SPRÁVA o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách

19.2.2014 - (2013/2126(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Judith Sargentini

Postup : 2013/2126(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0132/2014
Predkladané texty :
A7-0132/2014
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách

(2013/2126(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na deklaráciu z Addis Abeby o rozvoji a riadení zdrojov nerastných surovín Afriky prijatej na prvej konferencii ministrov Africkej únie zodpovedných za rozvoj zdrojov nerastných surovín v októbri 2008,

–   so zreteľom na dokument African Mining Vision (Vízia pre ťažobné odvetvie v Afrike), ktorý prijali predstavitelia štátov a vlád na samite Africkej únie vo februári 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Lusaky prijatého na osobitnom samite medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR) o boji proti nezákonnej ťažbe prírodných zdrojov v oblasti Veľkých jazier z 15. decembra 2010[1],

–   so zreteľom na akčný plán na vykonávanie dokumentu African Mining Vision prijatý na druhej konferencii ministrov Africkej únie zodpovedných za rozvoj zdrojov nerastných surovín, ktorá sa konala v Addis Abebe v decembri 2011,

–   so zreteľom na 10 zásad začleňovania riadenia rizík ľudských zdrojov do zmluvných rokovaní štátu a investorov, navrhovaných osobitným zástupcom generálneho tajomníka na 17. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v máji 2011,

–   so zreteľom na usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom, ktoré poskytujú podrobné odporúčania na pomoc spoločnostiam pri dodržiavaní ľudských práv a predchádzaní konfliktom pri financovaní prostredníctvom postupov zásobovania[2],

–   so zreteľom na normu EITI, medzinárodnú normu týkajúcu sa transparentnosti, ktorou sa zaručuje zverejňovanie príjmov vlád, ktoré pochádzajú z prírodných zdrojov;

–   so zreteľom na vyhlásenie G8 z Lough Erne z júna 2013, na ktorom najvyšší predstavitelia štátov a vlád zdôraznili význam transparentného a zodpovedného riadenia prírodných zdrojov a ich dodávateľského reťazca[3],

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie skupiny G20 uverejnené 6. septembra 2013, v ktorom vedúci predstavitelia vyjadrujú podporu iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0132/2014),

A. keďže pre mnohé rozvojové krajiny ťažba prírodných zdrojov predstavuje podstatný podiel HDP a často aj veľký podiel na devízových príjmoch a zahraničných investíciách;

B.  keďže Afrika má niektoré z najväčších zásob nerastných surovín na svete a keďže výnosy pochádzajúce z ťažby minerálnych zdrojov Afriky by sa mali použiť pri plnení miléniových rozvojových cieľov, odstraňovaní chudoby a dosahovaní rýchleho sociálneho a ekonomického rozvoja a rastu vychádzajúceho zo širokého základu; keďže africké krajiny stále potrebujú rozvíjať a vykonávať súvislé stratégie, aby z ťažby prírodných zdrojov urobili hybnú silu hospodárskeho rozvoja a diverzifikácie svojich hospodárstiev;

C. keďže prírodné zdroje môžu byť dôležitými hnacími silami hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja, ak sa bude s príjmami, ktoré z nich pochádzajú, nakladať správne a maximálne transparentne;

D. keďže spory o ropu, plyn, nerastné suroviny, drevo a iné prírodné zdroje sú druhým zdrojom konfliktov na celom svete; keďže hospodárska súťaž o zdroje, ako je pôda a voda, neustále narastá a je dôvodom existujúcich konfliktov alebo spúšťačom nových; keďže zlé riadenie pôdy a prírodných zdrojov sa spája so zhoršovaním stavu životného prostredia, rastom počtu obyvateľstva a zmenou klímy;

E.  keďže paradoxne krajiny s bohatými prírodnými zdrojmi sú na tom často oveľa horšie ako iné krajiny (jav tzv. prekliatia zdrojov) a riadenie, ťažba, obchodovanie a zdaňovanie nerastných surovín v niektorých prípadoch prispievajú k ozbrojeným konfliktom (tzv. problém konfliktných nerastných surovín);

F.  keďže je pre miestne obyvateľstvo často ťažké využiť výhody ťažobného priemyslu, ktoré sú často prevažované negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi; keďže miestne alebo vnútroštátne orgány môžu rozvíjať výhody ťažobného priemyslu pre miestne obyvateľstvo vďaka lepšej správe a väčšej transparentnosti, čím sa zneutralizujú prípadné negatívne sociálne a environmentálne vplyvy;

G. keďže hodnotenia environmentálneho a sociálneho vplyvu hrajú významnú úlohu pri ochrane práv domorodého obyvateľstva v oblastiach ťažby;

H. keďže podľa odhadov Svetovej banky z roku 2008 až 90 % produkcie nerastných surovín v Konžskej demokratickej republike vytvárajú drobní baníci, ktorí nie sú registrovaní a pracujú v odľahlých a nezabezpečených oblastiach, ktoré sú pod kontrolou ozbrojených skupín;

I.   keďže ťažba v malom rozsahu je vo veľkej miere zdrojom zamestnanosti najmä vo vidieckych oblastiach; keďže je potrebná formalizácia tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu s cieľom podpory miestneho / národného podnikania, zlepšovania životnej úrovne a presadzovania jednotného sociálneho a hospodárskeho rozvoja vidieka; keďže z dôvodu svojej neformálnej povahy je tradičná ťažba a ťažba v malom rozsahu v Afrike ľahkou korisťou pre organizované zločinecké a polovojenské organizácie a je obkolesená mnohými problémami, ako je napríklad detská práca, ktoré sú prekážkou pri naplňovaní jej rozvojového potenciálu;

J.   keďže ťažobný priemysel by mal umožňovať rozvoj technologických a inovatívnych oblastí a prinášať riešenia, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, energetickú účinnosť, ekodizajn, zlepšenie výkonnosti, recykláciu a hospodárstvo s uzavretým cyklom, ktoré musia prinášať úžitok rozvojovým aj rozvinutým krajinám;

K. keďže dokument African Mining Vision (Vízia pre ťažobné odvetvie v Afrike) poskytuje rámec pre koherentnejšie a dôraznejšie začlenenie tohto odvetvia do hospodárstva a spoločnosti kontinentu;

L.  keďže zneužívanie ľudských práv je v ťažobnom priemysle bežné a zahŕňa detskú prácu, sexuálne násilie, miznutie ľudí, porušovanie práva na čisté životné prostredie, stratu pôdy a živobytia bez rokovania a bez primeranej náhrady, nútené vysťahovanie a ničenie rituálne alebo kultúrne významných pamiatok;

M. keďže nútená práca a odmietanie odborov a práva na kolektívne vyjednávanie zostávajú hlavnými problémami; keďže obrovské obavy vzbudzujú aj často mimoriadne chabé alebo chýbajúce zdravotné a bezpečnostné normy, najmä v baniach malého rozsahu, ktoré často fungujú vo veľmi neistých podmienkach;

