PREDBEŽNÁ SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej, s výnimkou otázok súvisiacich s readmisiou

10.2.2014 - (11250/2013– C7‑0351/2013 – 2013/0120A(NLE))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Ana Gomes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej, s výnimkou otázok súvisiacich s readmisiou

(11250/2013– C7‑0351/2013 – 2013/0120A(NLE))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11250/2013),

–   so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej (14032/2009);

–   so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom a Thajskom – členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie[1] (ASEAN) zo 7. marca 1980 a následné prístupové protokoly,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2002 o oznámení Komisie o Európe a Ázii: Strategický rámec pre posilnené partnerstvá[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2003 o situácii v Indonézii, najmä v provincii Aceh[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003 o provincii Aceh[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2005 o nedávnej katastrofe spôsobenej cunami v Indickom oceáne[5],

–   so zreteľom na rokovania o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Indonézskou republikou na strane druhej, ktoré Rada schválila 25. novembra 2004, uzatvorila v júni 2007 a podpísala 9. novembra 2009,

–   so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a vládou Indonézskej republiky o určitých aspektoch leteckých služieb podpísanú 29. júna 2011[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o Indonézii vrátane útokov na menšiny[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči krajinám BRICS a ďalším vznikajúcim mocnostiam: ciele a stratégie[8],

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/308/SZBP z 26. apríla 2012 o pristúpení Európskej únie k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii[9],

–   so zreteľom na správy volebnej pozorovacej misie Európskeho parlamentu o voľbách v Indonézii z 5. apríla 2004 a 20. septembra 2004, vo Východnom Timore z 30. augusta 1999, 30. augusta 2001, 9. apríla 2007, 30. júna 2007 a 7. júla 2012, a v provincii Aceh z 11. decembra 2006,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Jakarty o zásadách pre protikorupčné orgány prijaté 27. novembra 2012,

–   so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 91, 100, 191 ods. 4, a na články 207 a 209 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0093/2014),

A. keďže vzťahy medzi Európskou úniou a Indonézskou republikou (ďalej len „Indonézia“) sa riadia uvedenou Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“);

B.  keďže DPS je prvá dohoda svojho druhu uzatvorená medzi Európskou úniou a Indonéziou, ktorej cieľom je posilniť politickú, hospodársku a odvetvovú spoluprácu v oblasti spoločného záujmu a ďalej rozširovať bilaterálnu a regionálnu spoluprácu pri riešení celosvetových problémov;

C.  keďže DPS v zásade obsahuje potvrdenie hodnôt, ktoré sú vyjadrené v charte OSN, Všeobecnej deklarácii o ľudských právach a ostatných medzinárodných zmluvách platných pre obe strany, ako aj ich záväzok k zásadám demokracie, riadnej správe vecí verejných a právnemu štátu a ustanovenia o zavedení alebo zintenzívnení spolupráce v oblastiach ako sú ľudské práva, obchod a investície, energetika, cestovný ruch, doprava a infraštruktúra, ochrana morských zdrojov a rybolovu, priemyselná politika a MSP, ochrana údajov a práva duševného vlastníctva, ako aj boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a boj proti organizovanému zločinu, korupcii, terorizmu, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

D. keďže Indonézia je štvrtou najľudnatejšou krajinou, treťou najväčšou demokraciou, najväčšou prevažne moslimskou krajinou, v ktorej žijú milióny prívržencov iných náboženstiev, a heterogénnou spoločnosťou, ktorá má viac ako 240 miliónov obyvateľov, pričom 40 % z nich je mladších ako 25 rokov, je strategicky umiestnená na súostroví, ktoré tvorí viac ako 17 000 ostrovov siahajúcich 5 400 kilometrov od východu na západ Indického a Tichého oceánu;

1.  vyzýva Radu, aby zohľadnila nasledujúce odporúčania:

a)      víta dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS), ktorá je prvá svojho druhu medzi EÚ a krajinami ASEAN; domnieva sa, že svedčí o rýchlo rastúcom význame väzieb medzi EÚ a Indonéziou a očakáva otvorenie novej éry bilaterálnych vzťahov vychádzajúcich zo spoločných zásad ako sú demokracia, právny štát a ľudské práva, rovnosť, vzájomný rešpekt a vzájomný prospech;

b)     poukazuje na 15-ročný proces demokratickej, politickej, spoločenskej a hospodárskej transformácie Indonézie po 33 rokoch autoritatívneho vojenského režimu; poznamenáva, že v Indonézii rýchlo napreduje urbanizácia, má rýchlo rastúcu strednú triedu (kde patrí viac ako 70 miliónov osôb), rozsiahle prírodné zdroje, najväčšie hospodárstvo v juhovýchodnej Ázii (s rastom HDP o viac ako 6 % za posledné dva roky), pričom polovica celosvetového obchodu prechádza jej severnou námornou hranicou, a má čoraz väčšie diplomatické zastúpenie na regionálnych a globálnych fórach, ako sú OSN, WTO, MOV, G20, ako aj ASEAN, ktorého zakladateľom a najväčším členom je Indonézia, a uznáva dôležitú úlohu Indonézie v širšom regióne;

c)      oceňuje pokrok, ktorý sa Indonézii podarilo dosiahnuť v oblasti rozvoja demokratického riadenia, a jej odhodlanie zachovať demokraciu, ktoré odráža jej pluralitná spoločnosť, o čom svedčia slobodné a spravodlivé voľby, sloboda médií, aktivita občianskej spoločnosti, ekonomická odolnosť a zníženie chudoby, oblasť vzdelávania a iné ukazovatele miléniových rozvojových cieľov, upevňovanie dobrých vzťahov so susediacimi krajinami a pri presadzovaní demokracie a ľudských práv; poznamenáva však, že ešte stále pretrvávajú vážne nedostatky v oblasti právneho štátu a ochrany ľudských práv, konkrétne pokiaľ ide o zabezpečenie zodpovednosti osôb, ktoré porušujú ľudské práva vrátane vojenských práv a osôb porušujúcich práva menšín, ako sú práva členov náboženských, etnických, rodových skupín a skupín lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov, vrátane výziev, ktoré sa týkajú boja proti korupcii; zdôrazňuje, že tieto problémy je možné riešiť prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, konkrétne v rámci DPS;

d)     poukazuje na rýchlo sa rozvíjajúce vzťahy medzi EÚ a Indonéziou v oblasti obchodu a ďalších hospodárskych oblastí, pokiaľ ide o podnikateľské príležitosti v hospodárstve, ktoré lákajú rastúci počet zahraničných a domácich investícií; navrhuje, že na otvorenie plného hospodárskeho potenciálu Indonézie a podporu udržateľného rastu, vytváranie pracovných miest a zníženie chudoby tak v členských štátoch EÚ, ako aj v Indonézii, je potrebná lepšia infraštruktúra a prepojenie, ako aj lepší regulačný rámec, ktoré by sa mali dosiahnuť prostredníctvom spolupráce v súlade s ustanoveniami DPS týkajúcej sa obchodu a investícií, zdaňovania a ciel, dialógu o hospodárskej politike, životného prostredia, priemyselnej politiky a MSP, ako aj dopravy;

e)      zdôrazňuje, že cieľom DPS je okrem existujúcich mechanizmov spolupráce a spolupráce pri riešení globálnych výziev väčšmi upevniť vzťahy medzi EÚ a Indonéziou, pričom je potrebné vychádzať zo spoločných zásad rovnosti, vzájomného rešpektu, vzájomného prospechu, demokracie, aktívnej účasti občianskej spoločnosti, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ochrany ľudských práv a to prostredníctvom rozvoja politickej a hospodárskej spolupráce v oblasti obchodu, investícií, priemyselnej politiky a MSP, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, vedy a technológie, práv duševného vlastníctva, cestovného ruchu, vzdelávania a kultúry, migrácie, ako aj boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, obchodovaniu s drogami, korupcii, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s ľuďmi;

f)      domnieva sa, že vzťah medzi EÚ a Indonéziou by sa mal uznať za strategický, a že by sa pravidelne mali konať samity, na ktorých by sa prehodnotil bilaterálny a globálny rozvoj; odporúča, aby v Indonézii pravidelne prebiehali návštevy na vysokej úrovni, konkrétne zo strany predsedu Európskej komisie, vysokého predstaviteľa/podpredsedu a členov Európskeho parlamentu, a aby sa obojstranne zjednodušilo vydávanie víz a prístup medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zintenzívniť kontakty medzi ľuďmi a výmeny v rámci občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta zriadenie Spoločného výboru podľa článku 41 DPS, ktorý má zasadať minimálne každé dva roky striedavo v Indonézii a v Bruseli;

g)      vyzýva EÚ a Indonéziu, aby plne využili DPS v záujme dosiahnutia dlhodobého geostrategického prínosu pri riešení globálnych bezpečnostných výziev na bilaterálnych, regionálnych a globálnych multilaterálnych fórach, ako sú riešenie problematiky zmeny klímy a šírenie zbraní hromadného ničenia, boj proti terorizmu, korupcia, organizovaná trestná činnosť, obchodovanie s drogami, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, spolupráca v oblasti ochrany údajov a napredovanie spolupráce v ostatných oblastiach spolupráce, ktoré nie sú výslovne uvedené v DPS, napríklad pripravenosť a reakcia na katastrofy, riešenie konfliktov, ručné a ľahké zbrane a námorná bezpečnosť vrátane pirátstva;

h)      víta skutočnosť, že Indonézia v roku 2006 ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj jej nedávnu ratifikáciu rôznych nástrojov OSN v oblasti ľudských práv týkajúcich sa migrujúcich pracovníkov, osôb so zdravotným postihnutím, detí v ozbrojených konfliktoch a predaja detí, detskej prostitúcie a detskej pornografie; očakáva dosiahnutie potrebného súladu s týmito nástrojmi prostredníctvom inštitucionálnych a právnych reforiem;

i)       veľmi oceňuje dosiahnutie mierovej dohody a hospodárskeho rozvoja v provincii Aceh za posledných 8 rokov a dúfa, že bude možné dosiahnuť ďalší pokrok v záujme odstránenia chudoby tejto provincie a jej obyvateľov;

j)      vyzdvihuje úsilie indonézskych orgánov v boji proti korupcii, vrátane práce, ktorú vykonala komisia pre odstránenie korupcie; je však znepokojený tým, že korupcia aj naďalej ostáva vážnym problémom a hlavnou prekážkou rozvoja, aj napriek tomu, že Indonézia v roku 2006 ratifikovala Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii, a preto naliehavo žiada, aby sa podnikli ďalšie kroky podľa článku 35 DPS na zdieľanie najlepších postupov v boji proti korupcii, vrátane vymáhania majetku ukrytého v členských štátoch EÚ alebo iných jurisdikciách, a proti hospodárskej a finančnej trestnej činnosti;

k)     vyzýva členské štáty EÚ, aby rozšírili vzájomnú právnu pomoc v oblasti boja proti korupcii a spolupracovali s Indonéziou pri zamietaní útočiska osobám zapleteným do korupcie a osobám porušujúcim ľudské práva;

l)       berie na vedomie význam indonézskeho zákona č. 34/2004 a ministerského nariadenia č. 22 z roku 2009, v ktorých sa stanovuje povinné prevzatie vojenských podnikov a hospodárskych činností indonézskou vládou; zdôrazňuje, že dodržiavanie tohto zákona a nariadenia má zásadný vplyv na demokratickú zodpovednosť v boji proti korupcii a v boji za ochranu ľudských práv;

m)     vyjadruje pochvalu Indonézii za jej úlohu pri riadení fóra pre ľudské práva na Bali na regionálnej úrovni; je však znepokojený nad nesúladom zákona č. 8/1985 a nového zákona o masových organizáciách 17/2013 (ktorým sa ruší predchádzajúci zákon o združovaní 8/1985) týkajúceho sa občianskych organizácií („Ormas Bill“), ktorého stanoveným cieľom je síce zabezpečenie tolerancie a predchádzanie násiliu voči skupinám spoločnosti, avšak pri ňom hrozí, že ak nebude upravený tak, aby zodpovedal medzinárodným normám v oblasti ľudských práv, bude vytvárať zbytočné a v niektorých prípadoch až zaťažujúce administratívne, právne a finančné obmedzenia činnosti mimovládnych organizácií, čím výrazne obmedzí možnosti občianskej spoločnosti sa v Indonézii angažovať, a tiež slobodu združovania, prejavu, zhromažďovania a myslenia, svedomia a náboženského vyznania; v tejto súvislosti sa domnieva, že každoročný dialóg medzi EÚ a Indonéziou o ľudských právach je vhodnou platformou na riešenie takýchto problémov;

n)      zdôrazňuje, že vnútroštátne a zahraničné podniky so sídlom v Indonézii musia vykonávať svoju činnosť v súlade so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov; víta nariadenie vlády č. 47/2012 o sociálnej a environmentálnej zodpovednosti spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sa spravidla vzťahuje na indonézske spoločnosti, poskytuje stimuly a stanovuje sankcie: napriek tomu zdôrazňuje, že z hľadiska uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv je potrebné budovanie kapacít; vyzýva EÚ, aby v rámci DPS poskytla potrebnú technickú pomoc, a vyzýva Indonéziu, aby vypracovala vlastný vnútroštátny plán vykonávania hlavných zásad OSN; oceňuje, že Indonézia bola v novembri 2012 miestom medzinárodného zasadnutia, ktoré viedla komisia na odstránenie korupcie spolu s UNDP a UNODC, ktoré diskutovali o zásadách pre protikorupčné orgány;

o)     s poľutovaním konštatuje, že stále väčší dôraz na islamské učenie v systéme verejného vzdelávania na úkor dôrazu na náboženskú, etnickú a kultúrnu pluralitu a diverziu, ktoré sú zakotvené v motte Indonézie „Bhineka Tunggal Ika“ (Jednota v rozmanitosti), ako aj rozšírené vnímanie nedostatku politickej rozhodnosti orgánov pri riešení náboženského extrémizmu sú vnímané ako jedna z príčin nárastu počtu incidentov zahŕňajúcich sektárske násilie a diskrimináciu osôb patriacich k náboženským a etnickým menšinám; je aj naďalej znepokojený prejavmi diskriminácie, obťažovania alebo násilia na ľuďoch patriacich k etnickým menšinám, ženách a lesbičkách, homosexuáloch, bisexuáloch, transsexuáloch a intersexuáloch, ktorí sú niekedy prenasledovaní na základe rôznych predpisov a nariadení týkajúcich sa pornografie, rúhania alebo aktivít náboženských menšín;

p)     vyjadruje znepokojenie nad násilím páchaným voči náboženským menšinám, ktoré sa prejavuje v podobe útokov proti nasledovníkom Ahmadíja a šiitským moslimom a zatvárania kostolov v niektorých častiach krajiny, ako aj nad diskriminačnými predpismi a postupmi štátu voči osobám, ktoré nepatria do jednej zo šiestich uznávaných náboženstiev v kontexte registrovania civilných sobášov a dokladov o narodení, alebo vydávania občianskych preukazov; vyzýva indonézske orgány, aby zabezpečili praktické uplatňovanie slodoby náboženského vyznania zakotvené v Ústave, a aby aj naďalej presadzovali náboženskú toleranciu; v tejto súvislosti je presvedčený, že každoročný dialóg medzi EÚ a Indonéziou o ľudských právach, ako aj článok 39 DPS o modernizácii štátnej a verejnej správy, je vhodnou platformou na riešenie takýchto problémov;

q)     pripomína, že zrušenie trestu smrti je hlavným cieľom politiky Únie v oblasti ľudských práv; vyzýva indonézske orgány, aby zvážili zrušenie trestu smrti, alebo aspoň vyhlásenie moratória na jeho uplatňovanie; v tejto súvislosti sa domnieva, že každoročný dialóg medzi EÚ a Indonéziou o ľudských právach je platformou na riešenie takýchto problémov; okrem toho vyzýva EÚ, aby sa užšie spolupracovala s občianskou spoločnosťou v Indonézii v súvislosti s presadzovaním ľudských práv, právneho štátu a boja proti korupcii a aby sa zasadzovala za zrušenie trestu smrti;

r)      je aj naďalej vážne znepokojený mučením a ostatným porušovaním ľudských práv civilného obyvateľstva v Papue a Západnej Papue, kde bolo podľa odhadov za posledných 50 rokov zabitých viac ako stotisíc ľudí; víta nedávne oznámenie guvernéra Papuy otvoriť Papuu po prvýkrát za posledné roky zahraničným novinárom a MVO; vyzýva EÚ, aby poskytla pomoc indonézskym orgánom, ako to už urobila v prípade provincie Aceh, pri vypracúvaní komplexného prístupu k zlepšeniu situácie v Papue; je naďalej znepokojený stretmi medzi bezpečnostnými zložkami a skupinami za nezávislosť, a znepokojujúcimi správami o porušovaní ľudských práv bezpečnostnými zložkami, ako aj nedostatočným pokrokom v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a pracovných príležitostí, schopnosťou uplatňovať slobodu názoru a zhromažďovania, ktoré sú pre obyvateľov Papuy také dôležité, ako aj nedostatočnou ochranou životného prostredia, prírodných zdrojov a ich kultúrnej identity; vyzýva indonézske orgány, aby nezávislým pozorovateľom EÚ zabezpečili voľný prístup do tejto oblasti;

s)      oceňuje úsilie indonézskej vlády, ktorá v krajine umožnila pôsobenie UNHCR a ktorá pomáha pri riešení problematiky uchádzačov o azyl a utečencov; poukazuje na význam verejného politického prejavu s cieľom zvýšiť podporu spoločnosti pre žiadateľov o azyl a utečencov; okrem toho navrhuje, aby Indonézia a EÚ v plnej miere vykonávali článok 34 DPS, pokiaľ ide o spoluprácu v otázkach migrácie vrátane legálnej a nelegálnej migrácie, pašovania osôb a obchodovania s ľuďmi;

t)      žiada, aby EÚ a Indonézia úzko spolupracovali podľa článku 4 DPS o zákonnej spolupráci s cieľom dokončiť ratifikáciu Dohovoru OSN o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo strany Indonézie;

u)      víta pokračovanie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Indonéziou, ktorý sa začal v roku 2010, a podporuje väčšiu účasť a prínos občianskej spoločnosti v rámci tohto dialógu a pri realizácii Národného akčného plánu pre ľudské práva;

v)      víta nariadenia z roku 2006, 2008 a 2010 zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov; uznáva úsilia indonézskych orgánov vrátane ratifikácie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ako aj prácu národnej komisie pre boj proti násiliu na ženách (Komnas Perempuan) a miestnej občianskej spoločnosti v oblasti šírenia informácií o hrozbách mrzačenia ženských pohlavných orgánov; poznamenáva, že aj napriek tomuto úsiliu a prijatiu rezolúcie OSN zakazujúcej mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sa táto tradícia v niektorých častiach Indonézie ešte stále praktizuje; v tejto súvislosti odporúča, aby EÚ a Indonézia úzko spolupracovali podľa článku 31 DPS o zdraví a aby využili dialóg o ľudských právach na výmenu osvedčených postupov zameraných na zrušenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a minimalizovanie zdravotných rizík mladých dievčat a žien, ktoré takéto praktiky podstúpili; vyzýva Indonéziu, aby znásobila svoje úsilie o ukončenie tejto závažnej formy rodového násilia na dievčatách a ženách, ktoré je hrubým porušovaním ich ľudských práv;

w)     oceňuje pokrok, ktorý Indonézia dosiahla prostredníctvom svojho Národného akčného plánu na odstránenie najhorších foriem detskej práce, a jeho právneho rámca na boj proti vykorisťovaniu detí;

x)      uznáva dôležitú úlohu pracovných hnutí v dialógoch a rokovaniach s vládou a ostatnými zúčastnenými stranami v záujme presadzovania pracovných podmienok a práv sociálneho zabezpečenia v Indonézii; odporúča, aby sa nádejná spolupráca podľa ustanovení DPS v oblasti dodržiavania ľudských práv a nediskriminácie zaoberala aj otázkami, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti na pracovisku a odstraňovania rodových rozdielov; zdôrazňuje najmä význam konkrétneho opatrenia, ktorým sa zabezpečí komplexné uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem, keďže pracujúce ženy sú stále predmetom vykorisťovania a diskriminácie vo forme nadmernej pracovnej záťaže, nedostatočných miezd a zneužívania zo strany manažmentu;

y)      zdôrazňuje, že vývoz z EÚ do Indonézie sa za posledných šesť rokov zdvojnásobil, pričom za rok 2012 dosiahol hodnotu 9,6 miliárd EUR; poznamenáva, že bilaterálny obchod dosiahol hodnotu iba 25 miliárd EUR, v dôsledku čoho patrí Indonézii spomedzi obchodných partnerov EÚ 29. priečka a iba štvrtá priečka spomedzi obchodných partnerov EÚ v tomto regióne, a to napriek skutočnosti, že Indonézia predstavuje 40 % HDP združenia ASEAN a obyvateľstva; konštatuje však, že investície EÚ v Indonézii sú na vzostupe, pričom im z hľadiska priamych zahraničných investícií patrí po Singapure druhé miesto, a že 1 000 spoločností EÚ investovalo viac ako 1 000 miliárd EUR a zamestnáva 1,1 milióna indonézskych občanov;

z)      vyzýva Indonéziu a EÚ, aby okrem spolupráce stanovenej v rámci DPS zvážili začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode s cieľom postupne odstrániť hlavné obchodné prekážky, vrátane zintenzívnenia konzultácií o súlade s pravidlami WTO, podpory používania medzinárodných noriem o technických prekážkach obchodu, zlepšenia ochrany práv duševného vlastníctva, zvýšenia transparentnosti obchodných predpisov a rozvoja colnej spolupráce a presadzovania nediskriminačného investičného režimu, a tým väčšmi zvýšiť mieru obchodovania s tovarom, investícií, služieb a obstarávania;

aa)    vyzdvihuje Indonéziu za jej snahu o partnerskú spoluprácu s EÚ s cieľom odstrániť nezákonné obchodovanie s drevom a výrobkami z dreva; berie na vedomie podpísanie dobrovoľnej dohody o partnerstve v oblasti vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT-VPA) medzi EÚ a Indonéziou v septembri 2013; poznamenáva, že vývoz výrobkov z dreva z Indonézie do EÚ vzrástol v prvom štvrťroku 2013 o 114 %; víta vydanie licencií FLEGT, ktoré osvedčujú zákonnosť pôvodu dreva a výrobkov z dreva pre dovoz dreva a výrobkov z neho pochádzajúceho z Indonézie do EÚ potom, ako sa obe strany zhodnú, že indonézsky systém overovania zákonnosti pôvodu dreva (TLAS) je dostatočne rozsiahly; a očakáva, že prostredníctvom pravidelného spoločného hodnotenia sa posúdi schopnosť príslušných subjektov uplatňovať systém FLEGT-VPA;

ab)    uznáva kľúčovú úlohu Indonézie a EÚ pri riešení zmeny klímy vzhľadom na ich geopolitický a hospodársky význam, územný rozsah a počet obyvateľstva; víta čoraz významnejšiu úlohu Indonézie v rámci medzinárodných rokovaní o zmene klímy, chváli ambiciózne plány Indonézie oznámené v roku 2009, medzi ktoré patrí zníženie rastu emisií a žiadosť o medzinárodnú podporu s cieľom pomôcť tejto krajine dosiahnuť ešte väčšie zníženie; konštatuje, že odlesňovanie a zmena využívania pôdy sú hlavnými príčinami emisií skleníkových plynov v Indonézii, pričom sa očakáva, že rastúci energetický sektor prevezme lesné hospodárstvo do roku 2027; preto vyzýva zmluvné strany DPS, aby bezodkladne zaviedli inštitucionalizovaný mechanizmus bilaterálnej spolupráce podľa článku 23 DPS o energetike, ktorý by mohol byť založený na príklade útvaru Spojeného kráľovstva pre zmenu klímy (UKCCU) v Indonézii, ktorý bol založený v roku 2011 s cieľom diverzifikovať dodávky energie prostredníctvom rozvoja nových a obnoviteľných foriem energie a ich prenosných infraštruktúr potrebných na prívod obnoviteľnej energie do centier dopytu, a na dosiahnutie racionálneho využívania energie v záujme boja proti zmene klímy a podpory udržateľného rozvoja;

ac)    vyjadruje vážne znepokojenie nad vplyvom rastúceho dopytu po palmovom oleji na odlesňovanie v Indonézii, ktorá je najväčším výrobcom a spotrebiteľom palmového oleja na svete; víta moratórium na výrub nových lesov, o ktorom vláda rozhodla v roku 2011, ale vyzýva na prijatie opatrení na odstránenie mnohých nedostatkov, ktoré doteraz výrazne znižovali jeho účinky;

ad)    víta dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a Indonéziou podpísanú v roku 2011, ktorá odstraňuje obmedzenia týkajúce sa štátnej príslušnosti v dvojstranných leteckých službách a je krokom vpred k posilneniu celkovej spolupráce medzi EÚ a Indonéziou; odporúča prijať ďalšie kroky v zmysle článku 34 DPS o doprave, najmä zaviesť intenzívny dialóg v oblasti námornej a pozemnej dopravy s cieľom zlepšenia infraštruktúry na indonézskom súostroví, ako aj opatrenia v záujme komplexného uplatnenia medzinárodných noriem v oblasti bezpečnosti dopravy, ochrany a prevencie znečisťovania;

ae)    vyjadruje znepokojenie nad každoročným výskytom lesných požiarov, ktoré sú do veľkej miery dôsledkom činnosti plantáží na výrobu palmového oleja, spoločností vykonávajúcich výrub a poľnohospodárov, ktorí čistia pôdu určenú na výsadbu, ktoré však zhoršujú globálne otepľovanie a ich dôsledkom je to, že Indonézia je jedným z najväčších znečisťovateľov skleníkovými plynmi; víta prísľub indonézskej vlády, že začiatkom nasledujúceho roka ratifikuje dohodu ASEAN o cezhraničnom znečisťovaní a vyzýva orgány, aby naliehavo prijali ďalšie účinné preventívne opatrenia;

af)     konštatuje, že cestovný ruch je jedným z najdôležitejších odvetví indonézskeho hospodárstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 17 DPS poskytuje mimoriadnu príležitosť na výmenu informácií a stanovenie osvedčených postupov v záujme maximalizácie potenciálu prírodného a kultúrneho dedičstva v Indonézii a zmiernenia negatívnych vplyvov, napríklad znečisťovania alebo poškodzovania morských ekosystémov, s cieľom rozvinúť udržateľné modely cestovného ruchu a zvýšiť jeho pozitívny prínos pri zohľadnení záujmov miestnych spoločenstiev;

ag)    konštatuje, že výmeny osôb medzi Indonéziou a EÚ sa uskutočňujú prostredníctvom programu Erasmus Mundus II, ktorý v rokoch 2008 – 2010 poskytol 200 štipendií; uznáva, že Európska komisia plánuje kurzy a semináre, ktoré majú indonézskym MSP pomôcť lepšie porozumieť medzinárodným normám a požiadavkám týkajúcim sa kvality a rozšíriť ich znalosti o tejto problematike; naliehavo však vyzýva na zintenzívnenie výmen študentov a akademických pracovníkov a zavedenie pravidelných vzdelávacích programov podľa článku 25 DPS o kultúre a vzdelávaní, rovnako ako na výmenu osvedčených postupov a odborných znalostí v oblasti cestovného ruchu, podnikania a jazykov; vyzýva okrem toho v tejto súvislosti Indonéziu a EÚ, aby sa zamysleli nad možnosťou začať rokovania o opatreniach na uvoľnenie vízového režimu s cieľom zjednodušiť výmeny osôb;

ah)    poznamenáva, že EÚ poskytla Indonézii v období 2007 až 2013 približne 400 miliónov EUR prostredníctvom rozvojovej pomoci; uznáva, že po dosiahnutí štatútu krajiny s nízkymi a strednými príjmami už Indonézia od roku 2014 nebude mať nárok na viacročný indikatívny program (MIP), avšak bude aj naďalej využívať systém všeobecných colných preferencií EÚ; vyzýva preto Indonéziu, aby pokračovala vo vykonávaní politík, ktoré mali predtým prioritu a boli financované viacročnými indikatívnymi programami, napríklad politík, ktoré sa týkajú vzdelávania, obchodu a investícií, presadzovania práva a spravodlivosti, všeobecného budovania kapacít a zmeny klímy; vyjadruje presvedčenie, že bilaterálna spolupráca v rámci DPS spolu s financovaním z Európskej investičnej banky (EIB) a akékoľvek budúce dohody o hospodárskom partnerstve budú zohrávať nezastupiteľnú úlohu pri podpore týchto priorít v Indonézii;

ai)     navrhuje, aby Indonézia a EÚ vymedzili oblasti spolupráce podľa ustanovení DPS v záujme lepšieho vykonávania a riadenia hospodárskeho hlavného plánu Indonézie (MP3EI) prostredníctvom výmeny know-how a osvedčených postupov pre verejno-súkromné partnerstvá, a aby v rámci záväzkov Indonézie a niektorých členských štátov EÚ v skupine G20 úzko spolupracovali na riešení problematiky presunu ziskov a daňových únikov a zavedení automatickej výmeny daňových informácií;

aj)     vyzýva EÚ, aby v rámci DPS podporila snahu Indonézie o modernizáciu verejnej správy, najmä budovaním kapacít pri navrhovaní a vykonávaní politík a posilňovaním súdnictva a inštitúcií na presadzovanie práva;

ak)    žiada, aby EÚ a Indonézia spolupracovali pri vykonávaní Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a aby chránili a udržateľným spôsobom spravovali prírodné zdroje a biodiverzitu, najmä lesné a morské zdroje a zdroje rybolovu; vyjadruje znepokojenie nad zvýšenou mierou odlesňovania zo strany súkromného sektora v prospech plantáží na produkciu kaučuku a palmového oleja, na úkor monokultúr;

al)     víta ratifikáciu dohovoru OSN o morskom práve Indonéziou a vyzýva EÚ, aby poskytla pomoc v oblasti inštitucionálnych a iných reforiem, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dodržiavania tohto dohovoru a zvýšenie námornej bezpečnosti v regióne;

am)   víta DPS, ktorá svedčí o rastúcom význame väzieb medzi EÚ a Indonéziou a otvára novú éru bilaterálnych vzťahov posilňovaním politickej, hospodárskej a odvetvovej spolupráce v mnohých oblastiach politiky, uľahčovaním tokov tovaru a investícií a výmen osôb, a to aj v rámci iniciatív EÚ – ASEAN, ako aj zintenzívňovaním spolupráce medzi Indonéziou a EÚ v oblasti reakcie na globálne výzvy, nad rámec existujúcej spolupráce v kontexte ostatných medzinárodných organizácií, v ktorých EÚ aj Indonézia zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu; zdôrazňuje, že bilaterálna a multilaterálna spolupráca môže podporiť vyriešenie konfliktov na regionálnej a globálnej úrovni a zlepšiť účinnosť vymáhania majetku a boja proti terorizmu, pirátstvu, organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí a daňovým rajom; víta preto skutočnosť, že všetky členské štáty ratifikovali DPS, ktorá bola podpísaná už v roku 2009;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. ES L 144, 10.06.1980, s. 2.
• [2]  Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 476.
• [3]  Ú. v. EÚ C 68 E, 18.03.2004, s. 617.
• [4]  Ú. v. EÚ C 87 E, 07.04.2004, s. 528.
• [5]  Ú. v. EÚ C 247 E, 06.10.2005, s. 147.
• [6]  Ú. v. EÚ L 264, 08.10.2011, s. 2.
• [7]  Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 201.
• [8]  Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 1.
• [9]  Ú. v. EÚ L 154, 15.6.2012, s. 1.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.1.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	52 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pino Arlacchi, Hiltrud Breyer, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Marusya Lyubcheva, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Alojz Peterle, Tonino Picula, Mirosław Piotrowski, Bernd Posselt, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Werner Schulz, Sophocles Sophocleous, Laurence J.A.J. Stassen, Davor Ivo Stier, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Nikola Vuljanić, Sir Graham Watson
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marije Cornelissen, Tanja Fajon, Göran Färm, Barbara Lochbihler, Ivo Vajgl