SPRÁVA o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest

12.2.2014 - (2013/2176(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Anthea McIntyre
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Josefa Andrés Barea, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
(*)       Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k tomu, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest

(2013/2176(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–       so zreteľom na iniciatívu „Small Business Act“ (COM(2008)0394),

–       so zreteľom na prácu skupiny Komisie na vysokej úrovni nezávislých zainteresovaných strán pre oblasť administratívnej záťaže,

–       so zreteľom na správu Komisie s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vhodnosť právnych predpisov EÚ (COM(2013)0685),

–       so zreteľom na Akčný plán Komisie pre podnikanie 2020,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu[1],

–       so zreteľom na smernicu o boji proti oneskoreným platbám (smernica 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady),

–       so zreteľom na prieskum, ktorý vykonala Rada európskych zamestnávateľov hutníckeho a strojárskeho priemyslu a priemyslu založeného na technológiách (CEEMET), s názvom „Flexibilné pracovné zmluvy, ktoré reagujú na meniacu sa situáciu na trhu a uspokojujú potreby zamestnancov“[2],

–       so zreteľom na nový program pre zamestnanosť a sociálnu inováciu, ktorý okrem iného rozšíri podporu pre poskytovateľov mikroúverov v rámci súčasného európskeho nástroja mikrofinancovania Progress,

–       so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2013 s názvom „Globálny aspekt: potenciál tvorby pracovných miest v nových medzinárodných podnikoch“,

–       so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2013 s názvom „Verejná politika a podpora reštrukturalizácie MSP“,

–       so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2010 s názvom „Opatrenia v prospech zamestnanosti“,

–       so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0101/2014),

A.     keďže čas na založenie podnikania v Európe sa v členských štátoch líši a pohybuje sa od 4 do 40 dní, čo môže mať vplyv na tvorbu pracovných miest;

B.     keďže v niektorých členských štátoch boli zistené rôzne faktory vrátane nepružnosti trhu práce, ktoré majú negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest, a kombinácia pružnosti a istoty pracovného miesta môže poskytnúť vhodnejší rámec;

C.     keďže jednotný trh a európsky potenciál ľudských zdrojov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti stanovených v stratégii Európa 2020;

D.     keďže MSP sú chrbtovou kosťou hospodárstva EÚ a majú obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest a sú zodpovedné za 85 % novovytvorených pracovných miest;

E.     keďže 20,7 mil. MSP predstavuje viac ako 67 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ, pričom 30 % pripadá na mikropodniky;

F.     keďže náklady na zamestnanca v záujme dodržiavania regulačných povinností môžu byť viac ako desaťkrát vyššie pre MSP ako pre veľké podniky (KOM(2011)0803);

G.     keďže z dôvodu finančnej a tým aj úverovej krízy, ktorá vznikla v jej dôsledku, čelia MSP extrémne vysokým nákladom na úvery a znižovaniu ich dostupnosti; keďže podľa Inštitútu pre medzinárodné financie menšie podniky v okrajových členských štátoch platia za bankové úvery o 4 až 6 percentuálnych bodov viac ako ich partneri v strednej Európe, čím ich výrazne znevýhodňujú a ohrozujú tak vyhliadky regiónu na hospodárske oživenie a tvorbu nových pracovných miest;

H.     keďže podnikové dlhopisy, akcie a sekuritizačné trhy v Európe sú aj naďalej relatívne málo rozvinuté v porovnaní s ostatnými ekonomikami, a nebankové financovanie zostáva pre MSP z veľkej časti nedostupné, ohrozuje potenciál ich rastu a vytvárania pracovných miest;

I.      zdôrazňuje, že účinné poskytovanie služieb má zásadný význam pre budúci rast, inováciu a tvorbu pracovných miest;

J.      keďže zatiaľ čo máme najlepšie vzdelanú generáciu mladých ľudí v histórii Európy a členské štáty investovali obrovské množstvo finančných prostriedkov do vzdelávania a odbornej prípravy, naša mládež je do veľkej miery odrezaná od trhu práce a jej zručnosti zostávajú nevyužité, pretože sa uchádzajú o dočasné a slabo platené pozície;

K.     keďže Európsky sociálny fond zohral významnú úlohu v súvislosti s pomocou členským štátom poskytovať príležitosti a odbornú prípravu pre nezamestnaných, aby sa mohli znovu začleniť do trhu práce;

L.     keďže miera nezamestnanosti mladých Európanov vo veku 15 – 24 rokov dosahuje neudržateľnú mieru 23 % a viac ako 50 % v tých členských štátoch, ktoré sú najviac zasiahnuté krízou; keďže táto masová nezamestnanosť mládeže vedie k obrovskému odlivu mozgov a značne znižuje našu schopnosť udržateľného rastu do budúcnosti;

M.    keďže EÚ je ohrozená vyhliadkou rastu bez tvorby pracovných miest, ktorý bude aj naďalej oslabovať sociálnu a ekonomickú štruktúru našich spoločností, ako aj dlhodobé vyhliadky EÚ, ktoré na rovnakej úrovni konkurujú globalizovanej znalostnej ekonomike;

Tvorba pracovných miest

1.      vyjadruje znepokojenie nad nákladmi, zložitosťou a časom, ktoré sú potrebné na založenie podniku v niektorých častiach Európskej únie, čo všetko môže mať negatívny vplyv na tvorbu pracovných miest v budúcnosti; je presvedčený, že ak má EÚ zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a vytvárať viac pracovných miest, členské štáty sa musia snažiť o zjednodušenie a urýchlenie tohto procesu, ponúkať primeranú pomoc a podporu a zlacniť tento proces;

2.      konštatuje, že mladé podniky, ktoré sa po svojom založení rýchlo a intenzívne internacionalizujú, vykazujú sľubný prínos k hospodárstvu tým, že ako také vytvárajú inováciu, podporujú inováciu v iných podnikoch, zapájajú sa do medzinárodných dodávateľských reťazcov a vytvárajú udržateľné a kvalitné pracovné miesta; zdôrazňuje však, že tieto podniky čelia veľkým výzvam v počiatočnej fáze, ktorá sa musí realizovať rýchlo, pričom zároveň majú nízku úroveň kapitálu, takže by pre ne boli prínosom nízke náklady, jednoduché a zrýchlené postupy zakladania podnikov;

3.      konštatuje, že globálne trendy vytvorili konkurenčné tlaky, ale aj príležitosti pre podniky; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty vytvorili správny regulačný a fiškálny rámec s cieľom posilniť vytváranie pracovných miest pri súčasnom zaistení bezpečného pracovného prostredia;

4.      domnieva sa, že v záujme vytvorenia priaznivejšieho prostredia na tvorbu pracovných miest musia členské štáty, prípadne s podporou Únie, zaviesť reformy potrebné na riešenie týchto faktorov: zručnosti, úroveň kvalifikácie, podnikanie, vplyv demografickej zmeny, prístup na trh, financovanie, trh práce, pracovné práva, administratívne náklady a lepšia právna regulácia;

5.  zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre zlepšovanie konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľnosti a potenciálu tvorby pracovných miest v prípade európskych MSP, a konštatuje, že v rámci programu Horizont 2020 a EIT sa kladie veľký dôraz na vytváranie a podporu inovatívnych MSP s vysokou mierou rastu;

6.      zdôrazňuje potenciál zamestnanosti ekologického hospodárstva, ktorý by podľa odhadov Komisie mohol do roku 2020 priniesť 5 miliónov pracovných miest len v samotných sektoroch energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň investícií do týchto odvetví, predvídali budúce zručnosti pracovníkov a zaistili kvalitné ekologické pracovné miesta;

7.      poukazuje na dôležitú úlohu dohôd EÚ o voľnom obchode pri vytváraní a udržaní investícií a pracovných miest v členských štátoch EÚ;

8.      zastáva názor, že stály rozvoj a prehlbovanie vnútorného trhu EÚ vytvára množstvo nových významných príležitostí pre podniky všetkých veľkostí, ktoré jasne vyžadujú pružný rámec ustanovení na podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, pričom na ich hladké fungovanie je potrebný súbor minimálnych regulačných noriem, najmä pokiaľ ide o verejné zdravie a bezpečnosť, bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku, bezpečnosť potravín a ochranu životného prostredia;

Kvalifikácia

9.      domnieva sa, že EÚ čelí vážnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nevhodnému rozloženiu kvalifikácií v niektorých regiónoch a sektoroch, ktoré brzdia hospodársky rast a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; konštatuje, že v EÚ existuje viac ako 1,85 miliónov voľných pracovných miest; vyjadruje znepokojenie, že podľa najnovších výsledkov prieskumu zručností dospelých (PIAAC), ktorý uskutočnila organizácia OECD s podporou GR Komisie pre vzdelávanie a kultúru, 20 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku má nízke zručnosti v oblasti čítania, písania a počítania, a 25 % dospelých nevie efektívne používať IKT;

10.    berie na vedomie trend smerujúci k vytváraniu vysokokvalifikovaných pracovných miest, pričom sa očakáva, že do roku 2020 sa vytvorí alebo uvoľní takmer 90 % pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať strednú alebo vysokú kvalifikáciu;

11.    domnieva sa, že aktívne politiky na podporu vzdelávacích kurzov a ďalšiu odbornú prípravu pracovníkov, priebežné vzdelávanie, partnerstvá medzi školami a podnikmi a učňovská príprava by mohli umožniť lepšie zosúladenie kvalifikácií s kvalifikáciami, ktoré požadujú podniky;

12.    vzhľadom na nedostatok kvalifikácií uznáva výhody, ktoré môže priniesť celoživotné vzdelávanie a voľný pohyb pracovníkov v EÚ pri riešení dopytu na trhu práce;

13.    zdôrazňuje, že zatiaľ čo excelentnosť, inovácia a ľudské zdroje predstavujú porovnateľné výhody Únie, klesajúce investície do výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy spolu s mimoriadne vysokou mierou nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch a v eurozóne vedú k tomu, že mnohí Európania hľadajú zamestnanie na iných trhoch práce; zdôrazňuje, že odliv mozgov je jednou z hlavných prekážok rastu, väčšej konkurencieschopnosti Únie a opatrení na podporu podnikania;

14.    domnieva sa, že vzdelávacie a školiace systémy v niektorých členských štátoch by mali byť lepšie prispôsobené kvalifikačným potrebám podnikov a mali by byť s nimi lepšie zladené; so znepokojením konštatuje, že v roku 2015 odhadovaný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov z oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) sa v EÚ zvýši na úroveň medzi 384 000 a 700 000 pracovníkov a príchod kvalifikovaných pracovníkov v oblasti zručností STEM (vedy, technológií, strojárstva a matematiky) nebude zodpovedať rastúcim požiadavkám podnikov v najbližších rokoch, zatiaľ čo klesajúcej miere žien zúčastňujúcich sa v týchto oblastiach sa nevenovala dostatočná pozornosť; zasadzuje sa za to, aby boli členské štát podnecované k zavádzaniu duálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy zameraných na predmety v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a k podpore rekvalifikácie a ďalšieho odborného vzdelávania pracovníkov, najmä tých, ktorých zručnosti sa stali nedostatočné alebo zbytočné;

15.    zdôrazňuje význam duálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä so zameraním na predmety STEM, v kombinácii s praktickým vzdelávaním na odborných školách s praxou na pracovisku, pretože sa ukázali ako najúčinnejší spôsob hladkého prechodu zo školy na trh práce;

16.    víta oznámenie Komisie s názvom „Prístup k vzdelaniu“, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia disponovali digitálnymi zručnosťami;

17.    domnieva sa, že je nevyhnutné zaviesť do základných systémov vzdelávania výučbu podnikateľských zručností a programov na výučbu toho, akým spôsobom trh, hospodárstvo a finančný systém pôsobia, fungujú a vzájomne sa ovplyvňujú; je presvedčený, že dobre pripravený podnikateľský plán je prvým krokom k lepšiemu prístupu k finančným prostriedkom a k životaschopnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančné vzdelávanie a poradenstvo pri zakladaní podnikania zahrnuli do svojich vzdelávacích programov a aby investície do vzdelávania v oblasti podnikania považovali za zdroj; v tejto súvislosti podporuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ zameraný na presadzovanie podnikateľskej kultúry a rozvoj jednotného trhu a konkurencieschopnosti;

18.    zdôrazňuje význam zvýšenia tempa napredovania prechodu zo školy do práce, ktoré mladým ľuďom umožní čo najskôr vstúpiť na trh práce a predísť riziku javu NEET (ľudia, ktorí sú nezamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave);

19. poznamenáva, že európske štrukturálne a investičné fondy (ESI) fondy poskytujú podporu orgánom a zúčastneným stranám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni okrem iného na posilnenie vzdelávania prostredníctvom pracovného procesu, výskumu, vývoja a inovácií a na zlepšenie konkurencieschopnosti mikropodnikov (najmä podnikov s jedným pracovníkom) a MSP prostredníctvom spolupráce s vedecko-výskumnými zariadeniami, a tým prispievajú k vyrovnávaniu sa so súčasnými hospodárskymi problémami, najmä vysokou nezamestnanosťou;

20.    zdôrazňuje, že úsilie o podporu rastu, inovácií a vytvárania pracovných miest v udržateľnom hospodárstve by malo zaručiť zdravotné a bezpečnostné normy a zabezpečiť rovnováhu medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi požiadavkami a okrem iného súčasne podporovať inteligentnú špecializáciu a rešpektovať ekosystém, aby sa vytvorili dôstojné a dobre platené pracovné miesta vo všetkých regiónoch EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú majú zohrávať podniky a sektor vzdelávania prostredníctvom cezhraničných projektov, spolupráce medzi univerzitami a inými vysoko kvalitnými vzdelávacími inštitúciami a tvorby inovatívnych zoskupení; žiada, aby boli uľahčené využívanie miestnych a regionálnych programov financovania pre odbornú prípravu učňov;

21.    domnieva sa, že dokončenie jednotného digitálneho trhu pomôže podpore a rozvoju MSP; považuje za potrebné zaistiť, aby bol k dispozícii potrebný kvalifikovaný personál IKT a aby európska verejnosť mala digitálne zručnosti potrebné na využívanie IKT;

22. zdôrazňuje, že v záujme riešenia nedostatku zručností, ktorému je v súčasnosti Európa vystavená, je naliehavo potrebné urýchliť prístup žien k odbornej príprave a povolaniam v oblasti vedy a techniky, a to najmä v odvetví nových informačných a komunikačných technológií;

23.    žiada o iniciatívy, ktoré podporia partnerstvá medzi podnikmi, výskumnými centrami a univerzitami a ktoré Európanom poskytnú potrebné zručnosti na prístup k pracovným miestam v oblasti IKT, energetiky a výroby špičkových technológií;

Podnikanie

24.    je znepokojený tým, že počet občanov EÚ, ktorí chcú byť samostatne zárobkovo činní, poklesol za posledné tri roky zo 45 % na 37 %, pričom takmer polovica má strach z úpadku a viac než 50 % tvrdí, že je ťažké získať dostatočné informácie o možnosti začať podnikať; nazdáva sa, že rast MSP je viazaný na podnikateľské schopnosti; zdôrazňuje, že začínajúce podniky a samostatná zárobková činnosť vytvárajú pracovné príležitosti a pomáhajú budovať silné priemyselné odvetvie služieb, a preto zastáva názor, že členské štáty by sa mali podnecovať, aby podporovali podnikateľské zmýšľanie a zručnosti na rôznych úrovniach vzdelávania a poskytovali poradenstvo o začatí podnikania na univerzitách a vyšších odborných školách; so znepokojením konštatuje, že ženy predstavujú len 30 % všetkých podnikateľov v Európe; zdôrazňuje potrebu podporiť podnikanie žien zjednodušením prístupu k technickým, vedeckým a obchodným podporným sieťam a rozvoj programov školenia/mentorstva pre ženy-podnikateľky;

25.    poznamenáva, že „rizikový“ faktor týkajúci sa samostatnej zárobkovej činnosti a negatívny vplyv nedávnej hospodárskej krízy na úverové podmienky je odstrašujúcim prostriedkom pre takéto podnikateľské činnosti; v súlade s tým odporúča, aby sa zohľadnilo prijatie opatrení v členských štátoch zameraných na vyváženie sociálnej bezpečnostnej siete pre samostatne zárobkovo činné osoby bez toho, aby to malo vplyv na pružnosť tohto konkrétneho typu činnosti;

26.    so znepokojením konštatuje, že finančná kríza a následná recesia ťažko postihli mnohé európske MSP a že veľká časť z nich skončila v konkurze v porovnaní so spoločnosťami, ktoré boli obnovené; zdôrazňuje význam priaznivého regulačného rámca na uľahčovanie zdravej reštrukturalizácie, a tým aj tvorby pracovných miest; víta Akčný plán Komisie pre podnikanie, ktorý podporuje úsilie členských štátov o zjednodušenie možností, aby podniky prežili a poctiví podnikatelia dostali druhú šancu, pretože to bude mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby predložila prehľad všetkých opatrení, ktoré boli prijaté v jednotlivých členských štátoch s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie; zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za plné využívanie podpory Komisie zameranej na zlepšenie podnikateľského prostredia; víta snahu Komisie informovať občanov a podniky o možnostiach financovania prostredníctvom publikácií, ako sú napríklad „Prehľad finančných pravidiel “ a „Možnosti financovania na roky 2007 – 2013“;

27. víta Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a nástroj pre MSP vytvorený v rámci programu Horizont 2020; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozpočet pre program COSME a pre MSP v rámci programu Horizont 2020 vo viacročnom finančnom rámci je obmedzený;

28. víta najmä konkrétne opatrenia stanovené v rámci COSME, ktoré sú určené na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky, najmä MSP, v záujme uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom a trhom, a na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry; zdôrazňuje, že v záujme podpory rozvoja podnikania v Európe má zásadný význam predvídateľný a jasný regulačný rámec; očakáva, že opatrenia a kroky na podporu podnikania na európskej alebo vnútroštátnej úrovni sa budú vzťahovať na všetky druhy modelov podnikov vrátane družstiev, remeselných podnikov, slobodných povolaní a sociálnych podnikov; víta predovšetkým trvalú podporu kapitálového a úverového financovania v rámci programov Horizont 2020 a COSME;

29.    je presvedčený, že mladí podnikatelia umožňujú inováciu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje potrebu prepájania skúsených mentorov s nádejnými mladými podnikateľmi a zjednodušovania vytvárania podporných štruktúr pre inovačné začínajúce podniky; víta programy, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, ktoré sú zamerané na pomoc začínajúcim podnikateľom získať potrebné zručnosti na riadenie podniku, a je presvedčený, že tieto programy treba ďalej podporovať s cieľom pomôcť viacerým podnikateľom vytvárať pracovné miesta; vyzýva členské štáty, aby podporovali praktické aspekty vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti podnikania, ako sú projekty medzi školami a podnikmi a odborné stáže; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť zohľadnili pri vykonávaní programu COSME; víta posilnenie Európskeho technologického a inovačného inštitútu (EIT), ktorého jasným cieľom je poskytovať 10 000 študentom magisterského a 10 000 študentom doktorandského štúdia do roku 2020 podnikateľské a inovačné zručnosti;

30. vyzýva na podporu programov EÚ zameraných na mobilitu podnikateľov, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, a na začlenenie podnikateľského vzdelávania do vnútroštátnych školských osnov prostredníctvom výmeny najlepších postupov;

31.    poukazuje na význam zavedenia a podpory podnikateľských inkubátorov, ktoré mladým podnikateľom poskytnú príležitosť otestovať svoje nápady a zoznámiť sa s potenciálnych obchodnými sieťami a pomôžu im pri kontaktovaní partnerov, klientov a investorov. domnieva sa, že financovanie EÚ môže zohrávať zásadnú úlohu a zdôrazňuje úspech projektov financovaných EÚ a univerzitných programov, ako je Birmingham Skills for Enterprise and Employability Network (BSEEN) (Birminghamská sieť kvalifikácií pre podniky a zamestnanosť) vo Spojenom kráľovstve financovaný z EFRR, ktoré rozvíjajú podnikanie a podnikateľské zručnosti poskytovaním odborného vedenia, intenzívnej podpory v počiatočnej fáze a osobitného prostredia pre nové podniky, a majú tak pre budúce vytváranie pracovných miest kľúčový význam;

32.    upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na hrozbu zatvorenia podniku môžu pracovníci v mnohých európskych spoločnostiach prevziať vlastníctvo nad týmito spoločnosťami prostredníctvom družstiev; žiada, aby sa v rámci stratégie Európa 2020 zvážili prípadné nové možnosti podpory prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Európskej investičnej banky pre spoločnosti zastúpené v kľúčových sektoroch;

33.    je znepokojený rozširujúcim sa javom fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne politiky s cieľom predchádzať tomuto javu, ako napríklad postačujúce príležitosti na zamestnanie alebo lepšie inšpekcie práce;

34.    vyzýva členské štáty, aby podporovali kultúru internacionalizácie prostredníctvom informovania, prezentácie osvedčených postupov a zaistenia platformy pre výmenu informácií; naliehavo ich žiada, aby zabezpečili rozvoj zručností v oblasti podnikania s medzinárodným zameraním, aby presadzovali transparentnosť, pokiaľ ide o dostupné podporné nástroje pre začínajúce podniky, aby podporovali sieťovú spoluprácu a výmeny spájajúce mladých podnikateľov s potenciálnymi investormi a obchodnými partnermi, a aby im poskytovali operačné poradenstvo a podporu aj po začínajúcej etape s cieľom pomôcť im prekonať kritické počiatočné roky a a poskytnúť stimuly prezamestnanosť;

35.    zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre mladých Európanov vzdelávanie v oblasti podnikania a podporovať ich podnikateľské postoje; v tejto súvislosti berie na vedomie zásadnú úlohu EIT pri presadzovaní podnikateľskej kultúry prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a praxe; konštatuje, že všetky znalostné a inovačné spoločenstvá EIT aktívne podporujú podnikanie vo svojich príslušných oblastiach rozvíjaním osnov kombinujúcich excelentnú vedu a inovácie s podnikateľskými zručnosťami a skúsenosťami, a tak pripravujú podnikateľov budúcnosti a dopĺňajú súčasné podniky o inovatívne a podnikateľské zmýšľanie;

36. uvádza, že je nanajvýš dôležité pre sociálnu súdržnosť EÚ, aby sa riešila vysoká miera nezamestnanosti v EÚ najmä medzi mladými ľuďmi a inými zraniteľnými skupinami posilnením regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti a vytvorením podnikateľského ducha; vyzýva preto členské štáty, aby využívali európske štrukturálne a investičné (ESI) fondy a sústredili sa pri tom na vytváranie pracovných miest a podnikateľských príležitostí tým, že zabezpečia priaznivé prostredie a správny regulačný rámec pre mikropodniky, malé a stredné podniky, spoločnosti a začínajúce podniky;

37. poukazuje na to, že ESI fondy majú zohrávať dôležitú úlohu pri podpore zamestnanosti, konkrétnych projektov zameraných na podnietenie podnikateľských, podnikových a tvorivých zručností, a to i v prípade mladých ľudí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty a regióny naplno využili túto príležitosť na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by mali prostredníctvom ESI fondov venovať osobitnú pozornosť propagácii podnikania na miestnej a regionálne úrovni, a to i so zameraním na začínajúce podniky mladých ľudí;

38.    víta rast dosiahnutý za ostatné roky v oblasti sociálneho hospodárstva ako novej formy podnikania v Európskej únii, najmä pre mladých ľudí; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali stratégie a programy na podporu sociálneho hospodárstva;

Demografia

39.    je presvedčený, že vzhľadom na rozšírený jav starnutia obyvateľstva treba členské štáty nabádať, okrem iného v kontexte solidarity medzi generáciami, aby podporovali udržanie starších pracovníkov oboch pohlaví na trhu práce tým, že budú oceňovať skúsenosti; zdôrazňuje, že staršia pracovná sila a dlhší pracovný život môžu pozitívne prispieť k oživeniu a budúcemu rastu; preto zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania, najmä pre starších pracovníkov; nakoniec zdôrazňuje, že je potrebné, aby starší ľudia odovzdávali vedomosti a skúsenosti mladším generáciám;

40.    domnieva sa, že je dôležité presadzovať podnikanie seniorov ako spôsob zapájania seniorskej populácie do významných obchodných skúseností s inovačným procesom , čím sa predĺži ich pracovný život a zachovajú si zručnosti nevyhnutné na pracovnom trhu;

41.    vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali právne predpisy EÚ, ktoré zakazujú diskrimináciu na pracovisku z dôvodu veku, postihnutia, sexuálnej orientácie alebo náboženstva či vierovyznania;

42.    uznáva význam zohľadnenia situácie ľudí, ktoré musia zlaďovať pracovný a rodinný život;

Prístup na trh

43.    zdôrazňuje, že treba využiť možnosti, ktoré ponúka jednotný trh EÚ, a vliať nový život do európskych ekonomík prostredníctvom otvorenia hraníc, odstránenia pretrvávajúcich prekážok, ktoré bránia mobilite pracovníkov, a tvorby nových obchodných príležitostí a pracovných miest;

44.    vyzýva na odstránenie zostávajúcich prekážok pre cezhraničné poskytovanie služieb, čo im umožní vytvárať viac pracovných miest;

45.    zdôrazňuje, že pre MSP je dôležitá veľkosť a že väčšie MSP môžu ľahšie čeliť hospodárskym cyklom, vybudovať hlbšie znalosti, získať nových zákazníkov a trhy, spájať sa v rámci globálnych dodávateľských reťazcov a získať jednoduchší prístup k bankovým financiám a rozšíriť zdroje financovania, čím sa vytvorí viac pracovných miest; je presvedčený, že Komisia a členské štáty by mali podporovať poskytovanie vzdelávania v oblasti riadenia a obchodnej stratégie pre vlastníkov MSP, ktorí chcú rozšíriť svoje podnikanie; zdôrazňuje význam pomoci MSP v oblasti rozvoja prepojenia na nevyužité zahraničné trhy tým, že na tento účel presmerujú existujúce verejné agentúry na spoluprácu s bankami a združeniami SME;

46.    zdôrazňuje, že zavedenie vhodných a pružných rámcových ustanovení jednotného trhu na podporu podnikania a malých a stredných podnikov, ktoré tvoria ekonomický základ Únie, sa za žiadnych okolností nesmie dosiahnuť na úkor minimálnych európskych pracovných noriem a základných pracovných práv;

47.    poznamenáva, že je kľúčové podporovať MSP snažiace sa o internacionalizáciu prostredníctvom strednodobých a dlhodobých pôžičiek alebo kapitálových investícií a vzdelávať MSP z hľadiska prístupu k obchodným financiám;

48.    berie na vedomie význam digitálneho hospodárstva pre vytváranie pracovných miest, najmä v súvislosti so sektormi, v ktorých má Európa tradične silné zastúpenie, ako je kreatívny priemysel, kultúrne dedičstvo a cestovný ruch;

49.    zdôrazňuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu, opierajúca sa o spoločné sociálne normy, má kľúčový význam pre naštartovanie rastu a inovácií a teda zvýšenie zamestnanosti v Únii;

Financie

50.    konštatuje, že bankové pôžičky sú ešte stále najbežnejším zdrojom financovania v Európe; je však presvedčený, že nové formy financovania prostredníctvom inovatívnych programov a nebankových ciest sú skutočným prínosom, ako je napr. hromadné financovanie, neformálne MSP, úvery medzi partnermi, mikroúvery, jednoducho dostupné agentúry poskytujúce mikroúvery a ďalšie nástroje, ktoré môžu poskytnúť dôležité investície pre začínajúce podniky a MSP s cieľom rastu a vytvárania pracovných miest; je presvedčený, že nové formy financovania by boli prospešné pre mladé, dynamické podniky, ktoré majú problém získať tradičnejšie zdroje financovanie z toho dôvodu, že sú novozaložené; zdôrazňuje, že takéto nové formy financovania by nemali byť dostupné iba pre počiatočné fázy založenia a fázy rastu a že podpora alternatívnych kapitálových trhov by napríklad v prípade reštrukturalizácie bola prospešná aj pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov pre spoločnosť a jej zamestnancov;

51.    považuje za mimoriadne dôležité, aby členské štáty implementovali smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorej v prípade transakcií medzi podnikmi a verejnými orgánmi nesmie zmluvná lehota presiahnuť časové limity uvedené v článku 4 ods. 3 s výnimkou prípadu, ak to bolo výslovne dohodnuté v zmluve a ak je to objektívne odôvodnené vzhľadom na osobitnú povahu alebo prvky zmluvy, pričom v žiadnom prípade nesmie presiahnuť 60 kalendárnych dní;

52.    zdôrazňuje, že neinovatívne a zavedené MSP, ktoré chcú expandovať na nové trhy alebo presunúť svoje vlastníctvo, často potrebujú aj verejnú podporu na zaistenie potrebného financovania;

53. zdôrazňuje, že politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 je dôležitým a účinným nástrojom na vytváranie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a na podporu rozbehu a rozvoja malých a stredných podnikov (MSP) vrátane mikropodnikov, ktoré sú jedným z hlavných tvorcov pracovných miest v EÚ, a to prostredníctvom širokej škály opatrení a inovatívnych finančných nástrojov;

54.    víta iniciatívy, ktorých cieľom je uľahčiť občanom, organizáciám a podnikom, najmä MSP, prístup k podpore EÚ prostredníctvom jednotného portálu, ktorý ponúka informácie o štrukturálnych fondoch vrátane ESF a programov Horizont 2020 a COSME; takisto víta úsilie Enterprise Europe Network v tejto oblasti; je však presvedčený, že treba urobiť viac pre poskytnutie zrozumiteľných a komplexných informácií o možnostiach financovania existujúcim i potenciálnym podnikateľom v jednotných kontaktných miestach vo všetkých regiónoch a pre podporu finančných sprostredkovateľov s cieľom lepšie využívať dostupné zdroje financovania;

55.    žiada o lepšiu koordináciu mechanizmov financovania EÚ vrátane štrukturálnych fondov, EFRR, programu Horizont 2020 a investícií EIB, najmä pokiaľ ide o financovanie inovačných MSP, a žiada o posúdenie súčasných prekážok, ktoré pramenia zo skutočnosti, že banky v niektorých členských štátoch neprevádzajú finančné prostriedky a neposkytujú zábezpeky na úvery pre MSP a reálnu ekonomiku;

56.    zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre zlepšenie potenciálu európskych MSP v oblasti konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľnosti a vytvárania pracovných miest a poukazuje na osobitný dôraz programu Horizont 2020 a EIT na vytváranie a podporovanie rýchlo rastúcich inovatívnych MSP;

57.    víta vytvorenie nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020, ktorý MSP umožňuje prístup k finančnej a nefinančnej podpore zavádzania inovatívnych myšlienok; vyzýva Komisiu, aby zaviedla tento nástroj od roku 2014 spôsobom, ktorý je z hľadiska MSP najpriaznivejší, a to prostredníctvom jedinej na to určenej agentúry, čím sa zabezpečí autentický postup zdola nahor, pokiaľ ide o predkladanie projektov, ako aj podpora všetkých typov inovácií vrátane netechnologickej a sociálnej inovácie;

58. upozorňuje na to, že podniky však často čelia problémom pri hľadaní finančných prostriedkov na financovanie svojho výskumu, vývoja nových výrobkov alebo prístupu na nové trhy;

59.    podporuje tie iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré pomáhajú MSP ľahšie získať prístup k väčšiemu množstvu finančných zdrojov, a to tým, že zjednodušujú a urýchľujú prístup mladých a inovatívnych spoločností k financovaniu, nabádajú členské štáty k prijatiu mechanizmov na podporu inovácií (napríklad mechanizmy zápočtu dane na financovanie výskumu a inovácií) a odstraňujú nerovnosti medzi členskými štátmi; podporuje iniciatívy zamerané na podporu podnikateľov, ktorí sú v úpadku, s cieľom ponúknuť im druhú šancu a neodrádzať od prijímania rizika;

60.    víta zjednodušenie metód náhrady, ktoré je súčasťou návrhu nariadenia o spoločných ustanovení týkajúcich sa štrukturálnych fondov predloženého Komisiou, a to vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú tieto nástroje zohrávajú v mnohých regiónoch pri podpore podnikania a zručností; žiada Komisiu, aby monitorovala prístup MSP k finančným prostriedkom Spoločenstva a podávala o tom správu Parlamentu;

61.    zastáva názor, že verejné investície a štátna podpora pre zakladanie a prevádzku podnikov sú nevyhnutné; domnieva sa, že štáty by od spoločností zakladaných v každom členskom štáte a dostávajúcich štátnu podporu mali požadovať záruky a zábezpeky v záujme zachovania pracovných miest;

62. domnieva sa, že nespravodlivá daňová súťaž medzi členskými štátmi má nepriaznivý vplyv na rozvoj podnikov, že MSP sú v rámci daňových systémov v porovnaní s väčšími podnikmi často znevýhodňované a že tým sa potláča ich potenciálny rast a investičné možnosti; vyjadruje sa v prospech lepšej koordinácie systémov dane z príjmu právnických osôb v EÚ, a to prostredníctvom zavedenia harmonizovaného daňového základu a súčasne vykonávania opatrení na boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu;

Trh práce

63.    pevne verí, že podniky by mohli vytvoriť viac pracovných miest, keby existovali vhodné podmienky vrátane prístupu ku kvalifikovanej a veľmi zručnej pracovnej sile, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, primeraných nákladov a daní a udržania administratívnej záťaže na čo najnižšej úrovni;

64.    poukazuje na význam flexiistoty na pracovisku, ktorá na jednej strane poskytuje pracovníkom istú mieru bezpečnosti, a na strane druhej umožňuje hospodárskym subjektom pružne reagovať na zmeny trhu;

65.    považuje zavedenie mentorov pre mladých ľudí v pracovných agentúrach za dôležitý krok smerom k ďalšiemu zníženiu počtu mladých ľudí, ktorí nezvládli prechod od vzdelávania na trh práce;

66.    domnieva sa, že členské štáty musia viac investovať do ľudského kapitálu a lepšie reagovať na potreby trhu práce, najmä zabezpečením silných väzieb medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zabezpečením, aby mladí ľudia dostávali správne informácie, poradenstvo a usmernenia pre správny výber kariéry, a podporou učenia sa prácou a učňovskej prípravy, ako aj rekvalifikáciou zamestnancov a poskytovaním možností celoživotného vzdelávania;

67.    domnieva sa, že existuje veľký potenciál na zvýšenie účasti sociálnych partnerov a príslušných orgánov na formulovaní dlhodobej stratégie pre malé a stredné podniky ako jediný spôsob na zistenie nedostatkov, sformulovanie inteligentných a pružných právnych predpisov, predchádzanie fragmentácii trhu a podporu vytvárania a rozvoja udržateľných a kvalitných pracovných miest;

68.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili realizovateľné systémy prechodu od vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce, najmä pre mladých absolventov;

69.    vyzýva členské štáty, aby pokračovali v prijímaní politických opatrení sprevádzaných hospodárskymi a regulačnými stimulačnými mechanizmami, ktoré formujú kultúru a vzdelávacie systémy, a to prostredníctvom vytvárania partnerstiev a výmenných sietí medzi rôznymi stupňami vzdelávania a spoločnosťami s cieľom zaplniť súčasnú medzeru medzi akademickou obcou a trhom a uľahčiť výskumníkom pohyb medzi univerzitami a spoločnosťami, čím sa podporí inovácia;

70.    podporuje zavedenie európskej definície pojmu „individuálne podnikanie“ pre činnosti týkajúce sa európskeho digitálneho hospodárstva;

MSP a mikropodniky

71.    domnieva sa, že MSP sú hlavnou hnacou silou inovácie a hospodárskeho rastu v EÚ a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ciest k práci pre mužov i ženy všetkých vekových kategórií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch sú MSP vylúčené z verejného výskumu, inovácií a rozvojovej politiky;

72. zdôrazňuje význam MSP nielen pre tvorbu, ale aj pre zachovanie pracovných miest;

73. poukazuje na skutočnosť, že v EÚ pôsobí viac než 20 miliónov MSP, pričom tieto MSP tvoria 99 % podnikov, a že MSP sú hlavnou hnacou silou hospodárskeho rastu, inovácie, zamestnanosti a sociálnej integrácie;

74.    je presvedčený, že opatrenia verejnej politiky zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a stimulovaní vytvárania a rozvoja MSP (napr. dostupné úvery, poradenské služby v oblasti verejných iniciatív a právnych predpisov, inkubátory a urýchľovače, klastre, strediská transferu technológií, systémy odborného vedenia a mentorstva atď.); domnieva sa, že nadväzovanie kontaktov a výmena najlepších postupov majú v tomto ohľade významné postavenie; domnieva sa, že nehmotné a nefinančné formy podpory, ako prístup k poznatkom a informáciám, finančné vzdelávanie a podnikateľské siete, sú dôležité pre to, aby noví podnikatelia a nové MSP mohli rozvíjať svoje podnikanie; domnieva sa, že na stimulovanie vnútorného trhu a obchodu medzi malými podnikmi je mimoriadne dôležité zaistiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a interoperabilitu rôznych systémov obchodnej regulácie;

75.    domnieva sa, že inovácie v MSP sú dôležitou cestou k vytváraniu pracovných miest; domnieva sa, že na to, aby sa MSP úspešne zúčastňovali na inovačnom systéme je nevyhnutné, aby svoje inovačné činnosti sami riadili a aby sa podpora lepšie prispôsobila ich skutočným potrebám;

76.    Zdôrazňuje zásadu „najskôr myslieť v malom“; uznáva výhody cezhraničného elektronického obchodu pri poskytovaní nových príležitostí pre MSP na prístup na jednotný trh, vytváraní príležitostí na zamestnanie, znižovanie nákladov a účasť vo svetovej súťaži;

77.    zdôrazňuje, aké možnosti majú informačné a komunikačné technológie pri zvyšovaní produktivity a zlepšovaní konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je potrebné uvoľniť potenciál jednotného digitálneho trhu, a poukazuje na to, že náklady na vytvorenie inovatívneho začínajúceho podniku v oblasti IKT poklesli za posledných desať rokov stonásobne, a to najmä vďaka technológiám ako ultrarýchle a všadeprítomné širokopásmové pripojenie, cloud computing, softvér s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené údaje a prístup k informáciám verejného sektoru;

78.    zdôrazňuje skutočnosť, že elektronická verejná správa je osobitne prospešná pre podnikateľov (najmä MSP, ktoré pri cezhraničnom pôsobení v rámci EÚ často čelia neprekonateľným prekážkam), pretože prináša nižšie administratívne náklady a nižšiu administratívnu záťaž, vyššiu produktivitu, efektívnosť, konkurencieschopnosť, transparentnosť, otvorenosť, účinnosť politiky, prístupnosť a ozrejmenie postupov;

79.    domnieva sa, že nedostatok primeranej ochrany MSP môže v mnohých prípadoch ohroziť podniky a zastaviť hospodársky rast, pričom môže podnikateľov odradiť od využívania príležitostí, čo budem mať vplyv na ich schopnosť rastu a tvorby pracovných miest;

80.    konštatuje, že hlavnými prekážkami, ktorým čelia začínajúce podniky a ktoré ovplyvňujú rast MSP, sú zložitý prístup k financovaniu a náklady na financovanie, zaťažujúca regulácia, nedostatok znalostí týkajúcich sa regulácie, nepriame náklady, obmedzený prístup na vývozné trhy, priemerné platobné lehoty a nedostatok kvalifikácie;

81.    víta zavedenie tzv. testu MSP a zámer Komisie navrhnúť ľahší regulačný režim pre MSP a v jednotlivých prípadoch aj výnimky pre mikropodniky bez toho, aby tým boli ohrozené zdravotné, bezpečnostné a pracovné normy; domnieva sa, že v rade legislatívnych návrhov treba zaviesť zmierňujúce opatrenia, napr. dlhšiu dobu na realizáciu, účinné a efektívne inšpekcie alebo usmernenia na zjednodušenie administratívy spoločnosti, ale bez vytvorenia dvojakého trhu práce;

82.    víta iniciatívy, ako je napríklad projekt CREATE, ktoré riešia prekážky rastu, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti, akým čelia MSP vo vidieckych oblastiach;

83.    domnieva sa, že členské štáty treba nabádať, aby si vymieňali osvedčené skúsenosti – napríklad prostredníctvom európskej siete pre vyslancov MSP – o inovatívnych spôsoboch pri znižovaní byrokracie a zlepšovaní komunikácie, najmä pre MSP a mikropodniky;

84.    naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pomáhali miestnym orgánom a združeniam MSP s propagáciou miestnej výroby a kvality výrobkov, a to napríklad vytváraním obchodných klastrov pre spoločné projekty v oblasti výskumu a vývoja;

85.    domnieva sa, že aj organizácie zastupujúce MSP by sa mali podporovať, aby si vymieňali osvedčené cezhraničné postupy týkajúce sa inovačných spôsobov znižovania byrokracie a formalít;

86.    vyjadruje poľutovanie, že pracovné reformy prebiehajúce v rôznych členských štátoch vedú k tomu, že mnohí pracovníci už nie sú chránení kolektívnymi zmluvami, najmä v MSP; domnieva sa, že akékoľvek zlepšenie flexibility práce by mala sprevádzať primeraná pracovná ochrana;

87.    je presvedčený, že by sa mal zlepšiť rámec pre účasť MSP na verejnom obstarávaní;

88.    konštatuje, že podpora a/alebo regulačný rámec v mnohých členských štátoch nie sú dostatočné na zabezpečenie vhodných podmienok pre mladé a inovatívne spoločnosti a začínajúce podniky, a zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu rozličných európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politík a nástrojov týkajúcich sa MSP;

89.    zdôrazňuje, že je potrebné posilniť pravidlá EÚ o vysledovateľnosti výrobkov v záujme boja proti falšovaniu a vytvoriť účinný spôsob podpory rozvoja MSP;

Lepšia regulácia

90.    zdôrazňuje, že je potrebná účinnejšia regulácia a jasnejšie formulované právne predpisy, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom, vrátane aj podnikateľov, pôsobiť v rámci zásad právneho štátu a získať výhody z možností a ochrany vyplývajúcich z právnych predpisov z oblasti zamestnávania, zdravia a bezpečnosti;

91.    zdôrazňuje potrebu väčšej integrácie politík Únie v prospech MSP v súvislosti s inováciami, rastom, konkurencieschopnosťou, internacionalizáciou, podnikateľskou činnosťou, produktivitou zdrojov, znižovaním byrokracie, kvalitou ľudských zdrojov, ako aj environmentálnou a sociálnou a  zodpovednosťou;

92.    víta činnosti Komisie zamerané na preskúmanie výsledkov predpisov najviac zaťažujúcich MSP (Top 10), ktoré podnikom pomôžu vytvárať viac príležitostí na zamestnanie; domnieva sa, že Komisia by mala bezodkladne uprednostniť zlepšenie týchto predpisov spôsobom, ktorý zmierni obavy MSP; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť, aby EÚ a členské štáty v procese tvorby politiky brali do úvahy špecifické potreby a podporné opatrenia podnikov, najmä MSP a mikropodnikov;

93. poukazuje na to, že mladé spoločnosti, ktoré po svojej začínajúcej etape rýchlo a intenzívne nadobúdajú medzinárodný rozmer, užitočným spôsobom prispievajú k hospodárstvu tým, že vytvárajú inovácie, nabádajú k inováciám ďalšie spoločnosti, podieľajú sa na medzinárodných dodávateľských reťazcoch a vytvárajú udržateľnú vysokokvalitnú zamestnanosť; konštatuje však, že keďže tieto spoločnosti čelia počas začínajúcej etapy významným výzvam spôsobeným nízkou úrovňou kapitálu, prospeli by im lacné, jednoduché a rýchle začínajúce postupy;

94.    zdôrazňuje, že pravidlá ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku a ochranu pracovníkov nemožno považovať za zaťažujúce predpisy; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila nadmernú administratívnu záťaž a zároveň vždy zabezpečila ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a zaručila, aby MSP disponovali primeranými znalosťami a zdrojmi, ktoré im umožnia riadnu správu pracovného prostredia zamestnancov;

95.    konštatuje, že dohody sociálnych partnerov sa vzťahujú na širokú škálu podnikov a zamestnancov; je znepokojený tým, že rokovania neprebehli v súlade s programom EÚ na zlepšenie právnej úpravy; domnieva sa, že všetky dohody sociálnych partnerov by mali prejsť nezávislým posúdením vplyvu;

96.    berie na vedomie novú stratégiu v oblasti zdravia a bezpečnosti; dúfa, že sa zameria na prevenciu, využiteľnosť, objasnenie, zjednodušenia a lepšie vykonávanie súčasných právnych predpisov v záujme zaručenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

97.    víta zníženie registračných poplatkov v rámci nariadenia REACH pre MSP, hoci poplatky predstavujú len zlomok celkových nákladov na jeho dodržiavanie; veľmi sa však obáva, že pôvodné odhady nákladov z REACH boli podhodnotené, pričom tento rozdiel už dnes dosahuje 1 miliardu EUR a bude ďalej rásť;

98.    zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť celkovú obchodnú efektívnosť prostredníctvom projektov a nástrojov, ktoré umožňujú čeliť výzve energetického zhodnocovania v záujme podpory nižších energetických nákladov;

99.    konštatuje, že ustanovenia nariadení pre nové obdobie politiky súdržnosti (2014 – 2020) znížia administratívne zaťaženie mikropodnikov a MSP, najmä keď budú prijímať nezamestnaných ľudí, a prispejú tým k lepším podmienkam na vytváranie pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky brániace lepšiemu uplatňovaniu ESI fondov v prospech mikropodnikov a MSP;

Odporúčania

100.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali rýchlo a ambiciózne s cieľom znížiť regulačné zaťaženie MSP a aby zároveň zabezpečili, aby boli všetky navrhované riešenia podložené dôkazmi a aby zohľadňovali zdravie a bezpečnosť a článok 9 ZFEÚ;

101.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využívali zamestnanecký potenciál ekologického hospodárstva prostredníctvom rozvoja stratégie obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu (RISE), ktorá sa usiluje o technologické, obchodné a sociálne inovácie smerujúce k tretej priemyselnej revolúcii, ktorých súčasťou je nízkouhlíková modernizačná ofenzíva; zastáva názor, že stratégia RISE umožní vznik nových trhov, obchodných modelov a tvorivých podnikateľov, nových pracovných miest a dôstojnej práce a prinesie obnovu priemyslu spolu s hospodárskou dynamikou, dôverou a konkurencieschopnosťou; je presvedčený, že hlavnými piliermi takejto stratégie sú energetická účinnosť a efektívne využívanie zdrojov;

102.  nazdáva sa, že vhodným prístupom by mohol byť návrh Komisie vylúčiť mikrosubjekty z rozsahu pôsobnosti budúcich navrhovaných právnych predpisov, pokiaľ nebude potrebné, aby sa na ne vzťahovali;

103.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby vnútroštátne organizácie MSP, ktoré sú súčasťou novozriadenej siete vnútroštátnych vyslancov MSP a zhromaždenia MSP, boli riadne informované o iniciatívach a návrhoch politík EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje rovnako dôležitú úlohu európskych informačných stredísk, ktorým sa doposiaľ nepodarilo poskytovať služby, ktoré by spĺňali očakávania a potreby európskych podnikov;

104.  vyzýva členské štáty, aby podporovali jazykové vzdelávanie prostredníctvom celoživotného vzdelávania (odborné vzdelávanie), najmä v prípade zamestnancov MSP a mikrosubjektov, pretože ide o prostriedok posilnenia prístupu týchto firiem na jednotný trh a ich účasti na ňom;

105.  žiada Komisiu, aby uľahčila MSP prístup k štrukturálnym fondom, najmä zmiernením požiadaviek na predbežne financované projekty, znížením požiadaviek na spolufinancovanie, lepším zameraním na rôzne druhy MSP, odstránením finančných rozdielov medzi cyklami výziev a podporovaním budovania kapacít na financovanie MSP;

106.  trvá na tom, aby sa všetky opatrenia na podporu MSP vzťahovali aj na samostatne zárobkovo činné osoby, najmä tie, ktoré sa týkajú rôznych foriem systémov sociálneho zabezpečenia a príspevky poskytované v rámci týchto systémov, ako aj na predchádzanie pracovným rizikám;

107.  odporúča poslancom EP, aby plne využívali riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu a európsku pridanú hodnotu na účely kontroly nákladov, prínosov a ostatných dôsledkov navrhovaných právnych predpisov na MSP a najmä na tvorbu pracovných miest;

108.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prísnejšie posudzovali vplyv budúcej a súčasnej regulácie na MSP a konkurencieschopnosť vôbec;

109.  pripomína členským štátom ich záväzok v rámci iniciatívy Small Business Act, a to umožniť zriadenie podniku maximálne do 48 hodín; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie tohto cieľa, aby sa dosiahli ciele v oblasti zamestnanosti obsiahnuté v stratégii Európa 2020;

110.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala akýmkoľvek negatívnym vplyvom legislatívy EÚ na podniky a ich schopnosť vytvárať pracovné miesta, najmä s prihliadnutím na aspekty týkajúce sa nedostatočných vedomostí, celkového vnímania a nedostatku podpory praktického uplatňovania právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila tok informácií smerom k MSP;

111.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) overila, aby všetky právne predpisy slúžili na to, na čo boli určené, a aby zistila oblasti, v ktorých dochádza k nezrovnalostiam alebo neúčinným opatreniam, ktoré majú vplyv na pracovné príležitosti;

112.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali samostatnú zárobkovú činnosť, pokiaľ možno cezhraničnú, a najmä medzi mladými ženami a mužmi, a to vytvorením prostredia a rozvíjaním systému vzdelávania a sociálneho zabezpečenia, ktorý bude podporovať podnikateľov k zakladaniu a rozvíjaniu svojho podnikania a k vytváraniu nových pracovných miest, napríklad podporovaním podnikania medzi študentmi a kvalifikovanými pracovníkmi;

113.  vyzýva sociálnych partnerov, aby prijali nástroje na inteligentnú reguláciu, zvýšili využívania hodnotenia vplyvu v rámci svojich rokovaní a postúpili dohody o návrhu legislatívnych opatreniach výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu;

114.  trvá na to, že nariadenie o ochrane údajov by sa malo riadiť vyváženým prístupom, chrániť súkromie údajov a zároveň stimulovať digitálne hospodárstvo, vytváranie pracovných miest a rast;

115.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi, univerzitami, výskumnými ústavmi a podnikmi s cieľom koordinovať a plne využívať financovanie zo zdrojov EÚ (napr. ESF, EFRR, programy COSME, Horizont 2020 a Erasmus+), aby tak podporovala podnikateľskú kultúru, najmä medzi ženami a mladými ľuďmi, rozvíjala a zvyšovala kvalifikácie a zručnosti potrebné na trhu práce a podporovala zakladanie nových podnikov;

116.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali na zahrnutí podnikateľských zručností do osnov vo všetkých fázach vzdelávania;

117.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi, školami a univerzitami na uplatňovaní otvoreného vzdelávania založeného na technológiách;

118.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.
• [2] http://www.ceemet.org/en/News/News/CEEMET-Survey-Flexible-employment-contracts-responding-to-changing-market-circumstances-and-meeting-employee-needs.htm

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nezamestnanosť je najväčšou sociálnou výzvou, akej v súčasnosti čelí Európa. V júli 2013 bola miera nezamestnanosti v EÚ ako celku 11 % a vo viacerých členských štátoch bola vyše 20 %. Stratégia EÚ 2020 stanovila cieľ 75 % obyvateľov v aktívnom pracovnom pomere do roku 2020, a ak chceme mať reálnu šancu dosiahnuť tento cieľ, musíme sa zamerať na to, ako môže Európa vytvoriť správne prostredie pre tvorbu pracovných miest.

Musíme tiež pamätať na hlavnú zásadu, že pracovné miesta vytvárajú podniky, najmä MSP, mikropodniky, podnikatelia a inovátori, a nie plány rastu EÚ. Malé a stredné podniky a mikropodniky zabezpečujú v súčasnosti v EÚ 90 miliónov pracovných miest v súkromnom sektore. To je miesto s veľkým potenciálom na vytváranie pracovných miest, rastu a inovácií. Vzhľadom na to, že 85 % všetkých nových pracovných miest za posledných 10 rokov pochádza z MSP, musíme zabezpečiť, aby potreby MSP boli pri tvorbe politiky v centre pozornosti.

Európska únia, a najmä členské štáty, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore podnikov, keď zlepšujú prístup k financovaniu, podporujú podnikanie, a čo je najdôležitejšie, hľadajú nové spôsoby vytvárania vhodného regulačného prostredia.

Podniky môžu tvoriť pracovné miesta a zamestnať viac ľudí iba vtedy, ak to trh umožňuje, ak sa môžu spoľahnúť na kvalifikovanú pracovnú silu, ak sú trhy práce dostatočne flexibilné, ak sú mzdové náklady vrátane miezd v súlade s produktivitou, ak systémy sociálnej ochrany robia prácu príťažlivou a ak je regulácia primeraná a založená na dôkazoch.

Existujú niektoré závažné problémy, ktoré treba riešiť, a hoci treba uznať, že na uvedenú tému sú rôznorodé politické názory, táto správa sa snaží riešiť množstvo otázok vrátane toho, ako môžu EÚ a členské štáty zlepšiť prístup k financovaniu, podporovať podnikanie a vytvárať lepšie právne predpisy.

Bolo zdôraznených viacero kľúčových bodov, napr. fakt, že podniky, najmä MSP a mikropodniky, musia mať znalosti a know-how o tom, ako sa dostať k podpore EÚ napr. prostredníctvom jednotných kontaktných miest alebo webových portálov.

Po druhé, vzhľadom na to, že počet občanov EÚ, ktorí chcú byť samostatne zárobkovo činní, poklesol za posledné 3 roky zo 45 % na 37 %, je dôležité, aby sa podnikateľský duch rozvíjal od raného veku až po vysoké školy a aby sa vynaložilo čo najviac úsilia na uľahčenie prežitia zdravých podnikov a na poskytnutie druhej šance poctivým podnikateľom.

Správa osobitne víta inovačné iniciatívy, ktoré pomáhajú podnikateľom, vrátane programov CREATE, Erasmus pre mladých podnikateľov a Stratégie pre podniky 2020.

Po tretie, zdôrazňuje, že rastúca medzinárodná konkurencia, ktorá sa čoraz viac opiera o kvalifikovanú pracovnú silu, zanechala EÚ v situácii, keď čelí vážnemu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nevhodnému rozloženiu kvalifikácií, čo pôsobí ako brzda ekonomického rastu. Existuje jednoznačný trend vzniku pracovných miest, ktoré si vyžadujú viac zručností. Veľká väčšina pracovných miest, ktoré podľa predpokladov vzniknú alebo sa uvoľnia do roku 2020, si bude vyžadovať stredoškolskú alebo vysokoškolskú kvalifikáciu.

Čo je ešte dôležitejšie, odhaduje sa, že do roku 2015 nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ vzrastie na úroveň približne 384 000 až 700 000 ľudí. Noví pracovníci v oblasti vedy, technológií, strojárstva a matematiky nebudú postačovať rastúcemu dopytu firiem.

Tu je najdôležitejšie, aby sa vytvorilo správne právne prostredie odstránením zbytočných prekážok, ktoré podnikom spôsobujú neprimerané náklady a obmedzujú ich schopnosť rásť, vytvárať pracovné miesta a súťažiť v celosvetovom meradle.

V správe sa poukazuje na viacero iniciatív vrátane zásady „najskôr myslieť v malom“, testu MSP, programu REFIT, preskúmania Komisie Top 10, týkajúceho sa najviac zaťažujúcich zákonov (v ktorom boli smernica o pracovnom čase a smernica o dočasných agentúrnych pracovníkoch označené za buď príliš zložité, alebo za také, ktoré kladú neprimerané požiadavky na MSP), ktoré všetky pomôžu zabezpečiť, aby právne predpisy slúžili na to, na čo boli určené.

Zákonodarcovia majú povinnosť zabezpečiť, aby všetky právne predpisy alebo návrhy, ktoré predložia, podporovali tvorbu pracovných miest a nezavádzali neprimeranú alebo neuváženú záťaž na podniky.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku* (4.12.2013)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k téme s názvom Ako môže Európska únia prispieť k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky v záujme tvorby nových pracovných miest?
(2013/2176(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Josefa Andrés Barea

(*)Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje potrebu väčšej integrácie politík Únie v prospech MSP v súvislosti s inováciami, rastom, konkurencieschopnosťou, internacionalizáciou, podnikateľskou činnosťou, produktivitou zdrojov, znižovaním byrokracie, kvalitou ľudských zdrojov, ako aj environmentálnou a sociálnou a  zodpovednosťou;

2.  konštatuje, že miera nezamestnanosti v radoch mladých Európanov (vo veku 15 – 24 rokov) dosahuje neudržateľnú úroveň 23 % a v krajinách najzávažnejšie postihnutých krízou je nad 50 %; poukazuje na to, že extrémne vysoká miera nezamestnanosti mládeže vedie k obrovskému odlivu mozgov a výrazne oslabuje našu schopnosť dosiahnuť v budúcnosti udržateľný rast;

3.  zdôrazňuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu, opierajúca sa o spoločné sociálne normy, má kľúčový význam pre naštartovanie rastu a inovácií a teda zvýšenie zamestnanosti v Únii;

4.  poukazuje na skutočnosť, že v EÚ pôsobí viac než 20 miliónov MSP, pričom tieto MSP tvoria 99 % podnikov, a že sú hlavnou hnacou silou hospodárskeho rastu, inovácie, zamestnanosti a sociálnej integrácie;

5.  víta rast dosiahnutý za posledné roky v oblasti sociálneho hospodárstva ako novej formy podnikania v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby prehĺbili programy na podporu jeho tvorby a rozvoja;

6.  upozorňuje na to, že podniky však často čelia problémom pri hľadaní finančných prostriedkov na financovanie svojho výskumu, vývoja nových výrobkov alebo prístupu na nové trhy;

7.  konštatuje, že v Európe trvá založenie nového podniku 4 (Belgicko) až 40 dní (Malta)[1];

8.  víta Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a nástroj pre MSP vytvorený v rámci programu Horizont 2020; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozpočet pre program COSME a pre MSP v rámci programu Horizont 2020 vo viacročnom finančnom rámci je obmedzený;

9.  víta najmä konkrétne opatrenia stanovené v rámci COSME, ktoré sú určené na zlepšenie rámcových podmienok pre podniky, najmä MSP, v záujme uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom a trhom, a na podporu podnikania a podnikateľskej kultúry; zdôrazňuje potrebu podporovať podnikateľské zručnosti najmä medzi mladými ľuďmi už od útleho veku a ženami; zdôrazňuje, že pre podporu rozvoja podnikania v Európe má zásadný význam predvídateľný a jasný regulačný rámec; očakáva, že opatrenia a kroky na podporu podnikania na európskej alebo vnútroštátnej úrovni sa budú vzťahovať na všetky druhy modelov podnikov vrátane družstiev, remeselných podnikov, slobodných povolaní a sociálnych podnikov; víta predovšetkým trvalú podporu kapitálového a úverového financovania v rámci programov Horizont 2020 a COSME;

10. vyzýva Komisiu, aby zaručila lepší prístup MSP ku štrukturálnym fondom, a to najmä uvoľnením požiadaviek na projekty financované v minulosti, znížením požiadaviek na spolufinancovanie, lepším usmerňovaním rôznych typov MSP a vytvorením možnosti podporovať financovanie MSP;

11. zdôrazňuje význam výskumu a inovácií pre zlepšovanie konkurencieschopnosti, produktivity, udržateľnosti a potenciálu tvorby pracovných miest v prípade európskych MSP, a konštatuje, že v rámci programu Horizont 2020 a EIT sa kladie veľký dôraz na vytváranie a podporu inovatívnych MSP s vysokou mierou rastu;

12. víta iniciatívu Komisie REFIT zameranú na zrušenie niektorých právnych predpisov EÚ, ktoré preukázateľne neprimeraným spôsobom zaťažujú európske podniky, najmä MSP;

13. domnieva sa, že program Erasmus pre mladých podnikateľov podporí podnikanie a tvorbu pracovných miest;

14. zdôrazňuje význam MSP nielen pre tvorbu, ale aj pre zachovanie pracovných miest;

15. požaduje lepšiu koordináciu mechanizmov financovania v rámci EÚ vrátane štrukturálnych fondov, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), programu Horizont 2020 a investícií EIB, a to najmä v oblasti financovania inovatívnych MSP, a žiada o posúdenie prekážok, ktoré v súčasnosti vedú k tomu, že banky v niekoľkých členských štátoch nedokážu poskytovať finančné prostriedky ani úverové záruky v prospech MSP a reálnej ekonomiky ;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prísnejšie posudzovali vplyv budúcej a súčasnej regulácie na MSP a konkurencieschopnosť vôbec;

17. vyzýva na podporu programov EÚ zameraných na mobilitu podnikateľov, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, a na začlenenie podnikateľského vzdelávania do vnútroštátnych školských osnov prostredníctvom výmeny najlepších postupov;

18. je presvedčený, že opatrenia verejnej politiky zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a stimulovaní vytvárania a rozvoja MSP (napr. dostupné úvery, poradenské služby v oblasti verejných iniciatív a právnych predpisov, inkubátory a urýchľovače, klastre, strediská transferu technológií, systémy odborného vedenia a mentorstva atď.); domnieva sa, že nadväzovanie kontaktov a výmena najlepších postupov majú v tomto ohľade významné postavenie; domnieva sa, že nehmotná a nefinančná podpora ako prístup k poznatkom a informáciám, finančné vzdelávanie a podnikateľské siete je dôležitá pre to, aby noví podnikatelia a nové MSP mohli rozvíjať svoje podnikanie; domnieva sa, že na stimulovanie vnútorného trhu a obchodu medzi malými podnikmi je mimoriadne dôležité zaistiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a interoperabilitu rôznych systémov obchodnej regulácie;

19. poukazuje na to, že mladé spoločnosti, ktoré po svojej začínajúcej etape rýchlo a intenzívne nadobúdajú medzinárodný rozmer, užitočným spôsobom prispievajú k hospodárstvu tým, že vytvárajú inovácie, nabádajú k inováciám ďalšie spoločnosti, podieľajú sa na medzinárodných dodávateľských reťazcoch a vytvárajú udržateľnú vysokokvalitnú zamestnanosť; konštatuje však, že keďže tieto spoločnosti čelia počas začínajúcej etapy významným výzvam spôsobeným nízkou úrovňou kapitálu, prospeli by im lacné, jednoduché a rýchle začínajúce postupy;

20. poukazuje na to, že dôležitosť vytvorenia a poskytovania integrovanej podpory mladým podnikateľom prostredníctvom podnikateľských inkubátorov im dáva možnosť vyskúšať svoje myšlienky, oboznámiť sa s obchodnými štruktúrami a skontaktovať sa s potenciálnymi partnermi, zákazníkmi a investormi; zdôrazňuje, že dohľad je potrebný nielen počas počiatočnej etapy, ale aj počas celého kritického obdobia po začínajúcej etape;

21. domnieva sa, že MSP majú ohromný inovačný potenciál v rámci európskeho hospodárstva a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ciest k práci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých členských štátoch nie sú zaradené do verejného výskumu, inovácií a rozvojovej politiky, a vyzýva na radikálne zvrátenie tohto trendu;

22. konštatuje, že podpora a/alebo regulačný rámec v mnohých členských štátoch nie sú dostatočné na zabezpečenie vhodných podmienok pre mladé a inovatívne spoločnosti a začínajúce podniky, a zdôrazňuje potrebu zlepšiť koordináciu rozličných európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politík a nástrojov týkajúcich sa MSP;

23. konštatuje, že môže byť nevyhnutné reštrukturalizovať dlhodobú stratégiu zlepšovania konkurencieschopnosti podnikov a ochrany zamestnanosti; opakuje význam poskytovania informácií pracovníkom a konzultácií s nimi v prípade očakávanej reštrukturalizácie a v záujme pomoci s jej zvládaním; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr na základe článku 225 Zmluvy o fingovaní Európskej únie a po porade so sociálnymi partnermi predložila návrh právneho aktu v súlade s podrobnými odporúčaniami uvedenými v uznesení Európskeho parlamentu z 15. januára 2013;

24. víta zavedenie tzv. testu MSP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že len niektoré členské štáty ho zaradili do svojho vnútroštátneho rozhodovacieho procesu;

25. domnieva sa, že nespravodlivá daňová súťaž medzi členskými štátmi má nepriaznivý vplyv na rozvoj podnikov, že MSP sú v rámci daňových systémov v porovnaní s väčšími podnikmi často znevýhodňované a že tým sa potláča ich potenciálny rast a investičné možnosti; vyjadruje sa v prospech lepšej koordinácie systémov dane z príjmu právnických osôb v EÚ, a to prostredníctvom zavedenia harmonizovaného daňového základu a súčasne vykonávania opatrení na boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu;

26. vyzýva členské štáty, aby pokračovali v prijímaní politických opatrení sprevádzaných hospodárskymi a regulačnými stimulačnými mechanizmami, ktoré formujú kultúru a vzdelávacie systémy, a to prostredníctvom vytvárania partnerstiev a výmenných sietí medzi rôznymi stupňami vzdelávania a spoločnosťami s cieľom zaplniť súčasnú medzeru medzi akademickou obcou a trhom a uľahčiť výskumníkom pohyb medzi univerzitami a spoločnosťami, čím sa podporí inovácia; domnieva sa, že členské štáty musia lepšie reagovať na potreby pracovného trhu, a to najmä podporou učenia sa prácou a učňovskej prípravy, ako aj odbornou rekvalifikáciou zamestnancov a poskytovania možností celoživotného vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili realizovateľné systémy prechodu od vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce, najmä pre mladých odborných pracovníkov, ktorí vstupujú na pracovný trh po prvý krát; vyzýva na zavedenie kurzov podnikania do vzdelávacích systémov od sekundárnej úrovne a aby vo vzdelávacích programoch a programoch odbornej prípravy figurovala ako kľúčová schopnosť podnikateľský duch;

27. zdôrazňuje, že v záujme riešenia nedostatku zručností, ktorému je v súčasnosti Európa vystavená, je naliehavo potrebné urýchliť prístup žien k odbornej príprave a povolaniam v oblasti vedy a techniky, a to najmä v odvetví nových informačných a komunikačných technológií;

28. vyzýva členské štáty, aby podporovali kultúru internacionalizácie prostredníctvom informovania, prezentácie osvedčených postupov a zaistenia platformy pre výmenu informácií; naliehavo ich žiada, aby zabezpečili rozvoj zručností v oblasti podnikania s medzinárodným zameraním, aby presadzovali transparentnosť, pokiaľ ide o dostupné podporné nástroje pre začínajúce podniky, aby podporovali sieťovú spoluprácu a výmeny spájajúce mladých podnikateľov s potenciálnymi investormi a obchodnými partnermi, a aby im poskytovali operačné poradenstvo a podporu aj po začínajúcej etape s cieľom pomôcť im prekonať kritické počiatočné roky a poskytnúť stimuly prezamestnanosť;

29. zdôrazňuje potrebu podporovať vzdelávanie a zručnosti v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) v EÚ ako nevyhnutný prostriedok na uspokojenie čoraz vyššieho dopytu podnikov v nasledujúcich rokoch a na rozvoj budúcich novátorov a podnikateľov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť klesajúcu mieru žien študujúcich predmety STEM a ďalej rozširovať rozsah talentov v EÚ;

30. berie na vedomie pozitívny vplyv zamestnanosti na systémy odborného vzdelávania kombinujúce teoretickú odbornú prípravu s praktickými skúsenosťami; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom a zapojenie sociálnych partnerov;

31. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre mladých Európanov vzdelávanie v oblasti podnikania a podporovať ich podnikateľské postoje; v tejto súvislosti berie na vedomie zásadnú úlohu Európskeho inovačného a technologického inštitútu(EIT) pri presadzovaní podnikateľskej kultúry prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a praxe; konštatuje, že všetky znalostné a inovačné spoločenstvá EIT aktívne podporujú podnikanie vo svojich príslušných oblastiach rozvíjaním osnov kombinujúcich excelentnú vedu a inovácie s podnikateľskými zručnosťami a skúsenosťami, a tak pripravujú podnikateľov budúcnosti a dopĺňajú súčasné podniky o inovatívne a podnikateľské zmýšľanie;

32. domnieva sa, že je dôležité presadzovať podnikanie seniorov ako spôsob zapájania seniorskej populácie do významných obchodných skúseností s inovačným procesom , čím sa predĺži ich pracovný život a zachovajú si zručnosti nevyhnutné na pracovnom trhu;

33. podporuje tie iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré pomáhajú MSP ľahšie získať prístup k väčšiemu množstvu finančných zdrojov, a to tým, že zjednodušujú a urýchľujú prístup mladých a inovatívnych spoločností k financovaniu, nabádajú členské štáty k prijatiu mechanizmov na podporu inovácií (napríklad mechanizmy zápočtu dane na financovanie výskumu a inovácií) a odstraňujú nerovnosti medzi členskými štátmi; podporuje iniciatívy zamerané na podporu podnikateľov, ktorí sú v úpadku, s cieľom ponúknuť im druhú šancu a neodrádzať od prijímania rizika;

34. domnieva sa, že MSP v Európe sú veľmi závislé od bankového financovania a že to zvyšuje ich zraniteľnosť; konštatuje, že nové formy financovania prostredníctvom inovatívnych programov a nebankových spôsobov ako poskytovanie úverov medzi rovnocennými partnermi (peer-to-peer loaning), kolektívne financovanie, inovatívne družstevné modely podnikania, mikroúvery a iné nástroje, ktoré môžu zabezpečiť životne dôležité investície pre MSP v záujme vytvárania nových pracovných miest, sú skutočne prínosné; domnieva sa, že nové formy financovania by mohli byť prospešné pre mladé, dynamické spoločnosti, ktoré majú problémy s prístupom k tradičnejším zdrojom financovania, pretože ide o nové podniky; víta skutočnosť, že Komisia uznáva potenciál alternatívnych zdrojov financovania pre začínajúci podnik a preberania MSP, a to, že skúma možnosti zabezpečenia rámca pre tieto prístupy a možnosti ich podpory; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa dal ešte viac využiť pákový efekt týchto zdrojov financovania na pomoc mikropodnikom a MSP, a aby riešila regulačné, vzdelávacie a výskumné potreby v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými subjektmi na regionálnej a miestnej úrovni určili strategické odvetvia vhodné pre projekty s alternatívnym financovaním, a to najmä v regiónoch, kde konvenčné hospodárstvo nedokáže dostatočne plniť osobitné hospodárske a sociálne potreby;

35. považuje za mimoriadne dôležité, aby členské štáty implementovali smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorej v prípade transakcií medzi podnikmi a verejnými orgánmi nesmie zmluvná lehota presiahnuť časové limity uvedené v článku 4 ods. 3 s výnimkou prípadu, ak to bolo výslovne dohodnuté v zmluve a ak je to objektívne odôvodnené vzhľadom na osobitnú povahu alebo prvky zmluvy, pričom v žiadnom prípade nesmie presiahnuť 60 kalendárnych dní;

36. zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť a harmonizovať pravidlá a poskytnúť finančné a daňové stimuly s cieľom umožniť tzv. podnikateľským anjelom, ako aj investorom zárodkového a rizikového kapitálu zapojiť sa do cezhraničného financovania inovatívnych a začínajúcich podnikov, a že je tiež potrebné vytvoriť európsku oblasť rizikového kapitálu; poukazuje na to, aké dôležité je znížiť dane z kapitálových príjmov pochádzajúcich z investícií do výskumných, inovatívnych MSP;

37. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pomáhali miestnym orgánom a združeniam MSP s propagáciou miestnej výroby a kvality výrobkov, a to napríklad vytváraním obchodných klastrov pre spoločné projekty v oblasti výskumu a vývoja;

38. domnieva sa, že inovácie v MSP sú dôležitou cestou k vytváraniu pracovných miest; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby svoje inovačné činnosti v záujme úspešnej účasti na inovačnom systéme riadili MSP a aby sa podpora lepšie prispôsobila ich skutočným potrebám;

39. vyzýva Komisiu, aby pri príprave právnych predpisov transparentne a riadne uskutočňovala testy MSP a aby čo najskôr navrhla ľahšie režimy a výnimky v širšom spektre legislatívnych návrhov v záujme výrazného zníženia nákladov pre MSP;

40. zdôrazňuje, že neinovatívne a zavedené MSP, ktoré chcú expandovať na nové trhy alebo presunúť svoje vlastníctvo, často potrebujú aj verejnú podporu na zaistenie potrebného financovania;

41. víta vytvorenie nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020, ktorý MSP umožňuje prístup k finančnej a nefinančnej podpore zavádzania inovatívnych myšlienok; vyzýva Komisiu, aby tento nástroj zaviedla od roku 2014 spôsobom, ktorý je z hľadiska MSP najpriaznivejší, a to prostredníctvom jedinej na to určenej agentúry, čím sa zabezpečí autentický postup zdola nahor, pokiaľ ide o predkladanie projektov, ako aj podpora všetkých typov inovácií vrátane netechnologickej a sociálnej inovácie;

42. zdôrazňuje, že všetky opatrenia na podporu MSP by sa mali dať uplatniť aj na samostatne zárobkovo činné osoby, najmä pokiaľ ide o rôzne typy systémov sociálneho zabezpečenia, ich očakávané prínosy a prevenciu rizík v práci;

43. domnieva sa, že treba prijať opatrenia na zjednodušenie a zmenšenie záťaže, ktorú prináša každé z 10 najzaťažujúcejších nariadení pre MSP;

44. víta zníženie registračných poplatkov v rámci nariadenia REACH pre MSP, hoci poplatky predstavujú len zlomok celkových nákladov na jeho dodržiavanie; extrémne sa však obáva, že pôvodné odhady nákladov z REACH boli podhodnotené, pričom tento rozdiel už dnes dosahuje 1 miliardu EUR a bude ďalej rásť;

45. zdôrazňuje skutočnosť, že popri svojej úlohe ako platformy pre sociálnu komunikáciu, je úloha internetu ako platformy, pomocou ktorej môžu všetci občania začať poskytovať služby alebo inovatívny produkt určený všetkým ďalším občanom, ako aj pomáhať so získavaním potrebných finančných prostriedkov, a tým vytvárať pracovné miesta a MSP, hlavnou zásadou jednotného digitálneho trhu, a vyzýva na čo najrýchlejšie odstránenie zostávajúcich prekážok brániacich cezhraničnému obchodu; konštatuje, že digitálne hospodárstvo má veľmi veľký význam, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest a MSP, najmä v odvetviach, v ktorých má Európa už tradične silné postavenie, ako sú odvetvia kreatívneho priemyslu, kultúrne dedičstvo a cestovný ruch; domnieva sa, že dokončenie jednotného digitálneho trhu pomôže podpore a rozvoju MSP; považuje za potrebné zaistiť, aby bol k dispozícii potrebný kvalifikovaný IKT personál a aby európska verejnosť mala digitálne zručnosti potrebné na využívanie informačných a komunikačných technológií; zdôrazňuje, že nedotknuteľnosť osoby a ochrana obchodných údajov by mali byť vždy zaručené;

46. zdôrazňuje, aké možnosti majú informačné a komunikačné technológie pri zlepšovaní produktivity a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je potrebné uvoľniť potenciál jednotného digitálneho trhu, a poukazuje na to, že náklady na vytvorenie inovatívneho začínajúceho podniku v oblasti IKT poklesli za posledných 10 rokov stonásobne, a to najmä vďaka technológiám ako ultrarýchle a všadeprítomné širokopásmové pripojenie, cloud computing, softvér s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené údaje a prístup k informáciám verejného sektoru;

47. zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť neprimeranému regulačnému zaťažovaniu MSP; domnieva sa, že Komisia musí vyvinúť väčšie úsilie o splnenie svojho záväzku z roku 2011 navrhnúť ľahšie regulačné režimy pre MSP;

48. domnieva sa, že dokončenie jednotného digitálneho trhu pomôže podpore a rozvoju MSP; považuje za potrebné zaistiť, aby bol k dispozícii potrebný kvalifikovaný IKT personál a aby európska verejnosť mala digitálne zručnosti potrebné na využívanie informačných a komunikačných technológií;

49. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť celkovú obchodnú efektívnosť prostredníctvom projektov a nástrojov, ktoré umožňujú čeliť výzve energetického zhodnocovania v záujme podpory nižších energetických nákladov;

50. domnieva sa, že pre mikropodniky by mali profitovať z automatických výnimiek a mali by patriť len do tých nariadení, z ktorých majú prospech;

51. domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali presadzovať systémy, ktoré by umožňovali ľahší prístup na pracovný trh tým odborníkom, ktorí naň vstupujú po prvý raz, a to najmä znížením zložitosti a nákladov samostatnej zárobkovej činnosti vrátane zníženia nepriamych nákladov na prácu; v tejto súvislosti podporuje zavedenie európskej definície pojmu „individuálne podnikanie“ pre činnosti týkajúce sa európskeho digitálneho hospodárstva;

52. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť pravidlá EÚ o vysledovateľnosti výrobkov v záujme boja proti falšovaniu a vytvoriť účinný spôsob podpory rozvoja MSP;

53. zdôrazňuje, že základné práva pracovníkov a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci by sa nemali ohrozovať zmenšovaním povinností v oblasti dokumentácie a podávania správ;

54. zdôrazňuje skutočnosť, že elektronická verejná správa je osobitne prospešná pre podnikateľov (najmä MSP, ktoré pri cezhraničnom pôsobení v rámci EÚ často čelia neprekonateľným prekážkam), pretože prináša nižšie administratívne náklady a nižšiu administratívnu záťaž, vyššiu produktivitu, efektívnosť, konkurencieschopnosť, transparentnosť, otvorenosť, účinnosť politiky, prístupnosť a ozrejmenie postupov;

55. domnieva sa, že nedávne oznámenie Komisie o regulačnej vhodnosti (REFIT) by mal byť začiatkom ambicióznejšieho úsilia o vybudovanie konkurencieschopnejšej EÚ znížením regulačných nákladov podnikov prostredníctvom zjednodušených iniciatív, kontrol vhodnosti a neprijímania a rušenia právnych predpisov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	38 7 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Jan Březina, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Jens Rohde, Paul Rübig, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Ioannis A. Tsoukalas, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rachida Dati, Roger Helmer, Jolanta Emilia Hibner, Seán Kelly, Holger Krahmer, Werner Langen, Zofija Mazej Kukovič, Alajos Mészáros, Vladimír Remek, Silvia-Adriana Ţicău

• [1]  http://data.worldbank.org/indicator/IC.REG.DURS.

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (28.11.2013)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k tomu, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest
(2013/2176(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Karin Kadenbach

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 je dôležitým a účinným nástrojom na vytváranie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a na podporu rozbehu a rozvoja malých a stredných podnikov (MSP) vrátane mikropodnikov, ktoré sú jedným z hlavných tvorcov pracovných miest v EÚ, a to prostredníctvom širokej škály opatrení a inovatívnych finančných nástrojov;

2.  žiada členské štáty a regióny, aby zaviedli účinné informačné a podporné systémy, a tým umožnili mikropodnikom a MSP čerpať financovanie EÚ, a aby prijali ambiciózne opatrenia ako súčasť spoločného mechanizmu rozdelenia rizika tak, že zoskupia rozpočtové prostriedky EÚ, t.j. z programov COSME, Horizont 2020 a z európskych štrukturálnych a investičných (ESI) fondov; ďalej poznamenáva, že hospodárska a finančná kríza skomplikovala mikropodnikom a MSP získavanie bankových pôžičiek, a zdôrazňuje preto úlohu finančných nástrojov ako nových prostriedkov podpory MSP v programovom období 2014 – 2020;

3.  zdôrazňuje možnosti, ktoré mikropodniky a MSP majú pri získavaní prístupu k financiám prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov a inovatívnych systémov zastrešovaných ESI fondmi, a poukazuje na potrebu rozšíriť pôsobnosť týchto nástrojov, a to vrátane flexibilných nástrojov mikrofinancovania, a zaručiť ich právnu istotu a vymieňať si navzájom osvedčené postupy, pretože ťažkosti pri prístupe k financovaniu sú jednou z hlavných prekážok brániacich rastu mikropodnikov a MSP; pripomína, že úlohu finančných nástrojov možno posilniť s cieľom zaistiť využitie revolvingových fondov, podporiť verejno-súkromné partnerstvá a dosiahnuť multiplikačný efekt v rámci rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti víta rozšírenie pôsobnosti finančných nástrojov na všetky tematické ciele a všetky ESI fondy v programovom období 2014 – 2020;

4.  uvádza, že je nanajvýš dôležité pre sociálnu súdržnosť EÚ, aby sa riešila vysoká miera nezamestnanosti v EÚ najmä medzi mladými ľuďmi a inými zraniteľnými skupinami posilnením regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti a vytvorením podnikateľského ducha; vyzýva preto členské štáty, aby využívali európske štrukturálne a investičné (ESI) fondy a sústredili sa pri tom na vytváranie pracovných miest a podnikateľských príležitostí tým, že zabezpečia priaznivé prostredie a správny regulačný rámec pre mikropodniky, malé a stredné podniky, spoločnosti a začínajúce podniky;

5.  poznamenáva, že ESI fondy poskytujú podporu orgánom a zúčastneným stranám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni okrem iného na posilnenie vzdelávania prostredníctvom pracovného procesu, výskumu, vývoja a inovácií a na zlepšenie konkurencieschopnosti mikropodnikov (najmä podnikov s jedným pracovníkom) a MSP prostredníctvom spolupráce s vedecko-výskumnými zariadeniami, a tým prispievajú k vyrovnávaniu sa so súčasnými hospodárskymi problémami, najmä vysokou nezamestnanosťou;

6.  zdôrazňuje, že úsilie o podporu rastu, inovácií a vytvárania pracovných miest v udržateľnom hospodárstve by malo zaručiť zdravotné a bezpečnostné normy a zabezpečiť rovnováhu medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi požiadavkami a okrem iného súčasne podporovať inteligentnú špecializáciu a rešpektovať ekosystém, aby sa vytvorili dôstojné a dobre platené pracovné miesta vo všetkých regiónoch EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú majú zohrávať podniky a sektor vzdelávania prostredníctvom cezhraničných projektov, spolupráce medzi univerzitami a inými vysoko kvalitnými vzdelávacími inštitúciami a tvorby inovatívnych zoskupení; žiada, aby boli uľahčené využívanie miestnych a regionálnych programov financovania pre odbornú prípravu učňov;

7.  poukazuje na to, že ESI fondy majú zohrávať dôležitú úlohu pri podpore zamestnanosti, konkrétnych projektov zameraných na podnietenie podnikateľských, podnikových a tvorivých zručností, a to i v prípade mladých ľudí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty a regióny naplno využili túto príležitosť na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by mali prostredníctvom ESI fondov venovať osobitnú pozornosť propagácii podnikania na miestnej a regionálne úrovni, a to i so zameraním na začínajúce podniky mladých ľudí;

8.  konštatuje, že ustanovenia nariadení pre nové obdobie politiky súdržnosti (2014 – 2020) znížia administratívne zaťaženie mikropodnikov a MSP, najmä keď budú prijímať nezamestnaných ľudí, a prispejú tým k lepším podmienkam na vytváranie pracovných miest. vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky brániace lepšiemu uplatňovaniu ESI fondov v prospech mikropodnikov a MSP.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	31 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luís Paulo Alves, Victor Boştinaru, Nikos Chrysogelos, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Vincenzo Iovine, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Jacek Olgierd Kurski, Petru Constantin Luhan, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Oldřich Vlasák, Hermann Winkler, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Karin Kadenbach, James Nicholson, Elisabeth Schroedter
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jill Evans, Carmen Romero López

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.2.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 2 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Marije Cornelissen, Sari Essayah, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Ádám Kósa, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Elisabeth Schroedter, Nicole Sinclaire, Jutta Steinruck, Andrea Zanoni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Claudette Abela Baldacchino, Edite Estrela, Sergio Gutiérrez Prieto, Jan Kozłowski, Anthea McIntyre, Evelyn Regner
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Salvatore Caronna, Emilio Menéndez del Valle