SPRÁVA o 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011)

27.1.2014 - (2013/2119(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Eva Lichtenberger

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011)

(2013/2119(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na 29. výročnú správu o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011) (COM(2012)0714),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2011)0930),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2007 s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (COM(2007)0502),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009)[1],

–   so zreteľom na právne stanovisko právnej služby Európskeho parlamentu z 26. novembra 2013 o prístupe k informáciám o prípadoch pred začatím konania o porušení povinnosti v súvislosti s projektom EU Pilot a výročnou správou o kontrole uplatňovania práva Európskej únie,

–   so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie pripojené k 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (SWD(2012)0399 a SWD(2012)0400),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A7-0000/2014),

A. keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedlo množstvo nových právnych základov, ktorých cieľom je zjednodušiť vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie práva EÚ;

B.  keďže v článku 41 Charty základných práv Európskej únie je právo na dobrú správu vecí verejných vymedzené ako právo každého na to, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote;

C. keďže podľa článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) majú inštitúcie, orgány, kancelárie a agentúry Únie pri vykonávaní svojich úloh podporu v podobe otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej správy;

D. keďže podľa právnej služby Európskeho parlamentu projekt EU Pilot, online platforma, ktorú členské štáty a Komisia používajú na objasnenie skutkového a právneho rámca problémov vznikajúcich v súvislosti s uplatňovaním práva EÚ, nemá žiadne právne postavenie a keďže podľa rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou sa Komisia zaväzuje sprístupniť Parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinnosti z formálnej výzvy, a to aj v jednotlivých prípadoch, a prístup k osobným údajom môže zamietnuť len v projekte EU Pilot;

1.  znovu pripomína svoj názor, že v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha „ochrankyne zmlúv“; v tejto súvislosti pripomína, že právomoci a povinnosti Komisie týkajúce sa dohľadu nad uplatňovaním práva EÚ a okrem iného začatia konania o porušení povinnosti proti členskému štátu, ktorý si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv[2], sú základným kameňom právneho poriadku Únie a ako také sú v súlade s koncepciou Únie založenej na zásadách právneho štátu;

2.  poznamenáva, že podľa svojej výročnej správy[3] znížila Komisia v uplynulých rokoch počet nových konaní o porušení povinnosti, keď v roku 2009 začala 2 900 takýchto konaní, pričom v roku 2010 ich bolo 2 100 a v roku 2011 už len 1775; okrem toho poznamenáva, že podľa výročnej správy sa tiež v posledných rokoch zvýšil počet konaní vo veci oneskorenej transpozície (1185 konaní v roku 2011, 855 konaní v roku 2010 a 531 konaní v roku 2009) a že štyri oblasti, v ktorých sa zistilo najviac porušení právnych predpisov, sú životné prostredie (17 %), vnútorný trh (15 %), doprava (15 %) a dane (12 %);

3.  poukazuje na klesajúci podiel prípadov porušenia právnych predpisov (60,4 %) uzatvorených v roku 2011 pred tým, než sa dostali na Súdny dvor, v porovnaní s 88 % prípadov v roku 2010; je presvedčený, že je zásadné pokračovať v dôslednej kontrole opatrení členských štátov vzhľadom na to, že niektoré petície adresované Parlamentu a sťažnosti adresované Komisii poukazujú na problémy, ktoré pretrvávajú aj po uzatvorení prípadu;

4.  konštatuje, že celkovo bolo uzavretých 399 prípadov porušenia právnych predpisov, pretože členský štát preukázal súlad s právom EÚ a vyvinul značné úsilie, aby sa porušenie urovnalo bez súdneho konania; poznamenáva tiež, že Súdny dvor v roku 2011 vydal 62 rozsudkov podľa článku 258 ZFEÚ, z čoho 53 (85 %) bolo v prospech Komisie;

5.  vyjadruje znepokojenie nad neustále narastajúcim počtom porušenia povinnosti v podobe oneskorených transpozícií členskými štátmi vzhľadom na to, že na konci roka 2011 bolo stále otvorených 763 prípadov oneskorenej transpozície, čo predstavuje zvýšenie o 60 % v porovnaní s ekvivalentným údajom za predchádzajúci rok;

6.  poznamenáva, že koncom roka 2011 Komisia prvýkrát predložila Súdnemu dvoru vec oneskorenej transpozície so žiadosťou o udelenie finančných sankcií podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ;

7.  domnieva sa však, že táto štatistika nepredstavuje presný odraz skutočného deficitu pri dodržiavaní práva EÚ, ale „predstavuje len najzávažnejšie porušenia alebo sťažnosti najkritickejších fyzických osôb alebo subjektov; poznamenáva, že Komisia v súčasnosti nemá politiku ani zdroje na to, aby systematicky identifikovala a presadzovala všetky prípady nevykonávania“[4];

8.  upozorňuje na skutočnosť, že dohoda medzi inštitúciami EÚ o vyhláseniach, ktorými sa stanovujú vzťahy medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov („tabuliek zhody“), nadobudla účinnosť 1. novembra 2011, a preto nebolo možné vyhodnotiť jej uplatňovanie v tejto výročnej správe;

9.  očakáva, že do 1. novembra 2014 Komisia na základe prísľubu uvedeného vo svojej výročnej správe zabezpečí úvodné preskúmanie týchto vyhlásení;

10. domnieva sa, že v súvislosti s fungovaním konaní o porušení povinnosti podľa článkov 258 a 260 ZFEÚ by Komisia mala zabezpečiť, aby boli petície adresované Parlamentu a sťažnosti adresované Komisii posudzované rovnocenne;

11. poukazuje na to, že petície podané občanmi EÚ sa týkajú porušovania právnych predpisov EÚ, najmä v oblasti základných práv, životného prostredia, vnútorného trhu a vlastníckych práv; zastáva názor, že petície poukazujú na to, že naďalej existujú časté a rozšírené prípady neúplného vykonávania alebo nesprávnej transpozície práva EÚ;

12. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie právnych predpisov EÚ stalo skutočnou politickou prioritou, ktorá sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Parlamentom, ktorý je povinný a) zachovať politickú zodpovednosť Komisie a b) ako spoluzákonodarca sa ubezpečiť, že je plne informovaný, aby mohol nepretržite zlepšovať svoju legislatívnu prácu;

13. poznamenáva, že v rámci postupov vybavovania sťažností treba systematicky využívať nástroje na podporu dodržiavania právnych predpisov a uplatňovať kontrolnú právomoc Parlamentu;

14. poznamenáva, že konanie o porušení povinnosti pozostáva z dvoch fáz: administratívnej (vyšetrovacej) fázy a súdnej fázy na Súdnom dvore; konštatuje, že Komisia uznáva, že „občania, podniky a zainteresované organizácie výrazne napomáhajú [...] tým, že oznamujú nedostatky orgánov členských štátov pri transpozícii a/alebo uplatňovaní práva EÚ; okrem toho poznamenáva, že po odhalení problémov nasledujú dvojstranné diskusie medzi Komisiou a dotknutým členským štátom, aby sa, pokiaľ je to možné, dané problémy vyriešili prostredníctvom platformy EU Pilot“[5];

15. v tejto súvislosti poznamenáva, že nástroj EU Pilot je vymedzený ako platforma pre „dvojstranné diskusie medzi Komisiou a dotknutým členským štátom“[6], ktorá „nemá právnu subjektivitu, ale je obyčajným pracovným nástrojom v rámci správnej autonómie Komisie“ v rámci predbežného konania o porušení povinnosti;

16. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným právnym štatútom nástroja EU Pilot a domnieva sa, že „legitimita môže byť zabezpečená len tým, že sa umožní transparentnosť, účasť sťažovateľov a [Európskeho parlamentu] ... na platforme EU Pilot“ a že zákonnosť sa môže zabezpečiť čo najskorším prijatím právne záväzného aktu obsahujúceho pravidlá pre celé predbežné konanie a konanie o porušení povinnosti“, ako sa uvádza v nedávnej štúdii Parlamentu[7]; domnieva sa, že tento právne záväzný akt by mal vyjasniť zákonné práva a povinnosti jednotlivých sťažovateľov a Komisie a snažiť sa podľa možnosti umožniť účasť sťažovateľov na platforme EU Pilot alebo aspoň zabezpečiť, aby boli informovaní o jednotlivých etapách konania;

17. v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa neprijali žiadne opatrenia nadväzujúce na prechádzajúce uznesenia, najmä na jeho žiadosť o prijatie záväzných pravidiel vo forme nariadenia podľa článku 298 ZFEÚ, v ktorých by sa ustanovili rôzne hľadiská konania o porušení povinnosti a predbežného konania o porušení povinnosti vrátane oznámení, záväzných časových lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody a práva každej osoby na prístup k svojmu spisu, a to s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť;

18. zastáva názor, že pri zavádzaní platformy EU Pilot treba zvýšiť transparentnosť voči sťažovateľom; požaduje prístup k databáze, v ktorej sa zhromažďujú všetky sťažnosti, aby mohol vykonávať svoju funkciu, ktorou je kontrola úlohy Komisie ako strážkyne zmlúv;

19. zdôrazňuje dôležitosť osvedčených správnych postupov a žiada vytvorenie „kódexu postupov“ vo forme nariadenia, ktorého právnym základom bude článok 298 ZFEÚ a v ktorom sa stanovia rôzne hľadiská konania o porušení povinnosti;

20. znovu preto vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné pravidlá vo forme nariadenia na základe nového právneho základu vychádzajúceho z článku 298 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie práva občanov na dobrú správu vecí verejných, ako je stanovené v článku 41 charty základných práv;

21. pripomína, že v revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch s Parlamentom sa Komisia zaväzuje, že „sprístupní Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinností z formálnej výzvy, a ak to bude Európsky parlament požadovať, aj [...] v súvislosti s otázkami, ktorých sa týka konanie o porušení povinnosti“, a očakáva, že sa toto ustanovenie bude uplatňovať v dobrej viere v praxi;

22. opakovane preto zdôrazňuje, že Parlament je oprávnený získať „podrobné informácie o konkrétnych opatreniach alebo ustanoveniach týkajúcich sa problémov transpozície, ako aj počtu sťažností na konkrétne právne predpisy alebo ustanovenia“[8] a že kým „Komisia je oprávnená odmietnuť prístup Európskemu parlamentu k osobným údajom o databáze nástroja EU Pilot“, Parlament je „oprávnený požadovať informácie v anonymnej forme, aby bol plne informovaný o všetkých príslušných hľadiskách pri vykonávaní a uplatňovaní práva Únie“[9];

23. víta skutočnosť, že na projekte EU Pilot sa zúčastňujú všetky členské štáty; dúfa, že to povedie k ďalšiemu zníženiu počtu konaní o porušení povinnosti; žiada, aby sa urobilo viac v oblasti informovanosti občanov o projekte EU Pilot;

24. považuje otázku nástroja EU Pilot a všeobecnejšie otázku porušenia práva EÚ a prístupu Parlamentu k príslušným informáciám týkajúcim sa predbežného konania o porušení povinnosti a konania o porušení povinnosti za hlavný bod, ktorý má byť na programe v súvislosti s budúcou medziinštitucionálnou dohodou;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, európskemu ombudsmanovi a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 66.
• [2]  V článkoch 258 a 260 ZFEÚ sa vymedzujú právomoci Komisie začať proti členskému štátu konanie o porušení povinnosti. Konkrétne v článku 258 sa uvádza, že Komisia „vydá odôvodnené stanovisko“, ak sa domnieva, že členský štát si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmlúv.
• [3]  29. výročná správa Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011) (COM(2012)0714), s. 2 – 3.
• [4]  Štúdia, ktorej vypracovanie zadal Parlament, tematické oddelenie C, „Nástroje na zabezpečenie vykonávania a uplatňovania práva EÚ a hodnotenie ich účinnosti“, Brusel 2013, s. 11.
• [5]  Správa Komisie (COM(2012)0714), s. 7.
• [6]  Pozri časť citovanú v predchádzajúcom odseku.
• [7]  Nástroje na zabezpečenie vykonávania a uplatňovania práva EÚ a hodnotenie ich účinnosti, s. 13.
• [8]  Prístup k informáciám o prípadoch pred začatím konania o porušení povinnosti v súvislosti s projektom EU Pilot a výročnou správou o kontrole uplatňovania práva Európskej únie, s. 4.
• [9]  Tamtiež. Komisia už uverejňuje veľké množstvo informácií vo svojej výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ.

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (26.11.2013)

pre Výbor pre právne veci

k 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011)
(2013/2119(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Morten Messerschmidt

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na skutočnosť, že dohoda medzi inštitúciami EÚ o vyhláseniach, ktorými sa stanovujú vzťahy medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov („tabuliek zhody“), nadobudla účinnosť 1. novembra 2011 a z tohto dôvodu nebolo možné vyhodnotiť jej uplatňovanie v tejto výročnej správe;

2.  očakáva, že do 1. novembra Komisia na základe prísľubu uvedeného vo výročnej správe zabezpečí prvé preskúmanie týchto vyhlásení;

3.  vyjadruje znepokojenie nad neustále narastajúcim počtom porušení povinnosti v podobe oneskorených transpozícií členskými štátmi vzhľadom na to, že na konci roka 2011 bolo stále otvorených 763 prípadov oneskorenej transpozície, čo predstavovalo zvýšenie o 60 % v porovnaní s ekvivalentným údajom za predchádzajúci rok;

4.  poznamenáva, že Komisia prvýkrát predložila Súdnemu dvoru vec oneskorenej transpozície koncom roka 2011 so žiadosťou o udelenie finančných sankcií podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ;

5.  domnieva sa, že pri zavádzaní platformy EU Pilot treba zvýšiť transparentnosť voči sťažovateľom; žiada o prístup k databáze, v ktorej sa zhromažďujú všetky sťažnosti, aby mohol vykonávať svoju funkciu, ktorou je kontrola úlohy Komisie ako strážkyne zmlúv;

6.  zdôrazňuje, že pri konaniach o porušení povinnosti je dôležitá transparentnosť v neposlednom rade vzhľadom na to, aby mal Parlament možnosť monitorovať uplatňovanie práva Únie;

7.  upozorňuje, že občania, organizácie občianskej spoločnosti a podniky môžu Komisii podávať sťažnosti týkajúce sa nedodržania práva EÚ orgánmi členských štátov na rôznej úrovni; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom včasného a primeraného informovania občanov o opatreniach prijatých na základe ich žiadosti zabezpečila transparentnosť prebiehajúcich konaní o porušení povinnosti;

8.  zdôrazňuje dôležitosť osvedčených správnych postupov a žiada vytvorenie kódexu postupov vo forme nariadenia, ktorého právnym základom bude článok 298 ZFEÚ a v ktorom sa stanovia rôzne aspekty konania o porušení povinnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrew Henry William Brons, Zdravka Bušić, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Morten Messerschmidt, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Rafał Trzaskowski, Manfred Weber, Luis Yáñez-Barnuevo García
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zuzana Brzobohatá, Isabelle Durant, Helmut Scholz
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Leonardo Domenici

STANOVISKO Výboru pre petície (27.11.2013)

pre Výbor pre právne veci

k 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2011)
(2013/2119(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Rolandas Paksas

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že právo predkladať petície Európskemu parlamentu je jeden zo základných pilierov európskeho občianstva založený na článku 44 Charty základných práv Európskej únie, ktorý poskytuje nástroje na zvýšenú účasť verejnosti na rozhodovacom procese Európskej únie, a v tejto súvislosti vyzdvihuje rozhodujúcu úlohu Výboru pre petície ako účinného spojovacieho prvku medzi občanmi, Parlamentom a Komisiou;

2.  rozhodol sa preto plne sa zúčastňovať s ostatnými parlamentnými výbormi na účinnej kontrole spôsobu, akým sa v členských štátoch uplatňuje právo EÚ vzhľadom na skutočnosť, že ide o dôveryhodnosť práva EÚ;

3.  poukazuje na to, že v petíciách, ktoré predkladajú občania Európskej únie, najmä v oblasti základných práv, životného prostredia, vnútorného trhu a vlastníckych práv, sa poukazuje na prípady porušovania práva EÚ; domnieva sa, že petície sú dôkazom toho, že stále existujú časté a rozšírené prípady nedostatočného uplatňovania alebo nedostatočnej transpozície právnych predpisov EÚ;

4.  uznáva žiadosť Výboru pre právne veci o právne stanovisko právnej služby Európskeho parlamentu týkajúce sa prístupu k informáciám o prípadoch pred začatím konaní o porušení povinnosti v rámci projektu EU Pilot a ročnej správy o kontrole uplatňovania práva EÚ;

5.  vyzýva Európsku komisiu, aby uznala úlohu petícií pri kontrole uplatňovania práva Európskej únie, a poukazuje na to, že petície sú spolu so sťažnosťami adresovanými Komisii jedným z prvých ukazovateľov problémov, ktoré súvisia s nesprávnym vykonávaním právnych predpisov EÚ;

6.  domnieva sa, že pravidelnejšia a inštitucionalizovaná výmena medzi výborom PETI a všetkými jeho národnými partnermi by viedla k zlepšeniu kontroly uplatňovania práva EÚ, pretože mnohé prípady týkajúce sa právnych predpisov EÚ, ktoré sa dostávajú do pozornosti národných petičných výborov, sa nemusia nikdy dostať k európskej inštitúcii;

7.  poukazuje na to, že Výbor pre petície prispieva prostredníctvom diskusií k tomu, aby upozornil na chybné uplatňovanie práva EÚ; navrhuje, aby sa na týchto diskusiách vo výbore zúčastňovali aj zástupcovia členských štátov;

8.  znovu opakuje svoje predchádzajúce výzvy, aby sa Výboru pre petície EP predkladali jasné informácie o tom, v akom štádiu sú konania o porušení povinností, na ktoré sa vzťahujú aj otvorené petície, ako sa uvádza v článku 44 Medziinštitucionálnej dohody uzavretej medzi Komisiou a Európskym parlamentom;

9.  poukazuje na značný počet doručených petícií v súvislosti s hospodárskou a sociálnou krízou a úspornými opatreniami, v dôsledku ktorých by sa mohli oslabovať sociálne práva občanov, a pripomína, že Európa musí klásť záujmy občanov na prvé miesto a zasadzovať sa o ich blaho;

10. je presvedčený, že v súvislosti s fungovaním konaní o porušení práv v zmysle článkov 258 a 260 ZFEÚ by Komisia mala zabezpečiť, aby sa petície doručené Parlamentu a sťažnosti podané Komisii posudzovali rovnocenne;

11. vyzýva Európsku komisiu, aby rýchlejšie vyšetrovala konania o porušení povinností týkajúce sa prípadov znečisťovania životného prostredia, ktoré ohrozuje ľudské zdravie;

12. poukazuje na klesajúci počet prípadov konania o porušení povinností (60,4 %), ktoré sa skončili v roku 2011, skôr než sa dostali na Súdny dvor, v porovnaní s 88 % prípadov uzatvorených v roku 2010; pokračujúce dôkladné monitorovanie opatrení členských štátov je preto veľmi dôležité vzhľadom na skutočnosť, že niektoré petície poukazujú na problémy, ktoré pretrvávajú aj po skončení konania;

13. odsudzuje mimoriadnu pomalosť konania o porušení povinností týkajúcich sa znečisťovania dioxínom v závode ILVA v Tarante z roku 2008 (petícia č. 0760/2007) a očakáva urýchlené uzavretie v záujme ochrany zdravia tisícov miestnych obyvateľov;

14. domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu sa musia právne predpisy EÚ uplatňovať ešte prehľadnejšie, efektívnejšie a účinnejšie, pričom musia byť prínosom v oblasti občianskych práv a sociálnej súdržnosti a plne sa zameriavať na zásady subsidiarity a proporcionality aj na regionálnej úrovni;

15. zdôrazňuje, že občania, podniky aj ďalšie zainteresované strany očakávajú jednoduchý, predvídateľný a spoľahlivý regulačný rámec; poukazuje na to, že nadmerné, ako aj príliš malé množstvo právnych predpisov narúša hospodársku súťaž a brzdí hospodársky rast;

16. domnieva sa, že členské štáty by pri transponovaní právnych predpisov EÚ do národných systémov mali transponovať ustanovenia smernice presne, ak ide o kvantitatívne hľadisko, alebo vysvetliť, prečo považujú za potrebné rozšíriť transponovateľné ustanovenia viac, než stanovujú určené minimálne požiadavky v právnych predpisoch EÚ;

17. zdôrazňuje, že prísnejšie normny skutočnej účasti verejnosti je nevyhnutná na zabezpečenie riadneho uplatňovania práva EÚ v súlade s jeho znením a podstatou; zdôrazňuje včasný prístup k plne relevantným informáciám a existenciu mechanizmov riadnej právnej nápravy ako základné piliere účasti občanov;

18. víta judikatúru Súdneho dvora k výkladu článku 51 Charty základných práv, ktorý v rozhodnutí vo veci Equal Rights Trust zdôraznil, že orgány členských štátov sú povinné dodržiavať prednostné práva Únie aj vtedy, keď chcú základné slobody zabezpečené na základe ZFEÚ obmedziť prostredníctvom vnútroštátnych opatrení;

19. vyzýva Európsku komisiu, aby zistila, aké prekážky bránia európskym občanom v získavaní spoľahlivej interpretácie Súdneho dvora v kľúčových otázkach európskeho práva skôr, než sa prípady prerokujú na vnútroštátnych súdoch;

20. vyjadruje znepokojenie týkajúce sa zabezpečenia maximálnych záruk pri správnom vykonávaní práva EÚ v oblasti životného prostredia; domnieva sa, že pri schvaľovaní projektov, ktoré by mohli mať vplyv na porušenie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, by sa mal uplatňovať obozretný prístup, a že na tento účel môžu by účinným nástrojom mechanizmy súdneho príkazu;

21. poukazuje na to, že jedným z hlavných problémov členských štátov sú formálne právne požiadavky vo fázach navrhovania, schvaľovania, plánovania alebo prijímania legislatívnych aktov; konštatuje, že proces transpozície právnych predpisov EÚ sa môže predĺžiť ešte viac, ak sa v uvedených fázach  mení zloženie vlády; problémy vznikajú okrem toho aj pre nedostatok koordinácie alebo spolupráce medzi útvarmi administratívnych inštitúcií, ktoré zodpovedajú za transpozíciu ustanovení smerníc; vyjadruje poľutovanie, že oneskorená účinná transpozícia právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov je často zdrojom nesprávneho uplatňovania práva Spoločenstva;

22. víta skutočnosť, že na projekte EU Pilot sa zúčastňujú všetky členské štáty; dúfa, že to povedie k ďalšiemu zníženiu počtu konaní o porušení predpisov; žiada, aby sa urobilo viac v záujme lepšieho informovania občanov o projekte EU Pilot;

23. požaduje podrobné posúdenie efektívnosti v súvislosti s mechanizmami skúmania sťažností (EU Pilot, Solvit atď.); pripomína, že Komisia je v konečnom dôsledku orgánom zodpovedným za dodržiavanie právnych predpisov v členských štátoch EÚ z hľadiska transpozície a vymáhateľnosti právnych predpisov;

24. zdôrazňuje, že pôvodná skúšobná fáza mechanizmu EU Pilot sa už skončila a že teraz funguje ako overená pracovná metóda, ktorá Komisii, členským štátom zapojeným do projektu a občanom umožňuje dosahovať potrebné výsledky; konštatuje, že nedostatočné zapojenie sa navrhovateľov do projektu EU Pilot a nedostatočný prístup verejnosti k dokumentom v rámci EU Pilot sú hlavné problémy tohto nástroja, a preto by sa mali prijať jasné pravidlá účasti navrhovateľov prostredníctvom právne záväzných opatrení;

25. naliehavo vyzýva na lepšiu spoluprácu a účinnosť projektu EU Pilot, aby v prvom rade dôsledne dodržiavali dohodnuté predbežné podmienky a aby sa zlepšila kvalita otázok Komisie a odpovedí členských štátov;

26. vyzýva Európsku komisiu, aby rozhodnejšie zakročila proti neskorej transpozícii smerníc; vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na sankcie; zdôrazňuje, že vzhľadom na oneskorené transpozíciu práva EÚ v jednotlivých členských štátoch treba v členských štátoch správne vykonávať nové právne predpisy;

27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala kompetentným národným subjektom zabezpečiť primeranú transpozíciu a uplatňovanie právnych predpisov EÚ s cieľom určiť a odstrániť hlavné rizikové faktory, ako aj zodpovedajúce vykonávanie nových (alebo sčasti zmenených) častí právnych predpisov a aby poradila, ktoré faktory zníženia rizika treba stanoviť v plánoch vykonávania; a aby sa viac pozornosti venovalo rozšíreniu bilaterálnej komunikácie medzi národnými orgánmi a Komisiou, ako aj iným formám podpory poskytovanej členským štátom a regionálnym vládam;

28. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup verejnosti k informáciám o prípadoch porušenia súvisiacich s konkrétnymi legislatívnymi aktmi EÚ alebo s konkrétnymi členskými štátmi, a najmä aby včas informovala Výbor pre petície o konaní vo veci porušovania právnych predpisov týkajúcich sa petícií;

29. spolu sa uzavrelo 399 prípadov porušenia právnych predpisov, pretože členský štát preukázal, že plne dodržiava právo EÚ; Súdny dvor v roku 2011 vydal 62 rozsudkov podľa článku 258 ZFEÚ, z čoho 53 rozsudkov (85 %) bolo v prospech Komisie;

30. poukazuje na to, že právomoc Komisie na začatie konania o porušení povinnosti je aj naďalej dôležitým stimulom na riadne vykonávanie práva EÚ v členských štátoch; domnieva sa, že Komisia by mala navrhnúť nariadenie týkajúce sa pravidiel postupu pred začatím konaní o porušení povinnosti, ako aj postupov v rámci konaní o porušení povinnosti založených na jasných, komplexných kritériách a postupoch, ktoré okrem iného zabezpečujú rozsiahlu komunikáciu so navrhovateľmi. Vypracovanie týchto pravidiel by sa malo realizovať na základe konzultačného postupu ešte pred postupom legislatívneho rozhodovania;

31. poukazuje na zvyšujúci sa počet nedoriešených prípadov porušenia; víta skutočnosť, že členské štáty vyvíjajú veľké úsilie o vyriešenie prípadov porušenia bez súdnych konaní.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	14 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Victor Boştinaru, Michael Cashman, Giles Chichester, Nikolaos Chountis, Carlos José Iturgaiz Angulo, Peter Jahr, Erminia Mazzoni, Judith A. Merkies, Roberta Metsola, Jarosław Leszek Wałęsa, Angelika Werthmann, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jaroslav Paška, Keith Taylor, Ioannis A. Tsoukalas
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Juozas Imbrasas

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, Axel Voss
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	María Irigoyen Pérez