Postup : 2013/2115(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0001/2014

Predkladané texty :

A7-0001/2014

Rozpravy :

PV 03/02/2014 - 23
CRE 03/02/2014 - 23

Hlasovanie :

PV 04/02/2014 - 8.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0068

SPRÁVA     
PDF 186kWORD 158k
20.12.2013
PE 519.756v02-00 A7-0001/2014

o neregulárnych migrantkách v Európskej únii

(2013/2115(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Norica Nicolai

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o neregulárnych migrantkách v Európskej únii

(2013/2115(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, najmä na jeho články 24 a 28,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 23. júla 2013 s názvom Násilie páchané na migrujúcich pracovníčkach, určenú Valnému zhromaždeniu OSN,

–   so zreteľom na článok 12 Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–   so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien č. 26 z 5. decembra 2008 o migrujúcich pracovníčkach,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín,

–   so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre migrujúcich pracovníkov č. 2 o právach migrujúcich pracovníkov v neregulárnom postavení a členov ich rodín,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–   so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti,

–   so zreteľom na výklad článkov 13 a 17 Európskej sociálnej charty Európskym výborom pre sociálne práva,

–   so zreteľom na články 79, 153 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 14, 31, 35 a 47,

–   so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2002/90/ES z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydlisku(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(4),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(5),

–   so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2011 s názvom Základné práva migrantov v neregulárnom postavení v Európskej únii,

–   so zreteľom na usmernenia Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2012 s názvom Zadržiavanie migrantov v neregulárnom postavení – otázky základných práv,

–   so zreteľom na európsky výskumný projekt Clandestino a projekt Undocumented Worker Transitions (Pohyb neregulárnych pracovníkov), ktoré financuje Komisia v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2013 s názvom 4. výročná správa o prisťahovalectve a azyle za rok 2012 (COM(2013)0422),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 s názvom Vplyv krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(7),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0001/2014),

A. keďže pojem „neregulárny migrant“ sa vymedzuje ako štátny príslušník tretej krajiny, ktorého prítomnosť na území členského štátu nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky vstupu ustanovené v článku 5 Kódexu schengenských hraníc alebo iné podmienky vstupu alebo pobytu v uvedenom členskom štáte(8) a ktorého odhalenie imigračnými orgánmi by viedlo k rozhodnutiu o návrate alebo vyhostení;

B.  keďže zložité okolnosti zapríčinené vojnami a zhoršené celosvetovými humanitárnymi krízami sa podieľajú na zosilnení toku utečencov, medzi ktorými sa nachádza veľké množstvo žien a detí v neregulárnom postavení,

C. keďže členský štát má právo rozhodovať o svojej vlastnej prisťahovaleckej politike; keďže základné práva prisťahovalcov sa musia chrániť a garantovať v súlade s právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými právnymi predpismi, ktorými sú členské štáty viazané;

D. keďže neregulárnym migrantom často chýbajú finančné prostriedky, a preto im hrozí riziko podvýživy a zhoršenia zdravotného stavu, čo vedie k tomu, že sú nútení hľadať neprijateľné riešenia, aby si zaistili prostriedky na živobytie; keďže ženy sú navyše často sprevádzané deťmi, o ktoré sa musia starať, čo predstavuje ďalší dôvod, aby hľadali možné spôsoby živobytia;

E.  keďže neregulárnym migrantom je z dôvodu ich právneho postavenia často odopretý prístup k dôstojnému bývaniu, základným a pohotovostným službám zdravotnej starostlivosti a školskému vzdelávaniu; keďže v dôsledku svojho neregulárneho právneho postavenia prichádzajú o ochranu pred vykorisťovaním na pracovisku alebo fyzickým a psychickým zneužívaním; keďže toto právne postavenie im neumožňuje požadovať prístup k justičným orgánom;

F.  keďže neregulárne migrantky a na nich závislé osoby sú mimoriadne zraniteľné z hľadiska rizík vyplývajúcich z ich právneho postavenia, pretože sú viac ako muži vystavené možnosti fyzického, sexuálneho a psychického zneužívania, zlým pracovným podmienkam, vykorisťovaniu zo strany zamestnávateľov a dvojitej diskriminácii z dôvodu rasy a rodovej príslušnosti;

G. keďže neregulárne migrantky sú osobitne zraniteľné zo strany obchodníkov s ľuďmi a môžu sa následne stať obeťami obchodovania s ľuďmi;

H. keďže neregulárni migranti majú obmedzený prístup k sociálnemu bývaniu a zostávajú závislí od trhu s bývaním poskytovaným súkromnými osobami; keďže neregulárnym migrantkám najviac hrozí zneužívanie v podobe fyzického alebo sexuálneho násilia páchaného súkromnými prenajímateľmi ubytovania;

