SPRÁVA o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť

3.2.2014 - (2013/2103(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Mary Honeyball

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 96 KB)
• 001-001 (DOC - 46 KB)
• 002-009 (PDF - 119 KB)
• 002-009 (DOC - 291 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť

(2013/2103(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 4 a 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1949 o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iých osôb,

–   so zreteľom na článok 6 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, ktorého cieľom je bojovať proti všetkým formám nezákonného obchodovania so ženami a proti využívaniu prostitúcie žien,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z roku 1993,

     v ktorej článku 2 sa uvádza, že násilie páchané na ženách zahŕňa:

     „fyzické, sexuálne a psychologické násilie, ku ktorému dochádza v rámci celej spoločnosti, vrátane znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho obťažovania a zastrašovania v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a inde, obchodovania so ženami a nútenej prostitúcie“,

–   so zreteľom na Palermský protokol z roku 2000 o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, jeho potláčaní a trestaní, ktorým sa dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a ktorý je pripojený k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

–   so zreteľom na strategický cieľ D.3 akčnej platformy a Pekinskej deklarácie z roku 1995,

–   so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci č. 29 a jeho článok 2, v ktorom sa vymedzuje nútená práca,

–   so zreteľom na Bruselskú deklaráciu (11) Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o prechádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu, ktorá požaduje komplexnú, multidisciplinárnu a účinne koordinovanú politiku, ktorá zahŕňa subjekty zo všetkých príslušných oblastí,

–   so zreteľom na odporúčania Rady Európy v tejto oblasti, ako je odporúčanie č. R 11 z roku 2000 o obchodovaní s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, odporúčanie č. R 5 z roku 2002 o ochrane žien proti násiliu a odporúčanie č. 1545 z roku 2002 o kampani proti obchodovaniu so ženami,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy s názvom Kriminalizácia platby za sex v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho využívania, dokument č. 12920 z 26. apríla 2012,

–   so zreteľom na viedenské ministerské rozhodnutie OBSE č. 1 (12) z roku 2000 na podporu opatrení OBSE a na akčný plán OBSE na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (rozhodnutie č. 557 prijaté v roku 2003),

–   so zreteľom na články 2 a 13 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002,

–   so zreteľom uznesenie Rady o iniciatívach na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami[1],

–   so zreteľom na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 týkajúce sa štvrtej svetovej konferencie o ženách s názvom Opatrenia na podporu rovnosti, rozvoja a mieru[2], ktorá sa konala v Pekingu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 1997 týkajúce sa oznámenia Komisie o nezákonnom a škodlivom obsahu internetu[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1997 o potrebe viesť v celej Európskej únii širokú kampaň za nulovú toleranciu násilia páchaného na ženách[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 1997 týkajúce sa zelenej knihy Komisie o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti v audiovizuálnych a informačných službách[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. novembra 1997 týkajúce sa oznámenia Komisie o boji proti sexuálnej turistike spojenej so zneužívaním detí a aide-memoire o príspevku Európskej únie k posilneniu boja proti pohlavnému zneužívaniu a vykorisťovaniu detí[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 1997 týkajúce sa oznámenia Komisie o obchodovaní so ženami na účely sexuálneho vykorisťovania[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 1998 k návrhu odporúčania Rady týkajúceho sa ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti v audiovizuálnych a informačných službách[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 1998 o dodržiavaní ľudských práv v Európskej únii[9],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 1999 o harmonizácii foriem ochrany doplňujúceho postavenia utečenca v Európskej únii[10],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. marca 2000 týkajúce sa oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní opatrení v boji proti detskej sexuálnej turistike[11],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. apríla 2000 o iniciatíve Rakúskej republiky na prijatie rozhodnutia Rady o boji proti detskej pornografii na internete[12],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou[13],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2000 týkajúce sa oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Ďalšie opatrenia v rámci boja proti obchodovaniu so ženami[14],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2000 týkajúce sa oznámenia Komisie o obetiach trestných činov v Európskej únii: Úvahy o normách a opatreniach[15],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2001 týkajúce sa návrhu rámcového rozhodnutia Rady o boji proti obchodovaniu s ľuďmi[16],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania[17],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2006 o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky[18],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o nútenej prostitúcii počas medzinárodných športových podujatí[19],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách[20],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách[21],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách[22],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí – odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať[23],

–   so zreteľom na informačnú kampaň európskej lobby žien s názvom Nie je na predaj,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0071/2014),

A. keďže prostitúcia a nútená prostitúcia predstavujú rodový fenomén, ktorý má globálny rozmer a týka sa približne 40 – 42 miliónov ľudí na celom svete, pričom drvivá väčšina osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu, sú ženy a neplnoleté dievčatá, a takmer všetci, ktorí ju kupujú, sú muži, a keďže je teda príčinou aj dôsledkom rodovej nerovnosti, ktorú ešte viac zhoršuje;

B.  keďže prostitúcia je formou otroctva, čo je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a základnými ľudskými právami;

C. keďže obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, na účely pohlavného zneužívania, ako aj iných foriem vykorisťovania je jedným z najzávažnejších porušovaní ľudských práv; keďže obchodovanie s ľuďmi celosvetovo prekvitá v dôsledku posilňovania organizovanej trestnej činnosti a zvyšovania jej ziskovosti;

D. keďže práca je jedným z hlavných zdrojov ľudskej sebarealizácie, prostredníctvom ktorej jednotlivci prispievajú ku kolektívnemu blahobytu;

E.  keďže prostitúcia a nútená prostitúcia sú neodmysliteľne spojené s rodovou nerovnosťou v spoločnosti a majú vplyv na postavenie žien a mužov v spoločnosti a na vnímanie ich vzájomných vzťahov a na sexualitu;

F.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie sa podporuje prostredníctvom zdravého prístupu k sexualite na základe vzájomného rešpektu;

G. keďže smernica 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania obsahuje množstvo ustanovení o obetiach;

H. keďže akákoľvek politika v oblasti prostitúcie má vplyv na realizáciu rodovej rovnosti, vplýva na chápanie rodovej problematiky a prináša spoločnosti vrátane mládeže posolstvo a normy;

I.   keďže prostitúcia funguje ako podnikanie a vytvára trh, ktorý spája rôzne subjekty a na ktorom pasáci a kupliari pôsobia a konajú tak, aby zabezpečili alebo rozšírili svoje trhy a maximalizovali svoje zisky, a keďže tí, ktorí si sex kupujú, zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože udržujú dopyt na tomto trhu;

J.   keďže podľa WHO si sexuálne zdravie „vyžaduje pozitívny a rešpektujúci prístup k sexualite a sexuálnym vzťahom, rovnako ako možnosť mať príjemné a bezpečné sexuálne skúsenosti, bez nátlaku, diskriminácie a násilia“;

K. keďže prostitúcia redukuje všetku intimitu na peňažnú hodnotu a ľudskú bytosť degraduje na úroveň tovaru alebo predmetu, ktorý môže zákazník použiť;

L.  keďže prevažná väčšina osôb vykonávajúcich prostitúciu pochádza zo zraniteľných skupín;

M. keďže kupliarstvo je úzko spojené s organizovaným zločinom;

N. keďže v tieni prostitúcie prekvitajú organizovaný zločin, obchodovanie s ľuďmi, mimoriadne násilné trestné činy a korupcia a z akéhokoľvek rámca legalizácie profitujú v prvom rade pasáci, ktorí sa v takom prípade menia na „podnikateľov“;

O. keďže vzhľadom na zistenia rôznych štúdií je zrejmé, že polovica kupujúcich naďalej platí za sex bez ohľadu na skutočnosť, že osoby vykonávajúce prostitúciu sú mladšie ako 18 rokov;

P.  keďže prostitúcia podporuje obchodovanie so ženami a deťmi a zhoršuje násilie voči nim, najmä v krajinách, kde je uzákonený sexuálny priemysel[24];

Q. keďže prostitúcia a obchodovanie so ženami a neplnoletými dievčatami vzájomne súvisia, pretože dopyt po prostitútkach, či už sú alebo nie sú obeťami obchodovania s ľuďmi, je rovnaký; keďže obchodovanie s ľuďmi je prostriedok, ako zabezpečiť ženy a neplnoleté dievčatá pre trhy s prostitúciou;

R.  keďže údaje EÚ ukazujú, že súčasná politika zameraná na boj proti obchodovaniu s ľuďmi nie je účinná a identifikovanie a stíhanie osôb obchodujúcich s ľuďmi je problematické, preto treba posilniť vyšetrovanie prípadov obchodovania s ľuďmi na účely sexu, ako aj stíhanie a usvedčovanie obchodníkov s ľuďmi;

S.  keďže stále viac mladých ľudí, a medzi nimi znepokojivo veľa detí, je nútených vykonávať prostitúciu;

T.  keďže nátlak, pod ktorým sa prostitúcia vykonáva, môže byť priamy a fyzický alebo nepriamy, napríklad prostredníctvom nátlaku na rodinu v krajine pôvodu, a keďže takýto nátlak môže byť psychický a rafinovaný;

U. keďže hlavnú zodpovednosť za riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi nesú členské štáty a keďže v apríli 2013 iba šesť členských štátov oznámilo úplnú transpozíciu smernice EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorej lehota na vykonávanie uplynula 6. apríla 2013;

V. keďže Komisia vo svojej stratégii rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 vyhlasuje, že „nerovnosť medzi ženami a mužmi je porušením základných práv“;

W. keďže sú veľmi veľké rozdiely v spôsobe, akým členské štáty riešia prostitúciu, a existujú dva základné prístupy: jeden prístup považuje prostitúciu za porušenie práv žien – formu sexuálneho otroctva –, čo má za následok rodovú nerovnosť žien a jej pretrvávanie; druhý prístup tvrdí, že samotná prostitúcia podporuje rodovú rovnosť, a to tým, že podporuje právo žien rozhodovať o tom, čo chcú robiť so svojím telom; v oboch prípadoch sú jednotlivé členské štáty oprávnené rozhodnúť o tom, aký prístup zaujmú k otázke prostitúcie;

X. keďže hoci existuje rozdiel medzi „nútenou“ a „dobrovoľnou“ prostitúciou, je zrejmé, že prostitúcia je formou násilia páchaného na ženách;

Y. keďže otázka prostitúcie sa musí riešiť z dlhodobého hľadiska a z hľadiska rodovej rovnosti;

Z.  keďže kupliarstvo, ktoré sa rovná povoleniu sexuálneho vykorisťovania iných, bolo uzákonené v niektorých členských štátoch vrátane Nemecka, Holandska a Grécka; keďže Holandsko je podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu najvýznamnejším miestom určenia obetí obchodovania s ľuďmi;

AA. keďže počet osôb vykonávajúcich prostitúciu v Nemecku sa odhaduje na 400 000, ale keďže v agentúrach sociálnej starostlivosti je oficiálne zaregistrovaných len 44 prostitútok na základe zákona o legalizovaní prostitúcie z roku 2002; keďže nie sú jednoznačné náznaky toho, že tento zákon znížil trestnú činnosť, a keďže tretina nemeckých prokurátorov uviedla, že legalizácia prostitúcie „ich prácu v oblasti trestného stíhania obchodovania s ľuďmi a kupliarstva ešte viac skomplikovala“;

AB. keďže celosvetovou tendenciou je zľahčovať prostitúciu a považovať ju za bežnú činnosť, ako „zábavu“, ale aj za zamestnanie;

1.  uznáva, že prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie sú dôležité rodové otázky a predstavujú porušenie ľudskej dôstojnosti, čo je v rozpore so zásadami ľudských práv, medzi ktoré patrí aj rodová rovnosť, a preto sú v rozpore so zásadami Charty základných práv Európskej únie vrátane cieľa a zásady rodovej rovnosti;

2.  zdôrazňuje, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva všetkých žien musia byť rešpektované vrátane práva na svoje telo a sexualitu, a to bez nátlaku, diskriminácie a násilia;

3.  zdôrazňuje, že existuje niekoľko prepojení medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi, a uznáva, že prostitúcia na celosvetovej aj európskej úrovni podporuje obchodovanie so zraniteľnými ženami a neplnoletými dievčatami, pričom vysoké percento z nich tvoria ženy a dievčatá od 13 do 25 rokov; zdôrazňuje, že ako vyplýva z údajov Komisie, u väčšiny obetí (62 %) ide o obchodovanie na účely sexuálneho vykorisťovania, pričom 96 % identifikovaných a predpokladaných obetí tvoria ženy a neplnoleté dievčatá, pričom v posledných rokoch vzrástlo percento obetí z krajín mimo EÚ;

4.  uznáva však, že nedostatok spoľahlivých, presných a porovnateľných údajov medzi krajinami, a to najmä kvôli nelegálnej a často neviditeľnej povahe prostitúcie a obchodovania s ľuďmi, prispieva k neprehľadnosti trhu s prostitúciou a bráni politickým rozhodnutiam, čo znamená, že všetky údaje sa zakladajú výlučne na odhadoch;

5.  zdôrazňuje, že údaje ukazujú, že organizovaný zločin je hlavným aktérom, ak je kupliarstvo zákonné[25];

6.  zdôrazňuje, že z údajov vyplýva, že väčšina osôb vykonávajúcich prostitúciu sa v našich spoločnostiach považuje za zraniteľné osoby;

7.  zdôrazňuje, že prostitúcia je tiež otázkou zdravia, keďže má negatívny vplyv na zdravie osôb vykonávajúcich prostitúciu, ktoré s väčšou pravdepodobnosťou trpia ujmou sexuálneho, fyzického a duševného zdravia, závislosťou od drog a alkoholu, stratou sebaúcty, ako aj vyššou mierou úmrtnosti, ako celková populácia; dodáva a zdôrazňuje, že veľa z osôb platiacich za sex požaduje nechránený predajný sex, ktorý zvyšuje riziko poškodenia zdravia osôb vykonávajúcich prostitúciu aj osôb platiacich za sex;

8.  zdôrazňuje, že nútená prostitúcia, prostitúcia a vykorisťovanie v sexuálnom priemysle môžu mať ničivé a dlhotrvajúce psychické a fyzické dôsledky pre dotknutú osobu (aj potom, ako skončila s prostitúciou), predovšetkým pre detí a dospievajúcich, okrem toho, že sú príčinou aj dôsledkom rodovej nerovnosti, pričom zachovávajú rodové stereotypy a stereotypné zmýšľanie o ženách predávajúcich sex, napríklad názor, že telá žien a neplnoletých dievčat sú na predaj, aby uspokojili dopyt mužov po sexe;

9.  vyzýva preto členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zaviedli pre prostitútky pravidelné a dôverné poradenstvo a zdravotné kontroly v iných priestoroch ako tých, v ktorých sa vykonáva prostitúcia;

10. uznáva, že osoby vykonávajúce prostitúciu sú vysoko rizikovou skupinou pre nákazy HIV a ostatné pohlavne prenosné choroby;

11. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy o spôsobe zníženia hrozieb spojených s pouličnou prostitúciou;

12. uznáva, že prostitúcia a nútená prostitúcia všeobecne ovplyvňujú násilie páchané na ženách, keďže prieskum uskutočnený na tých, ktorí sex kupujú, ukázal, že muži, ktorí si kupujú sex, majú ponižujúcu predstavu o ženách[26]; navrhuje preto príslušným vnútroštátnym orgánom, aby zákaz platby za sexuálne služby sprevádzala kampaň zameraná na zvýšenie informovanosti mužov;

13. zdôrazňuje, že osoby vykonávajúce prostitúciu sú osobitne spoločensky, ekonomicky, fyzicky, psychicky, emocionálne a rodinne zraniteľné a riziko ujmy a násilia je oveľa vyššie ako v prípade osôb, ktoré vyvíjajú iné činnosti; vnútroštátne policajné útvary by sa preto mali okrem iného zaoberať nízkou mierou usvedčenia znásilnení osôb vykonávajúcich prostitúciu; zdôrazňuje, že osoby vykonávajúce prostitúciu sú často vystavené verejnému ponižovaniu a sú spoločensky stigmatizované, dokonca aj prípade, že skončili s vykonávaním prostitúcie;

14. upozorňuje na skutočnosť, že prostitútky majú právo na materstvo, výchovu detí a starostlivosť o ne;

15. zdôrazňuje, že normalizácia prostitúcie má vplyv na násilie páchané na ženách; poukazuje na konkrétne údaje, z ktorých vyplýva, že muži, ktorí platia za sex, boli náchylnejší na páchanie sexuálneho násilia na ženách a iných aktov násilia voči ženám, a často vykazovali mizogýnne správanie;

16. vyjadruje obavy zo zvýšenia počtu mladých mužov, ktorí platia za prostitúciu ako formu zábavy, pričom k ženám a neplnoletým dievčatám sa správajú ako k sexuálnym hračkám, a ich správanie často vyústi do násilia voči nim,

17. konštatuje, že 80 – 95 % osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu, zažilo nejakú formu násilia pred tým, než ju začali vykonávať (znásilnenie, incest, pedofília), 62 % z nich udáva, že boli znásilnené a 68 % malo posttraumatickú stresovú poruchu – podobné percento ako u obetí mučenia[27];

18. zdôrazňuje, že detská prostitúcia nemôže byť nikdy dobrovoľná, pretože deti nemajú schopnosť „súhlasiť“ s prostitúciou; nabáda členské štáty, aby čo najenergickejšie bojovali proti detskej prostitúcii (zahŕňajúcej osoby vo veku do 18 rokov), pretože ide o najzávažnejšiu formu nútenej prostitúcie; naliehavo požaduje prístup nulovej tolerancie založený na prevencii, ochrane obetí a trestnom stíhaní klientov;

19. poukazuje na to, že detská prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie detí sú na vzostupe, a to aj prostredníctvom sociálnych sietí, kde sa často využíva podvod a zastrašovania;

20. upozorňuje na fenomén prostitúcie maloletých, ktorý nie je totožný so sexuálnym obťažovaním a ktorého korene spočívajú v zložitej ekonomickej situácii a nedostatku rodičovskej starostlivosti;

21. zdôrazňuje potrebu účinných opatrení, ktoré umožnia venovať osobitnú pozornosť stiahnutiu neplnoletých osôb vykonávajúcich prostitúciu z tzv. trhu s prostitúciou a zabrániť ich vstupu na tento trh, ako aj zamerať sa na činnosti, ktoré sú v rozpore s cieľom Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho príslušného opčného protokolu;

22. zastáva názor, že kupovanie sexuálnych služieb od osôb vykonávajúcich prostitúciu mladších ako 21 rokov by malo predstavovať trestný čin, pričom poskytovanie takýchto služieb osobami vykonávajúcimi prostitúciu by sa nemalo považovať za trestný čin;

23. upozorňuje na fenomén „sponzorstva“ zahŕňajúci prostitúciu neplnoletých dievčat alebo dievčat, ktoré práve dovŕšili plnoletosť, ako výmenu za luxusný tovar alebo malé množstvo peňazí, ktoré im poskytujú prostriedky na každodenné výdavky alebo výdavky na vzdelávanie;

24. upozorňuje členské štáty na to, že vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri predchádzaní prostitúcii a s tým súvisiacej organizovanej trestnej činnosti, a preto odporúča, aby sa na základných, stredných a vysokých školách viedli v závislosti od veku špecializované vzdelávacie kampane zamerané na zvýšenie informovanosti a prevenciu, a odporúča, aby vzdelávanie k rovnosti bolo základným cieľom procesu vzdelávania u mladých ľudí;

25. upozorňuje na skutočnosť, že reklama sexuálnych služieb v novinách a sociálnych médiách môže predstavovať spôsob podpory obchodovania s ľuďmi a prostitúcie;

26. upriamuje pozornosť na rastúcu úlohu internetu a sociálnych sietí pri získavaní nových a mladých prostitútok prostredníctvom sietí obchodovania s ľuďmi; žiada, aby sa na internete viedli preventívne kampane vzhľadom na zraniteľné skupiny, ktoré sú cieľom týchto sietí obchodovania s ľuďmi;

27. upozorňuje na niektoré účinky, prevažne negatívne, masmediálnej produkcie a pornografie, najmä online, pri vytváraní nepriaznivého obrazu o ženách, čo môže viesť k podnecovaniu znevažovania ľudskej osobnosti žien a k prezentovaniu ich ako tovar; upozorňuje, že sexuálna sloboda sa nesmie vykladať ako povolenie na znevažovanie žien;

28. zdôrazňuje, že normalizácia prostitúcie ovplyvnila predstavu mladých ľudí o sexualite a vzťahoch medzi mužmi a ženami; poznamenáva, že podľa štúdií je prostitúcia nástrojom na kontrolu sexuality mladých ľudí v spoločnosti;

29. zdôrazňuje, že osoby vykonávajúce prostitúciu by sa nemali považovať za páchateľov trestného činu, ako je to v prípade niektorých členských štátov, napríklad Spojeného kráľovstva, Francúzska, Írskej republiky a Chorvátska, a vyzýva všetky členské štáty, aby zrušili represívne právne predpisy proti osobám vykonávajúcim prostitúciu;

30. vyzýva členské štáty, aby upustili od kriminalizácie a trestania osôb vykonávajúcich prostitúciu a vypracovali programy, ktoré osobám vykonávajúcim prostitúciu/osobám pracujúcim v sex-biznise umožnia opustiť toto povolanie, ak si to želajú;

31. je presvedčený, že zníženie dopytu by malo byť súčasťou integrovanej stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi v členských štátoch; domnieva sa, že zníženie dopytu možno dosiahnuť právnymi predpismi, ktoré trestnoprávnu záťaž presúvajú na tých, ktorí platia za sexuálne služby, namiesto tých, ktorí ich predávajú, ako aj zavedením pokút zameraných na to, aby sa prostitúcia stala pre zločinecké organizácie/organizovanú trestnú činnosť menej finančne lukratívna;

32. domnieva sa, že najúčinnejším spôsobom boja proti obchodovaniu so ženami a neplnoletými dievčatami na účely sexuálneho vykorisťovania, ako aj zlepšenia rodovej rovnosti je model vykonávaný vo Švédsku, na Islande a v Nórsku (tzv. severský model), ktorý sa v súčasnosti zvažuje v niekoľkých európskych krajinách, kde trestný čin predstavuje kupovanie sexuálnych služieb a nie služby osôb vykonávajúcich prostitúciu;

33. zdôrazňuje, že prostitúcia je cezhraničným problémom, a preto by členské štáty mali prevziať zodpovednosť za boj proti kupovaniu sexu mimo vlastného územia, a to zavedením opatrení, ktoré sú podobné opatreniam prijatým v Nórsku, kde občania môžu byť stíhaní za nákup sexuálnych služieb v zahraničí;

34. zdôrazňuje, že údaje, ktoré potvrdzujú, že severský model má odstrašujúci účinok na obchodovanie s ľuďmi vo Švédsku, kde sa prostitúcia a obchodovanie so sexom nezvýšili, a že tento model má stále väčšiu podporu obyvateľov, najmä mladých ľudí, čo dokazuje, že právne predpisy priniesli zmenu postoja;

35. zdôrazňuje výsledky nedávnej správy fínskej vlády a vyzýva na úplnú kriminalizáciu kupovania sexuálnych služieb, keďže prístup Fínska, ktorý kriminalizuje nákup sexuálnych služieb od obetí obchodovania s ľuďmi, sa v boji proti obchodovaniu s ľuďmi ukázal ako neúčinný;

36. domnieva sa, že právne predpisy poskytujú príležitosť objasniť prijateľné normy v spoločnosti a vytvoriť spoločnosť, ktorá bude odrážať tieto hodnoty;

37. je presvedčený, že prístup k prostitúcii ako k zákonnej „sexuálnej práci“, dekriminalizácia sexuálneho priemyslu vo všeobecnosti a uzákonenie kupliarstva nie sú riešením na zaistenie bezpečnosti zraniteľných žien a neplnoletých dievčat pred násilím a vykorisťovaním, ale majú opačný účinok a vystavujú ich nebezpečenstvu vyššej úrovne násilia, keď súčasne podnecujú rast trhov s prostitúciou, a teda zvýšenie počtu žien a neplnoletých dievčat, ktoré sú vystavené zneužívaniu;

38. odsudzuje akékoľvek politické snahy alebo rozpravy založené na tom, že prostitúcia môže byť riešením pre migrantky v Európe;

39. vyzýva preto členské štáty, aby polícii a orgánom zodpovedným za priestory, v ktorých sa vykonáva prostitúcia, dali právo vstúpiť do týchto priestorov a vykonať náhodné kontroly v súlade s vnútroštátnym právom;

40. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali nevyhnutné prostriedky a nástroje na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu a na zníženie prostitúcie, lebo porušuje základné práva žien, najmä pokiaľ ide o neplnoleté osoby, a rodovú rovnosť;

41. vyzýva členské štáty, aby smernicu 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV, čo najrýchlejšie transponovali do vnútroštátnych právnych predpisov, najmä so zreteľom na ochranu obetí;

42. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vplyv, ktorý mal doteraz európsky právny rámec určený na odstránenie obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania, aby uskutočnila ďalší prieskum modelov prostitúcie, obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a zvýšenej úrovne sexuálnej turistiky v rámci EÚ, s osobitným zreteľom na maloletých, a podporila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

43. zdôrazňuje, že Komisia by mala pokračovať vo financovaní projektov a programov zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu;

44. vyzýva členské štáty, aby navrhli a vykonávali politiky zamerané na riešenia obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a prostitúcie a zabezpečili, že sa bude podporovať účasť všetkých príslušných strán, napríklad MVO, polície a iných orgánov presadzovania práva a sociálnych a zdravotných služieb, na rozhodovacích procesoch a ich vzájomná spolupráca v tomto smere;

45. uznáva, že prevažná väčšina osôb vykonávajúcich prostitúciu by s ňou chcela skončiť, majú však pocit, že to nedokážu; zdôrazňuje, že tieto osoby potrebujú primeranú podporu, najmä psychologickú a sociálnu pomoc, aby sa mohli vymaniť zo sietí sexuálneho vykorisťovania a s tým často súvisiacej závislosti; navrhuje preto, aby príslušné orgány zaviedli programy, ktoré by príslušným osobám pomohli skončiť s prostitúciou, a to v úzkej spolupráci so zúčastnenými stranami;

46. zdôrazňuje význam primeranej odbornej prípravy zamestnancov policajných útvarov a systému súdnictva všeobecnejším spôsobom, a to pokiaľ ide o rôzne aspekty sexuálneho vykorisťovania vrátane rodového a imigračného hľadiska, a nalieha na členské štáty, aby policajné orgány podnecovali k spolupráci s obeťami a k tomu, že budú obete nabádať na poskytovanie svedectva, a tiež aby podporovali existenciu špecializovaných útvarov v rámci polície a zamestnávali príslušníkov polície ženského pohlavia; zdôrazňuje potrebu súdnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom účinnejšie bojovať proti sieťam obchodovania s ľuďmi v Európe;

47. upozorňuje vnútroštátne orgány na vplyv hospodárskej krízy na rastúci počet žien a neplnoletých dievčat vrátane migrantiek, ktoré sú nútené začať vykonávať prostitúciu, a naliehavo vyzýva tieto orgány, aby im pomohli nájsť alternatívne spôsoby zarábania si na živobytie a podporili bezpečné prostredie pre tých, ktorí naďalej pracujú v oblasti prostitúcie;

48. zdôrazňuje, že ekonomické problémy a chudoba sú hlavnými príčinami prostitúcie mladých žien a neplnoletých dievčat a že stratégie predchádzania s rodovým hľadiskom, vnútroštátne a celoeurópske kampane osobitne zamerané na komunity vylúčené zo spoločnosti, ako aj na tie, ktoré sú čoraz zraniteľnejšie (napr. osoby so zdravotným postihnutím a mládež v rámci systému ochrany detí), opatrenia na zníženie chudoby a zvýšenie informovanosti zamerané na stranu platiacu za sex aj stranu poskytujúcu sex a výmena najlepších postupov sú kľúčom k boju proti sexuálnemu vykorisťovaniu žien a neplnoletých dievčat, najmä medzi migrantkami; odporúča Komisii, aby stanovila „európsky týždeň boja proti obchodovaniu s ľuďmi“;

49. zdôrazňuje, že sociálne vylúčenie je kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k väčšej zraniteľnosti znevýhodnených žien a neplnoletých dievčat v rámci obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje tiež, že hospodárska a sociálna kríza viedla k nezamestnanosti, čoho dôsledkom je často to, že najzraniteľnejšie ženy vrátane tých z vyššej spoločenskej triedy, začnú vykonávať prostitúciu/sex za peniaze, aby sa vymanili z chudoby a sociálneho vylúčenia; vyzýva členské štáty, aby riešili dané sociálne problémy, ktoré nútia mužov, ženy a deti vykonávať prostitúciu;

50. naliehavo vyzýva členské štáty, aby financovali organizácie pracujúce na mieste z prostriedkov na stratégie v oblasti podpory a zanechania prostitúcie, poskytovali inovatívne sociálne služby obetiam obchodovania s ľuďmi alebo sexuálneho vykorisťovania vrátane migrantov a osôb bez dokladov, posúdiac ich individuálne potreby a riziká s cieľom zabezpečiť primeranú pomoc a ochranu, a aby vykonávali politiky – pri celostnom prístupe a prostredníctvom rôznych policajných, imigračných, zdravotníckych a vzdelávacích služieb – zamerané na pomoc zraniteľným ženám a neplnoletým osobám, aby zanechali prostitúciu, čím sa zabezpečí, že takéto programy budú mať právny základ a finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje význam psychologického poradenstva a potrebu opätovného začlenenia obetí sexuálneho vykorisťovania do spoločnosti; poukazuje na to, že ide dlhodobý proces, a požaduje vypracovanie životného plánu, ktorý bude pre bývalé prostitútky prestavovať dôveryhodnú a realizovateľnú alternatívu;

51. zdôrazňuje, že na posúdenie toho, ktorý model je najúčinnejší z hľadiska boja proti obchodovaniu so ženami a s neplnoletými dievčatami na sexuálne vykorisťovanie, je potrebných viac analytických a štatistických dôkazov;

52. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili pozitívne aj negatívne účinky kriminalizácie kupovania sexuálnych služieb na zníženie prostitúcie a obchodovania s ľuďmi;

53. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v krajinách pôvodu osôb, ktoré vykonávajú prostitúciu v dôsledku obchodovania s ľuďmi, rozvíjali politiky predchádzania s rodovým hľadiskom zamerané na osoby, ktoré platia za sex, ako aj na ženy a neplnoleté osoby, a to prostredníctvom sankcií, informačných kampaní a vzdelávania;

54. žiada EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré budú odrádzať od sexuálnej turistiky vnútri EÚ aj mimo nej;

55. žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prijala opatrenia, ktoré zabránia vykonávaniu prostitúcie v oblastiach konfliktu, kde sú prítomné ozbrojené sily EÚ;

56. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 260, 29.10.2003, s. 4.
• [2]  Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92.
• [3]  Ú. v. ES C 150, 19.5.1997, s. 38.
• [4]  Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 55.
• [5]  Ú. v. ES C 339, 10.11.1997, s. 420.
• [6]  Ú. v. ES C 358, 24.11.1997, s. 37.
• [7]  Ú. v. ES C 14, 19.1.1998, s. 19.
• [8]  Ú. v. EÚ C 193, 17.8.2006, s. 126.
• [9]  Ú. v. ES C 98, 9.4.1999, s. 267.
• [10]  Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 203.
• [11]  Ú. v. ES C 040, 7.2.2001, s. 20.
• [12]  Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 41.
• [13]  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.
• [14]  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 307.
• [15]  Ú. v. ES C 67, 1.3.2001, s. 304.
• [16]  Ú. v. ES C 53, 28.2.2002, s. 114.
• [17]  Ú. v. EÚ C 287, 24.11.2006, s. 18.
• [18]  Ú. v. EÚ C 288, 25.11.2006, s. 16.
• [19]  Ú. v. EÚ C 291, 30.11.2006, s. 292.
• [20]  Ú. v. EÚ C 285, 21.10.2010, s. 53.
• [21]  Ú. v. EÚ C 296, 2.10.2012, s. 26.
• [22]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.
• [23]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
• [24]  Osobitná spravodajkyňa OSN pre otázky obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, Sigma Huda vo svojej správe z roku 2006 zdôraznila priamy vplyv politík týkajúcich sa prostitúcie na rozsah obchodovania s ľuďmi.
• [25]  Spoločná správa mesta Amsterdam a holandského ministerstva spravodlivosti, v ktorej sa uvádza, že v polovici podnikov v oblasti prostitúcie, ktoré musia mať povolenie, má jeden alebo viacerí manažéri záznam v trestnom registri.
• [26]  Na tejto adrese je uvedených niekoľko štúdií týkajúcich sa tých, ktorí si kupujú sex: http://www.womenlobby.org/spip.php?article1948&lang=en.
• [27]  Farley, M., Violence against women and post-traumatic stress syndrome (Násilie páchané na ženách a posttraumatický stresový syndróm, Women and Health, 1998; Damant, D. et al., Trajectoires d’entrée en prostitution: violence, toxicomanie et criminalité, Le Journal International de Victimologie, č. 3, apríl 2005.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Prostitúcia je jav, ktorý je ťažké kvantifikovať, lebo je nezákonná vo väčšine členských štátov. Podľa správy nadácie Fondation Scelles z roku 2012 má prostitúcia celosvetový rozmer a je do nej zapojených okolo 40 – 42 miliónov osôb, z ktorých 90 % je závislých od kupliarov. Vôbec prvá správa Eurostatu s oficiálnymi údajmi týkajúcimi sa prostitúcie bola uverejnená v apríli 2013[1]. Bola zameraná na obchodovanie s ľuďmi v EÚ od roku 2008 do roku 2010.

Isté však je, že prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie sú určite rodové problémy, pričom ženy a dievčatá predávajú svoje telá buď dobrovoľne, alebo násilím mužom, ktorí za túto službu platia. Okrem toho väčšina osôb, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania, sú ženy a dievčatá.

Forma násilia páchaného na ženách a porušenie ľudskej dôstojnosti a rodovej rovnosti

Prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie žien a dievčat sú formy násilia a ako také sú prekážkami rovnosti mužov a žien. Prakticky všetci, ktorí si kupujú sexuálne služby, sú muži. Vykorisťovanie v sexuálnom priemysle je príčinou aj dôsledkom rodovej nerovnosti a udržiavajú názor, že telá žien a dievčat sú na predaj.

Prostitúcia je veľmi zreteľné a absolútne hrozné porušenie ľudskej dôstojnosti. Keďže ľudská dôstojnosť sa výslovne uvádza v Charte základných práv EÚ, Európsky parlament má povinnosť podávať správy o prostitúcii v EÚ a hľadať spôsoby, ktorými možno v tejto súvislosti posilniť rodovú rovnosť a ľudské práva.

Priame prepojenie s obchodovaním s ľuďmi a organizovanou trestnou činnosťou

Prostitúcia v Európskej únie a na celom svete priamo súvisí s obchodovaním so ženami a dievčatami. Šesťdesiatdva percent žien, s ktorými sa obchoduje, sú obeťami sexuálneho vykorisťovania.

Stále väčší počet žien a dievčat je predmetom obchodovania nielen z krajín mimo Únie, ale aj z niektorých členských štátov (napr. Rumunska a Bulharska) do iných častí Európskej únie. EÚ preto musí urýchlene riešiť toto obchodovanie z východu na západ a prijať dôrazné opatrenia na boj proti tejto osobitnej forme násilia páchaného na ženách.

Prostitúcia je významný faktor v organizovanom zločine, pred ktorým sú už len drogy, pokiaľ ide o ich rozsah, dosah a výšku finančných prostriedkov, ktoré sú do toho zapojené. Podľa internetovej stránky Havocscope[2] sa celosvetový ročný príjem z prostitúcie odhaduje približne vo výške 186 miliárd dolárov.

Keďže prostitúcia je v takom veľkom rozsahu v podstate riadená organizovanou trestnou činnosťou, pričom funguje ako trh s dopytom podporujúcim ponuku, orgány presadzovania práva v EÚ musia prijať dôrazné a primerané opatrenia, aby vypátrali páchateľov trestnej činnosti a zároveň chránili obete, osoby vykonávajúce prostitúciu a ženy a dievčatá, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania. Samostatná, ale súvisiaca a vec, ktorá si tiež vyžaduje pozornosť, je prostitúcia cez internet, ktorá je na vzostupe a v niektorých prípadoch súvisí s internetovými stránkami ponúkajúcimi pornografiu.

Ekonomické donútenie

Zúfalá finančná situácia tiež môže viesť ženy k prostitúcii. Súčasná finančná kríza si vyberá svoju daň, keďže ženy (najmä osamelé matky) čoraz viac začínajú vykonávať prostitúciu vo svojich krajinách alebo prichádzajú z chudobnejších krajín na juhu Európskej únie vykonávať prostitúciu na sever. Prostitúcia preto súvisí s rodovou rovnosťou, keďže priamo súvisí s úlohou a miestom ženy v spoločnosti, s jej prístupom na trh práce, k rozhodovaniu, k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu a k možnostiam, ktoré sú im ponúkané vzhľadom na štrukturálnu rodovú nerovnosť.

Dva rozdielne prístupy k prostitúcii a sexuálnemu vykorisťovaniu v Európe

Otázku prostitúcie a rodovej rovnosti komplikuje skutočnosť, že existujú dva súperiace modely spôsobu riešenia problému. Prvý model považuje prostitúciu za porušovanie práv žien a za prostriedok udržiavania rodovej nerovnosti. Zodpovedajúci legislatívny postup je abolicionistický a kriminalizuje činnosti súvisiace s prostitúciou, niekedy aj kupovanie sexuálnych služieb, pričom prostitúcia samotná nie je nezákonná. Druhý model tvrdí, že samotná prostitúcia podporuje rodovú rovnosť tým, že podporuje právo žien rozhodovať o tom, čo chcú robiť so svojím telom. Zástancovia tohto modelu tvrdia, že prostitúcia je len ďalšia forma práce a že najlepším spôsobom ochrany žien pri vykonávaní prostitúcie je zlepšiť ich „pracovné podmienky“ a profesionalizovať prostitúciu ako „sexuálnu prácu“. Podľa tohto regulacionistického modelu sú preto prostitúcia a súvisiace činnosti zákonné a regulované a ženy si môžu najímať manažérov, známych aj ako pasákov. Vykonávanie prostitúcie a sprostredkovávanie obvyklých činností alebo akákoľvek ich legalizácia by sa však mohli považovať za legalizáciu sexuálneho otroctva a rodovej nerovnosti žien.

V Európskej únii, samozrejme, existujú obidva modely. Kupliarstvo je zákonné v niektorých členských štátoch vrátane Holandska, Nemecka, Rakúska a Dánska, kým osoby vykonávajúce prostitúciu alebo niektoré súvisiace činnosti (ako kupliarstvo) sú kriminalizované alebo čiastočne kriminalizované okrem iných krajín v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Írskej republike. Proti rodovej nerovnosti a sexuálnej podriadenosti sa však nedá účinne bojovať, ak sa predpokladá rodová rovnosť v činnostiach v sexuálnom priemysle, ktorá neexistuje[3].

Ak sú prostitúcia a kupliarstvo zákonné, existuje stále viac dôkazov, ktoré poukazujú na nedostatky tohto systému. Nemecká vláda v roku 2007 pripustila, že zákon na legalizáciu prostitúcie znížil trestnú činnosť a že tretina nemeckých prokurátorov uviedla, že legalizácia prostitúcie „ich prácu v oblasti trestného stíhania obchodovania s ľuďmi a kupliarstva ešte viac skomplikovala“[4]. V Holandsku starosta Amsterdamu v roku 2003 konštatoval, že legalizáciou prostitúcie sa nepodarilo zabrániť obchodovaniu s ľuďmi, a vyjadril sa, že „sa zdá nemožné vytvoriť bezpečnú a kontrolovateľnú zónu, ktorá by sa nedala zneužiť organizovaným zločinom“. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu je Holandsko teraz najvýznamnejším miestom určenia obetí obchodovania s ľuďmi.

Účinnosť severského modelu

Vzhľadom na presvedčivé a stále jasnejšie dôkazy o tom, že uzákonenie prostitúcie a kupliarstva ničím neprispievajú na podporu rodovej rovnosti ani na zníženie obchodovania s ľuďmi, táto správa dospela k záveru, že podstatným rozdielom medzi dvomi uvedenými modelmi rodovej rovnosti je to, že považovať prostitúciu jednoducho za „prácu“ pomáha udržať ženskú prostitúciu. Názor, že prostitúcia porušuje ľudské práva žien, pomáha tomu, aby ženy prostitúciu nevykonávali.

Skúsenosti vo Švédsku, Fínsku a Nórsku, ktoré nie je členskou krajinou EÚ, v ktorých funguje severský model riešenia prostitúcie, podporujú tento názor. Švédsko zmenilo svoje zákony týkajúce sa prostitúcie v roku 1999 s cieľom zakázať kupovanie sexu a nekriminalizovať osoby vykonávajúce prostitúciu. Inými slovami, trestného činu sa dopúšťa osoba kupujúca si sex – v skutočnosti vždy muž –, a nie žena, ktorá vykonáva prostitúciu. Švédsko zaviedlo tento zákon ako súčasť všeobecnej iniciatívy na odstránenie všetkých prekážok rovnosti žien vo Švédsku.

Účinok tohto právneho predpisu vo Švédsku bol dramatický. Počet osôb vykonávajúcich prostitúciu vo Švédsku je jedna desatina ich počtu v susednom Dánsku, v ktorom je kupovanie sexu zákonné a ktoré má menej obyvateľov. Zákon tiež zmenil názor verejnosti. V roku 1996 bolo 45 % žien a 20 % mužov za kriminalizáciu mužov kupujúcich sex. V roku 2008 bolo za zákon 79 % žien a 60 % mužov. Švédska polícia okrem toho potvrdzuje, že severský model má odstrašujúci účinok na obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania.

Dôkazy o účinnosti severského modelu v znižovaní prostitúcie a obchodovania so ženami a dievčatami, a tým podpory rodovej rovnosti, stále pribúdajú. Zatiaľ v krajinách, kde je kupliarstvo zákonné, majú problémy v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi a organizovaným zločinom, keďže súvisia s prostitúciou. Táto správa preto podporuje severský model a naliehavo vyzýva vlády v tých členských štátoch, ktoré riešia prostitúciu iným spôsobom, aby preskúmali svoje právne predpisy s ohľadom na úspechy dosiahnuté vo Švédsku a iných krajinách, ktoré prijali severský model. Takéto opatrenia by priniesli významný pokrok pre rodovú rovnosť v Európskej únii.

Táto správa nie je zameraná proti ženám, ktoré vykonávajú prostitúciu. Je proti prostitúcii, ale je na strane žien, ktoré prostitúciu vykonávajú. Táto správa tým, že odporúča, aby sa za vinníka považoval skôr kupujúci – muž, ktorý si kupuje sex – ako ženská prostitútka, predstavuje ďalší krok na ceste k úplnej rodovej rovnosti v celej Európskej únii.

• [1] 
• [2]  Pozri na: http://www.havocscope.com/tag/prostitution/.
• [3]  www.equalitynow.org/sites/default/files/Nordic_Model_EN.pdf.
• [4]  Pozri tiež článok v časopise Der Spiegel z 30. mája 2013: http://www.spiegel.de/international/germany/human-trafficking-persists-despite-legality-of-prostitution-in-germany-a-902533.html.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

ktoré predkladajú Angelika Niebler, Christa Klass a Astrid Lulling

Iniciatívna správa chce zakázať každú formu prostitúcie. Domnievame sa však, že sa musí rozlišovať medzi nútenou prostitúciou a legálnou prostitúciou, ako je to stanovené aj v právnych predpisoch Spoločenstva.

V niektorých členských štátoch EÚ sa uznáva dobrovoľné vykonávanie prostitúcie ako samostatná zárobková činnosť. Podlieha teda povinnosti platiť dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia. Osoba, ktorá legálne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako prostitútka, musí dodržiavať ďalšie právne povinnosti (napr. v oblasti pracovného práva a práva na pobyt a v súvislosti s ohlásením živnosti príslušným úradom). Otázka, ako sa bude posudzovať dobrovoľná prostitúcia, by sa mala ponechať na jednotlivé členské štáty.

Nútená prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi predstavujú naopak cezhraničný problém, ktorý nemôže vyriešiť žiaden členský štát sám. Členské štáty musia oveľa užšie spolupracovať, aby bolo možné bojovať proti nútenej prostitúcii, obchodovaniu s ľuďmi a organizovanej trestnej činnosti. Zákaz poskytovania sexuálnych služieb len v niektorých členských štátoch má za následok, že tieto služby sú vo väčšej miere ponúkané v susediacich štátoch, ktoré pasákov trestne nestíhajú. V tejto správe, pre ktorú je spravodajkyňou Mary Honeyball, sa vzhľadom na túto problematiku nútenej prostitúcie poskytujú cenné podnety pre členské štáty.

Proti nútenej prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi sa musí bojovať všetkými prostriedkami. Od toho však treba odlíšiť dobrovoľnú prostitúciu.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

ktoré predkladajú Ulrike Lunacek, Marije Cornelissen, Inaki Irazabalbeitia, Raul Romeva a Sophia In’t Veld

Obchodovanie s ľuďmi, najmä ženami a deťmi, na účely sexuálneho vykorisťovania, nazývané tiež nútená prostitúcia, je poručením ľudskej dôstojnosti a je v rozpore so zásadami Charty základných práv Európskej únie. V apríli 2013 iba šesť členských štátov oznámilo úplnú transpozíciu smernice EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorej lehota na vykonávanie uplynula 6. apríla 2013.

V správe sa nerozlišuje medzi nútenou prostitúciou a prostitúciou vyplývajúcou z osobného rozhodnutia. Detská prostitúcia však nemôže byť nikdy dobrovoľná, pretože deti nemajú schopnosť „súhlasiť“ s prostitúciou.

Politiky, ktorých cieľom je urobiť prostitúciu neviditeľnou a ktoré vylučujú prostitútky/osoby pracujúce v sex-biznise z verejných miest, prispievajú k stigme, sociálnemu vylúčeniu a zraniteľnosti. Všetky členské štáty EÚ by mali upustiť od kriminalizácie prostitúcie a trestania osôb pracujúcich v sex-biznise alebo od postavenia sexuálnej práce mimo zákon, pričom by týmto osobám mali poskytnúť prístup k právam sociálneho zabezpečenia a vypracovať programy, ktoré im pomôžu odísť zo svojho zamestnania, ak si to želajú.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (3.12.2013)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k sexuálnemu vykorisťovaniu a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť
(2013/2103(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Corina Creţu

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že základnými príčinami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania sú nerovnosť medzi mužmi a ženami a chudoba sprevádzaná etnickými a ďalšími sociálno-ekonomickými nerovnosťami, ako aj ozbrojené konflikty, a že najčastejšími obeťami sú ženy a deti, ktoré majú nižšie sociálno-ekonomické postavenie;

2.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať najohrozenejším skupinám obyvateľstva, ako sú dievčatá, deti so zdravotným postihnutím a príslušníčky menšín;

3.  poukazuje na to, že korupcia je dôležitým faktorom, ktorý uľahčuje a podporuje obchodovanie s ľuďmi;

4.  podotýka, že sexuálne vykorisťovanie je formou násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktoré páchajú najmä muži najmä na ženách, a preto zdôrazňuje, že k zníženiu výskytu týchto mimoriadne závažných prípadov porušovania ľudských práv je mimoriadne dôležité odstrániť všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách a tomuto násiliu predchádzať;

5.  vyzýva EÚ, medzinárodné organizácie, národné vlády a ostatné príslušné strany, aby na úrovni EÚ spolupracovali na vytvorení spoločného rámca opatrení týkajúcich sa boja proti hlavným príčinám, kriminalizácii (vrátane trestnosti v prípade kupovania sexuálnych služieb), sankcií a lepšej cezhraničnej spolupráce na ochranu pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním;

6.  zdôrazňuje, že pri vypracúvaní vnútroštátnych politík a stratégií pre súdnu pomoc je potrebné v rozvojových krajinách, ako aj vo všetkých krajinách, kde sa uskutočňuje obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie, zohľadňovať strach zo stigmatizácie, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom efektívnych právnych služieb, ktorým môžu byť prípady zneužívania hlásené, a to najmä v čase humanitárnych kríz.

7.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali opatrenia s cieľom skoncovať so sexuálnou turistikou smerujúcou z členských štátov EÚ do ostatných krajín;

8.  zdôrazňuje, že činnosti zamerané na boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a prostitúcii by sa mali v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 a rezolúciou č. 1820 z 19. júna 2008 zamerať na oblasti postihnuté vojnou;

9.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby odradzovali od dopytu po vykorisťovaní prostredníctvom prostitúcie a obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	2.12.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ricardo Cortés Lastra, Charles Goerens, Filip Kaczmarek, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Jean Roatta, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Patrice Tirolien
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emer Costello, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Fiona Hall, Eduard Kukan, Bart Staes, Jan Zahradil
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Fabrizio Bertot, Tanja Fajon, Miroslav Mikolášik

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	14 2 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Krisztina Morvai, Angelika Niebler, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Marina Yannakoudakis, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Anne Delvaux, Iñaki Irazabalbeitia Fernández, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Angelika Werthmann
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Michael Cashman