SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (prepracované znenie)

28.1.2014 - (COM(2013)0311 – C7‑0147/2013 – 2013/0162(COD)) - ***I

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajkyňa: Marie-Christine Vergiat
(Prepracovanie – článok 87 rokovacieho poriadku)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Postup : 2013/0162(COD)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0058/2014

Predkladané texty :

A7-0058/2014

Rozpravy :

PV 15/04/2014 - 20
CRE 15/04/2014 - 20

Hlasovanie :

PV 16/04/2014 - 7.20
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0416

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
PRÍLOHA: STANOVISKO KONZULTAČNEJ PRACOVNEJ SKUPINY PRÁVNYCH SLUŽIEB EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE
POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (prepracované znenie)

(COM(2013)0311 – C7‑0147/2013 – 2013/0162(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0311),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0147/2013),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2013[1],

– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov[2],

– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 5. novembra 2013 adresovaný Výboru pre kultúru a vzdelávanie v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávania (A7‑0058/2014),

A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(1a) Článok 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožňuje prijímať ustanovenia na ochranu predmetov kultúrnej hodnoty vymedzených alebo klasifikovaných ako národné kultúrne bohatstvo v rámci otvárania vnútorných hraníc Únie. Uznáva sa v ňom teda, že je potrebné priznať predmetom kultúrnej hodnoty osobitnú ochranu z hľadiska pravidiel vnútorného trhu. Tento článok tak odkazuje na osobitný charakter predmetov kultúrnej hodnoty a na kultúrnu výnimku. Navyše sa v článku 167 ZFEÚ zdôrazňuje, že Únia prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich rozmanitosť, a odsek 2 uvedeného článku sa zameriava na zachovanie a ochranu kultúrneho dedičstva európskeho významu, ku ktorému patrí národné kultúrne bohatstvo. Článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nabáda tiež k spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti kultúrnej činnosti Únie.

Odôvodnenie

Je potrebné pripomenúť, že problematika kultúry sa už dnes v európskych zmluvách výslovne spomína.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je v súlade s ustanoveniami zmluvy zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Tieto ustanovenia nezabraňujú zákazom ani obmedzeniam odôvodneným ochranou národného kultúrneho bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou.	(2) Hoci vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je v súlade s ustanoveniami zmluvy zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, s národným kultúrnym bohatstvom s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou nemožno zaobchádzať ako s bežným tovarom, a to aj so zreteľom na záväzky Únie a jej členských štátov v rámci Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Odôvodnenie

Je potrebné pripomenúť, že predmety kultúrnej hodnoty podliehajú osobitnej ochrane.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) Smernicou 93/7/EHS sa zaviedli opatrenia umožňujúce členským štátom navrátenie na ich územie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú označené ako národné kultúrne bohatstvo v zmysle článku 36 zmluvy, ktoré patria do spoločných kategórií predmetov kultúrnej hodnoty uvedených v prílohe k nej, a ktoré boli vyvezené z ich územia porušením uvedených vnútroštátnych opatrení alebo nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru;²³a predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť verejných zbierok alebo inventárov cirkevných inštitúcií, ale nepatria do týchto spoločných kategórií .

__________________

²³ Ú.v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.

²³ Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (Ú.v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 8


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) Fungovanie smernice 93/7/EHS poukázalo na hranice systému na navrátenie predmetov označených ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu a objavené na území iného členského štátu.	(8) Cieľom smernice 93/7/EHS je zabezpečiť fyzické navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo, do členského štátu, z ktorého územia boli tieto predmety nezákonne vyvezené. Pri uplatňovaní uvedenej smernice sa ukázali hranice systému na navrátenie predmetov označených ako národné kultúrne bohatstvo, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu a objavené na území iného členského štátu. V správach jednotlivých štátov o uplatňovaní tejto smernice sa poukazuje na zriedkavé uplatňovanie smernice, a to najmä z dôvodu jej obmedzeného rozsahu pôsobnosti – prameniaceho najmä z obmedzení vyplývajúcich z prílohy k tejto smernici, pokiaľ ide o kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých sa týka, v nej stanovené hraničné hodnoty v oblasti veku a peňažnej hodnoty, ako aj príliš krátke procesné a premlčacie lehoty.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 9


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Bolo by vhodné, aby členské štáty mali k dispozícii systém, ktorým sa zaručí, že nezákonný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty označeného ako „národné kultúrne dedičstvo“ do iného členského štátu nebude predstavovať také isté riziko, ako jeho nezákonný vývoz mimo Únie.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 10


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Rozsah pôsobnosti tejto smernice sa musí rozšíriť na všetky predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ v súlade s právnymi predpismi alebo vnútroštátnymi administratívnymi postupmi v zmysle článku 36 zmluvy. V tomto zmysle je potrebné vypustiť kritérium príslušnosti k jednej z kategórií uvedených v prílohe k smernice 93/7/EHS, a teda uvedenú prílohu, a kritérium, podľa ktorého predmety musia byť neoddeliteľnou súčasťou verejných zbierok zapísaných v inventároch múzeí, archívov alebo fondoch knižníc alebo inventárov cirkevných inštitúcií. Článkom 36 zmluvy sa uznáva rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov ochrany predmetov kultúrnej hodnoty. Za týchto okolností je preto nevyhnutná vzájomná dôvera, duch spolupráce a vzájomné porozumenie medzi členskými štátmi.	(10) Rozsah pôsobnosti tejto smernice sa musí rozšíriť na všetky predmety kultúrnej hodnoty vymedzené alebo označené členským štátom ako národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu v súlade s právnymi predpismi alebo vnútroštátnymi administratívnymi postupmi v zmysle článku 36 zmluvy. Táto smernica sa teda bude vzťahovať na predmety kultúrnej hodnoty ako napr. predmety historického, paleontologického, etnografického či numizmatického významu alebo vedeckej hodnoty, ak sú označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo, a to bez ohľadu na to, či sú súčasťou verejnej alebo inej zbierky alebo či sú samostatnými predmetmi. Okrem toho predmety kultúrnej hodnoty označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo nemusia spĺňať limitné hodnoty, pokiaľ ide o ich vek a/alebo finančnú hodnotu, aby mohli byť podľa tejto smernice kvalifikované ako predmety, ktoré majú byť navrátené. Vzájomná dôvera, duch spolupráce a vzájomné porozumenie medzi členskými štátmi vy sa mali posilniť, aby nedochádzalo k nezákonnému vývozu predmetov kultúrnej hodnoty v rámci EÚ a mimo nej. Od členských štátov by sa však malo vyžadovať, aby vymedzili rozsah výrazu „národné kultúrne bohatstvo“ podľa článku 36 zmluvy, v ktorom sa uznáva rozmanitosť vnútroštátnych systémov ochrany predmetov kultúrnej hodnoty.
	V rovnakom duchu spolupráce a vzájomného porozumenia a s cieľom podporiť navracanie predmetov kultúrnej hodnoty medzi členskými štátmi, a to aj nad rámec pôsobnosti tejto smernice, by sa členské štáty mali nabádať k tomu, aby podpísali a ratifikovali dohovor UNESCO z roku 1970, ako aj Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11) Je potrebné zintenzívniť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa podporilo účinnejšie a jednotné uplatňovanie tejto smernice. Na tento účel by sa malo stanoviť, aby ústredné orgány používali informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES²⁴. Takisto by bolo vhodné, aby ostatné príslušné orgány členských štátov používali ten istý systém v čo najväčšej možnej miere.

(11) Je potrebné zintenzívniť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa podporilo účinnejšie a jednotné uplatňovanie tejto smernice. Na tento účel by sa malo stanoviť, aby ústredné orgány používali informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1024/2012²⁴. Takisto by bolo vhodné, aby ostatné príslušné orgány členských štátov používali ten istý systém v čo najväčšej možnej miere a aby ústredné orgány členských štátov poskytovali informácie o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré vymedzili alebo označili ako národné kultúrne bohatstvo, a o tých predmetoch, ktoré vymedzili alebo označili ako národné kultúrne bohatstvo a boli ukradnuté alebo nezákonne vyvezené z ich územia, a to vrátane nálezov z nelegálnych vykopávok.

Na zlepšenie vykonávania tejto smernice je potrebné stanoviť v systéme IMI osobitný rámec s cieľom prispôsoiť ho na osobitosť tovaru kultúrnej hodnoty ako predmetu, ktorý je úplne odlišný od iného tovaru spadajúceho do rámca článku 36 zmluvy.

_______________

²⁴ Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1.

²⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11a) Členské štáty sa vyzývajú, aby vymedzili pojem „národné kultúrne bohatstvo“.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 12


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) S cieľom zaistiť ochranu osobných údajov by administratívna spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi mali byť v súlade s pravidlami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov²⁵, a pokiaľ sa využíva informačný systém o vnútornom trhu, tak aj s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1024/2012.	(12) S cieľom zaistiť ochranu osobných údajov by administratívna spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi mali byť v súlade s pravidlami uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov²⁵, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001^25a, a pokiaľ sa využíva informačný systém o vnútornom trhu, tak aj s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1024/2012. Vymedzenia pojmov použité v smernici 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001 sa uplatňujú aj na účely tejto smernice a na účely administratívnej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi.
_______________	______________
²⁵Ú.v. EÚ L 281, 23.11.1995, s.31.	²⁵Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
	^25aNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 14


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Takisto sa javí ako potrebné predĺžiť lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie na tri roky odo dňa, keď sa žiadajúci členský štát dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa. Z dôvodu jasnosti treba spresniť, že lehota na uplatnenie nároku na navrátenie začína plynúť odo dňa, keď bol informovaný ústredný orgán žiadajúceho členského štátu.	(14) Takisto sa javí ako potrebné predĺžiť lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie na tri roky odo dňa, keď sa žiadajúci členský štát dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa. Z dôvodu jasnosti treba spresniť, že lehota na uplatnenie nároku na navrátenie začína plynúť odo dňa, keď bol informovaný ústredný orgán žiadajúceho členského štátu. V smernici 93/7/EHS sa ustanovuje, že v žiadnom prípade lehota na uplatnenie nároku na navrátenie nesmie presiahnuť tridsať rokov odo dňa, keď bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený z územia žiadajúceho členského štátu. Ak však ide o predmety, ktoré tvoria časť verejných zbierok alebo o cirkevný majetok v členských štátoch, v ktorých sa na ne vzťahujú osobitné úpravy na ich ochranu podľa vnútroštátneho práva, na uplatnenie nároku na navrátenie sa za určitých podmienok vzťahuje dlhšia lehota.
	Členské štáty môžu stanoviť osobitné úpravy na ochranu podľa vnútroštátneho práva, aby pre verejné zbierky a inventáre inštitúcií mohli platiť iné premlčacie lehoty.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 16


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(16) Je preto vhodné zabezpečiť, aby všetky subjekty na trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty preukázali pri transakciách s predmetmi kultúrnej hodnoty náležitú starostlivosť. Dôsledky nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty nezákonného pôvodu budú naozaj odrádzajúce, len ak vlastník predmetu bude musieť okrem navrátenia predmetu na účely získania odškodnenia predmet aj preukázať, že postupoval s riadnou starostlivosťou. V tomto zmysle na to, aby sa dali dosiahnuť ciele Únie v oblasti predchádzania nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a boja proti nemu, je potrebné stanoviť, že na to, aby vlastník mohol získať odškodnenie, musí dokázať, že pri nadobúdaní predmetu postupoval s riadnou starostlivosťou, a že sa vlastník nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru, ak za daných okolností nepostupoval s riadnou starostlivosťou.	(16) Je preto vhodné postupovať tak, aby všetky subjekty na trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty preukázali všetku potrebnú starostlivosť s cieľom predchádzať transakciám, ktoré sú z hľadiska právnych predpisov členského štátu protiprávne, a zabrániť im. Dôsledky nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty nezákonného pôvodu budú skutočne odrádzajúce, len ak bude vyplatenie kompenzačnej náhrady vlastníkovi navráteného predmetu podmienené povinnosťou preukázať, že pri získavaní tohto predmetu postupoval s riadnou starostlivosťou. Táto starostlivosť sa musí vyžadovať aj vtedy, ak sa možno domnievať, že predmety kultúrnej hodnoty pochádzajú z nelegálnych alebo nepovolených vykopávok.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 16 a (nové)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(16a) Na tento účel je tiež žiaduce, aby každá osoba, a najmä akýkoľvek účastník trhu s predmetmi kultúrnej hodnoty, mali ľahký prístup k verejným informáciám o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré členská štáty vymedzili alebo označili ako národné kultúrne bohatstvo. Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia na uľahčenie prístupu k týmto verejným informáciám, ktoré by mali byť sprístupnené online. Databáza UNESCO s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti národného kultúrneho dedičstva vytvorená v roku 2005 môže slúžiť ako užitočný informačný nástroj na tento účel.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19a) V záujme bezproblémového vykonávania tejto smernice je nevyhnutné zriadiť poradný výbor odborníkov z členských štátov, ktorý sa bude podieľať na prispôsobení sa systému IMI osobitným črtám predmetov kultúrnej hodnoty, bude prispievať k výmene osvedčených postupov medzi členskými štátmi a identifikovať prípadné problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s vykonávaním tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Článok - 1 (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok -1

Táto smernica sa zameriava na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty vymedzených alebo označených členským štátom ako „národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo administratívnymi postupmi v zmysle článku 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu, a to aj keď pochádzajú z nelegálnych vykopávok. Táto smernica sa uplatňuje bez ohľadu na to, či daný predmet bol označený alebo vymedzený ako „národné kultúrne bohatstvo“ pred nezákonným vyvezením z územia daného členského štátu alebo po ňom.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Článok 1 – bod 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1) „Predmet kultúrnej hodnoty“ je predmet, ktorý: je pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom označený ako „národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov v zmysle článku 36 Zmluvy

1) „Predmet kultúrnej hodnoty“ je predmet, ktorý: je pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom označený alebo vymedzený ako súčasť „národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov v zmysle článku 36 zmluvy.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Článok 1 – bod 8


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
8) „Verejné zbierky“ sú zbierky vo vlastníctve členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu v rámci členského štátu alebo inštitúcie so sídlom na území členského štátu a označené za verejné v súlade s právnymi prepismi toho členského štátu, pod podmienkou, že je takáto inštitúcia majetkom tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu, alebo je ním z veľkej časti financovaná.	8) „verejné zbierky“ sú zbierky vo vlastníctve členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu v rámci členského štátu alebo inštitúcie so sídlom na území členského štátu a označené za verejné v súlade s právnymi prepismi tohto členského štátu, pod podmienkou, že je takáto inštitúcia majetkom tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu, alebo je ním z veľkej časti financovaná, alebo je týmto členským štátom uznávaná alebo schválená; „verejné zbierky“ sú tiež súkromné zbierky, pokiaľ sú uznané alebo schválené ústrednými orgánmi členského štátu alebo sú pod ich dohľadom.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Článok 1 – bod 8 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8a) „IMI“ je sekcia informačného systému o vnútornom trhu osobitne prispôsobená požiadavkám predmetov kultúrnej hodnoty.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod -1 (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	-1) šíria všetky informácie o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré boli ukradnuté alebo nezákonne vyvezené z ich územia a ktoré sú uvedené v ich registroch alebo podobných evidenciách;

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 3


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3) umožňujú príslušným orgánom žiadajúceho štátu kontrolovať, či dotknutý predmet je predmetom kultúrnej hodnoty, pokiaľ sa kontrola vykoná do piatich mesiacov od oznámenia ustanoveného v bode 2. Ak sa kontrola nevykoná v stanovenej časovej lehote, body 4 a 5 sa prestanú uplatňovať;	3) umožňujú príslušným orgánom žiadajúceho štátu kontrolovať, či dotknutý predmet je predmetom kultúrnej hodnoty, pokiaľ sa kontrola vykoná do šiestich mesiacov od oznámenia ustanoveného v bode 2. Na tento účel musí požiadaný členský štát žiadajúcemu členskému štátu odpovedať čo najrýchlejšie, aby ten mohol vo vyššie uvedenej lehote vykonať kontrolu. Ak sa kontrola nevykoná v stanovenej časovej lehote, body 4 a 5 sa prestanú uplatňovať;

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 3


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Na výmenu informácií sa používa IMI.	Na výmenu informácií vrátane informácií uvedených v článku 4 týkajúcich sa nezákonne vyvezených predmetov kultúrnej hodnoty sa používa systém IMI, a to v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia. Tento pododsek však nebráni možnosti, aby príslušné ústredné orgány využívali aj iné informačné prostriedky ako systém IMI, najmä ak je to nevyhnutné v prípade osobitných opatrení požadovaných v rámci konania o navrátení.

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 3


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Ak však ide o predmety, ktoré tvoria časť verejných zbierok uvedených v článku 1 bode 8 , alebo o cirkevný majetok v členských štátoch, v ktorých sa naň vzťahujú osobitné úpravy na jeho ochranu podľa vnútroštátneho práva, uplynie lehota na uplatnenie nároku na navrátenie po 75 rokoch, s výnimkou členských štátov, v ktorých je uplatnenie nároku na navrátenie nepremlčateľné, ako aj v prípade bilaterálnych zmlúv medzi členskými štátmi, v ktorých je stanovená lehota premlčania presahujúca 75 rokov.	Ak však ide o predmety, ktoré tvoria časť verejných zbierok uvedených v článku 1 bode 8, alebo o predmety v inventári cirkevných inštitúcií alebo iných náboženských či laických inštitúcií v členských štátoch, v ktorých sa naň vzťahujú osobitné úpravy na jeho ochranu podľa vnútroštátneho práva, uplynie lehota na uplatnenie nároku na navrátenie po 75 rokoch, s výnimkou členských štátov, v ktorých je uplatnenie nároku na navrátenie nepremlčateľné, ako aj v prípade bilaterálnych zmlúv medzi členskými štátmi, v ktorých je stanovená lehota premlčania presahujúca 75 rokov.

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 9 – pododsek 3


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Vlastník sa nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru, ak za daných okolností nepostupoval s riadnou starostlivosťou.	Vlastník nemôže požadovať odškodnenie, ak za daných okolností nepostupoval s riadnou starostlivosťou.

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 14


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Každý členský štát môže svoj záväzok na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty rozšíriť aj na iné predmety kultúrnej hodnoty ako tie, ktoré sú vymedzené v článku 1 bode 1 .	1. Každý členský štát môže súhlasiť s rozšírením svojho záväzku navrátiť predmety kultúrnej hodnoty aj na iné predmety kultúrnej hodnoty ako tie, ktoré sú vymedzené v článku 1, a to aj na predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli z územia iných členských štátov nezákonne vyvezené pred 1. januárom 1993.
2. Každý člensky štát môže opatrenia ustanovené touto smernicou uplatňovať na žiadosti o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia iných členských štátov pred l. januárom 1993.

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 1


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. 1. Členské štáty zasielajú Komisii každých päť rokov správu o uplatňovaní tejto smernice. Prvýkrát zašlú túto správu vo [...] .	1. Členské štáty zasielajú Komisii každých päť rokov správu o uplatňovaní tejto smernice. Prvýkrát zašlú túto správu najneskôr 1. decembra 2017.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 2


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Komisia zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru každých päť rokov správu o hodnotení uplatňovania tejto smernice. Túto správu prípadne dopĺňajú vhodné návrhy .	2. Komisia zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru každých päť rokov správu o hodnotení uplatňovania tejto smernice a prvýkrát najneskôr 1. júla 2018. Túto správu prípadne dopĺňajú vhodné návrhy na revíziu tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 16 a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 16a
	Cieľom zriadenia poradného výboru odborníkov z členských štátov je skúmať akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa vykonávania tejto smernice, a najmä pokiaľ ide o prispôsobenie systému IMI osobitným črtám predmetov kultúrnej hodnoty, výmenu informácií a osvedčených postupov, ktoré zaviedli členské štáty, medzi členskými štátmi.

Odôvodnenie

Zámerom tohto pozmeňujúceho návrhu je obnoviť článok, ktorý Komisia vypustila. Vzhľadom na nízku efektívnosť smernice 1993/7/ES je potrebné, aby sa výbor naďalej schádzal a mohol tak pravidelne sledovať vykonávanie tejto smernice členskými štátmi, pričom by mal zameriavať ich činnosť najmä na oblasti uvedené v tomto článku.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 18 – odsek 1 – pododsek 1


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami: [článok 1 bod 1, článok 4 prvý pododsek bod 3, článok 4 štvrtý pododsek, článok 6 tretí pododsek, článok 7, článok 9 a článok 16] tejto smernice najneskôr do dvanástich mesiacov od jej prijatia.	Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do dvanástich mesiacov od jej prijatia.

[1] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
[2] Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 2013 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu bola prijatá preto, aby sa zaistila ochrana predmetov kultúrnej hodnoty a najmä národného kultúrneho bohatstva v okamihu zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach EÚ od 1. januára 1993.

Členské štáty sa vtedy obávali záplavy žiadostí o navrátenie, preto prijali pomerne reštriktívny a veľmi zväzujúci právny predpis.

V prvom rade treba uviesť, že navráteniu môžu podliehať len predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo“ v zmysle článku 36 zmlúv, a v článku 1 sú vymedzené s odkazom na pomerne prísnu prílohu s kategóriami predmetov kultúrnej hodnoty označených ako národné kultúrne bohatstvo, ktoré môžu podliehať navráteniu, a okrem toho sa vyžaduje, aby aspoň väčšina z nich spĺňala vekovú hranicu a hranicu finančnej hodnoty.

V máji 2013 Európska komisia navrhla prepracovanie smernice z roku 1993 na základe správ o posúdení uplatňovania tejto smernice a najmä svojej 4. správy.

Z posúdenia vplyvu priloženého k návrhu prepracovania vyplýva, že od roku 1993 sa žaloba o navrátenie predmetov uplatnila len v 15 prípadoch: tri v období 1999 – 2003, šesť v období 2004 – 2007 a šesť v období 2008 – 2011[1]; len sedem z nich pritom skutočne viedlo k navráteniu predmetov. Z toho možno vyvodiť, že smernica z roku 1993 mala len obmedzený účinok, hoci sa jedno navrátenie môže týkať viacerých predmetov kultúrnej hodnoty, ako tomu bolo napríklad v jednom z týchto prípadov, ktorý sa týkal 30 000 archívnych dokumentov.

Tieto čísla je nutné uviesť do súvislosti s počtom 46 [2]prípadov navrátenia, ktoré sa uskutočnili v rámci mimosúdnej dohody, ale aj s počtom predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli ukradnuté alebo sú predmetom nelegálneho cezhraničného obchodu. V období 2008 – 2011 sa v Taliansku a Rumunsku našlo 10 000 a v Grécku 365 predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členského štátu[3]. Rovnako v období 2007 – 2010 bolo možné každoročne skonštatovať spáchanie v priemere 8 000 deliktov[4] proti kultúrnemu dedičstvu, koncentrovaných do niekoľkých členských štátov: Francúzsko[5],Nemecko, Poľsko, Taliansko (tieto štyri krajiny predstavujú 79 % deliktov, ktorých spáchanie bolo skonštatované v roku 2007), pričom Česká republika je naopak štátom, ktorý je najväčšou obeťou tohto typu deliktov.

Podľa Komisie sa objem nelegálneho obchodu s predmetmi kultúrnej hodnoty a najmä národným kultúrnym bohatstvom za posledné roky výrazne zvýšil. Tento obchod je z hľadiska príjmov organizovaného zločinu na treťom mieste.

Dôvod obmedzenej efektívnosti

Na vysvetlenie neefektívnosti smernice Komisia predkladá tri dôvody: podmienky, ktoré musia predmety označené ako „národné kultúrne bohatstvo“ spĺňať na to, aby mohli byť predmetom konania o navrátení (kategórie, finančné a vekové hranice), krátka lehota na uplatnenie nároku na navrátenie a premlčacia lehota a náklady spojené s odškodnením.

Ciele prepracovania

Cieľom prepracovania je zvýšiť počet navrátení predmetov kultúrnej hodnoty označených ako „národné kultúrne bohatstvo“. Na tento účel Komisia navrhuje vypustiť prílohu smernice z roku 1993 a predĺžiť lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie žalobou a premlčaciu lehotu tejto žaloby.

Ďalším cieľom prepracovania je zosúladiť právne predpisy členských štátov v oblasti podmienok odškodňovania vlastníka veci, ktorá je predmetom navrátenia, a to tým, že sa dôkazné bremeno uloží tejto osobe a táto problematika už nebude ponechaná právnym predpisom členských štátov. Vlastník veci tak bude musieť dokázať, že pri nadobudnutí predmetu postupoval s riadnou starostlivosťou, teda že podnikol dostatočné kroky na to, aby sa uistil o jej legálnom pôvode. Keďže vlastníkom je najčastejšie subjekt pôsobiaci na trhu s umením, je len prirodzené pred priznaním odškodnenia požadovať, aby urobil všetko pre to, aby sa uistil o legálnosti predmetu kultúrnej hodnoty.

Zámerom Komisie je aj zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti navracania predmetov kultúrnej hodnoty, aby sa v maximálnej možnej miere zabránilo nutnosti súdnych konaní. Preto navrhuje, aby tieto orgány využívali nový nástroj administratívnej spolupráce EÚ: informačný systém o vnútornom trhu (IMI). Je to elektronický nástroj vytvorený na zlepšenie komunikácie a spolupráce medzi orgánmi verejnej správy členských štátov v rámci uplatňovania právnych predpisov súvisiacich s vnútorným trhom. Spravodajkyňa si kládla otázku, či je tento nástroj vhodný, pokiaľ ide o predmety kultúrnej hodnoty. Zdá sa, že spomedzi nástrojov, ktoré v EÚ existujú, je IMI nástrojom, ktorý je najlepšie prispôsobený potrebám uplatňovania smernice, a to okrem iného vďaka informáciám o predmetoch kultúrnej hodnoty vymedzeným alebo označeným ako národné kultúrne bohatstvo a o ukradnutých predmetoch kultúrnej hodnoty, vďaka zabezpečenému internetovému prístupu a vďaka používaniu všetkých jazykov EÚ. Okrem toho je prístupný pre všetky orgány verejnej správy tridsiatich krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

Predmety kultúrnej hodnoty – národné kultúrne bohatstvo

Pripomeňme, že prirodzene neexistuje pre všetky členské štáty spoločné vymedzenie pojmu národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu. Tento pojem odkazuje na článok 36 ZFEÚ, ktorý členským štátom umožňuje chrániť niektoré z ich predmetov kultúrnej hodnoty.

Určité členské štáty nepovažovali za užitočné tento pojem akokoľvek vymedziť, v iných môže mať toto vymedzenie veľmi rôznorodú podobu zohľadňujúcu predovšetkým veľmi rôznorodé kultúrne dedičstvo štátov EÚ.

Cieľom prílohy k smernici z roku 1993 nebolo národné kultúrne bohatstvo vymedziť, ale skôr určiť kategórie národného kultúrneho bohatstva, ktoré môžu byť predmetom žiadosti o navrátenie, keďže verejné zbierky zapísané v inventároch múzeí, archívov alebo fondov knižníc, alebo predmety kultúrnej hodnoty zapísané v inventároch cirkevných inštitúcií tvoria prirodzenú súčasť rozsahu pôsobnosti smernice bez toho, aby tieto predmety boli uvedené v prílohe.

Nejasnosť podčiarkovala existencia takmer totožnej prílohy uvedenej v nariadení Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru, ktorá sa však týka všetkých predmetov kultúrnej hodnoty a nie len národného kultúrneho bohatstva.

Zdá sa, že toto využívanie pojmu „predmety kultúrnej hodnoty“ sa v zásade vysvetľuje odkazom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970 a Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995. Práve preto sa spravodajkyňa domnieva, že zmena názvu smernice jasne odkazujúca na pojem „národné kultúrne bohatstvo“ by situáciu ešte viac ozrejmila.

Prístup v rámci vnútorného trhu

Právny základ revízie navrhnutej Komisiou je naďalej ten, ktorý sa týka aproximácie vnútroštátneho práva (článok 114 ZFEÚ), a je súčasťou opatrení s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie v zmysle článku 26 ZFEÚ, na ktorý článok 114 odkazuje.

Spravodajkyňa tomuto prístupu, ktorý má vyššie uvedené historické dôvody, rozumie, nejde však len o voľný pohyb tovaru, ale aj o ochranu kultúrneho dedičstva. Odkaz na článok 167 ZFEÚ o krokoch EÚ v kultúrnej oblasti, najmä na jeho odsek 2 zameraný na zachovanie a ochranu kultúrneho dedičstva európskeho významu vrátane národného kultúrneho bohatstva a na spoluprácu medzi členskými štátmi, by však umožňoval prístup, ktorý by bol v lepšom súlade s ambíciami EÚ v kultúrnej oblasti.

Postup prepracovania

So zreteľom na vyššie uvedené spravodajkyňa v zásade súhlasí s potrebou revidovať túto smernicu, ľutuje však, že Komisia použila postup prepracovania, ktorý obmedzuje právomoci Európskeho parlamentu v oblasti podávania pozmeňujúcich návrhov tým, že mu povoľuje meniť len tie časti smernice, ktoré mu meniť umožňuje Komisia.

Bez ohľadu na toto konštatovanie a ťažkosti spravodajkyňa navrhuje pozmeňujúce návrhy, ktoré sa jej zdajú byť potrebné na posilnenie cieľov sledovaných návrhom na prepracovanie.

Spravodajkyňa navrhuje zmenu článku 1 návrhu smernice, a to, aby sa z prílohy odstránili len odkazy na finančné a vekové hraničné hodnoty a aby mala len orientačný charakter.

Spravodajkyňa tiež navrhuje zmenu slovného spojenia „predmet kultúrnej hodnoty označený pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom“, keďže sa domnieva, že táto formulácia zavádza právnu neistotu. Domnieva sa tiež, že je potrebné odkázať na predmety kultúrnej hodnoty uvedené na trh po nelegálnych vykopávkach.

Spravodajkyňa tiež navrhuje zmenu pododseku článku 9 venovaného dobrej viere, aby sa odstránila určitá právna nejednoznačnosť a jasne určila väzba medzi právom na odškodnenie a starostlivosťou vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je predmetom žaloby o navrátenie.

So zreteľom na nízku efektívnosť smernice z roku 1993 spravodajkyňa navrhuje zachovanie výboru zodpovedného za sledovanie uplatňovania tejto smernice.

Spravodajkyňa tiež navrhuje, aby členské štáty podali správu o uplatňovaní novej smernice zhruba v lehote troch rokov po prijatí tejto revízie; zdá sa jej, že táto zmena je potrebná na to, aby členské štáty a Komisia mohli, s väzbou na Európsky parlament, diskutovať o zlepšení dosahovania cieľov tejto revízie.

Spravodajkyňa tiež predkladá pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú systému IMI, a navrhuje zavedenie jasného odkazu na právne ustanovenia v oblasti ochrany osobných údajov.

Zámerom ďalších predložených pozmeňujúcich návrhov je prostá obnova určitej koherentnosti ustanovení smernice a uľahčenie jej uplatňovania: ide o pozmeňujúce návrhy k článku 4 pododsekom 2 a 3. Predovšetkým obnovujú povinnosť vzájomného informovania členských štátov v oblasti navracania.

Spravodajkyňa tiež predkladá pozmeňujúce návrhy k odôvodneniam, ktoré majú väzbu na navrhované zmeny jednotlivých článkov.

Navrhuje sa tiež vyzvať členské štáty EÚ k tomu, aby podpísali a ratifikovali dohovory UNESCO a UNIDROIT o predmetoch kultúrnej hodnoty.

[1] Pozri stranu 11 posúdenia vplyvu; je poľutovaniahodné, že Komisia neuvádza, ktorých členských štátov sa to týka, na rozdiel od navrátení na základe mimosúdnej dohody.
[2] Pozri stranu 11 posúdenia vplyvu;
[3] Pozri strany 9 a 12 posúdenia vplyvu.
[4] Pozri stranu 9 posúdenia vplyvu.
[5] Počet deliktov v prípade Francúzska v rokoch 2007 – 2009 klesol takmer o 50 %, v prípade Nemecka o menej.

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI


	EURÓPSKY PARLAMENT	2009 - 2014

Výbor pre právne veci

Doris Pack

Predsedníčka Výboru pre kultúru a vzdelávanie

ASP 10E102

Vec: návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (prepracované znenie) 2013/0162(COD) COM(2013)139

Vážená pani predsedníčka,

Výbor pre právne veci preskúmal uvedený návrh v súlade s článkom 87 o prepracovaní, ako bol začlenený do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

V odseku 3 tohto článku sa uvádza:

„Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru.

V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 156 a 157, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.

Ak však v súlade s bodom 8 medziinštitucionálnej dohody gestorský výbor tiež plánuje predložiť pozmeňujúce návrhy ku kodifikovaným častiam návrhu, bezodkladne oznámi svoj úmysel Rade a Komisii, pričom Komisia by mala pred hlasovaním podľa článku 54 informovať výbor o svojom stanovisku k pozmeňujúcim návrhom a o tom, či zamýšľa, prípadne nezamýšľa, návrh prepracovania stiahnuť.“

Na základe stanoviska právnej služby, ktorej zástupcovia sa zúčastnili na stretnutiach konzultačnej pracovnej skupiny skúmajúcej návrh prepracovaného znenia, a v súlade s odporúčaniami spravodajcu výboru požiadaného o stanovisko Výbor pre právne veci zastáva názor, že predmetný návrh neobsahuje žiadne podstatné zmeny okrem tých, ktoré tak boli označené v návrhu alebo v stanovisku konzultačnej pracovnej skupiny, a že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení predchádzajúcich aktov s týmito zmenami, tento návrh obsahuje priamu kodifikáciu existujúcich textov bezo zmeny ich podstaty.

Výbor pre právne veci napokon po prerokovaní tejto otázky na svojej schôdzi 5. novembra 2013 jednomyseľne, 21 hlasmi[1], schválil odporúčanie, aby Výbor pre kultúru a vzdelávanie ako gestorský výbor pristúpil k preskúmaniu uvedeného návrhu v súlade s článkom 87.

S úctou,

Príloha

PRÍLOHA: STANOVISKO KONZULTAČNEJ PRACOVNEJ SKUPINY PRÁVNYCH SLUŽIEB EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

KONZULTAČNÁ PRACOVNÁ SKUPINA

PRÁVNYCH SLUŽIEB

V Bruseli 1. októbra 2013

STANOVISKO

PRE EURÓPSKY PARLAMENT

RADU

KOMISIU

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady xxx (prepracované znenie)

COM(2013)0311 z 31. 5. 2013 – 2013/0162(COD)

So zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov a najmä na jej bod 9 konzultačná pracovná skupina zložená zo zástupcov právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie na svojom stretnutí 4. júla 2013 preskúmala okrem iného uvedený návrh predložený Komisiou.

Pri preskúmaní[1] návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prepracovaní smernice Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, konzultačná pracovná skupina jednomyseľne konštatovala toto:

1) Pokiaľ ide o dôvodovú správu, aby bola v úplnom súlade s príslušnými ustanoveniami v medziinštitucionálnej dohode, malo sa presne uviesť, ktoré ustanovenia prechádzajúceho právneho aktu ostávajú nezmenené, ako sa stanovuje v bode 6 písm. a) bode iii) tejto dohody.

2) Sivým pozadím, ktoré sa zvyčajne používa na označenie podstatných zmien, sa mali vyznačiť tieto časti textu v návrhu prepracovaného znenia:

– v odôvodnení 4 vypustenie druhej, tretej a štvrtej vety tretieho odôvodnenia smernice 93/7/EHS (ktoré znejú: „keďže uplatňovanie týchto úprav by malo byt' čo najjednoduchšie a čo najúčinnejšie; keďže na uľahčenie spolupráce v oblasti navrátenia by mal byt' rozsah pôsobnosti týchto úprav obmedzený iba na predmety patriace do spoločných kategórií predmetov kultúrnej hodnoty; keďže z toho dôvodu cieľom prílohy k tejto smernici nie je určovanie predmetov, ktoré sa v zmysle uvedeného článku 36 považujú za národné kultúrne bohatstvo, ale iba určovanie kategórii predmetov, ktoré môžu byť označené ako národné kultúrne bohatstvo a ktoré príslušne môžu byť predmetom konania o navrátení v zmysle tejto smernice“;

– v článku 7 ods. 1 vloženie slov „ústredný orgán“;

– v článku 9 vypustenie slova „postupoval“ a vloženie slov „preukáže, že“.

Konzultačná pracovná skupina po preskúmaní tohto návrhu jednomyseľne konštatovala, že návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako zmeny označené v tomto návrhu alebo v tomto stanovisku. Konzultačná pracovná skupina takisto konštatovala, že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov s týmito zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty.

C. PENNERA H. LEGAL L. ROMERO REQUENAvedúci právneho servisu

vedúci právneho servisu generálny riaditeľ

[1] Konzultačná pracovná skupina mala k dispozícii nemeckú, anglickú a francúzsku jazykovú verziu návrhu a pracovala na základe francúzskeho znenia, ktoré bolo pôvodnou jazykovou verziou pracovného dokumentu.

POSTUP

Názov	Navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (prepracované znenie)
Referenčné čísla	COM(2013)0311 – C7-0147/2013 – 2013/0162(COD)
Dátum predloženia v EP	28.5.2013
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	CULT 10.6.2013
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	JURI 10.6.2013	JURI 10.6.2013
Spravodajkyňa dátum vymenovania	Marie-Christine Vergiat 25.6.2013
Prerokovanie vo výbore	17.9.2013	27.11.2013
Dátum prijatia	21.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Emilio Menéndez del Valle, Martina Michels, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Chrysoula Paliadeli, Monika Panayotova, Marietje Schaake, Marco Scurria, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Marie-Christine Vergiat, Sabine Verheyen, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Nadja Hirsch, Seán Kelly, Georgios Papanikolaou, Joanna Katarzyna Skrzydlewska
Dátum predloženia	28.1.2014

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia