SPRÁVA o miestnych a regionálnych dôsledkoch vývoja inteligentných sietí

10.1.2014 - (2013/2128(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Elisabeth Schroedter
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Marita Ulvskog, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

Postup : 2013/2128(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0019/2014

Predkladané texty :

A7-0019/2014

Rozpravy :

PV 03/02/2014 - 20
CRE 03/02/2014 - 20

Hlasovanie :

PV 04/02/2014 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0065

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o miestnych a regionálnych dôsledkoch vývoja inteligentných sietí

(2013/2128(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na články 174, 175, 176, 177, 178 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na článok 37 Charty základných práv Európskej únie,

– so zreteľom na Protokol č. 26 k ZFEÚ,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006[1],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006[3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1298/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pridelené určitým členských štátom z Európskeho sociálneho fondu[4],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[5],

– So zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení[6],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES[7],

– so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (2008/C 82/01),

– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES[8],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí[9],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2011s názvom Inteligentné siete – od inovácií k zavedeniu (COM(2011)0202),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/EÚ z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES[10],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES[11],

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou(COM(2012)0663),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2012 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov – významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271),

– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o mikrogenerácii – malokapacitnej výrobe elektriny a tepla[12],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky[13],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o vykonávaní a vplyve opatrení energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti[14],

– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2013 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2008 s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEC(2008)2868),

– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

– so zreteľom na konzultačný dokument s návrhom nariadenia Komisie (EÚ) č. .../.. z XXX o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 zmluvy,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0019/2014),

A. keďže mnohé príklady najlepších postupov, ako je región Burgenland, „MaRes“ projekt (Makaronézska výskumná stratégia), projekt „Zelené ostrovy“, Energy Valley v Holandsku, modelový región obnovy Harz v Nemecku, Hostětín v Českej republike, mikroprojekt v oblasti obnoviteľných energií na škótskych Orknejách, ako aj pilotné projekty miest a spoločenstiev v rámci iniciatívy Komisie CONCERTO alebo CO-POWER v oblasti efektívneho využívania energie a decentralizovanej výroby energie ukazujú, že miestne spoločenstvá a občania sa môžu zároveň stať „prozumentmi“, ktorí vyrábajú energiu pre svoje vlastné potreby, predávajú energiu do siete alebo získavajú úver za prebytky energie a využívajú tzv. čisté meranie, prevádzkujú spolu s ostatnými aktérmi virtuálne elektrárne, dosahujú maximálne výnosy zapojením všetkých aktérov do plánovania a realizácie regionálnych akcií, podporou aktívnej účasti a výmenou informácií, rozvojom uceleného prístupu na základe začlenenia ďalších odvetví súvisiacich s energiou, ako sú doprava a bývanie, využívaním mechanizmu inteligentnej finančnej podpory a vytváraním nových pracovných miest;

B. keďže Parlament prijal správy o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky a o vykonávaní a vplyve opatrení v oblasti energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti;

C. keďže osobné údaje zozbierané v súvislosti s prevádzkou inteligentných energetických systémov sú veľmi citlivé, lebo sa môžu využívať na získavanie informácií o správaní spotrebiteľov, a keďže z tohto dôvodu je potrebné zaručiť osobitnú ochranu týchto údajov;

Nové príležitosti pre regionálnu ekonomiku

1. víta zásadnú zmenu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa energia v regiónoch vyrába a spotrebúva, ktorá so sebou nesie prechod od nepružného tradičného modelu založeného na princípe základného zaťaženia k rôznorodejšej, decentralizovanej a miestnej výrobe energie, ktorá zahŕňa vysoký podiel malých zariadení vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré pružne reagujú na dopyt, a distribuované skladovanie vyrobenej energie; uznáva, že na zachovanie udržateľného rozvoja a naplnenie požiadaviek budúceho dopytu je potrebné presadzovať nové modely výroby a spotreby energie založené na decentralizovanej a miestnej výrobe energie, Zdôrazňuje skutočnosť, že inteligentné siete sú pre túto zásadnú zmenu veľmi dôležité a že ich realizácia musí byť súčasťou medzisektorového a komplexného prístupu k regionálnemu rozvoju, aby tak došlo k maximalizácii prínosov a trhových príležitostí pre regióny, ako aj k dosiahnutiu trvalej udržateľnosti, rastu a inovácií;

2. zdôrazňuje, že mnohé európske regióny realizovali projekty v rámci existujúceho rámca EÚ, ktorými sa posilnila súčinnosť vo vybraných oblastiach a podporila energetická udržateľnosť a obnoviteľné zdroje energie, a v ktorých sa verejní a súkromní partneri spájajú v rámci úsilia o využívanie regionálnych príležitostí rastu v oblasti energetiky, prostredníctvom včasného využívania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, cielených partnerstiev na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a efektívneho a decentralizovaného vykonávania stratégií využívania miestnych zdrojov energie,

3. zdôrazňuje početné výhody inteligentných sietí pri znižovaní emisií skleníkových plynov, zvyšovaní podielu obnoviteľnej energie a distribuovanej výrobe energie, zaisťovaní bezpečnosti dodávok pre domácnosti, tvorbe podmienok pre účinné využitie elektrickej energie v doprave, poskytovaní možnosti spotrebiteľom prispôsobiť svoju spotrebu tak, aby mohli využívať najnižšie ceny a zároveň šetriť energiu, pri zvyšovaní energetickej účinnosti, šetrení elektrickej energie a znižovaní nákladných investícií do elektrických sietí využívaním energie mimo špičky a podporou technologického rozvoja v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zapájať občanov v každom štádiu, a to vrátane zavádzania modernej infraštruktúry merania, ktorá poskytuje obojsmerný tok informácií, aj do činností, ktoré plánujú prevádzkovatelia distribučných systémov a poskytovatelia technológií v oblasti inteligentných sietí; zdôrazňuje taktiež, že rozvoj a používanie inteligentných sietí výrazne znižuje energetické straty pri prenose a distribúcii; zdôrazňuje, že automatická opätovná konfigurácia siete sa môže vďaka schopnosti vlastnej nápravy využívať na predchádzanie výpadkom alebo obnovu po výpadkoch; pripomína však, že vnútroštátne systémy podpory v rozličných regiónoch často neuprednostňujú najúčinnejší spôsob využívania technológií v oblasti obnoviteľných energií v prípade domácností;

4. v tejto súvislosti zdôrazňuje príležitosti, ktoré sa v súvislosti so zemepisnými (alebo územnými) zmenami energetickej siete ponúkajú znevýhodneným regiónom vrátane najvzdialenejších, okrajových a ostrovných regiónov, ktoré sa zo spotrebiteľov energie môžu stať jej výrobcami, čo im prinesie značné ekonomické a konkurenčné prínosy a zároveň zaistí bezpečné dodávky energie a zavádzanie a prevádzku inteligentných sietí; poznamenáva, že najmä zavádzanie a prevádzkovanie inteligentných sietí ponúka týmto regiónom príležitosti, ktoré môžu znížiť ich náklady na energiu;

5. poukazuje na skutočnosť, že sieťová infraštruktúra, riadenie sietí a trhové regulácie sa v súčasnosti zameriavajú na potreby a možnosti jadrových elektrární a elektrární na fosílne palivá, čo predstavuje konkurenčnú nevýhodu pre nové technológie, ako sú napríklad obnoviteľné zdroje energie;

6. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby čo najskôr investovali do miestnych inteligentných sietí a pritom dôkladne zvážili rozšírenie investovania prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vrátane využitia finančných nástrojov, ktoré by prilákali súkromné investície, pričom je potrebné zohľadniť environmentálne, ekonomické, sociálne a územné potreby špecifických regiónov a ich osobitosti, pretože neexistuje jediné riešenie pre všetky regióny; žiada, aby sa uplatňoval pružný prístup na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom znížiť prekážky, ktoré bránia kombinovaniu opatrení týkajúcich sa výroby a (aj cezhraničného) skladovania energie a energetickej účinnosti, a spolupracovať s ďalšími odvetviami, ako sú informačné a komunikačné technológie (IKT) a doprava; z tohto hľadiska zdôrazňuje význam prečerpávacích systémov skladovania energie spojených s využívaním obnoviteľných zdrojov energie;

7. zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných sietí si vyžaduje stabilný, dlhodobý politický rámec; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambiciózne stratégie, politiky a ciele do roku 2030, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, obnoviteľné energie a emisie skleníkových plynov, a to s cieľom poskytnúť do budúcna záruky investorom a prepojeným odvetviam a uľahčiť budovanie inteligentného energetického systému;

8. pripomína, že podľa väčšiny scenárov Plánu postupu v energetike do roku 2050 nebude riadna integrácia distribúcie obnoviteľnej energie realizovateľná bez vývoja miestnych a regionálnych inteligentných sieťových sústav na distribúciu elektrickej energie, predovšetkým z toho dôvodu, že vytvárajú informačné spojenia a spojenia na dodávku elektrickej energie medzi miestnymi oblasťami sociálno-ekonomického rozvoja a umožňujú pružné riadenie a potrebné zálohovanie pre tieto variabilné zdroje energie ; žiada preto, aby sa prikladal väčší význam distribučným sieťam; zdôrazňuje však, že rozvoj inteligentných sietí súvisí s efektívnym prenosom energie z miesta výroby na miesto konečného použitia; navyše pripomína, že pridaná hodnota inteligentných sietí je ešte väčšia, keďže komunikujú v širšom meradle (vnútroštátnom a dokonca európskom), a regulácia dopytu po elektrickej energii v tomto rozsahu prostredníctvom rozšírenia dopytu poskytuje viac príležitostí na obmedzenie spotreby (zdrojov spotreby) v prípade, že miestna výroba je príliš nízka (alebo príliš vysoká);

vyzýva na uplatňovanie pružného prístupu v nariadeniach a smerniciach EÚ o vnútornom trhu s cieľom znížiť prekážky, ktoré bránia riešeniam prispôsobeným osobitostiam jednotlivých regiónov, pokiaľ ide o opatrenia súvisiace s výrobou energie, jej dodávaním, skladovaním a účinnosťou a kombinovanie týchto opatrení vrátane verejno-súkromných partnerstiev a cezhraničných projektov;

Inteligentné energetické systémy

10. zdôrazňuje, že na úspešné zavedenie inteligentných sietí by sa mala vytvoriť stratégia pre regióny a miestne spoločenstvá, zameraná na inteligentné energetické systémy, v rámci ktorej by sa inteligentné siete stali súčasťou regionálneho energetického systému a vysokou mierou by v nich bola zastúpená energia z obnoviteľných zdrojov vrátane decentralizovaných výrobných kapacít, čo by bolo prepojené s riadením dopytu, opatreniami energetickej účinnosti, zvýšením úspor energie a inteligentnými spôsobmi skladovania, s odvetvím dopravy (e-doprava) a zvýšením výmeny so susednými sieťami;;

11. zohľadňuje úlohu inteligentných meracích prístrojov pre obojsmernú komunikáciu, ktorá umožňuje presné účtovanie pre spotrebiteľov a zvyšuje účasť zo strany dopytu, pričom spotrebitelia prispôsobujú svoje návyky podľa špičiek a poklesov vo výrobe energie; zdôrazňuje, že občania by mali naplno využívať výhody inteligentného energetického systému a že občianske vlastníctvo zlepšuje účinnosť správania a teda celkovo zvyšuje úsporu energie prostredníctvom otvorených protokolov; zdôrazňuje zodpovednosť prevádzkovateľov distribučných systémov (PDS) ako poskytovateľov služieb voči miestnym, regionálnym a vnútroštátnych orgánom, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k týmto službám všeobecného záujmu pre všetkých, a to prostredníctvom zaistenia bezpečnosti a stability siete; zdôrazňuje, že každý občan by mal mať priamy prístup k údajom o spotrebe a výrobe, aby sa zabezpečili účinné, bezpečné a spoľahlivé prevádzky sietí; nalieha na Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby elektrické spotrebiče (najmä práčky, umývačky riadu, tepelné čerpadlá a akumulačné vykurovanie atď.) boli schopné automatickej prevádzky v súčinnosti s inteligentnými meracími prístrojmi a poskytovali spotrebiteľom ekonomicky výhodné tarify;

12. vyzýva Komisiu a pracovnú skupinu Komisie pre inteligentné siete, aby aktualizovali a rozšírili vymedzenie inteligentných sietí tak, aby zahŕňala inteligentné energetické systémy; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby riadili spotrebu energie a znižovanie odberu, pripravili regionálne stratégie založené na inteligentných energetických systémoch a aby ich schválili;

13. zdôrazňuje, že na zaistenie ekonomickej účinnosti inteligentných sietí pre regióny je nevyhnutné kombinovať priame a nepriame výhody, prepojiť energetický sektor s niektorými ďalšími odvetviami, najmä s bývaním a dopravou, ale takisto s odvetvím životného prostredia, územného plánovania, sociálneho začleňovania, nakladania s odpadom a stavebníctvom, aby sa tak splnili ciele úspory energie a zároveň maximalizovali ekonomické prínosy a vyvážili energetické ponuky a dopyt v regiónoch;

14. žiada, aby sa využívali inovácie a aby sa zvýšili investície do odvetvia IKT s cieľom prekonať hlavné výzvy v oblasti inteligentných technológií, ktoré zahŕňajú interoperabilitu týchto technológií s existujúcou sieťou, ako aj problémy súvisiace s legislatívou; vyzýva Komisiu a vnútroštátnych a regionálnych aktérov, aby vytvorili pozitívne regulačné a investičné rámce s cieľom umožniť rozvoj interoperabilných IKT riešení;

Priaznivé vplyvy na miestnu zamestnanosť

15. nabáda všetky regióny a miestne orgány, aby zvážili výhody a investovali do inteligentných energetických systémov ako potenciálneho zdroja ekologických a udržateľných pracovných miest na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že stavebný priemysel je jednou z hlavných oblastí, kde dôjde k vytvoreniu pracovných miest, nielen prostredníctvom priamych investícií do inteligentných energetických sietí, ale aj prostredníctvom posilnenia technologického rozvoja, inovácií a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov v EÚ, prostredníctvom investícií do opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti a renovácií, napríklad v sektore bývania, a prostredníctvom prijatia nových technologických riešení navrhovaných v oblasti výstavby energeticky účinných obydlí;

16. zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných sietí zároveň poskytuje príležitosť na podporu konkurencieschopnosti a vedúceho postavenia poskytovateľov technológií z EÚ vo svete, napríklad z odvetvia elektrotechnického a elektronického inžinierstva, zastúpených predovšetkým malými a strednými podnikmi;

17. vyzýva všetky regióny, aby zvážili investovanie do získavania kvalifikácií a odbornej prípravy pre tieto nové pracovné miesta a zohľadnili skutočnosť, že značný počet nových pracovných miest na miestnej úrovni možno vytvoriť aj v službách IKT, odvetví dopravy a odvetviach, ktoré dodávajú inteligentné vybavenie a služby, napr. pre nové prevádzky, a aby tak zabránili akémukoľvek nedostatku odbornej pracovnej sily a umožnili prispôsobenie potrebám vyplývajúcim zo vzniku nových profesií v príslušných oblastiach; vyzýva členské štáty a regióny na podporu iniciatív v oblasti odbornej prípravy na akademickej a remeselníckej úrovni v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, napríklad zavádzaním štúdia ekologických technológií a vytváraním nových druhov učňovskej odbornej prípravy (napr. pre technikov v oblasti slnečnej energie); zdôrazňuje, že regióny, ktoré úspešne realizujú inteligentný energetický systém, môžu pritiahnuť ďalšie pracovné miesta vo forme odbornej prípravy prostredníctvom zriaďovania technických univerzít a vysokých škôl s odbornosťou v tejto oblasti; vyzýva regióny, aby spolupracovali v rámci inteligentnej odbornosti, a víta programy, v rámci ktorých sa medzi regiónmi a hranicami spoločne využívajú znalosti; upozorňuje na iniciatívy, ktoré organizuje Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) v rámci znalostného a inovačného spoločenstva InnoEnergy v oblasti výskumu a vývoja inteligentných sietí a odbornej prípravy profesionálov v tomto odvetví; upozorňuje tiež na nový rozsah zriaďovania regionálnych inovačných systémov;

18. zdôrazňuje, že verejné investície do inteligentných energetických systémov, a to aj prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, môžu podporiť miestne udržateľné pracovné príležitosti, vytvárať synergické efekty a účinky presahovania, ktoré ovplyvnia zamestnanosť, ako aj dlhodobé miestne prínosy pre regióny v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti a môžu slúžiť aj ako nástroj na prekonanie ekonomických výziev, najmä v regiónoch krajín postihnutých krízou;

Úloha občanov

19. zdôrazňuje, že za úspechom inteligentného energetického systému často stojí miestne vlastníctvo jednotlivých občanov, družstiev alebo miestneho spoločenstva alebo spoluvlastníctvo týchto aktérov, ako to ukazujú štúdie o najlepších postupoch a príkladoch; uznáva, že pri takomto vlastníctve sa zvyšuje akceptácia investícií do všetkých prvkov inteligentných energetických systémov; zdôrazňuje, že občanom by sa mali poskytovať lepšie informácie a stimuly, ako napríklad dynamické mechanizmy tvorby cien a vhodné nástroje IKT, aby mohli byť zapojení do všetkých fáz plánovania inteligentnej energetickej infraštruktúry, výroby a distribúcie energie a sietí;

20. vzhľadom na technickú povahu inteligentných sietí zdôrazňuje význam informovania a vzdelávania používateľov, aby sa stali informovanými výrobcami aj spotrebiteľmi, ktorí si uvedomujú, aké príležitosti inteligentné siete ponúkajú, predovšetkým v prípade spojenia s inteligentnými meracími prístrojmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zvyšovanie informovanosti zameralo na mladých ľudí prostredníctvom vzdelávacích programov pre študentov stredných škôl a učilíšť;

21. vyzýva Komisiu, aby v platných právnych predpisoch EÚ, najmä v pravidlách o štátnej pomoci, odstránila prekážky, regulačné a právne problémy, ktoré bránia miestnemu vlastníctvu; vyzýva členské štáty, aby podporovali možnosti dodávok energie na miestnej úrovni a spoločné využívanie miestnej energie, a to nielen dvojsmerne medzi sieťou a koncovým užívateľom, ale aj cez hranice a medzi združeniami koncových užívateľov, a aby zároveň podporovali miestne vlastníctvo, pokiaľ ide o výrobu energie a spoločné využívanie energie vyrobenej na miestnej úrovni;

22. zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných energetických systémov sa výrazne dotkne súkromnej i verejnej sféry, keďže dodávanie elektrickej energie bude súvisieť so zberom údajov a ich sprístupnením v reálnom čase; preto žiada, aby sa zaviedli transparentné postupy na všetkých úrovniach, ktoré by zahŕňali všetkých aktérov vrátane občanov, podnikov, priemyslu, miestnych orgánov, prevádzkovateľov distribučných sústav, prevádzkovateľov prenosových sústav, miestnych a regionálnych úradníkov pre ochranu údajov alebo ombudsmanov a poskytovateľov technológií inteligentných sietí;

Ochrana údajov a súkromia

23. zdôrazňuje, že prevádzkovanie inteligentných energetických systémov bude zahŕňať veľké množstvo osobných údajov a mnoho profilov a bude predstavovať vysoké riziko porušovania ochrany údajov; zdôrazňuje potrebu prísnych noriem v prípade inteligentných meracích prístrojov, pokiaľ ide o ochranu údajov a ochranu súkromia, aby mohli občania rozhodovať o údajoch, ktoré sa poskytujú prevádzkovateľom sietí, okrem absolútneho minima údajov, ktoré sú potrebné na dodávky energie, a kontrolovať ich; vyjadruje znepokojenie, najmä pokiaľ ide o počítačovú bezpečnosť inteligentných sietí a výhody inteligentných meracích prístrojov pre spotrebiteľov, a žiada o ďalšie hodnotenie tejto oblasti a ďalší výskum so zreteľom na ochranu údajov a súkromia v súvislosti s inteligentnými meracími prístrojmi; preto zdôrazňuje, že osobné údaje treba bez výnimky chrániť, aby zostali naďalej chránené a spoľahlivé; okrem toho zdôrazňuje, že ochrana údajov musí byť zahrnutá do stratégií zavádzania inteligentných sietí;

24. zdôrazňuje, že pri inštalácii inteligentných meracích systémov je potrebné zlepšiť ochranu údajov a zdokonaliť právne predpisy a postupy týkajúce sa ochrany súkromia; zdôrazňuje, že na fungovanie a rozširovanie inteligentných sietí je potrebné zabezpečiť ochranu údajov a súkromia všetkých jednotlivcov a domácností napojených na sieť; zdôrazňuje, že zozbierané údaje by sa mali využívať len na zaručenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie; vyzýva členské štáty, aby posilnili pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, zároveň zachovali a rozvíjali synergie v celom odvetví telekomunikácií a energetických sietí a dohliadali na dodržiavanie práv jednotlivcov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zhromažďovanie údajov v prípade inteligentných energetických systémov, mali by sa vypracovať normy s cieľom zabezpečiť, aby sa prenášali iba relevantné údaje, aby sa zabezpečilo, že sa žiadne údaje nebudú poskytovať tretím stranám, aby mali zákazníci právo kontrolovať a odstraňovať zhromaždené údaje, ak už nie sú požadované na účely, na ktoré boli zhromažďované alebo inak spracované, a aby sa zabezpečilo to, že občania si zachovajú vlastníctvo svojich údajov a kontrolu nad nimi v súvislosti so subjektmi, ktorým zabezpečujú prístup k týmto údajom;

25. žiada Komisiu, aby vydala ďalšie usmernenie týkajúce sa používania osobných a neosobných údajov v inteligentných sieťach so zreteľom na zrevidované právne predpisy EÚ o ochrane údajov a schválené pravidlá vlastníctva a spravovania týchto údajov prevádzkovateľmi distribučných sietí, poskytovateľmi alebo inými komerčnými subjektmi;

Rámec pre úspešné inteligentné energetické systémy

26. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na rýchlejšie zavádzanie inteligentných sietí a aby sa zamerala na nasledujúce hľadiská: stimulácia investícií a finančné podnety v tejto oblasti, vývoj technických noriem, zaistenie ochrany údajov spotrebiteľov, stanovenie regulačného rámca na poskytovanie stimulov pri zavádzaní inteligentných sietí, zaručenie otvoreného a konkurenčného maloobchodného trhu v záujme spotrebiteľov a poskytovanie nepretržitej podpory inováciám technológií a systémov.

27. zdôrazňuje, že podľa nových nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch na obdobie 2014 – 2020 sú členské štáty povinné sústreďovať prostriedky týchto fondov na investície zamerané na budovanie inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európy; konštatuje, že bude stanovený minimálny podiel, ktorý budú musieť sústrediť regióny v závislosti od úrovne svojho hospodárskeho rozvoja na investície do energetickej transformácie a väčším zameraním na inteligentné siete, výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť, úspory energie, kombinovanú výrobu tepla a energie a nízkouhlíkové stratégie, s osobitným dôrazom na mestské oblasti, ako aj energiu z inteligentných sietí na distribučnej úrovni, a ktorý má dosahovať najmenej 20 % zdrojov z EFRR; zdôrazňuje skutočnosť, že financovanie z verejných zdrojov má pri podnecovaní súkromných investícií do výskumu a vývoja inteligentných sietí a demonštračných projektov stále mimoriadne dôležitú úlohu; zdôrazňuje, že aj Kohézny fond umožňuje investície v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby lepšie využili túto novú príležitosť; zdôrazňuje, že vzhľadom na investície, na ktoré sa nevzťahuje povinné tematické zameranie, možno EFRR využívať aj na podporu rozvoja inteligentných systémov distribúcie, uchovávania a prenosu energie a integráciu distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

28. zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy slúžia ako katalyzátor pre investície a že dôležitú úlohu v úspešnom vykonávaní zohráva viacúrovňové riadenie, pretože postupy financovania a rozhodovania prebiehajú na viacerých územných úrovniach; víta dodatočné možnosti financovania prostredníctvom programu Inteligentná energia – Európa;

29. víta silný dôraz, ktorý sa kladie na projekty spoločného záujmu v oblasti inteligentnej energie v Nástroji na prepojenie Európy, a zároveň ľutuje, že do aktuálneho dvojročného zoznamu boli zaradené len dva projekty inteligentných sietí; zdôrazňuje, že projekty inteligentných sietí treba zohľadniť na úrovni distribučných sietí; zdôrazňuje, že infraštruktúrne projekty musia spĺňať kritériá udržateľnosti a konkurencieschopnosti a musia byť založené na integrovanom prístupe, ktorý zaistí zapojenie prevádzkovateľov distribučných sietí; podčiarkuje tiež význam budovania energetických spojení sever – juh v oblasti Stredozemia;

30. vyzýva Komisiu, aby obmedzila prekážky brániace investovaniu do inteligentných energetických systémov, a to najmä prostredníctvom rozšírenia oslobodenia od dane v rámci modernizácie štátnej pomoci s cieľom umožniť poskytovanie štátnej pomoci pre všetky prvky regionálnych a miestnych inteligentných energetických systémov vrátane medziodvetvových investícií a operácií; nalieha, aby boli inteligentné energetické systémy zahrnuté ako kategória do budúceho nariadenia Komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách II), ktorým sa prispôsobia nariadenia, ktoré sa týkajú ďalších skupinových výnimiek pre kategórie, ktoré súvisia s vývojom inteligentných energetických systémov;

31. zdôrazňuje, že interoperabilita je veľmi dôležitá pre inteligentnú infraštruktúru, pretože regulačná neistota a rozdielne normy spomaľujú jej rozširovanie; preto vyzýva na užšiu spoluprácu jednotlivých európskych organizácií pre technické normy; zdôrazňuje, že na podporu interoperability a urýchlenie rozvoja a zavádzania technológií sú potrebné otvorené normy;

32. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na odstránenie najväčších prekážok, ktorými sú: chýbajúca interoperabilita a normy (normalizované hotové riešenia by znížili náklady a umožnili pripojenie aj malých distribuovaných zdrojov energie alebo malých aplikácií distribuovaných zdrojov), neistota, pokiaľ ide o úlohy a povinnosti pri nových aplikáciách inteligentných sietí, neistota, pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a výhod a z nej vyplývajúca neistota týkajúca sa nových obchodných modelov, a neochota spotrebiteľov podieľať sa na testovaní; rozsah regulačných opatrení v Európe by mohol potenciálne predstavovať značné prekážky pre dosiahnutie rovnakých výsledkov v rôznych krajinách;

33. znova pripomína normalizačný mandát z roku 2011 na podporu zavádzania európskych inteligentných sietí, ktorý sa mal skončiť v roku 2012; víta pokrok dosiahnutý v rámci tohto mandátu, zdôrazňuje však, že je potrebné pokračovať v práci; vyzýva Komisiu, aby sa spojila s normalizačnými orgánmi s cieľom urýchliť dokončenie ich činnosti a v prípade potreby vydať nový mandát;

34. žiada členské štáty, aby naďalej spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy v rámci fóra Rady európskych energetických regulačných orgánov (CEER), pokiaľ ide o reguláciu vnútroštátnych PDS; zároveň pripomína rozmanitosť organizácie PDS, keďže niektoré členské štáty majú jedného prevádzkovateľa distribučnej siete, kým iné viac ako 800 prevádzkovateľov; nabáda členské štáty, aby užšie spolupracovali; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na systéme jednotnej klasifikácie a určili, či organizácia je prevádzkovateľom prepravnej sústavy, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo kombinovaným prevádzkovateľom;

35. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné v súlade s tretím balíkom právnych predpisov pre vnútorný trh s energiou urýchlene predložiť návrhy na rozvoj a podporu inteligentných sietí, ktoré musia byť naďalej zaručené účinnými krokmi Komisie, pretože by to mohlo umožniť zvýšiť podiel účastníkov trhu a posilniť potenciálnu synergiu vo využívaní, vývoji a údržbe v odvetví telekomunikáčných a energetických sietí; zdôrazňuje však, že tieto návrhy by mali byť začlenené do zjednodušeného regulačného rámca v súlade so zásadami stanovenými Komisiou;

36. vyzýva na spoluprácu pri vývoji inteligentných sietí na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; je presvedčený, že inteligentné siete ponúkajú významnú príležitosť na oživenie inovácií, výskumu a vývoja, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na miestnej a regionálnej úrovni, najmä s ohľadom na MSP;

37. vyzýva regióny na prepojenie a spoločné využívanie prínosov, znalostí a najlepších postupov a na spoluprácu, pokiaľ ide o analýzy nákladov a prínosov inteligentných energetických systémov v rámci cieľa územnej spolupráce európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nadnárodnú sieť pre regióny s inteligentnými energetickými systémami; vyzýva cezhraničné regióny, aby využili právny nástroj európskeho zoskupenia územnej spolupráce na spoločné zriaďovanie a riadenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v oblasti obnoviteľných energií, úspor energie a infraštruktúry inteligentných sietí v rámci tohto systému;

38. zdôrazňuje význam iniciatív, ako je napríklad Dohovor primátorov a starostov, ktorý je hlavným európskym hnutím, v rámci ktorého sa miestne a regionálne orgány angažujú v boji proti zmene klímy a ktorý je založený na dobrovoľnom záväzku signatárov splniť a prekročiť cieľ zníženia emisií CO2 v EÚ o 20 % prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, v rámci ktorého sa potvrdzuje a podporuje úsilie miestnych orgánov pri realizácii trvalo udržateľných energetických politík; zdôrazňuje, že miestne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri ďalšom zmierňovaní vplyvov zmeny klímy, a to najmä zo zreteľom na to, že 80 % spotreby energie a emisií CO2 je spojených s mestskou činnosťou;

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

[1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
[2] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
[3] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
[4] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 256.
[5] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
[6] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
[7] Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
[8] Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2013, s. 15.
[9] Ú. v. EÚ C 25, 26.1.2013, s. 1.
[10] Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
[11] Ú. v. EÚ L 315, 14.11.12, s. 1.
[12] Prijaté texty, P7_TA(2013)0374.
[13] Prijaté texty, P7_TA(2013)0017.
[14] Prijaté texty, P7_TA(2013)0345.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V čase zvyšovania cien energie, zmeny klímy a sociálno-ekonomických problémov budú musieť všetky regióny v EÚ nájsť spôsoby poskytovania stabilných a bezpečných dodávok energie, ktoré budú dostupné pre všetkých občanov a zároveň budú spĺňať kritériá ochrany životného prostredia a udržateľnosti.

Keď sa pozrieme na rôzne inteligentné energetické systémy a iniciatívy v oblasti inteligentných sietí, zistíme, že už dnes existuje viacero riešení. Niektoré regióny sa zmenili z regiónov kupujúcich energiu na dodávateľov energie so silným dôrazom na energiu z obnoviteľných zdrojov a slúžia teda ako vzor udržateľnej výroby energie, ktorá umožňuje stabilizáciu cien za energiu a zároveň prináša zisk.

Takým príkladom je región Burgenland v Rakúsku. Güssing v Burgenlande, ktorý bol predtým chudobným okresom ležiacom na okraji krajiny, sa zmenil na model udržateľnosti, ktorý pokrýva všetky svoje potreby v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov energie. Ostrovy, ako sú Madeira v Portugalsku, El Hierro v Španielsku, Samsø v Dánsku, Ikaria v Grécku, ktoré predtým využívali vo veľkej miere na pokrytie svojich potrieb v oblasti energie fosílne palivá, využívajú v súčasnosti na pokrytie potrieb energiu z obnoviteľných zdrojov spolu s inteligentnou infraštruktúrou a inteligentným spôsobom skladovania.

Ďalším príkladom konkrétneho regiónu s najlepšími postupmi je RegModHarz, ktorý je znevýhodneným regiónom v rámci Nemecka, a vykazuje všetky uvedené prvky: výroba a distribúcia energie založená predovšetkým na energii z obnoviteľných zdrojov, výskumných a vývojových činnostiach, uskladňovaní energie, spotrebe a energetických úsporách (vrátane inteligentných meradiel, utvárania špičky, izolácie a e-dopravy).

Ďalším príkladom obcí a regiónov, ktoré dosiahli zabezpečenie energie a zníženie závislosti od dovozu, je Hostětín v Českej republike, mikroprojekt v oblasti obnoviteľných energií na škótskych Orknejách, ako aj pilotné projekty miest a spoločenstiev v rámci programu Komisie CONCERTO, ktorý podporil 58 pilotných projektov v 23 krajinách. Ďalšie iniciatívy zahŕňajú CO – POWER, ktorá umožňuje občanom naprieč Európou vytvárať miestne projekty v oblasti obnoviteľných energií.

Príklad vedúcich regiónov a obcí ukazuje, že úspech je často výsledkom otvorenosti a transparentnosti medzi miestnymi úradmi, podnikmi, priemyslom a miestnym spoločenstvom a občanmi. Spoločné úsilie pri plánovaní a vykonávaní v rámci postupu, na ktorom sa podieľajú všetci aktéri, vytvára synergické účinky a znamená lepšie dlhodobé prínosy pre regióny, a to nielen pokiaľ ide o zabezpečenie a dostupnosť výroby energie a ich dodávok, ale aj pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a environmentálne prínosy. Najlepšie výsledky sa preto dosahujú vtedy, keď sa uplatňuje komplexný prístup, v rámci ktorého sa inteligentná infraštruktúra zameriava na inteligentný energetický systém, ktorý je súčasťou inteligentnejšieho celkového regionálneho plánu zahŕňajúceho všetky pridružené odvetvia, ako sú doprava, bývanie a územné plánovanie. Elektrobusy môžu fungovať ako systémy skladovania energie pre lokálne vyrobenú energiu vtedy, keď je dopyt po energii nízky, napríklad ak v noci vanie silný vietor, a energia sa tak skladuje a využíva na mieste. Podnecovanie občanov, miestnych podnikov a veľkých priemyselných podnikov, aby sa zamerali na dosahovanie úspor energie, napríklad prostredníctvom lepšej izolácie, by prinieslo celkové úspory. Spoločne so snahou o zníženie spotreby energie v špičke, napríklad tým, že by zariadenia pracovali v noci, možno dosiahnuť posun špičky, čo by umožnilo prekonať koncepciu sieťovej infraštruktúry založenej na stále vyššom dopyte. Inteligentné siete vrátane inteligentných meracích zariadení a inteligentných spôsobov skladovania môžu tento vývoj uľahčiť, pretože umožňujú nový, inteligentnejší typ energetického systému, v ktorom sa energia využíva blízko miesta výroby namiesto toho, aby sa rozvádzala na dlhé vzdialenosti, a obojsmerné prepojenie medzi výrobcom a spotrebiteľom.

Inteligentné siete okrem toho, že zaisťujú bezpečnosť dodávok energie a obmedzujú závislosť od fosílnych palív, predstavujú pre miestne spoločenstvá ďalšie prínosy, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a zelené pracovné miesta. Odvetvie obnoviteľných zdrojov energie prežilo súčasnú ekonomickú krízu a môže ďalej vytvárať pracovné miesta v regiónoch, v ktorých je to najviac potrebné, ako sú pobrežné a vidiecke oblasti. Komisia v roku 2009 vypočítala, že splnenie jej cieľov v oblasti udržateľnej energie do roku 2020 by umožnilo vytvoriť okolo 2,8 milióna pracovných miest, čo by viedlo k zvýšeniu celkovej pridanej hodnoty do roku 2030 o približne 1,1 % HDP. Európska rada pre obnoviteľnú energiu vo svojej správe s názvom Vízia 100 % obnoviteľnej energie pre Európsku úniu odhadla, že keby v roku 2030 45 % energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, vytvorilo by sa 4,4 milióna pracovných miest, a že keby európska energia do roku 2050 pochádzala v 100 % miere z obnoviteľných zdrojov, zamestnávalo by toto odvetvie 6,1 milióna ľudí. Navyše by sa vytvorili alebo zachovali pracovné miesta na miestnej úrovni, napríklad v stavebnom priemysle v súvislosti s prípadnými úsporami energie v sektore bývania.

Lepšie začlenenie inteligentných sietí do regionálnych energetických plánov tiež umožní občanom, aby sa aktívne a zodpovedne podieľali na energetickom plánovaní a plánovaní sietí v regiónoch a ťažili z finančných a sociálnych prínosov týchto rozhodnutí. Takéto postavenie občanov umožní, aby sa stali „prozumentmi“, ktorí vyrábajú, využívajú a predávajú vlastnú energiu v rámci inteligentných sietí.

Toto všetko ukazuje, že inteligentné siete môžu byť základným kameňom udržateľnej energetickej vízie vrátane vyššej výroby obnoviteľnej energie, úspor energie a lepšieho, najmä miestneho využívania lokálne vyrobenej energie. Musíme preto na inteligentné energetické systémy nazerať ako na celkovú koncepciu, ktorá znamená značné prínosy pre európske regióny.

Ak však majú byť energetické systémy v európskych regiónoch inteligentnejšie, je potrebné prekonať určité prekážky. Ak majú občania viac dôverovať inteligentnému energetickému systému založenému na obojsmernej výmene údajov, a teda na údajoch o koncovom užívateľovi, je potrebné neustále zabezpečovať a posilňovať ochranu údajov a súkromia. Na všeobecnejšej úrovni je potrebné vyriešiť regulačné a právne problémy vrátane štátnej pomoci. To platí najmä pre medziodvetvové prístupy, ktorými sa prepájajú napríklad sektory IKT a energetiky. Iniciatívy v pohraničných regiónoch pozdĺž štátnych hraníc sa takisto stretávajú s mnohými regulačnými a právnymi výzvami. Hranice medzi sektormi a krajinami treba otvoriť, lebo jedine širší ucelený prístup umožní plne využiť prínosy uplatňovania inteligentných energetických systémov. V tomto ohľade je pre všetky druhy investícií a dlhodobú spoluprácu spojenú s inteligentnými energetickými systémami veľmi dôležitý stabilný a pozitívny regulačný a právny rámec.

Je možné dosiahnuť, aby v Európe bolo viac udržateľných regiónov a spoločenstiev. Spoločným úsilím môžeme prispieť k tomu, aby modelové regióny, ostrovy a spoločenstvá uvedené v tomto vyhlásení neboli len pioniermi v tejto oblasti, ale stali sa bežným javom v lepšie prosperujúcej, udržateľnej a po energetickej stránke nezávislej Európe.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (2.12.2013)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k miestnym a regionálnym dôsledkom vývoja inteligentných sietí
(2013/2128(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Marita Ulvskog(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. poznamenáva, že inteligentné siete sú výsledkom rastúcej úlohy odvetvia informačných a komunikačných technológií (IKT) v rámci sieťového riadenia energetického odvetvia a že sa musí podporovať ďalšia spolupráca a synergie medzi týmito odvetviami, napr. pokiaľ ide o účinné využitie rádiového frekvenčného spektra v Európe a o funkcie inteligentnej energie v budúcom „internete vecí”; žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí súdržné a účinné zavádzanie a prevádzku inteligentných sietí; poukazuje na závažné otázky vyplývajúce zo synergií, pokiaľ ide o ochranu údajov a súkromia, zvýšené tarify, ako aj prevádzkovateľov energetických sietí, ktorí by sa mohli dostať do situácie, keď budú v záujme splnenia svojej základnej povinnosti – prevádzkovania, údržby a rozvoja efektívnych energetických distribučných sietí – nútení nakupovať údaje od telekomunikačných spoločností;

2. zdôrazňuje, že vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie v európskych dodávkach elektrickej energie vyžaduje rozšírenie súčasnej siete a infraštruktúry IT a že je preto nutné zvýšiť investície do výskumu a vývoja a urýchliť európsku normalizáciu;

3 zdôrazňuje početné výhody inteligentných sietí pri znižovaní emisií skleníkových plynov, zvyšovaní podielu obnoviteľnej energie a distribuovanej výrobe energie, zabezpečovaní dodávok pre domácnosti, tvorbe podmienok pre účinné využitie elektrickej energie v doprave, poskytovaní možnosti spotrebiteľom prispôsobiť svoju spotrebu tak, aby mohli využívať najnižšie ceny a zároveň šetriť energiu, pri zlepšovaní energetickej účinnosti, úspore elektrickej energie, znižovaní nákladných investícií do elektrických sietí využívaním energie mimo špičky, rozmachu technologického rozvoja a inovácií v EÚ a tiež pri nabádaní spotrebiteľov, aby sa stali zároveň výrobcami a spotrebiteľmi, t.j. vyrábali energiu pre vlastnú spotrebu a nadbytok predávali späť na trh alebo získali úver na elektrickú energiu s využitím tzv. čistého merania; zdôrazňuje taktiež, že rozvoj a používanie inteligentných sietí výrazne znižuje energetické straty pri prenose a distribúcii; poukazuje na to, že automatická opätovná konfigurácia siete sa môže využívať na predchádzanie výpadkom alebo obnovu po výpadkoch (funkcie vlastnej nápravy); zdôrazňuje preto, že je dôležité zohľadniť ich postavenie na priesečníku energetických a environmentálnych politík, a to vykonaním všeobecnej revízie a racionalizácie právnych predpisov a existujúcich cieľov;

4. zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných sietí predstavuje aj príležitosť podporiť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie poskytovateľov technológií z EÚ vo svete, napríklad z odvetvia elektrotechnického a elektronického inžinierstva, zastúpených predovšetkým malými a strednými podnikmi;

6. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na odstránenie najväčších prekážok, ktorými sú: chýbajúca interoperabilita a normy (normalizované hotové riešenia by znížili náklady a umožnili pripojenie aj malých distribuovaných zdrojov energie alebo malých aplikácií distribuovaných zdrojov); neistota, pokiaľ ide o úlohy a povinnosti pri nových aplikáciách inteligentných sietí; neistota, pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a výhod a z nej vyplývajúca neistota týkajúca sa nových obchodných modelov; neochota spotrebiteľov podieľať sa na skúškach; rozsah regulačných opatrení v Európe by mohol potenciálne predstavovať značné prekážky pre dosiahnutie rovnakých výsledkov v rôznych krajinách;

7. zdôrazňuje naliehavú potrebu novej, modernejšej, inteligentnej a pružnej energetickej infraštruktúry na všetkých úrovniach siete, najmä inteligentných sietí, v záujme toho, aby sa umožnilo pružnejšie zálohovanie a vyvažovanie kapacity výkonu vrátane individuálnych systémov mikrovýroby a uchovávania energie, nové využívanie elektrickej energie (ako sú elektrické vozidlá) a programy reakcie na dopyt; zdôrazňuje potrebu zaistiť širšiu spoluprácu zo strany prevádzkovateľov prenosových sústav a rozhodné, transparentné, koordinované a včasné zapojenie všetkých zúčastnených strán do rozšírenia a modernizácie energetickej infraštruktúry; víta silný dôraz, ktorý sa kladie na projekty spoločného záujmu v oblasti inteligentnej energie v Nástroji na prepojenie Európy a zároveň ľutuje, že do aktuálneho dvojročného zoznamu boli zaradené len dva projekty inteligentných sietí; zdôrazňuje, že projekty inteligentných sietí treba zohľadniť na úrovni distribučných sietí; zdôrazňuje, že infraštruktúrne projekty musia spĺňať kritériá udržateľnosti a konkurencieschopnosti a musia byť založené na integrovanom prístupe, ktorý zaistí zapojenie prevádzkovateľov distribučných sietí; podčiarkuje tiež význam budovania energetických spojení sever – juh v oblasti Stredozemia;

8. poznamenáva, že faktorom, ktorý obmedzuje súkromné investície, je pretrvávajúca neistota, pokiaľ ide o obchodné hľadisko týkajúce sa aplikácií inteligentných sietí, a rozdelenie nákladov a využívanie výhod zo strany účastníkov;

9. zdôrazňuje, že financovanie má pri podnecovaní súkromných investícií do výskumu a vývoja inteligentných sietí a demonštračných projektov stále mimoriadne dôležitú úlohu;

10. pripomína, že podľa väčšiny scenárov Plánu postupu v energetike do roku 2050 nebude riadna integrácia distribúcie obnoviteľnej energie realizovateľná bez vývoja miestnych a regionálnych inteligentných sieťových sústav na distribúciu elektrickej energie, predovšetkým z toho dôvodu, že vytvárajú informačné spojenia a spojenia na dodávku elektrickej energie medzi miestnymi oblasťami sociálno-ekonomického rozvoja umožňujúcich pružné riadenie a potrebné zálohovanie pre uvedené občasné zdroje energie a preto požaduje, aby sa prikladal väčší význam distribučným sieťam; zdôrazňuje však, že rozvoj inteligentných sietí sa týka efektívneho prenosu energie z miesta výroby na miesto konečného použitia; dodáva, že pridaná hodnota inteligentných sietí je ešte väčšia, keďže komunikujú v širšom meradle (vnútroštátnom a dokonca európskom) a regulácia dopytu po elektrickej energii v tomto rozsahu prostredníctvom rozšírenia dopytu poskytuje viac príležitostí na obmedzenie spotreby (zdrojov spotreby) v prípade, že miestna výroba je príliš nízka (alebo príliš vysoká);

11. vyzýva na spoluprácu pri vývoji inteligentných sietí na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; je presvedčený, že inteligentné siete ponúkajú významnú príležitosť na oživenie inovácií, výskumu a vývoja, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na miestnej a regionálnej úrovni, najmä s ohľadom na MSP;

12. žiada členské štáty, aby naďalej spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy v rámci fóra rady CEER, pokiaľ ide o reguláciu vnútroštátnych PDS; uvedomuje si rozmanitosť organizácie PDS, keďže niektoré členské štáty majú jedného prevádzkovateľa distribučnej siete, kým iné 800 prevádzkovateľov, nabáda však členské štáty, aby užšie spolupracovali; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na jednotnej klasifikácii a učili, či organizácia je prevádzkovateľom prepravnej sústavy, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo kombinovaným prevádzkovateľom;

13. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné v súlade s tretím balíkom predpisov pre vnútorný trh s energiou urýchlene predložiť návrhy na rozvoj a podporu inteligentných sietí, ktoré musia byť naďalej zaručené účinnými krokmi Komisie, pretože by to mohlo umožniť zvýšiť podiel účastníkov trhu a posilniť potenciálnu synergiu vo využívaní, vývoji a údržbe v celom odvetví telekomunikácií a energetických sietí; zdôrazňuje však, že tieto návrhy by mali byť začlenené do zjednodušeného regulačného rámca v súlade so zásadami stanovenými Komisiou;

14. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na rýchlejšie zavádzanie inteligentných sietí a aby sa zamerala na nasledujúce hľadiská: stimulácia investícií a finančné podnety v tejto oblasti; navrhovanie technických noriem; zaistenie ochrany údajov o spotrebiteľoch; stanovenie regulačného rámca na poskytovanie podnetov pri zavádzaní inteligentných sietí; zaručenie otvoreného a konkurenčného maloobchodného trhu v záujme spotrebiteľov; poskytovanie nepretržitej podpory inováciám technológií a systémov;

15. upozorňuje, že inteligentné siete by nemali spotrebiteľov finančne zaťažovať ani uvaľovať regulačné bremená na podniky, ale mali by im prinášať výhody v podobe poskytovania presných, transparentných, používateľsky prístupných a ľahko dostupných informácií a mali by im poskytovať možnosť efektívne riadiť svoju spotrebu a výrobu energie a zdôrazňuje, že úspory energie sa musia odraziť v konečnej fakturácii; uvedomuje si, že rozhodnutia používateľov sú usmerňované tarifami za používanie sietí, a preto je možné použiť signál upravených cien na zrýchlenie a koordinovanie energetickej transformácie;

16. zdôrazňuje úlohu inteligentných sietí pri umožňovaní dvojstrannej komunikácie medzi výrobcami elektrickej energie a zákazníkmi; zdôrazňuje, že je rozhodujúce zabezpečiť dôslednú ochranu osobných údajov vrátane ochrany osobného súkromia a individuálnych slobôd a ľahko dostupné informácie pre spotrebiteľov; všíma si, že inteligentné „meradlá“ sa často zamieňajú s inteligentnými „sieťami“ a že inteligentná sieť okrem zaistenia bezpečnosti dodávok umožňuje inteligentnejší trh s energiou a zmenu paradigmy, pokiaľ ide o spôsob výroby a spotreby energie; požaduje širšie hodnotenie tejto oblasti, ako aj ďalší výskum ochrany údajov a súkromia;

17. zdôrazňuje potrebu zlepšenia regulácie a praxe v oblasti ochrany údajov a súkromia pri inštalácii systémov inteligentného merania; zdôrazňuje, že zaručenie ochrany údajov a súkromia pre všetkých jednotlivcov a domácnosti pripojené do siete predstavuje nevyhnutnú podmienku fungovania a zavádzania inteligentných sietí; zdôrazňuje, že zhromaždené údaje sa smú použiť len na zaistenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie; vyzýva členské štáty, aby posilnili pravidlá týkajúce sa ochrany údajov a dohliadali na dodržiavanie práv jednotlivcov v tejto oblasti;

18. žiada Komisiu, aby vydala ďalšie usmernenie týkajúce sa používania osobných a neosobných údajov v inteligentných sieťach so zreteľom na zrevidované právne predpisy EÚ o ochrane údajov a schválené pravidlá vlastníctva a spravovania týchto údajov prevádzkovateľmi distribučných sietí, poskytovateľmi alebo inými komerčnými subjektmi;

19. naliehavo žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby prijali a vytvorili finančné stimuly pre investície do IKT riešení, akými sú inteligentné siete, s cieľom vytvoriť trh aktívnych spotrebiteľov.

20. vzhľadom na technickú povahu inteligentných sietí zdôrazňuje význam informovania a vzdelávania používateľov, aby sa stali informovanými výrobcami aj spotrebiteľmi, ktorí si uvedomujú, aké príležitosti inteligentné siete ponúkajú, predovšetkým v prípade spojenia s inteligentnými meradlami; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zvyšovanie informovanosti zameralo na mladých ľudí prostredníctvom vzdelávacích programov pre študentov stredných škôl a učilíšť;

21. upozorňuje na iniciatívy, ktoré organizuje Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) v rámci znalostného a inovačného spoločenstva InnoEnergy v oblasti výskumu a vývoja inteligentných sietí a odbornej prípravy profesionálov v tomto odvetví; taktiež v tejto súvislosti upozorňuje na nový rozsah zriaďovania regionálnych inovačných systémov, ktoré EIT podporí v období rokov 2014 – 2020;

22. pripomína, že vidiecke spoločenstvá v niektorých členských štátoch trpia výpadkami elektrickej energie a ďalšími problémami spôsobenými nedostatočnou údržbou sietí alebo nedostatočnými investíciami; vyzýva Komisiu, aby zvážila osobitné opatrenia na zaistenie toho, aby inteligentné siete dosiahli vidiecke spoločenstvá; poznamenáva však, že inovácie a údržba základnej energetickej infraštruktúry by mali pokračovať aj v oblastiach, ktoré sa pravdepodobne nestanú prioritami pri zavádzaní inteligentných sietí;

23. znova pripomína normalizačný mandát z roku 2011 na podporu zavádzania európskych inteligentných sietí, ktorý mal skončiť v roku 2012; víta pokrok dosiahnutý v rámci tohto mandátu, zdôrazňuje však, že je potrebné pokračovať v práci; vyzýva Komisiu, aby sa spojila s normalizačnými orgánmi s cieľom urýchliť dokončenie ich činnosti a v prípade potreby vydať nový mandát;

24. všíma si význam tematického zamerania nízkouhlíkového hospodárstva presadzovaného európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, v dôsledku ktorého sa 20 % investícií vloží do energetickej transformácie s výrazným zameraním na inteligentné siete;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	51 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Jan Březina, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Jens Rohde, Paul Rübig, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rachida Dati, Roger Helmer, Jolanta Emilia Hibner, Gunnar Hökmark, Ivailo Kalfin, Seán Kelly, Holger Krahmer, Werner Langen, Zofija Mazej Kukovič, Alajos Mészáros, Markus Pieper, Vladimír Remek, Silvia-Adriana Ţicău
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Carl Schlyter

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 4 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, María Irigoyen Pérez, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Iosif Matula, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Markus Pieper, Ovidiu Ioan Silaghi, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Catherine Grèze, Juozas Imbrasas, Karin Kadenbach, James Nicholson, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter, Richard Seeber, Czesław Adam Siekierski, Michael Theurer, Giommaria Uggias, Derek Vaughan
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Carl Schlyter

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia