SPRÁVA o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament
17.2.2014 - (2013/2130(INI))
Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Paulo Rangel
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[1],
– so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014[2] a zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014[3],
– so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[4],
– so zreteľom na pokračujúce rokovania o revízii Medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 uzavretej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy[6],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0120/2014),
A. keďže Lisabonská zmluva prehlbuje demokratickú legitimitu Európskej únie posilňovaním úlohy Európskeho parlamentu v rámci postupu, ktorý vedie k voľbe predsedu Európskej komisie a uvedeniu Európskej komisie do úradu;
B. keďže podľa nového postupu volieb predsedu Európskej komisie stanoveného v Lisabonskej zmluve Parlament volí tohto predsedu väčšinou svojich členov;
C. keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že Európska rada by mala pred navrhnutím kandidáta na funkciu predsedu Európskej komisie zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu a uskutočniť s novým Parlamentom konzultácie;
D. keďže každá z hlavných európskych politických strán v súčasnosti vymenúva svojho vlastného kandidáta na post predsedu Komisie;
E. keďže zvolený predseda novej Komisie by mal v plnej miere využívať výsady, ktoré mu boli udelené Lisabonskou zmluvou, a mal by uskutočniť všetky kroky potrebné na to, aby zabezpečil efektívne fungovanie budúcej Komisie, a to i napriek jej veľkosti, ktorá sa vzhľadom na rozhodnutia Európskej rady nebude zmenšovať, ako je uvedené v Lisabonskej zmluve;
F. keďže by sa mala posilniť zodpovednosť Komisie voči Parlamentu prostredníctvom ročného a viacročného plánovania Únie, ako aj tým, že sa dosiahne symetria medzi väčšinami potrebnými pre voľbu predsedu Komisie a pre návrh na vyslovenie nedôvery;
G. keďže je potrebné posilniť úlohu Parlamentu ako orgánu, ktorý stanovuje agendu v legislatívnych veciach, a keďže je nevyhnutné v plnej miere uplatňovať zásadu, podľa ktorej majú Parlament a Rada v legislatívnych veciach rovnocenné postavenie a ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve;
H. keďže súčasné medzinárodné dohody by sa mali pri príležitosti uvedenia novej Komisie do úradu preskúmať a zlepšiť;
I. keďže v článku 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (vysoký predstaviteľ) sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách; vysoký predstaviteľ má zabezpečovať, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené;
J. keďže vo vyhlásení vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti[7] vypracovanom po prijatí rozhodnutia Rady o ESVČ sa uvádza, že vysoká predstaviteľka preskúma a v prípade potreby navrhne upraviť existujúce[8] ustanovenia o prístupe poslancov Európskeho parlamentu k utajovaným dokumentom a skutočnostiam v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky;
K. keďže v článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd a keďže sa toto ustanovenie vzťahuje aj na dohody týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
Legitimita a politická zodpovednosť Komisie
(Uvedenie do úradu a odvolanie Komisie)
1. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú legitimitu, nezávislosť a politickú úlohu Komisie; konštatuje, že vďaka novému postupu, v rámci ktorého predsedu Komisie volí Parlament, sa posilní legitimita a politická úloha Komisie a vzrastie význam európskych volieb, pretože rozhodnutie voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu bude mať priamejšie prepojenie s voľbami predsedu Komisie;
2. zdôrazňuje, že možnosti posilnenia demokratickej legitimity Európskej únie stanovené Lisabonskou zmluvou by sa mali realizovať v plnej miere, okrem iného aj tým, že európske politické strany vymenujú kandidátov na funkciu predsedu Komisie, a tak európske voľby získajú nový politický rozmer a hlasovanie občanov bude užšie prepojené s voľbou predsedu Komisie zo strany Európskeho parlamentu;
3. naliehavo vyzýva budúci konvent, aby v záujme posilnenia demokratickej legitimity Komisie prehodnotil spôsob jej formovania; naliehavo žiada budúceho predsedu Komisie, aby zvážil, akým spôsobom zloženie, vytvorenie a politické priority Komisie posilnia politiku blízkosti k občanom;
4. opätovne potvrdzuje, že všetky európske politické strany by mali svojich kandidátov na predsedu Komisie vymenovať v dostatočnom predstihu pred stanoveným dátumom európskych volieb;
5. očakáva, že kandidáti na predsedu Komisie budú zohrávať významnú úlohu v kampani pre európske voľby tým, že vo všetkých členských štátoch budú šíriť a propagovať politický program svojej európskej politickej strany;
6. opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej rade, aby včas a pred voľbami objasnila, ako bude brať do úvahy voľby do Európskeho parlamentu a rešpektovať rozhodnutie občanov vo svojom návrhu kandidáta do funkcie predsedu Komisie, a to v rámci konzultácií, ktoré sa majú uskutočniť medzi Parlamentom a Európskou radou podľa vyhlásenia 11 pripojeného k Lisabonskej zmluve; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Európsku radu, aby s Európskym parlamentom dohodla podmienky konzultácií uvedených v článku 17 ods. 7 ZEÚ a aby zabezpečili plynulý priebeh procesu vedúceho k voľbám predsedu Európskej komisie, ako sa stanovuje vo vyhlásení 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii;
7. žiada, aby sa čo najväčší počet členov budúcej Komisie vybral spomedzi zvolených poslancov Európskeho parlamentu;
8. domnieva sa, že zvolený predseda Komisie by mal mať pri výbere ďalších členov Komisie väčšiu nezávislosť; vyzýva vlády členských štátov, aby predložili rodovo vyvážené návrhy kandidátov; vyzýva zvoleného predsedu Komisie, aby na vlády členských štátov naliehal s tým, že kandidáti na úrad komisára mu musia umožniť, aby zostavil rodovo vyvážené kolégium a zamietol akéhokoľvek navrhovaného kandidáta, ktorý nepreukáže všeobecné kompetencie, európsku angažovanosť či nepochybnú nezávislosť;
9. v nadväznosti na politickú dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008 a na rozhodnutie Európskej rady z 22. mája 2013 o počte členov Európskej komisie sa nazdáva, že by sa mali naplánovať ďalšie opatrenia, ako je vymenovanie komisárov bez kresla alebo vytvorenie systému podpredsedov Komisie zodpovedných za hlavné tematické súbory a s právomocami koordinovať prácu Komisie v príslušných oblastiach, zamerané na efektívnejšie fungovanie Komisie bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na vymenovanie jedného komisára na členský štát a hlasovacie právo všetkých komisárov;
10. vyzýva ďalší konvent, aby sa opätovne venoval otázke veľkosti Komisie, ako aj jej organizácii a fungovaniu;
11. domnieva sa, že zloženie Európskej komisie musí zabezpečiť stabilitu, pokiaľ ide o počet a obsah portfólií, a súčasne zaručiť vyvážený rozhodovací proces;
12. zdôrazňuje, že ako sa uvádza v odseku 2 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, od kandidáta na predsedu Komisie by sa malo vyžadovať, aby Európskemu parlamentu po vymenovaní Európskou radou predložil politické usmernenia pre svoj mandát, pričom by nasledovala rozsiahla výmena názorov pred tým, ako Parlament zvolí navrhovaného kandidáta za predsedu Komisie;
13. naliehavo vyzýva budúceho dezignovaného predsedu Komisie, aby náležite zohľadnil návrhy a odporúčania na právne predpisy Európskej únie, ktoré v minulosti vypracoval Parlament na základe iniciatívnych správ alebo uznesení, ktoré získali podporu veľkej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu a ktorými sa bývalá Komisia do uplynutia svojho mandátu dostatočne nezaoberala;
14. domnieva sa, že väčšina, ktorá je v súčasnosti podľa článku 234 ZFEÚ potrebná pre návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, by sa v budúcej revízii zmlúv mala znížiť tak, aby bola potrebná iba väčšina všetkých poslancov Európskeho parlamentu, bez toho, aby tým bolo ohrozené fungovanie inštitúcií;
15. domnieva sa, že bez ohľadu na kolektívnu zodpovednosť kolégia za opatrenia Komisie môžu byť jednotliví komisári zodpovední za opatrenia svojich generálnych riaditeľstiev;
Legislatívna iniciatíva a činnosť
(Parlamentná právomoc a kontrola)
16. zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva mala predstavovať krok vpred v úsilí o zabezpečenie vyššej transparentnosti a demokratickosti rozhodovacích procesov a mala tak byť vyjadrením záväzku zmluvy k užšiemu spojenectvu medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, a to posilnením úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov, a tým aj zabezpečením demokratickejších a transparentnejších postupov prijímania aktov Únie, ktoré majú zásadný význam vzhľadom na dosah týchto aktov na občanov a podniky; poukazuje však na to, že tento demokratický cieľ možno dosiahnuť len ťažko, ak inštitúcie EÚ navzájom nerešpektujú svoje kompetencie, postupy stanovené v zmluvách a zásadu lojálnej spolupráce;
17. zdôrazňuje potrebu plnej spolupráce medzi inštitúciami zapojenými do legislatívneho procesu, pokiaľ ide o výmenu dokumentov, ako sú právne stanoviská, aby sa týmto inštitúciám umožnilo viesť konštruktívny, úprimný a právoplatný dialóg;
18. poznamenáva, že Parlament sa od nadobudnutia platnosti ZFEÚ osvedčil ako angažovaný a zodpovedný spoluzákonodarca a že vzájomná súčinnosť medzi Parlamentom a Komisiou je celkovo pozitívna a založená na bezproblémovej komunikácii a spolupráci;
19. domnieva sa, že i keď je celkové hodnotenie medziinštitucionálnych vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou pozitívne, zostáva viacero otázok a nedostatkov, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť a prijatie príslušných opatrení;
20. zdôrazňuje, že úsilie o dosiahnutie účinnosti nesmie znamenať nižšiu kvalitu právnych predpisov ani zrieknutie sa vlastných cieľov zo strany Parlamentu; zastáva názor, že popri snahe o dosiahnutie účinnosti musí Parlament dodržiavať príslušné legislatívne normy, pokračovať v plnení svojich vlastných cieľov a zároveň zabezpečiť, aby právne predpisy boli dobre navrhnuté, reagovali na jasne identifikované potreby a boli v súlade so zásadou subsidiarity;
21. upozorňuje, že výzva, ktorou je zaistenie transparentnosti, je stále prítomná a spoločná pre všetky inštitúcie, a to najmä v rámci dohôd v prvom čítaní; poznamenáva, že Parlament náležite reagoval na túto výzvu tým, že do svojho rokovacieho poriadku prijal nové články 70 a 70a;
22. vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktoré stále existujú pri uplatňovaní riadneho legislatívneho postupu, najmä v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky (SRP) a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program), ako aj pri zlaďovaní aktov bývalého tretieho piliera s hierarchiou noriem Lisabonskej zmluvy a celkovo s ohľadom na pokračujúcu nesúmernosť, pokiaľ ide o transparentnosť zapojenia Komisie do prípravnej činnosti oboch zložiek legislatívneho orgánu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pracovných metód Rady, ktoré sa upravujú tak, aby zástupcom Parlamentu umožňovali zúčastňovať sa na niektorých z jej schôdzí, ak je to riadne odôvodnené na základe zásady vzájomnej plnej spolupráce medzi inštitúciami;
23. poukazuje na to, že výber správneho právneho základu, ako to potvrdil Súdny dvor, je otázkou ústavnej povahy, pretože určuje existenciu a rozsah právomocí EÚ, postupy, ktorými sa treba riadiť, a príslušné právomoci inštitucionálnych aktérov, ktorí sa podieľajú na prijímaní aktu; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Parlament sa musel na Súdny dvor opakovane obracať so žalobami s cieľom zrušiť akty prijaté Radou z dôvodu výberu právneho základu vrátane žalôb proti dvom aktom prijatým v rámci zastaraného „tretieho piliera“ dávno po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy[9];
24. varuje pred obchádzaním práva Parlamentu na prijímanie právnych predpisov zahrnutím ustanovení, na ktoré by sa mal vzťahovať riadny legislatívny postup, do návrhov aktov Rady, využívaním jednoduchých usmernení Komisie alebo neuplatniteľných vykonávacích alebo delegovaných aktov alebo tým, že sa nenavrhnú právne predpisy, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre vykonávanie spoločnej obchodnej politiky alebo medzinárodných obchodných a investičných dohôd;
25. žiada Komisiu, aby lepšie využívala prípravnú legislatívnu fázu, najmä cenné príspevky zhromaždené na základe zelených a bielych kníh, a pravidelne a rovnocenne s Radou informovala Európsky parlament o prípravnej činnosti, ktorú vykonávajú jej útvary;
26. nazdáva sa, že Parlament by mal viac rozvinúť a v plnej miere využívať svoju nezávislú štruktúru na posúdenie vplyvu akýchkoľvek podstatných zmien alebo úprav pôvodného návrhu predloženého Komisiou;
27. zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal takisto posilniť svoje nezávislé hodnotenie vplyvu na základné práva, pokiaľ ide o legislatívne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa skúmajú v rámci legislatívneho procesu, a stanoviť mechanizmy na monitorovanie porušovania ľudských práv;
28. vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia si formálne plní svoje povinnosti a reaguje na žiadosti Parlamentu o legislatívne iniciatívy do troch mesiacov, nenavrhuje vždy skutočné a zásadné nadväzné opatrenia;
29. žiada, aby sa pri budúcej revízii zmlúv v plnej miere uznalo právo Parlamentu na legislatívnu iniciatívu tým, že Komisia bude povinná zaoberať sa všetkými žiadosťami, ktoré Parlament podá podľa článku 225 ZFEÚ, a to predložením legislatívneho návrhu v primeranej časovej lehote;
30. domnieva sa, že pri budúcej revízii zmlúv by sa mala právomoc Komisie stiahnuť legislatívne návrhy obmedziť na prípady, keď Parlament po prijatí svojej pozície v prvom čítaní bude súhlasiť s tým, že návrh už vzhľadom na zmenené okolnosti nie je odôvodnený;
31. poukazuje na to, že Parlament v zásade privítal zavedenie delegovaných aktov v článku 290 ZFEÚ, pretože poskytujú širšie možnosti dohľadu, no zdôrazňuje, že udelenie takýchto delegovaných právomocí alebo vykonávacích právomocí podľa článku 291 nie je nikdy povinné; uznáva, že o využití delegovaných aktov by sa malo uvažovať vtedy, keď je potrebná flexibilita a účinnosť a nemožno ich dosiahnuť riadnym legislatívnym postupom, a to za predpokladu, že v základnom akte je výslovne určený cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovania a jasne sú stanovené podmienky, ktorými sa delegovanie musí riadiť; vyjadruje znepokojenie nad tendenciou Rady trvať na vykonávacích aktoch aj pri ustanoveniach, kde by sa mal použiť len základný akt či delegované akty; zdôrazňuje, že zákonodarca sa môže rozhodnúť, že umožní použitie vykonávacích aktov výhradne pri prijímaní prvkov, ktoré nepredstavujú ďalšiu politickú orientáciu; uznáva, že článok 290 výslovne obmedzuje rozsah pôsobnosti delegovaných aktov na nepodstatné prvky legislatívneho aktu a že delegované akty sa preto nesmú použiť v súvislosti s pravidlami, ktoré sú pre predmet daných právnych predpisov zásadné;
32. upozorňuje na potrebu primerane rozlišovať medzi podstatnými prvkami legislatívneho aktu, o ktorých môže rozhodnúť len legislatívny orgán v samotnom legislatívnom akte, a nepodstatnými prvkami, ktoré sa môžu doplniť alebo zmeniť prostredníctvom delegovaných aktov;
33. chápe, že delegované akty môžu byť pružným a účinným nástrojom; zdôrazňuje dôležitosť voľby medzi delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi z hľadiska dodržiavania požiadaviek stanovených v zmluve pri súčasnej ochrane normotvorných výsad Parlamentu a opakuje svoju požiadavku adresovanú Komisii a Rade, aby sa dohodli s Parlamentom na uplatňovaní kritérií pre využívanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, aby sa vykonávacie akty nepoužívali ako náhrada za delegované akty;
34. naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s odsekom 15 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou primerane zapájala Parlament do fázy príprav delegovaných aktov a poskytovala jeho poslancom všetky relevantné informácie;
35. žiada Komisiu, aby dodržiavala rámcovú dohodu týkajúcu sa prístupu odborníkov Parlamentu na schôdze odborníkov Komisie, a to tak, že zabráni tomu, aby sa považovali za komitologické výbory, pokiaľ diskutujú o iných otázkach, ako sú vykonávacie opatrenia v zmysle nariadenia 182/2011;
36. zdôrazňuje osobitný význam a dôsledky začlenenia Charty základných práv do Lisabonskej zmluvy; upozorňuje, že charta sa stala pre inštitúcie EÚ a členské štáty právne záväznou pri vykonávaní práva Únie, čím pretvára základné hodnoty na konkrétne práva;
37. pripomína, že Lisabonská zmluva zaviedla nové právo začať európsku iniciatívu občanov; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a byrokratické prekážky, ktoré stále bránia účinnému využívaniu európskej iniciatívy občanov, a nabáda na aktívnu účasť občanov pri formovaní politík EÚ;
38. vyzdvihuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; domnieva sa, že aktívna úloha, ktorú môžu národné parlamenty zastávať v rámci usmerňovania členov Rady ministrov, a dobrá spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi môžu pomôcť nastoliť zdravú parlamentnú protiváhu k uplatňovaniu výkonnej moci v rámci fungovania EÚ; odkazuje aj na odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi podľa článku 7 ods. 2 protokolu č. 2, ktoré uvádzajú, že široký rozsah delegovania podľa článku 290 ZFEÚ v navrhovanom akte neumožňuje posúdiť, či by konkrétna legislatívna prax bola alebo nebola v súlade so zásadou subsidiarity;
Medzinárodné vzťahy
(Parlamentná právomoc a kontrola)
39. pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa posilnila úloha a právomoci Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodných zmlúv, a poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy sa v súčasnosti čoraz častejšie týkajú oblastí, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov a ktoré už tradične a aj podľa primárneho práva EÚ patria do rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu; považuje za nevyhnutné, aby sa ustanovenie článku 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných zmlúv, uplatňovalo v zhode s článkom 10 ZEÚ, podľa ktorého je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii, čo si vyžaduje transparentnosť a demokratickú diskusiu o témach, o ktorých sa má rozhodnúť;
40. poznamenáva, že odmietnutie dohôd SWIFT a ACTA bolo zo strany Parlamentu prejavom toho, že využil novo nadobudnuté výsady;
41. na základe článku 18 ZEÚ zdôrazňuje zodpovednosť PK/VP za zabezpečovanie konzistentnosti vonkajšej činnosti EÚ; okrem toho podčiarkuje, že PK/VP sa v súlade s článkami 17 a 36 ZEÚ zodpovedá Parlamentu a má voči nemu povinnosti vyplývajúce zo zmluvy;
42. pokiaľ ide o medzinárodné dohody, pripomína oprávnenie Parlamentu požiadať Radu, aby neschválila začiatok rokovaní, kým Parlament nevyjadrí svoju pozíciu k navrhovanému rokovaciemu mandátu, a je presvedčený, že by sa mala zvážiť rámcová dohoda s Radou;
43. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby Komisia vopred informovala Parlament o svojom úmysle začať medzinárodné rokovanie, ďalej aby mal Parlament skutočne možnosť vyjadriť informované stanovisko k rokovacím mandátom a aby sa toto stanovisko zohľadnilo; trvá na tom, že medzinárodné dohody by mali zahŕňať primerané podmienky, aby spĺňali článok 21 ZEÚ;
44. pripisuje veľký význam začleneniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd, ako aj začleneniu kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji do obchodných a investičných dohôd a vyjadruje spokojnosť s iniciatívami Parlamentu, pokiaľ ide o prijímanie plánov týkajúcich sa kľúčových podmienok; pripomína Komisii potrebu zohľadňovať stanoviská a uznesenia Parlamentu a poskytovať spätnú väzbu o ich začlenení do rokovaní o medzinárodných dohodách a do návrhov právnych predpisov; dúfa, že nástroje potrebné na rozvíjanie investičnej politiky EÚ budú včas funkčné;
45. zastáva názor, že s ohľadom na podmienky reciprocity by sa mala zvážiť účasť poslancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov na rokovaniach o medzinárodných dohodách
46. žiada, aby bol Parlament v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ ihneď, v plnom rozsahu a presne informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane dohôd uzatváraných v oblasti SZBP a aby mu bol umožnený prístup k rokovacím podkladom Únie na základe príslušných postupov a podmienok s cieľom zabezpečiť, že Parlament bude môcť prijať konečné rozhodnutie s dôkladnou znalosťou problematiky; zdôrazňuje, že aby malo toto ustanovenie zmysel, príslušní členovia výboru by mali mať prístup k rokovacím mandátom a iným príslušným rokovacím dokumentom;
47. pri dodržiavaní zásady, že súhlas Parlamentu s medzinárodnými dohodami nemôže byť podmienečný, poukazuje na to, že Parlament má právo vypracovať odporúčania, pokiaľ ide o uplatňovanie dohôd v praxi; preto žiada, aby Komisia pravidelne podávala Parlamentu správy o vykonávaní medzinárodných dohôd vrátane podmienok v oblasti ľudských práv a iných podmienok dohôd;
48. pripomína, že je potrebné vyhýbať sa predbežnému uplatňovaniu medzinárodných dohôd predtým, ako Parlament udelí súhlas, pokiaľ Parlament nesúhlasí s udelením výnimky; zdôrazňuje, že pravidlá potrebné pre interné uplatňovanie medzinárodných dohôd nemôže Rada prijímať sama vo svojom rozhodnutí o uzatvorení dohody a že sa musia v plnej miere dodržiavať príslušné legislatívne postupy stanovené v zmluvách;
49. opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby Parlament prijal nevyhnutné opatrenia s cieľom monitorovať vykonávanie medzinárodných dohôd;
50. trvá na tom, že Parlament by mal byť zapojený do rozhodovania o pozastavení alebo ukončení medzinárodných dohôd, ktorých uzatvorenie si vyžaduje jeho súhlas;
51. vyzýva PK/VP, aby v súlade s vyhlásením o politickej zodpovednosti posilnila systematické konzultácie ex ante s Parlamentom o nových strategických a politických dokumentoch a mandátoch;
52. v súlade so záväzkom, ktorý prijala PK/VP vo vyhlásení o politickej zodpovednosti, požaduje rýchle uzavretie rokovaní o medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pokiaľ ide o prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam Rady a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
53. opakuje svoju výzvu, aby delegácie Únie podávali politické správy kľúčovým funkcionárom Parlamentu v rámci regulovaného prístupu;
54. požaduje prijatie štvorstranného memoranda o porozumení medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a ESVČ o jednotnom a účinnom poskytovaní informácií v oblasti vonkajších vzťahov;
55. pripomína, že Európsky parlament je dnes v oblasti bezpečnostných politík plnohodnotným inštitucionálnym aktérom, a preto je oprávnený aktívne sa podieľať na určovaní prvkov a priorít týchto politík a na hodnotení nástrojov v tejto oblasti, čo je proces, ktorý by mali spoločne vykonávať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jediného priamo voleného európskeho orgánu pre kontrolu a demokratický dohľad;
56. poukazuje na skutočnosť, že ZFEÚ rozšírila rozsah výlučných právomocí Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá v súčasnosti zahŕňa nielen všetky aspekty obchodu, ale aj priame zahraničné investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Parlament má teraz plnú právomoc rozhodovať spoločne s Radou o tvorbe práva a o schvaľovaní obchodných a investičných dohôd;
57. zdôrazňuje význam lojálnej a efektívnej spolupráce inštitúcií EÚ v rámci ich príslušných právomocí pri posudzovaní právnych predpisov a medzinárodných dohôd s cieľom predvídať obchodné a ekonomické trendy, určovať priority a možnosti, stanovovať strednodobé a dlhodobé stratégie, určovať mandáty pre medzinárodné dohody, analyzovať/navrhovať a prijímať právne predpisy a monitorovať vykonávanie obchodných a investičných dohôd, ako aj dlhodobých iniciatív v oblasti spoločnej obchodnej politiky;
58. zdôrazňuje, že je dôležité, aby pokračoval proces vytvárania účinných kapacít vrátane vyčlenenia potrebných zamestnancov a finančných zdrojov s cieľom aktívne stanoviť a dosiahnuť politické ciele v oblasti obchodu a investícií a zároveň zabezpečiť právnu istotu, účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a rešpektovanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách;
59. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržitý tok včasných, presných, úplných a nestranných informácií umožňujúcich kvalitnú analýzu, ktorá je potrebná na posilnenie spôsobilosti a pocitu zodpovednosti politických činiteľov Parlamentu, čo vedie k väčšej medziinštitucionálnej synergii v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a zároveň potrebu zabezpečiť, aby bol Parlament vo všetkých fázach plne a presne informovaný, a to aj prostredníctvom prístupu k prerokúvaným textom Únie na základe príslušných postupov a podmienok, pričom Komisia bude aktívna a spraví maximum na zabezpečenie tohto toku informácií; ďalej zdôrazňuje význam poskytovania informácií Parlamentu na zabezpečenie toho, aby nevznikali neželané situácie, ktoré by mohli viesť k nedorozumeniam medzi inštitúciami, a v tejto súvislosti víta pravidelné technické informačné stretnutia, ktoré Komisia usporadúva na rôzne témy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo viacerých prípadoch Parlament nezískal informácie od Komisie, ale prostredníctvom alternatívnych kanálov;
60. opakuje, že je potrebné, aby inštitúcie pri vykonávaní zmlúv, sekundárnych právnych predpisov a rámcovej dohody spolupracovali a aby Komisia počas prípravy, prijímania a vykonávania právnych predpisov v oblasti spoločnej obchodnej politiky pracovala nezávisle a transparentne, a domnieva sa, že jej úloha je v celom procese kľúčová;
Ústavná dynamika
(Medziinštitucionálne vzťahy a medziinštitucionálne dohody)
61. zdôrazňuje, že Komisia má podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ prijímať iniciatívy s cieľom dosiahnuť medziinštitucionálne dohody o ročnom a viacročnom programovaní Únie; upozorňuje na potrebu zapojiť v skoršej etape nielen Parlament, ale aj Radu do prípravy ročného pracovného programu Komisie a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia realistického a spoľahlivého plánovania, ktoré možno účinne vykonávať a ktoré môže byť základom medziinštitucionálneho plánovania; zastáva názor, že s cieľom zvýšiť politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu by sa mohlo naplánovať hodnotenie v polovici trvania na posúdenie celkového plnenia oznámeného mandátu zo strany Komisie;
62. poukazuje na to, že v článku 17 ods. 8 ZEÚ je výslovne zakotvená zásada, že Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu, čo má zásadný význam pre riadne fungovanie politického systému EÚ;
63. zdôrazňuje, že podľa článku 48 ods. 2 ZEÚ má Parlament právomoc predložiť zmeny Zmluvy a toto právo využije na predstavenie nových nápadov pre budúcnosť Európy a inštitucionálny rámec EÚ;
64. domnieva sa, že rámcová dohoda uzatvorená medzi Parlamentom a Komisiou a jej pravidelné aktualizácie sú nevyhnutné na posilnenie a rozvoj štruktúrovanej spolupráce medzi oboma inštitúciami;
65. víta skutočnosť, že rámcová dohoda prijatá v roku 2010 v značnej miere posilnila politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu;
66. zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá týkajúce sa dialógu a prístupu k informáciám umožňujú komplexnejšiu parlamentnú kontrolu činností Komisie, a tak prispievajú k rovnakému zaobchádzaniu s Parlamentom a Radou zo strany Komisie;
67. poznamenáva, že určité ustanovenia súčasnej rámcovej dohody je ešte nutné zrealizovať a rozvinúť; navrhuje, aby odchádzajúci Parlament prijal všeobecnú líniu takéhoto zlepšenia, aby nastupujúci Parlament mohol zvážiť príslušné návrhy;
68. vyzýva Komisiu, aby spolu s Parlamentom konštruktívne posúdila existujúcu rámcovú dohodu a jej vykonávanie a venovala osobitnú pozornosť rokovaniam, prijatiu a vykonávaniu medzinárodných dohôd;
69. nazdáva sa, že v rámci tohto mandátu by sa mali v plnej miere preskúmať možnosti dané súčasnými zmluvami na posilnenie politickej zodpovednosti výkonnej moci a zefektívnenie existujúcich ustanovení o právnych predpisoch a politickej spolupráci;
70. pripomína, že vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté v tomto legislatívnom období je potrebné aktualizovať viacero otázok, ako sú delegované akty, vykonávacie opatrenia, posúdenia vplyvu, riešenie legislatívnych iniciatív a parlamentné otázky;
71. vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 v záujme zohľadnenia nového legislatívneho prostredia, ktoré vzniklo Lisabonskou zmluvou, ustálenia súčasných najlepších postupov a aktualizácie dohody v súlade s programom inteligentnej regulácie zostávajú bez odozvy;
72. vyzýva Radu ministrov, aby vyjadrila svoju pozíciu k možnosti účasti na trojstrannej dohode s Parlamentom a Komisiou s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o otázky už uvedené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;
73. domnieva sa, že otázky týkajúce sa výlučne vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou by mali byť naďalej predmetom dvojstrannej rámcovej dohody; zdôrazňuje, že Parlament sa neuspokojí s ničím menším ako s tým, čo sa dosiahlo v rámci existujúcej rámcovej dohody;
74. domnieva sa, že jedným z hlavných problémov ústavného rámca Lisabonskej zmluvy je riziko, že spoluprácou vlád sa ohrozí „metóda Spoločenstva“, a tak sa oslabí úloha Parlamentu a Komisie v prospech inštitúcií zastupujúcich vlády členských štátov;
75. poukazuje na to, že v článku 2 ZEÚ sú vymenované spoločné hodnoty, na ktorých je Únia založená; domnieva sa, že Únia aj členské štáty by mali náležite zabezpečiť rešpektovanie týchto hodnôt; poukazuje na to, že v záujme ochrany hodnôt Únie by sa mal zaviesť riadny legislatívny a inštitucionálny systém;
76. vyzýva všetky inštitúcie EÚ a vlády a parlamenty členských štátov, aby na základe nového inštitucionálneho a právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou navrhli pre Úniu komplexnú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ zabezpečí účinné mechanizmy zodpovednosti, prostredníctvom ktorých sa budú riešiť prípady porušovania ľudských práv;
77. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 98.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2012)0462.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0323.
- [4] Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
- [5] Ú. v. EÚ C 298, 30.11.2002, s.1.
- [6] Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 37.
- [7] Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1.
- [8] Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s.1).
- [9] Pozri rozhodnutie Rady 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam a vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/496/EÚ zo 7. októbra 2013 o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
V rámci tejto správy sa uskutočňuje hodnotenie vykonávania Lisabonskej zmluvy a analyzujú sa najmä dôsledky hlavných zmien, ktoré sa ňou zaviedli od nadobudnutia platnosti v súvislosti s medziinštitucionálnymi vzťahmi medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou.
V tomto smere a vzhľadom na to, že účelom Lisabonskej zmluvy je posilniť demokratické meno EÚ, spravodajca najskôr zdôrazňuje, že je potrebné bezprostrednejšie prepojiť volebné rozhodnutie voličov s voľbou predsedu Komisie. I keď úloha Komisie ako „hnacej sily“ európskej aktivity nebola Lisabonskou zmluvou spochybnená, Komisia v praxi za uplynulé štyri roky v skutočnosti stratila časť svojho politického vplyvu v rámci inštitucionálnej štruktúry EÚ. Toto oslabenie postavenia Komisie do značnej miery súvisí s hospodárskou a finančnou krízou, ktorá má priaznivý vplyv na zasahovanie a autoritu Európskej rady a podporuje medzivládny prístup na úkor metódy Spoločenstva.
V tejto súvislosti a vzhľadom na to, že prehĺbenie európskej integrácie a ochrana metódy Spoločenstva si vyžadujú silnejšiu Komisiu, ktorá bude zohrávať kľúčovú úlohu v európskom inštitucionálnom rámci, je nanajvýš dôležité preskúmať všetky možné riešenia s cieľom posilniť jej demokratickú legitimitu, politický vplyv a efektívnosť, či už v rámci platných zmlúv alebo v kontexte budúcej revízie týchto zmlúv.
Spravodajca podľa súčasných zmlúv a vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 podporuje návrh na vymenovanie kandidátov na predsedu Komisie európskymi politickými stranami. Domnieva sa však, že v budúcej revízii zmlúv by sa mala dôkladne analyzovať otázka legitimity Komisie. V tejto súvislosti a bez ohľadu na uprednostňovanie parlamentného modelu alebo prezidentského prístupu pri priamej voľbe predsedu Komisie spravodajca vyjadruje presvedčenie, že bez toho, aby bolo dotknuté posilnenie kontrolných právomocí Parlamentu, by sa malo zamedziť nadmernej parlamentarizácii systému a pamätať na zásadu oddelenia právomocí. V tomto ohľade a s cieľom posilniť kontrolné právomoci Parlamentu sa v správe navrhuje obmedzenie väčšiny, ktorá je v súčasnosti podľa článku 234 ZFEÚ potrebná pre návrh na vyslovenie nedôvery voči Komisii, kandidát na predsedu Komisie je vyzvaný, aby predložil Európskemu parlamentu politický program, a upozorňuje sa na dôležitosť ročného a viacročného plánovania Únie. Na druhej strane a s cieľom vyhnúť sa nadmernej parlamentarizácii systému spravodajca žiada, aby sa na základe zásady oddelenia právomocí udelila predsedovi Komisie väčšia nezávislosť pri výbere členov jeho tímu a aby predseda nebol nútený žiadať odstúpenie komisárov. Správa teda nijako neodkazuje na hlasovanie o nedôvere voči jednotlivým komisárom.
Pokiaľ ide o efektívnosť Komisie a keďže plánované obmedzenie veľkosti Komisie podľa článku 17 ods. 5 ZEÚ už v roku 2014 nenadobudne účinnosť, spravodajca vzhľadom na rozhodnutie Európskej rady na žiadosť írskej vlády navrhuje vytvorenie systému prísne spravodlivej rotácie medzi komisármi s úradom a komisármi bez úradu, ktorý by odzrkadľoval demografickú a geografickú škálu všetkých členských štátov. Týmto systémom by sa zlepšilo fungovanie Komisie tým, že by zabezpečoval relatívnu stabilitu, pokiaľ ide o počet a pôsobnosť úradov, a uľahčil by vnútorné postupy koordinácie a zároveň by zaručil, aby sa v rozhodnutiach prijatých Komisiou zohľadnilo zastúpenie osobitostí a záujmov všetkých členských štátov. Na tento účel by všetci komisári mali mať rovnaké právne postavenie a v plnej miere by sa malo uznať právo komisárov bez úradu zúčastňovať sa na rozhodovacom procese.
Navyše, vzhľadom na to, že Lisabonskou zmluvou sa do značnej miery posilnila úloha Európskeho parlamentu, ktorý získal nové významné právomoci týkajúce sa právnych predpisov a medzinárodných zmlúv EÚ, spravodajca takisto hodnotí výkonnosť Parlamentu a Komisie a ich vzájomnú komunikáciu v týchto oblastiach. V tejto súvislosti spravodajca prichádza k záveru, že i keď Parlament úspešne dosiahol uznanie svojich nových právomocí a svojej úlohy ako zodpovedného spoluzákonodarcu a v jeho vzťahoch s Komisiou bol zaznamenaný významný pokrok, naďalej zostáva množstvo otázok a nedostatkov, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií, delegované a vykonávacie akty, posúdenie vplyvu a riešenie legislatívnych iniciatív a parlamentných otázok, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť a prijatie príslušných opatrení.
Napokon, s ohľadom na zásadu vzájomnej lojálnej spolupráce medzi inštitúciami sa v správe uvádza niekoľko odporúčaní týkajúcich sa revízie Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ako aj výzva adresovaná Rade, aby sa zúčastnila na osobitnej trojstrannej dohode s Parlamentom a Komisiou s cieľom ďalej rozpracovať niektoré technické otázky doposiaľ stanovené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva, v dvojstrannej dohode medzi Parlamentom a Radou ministrov a sčasti i v rámcovej dohode.
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (21.1.2014)
pre Výbor pre ústavné veci
k vykonávaniu Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament
(2013/2130(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Vital Moreira
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. poukazuje na skutočnosť, že Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa rozšíril rozsah výlučných právomocí Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky (SOP), ktorá v súčasnosti zahŕňa nielen všetky aspekty obchodu, ale aj priame zahraničné investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Parlament má plnú právomoc rozhodovať spoločne s Radou o tvorbe práva a o schvaľovaní obchodných a investičných dohôd;
2. poznamenáva, že Európsky parlament sa od nadobudnutia platnosti ZFEÚ osvedčil ako angažovaný a zodpovedný spoluzákonodarca a že vzájomná súčinnosť medzi Parlamentom a Komisiou je celkovo pozitívna a založená na bezproblémovej komunikácii a spolupráci;
3. poukazuje na význam lojálnej a efektívnej spolupráce inštitúcií Európskej únie v rámci príslušných právomocí pri posudzovaní právnych predpisov a medzinárodných dohôd s cieľom predvídať obchodné a ekonomické trendy, pri určovaní priorít a možností, stanovovaní strednodobých a dlhodobých stratégií, určovaní mandátov pre medzinárodné dohody, pri analyzovaní, navrhovaní a prijímaní právnych predpisov, ako aj pri monitorovaní vykonávania obchodných a investičných dohôd, ako aj dlhodobých iniciatív v oblasti SOP;
4. zdôrazňuje význam pokračovania procesu budovania efektívnych kapacít vrátane vyčlenenia nevyhnutne potrebných zamestnancov a finančných zdrojov s cieľom aktívne stanoviť a dosiahnuť politické ciele v oblasti obchodu a investícií a zároveň zabezpečiť právnu istotu, účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a rešpektovanie zásad a cieľov obsiahnutých v zmluvách;
5. kladie veľký dôraz na začlenenie doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd, ako aj začlenenie kapitol o udržateľnom rozvoji do obchodných a investičných dohôd a vyjadruje uspokojenie v súvislosti s iniciatívami Parlamentu, pokiaľ ide o prijímanie plánov týkajúcich sa najdôležitejších podmienok; pripomína Komisii potrebu zohľadňovať parlamentné stanoviská a uznesenia a poskytovať spätnú väzbu o ich začlenení do rokovaní o medzinárodných dohodách a do návrhov právnych predpisov; dúfa, že nástroje potrebné na rozvíjanie investičnej politiky EÚ začnú fungovať načas;
6. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržitý tok včasných, presných, súhrnných a nestranných informácií umožňujúcich vysokokvalitnú analýzu, ktorá je potrebná na posilnenie spôsobilosti a pocitu zodpovednosti politických činiteľov Parlamentu, čo vedie k dosiahnutiu väčšej medziinštitucionálnej synergie v oblasti SOP, a zároveň aj potrebu zabezpečiť poskytovanie úplných a presných informácií Parlamentu vo všetkých fázach, a to aj prostredníctvom umožnenia prístupu k prerokúvaným textom Únie v súlade so zodpovedajúcim postupom a podmienkami, pričom Komisia bude iniciatívna a spraví maximum na zabezpečenie tohto toku informácií; ďalej zdôrazňuje význam poskytovania informácií Parlamentu na zabezpečenie toho, aby nevznikali neželané situácie vedúce k možným nedorozumeniam medzi inštitúciami, v tejto súvislosti víta pravidelné technické informačné stretnutia, ktoré Komisia usporadúva k viacerým témam; ľutuje skutočnosť, že v mnohých prípadoch Parlament nezískal informácie od Komisie, ale prostredníctvom alternatívnych kanálov;
7. opätovne pripomína potrebu spolupráce inštitúcií pri vykonávaní zmlúv, sekundárnych právnych predpisov a rámcovej dohody[1] a potrebu, aby Komisia počas prípravy, prijímania a vykonávania právnych predpisov v oblasti SOP pracovala nezávisle a transparentne a domnieva sa, že úloha Komisie je v celom procese kľúčová;
8. vyzýva Komisiu, aby spolu s Parlamentom konštruktívne posúdila existujúcu rámcovú dohodu a jej vykonávanie a venovala osobitnú pozornosť rokovaniam, prijatiu a vykonávaniu medzinárodných dohôd;
9. naliehavo žiada inštitúcie, aby úzko spolupracovali, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty; chápe, že delegované akty môžu byť flexibilným a efektívnym nástrojom, zdôrazňuje však potrebu v plnej miere rešpektovať výlučné právomoci a zodpovednosť Parlamentu vrátane dosiahnutia súladu so základným aktom a poskytovania včasných a úplných informácií Parlamentu s cieľom umožniť riadne preskúmanie delegovaných aktov; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že prijímanie delegovaných aktov bez primeraných informácií alebo pod časovým tlakom by mohlo oslabiť kontrolnú právomoc Parlamentu; na druhej strane víta prítomnosť Parlamentu na schôdzach odborníkov, ako sa stanovuje v rámcovej dohode, s cieľom zabezpečiť, aby všetky návrhy aktov prijaté Komisiou mali primeranú formu a zamedzilo sa tak technickým námietkam zákonodarcu týkajúcim sa ich právnej kvalifikácie; trvá na tom, aby sa použitie vykonávacích aktov obmedzilo na prípady, v ktorých sú právne opodstatnené, a aby sa nepoužívali ako alternatíva k delegovaným aktom; vyjadruje nádej, že pri prijímaní právnych predpisov v oblasti obchodu už v budúcnosti nebude dochádzať k takým dlhým oneskoreniam, ako to bolo v prípade nového režimu delegovaných/vykonávacích aktov;
10. varuje pred obchádzaním práva Parlamentu na prijímanie právnych predpisov zahrnutím ustanovení, na ktoré by sa mal vzťahovať riadny legislatívny postup, do návrhov aktov Rady, využívaním jednoduchých usmernení Komisie alebo neuplatniteľných vykonávacích alebo delegovaných aktov alebo tým, že sa nenavrhnú právne predpisy, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre vykonávanie SOP alebo medzinárodných obchodných a investičných dohôd;
11. pokiaľ ide o medzinárodné dohody, pripomína výlučnú právomoc Parlamentu požiadať Radu, aby neschválila začiatok rokovaní, kým Parlament nepredstaví svoju pozíciu k navrhovanému rokovaciemu mandátu, a je presvedčený, že treba zvážiť rámcovú dohodu s Radou; opätovne pripomína Komisii, že je potrebné, aby sa zdržala predbežného uplatňovania obchodných dohôd, kým Parlament nevysloví svoj súhlas s ich uzavretím okrem prípadov, keď Parlament udelil výslovné povolenie, a to v záujme úplného dodržania zásady lojálnej spolupráce a predchádzania právnej neistote; je presvedčený, že Parlament by mal prijať potrebné opatrenia na monitorovanie vykonávania medzinárodných dohôd a plnenia povinností, ktoré sú v nich stanovené;
12. domnieva sa, že v prípade záujmu obidvoch strán o výmenu informácií a najlepších postupov týkajúcich sa zmiešaných dohôd a kontroly výkonnej moci by sa malo vážne pouvažovať nad väčším zapojením národných parlamentov a vnútroštátnych odborníkov do práce Parlamentu;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
21.1.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
27 0 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Maria Badia i Cutchet, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, María Auxiliadora Correa Zamora, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Henri Weber, Jan Zahradil, Paweł Zalewski |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Catherine Bearder, Béla Glattfelder, Syed Kamall, Elisabeth Köstinger, Katarína Neveďalová, Tokia Saïfi, Peter Skinner, Jarosław Leszek Wałęsa |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sophie Auconie, Franco Frigo |
||||
- [1] Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
STANOVISKO Výboru pre právne veci (23.1.2014)
pre Výbor pre ústavné veci
k vykonávaniu Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o Európsky parlament
(2013/2130(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eva Lichtenberger
NÁVRHY
Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva mala predstavovať krok vpred v úsilí o zabezpečenie vyššej transparentnosti a demokratickosti rozhodovacích procesov a mala tak byť vyjadrením záväzku Únie k užšiemu spojenectvu medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, a to posilnením úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov, a tým aj zabezpečením demokratickejších a transparentnejších postupov prijímania aktov Únie, ktoré majú zásadný význam vzhľadom na dosah týchto aktov na občanov a podniky; poukazuje však na to, že tento demokratický cieľ možno dosiahnuť len ťažko, ak inštitúcie EÚ navzájom nerešpektujú svoje kompetencie, postupy stanovené v zmluvách a zásadu lojálnej spolupráce;
2. poukazuje na to, že výber správneho právneho základu je otázkou ústavnej povahy, ako to potvrdil Súdny dvor, pretože určuje existenciu a rozsah právomocí EÚ, postupy, ktorými sa treba riadiť, a príslušné právomoci inštitucionálnych aktérov, ktorí sa podieľajú na prijímaní aktu; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Parlament musel na Súdny dvor opakovane podávať žaloby s cieľom zrušiť akty prijaté v Rade z dôvodu výberu právneho základu vrátane žalôb proti dvom aktom prijatým v rámci zastaraného „tretieho piliera“ napriek tomu, že Lisabonská zmluva už dávno nadobudla platnosť[1];
3. pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa posilnila úloha a právomoci Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodných zmlúv, a poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy sa v súčasnosti čoraz častejšie týkajú oblastí, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov a ktoré už tradične aj podľa primárneho práva EÚ patria do rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu; považuje za nanajvýš dôležité, aby sa ustanovenie článku 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania o uzatvorení medzinárodnej zmluvy, uplatňovalo v zhode s článkom 10 ZEÚ, podľa ktorého je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii, čo si vyžaduje transparentnosť a demokratické diskusie o témach, o ktorých sa má rozhodnúť;
4. zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s medzinárodnými zmluvami môže Parlament iba udeliť alebo neudeliť súhlas, mal by mať možnosť informovane sa vyjadriť k cieľom, ktoré bude Európska únia sledovať v rokovaniach, ešte pred vypracovaním rokovacieho mandátu; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie napríklad nad problémami pri rokovaniach o zmluve WIPO o výnimkách z autorského práva pre zrakovo postihnuté osoby a upozorňuje na to, že aj včasné poskytnutie informácií Parlamentu a zohľadnenie jeho postojov by uľahčilo získanie následného súhlasu Parlamentu;
5. poznamenáva, že keď sa Lisabonskou zmluvou ustanovila Európska rada ako inštitúcia, jej úlohy sa vymedzili v článku 15 ZEÚ takto: „Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority“, pričom sa výslovne vylúčila možnosť vykonávať legislatívnu funkciu; poukazuje na to, že Európska rada zasiahla do legislatívneho postupu a rozhodla sa odstrániť konkrétne prvky zo znení, na ktorých sa už dohodli Parlament a Rada; v tejto súvislosti pripomína de facto vypustenie článkov 6 až 8 dohodnutého znenia návrhu nariadenia o európskom patente s jednotným účinkom a považuje takéto zásahy Európskej rady za nezákonné[2];
6. poukazuje na to, že Parlament v zásade privítal zavedenie delegovaných aktov v článku 290 ZFEÚ, pretože poskytujú širšie možnosti dohľadu, no zdôrazňuje, že udelenie takýchto delegovaných právomocí alebo vykonávacích právomocí podľa článku 291 nie je nikdy povinné; uznáva, že o využití delegovaných aktov by sa malo uvažovať vtedy, keď je potrebná flexibilita a účinnosť, ktoré sa nedajú dosiahnuť bežným legislatívnym postupom, a to za predpokladu, že v základnom akte je výslovne určený cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovanej právomoci, ako aj podmienky, ktorými sa delegovanie musí riadiť; vyjadruje znepokojenie nad tendenciou Rady trvať na vykonávacích aktoch aj pri ustanoveniach, kde treba použiť len základné akty či delegované akty; zdôrazňuje. že zákonodarca môže umožniť použitie vykonávacích aktov výhradne pri prijímaní prvkov bez akejkoľvek ďalšej politickej orientácie; uznáva, že článok 290 výslovne obmedzuje rozsah pôsobnosti delegovaných aktov na nepodstatné prvky legislatívneho aktu, a že v súvislosti s pravidlami, ktoré sú pre predmet daného právneho predpisu dôležité, sa preto nesmú použiť delegované akty;
7. vyzdvihuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; domnieva sa, že aktívna úloha, ktorú môžu národné parlamenty zastávať v rámci usmerňovania členov Rady ministrov, a dobrá spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi môžu pomôcť nastoliť zdravú parlamentnú protiváhu k uplatňovaniu výkonnej moci v rámci fungovania EÚ; odkazuje aj na odôvodnené stanoviská národných parlamentov podľa článku 7 ods. 2 protokolu č. 2, ktoré dospeli k záveru, že široký rozsah delegovania podľa článku 290 ZFEÚ v navrhovanom akte neumožňuje zhodnotiť, či je konkrétna legislatívna realita v súlade so zásadou subsidiarity.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
21.1.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
20 1 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, Axel Voss |
||||
|
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní |
María Irigoyen Pérez |
||||
- [1] Pozri rozhodnutie Rady 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam a vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/496/EÚ zo 7. októbra 2013 o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam.
- [2] Európska rada prijala rozhodnutie o faktickom odstránení uvedených článkov z návrhu nariadenia 29. júna 2012.
STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (31.1.2014)
pre Výbor pre ústavné veci
k vykonávaniu Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o Európsky parlament
(2013/2130(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nuno Melo
NÁVRHY
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že od nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vďaka častejšiemu využívaniu spolurozhodovacieho postupu posilnili legislatívne právomoci Európskeho parlamentu; poukazuje na to, že právne akty zaoberajúce sa justičnou spoluprácou v trestných veciach a policajnou spoluprácou sa teraz zvyčajne prijímajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom; považuje za poľutovaniahodné, že viac než štyri roky po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa naďalej uplatňujú postupy na vykonávanie právnych aktov bývalého tretieho piliera, ktoré Parlament často vylučujú alebo stanovujú len konzultácie s ním; vyzýva Komisiu, aby do svojho pracovného programu zaradila návrhy na zosúladenie aktov bývalého tretieho piliera s Lisabonskou zmluvou, okrem iného tak, že ich prispôsobí novej normatívnej hierarchii základných, delegovaných a vykonávacích aktov;
2. zdôrazňuje, že v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sú vymenované spoločné hodnoty, na ktorých je Únia založená; domnieva sa, že Únia aj členské štáty by mali náležitým spôsobom zabezpečiť rešpektovanie týchto hodnôt; poukazuje na to, že v záujme ochrany hodnôt Únie by sa mal zaviesť riadny legislatívny a inštitucionálny systém;
3. pripomína, že Európsky parlament je dnes v oblasti bezpečnostných politík plnohodnotným inštitucionálnym aktérom, a preto je oprávnený aktívne sa podieľať na určovaní vlastností a priorít týchto politík a na hodnotení nástrojov v tejto oblasti, teda procesu, ktorý sa musí vykonávať za spolupôsobenia Európskeho parlamentu, národných parlamentov a Rady; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jediného priamo voleného európskeho orgánu pre kontrolu a demokratický dohľad;
4. zdôrazňuje osobitný význam a dôsledky začlenenia Charty základných práv do Lisabonskej zmluvy; zdôrazňuje, že charta sa stala pre inštitúcie Európskej únie a členské štáty právne záväznou pri vykonávaní práva Únie, čím sa zo základných hodnôt stali konkrétne práva;
5. vyzýva všetky inštitúcie EÚ a vlády a parlamenty členských štátov, aby vychádzali z nového inštitucionálneho a právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou a vybudovali tak pre Úniu komplexnú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ zabezpečí účinné mechanizmy zodpovednosti, ktoré sa budú zaoberať prípadmi porušovania ľudských práv;
6. pripomína, že Lisabonská zmluva zaviedla nové právo v podobe európskej iniciatívy občanov; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a byrokratické prekážky, ktoré stále bránia účinnému využívaniu európskej iniciatívy občanov, a nabáda na aktívnu účasť občanov pri formovaní politík EÚ;
7. upozorňuje na to, že na základe zmluvy môže legislatívny akt na Komisiu delegovať právomoc prijímať nelegislatívne akty; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov náležite rozlišovala medzi delegovanými a vykonávacími aktmi s cieľom zabezpečiť uplatnenie vhodného druhu aktu; domnieva sa, že opatrenia, z ktorých vyplýva naliehavá potreba dočasného odklonu od pravidiel ustanovených v základnom akte, by sa mali prijať prostredníctvom delegovaných aktov, pričom základný akt sa prijme v rámci riadneho legislatívneho postupu;
8. upozorňuje na povinnosť Komisie bezodkladne a komplexne vo všetkých fázach informovať Európsky parlament o prebiehajúcich rokovaniach o medzinárodných dohodách, najmä ak tieto dohody majú vplyv na základné práva občanov EÚ (článok 218 ZFEÚ);
9. zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal takisto posilniť svoje nezávislé hodnotenie vplyvu na základné práva, pokiaľ ide o legislatívne návrhy a pozmeňujúce návrhy predložené v rámci legislatívneho procesu, a stanoviť mechanizmy dohľadu nad porušovaním ľudských práv;
10. pripomína Komisii, aby sa riadila článkom 17 ods. 1 ZEÚ, podľa ktorého Komisia dáva iniciatívy na ročné a viacročné programovanie Únie v snahe dosiahnuť medziinštitucionálne dohody;
11. žiada Radu s cieľom zabezpečiť skutočnú spoluprácu a otvorený a nepretržitý dialóg medzi inštitúciami zapojenými do legislatívneho procesu naliehavo, aby zvážila umožnenie účasti zástupcov Európskeho parlamentu v určitých prípadoch na svojich schôdzach (napríklad pri stretnutiach pracovných skupín a COREPER-u), ako je to už v prípade zástupcov Komisie;
12. víta skutočnosť, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa väčšia demokratizácia spája aj s intenzívnejším zapojením národných parlamentov do procesu prijímania legislatívnych aktov, najmä pokiaľ ide o zásady proporcionality a subsidiarity;
13. poukazuje na to, že v článku 17 ods. 8 ZEÚ je výslovne zakotvená zásada, že Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu, čo má zásadný význam z hľadiska riadneho fungovania politického systému EÚ;
14. zdôrazňuje potrebu lojálnej spolupráce medzi inštitúciami zapojenými do legislatívneho procesu, pokiaľ ide o výmenu dokumentov, ako sú právne stanoviská, aby sa týmto inštitúciám umožnilo viesť konštruktívny, otvorený a právoplatný dialóg.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
30.1.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
45 2 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Philipp Albrecht, Edit Bauer, Rita Borsellino, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Salvatore Caronna, Philip Claeys, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Svetoslav Hristov Malinov, Nuno Melo, Claude Moraes, Georgios Papanikolaou, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Renate Sommer, Axel Voss, Renate Weber, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Auke Zijlstra |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michael Cashman, Anna Maria Corazza Bildt, Cornelis de Jong, Mariya Gabriel, Stanimir Ilchev, Iliana Malinova Iotova, Ulrike Lunacek, Marian-Jean Marinescu, Jan Mulder, Hubert Pirker, Raül Romeva i Rueda, Carl Schlyter, Joanna Senyszyn |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pablo Arias Echeverría, Zuzana Brzobohatá, Erik Bánki, Santiago Fisas Ayxela, Jens Geier, María Irigoyen Pérez, Evelyn Regner, Bart Staes, Tadeusz Zwiefka |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
11.2.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
18 4 1 |
|||
|
Poslanci, ktorí hlasovali za |
Elmar Brok, Zuzana Brzobohatá, Zdravka Bušić, Andrew Duff, Roberto Gualtieri, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, Vital Moreira, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Tadeusz Ross, Algirdas Saudargas, György Schöpflin, Indrek Tarand, Rainer Wieland, Luis Yáñez-Barnuevo García |
||||
|
Poslanci, ktorí hlasovali proti |
Andrew Henry William Brons, Ashley Fox, Daniel Hannan, Morten Messerschmidt |
||||
|
Poslanec, ktorý sa zdržal hlasovania |
Helmut Scholz |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrew Henry William Brons, Zdravka Bušić, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Roberto Gualtieri, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Daniel Hannan, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, Morten Messerschmidt, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Tadeusz Ross, Algirdas Saudargas, Indrek Tarand, Luis Yáñez-Barnuevo García |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elmar Brok, Zuzana Brzobohatá, Vital Moreira, Helmut Scholz, György Schöpflin, Rainer Wieland |
||||