schopná riešiť záležitosti súvisiace s veľkými bankovými skupinami;

(d)         je schopná konať rýchlo a nestranne;

(e)         zaisťuje, aby sa primerane prihliadalo na vnútroštátnu finančnú stabilitu, finančnú stabilitu Európskej únie a vnútorného trhu; a

(f)          zodpovedá sa Európskemu parlamentu a Rade, v súlade s článkom 41.

Článok 44Sídlo

Rada má sídlo v Bruseli v Belgicku.

HLAVA II

Plenárne zasadnutia rady

Článok 45Účasť na plenárnych zasadnutiach

Na plenárnych zasadnutiach sa zúčastňujú všetci členovia rady.

Článok 46Úlohy

1.        Rada na svojom plenárnom zasadnutí:

(a)      do 30. novembra každý rok prijíma na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom ročný pracovný program rady na nasledujúci rok ▐ a na informačné účely ho postupuje Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ECB; rada monitoruje a kontroluje jeho vykonávanie na svojom plenárnom zasadnutí;

(b)      prijíma, monitoruje a kontroluje ročný rozpočet rady v súlade s článkom 58 ods. 2;

(ba)    vydáva stanoviská a/alebo odporúčania o návrhu správy výkonného riaditeľa uvedenom v článku 52 ods. 2 písm. g);

(c)      rozhoduje o dobrovoľnom vypožičiavaní medzi mechanizmami financovania v súlade s článkom 68, spoločnom využívaní vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s článkom 72 a o požičiavaní finančných prostriedkov do systému ochrany vkladov v súlade s článkom 73 ods. 4;

(d)      prijíma výročnú správu o činnostiach rady uvedených v článku 41, ktorá musí uvádzať podrobné vysvetlivky k plneniu rozpočtu;

(e)      prijíma finančné pravidlá uplatniteľné na radu v súlade s článkom 61;

(f)       prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná rizikám podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

(g)      prijíma pravidlá predchádzania konfliktom záujmov v súvislosti so svojimi členmi a pravidlá riešenia takýchto konfliktov;

(h)      prijíma svoj rokovací poriadok;

(i)       v súlade s odsekom 2 v súvislosti so zamestnancami rady vykonáva právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy[14] (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

(j)       v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov;

(k)      vymenúva účtovníka podliehajúceho služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý je pri vykonávaní svojich povinností funkčne nezávislý;

(l)       zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom či vonkajšom audite a z hodnotení, ako aj vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

(m)     prijíma všetky rozhodnutia týkajúce sa zriadenia vnútorných štruktúr rady a v prípade potreby ich zmien.

2.        Rada na svojom plenárnom zasadnutí v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov rozhodnutie, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú výnimočné okolnosti, rada môže na svojom plenárnom zasadnutí na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonáva sama alebo ich deleguje na jedného zo svojich členov alebo člena personálu okrem výkonného riaditeľa.

Článok 47Plenárne zasadnutie rady

1.        Plenárne zasadnutia rady zvoláva výkonný riaditeľ.

2.        Riadne plenárne zasadnutia rady sa uskutočnia aspoň dvakrát za rok. Zasadnutia rady sa okrem toho uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny jej členov.

3.        Rada na svoje plenárne zasadnutia môže ad hoc prizývať pozorovateľov. Rada môže na žiadosť prizvať na účasť zástupcu európskeho mechanizmu pre stabilitu ako pozorovateľa.

4.        Rada zabezpečuje sekretariát plenárneho zasadnutia rady.

Článok 48Rozhodovací proces

1.        Rada na svojich plenárnych zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov uvedených v článku 39 ods. 1 písm. a) až e). Rozhodnutia uvedené v článku 46 ods. 1 písm. c) sa však prijímajú dvojtretinovou väčšinou jej členov.

2.        Na hlasovaní sa zúčastňuje výkonný riaditeľ.

3.        Rada prijme a zverejní svoj rokovací poriadok. V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobné pravidlá hlasovania, najmä okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a ak je to vhodné, aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti.

HLAVA III

Výkonné zasadnutia rady

Článok 49Účasť na výkonných zasadnutiach

1.        Na výkonných zasadnutiach rady sa zúčastňujú členovia rady uvedení v článku 39 ods. 1 písm. a) až d).

2.        Pri rokovaní o subjekte uvedenom v článku 2 alebo o skupine subjektov usadenej len v jednom zúčastnenom členskom štáte sa na rokovaniach a rozhodovacom procese v súlade s článkom 51 ods. 1 zúčastňuje aj člen vymenovaný daným členským štátom.

3.        Pri rokovaní o cezhraničnej skupine sa na rokovaniach a rozhodovacom procese v súlade s článkom 51 ods. 2 tiež zúčastňuje člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj členovia vymenovaní členskými štátmi, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe.

3a.      Členovia rady uvedení v článku 39 ods. 1 písm. a) až d) zabezpečia, aby boli rozhodnutia a opatrenia prijaté na výkonných zasadnutiach rady v rôznom zložení, ktoré sa týkajú riešenia krízových situácií, najmä pokiaľ ide o využívanie fondu, koherentné, vhodné a primerané.

Článok 50Úlohy

1.        Rade na jej plenárnom zasadnutí pomáha jej výkonné zasadnutie.

2.        Rada na svojich výkonných zasadnutiach:

(a)       pripravuje všetky rozhodnutia, ktoré má prijať rada na svojom plenárnom zasadnutí;

(b)       prijíma všetky rozhodnutia na vykonávanie tohto nariadenia.

To zahŕňa:

(-i)    prípravu, posudzovanie a schvaľovanie plánov riešenia krízových situácií v súlade s článkami 7 až 9;

(-ia) určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré musia udržiavať inštitúcie a materské podniky v súlade s článkom 10;

(i)     čo najskoršie poskytnutie návrhu rozhodnutia v súlade s článkom 16 spolu s akýmikoľvek relevantnými informáciami Komisii, na základe ktorých bude môcť Komisia posúdiť a prijať odôvodnené rozhodnutie podľa článku 16 ods. 6;

(ii)     prijatie rozhodnutia o časti II rozpočtu rady pre fond.

3.        Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, rada môže na svojom výkonnom zasadnutí prijať určité dočasné rozhodnutia v mene rady na jej plenárnom zasadnutí, a to najmä v súvislosti s otázkami administratívneho riadenia vrátane rozpočtových záležitostí.

4.        Výkonné zasadnutia rady sa uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa alebo na žiadosť ktoréhokoľvek z jej členov.

5.        Rada na svojom plenárnom zasadnutí prijme rokovací poriadok na svoje výkonné zasadnutia.

Článok 51Rozhodovanie

1.        Pri rokovaní o jednotlivom subjekte alebo skupine, ktorá je usadená len v jednom zúčastnenom členskom štáte, rada ▐ sa na svojich výkonných zasadnutiach usiluje o konsenzus. Ak nedôjde ku konsenzu, rada rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasujúcich členov uvedených v článku 39 ods. 1 písm. a) až d) a prítomných členov uvedených v článku 49 ods. 2. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas výkonného riaditeľa.

2.        Pri rokovaní o cezhraničnej skupine sa rada ▐ na svojich výkonných zasadnutiach usiluje o konsenzus. Ak nedôjde ku konsenzu, rada rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasujúcich členov uvedených v článku 39 ods. 1 písm. a) d) a prítomných členov uvedených v článku 49 ods. 3. Členovia rady uvedení v článku 39 ods. 1 písm. a) až d) a člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, majú každý jeden hlas. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátov, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktorý podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, majú rovnaké hlasovacie právo, ktoré zodpovedá jednému hlasu vydelenému ich počtom. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas výkonného riaditeľa.

3.        Rada na svojom výkonnom zasadnutí prijme a zverejní rokovací poriadok na svoje výkonné zasadnutia.

Výkonný riaditeľ zvoláva z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ktoréhokoľvek z členov rady výkonné zasadnutia rady a týmto zasadnutiam aj predsedá. Rada môže na výkonnom zasadnutí prizvať ad hoc pozorovateľov na svoje schôdze. Rada môže na žiadosť prizvať na účasť predovšetkým zástupcu európskeho mechanizmu pre stabilitu ako pozorovateľa.

HLAVA IV

Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa

Článok 52Vymenovanie a úlohy

1.        Rade predsedá výkonný riaditeľ na plný úväzok, ktorý nezastáva žiadne funkcie na vnútroštátnej úrovni.

2.        Výkonný riaditeľ je zodpovedný za:

(a)      prípravu práce rady na jej plenárne a výkonné zasadnutia a za zvolávanie jej zasadnutí a vykonávanie úlohy jej predsedu;

(b)      všetky personálne záležitosti;

(c)      každodenné administratívne záležitosti;

(d)      plnenie rozpočtu rady v súlade s článkom 58 ods. 3;

(e)      riadenie rady;

(f)       plnenie ročného pracovného programu rady;

(g)      každoročnú prípravu ▐ návrhu správy, v ktorej je jeden oddiel venovaný činnostiam v oblasti riešenia krízových situácií a jeden oddiel finančným a administratívnym záležitostiam.

3.        Výkonnému riaditeľovi pomáha zástupca výkonného riaditeľa.

V neprítomnosti výkonného riaditeľa vykonáva jeho funkcie zástupca výkonného riaditeľa.

4.        Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa sú vymenovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou.

Výkonný riaditeľ a zástupca riaditeľa sa vyberajú na základe otvoreného výberového konania, v ktorom sa dodržiava rodová vyváženosť a o ktorom by mali byť riadne informovaní Európsky parlament a Rada.

5.        Komisia poskytne príslušnému výboru Európskeho parlamentu zoznam kandidátov na pozície výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa.

Komisia predloží Európskemu parlamentu na schválenie návrh na vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Po schválení tohto návrhu Rada prijme vykonávacie rozhodnutie na vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa ▐ .

6.        Odchylne od článku 39 ods. 2 je funkčné obdobie prvého zástupcu výkonného riaditeľa vymenovaného po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia tri roky; toto funkčné obdobie možno obnoviť raz na obdobie piatich rokov. Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa ostávajú vo funkcii až do vymenovania svojich nástupcov.

7.        Zástupca výkonného riaditeľa, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa na konci celkového obdobia nesmie zúčastniť na inom výberovom konaní na rovnaké miesto.

8.        Ak už výkonný riaditeľ alebo zástupca výkonného riaditeľa nespĺňajú podmienky potrebné na plnenie svojich povinností alebo boli uznaní vinnými zo závažného pochybenia, môže Rada na návrh Komisie, ktorý schválil Európsky parlament, prijať vykonávacie rozhodnutie s cieľom odvolať výkonného riaditeľa alebo zástupcu výkonného riaditeľa z funkcie.

Na tento účel môže Európsky parlament alebo Rada informovať Komisiu o tom, že podmienky na odvolanie výkonného riaditeľa alebo zástupcu výkonného riaditeľa z funkcie sú splnené, na čo Komisia reaguje.

Článok 53Nezávislosť

1.        Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa vykonávajú svoje úlohy v súlade s rozhodnutiami Komisie a rady.

Pri rokovaniach a rozhodovacom procese v rámci rady výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, ale vyjadrujú vlastné názory a hlasujú nezávisle. Pri rokovaniach a rozhodovacích procesoch zástupca výkonného riaditeľa nepodlieha právomoci výkonného riaditeľa.

2.        Členské štáty ani iný verejný či súkromný subjekt sa nesmú snažiť ovplyvňovať výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa pri plnení ich úloh.

3.        V súlade so služobným poriadkom uvedeným v článku 78 ods. 6 je výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa po ukončení služobného pomeru naďalej viazaný povinnosťou správať sa čestne a rozvážne, pokiaľ ide o prijímanie určitých funkcií alebo výhod.

HLAVA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 54Zdroje

Rada zodpovedá za vyčlenenie potrebných finančných a ľudských zdrojov na plnenie úloh, ktorými bola poverená týmto nariadením.

Článok 55Rozpočet

1.        Odhady všetkých príjmov a výdavkov rady sa pripravujú na každý rozpočtový rok, ktorý zodpovedá kalendárnemu roku, a uvádzajú sa v rozpočte rady.

2.        Rozpočet rady musí byť z hľadiska príjmov a výdavkov vyrovnaný.

3.        Rozpočet má dve časti: časť I pre správu rady a časť II pre fond.

Článok 56Časť I rozpočtu pre správu rady

1.        Príjmy časti I rozpočtu tvoria ročné príspevky potrebné na pokrytie ročných odhadovaných administratívnych výdavkov v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a).

2.        Výdavky časti I rozpočtu zahŕňajú aspoň výdavky na zamestnancov, odmeny, infraštruktúru, odbornú prípravu a administratívne a operačné výdavky.

Článok 57Časť II rozpočtu pre fond

1.        Príjmy časti II rozpočtu tvoria najmä:

(a)      príspevky platené inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch v súlade s článkom 62 okrem ročného príspevku uvedeného v článku 62 ods. 1 písm. a);

(b)      pôžičky prijaté z iných mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch v súlade s článkom 68 ods. 1;

(c)      pôžičky prijaté od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v súlade s článkom 69 vrátane pôžičiek získaných z úverového nástroja stanoveného v uvedenom článku;

(d)      výnosy z investovaných súm držaných vo fonde v súlade s článkom 70.

2.        Výdavky časti II rozpočtu tvoria:

(a)      výdavky na účely uvedené v článku 71;

(b)      investície v súlade s článkom 70;

(c)      úroky zaplatené z pôžičiek prijatých z iných mechanizmov financovania riešenia krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch v súlade s článkom 68 ods. 1;

(d)      úroky zaplatené z pôžičiek prijatých od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v súlade s článkom 69 vrátane pôžičiek získaných z úverového nástroja stanoveného v uvedenom článku;

Článok 58Zostavenie a plnenie rozpočtu

1.        Výkonný riaditeľ do 15. februára každého roka vypracuje odhad príjmov a výdavkov rady na nasledujúci rok a najneskôr 31. marca každého roka ho zašle na schválenie rade na jej plenárne zasadnutie.

2.        Rada prijíma rozpočet na svojom plenárnom zasadnutí na základe odhadu príjmov a výdavkov. V prípade potreby ho zodpovedajúcim spôsobom upravuje na plenárnom zasadnutí na základe svojho monitorovania a kontroly.

3.        Rozpočet rady plní výkonný riaditeľ.

Článok 59Audit a kontrola

1.        V rámci rady sa vytvorí funkcia vnútorného auditu, ktorá sa má vykonávať v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi. Vnútorný audítor vymenovaný radou sa jej zodpovedá za overovanie riadneho fungovania systémov a postupov rady v oblasti plnenia rozpočtu.

2.        Vnútorný audítor poskytuje rade poradenstvo, pokiaľ ide o riešenie rizík, vydávaním nezávislých stanovísk týkajúcich sa kvality systémov hospodárenia a kontroly a poskytovaním odporúčaní na zlepšovanie podmienok realizácie operácií a na podporu riadneho finančného hospodárenia.

3.        Za zavedenie systémov a postupov vnútornej kontroly, ktoré sú vhodné na vykonávanie jeho úloh, zodpovedá rada.

Článok 60Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.        Výkonný riaditeľ koná ako povoľujúci úradník.

2.        Účtovník rady do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka zasiela predbežnú účtovnú závierku rade.

3.        Rada do 31. marca každého roka na svojom výkonnom zasadnutí poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov ▐ predbežnú účtovnú závierku rady za predošlý rozpočtový rok.

4.        Výkonný riaditeľ po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke rady vypracuje v rámci svojej právomoci konečnú účtovnú závierku rady a posiela ju na schválenie rade na jej plenárnom zasadnutí.

5.        Výkonný riaditeľ do 1. júla každého nasledujúceho rozpočtového roka▐ posiela konečnú účtovnú závierku Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

6.        Výkonný riaditeľ zasiela Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky do 1. júla.

7.        Konečná účtovná závierka sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejňuje do 15. novembra nasledujúceho roka.

8.        Rada na svojom plenárnom zasadnutí udeľuje absolutórium výkonnému riaditeľovi v súvislosti s plnením rozpočtu.

9.        Výkonný riaditeľ poskytuje Európskemu parlamentu na jeho žiadosť akékoľvek informácie požadované v súvislosti s účtovnou závierkou rady.

9a.      Po posúdení účtovnej závierky pripravenej radou podľa článku 60 pripraví Dvor audítorov správu o svojich zisteniach a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade do 1. decembra po každom rozpočtovom roku.

9b.      Správa Dvora audítorov sa venuje najmä:

(a)      hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vynakladania finančných prostriedkov (a to aj z fondu);

(b)      akýmkoľvek zostávajúcim záväzkom (či už rady, Komisie alebo iným) vyplývajúcim z plnenia úloh podľa nariadenia Komisiou a radou.

Článok 61Finančné pravidlá

Rada po porade s Dvorom audítorov Únie a Komisiou prijme vnútorné finančné ustanovenia, v ktorých stanoví najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu.

Pokiaľ je to zlučiteľné s osobitným charakterom rady, finančné ustanovenia vychádzajú z rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách prijatého pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ v súlade s článkom 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.[15]

Článok 62Príspevky

1.        Subjekty uvedené v článku 2 prispievajú do rozpočtu rady v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi o príspevkoch prijatými podľa odseku 5. Príspevky pozostávajú z:

(a)       ročných príspevkov potrebných na pokrytie administratívnych výdavkov;

(b)       ročných ex ante príspevkov potrebných na dosiahnutie cieľovej úrovne financovania fondu uvedenej v článku 65, ktoré sa vypočítavajú v súlade s článkom 66;

(c)       mimoriadnych ex post príspevkov vypočítaných v súlade s článkom 67.

2.        Výška príspevkov sa určí na takej úrovni, aby sa zabezpečilo, že príjmy vyplývajúce z týchto príspevkov budú v zásade postačovať na každoročné vyváženie rozpočtu rady a na plnenie úloh fondu.

3.        Rada v súlade s delegovanými aktmi uvedenými v odseku 5 a po porade s príslušným orgánom stanovuje výšku príspevkov, ktoré má zaplatiť každý subjekt uvedený v článku 2, v rozhodnutí určenom dotknutému subjektu. Rada uplatňuje procedurálne pravidlá, pravidlá podávania správ a ďalšie pravidlá, aby zabezpečila včasné platenie príspevkov v plnej výške.

4.        Sumy získané v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 sa používajú len na účely tohto nariadenia.

5.        Komisia je splnomocnená prijať delegované akty o príspevkoch v súlade s článkom 82 s cieľom:

(a)       určiť typ príspevkov a záležitosti, v súvislosti s ktorými treba platiť príspevky, spôsob výpočtu výšky príspevkov a spôsob, akým sa majú platiť;

(b)       stanoviť registračné a účtovné pravidlá, pravidlá podávania správ a ďalšie pravidlá uvedené v odseku 3 potrebné s cieľom zabezpečiť včasné platenie príspevkov v plnej výške;

(c)       stanoviť systém príspevkov pre inštitúcie, ktoré získali povolenie vykonávať činnosť po tom, ako fond dosiahol svoju cieľovú úroveň;

(d)       určiť výšku ročných príspevkov nevyhnutných na pokrytie administratívnych výdavkov rady pred tým, než sa dosiahne jej plná činnosť.

Článok 63Opatrenia proti podvodom

1.        Rada v záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 do šiestich mesiacov od začatia svojej činnosti pristúpi k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom (OLAF) a prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov rady s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.        Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým rada poskytla ▐ finančné prostriedky.

3.        Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti so zmluvou financovanou radou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Kapitola 2

Jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk

Oddiel 1

ZRIADENIE FONDU

Článok 64Všeobecné ustanovenia

1.        Týmto sa zriaďuje jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk.

2.        Rada používa fond len na účely zabezpečenia efektívneho uplatňovania nástrojov a právomocí na riešenie krízových situácií ▐ a v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií▐. Zodpovednosť za výdavky alebo straty fondu, alebo za akékoľvek záväzky rady sa za žiadnych okolností neprenáša na rozpočet Únie ani na vnútroštátne rozpočty členských štátov.

3.        Vlastníkom fondu je rada.

Článok 65Cieľová úroveň financovania

1.        Počas obdobia maximálne desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia musí výška dostupných finančných prostriedkov fondu dosiahnuť aspoň percentuálny podiel sumy vkladov všetkých úverových inštitúcií s povolením udeleným v zúčastnených členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa smernice [DGS], stanovený v článku 93 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do fondu vypočítané v súlade s článkom 66 a získané v súlade s článkom 62 časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, okrem prípadu, ak ich v závislosti od okolností možno platiť skôr vzhľadom na priaznivé trhové podmienky alebo potreby financovania.

3.        Rada môže úvodné obdobie predĺžiť maximálne o štyri roky v prípade, ak fond súhrnne vyplatí prostriedky prevyšujúce percentuálny podiel stanovený článku 93 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] celkovej sumy uvedenej v odseku 1.

4.        Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň stanovenú v odseku 1, príspevky vypočítané v súlade s článkom 66 sa získavajú až dovtedy, kým sa nedosiahne cieľová úroveň. Ak dostupné finančné prostriedky dosahujú menej než polovicu cieľovej úrovne, ročné príspevky sa stanovia v súlade s článkom 93 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

5.        Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom bližšie určiť:

(a)       kritériá na časové rozloženie príspevkov do fondu vypočítaných podľa odseku 2;

(b)       okolnosti, za ktorých príspevky možno platiť skôr podľa odseku 2;

(c)       kritériá na určenie počtu rokov, o koľko možno podľa odseku 3 predĺžiť úvodné obdobie uvedené v odseku 1;

(d)       kritériá na určenie výšky ročných príspevkov podľa odseku 4.

Článok 66Ex ante príspevky

1.        Jednotlivý príspevok každej inštitúcie sa získava aspoň raz za rok a vypočítava sa pomerne k sume jej pasív, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, vzhľadom na celkové pasíva, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, všetkých inštitúcií s povolením udeleným na území zúčastnených členských štátov.

Jeho výška sa upravuje pomerne k rizikovému profilu každej inštitúcie v súlade s kritériami stanovenými v delegovaných aktoch uvedených v článku 94 ods. 7 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň financovania stanovenú v článku 65, môžu zahŕňať aj hotovosť, ekvivalenty blízke hotovosti, aktíva použiteľné ako likvidné aktíva vysokej bonity podľa ukazovateľa krytia likvidity, alebo platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie rady na účely uvedené v článku 71 ods. 1. Podiel týchto neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť percentuálny podiel stanovený článku 93 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] z celkovej výšky príspevkov získaných v súlade s odsekom 1.

2a.      Jednotlivé príspevky každej inštitúcie uvedenej v odseku 1 sú definitívne a za žiadnych okolností ich nemožno retroaktívne vracať.

2b.      Ak už zúčastnené členské štáty zaviedli vnútroštátne mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, mali by mať možnosť stanoviť, že vnútroštátne mechanizmy financovania riešenia krízových situácií používajú vlastné dostupné finančné prostriedky, ktoré v minulosti vybrali od inštitúcií prostredníctvom ex ante príspevkov, na kompenzáciu ex ante príspevkov, ktoré by inštitúcie mali mať povinnosť platiť do fondu. Touto kompenzáciou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/18/ES[16].

3.        Pod podmienkou dodržania ustanovení odseku 1 druhého pododseku je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom bližšie určiť:

(a)      metódu výpočtu jednotlivých príspevkov uvedených v odseku 1;

(b)      kvalitu kolaterálu, ktorý zaručuje platobné záväzky v odseku 2;

(c)      kritériá na výpočet podielu platobných záväzkov uvedeného v odseku 2.

Článok 67Mimoriadne ex post príspevky

1.        Ak dostupné finančné prostriedky nepostačujú na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu, rada v súlade s článkom 62 získava mimoriadne ex post príspevky od inštitúcií s povolením udeleným na území zúčastnených členských štátov s cieľom pokryť ďalšie sumy. Tieto mimoriadne príspevky sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 66 a v súlade s článkom 95 ods. 1 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        Rada môže v súlade s delegovanými aktmi uvedenými v odseku 3 inštitúciu úplne alebo čiastočne oslobodiť od povinnosti platiť ex post príspevky v súlade s odsekom 1, ak by sa celkovými platbami uvedenými v článku 66 a v odseku 1 tohto článku ohrozilo vyrovnanie pohľadávok ostatných veriteľov voči danej inštitúcii. Takáto výnimka sa nesmie udeliť na dlhšie než šesť mesiacov, ale na žiadosť inštitúcie ju možno predĺžiť.

3.        Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých môže byť subjekt uvedený v článku 2 úplne alebo čiastočne oslobodený od povinnosti platiť ex post príspevky podľa odseku 2.

Článok 68Dobrovoľné vypožičiavanie medzi mechanizmami financovania

1.        Rada môže požiadať o výpožičku pre fond všetky iné mechanizmy financovania riešenia krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch v prípade, keď:

(a)       sumy získané podľa článku 66 nepostačujú na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu;

(b)       mimoriadne príspevky ex post stanovené v článku 67 nie sú okamžite prístupné.

2.        Uvedené mechanizmy financovania riešenia krízových situácií rozhodujú o takejto žiadosti v súlade s článkom 97 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Na podmienky vypožičiavania sa vzťahuje článok 97 ods. 3 písm. a), b) a c) smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 69Alternatívne zdroje financovania

1.        V prípade, keď sumy získané podľa článkov 66 a 67 nie sú dostupné okamžite alebo nepostačujú na pokrytie výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu, sa rada snaží pre fond zmluvne zabezpečiť výpožičky alebo iné formy podpory od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán.

Rada sa predovšetkým snaží pre fond zmluvne zabezpečiť úverový nástroj, prednostne pomocou využitia európskeho verejného nástroja, s cieľom zabezpečiť okamžitú dostupnosť primeraných finančných zdrojov, ktoré sa použijú v súlade s článkom 71, ak prostriedky získané alebo dostupné v súlade s článkami 66 a 67 nie sú dostatočné. Všetky pôžičky z úverového nástroja sa uhradia z fondu v dohodnutej lehote.

2.        Výpožičky alebo iné formy podpory uvedené v odseku 1 sa musia vrátiť v plnej výške v súlade s článkom 62 počas obdobia splatnosti pôžičky.

3.        Akékoľvek výdavky, ktoré vznikli použitím výpožičiek uvedených v odseku 1, musí znášať samotná rada, a nie rozpočet Únie ani zúčastnené členské štáty.

Oddiel 2

Správa fondu

Článok 70Investície

1.        Fond spravuje rada, ktorá môže požiadať Komisiu, aby vykonávala určité úlohy v súvislosti so správou fondu.

2.        Sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od preklenovacej inštitúcie, úroky a iné zisky z investícií a akékoľvek ostatné zisky sú výlučne v prospech fondu.

3.        Rada vykonáva obozretnú a bezpečnú investičnú politiku, najmä investovaním súm uložených vo fonde do ▐ aktív s vysokou bonitou. Investície by mali byť odvetvovo a geograficky dostatočne diverzifikované, aby sa zmierňovalo riziko plynúce z koncentrácie. Výnosy z týchto investícií sú v prospech fondu. Rada zverejňuje investičný rámec s uvedením podrobností o investičnej politike fondu.

4.        Komisia je v súlade s postupom uvedeným v článku 82 splnomocnená prijať delegované akty o podrobných pravidlách správy fondu.

Oddiel 3

Použitie fondu

Článok 71Úloha fondu

1.        V rámci, o ktorom rozhodne Komisia, pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií na subjekty uvedené v článku 2 môže rada použiť fond na tieto účely:

(a)       na zaručenie aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív;

(b)       na poskytnutie pôžičiek inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

(c)       na nákup aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

(d)       na poskytnutie kapitálového príspevku preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

(e)       na vyplatenie náhrady akcionárom alebo veriteľom, ak sa im na základe hodnotenia podľa článku 17 ods. 5 za ich pohľadávky vyplatilo menej, než by na základe oceňovania podľa článku 17 ods. 16 boli dostali pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania;

(f)        na poskytnutie príspevku inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, namiesto príspevku, ktorý by sa bol dosiahol odpísaním dlhu určitých veriteľov, ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne vylúčiť určitých veriteľov z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 24 ods. 3;

(g)       na prijatie akejkoľvek kombinácie opatrení uvedených v písmenách a) až f).

2.        Fond sa môže použiť na prijatie opatrení uvedených v písmenách a) až g) aj v súvislosti s kupujúcim v kontexte nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

3.        Fond sa nesmie použiť priamo na absorbovanie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 2 ani na rekapitalizáciu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 2. V prípade, keď použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 nepriamo vedie k tomu, že sa časť strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 2 prenesie na fond, uplatňujú sa zásady, ktorými sa riadi používanie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií podľa článku 38 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a článku 24.

4.        Rada nesmie mať kapitálový príspevok poskytnutý v súlade s odsekom 1 písm. f) v držbe dlhšie než päť rokov.

Článok 72Spoločné využívanie vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, do ktorého sú zapojené inštitúcie v nezúčastnených členských štátoch

V prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, do ktorého sú zapojené inštitúcie s povolením udeleným v jednom alebo vo viacerých zúčastnených členských štátoch na jednej strane a inštitúcie s povolením udeleným v jednom alebo vo viacerých nezúčastnených členských štátoch na strane druhej, fond prispieva k financovaniu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s ustanoveniami článku 98 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

HLAVA VI

Ostatné ustanovenia

Článok 74Výsady a imunity

Na radu a jej zamestnancov sa vzťahuje protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.

Článok 75Jazyky

1.        Na radu sa vzťahuje nariadenie Rady č. 1[17].

2.        O vnútornom jazykovom režime rady rozhodne rada.

3.        Rada môže rozhodnúť, ktorý z úradných jazykov sa použije pri posielaní dokumentov inštitúciám alebo orgánom Únie.

4.        Rada sa môže dohodnúť s každým vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií na jazyku alebo jazykoch, v ktorých sa vypracúvajú dokumenty, ktoré sa majú posielať vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo ktoré majú posielať tieto orgány.

5.        Prekladateľské služby potrebné na fungovanie rady poskytuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 76Zamestnanci rady

1.        Na zamestnancov rady vrátane výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ako aj predpisy prijaté dohodou medzi inštitúciami Únie na účely uplatňovania uvedeného služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.        Rada po dohode s Komisiou v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Článok 76aOrganizácia zamestnancov rady

1.        Rada môže zriadiť vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií zložené zo zamestnancov vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v zúčastnených členských štátoch a svojich vlastných zamestnancov.

2.        Ak rada zriadi vnútorné tímy pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1, za koordinátorov týchto tímov vymenuje vlastných zamestnancov. V súlade s článkom 47 ods. 3 môžu byť koordinátori prizvaní ako pozorovatelia na účasť na schôdzach výkonného zasadnutia rady, na ktorých sa členovia vymenovaní príslušnými členskými štátmi zúčastňujú v súlade s článkom 49 ods. 2 a 3.

3.        Rada môže zriadiť vnútorné výbory, ktorých úlohou bude poskytnúť jej poradenstvo a usmernenie pri plnení funkcií podľa tohto nariadenia.

Článok 77Výmena zamestnancov

1.        Rada môže využívať vyslaných národných expertov alebo iných zamestnancov, ktorých nezamestnáva rada.

2.        Rada na svojom plenárnom zasadnutí prijme primerané rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá výmeny zamestnancov s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a pravidlá ich dočasného vysielania do rady.

Článok 78Zodpovednosť rady

1.        Zmluvná zodpovednosť rady sa riadi právom uplatniteľným na predmetnú zmluvu.

2.        Súdny dvor Európskej únie má súdnu právomoc rozhodovať podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorú uzavrela rada.

3.        V prípade nezmluvnej zodpovednosti rada v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre zákony o zodpovednosti verejných orgánov členských štátov nahrádza všetky škody, ktoré spôsobila alebo ktoré spôsobili jej zamestnanci pri vykonávaní svojich povinností, a to najmä pokiaľ ide o ich funkcie riešenia krízových situácií, vrátane úkonov a opomenutí na podporu zahraničných konaní na riešenie krízových situácií.

4.        Rada kompenzuje vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií zúčastneného členského štátu za škody, ktoré mu prikázal uhradiť vnútroštátny súd alebo ktoré sa po dohode s radou zaviazal zaplatiť v súlade s mimosúdnym vyrovnaním a ktoré sú dôsledkami úkonu alebo opomenutia, ktorého sa dopustil vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií podľa tohto nariadenia, okrem prípadu, keď tento úkon alebo opomenutie predstavuje porušenie práva Únie, tohto nariadenia, rozhodnutia Komisie alebo rozhodnutia rady alebo úmyselný, zjavný a závažný nesprávny úsudok.

5.        Súdny dvor Európskej únie má súdnu právomoc v akomkoľvek spore, ktorý sa týka odsekov 3 a 4. Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti sú premlčané po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala.

6.        Osobná zodpovednosť zamestnancov rady voči rade sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 79Služobné tajomstvo a výmena informácií

1.        Na členov rady, zamestnancov rady a zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na pracovnej výmene so zúčastnenými členskými štátmi alebo sú týmito štátmi vyslaní, ktorí si plnia povinnosti zamerané na riešenie krízových situácií, a to aj po skončení ich plnenia, sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva podľa článku 339 ZFEÚ a príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie, a to aj po skončení plnenia ich povinností.

2.        Rada zabezpečuje, aby sa na jednotlivcov, ktorí v súvislosti s plnením svojich povinností poskytujú akúkoľvek službu, či už priamo alebo nepriamo, permanentne alebo príležitostne, vrátane úradníkov rady alebo iných osôb poverených radou alebo vymenovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vykonať kontroly na mieste, vzťahovali rovnocenné požiadavky služobného tajomstva.

2a.      Požiadavky v oblasti služobného tajomstva uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú aj na pozorovateľov, ktorí sa ad hoc zúčastňujú schôdzí rady.

2b.      Požiadavky v oblasti služobného tajomstva uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1049/2001.

3.        Na účely vykonávania úloh, ktorými bola rada poverená týmto nariadením, sa rada v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie poveruje výmenou informácií s vnútroštátnymi alebo európskymi orgánmi v prípadoch, keď príslušné právne predpisy Únie umožňujú vnútroštátnym príslušným orgánom poskytovať informácie uvedeným subjektom alebo keď členské štáty môžu stanoviť takéto poskytovanie informácií podľa príslušných právnych predpisov Únie.

Článok 80

Prístup k informáciám a spracúvanie osobných údajov

4.        Spracovanie osobných údajov radou podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001[18]. Spracovanie osobných údajov vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií podlieha smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46[19].

4a.      Osoby, ktoré podliehajú rozhodovaniu rady, majú nárok na prístup k spisu rady za predpokladu ochrany oprávneného záujmu iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa netýka dôverných informácií.

Článok 81Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Rada uplatňuje bezpečnostné zásady zahrnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností v zmysle prílohy k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom. Uplatňovanie bezpečnostných zásad sa vzťahuje okrem iného na ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií.

ČASŤ IVVYKONÁVACIE PRÁVOMOCI A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 82Vykonávanie delegovania právomoci

1.        Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.        Delegovanie právomocí sa udeľuje na dobu neurčitú odo dňa uvedeného v článku 88.

2a.      Musí byť zaručený súlad medzi týmto nariadením a smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]. Akékoľvek delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia musia byť v súlade so smernicou [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a s delegovanými aktmi prijatými podľa uvedenej smernice.

3.        Európsky parlament alebo Rada môže delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 4a, článku 62 ods. 5, článku 65 ods. 5, článku 66 ods. 3, článku 67 ods. 3 a článku 70 ods. 4 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.        Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.        Delegovaný akt prijatý podľa článku 62 ods. 5, článku 65 ods. 5, článku 66 ods. 3, článku 67 ods. 3 a článku 70 ods. 4 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace .

Článok 83Preskúmanie

1.        Komisia do 31. decembra 2016 a následne každých päť rokov uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia s osobitným dôrazom na monitorovanie prípadného vplyvu na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V správe sa hodnotí:

(a)      fungovanie SRM a vplyv ▐ jeho činností v oblasti riešenia krízových situácií na záujmy Únie ako celku a na celistvosť a integritu vnútorného trhu s finančnými službami vrátane ich prípadného vplyvu na štruktúry vnútroštátnych bankových systémov v rámci Únie, na ich konkurencieschopnosť v porovnaní s inými bankovými systémami mimo SRM a mimo Únie, a na účinnosť spolupráce a mechanizmov výmeny informácií v rámci SRM, medzi SRM a JMD a medzi SRM a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v nezúčastnených členských štátoch;

V správe sa predovšetkým posúdi:

(i)        či je potrebné, aby funkcie, ktoré sa týmto nariadením priraďujú rade a Komisii, vykonávala výlučne nezávislá inštitúcia Únie;

(ii)       či je spolupráca medzi SRM, JMD, ESRB, EBA, ESMA, EIOPA a ostatnými orgánmi tvoriacimi európsky systém finančného dohľadu (ESFS) primeraná;

(iii)     či investičné portfólio vytvorené v súlade s článkom 70 tohto nariadenia tvoria kvalitné a diverzifikované aktíva;

(iv)      či sa prerušilo prepojenie medzi štátnym dlhom a bankovým rizikom;

(v)       či je spôsob hlasovania primeraný.

(vi)      či by bolo potrebné zaviesť referenčnú hodnotu týkajúcu sa celkových záväzkov všetkých úverových inštitúcií povolených v zúčastnených členských štátoch, ktorú by bolo treba dosiahnuť spolu s cieľovou úrovňou financovania uvedenou ako percentuálny podiel z poistených vkladov týchto inštitúcií;

(vii)     či je cieľová úroveň financovania stanovená pre fond a výška príspevkov do fondu v súlade s cieľovou úrovňou financovania a úrovňou príspevkov uložených nezúčastnenými členskými štátmi.

V správe sa vymedzia aj možné zmeny zmluvy, ktoré potrebné pre zavedenie SMR, najmä možnosť zriadiť nezávislú inštitúciu Únie pre výkon funkcií, ktoré sa týmto nariadením priraďujú rade a Komisii;

(b)      účinnosť opatrení v oblasti nezávislosti a zodpovednosti;

(c)      vzájomné pôsobenie medzi radou a EBA;

(d)      vzájomné pôsobenie medzi radou a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v nezúčastnených členských štátoch a účinky SRM na tieto členské štáty a vzájomné pôsobenie medzi radou a vnútroštátnymi orgánmi tretích krajín uvedenými v článku 2 ods. 80 [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

2.        Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v prípade potreby predloží sprievodné návrhy.

2a.      Každé preskúmanie smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] sa podľa okolností spája s príslušným preskúmaním tohto nariadenia.

Článok 84Zmeny nariadenia (ES) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

1.        V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„(2)     „príslušné orgány“ sú:

(i)       príslušné orgány vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013[20] a v smernici 2007/64/ES a uvedené v smernici 2009/110/ES;

(ii)       v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány kompetentné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek uvedených smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;

(iii)      pokiaľ ide o systémy ochrany vkladov, subjekty, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov podľa smernice [DGS], alebo v prípade, ak prevádzku systému ochrany vkladov spravuje súkromná spoločnosť, orgán verejnej moci, ktorý vykonáva dohľad nad týmito systémami podľa uvedenej smernice; ako aj

(iv)      v súvislosti s článkom 62 ods. 5, článkom 65 ods. 5, článkom 66 ods. 3, článkom 67 ods. 3 a článkom 70 ods. 4 orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v článku 3 smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a jednotnú radu pre riešenie krízových situácií zriadenú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/… [SRM] .“

2.        V článku 25 sa vkladá tento odsek:

„1a.     Orgán môže organizovať a vykonávať vzájomné hodnotenia výmeny informácií a spoločných aktivít jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v členských štátoch nezúčastnených na SRM pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín v záujme posilnenia účinnosti a konzistentnosti výsledkov. Orgán na tieto účely vypracuje metódy, aby umožnil objektívne posúdenie a porovnanie.“

3.        V článku 40 ods. 6 sa dopĺňa tento tretí pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti článku 62 ods. 5, článku 65 ods. 5, článku 66 ods. 3, článku 67 ods. 3 a článku 70 ods. 4 sa výkonný riaditeľ jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zúčastňuje na činnostiach rady orgánov dohľadu ako pozorovateľ.“

Článok 85Nahradenie vnútroštátnych mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

Od dátumu začatia uplatňovania uvedeného v článku 88 druhom pododseku fond nahrádza mechanizmus financovania riešenia krízových situácií zúčastnených členských štátov podľa hlavy VII smernice [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk].

Článok 86Dohoda o sídle a podmienky fungovania

1.        Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla rady v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré tento členský štát sprístupní, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov rady na jej plenárnom zasadnutí, zamestnancov rady a členov ich rodín, sa vymedzia v dohode o sídle medzi radou a hostiteľským členským štátom, ktorá sa uzavrie po schválení radou na jej plenárnom zasadnutí a najneskôr dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

2.        Na účely riadneho fungovania rady hostiteľský členský štát rady zabezpečí najlepšie možné podmienky vrátane ponuky viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.

Článok 87Začiatok činnosti rady

1.        Rada začne plne fungovať najneskôr do 1. januára 2015.

2.        Komisia zodpovedá za zriadenie a počiatočné fungovanie rady, až kým nenadobudne operačnú kapacitu na plnenie svojho rozpočtu. Na tento účel:

(a)      dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní Radou v súlade s článkom 53, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa vykonáva úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;

(b)      odchylne od článku 46 ods. 1 písm. i) a do prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 46 ods. 2 dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci menovacieho orgánu;

(c)      Komisia môže rade ponúknuť pomoc, a to najmä dočasným vysielaním úradníkov Komisie, ktorí vykonávajú činnosti agentúry pod zodpovednosťou dočasného výkonného riaditeľa alebo výkonného riaditeľa;

(d)      Komisia vyberá ročné príspevky uvedené v článku 62 ods. 5 písm. d) v mene rady.

3.        Dočasný výkonný riaditeľ môže povoľovať všetky platby kryté finančnými prostriedkami uvedenými v rozpočte rady a uzatvárať zmluvy vrátane zamestnaneckých zmlúv.

Článok 88Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 7 až 23 a články 25 až 37 sa uplatňujú od 1. januára 2015.

Článok 24 sa uplatňuje od 1. januára 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli ...,

Za Európsky parlament                                Za Radu

predseda                                                       predseda

  • [1]           Ú. v. EÚ C ....
  • [2]           Ú. v. EÚ C ....
  • [3] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
  • [4]           Ú. v. EÚ C ....
  • [5]           Ú. v. EÚ C ....
  • [6]           Pozícia Európskeho parlamentu z ....
  • [7]           Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa menia smernice Rady 77/91/EHS a 82/891/ES, smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES a 2011/35/ES a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010.
  • [8]           Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
  • [9]           Nariadenie Rady (EÚ) č. 1023/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
  • [10]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov. Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5 – 14.
  • [11]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
  • [12]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.
  • [13]          Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/18/ES z 30. mája 1994, ktorou sa mení smernica 80/390/EHS o koordinácii požiadaviek na vypracovanie, kontrolu a rozširovanie prospektov, ktoré sa musia zverejniť na prijímanie cenných papierov na kótovanie na burze, vzhľadom na povinnosť uverejniť prospekt.
  • [14] 
  • [15]          Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
  • [16]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/18/ES z 30. mája 1994, ktorou sa mení smernica 80/390/EHS o koordinácii požiadaviek na vypracovanie, kontrolu a rozširovanie prospektov, ktoré sa musia zverejniť na prijímanie cenných papierov na kótovanie na burze, vzhľadom na povinnosť uverejniť prospekt (Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 1).
  • [17]          Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385.
  • [18]          Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.
  • [19]          Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
  • [20]          

STANOVISKO Výboru pre právne veci (7.11.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010
(COM(2013)0520 – C7‑0223/2013 – 2013/0253(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dimitar Stoyanov

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Navrhované nariadenie je súčasťou úsilia o vytvorenie bankovej únie v EÚ s cieľom posilniť finančnú stabilitu a zaistiť, aby sa európske hospodárstvo mohlo spoľahnúť na riadne fungujúci finančný sektor. Nariadením sa zriadi jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) – jedno z opatrení, ktoré Európska rada označila v marci 2013 za nevyhnutné na dobudovanie bankovej únie. SRM sa bude týkať členských štátov eurozóny a ostatných členských štátov, ktoré sa rozhodli stať sa jeho súčasťou. Návrh je založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Okrem návrhu na nariadenie Komisia takisto navrhuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností. Teda nezávisle od toho, či sa členské štáty rozhodli stať sa súčasťou SRM alebo nie, budú musieť uplatňovať tie isté prudenciálne požiadavky a pravidlá, pokiaľ ide o riešenie krízových situácií. Hlavný rozdiel sa týka príslušných orgánov: kým podľa smernice sú to vnútroštátne orgány, SRM ráta so vznikom rady pre riešenie krízových situácií a postupu na riešenie krízových situácií na úrovni EÚ v prípade finančných inštitúcií v úpadku.

Cieľ návrhu uznesenia

Podľa návrhu je cieľom SRM umožniť aby sa na všetky banky v úpadku v zúčastnených členských štátoch uplatňoval jednotný súbor pravidiel a ponúknuť efektívne postupy pri riešení úpadkov bánk, pričom by sa minimalizovala cena pre daňovníkov a hospodárstvo. SRM doplní jednotný mechanizmus dohľadu (JMD), prostredníctvom ktorého Európska centrálna banka preberá konečnú zodpovednosť za dohľad nad všetkými bankami v eurozóne. Nariadením sa zriadi jednotný fond na riešenie krízových situácií problémových bánk, ktorý má byť financovaný z príspevkov od inštitúcií, ktoré poskytujú úvery, vo výške 1 % hodnoty ich vkladov; očakáva sa, že na konci 10 ročného prechodného obdobia bude mať fond hodnotu približne 55 miliárd EUR.

Hlavným dôvodom na zriadenie zodpovednosti a postupov na úrovni EÚ je, že dohľad nad bankami v bankovej únii prostredníctvom jednotného systému, za ktorý bude zodpovedná ECB, ako aj riešenie krízových situácií, sa „musí vykonávať orgán na tej istej úrovni “. Skutočnosť, že SRM sa bude uplatňovať v zúčastnených členských štátoch na úrovni EÚ, znamená, že je potrebné, aby sa smernica a nariadenie vrátane paralelných ustanovení značne prekrývali, keďže jednotná rada pre riešenie krízových situácií a Komisia potrebujú založiť svoje činnosti skôr na priamo uplatniteľných právnych predpisoch EÚ ako na smerniciach.

Štruktúra a činnosti jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM)

Rada pre riešenie krízových situácií sa skladá z výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa, zástupcov vymenovaných Komisiou a ECB a z členov vymenovaných každým zo zúčastnených členských štátov zastupujúcich vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Rada pre riešenie krízových situácií, ktorej predsedá výkonný riaditeľ, sa schádza a funguje prostredníctvom dvoch druhov zasadnutí:

plenárne zasadnutie, na ktorom sa prijímajú všetky rozhodnutia všeobecného charakteru a výkonné zasadnutie za účasti výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa, zástupcov vymenovaných Komisiou a ECB. Na svojom výkonnom zasadnutí rada prijíma rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých subjektov alebo bankových skupín.

Takéto rozhodnutia siahajú od plánovania riešenia krízových situácií, cez právomoci včasnej intervencie až po rozhodnutia o programoch riešenia krízových situácií vrátane rozhodnutí o používaní fondu na financovanie procesu riešenia krízových situácií a o poskytovaní inštrukcií vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií v oblasti vykonávania rozhodnutia o riešení krízových situácií. Konanie voči úverovej inštitúcii alebo skupine finančných inštitúcií na riešenie krízových situácií by malo začať po oznámení ECB rade pre riešenie krízových situácií, ktorá by následne predložila odporúčanie Komisii. Ak Komisia rozhodne, že potrebné kritériá boli splnené, dá pokyn rade pre riešenie krízových situácií na prijatie opatrení v súlade s nariadením.

Právomoci rady pre riešenie krízových situácií

Rada pre riešenie krízových situácií bude mať významné právomoci na vykonávanie vyšetrovaní (pozri články 32 a 33) vrátane kontrol na mieste (článok 34). Ak sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov vyžaduje povolenie od súdneho orgánu na vykonávanie inšpekcií, vnútroštátny súdny orgán môže iba skontrolovať, či je rozhodnutie rady pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné alebo neprimerané. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii rady. Zákonnosť rozhodnutia rady podlieha iba preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie (pozri článok 35).

S cieľom zaistiť, aby jej rozhodnutia boli vykonávané a aby jej vyšetrovania boli účinnejšie, rada pre riešenie krízových situácií bude oprávnená uplatňovať sankcie – stanovené v návrhu nariadenia – za porušovanie predpisov. Môže nariadiť vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií, aby úverovým inštitúciám, ktoré neposkytnú dostupné informácie, nespolupracujú v rámci vyšetrovania, nezaplatia príspevok jednotnému fondu na riešenie krízových situácií bánk alebo ktoré nekonajú v zhode s rozhodnutím, ktoré im adresovala Rada (článok 36), udelili sankcie vo forme pokút.

Podobne, rada pre riešenie krízových situácií môže nariadiť vnútroštátnym orgánom, aby pravidelne udeľovali platobné sankcie subjektom alebo osobám za nesprístupnenie informácií alebo konanie v rozpore s rozhodnutím rady (článok 37).

Zodpovednosť voči Európskemu parlamentu

Podľa článku 41 navrhovaného nariadenia je rada zodpovedná voči Európskemu parlamentu, Rade a Komisii za vykonávanie [tohto] nariadenia. Vyžaduje sa teda, aby rada predložila výročnú správu Parlamentu, Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov a aby jej výkonný riaditeľ predstúpil pred Parlament, Radu a Komisiu. Okrem toho sa vyžaduje, aby sa výkonný riaditeľ zúčastňoval na žiadosť Parlamentu na vypočutiach organizovaných príslušnými výbormi Parlamentu na tému vykonávania rozhodnutí rady a aby viedol dôverné ústne rozhovory s predsedami a podpredsedami príslušných výborov Parlamentu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Parlamentu podľa zmluvy.

V návrhu sa uvádza, že medzi Európskym parlamentom a radou sa uzavrie dohoda o podrobných podmienkach organizovania takýchto rozhovorov, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s povinnosťami zachovania dôvernosti, ktoré má ECB ako príslušný orgán podľa príslušného práva Únie. V návrhu sa ďalej uvádza, že rada a Parlament uzavrú vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola rada poverená týmto nariadením.

Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto výkonného riaditeľa. „Rada a Parlament uzavrú vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola rada poverená týmto nariadením. Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto výkonného riaditeľa.“ (Pozri článok 41(8).)

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh   1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11) Kľúčovým prvkom, bez ktorého by jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií nemohol riadne fungovať, je jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk (ďalej len „fond“). Rôzne systémy vnútroštátneho financovania by narušili uplatňovanie jednotných pravidiel riešenia krízových situácií bánk na vnútornom trhu. Fond by mal pomôcť zabezpečiť jednotné administratívne postupy pri financovaní riešenia krízových situácií a zabrániť vytváraniu prekážok pri uplatňovaní základných slobôd alebo narúšaniu hospodárskej súťaže v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych postupov. Fond by mali financovať priamo banky a mal by sa združovať na úrovni Únie, aby sa zdroje na riešenie krízových situácií mohli objektívne rozdeľovať medzi členské štáty, čím by sa zvýšila finančná stabilita a obmedzila súvislosť medzi vnímanou fiškálnou pozíciou jednotlivých členských štátov a nákladmi na financovanie bánk a spoločností vykonávajúcich svoju činnosť v týchto členských štátoch.

(11) Kľúčovým prvkom, bez ktorého by jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií nemohol riadne fungovať, je jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk (ďalej len „fond“). Rôzne systémy vnútroštátneho financovania by narušili uplatňovanie jednotných pravidiel riešenia krízových situácií bánk na vnútornom trhu. Fond by mal pomôcť zabezpečiť jednotné administratívne postupy pri financovaní riešenia krízových situácií a zabrániť vytváraniu prekážok pri uplatňovaní základných slobôd alebo narúšaniu hospodárskej súťaže v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych postupov. Fond by mali financovať priamo banky a mal by sa združovať na úrovni Únie, aby sa zdroje na riešenie krízových situácií mohli objektívne rozdeľovať medzi členské štáty, čím by sa zvýšila finančná stabilita, prispelo by sa k rastu vnútorného trhu a obmedzila súvislosť medzi vnímanou fiškálnou pozíciou jednotlivých členských štátov a nákladmi na financovanie bánk v úpadku a spoločností vykonávajúcich svoju činnosť v týchto členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(20a) Smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (SRM) by sa malo riadiť plánovanie v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií, podmienky a zásady týkajúce sa riešenia krízových situácií, ako aj používanie nástrojov na ich riešenie zo strany jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM). Je preto náležité, aby sa toto nariadenie vzťahovalo len na tie aspekty, ktoré sú potrebné na zabezpečenie uplatňovania smernice zo strany jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, a aby mal mechanizmus k dispozícii požadované primerané dodatočné finančné prostriedky.

 

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) Žiadne rozhodnutie rady ani Komisie si nesmie vyžadovať poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory zo strany členských štátov.

(4) Žiadne rozhodnutie rady ani Komisie si nesmie vyžadovať poskytnutie inej priamej verejnej finančnej podpory zo strany členských štátov, ako zo zdrojov z fondu, ktorý zriaďuje toto nariadenie.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 5 – pododsek d (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(d) odhad časového rámca pre vykonávanie každého podstatného aspektu plánu;

(d) odhad časového rámca a pravdepodobnosť úspechu pre vykonávanie každého podstatného aspektu plánu;

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 5 – pododsek i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(i) vysvetlenie, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s tým, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s akoukoľvek mimoriadnou verejnou finančnou podporou;

(i) presné a jasné vysvetlenie, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s tým, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s akoukoľvek inou verejnou finančnou podporou, ako zo zdrojov z fondu, ktorý zriaďuje toto nariadenie;

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9) Plány riešenia krízových situácií sa preskúmavajú a prípadne aktualizujú aspoň raz za rok a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančnej pozície, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán alebo si vyžadovať jeho zmenu.

(9) (9) Plány riešenia krízových situácií sa preskúmavajú a prípadne aktualizujú aspoň raz za rok a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančnej pozície, alebo po zmene na vnútroštátnej a/alebo európskej úrovni, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán alebo si vyžadovať jeho zmenu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Článok 7 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 7 a

 

Uplatňovanie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk

 

Opatrenia SRM súvisiace s inštitúciami sa riadia smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Článok 7 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 7 b

 

Riešiteľnosť krízových situácií systémovo významných inštitúcií

 

V súvislosti s inštitúciami, ktoré sú uvedené v článku 2 tohto nariadenia a ktoré sú podľa článku 13 smernice 2013/36/EÚ [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] určené ako globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) alebo ako iné systémovo významné inštitúcie (O-SII), rada uprednostní posúdenie riešiteľnosti ich krízových situácií v súlade s článkom 13 [smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] a vypracuje plán pre každú z týchto inštitúcií na odstránenie prekážok riešenia krízových situácií v súlade s článkom 14 [smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk] .

 

Plán zahŕňa aspoň:

 

(a) požiadavku, aby sa inštitúcia zbavila konkrétnych aktív;

 

(b) požiadavku, aby inštitúcia obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

 

(c) požiadavku zmien právnych alebo prevádzkových štruktúr inštitúcie s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby kritické funkcie bolo možné právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií;

 

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Oceňovanie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto článku, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná oceňovanie, ktoré je plne v súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto článku. Takéto konečné ex post ocenenie sa vykoná čo najskôr.

(6) Oceňovanie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto článku, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá a nestranná osoba nevykoná oceňovanie, ktoré je plne v súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto článku. Takéto konečné ex post ocenenie sa vykoná čo najskôr.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1 – pododsek b – zarážka iv

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(iv) vymenovaní, odvolaní alebo nahradení hodnotiteľov, správcov, účtovníkov, právnikov a iných profesionálov, ktorí môžu byť potrební s cieľom pomáhať vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, a o plnení ich povinností;

(iv) vymenovaní, odvolaní alebo nahradení hodnotiteľov, správcov, účtovníkov, právnikov a iných profesionálov v prípade potreby, s cieľom pomáhať vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií, a o efektívnejšom plnení jeho povinností;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1 – pododsek b – zarážka v

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(v) akejkoľvek inej záležitosti, ktorú možno postúpiť rade;

(v) akejkoľvek inej záležitosti, ktorú možno postúpiť rade v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 2 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Ak vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil rozhodnutie uvedené v článku 16 alebo ho uplatnil spôsobom, ktorým sa nedosahujú ciele riešenia krízových situácií podľa tohto nariadenia, rada má právomoc prikázať inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, aby:

2. Ak vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil rozhodnutie uvedené v článku 16 alebo ho uplatnil spôsobom, ktorým sa nedosahujú ciele riešenia krízových situácií podľa tohto nariadenia, rada má právomoc prikázať inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, aby vykonala nižšie uvedené úlohy, alebo vykonávať akékoľvek iné právomoci uvedené v smernici [o ozdravení a riešení krízových situácií bánk]:

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Článok 42 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1) Vzhľadom na osobitné úlohy rady môžu národné parlamenty zúčastnených členských štátov prostredníctvom vlastných postupov požiadať radu o písomnú odpoveď na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré predložili rade v súvislosti s funkciami rady podľa tohto nariadenia.

(1) Vzhľadom na osobitné úlohy rady môžu národné parlamenty zúčastnených členských štátov prostredníctvom vlastných postupov požiadať radu o písomnú odpoveď na akékoľvek pripomienky alebo otázky, ktoré predložili rade v súvislosti s funkciami rady podľa tohto nariadenia. Rada podnikne kroky na doručenie svojich odpovedí národným parlamentom zúčastnených členských štátov v primeranej lehote.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Článok 51 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Pri rokovaní o jednotlivom subjekte alebo skupine, ktorá je usadená len v jednom zúčastnenom členskom štáte, Rada na svojich výkonných zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich zúčastnených členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas výkonného riaditeľa.

1. Pri rokovaní o jednotlivom subjekte alebo skupine, ktorá je usadená len v jednom zúčastnenom členskom štáte, Rada na svojich výkonných zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou zúčastnených členov, ako sa uvádza v článku 49 ods. 2. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas výkonného riaditeľa.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Článok 66 – odsek 3 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom bližšie určiť:

3. Bez toho, aby bol dotknutý ods. 1 druhý pododsek, je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom bližšie určiť:

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Článok 69 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. V prípade, keď sumy získané podľa článkov 66 a 67 nie sú dostupné okamžite alebo nepostačujú na pokrytie výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu, rada môže pre fond zmluvne zabezpečiť výpožičky alebo iné formy podpory od finančných inštitúcií alebo iných tretích strán.

1. V prípade, keď sumy získané podľa článkov 66 a 67 nie sú dostupné okamžite alebo nepostačujú na pokrytie výdavkov, ktoré vznikli použitím fondu, rada môže pre fond zmluvne zabezpečiť výpožičky alebo iné formy podpory v prvom rade od súkromných, a ak to nie je možné, od verejných finančných inštitúcií alebo iných tretích strán.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 82 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) Delegovaný akt prijatý podľa článku 62 ods. 5, článku 65 ods. 5, článku 66 ods. 3, článku 67 ods. 3 a článku 70 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(5) Delegovaný akt prijatý podľa článku 62 ods. 5, článku 65 ods. 5, článku 66 ods. 3, článku 67 ods. 3 a článku 70 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Odôvodnenie

Je potrebné predĺžiť časovú lehotu na vznesenie námietok s cieľom umožniť Parlamentu a Rade dôkladne preskúmať delegovaný akt a vyhodnotiť, či je jeho prijatie v danej podobe primerané a správne.

POSTUP

Hlava

k jednotným pravidlám a jednotnému postupu riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk

Referenčné čísla

COM(2013)0520 – C7-0223/2013 – 2013/0253(COD)

Gestorský výbor

dátum oznámenia na schôdzi

ECON

10.9.2013

 

 

 

Výbor, ktorý predložil stanovisko

dátum oznámenia na schôdzi

JURI

10.9.2013

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

dátum menovania

Dimitar Stoyanov

17.9.2013

Prerokovanie vo výbore

14.10.2013

 

 

 

Dátum prijatia

5.11.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

20

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Zbigniew Ziobro, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eva Lichtenberger, József Szájer

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (12.12.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2012
(COM(2013)0520 – C7‑0223/2013 – 2013/0253(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Constance Le Grip

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Posilnenie hospodárskej a menovej únie vytvorením bankovej únie krajín eurozóny predstavuje nevyhnutnú etapu európskej integrácie, ktorá by mala stabilizovať vnútorný trh finančných služieb a morálne ho pozdvihnúť, obnoviť dôveru občanov a trhov, ako aj odstrániť roztrieštenosť finančných trhov, ktorá sa počas hospodárskej krízy prehĺbila.

Spravodajkyňa zodpovedá za inštitucionálny rámec druhého piliera bankovej únie vybaveného jednotným mechanizmom riešenia krízových situácií a jednotným fondom riešenia krízových situácií. Tento mechanizmus, doplňujúci jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý Komisia navrhla v septembri 2012, sústredí právomoci a kľúčové zdroje riešenia bankových kríz v eurozóne a zavedie integrovaný mechanizmus riešenia krízových situácií na európskej úrovni. Opierať sa bude o jednotnú radu pre riešenie krízových situácií (ďalej len „radu“), vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátov a Európsku komisiu, z čoho vyvstávajú veľmi dôležité otázky inštitucionálneho poriadku, na ktoré treba upozorniť Výbor pre ústavné veci a ktoré sa predložia všetkým poslancom Európskeho parlamentu.

Spravodajkyňa by však rada upozornila na bod 6 návrhu uznesenia, predloženého Výborom pre hospodárske a menové veci, týkajúceho sa témy „smerom k bankovej únii“, o ktorom sa hlasovalo na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu 13. septembra 2012 a v ktorom sa zdôrazňuje, že „akákoľvek veľká zmena v dohľade vrátane presunov na iné inštitúcie musí byť spojená so zodpovedajúcim zvýšením transparentnosti a zodpovednosti takýchto inštitúcií voči Parlamentu, ktorý musí mať riadne právo na informácie a úplné právomoci, pokiaľ ide o vymenovávanie a rozpočtové postupy“.

Spravodajkyňa schvaľuje konečný cieľ, ktorým je začlenenie riadenia bankovej únie, a teda jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu riešenia krízových situácií, do inštitucionálneho rámca Únie, a domnieva sa, že treba odstrániť existujúce rozdiely medzi vnútroštátnymi a európskymi politikami. V tejto súvislosti považuje za potrebné zlepšiť návrh v troch hlavných bodoch, ktoré sú predmetom pozmeňujúcich návrhov:

•   prehodnotenie štruktúry časti III týkajúcej sa inštitucionálneho rámca, hlavne hláv I a IV;

•   posilnenie parlamentnej kontroly výkonu právomocí rady v oblasti riešenia krízových situácií;

•   upevnenie demokratickej zodpovednosti tejto novej agentúry Európskej únie vo vzťahu k Európskemu parlamentu a národným parlamentom zúčastňujúcich sa členských štátov.

Spravodajkyňa súhlasí s právnym základom návrhu Európskej komisie (článok 114 ZFEÚ), ktorý umožňuje prijímať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení so zameraním na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Vo svojich pozmeňujúcich návrhoch navrhuje posilniť parlamentnú kontrolu výkonu právomocí rady v oblasti riešenia krízových situácií prostredníctvom postupu súhlasu Európskeho parlamentu pri vymenovaní výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa rady a na základe pravidelnej výmeny informácií s Európskym parlamentom, jeho príslušným výborom, ako aj so samotným predsedom a podpredsedami príslušného výboru.

Spravodajkyňa si tiež želá, aby sa v súlade s právomocami, ktoré sa jej udeľujú v zmysle protokolu č. 1 pripojeného k ZFEÚ a článkov 69, 70, 71 a 352 ZFEÚ, uplatňovali právomoci národných parlamentov členských štátov zúčastňujúcich sa na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Má sa zabezpečiť predloženie ročného pracovného programu rady v národných parlamentoch zúčastnených členských štátov, možnosť, aby sa tieto parlamenty mohli na radu spätne obracať s odôvodnenými pripomienkami k tomuto programu, ako aj poskytnutie účtovnej závierky rady za predošlý rozpočtový rok.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1) Lepšie integrovaný vnútorný trh s bankovými službami zohráva kľúčovú úlohu v záujme posilnenia oživenia hospodárstva v Únii. Súčasná finančná a hospodárska kríza však ukázala, že fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti je ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. Znížila sa likvidita medzibankových trhov a dochádza k poklesu cezhraničných bankových činností v dôsledku strachu z „nákazy“ a nedostatočnej dôvery v iné vnútroštátne bankové systémy a v schopnosť členských štátov podporovať banky.

(1) Lepšie integrovaný vnútorný trh s bankovými službami zohráva kľúčovú úlohu v záujme posilnenia oživenia hospodárstva v Únii. Súčasná finančná a hospodárska kríza však ukázala, že fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti je ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. Znížila sa likvidita medzibankových trhov a dochádza k poklesu cezhraničných bankových činností v dôsledku strachu z „nákazy“ a nedostatočnej dôvery v iné vnútroštátne bankové systémy a v schopnosť členských štátov podporovať banky. Toto vyvoláva skutočnú obavu na jednotnom trhu, kde bankové inštitúcie majú úžitok z európskeho pasu, pričom väčšina z nich pôsobí vo viacerých členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7) Zabezpečenie toho, aby sa v rámci Únie prijímali účinné jednotné rozhodnutia o riešení krízových situácií bánk v úpadku, okrem iného aj v súvislosti s používaním financovania získaného na úrovni Únie, zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska dobudovania vnútorného trhu s finančnými službami. V rámci vnútorného trhu môže úpadok bánk v jednom členskom štáte ovplyvniť stabilitu finančných trhov v celej Únii. Zabezpečenie účinných a jednotných pravidiel riešenia krízových situácií a rovnocenných podmienok financovania riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch je ako prostriedok na zachovanie hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania vnútorného trhu v najlepšom záujme nielen členských štátov, v ktorých banky vykonávajú svoju činnosť, ale aj všetkých členských štátov vo všeobecnosti. Bankové systémy na vnútornom trhu sú vo vysokej miere navzájom prepojené, bankové skupiny sú medzinárodné a banky majú veľký percentuálny podiel zahraničných aktív. Ak by sa jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií nezriadil, bankové krízy v členských štátoch zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu (ďalej len „JMD“) by mali silnejší negatívny systémový vplyv aj na nezúčastnené členské štáty. Zriadením jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií sa zvýši stabilita bánk v zúčastnených členských štátoch a predíde sa presahovaniu účinkov kríz do nezúčastnených členských štátov, čím sa uľahčí fungovanie celého vnútorného trhu.

(7) Zabezpečenie toho, aby sa v rámci Únie prijímali jednotné a ucelené rozhodnutia o riešení krízových situácií bánk v úpadku prijímané v rámci jednotného rozhodovacieho procesu, čo umožní spôsobilosť rýchlej reakcie, okrem iného aj v súvislosti s používaním financovania získaného na úrovni Únie, zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska dobudovania vnútorného trhu s finančnými službami. V rámci vnútorného trhu môže úpadok bánk v jednom členskom štáte ovplyvniť stabilitu finančných trhov v celej Únii. Zabezpečenie účinných, jednotných a ucelených pravidiel riešenia krízových situácií a rovnocenných podmienok financovania riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch je ako prostriedok na zachovanie hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania vnútorného trhu v najlepšom záujme nielen členských štátov, v ktorých banky vykonávajú svoju činnosť, ale aj všetkých členských štátov vo všeobecnosti. Bankové systémy na vnútornom trhu sú vo vysokej miere navzájom prepojené, bankové skupiny sú medzinárodné a banky majú veľký percentuálny podiel zahraničných aktív. Ak by sa jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií nezriadil, bankové krízy v členských štátoch zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu (ďalej len „JMD“) by mali silnejší negatívny systémový vplyv aj na nezúčastnené členské štáty. Zriadením jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií sa zvýši stabilita bánk v zúčastnených členských štátoch a predíde sa presahovaniu účinkov kríz do nezúčastnených členských štátov, čím sa uľahčí fungovanie celého vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10) Rozdelenie zodpovednosti v oblasti riešenia krízových situácií medzi vnútroštátnu úroveň a úroveň Únie by sa malo zosúladiť s rozdelením zodpovednosti v oblasti dohľadu medzi týmito úrovňami. Pokiaľ dohľad zostane na vnútroštátnej úrovni v členskom štáte, tento členský štát by mal zostať zodpovedný za finančné dôsledky úpadku banky. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa mal preto rozšíriť na banky a finančné inštitúcie, ktoré sú usadené v členských štátoch zúčastnených na JMD a ktoré podliehajú dohľadu ECB v rámci JMD. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa nemal vzťahovať na banky usadené v členských štátoch nezúčastnených na JMD. Keby sa na takéto členské štáty vzťahoval jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, vznikli by tak pre ne nesprávne stimuly. Najmä orgány dohľadu v týchto členských štátoch by mohli zaujať zhovievavejší postoj voči bankám patriacim do ich jurisdikcie, keďže by finančné riziká úpadku týchto bánk nemuseli znášať v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu by sa v záujme zabezpečenia paralelnosti s JMD mal jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií vzťahovať na členské štáty zúčastnené na JMD. Ak členské štáty vstúpia do JMD, mal by sa na ne automaticky vzťahovať aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií. V konečnom dôsledku sa očakáva, že jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií sa rozšíri na celý vnútorný trh.

(10) Rozdelenie zodpovednosti v oblasti riešenia krízových situácií medzi vnútroštátnu úroveň a úroveň Únie by sa malo zosúladiť s rozdelením zodpovednosti v oblasti dohľadu medzi týmito úrovňami. Pokiaľ dohľad zostane na vnútroštátnej úrovni v členskom štáte, tento členský štát by mal zostať zodpovedný aj za finančné dôsledky úpadku banky. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa mal preto rozšíriť na banky a finančné inštitúcie, ktoré sú usadené v členských štátoch zúčastnených na JMD a ktoré podliehajú dohľadu ECB v rámci JMD. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by sa nemal vzťahovať na banky usadené v členských štátoch nezúčastnených na JMD. Keby sa na takéto členské štáty vzťahoval jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, vznikli by tak pre ne nesprávne stimuly. Najmä orgány dohľadu v týchto členských štátoch by mohli zaujať zhovievavejší postoj voči bankám patriacim do ich jurisdikcie, keďže by finančné riziká úpadku týchto bánk nemuseli znášať v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu by sa v záujme zabezpečenia paralelnosti s JMD mal jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií vzťahovať na členské štáty zúčastnené na JMD. Ak členské štáty vstúpia do JMD, mal by sa na ne automaticky vzťahovať aj jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií. V konečnom dôsledku by sa jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií mal rozšíriť na celý vnútorný trh.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19) S cieľom zabezpečiť rýchly a účinný rozhodovací proces pri riešení krízových situácií by rada mala byť osobitnou agentúrou Únie s osobitnou štruktúrou zodpovedajúcou jej osobitným úlohám, ktorá sa odlišuje od modelu všetkých ostatných agentúr Únie. V jej zložení by sa mali náležite zohľadniť všetky príslušné záujmy relevantné z pohľadu postupov riešenia krízových situácií. Rada by mala vykonávať svoju činnosť na výkonných a plenárnych zasadnutiach. Rada by na svojom výkonnom zasadnutí mala pozostávať z výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa a zástupcov Komisie a ECB. Vzhľadom na úlohy rady by výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa mala vymenovať Rada na návrh Komisie a po vypočutí Európskeho parlamentu. Pri rokovaní o riešení krízovej situácie banky alebo skupiny usadenej v rámci jedného zúčastneného členského štátu by rada na svojom výkonnom zasadnutí mala prizvať a do rozhodovacieho procesu zapojiť aj člena, ktorého vymenoval dotknutý členský štát a ktorý zastupuje svoj vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Pri rokovaní o riešení krízovej situácie cezhraničnej skupiny by rada na svoje výkonné zasadnutie mala prizvať a do rozhodovacieho procesu zapojiť aj členov, ktorých vymenovali dotknuté domovské a všetky dotknuté hostiteľské členské štáty a ktorí zastupujú svoje dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Domovské a hostiteľské orgány by však na rozhodovanie mali mať vyvážený vplyv, takže hostiteľské orgány by mali mať spolu jediný hlas. Na zasadnutia rady môžu byť prizvaní aj pozorovatelia vrátane zástupcu EMS a Euroskupiny.

(19) S cieľom zabezpečiť rýchly a účinný rozhodovací proces pri riešení krízových situácií by rada mala byť osobitnou agentúrou Únie s primeranou štruktúrou zodpovedajúcou jej osobitným úlohám, ktorá sa odlišuje od modelu všetkých ostatných agentúr Únie. V jej zložení by sa mali náležite zohľadniť všetky príslušné záujmy relevantné z pohľadu postupov riešenia krízových situácií. Rada by mala vykonávať svoju činnosť na výkonných a plenárnych zasadnutiach. Rada by na svojom výkonnom zasadnutí mala pozostávať z výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa a zástupcov Komisie a ECB. Vzhľadom na úlohy rady by výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa mala vymenovať Rada na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu. Pri rokovaní o riešení krízovej situácie banky alebo skupiny usadenej v rámci jedného zúčastneného členského štátu by rada na svojom výkonnom zasadnutí mala prizvať a do rozhodovacieho procesu zapojiť aj člena, ktorého vymenoval dotknutý členský štát a ktorý zastupuje svoj vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií. Pri rokovaní o riešení krízovej situácie cezhraničnej skupiny by rada na svoje výkonné zasadnutie mala prizvať a do rozhodovacieho procesu zapojiť aj členov, ktorých vymenovali dotknuté domovské a všetky dotknuté hostiteľské členské štáty a ktorí zastupujú svoje dotknuté vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií. Domovské a hostiteľské orgány by však na rozhodovanie mali mať vyvážený vplyv, takže hostiteľské orgány by mali mať spolu jediný hlas. Na zasadnutia rady môžu byť prizvaní aj pozorovatelia vrátane zástupcu EMS, Euroskupiny a Európskeho parlamentu.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(19a) Zásada lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Európskej únie je zakotvená v zmluvách, najmä v článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21) Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa smernice [ ] by v súvislosti so všetkými aspektmi týkajúcimi sa procesu rozhodovania o riešení krízových situácií mala nahradiť rada a prípadne Komisia. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa smernice [.] by mali aj naďalej vykonávať činnosti spojené s plnením programu riešenia krízových situácií, ktorý prijala rada. V záujme zabezpečenia transparentnosti a demokratickej kontroly, ako aj ochrany práv inštitúcií Únie by sa rada mala zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade za akékoľvek rozhodnutia prijaté na základe tohto návrhu. Z rovnakých dôvodov transparentnosti a demokratickej kontroly by národné parlamenty mali mať určité práva na získavanie informácií o činnostiach rady a na zapájanie sa do dialógu s radou.

(21) Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa smernice [ ] by v súvislosti so všetkými aspektmi týkajúcimi sa procesu rozhodovania o riešení krízových situácií mala nahradiť rada a prípadne Komisia. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa smernice [ ] by mali aj naďalej vykonávať činnosti spojené s plnením programu riešenia krízových situácií, ktorý prijala rada. V záujme zabezpečenia transparentnosti a demokratickej kontroly, ako aj ochrany práv inštitúcií Únie by sa rada mala zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade ako inštitúciám, ktoré majú demokratickú legitimitu a zastupujú európskych občanov a členské štáty Únie, za akékoľvek rozhodnutia prijaté na základe tohto návrhu.

Odôvodnenie

Na zosúladenie s odôvodnením 55 JMD, v ktorom sa uvádza, že ECB „musí zodpovedať za vykonávanie týchto úloh Európskemu parlamentu a Rade ministrov ako demokraticky legitímnym inštitúciám zastupujúcim európskych občanov a členské štáty“.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(21a) V záujme zabezpečenia transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej kontroly a vzhľadom na vplyv činností rady v oblasti riešenia krízových situácií na záujmy Únie ako celku, ako aj na celistvosť a integritu vnútorného trhu s finančnými službami vrátane ich prípadného vplyvu na štruktúry vnútroštátnych bankových systémov v rámci Únie by národné parlamenty mali mať určité práva na získavanie informácií o činnostiach rady a na zapájanie sa do dialógu s ňou.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(21b) Na žiadosť parlamentov zúčastnených členských štátov by sa malo za účasti príslušného vnútroštátneho orgánu umožniť vypočutie zástupcu rady pre riešenie krízových situácií príslušnými výbormi dotknutých národných parlamentov.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(26) S cieľom zabezpečiť rýchle opatrenie na riešenie krízovej situácie v prípade, keď sa stane potrebným, by rada v spolupráci s dotknutým príslušným orgánom alebo ECB mala pozorne monitorovať situáciu dotknutých inštitúcií, ako aj to, či tieto inštitúcie dodržiavajú opatrenie včasnej intervencie prijaté v súvislosti s nimi.

(26) S cieľom zabezpečiť rýchle zavedenie opatrenia na riešenie krízovej situácie v prípade, keď sa stane potrebným, by rada pre riešenie krízových situácií v spolupráci s dotknutým príslušným orgánom alebo ECB mala pozorne monitorovať situáciu dotknutých inštitúcií, ako aj to, či tieto inštitúcie dodržiavajú opatrenie včasnej intervencie prijaté v súvislosti s nimi.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(27) S cieľom minimalizovať narušenie finančného trhu a hospodárstva by sa proces riešenia krízových situácií mal dokončiť v krátkom čase. Komisia by počas celého procesu riešenia krízových situácií mala mať prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré považuje za potrebné, aby mohla prijať informované rozhodnutie v procese riešenia krízových situácií. Ak sa Komisia rozhodne začať riešiť krízovú situáciu inštitúcie, rada by mala bezodkladne prijať program riešenia krízových situácií, v ktorom sa stanovujú podrobné informácie o nástrojoch a právomociach na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú uplatniť, ako aj o použití akýchkoľvek mechanizmov financovania.

(27) S cieľom minimalizovať narušenie finančného trhu a hospodárstva by sa proces riešenia krízových situácií mal dokončiť vo veľmi krátkom čase. Komisia by počas celého procesu riešenia krízových situácií mala mať prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré považuje za potrebné, aby mohla prijať informované rozhodnutie v procese riešenia krízových situácií. Ak sa Komisia rozhodne začať riešiť krízovú situáciu inštitúcie, rada by mala bezodkladne prijať program riešenia krízových situácií, v ktorom sa stanovujú podrobné informácie o nástrojoch a právomociach na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú uplatniť, ako aj o použití akýchkoľvek mechanizmov financovania.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28) Likvidácia inštitúcie v úpadku v rámci bežného konkurzného konania by mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie základných služieb a negatívne ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií vo verejnom záujme. Cieľmi riešenia krízových situácií by preto malo byť zabezpečiť kontinuitu vykonávania základných finančných služieb, zachovať stabilitu finančného systému, znížiť morálny hazard minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory poskytovanej inštitúciám v úpadku a chrániť vkladateľov.

(28) Likvidácia inštitúcie v úpadku v rámci bežného konkurzného konania by mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie základných služieb a negatívne ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií vo verejnom záujme. Cieľmi riešenia krízových situácií by preto malo byť zabezpečiť kontinuitu vykonávania základných finančných služieb, zachovať stabilitu finančného systému, znížiť morálny hazard minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory poskytovanej inštitúciám v úpadku, chrániť vkladateľov a prispieť k udržateľnému a vyváženému hospodárskemu rastu.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 36

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(36) Komisia by mala stanoviť rámec pre opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať podľa okolností prípadu, a mala by byť schopná určiť všetky potrebné nástroje riešenia krízových situácií, ktoré sa majú použiť. V tomto jednoznačnom a presnom rámci by rada mala prijať rozhodnutie o podrobnom programe riešenia krízových situácií. Príslušné nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie, nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a nástroj oddelenia aktív, ktoré sa stanovujú aj v smernici [ ]. Rámec by mal takisto umožniť posúdiť, či sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov.

(36) Komisia by na základe návrhov plánov riešení vypracovaných radou pre riešenie krízových situácií mala stanoviť rámec pre opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať podľa okolností prípadu, a mala by byť schopná určiť všetky potrebné nástroje riešenia krízových situácií, ktoré sa majú použiť. V tomto jednoznačnom a presnom rámci by rada pre riešenie krízových situácií mala rýchlo a efektívne prijať rozhodnutie o podrobnom programe riešenia krízových situácií. Príslušné nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie, nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a nástroj oddelenia aktív, ktoré sa stanovujú aj v smernici [ ]. Rámec by mal takisto umožniť posúdiť, či sú splnené podmienky na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 39

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(39) Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie v úpadku, ktoré znášajú daňovníci. Takisto by sa ním malo zabezpečiť, aby bez ohrozenia finančnej stability bolo možné riešiť aj krízové situácie veľkých inštitúcií systémového významu. Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov dosahuje tento cieľ tak, že zabezpečuje, aby akcionári a veritelia subjektu utrpeli primerané straty a znášali primeranú časť uvedených nákladov. Na tento účel by sa v zmysle odporúčania Rady pre finančnú stabilitu do rámca pre riešenie krízových situácií mali zahrnúť štatutárne právomoci odpísať dlh ako dodatočná možnosť spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízových situácií.

(39) Rýchlym a účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie v úpadku, ktoré znášajú daňovníci. Takisto by sa ním malo zabezpečiť, aby bez ohrozenia finančnej stability bolo možné riešiť aj krízové situácie veľkých inštitúcií systémového významu. Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov dosahuje tento cieľ tak, že zabezpečuje, aby akcionári a veritelia subjektu utrpeli primerané straty a znášali primeranú časť uvedených nákladov. Na tento účel by sa v zmysle odporúčania Rady pre finančnú stabilitu do rámca pre riešenie krízových situácií mali zahrnúť štatutárne právomoci odpísať dlh ako dodatočná možnosť spolu s ďalšími nástrojmi riešenia krízových situácií.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Článok 39 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa a členov rady vymenovaných Komisiou a ECB je päť rokov. S výhradou článku 53 ods. 6 nie je uvedené funkčné obdobie obnoviteľné.

2. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa a členov rady vymenovaných Komisiou a ECB je päť rokov. S výhradou článku 52 ods. 6 nie je uvedené funkčné obdobie obnoviteľné.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Článok 39 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) plenárne zasadnutie rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy stanovené v článku 47;

a) plenárne zasadnutie rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy stanovené v článku 46;

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Článok 39 – odsek 3 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) výkonné zasadnutie rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy stanovené v článku 51;

b) výkonné zasadnutie rady, na ktorom sa vykonávajú úlohy stanovené v článku 50;

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 39 – odsek 3 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c) výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy stanovené v článku 53.

c) výkonný riaditeľ, ktorý vykonáva úlohy stanovené v článku 52.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Rada každoročne predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov správu o vykonávaní úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia.

2. Rada každoročne predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov a národným parlamentom zúčastnených členských štátov správu o vykonávaní úloh, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Výkonný riaditeľ verejne prezentuje túto správu pred Európskym parlamentom a Radou.

3. Výkonný riaditeľ prezentuje túto správu pred Európskym parlamentom a Radou.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a. Národné parlamenty zúčastnených členských štátov môžu zaslať rade odôvodnené pripomienky k tejto správe.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6. Na otázky, ktoré rade adresoval Európsky parlament alebo Rada, odpovedá rada ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi a v prítomnosti zástupcov z ktorýchkoľvek zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

6. Na otázky, ktoré rade adresoval Európsky parlament alebo Rada, odpovedá rada ústne alebo písomne v súlade s vlastnými postupmi a v prítomnosti zástupcov z ktorýchkoľvek zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro. Rada pre riešenie krízových situácií v primeranej lehote odpovie na otázky, ktoré jej boli položené.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

7. Výkonný riaditeľ na požiadanie uskutoční dôverné ústne rozhovory za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami príslušného výboru Európskeho parlamentu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Európskeho parlamentu podľa zmluvy. Medzi Európskym parlamentom a radou sa uzavrie dohoda o podrobných podmienkach organizovania takýchto rozhovorov, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s povinnosťami zachovania dôvernosti, ktoré má ECB ako príslušný orgán podľa príslušného práva Únie.

7. Výkonný riaditeľ na žiadosť Európskeho parlamentu alebo na vlastnú žiadosť uskutoční dôverné ústne rozhovory za zatvorenými dverami s predsedom a koordinátormi príslušného výboru Európskeho parlamentu, ak sú takéto rozhovory potrebné na vykonávanie právomocí Európskeho parlamentu podľa zmluvy.

Odôvodnenie

Ustanovenia týkajúce sa dohody, ktorá sa má uzavrieť medzi EP a radou, boli preskupené do nového odseku 9 v článku 41.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8. Počas vyšetrovaní zo strany parlamentu rada spolupracuje s parlamentom s prihliadnutím na ZFEÚ. Rada a Parlament uzavrú vhodné dojednania o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola rada poverená týmto nariadením. Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto výkonného riaditeľa.

8. Počas vyšetrovaní zo strany Parlamentu rada spolupracuje s Parlamentom v súlade so ZFEÚ.

Odôvodnenie

Ustanovenia týkajúce sa dohody, ktorá sa má uzavrieť medzi EP a radou, boli preskupené do nového odseku 9 v článku 41.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 41 – odsek 8 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

8a. Európsky parlament a rada uzavrú vhodné dohody o praktických postupoch vykonávania demokratickej zodpovednosti a dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola rada poverená týmto nariadením.

 

V týchto dohodách sa spresnia praktické postupy organizácie dôverných rozhovorov za zatvorenými dverami medzi radou a predsedom a koordinátormi príslušného gestorského výboru, aby sa zabezpečila úplná dôvernosť v súlade s povinnosťami zachovania dôvernosti, ktoré má ECB ako príslušný orgán podľa príslušného práva Únie.

 

Tieto dojednania sa vzťahujú okrem iného na prístup k informáciám, spoluprácu pri vyšetrovaniach a informovanie o výberovom konaní na miesto výkonného riaditeľa.

Odôvodnenie

Ustanovenia týkajúce sa dohody, ktorá sa má uzavrieť medzi EP a radou, boli preskupené do nového odseku 9 v článku 41.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 42 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Národný parlament zúčastneného členského štátu môže výkonného riaditeľa pozvať, aby sa spoločne so zástupcom vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií zúčastnil na výmene názorov v súvislosti s riešením krízových situácií úverových inštitúcií v danom členskom štáte.

2. Národný parlament zúčastneného členského štátu môže výkonného riaditeľa požiadať, aby sa spoločne so zástupcom vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií zúčastnil na výmene názorov v súvislosti s riešením krízových situácií úverových inštitúcií v danom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 43 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členovia rady uvedení v článku 40 ods. 2 konajú nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu.

2. Členovia rady uvedení v článku 39 ods. 1 konajú nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nevyhľadávajú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií či orgánov Únie, od žiadnej vlády členského štátu ani od iného verejného či súkromného subjektu.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 45

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Účasť na plenárnych zasadnutiach

Zvolanie plenárnych zasadnutí rady a účasť na nich

Na plenárnych zasadnutiach sa zúčastňujú všetci členovia rady.

1. Plenárne zasadnutia rady zvoláva výkonný riaditeľ.

 

2. Riadne plenárne zasadnutia rady sa uskutočnia aspoň dvakrát za rok. Zasadnutia rady sa okrem toho uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny jej členov.

 

3. Na plenárnych zasadnutiach sa zúčastňujú všetci členovia rady.

 

4. Rada na svoje plenárne zasadnutia môže ad hoc prizývať pozorovateľov.

 

5. Rada zabezpečuje sekretariát plenárneho zasadnutia rady.

(Súvisí s pozmeňujúcim návrhom k článku 47.)

Odôvodnenie

Zlúčením článkov 45 a 47 sa zabezpečí lepšia zrozumiteľnosť spôsobov zvolania plenárnych zasadnutí rady a účasti na nich a umožní sa harmonizovať štruktúru nariadenia.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 46 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) do 30. novembra každý rok prijíma na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom ročný pracovný program rady na nasledujúci rok v súlade s článkom 49 ods. 1 a na informačné účely ho postupuje Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke;

a) do 30. novembra každý rok prijíma na základe návrhu predloženého výkonným riaditeľom ročný pracovný program rady na nasledujúci rok a na informačné účely ho postupuje Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke a národným parlamentom;

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 46 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) prijíma ročný rozpočet rady v súlade s článkom 59 ods. 2;

b) prijíma ročný rozpočet rady v súlade s článkom 58 ods. 2;

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 46 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d) prijíma výročnú správu o činnostiach rady uvedených v článku 42. V tejto správe sa uvádzajú podrobné vysvetlivky k plneniu rozpočtu;

d) prijíma výročnú správu o činnostiach rady uvedených v článku 41. V tejto správe sa uvádzajú podrobné vysvetlivky k plneniu rozpočtu;

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 47

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 47

vypúšťa sa

Plenárne zasadnutie rady

 

1. Plenárne zasadnutia rady zvoláva výkonný riaditeľ.

 

2. Riadne plenárne zasadnutia rady sa uskutočnia aspoň dvakrát za rok. Zasadnutia rady sa okrem toho uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny jej členov.

 

3. Rada na svoje plenárne zasadnutia môže ad hoc prizývať pozorovateľov.

 

4. Rada zabezpečuje sekretariát plenárneho zasadnutia rady.

 

(Súvisí s pozmeňujúcim návrhom k článku 45.)

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Článok 48 – nadpis

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Rozhodovací proces

Rozhodovanie

Odôvodnenie

Rovnaký názov by sa mal použiť v prípade článkov 48 a 51, keďže sa oba týkajú rozhodovania.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Článok 48 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Rada na svojich plenárnych zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov. Rozhodnutia uvedené v článku 47 ods. 1 písm. c) sa však prijímajú dvojtretinovou väčšinou jej členov.

1. Rada na svojich plenárnych zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov. Rozhodnutia uvedené v článku 46 ods. 1 písm. c) sa však prijímajú dvojtretinovou väčšinou jej členov.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

Článok 49 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Účasť na výkonných zasadnutiach

Zvolanie výkonných zasadnutí rady a účasť na nich

Odôvodnenie

Rovnaký názov by sa mal použiť v prípade zvolania plenárnych a výkonných zasadnutí a účasti na nich.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Článok 49 – odsek -1 (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

-1. Výkonné zasadnutia rady sa uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa alebo na žiadosť dvoch jej členov. Výkonný riaditeľ predsedá výkonným zasadnutiam.

 

Rada na svoje výkonné zasadnutia môže ad hoc prizývať pozorovateľov.

(Súvisí s pozmeňujúcim návrhom k článku 50 ods. 4 a k článku 51 ods. 4 a 2.)

Odôvodnenie

Cieľom PN je spresniť spôsoby zvolania výkonných zasadnutí rady, ktoré boli pôvodne stanovené v rôznych článkoch a zahrňovali rôzne ustanovenia.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh nariadenia

Článok 49 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. S výhradou odsekov 2 a 3 sa na výkonných zasadnutiach rady zúčastňujú členovia rady uvedení v článku 40 ods. 1 písm. a) až d).

1. S výhradou odsekov 2 a 3 sa na výkonných zasadnutiach rady zúčastňujú členovia rady uvedení v článku 39 ods. 1 písm. a) až d).

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh nariadenia

Článok 49 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Pri rokovaní o subjekte uvedenom v článku 2 alebo o skupine subjektov usadenej len v jednom zúčastnenom členskom štáte sa na rokovaniach a rozhodovacom procese v súlade s článkom 52 ods. 1 a 3 zúčastňuje aj člen vymenovaný daným členským štátom.

2. Pri rokovaní o subjekte uvedenom v článku 2 alebo o skupine subjektov usadenej len v jednom zúčastnenom členskom štáte sa na rokovaniach a rozhodovacom procese v súlade s článkom 51 ods. 1 a 3 zúčastňuje aj člen vymenovaný daným členským štátom.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh nariadenia

Článok 49 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Pri rokovaní o cezhraničnej skupine sa na rokovaniach a rozhodovacom procese v súlade s článkom 52 ods. 2 a 3 zúčastňuje člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj členovia vymenovaní členskými štátmi, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe.

3. Pri rokovaní o cezhraničnej skupine sa na rokovaniach a rozhodovacom procese v súlade s článkom 51 ods. 2 a 3 zúčastňuje člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ako aj členovia vymenovaní členskými štátmi, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh nariadenia

Článok 50 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Výkonné zasadnutia rady sa uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa alebo na žiadosť jej členov.

4. Výkonné zasadnutia rady sa uskutočňujú z iniciatívy výkonného riaditeľa alebo na žiadosť dvoch jej členov.

(Súvisí s pozmeňujúcimi návrhmi k článku 49 ods. -1 a článku 51 ods. 4 a 2.)

Odôvodnenie

Súvisí s novým článkom 49 odsek –1 (nový).

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh nariadenia

Článok 50 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Rada na svojom plenárnom zasadnutí prijme rokovací poriadok na svoje výkonné zasadnutia.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Prijatie vnútorného poriadku rady sa už stanovuje v článku 46 ods. 1 písm. h).

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh nariadenia

Článok 51 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Pri rokovaní o cezhraničnej skupine Rada na svojich výkonných zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich zúčastnených členov. Členovia rady uvedení v článku 40 ods. 2 a člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, majú každý jeden hlas. Hlas každého iného zúčastneného člena zodpovedá podielu jedného hlasu a počtu vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v členských štátoch, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktorý podlieha dohľadu na konsolidovanom základe. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas výkonného riaditeľa.

2. Pri rokovaní o cezhraničnej skupine Rada na svojich výkonných zasadnutiach prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich zúčastnených členov. Členovia rady uvedení v článku 39 ods. 2 a člen vymenovaný členským štátom, v ktorom sa nachádza orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, majú každý jeden hlas. Hlas každého iného zúčastneného člena zodpovedá podielu jedného hlasu a počtu vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií v členských štátoch, v ktorých je usadená dcérska spoločnosť alebo subjekt, ktorý podlieha dohľadu na konsolidovanom základe. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas výkonného riaditeľa.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh nariadenia

Článok 51 – odsek 4 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Rada na svojom výkonnom zasadnutí prijme a zverejní rokovací poriadok na svoje výkonné zasadnutia.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Prijatie vnútorného poriadku rady sa už stanovuje v článku 46 ods. 1 písm. h).

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh nariadenia

Článok 51 – odsek 4 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Výkonné zasadnutia rady zvoláva výkonný riaditeľ z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť dvoch členov a týmto zasadnutiam aj predsedá. Rada na svoje výkonné zasadnutia môže ad hoc prizývať pozorovateľov.

vypúšťa sa

(Súvisí s pozmeňujúcimi návrhmi k článku 49 ods. -1 a článku 50 ods. 4.)

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 2 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d) plnenie rozpočtu rady v súlade s článkom 59 ods. 3;

d) plnenie rozpočtu rady v súlade s článkom 58 ods. 3;

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa sú vymenovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou.

4. Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa sú vymenovaní na základe zásluh, kvalifikácie, znalosti bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom a reguláciou. Vymenovania by sa mali podľa možnosti takisto zakladať na zásade rovnosti medzi mužmi a ženami.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Po vypočutí rady na jej plenárnom zasadnutí Komisia navrhuje Rade zoznam kandidátov na vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Po vypočutí Európskeho parlamentu Rada vymenuje výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa.

5. Po vypočutí rady pre riešenie krízových situácií na jej plenárnom zasadnutí Komisia navrhuje Rade a Európskemu parlamentu zoznam kandidátov na vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Po schválení zo strany Európskeho parlamentu Rada vymenuje výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6. Odchylne od článku 40 ods. 2 je funkčné obdobie prvého zástupcu výkonného riaditeľa vymenovaného po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia tri roky; toto funkčné obdobie možno obnoviť raz na obdobie piatich rokov. Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa ostávajú vo funkcii až do vymenovania svojich nástupcov.

6. Odchylne od článku 39 ods. 2 je funkčné obdobie prvého zástupcu výkonného riaditeľa vymenovaného po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia tri roky; toto funkčné obdobie možno obnoviť raz na obdobie piatich rokov. Výkonný riaditeľ a zástupca výkonného riaditeľa ostávajú vo funkcii až do vymenovania svojich nástupcov.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

7. Výkonný riaditeľ ani zástupca výkonného riaditeľa, ktorých funkčné obdobie sa predĺžilo, sa na konci celkového obdobia nesmú zúčastniť na inom výberovom konaní na rovnaké miesto.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Trvanie mandátu riaditeľa a výkonného riaditeľa je stanovené v článku 39 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh nariadenia

Článok 52 – odsek 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8. Ak už výkonný riaditeľ alebo zástupca výkonného riaditeľa nespĺňajú podmienky potrebné na plnenie svojich povinností alebo boli uznaní vinnými zo závažného pochybenia, môže Rada na návrh Komisie a po vypočutí Európskeho parlamentu odvolať výkonného riaditeľa alebo zástupcu výkonného riaditeľa z funkcie.

8. Ak už výkonný riaditeľ alebo zástupca výkonného riaditeľa nespĺňajú podmienky potrebné na plnenie svojich povinností alebo boli uznaní vinnými zo závažného pochybenia, môže Rada na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu odvolať výkonného riaditeľa alebo zástupcu výkonného riaditeľa z funkcie.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh nariadenia

Článok 53 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty ani iný verejný či súkromný subjekt sa nesmú snažiť ovplyvňovať výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa pri plnení ich úloh.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh nariadenia

Článok 60 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Rada do 31. marca každého roka na svojom výkonnom zasadnutí poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku rady za predošlý rozpočtový rok.

3. Rada do 31. marca každého roka na svojom výkonnom zasadnutí poskytne Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom predbežnú účtovnú závierku rady za predošlý rozpočtový rok.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh nariadenia

Článok 60 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Výkonný riaditeľ do 1. júla každého nasledujúceho rozpočtového roka posiela konečnú účtovnú závierku Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

Výkonný riaditeľ do 1. júla každého nasledujúceho rozpočtového roka posiela konečnú účtovnú závierku Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh nariadenia

Článok 87 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní Radou v súlade s článkom 53, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa vykonáva úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;

a) dovtedy, kým výkonný riaditeľ neprevezme svoju funkciu po vymenovaní Radou v súlade s článkom 52, môže Komisia určiť úradníka Komisie, ktorý vo funkcii dočasného výkonného riaditeľa vykonáva úlohy pridelené výkonnému riaditeľovi;

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh nariadenia

Článok 87 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) odchylne od článku 47 ods. 1 písm. i) a do prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 47 ods. 2 dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci menovacieho orgánu;

b) odchylne od článku 46 ods. 1 písm. i) a do prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 46 ods. 2 dočasný výkonný riaditeľ vykonáva právomoci menovacieho orgánu;

POSTUP

Názov

Jednotné pravidlá a postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk

Referenčné čísla

COM(2013)0520 – C7-0223/2013 – 2013/0253(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

10.9.2013

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFCO

10.9.2013

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Constance Le Grip

14.10.2013

Prerokovanie vo výbore

14.10.2013

25.11.2013

 

 

Dátum prijatia

25.11.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrew Henry William Brons, Zdravka Bušić, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Zita Gurmai, Constance Le Grip, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Luis Yáñez-Barnuevo García

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Vital Moreira, Evelyn Regner, Helmut Scholz, Alexandra Thein

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward McMillan-Scott

POSTUP

Názov

Jednotné pravidlá a postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk

Referenčné čísla

COM(2013)0520 – C7-0223/2013 – 2013/0253(COD)

Dátum predloženia v EP

10.7.2013

 

 

 

Gestorský výbor

               dátum oznámenia na schôdzi

ECON

10.9.2013

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

               dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

10.9.2013

CONT

10.9.2013

JURI

10.9.2013

AFCO

10.9.2013

Bez predloženia stanoviska

               dátum rozhodnutia

BUDG

5.9.2013

CONT

2.9.2013

 

 

Spravodajkyňa

               dátum vymenovania

Elisa Ferreira

2.7.2013

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

17.9.2013

14.10.2013

18.11.2013

 

Dátum prijatia

17.12.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

3

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marino Baldini, Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Ivana Maletić, Arlene McCarthy, Marlene Mizzi, Ivari Padar, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Fabrizio Bertot, Zdravka Bušić, Herbert Dorfmann, Bas Eickhout, Vicky Ford, Robert Goebbels, Krišjānis Kariņš

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Wim van de Camp

Dátum predloženia

8.1.2014