Postup : 2013/0185(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0089/2014

Predkladané texty :

A7-0089/2014

Rozpravy :

PV 16/04/2014 - 19
CRE 16/04/2014 - 19

Hlasovanie :

PV 17/04/2014 - 9.7
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0451

SPRÁVA     ***I
PDF 1061kWORD 606k
4.2.2014
PE 516.968v02-00 A7-0089/2014

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie

(COM(2013)0404 – C7‑0170/2013 – 2013/0185(COD))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Andreas Schwab

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Bernhard Rapkay, Výbor pre právne veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO VÝboru pre prÁvne veci
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie

(COM(2013)0404 – C7‑0170/2013 – 2013/0185(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–       so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2013)0404),

–       so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 103 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0170/2013),

–       so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na stanoviská Hospodárskeho a sociálneho výboru / Výboru regiónov zo 16. októbra 2013(1),

–       so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre právne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7–0089/2014),

1.      prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.      žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä jej články 103 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej  komisie [...],,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)      Články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú vecou verejného poriadku a mali by sa účinne uplatňovať v celej Únii, s cieľom zabezpečiť, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená.

(2)      Tieto ustanovenia zmluvy verejnoprávnymi prostriedkami presadzuje Komisia, pričom uplatňuje právomoci stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva(5) [...]. Články 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sú dnes článkami 101 a 102 ZFEÚ a zostávajú vo svojej podstate identické. Presadzovanie pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami realizujú aj vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, ktoré môžu prijímať rozhodnutia uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(3)      Články 101 a 102 ZFEÚ majú priamy účinok v rámci vzťahov medzi jednotlivcami a vytvárajú v prospech dotknutých jednotlivcov práva a povinnosti, ktoré musia vnútroštátne súdy presadzovať. Vnútroštátne súdy tak majú rovnako zásadnú úlohu pri uplatňovaní pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže (t. j. pri ich presadzovaní súkromnoprávnymi prostriedkami). Keď súdy rozhodujú spory medzi súkromnými osobami, poskytujú ochranu subjektívnym právam založeným na základe práva Únie, a to napr. priznaním náhrady škody osobám poškodeným v dôsledku porušenia stanovených pravidiel. Úplná účinnosť článkov 101 a 102 ZFEÚ, a najmä praktický účinok zákazov stanovených v nich si vyžadujú, aby si každý – či už jednotlivec (vrátane spotrebiteľov a podnikov), alebo orgán verejnej moci – mohol na vnútroštátnych súdoch uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená porušením týchto ustanovení. Toto právo na náhradu škody vyplývajúce z práva Únie sa vzťahuje rovnako na porušenia článkov 101 a 102 zo strany verejných podnikov, ktorým členské štáty v zmysle článku 106 ZFEÚ zverili osobitné alebo výhradné práva.

(4)      Právo na náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov Únie a vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, ktoré vyplýva z predpisov Únie, si vyžaduje, aby všetky členské štáty mali procesnoprávne pravidlá, ktoré zabezpečia jeho účinný výkon. Potreba existencie účinných procesnoprávnych prostriedkov nápravy vyplýva aj z práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré je stanovené v článku 47 prvom odseku Charty základných práv Európskej únie(6) (charty) a článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Členské štáty by mali zabezpečiť účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

(4a)    Žaloby na náhradu škody sú len jedným z prvkov účinného systému súkromnoprávneho presadzovania práva hospodárskej súťaže v prípade jeho porušenia a sprevádzajú ich mimosúdne spôsoby nápravy, napríklad konsenzuálne riešenie sporov alebo rozhodnutia verejných orgánov v oblasti presadzovania práva, ktoré motivujú strany k tomu, aby poskytovali náhradu škody.

(5)      V záujme zabezpečenia účinných súkromnoprávnych žalôb na presadzovanie práva podľa občianskeho práva a účinného verejnoprávneho presadzovania práva zo strany orgánov hospodárskej súťaže je potrebná vzájomná interakcia oboch nástrojov, aby sa zaistila maximálna účinnosť pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže. Verejnoprávnymi prostriedkami a súkromnoprávnymi prostriedkami je potrebné upraviť koherentným spôsobom metódy koordinácie týchto dvoch foriem presadzovania, napr. mechanizmy prístupu k dokumentom, ktoré majú k dispozícii orgány hospodárskej súťaže. Takáto koordinácia na úrovni Únie takisto zabezpečí, že nedôjde k divergencii uplatniteľných pravidiel, ktorá by mohla ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu.

(6)      V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu. Existujú značné rozdiely medzi pravidlami, ktoré v členských štátoch upravujú žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel. Uvedené rozdiely vedú k neistote, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých si poškodené osoby môžu uplatňovať svoje právo na náhradu škody, ktoré im vyplýva zo ZFEÚ, čo má vplyv na hmotnoprávnu účinnosť predmetného práva. Keďže poškodené osoby si často zvolia ako miesto na prejednanie svojej žaloby o náhradu škody členský štát, v ktorom sú usadené, rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami vedú k nevyrovnanosti podmienok, pokiaľ ide o žaloby o náhradu škody, čo môže ovplyvniť hospodársku súťaž na trhoch, na ktorých pôsobia tieto poškodené osoby, ako aj porušujúce podniky.

(7)      Podniky usadené a pôsobiace v rôznych členských štátoch podliehajú procesnoprávnym pravidlám, ktoré do značnej miery ovplyvňujú rozsah, v akom môžu byť brané na zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže. Toto nerovnaké presadzovanie práva na náhradu škody vyplývajúceho z práva Únie môže mať za následok konkurenčnú výhodu pre niektoré podniky, ktoré porušili článok 101 alebo 102 ZFEÚ, a taktiež môže pôsobiť ako brzda v rámci výkonu práva na usadenie sa a práva na poskytovanie tovaru a služieb v tých členských štátoch, kde sa právo na náhradu škody presadzuje účinnejšie. Keďže rozdiely v rámci zodpovednostných režimov platných v jednotlivých členských štátoch môžu viesť k tomu, že nepriaznivo ovplyvnia hospodársku súťaž aj riadne fungovanie vnútorného trhu, je vhodné, aby sa smernica zakladala na dvojitom právnom základe, a to na článkoch 103 a 114 ZFEÚ.

(8)      Preto je aj vzhľadom na častú cezhraničnú povahu rozsiahlych porušení práva hospodárskej súťaže potrebné zabezpečiť väčšiu vyrovnanosť, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých pôsobia podniky na vnútornom trhu, a zlepšiť podmienky, za ktorých spotrebitelia využívajú práva vyplývajúce z vnútorného trhu. Je takisto nutné zvýšiť právnu istotu a zmenšiť rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi v rámci ich vnútroštátnych pravidiel upravujúcich žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia úniového práva hospodárskej súťaže, ako aj vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže (v prípade, že sa uplatňujú súbežne s pravidlami Únie). Aproximácia týchto pravidiel takisto pomôže predísť tomu, aby sa rozdiely medzi pravidlami členských štátov upravujúcimi žaloby o náhradu škody v prípadoch porušenia práva hospodárskej súťaže zväčšovali.

(9)      V článku 3 ods. 1 nariadení (ES) č. 1/2003 sa stanovuje, že ak vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo súdy uplatňujú vnútroštátne právo hospodárskej súťaže na určité dohody, rozhodnutia združení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle článku [101 ods. 1] zmluvy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle tohto ustanovenia, musia na tieto dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy takisto uplatniť aj článok 101 zmluvy. Ďalej sa tam stanovuje, že ak vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže členských štátov alebo súdy uplatňujú vnútroštátne právo hospodárskej súťaže na akékoľvek zneužitie postavenia, ktoré je zakázané článkom [102] zmluvy, musia uplatniť aj článok [102] zmluvy. V záujme riadneho fungovania vnútorného trhu, väčšej právnej istoty a lepšej vyrovnanosti podmienok pre podniky a spotrebiteľov je vhodné, aby rozsah pôsobnosti tejto smernice zahŕňal aj žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, keď sa tieto predpisy uplatňujú na základe článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003. Uplatnenie odlišujúcich sa pravidiel o občianskoprávnej zodpovednosti na porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ a na porušenia vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, keď sa tieto vnútroštátne predpisy majú uplatniť v rovnakom prípade a súbežne s predpismi Únie, by mohlo negatívne ovplyvniť postavenie žalobcov v tom istom prípade, ako aj rozsah ich nárokov, čo by mohlo predstavovať prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu.

(10)    V prípade, že úprava na úrovni Únie chýba, žaloby o náhradu škody sa spravujú vnútroštátnymi pravidlami a postupmi členských štátov. Všetky vnútroštátne pravidlá upravujúce výkon práva na náhradu škody spôsobenej porušením článku 101 alebo 102 ZFEÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú aspektov, ktoré táto smernica neupravuje (ako napr. problematika príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou), musia byť v súlade so zásadami účinnosti a rovnocennosti. To znamená, že by nemali byť formulované alebo uplatňované spôsobom, ktorý by nadmerne sťažoval alebo prakticky znemožňoval výkon tohto práva na náhradu škody zaručeného ZFEÚ, a nemali by byť formulované alebo uplatňované spôsobom, ktorý je nevýhodnejší v porovnaní s pravidlami uplatniteľnými v prípade podobných žalôb pre porušenie vnútroštátnych predpisov.

(11)    V smernici sa opätovne potvrdzuje acquis communautaire upravujúce problematiku práva vyplývajúceho z predpisov Únie na náhradu škody spôsobenej porušením predpisov Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a to najmä pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu a vymedzenie škody, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to bez toho, aby sa vopred vylučoval akýkoľvek prípadný vývoj v tejto oblasti. Každý jednotlivec, ktorý utrpel škodu v dôsledku protiprávneho konania, sa môže domáhať náhrady skutočne utrpenej škody (damnum emergens), náhrady zisku, o ktorý prišiel (ušlý zisk alebo lucrum cessans), ako aj zaplatenia úroku, bez toho, by bola dotknutá existencia alebo rozsah práva na úroky uznaného podľa vnútroštátneho práva. Toto právo sa priznáva všetkým fyzickým aj právnickým osobám – spotrebiteľom, podnikom a orgánom verejnej moci – nezávisle od existencie priameho zmluvného vzťahu s podnikom, ktorý sa porušenia dopustil, a bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje predchádzajúce zistenie porušenia orgánom hospodárskej súťaže. Nemala by byť ustanovená náhrada škody sankčnej povahy a iné typy náhrady škody vedúce k nadmernému odškodňovaniu obete. Odškodnenie za stratu príležitosti by sa nemalo považovať za vedúce k nadmernému odškodňovaniu.

(11a)  Dosiahnutie urovnania „raz a navždy“ je pre žalovaných žiaduce v záujme zníženia neistoty a nadmerných hospodárskych dôsledkov, ktoré môžu mať vplyv na zamestnancov, dodávateľov, subdodávateľov a iné nevinné subjekty.

(12)    Žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže obvykle vyžadujú komplexný skutkový a ekonomický rozbor. Dôkazy potrebné na preukázanie nároku na náhradu škody má obvykle k dispozícii výlučne len protistrana alebo tretie osoby, a často nie sú žalobcovi dostatočne známe alebo prístupné. Za takýchto okolností môžu prísne právne požiadavky na žalobcov, aby podrobne uviedli všetky tvrdené skutočnosti už na začiatku konania o žalobe a predložili presne určené podporné dôkazy, nevhodne brániť účinnému výkonu práva na náhradu škody, ktoré zaručuje ZFEÚ. Vnútroštátne súdy by však mali pri posudzovaní prípustnosti nároku náležite zohľadniť každé zneužitie práv týkajúcich sa sprístupňovania dôkazov a informácií, ktoré boli takto získané.

(13)    Dôkazy sú dôležitým prvkom pri podávaní žalôb o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže. Keďže pre antitrustové súdne spory je príznačná informačná asymetria, je vhodné zabezpečiť, aby poškodeným osobám bolo poskytnuté právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi ▐. V záujme zabezpečenia rovného postavenia účastníkov konania by toto právo mali požívať aj žalovaní žalobou o náhradu škody, aby aj oni mohli požadovať sprístupnenie dôkazov, ktoré majú poškodené osoby. Vnútroštátne súdy môžu takisto nariadiť, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby. Ak chce vnútroštátny súd nariadiť, aby dôkazy sprístupnila Komisia, na žiadosť o informácie sa uplatní zásada lojálnej spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi (článok 4 ods. 3 ZEÚ) a článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(14)    Sprístupnenie relevantných dôkazov by sa malo uskutočniť na základe rozhodnutia vnútroštátneho súdu a pod jeho prísnou kontrolou, najmä pokiaľ ide o nutnosť a primeranosť tohto sprístupnenia. Z požiadavky primeranosti vyplýva, že žiadosti o sprístupnenie možno podávať, len ak poškodená osoba na základe skutočností, ktoré sú jej primerane dostupné, preukázala, že utrpela škodu, ktorú jej spôsobil žalovaný. ▐

(15)    Požiadavka primeranosti by sa mala takisto pozorne zohľadňovať, keď by sprístupnenie mohlo rozložiť prešetrovaciu stratégiu orgánu hospodárskej súťaže, a to tým, že by sa odhalilo, ktoré dokumenty sú súčasťou spisu, resp. keď by toto sprístupnenie mohlo negatívne ovplyvniť spoluprácu dotknutých podnikov s uvedeným orgánom. Osobitnú pozornosť treba venovať zabráneniu akýmkoľvek typom požiadaviek, ktoré sú zamerané na nenáležité vyhľadávanie informácií (fishing expeditions) s cieľom odhaliť materiály, ktoré môžu pomôcť pri príprave prípadu.

(16)    Ak vnútroštátny súd požiada príslušný orgán iného členského štátu o vykonanie dôkazov alebo požiada o vykonanie dôkazov priamo v inom členskom štáte, uplatnia sa ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 [...](7).

(17)    Hoci relevantné dôkazy obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie by mali byť v zásadne dostupné na účely žalôb o náhradu škody, mali by sa riadnym spôsobom chrániť. Vnútroštátne súdy mali mať k dispozícii škálu vhodných opatrení na ochranu takýchto dôverných informácií pred ich sprístupnením ešte v čase konania. K týmto opatreniam môže patriť možnosť redigovania citlivých častí dokumentu, pojednávania za zatvorenými dverami, obmedzenie okruhu osôb oprávnených oboznámiť sa s dôkazom a pokyny expertom na vypracovanie zhrnutia takýchto informácií v súhrnnej podobe alebo inej podobe nemajúcej dôverný charakter. Opatrenia na ochranu obchodného tajomstva a iných dôverných informácií by však nemali ▐ prekážať výkonu práva na náhradu škody.

(18)    Účinnosť a súdržnosť uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže si vyžaduje spoločný prístup v celej Únii, pokiaľ ide o interakciu medzi pravidlami o sprístupňovaní dôkazov a spôsobom, akým sú tieto články presadzované zo strany uvedených orgánov. Sprístupnenie dôkazov by nemalo neprimerane uberať na účinnosti presadzovania práva hospodárskej súťaže zo strany orgánu hospodárskej súťaže. Obmedzenia sprístupňovania dôkazov by nemali brániť orgánom hospodárskej súťaže vo zverejňovaní ich rozhodnutí v súlade s príslušnými uplatniteľnými pravidlami Únie alebo vnútroštátnymi pravidlami.

(19)    Programy zhovievavosti a konania o urovnaní sú významným nástrojom na presadzovanie úniového práva hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami, pretože prispievajú k odhaľovaniu, efektívnemu stíhaniu a trestaniu najzávažnejších porušení práva hospodárskej súťaže. Podniky môže v tejto súvislosti odrádzať od spolupráce, ak by v dôsledku sprístupnenia dokumentov výlučne nimi predložených len na účely tejto spolupráce niesli občianskoprávnu zodpovednosť za horších podmienok ako ďalšie osoby, ktoré sa spolu s nimi dopustili porušenia, a nespolupracovali s orgánmi hospodárskej súťaže. Aby sa zabezpečilo, že podniky budú ochotné dobrovoľne poskytovať v rámci programov zhovievavosti alebo konaní o urovnaní sporu vyhlásenia určené orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, v ktorých priznajú svoju účasť na porušovaní úniového alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel, by mali byť takéto vyhlásenia vyňaté spomedzi dôkazov podliehajúcich sprístupneniu.

(20)    Okrem toho by mala výnimka zo sprístupňovania platiť v prípade akýchkoľvek dokumentov, sprístupnenie ktorých by neprimerane zasiahlo do prebiehajúceho prešetrovania uskutočňovaného orgánom hospodárskej súťaže v súvislosti s porušením vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže. Informácie vypracované orgánom hospodárskej súťaže v rámci jeho konania vedeného na účely presadzovania vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže (napr. oznámenie námietok), resp. informácie vypracované účastníkom tohto konania (napr. odpovede strán na žiadosti orgánov hospodárskej súťaže o poskytnutie informácií) by preto mali podliehať sprístupneniu na účely žalôb o náhradu škody len po tom, ako tento orgán konštatoval porušenie vnútroštátneho súťažného práva alebo súťažného práva Únie alebo inak skončil toto konanie.

(21)    [...] Vnútroštátne súdy by mali mať právo nariadiť v súvislosti s konaním o žalobách o náhradu škody sprístupnenie dôkazov, ktoré existujú bez ohľadu na konanie vedené orgánom hospodárskej súťaže („už existujúce informácie“’).

(22)    Všetky fyzické a právnické osoby, ktoré získali určitý dôkaz prostredníctvom prístupu do spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojho práva na obhajobu v súvislosti s prešetrovaním tohto orgánu, môžu tento dôkaz použiť na účely konania o žalobe o náhradu škody, ktorého sú účastníkmi. Takéto použitie by malo byť umožnené aj fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré vstúpili do ich práv a povinností, a to aj prostredníctvom nadobudnutia ich nároku. V prípade dôkazov, ktoré boli získané právnickou osobou patriacou do skupiny podnikateľských subjektov, ktoré tvoria na účely uplatnenia článkov 101 a 102 ZFEÚ jeden podnik, sa umožňuje, aby tieto dôkazy mohli použiť aj ostatné podnikateľské subjekty patriace do rovnakej skupiny.

(23)    Použitie dôkazov získaných od orgánu hospodárskej súťaže by však nemalo neprimerane uberať na účinnosti presadzovania práva hospodárskej súťaže zo strany orgánu hospodárskej súťaže. ▐ Dôkazy získané od orgánu hospodárskej súťaže v kontexte výkonu práva na obhajobu by sa okrem toho nemali stať predmetom obchodovania. Možnosť využiť dôkazy, ktoré boli výhradne získané prostredníctvom prístupu do spisu orgánu hospodárskej súťaže, by preto mali mať len fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú svoje právo na obhajobu, a ich právni nástupcovia. Toto obmedzenie však vnútroštátnym súdom nebráni v tom, aby nariadili sprístupnenie predmetných dôkazov za podmienok stanovených v tejto smernici.

(24)    Uplatnenie nároku na náhradu škody alebo začatie prešetrovania zo strany orgánu hospodárskej súťaže prináša so sebou riziko, že dotknuté podniky môžu zničiť alebo ukryť dôkazy, ktoré by mohli byť užitočné pre poškodené strany na účely odôvodnenia nároku na náhradu škody. Aby sa zabránilo zničeniu relevantných dôkazov a zabezpečilo plnenie súdnych príkazov požadujúcich sprístupnenie dôkazov, súdy by mali mať možnosť udeliť dostatočne odrádzajúce sankcie. Pokiaľ ide o účastníkov konania, hrozba pre nich nepriaznivého výsledku konania o žalobe o náhradu škody môže byť osobitne účinná sankcia a môže sa ňou predchádzať prieťahom. Sankcie by malo byť možné uložiť aj za nesplnenie povinnosti chrániť dôverné informácie a za zneužitie informácií získaných prostredníctvom sprístupnenia. Podobne by malo byť možné uložiť sankcie aj v prípade, že informácie získané prostredníctvom prístupu do spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojho práva na obhajobu v súvislosti s prešetrovaním realizovaným týmto orgánom sa zneužijú v rámci konania o žalobe o náhradu škody.

(25)  V článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 sa stanovuje, že keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. S cieľom posilniť právnu istotu, predísť nesúdržnosti pri uplatňovaní týchto ustanovení zmluvy, zvýšiť účinnosť a procesnú efektívnosť žalôb o náhradu škody a napomôcť fungovanie vnútorného trhu pre podniky a spotrebiteľov by podobne nemalo byť možné spochybniť konečné rozhodnutie o porušení článkov 101 a 102 ZFEÚ prijaté vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže alebo súdom, ktorý rozhodnutie preskúmaval, v konaniach o žalobách o náhradu škody, ktoré sa týkajú toho istého porušenia, a to bez ohľadu na to, či sú tieto žaloby podané v členskom štáte orgánu alebo súdu, ktorý rozhodnutie preskúmaval. To isté by sa malo uplatňovať aj v prípade rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje porušenie ustanovení vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, keď sa vnútroštátne alebo úniové právo hospodárskej súťaže uplatňuje v tom istom prípade súbežne. Tento účinok rozhodnutí vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže a súdov, ktoré rozhodnutia preskúmavajú, by sa mal vzťahovať na výrokovú časť príslušných rozhodnutí a ich odôvodnenia. Preto by Komisia mala zaistiť konzistentné uplatňovanie úniového práva hospodárskej súťaže tým, že bude v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž transparentným spôsobom poskytovať dôrazné usmernenia pre vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o ich rozhodnutia. Tým nie sú dotknuté práva a povinnosti vnútroštátnych súdov podľa článku 267 ZFEÚ.