N. keďže zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv je celosvetovou normou očakávaného správania všetkých podnikov bez ohľadu na to, kde pôsobia, ako sa uvádza v Hlavných zásadách v oblasti podnikových a ľudských práv, ktoré vypracoval osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN John Ruggie na tému ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných podnikov; keďže však došlo len k malej zhode o konkrétnych vplyvoch tejto zodpovednosti a vývoj smerom k jej komplexnému dodržiavaniu je narušený aj nedostatkom účinného monitorovania, podávania správ, overovania a mechanizmu zodpovednosti;

O. keďže šírením kódexov správania, noriem a certifikačných schém s rozličným tematickým rozsahom v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov sa sťažuje alebo znemožňuje posudzovanie, porovnávanie a overovanie; keďže toto šírenie má veľa zdrojov, vrátane nedostatočného záväzku pokračovať v účinnom fungovaní sociálnej zodpovednosti podnikov a povrchných riešení podnikov, ktoré chcú byť vnímané ako sociálne a environmentálne zodpovedné;

P.  keďže s cieľom zvyšovať účinnosť a dosahovať rovnosť v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je najdôležitejší prechod od súčasného systému tzv. à la carte, podľa ktorého si spoločnosti vyberajú kódexy a normy podľa svojich preferencií, k spoločným normám platným pre celý priemysel;

Q. keďže tzv. greenwashing – podsúvanie obrazu zdanlivo pozitívneho environmentálneho opatrenia s cieľom oklamať verejnosť a odpútať pozornosť od praktík, ktoré škodia životnému prostrediu, – zavádza spotrebiteľov, obyvateľstvo a regulačné orgány, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti, a narušuje dodržiavanie zodpovedného obchodného správania, a preto je nutné proti nemu bojovať; keďže vo všeobecnosti spoločnosti využívajúce sociálnu zodpovednosť podnikov ako marketingový nástroj musia zaručiť, že akékoľvek ich tvrdenia sú pravdivé;

R.  keďže vykonávanie iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) má zvýšiť transparentnosť v riadení príjmov s cieľom obmedziť možnosť korupcie a umožniť spravodlivú deľbu výnosov;

S.  keďže napriek tomu, že mnohé africké krajiny v posledných dvoch desaťročiach uskutočnili hospodársku, obchodnú a investičnú liberalizáciu, nedosiahli dostatočnú hospodársku diverzifikáciu a majú v priemere menej diverzifikované hospodárstva, ktoré sa napríklad viac sústreďujú na nerastné suroviny s nízkou pridanou hodnotou a na poľnohospodársky vývoz, pričom oba prípady sú mimoriadne citlivé na vonkajšie cenové šoky; keďže v súčasnosti by sa malo všetko úsilie sústrediť na väčšiu hospodársku diverzifikáciu, čo znamená zníženie závislosti od ťažobného priemyslu alebo od poľnohospodárskeho vývozu;

T.  keďže v deklarácii z Addis Abeby o rozvoji a riadení zdrojov nerastných surovín Afriky sa africké krajiny naliehavo vyzývajú k tomu, aby zabezpečili, že dohody o hospodárskom partnerstve a celkové rokovania WTO nebudú obmedzovať národnú politiku rozvoja a že liberalizácia obchodu, ktorá môže zdôrazniť komoditnú závislosť afrických krajín s nízkymi príjmami, nespôsobí tzv. efekt uzamykania;

U. keďže od čias reforiem v oblasti ťažby z 80. rokov minulého storočia, ktoré prebiehali pod vedením Svetovej banky, Latinská Amerika vykonáva nový posun smerom k posilneniu úlohy štátnych inštitúcií so zameraním na vnútroštátne priority a ciele v oblasti hospodárskeho rozvoja;

V. keďže sa vo veľkej miere využívajú vývozné dane, ktorých využívanie sa však v mnohých regionálnych obchodných dohodách a v dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP), ktoré podporuje EÚ, zakazuje;

W. keďže niektoré krajiny AKT sa obávajú, že obmedzenia DHP o vývozných daniach môžu sťažiť možnosť posunúť sa vyššie v hodnotovom rebríčku;

X. keďže korupcia a netransparentné zmluvy sú v ťažobnom priemysle veľmi rozšírené;

Y. keďže globálna povaha moderných dodávateľských reťazcov znamená, že prírodné zdroje, ktoré stáli za zrodom niektorých z najbrutálnejších konfliktov sveta, sa nakupujú po celom svete a obchoduje sa s nimi aj zo strany spoločností, ktoré majú prevádzky v EÚ;

Z.  keďže dobrovoľné snahy spoločností predchádzať získavaniu konfliktných nerastných surovín neboli vždy účinné ani napriek tomu, že boli vítané;

AA. keďže podľa oddielu 1502 amerického zákona Dodda Franka z roku 2010 sa od spoločností kótovaných Komisiou pre cenné papiere a burzu (SEC) vrátane európskych firiem požaduje, aby náležite dohliadali na zisťovanie toho, či ich produkty obsahujú nerastné suroviny, ktorými sa financujú ozbrojené skupiny v Konžskej demokratickej republike; keďže v rámci sprievodného rozhodnutia komisia SEC odkazuje na usmernenie OECD ako na dôveryhodnú normu náležitého dohľadu pre spoločnosti uplatňujúce zákon;

AB. keďže snahy ukončiť konflikt predchádzaním toku príjmov z tradičnej ťažby ozbrojeným skupinám boli v prípade diamantov relatívne úspešné, sú však potrebné väčšie snahy s cieľom vybudovať okrem medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR) aj ďalší pevný právny a inštitucionálny rámec pre tradičnú ťažbu;

Ťažobný priemysel a trvalo udržateľný rozvoj

1.  so znepokojením poznamenáva, že neudržateľný ťažobný priemysel môže mať obrovský negatívny environmentálny a sociálny vplyv, najmä v Afrike;

2.  zdôrazňuje, že rozmach svetových cien komodít podporovaný dopytom z rozvíjajúcich sa hospodárstiev poskytuje pre rozvojové krajiny bohaté na zdroje, najmä v Afrike, veľkú príležitosť zvyšovať príjmy a nasmerovať ich do rozvoja v záujme svojich národov; podporuje vnútroštátne politiky zamerané na tento cieľ; zdôrazňuje, že legislatívne a regulačné reformy sú často mimoriadne dôležité a poukazuje na to, že potrebný politický priestor by sa nemal obmedzovať obchodnými a investičnými dohodami;

3.  zdôrazňuje, že okrem vytvárania vládneho príjmu, ktorý je možné využiť na rozvoj, by mal ťažobný priemysel prispievať k rozvoju aj prostredníctvom prepojenia na miestne hospodárstvo, napríklad prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy miestneho obyvateľstva, nákupu miestnych tovarov a služieb, miestneho spracovania vyťaženého materiálu a účasti na snahách rozvíjať miestne priemysly, ktoré využívajú spracovaný alebo nespracovaný materiál ako vstupný materiál, alebo môžu využívať výhody z prítomnosti ťažobných spoločností inými spôsobmi; naliehavo vyzýva členské štáty Africkej únie, aby systematicky vykonávali dokument African Mining Vision; je presvedčený, že týmto spôsobom je možné značne urýchliť pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať trvalo udržateľné rozvojové zásady založené na environmentálne a sociálne zodpovednej ťažbe;

4.  vyzýva rozvojové krajiny, aby posilnili regionálnu spoluprácu, rozvíjali a prijímali spoločné environmentálne, sociálne, zdravotné a bezpečnostné štandardy a normy v ťažobnom priemysle vrátane ťažby v malom rozsahu;

5.  zdôrazňuje, že je potrebný regionálny a medzinárodný prístup k obmedzovaniu nezákonnej ťažby prírodných zdrojov; podporuje rozvojové krajiny, aby prijímali kroky na formalizovanie tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu s cieľom zlepšovať životnú úroveň, zabezpečovať životné minimum a začleňovať tradičnú ťažbu a ťažbu v malom rozsahu do vidieckeho a národného hospodárstva a zároveň poskytovať dostupnú finančnú a technickú podporu na tento účel a zabezpečovať právny režim, ktorý poskytuje držiteľom práv na tradičnú ťažbu a ťažbu v malom rozsahu dostatočnú pôdu a bezpečné vlastníctvo; vyzýva EÚ, aby pomohla rozvojovým krajinám zvyšovať kapacitu na miestnej úrovni s cieľom viesť záznamy a certifikačné schémy pred zavádzaním zákazov o preprave nevyhovujúcich nerastných surovín;

6.  zdôrazňuje úsilie Únie o podporu ďalšieho inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít v rámci hostiteľských vlád, aby sa zaviedol nevyhnutný inštitucionálny a právny rámec na riadenie a zadeľovanie príjmov z ťažobného priemyslu transparentným a účinným spôsobom; zdôrazňuje tiež partnerstvá vytvorené medzi Úniou a Africkou bankou pre rozvoj; vyzýva najmä EÚ, aby sa prednostne sústredila na rozvoj právnych predpisov a daňovej politiky, aby sa maximalizovali výhody rozvoja ťažobného priemyslu na miestnej a národnej úrovni, čo vyústi do tvorby miestnej zamestnanosti, životného minima pre zamestnancov a ich rodín a zvýšeného prepojenia medzi malými a strednými podnikmi a dodávateľským reťazcom spojeným s rozvojom ťažobného priemyslu;

7.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadou vlastníctva by sa mali miestne komunity zúčastňovať na plánovaní a vypracovaní projektov rozvoja prírodných zdrojov, ktoré by sa mohli hodnotiť z hľadiska miestnych dodávateľských reťazcov a zamestnanosti miestnej komunity;

8.  považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci rozvoja ťažobného priemyslu uznali a zabezpečili tradičné práva a kultúry pôvodných obyvateľov a aby sa zabezpečila ich prednostná a informovaná účasť;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa obetiam porušovaní sociálnych alebo environmentálnych právnych predpisov zo strany nadnárodných spoločností zabezpečil účinný prístup k spravodlivosti;

10. zdôrazňuje, že v situácii, keď vnútroštátna regulácia v rozvojových krajinách často nepostačuje na ochranu ľudských práv pred porušovaním zo strany podnikov, rámec OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať ponúka komplexný a užitočný súbor zásad v oblasti dodržiavania a ochrany ľudských práv zo strany spoločností;

11. žiada účinnejšie vykonávanie Africkej charty ľudských práv, ktorá obsahuje ustanovenia o nakladaní s bohatstvom a prírodnými zdrojmi a zásady primeranej náhrady;

12. vyzýva rozvojové krajiny, aby ratifikovali dohovory o ľudských právach a nástroje, ktoré sú dôležité pre sektor ťažby nerastných surovín, a vykonávali ich, a to okrem iného splnomocnením verejných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby monitorovali presadzovanie noriem v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o ťažbu, a vyvinutím nástrojov a metodík na začlenenie otázok týkajúcich sa zdravia a ľudských práv do postupov posudzovania vplyvu;

13. so znepokojením poznamenáva, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva Johna Ruggieho k približne dvom tretinám porušovaní ľudských práv zo strany podnikov dochádza v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle; zdôrazňuje, že členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo majú podľa medzinárodných a európskych právnych predpisov v oblasti ľudských práv povinnosť zabezpečiť, aby spoločnosti s prevádzkami v rámci ich jurisdikcií pri svojich obchodných činnostiach priamo či nepriamo nezapríčinili porušovanie ľudských práv, ani k nemu neprispievali;

14. vyjadruje znepokojenie nad pracovnými podmienkami pri ťažbe v malom rozsahu, v rámci ktorej je mnoho pracovných miest neistých a nevyhovujúcich medzinárodným a národným pracovným normám, a kde sa miera nehôd odhaduje na šesťnásobok až sedemnásobok miery vo väčších podnikoch; žiada vlády rozvojových krajín a ťažobné spoločnosti, aby zavádzali základné pracovné normy, ako sa ustanovuje v dohovoroch MOP s cieľom zabezpečiť primeranú a bezpečnú prácu pre všetkých pracovníkov v ťažobnom priemysle, vrátane Dohovoru o bezpečnosti a zdraví v baniach;

15. vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili pomoc pri boji proti detskej práci v ťažobnom priemysle a podporili záväzky MOP poskytnúť možnosti vzdelávania a alternatívne vyhliadky na vytváranie príjmov s cieľom vylúčiť deti z ťažobných činností;

16. víta skutočnosť, že medzinárodné finančné inštitúcie vypracovali metódy s cieľom zabezpečiť, aby investori do nerastných surovín uskutočňovali posudzovanie vplyvov na životné prostredie a sociálne posudzovanie vplyvov; poznamenáva však, že vzhľadom na finančné obmedzenia a obmedzenia v oblasti ľudských zdrojov, budovanie kapacít v rozvojových krajinách na presadzovanie týchto požiadaviek naďalej predstavuje problém; preto vyzýva EÚ, aby posilnila technickú pomoc, a tak umožnila rozvojovým krajinám zriaďovať postup systematického posudzovania zdravotných, sociálnych a environmentálnych rizík s ustanoveniami účinného zapojenia verejnosti;

17. zdôrazňuje úlohu skupiny Svetovej banky pri rozvoji zodpovedných obchodných praktík; pripomína, že je potrebné zlepšiť spôsob výmeny a uplatňovania poznatkov o budovaní inštitúcií zaujímajúcich sa o väčšiu integritu a poskytovanie informácií a nástrojov politiky priamo občanom, aby boli ich vlády efektívnejšie a aby sa im do väčšej miery zodpovedali;

18. vyzýva orgány, aby zaviedli zákaz geologického prieskumu a ťažby nerastných surovín v národných parkoch a v lokalitách svetového dedičstva a spoločnosti, aby sa zaviazali, že sa nebudú podieľať na takýchto prieskumoch a ťažbách;

19. je presvedčený, že ťažobný priemysel by mohol a mal by významne prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom transferu technológií a zodpovedného investovania; zdôrazňuje najmä, že ťažobné spoločnosti veľkého rozsahu môžu potenciálne poskytnúť odborné znalosti o tom, ako zmierniť emisie v malých a stredných podnikov ťažobného priemyslu; pripomína svoju výzvu EÚ s cieľom dosahovať dohody o financovaní zmeny klímy, transfere technológií a budovaní kapacít a zvyšovať pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní emisií CO2;

20. zdôrazňuje, že sú potrebné prísne európske právne predpisy o zverejňovaní nefinančných informácií niektorými veľkými spoločnosťami vrátane povinnosti spoločností uskutočňovať hĺbkovú analýzu založenú na rizikách pri zohľadňovaní celého dodávateľského reťazca;

Úloha súkromného sektora

21. žiada o účinné vykonávanie Deklarácie MOP o základných princípoch a právach pri práci, usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti, iniciatívy OSN Global Compact a Hlavných zásad OSN v oblasti podnikových a ľudských práv prostredníctvom spoločných mechanizmov v rámci celého priemyslu;

22. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili, že ak budú úradníci EÚ pre oblasť obchodu súčasťou delegácií EÚ, budú pravidelne školení o otázkach sociálnej zodpovednosti podnikov;

23. vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala zodpovedné správanie sa podnikov medzi spoločnosťami EÚ, ktoré pôsobia v zahraničí, a aby pritom zabezpečila prísne dodržiavanie všetkých právnych záväzkov, najmä medzinárodných noriem a pravidiel v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia;

24. zdôrazňuje, že tematický rozsah rozličných vykonávacích schém sociálnej zodpovednosti podnikov je často selektívny, čo platí aj pre sociálne a environmentálne otázky; domnieva sa, že takýto roztrieštený prístup môže poškodzovať posudzovanie celkovej trvalo udržateľnej výkonnosti spoločnosti; domnieva sa, že hoci sa v týchto všeobecných rámcoch vypracovalo spoločné porozumenie a jazyk zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, mali by takisto predstavovať základ pre spoločné medzinárodne normy platné pre celý priemysel, pokiaľ ide o to, čo predstavuje zodpovedné obchodné praktiky;

25. takisto zdôrazňuje, že iniciatívy sociálnej zodpovednosti podnikov by sa nemali považovať za náhradu zodpovednosti vlády voči svojim občanom pri zabezpečovaní základnej infraštruktúry a iných verejných statkov, ale miesto toho by ju mali dopĺňať;

Medzinárodný obchod a investičné režimy

26. vyzýva EÚ, aby využila svoje obchodné a investičné vzťahy s kľúčovými partnerskými krajinami (napr. USA, Čínou, Japonskom, Brazíliou a Indiou) na podporenie dialógu o sociálnej zodpovednosti podnikov; naliehavo vyzýva aj EÚ, aby uskutočnila posúdenia vplyvu o trvalej udržateľnosti, pokiaľ ide o navrhované obchodné dohody pred vstupom do fázy rokovaní; vyzýva k tomu, aby sa v investičných zmluvách podporili pozitívne postupy a podávanie správ o sociálnej zodpovednosti podnikov;

27. poznamenáva, že súčasný medzinárodný obchodný a investičný režim obmedzuje schopnosť rozvojových krajín využiť úplnú škálu nástrojov, ktoré v minulosti využívali teraz už rozvinuté krajiny v rámci svojich stratégií industrializácie; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali dodržiavať potrebu rozvojových krajín diverzifikovať svoje hospodárstvo a modernizovať technológie;

28. uznáva význam priamych zahraničných investícií pre priemyselný rast a zároveň poznamenáva, že nadmerne štedré podmienky pre priame zahraničné investície v ťažobnom priemysle poskytované rozvojovými krajinami v 80. a 90. rokoch minulého storočia spolu s nesprávnym hospodárením v krajinách, korupciou, nedostatkom zodpovednosti a slabými právnymi predpismi im zabránili získať spravodlivý podiel na ziskoch z ťažby svojich prírodných zdrojov, ktoré tieto krajiny nutne potrebujú pre sociálny a hospodársky rozvoj;

29. súhlasí s obavami osobitného zástupu OSN pre podnikové a ľudské práva, že súčasnými metódami ochrany práv investorov v zmluvách a medzinárodných dohodách sa obmedzuje schopnosť štátov chrániť ľudské práva; zdôrazňuje, že je potrebné vyrovnať práva investorov povinnosťami z hľadiska trvalo udržateľného ľudského rozvoja;

30. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli 10 zásad osobitného zástupcu OSN pre podnikové a ľudské práva, ktorých cieľom je začleniť riadenie rizík v oblasti ľudských práv do zmluvných rokovaní medzi štátom a investorom, aby sa zabezpečilo, že doložky o stabilizácii nenarušia ochranu a dodržiavanie ľudských práv; vyzýva EÚ, aby podporila budovanie kapacít v rozvojových krajinách slúžiacich na rokovania o ľudských právach a doložkách o udržateľnom rozvoji v investičných dohodách a ich vykonávanie;

31. zdôrazňuje, že požiadavky na výkonnosť, ktorých cieľom je napríklad zvyšovať prepojenia medzi zahraničnými investormi a miestnymi výrobcami, sú hlavným znakom priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že investičné dohody by mali umožniť využívať miestny obsah a požiadavky na transfer technológií s cieľom podporiť zahraničné firmy k tomu, aby vytvárali vzostupné a zostupné prepojenia a prispievali k hospodárskemu rozvoju hostiteľskej krajiny;

32. nabáda africké krajiny, aby pokročili vo svojom úsilí o regionálnu integráciu s cieľom odstrániť niektoré prekážky industrializácie založenej na nerastných surovinách, ktoré existujú v rámci Afriky;

33. zdôrazňuje, že vývozné dane sú v rámci režimu WTO povolené a môžu byť súčasťou politických stratégií, ktorých cieľom je rozvíjať domáce výrobné alebo spracovateľské priemysly;

Využívanie príjmov

34. naliehavo vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám pomáhala pri rokovaniach o investičných dohodách, ktorými sa zabezpečia udržateľné sociálne výhody a zlepšené sociálne a ekonomické podmienky; zdôrazňuje, že nátlakom na vlády rozvojových krajín minimalizovať dane a odmeny ťažobné spoločnosti účinne oslabujú fiškálnu schopnosť štátu, zatiaľ čo naopak colnou eskaláciou uplatňovanou EÚ na hotové výrobky sa rozvojovým krajinám produkujúcim suroviny sťažuje spracovanie a produkcia výrobkov s pridanou hodnotou pre vývoz;

35. zdôrazňuje, že je potrebné rokovať a vykonávať daňové zmluvy s rozvojovými krajinami s cieľom zabezpečiť, aby nadnárodné podniky platili spravodlivý podiel na daniach; vyzýva EÚ, aby zo širšieho hľadiska viac podporovala pomoc rozvojovým krajinám s daňovými reformami a posilňovaním daňových správ, aby sa umožnilo primerané zachytávanie, riadenie a rozdeľovanie príjmov z nerastných surovín a aby sa zaviedli dohody o voľnom obchode, prostredníctvom ktorých sa odstráni colná eskalácia na vybraných hotových výrobkoch, ktorou by sa mohlo narušiť spracovanie a produkcia výrobkov z nerastných surovín s pridanou hodnotou, čo by poškodilo stratégiu hospodárskej diverzifikácie rozvojových krajín;

36. zdôrazňuje, že nezákonné kapitálové toky z Afriky sú spojené s utajovaním zmlúv o ťažbe a daňovými režimami; preto sa domnieva, že boj proti daňovým únikom a daňovým rajom by mal aj naďalej zostať hlavnou prioritou;

37. vyjadruje znepokojenie nad spôsobom, ako sa udeľujú koncesie ťažobným spoločnostiam a nad problémami, ktoré to môže spôsobiť, vrátane vyvlastnenia, pozbavenia ľudí živobytia a problémov týkajúcich sa práv používateľa a pozemkových práv; naliehavo vyzýva orgány, aby vymedzili oblasti, kde sa nemôžu udeľovať povolenia, v častiach, ktoré by podľa zákona mali byť ekologicky chránené, alebo v ktorých je vysoká koncentrácia tradičných baníkov, a aby ich vymedzili ešte pred udeľovaním povolení, aby sa predchádzalo zbytočným nepokojom a problémom s miestnymi komunitami a ťažobnými spoločnosťami; zároveň vyzýva orgány, aby pred udelením koncesií vytvorili kapacitu na organizovanie konzultácií s miestnymi komunitami, monitorovanie príslušnej lokality a posudzovanie vplyvu ťažby; vyzýva orgány, aby zabezpečili formalizované a náležité uznávanie povolení na tradičnú ťažbu zo strany štátov, a to aj v prípadoch, keď štáty prechádzajú k priemyselnej ťažbe;

38. víta nedávnu revíziu smerníc o transparentnosti a účtovníctve, na základe ktorej je v rámci priemyselných odvetví ťažby nerastných surovín a dreva povinné podávať vládam správy o platbách; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto smernice urýchlene vykonali; žiada, aby boli zozbierané údaje o príjmoch dostupné v čo najotvorenejšom a najprístupnejšom formáte;

39. vyzýva orgány, aby zabezpečili, že sa licencie na ťažbu a iné výkazy predávajú a poskytujú v otvorených a transparentných ponukových procesoch; vyzýva orgány, aby zverejňovali zmluvy vrátane príloh, máp a všetkých finančných podrobností ako prostriedok na predchádzanie korupcie; vyzýva orgány a príslušné spoločnosti na vypracovanie úplného zoznamu akcionárov všetkých ťažobných spoločností, najmä v prípade nových dohôd, ako aj úplný zoznam tých, ktorí systematicky profitujú z týchto dohôd, ako prostriedok na predchádzanie korupcii; vyzýva orgány a spoločnosti, aby zabezpečili zverejňovanie všetkých platieb vláde všeobecne dostupným spôsobom; vyzýva EÚ, aby od ťažobných spoločností kótovaných v Európe požadovala zverejňovanie všetkých uzavretých zmlúv;

40. vyzýva orgány, aby preskúmali závažné obvinenia z korupcie v ťažobnom priemysle a aby v prípade potreby trestne stíhali, zmrazovali finančné prostriedky a odmietali umožňovať realizáciu transakcií; žiada, aby sa do posúdenia korupčných rizík začlenila analýza procesu konfiškácie aktív a opätovný predaj skonfiškovaných aktív, zapojenie jednotlivcov alebo spoločností ako sprostredkovateľov do prospechárskeho prideľovania koncesií (najmä ak sa o týchto sprostredkovateľoch vie, že majú vzťahy s riadiacimi orgánmi), predaj aktív pod cenu a predaj aktív bez verejnej súťaže (najmä ak majú aktíva kľúčový hospodársky význam alebo ak je verejná súťaž za iných podmienok bežná); žiada orgány, aby zabezpečili, že koncoví nákupcovia týchto aktív sú plne zodpovední za sprostredkovateľov, s ktorými uzatvorili partnerstvo;

Prerušenie prepojenia medzi ozbrojenými konfliktami a ťažbou minerálov

41. so znepokojením poznamenáva, že ťažba prírodných zdrojov s vysokou hodnotou vrátane ropy, plynu, nerastných surovín a dreva je hlavným zdrojom konfliktov vo svete; je presvedčený, že na to, aby boli stratégie predchádzania konfliktom úspešné, musia riešiť: slabé zapojenie komunít do procesu rozvoja ťažobného priemyslu; neprimerané delenie výhod; negatívne hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy; zlé riadenie finančných prostriedkov; korupciu; úlohu armád a rebelských hnutí; neprimerané inštitucionálne a právne rámce riadenia rozvoja ťažobného priemyslu; a nedostatočnú pozornosť problematike prírodných zdrojov v mierových dohodách;

42. súhlasí so znením dokumentu African Mining Vision (Vízia pre ťažobné odvetvie v Afrike), podľa ktorého je environmentálne a sociálne zodpovedný, transparentný a inkluzívny ťažobný priemysel, ktorý poskytuje komunitám trvalé výhody, nevyhnutný na riešenie nepriaznivých vplyvov ťažobného priemyslu a na zabránenie konfliktom spôsobeným ťažbou nerastných surovín; v tejto súvislosti žiada, aby boli na všetkých úrovniach zavedené postupy transparentného a participatívneho riadenia s cieľom posúdiť environmentálne a sociálne vplyvy ťažby;

43. zdôrazňuje, že konfliktné nerastné suroviny predstavujú hlavný problém z hľadiska ľudských práv; zdôrazňuje, že dobré riadenie vrátane dobrých environmentálnych postupov riadenia a kontrola a dodržiavanie sociálnych noriem sú nevyhnutné pre boj proti problému konfliktných nerastných surovín;

44. zdôrazňuje, že väčšina medzinárodne zavedených iniciatív v oblasti boja proti konfliktným nerastným surovinám má za cieľ podporovať zodpovedné správanie priemyslov, ktoré nerastné suroviny nakupujú, a to prostredníctvom systémov certifikácie hút; vyzýva k začleneniu príslušných aspektov ľudských práv do všetkých programov certifikácie v súlade s medzinárodnými normami, ako sú normy stanovené v rámci usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúcich sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom;

45. zdôrazňuje, že na to, aby boli súčasné obchodné iniciatívy o konfliktných nerastných surovinách účinné pri prerušovaní prepojenia medzi ozbrojenými konfliktami a ťažbou nerastných surovín, a aby sa zabezpečil ich súlad s medzinárodnými normami stanovenými OECD, mali by sa zaviesť európske právne predpisy na regulovanie týchto iniciatív a spoločností s prevádzkami v EÚ, ktoré využívajú prírodné zdroje a obchodujú s nimi; preto vyzýva k tomu, aby Komisia predložila záväzné právne predpisy v oblasti konfliktných nerastných surovín;

46. zdôrazňuje, že s cieľom doplniť revíziu smerníc EÚ o transparentnosti a účtovníctve o zverejňovaní finančných a nefinančných informácií o veľkých spoločnostiach, ako aj ustanovenia zákona Dodda Franka o konfliktných nerastných surovinách, je potrebné nariadenie EÚ, ktorým sa bude od spoločností využívajúcich nerastné suroviny a iné prírodné zdroje, pochádzajúce z oblastí ovplyvnených konfliktami a s vysokým rizikom, a obchodujúcich s nimi vyžadovať vykonanie hĺbkovej analýzy v súlade s usmerneniami OECD vyplývajúcimi z hĺbkovej analýzy a týkajúcimi sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom; je presvedčený, že takéto právne predpisy by predovšetkým mali:

a.  zaviesť zákonne záväznú povinnosť pre všetky ťažobné spoločnosti s prevádzkami v EÚ, ktoré využívajú prírodné zdroje pochádzajúce z oblastí ovplyvnených konfliktami a s vysokým rizikom a obchodujú s nimi, a pre všetky ťažobné spoločnosti, ktoré pôsobia ako hlavní hráči na európskom trhu, aby zaviedli hĺbkovú analýzu dodávateľského reťazca s cieľom identifikovať a zmierňovať riziko financovania konfliktov a zneužívania ľudských práv;

b.  vychádzať z príslušných medzinárodných nástrojov vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ďalej vypracovanej v medzinárodných zmluvách a normách o ľudských právach (ako napríklad Hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv a rámec s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať), hlavných zmlúv Medzinárodnej organizácie práce (MOP), medzinárodného humanitárneho a trestného zákona a usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom.

c.  vzťahovať sa bez výnimky na všetky segmenty dodávateľského reťazca a všetky prírodné zdroje pochádzajúce z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom;

d.  vychádzať z prístupu založenom na riziku, prostredníctvom ktorého sa bude od spoločností vyžadovať posúdenie súčasných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov v dôsledku ich operácií a zmiernenie identifikovaných rizík;

e.  začleniť povinnosť pravidelných nezávislých auditov a verejného zverejnenia hĺbkovej analýzy spoločnosti;

f.  vymedziť požiadavky pre posúdenie rizík spoločnosti a rámec riadenia;

g.  zaviesť mechanizmy sankcií v prípade nesúladu so záväzkami hĺbkovej analýzy dodávateľského reťazca založenej na rizikách;

h.  byť porovnateľné so záväzkami zákona Dodda Franka, aby pri plnení záväzkov EÚ v oblasti zodpovedného využívania zdrojov spoločnosti automaticky plnili aj záväzky podľa právnych predpisov USA;

47. zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ v oblasti hĺbkovej analýzy by mali byť súčasťou širšieho a doplnkového prístupu, prostredníctvom ktorého sa riešia hlavné príčiny konfliktov a nestability, a mali by ich dopĺňať programy rozvojovej pomoci, ktoré by sa mali zamerať na problematiku riadenia a reformy bezpečnostného sektora; ich cieľom by malo byť budovanie kapacity miestnych orgánov a miestnych komunít na udržateľné riadenie svojich prírodných zdrojov v prospech miestneho obyvateľstva;

48. vyzýva EÚ, aby podporila budovanie kapacít v rozvojových krajinách bohatých na minerály a aby zavádzala programy bezkonfliktného využívania zdrojov;

49. naliehavo vyzýva rozvojové krajiny, aby posilnili vnútroštátne zákony o hĺbkovej analýze a začlenili hĺbkovú analýzu OECD ako požiadavku do národného zákonníka o ťažobnom priemysle;

50. naliehavo vyzýva ESVČ, aby podporila dialóg s kľúčovými partnerskými krajinami (ako sú napr. Čína, Japonsko, Brazília, India a Južná Afrika) o dôležitosti obchodných politík, ktoré vo všeobecnosti dodržiavajú zásadu „povinnosti chrániť“ a najmä hlavné zásady OSN a rámec OECD;

51. vyzýva členské štáty, aby poskytli európskym spoločnostiam usmernenie o stratégiách na zmierňovanie rizík pri pôsobení v oblastiach postihnutých konfliktom a s vysokým rizikom, s cieľom pomôcť týmto spoločnostiam pokračovať vo svojej prevádzke v takýchto oblastiach, keď je to aj v záujme miestneho obyvateľstva;

52. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]  http://www.oecd.org/corporate/mne/47143500.pdf.
  • [2]  http://www.oecd.org/daf/inv/mne/GuidanceEdition2.pdf.
  • [3]  https://www.gov.uk/government/publications/g8-lough-erne-declaration/g8-lough-erne-declaration-html-version.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Krajiny s dlhou históriou v oblasti dovozu nerastných surovín, ako sú Spojené štáty, Japonsko a európske krajiny, sú svedkami rastúcej hospodárskej súťaže o prístup a zabezpečenie dodávok strategických zdrojov nerastných surovín. Pre rozvojové krajiny táto situácia ponúka príležitosť využiť svoje prírodné zdroje.

Zatiaľ čo nevídaný dopyt sveta po nerastných surovinách a iných prírodných zdrojoch predstavuje jedinečnú šancu umožniť ťažobnému priemyslu prispievať k udržateľnému rozvoju, predstavuje aj veľké výzvy pre rozvojové krajiny. Ťažba prírodných zdrojov s vysokou hodnotou vrátane ropy, plynu, nerastných surovín a dreva je hlavným zdrojom konfliktov vo svete, najmä v kontexte neustále rastúcej hospodárskej súťaže o znižujúce sa množstvo obnoviteľných zdrojov, ako je pôda a voda. Situácia sa ďalej zhoršuje v dôsledku zhoršovania stavu životného prostredia, rastu počtu obyvateľstva a zmeny klímy. Zlé riadenie pôdy a prírodných zdrojov prispieva k novým konfliktom a predstavuje prekážku pre mierové riešenie existujúcich konfliktov.

Spravodajkyňa je vo všeobecnosti presvedčená, že s cieľom zabezpečiť, aby sa ťažobný priemysel stal úspešným faktorom rozvojového procesu rozvojových krajín, je nevyhnutná stratégia, ktorá okrem iného rieši tieto oblasti: ako riešiť hlavné príčiny konfliktných nerastných surovín; ako najlepšie riadiť environmentálne a sociálne vplyvy a vplyvy ľudských práv na ťažobný priemysel, ako lepšie podporovať a začleňovať tradičné ťažby a ťažby v malom rozsahu. K ďalším kľúčovým oblastiam patrí: povaha a stav iniciatív na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov; otázka zachytávania, riadenia a spoločného využívania zdrojov nerastných surovín; optimalizácia prepojení založených na nerastných surovinách a dôsledky medzinárodného obchodu a investičných pravidiel na industrializáciu založenú na nerastných surovinách.

Ťažobný priemysel a trvalo udržateľný rozvoj

Zatiaľ čo v krajinách EÚ rastie produktivita zdrojov, rozvojové krajiny zápasia s tým, ako vyriešiť environmentálne vplyvy intenzívnejšej ťažby, a tak presunúť environmentálne bremeno využívania zdrojov na nich. V tejto súvislosti môže byť ťažobný priemysel v neprospech dosahovania miléniových rozvojových cieľov. V praxi mnohé environmentálne problémy spojené s ťažobným priemyslom vychádzajú z kontaminácie pôdy a vody a súpereniu o ne, čo môže narušiť živobytie poľnohospodárskych a/alebo rybárskych komunít. Ťažba takisto môže vyvolať odlesnenie, eróziu a degradáciu pôdy, znečistenie vzduchu a narušenie ekosystému a zároveň najviac prispievať ku globálnemu otepľovaniu.

Ťažobné operácie môžu vytvoriť aj nepriaznivý sociálny vplyv, ktorý môže viesť k napätiu a konfliktom v oblastiach ťažby. Presídľovanie a nútené vysťahovanie a premiestnenie sú bežnými znakmi ťažobných operácií. Ťažobné činnosti bojujú o priestor s inými spôsobmi využitia pôdy, ako je napríklad poľnohospodárstvo, a preto môžu narušiť živobytie miestnych komunít atď.

Keďže nadnárodné korporácie sú najväčšími subjektmi v rozvojových krajinách, spravodajkyňa je presvedčená, že ich domovské krajiny a ich akcionári by mali prevziať sociálnu zodpovednosť, najmä vtedy, keď majú prevádzky v krajinách so slabšími systémami riadenia a v prípade, že im chýbajú vyjednávacie schopnosti. Je však rovnako dôležité, aby rozvojové krajiny vykonávali reformy s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú ťažbu, keďže environmentálne, hospodárske, sociálne a pracovné práva si neodmysliteľne vyžadujú zavedenie procesov, inštitúcií a systémov demokratického riadenia.

Úloha súkromného sektora

V súčasnosti existuje mnoho rozličných medzinárodných iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, od vládnych cez medzivládne organizácie, od súkromného sektora po organizácie občianskej spoločnosti. Tento koncept však nebol doteraz jasne vymedzený, a preto existuje priestor na rozličný výklad a ciele. Okrem toho, hoci teraz existujú stovky iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, len pár z nich vo veľkej miere využíva medzinárodný rámec, ktorý sa vzťahuje na všetky tri rozmery (sociálny, environmentálny, hospodársky) trvalo udržateľného rozvoja v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Sú však sotva porovnateľné. Takýto roztrieštený prístup, ktorý rieši selektívne hľadiská etického správania sa podnikov, prispieva k všeobecnému nedostatku transparentnosti nad celkovou udržateľnou výkonnosťou podniku.

Okrem toho, hoci niektoré iniciatívy predstavujú veľký krok v oblasti riešenia korupcie v ťažobnom priemysle, ako je iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), či v oblasti začlenenia etických obchodných postupov, ako je Medzinárodná rada pre baníctvo a kovy (ICMM), neviedli k veľkému zlepšeniu, keďže nie sú zavedené mechanizmy presadzovania ani proces na reagovanie v prípade porušenia noriem.

Spravodajkyňa preto zastáva názor, že súčasné rozširovanie dobrovoľných prístupov a noriem na rozličných úrovniach (národnej, medzinárodnej, všeobecnej, špecifickej pre odvetvie) nevyhnutne vedie k nedostatočne účinným mechanizmom účtovníctva, monitorovania a transparentnosti pre spotrebiteľov, investorov a tvorcov politiky. V tejto súvislosti sa musí posilniť sociálna zodpovednosť podnikov dvoma hlavnými spôsobmi.

Spravodajkyňa predovšetkým považuje za nevyhnutné prejsť z dobrovoľného prístupu a požaduje účinné vykonávanie štyroch ústredných medzivládnych iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré na medzinárodnej úrovni využívajú vysokú úroveň explicitnej politickej podpory zo strany vlád. Sú to tieto oblasti: Deklarácia MOP o základných princípoch a právach pri práci, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, iniciatíva OSN Global Compact a Hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv. Doteraz predstavovali dobrovoľné prístupy, ktoré napomáhali pri rozvoji konsenzu a spoločného jazyka v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Nakoniec sa však ukázali byť neefektívne, keďže vzhľadom na nedostatočnú vykonateľnosť významne neprispievali k dosahovaniu globálnych sociálnych a environmentálnych cieľov.

Medzinárodný obchod a investičné režimy

Z historického hľadiska priestor a flexibilitu medzinárodných pravidiel o uplatňovaní ciel, dotáciách, vývozných obmedzeniach, požiadavkách zahraničných firiem na výkonnosť a duševnom vlastníctve využívali krajiny, ktoré vykonávali národné politiky rozvoja priemyslu. Prostredníctvom súčasného medzinárodného obchodu a investičného režimu sa však zdôraznili problémy rozvojových krajín pri presadzovaní ich národných záujmov a cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Od konca 80. rokov minulého storočia sa malo zavedením ďalekosiahlej hospodárskej, obchodnej a investičnej liberalizácie, pôvodne podporenej podmienkami nastolenými Svetovou bankou a MMF, presadzovať oživenie zahraničných investícií v ťažobnom priemysle. Takáto liberalizácia však zdôraznila štrukturálnu zraniteľnosť rozvojových krajín ťažiacich nerastné suroviny. Zatiaľ čo zahraničnými investíciami sa obnovila a rozšírila produkcia a vývoz nerastných surovín, ich prínos pre sociálny a hospodársky rozvoj bol v mnohých afrických krajinách bohatých na nerastné suroviny vyvrátený. V súčasnosti v nich miesto hospodárskej diverzifikácie došlo k tomu, že sa z nich stali v priemere menej diverzifikované hospodárstva, ktoré sa napríklad viac sústreďujú na nerastné suroviny s nízkou pridanou hodnotou a poľnohospodársky vývoz, pričom oba prípady sú mimoriadne citlivé na vonkajšie cenové šoky.

Ďalší problém, ktorý je potrebné vyriešiť, sa týka štúdie Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) a osobitného zástupcu OSN pre podniky a ľudské práva s názvom Doložky o stabilizácii a ľudských právach (máj 2009), v ktorej sa uvádza, že niektoré typy týchto súkromných zmlúv medzi investormi a hostiteľskými štátmi by mohli narušiť schopnosť štátu chrániť ľudské práva. V tejto štúdii sa zistilo najmä to, že dohody ťažobného priemyslu obsahovali tie najobmedzujúcejšie doložky, ktorými by sa mohli zahraničné investície vyňať z uplatňovania nových sociálnych a environmentálnych zákonov alebo vyžadovať od hostiteľského štátu kompenzovať investorovi náklady na zosúladenie.

V situácii, kde globálne skúsenosti ukazujú, že skutočný prechod – od vývozcu primárnej komodity k predstaviteľovi vysokej technológie – si vyžaduje rozvoj dynamických prepojení v každej fáze reťazca pohybu nerastnej suroviny, je spravodajkyňa presvedčená, že podpora požiadaviek na výkonnosť a minimálny miestny obsah či požiadaviek na transfer technológií v zmluvách, licenciách a investičných dohodách by mohla pomôcť začleniť primárny sektor do širšieho národného a regionálneho hospodárstva. Podľa toho by mali byť investičné zmluvy EÚ koncipované tak, aby odrážali spravodlivú vyváženosť medzi právami a povinnosťami investorov, pričom by mali rozvojovým krajinám ponechávať politický priestor na sledovanie vlastných rozvojových cieľov.

Clá sú najčastejšie využívaným obchodným nástrojom na podporu industrializácie a na ochranu začínajúcich priemyselných odvetví. Znižovanie ciel však bolo v centre liberalizácie obchodu od 80. rokov minulého storočia. V prechodných DHP sa podobne nachádzajú krátke zoznamy citlivých výrobkov, ktoré sú vyčlenené zo znižovania ciel, čím sa zužujú ustanovenia na ochranu začínajúcich priemyselných odvetví. Takéto obavy často vyjadrujú krajiny AKT, a preto by sa mali náležite zohľadňovať. Hoci spravodajkyňa uznáva, že priemyselné clá nie sú jediným ani zázračným nástrojom na presadzovanie diverzifikácie a technologickej aktualizácie, je presvedčená, že rozvojové krajiny ich potrebujú s cieľom presadzovať technologickú modernizáciu, a tak podporiť diverzifikáciu a technický vývin.

A podobne, v situácii, keď niektoré krajiny AKT vyjadrili svoje obavy o obmedzeniach DHP na vývozné dane, spravodajkyňa zastáva názor, že hoci vývozné dane automaticky nepovedú k rozvoju domácich výrobných a spracovateľských odvetví, predstavujú nástroj na rozvoj a hospodársku diverzifikáciu. Okrem toho by dobre navrhnutý systém progresívnych vývozných daní mohol slúžiť ako nástroj na stabilizáciu príjmov, zachytávanie neočakávaných ziskov a zmierňovanie negatívneho vplyvu klesajúcich cien na príjem výrobcu.

Zo širšieho hľadiska sú nevyhnutné stratégie na zavádzanie výnosných licenčných a daňových štruktúr s cieľom zvýšiť toky príjmov, a tak naštartovať vyšší hospodársky rozvoj. Spravodajkyňa je preto presvedčená, že pomoc EÚ v oblasti riadenia daní v rozvojových krajinách predstavuje dôležitý rozmer vykonávanej stratégie zmeniť „prekliatie zdrojov“ na „požehnanie zdrojov“ pri odstraňovaní chudoby.

Spravodajkyňa okrem toho zastáva názor, že s cieľom rozdeľovania príjmov spravodlivým a jasným spôsobom by sa mali licencie na ťažbu a iné aktíva predávať alebo sa zabezpečovať v rámci otvoreného a konkurenčného procesu;

Konfliktné nerastné suroviny

„Konfliktné nerastné suroviny“ alebo suroviny, ktoré sa ťažia v podmienkach ozbrojených konfliktov a porušovania ľudských práv, predstavujú jeden z najdôležitejších aspektov tzv. prekliatia zdrojov, v rámci ktorého je potrebná regulácia. Hoci medzinárodné spoločenstvo zahájilo viaceré iniciatívy s cieľom zlepšiť medzinárodný ťažobný priemysel, ako sú certifikačná schéma Kimberleyského procesu (KPCS), usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom, zákon Dodda-Franka, stále treba mnoho vykonať v oblasti riešenia konfliktov a závažných porušovaní ľudských práv v ťažobnom priemysle.

Zatiaľ čo nedávne snahy prerušiť prepojenie medzi medzinárodnými dodávateľskými reťazcami a násilnými konfliktami sa zameriavali najmä na východnú Konžskú demokratickú republiku, sú nevyhnutné aj opatrenia s cieľom riešiť riziko európskych spoločností získavajúcich prírodné zdroje z iných oblastí ohrozených konfliktami a s vysokým rizikom.

Existujúce certifikačné systémy v oblasti nerastných surovín predstavujú krok k vytvoreniu transparentnejších dodávateľských reťazcov od baní po huty, pričom sú súčasťou širšieho posudzovania s cieľom účinne riešiť hľadisko ľudských práv. Medzinárodné spoločenstvo a ťažobné priemysly však s cieľom zvyšovať takéto iniciatívy musia ďalej spolupracovať s cieľom vypracovať spoločný a komplexný prístup ku konfliktným nerastným surovinám, ktorý bude presahovať oblasť predchádzania financovania konfliktov, ale bude zahŕňať aj ľudské práva, pracovné podmienky a ekologické normy.

Spravodajkyňa je za týmto účelom presvedčená, že EÚ prijme právne predpisy, ktorými sa bude od európskych podnikov vyžadovať, aby uskutočnili hĺbkovú analýzu dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť, aby neprispievali k financovaniu konfliktov či porušovaniu ľudských práv pri výrobe a obchodovaní s prírodnými zdrojmi. Právne predpisy EÚ, ktoré budú mať globálny rozsah a budú vychádzať z existujúcich medzinárodných rámcov, by predstavovali najmä dôležitý krok k zabezpečeniu udržateľného a zodpovedného prístupu týchto spoločností ku kľúčovým prírodným zdrojom. Takisto sa tým zabezpečí, že pri riešení nedostatkov budú európske spoločnosti podliehať rovnakým požiadavkám, ako tým v článku 1502 amerického zákona Dodda Franka.

Zavedenie povinnosti hĺbkovej analýzy dodávateľského reťazca pre podniky nebude stačiť na to, aby sa úspešne prerušilo prepojenie medzi ozbrojenými konfliktami a ťažbou nerastných surovín. Spravodajkyňa preto vyzýva k vypracovaniu širšieho prístupu zahŕňajúceho rozvojové programy, ktoré podporujú napríklad inštitucionálny rozvoj, formalizáciu ťažobného priemyslu, predchádzanie porušovaniu ľudských práv a vykonávanie základných pracovných noriem. Len takto sa miestne obyvateľstvo nebude musieť uchýliť k pašovaniu či skupinám rebelov, aby zabezpečili svoje základné potreby, ale miesto toho sa im oplatí zúčastňovať sa na medzinárodných iniciatívach v oblasti udržateľného využívania zdrojov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.2.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Ricardo Cortés Lastra, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Mikael Gustafsson, Bill Newton Dunn, Jean Roatta, Birgit Schnieber-Jastram, Keith Taylor, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Philippe Boulland, Emer Costello, Edvard Kožušník, Csaba Őry, Cristian Dan Preda, Judith Sargentini

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Małgorzata Handzlik, Tadeusz Ross