ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať zmluvu o obchode so zbraňami v záujme Európskej únie

23.1.2014 - (12178/2013 – C7‑0233/2013 – 2013/0225(NLE)) - ***

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: David Martin

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať zmluvu o obchode so zbraňami v záujme Európskej únie

(12178/2013 – C7‑0233/2013 – 2013/0225(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12178/2013),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 114 a 207 ods. 3 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0233/2013),

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0041/2014),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Na rozdiel od zbraní hromadného ničenia a pozemných mín nebol obchod s konvenčným zbraňami doteraz predmetom žiadneho právne záväzného globálneho nástroja. Túto medzeru by mala vyplniť zmluva o obchode so zbraňami.

Po dlhých rokovaniach[1] bola zmluva o obchode so zbraňami schválená 2. apríla 2013 prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Proti zmluve hlasovali tri krajiny (Severná Kórea, Irán a Sýria) a 22 sa hlasovania zdržalo (vrátane Číny, Indie a Ruska, čo by mohlo spôsobiť pomalú ratifikáciu a možno aj neúplné vykonávanie v týchto krajinách).

Zmluva o obchode so zbraňami zavádza spoločné medzinárodné normy na reguláciu medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami a do určitej miery aj so strelivom a časťami a súčasťami zbraní. Jej cieľom je tiež predchádzať nezákonnému obchodovaniu s týmito zbraňami a odstraňovať ho.

Aj keď počas rokovaní OSN sa ako príklad najlepších postupov používali platné európske vývozné predpisy týkajúce sa konvenčných zbraní[2], európske nariadenie stanovuje oveľa vyššie normy a má širší rozsah ako zmluva o obchode so zbraňami (ATT).

Spoločný zoznam vojenského materiálu EÚ, na ktorom sa uvádzajú zbrane podliehajúce nariadeniam EÚ o vývoze zbraní, je rozsiahlejší ako kategórie uvedené v registri konvenčných zbraní OSN podľa článku 2 ods. 1 zmluvy o zbraniach, do ktorých nepatrí napríklad slzný plyn, bezpilotné lietadlá alebo vojenské technológie, a z ustanovení ATT týkajúcich sa dovozu, obchodovania, tranzitu a oznamovania sú vyňaté strelivo a časti a súčasti zbraní. ATT nepokrýva ani položky s dvojakým použitím, ktoré sú už predmetom systému kontroly vývozu na úrovni EÚ.

Európsky zoznam kritérií, na základe ktorých sa posudzuje prípadný vývoz, je tiež rozsiahlejší ako zoznam kritérií v ATT, v ktorom je ako jediné kritérium, ktoré nie je obsiahnuté na úrovni EÚ, zahrnuté kritérium násilia založeného na rodovej príslušnosti. Sociálno-hospodársky rozvoj a vnútorné represie nie sú medzi kritériami uvedenými v ATT.

Spravodajca vyjadruje poľutovanie nad medzerami v zmluve a jej obmedzeným rozsahom, ako aj nad nepresným znením niektorých ustanovení zmluvy, ktoré ponechávajú priestor na výklad, domnieva sa však, že teraz by sa mohlo úsilie zamerať na zabezpečenie úplného vykonávania zmluvy krajinami, ktoré ju ratifikovali, vrátane poskytnutia pomoci rozvojovým krajinám v prípade potreby, najmä africkým krajinám. Spravodajca sa tiež domnieva, že urýchlená ratifikácia všetkými členskými štátmi EÚ vyšle signál tretím krajinám, ktoré zmluvu ešte neratifikovali, napríklad Spojeným štátom americkým.

Spoluprácu medzi štátmi v oblastiach, akými sú budovanie inštitucionálnych kapacít, právne poradenstvo a technická, materiálna a finančná pomoc, by mal uľahčovať plne funkčný sekretariát ATT s cieľom zaistiť urýchlené a účinné vykonávanie zmluvy. V krátkom čase by sa mali vyriešiť zostávajúce otázky týkajúce sa jeho veľkosti a zloženia, umiestnenia a financovania.

Európska únia nemôže podpísať a ratifikovať zmluvu o obchode so zbraňami, pretože zmluvnými stranami v zmluvách s OSN môžu byť len členské štáty. Európska komisia však získala od Rady mandát na rokovanie o niektorých ustanoveniach zmluvy o obchode so zbraňami, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, napríklad do rámca obchodnej politiky.

Cieľom súčasného návrhu rozhodnutia Rady je preto splnomocniť členské štáty na ratifikáciu zmluvy, pokiaľ ide o záležitosti patriace do výlučnej právomoci Únie. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na tie prvky zmluvy o zbraniach, ktoré by mohli patriť do právomoci Únie v rámci SZBP.

• [1]  Oficiálne začaté rezolúciou Valného zhromaždenia OSN s názvom Na ceste k zmluve o obchode so zbraňami: stanovenie spoločných medzinárodných noriem pre dovoz, vývoz a presun konvenčných zbraní, ktorá bola schválená 6. decembra 2006.
• [2]  Najmä spoločná pozícia Rady z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (16.1.2014)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať Zmluvu o obchode so zbraňami v záujme Európskej únie
(12178/2013 – C7‑0233/2013 – 2013/0225(NLE))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Krzysztof Lisek

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európsky parlament víta rezolúciu OSN A/67/L.58, prostredníctvom ktorej bola Zmluva o obchode so zbraňami prijatá prekvapivou väčšinou po tom, čo rokovania vyvrcholili v rámci právne záväzného nástroja najvyššieho štandardu s cieľom regulovať a zlepšiť medzinárodný obchod s konvenčnými zbraňami.

Zmluva o obchode so zbraňami stanovuje prvú celosvetovú reguláciu zákonného obchodu so zbraňami, zabraňuje nezákonnému obchodu so zbraňami, medzinárodnému terorizmu a organizovanej trestnej činnosti a bráni vážnemu porušovaniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

Vývozy z EÚ sa riadia podľa pravidiel a noriem, ktoré sú stanovené v spoločnej pozícii z roku 2008, a keďže Únia je jedným z hlavných hráčov v tejto oblasti, úspech tejto zmluvy sa jej priamo dotýka – zmluva nielenže stanovuje rovnaké podmienky pre tento obchod, ale čo je dôležitejšie, reguluje obchod so zbraňami, ktoré sa najviac používajú v miestnych vojnách, teroristických útokoch alebo občianskych a iných povstaniach.

Hlavnou silnou stránkou zmluvy je, že zmluvné strany majú povinnosť zriadiť vnútroštátny kontrolný systém pre tieto transfery a pred povolením každého transferu sú povinné vyhodnotiť riziko, aké by tieto zbrane mohli predstavovať pre mier a bezpečnosť ako aj riziko, či by zbrane mohli byť použité na účely vážneho porušenia medzinárodného humanitárneho práva alebo ľudských práv alebo na účely páchania teroristických činov. Je takisto dôležité, aby tento zákaz platil nielen pre obchod so zbraňami, ale aj pre iné akty, ako sú prenájom a transfery príslušnej technológie a povolenie a granty, ktoré s ňou súvisia.

Jedným z kameňov úrazu by mohol byť malý rozsah niektorých ustanovení Zmluvy o obchode so zbraňami.

Doložka o revízii v samotnej zmluve je však zárukou potenciálu na zlepšenie.

******

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor navrhol udelenie súhlasu Parlamentu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	16.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Hiltrud Breyer, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Susy De Martini, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Tunne Kelam, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Ryszard Antoni Legutko, Krzysztof Lisek, Ulrike Lunacek, Marusya Lyubcheva, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, Werner Schulz, Sophocles Sophocleous, Davor Ivo Stier, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Geoffrey Van Orden, Sir Graham Watson, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Charalampos Angourakis, Kinga Gál, Helmut Scholz, Ivo Vajgl

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE ()

Dátum prijatia	21.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	29 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Maria Badia i Cutchet, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, María Auxiliadora Correa Zamora, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Henri Weber, Jan Zahradil, Paweł Zalewski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Catherine Bearder, Béla Glattfelder, Syed Kamall, Elisabeth Köstinger, Katarína Neveďalová, Tokia Saïfi, Peter Skinner, Jarosław Leszek Wałęsa