(26)    Vnútroštátne pravidlá upravujúce začiatok, trvanie, pozastavenie alebo prerušenie plynutia premlčacích lehôt by nemali neprimerane brániť podávaniu žalôb o náhradu škody. Toto je osobitne dôležité, najmä pokiaľ ide o žaloby, ktoré sú založené na zistení porušenia orgánom hospodárskej súťaže alebo súdom, ktorý rozhodnutia preskúmaval. Na tento účel stále by stále malo byť možné podať žalobu o náhradu škody aj po skončení konania orgánu hospodárskej súťaže na účely presadzovania vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže. Členské štáty by mali môcť zachovať si alebo zaviesť absolútne prekluzívne lehoty, ktoré sú všeobecne použiteľné.

(27)    V prípade, že právo hospodárskej súťaže spoločne porušilo viacero podnikov (ako to býva pri karteloch), je vhodné ustanoviť, že tieto podniky nesú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za celú škodu spôsobenú v dôsledku predmetného porušenia. Medzi osobami, ktoré sa spolu dopustili porušenia, by malo platiť, že majú právo na získanie príspevku, ak zaplatili viac, ako bol na nich pripadajúci podiel. Výška tohto podielu vyjadrujúca pomernú zodpovednosť určitého porušovateľa (a príslušné kritéria na jej stanovenie, ako napr. obrat, trhový podiel alebo úloha v rámci kartelu) by sa mala stanoviť vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pričom by mali byť zachované zásady účinnosti a rovnocennosti.

(28)    Podniky, ktoré spolupracujú s orgánmi hospodárskej súťaže v rámci programov zhovievavosti zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní kartelového protisúťažného konania a pri likvidácii takého konania, čím často zmenšujú škody, ktoré by pokračovanie tohto protisúťažného konania mohlo priniesť. Preto je vhodné stanoviť, že podniky oslobodené od pokút orgánu hospodárskej súťaže v rámci určitého programu zhovievavosti, sú chránené pred neprimeranými nárokmi na náhradu škody, majúc na pamäti, že rozhodnutie tohto orgánu konštatujúce porušenie sa pre osobu oslobodenú od pokút môže stať konečným skôr ako pre ostatné podniky, ktorým od pokút oslobodené neboli. Preto je vhodné, aby sa na osoby oslobodené pokút nevzťahovala zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za celú škodu a aby sa ich príspevok obmedzil len na škodu, ktorú tieto osoby spôsobili svojim vlastným priamym alebo nepriamym zákazníkom, resp. v prípade nákupného kartelu svojim priamym a nepriamy poskytovateľom. V rozsahu, v akom kartel spôsobil škodu iným osobám než zákazníkom či poskytovateľom podnikov, ktorí sa porušenia dopustili, by príspevok osoby oslobodenej od pokút nemal presahovať jej pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú kartelom. Tento podiel by sa mal stanoviť v súlade s tými istými pravidlami, ktoré sa používajú na stanovenie príspevkov porušujúcich podnikov [...]. Osoby oslobodené od pokút by mali niesť plnú zodpovednosť voči iným poškodeným osobám než svojim priamym či nepriamym zákazníkom, len ak títo neboli schopní získať úplnú náhradu utrpenej škody od ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porušenia

(29)    Spotrebitelia a podniky, ktoré utrpeli škodu v dôsledku porušenia vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže, majú nárok na náhradu skutočne utrpenej škody a ušlého zisku. Skutočne utrpená škoda môže byť výsledkom cenového rozdielu medzi tým, čo bolo skutočne zaplatené a tým, čo by bolo zaplatené, keby k porušeniu nedošlo. Ak však poškodená osoba znížila svoju skutočne utrpenú škodu prostredníctvom jej čiastočného alebo úplného prenesenia na svojich vlastných zákazníkov, takto prenesená ujma už nepredstavuje škodu, za utrpenie ktorej má táto osoba dostať kompenzáciu. Preto je v zásade vhodné umožniť podniku, ktorý sa porušenia dopustil, aby sa v rámci obhajoby proti nároku na náhradu škody mohol odvolať na prenesenie skutočne utrpenej škody. Je vhodné stanoviť, že porušujúci podnik, v prípade, že využije obhajobu založenú na prenesení, musí preukázať, že k preneseniu zvýšenia ceny došlo, ako aj rozsah tohto prenesenia.

(31)    Spotrebitelia alebo podniky, na ktoré sa skutočne utrpená škoda preniesla, utrpeli škodu, ktorá bola spôsobená porušením vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže. Aj keď by takúto škodu mal podnik, ktorý sa dopustil porušenia, nahradiť, pre spotrebiteľov alebo podniky, ktoré od neho nenakupovali, môže byť obzvlášť ťažké dokázať rozsah tejto škody. S cieľom dokázať, že došlo k preneseniu, by mal nepriamy zákazník prinajmenšom preukázať, že žalovaný sa dopustil porušenia predpisov Únie alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, že porušenie viedlo k zvýšeniu ceny pre priameho zákazníka žalovaného, že nepriamy zákazník kúpil tovar alebo služby, ktoré boli predmetom porušenia, resp. kúpil tovar alebo služby, ktoré boli odvodené od tovarov a služieb, ktoré boli predmetom porušenia, resp. ktoré ich obsahovali, a že nepriamy zákazník tento tovar alebo služby kúpil od priameho zákazníka alebo od iného nepriameho zákazníka, ktorý je prostredníctvom dodávateľského reťazca priamo spojený so žalovaným. Pokiaľ ide o kvantifikáciu preneseného zvýšenia ceny, vnútroštátny súd by mal mať právomoc v rámci ním prejednávaného sporu odhadom stanoviť, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená na stupeň nepriamych zákazníkov. ▐

(32)    Porušenia práva hospodárskej súťaže sa často týkajú podmienok, za ktorých sa predáva tovar alebo služby, resp. ich ceny, pričom v dôsledku nich dochádza k zvýšeniu ceny alebo inej škode, ktorú utrpia zákazníci podnikov, ktoré sa dopustili porušenia. Porušenia sa môžu týkať aj dodávok podnikom, ktoré sa dopustili porušenia (napr. v prípade nákupných kartelov). [...] Mali by sa primerane uplatňovať pravidlá stanovené v tejto smernici, a to najmä pravidlá o prenesení.

(33)    Žaloby o náhradu škody môžu podávať poškodené osoby, ktoré zakúpili tovar alebo služby od podniku, ktorý sa dopustil porušenia, ako aj zákazníci, ktorí sa nachádzajú nižšie v dodávateľskom reťazci. V záujme súdržnosti rozsudkov, ktoré sú výsledkom takýchto súvisiacich konaní, a aby sa tak zabránilo tomu, že škoda utrpená v dôsledku porušenia vnútroštátneho alebo úniového práva hospodárskej súťaže nebude v plnej miere nahradená, resp. tomu, že porušujúci podnik bude musieť zaplatiť náhradu škody, ktorá utrpená nebola, by vnútroštátne súdy mali riadne zohľadniť (ako im to dovoľujú príslušné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy), akékoľvek súvisiace žaloby a výsledný rozsudok, a to najmä, ak sa v ňom zistí, že prenesenie ujmy bolo dokázané. Týmto by nemali byť dotknuté základné práva na obhajobu, na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces tých, ktorí neboli účastníkmi predmetných súdnych konaní. Akékoľvek takéto konania, ktoré prebiehajú na súdoch rôznych členských štátov, je možné považovať za súvisiace v zmysle článku 30 nariadenia (ES) č. 1215/2012 Európskeho parlamentu a Rady(8). Podľa tohto ustanovenia môžu vnútroštátne súdy, ktoré nezačali konať ako prvé, prerušiť konanie alebo sa za určitých okolností vyhlásiť za nepríslušné.

(34)    Poškodená osoba, ktorá preukázala, že utrpela v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže škodu, musí na to, aby získala jej náhradu, preukázať aj jej rozsah. Kvantifikácia škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania je obzvlášť náročná z pohľadu skutkového zisťovania, pričom si môže vyžadovať uplatnenie komplexných ekonomických modelov. To často býva nákladné a spôsobuje poškodeným osobám ťažkosti, pokiaľ ide o získanie potrebných údajov na odôvodnenie ich nárokov. Z tohto dôvodu môže kvantifikácia škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania predstavovať značnú prekážku brániacu poškodeným osobám v tom, aby získali náhradu utrpenej škody. Členské štáty by mali môcť ustanoviť vlastné pravidlá o kvantifikácii. S cieľom zabezpečiť jasné pravidlá a predvídateľnosť by Komisia mala predložiť ďalšie usmernenia na úrovni Únie.

(35)    S cieľom napraviť ▐ niektoré ťažkosti spojené s kvantifikáciou škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania by sa vnútroštátnym súdom mala udeliť právomoc zistiť existenciu škody a odhadom stanoviť jej výšku pri zohľadnení dôkazov, ktoré jednotlivé strany predložili.

(36)    Neexistencia pravidiel Únie upravujúcich problematiku kvantifikácie škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže spôsobuje, že je na vnútroštátnych právnych poriadkoch a súdoch členských štátov, aby určili podmienky, ktoré musí poškodená osoba splniť, aby preukázala výšku utrpenej škody, ako aj presný spôsob preukázania tejto výšky, metódy použiteľné na kvantifikáciu škody a následky, ktoré má nesplnenie stanovených požiadaviek v plnom rozsahu. Tieto vnútroštátne požiadavky by však nemali byť menej priaznivé než požiadavky, ktoré platia pre podobné vnútroštátne žaloby (zásada rovnocennosti), ani by nemali prakticky znemožňovať alebo neprimerane sťažovať právo na náhradu škody vyplývajúce z predpisov Únie (zásada účinnosti). V tejto súvislosti by sa mali zohľadňovať akékoľvek informačné asymetrie medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnosť, že kvantifikácia škody znamená, že je nutné posudzovať, ako by sa predmetný trh vyvíjal, keby nedošlo k porušeniu. Takéto hodnotenie prináša porovnávanie so situáciou, ktorá je per definitionem hypotetická, a preto nikdy nemôže byť presné. Z tohto dôvodu je vhodné dať vnútroštátnym súdom právomoc, aby mohli výšku škody spôsobenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže stanoviť odhadom. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže na požiadanie poskytovali poradenstvo o kvantifikácii.

(37)    Poškodené osoby a podniky, ktoré sa dopustili porušenia, by sa mali motivovať k tomu, aby sa na náhrade škody spôsobenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže dohodli pomocou konsenzuálnych mechanizmov riešenia sporov, ako sú napr. mimosúdne urovnania, arbitráže a mediácie. Tam, kde je to možné, by takéto konsenzuálne riešenia sporov mali zahŕňať maximálny možný počet poškodených aj podnikov, ktorí sa dopustili porušenia. Cieľom ustanovení tejto smernice, ktoré upravujú konsenzuálne riešenie sporov, je preto uľahčenie využívania týchto mechanizmov a zvýšenie ich účinnosti.

(38)    Premlčacie lehoty na podanie žaloby o náhradu škody by mohli poškodené osoby a podniky, ktoré sa dopustili porušenia, ukracovať o čas potrebný na to, aby dospeli k dohode o náhrade škody, ktorá má byť vyplatená. Aby poškodení aj podniky mali, predtým, ako sa podá žaloba na vnútroštátnom súde, skutočnú možnosť využiť konsenzuálne riešenie sporov, malo by sa pozastaviť plynutie premlčacej lehoty počas trvania procesu zameraného na konsenzuálne riešenia sporov.

(39)    Ak sa strany po začatí konania o žalobe o náhradu škody na vnútroštátnom súde rozhodnú, že v rovnakom prípade začnú proces konsenzuálneho riešenia sporov, by mal tento súd môcť pozastaviť toto začaté konanie, a to až do skončenia procesu konsenzuálneho riešenia sporov. Vnútroštátny súd by v rámci posudzovania, či pozastaviť konanie, mal zohľadniť záujem uskutočniť konanie bez prieťahov.

(40)    S cieľom podporiť konsenzuálne urovnávanie by podnik zúčastnený na porušení, ktorý zaplatil náhradu škody v rámci konsenzuálneho riešenia sporov, nemal byť v horšom postavení v porovnaní s ostatnými podnikmi spoluzúčastnenými na porušení, ako keby tohto urovnania nebolo. K tomu by mohlo dôjsť, ak by podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní, bol aj potom v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne zodpovedný za škodu spôsobenú porušením. Preto by podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní, nemal prispievať ostatným podnikom spoluzúčastneným na predmetnom porušení, ktorý sa na urovnaní nedohodli, keď tieto podniky platia náhradu škody poškodeným, s ktorými sa podnik už dohodol na konsenzuálnom urovnaní. Pendantom tohto pravidla o neprispievaní je zníženie nároku poškodenej osoby na náhradu ňou utrpenej škody o sumu zodpovedajúcu podielu, ktorý pripadá na podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní. Tento podiel by sa mal stanoviť v súlade s tými istými pravidlami, ktoré sa používajú na stanovenie príspevkov porušujúcich podnikov [...]. Bez tohto zníženia by podniky zúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, boli neprimerane dotknuté urovnaním, na ktorom sa nezúčastňujú. Podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní, bude stále povinný uhradiť náhrady škody, ak to bude jediná možnosť ako môže poškodená osoba získať úplnú náhradu škody.

(41)    V prípade, že sa od podnikov spoluzúčastnených na porušení, ktoré sa dohodli na konsenzuálnom urovnaní, žiada, aby prispeli na úhradu náhrady škody, ktorú sú neskôr povinné uskutočniť podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, vnútroštátny súd by mal zohľadniť náhradu škody, ktorá už bola poskytnutá v rámci konsenzuálneho urovnania, pričom by mal mať na pamäti, že nie všetky podniky spoluzúčastnené na porušení musia byť nevyhnutne v rovnocennej miere zúčastnené na celom porušení v jeho skutkovom, časovom a geografickom rozsahu.

(42)    Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou [...].

(43)    Keďže ciele tejto smernice, t. j. stanovenie pravidiel upravujúcich žaloby za porušenie úniového práva hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť plný účinok článkov 101 a 102 ZFEÚ, a [...] riadne fungovanie vnútorného trhu pre podniky a spotrebiteľov, [...] nemôžu byť dosiahnuté v dostatočnej miere členskými štátmi, ale tento cieľ možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)    V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011(9) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje poskytnutie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(44a)  Keďže táto smernica podstatným spôsobom zmení právne predpisy mnohých členských štátov v oblasti civilného súdneho procesu, najmä pokiaľ ide o sprístupňovanie dôkazov, mal by sa zaviesť vhodný prechodný režim pre žaloby o náhradu škody, ktoré sa začali už pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov prijaté na transpozíciu tejto smernice by sa preto mali uplatňovať len na veci predložené vnútroštátnym súdom po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.          V tejto smernici sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením článkov 101 alebo 102 ZFEÚ alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže podnikom alebo skupinou podnikov, mohla účinne presadzovať svoje právo uplatňovať nárok na úplnú náhradu tejto škody zo strany týchto podnikov alebo tejto skupiny. V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá na rozvoj nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a odstránenie prekážok brániacich jeho riadnemu fungovaniu, a to zabezpečením rovnocennej ochrany všetkých osôb, ktoré utrpeli takúto škodu, v rámci celej Únie.

2.          V tejto smernici sa takisto stanovujú pravidlá na účely koordinácie presadzovania práva hospodárskej súťaže zo strany orgánov hospodárskej súťaže a presadzovania týchto pravidiel v rámci žalôb o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch.

Článok 2

Právo na úplnú náhradu škody

1.          Členské štáty zabezpečia, že každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením úniového alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže má nárok na úplnú náhradu tejto škody a jej získanie.

2.          Úplnou náhradou škody sa každá osoba, ktorá utrpela škodu, navráti čo najbližšie k stavu, v akom by sa nachádzala, keby k porušeniu nedošlo. ▌ Zahŕňa náhradu skutočne utrpenej škody, ušlého zisku a platbu úroku .

2a.        Úplná náhrada škody nezahŕňa iné škody, ako napríklad odškodnenie sankčnej povahy, viacnásobnú náhradu škody a iné typy náhrady škody vedúce k nadmernému odškodňovaniu.

3.          Členské štáty zabezpečia, aby si poškodené osoby mohli svoje nároky na náhradu škody účinne uplatňovať.

3a.        Na celkovú výšku zaplatených pokút a náhrady škody nemajú vplyv kroky orgánu hospodárskej súťaže, ktoré nasledujú po súkromnoprávnej žalobe alebo jej predchádzajú. Orgány hospodárskej súťaže prepoja celkovú výšku zaplatených pokút a náhrady škody, napríklad prostredníctvom odloženia časti pokuty v prípade pravdepodobnej následnej žaloby. Členské štáty však zabezpečia, že toto nebude viesť ku zdĺhavej neistote pre podnik, ktorý sa dopustil porušenia, pokiaľ ide o konečné urovnanie, ani to nemá vplyv na právo jednotlivcov a podnikov získať náhradu utrpenej škody.

Článok 3

Zásada účinnosti a rovnocennosti

Členské štáty zabezpečia, aby všetky vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa žalôb o náhradu škody boli konštruované a uplatňované takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že všetky poškodené osoby budú môcť účinne vykonávať právo vyplývajúce z predpisov Únie na úplnú náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. Žiadne z vnútroštátnych pravidiel a postupov, ktoré sa týkajú žalôb o náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia článku 101 alebo 102 ZFEÚ, nesmú byť pre poškodené osoby menej priaznivé ako pravidlá a postupy, ktoré platia pre žaloby o náhradu škody spôsobenej porušeniami vnútroštátneho práva.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov [...]:

(1)         „porušenie práva hospodárskej súťaže“ je porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže [...];

(2)         „vnútroštátne právo hospodárskej súťaže“ sú ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré prevažne sledujú rovnaké ciele ako články 101 a 102 ZFEÚ, a ktoré sa uplatňujú v tom istom prípade a súbežne s predpismi Únie hospodárskej súťaže v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003; nezahŕňajú však ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré udeľujú trestné sankcie fyzickým osobám s výnimkou toho, že takéto sankcie sú prostriedkom vymáhania práva hospodárskej súťaže.

(3)         „žaloba o náhradu škody“ je žaloba na základe vnútroštátneho práva, prostredníctvom ktorej si poškodená osoba uplatňuje na vnútroštátnom súde nárok na náhradu škody, a môže zahŕňať aj žaloby, prostredníctvom ktorých určitá osoba uplatňuje na vnútroštátnom súde nárok na náhradu škody v menej jednej alebo viacerých poškodených osôb, ak to právny poriadok členského štátu umožňuje;

(4)         „nárok na náhradu škody“ je požadovanie náhrady škody utrpenej v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže;

(5)         „poškodená osoba“ je osoba, ktorá utrpela škodu v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže;

(6)         „vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže“ je orgán určený členským štátom v zmysle článku 35 nariadenia (ES) č. 1/2003 za orgán zodpovedný za uplatňovanie práva hospodárskej súťaže;

(7)         „orgán hospodárskej súťaže“ je Komisia alebo vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže;

(8)         „vnútroštátny súd“ alebo „súd“ je akýkoľvek súdny orgán členského štátu v zmysle článku 267 zmluvy;

(9)         „súd, ktorý rozhodnutie preskúmava“ je vnútroštátny súd, ktorý má právomoc preskúmavať rozhodnutia vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, v kontexte čoho môže mať taktiež právomoc zisťovať porušenia práva hospodárskej súťaže;

(10)       „rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže“ je rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, resp. súdu, ktorý takéto rozhodnutie preskúmava, že bolo zistené porušenie práva hospodárskej súťaže;

(11)       „konečné“ rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže je rozhodnutie [...] o porušení, voči ktorému sa nemožno odvolať;

(12)       „kartel“ je situácia, keď dvaja alebo viacerí horizontálni súťažitelia koordinujú svoje správanie na trhu na získanie príjmov vyšších, než aké umožňuje normálna hospodárska súťaž, alebo keď koordinujú svoje správanie na trhu tak, aby podnikom pôsobiacim za normálnych trhových podmienok znemožnili získať podiel na trhu, a to okrem iného prostredníctvom takých praktík, ako je napr. stanovovanie nákupných, resp. predajných cien a ďalších obchodných podmienok, alebo koordinácia v tejto oblasti, nekalé praktiky v oblasti udeľovania licencií, prideľovanie výrobných alebo predajných kvót, rozdeľovanie si trhov a zákazníkov vrátane koordinácie súťažiteľov pri predkladaní ponúk, obmedzenie dovozu alebo vývozu [...] alebo protisúťažné konanie voči ostatným súťažiteľom;

(13)       „program zhovievavosti“ je program, ktorý sa týka uplatňovania článku 101 ZFEÚ alebo príslušných ustanovení vnútroštátneho práva, na základe ktorého určitý účastník tajného kartelu, konajúc nezávisle od ďalších účastníkov tohto kartelu, spolupracuje v rámci prešetrovania uskutočňovaného orgánom hospodárskej súťaže, a to tak, že dobrovoľne poskytuje svoje poznatky o karteli a svojej úlohe v rámci neho, za čo je tento účastník oslobodený od akýchkoľvek pokút ukladaných pre účasť v karteli, resp. sa mu takáto pokuta zníži; v

(14)       „vyhlásenia ▐ zhovievavosti“ sú písomné alebo ústne prejavy dobrovoľne poskytnuté orgánu hospodárskej súťaže určitým podnikom alebo v jeho mene, v ktorých sa opisujú poznatky tohto podniku o ▐ karteli a úloha tohto podniku v rámci kartelu, pričom tieto prejavy boli vypracované osobitne na účely ich poskytnutia uvedenému orgánu s cieľom získať oslobodenie od pokút alebo ich zníženie v rámci určitého programu zhovievavosti v súvislosti s uplatnením článku 101 ZFEÚ alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútroštátneho práva; nepatria sem dokumenty alebo informácie, ktoré existujú bez ohľadu na konanie vedené orgánom hospodárskej súťaže („už existujúce informácie“);

(15)       „návrhy na urovnanie“ sú prejavy dobrovoľne poskytnuté orgánu hospodárskej súťaže určitým podnikom alebo v jeho mene, v ktorých tento podnik uznáva svoju účasť na porušovaní práva hospodárskej súťaže a svoju zodpovednosť za toto porušenie, pričom tieto prejavy boli vypracované osobitne ako formálna žiadosť adresovaná tomuto orgánu, aby uplatnil metódu zrýchleného konania;

(16)       „zvýšenie ceny“ je ▌rozdiel medzi cenou, ktorá bola skutočne zaplatená v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže a cenou, čo by bola zaplatená, keby k takémuto porušeniu [...] nedošlo;

(17)       „konsenzuálne urovnanie“ je dohoda o zaplatení náhrady škody na základe konsenzuálneho vyriešenia sporu;

(17a)     „priamy zákazník“ je priamy zákazník podniku, ktorý sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže;

(17b)     „nepriamy zákazník“ je zákazník, ktorý nakúpil produkty alebo služby podniku, ktorý sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže, avšak nie priamo od tohto podniku.