I.   keďže neregulárnym migrantkám častejšie hrozí násilie a zneužívanie vrátane sexuálneho zneužívania a môžu sa ľahko stať obeťami sexuálneho vykorisťovania a všeobecne obchodovania s ľuďmi; keďže prístup k štátom riadeným azylovým domom pre ženy podlieha požiadavke predloženia oficiálneho preukazu totožnosti alebo povolenia na pobyt a keďže obete teda nemajú inú možnosť ako zostať v situácii, v ktorej sú zneužívané, alebo utiecť na ulicu; keďže v prípade, že sa obrátia na políciu, riskujú vyhostenie;

J.   keďže v prisťahovaleckých spoločenstvách sú rodové stereotypy zakorenené hlbšie a migrantky sú častejšie obeťami rôznych druhov násilia páchaného na ženách, najmä nútených sobášov, zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, tzv. zločinov zo cti, zlého zaobchádzania v rámci blízkych vzťahov, sexuálneho obťažovania na pracovisku a dokonca obchodovania so ženami a sexuálneho zneužívania;

K. keďže medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v úrovni prístupu k službám zdravotnej starostlivosti poskytovaným neregulárnym migrantom, ako aj v podmienkach, ktoré kladú na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o nahlasovanie neregulárnych migrantov;

L.  keďže naliehavé zdravotné potreby žien v neregulárnom postavení počas celého ich života spôsobujú, že tieto ženy sú vystavené nadmernému riziku platenia vysokých súm za pobyt v nemocnici v krajinách, v ktorých nemajú nárok na dotovanú starostlivosť; keďže strach z týchto vysokých súm vedie mnoho žien v neregulárnom postavení k tomu, že rodia doma bez lekárskeho dohľadu;

M. keďže prístup k najzákladnejšej zdravotnej starostlivosti, ako je pohotovostná zdravotná starostlivosť, je pre neregulárnych migrantov prísne obmedzený, ak nie nemožný, a to z dôvodu požiadavky preukázania totožnosti, vysokej ceny liečby a strachu z odhalenia a nahlásenia príslušným orgánom; keďže neregulárne migrantky sú mimoriadne ohrozené z dôvodu, že im nie je poskytovaná žiadna starostlivosť špecifická pre ženy, ako je prenatálna a postnatálna starostlivosť a starostlivosť počas pôrodu; keďže niektoré neregulárne migrantky dokonca ani nevedia o tom, že v cieľovej krajine majú nárok na zdravotnú starostlivosť;

N. keďže strach z odhalenia a nahlásenia orgánom skutočne bráni neregulárnym migrantkám vo vyhľadaní pomoci v situácii, keď sú zneužívané, a to aj pokiaľ ide o pomoc mimovládnych organizácií špecializujúcich sa na právne poradenstvo pre prisťahovalcov; keďže tieto migrantky sú preto v podstate zbavené možnosti poznať svoje práva a mať ich garantované; keďže z rovnakých príčin je pre organizácie občianskej spoločnosti ťažké ponúknuť pomoc a podporu;

O. keďže trh s prostitúciou v Európe do veľkej miery ťaží zo zraniteľnosti neregulárnych migrantiek – žien a dievčat – a keďže mnoho prostitútok je v neregulárnom postavení, čo zvyšuje mieru zneužívania a zraniteľnosti typických pre prostitúciu ako takú;

P.  keďže deti z rodín neregulárnych migrantov vrátane dievčat nemôžu chodiť do školy kvôli strachu z odhalenia a neschopnosti zabezpečiť oficiálne dokumenty potrebné na zápis; keďže dospievajúce dievčatá v neregulárnom postavení musia prekonávať významné prekážky pri dosahovaní vyššieho a terciárneho vzdelávania a odbornej prípravy;

Q. keďže zvýšený dopyt po pracovnej sile v odvetví služieb v domácnosti a opatrovateľských služieb priťahuje veľké množstvo migrantiek, z ktorých mnohé majú neregulárne postavenie; keďže neregulárne migrantky pracujúce v tomto odvetví sú najviac zraniteľné, pokiaľ ide o nízke mzdy, psychické zneužívanie, zadržiavanie mzdy a pasu a niekedy aj fyzické zneužívanie zo strany zamestnávateľov; keďže je málo pravdepodobné, že neregulárne migrantky sa budú usilovať o nápravu pred súdom;

R.  keďže zamestnané neregulárne migrantky sa sotva môžu domáhať nápravy, pokiaľ ide o spravodlivé pracovné podmienky či mzdu, a to z dôvodu hospodárskej a sociálnej izolácie, ignorovania ich základných práv a strachu z vyhostenia;

S.  keďže neregulárni migranti sa nachádzajú v právnom vákuu(9), a preto nie sú chránení pred svojvoľným zatknutím a/alebo ďalším zadržiavaním;

T.  keďže neregulárne migrantky sú mimoriadne zraniteľné, pokiaľ ide o fyzické, psychické a sexuálne zneužívanie počas zatknutia a v zadržiavacích zariadeniach;

Odporúčania

1.  pripomína, že medzinárodné organizácie, ako je Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, a medzinárodné právne nástroje OSN v oblasti ľudských práv a právne predpisy EÚ opakovane zdôrazňujú právo chrániť základné práva neregulárnych migrantov; v tejto súvislosti odkazuje na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity, postavenia migranta či utečenca alebo iného postavenia;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby neregulárne migrantky explicitne uznali za zraniteľnú sociálnu skupinu, ktorá je vystavená nezákonnému obchodovaniu, diskriminácii a vykorisťovaniu na trhu práce;

3.  poukazuje na skutočnosť, že za prisťahovaleckú politiku a riadenie migračných tokov, bez ohľadu na to, či sú legálne alebo nelegálne, spoločne zodpovedajú všetky členské štáty EÚ;

4.  zdôrazňuje, že lesbické prisťahovalkyne a bisexuálni a transsexuálni prisťahovalci bez dokladov sú obeťami dvojnásobnej diskriminácie a ich krehké postavenie cudzincov bez dokladov zhoršuje komplikovanú situáciu, v ktorej sa nachádzajú;

5.  zdôrazňuje, že nelegálne prisťahovalectvo predstavuje naliehavý problém a že je potrebný spoločný právny rámec migračných politík na ochranu migrantov a potenciálnych obetí, predovšetkým žien a detí, ktoré sú bezmocné voči rôznym formám organizovanej trestnej činnosti v kontexte migrácie a obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje tiež, že nelegálnu migráciu možno obmedziť prostredníctvom spoločného právneho rámca;

6.  odsudzuje skutočnosť, že mnohé migrantky sú v krajinách pôvodu zavádzané prísľubmi zamestnaneckých zmlúv v rozvinutých krajinách a niektoré sú dokonca unesené a následne sexuálne vykorisťované v rámci sietí organizovanej trestnej činnosti a obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie v boji proti takýmto surovým a neľudským praktikám;

7.  nabáda členské štáty, aby uplatňovali smernicu o napomáhaní spôsobom, ktorý neregulárnych migrantov neoberá o možnosť prenajať si ubytovanie na slobodnom trhu, aby sa tak znížilo riziko ich vykorisťovania a zneužívania;

8.  pripomína článok 8 EDĽP týkajúci sa rešpektovania fyzickej integrity jednotlivcov, a členské štáty preto nabáda, aby zrušili požiadavku, na základe ktorej sú neregulárni migranti v najzraniteľnejších situáciách povinní predložiť doklady nato, aby získali prístup k štátnym azylovým domom, a aby zohľadnili predovšetkým osobitné potreby tehotných žien, žien s malými deťmi a žien, ktoré sa starajú o ďalšie osoby;

9.  trvá na tom, že treba zohľadniť mimoriadnu zraniteľnosť osôb s osobitnými potrebami, ako sú deti a dospievajúci, seniori, osoby so zdravotným postihnutím, negramotné alebo nekvalifikované osoby, príslušníci menšín, prisťahovalci prenasledovaní v krajinách pôvodu za svoje presvedčenie, sexuálnu orientáciu alebo telesné znaky atď., ako aj ženy, ktoré sú obeťami rodového násilia;

10. poukazuje na to, že právo na zdravie je základným ľudským právom, a preto nabáda členské štáty, aby politiky v oblasti zdravotníctva oddelili od prisťahovaleckých kontrol a upustili tak od povinnosti, ktorú ukladajú poskytovateľom starostlivosti, pokiaľ ide o nahlasovanie neregulárnych migrantov; rovnako nabáda členské štáty, aby zaistili primeranú starostlivosť a pomoc zameranú na konkrétne rodové potreby; takisto nabáda členské štáty, aby poskytovali špeciálne školenia v oblasti rodovej problematiky pre úradníkov, ktorí sa dostávajú do styku s neregulárnymi migrantkami, a aby upustili od požiadavky ukladanej školám, pokiaľ ide o nahlasovanie detí neregulárnych migrantov;

11. nabáda členské štáty, aby neregulárnym migrantkám poskytovali primeranú psychologickú, zdravotnú a právnu pomoc;

12. pripomína, že práva stanovené v smernici o obetiach nie sú podmienené pobytovým statusom obete(10); dôrazne preto členské štáty nabáda, aby oddelili stíhanie páchateľov násilia na neregulárnych migrantkách od prisťahovaleckých kontrol, tak aby obete mohli bezpečne nahlásiť trestnú činnosť;

13. odsudzuje všetky formy násilia, obchodovania s ľuďmi, zneužívania a diskriminácie namierené proti ženám v neregulárnom postavení; zdôrazňuje, že v týchto situáciách je potrebné poskytnúť prístup k ponúkanej pomoci bez strachu z toho, že to priamo povedie k opatreniam na ukončenie pobytu;

14. vyzýva na vykonávanie dohovoru MOP č. 29 o nútenej práci; žiada, aby sa zvážila osobitná situácia žien zapojených do nútenej práce – ktorá zahŕňa nielen nútenú prostitúciu, ale každú nedobrovoľnú prácu, a to aj v domácnosti – a aby sa poskytla ochrana dotknutým neregulárnym migrantkám;

15. vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktorými zabránia šíreniu prostitúcie a nútenej práce medzi migrantkami;

16. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správne vykonávanie ochranných opatrení obsiahnutých v článku 6 smernice o sankciách voči zamestnávateľom, v ktorom sa od členských štátov požaduje, aby sprístupnili mechanizmy, ktoré neregulárnym migrujúcim pracovníkom umožnia podať na zamestnávateľov žalobu z dôvodu akejkoľvek nevyplatenej mzdy; vyzýva členské štáty, mimovládne organizácie a všetky ďalšie organizácie občianskej spoločnosti spolupracujúce s neregulárnymi migrantmi, aby viedli kampane na zvyšovanie povedomia, ktoré budú neregulárnych migrantov informovať o tomto práve;

17. vyzýva členské štáty, aby skoncovali s diskriminačnými praktikami, aby bojovali proti nelegálnej práci a vykorisťovaniu v práci aj prostredníctvom inšpekcií práce a aby uznali ženy v neregulárnom postavení za obete a umožnili im prístup k základným zdravotným službám;

18. vyzýva členské štáty, aby pripravili vhodné školenia pre príslušníkov polície a ostatných štátnych služieb, ktorí by sa mohli dostať do styku s neregulárnymi migrantkami, na tému rodového násilia a sexuálneho vykorisťovania, ktorých obeťami sa neregulárne migrantky môžu stať;

19. dôrazne odporúča, aby Komisia v rámci budúcej revízie smernice o sankciách voči zamestnávateľom zaviedla možnosť mechanizmov, na základe ktorých budú neregulárni migranti môcť podávať anonymné formálne sťažnosti na zamestnávateľov, ktorí ich zneužívajú;

20. naliehavo žiada všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (podpísaný v Istanbule) a aby správne uplatňovali jeho ustanovenia, predovšetkým článok 59, v ktorom sa jasne uvádza, že zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa zastavilo konanie o vyhostení a/alebo udelilo samostatné povolenie na pobyt v prípade zániku manželstva tých migrantiek, ktorých pobytový status závisí od statusu ich manžela;

21. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorým sa uznávajú ľudské práva migrujúcich pracovníkov a podporuje ich prístup k spravodlivosti a k humánnym a zákonným životným a pracovným podmienkam;

22. odporúča členským štátom, aby hľadali spôsoby uznania hodnoty práce vykonanej ženami, ktoré napriek svojmu neregulárnemu postaveniu poskytujú cenné služby a prispievajú k fungovaniu hostiteľskej spoločnosti;

23. vyzýva členské štáty, aby zaistili poskytovanie ochrany a pomoci všetkým migrantkám vrátane neregulárnych migrantiek, ktoré sa stali obeťami zneužívania alebo rodového násilia – a to aj neregulárnych migrantiek zneužívaných na prostitúciu, a aby v ich prípade zvážili osobitné dôvody na udelenie azylu alebo povolenia na trvalý pobyt z humanitárnych dôvodov;

24. vyzýva členské štáty, aby efektívne vykonávali všeobecnú pripomienku č. 2 Výboru OSN pre migrujúcich pracovníkov o právach migrujúcich pracovníkov v neregulárnom postavení a členov ich rodín, predovšetkým pokiaľ ide o zaistenie ochrany neregulárnych pracovníčok pred násilím a vykorisťovaním;

25. vyzýva členské štáty, aby s cieľom predísť právnej neistote v plnej miere vykonávali smernicu o návrate a aby vydávali potvrdenia o odložení odsunu, ako sa požaduje v smernici;

26. zdôrazňuje význam zhromažďovania údajov o špecifických skúsenostiach neregulárnych migrantiek a dôrazne poukazuje na potrebu spoľahlivých, presných, včasných a porovnateľných údajov o zraniteľnosti neregulárnych migrantiek z rodového hľadiska a o nedostupnosti spravodlivosti a služieb pre neregulárne migrantky v EÚ s cieľom pomôcť pri príprave a riadení súdržných verejných politík;

27. vyzýva Komisiu, aby smernicu o návrate pri jej hodnotení zrevidovala tak, že posilní ochranu základných práv zadržiavaných migrantov;

28. zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci politík na presadzovanie predpisov v oblasti prisťahovalectva nesmú postupy pri odhaľovaní osôb nikdy ohroziť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva ani zapríčiniť, že ženám bude hroziť vyššie riziko násilia a zneužívania; vyzýva preto Komisiu, aby zmenila smernicu o návrate s cieľom zaistiť dodržiavanie ľudských práv neregulárnych migrantov, predovšetkým tehotných žien a detí;

29. pripomína, že podľa smernice o návrate majú členské štáty povinnosť zaobchádzať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa nachádzajú v zadržiavacích centrách, humánnym a dôstojným spôsobom, pričom sa musia v plnej miere rešpektovať základné ľudské práva zadržiavaných; ľutuje správy o násilí na ženách v zadržiavacích centrách; vyzýva preto členské štáty, aby preskúmali všetky tvrdenia o fyzickom zneužívaní zadržiavaných;

30. naliehavo žiada členské štáty, aby venovali pozornosť všetkým znakom, ktoré svedčia o vystavení neregulárnych migrantiek nátlaku alebo neľudskému zaobchádzaniu;

31. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v tejto oblasti a našli tak alternatívy k zadržiavacím centrám a aby sa snažili zabezpečiť, že neregulárne migrantky nebudú mať obavy zo styku s osobami, ktoré by im mali poskytnúť pomoc;

32. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ústredným bodom všetkých opatrení týkajúcich sa práv detí budú naďalej normy stanovené Dohovorom OSN o právach dieťaťa, a preto vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnej miere ukončili zadržiavanie detí na základe ich prisťahovaleckého postavenia, aby ich v rámci migračných politík a postupov chránili pred násilím a aby zaviedli alternatívy k zadržiavacím centrám, ktoré umožnia deťom zostať s príbuznými a/alebo opatrovníkmi;

33. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby organizáciám, ktoré neregulárnym migrantkám ponúkajú právnu, humanitárnu a sociálnu pomoc, poskytli možnosti financovania a aby rozšírili rozsah pôsobnosti Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom zahrnúť všetkých migrantov bez ohľadu na ich pobytový status;

34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom rozsiahlejšieho a integrovaného výskumu odstránili nedostatky, pokiaľ ide o spoľahlivé údaje a dostupné poznatky o počte a situácii osôb v neregulárnom postavení v EÚ, aby upriamili pozornosť Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) na situáciu žien v neregulárnom postavení a aby brali väčší ohľad na túto kategóriu žien pri realizácii cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa začleňovania;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili celoeurópsku informačnú kampaň s cieľom poučiť neregulárne migrantky o ich právach;

36. v súvislosti so snahou zabrániť migrácii prostredníctvom poskytovania rozvojovej pomoci krajinám pôvodu migrantov žiada, aby sa pozornosť sústredila na vzdelávanie a práva žien;

37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatok ženského kontaktného personálu, zdravotníckych pracovníčok, úradníčok, poradkýň a iných pracovníčok; takéto opatrenia požaduje z dôvodu rešpektovania iných náboženstiev a kultúr a ochrany pred diskrimináciou;

38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(2)

Ú. v. ES L 328, 5.12.2002, s. 17.

(3)

Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.

(4)

Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

(5)

Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.

(6)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 25.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.

(8)

Článok 3 smernice 2008/115/ES.

(9)

Keď sú neregulárni migranti imigračnými orgánmi zatknutí a identifikovaní a keď sa vydá rozhodnutie o ich odsune, ktorý sa potom odloží, pričom však nemajú žiadny doklad osvedčujúci rozhodnutie o odložení odsunu.

(10)

Odôvodnenie 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pojem „neregulárny migrant“ sa vymedzuje ako štátny príslušník tretej krajiny, ktorého pobyt v EÚ je za súčasných podmienok nelegálny a ktorý teda nemá povolenie, ktoré by ho na takýto pobyt oprávňovalo. Takýto migrant buď vstúpil na územie EÚ nelegálne, zdržuje sa na tomto území aj po uplynutí platnosti víz, alebo jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá. Neregulárni migranti sa často ocitajú v právnom vákuu po tom, čo boli zatknutí a imigračné orgány ich identifikovali a vydali rozhodnutie o návrate, ktoré však nebolo vykonané ani odložené a orgány migrantovi nevydali formálny dokument potvrdzujúci odklad rozhodnutia. V takomto prípade existuje riziko, že migrant bude opäť zatknutý a zadržiavaný a nebude mať žiaden prístup k svojim právam. V dôsledku svojho právneho postavenia nemajú neregulárni migranti v hostiteľskej krajine žiadny alebo majú len obmedzený prístup k základným službám. Na prístup k pohotovostnej zdravotnej starostlivosti alebo podpísanie nájomnej zmluvy či zápis do vzdelávacieho kurzu je potrebný platný doklad totožnosti a/alebo doklad o pobyte, ktoré neregulárni migranti nedokážu poskytnúť. Ďalším problémom je strach z toho, že poskytovatelia týchto služieb nahlásia dotknuté osoby imigračným orgánom. Požiadavky týkajúce sa nahlasovania sa medzi členskými štátmi líšia v závislosti od poskytovanej služby a hoci učitelia či lekári nevyhnutne nie sú zákonom povinní nahlasovať nelegálnych prisťahovalcov, neexistuje žiadna záruka, že tak neurobia. Netreba pripomínať, že nahlásenie akejkoľvek trestnej činnosti alebo zneužívania zo strany zamestnávateľa polícii nepripadá do úvahy.

Situácia neregulárnych migrantiek je ako zvyčajne zúfalejšia, než je to v prípade mužov. Stretávajú sa s dvojitou diskrimináciou z dôvodu pohlavia a právneho postavenia (či dokonca s trojitou diskrimináciou, ak sa zahrnie aj rasová príslušnosť). Migrantky sú vo všeobecnosti zraniteľnejšie voči fyzickému zneužívaniu, no neregulárne migrantky sú ešte zraniteľnejšie, pretože sa vzhľadom na svoje právne postavenie ocitajú v pozícii, keď sa nemôžu obrátiť na políciu, nemocnicu či azylový dom so žiadosťou o pomoc, a osoba, ktorá ich zneužíva, si je toho vedomá a využíva to. Došlo napríklad k prípadom, keď túto zraniteľnosť neregulárnych migrantiek využívali bezcharakterní prenajímatelia ubytovania a sexuálne ich zneužívali výmenou za poskytnutie miesta pre život. Neregulárne migrantky, ktoré sa ocitnú v situácii, keď sú zneužívané, dokonca nemajú ani ľahký prístup k ženským azylovým domom. Väčšina štátnych azylových domov pre ženy vyžaduje na prijatie osoby určitý doklad jej totožnosti, takže na obete je ponechaná desivá voľba zostať v situácii, v ktorej sú zneužívané, alebo sa stať bezdomovcom.

Okrem toho nemajú neregulárne migrantky ani jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti špecifickej pre ženy, ako je starostlivosť pred a po narodení dieťaťa. A čo je ešte horšie, tieto ženy sa dokonca boja obrátiť na tie mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré im môžu skutočne pomôcť, pričom nadviazanie kontaktu s týmito ženami je pre mimovládne organizácie rovnako ťažké.

Odporúčania navrhované v správe sa zameriavajú na tri hlavné body. V prvom bode sú členské štáty nabádané, aby oddelili prisťahovalecké politiky od politík v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a stíhania zločinov páchaných na neregulárnych migrantoch. Prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a ochrane fyzickej integrity patrí k základným právam a neregulárni migranti naň majú nárok aj napriek ich pobytovému statusu alebo právnemu postaveniu. Migranti by preto mali mať možnosť prístupu k týmto základným službám, ako aj možnosť nahlasovať polícii bez strachu zo zatknutia a vyhostenia osoby, ktoré zneužívajú ich situáciu.

V druhom bode sa odporúča, aby Komisia pri budúcich revíziách smernice o sankciách voči zamestnávateľom a smernice o návrate posilnila ochranu základných práv neregulárnych migrantov a najmä neregulárnych migrantiek. Smernica o sankciách voči zamestnávateľom obsahuje v článku 6 ochranné opatrenie, ktoré od členských štátov požaduje, aby sprístupnili mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby neregulárni migrujúci pracovníci mohli buď uplatniť voči zamestnávateľovi nárok na akúkoľvek nevyplatenú mzdu, alebo mohli vyzvať príslušný orgán dotknutého štátu na začatie vymáhania. Ako však vyplýva z niekoľkých štúdií, nie je táto ochranná doložka v členských štátoch riadne vykonávaná. Neregulárni migranti okrem toho nevedia, že toto osobitné právo majú. Správa vyzýva členské štáty a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto konkrétnej oblasti, aby viedli kampane na zvyšovanie povedomia, v ktorých budú neregulárnych migrantov informovať o tom, že majú možnosť využiť ochranné právne prostriedky, ak im zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Správa takisto obsahuje odporúčanie, aby sa zaviedol nový mechanizmus, prostredníctvom ktorého budú môcť migranti podať formálnu, avšak anonymnú sťažnosť voči zamestnávateľom, ktorí ich zneužívajú, a to pomocou organizácií občianskej spoločnosti alebo odborových zväzov v závislosti od právneho poriadku v každom jednotlivom členskom štáte. V druhom bode sa takisto posilňuje požiadavka, aby členské štáty v plnej miere vykonávali požiadavku vydávať oficiálne rozhodnutia o odložení odsunu, aby sa tak predišlo právnej neistote, v ktorej sa niektorí neregulárni migranti ocitajú. Okrem toho, že sa tak zamedzí budúcim zatknutiam a/alebo zadržiavaniam, je to dôležité z dôvodu, že základná ochrana, na ktorú má neregulárny migrant právo, sa líši v závislosti od jeho postavenia, a to najmä pokiaľ ide o ochranu pred svojvoľným zadržiavaním.

Tretím bodom, ktorému sa správa vo svojich odporúčaniach venuje, je situácia zadržiavacích centier. Migranti sú často držaní v nedôstojných podmienkach, kde môžu utrpieť psychické traumy. Neregulárne migrantky sú počas zatknutia a zadržiavania často fyzicky zneužívané. Správa požaduje, aby členské štáty v plnej miere preskúmali všetky tvrdenia o fyzickom zneužívaní podané zadržiavanými osobami a aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami našli humánnejšie alternatívy k zadržiavacím centrám, v ktorých prevládajú väzenské podmienky. Správa napokon vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby mimovládnym organizáciám a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s neregulárnymi migrantmi, poskytli viac finančných prostriedkov.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (27.11.2013)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k migrantkám bez osobných dokladov v Európskej únii

(2013/2115(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Martin Kastler

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   konštatuje, že neregulárna situácia, v ktorej sa nachádzajú ženy, ktoré sa nemôžu preukázať osobnými dokladmi, prakticky znemožňuje v celej Európe dodržiavanie ich základných ľudských práv vrátane práv na vzdelávanie a zdravie, v dôsledku čoho sú tieto ženy mimoriadne zraniteľné v dôsledku všetkých druhov vykorisťovania, nízkych platov, nestabilných pracovných podmienok a sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že najlepší spôsob, ako neustále zlepšovať ich situáciu, je zaevidovať ich do zákonne založených systémov, pretože v dôsledku neregulárnej situácie prichádzajú o sociálne zabezpečenie a iné zamestnanecké výhody, poznamenáva, že negramotnosť, jazykové prekážky a prekážky v oblasti prispôsobivosti môžu ešte viac zhoršovať ich situáciu;

2.   vyzýva členské štáty, aby prijali tieto opatrenia: skoncovať s diskriminačnými praktikami; bojovať proti nelegálnej práci a vykorisťovaniu v práci aj prostredníctvom inšpekcií práce; uznať ženy bez osobných dokladov za obete a umožniť im prístup k základným zdravotným službám, zamestnaniu a vzdelávaniu; umožniť im prístup k právnemu systému a dôvernému poradenstvu v mimoriadnych situáciách bez strachu z toho, že to priamo povedie k opatreniam na ukončenie ich pobytu; zabezpečiť, aby do takýchto opatrení bola zapojená aj Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj siete existujúcich organizácií poskytujúcich pomoc, cirkví a občianskej spoločnosti; a v prípade potreby vytvoriť osobitné formy ochrany údajov týkajúcich sa dotknutých žien;

3.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby migrantky bez dokladov explicitne uznali za zraniteľnú sociálnu skupinu, ktorá je vystavená nezákonnému obchodovaniu, diskriminácii a vykorisťovaniu na trhu práce;

4.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali na pracovné podmienky migrantiek bez dokladov ako na rozhodujúci krok k vymedzeniu a uznaniu ťažkostí, ktorým sú migrantky bez dokladov vystavené na trhu práce, a aby zaistili dodržiavanie ich základných práv;

5.   nabáda členské štáty, aby aktívne pracovali na rozšírení vyhliadok osôb bez dokladov na získanie legálneho povolenia s cieľom uľahčiť im prístup na trh práce a zlepšiť ich sociálne začlenenie do spoločnosti;

6.   zdôrazňuje, že najmä ženy bez dokladov sú často obeťami neistých, izolovaných alebo nezdravých pracovných podmienok, veľmi často vykonávajú prácu, ktorá nedosahuje ich vzdelanostnú úroveň, v niektorých prípadoch zažívajú zneužívanie a násilie a ich extrémna závislosť od ich zamestnávateľov im bráni v uplatňovaní ich základných a pracovných práv; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby pomáhali ženám bez osobných dokladov zaevidovať sa do zákonne založených systémov, a aby tak týmto ženám umožnili lepšie využívanie ich práv, a to aj uplatňovaním smernice EÚ 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;

7.   vyzýva na vykonávanie dohovoru MOP č. 29 o nútenej práci; žiada, aby sa zvážila osobitná situácia žien zapojených do nútenej práce – vrátane nielen nútenej prostitúcie, ale každej nedobrovoľnej práce, a to aj v domácnosti – a aby sa poskytla ochrana príslušným migrantkám bez dokladov;

8.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty posilnili pracovné inšpekcie s cieľom bojovať proti vykorisťovaniu migrujúcich pracovníčok bez osobných dokladov a porušovaniu ich základných ľudských práv;

9.   žiada o vytvorenie osobitných foriem ochrany údajov týkajúcich sa žien bez osobných dokladov vrátane obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré sa v takejto situácii obracajú na nemocnice, lekárov, orgány a MVO o pomoc a usmernenia, na domovy pre ženy, poradenské centrá alebo na osoby pôsobiace v duchovnej oblasti, a žiada o ochranu pracovníkov v týchto zariadeniach, ktorí sa dozvedia o nelegálnom pobyte; je presvedčený, že sa im poskytne pomoc a podpora podľa smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, a žiada, aby sa táto smernica vykonávala vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mali ženy s nelegálnym alebo nejasným pobytovým statusom prístup k zdravotnej starostlivosti bez toho, aby im hrozilo vyhostenie;

10. odsudzuje všetky formy násilia, obchodovania s ľuďmi, zneužívania a diskriminácie namierené proti ženám bez osobných dokladov; zdôrazňuje, že v týchto situáciách je potrebné zabezpečiť prístup k ponúkanej pomoci bez strachu z toho, že to priamo povedie k opatreniam na ukončenie pobytu;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatok ženského kontaktného personálu, zdravotníckych pracovníčok, úradníčok, poradkýň a iných pracovníčok; takéto opatrenia požaduje z dôvodu rešpektovania iných náboženstiev a kultúr a ochrany pred diskrimináciou;

12. zdôrazňuje, že ženy bez osobných dokladov sú zraniteľné, pokiaľ ide o zneužívanie, a že prekážky, ktoré im bránia v začatí právneho postupu, často pramenia zo strachu, že nemajú zaručenú bezpečnosť, čo je spôsobené nedostatkom domovov pre ženy a procesnými prekážkami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby takéto ženy mali možnosť nahlásiť akékoľvek zneužitie, ktorého obeťami sa stali, a aby boli chránené pred akoukoľvek formou postihu; je presvedčený, že by sa mali zaviesť opatrenia na pomoc takýmto zraniteľným ženám, a to aj prostredníctvom zabezpečenia domovov pre ženy; preto vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na odhalenie takéhoto zneužívania a aby zaručili prístup k spravodlivosti;

13. osobitný dôraz kladie na ženy bez osobných dokladov, ktoré sú tehotné alebo majú deti; zdôrazňuje, že potrebujú osobitnú ochranu a právny nárok na lekársku starostlivosť, a majú právo na vystavenie rodného listu pre deti podľa článku 7 Dohovoru OSN o právach dieťaťa; tieto ženy musia mať prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti a k matričným úradom bez strachu z toho, že to povedie k opatreniam na ukončenie ich pobytu; požaduje osobitné formy ochrany údajov týkajúcich sa žien, ktoré sa v takýchto situáciách obracajú na lekárov, kliniky a matričné úrady;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom rozsiahlejšieho a integrovaného výskumu odstránili nedostatky, pokiaľ ide o spoľahlivé údaje a dostupné poznatky o počte a situácii osôb bez dokladov v Európe, aby upriamili pozornosť Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) na situáciu žien bez osobných dokladov a aby brali väčší ohľad na túto kategóriu žien pri realizácii cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa začleňovania;

15. nabáda členské štáty, aby deťom žien s nelegálnym alebo nejasným pobytovým statusom poskytli prístup k vzdelávaciemu systému bez toho, aby im hrozilo, že to povedie k stíhaniu a/alebo vyhosteniu;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmiernili nerovnosti v zamestnaní medzi migrujúcimi pracovníkmi a pracovníkmi z EÚ prostredníctvom ponuky stredoškolskej a odbornej prípravy, aby ženy – najmä migrantky – mohli získať nové zručnosti a nemuseli sa obmedzovať na slabo platené pracovné miesta.

17. v súvislosti so snahou zabrániť migrácii prostredníctvom poskytovania rozvojovej pomoci krajinám pôvodu migrantov žiada, aby sa pozornosť sústredila na vzdelávanie a práva žien;

18. žiada, aby sa v tejto súvislosti zohľadnilo stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť k rodovým aspektom rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.11.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Alejandro Cercas, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Richard Falbr, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Csaba Őry, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Elisabeth Schroedter, Nicole Sinclaire, Jutta Steinruck, Ruža Tomašić, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Jürgen Creutzmann, Liisa Jaakonsaari, Jelko Kacin, Martin Kastler, Anthea McIntyre, Birgit Sippel, Csaba Sógor

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jolanta Emilia Hibner, Sławomir Nitras, Maurice Ponga


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.12.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

11

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Iratxe García Pérez, Mikael Gustafsson, Lívia Járóka, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Norica Nicolai, Britta Thomsen, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Doris Pack, Rui Tavares, Angelika Werthmann

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Hans-Peter Mayer

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia