SPRÁVA o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom

17.2.2014 - (2014/2006(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Kinga Göncz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom

(2014/2006(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 6 a 7,

–       so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, najmä na jej článok 70, článok 85, článok 258, článok 259 a článok 260,

–       so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–       so zreteľom na článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2013 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

–       so zreteľom na list zo 6. marca 2013, ktorý zaslali ministri zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie Barrosovi a v ktorom žiadali zavedenie mechanizmu na posilnenie dodržiavania základných hodnôt v členských štátoch,

–       so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi,

–       so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa zriadenia Európskej prokuratúry (COM(2013)0534), ktorý sa zaoberá potrebou vytvorenia priestoru spravodlivosti v oblasti trestného súdnictva EÚ,

–       so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–       so zreteľom na činnosť a správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), najmä na jej správu o právnom štáte (CDL-AD(2011)003rev), na jej správu o nezávislosti systému súdnictva – časť I: Nezávislosť sudcov (CDL-AD(2010)004) a na jej správu o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti systému súdnictva – časť II: Prokuratúra (CDL-AD (2010)040),

–       so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou,

–       so zreteľom na revidovaný štatút Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800),

–       so zreteľom na činnosť a správy Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), najmä na jej najnovšiu hodnotiacu správu o európskych systémoch súdnictva (2012),

–       so zreteľom na svoje uznesenie o situácii, normách a postupoch v oblasti základných práv v Európskej únii, ako aj na všetky príslušné uznesenia z oblasti právneho štátu a spravodlivosti vrátane uznesení o korupcii a o európskom zatykači,[1]

–       so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0122/2014),

A.     keďže v oblasti trestného súdnictva hodnotenie posilňuje vzájomnú dôveru a keďže vzájomná dôvera je kľúčom k účinnému vykonávaniu nástrojov pre vzájomné uznávanie; keďže v rámci Štokholmského programu patrí hodnotenie medzi hlavné nástroje integrácie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

B.     keďže zmluvy predstavujú potrebný základ pre hodnotenie politík v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj pre rešpektovanie základných hodnôt Únie vrátane právneho štátu; keďže kvalita, nezávislosť a účinnosť justičných systémov sú tiež priority spomínané v rámci európskeho semestra, nového ročného cyklu koordinácie hospodárskej politiky EÚ;

C.     keďže porovnávaciemu prehľadu v oblasti justície sa v súčasnosti venuje pozornosť v kontexte európskeho semestra, čím sa príliš zdôrazňuje ekonomická hodnota spravodlivosti; keďže spravodlivosť samotná je hodnotou a mala by byť prístupná pre všetkých bez ohľadu na ich ekonomické záujmy;

D.     keďže je potrebná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a spoločné chápanie právnych predpisov EÚ v oblasti trestného práva;

E.     keďže porovnávací prehľad v oblasti justície za rok 2013 sa zameriava výhradne na súdnictvo v občianskych a obchodných veciach a na správne súdnictvo, mal by však zahŕňať aj trestné súdnictvo, pretože fungovanie a nedotknuteľnosť trestného súdnictva má tiež významný dosah na základné práva a okrem toho úzko súvisí s dodržiavaním právnych noriem;

F.     keďže vo výročnej správe Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2012 sú v kapitole o prístupe k účinnému a nezávislému súdnictvu vyjadrené obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti dodržiavania právnych noriem, najmä o nezávislosť súdnictva v niektorých členských štátoch, a v tejto súvislosti aj o základné právo na prístup k spravodlivosti, ktoré výrazne poznamenala finančná kríza;

G.     keďže neprimeraná dĺžka súdnych konaní je naďalej hlavným dôvodom, prečo Európsky súd pre ľudské práva vydáva rozsudky proti členským štátom EÚ;

H.     keďže Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) od svojho vzniku v roku 2002 nadobudla odbornosť vlastnou činnosťou – analýzou rozličných národných systémov súdnictva – a poskytuje bezprecedentnú vedomostnú základňu so skutočnou pridanou hodnotou, čím pomáha členským štátom zlepšovať hodnotenie a fungovanie vlastných systémov súdnictva; keďže systém jej hodnotenia, ktoré je už v piatej etape, pokrýva všetky oblasti súdnictva a obsahuje rozličné kategórie analýzy, napr. demografické a hospodárske údaje, spravodlivé súdne konanie, prístup k spravodlivosti, profesie sudcov, prokurátorov a právnikov atď.;

I.      keďže Benátska komisia vo svojej najnovšej správe o dodržiavaní právnych noriem uviedla na základe konsenzu šesť prvkov, ktoré predstavujú základné piliere právneho štátu: zákonnosť vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického prijímania zákonov; právna istota; zákaz arbitrárnych opatrení; prístup k spravodlivosti pred nezávislými a nestrannými súdmi vrátane súdneho preskúmania administratívnych aktov; dodržiavanie ľudských práv a nediskriminácia a rovnosť pred zákonom;

J.      keďže práca inštitúcií EÚ by sa mala zakladať na úzkej spolupráci a interakcii a mala by vychádzať z najlepších postupov a odborných poznatkov iných medzinárodných orgánov vrátane špecializovaných orgánov Rady Európy, aby sa zabránilo prekrývaniu a duplicite činností a zabezpečilo sa účinné využívanie zdrojov;

K.     keďže Rada Európy a Európska únia opätovne potvrdili svoj záväzok posilniť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu – najmä pokiaľ ide o podporu a ochranu pluralistickej demokracie, dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a právnych noriem – plne využívať špecializované subjekty, napr. Benátsku komisiu, a v reakcii na nové výzvy vytvárať vhodné formy spolupráce;

L.     keďže Parlament opakovane požadoval posilnenie existujúcich mechanizmov s cieľom zabezpečiť rešpektovanie, ochranu a podporu hodnôt Únie stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a žiadal, aby sa krízové situácie v Únii a jej členských štátoch riešili rýchlo a efektívne; keďže Parlament, Rada a Komisia rokujú o vytvorení „nového mechanizmu“;

M.    keďže nezávislosť súdnictva, ako aj nezávislosť sudcov a prokurátorov v členských štátoch treba chrániť pred všetkými politickými zásahmi;

N.     keďže každé rozhodnutie v danej veci by malo čo najrýchlejšie zaručiť náležité uplatňovanie článku 2 Zmluvy o EÚ a zabezpečiť, aby boli všetky rozhodnutia prijímané na základe objektívnych kritérií a objektívneho hodnotenia s cieľom riešiť kritiku týkajúcu sa rozdielov v zaobchádzaní a politickej zaujatosti;

O.     keďže uplatňovanie nástrojov Únie v oblasti trestného súdnictva vrátane dodržiavania základných práv, ako aj vytvorenie priestoru trestného súdnictva závisí od efektívneho fungovania národných systémov trestného súdnictva;

P.     keďže je potrebné zabezpečiť jednotný a komplexný výkon spravodlivosti, aby páchatelia trestnej činnosti prekračujúci hranice nevyužívali rozdiely medzi trestnými systémami členských štátov;

Vypracovanie porovnávacieho prehľadu v oblasti justície v trestných veciach

1.      víta porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý vypracovala Komisia; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zameriava len na súdnictvo v občianskych a obchodných veciach a na správne súdnictvo;

2.      zdôrazňuje, že vytvorenie porovnávacieho prehľadu v trestných veciach zásadne prispeje k spoločnému chápaniu právnych predpisov EÚ v oblasti trestného práva medzi sudcami a prokurátormi, a tým aj k posilneniu vzájomnej dôvery;

3.      žiada preto Komisiu, aby postupne rozšírila rozsah prehľadu, ktorý by sa tak stal samostatným a komplexným porovnávacím prehľadom v oblasti justície a ktorý by využitím objektívnych ukazovateľov hodnotil všetky oblasti súdnictva vrátane trestného súdnictva a všetkých súvisiacich horizontálnych otázok, ako je nezávislosť, efektívnosť a integrita súdnictva, sudcovská profesia a dodržiavanie procesných práv; žiada Komisiu, aby zahrnula všetkých relevantných činiteľov a vychádzala z ich skúseností a ponaučení, z doterajšej práce orgánov Rady Európy pri posudzovaní dodržiavania právnych noriem a systémov súdnictva, ako aj z doterajšej práce Agentúry Európskej únie pre základné práva;

Úloha národných parlamentov a Európskeho parlamentu

4.      vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov do tohto procesu, ako sa stanovuje v zmluvách, a aby sa im pravidelne predkladali výsledky hodnotení;

Účasť členských štátov

5.      vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných údajov o vnútroštátnych súdnych systémoch, a preto žiada členské štáty, aby plne spolupracovali s inštitúciami EÚ a Rady Európy a aby zhromažďovali a pravidelne poskytovali nestranné, spoľahlivé, objektívne a porovnateľné údaje o svojich súdnych systémoch;

Právny štát a základné práva

6.      vyzýva Komisiu, aby riešila opakovanú žiadosť Parlamentu a navrhla:

– účinný mechanizmus na pravidelné hodnotenie dodržiavania základných hodnôt EÚ členskými štátmi, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o EÚ, čo by bolo základom nástroja včasného varovania a

– mechanizmus riešenia krízových situácií s primeranými formami intervencie, účinnejšie postupy v prípade porušovania predpisov a možnosť sankcií v prípade, že v členskom štáte dôjde k systematickému porušovaniu zásad demokracie a právneho štátu a zlyhajú primerané systémy kontroly a zabezpečenia rovnováhy;

7.      pripomína, že každý takýto mechanizmus sa musí uplatňovať na všetky členské štáty transparentne, jednotne a za rovnakých podmienok a musí sa vzájomne dopĺňať s činnosťou iných medzinárodných inštitúcií, akými sú Rada Európy, a najmä Benátska komisia; žiada, aby v tomto hodnotení zohrávala náležitú úlohu Agentúra Európskej únie pre základné práva;

8.      požaduje väčšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Benátskou komisiou; vyzýva Parlament a Radu Európy, aby vytvorili primeraný mechanizmus na predkladanie žiadostí o stanovisko Benátskej komisii v prípade mimoriadne závažných otázok a aby zabezpečili zapojenie Parlamentu do činnosti Benátskej komisie;

9.      domnieva sa, že je potrebné ďalej posilňovať spoluprácu medzi príslušnými výbormi Parlamentu a Parlamentným zhromaždením Rady Európy v súlade s článkom 199, najmä v podobe pravidelných a ad hoc stretnutí, ako aj určiť kontaktné miesta na oboch stranách; rozširuje trvalé pozvanie pre zástupcov Rady Európy (príslušné výbory Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Benátsku komisiu, CEPEJ, komisára pre ľudské práva), aby sa zúčastňovali na relevantných zasadnutiach výborov EP;

10.    žiada aktualizáciu dohody z roku 2007 o posilnení spolupráce medzi Parlamentným zhromaždením Rady Európy a Európskym parlamentom s cieľom čo najlepšie zohľadniť vývoj od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti; vyzýva Konferenciu predsedov na základe článku 199 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, aby vyzvala Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na otvorenú diskusiu v súvislosti so zaradením praktických opatrení na spoluprácu príslušných orgánov do tohto všeobecného rámca;

11.    pripomína, že je potrebné pravidelne vyhodnocovať aj Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou;

12.    vyzýva Radu a členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť v súvislosti so základnými právami zakotvenými v charte a v príslušných článkoch zmlúv, najmä v článku 2, článku 6 a článku 7 Zmluvy o EÚ; je presvedčený, že je to podmienkou efektívneho konania EÚ v situáciách, keď členské štáty obmedzujú zásady demokracie a právneho štátu alebo základné práva;

13.    zdôrazňuje, že Komisia je oprávnená podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu na členský štát, ktorý si neplní záväzky vyplývajúce zo zmlúv;

14.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty P7_TA(2012)0500, P7_TA(2013)0315, P7_TA(2011)0388, P7_TA(2013)0444, A7-0051/2014 a A7-0039/2014.

STANOVISKO Výboru pre právne veci (11.2.2014)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k hodnoteniu spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom
(2014/2006(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tadeusz Zwiefka

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 70 a články 82 až 84 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 nazvané Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície: Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

–   so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície – civilné a správne súdnictvo v členských štátoch[1]

A. keďže porovnávací prehľad justície za rok 2013 sa zameriava výhradne na súdnictvo v občianskych a obchodných veciach a na správne súdnictvo, ktoré sú dôležité pre európsky semester z hľadiska podpory konkurencieschopnosti a rastu, ale nevzťahuje sa na trestné súdnictvo, ktoré má skôr vnútroštátne zameranie;

B.  keďže porovnávací prehľad v oblasti justície sa v súčasnosti rieši v kontexte európskeho semestra; keďže spravodlivosť samotná je hodnotou a mala by byť prístupná pre všetkých;

C. keďže v každom hodnotení trestného súdnictva by sa mali brať do úvahy výsadné práva členských štátov, ako aj vnútroštátne právo v tejto oblasti a Únia by mala zodpovedať len za koordináciu; keďže je potrebné zdržať sa akéhokoľvek posudzovania hodnôt, pokiaľ ide o vnútroštátne systémy trestného súdnictva;

D. keďže treba rešpektovať nezávislosť súdnictva a súdneho systému, a zákonodarné a výkonné zložky štátnej moci by preto mali postupovať s maximálnou obozretnosťou pri posudzovaní ich výkonu v občianskych, obchodných, správnych a trestných veciach;

E.  keďže v oblasti predchádzania trestnej činnosti článok 84 ZFEÚ vylučuje harmonizáciu zákonov a právnych predpisov členských štátov; keďže vyzýva aj EÚ, aby presadzovala a podporovala opatrenia členských štátov v tejto oblasti;

F.  keďže zásada právneho štátu by sa nemala obmedzovať len na otázku efektívnosti súdnictva v oblasti trestného práva;

1.  vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby plne dodržiavali rámec právomocí EÚ v oblasti trestného súdnictva;

2.  upozorňuje, že akékoľvek rozšírenie rozsahu porovnávacieho prehľadu v oblasti justície v budúcnosti by sa malo vykonať v súlade so zmluvami a po porade s členskými štátmi;

3.  zdôrazňuje, že skutočným cieľom porovnávacieho prehľadu v oblasti justície je zhromažďovať a porovnávať štatistické údaje na pomoc členským štátom zlepšiť ich vnútroštátne súdne systémy; zdôrazňuje preto, že porovnávanie údajov v oblasti trestného súdnictva je zložitá operácia vzhľadom na značné rozdiely medzi vnútroštátnymi súdnymi systémami a že trestné súdnictvo sa nedá vždy hodnotiť na základe štatisticky merateľných parametrov;

4.  pripomína úlohu Rady Európy pri porovnávaní údajov a podpore najlepších postupov, pokiaľ ide o trestné súdnictvo a zásady právneho štátu, a domnieva sa, že je potrebné zabrániť duplicite práce; v tejto súvislosti berie na vedomie činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva v tejto oblasti;

5.  pripomína, že je najvyšším orgánom na európskej úrovni zodpovedným za rozhodnutia o základných právach a dodržiavaní zásad právneho štátu, a to aj v oblasti trestného súdnictva, je Európsky súd pre ľudské práva, ktorý poskytuje rámec na ochranu práv jednotlivcov;

6.  domnieva sa, že právny štát je široký pojem, ktorý si vyžaduje, aby činnosti verejných orgánov boli v súlade s právnym rámcom stanoveným v ústavách jednotlivých štátov, ako aj so zákonmi a právnymi predpismi, ktoré vznikajú na ich základe, a nemal by sa zužovať len na oblasť trestného práva; zastáva názor, že hodnotenie systémov trestného súdnictva samotné neopodstatňuje vyvodzovanie všeobecných záverov, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje preto, že žiadne hodnotenie trestného súdnictva by sa nemalo spájať s prípadným novým mechanizmom právneho štátu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.2.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 6 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, József Szájer, Axel Voss
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sylvie Guillaume, Jan Mulder, Jaroslav Paška

• [1]  Prijaté texty, P7 – TA (XXXX)XXXX.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.2.2014
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	34 16 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Roberta Angelilli, Rita Borsellino, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Philip Claeys, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Ioan Enciu, Frank Engel, Monika Flašíková Beňová, Kinga Gál, Kinga Göncz, Sylvie Guillaume, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Monica Luisa Macovei, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Nuno Melo, Louis Michel, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Rui Tavares, Axel Voss, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Anna Maria Corazza Bildt, Monika Hohlmeier, Stanimir Ilchev, Iliana Malinova Iotova, Jean Lambert, Marian-Jean Marinescu, Jan Mulder, Siiri Oviir, Salvador Sedó i Alabart
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Ashworth, Phil Bennion, Françoise Castex, Jürgen Creutzmann, Knut Fleckenstein, Anne E. Jensen, Evelyn Regner, Gabriele Zimmer