SPRÁVA s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám

31.1.2014 - (2013/2004(INL))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Antonyia Parvanova
(Podnet – článok 42 rokovacieho poriadku)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-010 (PDF - 131 KB)
• 001-010 (DOC - 213 KB)
• 011-018 (PDF - 114 KB)
• 011-018 (DOC - 195 KB)
• 019-019 (PDF - 94 KB)
• 019-019 (DOC - 147 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám

(2013/2004(INL))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 23, 24 a 25,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ[1] a uznesenie zo 14. júna 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov[2],

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2009 o kampani Povedz NIE násiliu voči ženám[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách[4],

–   so zreteľom na svoju správu z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o vraždení žien v Mexiku a Strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu[7],

–   so zreteľom na dokument Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorý Komisia predložila 21. septembra 2010,

–   so zreteľom na akčný plán Komisie na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

–   so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

–   so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o odstránení násilia na ženách,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV[8],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012 s názvom Odstránenie domáceho násilia voči ženám[9],

–   so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–   so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 dňa 18. decembra 1979,

–   so zreteľom na ustanovenia z právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–   so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993, prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104),

–   so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN: z 12. decembra 1997 s názvom „Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách“ (A/RES/52/86), z 18. decembra 2002 s názvom „Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti“ (A/RES/57/179), z 22. decembra 2003 s názvom „Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách“ (A/RES/58/147) a z 5. marca 2013 s názvom Zintenzívnenie celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov (A/RES/67/146),

–   so zreteľom na správy osobitných spravodajcov Vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí voči ženám a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s Pekinskou akčnou platformou[10], z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)[11] a z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking + 15[12],

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (A/RES/61/143) a na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–   so zreteľom na závery 57. zasadnutia Komisie pre postavenie žien o odstránení a prevencii všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–   so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN Rashidy Manjooovej zo 16. mája 2012 o násilí páchanom na ženách, jeho príčinách a dôsledkoch,

–   so zreteľom na článok 5 Madridského medzinárodného akčného plánu pre oblasť starnutia,

–   so zreteľom na posudzovanie európskej pridanej hodnoty[13],

–   so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0075/2014),

A. keďže v smernici 2012/29/EÚ[14], ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, je rodovo motivované násilie definované ako násilie, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia; keďže toto násilie môže obeti spôsobiť telesnú, sexuálnu, emocionálnu alebo psychickú ujmu alebo majetkovú škodu, je formou diskriminácie a porušenia základných slobôd obete a zahŕňa násilie páchané blízkou osobou, sexuálne násilné (vrátane znásilnenia a napadnutia alebo obťažovania so sexuálnou motiváciou), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a rôzne formy škodlivých praktík, ako sú nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a takzvané „trestné činy spáchané v mene cti“;

B.  keďže rodovo motivované násilie sa týka obetí a páchateľov každého veku, vzdelania, príjmov a spoločenského postavenia a je spojené s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi, ako aj s predstavami a správaním založeným na stereotypoch v našej spoločnosti, proti ktorým treba bojovať v najskorších fázach s cieľom zmeniť postoje;

C. keďže ženy sú stále častejšie vystavené násiliu zo strany manželov, partnerov a bývalých manželov alebo bývalých partnerov; keďže v niektorých krajinách sa počet obetí prudko zvýšil a spôsobené následky sú čoraz vážnejšie, ba vedú dokonca k úmrtiam, a podľa štatistík počet zabitých žien predstavuje rastúci podiel v celkovom počte vrážd;

D. keďže štatistické prieskumy v niektorých krajinách ukazujú, že hoci sa nezvyšuje celkový počet vrážd, stále stúpa podiel zavraždených žien v celkovom počte, čo svedčí o rastúcom násilí voči ženám;

E.  keďže extrémna chudoba zvyšuje riziko násilia a iných foriem vykorisťovania, ktoré bránia ženám, aby sa v plnej miere zapájali do všetkých oblastí života a dosiahli rodovú rovnosť;

F.  keďže zvyšovanie nezávislosti žien a ich zapojenie do hospodárskeho a sociálneho života znižuje ich zraniteľnosť a rodovo motivované násilie;

G. keďže prednedávnom sa objavili nové stereotypy a formy diskriminácie a násilia v dôsledku zvýšeného používania internetových sociálnych sietí, ako je nepatričné nadväzovanie kontaktov na sexuálne účely (grooming), zamerané najmä na mladistvých;

H. keďže medzi mladšou generáciou pretrvávajú zaujaté „sexistické“ postoje k rodovým úlohám; keďže rovesníci a zvyšok spoločnosti stále obviňujú a stigmatizujú mladé ženy, ktoré sa stali obeťami násilia;

I.   keďže násilie je traumatická skúsenosť pre každého muža, ženu alebo dieťa, ale rodovo motivovaného násilia sa dopúšťajú oveľa častejšie muži voči ženám a dievčatám a takéto násilie odzrkadľuje a prehlbuje nerovnosti medzi mužmi a ženami a ohrozuje zdravie, dôstojnosť, bezpečnosť a nezávislosť jeho obetí;

J.   keďže je potrebné brať do úvahy deti, ktoré zažili násilie voči blízkemu príbuznému, a poskytnúť im potrebnú psychologickú a sociálnu starostlivosť a keďže deťom, ktoré boli svedkami násilia, hrozí veľké riziko problémov v citoch a vzťahoch;

K. keďže ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu vzhľadom na vysoké riziko druhotnej a opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím;

L.  keďže ženy a deti, ktoré zažili násilie, potrebujú špeciálne azylové domy s primeranými zdravotnými službami, právnou pomocou a psychologickým poradenstvom a terapiou; keďže členské štáty by mali azylovým domom pre ženy poskytovať primerané financie;

M. keďže násilie, ktoré páchajú muži voči ženám, mení postavenie žien v spoločnosti a ich sebaurčenie, pokiaľ ide o ich zdravie, prístup k zamestnaniu a vzdelaniu, začlenenie do spoločenských a kultúrnych činností, ekonomickú nezávislosť, účasť na verejnom a politickom živote a rozhodovaní, ale aj vzťahy s mužmi a sebaúctu;

N. keďže násilie voči ženám môže spôsobiť vážnu fyzickú a psychickú ujmu, poškodiť celkové zdravie žien a dievčat vrátane ich reprodukčného a sexuálneho zdravia a v niektorých prípadoch vedie k smrti (tzv. feminicída);

O. keďže od útleho veku sú potrebné vzdelávanie a príprava v oblasti boja proti násiliu voči ženám a proti rodovo motivovanému násiliu všeobecne, keďže mladých ľudí vedú k tomu, aby sa k svojim partnerom správali s rešpektom bez ohľadu na ich pohlavie a aby si uvedomovali zásadu rovnosti;

P.  keďže násilie voči ženám nadobúda čoraz neprípustnejšie podoby vrátane členstva žien v skupinách, ktoré organizujú obchodovanie so ženami na účely sexuálneho vykorisťovania;

Q. keďže v štúdiách o násilí voči ženám sa odhaduje, že jedna pätina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe zažila aspoň raz v živote v dospelosti telesné násilie a viac než jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily[15];

R.  keďže podľa posudzovania európskej pridanej hodnoty sa ročné náklady EÚ na rodovo motivované násilie voči ženám odhadujú na 228 miliárd EUR za rok 2011 (t. j 1,8 % HDP EÚ), z čoho 45 miliárd EUR ročne pripadá na verejné a štátne služby a 24 miliárd EUR na ušlý hospodársky výkon;

S.  keďže Agentúra pre základné práva uverejnila v marci 2013 niektoré predbežné výsledky svojho európskeho prieskumu násilia páchaného voči ženám, ktoré okrem iného ukazujú, že: štyri z piatich žien, ktoré sa stali obeťami najzávažnejších násilných trestných činov spáchaných inými ľuďmi než ich partnermi, nevyhľadali žiadnu službu, napríklad zdravotnícke zariadenie, sociálne služby alebo pomoc obetiam; ženy, ktoré vyhľadali pomoc, sa najčastejšie obrátili na zdravotnícke zariadenie, čo poukazuje na skutočnosť, že je potrebné zaistiť, aby na potreby obetí násilia reagovali profesionálni zdravotníci; dve z piatich žien nevedeli o tom, že existujú právne predpisy a politické iniciatívy na ich ochranu v prípade domáceho násilia, a polovica žien nevedela o žiadnych preventívnych právnych predpisoch alebo iniciatívach;

T.  keďže Komisia v Stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 zdôraznila, že rodovo motivované násilie je jedným z hlavných problémov, ktorý je potrebné riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti;

U. keďže právny rámec vymedzený v Lisabonskej zmluve ponúka nové možnosti zintenzívnenia spolupráce v oblasti trestnoprávnej politiky na úrovni EÚ, keď inštitúciám a členským štátom umožňuje spolupracovať na pevných základoch pri vytváraní spoločnej právnej kultúry EÚ a bojovať proti všetkým druhom násilia voči ženám a proti ich diskriminácii, pričom rešpektuje vnútroštátne právne systémy a tradície , ale ich nenahrádza;

V. keďže dôležitou súčasťou efektívnej preventívnej stratégie je zvyšovanie informovanosti a mobilizácia, okrem iného prostredníctvom médií a sociálnych médií;

W. keďže násilie voči ženám neodstráni žiadny individuálny zásah, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych, zdravotníckych a ďalších opatrení v oblasti služieb môže významne zvýšiť informovanosť a obmedziť násilie a jeho následky;

X. keďže šesť neoddeliteľných cieľov tvoriacich základ všetkých opatrení na boj proti násiliu voči ženám sú politika, prevencia, ochrana, trestné stíhanie, poskytovanie pomoci a partnerstvo;

Y. keďže je potrebné zvýšiť opatrenia proti odvetviu, ktoré považuje mladé dievčatá a ženy za sexuálne objekty;

Z.  keďže ženy v Únii nie sú rovnako chránené voči mužskému násiliu v dôsledku odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch – okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsah pôsobnosti právnych predpisov – preto sú voči takému násiliu zraniteľné;

AA.     keďže v dôsledku faktorov, akými sú rasa, etnický pôvod, náboženstvo alebo presvedčenie, zdravotný stav, občiansky stav, bývanie, prisťahovalecký štatút, vek, zdravotné postihnutie, spoločenská trieda, sexuálna orientácia a rodová identita, môžu mať ženy špecifické potreby a môžu byť vystavené viacnásobnej diskriminácii;

AB.     keďže v mnohých prípadoch ženy nepodávajú žaloby proti činom rodovo motivovaného násilia z dôvodov, ktoré sú zložité a rôznorodé a zahŕňajú psychologické, hospodárske, sociálne a kultúrne faktory, a možno aj pre nedostatok dôvery v schopnosť polície, právny systém a sociálne a zdravotné služby poskytnúť im konkrétnu pomoc; keďže v niektorých prípadoch úrady pokladajú rodovo motivované násilie za rodinný problém, ktorý sa ako taký môže vyriešiť v rodine;

AC.     keďže politika reprodukčného zdravia by mala byť základom tejto diskusie;

AD.     keďže je nevyhnutné zhromaždiť porovnateľné rozčlenené kvalitatívne a kvantitatívne údaje týkajúce sa všetkých stránok problému s cieľom pochopiť skutočný rozsah násilia páchaného na ženách v Únii a vypracovať na základe toho účinné politiky;

AE.     keďže zamietnutie návrhu Komisie Európskym parlamentom z 12. decembra 2012 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskej štatistike o vnímaní bezpečnosti v súvislosti z trestnou činnosťou[16] poukazuje na potrebu nového návrhu na právny predpis EÚ, ktorým by sa zaviedol jednotný systém zhromažďovania štatistických údajov o násilí voči ženám v členských štátoch, a keďže Rada vo svojich záveroch z decembra 2012 požadovala zlepšenie zhromažďovania a šírenia porovnateľných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov týkajúcich sa všetkých foriem násilia páchanom voči ženám na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

AF.     keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje z medzinárodného hľadiska porušovanie ľudských práv a formu mučenia dievčat a žien a odráža hlboko zakorenenú nerovnosť medzi pohlaviami; keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien, takmer vždy sa vykonáva u maloletých a predstavuje porušovanie práv detí;

AG.     keďže prostitúcia sa čoraz častejšie vníma ako druh násilia voči ženám v dôsledku vplyvu, ktorý má na ich osobnosť, telesné a duševné zdravie a možnosti mať deti, predovšetkým v prípadoch nútenej prostitúcie a obchodovania so ženami na účely prostitúcie;

AH.     keďže na území Európskej únie narastá nebezpečný trend zabíjania v mene cti, ktorý najviac postihuje mladé dievčatá;

AI. keďže sa na medzinárodnej úrovni uznáva, že zneužívanie starších osôb je porušením ľudských práv starších žien, ako aj to, že je potrebné predchádzať zneužívaniu starších osôb vo všetkých krajinách EÚ a bojovať proti nemu;

AJ. keďže prijatie usmernení EÚ o násilí páchanom voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám diskriminácie voči nim, ako aj osobitná kapitola o ochrane žien pred rodovo podmieneným násilím v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv sú prejavom jasnej politickej vôle EÚ pristupovať k právam žien ako k priorite a prijať dlhodobé opatrenia v tejto oblasti; keďže súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími rozmermi v politikách týkajúcich sa ľudských práv môže niekedy odhaliť rozdiely medzi rétorikou a správaním;

AK.    keďže podľa správ Komisie a Amnesty International sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov týka státisícov žien a dievčat v Európe a zvyčajne sa uvádza počet 500 000 obetí; keďže rozdiely medzi zákonnými ustanoveniami v členských štátoch majú za následok jav, ktorý sa nazýva tzv. cezhraničný turizmus v rámci EÚ s cieľom mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

AL.     keďže je naďalej nutné, aby EÚ spolupracovala s tretími krajinami na odstraňovaní praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov; keďže tie členským štáty a tretie krajiny, ktorých vnútroštátne právne predpisy považujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov za trestný čin, by mali podľa týchto právnych predpisov aj konať;

1.  žiada, aby Komisia do konca roka 2014 na základe článku 84 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila návrh, v ktorom sa stanovujú opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti prevencie násilia páchanému voči ženám a dievčatám v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe;

2.  žiada Komisiu, aby predložila revidovaný návrh nariadenia o európskej štatistike, ktorý by sa zameriaval na násilné trestné činy akéhokoľvek druhu spáchané na ženách a zahŕňal jednotný systém zhromažďovania štatistických údajov o rodovo motivovanom násilí v členských štátoch;

3.  žiada Radu o aktiváciu premosťovacej doložky prijatím jednomyseľného rozhodnutia, v ktorom sa definuje násilie voči ženám a dievčatám (a ostatné formy rodovo motivovaného násilia) ako oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  žiada Komisiu, aby po vyhodnotení možných dôsledkov a pridanej hodnoty pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách podporila ratifikácie na vnútroštátnej úrovni a začala proces pristúpenia;

5.  žiada Komisiu, aby predložila stratégiu EÚ a akčný plán na boj proti všetkým formám násilia páchaného voči ženám a dievčatám, ako je stanovené v akčnom pláne z roku 2010, ktorým sa implementuje Štokholmský program, s cieľom chrániť integritu žien, rovnosť (článok 2 Zmluvy o EÚ), a blaho (článok 3 ods. 1 Zmluvy o EÚ) konkrétne a účinne v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pričom by mala klásť osobitný dôraz na informovanie žien o ich právach a na informovanie mužov a chlapcov (od útleho veku) o potrebe rešpektovať telesnú a duševnú integritu žien, aby sa takémuto násiliu predchádzalo, mala by klásť dôraz na potrebu primeranej odbornej prípravy policajných a justičných zložiek, pokiaľ ide o prístup v osobitných prípadoch rodovo motivovaného násilia, a mala by nabádať členské štáty na to, aby prijali opatrenia, pomocou ktorých by si obete násilia dokázali prebudovať život a nadobudli by sebadôveru, aby sa v budúcnosti dokázali chrániť pred zraniteľnosťou či závislosťou; domnieva sa, že takáto stratégia by mala venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a LGBT (lesbičky, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli), a mala by zahŕňať aj opatrenia na podporu detí, ktoré boli svedkami násilia, a uznať ich za obete trestných činov;

6.  vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi, ženskými mimovládnymi organizáciami a ostatnými organizáciami s cieľom pripraviť a realizovať účinnú stratégiu na odstránenie násilia voči ženám;

7.  vyzýva Komisiu, aby prijala prvé kroky na ceste k založeniu Európskeho observatória násilia voči ženám a dievčatám na základe existujúcich inštitucionálnych štruktúr (Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)), ktoré by riadil koordinátor EÚ pre oblasť násilia voči ženám a dievčatám;

8.  vyzýva Komisiu, aby v priebehu nasledujúcich troch rokov vyhlásila Európsky rok proti násiliu voči ženám a dievčatám s cieľom zvyšovať povedomie občanov a všetkých politikov o tomto rozšírenom probléme s cieľom predstaviť jasný plán opatrení na ukončenie násilia páchaného voči ženám;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na ukončenie beztrestnosti feminicídy a všetkých druhov násilia páchaného voči ženám, a to rozšírením prístupu žien k spravodlivosti, ukončením beztrestnosti páchateľov, členením zhromaždených údajov a podporou vnútroštátnych kapacít a pomoci;

10. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ratifikovali Istanbulský dohovor, keďže ide o jeden z najprepracovanejších medzinárodných nástrojov na boj proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu;

11. vyzýva členské štáty, aby právne klasifikovali rodovo motivované násilné vraždy žien ako feminicídu a pripravili právny rámec na jej definitívne odstránenie;

12. nabáda členské štáty, aby implementovali a následne presadzovali vnútroštátne právne predpisy, ktoré kriminalizujú všetky formy násilia voči ženám;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti vraždám v mene cti, a to poskytnutím vzdelávania a azylových domov pre potenciálne obete, a aby pripravili informačné kampane o extrémnych formách porušovania ľudských práv a početných tragických úmrtiach v dôsledku vrážd v mene cti;

14. naliehavo vyzýva členské štáty, aby transponovali smernice 2012/29/EÚ, 2011/99/EÚ[17] a 2011/36/EÚ[18], a vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala ich uplatňovanie;

15. vyzýva členské štáty a zúčastnené strany spolupracujúce s Komisiou, aby pomohli pri šírení informácií o programoch EÚ a o financiách, ktoré sa poskytujú na boj proti násiliu voči ženám;

16. pripomína, že násilie voči ženám sa neobmedzuje na hranice Európy; dôrazne odsudzuje neprestajné používanie sexuálneho násilia voči ženám ako „zbrane“ vo vojnách a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci programov spolupráce a rozvoja zaoberali otázkou násilia voči ženám; zdôrazňuje, že treba urobiť viac na zabezpečenie dodržiavania medzinárodného práva, prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti a psychologickej podpore žien a dievčat zneužitých v konfliktoch, ako aj na ochranu obetí;

17. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pripravila podrobný akčný plán na ukončenie všetkého násilia voči ženám; žiada ESVČ, aby spolupracovala s tretími krajinami na ukončení rodovo motivovaného zabíjania žien alebo feminicídy;

18. naliehavo žiada EÚ, aby prostredníctvom podmienenosti pomoci zabezpečila, že tretie krajiny budú chrániť ženy a dievčatá pred všetkými formami násilia; vyzýva Radu, aby pozastavila pomoc krajinám, v ktorých sa pácha násilie voči ženám a dievčatám, a aby a nasmerovala pomoc na podporu obetí; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky nové dohody o voľnom obchode s tretími krajinami budú predpisovať prísne povinnosti týkajúce sa ochrany žien a dievčat;

19. vyzýva EÚ, aby v dialógu o ľudských právach s tretími krajinami podporovala prevenciu, vyšetrovanie a trestné stíhanie násilia voči ženám, predovšetkým v prípadoch násilia spáchaného voči komunite LGBT, ktorá je viac vystavená násiliu a porušovaniu ľudských práv;

20. potvrdzuje, že v odporúčaniach sa rešpektujú základné práva a zásady subsidiarity a proporcionality;

21. domnieva sa, že finančné dôsledky súvisiace s požadovaným návrhom by sa mali hradiť z rozpočtu EÚ, časti III (pričom sa zabezpečí úplná komplementárnosť s existujúcim rozpočtovým riadkom týkajúcim sa predmetu návrhu);

22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii, Rade, parlamentom a vládam členských štátov, Rade Európy a inštitútu EIGE.PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie č. 1 o cieli a rozsahu pôsobnosti nariadenia, ktoré sa má prijať

Cieľom nariadenia by malo byť zavedenie opatrení na presadzovanie a podporu činností členských štátov v oblasti prevencie rodovo motivovaného násilia.

Rodovo motivované násilie by sa malo považovať (ako už bolo uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV) za násilie, ktoré je namierené voči určitej osobe pre jej príslušnosť k pohlaviu, rodovú identitu či rodové vyjadrenie, alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia. Toto násilie môže obeti spôsobiť telesnú, sexuálnu, emocionálnu alebo psychickú ujmu alebo majetkovú škodu a môže zahŕňať násilie páchané blízkou osobou, sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, napadnutia alebo obťažovania so sexuálnou motiváciou), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo a rôzne formy škodlivých praktík, ako sú napríklad nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. trestné činy spáchané v mene cti.

Odporúčanie č. 2 o preventívnych opatreniach a opatreniach v oblasti boja proti týmto javom

Členské štáty by mali vytvoriť sériu opatrení s cieľom predchádzať rodovo motivovanému násiliu voči ženám a dievčatám. Konkrétne by mali:

–   navrhnúť, realizovať a vyhodnotiť ročné komplexné stratégie a programy vrátane programov verejného vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov a odborníkov v rekreačnom odvetví zamerané na odstránenie prekážok, ktoré bránia ženám a dievčatám plne uplatňovať svoje práva a slobody bez násilia, a na dosiahnutie zásadnej zmeny sociálnych a kultúrnych postojov;

–   uskutočniť relevantný výskum rodovo motivovaného násilia vrátane príčin a motívov násilia, ako aj zhromažďovania a analýzy údajov a zároveň sa snažiť štandardizovať kritériá registrácie rodovo motivovaného násilia, aby bolo možné porovnávať zhromaždené údaje;

–   organizovať školenia pre úradníkov a odborníkov, ktorí prichádzajú do styku s prípadmi rodovo motivovaného násilia – vrátane presadzovania práva, sociálnej starostlivosti, starostlivosti o deti (v prípade obetí alebo svedkov násilia), zdravotnej starostlivosti a personálu núdzových stredísk – s cieľom odhaľovať, identifikovať a primerane riešiť takéto prípady, s osobitným dôrazom na potreby a práva obetí;

–   vymieňať si odborné znalosti, skúsenosti, informácie a osvedčené postupy prostredníctvom siete Európskej únie na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN);

–   zorganizovať informačné kampane (vrátane kampaní zameraných osobitne na mužov a chlapcov), pričom sa zabezpečí podľa potreby poradenstvo alebo spolupráca s mimovládnymi organizáciami, médiami a inými zainteresovanými stranami;

–   zriadiť – ak ešte neexistujú – a podporovať bezplatné vnútroštátne linky pomoci so špecializovaným personálom;

–   zabezpečiť, aby boli k dispozícii špecializované azylové domy (vytvorené ako služba prvého kontaktu a miesto, kde ženy nájdu bezpečie a podporu), ktoré ponúkajú miesta minimálne pre 1 ženu na 10 000 obyvateľov, a vybaviť ich zariadením a primerane vyškoleným personálom;

–   zabezpečiť podporu ženských MVO a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti predchádzania rodovo motivovanému násiliu voči ženám a dievčatám;

–   vytvoriť mechanizmy na uľahčenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci, ktoré by obetiam umožnili presadzovať svoje práva v celej Únii;

–   poskytovať obetiam rýchle a relevantné informácie o dostupnej ochrane a pomoci a o existujúcich právnych opatreniach, prinajmenšom s cieľom nabádať ich na to, aby poskytli svedectvo;

–   vytvoriť súdy, ktoré sa špecializujú na rodovo motivované násilie, alebo zvýšiť ich počet; zabezpečiť viac zdrojov a školiacich materiálov o rodovo motivovanom násilí pre sudcov, prokurátorov a právnikov; zlepšiť špecializované jednotky v rámci orgánov na presadzovanie práva, a to zvýšením počtu ich pracovníkov a zlepšením ich odbornej prípravy a vybavenia;

–   zaručiť potrestanie agresorov podľa závažnosti ich trestného činu;

–   zabezpečiť sociálne a hospodárske podmienky, ktoré umožnia ženským obetiam násilia uplatňovať svoju nezávislosť a dôverovať si;

–   umožniť špecializovanú zdravotnú starostlivosť vo verejných zdravotníckych inštitúciách;

–   náležitým spôsobom vo všetkých prijatých programoch, opatreniach a postupoch zohľadňovať charakteristiky obetí s osobitnými potrebami, ako sú maloleté osoby, ženy so zdravotným postihnutím, prisťahovalci, ženy menšinového pôvodu, staršie ženy a nekvalifikované alebo nízkokvalifikované osoby a osoby, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

–   zabezpečiť, aby obete rodovo podmieneného násilia mali prednostný prístup k sociálnemu bývaniu;

Odporúčanie č. 3 o národných spravodajcoch alebo rovnocenných mechanizmoch

Členské štáty by do jedného roka od nadobudnutia účinnosti nariadenia mali prijať potrebné opatrenia na ustanovenie národných spravodajcov alebo rovnocenných mechanizmov. Medzi úlohy týchto mechanizmov by malo patriť posudzovanie trendov rodovo motivovaného násilia, meranie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom opatrení na boj proti násiliu na vnútroštátnej a miestnej úrovni, zhromažďovanie štatistických údajov a každoročné podávanie správ Európskej komisii a príslušným výborom Európskeho parlamentu.

Odporúčanie č. 4 o koordinácii stratégie Únie v oblasti boja proti násiliu voči ženám

S cieľom prispieť ku koordinovanej a konsolidovanej stratégii Únie v oblasti boja proti rodovo motivovanému násiliu by členské štáty mali Európskej komisii predložiť informácie uvedené v odporúčaní č. 3.

Odporúčanie č. 5 o podávaní správ

Komisia každý rok do 31. decembra počnúc rokom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia podľa tohto nariadenia.

Správa bude obsahovať zoznam prijatých opatrení a zdôraznia sa v nej osvedčené postupy.

Odporúčanie č. 6 o vytvorení fóra občianskej spoločnosti

Európska komisia udržiava úzky dialóg s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými kompetentnými orgánmi, ktoré pôsobia v oblasti boja proti rodovo podmienenému násiliu na miestnej, regionálnej, celoštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni, a na tento účel zriadi fórum občianskej spoločnosti.

Toto fórum bude mechanizmom na výmenu informácií a zhromažďovanie poznatkov. Zabezpečuje úzky dialóg medzi inštitúciami EÚ a príslušnými zainteresovanými stranami.

Fórum je otvorené príslušným zainteresovaným stranám v súlade s prvým odsekom a zasadá minimálne raz do roka.

Odporúčanie č. 7 o finančnej podpore

Toto nariadenie by malo stanoviť zdroj finančnej podpory pre opatrenia uvedené v odporúčaní č. 3 v rámci rozpočtu EÚ (oddiel III).

• [1]       Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 52.
• [2]       Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 87.
• [3]       Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 131.
• [4]       Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.
• [5]       Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
• [6]       Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.
• [7]       Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 140.
• [8]       Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
• [9]       Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 21.
• [10]     Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258.
• [11]     Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
• [12]     Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.
• [13]     PE 504.467.
• [14]     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).
• [15]     Pracovná skupina Rady Európy pre boj proti násiliu na ženách vrátane domáceho násilia (EG-TFV), Záverečná správa o činnosti, september 2008.
• [16]     Prijaté texty, P7_TA(2012)0494.
• [17]     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/ES z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2).
• [18]     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Násilie voči ženám predstavuje rozšírené porušovanie ľudských práv a formu rodovo motivovanej diskriminácie. Je hlavnou príčinou rodovej nerovnosti, keďže predstavuje prekážku plnej účasti žien na hospodárskom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote. Ženy, ktoré sú obeťami násilia, sú vystavené dlhodobej a závažnej psychickej a telesnej traume. Okrem značnej ekonomickej záťaže sa odráža aj vo forme nákladov na zdravotnú starostlivosť, policajných a právnych nákladov, straty produktivity a miezd.

Približne 20 – 25 % žien v Európe zažilo v dospelosti aspoň raz fyzické násilie a viac ako 10 % žien bolo vystavených sexuálnemu násiliu s použitím sily. Až 45 % žien zažilo nejakú formu násilia; 12 – 15 % žien v Európe je obeťami domáceho násilia a na jeho následky umrie v Európskej únii každý deň sedem žien (PE 504.467).

V dôsledku rozpočtových škrtov súvisiacich s hospodárskou krízou je bežným argumentom, že krajiny nemôžu vyčleniť viac zdrojov na boj proti rodovo motivovanému násiliu a na jeho predchádzanie. Podľa štúdií dosahujú hospodárske náklady súvisiace s násilím voči ženám v EÚ za rok 2011 výšku približne 228 miliárd EUR ročne vrátane 45 miliárd EUR za služby, 24 miliárd EUR za ušlý hospodársky výkon a 159 miliárd EUR za bolesť a utrpenie. Náklady na preventívne opatrenia sú podstatne nižšie ako náklady súvisiace s násilím (PE 504.467).

Potreba legislatívneho aktu EÚ na presadzovanie a podporu činností členských štátov v oblasti predchádzania násiliu voči ženám

V súčasnosti neexistuje v EÚ legislatívny akt, ktorý by ustanovoval opatrenia zamerané na presadzovanie a podporu činností členských štátov v oblasti predchádzania násiliu voči ženám, ani komplexná stratégia na boj proti násiliu voči ženám.

Európsky parlament sa už niekoľko rokov zasadzoval za návrh smernice o boji proti násiliu voči ženám. V roku 2010 bolo v Európskom parlamente podujatie pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, venované boju proti násiliu voči ženám. Správa Evy-Britt Svenssonovej o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (2010/2209(INI)), ktorá bola prijatá 5. apríla 2011, obsahovala výzvu na nový komplexný politický prístup proti rodovo motivovanému násiliu vrátane trestnoprávneho nástroja v podobe smernice proti rodovo motivovanému násiliu. Európsky parlament v roku 2012 opätovne vyzval na prijatie opatrení v správe Sophie In't Veldovej s názvom „Rovnosť žien a mužov v Európskej únii – 2011“ (2011/2244(INI)). V správe, ktorá bola prijatá 13. marca 2012, Európsky parlament trval na tom, „že je potrebné, aby Komisia predložila celoeurópsku stratégiu na skoncovanie s násilím páchaným na ženách vrátane legislatívneho trestnoprávneho nástroja na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti, ako to žiadal Parlament vo viacerých uzneseniach“.

Vo vnútroštátnych právnych predpisoch skutočne neexistuje spoločná dohoda, definícia ani režim týkajúce sa problematiky násilia voči ženám.

Výsledky a úroveň ochrany žien a dievčat pred všetkými formami násilia v 28 členských štátoch EÚ sa teda značne líšia. V záujme prevencie a ochrany obetí násilia by sa na úrovni EÚ mala skôr či neskôr zaviesť minimálna harmonizácia, aspoň pokiaľ ide o spoločné a všeobecné chápanie tohto javu.

Násilie voči ženám má cezhraničný rozmer a musí sa riešiť na úrovni EÚ. Vzhľadom na mobilitu ľudí v Európe by sa potenciálne obete mali chrániť bez ohľadu na ich bydlisko v EÚ, napríklad ženy z jedného členského štátu žijúce v druhej a pracujúce v tretej krajine EÚ. Potrebujeme minimálne normy, spoločné definície a spoločné opatrenia zamerané na boj proti násiliu voči ženám a treba zabezpečiť, aby viac než polovica obyvateľov EÚ plne uplatňovala svoje právo na voľný pohyb v EÚ.

Účelom legislatívneho aktu je presadzovať a podporovať činnosti členských štátov v oblasti prevencie násilia (najmä pokiaľ ide o zhromažďovanie a výmenu informácií, odbornú prípravu zainteresovaných úradníkov, výmenu skúseností a osvedčených postupov, zvyšovanie povedomia a financovanie).

EÚ by sa preto mala stať vedúcim medzinárodným aktérom v oblasti predchádzania rodovo motivovanému násiliu a mala by byť úspešným príkladom pre tých vo svete, ktorí bojujú (legislatívne, kultúrne a politicky) za odstránenie násilia voči ženám a rodovo motivovaného násilia.

Spravodajkyňa sa domnieva, že najvhodnejším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je nariadenie, pretože vstupuje automaticky do platnosti, nevyžaduje si žiadne vykonávacie opatrenia a stáva sa okamžite vykonateľné ako zákon vo všetkých členských štátoch.

Problémy v súvislosti so zhromažďovaním údajov o násilí páchanom voči ženám

Na úrovni EÚ v súčasnosti existuje evidentný nedostatok dostupných a systematicky zhromažďovaných údajov o násilí voči ženám. V prvom rade je veľmi zložité posúdiť skutočný rozmer násilia voči ženám, keďže väčšina incidentov domáceho násilia a sexuálneho útoku zostáva neohlásená. Po druhé, je ťažké predložiť porovnateľnú analýzu, keďže na získavanie administratívnych údajov nebol schválený žiadny spoločný postup.

Parlament v niekoľkých uzneseniach vyzval členské štáty, aby poskytli údaje o násilí páchanom voči ženám, a v novembri 2011 požiadal Agentúru pre základné práva, aby zhromaždila porovnateľné údaje o násilí voči ženám[1]. Rada okrem toho vo svojich záveroch z decembra 2012 vyzvala na zlepšenie zhromažďovania a šírenia porovnateľných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o všetkých formách násilia voči ženám na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ.

Stále je teda potrebný nový návrh právnych predpisov EÚ, ktorý ustanoví jednotný systém zhromažďovania štatistických údajov o násilí voči ženám v členských štátoch. Zložitosť štátnych systémov v niektorých členských štátoch EÚ môže mať navyše vplyv na vymedzenie trestných činov v právnych predpisoch, organizáciu zhromažďovania údajov a informácie o dostupných opatreniach zameraných na ochranu a prevenciu. Spravodajkyňa trvá na potrebe spoločného postupu pri získavaní údajov o násilí páchanom voči ženám a vyzýva Komisiu, aby predložila revidovaný návrh nariadenia o európskych štatistikách, ktorý by obsahoval aj ucelený systém zhromažďovania štatistických údajov o násilí páchanom voči ženám v členských štátoch, so zreteľom na činnosť Agentúry pre základné práva (FRA) pri zhromažďovaní porovnateľných údajov prostredníctvom celoeurópskeho prieskumu.

Premosťovacia doložka

Spravodajkyňa navrhuje aktiváciu premosťovacej doložky, t. j. prijatie jednomyseľného rozhodnutia identifikujúceho rodovo motivované násilie (vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov) ako oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1.

Lisabonská zmluva poskytla EÚ priestor na zavedenie spoločných ustanovení v oblasti trestného práva na účely harmonizácie. EÚ má okrem toho právo zaviesť minimálne pravidlá, pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a sankcií v prípade obzvlášť závažných trestných činov, ktoré svojou povahou alebo účinkami presahujú hranice. Táto právomoc sa vzťahuje aj na prípady, v ktorých je mimoriadne potrebné dosiahnuť konsenzus v spôsobe boja proti trestnej činnosti. V texte zmluvy sa uvádza konkrétne obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí. V rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestnoprávnych otázkach, ktoré majú cezhraničný rozmer, majú Európsky parlament a Rada možnosť stanoviť minimálne spoločné normy.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje z medzinárodného hľadiska porušovanie ľudských práv dievčat a žien. Odráža hlboko zakorenenú rodovú nerovnosť a predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien. Takmer vždy sa vykonáva v prípade maloletých detí a je porušovaním práv detí. Niet pochýb o tom, že ide o jednu z najkrutejších foriem násilia voči ženám. Táto prax má pre obete závažné krátkodobé i dlhodobé fyzické a psychické následky.

Európska komisia tento rok začala verejné konzultácie o mrzačení ženských pohlavných orgánov a v súčasnosti analyzuje 68 reakcií. Tie sa spolu so správou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o mrzačení ženských pohlavných orgánov premietnu do ďalších politických iniciatív, ktoré sa budú týkať vnútorných aj vonkajších záležitostí. Tieto iniciatívy sa môžu začať približne v čase Medzinárodného dňa proti násiliu páchanému na ženách (25. november), o presnom formáte a obsahu sa však ešte nerozhodlo.

Spravodajkyňa vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla akčný plán EÚ opatrení pre oblasť mrzačenia ženských pohlavných orgánov, v rámci ktorého by sa riešilo viacero problémov, ako napríklad prevencia a ochrana.

V prípade žien a dievčat, ktoré žiadajú o azyl z dôvodu mrzačenia ženských pohlavných orgánov, by sa mala prijať spoločná politika EÚ, v rámci ktorej sa zohľadnia medzinárodne dohodnuté normy, a Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) by mohol začleniť problém mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako neoddeliteľnú súčasť činnosti týkajúcej sa odbornej prípravy a šírenia informácií. EÚ by mala ďalej aktívnym spôsobom riešiť problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov v rámci politického dialógu so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ.

Istanbulský dohovor

Spravodajkyňa vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Istanbulský dohovor o násilí na ženách, a vyzýva Komisiu, aby začala konanie o pristúpení EÚ k uvedenému nástroju po tom, ako vyhodnotí jeho potenciálny vplyv.

Istanbulský dohovor je doteraz najrozsiahlejším právnym nástrojom týkajúcim sa násilia voči ženám a má potenciál účinnej prevencie a boja proti násiliu voči ženám v Európe i mimo nej. Z hľadiska podpísania a ratifikácie, a čo je najdôležitejšie, vykonávania Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu jednotlivými štátmi a Európskou úniou je potrebné prijať rozhodujúce opatrenie. Dohovor sa zaoberá šiestimi oblasťami (politika, prevencia, ochrana, stíhanie, poskytovanie pomoci a partnerstvo), ktoré už Európsky parlament niekoľkokrát požadoval, a žiada zapojenie všetkých príslušných štátnych agentúr a služieb, aby sa násilie mohlo riešiť koordinovaným spôsobom.

Okrem právnych dôsledkov by pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru bolo veľkým politickým posolstvom.

Európske observatórium násilia voči ženám

Spravodajkyňa navrhuje rozšíriť právomoci inštitútu EIGE, aby sa postupne stal Európskym observatóriom násilia voči ženám. Domnieva sa, že bude vhodnejšie zahrnúť ho medzi právomoci inštitútu EIGE. Spravodajkyňa sa rozhodla, že túto problematiku nezaradí do mandátu európskeho koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, pretože by sa chápala iba ako vnútorná záležitosť a cezhraničná otázka, nie ako problematika týkajúca sa rodovej rovnosti a ľudských práv. Dôležité je, aby sa tento mandát zahrnul do kontextu rodovej rovnosti a základných práv.

Európsky rok proti násiliu voči ženám

Spravodajkyňa navrhuje, aby Komisia v priebehu nasledujúcich troch rokov zorganizovala Európsky rok proti násiliu voči ženám. Jeho cieľom je zvýšiť informovanosť občanov.

• [1]     Agentúra FRA uskutočnila v 20 členských štátoch EÚ prieskum o rodovo motivovanom násilí, ktorého výsledky budú zverejnené v priebehu roku 2014.

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (14.1.2014)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k odporúčaniam pre Komisiu v oblasti boja proti násiliu na ženách
(2013/2004(INL))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Roberta Angelilli

(Podnet – článok 42 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto odporúčania:

1.      zdôrazňuje, že v súlade s článkom 3 ods. 2 ZFEÚ ponúka Únia svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami okrem iného v súvislosti s predchádzaním trestnej činnosti a jej potláčaním;

2.      zdôrazňuje, že v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv osôb v spoločnosti, v ktorej prevláda okrem iného rovnosť medzi ženami a mužmi, ako aj blahobyt občanov (článok 3 ods. 1 Zmluvy o EÚ);

3.      poznamenáva, že „násilie páchané na ženách“ je výraz používaný na opis násilných činov, pri ktorých je druh násilia zameraný na ženy a pohlavie obete primárnym motívom; násilné činy páchané na ženách sú početné a môžu zahŕňať, nie však výhradne, násilie páchané blízkou osobou, znásilnenie vrátane manželského znásilnenia, násilie týkajúce sa vena, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, poliatie kyselinou, nútené sobáše, sexuálne zneužívanie, nútenú prostitúciu a pornografiu, obchodovanie so ženami a nútené samovraždy; domnieva sa, že násilie páchané na ženách je závažným porušením ľudských práv a nikdy ho nemožno odôvodňovať náboženstvom, kultúrou ani tradíciami;

4.      pripomína, že právny rámec určený v Lisabonskej zmluve ponúka nové možnosti zintenzívnenia spolupráce týkajúcej trestnoprávnej politiky na úrovni EÚ, ktoré inštitúciám a členským štátom umožňujú spolupracovať na pevných základoch pri vytváraní spoločnej právnej kultúry EÚ v oblasti boja proti všetkým druhom násiliu páchanému na ženách a proti diskriminácii, ktorá vnútroštátne právne systémy a tradície zohľadňuje, ale nenahrádza ich;

5.    vyjadruje poľutovanie, že Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Instanbulský dohovor) ratifikovali len tri členské štáty EÚ; vyzýva členské štáty, aby urýchlene ratifikovali dohovor, a Komisiu, aby začala proces pristúpenia EÚ k nemu;

6.      poukazuje na to, že tri neoddeliteľné ciele boja proti násiliu páchanému na ženách sú predchádzanie násiliu, ochrana a pomoc obetiam a trestné stíhanie páchateľov trestných činov;

7.      nabáda členské štáty, aby vykonávali a následne presadzovali vnútroštátne právne predpisy, ktoré kriminalizujú všetky formy násilia páchaného na ženách, a vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívny akt vychádzajúci z článku 84 ZFEÚ, ktorý by podporil opatrenia členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti; zdôrazňuje, že potláčanie a odstraňovanie všetkých foriem násilia na ženách si vyžaduje komplexnú celoeurópsku multidisciplinárnu stratégiu (vrátane sociálnych, politických a právnych opatrení), ako je stanovené v roku 2010 v Akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu, ktorej cieľom je konkrétna a účinná ochrana integrity, rovnosti (článok 2 Zmluvy o EÚ) a blahobytu žien (článok 3 ods. 1 Zmluvy o EÚ) v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; domnieva sa, že takáto stratégia by mala venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a lesbičky, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli, a mala by zahŕňať aj opatrenia na podporu detí, ktoré boli svedkami násilia, a uznať ich za obete trestných činov;

8.      poukazuje na to, že kým multikultúrny charakter Európy je zdrojom obohatenia, príslušnosť k určitej kultúre nemôže za žiadnych okolností ospravedlňovať násilie; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s diskrimináciou žien a násilím páchaným na ženách z dôvodu ich príslušnosti k menšine, najmä s ohľadom na etnické menšiny, ženy so zdravotnými postihnutím, lesbičky, bisexuálne, transrodové alebo intersexuálne ženy, alebo ženy patriace k náboženskej menšine a ženy, ktoré sú zraniteľné pre svoj vek, či už ide o staršie alebo mladšie ženy; vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby vo všetkých opatreniach, ktoré by mohli prijať, zohľadnili viacnásobnú diskrimináciu;

9.    pripomína, že násilie páchané na ženách sa neobmedzuje na hranice Európy; dôrazne odsudzuje pokračujúce používanie sexuálneho násilia proti ženám ako vojenskej taktiky a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci programov spolupráce a rozvoja zaoberali otázkou násilia páchaného na ženách; zdôrazňuje, že treba urobiť viac na zabezpečenie dodržiavania medzinárodného práva, prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti a psychologickej podpore žien a dievčat zneužitých v konfliktoch, ako aj ochrany obetí;

10.    zastáva názor, že politika reprodukčného zdravia by mala byť základom tejto diskusie;

11.    žiada Radu, aby zabezpečila, že násilie páchané na ženách sa vymedzí ako ďalšia oblasť mimoriadne závažnej trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ, pretože je obzvlášť nutné bojovať proti tejto trestnej činnosti na spoločných základoch, a to s cieľom prijať minimálne normy týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za predpokladu, že návrhy ustanovení hmotného trestného práva EÚ budú v plnej miere dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality; nalieha na členské štáty, aby trestne stíhali osoby zodpovedné za páchanie násilných činov na ženách;

12.    nabáda členské štáty, aby zaviedli vlastné opatrenia na pomoc deťom, ktoré sú vystavené násiliu založenému na pohlaví, a uvedomili si skutočnosť, že ak sa táto forma násilia nerieši, môžu byť jeho behaviorálne, emocionálne a fyzické dôsledky pre deti, ktoré sa môžu stať jeho svedkami proti svojej vôli, významné a dlhotrvajúce;

13.    zdôrazňuje potrebu riešiť diskrimináciu na základe pohlavia v rámci viacnásobnej diskriminácie s cieľom zabezpečiť vyšetrovanie prejavov nenávisti a trestných činov páchaných na ženách, uznať zabíjanie žien z dôvodu ich pohlavia za vraždenie žien, prijať právne predpisy v oblasti trestného práva, ktoré zakazujú podnecovanie k nenávisti z akéhokoľvek dôvodu vrátane pohlavia a rodu, zabezpečiť práva obetí trestných činov z nenávisti páchaných na ženách;

14.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili získanie samostatného povolenia na pobyt pre obete, ktorých postavenie z hľadiska pobytu závisí od uznania postavenia ich manžela/manželky či partnera/partnerky vnútroštátnymi právnymi predpismi;

15.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby transponovali smernice 2012/29/EÚ, 2011/99/EÚ, 2011/92/EÚ a 2011/36/EÚ, a vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala ich uplatňovanie;

16.    vyzýva členské štáty, aby obetiam poskytli včasné a primerané informácie o ochrane, pomoci a jestvujúcich právnych opatreniach vrátane ustanovení a existujúcich usmernení týkajúcich sa ochrany detí s cieľom umožniť ženám prelomiť ticho, osamelosť, začarovaný kruh viny a strachu; domnieva sa, že zintenzívnenie spolupráce medzi políciou, súdmi a inými verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou aktívnou v oblasti násilia založeného na rodovej príslušnosti je dôležité v záujme podpory žien v tom, aby odsúdili násilie a vypovedali o ňom;

17.    domnieva sa, že na účinný boj proti násiliu páchanému na ženách je nevyhnutná zmena postoja k ženám a dievčatám v spoločnosti, keď sú ženy príliš často zastúpené v podradných úlohách a násilie páchané na ženách sa príliš často toleruje alebo sa nepovažuje za závažné; v tomto zmysle zdôrazňuje, že vzdelávací systém môže zohrávať hlavnú úlohu pri podporovaní zmien v spoločenskom a kultúrnom správaní žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, tradície, zvyky a akékoľvek iné praktiky založené na diskriminácii alebo stereotypných modeloch úloh mužov a žien;

18.    vyzýva členské štáty, aby vykonávali opatrenia na informovanosť a zvyšovanie povedomia verejnosti, a zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu mužov a chlapcov v procese odstraňovania násilia páchaného na ženách; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné presadzovať a podporovať politiky a kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti, ktoré sú určené konkrétne pre mužov a chlapcov;

19.    vyzýva členské štáty, aby si s podporou Komisie vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa národných stratégií, zdrojov určených na ich vykonávanie, partnerstiev, konkrétnych projektov, informačných kampaní zameraných na obete, odborných pracovníkov a dosiahnuté výsledky;

20.      zdôrazňuje, že na pochopenie skutočného rozsahu násilia páchaného na ženách a jeho následkov je nevyhnutné zhromažďovať rozčlenené údaje, ktoré sú kvalitatívne a kvantitatívne porovnateľné a pravidelne sa aktualizujú, a tak rozvíjať účinné politiky, stratégie a opatrenia;

21.      víta program týkajúci sa práv, rovnosti a občianstva na obdobie 2014 – 2020, ktorého cieľom je okrem iného podporovať rovnosť žien a mužov, bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch, ženách a iných rizikových skupinách a chrániť obete tohto násilia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	47 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Salvatore Caronna, Philip Claeys, Carlos Coelho, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Baroness Sarah Ludford, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Stanimir Ilchev, Ulrike Lunacek, Hubert Pirker, Zuzana Roithová, Joanna Senyszyn, Marie-Christine Vergiat
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Leonardo Domenici, Christian Engström, Enrique Guerrero Salom, Nadja Hirsch, Olle Ludvigsson

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 1 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Krisztina Morvai, Angelika Niebler, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marina Yannakoudakis, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Anne Delvaux, Iñaki Irazabalbeitia Fernández, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Angelika Werthmann
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Elisabetta Gardini, Anna Hedh