KAPITOLA II

SPRÍSTUPŇOVANIE DÔKAZOV

Článok 5

Sprístupňovanie dôkazov

1.          Členské štáty zabezpečia , aby v konaní súvisiacom so žalobou o náhradu škody pred vnútroštátnym súdom v Únii na základe žiadosti žalobcu, ktorý predložil podložené odôvodnenie obsahujúce dostupné skutočnosti a dôkazy dostatočné na podporu vierohodnosti svojho nároku na náhradu škody, vnútroštátne súdy môžu prikázať žalovanému alebo tretej strane zverejniť relevantné dôkazy, ▐ s výhradou podmienok stanovených v tejto kapitole. Členské štáty zabezpečia, aby súdy mohli nariadiť aj žalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy na žiadosť žalovaného.

Týmto odsekom nie sú dotknuté práva a povinnosti vnútroštátnych súdov vyplývajúce z nariadenia [...] (ES) č. 1206/2001.

1a.        Členské štáty musia zabezpečiť, aby vnútroštátne súdy požiadali vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže o sprístupnenie dôkazov, pokiaľ žalovaný neposkytol požadované dôkazy.

2.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli nariadiť sprístupnenie určitých častí tohto dôkazu alebo jeho kategórií, ktoré sa vymedzia čo najpresnejšie a najužšie na základe primerane dostupných skutočností v podloženom odôvodnení, ktoré sú pod kontrolou inej strany alebo tretej strany, a ktoré sú nevyhnutné na účely posúdenia škody podľa článku 2.

3.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané a čo sa týka žalôb o náhradu škody v Únii. Vnútroštátne súdy pri určovaní toho, či sprístupnenie, ktoré požaduje určitá strana, je primerané, zohľadnia verejné záujmy a príslušné oprávnené záujmy všetkých dotknutých súkromných strán. Do úvahy predovšetkým zoberú:

(a)     pravdepodobnosť toho, či k údajnému porušeniu práva hospodárskej súťaže došlo;

(aa)     potrebu zaručiť účinnosť presadzovania práva hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami;

(b)       rozsah sprístupnenia, náklady naň, a to najmä v prípade akýchkoľvek dotknutých tretích strán a s cieľom predísť nenáležitému vyhľadávaniu informácií (fishing expeditions);

(c)       či dôkazy, ktoré sa majú zverejniť, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie, týkajúce sa akýchkoľvek tretích strán, ako aj mechanizmy na ochranu týchto dôverných informácií, a

(d)       d) v prípadoch, keď sa porušenie práva hospodárskej súťaže prešetruje alebo bolo prešetrované zo strany orgánu hospodárskej súťaže, či žiadosť o sprístupnenie bola formulovaná osobitne so zreteľom na povahu, predmet alebo obsah takýchto dokumentov ▐ predložených orgánu hospodárskej súťaže alebo obsiahnutých v jeho spise.

4.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre konanie o náhradu škody. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii účinné nástroje na ich ochranu ▐.

5.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy pri nariaďovaní sprístupnenia dôkazov v plnej miere uplatnili príslušné výsady právnických povolaní podľa vnútroštátneho práva a práva Únie.

Záujem podnikov na tom, aby sa vyhli žalobám o náhradu škody v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, nepredstavuje komerčný záujem zasluhujúci si ochranu.

5a.        Členské štáty zabezpečia, aby zainteresované strany, ktoré vlastnia dokument, ktorého sprístupnenie bolo vyžiadané, boli vypočuté predtým, ako vnútroštátny súd nariadi podľa tohto článku sprístupnenie informácií odvodených z uvedených dokumentov.

6.          Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v akom ich súdy majú právomoc nariadiť sprístupnenie bez vyjadrenia sa osoby, od ktorej sa toto sprístupnenie žiada, sa sankcie za nesplnenie tohto nariaďujúceho príkazu mohli ukladať len v prípade, že sa tejto osobe poskytla možnosť vyjadriť sa pred vnútroštátnym súdom.

7.          Dôkazy zahŕňajú všetky druhy dôkazov, ktoré sú prípustné na vnútroštátnom súde, ktorý vedie konanie, a to najmä dokumenty a všetky ďalšie predmety obsahujúce informácie, bez ohľadu na to, na akom nosiči sa tieto informácie nachádzajú.

8.          Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť stanovená v odseku 4 a obmedzenia stanovené v článku 6 platí, že tento článok ▐ členským štátom nebráni v tom, aby zachovali alebo zaviedli pravidlá vedúce k širšiemu sprístupňovaniu dôkazov.

Článok 6

▐ Sprístupňovanie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej súťaže

1.          Členské štáty zabezpečia, aby sa na účely žalôb o náhradu škody v prípadoch, keď vnútroštátne ▐ súdy nariaďujú sprístupnenie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej súťaže, podliehajúc článku 5 uplatňovali nasledujúce ustanovenia.

Táto kapitola sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá a postupy podľa právnych predpisov Únie o prístupe k dokumentom.

1a.        Pri posudzovaní primeranosti príkazu na sprístupnenie informácií, v súlade s kritériami uvedenými v článku 5 ods. 3 ), vnútroštátne súdy vezmú do úvahy, či žiadosť bola formulovaná špecificky najmä s ohľadom na povahu, predmet alebo obsah dokumentov, a nie ako nešpecifická žiadosť týkajúca sa dokumentov, ktoré boli predložené orgánu hospodárskej súťaže, a či strana, ktorá požaduje sprístupnenie, je pritom vo vzťahu k žalobe o náhradu škody pred vnútroštátnym súdom.

Pri posudzovaní primeranosti príkazu na sprístupnenie dôkazov podľa odsekov 2 a 2a vnútroštátne súdy vezmú do úvahy záujem účinného verejného presadzovania práva hospodárskej súťaže.

2.          ▐ Vnútroštátne súdy na účely žalôb o náhradu škody môžu prikázať sprístupnenie ďalej uvedených kategórií dôkazov len po skončení konania na orgáne hospodárskej súťaže akýmikoľvek prostriedkami;

(a)       informácie, ktoré fyzická alebo právnická osoba osobitne pripravila na účely konania orgánu hospodárskej súťaže;

(b)       informácie, ktoré vypracoval orgán hospodárskej súťaže a zaslal ich stranám v rámci svojho konania;

(ba)     stiahnuté ponuky na konsenzuálne urovnanie sporu.

2a.        Vnútroštátne súdy vo všeobecnosti nesmú nariadiť účastníkovi alebo tretej osobe sprístupnenie ktorejkoľvek z týchto kategórií dôkazov v akejkoľvek forme:

(a)       vyhlásenia v rámci programov zhovievavosti; alebo

(b)       návrhy na urovnanie.

2b.        Ak žalobca uviedol primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne vierohodne preukazujú, že určité údaje alebo informácie, ktoré sa týkajú dokumentu patriaceho do spisu orgánu hospodárskej súťaže, ktoré inak nemožno poskytnúť, sú nevyhnutné na určenie škody a podporu jeho nároku, vnútroštátne súdy v prípade, že je tvrdenie žalobcu zjavne odôvodnené, a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto článku a článku 5, môžu:

(a)       získať prístup k takémuto dokumentu a analyzovať ho;

(b)       vypočuť zainteresované strany, ktoré ním disponujú, a

(c)       nariadiť obmedzené sprístupnenie relevantných údajov alebo častí príslušného dokumentu, ktoré sú striktne potrebné na to, aby žiadateľ získal úroveň informácií, ktorá sa na tento účel vyžaduje podľa príslušných podmienok chrániacich verejný záujem a dôvernosť informácií.

3.          Sprístupnenie dôkazu zo spisu orgánu hospodárskej súťaže, ktorý nepatrí do ani jednej z kategórií uvedených v ▐ tomto článku, môže byť v rámci konaní o žalobách o náhradu škody nariadené kedykoľvek bez toho, aby bol dotknutý tento článok.

3a.        Členské štáty zabezpečia, aby orgány hospodárskej súťaže alebo zainteresované strany, ktoré vlastnia dokument, ktorý je významný pre žalobu o náhradu škody, boli vypočuté predtým, ako vnútroštátny súd nariadi podľa tohto článku sprístupnenie tohto dokumentu alebo informácií z neho odvodených podľa tohto článku. 

Článok 7

Obmedzenie použitia dôkazov, ktoré boli získané výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu hospodárskej súťaže

2.          Členské štáty zabezpečia, aby dôkazy ▐ uvedené v článku 6 ods. 2, ktoré fyzická alebo právnická osoba získala výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojich práv na obhajobu v zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútroštátneho práva, neboli prípustnými dôkazmi v rámci konaní o žalobách o náhradu škody, až dokým tento orgán neskončí svoje konanie alebo neprijme rozhodnutie uvedené v článku 5 alebo kapitole III nariadenia (ES) č. 1/2003 [...].

3.          Členské štáty zabezpečia, aby dôkazy získané fyzickou alebo právnickou osobou výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci výkonu práv na obhajobu v zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré nie sú neprípustnými dôkazmi v zmysle odseku 1 alebo 2 tohto článku, mohli v rámci konaní o žalobách o náhradu škody použiť len tieto fyzické alebo právnické osoby, resp. fyzická alebo právnická osoba, ktorá vstúpila do ich práv vrátane osoby, ktorá ich nárok nadobudla.

Článok 8

Sankcie

1.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli ukladať sankcie voči stranám, tretím osobám a ich právnym zástupcom v týchto prípadoch:

(a)       nesplnenie akéhokoľvek vnútroštátneho súdneho príkazu na sprístupnenie, alebo odmietnutie jeho splnenia;

(b)       zničenie relevantných dôkazov, ak:▐

(i)     ničiaca strana bola účastníkom konania vedeného orgánom hospodárskej súťaže v súvislosti s konaním, pre ktoré bola podaná žaloba o náhradu škody, alebo

(ii)    ničiaca strana vedela alebo bolo možné rozumne predpokladať, že vie, že na vnútroštátnom súde bola podaná žaloba o náhradu škody a že ničené dôkazy sú relevantné pre odôvodnenie nároku na náhradu škody alebo obhajoby proti takémuto nároku, alebo or

(iii)    ničiaca strana vedela, že ničené dôkazy boli relevantné pre ňou iniciované alebo voči nej vedené, resp. v budúcnosti začaté, konania o žalobách o náhradu škody;

(c)       nesplnenie súdnym príkazom povinností uložených vnútroštátnym súdom v záujme ochrany dôverných informácií, alebo odmietnutie splnenia týchto povinností, alebo

(d)       zneužívanie práv súvisiacich so sprístupňovaním dôkazov podľa tejto kapitoly, ako aj dôkazov a informácií získaných podľa tejto kapitoly, najmä ak sa informácie získané sprístupnením postupujú tretím stranám alebo sa používajú v rámci iných konaní porušujúc článok 5 ods. 2 písm. bb).

2.          Členské štáty zabezpečia, aby sankcie, ktoré môžu ukladať vnútroštátne súdy, boli účinné, primerané a odrádzajúce. Medzi sankcie, ktoré by mali mať k dispozícii vnútroštátne súdy, pokiaľ ide o správanie účastníka konania o žalobe o náhradu škody, by mala patriť možnosť vyvodiť nepriaznivé závery (napríklad možnosť považovať určitú relevantnú skutočnosť za preukázanú, možnosť zamietnuť nároky alebo obhajobu celkom alebo sčasti, ako aj možnosť nariadiť povinnosť úhrady trov).

KAPITOLA III

ÚČINOK VNÚTROŠTÁTNYCH ROZHODNUTÍ, PREMLČACIE LEHOTY, SPOLOČNÁ A NEROZDIELNA ZODPOVEDNOSŤ

Článok 9

Účinok vnútroštátnych rozhodnutí

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď vnútroštátne súdy rozhodujú v rámci konania o náhradu škody podľa článku 101 alebo 102 zmluvy alebo vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže, o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch, ktoré už sú predmetom konečného rozhodnutia o porušení predpisov prijatého vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, resp. vnútroštátnym súdom, ktorý takéto rozhodnutie preskúmava, nemohli tieto súdy prijať rozhodnutia odporujúce týmto rozhodnutiam o porušení práva hospodárskej súťaže. Touto povinnosťou nie sú dotknuté práva a povinnosti podľa článku 267 ZFEÚ, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu podľa článkov 47 a 48 charty a právo na spravodlivé prejednanie podľa článku 6 EDĽP.

Článok 10

Premlčacie lehoty

1.          Členské štáty stanovia pravidlá uplatniteľné na premlčacie lehoty na podanie žalôb o náhradu škody v súlade s týmto článkom. Tieto pravidlá budú stanovovať, kedy predmetné lehoty začínajú plynúť, trvanie týchto lehôt, ako aj okolnosti, za ktorých je možné plynutie týchto lehôt prerušiť alebo pozastaviť.

2.          Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota začala plynúť ▐ v najneskoršom termíne po tom, ako sa poškodená strana dozvie alebo než možno rozumne očakávať, že sa dozvedela o:

(a)    správaní predstavujúcom porušenie práva hospodárskej súťaže;

(b)    tom, že predmetné správanie napĺňa znaky porušenia práva [...] hospodárskej súťaže;

(c)    tej skutočnosti, že v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže utrpela škodu, a

(d)    totožnosti podniku, ktorý sa dopustil porušenia.

3.          Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota nezačala plynúť skôr, než sa pretrvávajúce alebo opakované porušenie práva hospodárskej súťaže skončí.

4.          Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na podanie žaloby o náhradu škody bola najmenej päť rokov.

5.          Členské štáty zabezpečia, aby bolo plynutie premlčacej lehoty pozastavené, ak orgán hospodárskej súťaže prešetruje alebo koná v súvislosti s určitým porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka aj žaloba o náhradu škody. Toto pozastavenie plynutia sa skončí najskôr dva roky po ▐ rozhodnutí, prostredníctvom ktorého sa konanie o porušení právnych predpisov alebo o údajnom porušení práva hospodárskej súťaže uzavrie konečným rozhodnutím. ▐

Článok 11

Spoločná a nerozdielna zodpovednosť

1.          Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré porušili právo hospodárskej súťaže spoločným správaním, niesli spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za škodu spôsobenú predmetným porušením práva hospodárskej súťaže: každý z týchto podnikov je povinný nahradiť škodu v plnom rozsahu, a poškodená osoba má právo požadovať úplnú náhradu od ktoréhokoľvek z podnikov, až dokým škoda nebola v plnom rozsahu nahradená.

Ak je podnik malým alebo stredným podnikom v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie C(2003)1422(10), neviedol ani nepodnecoval porušenie práva hospodárskej súťaže inými podnikmi a dokázal, že jeho podiel na celkovej spôsobenej škode je menší než 5 %, je zodpovedný len voči svojim priamym alebo nepriamym zákazníkom.

2.          Členské štáty zabezpečia, aby podnik, ktorého orgán hospodárskej súťaže v rámci programu zhovievavosti oslobodil od pokút, niesol zodpovednosť voči iným poškodeným osobám, ako sú jeho priami alebo nepriami zákazníci, resp. poskytovatelia, len ak tieto poškodené osoby preukážu, že nie sú schopné získať úplnú náhradu škody od ostatných podnikov, ktoré sa zúčastňovali na tom istom porušení práva hospodárskej súťaže.

3.          Členské štáty zabezpečia, aby porušujúci podnik mohol požadovať príspevok od iného porušujúceho podniku, pričom výška tohto príspevku sa stanoví vzhľadom na ich pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže. Výška príspevku podniku, ktorý orgán hospodárskej súťaže v rámci programu zhovievavosti oslobodil od pokút, nepresiahne výšku škody, ktorú tento podnik spôsobil svojim vlastným priamym alebo nepriamym zákazníkom, resp. poskytovateľom.

4.          Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v akom porušenie práva hospodárskej súťaže spôsobilo škodu iným poškodeným osobám, ako sú priami alebo nepriami zákazníci porušujúcich podnikov, resp. ich poskytovatelia, bola výška príspevku osoby oslobodenej od pokút určená vzhľadom na jej pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením.

KAPITOLA IV

PRENESENIE ZVÝŠENIA CENY NA INÉ SUBJEKTY

Článok 12

Obhajoba založená „na prenesení“

1.          Členské štáty zabezpečia, aby žalovaný v konaní o žalobe o náhradu škody mohol na obhajobu proti nároku na náhradu škody použiť skutočnosť, že žalobca preniesol celé zvýšenie ceny, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo jeho časť na iné osoby, ak žalobca neutrpel stratu zisku. Dôkazné bremeno v súvislosti s prenesením zvýšenia ceny na iné osoby znáša žalovaný, ktorý môže primeraným spôsobom požadovať sprístupnenie informácií od žalovaného. Od žalovaného sa nepožaduje platiť viac než je hodnota celkovej sumy škody, ktorú spôsobilo porušenie.

1a.        Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny súd mal právomoc stanoviť odhadom, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená.

2.          V rozsahu, v akom bolo zvýšenie ceny prenesené na osoby na ďalšom stupni dodávateľského reťazca, ktoré z právnych dôvodov nemôžu náhradu škody požadovať, nemôže žalovaný použiť obhajobu uvedenú v [...] odseku 1.

Článok 13

Nepriami zákazníci

1.          Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v konaní o žalobe o náhradu škody existencia nároku na náhradu škody alebo výška náhrady škody, ktorá sa má priznať, závisí od toho, či a v akom rozsahu bolo zvýšenie ceny prenesené na žalobcu, bez toho, aby tým bol dotknutý obchodný predpoklad prenášania zvýšených cien na ďalšie subjekty dodávateľského reťazca, znáša dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním existencie prenesenia a jeho rozsahom žalobca, ktorý môže primeraným spôsobom požadovať sprístupnenie informácií od žalovaného.

2.          V situácii uvedenej v odseku 1 tohto článku sa na nepriameho zákazníka hľadí, ako keby predložil dôkaz, že na neho bolo prenesené zvýšenie ceny, ak je schopný preukázať, že:

(a)         žalovaný sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže;

(b)         v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže došlo k zvýšeniu ceny pre priameho zákazníka žalovaného; a

(c)         nepriamy zákazník kúpil tovar alebo služby, ktoré boli predmetom porušenia práva hospodárskej súťaže, resp. kúpil tovar alebo služby, ktoré boli odvodené od tovarov a služieb, ktoré boli predmetom porušenia, resp. ktoré ich obsahovali.

Členské štáty zabezpečia, aby ich vnútroštátne súdy mali právomoc stanoviť odhadom, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená na nepriameho zákazníka. Vnútroštátnym súdom pomáhajú jasné, jednoduché a podrobné usmernenia, ktoré vydá Komisia.

Týmto odsekom nie je dotknuté právo porušujúceho podniku preukázať, že zvýšenie ceny nebolo prenesené na nepriameho zákazníka, resp. že na neho nebolo prenesené úplne.

Článok 14

Ušlý zisk a porušenie práva hospodárskej súťaže, ktoré sa týka dodávok porušujúcemu podniku

1.          1. Pravidlami stanovenými v tejto kapitole nie je dotknuté právo každého poškodeného, ktorý utrpel škodu, uplatňovať si nárok na náhradu ušlého zisku, skutočnej straty a platby úrokov.

2.          Členské štáty zabezpečia, aby sa pravidlá stanovené v tejto kapitole primerane uplatňovali aj na porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sa týkajú dodávok porušujúcemu podniku.

Článok 15

Žaloby o náhradu škody podávané žalobcami z rôznych stupňov dodávateľského reťazca

1.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy konajúce o žalobách o náhradu škody pri posudzovaní toho, či bolo unesené dôkazné bremeno vyplývajúce z článkov 12 a 13, riadne zohľadnili:

(a)       žaloby o náhradu škody týkajúce sa rovnakého porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré však podali žalobcovia z iných stupňov dodávateľského reťazca, alebo

(b)       rozsudky vynesené v takýchto konaniach.

(ba)     akékoľvek relevantné výsledky prípadov porušenia práva hospodárskej súťaže.

2.          Týmto článkom nie sú dotknuté práva a povinnosti vnútroštátnych súdov vyplývajúce z článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

KAPITOLA V

KVANTIFIKÁCIA ŠKODY

Článok 16

Kvantifikácia škody

1.          Členské štáty zabezpečia, aby v prípade kartelového porušenia práva hospodárskej súťaže platila domnienka, že toto porušenie spôsobilo škodu v rámci trhu. Porušujúci podnik má právo vyvrátiť túto domnienku.

2.          Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno ani miera preukázania ▐ požadované na účely kvantifikácie škody neboli také, aby prakticky znemožnili alebo neprimerane skomplikovali výkon ▐ práva na náhradu škody. Členské štáty stanovia, aby ich vnútroštátne súdy mali právomoc stanoviť výšku škody odhadom, ak žalobca nie je schopný priamo dokázať výšku utrpenej škody. Na požiadanie poskytujú orgány hospodárskej súťaže poradenstvo v oblasti kvantifikácie škody.

KAPITOLA VI

KONSENZUÁLNE RIEŠENIE SPOROV

Článok 17

Odkladný účinok konsenzuálneho riešenia sporu

1.          Členské štáty zabezpečia, aby bolo počas procesu konsenzuálneho riešenia sporov pozastavené plynutie premlčacej lehoty na podanie žaloby o náhradu škody. Pozastavenie plynutia premlčacej lehoty sa vzťahuje len na tie strany, ktoré sa zúčastňovali alebo sa zúčastňujú na konsenzuálnom riešení sporu.

2.          Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy konajúce o žalobe o náhradu škody mohli pozastaviť konanie v prípade, keď sa účastníci tohto konania zúčastňujú na konsenzuálnom riešení sporu týkajúcom sa nároku uplatňovaného predmetnou žalobou o náhradu škody.

2a.        Pozastavenie uvedené v ods. 2 nie je dlhšie ako jeden rok.

2b.        Po konsenzuálnom urovnaní orgán hospodárskej súťaže môže zohľadniť náhradu, ktorá bola vyplatená pred rozhodnutím, ako poľahčujúcu okolnosť pri stanovení výšky pokuty.

Článok 18

Účinky konsenzuálnych urovnaní na následné žaloby o náhradu škody

1.          Členské štáty zabezpečia, aby sa po konsenzuálnom urovnaní nárok poškodenej osoby zúčastnenej na urovnaní na náhradu ňou utrpenej škody znížil o sumu zodpovedajúcu podielu na celkovej, porušením spôsobenej, škode, ktorý pripadá na podnik spoluzúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na tomto urovnaní. Podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nemôžu požadovať od podniku spoluzúčastneného na porušení, ktorý sa dohodol na urovnaní, aby prispel na uspokojenie zvyšného nároku. Len v prípade, že ostatné podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nie sú schopné uhradiť náhradu škody, ktorá zodpovedá zvyšnému nároku, môže podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní, niesť zodpovednosť za úhradu náhrady škody poškodenej osoby zúčastnenej na urovnaní, okrem prípadov, ak je toto výslovne vylúčené podľa podmienok konsenzuálneho urovnania.

2.          Vnútroštátne súdy pri stanovovaní príspevku všetkých podnikov spoluzúčastnených na porušení riadne zohľadnia akékoľvek už dojednané konsenzuálne urovnanie, na ktorom sa dohodol príslušný podnik spoluzúčastnený na porušení.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 19

Preskúmanie

Komisia preskúma túto smernicu a podá správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do [...*] [Ú. v.: vložte dátum 4 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice.]

Podľa potreby sa preskúmanie doplní o legislatívny návrh. Komisia je vo svojom návrhom vyzvaná, aby vzala do úvahy, že ponuky na urovnanie žalôb o náhradu škody za porušenie práva hospodárskej súťaže pred tým, ako orgán hospodárskej súťaže konštatoval porušenie, ktoré sa oznamujú dotknutému orgánu hospodárskej súťaže včas, môžu byť poľahčujúcim faktorom pri určovaní výšky pokút podľa práva hospodárskej súťaže.

Článok 20

Transpozícia

1.          Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [Ú. v.: vložte dátum: 2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.          Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20a

Prechodné obdobie

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté členskými štátmi v súlade s článkom 20 sa neuplatňujú na porušenia práva hospodárskej súťaže, ktoré sú predmetom žaloby o náhradu škody pred vnútroštátnym súdom ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice alebo pred ním.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti a prechodné ustanovenie pre nedoriešené veci

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V […]

Za Európsky parlament                                Za Radu

(1)

         Stanovisko zo 16. októbra 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)

*          Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(3)

          Stanovisko zo 16. októbra 2013 (Ú. v. EÚ C, s.).

(4)

         Pozícia Európskeho parlamentu z….

(5)

          Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1). [...]

(6)

         Ú. v. ES C 326, 26.10.2012, s.391.

(7)

          Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).

(8)

         Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 78).

(9)

          Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(10)

         Odporúčanie Komisie C(2003) 1422 zo 6. mája 2013 o vymedzení pojmu mikropodniky, malé a stredne veľké podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).


STANOVISKO VÝboru pre prÁvne veci (27.1.2014)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže

(COM(2013)0404 – C7‑0170/2013 – 2013/0185(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bernhard Rapkay

(*)           Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

O možnom zavedení spoločných pravidiel pre žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov o hospodárskej súťaži sa rokuje takmer desať rokov. Návrh Komisie na túto smernicu je preto vítaný, keďže môže pomôcť spotrebiteľom a malým a stredným podnikom uplatniť svoje právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže. Pre chýbajúce vnútroštátne predpisy, ktoré by primerane upravovali žaloby o náhradu škody, alebo na druhej strane pre rozdiely medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov sa dostávajú nielen obete, ale aj subjekty, ktoré porušili právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže, do nerovnakého postavenia. To môže mať za následok konkurenčnú výhodu pre podniky, ktoré síce porušili články 101 alebo 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale ktoré nemajú sídlo ani nepôsobia v členskom štáte, ktorého právne predpisy sú priaznivé pre žalobcov. Tieto rozdiely v oblasti zodpovednosti môžu narušiť hospodársku súťaž a brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Spravodajca preto víta návrh Komisie, ktorého cieľom je zjednodušiť prístup k spravodlivosti a umožniť obetiam dosiahnuť náhradu.

Spravodajca v zásade podporuje programy zhovievavosti, lebo môžu prispieť k odhaleniu porušení právnych predpisov, a domnieva sa, že by sa podniky nemali odrádzať od spolupráce. Takéto programy by však nemali chrániť podniky viac, než je potrebné. Predovšetkým by nemali oslobodiť strany, ktoré porušili právne predpisy, od povinnosti zaplatiť náhradu škody obetiam ani by nemali viesť k nadmernej ochrane informácií, ktoré potrebujú žalobcovia ako dôkaz pri podávaní žaloby o náhradu škody.

Podobne spravodajca podporuje konsenzuálne urovnávanie sporov a zároveň zdôrazňuje, že musí byť výlučne dobrovoľné. Na zjednodušenie dosiahnutia spravodlivého urovnania sporov by žalobcovia mali mať možnosť získať od vnútroštátnych alebo európskych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže pred podaním žaloby informácie týkajúce sa rozsahu vzniknutej škody alebo utrpenej straty.

Získanie dôkazov je mimoriadne dôležitý faktor na uplatnenie práva na odvolanie. Spravodajca preto považuje za nevyhnutné ďalej posilniť opatrenia navrhované Komisiou s cieľom umožniť pod súdnym dohľadom primeraný prístup k informáciám, ktoré sú dôležité a potrebné pre žalobu. Kým určité typy dokumentov alebo druhy informácií uvedené v týchto dokumentoch by mali byť dôverné, spravodajca sa domnieva, že nijaké kategórie dokumentov ako také by nemali byť vyňaté z posúdenia, či ich treba sprístupniť.

Počas predchádzajúcich rokovaní o tom, ako možno posilniť pozíciu žalobcov, bolo kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu predložené ako spôsob na zlepšenie rovnosti prostriedkov jednotlivých strán sporov o náhradu škody. Spravodajca síce berie do úvahy, že zachovanie či zavedenie takýchto mechanizmov by sa malo podporiť, hoci by nebolo pre členské štáty povinné, ale domnieva sa, že je potrebné vyhnúť sa určitým opatreniam, ako napríklad požadovať od obetí, aby sa otvorene rozhodli neuplatniť kolektívnu žalobu, alebo umožniť odmeny závisiace od výšky vysúdenej sumy či odškodnenie sankčnej povahy.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) Toto právo na náhradu škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania, ktoré vyplýva z predpisov Únie, si vyžaduje, aby všetky členské štáty mali procesnoprávne pravidlá, ktoré zabezpečia jeho účinný výkon. Potreba existencie účinných procesnoprávnych prostriedkov nápravy vyplýva aj z práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré je stanovené v článku 47 prvom odseku Charty základných práv Európskej únie53 a článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii.

(4) Toto právo na náhradu škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania, ktoré vyplýva z predpisov Únie, si vyžaduje, aby všetky členské štáty mali procesnoprávne pravidlá, ktoré zabezpečia jeho účinný výkon. Potreba existencie účinných procesnoprávnych prostriedkov nápravy vyplýva aj z práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré je stanovené v článku 47 prvom odseku Charty základných práv Európskej únie53 a článku 19 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty by mali zabezpečiť účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

__________________

__________________

53 Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

53 Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) V záujme zabezpečenia účinného presadzovania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami a súkromnoprávnymi prostriedkami je potrebné upraviť metódy koordinácie týchto dvoch foriem presadzovania, napr. mechanizmy prístupu k dokumentom, ktoré majú k dispozícii orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Takáto koordinácia na úrovni Únie takisto zabezpečí, že nedôjde k divergencii uplatniteľných pravidiel, ktorá by mohla ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu.

(5) V záujme zabezpečenia účinných súkromnoprávnych žalôb na presadzovanie práva podľa občianskeho práva a účinného verejnoprávneho presadzovania práva zo strany orgánov na ochranu hospodárskej súťaže je potrebná vzájomná interakcia oboch nástrojov, aby sa zaistila maximálna účinnosť pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže. Je potrebné upraviť metódy koordinácie týchto dvoch foriem presadzovania, napr. mechanizmy prístupu k dokumentom, ktoré majú k dispozícii orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Takáto koordinácia na úrovni Únie takisto zabezpečí, že nedôjde k divergencii uplatniteľných pravidiel, ktorá by mohla ohroziť riadne fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7) Podniky usadené a pôsobiace v rôznych členských štátoch podliehajú procesnoprávnym pravidlám, ktoré do značnej miery ovplyvňujú rozsah, v akom môžu byť brané na zodpovednosť za porušenie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže. Toto nerovnaké presadzovanie práva na náhradu škody vyplývajúceho z predpisov Únie môže mať za následok konkurenčnú výhodu pre niektoré podniky, ktoré porušili článok 101 alebo 102 zmluvy, a taktiež môže pôsobiť ako brzda v rámci výkonu práva na usadenie sa a práva na poskytovanie tovaru a služieb v tých členských štátoch, kde sa právo na náhradu škody presadzuje účinnejšie. Z tohto dôvodu môžu rozdiely v rámci zodpovednostných režimov platných v jednotlivých členských štátoch viesť k tomu, že nepriaznivo ovplyvnia hospodársku súťaž aj riadne fungovanie vnútorného trhu.

(7) Podniky usadené a pôsobiace v rôznych členských štátoch podliehajú procesnoprávnym pravidlám, ktoré do značnej miery ovplyvňujú rozsah, v akom môžu byť brané na zodpovednosť za porušenie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže. Toto nerovnaké presadzovanie práva na náhradu škody vyplývajúceho z predpisov Únie môže mať za následok konkurenčnú výhodu pre niektoré podniky, ktoré porušili článok 101 alebo 102 zmluvy, a taktiež môže pôsobiť ako brzda v rámci výkonu práva na usadenie sa a práva na poskytovanie tovaru a služieb v tých členských štátoch, kde sa právo na náhradu škody presadzuje účinnejšie. Keďže teda rozdiely v rámci zodpovednostných režimov platných v jednotlivých členských štátoch môžu viesť k tomu, že nepriaznivo ovplyvnia hospodársku súťaž aj riadne fungovanie vnútorného trhu, je vhodné, aby sa smernica zakladala na dvojitom právnom základe, a to na článkoch 103 a 114 ZFEÚ.

Odôvodnenie

Tvrdenia uvedené v odôvodnení logicky vedú k záveru, že je potrebné, aby sa smernica zakladala na dvojitom právnom základe článkov 103 a 114 ZFEÚ. V záujme zrozumiteľnosti je potrebné uviesť tento záver aj slovne.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8) Preto je vhodné zabezpečiť väčšiu vyrovnanosť, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých pôsobia podniky na vnútornom trhu, a zlepšiť podmienky, za ktorých spotrebitelia využívajú práva vyplývajúce z vnútorného trhu. Je takisto nutné zvýšiť právnu istotu a zmenšiť rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi v rámci ich vnútroštátnych pravidiel upravujúcich žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže (v prípade, že sa uplatňujú súbežne s pravidlami Únie). Aproximácia týchto pravidiel takisto pomôže predísť tomu, aby sa rozdiely medzi pravidlami členských štátov upravujúcimi žaloby o náhradu škody v prípadoch porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže zväčšovali.

(8) Preto je aj vzhľadom na častú cezhraničnú povahu rozsiahlych porušení práva hospodárskej súťaže vhodné zabezpečiť väčšiu vyrovnanosť, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých pôsobia podniky na vnútornom trhu, a zlepšiť podmienky, za ktorých spotrebitelia využívajú práva vyplývajúce z vnútorného trhu. Je takisto nutné zvýšiť právnu istotu a zmenšiť rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi v rámci ich vnútroštátnych pravidiel upravujúcich žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže (v prípade, že sa uplatňujú súbežne s pravidlami Únie). Aproximácia týchto pravidiel takisto pomôže predísť tomu, aby sa rozdiely medzi pravidlami členských štátov upravujúcimi žaloby o náhradu škody v prípadoch porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže zväčšovali.

Odôvodnenie

Rozsiahle porušenia práva hospodárskej súťaže sa typicky nebudú obmedzovať len na jeden členský štát, ale budú mať cezhraničných dosah, a budú mať teda vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a tým aj na fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13) Dôkazy sú dôležitým prvkom pri podávaní žalôb o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel. Keďže pre antitrustové súdne spory je príznačná informačná asymetria, je vhodné zabezpečiť, aby poškodeným osobám bolo poskytnuté právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli podrobne uviesť jednotlivé dôkazy, ktorých sprístupnenie požadujú. V záujme zabezpečenia rovného postavenia účastníkov konania by toto právo mali požívať aj žalovaní žalobou o náhradu škody, aby aj oni mohli požadovať sprístupnenie dôkazov, ktoré majú poškodené osoby. Vnútroštátne súdy môžu takisto nariadiť, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby. Ak chce vnútroštátny súd nariadiť, aby dôkazy sprístupnila Komisia, na žiadosť o informácie sa uplatní zásada lojálnej spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi (článok 4 ods. 3 ZEÚ) a článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(13) Dôkazy sú dôležitým prvkom pri podávaní žalôb o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel. Keďže pre antitrustové súdne spory je príznačná informačná asymetria, je vhodné zabezpečiť, aby poškodeným osobám bolo poskytnuté právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi. V záujme zabezpečenia rovného postavenia účastníkov konania by toto právo mali požívať aj žalovaní žalobou o náhradu škody, aby aj oni mohli požadovať sprístupnenie dôkazov, ktoré majú poškodené osoby. Vnútroštátne súdy môžu takisto nariadiť, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby. Ak chce vnútroštátny súd nariadiť, aby dôkazy sprístupnila Komisia, na žiadosť o informácie sa uplatní zásada lojálnej spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi (článok 4 ods. 3 ZEÚ) a článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14) Sprístupnenie relevantných dôkazov by sa malo uskutočniť na základe rozhodnutia súdu a pod jeho prísnou kontrolou, najmä pokiaľ ide o nutnosť a primeranosť tohto sprístupnenia. Z požiadavky primeranosti vyplýva, že žiadosti o sprístupnenie možno podávať, len ak poškodená osoba na základe skutočností, ktoré sú jej primerane dostupné, preukázala, že utrpela škodu, ktorú jej spôsobil žalovaný. V žiadosti o sprístupnenie by sa mali, a to na základe primerane dostupných skutočností, podľa možnosti čo najpresnejšie a najužšie špecifikovať kategórie dôkazov, ktorých sprístupnenie sa požaduje.

(14) Sprístupnenie relevantných dôkazov by sa malo uskutočniť na základe rozhodnutia súdu a pod jeho prísnou kontrolou, najmä pokiaľ ide o nutnosť a primeranosť tohto sprístupnenia. Z požiadavky primeranosti vyplýva, že žiadosti o sprístupnenie možno podávať, len ak poškodená osoba na základe skutočností, ktoré sú jej primerane dostupné, preukázala, že utrpela škodu, ktorú jej spôsobil žalovaný.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15) Požiadavka primeranosti by sa mala takisto pozorne zohľadňovať, keď by sprístupnenie mohlo rozložiť prešetrovaciu stratégiu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, a to tým, že by sa odhalilo, ktoré dokumenty sú súčasťou spisu, resp. keď by toto sprístupnenie mohlo negatívne ovplyvniť spoluprácu dotknutých podnikov s uvedeným orgánom. Preto by sa určité žiadosti o sprístupnenie nemali považovať za primerané, ak by len všeobecne odkazovali na dokumenty v spise orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v súvislosti s určitým prípadom, resp. by odkazovali na dokumenty predložené určitou stranou v kontexte určitého prípadu. Takto široko formulované žiadosti o sprístupnenie by takisto neboli ani v súlade s povinnosťou žiadajúcej strany čo najpresnejšie a najužšie špecifikovať kategórie dôkazov, ktorých sprístupnenie sa požaduje.

(15) Požiadavka primeranosti by sa mala takisto pozorne zohľadňovať, keď by sprístupnenie mohlo rozložiť prešetrovaciu stratégiu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, a to tým, že by sa odhalilo, ktoré dokumenty sú súčasťou spisu, resp. keď by toto sprístupnenie mohlo negatívne ovplyvniť spoluprácu dotknutých podnikov s uvedeným orgánom.

 

Osobitnú pozornosť treba venovať zabráneniu akýmkoľvek typom požiadaviek, ktoré sú zamerané na nenáležité vyhľadávanie informácií (fishing expeditions).

Odôvodnenie

Vyplýva zo znenia textu.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17) Hoci relevantné dôkazy obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie by mali byť v zásadne dostupné na účely žalôb o náhradu škody, mali by sa riadnym spôsobom chrániť. Vnútroštátne súdy mali mať k dispozícii škálu vhodných opatrení na ochranu takýchto dôverných informácií pred ich sprístupnením ešte v čase konania. K týmto opatreniam môže patriť možnosť neverejného pojednávania, obmedzenie okruhu osôb oprávnených oboznámiť sa s dôkazom a pokyny expertom na vypracovanie zhrnutia takýchto informácií v súhrnnej podobe alebo inej podobe nemajúcej dôverný charakter. Opatrenia na ochranu obchodného tajomstva a iných dôverných informácií by nemali v praxi prekážať výkonu práva na náhradu škody.

(17) Hoci relevantné dôkazy obsahujúce obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie by mali byť v zásadne dostupné na účely žalôb o náhradu škody, mali by sa riadnym spôsobom chrániť. Vnútroštátne súdy mali mať k dispozícii škálu vhodných opatrení na ochranu takýchto dôverných informácií pred ich sprístupnením ešte v čase konania. K týmto opatreniam môže patriť možnosť vymazania citlivých častí dokumentu, pojednávania za zatvorenými dverami, obmedzenie okruhu osôb oprávnených oboznámiť sa s dôkazom a pokyny expertom na vypracovanie zhrnutia takýchto informácií v súhrnnej podobe alebo inej podobe nemajúcej dôverný charakter. Opatrenia na ochranu obchodného tajomstva a iných dôverných informácií by však nemali prekážať výkonu práva na náhradu škody.

Odôvodnenie

Ak dokumenty obsahujú citlivé údaje, napríklad údaje o tretích stranách, ktoré nie sú pre postup dôležité, možno tieto údaje vymazať. Ak je to potrebné, konania sa môžu konať za zatvorenými dverami, aby sa tak chránili zvlášť citlivé informácie.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19) Programy zhovievavosti a konania o urovnaní sú významným nástrojom na presadzovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami, pretože prispievajú k odhaľovaniu, efektívnemu stíhaniu a trestaniu najzávažnejších porušení predpisov na ochranu hospodárskej súťaže. Podniky môže v tejto súvislosti odrádzať od spolupráce, ak by v dôsledku sprístupnenia dokumentov výlučne nimi predložených len na účely tejto spolupráce niesli občianskoprávnu zodpovednosť za horších podmienok ako ďalšie osoby, ktoré sa spolu s nimi dopustili porušenia, a nespolupracovali s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Aby sa zabezpečilo, že podniky budú ochotné dobrovoľne poskytovať v rámci programov zhovievavosti alebo konaní o urovnaní sporu vyhlásenia určené orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, v ktorých priznajú svoju účasť na porušovaní vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel, by mali byť takéto vyhlásenia vyňaté spomedzi dôkazov podliehajúcich sprístupneniu.

(19) Programy zhovievavosti a konania o urovnaní sú významným nástrojom na presadzovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami, pretože prispievajú k odhaľovaniu, efektívnemu stíhaniu a trestaniu najzávažnejších porušení predpisov na ochranu hospodárskej súťaže. Podniky môže v tejto súvislosti odrádzať od spolupráce, ak by v dôsledku sprístupnenia dokumentov výlučne nimi predložených len na účely tejto spolupráce niesli občianskoprávnu zodpovednosť za horších podmienok ako ďalšie osoby, ktoré sa spolu s nimi dopustili porušenia, a nespolupracovali s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Aby sa zabezpečilo, že podniky budú ochotné dobrovoľne poskytovať v rámci programov zhovievavosti alebo konaní o urovnaní sporu vyhlásenia určené orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, v ktorých priznajú svoju účasť na porušovaní vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel, súdy by mali posúdiť, či sú takéto vyhlásenia vyňaté spomedzi dôkazov podliehajúcich sprístupneniu.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 26

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(26) Vnútroštátne pravidlá upravujúce začiatok, trvanie, pozastavenie alebo prerušenie plynutia premlčacích lehôt by nemali neprimerane brániť podávaniu žalôb o náhradu škody. Toto je osobitne dôležité, najmä pokiaľ ide o žaloby, ktoré sú založené na zistení porušenia orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo súdom, ktorý rozhodnutia preskúmaval. Poškodené osoby by na tento účel stále mali mať možnosť podať žalobu o náhradu škody aj po skončení konania na orgáne na ochranu hospodárskej súťaže na účely presadenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel.

(26) Vnútroštátne pravidlá upravujúce začiatok, trvanie, pozastavenie alebo prerušenie plynutia premlčacích lehôt by nemali neprimerane brániť podávaniu žalôb o náhradu škody. Toto je osobitne dôležité, najmä pokiaľ ide o žaloby, ktoré sú založené na zistení porušenia orgánom na ochranu hospodárskej súťaže alebo súdom, ktorý rozhodnutia preskúmaval. Poškodené osoby by na tento účel stále mali mať možnosť podať žalobu o náhradu škody aj po skončení konania na orgáne na ochranu hospodárskej súťaže na účely presadenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel. Členské štáty by mali mať možnosť zachovať si alebo zaviesť absolútne premlčacie lehoty, ktoré sú všeobecne použiteľné.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28) Podniky, ktoré spolupracujú s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programov zhovievavosti zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní kartelového protisúťažného konania a pri likvidácii takého konania, čím často zmenšujú škody, ktoré by pokračovanie tohto protisúťažného konania mohlo priniesť. Preto je vhodné stanoviť, že podniky oslobodené od pokút orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci určitého programu zhovievavosti, sú chránené pred neprimeranými nárokmi na náhradu škody, majúc na pamäti, že rozhodnutie tohto orgánu konštatujúce porušenie sa pre osobu oslobodenú od pokút môže stať konečným skôr ako pre ostatné podniky, ktorým od pokút oslobodené neboli. Preto je vhodné, aby sa na osoby oslobodené pokút nevzťahovala zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za celú škodu a aby sa ich príspevok obmedzil len na škodu, ktorú tieto osoby spôsobili svojim vlastným priamym alebo nepriamym zákazníkom, resp. v prípade nákupného kartelu svojim priamym a nepriamy poskytovateľom. V rozsahu, v akom kartel spôsobil škodu iným osobám než zákazníkom či poskytovateľom podnikov, ktorí sa porušenia dopustili, by príspevok osoby oslobodenej od pokút nemal presahovať jej pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú kartelom. Tento podiel by sa mal stanoviť v súlade s tými istými pravidlami, ktoré sa používajú na stanovenie príspevkov porušujúcich podnikov [pozri odôvodnenie (27) ]. Osoby oslobodené od pokút by mali niesť plnú zodpovednosť voči iným poškodeným osobám než svojim priamym či nepriamym zákazníkom, len ak títo neboli schopní získať úplnú náhradu utrpenej škody od ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porušenia

(28) Podniky, ktoré spolupracujú s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programov zhovievavosti zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní kartelového protisúťažného konania a pri likvidácii takého konania, čím často zmenšujú škody, ktoré by pokračovanie tohto protisúťažného konania mohlo priniesť. V rozsahu, v akom kartel spôsobil škodu iným osobám než zákazníkom či poskytovateľom podnikov, ktorí sa porušenia dopustili, by príspevok osoby oslobodenej od pokút nemal presahovať jej pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú kartelom. Tento podiel by sa mal stanoviť v súlade s tými istými pravidlami, ktoré sa používajú na stanovenie príspevkov porušujúcich podnikov [pozri odôvodnenie (27) ]. Osoby oslobodené od pokút by mali niesť plnú zodpovednosť voči iným poškodeným osobám než svojim priamym či nepriamym zákazníkom, len ak títo neboli schopní získať úplnú náhradu utrpenej škody od ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porušenia

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. V tejto smernici sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením článkov 101 alebo 102 zmluvy, mohla účinne presadzovať svoje právo na úplnú náhradu tejto škody. V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá na rozvoj nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a odstránenie prekážok brániacich jeho riadnemu fungovaniu, a to zabezpečením rovnocennej ochrany všetkých osôb, ktoré utrpeli takúto škodu, v rámci celej Únie.

1. V tejto smernici sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením článkov 101 alebo 102 zmluvy zo strany podniku alebo skupiny podnikov, mohla účinne presadzovať svoje právo požadovať úplnú náhradu tejto škody od strán, ktoré porušili právne predpisy. V tejto smernici sa stanovujú aj pravidlá na rozvoj nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a odstránenie prekážok brániacich jeho riadnemu fungovaniu, a to zabezpečením rovnocennej ochrany všetkých osôb, ktoré utrpeli takúto škodu, v rámci celej Únie.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnych predpisov na tento účel má nárok na úplnú náhradu tejto škody.

1. Každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnych predpisov na tento účel má nárok na úplnú náhradu tejto škody od strán, ktoré porušili právne predpisy, a to buď v priamom, alebo nadväznom konaní.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. „vnútroštátne predpisy na ochranu hospodárskej súťaže“ sú predpisy vnútroštátneho práva, ktoré prevažne sledujú rovnaké ciele ako články 101 a 102 zmluvy, a ktoré sa uplatňujú v tom istom prípade a súbežne s predpismi Únie na ochranu hospodárskej súťaže v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003;

2. „vnútroštátne predpisy na ochranu hospodárskej súťaže“ sú predpisy vnútroštátneho práva, ktoré prevažne sledujú rovnaké ciele ako články 101 a 102 zmluvy, a ktoré sa uplatňujú v tom istom prípade a súbežne s predpismi Únie na ochranu hospodárskej súťaže v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003. Toto vymedzenie sa nevzťahuje na vnútroštátne právne predpisy, ktoré ukladajú trestné sankcie fyzickým osobám, okrem prípadu, ak sú tieto sankcie prostriedkom na presadzovanie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže platných pre podniky.

Odôvodnenie

Je dôležité zohľadniť trestnoprávne ustanovenia platné v niektorých členských štátoch. Znenie odôvodnenia 8 nariadenia č. 1/2003 by preto malo platiť aj tu.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Článok 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 5

Článok 5

Sprístupňovanie dôkazov

Sprístupňovanie dôkazov

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď žalobca uviedol primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré vierohodne preukazujú, že je dôvod domnievať sa, že žalobca, resp. osoby ktoré zastupuje, utrpeli škodu v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže zo strany žalovaného, mohli vnútroštátne súdy za podmienok stanovených v tejto kapitole nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy, a to bez ohľadu na to, či sú tieto dôkazy obsiahnuté v spise orgánu na ochranu hospodárskej súťaže. Členské štáty zabezpečia, aby súdy mohli nariadiť aj žalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy na žiadosť žalovaného.

1. Členské štáty zabezpečia, aby v konaniach týkajúcich sa žaloby o náhradu škody pred vnútroštátnym súdom v Únii mohli vnútroštátne súdy na základe žiadosti žalobcu, ktorý predložil podložené odôvodnenie obsahujúce všetky dostupné skutočnosti a dôkazy podporujúce vierohodnosť jeho nároku na náhradu škody, [...] a za podmienok stanovených v tejto kapitole nariadiť žalovanému alebo tretej strane, aby sprístupnili príslušné dôkazy. Členské štáty zabezpečia, aby súdy mohli nariadiť aj žalobcovi alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy na žiadosť žalovaného.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti vnútroštátnych súdov vyplývajúce z nariadenia (ES) č. 1206/2001.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti vnútroštátnych súdov vyplývajúce z nariadenia (ES) č. 1206/2001.

 

1a. Členské štáty musia zabezpečiť, aby vnútroštátne súdy požiadali vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže o sprístupnenie dôkazov, pokiaľ žalovaný neposkytol požadované dôkazy.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy nariadili sprístupnenie dôkazov uvedených v odseku 1, ak strana žiadajúca sprístupnenie:

2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli nariadiť sprístupnenie konkrétnych dôkazov alebo ich kategórií špecifikovaných čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie na základe primerane dostupných skutočností uvedených v podloženom odôvodnení, o ktorých rozhoduje protistrana alebo tretia osoba a ktoré sú potrebné na účely odhadu spôsobenej škody v zmysle článku 2 tejto smernice.

a) preukázala, že dôkazy pod kontrolou druhej strany alebo tretej osoby sú relevantné z hľadiska odôvodnenia nárokov alebo obhajoby, a

 

b) špecifikovala buď jednotlivé dôkazy alebo kategórie dôkazov, a to do takej miery presne a úzko, ako je len možné na základe primerane dostupných skutočností.

 

3. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané. Vnútroštátne súdy pri určovaní toho, či sprístupnenie, ktoré požaduje strana, je primerané, zoberú do úvahy oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán a tretích osôb. Do úvahy predovšetkým zoberú:

3. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané a čo sa týka žalôb o náhradu škody v Únii. Vnútroštátne súdy pri určovaní toho, či sprístupnenie, ktoré požaduje určitá strana, je primerané, zoberú do úvahy verejné záujmy a príslušné oprávnené záujmy všetkých dotknutých súkromných strán a tretích osôb. Do úvahy predovšetkým zoberú:

a) pravdepodobnosť toho, či k údajnému porušeniu predpisov na ochranu hospodárskej súťaže došlo;

a) pravdepodobnosť toho, či k údajnému porušeniu predpisov na ochranu hospodárskej súťaže došlo;

 

aa) potrebu zaručiť účinnosť presadzovania pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami;

b) rozsah sprístupnenia, náklady naň, a to najmä v prípade akýchkoľvek dotknutých tretích strán;

b) rozsah sprístupnenia, náklady naň, a to najmä v prípade akýchkoľvek dotknutých tretích strán, a s cieľom predísť nenáležitému vyhľadávaniu informácií (fishing expeditions);

c) či dôkazy, ktoré sa majú zverejniť, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie, týkajúce sa akýchkoľvek tretích strán, ako aj mechanizmy na ochranu týchto dôverných informácií; a

c) či dôkazy, ktoré sa majú zverejniť, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie, týkajúce sa akýchkoľvek tretích strán, ako aj mechanizmy na ochranu týchto dôverných informácií; a

d) v prípadoch, keď sa porušenie prešetruje alebo bolo prešetrované zo strany orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, či žiadosť o sprístupnenie bola formulovaná osobitne so zreteľom na povahu, predmet alebo obsah takýchto dokumentov skôr než nekonkrétne – teda ako žiadosť o sprístupnenie dokumentov predložených tomto orgánu alebo obsiahnutých v jeho spise.

d) v prípadoch, keď sa porušenie prešetruje alebo bolo prešetrované zo strany orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, či žiadosť o sprístupnenie bola formulovaná osobitne so zreteľom na povahu, predmet alebo obsah takýchto dokumentov [...] predložených tomuto orgánu alebo obsiahnutých v jeho spise.

4. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali účinné nástroje na najširšiu možnú ochranu dôverných informácií pred ich zneužitím, pričom však musia tiež zabezpečiť, aby príslušné dôkazy obsahujúce takéto informácie boli prístupné na účely žalôb o náhradu škody.

4. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre konanie o náhradu škody. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii účinné nástroje na ich ochranu.

5. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby plne vykonali právne výhody a ďalšie práva, ktoré umožňujú nesprístupniť dôkazy.

5. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy pri nariaďovaní sprístupnenia dôkazov v plnej miere uplatnili príslušné výsady právnických povolaní podľa vnútroštátneho práva a práva Únie.

 

Záujem podnikov na tom, aby sa vyhli žalobám o náhradu škody v dôsledku porušenia predpisov, nepredstavuje komerčný záujem zasluhujúci si ochranu.

 

5a. Členské štáty zabezpečia, aby sa zainteresované strany v držaní dokumentu, o ktorých sprístupnenie bolo požiadané, vyjadria skôr, ako vnútroštátny súd nariadi v zmysle tohto článku sprístupnenie informácií odvodených z uvedených dokumentov.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v akom ich súdy majú právomoc nariadiť sprístupnenie bez vyjadrenia sa osoby, od ktorej sa toto sprístupnenie žiada, sa sankcie za nesplnenie tohto nariaďujúceho príkazu mohli ukladať len v prípade, že táto osoba sa súdu vyjadrila.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v akom ich súdy majú právomoc nariadiť sprístupnenie bez vyjadrenia sa osoby, od ktorej sa toto sprístupnenie žiada, sa sankcie za nesplnenie tohto nariaďujúceho príkazu mohli ukladať len v prípade, že sa tejto osobe poskytla možnosť vyjadriť sa pred vnútroštátnym súdom.

7. Dôkazy zahŕňajú všetky druhy dôkazov, ktoré sú prípustné na vnútroštátnom súde, ktorý vedie konanie, a to najmä dokumenty a všetky ďalšie predmety obsahujúce informácie, bez ohľadu na to, na akom nosiči sa tieto informácie nachádzajú.

7. Dôkazy zahŕňajú všetky druhy dôkazov, ktoré sú prípustné na vnútroštátnom súde, ktorý vedie konanie, a to najmä dokumenty a všetky ďalšie predmety obsahujúce informácie, bez ohľadu na to, na akom nosiči sa tieto informácie nachádzajú.

8. Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť stanovená v odseku 4 a obmedzenia stanovené v článku 6 platí, že tento článok členským štátom nebráni v tom, aby zachovali alebo zaviedli pravidlá vedúce k širšiemu sprístupňovaniu dôkazov.

8. Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť stanovená v odseku 4 a obmedzenia stanovené v článku 6 platí, že tento článok členským štátom nebráni v tom, aby zachovali alebo zaviedli pravidlá vedúce k širšiemu sprístupňovaniu dôkazov.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy na účely žalôb o náhradu škody nemohli nikdy nariadiť strane alebo tretej osobe sprístupnenie ktorejkoľvek z týchto kategórií dôkazov:

1. 1. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy na účely žalôb o náhradu škody vo všeobecnosti nenariaďovali orgánu na ochranu hospodárskej súťaže sprístupnenie ktorejkoľvek z týchto kategórií dôkazov:

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 1 – pododsek 1 (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

interné dokumenty vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, korešpondencia medzi Európskou komisiou a národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže alebo medzi nimi v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 2 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy na účely žalôb o náhradu škody mohli nariadiť sprístupnenie ďalej uvedených kategórií dôkazov len po skončení konania na orgáne na ochranu hospodárskej súťaže alebo prijatí rozhodnutia uvedeného v článku 5 nariadenia (ES) č. 1/2003, resp. kapitole III nariadenia (ES) č. 1/2003:

2. 2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy na účely žalôb o náhradu škody mohli len po skončení konania na orgáne na ochranu hospodárskej súťaže alebo prijatí rozhodnutia uvedeného v článku 5 nariadenia (ES) č. 1/2003, resp. kapitole III nariadenia (ES) č. 1/2003, nariadiť sprístupnenie:

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Sprístupnenie dôkazu zo spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý nepatrí do ani jednej z kategórií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, môže byť v rámci konaní o žalobách o náhradu škody nariadené kedykoľvek.

3. Sprístupnenie dôkazu zo spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý nepatrí do ani jednej z kategórií uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, môže byť v rámci konaní o žalobách o náhradu škody nariadené kedykoľvek. Článok 5 ods. 3 až 7 sa použijú obdobne.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Článok 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 7

vypúšťa sa

Obmedzenie použitia dôkazov, ktoré boli získané výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže

 

1. Členské štáty zabezpečia, aby dôkazy patriace do niektorej z kategórií uvedených v článku 6 ods. 1, ktoré fyzická alebo právnická osoba získala výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojich práv na obhajobu v zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútroštátneho práva, neboli prípustnými dôkazmi v rámci konaní o žalobách o náhradu škody.

 

2. Členské štáty zabezpečia, aby dôkazy patriace do niektorej z kategórií uvedených v článku 6 ods. 2, ktoré fyzická alebo právnická osoba získala výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojich práv na obhajobu v zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútroštátneho práva, neboli prípustnými dôkazmi v rámci konaní o žalobách o náhradu škody, až dokým tento orgán neskončí svoje konanie alebo neprijme rozhodnutie uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1/2003, resp. kapitole III nariadenia (ES) č. 1/2003.

 

3. Členské štáty zabezpečia, aby dôkazy získané fyzickou alebo právnickou osobou výhradne prostredníctvom prístupu do spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci výkonu práv na obhajobu v zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1/2003 alebo zodpovedajúcich ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré nie sú neprípustnými dôkazmi v zmysle odseku 1 alebo 2 tohto článku, mohli v rámci konaní o žalobách o náhradu škody použiť len tieto fyzické alebo právnické osoby, resp. fyzická alebo právnická osoba, ktorá vstúpila do ich práv vrátane osoby, ktorá ich nárok nadobudla.

 

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno b – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) zničenie relevantných dôkazov, pod podmienkou, že v čase ničenia dôkazu:

b) zničenie relevantných dôkazov;

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno b – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(i) ničiaca strana bola účastníkom konania vedeného orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v súvislosti s konaním, pre ktoré bola podaná žaloba o náhradu škody, alebo

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno b – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ii) ničiaca strana vedela alebo bolo možné rozumne predpokladať, že vie, že na vnútroštátnom súde bola podaná žaloba o náhradu škody a že ničené dôkazy sú relevantné pre odôvodnenie nároku na náhradu škody alebo obhajoby proti takémuto nároku, alebo

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno b – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(iii) ničiaca strana vedela, že ničené dôkazy boli relevantné pre ňou iniciované alebo voči nej vedené, resp. v budúcnosti začaté, konania o žalobách o náhradu škody;

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty zabezpečia, aby sankcie, ktoré môžu ukladať vnútroštátne súdy, boli účinné, primerané a odrádzajúce. Medzi sankcie, ktoré by mali mať k dispozícii vnútroštátne súdy, pokiaľ ide o správanie účastníka konania o žalobe o náhradu škody, by mala patriť možnosť vyvodiť nepriaznivé závery (napríklad možnosť považovať určitú relevantnú skutočnosť za preukázanú, možnosť zamietnuť nároky alebo obhajobu celkom alebo sčasti, ako aj možnosť nariadiť povinnosť úhrady trov).

2. 2. Členské štáty zabezpečia, aby sankcie, ktoré môžu ukladať vnútroštátne súdy, boli účinné, primerané a odrádzajúce v prípade nesplnenia akéhokoľvek súdneho príkazu na sprístupnenie alebo príkazu na ochranu dôverných informácií, alebo odmietnutia ich splnenia.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 2 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota nezačala plynúť skôr, než sa poškodená strana dozvie alebo než možno rozumne očakávať, že sa dozvedela o:

2. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota začala plynúť najneskôr po tom, ako sa poškodená strana dozvie alebo než možno rozumne očakávať, že sa dozvedela o:

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 2 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota nezačala plynúť skôr, než sa poškodená strana dozvie alebo než možno rozumne očakávať, že sa dozvedela o:

2. 2. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota nezačala plynúť pred skončením porušovania a pred tým, než sa poškodená strana dozvie alebo než možno rozumne očakávať, že sa dozvedela o:

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Členské štáty zabezpečia, aby bolo plynutie premlčacej lehoty pozastavené, ak orgán na ochranu hospodárskej súťaže prešetruje alebo koná v súvislosti s určitým porušením, ktorého sa týka aj žaloba o náhradu škody. Toto pozastavenie plynutia sa skončí najskôr jeden rok po skončení príslušného konania konečným rozhodnutím alebo iným spôsobom.

5. Členské štáty zabezpečia, aby bolo plynutie premlčacej lehoty pozastavené, ak orgán na ochranu hospodárskej súťaže prešetruje alebo koná v súvislosti s určitým porušením, ktorého sa týka aj žaloba o náhradu škody. Toto pozastavenie plynutia sa skončí najskôr dva roky po prijatí rozhodnutia, prostredníctvom ktorého sa konanie o porušení právnych predpisov alebo o údajnom porušení právnych predpisov uzavrie konečným rozhodnutím.

Odôvodnenie

Premlčacia lehota by mala byť dostatočne dlhá na to, aby umožnila skutočný prístup k spravodlivosti.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 11 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Členské štáty zabezpečia, aby podnik, ktorého orgán na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programu zhovievavosti oslobodil od pokút, niesol zodpovednosť voči iným poškodeným osobám, ako sú jeho priami alebo nepriami zákazníci, resp. poskytovatelia, len ak tieto poškodené osoby preukážu, že nie sú schopné získať úplnú náhradu škody od ostatných podnikov, ktoré sa zúčastňovali na tom istom porušení predpisov na ochranu hospodárskej súťaže.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V situácii uvedenej v odseku 1 tohto článku sa na nepriameho zákazníka hľadí, ako keby predložil dôkaz, že na neho bolo prenesené zvýšenie ceny, ak je schopný preukázať, že:

V situácii uvedenej v odseku 1 tohto článku nepriamy zákazník predloží dôkaz, že na neho bolo prenesené zvýšenie ceny, ak je schopný preukázať aspoň, že:

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 14 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Pravidlami stanovenými v tejto kapitole nie je dotknuté právo poškodeného uplatňovať si nárok na náhradu ušlého zisku.

1. 1. Pravidlami stanovenými v tejto kapitole nie je dotknuté právo poškodeného uplatňovať si nárok na náhradu ušlého zisku, skutočnej škody a úrokov od momentu vzniku škody až do zaplatenia jej náhrady.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 1 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba) akékoľvek relevantné výsledky vyplývajúce z verejných prípadov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, ktoré pomáhajú splniť kritériá uvedené v článku 13 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade kartelového porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže platila domnienka, že toto porušenie spôsobilo škodu. Porušujúci podnik má právo vyvrátiť túto domnienku.

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade kartelového porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže platila domnienka, že toto porušenie spôsobilo škodu v rámci trhu. Porušujúci podnik má právo vyvrátiť túto domnienku.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 17

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 17

Článok 17

Odkladný účinok konsenzuálneho riešenia sporu

Odkladný účinok konsenzuálneho riešenia sporu

1. Členské štáty zabezpečia, aby bolo počas procesu konsenzuálneho riešenia sporov pozastavené plynutie premlčacej lehoty na podanie žaloby o náhradu škody. Pozastavenie plynutia premlčacej lehoty sa vzťahuje len na tie strany, ktoré sa zúčastňovali alebo sa zúčastňujú na konsenzuálnom riešení sporu.

1. Členské štáty zabezpečia, aby bolo počas procesu konsenzuálneho riešenia sporov pozastavené plynutie premlčacej lehoty na podanie žaloby o náhradu škody. Pozastavenie plynutia premlčacej lehoty sa vzťahuje len na tie strany, ktoré sa zúčastňovali alebo sa zúčastňujú na konsenzuálnom riešení sporu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy konajúce o žalobe o náhradu škody mohli pozastaviť konanie v prípade, keď sa účastníci tohto konania zúčastňujú na konsenzuálnom riešení sporu týkajúcom sa nároku uplatňovaného predmetnou žalobou o náhradu škody.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy konajúce o žalobe o náhradu škody mohli pozastaviť konanie v prípade, keď sa účastníci tohto konania zúčastňujú na konsenzuálnom riešení sporu týkajúcom sa nároku uplatňovaného predmetnou žalobou o náhradu škody.

 

2a. Pozastavenie podľa odseku 2 tohto článku nesmie v žiadnom prípade presiahnuť jeden rok.

 

2b. Po konsenzuálnom urovnaní môže orgán na ochranu hospodárskej súťaže zohľadniť náhradu vyplatenú pred prijatím rozhodnutia ako poľahčujúcu okolnosť pri stanovení výšky pokuty.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 18 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa po konsenzuálnom urovnaní nárok poškodenej osoby zúčastnenej na urovnaní na náhradu ňou utrpenej škody znížil o sumu zodpovedajúcu podielu na celkovej, porušením spôsobenej, škode, ktorý pripadá na podnik spoluzúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na tomto urovnaní. Podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nemôžu požadovať od podniku spoluzúčastneného na porušení, ktorý sa dohodol na urovnaní, aby prispel na uspokojenie zvyšného nároku. Len v prípade, že ostatné podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nie sú schopné uhradiť náhradu škody, ktorá zodpovedá zvyšnému nároku, môže podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní, niesť zodpovednosť za úhradu náhrady škody poškodenej osoby zúčastnenej na urovnaní.

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa po konsenzuálnom urovnaní nárok poškodenej osoby zúčastnenej na urovnaní na náhradu ňou utrpenej škody znížil o sumu zodpovedajúcu podielu na celkovej, porušením spôsobenej, škode, ktorý pripadá na podnik spoluzúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na tomto urovnaní. Podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nemôžu požadovať od podniku spoluzúčastneného na porušení, ktorý sa dohodol na urovnaní, aby prispel na uspokojenie zvyšného nároku. Len v prípade, že ostatné podniky spoluzúčastnené na porušení, ktoré sa nedohodli na urovnaní, nie sú schopné uhradiť náhradu škody, ktorá zodpovedá zvyšnému nároku, môže podnik zúčastnený na porušení, ktorý sa dohodol na konsenzuálnom urovnaní, niesť zodpovednosť za úhradu náhrady škody poškodenej osoby zúčastnenej na urovnaní, pokiaľ toto nie je výslovne vylúčené z podmienok urovnania sporu.

POSTUP

Názov

Pravidlá upravujúce žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a EÚ na ochranu hospodárskej súťaže

Referenčné čísla

COM(2013)0404 – C7-0170/2013 – 2013/0185(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

1.7.2013

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

1.7.2013

Postup pridružených výborov - dátum oznámenia na schôdzi

12.12.2013

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Bernhard Rapkay

19.6.2013

Prerokovanie vo výbore

16.12.2013

 

 

 

Dátum prijatia

21.1.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, Axel Voss

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

María Irigoyen Pérez


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (18.12.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o niektorých pravidlách upravujúcich žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže

(COM(2013)0404 – C7‑0170/2013 – 2013/0185(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Olle Schmidt

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Spravodajca s potešením víta skutočnosť, že Komisia po takmer desiatich rokoch diskusií predložila návrh tejto smernice. Spotrebitelia, ako aj malé a stredné podniky sú v súčasnosti nútené prekonávať prekážky pri uplatňovaní svojich práv na úrovni Únie na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže.

V súvislosti s presadzovaním pravidiel súkromnoprávnymi prostriedkami by spravodajca uvítal zavedenie mechanizmov reprezentatívneho a kolektívneho uplatňovania nárokov. Komisia vo vyhlásení v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu (P6_TA(2009)0187) vyjadrila súhlas s tým, aby sa zaviedol integrovaný prístup ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov s cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody v oblasti právnych predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže. Záväzné horizontálne opatrenia pre kolektívne uplatňovanie nárokov stále nie sú skutočnosťou. Kolektívne žaloby by autentickým a oprávneným subjektom, ako sú spotrebiteľské združenia alebo obchodné organizácie, umožnili podávať žaloby v mene jednotlivých žalobcov. Spravodajca však vyzýva, aby na úkony v pozícii zástupcu a na účasť na žalobe bola oprávnená len jasne stanovená skupina osôb. Toto stanovenie skupiny musí byť dokončené pri podaní žaloby, pričom spravodajca navrhuje tzv. model dobrovoľnej účasti (opt-in). Vzhľadom na to, že len 25 % kartelových prípadov vedie v Únii k žalobám o náhradu škody, je potrebné prijať viac opatrení, prostredníctvom ktorých by boli spotrebitelia nabádaní k uplatňovaniu svojich práv.

Spravodajca uznáva, že uplatňovanie programu zhovievavosti vo významnej miere prispieva k odhaľovaniu kartelov, čo v prvom rade umožňuje uplatňovanie nároku na náhradu škody. Vyjadruje však nesúhlas s návrhom Komisie na zavedenie tzv. sivého zoznamu obmedzení týkajúcich sa zverejňovania dôkazov po tom, ako orgán na ochranu hospodárskej súťaže ukončí konanie. Všetky dôkazy od potenciálnych záujemcov o využívanie programu zhovievavosti by mali podliehať pravidlám uvedeným v článku 6 ods. 1 bez ohľadu na to, či boli prijaté v žiadosti o využívanie programu zhovievavosti alebo po tom, ako žiadosť podal orgán na ochranu hospodárskej súťaže.

I keď niekedy možno začať viesť prípady porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže vďaka informátorovi, v návrhu Komisie o tom nie je žiadna konkrétna zmienka. Ochrana informátorov sa týka iba ich totožnosti, a nie poskytovaných informácií. Totožnosť nie je dôležitá z hľadiska škody ani hodnoty škody. V súčasnosti je totožnosť informátorov chránená právom členských štátov. S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnocenné rozhodovanie by sa mal návrh Komisie doplniť aj o otázku osobných údajov.

Spravodajca víta návrh Komisie, aby dôkazné bremeno niesol žalovaný. Pre žalobcov by bolo potom jednoduchšie preukázať svoje nároky. Medzery v dôkazoch by boli v prospech žalobcov a boli by jednoznačným prínosom pre priamych zákazníkov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora musia byť na podávanie žalôb oprávnení aj nepriami zákazníci. Navrhované pravidlá však zahŕňajú prezumpciu neexistencie i prezumpciu existencie prenesenia zvýšenia ceny na nepriamych zákazníkov, čo s najvyššou pravdepodobnosťou povedie k žalobám zo strany priamych i nepriamych žalobcov. Spravodajca nepodporuje takýto dvojitý systém a navrhuje, že v prípade, že neexistuje dostatok dôkazov preukazujúcich prenesenie zvýšenia ceny, dôkazné bremeno spočíva na nepriamom zákazníkovi. Tým sa vytvorí systém jedného pilieru, z ktorého pre vnútroštátne súdy vyplývajú jasné usmernenia.

Utrpenú škodu je nevyhnutné nahradiť. Je to kľúčové, ak majú kartely pocítiť skutočnú škodu, ktorú spôsobili trhom a zákazníkom. S cieľom posilniť ochranu strany, ktorá bola poškodená v dôsledku porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže, je dôležité zabezpečiť, aby mala v rámci súdneho konania silné postavenie. Spravodajca preto navrhuje, aby bola poškodená strana pri stanovovaní odhadu zvýhodnená, a teda aby bol odhad založený na odhade poškodenej strany. Tento postup vy navyše ešte viac zabránil účasti na karteli, pretože by sa tým obmedzil vplyv porušovateľov v rámci súdneho konania.

V prípade spotrebiteľa, organizácie spotrebiteľov alebo malej spoločnosti môže riziko nutnosti hradiť súdne trovy v prípade neúspechu výrazne odrádzať od podania žaloby o náhradu škody. V záujme posilnenia možnosti podať žalobu spravodajca navrhuje vytvorenie fondu, ktorý by bol financovaný z pokút zaplatených za porušenie právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže. Z tohto fondu by sa financoval prvý orientačný rozsudok potenciálneho prípadu založený na dôkazoch, ktoré predložil prípadný žalobca. Takto by sa znížila spodná hranica pre žaloby o náhradu škody a obmedzili by sa zbytočné žaloby podávané na súdoch. Napokon je potrebné zdôrazniť, že pravidlo, podľa ktorého náklady hradí strana, ktorá neuspeje, by sa malo zachovať.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a) Presadzovanie pravidiel súkromnoprávnymi prostriedkami je kľúčovým mechanizmom na účinné presadzovanie právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže. Iba žaloby jednotlivcov však nebudú postačovať, a preto je potrebné stanoviť v tejto smernici kolektívne žaloby.

Odôvodnenie

S cieľom zabezpečiť jednotné zaobchádzanie, pokiaľ ide o náhradu škody, by mal existovať integrovaný prístup ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov, napríklad zákony na ochranu spotrebiteľov. Keďže takéto horizontálne opatrenia stále nie sú skutočnosťou, spravodajca výboru požiadaného o stanovisko by uvítal, keby sa zahrnuli do tejto smernice. Vzhľadom na nízky počet žalôb o náhradu škody je potrebné prijať viac opatrení, ktorých cieľom by bolo nabádať spotrebiteľov, aby uplatňovali svoje práva. Kolektívne žaloby znížia prah, od ktorého sa budú spotrebitelia obracať na vnútroštátne súdy.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4b) So zreteľom na výhradné právo členských štátov zaviesť odlišné systémy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu škody by členské štáty mali pri vytváraní takéhoto systému zavádzať iba systém dobrovoľnej účasti a nepredpokladať využívanie odmeny závisiacej od výšky vysúdenej sumy, priznávanie poškodenému odškodnenie sankčnej povahy a financovanie zo strany tretích strán v prípade, že osoba poskytujúca financovanie je príjemcom odmeny vychádzajúcej z dosiahnutého urovnania alebo priznanej náhrady.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a) Účinné prostriedky určené spotrebiteľom a podnikom na získanie náhrady škody budú podniky odrádzať od porušovania predpisov a zabezpečia väčší súlad s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Preto by sa mala v záujme posilnenia presadzovania pravidiel verejnoprávnymi prostriedkami v Únii podporovať nákladovo efektívna, včasná a efektívna náhrada škôd, ktoré utrpeli osoby poškodené v dôsledku porušenia týchto pravidiel. Podpora konsenzuálnej náhrady škôd poškodených osôb by nemala mať žiaden vplyv na potrebu harmonizácie pravidiel, ktorými sa v členských štátoch upravujú žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel.

Odôvodnenie

V záujme spotrebiteľov a podnikov je nutné, aby náhrada škôd bola nákladovo efektívna, včasná a efektívna. Preto sa musí podporovať včasné konsenzuálne riešenie sporu, a to stimulmi spojenými s pokutou stanovenou orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zaistiť túto nákladovo efektívnu, včasnú a efektívnu náhradu škôd.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11) V smernici sa opätovne potvrdzuje acquis communautaire upravujúce problematiku práva vyplývajúceho z predpisov Únie na náhradu škody spôsobenej porušením predpisov Únie v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, a to najmä pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu a vymedzenie škody, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to bez toho, aby sa vopred vylučoval akýkoľvek prípadný vývoj v tejto oblasti. Každý jednotlivec, ktorý utrpel škodu v dôsledku protiprávneho konania, sa môže domáhať náhrady skutočne utrpenej škody (damnum emergens), náhrady zisku, o ktorý prišiel (ušlý zisk alebo lucrum cessans), ako aj zaplatenia úroku narastajúceho od momentu vzniku škody až do zaplatenia jej náhrady. Toto právo sa priznáva všetkým fyzickým aj právnickým osobám – spotrebiteľom, podnikom a orgánom verejnej moci – nezávisle od existencie priameho zmluvného vzťahu s podnikom, ktorý sa porušenia dopustil, a bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje predchádzajúce zistenie porušenia orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Táto smernica by členským štátom nemala ukladať povinnosť zaviesť mechanizmy na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu na účely presadzovania článkov 101 a 102 zmluvy.

(11) V smernici sa opätovne potvrdzuje acquis communautaire upravujúce problematiku práva vyplývajúceho z predpisov Únie na náhradu škody spôsobenej porušením predpisov Únie v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, a to najmä pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu a vymedzenie škody, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a to bez toho, aby sa vopred vylučoval akýkoľvek prípadný vývoj v tejto oblasti. Každý jednotlivec, ktorý utrpel škodu v dôsledku protiprávneho konania, sa môže domáhať náhrady skutočne utrpenej škody (damnum emergens), náhrady zisku, o ktorý prišiel (ušlý zisk alebo lucrum cessans), ako aj zaplatenia úroku narastajúceho od momentu vzniku škody až do zaplatenia jej náhrady, a to bez toho, aby to malo vplyv na druh úroku, ktorý je uznaný vnútroštátnymi právnymi predpismi. Toto právo sa priznáva všetkým fyzickým aj právnickým osobám – spotrebiteľom, podnikom a orgánom verejnej moci – nezávisle od existencie priameho zmluvného vzťahu s podnikom, ktorý sa porušenia dopustil, a bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje predchádzajúce zistenie porušenia orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(11a) Správne presadzovanie právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže a účinné uplatňovanie podnikmi i spotrebiteľmi ich práva na náhradu škody sú úzko prepojené a sú kľúčové pre dosiahnutie konkurencieschopného rastu. Európske právo na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu v tomto ohľade prispieva k dobudovaniu vnútorného trhu a rozvoju skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Odôvodnenie

Vo februári 2012 Európsky parlament prijal uznesenie s názvom Zbližovanie európskeho prístupu ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, v ktorom požadoval akýkoľvek návrh v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktorý by zahŕňal spoločný súbor zásad, ktorými sa zabezpečí jednota v rámci prístupu k spravodlivosti prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v rámci Únie, pokiaľ ide o porušovanie práv spotrebiteľov. Mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu by významne zlepšil účinné presadzovanie právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže a zvýšil ochranu spotrebiteľov.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13) Dôkazy sú dôležitým prvkom pri podávaní žalôb o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel. Keďže pre antitrustové súdne spory je príznačná informačná asymetria, je vhodné zabezpečiť, aby poškodeným osobám bolo poskytnuté právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi bez toho, aby museli podrobne uviesť jednotlivé dôkazy, ktorých sprístupnenie požadujú. V záujme zabezpečenia rovného postavenia účastníkov konania by toto právo mali požívať aj žalovaní žalobou o náhradu škody, aby aj oni mohli požadovať sprístupnenie dôkazov, ktoré majú poškodené osoby. Vnútroštátne súdy môžu takisto nariadiť, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby. Ak chce vnútroštátny súd nariadiť, aby dôkazy sprístupnila Komisia, na žiadosť o informácie sa uplatní zásada lojálnej spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi (článok 4 ods. 3 ZEÚ) a článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

(13) Dôkazy sú dôležitým prvkom pri podávaní žalôb o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže alebo predpisov Únie na tento účel. Keďže pre antitrustové súdne spory je príznačná informačná asymetria, je vhodné zabezpečiť, aby poškodeným osobám bolo poskytnuté právo na získanie prístupu k dôkazom relevantným v súvislosti s ich nárokmi. V záujme zabezpečenia rovného postavenia účastníkov konania by toto právo mali požívať aj žalovaní žalobou o náhradu škody, aby aj oni mohli požadovať sprístupnenie dôkazov, ktoré majú poškodené osoby. Vnútroštátne súdy môžu takisto nariadiť, aby dôkazy sprístupnili aj tretie osoby. Ak chce vnútroštátny súd nariadiť, aby dôkazy sprístupnila Komisia, na žiadosť o informácie sa uplatní zásada lojálnej spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi (článok 4 ods. 3 ZEÚ) a článok 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003.

Odôvodnenie

Je nutné, aby dôkazy boli čím presnejšie a dôkladnejšie špecifikované, aby sa predišlo nenáležitému vyhľadávaniu informácií (fishing expeditions), ktoré by mohlo významne poškodiť efektívne a spravodlivé fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(19a) Je dôležité chrániť informácie, ktoré poskytnú záujemcovia o využívanie programu zhovievavosti, pretože to účastníkov kartelu vo väčšej miere podnieti k tomu, aby sa prihlásili a zúčastnili na programoch zhovievavosti. Malo by sa preto rozšíriť obmedzenie týkajúce sa zverejňovania dôkazov zo strany orgánu na ochranu hospodárskej súťaže tak, aby sa vzťahovalo na všetky informácie, ktoré poskytnú žiadatelia o využívanie programu zhovievavosti, a to bez ohľadu na to, či tieto informácie boli poskytnuté z vlastnej iniciatívy účastníka kartelu alebo na žiadosť orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

Odôvodnenie

Žiadosti o využívanie programu zhovievavosti vo významnej miere prispievajú k odhaľovaniu kartelov, čím umožňujú najmä súkromnoprávne žaloby. Všetky dôkazy od záujemcov o využívanie programu zhovievavosti podliehajú pravidlám uvedeným v článku 6 ods. 1 bez ohľadu na to, či boli prijaté vo vyhláseniach o programe zhovievavosti alebo po podaní žiadosti od orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 21 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(21a) I keď bola úloha jednotlivých informátorov doposiaľ málo významná, ochrana jednotlivcov, ktorí prichádzajú s informáciami, sa musí do tejto smernice zahrnúť zreteľným spôsobom. Do informácií, v súvislosti s ktorými nemôžu vnútroštátne súdy nikdy nariadiť žiadnej zo strán ani tretej strane, aby ich zverejnila, by sa mali zahrnúť len osobné údaje a informácie týkajúce sa osobných údajov.

Odôvodnenie

Napriek tomu, že existujú prípady v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré boli otvorené iba vďaka informátorom, v navrhovanej smernice o tom nie je žiadna konkrétna zmienka. Ochrana informátorov sa týka iba ich totožnosti, a nie poskytovaných informácií. S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnocenné rozhodovanie by sa mala smernica doplniť aj o otázku osobných údajov. V súčasnosti je totožnosť informátorov chránená právom členských štátov.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(24) Uplatnenie nároku na náhradu škody alebo začatie prešetrovania zo strany orgánu na ochranu hospodárskej súťaže prináša so sebou riziko, že dotknuté podniky môžu zničiť alebo ukryť dôkazy, ktoré by mohli byť užitočné pre poškodené strany na účely odôvodnenia nároku na náhradu škody. Aby sa zabránilo zničeniu relevantných dôkazov a zabezpečilo plnenie súdnych príkazov požadujúcich sprístupnenie dôkazov, súdy by mali mať možnosť udeliť dostatočne odrádzajúce sankcie. Pokiaľ ide o účastníkov konania, hrozba pre nich nepriaznivého výsledku konania o žalobe o náhradu škody môže byť osobitne účinná sankcia a môže sa ňou predchádzať prieťahom. Sankcie by malo byť možné uložiť aj za nesplnenie povinnosti chrániť dôverné informácie a za zneužitie informácií získaných prostredníctvom sprístupnenia. Podobne by malo byť možné uložiť sankcie aj v prípade, že informácie získané prostredníctvom prístupu do spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojho práva na obhajobu v súvislosti s prešetrovaním realizovaným týmto orgánom sa zneužijú v rámci konania o žalobe o náhradu škody.

(24) Uplatnenie nároku na náhradu škody alebo začatie prešetrovania zo strany orgánu na ochranu hospodárskej súťaže prináša so sebou riziko, že dotknuté podniky môžu zničiť alebo ukryť dôkazy, ktoré by mohli byť užitočné pre poškodené strany na účely odôvodnenia nároku na náhradu škody. Aby sa zabránilo zničeniu relevantných dôkazov a zabezpečilo plnenie súdnych príkazov požadujúcich sprístupnenie dôkazov, súdy by mali udeliť dostatočne a účinne odrádzajúce sankcie. Pokiaľ ide o účastníkov konania, hrozba pre nich nepriaznivého výsledku konania o žalobe o náhradu škody môže byť osobitne účinná sankcia a môže sa ňou predchádzať prieťahom. Sankcie by malo byť možné uložiť aj za nesplnenie povinnosti chrániť dôverné informácie a za zneužitie informácií získaných prostredníctvom sprístupnenia. Podobne by malo byť možné uložiť sankcie aj v prípade, že informácie získané prostredníctvom prístupu do spisu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci výkonu svojho práva na obhajobu v súvislosti s prešetrovaním realizovaným týmto orgánom sa zneužijú v rámci konania o žalobe o náhradu škody.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28) Podniky, ktoré spolupracujú s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programov zhovievavosti zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní kartelového protisúťažného konania a pri likvidácii takého konania, čím často zmenšujú škody, ktoré by pokračovanie tohto protisúťažného konania mohlo priniesť. Preto je vhodné stanoviť, že podniky oslobodené od pokút orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci určitého programu zhovievavosti, sú chránené pred neprimeranými nárokmi na náhradu škody, majúc na pamäti, že rozhodnutie tohto orgánu konštatujúce porušenie sa pre osobu oslobodenú od pokút môže stať konečným skôr ako pre ostatné podniky, ktorým od pokút oslobodené neboli. Preto je vhodné, aby sa na osoby oslobodené pokút nevzťahovala zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za celú škodu a aby sa ich príspevok obmedzil len na škodu, ktorú tieto osoby spôsobili svojim vlastným priamym alebo nepriamym zákazníkom, resp. v prípade nákupného kartelu svojim priamym a nepriamy poskytovateľom. V rozsahu, v akom kartel spôsobil škodu iným osobám než zákazníkom či poskytovateľom podnikov, ktorí sa porušenia dopustili, by príspevok osoby oslobodenej od pokút nemal presahovať jej pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú kartelom. Tento podiel by sa mal stanoviť v súlade s tými istými pravidlami, ktoré sa používajú na stanovenie príspevkov porušujúcich podnikov [pozri odôvodnenie (27) ]. Osoby oslobodené od pokút by mali niesť plnú zodpovednosť voči iným poškodeným osobám než svojim priamym či nepriamym zákazníkom, len ak títo neboli schopní získať úplnú náhradu utrpenej škody od ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porušenia

(28) Podniky, ktoré spolupracujú s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci programov zhovievavosti, zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní protisúťažných dohôd, rozhodnutí alebo postupov a pri likvidácii takého konania, čím často zmenšujú škody, ktoré by pokračovanie tohto protisúťažného konania mohlo priniesť. Preto je vhodné stanoviť, že podniky oslobodené od pokút orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v rámci určitého programu zhovievavosti, sú chránené pred neprimeranými nárokmi na náhradu škody, majúc na pamäti, že rozhodnutie tohto orgánu konštatujúce porušenie sa pre osobu oslobodenú od pokút môže stať konečným skôr ako pre ostatné podniky, ktorým od pokút oslobodené neboli. Preto je vhodné, aby sa na osoby oslobodené pokút nevzťahovala zásada spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za celú škodu a aby sa ich príspevok obmedzil len na škodu, ktorú tieto osoby spôsobili svojim vlastným priamym alebo nepriamym zákazníkom, resp. v prípade nákupného kartelu svojim priamym a nepriamy poskytovateľom. V rozsahu, v akom kartel spôsobil škodu iným osobám než zákazníkom či poskytovateľom podnikov, ktorí sa porušenia dopustili, by príspevok osoby oslobodenej od pokút nemal presahovať jej pomernú zodpovednosť za škodu spôsobenú kartelom. Tento podiel by sa mal stanoviť v súlade s tými istými pravidlami, ktoré sa používajú na stanovenie príspevkov porušujúcich podnikov [pozri odôvodnenie (27) ]. Osoby oslobodené od pokút by mali niesť plnú zodpovednosť voči iným poškodeným osobám než svojim priamym či nepriamym zákazníkom, len ak títo neboli schopní získať úplnú náhradu utrpenej škody od ostatných podnikov, ktoré sa dopustili porušenia

Odôvodnenie

Zvolený výraz je príliš úzky a nezohľadňoval by reálnu situáciu na vnútornom trhu.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 30

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30) Keď však zvýšenie ceny bolo prenesené na osoby, ktoré z právnych dôvodov nemôžu náhradu škody požadovať, nie je vhodné porušujúcemu podniku umožniť použitie obhajoby založenej na prenesení, pretože by ho to zbavilo zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil. Súd konajúci o žalobe o náhradu škody by mal v prípade, že sa používa obhajoba založená na prenesení, posúdiť, či sú osoby, na ktoré bolo zvýšenie ceny údajne prenesené, právne a fakticky schopné si uplatniť si nárok na náhradu škody. Hoci nepriami zákazníci majú právo uplatniť si nárok na náhradu škody, vnútroštátne pravidlá upravujúce príčinnú súvislosť (vrátane pravidiel o predvídateľnosti a vzdialenosti) uplatňované v súlade so zásadami práva Únie môžu mať za následok, že určité osoby (napr. na určitom stupni dodávateľského reťazca, ktorý je od porušenia vzdialený) nemusia byť v určitom konkrétnom prípade právne schopné si uplatniť nárok na náhradu škody. Len ak súd zistí, že osoba, na ktorú bolo zvýšenie ceny údajne prenesené, je právne schopná uplatniť si nárok na náhradu škody, potom posúdi skutkovú podstatu obhajoby založenej na prenesení.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Vypúšťa sa vzhľadom na zmeny v článku 12 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 34

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(34) Poškodená osoba, ktorá preukázala, že utrpela v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže škodu, musí na to, aby získala jej náhradu, preukázať aj jej rozsah. Kvantifikácia škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania je obzvlášť náročná z pohľadu skutkového zisťovania, pričom si môže vyžadovať uplatnenie komplexných ekonomických modelov. To často býva nákladné a spôsobuje poškodeným osobám ťažkosti, pokiaľ ide o získanie potrebných údajov na odôvodnenie ich nárokov. Z tohto dôvodu môže kvantifikácia škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania predstavovať značnú prekážku brániacu poškodeným osobám v tom, aby získali náhradu utrpenej škody.

(34) Poškodená osoba, ktorá preukázala, že utrpela v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže škodu, musí na to, aby získala jej náhradu, preukázať aj jej rozsah. Kvantifikácia škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania je obzvlášť náročná z pohľadu skutkového zisťovania, pričom si môže vyžadovať uplatnenie komplexných ekonomických modelov. To často býva nákladné a spôsobuje poškodeným osobám ťažkosti, pokiaľ ide o získanie potrebných údajov na odôvodnenie ich nárokov. Z tohto dôvodu môže kvantifikácia škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania predstavovať značnú prekážku brániacu poškodeným osobám v tom, aby získali náhradu utrpenej škody. Proces kvantifikácie škody sa môže v jednotlivých vnútroštátnych jurisdikciách líšiť. S cieľom zabezpečiť jasné pravidlá a predvídateľnosť by Komisia mala predložiť ďalšie usmernenia na úrovni Spoločenstva.

Odôvodnenie

S cieľom zabezpečiť efektívne a harmonizované rozhodovanie vnútroštátnych súdov vo veci žalôb o náhradu škody spôsobenej porušením právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže by Komisia mala vypracovať ďalšie usmernenia na úrovni Spoločenstva týkajúce sa kvantifikácie škôd. Zjednodušil by sa tým náročný proces odhadovania škody spôsobenej porušením právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže a posilnila by sa predvídateľnosť a harmonizácia tohto procesu.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(35) S cieľom napraviť túto informačnú asymetriu, vyriešiť niektoré ťažkosti spojené s kvantifikáciou škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania a zabezpečiť účinnosť nárokov na náhradu škody, je vhodné pracovať s domnienkou, že kartelové protisúťažné konanie spôsobilo škodu, a to najmä tým, že ovplyvnilo na cenu. V závislosti od skutkového stavu určitého prípadu to znamená, že kartel viedol k určitému nárastu ceny, resp. zabránil zníženiu cien, ku ktorému by došlo, nebyť tohto kartelového protisúťažného konania. Porušujúci podnik by mal mať možnosť vyvrátiť túto domnienku. Je vhodné, aby sa táto vyvrátiteľná právna domnienka obmedzila len na kartely, a to pre ich tajnú povahu, ktorá zvyšuje uvedenú informačnú asymetriu a poškodeným osobám sťažuje získavanie dôkazov potrebných na preukázanie utrpenej škody.

(35) S cieľom napraviť túto informačnú asymetriu, vyriešiť niektoré ťažkosti spojené s kvantifikáciou škody utrpenej v dôsledku protisúťažného konania a zabezpečiť účinnosť nárokov na náhradu škody, je vhodné pracovať s domnienkou, že kartelové protisúťažné konanie spôsobilo škodu, a to najmä tým, že ovplyvnilo na cenu. V závislosti od skutkového stavu určitého prípadu to znamená, že kartel viedol k určitému nárastu ceny, resp. zabránil zníženiu cien, ku ktorému by došlo, nebyť tohto kartelového protisúťažného konania. Porušujúci podnik by mal mať možnosť vyvrátiť túto domnienku. Členské štáty by mali ustanoviť, že vnútroštátnym súdom sa udeľuje právomoc odhadom stanoviť výšku škody, pričom sa zohľadňujú dôkazy, ktoré jednotlivé strany predložili.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 36

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(36) Neexistencia pravidiel Únie upravujúcich problematiku kvantifikácie škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže spôsobuje, že je na vnútroštátnych právnych poriadkoch a súdoch členských štátov, aby určili podmienky, ktoré musí poškodená osoba splniť, aby preukázala výšku utrpenej škody, ako aj presný spôsob preukázania tejto výšky, metódy použiteľné na kvantifikáciu škody a následky, ktoré má nesplnenie stanovených požiadaviek v plnom rozsahu. Tieto vnútroštátne požiadavky by však nemali byť menej priaznivé než požiadavky, ktoré platia pre podobné vnútroštátne žaloby (zásada rovnocennosti), ani by nemali prakticky znemožňovať alebo neprimerane sťažovať právo na náhradu škody vyplývajúce z predpisov Únie (zásada účinnosti). V tejto súvislosti by sa mali zohľadňovať akékoľvek informačné asymetrie medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnosť, že kvantifikácia škody znamená, že je nutné posudzovať, ako by sa predmetný trh vyvíjal, keby nedošlo k porušeniu. Takéto hodnotenie prináša porovnávanie so situáciou, ktorá je per definitionem hypotetická, a preto nikdy nemôže byť presné. Z tohto dôvodu je vhodné dať vnútroštátnym súdom právomoc, aby mohli výšku škody spôsobenej v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže stanoviť odhadom.

(36) Neexistencia pravidiel Únie upravujúcich problematiku kvantifikácie škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže spôsobuje, že je na vnútroštátnych právnych poriadkoch a súdoch členských štátov, aby určili podmienky, ktoré musí poškodená osoba splniť, aby preukázala výšku utrpenej škody, ako aj presný spôsob preukázania tejto výšky, metódy použiteľné na kvantifikáciu škody a následky, ktoré má nesplnenie stanovených požiadaviek v plnom rozsahu. Tieto vnútroštátne požiadavky by však nemali byť menej priaznivé než požiadavky, ktoré platia pre podobné vnútroštátne žaloby (zásada rovnocennosti), ani by nemali prakticky znemožňovať alebo neprimerane sťažovať právo na náhradu škody vyplývajúce z predpisov Únie (zásada účinnosti). V tejto súvislosti by sa mali zohľadňovať akékoľvek informačné asymetrie medzi účastníkmi konania, ako aj skutočnosť, že kvantifikácia škody znamená, že je nutné posudzovať, ako by sa predmetný trh vyvíjal, keby nedošlo k porušeniu. Takéto hodnotenie prináša porovnávanie so situáciou, ktorá je per definitionem hypotetická, a preto nikdy nemôže byť presné. Z tohto dôvodu je vhodné dať vnútroštátnym súdom právomoc, aby mohli výšku škody spôsobenej v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže stanoviť odhadom. Pri stanovovaní odhadu sa kladie dôraz na odhad škody predložený poškodenou stranou.

Odôvodnenie

S cieľom posilniť ochranu strany, ktorá bola poškodená v dôsledku porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže, je dôležité zabezpečiť, aby mala v rámci súdneho konania silné postavenie. Tým, že dôraz sa kladie na odhad škody predložený poškodenou stranou, zabezpečí sa ochrana slabšej strany. Tento postup navyše ešte viac zamedzí účasti na karteli, pretože sa tým obmedzí vplyv porušovateľov v rámci súdneho konania.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 37

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(37) Poškodené osoby a podniky, ktoré sa dopustili porušenia, by sa mali motivovať k tomu, aby sa na náhrade škody spôsobenej v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže dohodli pomocou konsenzuálnych mechanizmov riešenia sporov, ako sú napr. mimosúdne urovnania, arbitráže a mediácie. Tam, kde je to možné, by takéto konsenzuálne riešenia sporov mali zahŕňať maximálny možný počet poškodených aj podnikov, ktorí sa dopustili porušenia. Cieľom ustanovení tejto smernice, ktoré upravujú konsenzuálne riešenie sporov, je preto uľahčenie využívania týchto mechanizmov a zvýšenie ich účinnosti.

(37) Upozorňuje, že vnútroštátne súdy sú často preťažené a že žaloby o náhradu škody môžu predstavovať časovo náročný proces. Poškodené strany a podniky, ktoré sa dopustili porušenia, by sa preto mali motivovať k tomu, aby sa na náhrade škody spôsobenej v dôsledku porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže dohodli pomocou konsenzuálnych mechanizmov riešenia sporov, ako sú napr. mimosúdne urovnania, arbitráže a mediácie. Tam, kde je to možné, by takéto konsenzuálne riešenia sporov mali zahŕňať maximálny možný počet poškodených aj podnikov, ktorí sa dopustili porušenia. Keďže žaloby jednotlivcov nemusia byť dostatočné, do tejto smernice by sa mali výslovne zahrnúť i kolektívne žaloby podávané autentickými a oprávnenými subjektmi, ako sú spotrebiteľské združenia alebo obchodné organizácie konajúce v mene jednotlivých žalobcov.

Odôvodnenie

Kolektívne žaloby by autentickým a oprávneným subjektom, ako sú spotrebiteľské združenia alebo obchodné organizácie, umožnili podávať žaloby v mene jednotlivých žalobcov. Na úkony v pozícii zástupcu a účasť na žalobe by však mala mať oprávnenie iba jasne stanovená skupina osôb. Toto stanovenie skupiny musí byť dokončené pri podaní žaloby, pričom spravodajca navrhuje tzv. model opt-in.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 41 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(41a) Náklady na právne konania by žalobcov nemali odrádzať od podávania oprávnených žalôb na súde. Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia na to, aby poškodeným stranám poskytli prístup k financovaniu žalôb o náhradu škody. Toto možno dosiahnuť prostredníctvom fondu financovaného z pokút uhradených porušiteľmi.

Odôvodnenie

Riziko úhrady súdnych trov môže spotrebiteľa, spotrebiteľskú organizáciu alebo malú spoločnosť do značnej miery odrádzať od uplatňovania ich nárokov. Fond, ktorý by bol financovaný z pokút uhradených v rámci predošlých prípadov porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže, by posilnil možnosť uplatnenia nárokov. Z tohto fondu by sa financoval prvý orientačný rozsudok potenciálneho prípadu založeného na dôkazoch, ktoré poskytne prípadný žalobca. Je potrebné zdôrazniť, že pravidlo, podľa ktorého náklady hradí strana, ktorá neuspeje, sa zachová.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnych predpisov na tento účel má nárok na úplnú náhradu tejto škody.

1. Každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnych predpisov na tento účel má nárok na úplnú náhradu tejto škody, a to bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek požiadavka podľa vnútroštátnych právnych predpisov, pokiaľ ide o určenie zodpovednosti.

Odôvodnenie

Na to, aby sa uplatnil nárok na náhradu škody je nutné splniť požiadavky podľa vnútroštátnych predpisov, pokiaľ ide o určenie zodpovednosti.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a. Členské štáty zaistia, aby sa vylúčila nadmerná kompenzácia.

Odôvodnenie

Je nutné zabrániť nadmernej kompenzácii, pretože by mohla poškodzovať cieľ rovnakých podmienok na vnútornom trhu.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Členské štáty zabezpečia, aby si poškodené osoby mohli svoje nároky na náhradu škody účinne uplatňovať.

3. Členské štáty zabezpečia, aby si poškodené osoby mohli svoje nároky na náhradu škody účinne uplatňovať a dosiahli skutočné presadenie nárokov na nápravu.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. „žaloba o náhradu škody“ je žaloba na základe vnútroštátneho práva, prostredníctvom ktorej si poškodená osoba uplatňuje na vnútroštátnom súde nárok na náhradu škody; tento pojem môže zahŕňať aj žaloby, prostredníctvom ktorých určitá osoba uplatňuje na vnútroštátnom súde nárok na náhradu škody v menej jednej alebo viacerých poškodených osôb, ak to právny poriadok členského štátu umožňuje;

3. „žaloba o náhradu škody“ je žaloba na základe vnútroštátneho práva, prostredníctvom ktorej si poškodená strana individuálne alebo spoločne uplatňuje na vnútroštátnom súde nárok na náhradu škody; tento pojem zahŕňa aj žaloby, prostredníctvom ktorých určitá osoba uplatňuje na vnútroštátnom súde nárok na náhradu škody v mene jednej alebo viacerých poškodených osôb. Vnútroštátne práve predpisy túto možnosť stanovia, najmä pokiaľ ide o kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu. Pri zriaďovaní režimu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu môžu členské štáty zaviesť iba systém dobrovoľnej účasti a nesmú predpokladať využívanie odmeny závisiacej od výšky vysúdenej sumy, priznávanie poškodenému odškodnenie sankčnej povahy a financovanie zo strany tretích strán v prípade, že osoba poskytujúca financovanie je príjemcom odmeny vychádzajúcej z dosiahnutého urovnania alebo priznanej náhrady.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a. „kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu“ je (i) právny mechanizmus, ktorý zabezpečuje dvom alebo viacerým fyzickým alebo právnickým osobám, resp. subjektu oprávnenému podať žalobu v zastúpení, možnosť kolektívneho uplatňovania si nároku na zastavenie protiprávneho správania (nárok na prikázanie zdržania sa určitého konania); (ii) právny mechanizmus, ktorý zabezpečuje dvom alebo viacerým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré tvrdia, že utrpeli hromadnú škodu, resp. subjektu oprávnenému podať žalobu v zastúpení, možnosť kolektívneho uplatňovania si nároku na náhradu tejto škody (nárok na náhradu škody);

Odôvodnenie

Vo februári 2012 Európsky parlament prijal uznesenie s názvom Zbližovanie európskeho prístupu ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, v ktorom požadoval akýkoľvek návrh v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktorý by zahŕňal spoločný súbor zásad, ktorými sa zabezpečí jednota v rámci prístupu k spravodlivosti prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v rámci Únie, pokiaľ ide o porušovanie práv spotrebiteľov. Mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu by zlepšil účinné presadzovanie právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže a ochranu spotrebiteľov.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

13. „program zhovievavosti“ je program, na základe ktorého určitý účastník tajného kartelu, konajúc nezávisle od ďalších účastníkov tohto kartelu, spolupracuje v rámci prešetrovania uskutočňovaného orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, a to tak, že dobrovoľne poskytuje svoje poznatky o karteli a svojej úlohe v rámci neho, za čo je tento účastník oslobodený od akýchkoľvek pokút ukladaných pre účasť v karteli, resp. sa mu takáto pokuta zníži;

13. „program zhovievavosti“ je program, na základe ktorého určitý účastník protisúťažnej dohody, rozhodnutia alebo postupu, konajúc nezávisle od ďalších účastníkov takejto dohody, rozhodnutia alebo postupu, spolupracuje v rámci prešetrovania uskutočňovaného orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, a to tak, že dobrovoľne poskytuje svoje poznatky o dohode, rozhodnutí alebo postupe a svojej úlohe v rámci nich, za čo je tento účastník oslobodený od akýchkoľvek pokút ukladaných pre účasť na dohode, rozhodnutí alebo postupe, resp. sa mu takáto pokuta zníži;

Odôvodnenie

Zvolený výraz je príliš úzky a nezohľadňoval by reálnu situáciu na vnútornom trhu.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

17. „konsenzuálne urovnanie“ je dohoda o zaplatení náhrady škody na základe konsenzuálneho vyriešenia sporu.

17. „konsenzuálne urovnanie“ je dohoda o zaplatení náhrady škody na základe konsenzuálneho vyriešenia sporu, a to vrátane dohody, podľa ktorej sa podnik zaväzuje zaplatiť škody osobám poškodeným v dôsledku porušenia pravidiel hospodárskej súťaže zo zaisteného kompenzačného fondu;

Odôvodnenie

Možnosťou vytvorenia zaisteného kompenzačného fondu sa posilní právo poškodených osôb na náhradu škody.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) preukázala, že dôkazy pod kontrolou druhej strany alebo tretej osoby sú relevantné z hľadiska odôvodnenia nárokov alebo obhajoby, a

a) bližšie určila dôkazy, ktoré sú pod kontrolou druhej strany alebo tretej strany a ktoré sú relevantné z hľadiska odôvodnenia jej nárokov alebo obhajoby;

Odôvodnenie

Ako Európska komisia uvádza vo svojej dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu, všeobecné žiadosti o sprístupnenie dokumentov by sa mali za normálnych okolností považovať za neprimerané a nespĺňajúce povinnosť, v zmysle ktorej musí žiadajúca strana čo najpresnejšie a najužšie vymedziť dôkazy (ich kategórie). Aby sa predišlo nenáležitému vyhľadávaniu informácií, musí žalobca čo najpresnejšie a najužšie vymedziť časti dôkazov, resp. kategórie dôkazov.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba) preukázala, že žiada o sprístupnenie dôkazov v prípade určitej žaloby o náhradu škody, ktorá bola podaná vnútroštátnemu súdu v Únii; ako aj

Odôvodnenie

Článok 5 neposkytuje žiadne usmernenia, pokiaľ ide o žiadosti o sprístupnenie dôkazov z krajín mimo EÚ. Dôkaz o protisúťažnej dohode alebo dojednaní EÚ sa však nesmie použiť ako náhrada za (skupinové) žaloby mimo jurisdikcie EÚ. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je primerane túto otázku riešiť a predísť takémuto účinku.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli nariadiť sprístupnenie určitých častí tohto dôkazu alebo jeho kategórií, ktoré sa vymedzia čo najpresnejšie a najužšie na základe primerane dostupných skutočností.

Odôvodnenie

Ako Európska komisia uvádza vo svojej dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu, všeobecné žiadosti o sprístupnenie dokumentov by sa mali za normálnych okolností považovať za neprimerané a nespĺňajúce povinnosť, v zmysle ktorej musí žiadajúca strana čo najpresnejšie a najužšie vymedziť dôkazy (ich kategórie). Aby sa predišlo nenáležitému vyhľadávaniu informácií, musí žalobca čo najpresnejšie a najužšie vymedziť časti dôkazov, resp. kategórie dôkazov.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 3 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané. Vnútroštátne súdy pri určovaní toho, či sprístupnenie, ktoré požaduje strana, je primerané, zoberú do úvahy oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán a tretích osôb. Do úvahy predovšetkým zoberú:

3. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané a čo sa týka žalôb o náhradu škody v Únii. Vnútroštátne súdy pri určovaní toho, či sprístupnenie, ktoré požaduje strana, je primerané, zoberú do úvahy verejné záujmy a príslušné oprávnené záujmy všetkých dotknutých súkromných strán. Do úvahy predovšetkým zoberú:

Odôvodnenie

Dostatočné ochranné stimuly programu zhovievavosti majú veľký význam pre zabezpečenie rovnakých podmienok na vnútornom trhu. Programy zhovievavosti sú najúčinnejším nástrojom odhaľovania protisúťažných dohôd. Ak sa protisúťažné správanie neodhalí alebo sa odhalí len v slabej miere, nebudú napokon ani osoby, ktoré boli poškodené a ktorých škodu treba nahradiť. Preto je nutné, aby dokumenty predložené záujemcom boli chránené, i keď stanovenie ochrany určitých dokumentov nie je zlučiteľné s primárnym právom (Donau Chemie).

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 3 – písmeno a a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

aa) potrebu zaručiť účinnosť presadzovania predpisov na ochranu hospodárskej súťaže verejnoprávnymi prostriedkami, najmä pokiaľ ide o riziká, ktoré by sprístupnenie dokumentov znamenalo z hľadiska:

 

(i) programov zhovievavosti realizovaných orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže;

 

(ii) postupov na urovnanie sporu riadených orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže;

 

(iii) interných postupov rozhodovania v rámci orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž;

Odôvodnenie

Dostatočné ochranné stimuly programu zhovievavosti majú veľký význam pre zabezpečenie rovnakých podmienok na vnútornom trhu. Programy zhovievavosti sú najúčinnejším nástrojom odhaľovania protisúťažných dohôd. Ak sa protisúťažné správanie neodhalí alebo sa odhalí len v slabej miere, nebudú napokon ani osoby, ktoré boli poškodené a ktorých škodu treba nahradiť. Je nutné, aby vnútroštátni sudcovia tento význam zohľadňovali pri nariaďovaní sprístupňovania dôkazov.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali účinné nástroje na najširšiu možnú ochranu dôverných informácií pred ich zneužitím, pričom však musia tiež zabezpečiť, aby príslušné dôkazy obsahujúce takéto informácie boli prístupné na účely žalôb o náhradu škody.

4. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali účinné nástroje na najširšiu možnú ochranu dôverných informácií pred ich zneužitím, pričom však musia zabezpečiť, aby príslušné dôkazy obsahujúce takéto informácie boli prístupné na účely žalôb o náhradu škody v rámci Únie. Záujem podnikov na tom, aby sa vyhli žalobám o náhradu škody v dôsledku porušenia predpisov, nepredstavuje komerčný záujem zasluhujúci si ochranu.

Odôvodnenie

Záujem vyhnúť sa žalobám o náhradu škody v dôsledku porušenia predpisov v oblasti hospodárskej súťaže nepredstavuje komerčný záujem zasluhujúci si ochranu, keďže by bol v protiklade k účinnému právu na náhradu škody (pozri CDC Hydrogen Peroxide/Komisia (T-437/08)).

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8. Bez toho, aby tým bola dotknutá povinnosť stanovená v odseku 4 a obmedzenia stanovené v článku 6 platí, že tento článok členským štátom nebráni v tom, aby zachovali alebo zaviedli pravidlá vedúce k širšiemu sprístupňovaniu dôkazov.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Dostatočné ochranné stimuly programu zhovievavosti majú veľký význam pre zabezpečenie rovnakých podmienok na vnútornom trhu. Programy zhovievavosti sú najúčinnejším nástrojom odhaľovania protisúťažných dohôd. Ak sa protisúťažné správanie neodhalí alebo sa odhalí len v slabej miere, nebudú napokon ani osoby, ktoré boli poškodené a ktorých škodu treba nahradiť. Je nutné, aby sa zaistila rovnaká úroveň ochrany, aby sa zachovala účinnosť programu zhovievavosti.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) vyhlásenia podnikov v rámci programov zhovievavosti, a

a) všetky novo predložené usvedčujúce dokumenty predložené záujemcom o program zhovievavosti, a

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 7 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 7a

 

Informátorstvo

 

1. Každá osoba, ktorá má oprávnené dôvody domnievať sa, že nejaká osoba sa dopustila alebo má v úmysle dopustiť sa priestupku podľa tejto smernice, môže oznámiť podrobnosti o tejto záležitosti orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a môže požiadať, aby sa jej totožnosť v súvislosti s oznámením zachovala ako dôverná informácia.

 

2. Orgán na ochranu hospodárskej súťaže neprezradí totožnosť osoby, ktorá informovala orgán na ochranu hospodárskej súťaže podľa článku 7 ods. 1 a ktorej bol daný prísľub o zachovaní tajomstva.

Odôvodnenie

S cieľom povzbudiť verejnosť, aby informovala orgány na ochranu hospodárskej súťaže, by táto smernica mala zahŕňať výslovnú ochranu totožnosti informátora. I keď poskytované informácie nebudú v určitom kartelovom prípade postačovať ako dôkaz, orgán na ochranu hospodárskej súťaže bude môcť začať s vyšetrovaním.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mohli ukladať sankcie voči stranám, tretím osobám a ich právnym zástupcom v týchto prípadoch:

1. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy účinne ukladali sankcie voči stranám, tretím osobám a ich právnym zástupcom v týchto prípadoch:

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno b – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(iii) ničiaca strana vedela, že ničené dôkazy boli relevantné pre ňou iniciované alebo voči nej vedené, resp. v budúcnosti začaté, konania o žalobách o náhradu škody;

(iii) ničiaca strana vedela alebo mohla oprávnene usúdiť, že ničené dôkazy boli relevantné pre ňou iniciované alebo voči nej vedené, resp. v budúcnosti začaté, konania o žalobách o náhradu škody;

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď vnútroštátne súdy rozhodujú v rámci konania o náhradu škody podľa článku 101 alebo 102 zmluvy alebo vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže, o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch, ktoré už sú predmetom konečného rozhodnutia o porušení predpisov prijatého vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, resp. súdom, ktorý takéto rozhodnutie preskúmava, nemohli tieto súdy prijať rozhodnutia odporujúce týmto rozhodnutiam o porušení predpisov. Touto povinnosťou nie sú dotknuté práva a povinnosti podľa článku 267 zmluvy.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď vnútroštátne súdy rozhodujú v rámci konania o náhradu škody podľa článku 101 alebo 102 zmluvy alebo vnútroštátnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže, o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch, ktoré už sú predmetom konečného rozhodnutia o porušení predpisov prijatého vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže, resp. súdom, ktorý takéto rozhodnutie preskúmava, nemohli tieto súdy prijať rozhodnutia odporujúce týmto rozhodnutiam o porušení predpisov. Touto povinnosťou nie sú dotknuté práva a povinnosti podľa článku 267 zmluvy, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu podľa článkov 47 a 48 charty a právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 EDĽP. Rozhodnutia vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a súdov na ochranu hospodárskej súťaže sú preto záväzné, pokiaľ pri vyšetrovaní nedošlo k žiadnym zjavným chybám a pokiaľ bolo dodržané právo na obhajobu.

Odôvodnenie

V záujme toho, aby sa spotrebiteľom a podnikom zabezpečilo právo na obhajobu, sa záväzný účinok neuplatňuje v prípade, keď toto právo nebolo rešpektované.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 2 – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ii) tom, že predmetné správanie napĺňa znaky porušenia predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnych predpisov na tento účel;

(ii) skutočnostiach, na základe ktorých možno predmetné správanie označiť za porušenie predpisov Únie na ochranu hospodárskej súťaže alebo vnútroštátnych predpisov na tento účel;

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Členské štáty zabezpečia, aby bolo plynutie premlčacej lehoty pozastavené, ak orgán na ochranu hospodárskej súťaže prešetruje alebo koná v súvislosti s určitým porušením, ktorého sa týka aj žaloba o náhradu škody. Toto pozastavenie plynutia sa skončí najskôr jeden rok po skončení príslušného konania konečným rozhodnutím alebo iným spôsobom.

5. Členské štáty zabezpečia, aby bolo plynutie premlčacej lehoty pozastavené, ak orgán na ochranu hospodárskej súťaže prešetruje alebo koná v súvislosti s určitým porušením, ktorého sa týka aj žaloba o náhradu škody. Toto pozastavenie plynutia sa skončí najskôr dva roky po skončení príslušného konania konečným rozhodnutím alebo iným spôsobom.

Odôvodnenie

Vzhľadom na komplexný ekonomický charakter a ťažkosť včas predkladať nároky na náhradu škody vyplývajúce z protisúťažného správania, vzhľadom na informačné asymetrie, najmä pokiaľ ide o spotrebiteľov, je správne predĺžiť obdobie pozastavenia o jeden rok s cieľom účinne zaistiť právo žalobcov na úplnú náhradu.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5a. Bez ohľadu na odseky 1 až 4 tohto článku sa žaloby o náhradu škody podávajú do 10 rokov od udalostí, ktoré k nim viedli.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny súd mal právomoc stanoviť odhadom, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená.

Odôvodnenie

Je nutné objasniť, že vnútroštátny súd má právomoc stanoviť odhadom, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená s cieľom napraviť problémy, akými je asymetria informácií.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. V rozsahu, v akom bolo zvýšenie ceny prenesené na osoby na ďalšom stupni dodávateľského reťazca, ktoré z právnych dôvodov nemôžu náhradu škody požadovať, nemôže žalovaný použiť obhajobu uvedenú v predchádzajúcom odseku.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Je ťažké posúdiť, ako by malo znieť vymedzenie pojmu „z právnych dôvodov nemožné“. Okrem toho by právne prekážky, na základe ktorých by bolo „z právnych dôvodov nemožné“, aby nepriami zákazníci požadovali náhradu utrpenej škody, znamenali rozpor s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (pozri Courage a Crehan; Manfredi), a nemali by preto vôbec existovať. Navrhovaná formulácia môže viesť k priznaniu náhrady žalobcom, ktorí neutrpeli žiadnu škodu, a/alebo k priznaniu neprimerane vysokej náhrady.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny súd mal právomoc stanoviť odhadom, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená.

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny súd mal právomoc stanoviť odhadom, aká časť zo zvýšenia ceny bola prenesená. Súdom pomáhajú jasné, jednoduché a zrozumiteľné usmernenia od Komisie.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

S cieľom zabrániť tomu, aby žaloby o náhradu škody podávané žalobcami z rôznych stupňov dodávateľského reťazca neviedli k viacnásobnej zodpovednosti porušovateľa, členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď bolo dokázané, že došlo k celému alebo čiastočnému preneseniu zvýšenej ceny, vnútroštátne súdy konajúce o žalobách o náhradu škody nemohli priznať žalobcovi náhradu škody za danú časť preneseného zvýšenia. Súd má právomoc stanoviť, v dôsledku akej časti zo zvýšenia ceny utrpel priamy alebo nepriamy zákazník škodu.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade kartelového porušenia predpisov na ochranu hospodárskej súťaže platila domnienka, že toto porušenie spôsobilo škodu. Porušujúci podnik má právo vyvrátiť túto domnienku.

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade kartelu platila domnienka, že toto porušenie spôsobilo škodu. Porušujúci podnik má právo vyvrátiť túto domnienku. Členské štáty stanovia, aby mal vnútroštátny súd právomoc stanoviť výšku škody odhadom.

2. Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno ani stupeň preukázania a skutkového zisťovania požadované na účely kvantifikácie škody neboli také, aby prakticky znemožnili alebo neprimerane skomplikovali poškodenej osobe výkon jeho práva na náhradu škody. Členské štáty stanovia, aby súd mal právomoc stanoviť výšku škody odhadom.

2. Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno ani stupeň preukázania a skutkového zisťovania požadované na účely kvantifikácie škody neboli také, aby prakticky znemožnili alebo neprimerane skomplikovali poškodenej osobe výkon jeho práva na náhradu škody.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 17 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a. Členské štáty zabezpečia, aby orgány na ochranu hospodárskej súťaže tvoriace súčasť siete orgánov verejnej moci uplatňujúcich pravidlá Únie na ochranu hospodárskej súťaže mohli pozastaviť konanie v prípade, keď sú jednotlivé strany tohto konania zapojené do konsenzuálneho riešenia sporu týkajúceho sa nároku o náhradu škody.

Odôvodnenie

V záujme spotrebiteľov a podnikov je nutné, aby náhrada škôd bola nákladovo efektívna, včasná a efektívna. Preto sa musí podporovať včasné konsenzuálne riešenie sporu, a to stimulmi spojenými s pokutou stanovenou orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zaistiť túto nákladovo efektívnu, včasnú a efektívnu náhradu škôd. Ak sa orgán na ochranu hospodárskej súťaže domnieva, že vyplatená náhrada je primeraná a legitímna, mal by ju následne zohľadniť pri stanovovaní pokuty.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 19 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia preskúma túto smernicu a podá správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do [...] [dátum sa stanoví ako päť rokov po dátume, ktorý je určený ako konečný termín pre transpozíciu tejto smernice].

Komisia preskúma túto smernicu a podá správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do [...] [dátum sa stanoví ako päť rokov po dátume, ktorý je určený ako konečný termín pre transpozíciu tejto smernice].

 

K správe sa pripojí súdržné hodnotenie po skončení vykonávania, pokiaľ ide o fungovanie mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a mechanizmu alternatívneho riešenia sporov v odvetví hospodárskej súťaže, s osobitným hodnotením podstaty rozšírenia uplatňovania týchto mechanizmov v iných odvetviach alebo zriadenia takéhoto mechanizmu na úrovni EÚ, s cieľom zaistiť účinnú ochranu spotrebiteľa a vyvážené fungovanie vnútorného trhu.

POSTUP

Názov

Pravidlá upravujúce žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a EÚ na ochranu hospodárskej súťaže

Referenčné čísla

COM(2013)0404 – C7-0170/2013 – 2013/0185(COD)

Gestorský výbor

               dátum oznámenia na schôdzi

ECON

1.7.2013

 

 

 

Výbor, ktorý predložil stanovisko

               dátum oznámenia na schôdzi

IMCO

1.7.2013

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko:

               dátum vymenovania

Olle Schmidt

9.7.2013

Prerokovanie vo výbore

14.10.2013

27.11.2013

16.12.2013

 

Dátum prijatia

17.12.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paclo Rias Echeverría, Preslav Borissov, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Vicente Miguel Garcés Ramón, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Philippe Juvin, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Sirpa Pietikäinen, Phil Prendergast, Mitro Repo, Robert Rochefort, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jürgen Creutzmann, Ildikó Gáll-Pelcz, Roberta Metsola, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Olle Schmidt, Jutta Steinruck, Marc Tarabella, Kerstin Westphal

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis Manuel Capoulas Santos


POSTUP

Názov

Pravidlá upravujúce žaloby podávané na základe vnútroštátneho práva s cieľom získať náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia predpisov členských štátov a EÚ na ochranu hospodárskej súťaže

Referenčné čísla

COM(2013)0404 – C7-0170/2013 – 2013/0185(COD)

Dátum predloženia v EP

11.6.2013

 

 

 

Gestorský výbor

               dátum oznámenia na schôdzi

ECON

1.7.2013

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

               dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

1.7.2013

IMCO

1.7.2013

JURI

1.7.2013

 

Bez predloženia stanoviska

               dátum rozhodnutia

ITRE

8.7.2013

 

 

 

Pridružený výbor

               dátum oznámenia na schôdzi

JURI

12.12.2013

 

 

 

Spravodajca:

dátum vymenovania

Andreas Schwab

18.6.2013

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

17.10.2013

25.11.2013

 

 

Dátum prijatia

27.1.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

3

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marino Baldini, Burkhard Balz, Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Liem Hoang Ngoc, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Ivana Maletić, Alfredo Pallone, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Zdravka Bušić, Sari Essayah, Robert Goebbels, Olle Ludvigsson, Andreas Schwab

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Alejandro Cercas, António Fernando Correia de Campos, Jürgen Creutzmann, Andrew Duff, Richard Howitt, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Verónica Lope Fontagné, George Lyon, Emma McClarkin, Evelyn Regner, Alda Sousa, Alf Svensson

Dátum predloženia

4.2.2014

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia