SPRÁVA o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách
19.2.2014 - (2013/2126(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Judith Sargentini
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách
Európsky parlament,
– so zreteľom na deklaráciu z Addis Abeby o rozvoji a riadení zdrojov nerastných surovín Afriky prijatej na prvej konferencii ministrov Africkej únie zodpovedných za rozvoj zdrojov nerastných surovín v októbri 2008,
– so zreteľom na dokument African Mining Vision (Vízia pre ťažobné odvetvie v Afrike), ktorý prijali predstavitelia štátov a vlád na samite Africkej únie vo februári 2009,
– so zreteľom na vyhlásenie z Lusaky prijatého na osobitnom samite medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR) o boji proti nezákonnej ťažbe prírodných zdrojov v oblasti Veľkých jazier z 15. decembra 2010[1],
– so zreteľom na akčný plán na vykonávanie dokumentu African Mining Vision prijatý na druhej konferencii ministrov Africkej únie zodpovedných za rozvoj zdrojov nerastných surovín, ktorá sa konala v Addis Abebe v decembri 2011,
– so zreteľom na 10 zásad začleňovania riadenia rizík ľudských zdrojov do zmluvných rokovaní štátu a investorov, navrhovaných osobitným zástupcom generálneho tajomníka na 17. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v máji 2011,
– so zreteľom na usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom, ktoré poskytujú podrobné odporúčania na pomoc spoločnostiam pri dodržiavaní ľudských práv a predchádzaní konfliktom pri financovaní prostredníctvom postupov zásobovania[2],
– so zreteľom na normu EITI, medzinárodnú normu týkajúcu sa transparentnosti, ktorou sa zaručuje zverejňovanie príjmov vlád, ktoré pochádzajú z prírodných zdrojov;
– so zreteľom na vyhlásenie G8 z Lough Erne z júna 2013, na ktorom najvyšší predstavitelia štátov a vlád zdôraznili význam transparentného a zodpovedného riadenia prírodných zdrojov a ich dodávateľského reťazca[3],
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie skupiny G20 uverejnené 6. septembra 2013, v ktorom vedúci predstavitelia vyjadrujú podporu iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0132/2014),
A. keďže pre mnohé rozvojové krajiny ťažba prírodných zdrojov predstavuje podstatný podiel HDP a často aj veľký podiel na devízových príjmoch a zahraničných investíciách;
B. keďže Afrika má niektoré z najväčších zásob nerastných surovín na svete a keďže výnosy pochádzajúce z ťažby minerálnych zdrojov Afriky by sa mali použiť pri plnení miléniových rozvojových cieľov, odstraňovaní chudoby a dosahovaní rýchleho sociálneho a ekonomického rozvoja a rastu vychádzajúceho zo širokého základu; keďže africké krajiny stále potrebujú rozvíjať a vykonávať súvislé stratégie, aby z ťažby prírodných zdrojov urobili hybnú silu hospodárskeho rozvoja a diverzifikácie svojich hospodárstiev;
C. keďže prírodné zdroje môžu byť dôležitými hnacími silami hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja, ak sa bude s príjmami, ktoré z nich pochádzajú, nakladať správne a maximálne transparentne;
D. keďže spory o ropu, plyn, nerastné suroviny, drevo a iné prírodné zdroje sú druhým zdrojom konfliktov na celom svete; keďže hospodárska súťaž o zdroje, ako je pôda a voda, neustále narastá a je dôvodom existujúcich konfliktov alebo spúšťačom nových; keďže zlé riadenie pôdy a prírodných zdrojov sa spája so zhoršovaním stavu životného prostredia, rastom počtu obyvateľstva a zmenou klímy;
E. keďže paradoxne krajiny s bohatými prírodnými zdrojmi sú na tom často oveľa horšie ako iné krajiny (jav tzv. prekliatia zdrojov) a riadenie, ťažba, obchodovanie a zdaňovanie nerastných surovín v niektorých prípadoch prispievajú k ozbrojeným konfliktom (tzv. problém konfliktných nerastných surovín);
F. keďže je pre miestne obyvateľstvo často ťažké využiť výhody ťažobného priemyslu, ktoré sú často prevažované negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi; keďže miestne alebo vnútroštátne orgány môžu rozvíjať výhody ťažobného priemyslu pre miestne obyvateľstvo vďaka lepšej správe a väčšej transparentnosti, čím sa zneutralizujú prípadné negatívne sociálne a environmentálne vplyvy;
G. keďže hodnotenia environmentálneho a sociálneho vplyvu hrajú významnú úlohu pri ochrane práv domorodého obyvateľstva v oblastiach ťažby;
H. keďže podľa odhadov Svetovej banky z roku 2008 až 90 % produkcie nerastných surovín v Konžskej demokratickej republike vytvárajú drobní baníci, ktorí nie sú registrovaní a pracujú v odľahlých a nezabezpečených oblastiach, ktoré sú pod kontrolou ozbrojených skupín;
I. keďže ťažba v malom rozsahu je vo veľkej miere zdrojom zamestnanosti najmä vo vidieckych oblastiach; keďže je potrebná formalizácia tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu s cieľom podpory miestneho / národného podnikania, zlepšovania životnej úrovne a presadzovania jednotného sociálneho a hospodárskeho rozvoja vidieka; keďže z dôvodu svojej neformálnej povahy je tradičná ťažba a ťažba v malom rozsahu v Afrike ľahkou korisťou pre organizované zločinecké a polovojenské organizácie a je obkolesená mnohými problémami, ako je napríklad detská práca, ktoré sú prekážkou pri naplňovaní jej rozvojového potenciálu;
J. keďže ťažobný priemysel by mal umožňovať rozvoj technologických a inovatívnych oblastí a prinášať riešenia, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, energetickú účinnosť, ekodizajn, zlepšenie výkonnosti, recykláciu a hospodárstvo s uzavretým cyklom, ktoré musia prinášať úžitok rozvojovým aj rozvinutým krajinám;
K. keďže dokument African Mining Vision (Vízia pre ťažobné odvetvie v Afrike) poskytuje rámec pre koherentnejšie a dôraznejšie začlenenie tohto odvetvia do hospodárstva a spoločnosti kontinentu;
L. keďže zneužívanie ľudských práv je v ťažobnom priemysle bežné a zahŕňa detskú prácu, sexuálne násilie, miznutie ľudí, porušovanie práva na čisté životné prostredie, stratu pôdy a živobytia bez rokovania a bez primeranej náhrady, nútené vysťahovanie a ničenie rituálne alebo kultúrne významných pamiatok;
M. keďže nútená práca a odmietanie odborov a práva na kolektívne vyjednávanie zostávajú hlavnými problémami; keďže obrovské obavy vzbudzujú aj často mimoriadne chabé alebo chýbajúce zdravotné a bezpečnostné normy, najmä v baniach malého rozsahu, ktoré často fungujú vo veľmi neistých podmienkach;
N. keďže zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv je celosvetovou normou očakávaného správania všetkých podnikov bez ohľadu na to, kde pôsobia, ako sa uvádza v Hlavných zásadách v oblasti podnikových a ľudských práv, ktoré vypracoval osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN John Ruggie na tému ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných podnikov; keďže však došlo len k malej zhode o konkrétnych vplyvoch tejto zodpovednosti a vývoj smerom k jej komplexnému dodržiavaniu je narušený aj nedostatkom účinného monitorovania, podávania správ, overovania a mechanizmu zodpovednosti;
O. keďže šírením kódexov správania, noriem a certifikačných schém s rozličným tematickým rozsahom v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov sa sťažuje alebo znemožňuje posudzovanie, porovnávanie a overovanie; keďže toto šírenie má veľa zdrojov, vrátane nedostatočného záväzku pokračovať v účinnom fungovaní sociálnej zodpovednosti podnikov a povrchných riešení podnikov, ktoré chcú byť vnímané ako sociálne a environmentálne zodpovedné;
P. keďže s cieľom zvyšovať účinnosť a dosahovať rovnosť v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je najdôležitejší prechod od súčasného systému tzv. à la carte, podľa ktorého si spoločnosti vyberajú kódexy a normy podľa svojich preferencií, k spoločným normám platným pre celý priemysel;
Q. keďže tzv. greenwashing – podsúvanie obrazu zdanlivo pozitívneho environmentálneho opatrenia s cieľom oklamať verejnosť a odpútať pozornosť od praktík, ktoré škodia životnému prostrediu, – zavádza spotrebiteľov, obyvateľstvo a regulačné orgány, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti, a narušuje dodržiavanie zodpovedného obchodného správania, a preto je nutné proti nemu bojovať; keďže vo všeobecnosti spoločnosti využívajúce sociálnu zodpovednosť podnikov ako marketingový nástroj musia zaručiť, že akékoľvek ich tvrdenia sú pravdivé;
R. keďže vykonávanie iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) má zvýšiť transparentnosť v riadení príjmov s cieľom obmedziť možnosť korupcie a umožniť spravodlivú deľbu výnosov;
S. keďže napriek tomu, že mnohé africké krajiny v posledných dvoch desaťročiach uskutočnili hospodársku, obchodnú a investičnú liberalizáciu, nedosiahli dostatočnú hospodársku diverzifikáciu a majú v priemere menej diverzifikované hospodárstva, ktoré sa napríklad viac sústreďujú na nerastné suroviny s nízkou pridanou hodnotou a na poľnohospodársky vývoz, pričom oba prípady sú mimoriadne citlivé na vonkajšie cenové šoky; keďže v súčasnosti by sa malo všetko úsilie sústrediť na väčšiu hospodársku diverzifikáciu, čo znamená zníženie závislosti od ťažobného priemyslu alebo od poľnohospodárskeho vývozu;
T. keďže v deklarácii z Addis Abeby o rozvoji a riadení zdrojov nerastných surovín Afriky sa africké krajiny naliehavo vyzývajú k tomu, aby zabezpečili, že dohody o hospodárskom partnerstve a celkové rokovania WTO nebudú obmedzovať národnú politiku rozvoja a že liberalizácia obchodu, ktorá môže zdôrazniť komoditnú závislosť afrických krajín s nízkymi príjmami, nespôsobí tzv. efekt uzamykania;
U. keďže od čias reforiem v oblasti ťažby z 80. rokov minulého storočia, ktoré prebiehali pod vedením Svetovej banky, Latinská Amerika vykonáva nový posun smerom k posilneniu úlohy štátnych inštitúcií so zameraním na vnútroštátne priority a ciele v oblasti hospodárskeho rozvoja;
V. keďže sa vo veľkej miere využívajú vývozné dane, ktorých využívanie sa však v mnohých regionálnych obchodných dohodách a v dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP), ktoré podporuje EÚ, zakazuje;
W. keďže niektoré krajiny AKT sa obávajú, že obmedzenia DHP o vývozných daniach môžu sťažiť možnosť posunúť sa vyššie v hodnotovom rebríčku;
X. keďže korupcia a netransparentné zmluvy sú v ťažobnom priemysle veľmi rozšírené;
Y. keďže globálna povaha moderných dodávateľských reťazcov znamená, že prírodné zdroje, ktoré stáli za zrodom niektorých z najbrutálnejších konfliktov sveta, sa nakupujú po celom svete a obchoduje sa s nimi aj zo strany spoločností, ktoré majú prevádzky v EÚ;
Z. keďže dobrovoľné snahy spoločností predchádzať získavaniu konfliktných nerastných surovín neboli vždy účinné ani napriek tomu, že boli vítané;
AA. keďže podľa oddielu 1502 amerického zákona Dodda Franka z roku 2010 sa od spoločností kótovaných Komisiou pre cenné papiere a burzu (SEC) vrátane európskych firiem požaduje, aby náležite dohliadali na zisťovanie toho, či ich produkty obsahujú nerastné suroviny, ktorými sa financujú ozbrojené skupiny v Konžskej demokratickej republike; keďže v rámci sprievodného rozhodnutia komisia SEC odkazuje na usmernenie OECD ako na dôveryhodnú normu náležitého dohľadu pre spoločnosti uplatňujúce zákon;
AB. keďže snahy ukončiť konflikt predchádzaním toku príjmov z tradičnej ťažby ozbrojeným skupinám boli v prípade diamantov relatívne úspešné, sú však potrebné väčšie snahy s cieľom vybudovať okrem medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR) aj ďalší pevný právny a inštitucionálny rámec pre tradičnú ťažbu;
Ťažobný priemysel a trvalo udržateľný rozvoj
1. so znepokojením poznamenáva, že neudržateľný ťažobný priemysel môže mať obrovský negatívny environmentálny a sociálny vplyv, najmä v Afrike;
2. zdôrazňuje, že rozmach svetových cien komodít podporovaný dopytom z rozvíjajúcich sa hospodárstiev poskytuje pre rozvojové krajiny bohaté na zdroje, najmä v Afrike, veľkú príležitosť zvyšovať príjmy a nasmerovať ich do rozvoja v záujme svojich národov; podporuje vnútroštátne politiky zamerané na tento cieľ; zdôrazňuje, že legislatívne a regulačné reformy sú často mimoriadne dôležité a poukazuje na to, že potrebný politický priestor by sa nemal obmedzovať obchodnými a investičnými dohodami;
3. zdôrazňuje, že okrem vytvárania vládneho príjmu, ktorý je možné využiť na rozvoj, by mal ťažobný priemysel prispievať k rozvoju aj prostredníctvom prepojenia na miestne hospodárstvo, napríklad prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy miestneho obyvateľstva, nákupu miestnych tovarov a služieb, miestneho spracovania vyťaženého materiálu a účasti na snahách rozvíjať miestne priemysly, ktoré využívajú spracovaný alebo nespracovaný materiál ako vstupný materiál, alebo môžu využívať výhody z prítomnosti ťažobných spoločností inými spôsobmi; naliehavo vyzýva členské štáty Africkej únie, aby systematicky vykonávali dokument African Mining Vision; je presvedčený, že týmto spôsobom je možné značne urýchliť pokrok pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať trvalo udržateľné rozvojové zásady založené na environmentálne a sociálne zodpovednej ťažbe;
4. vyzýva rozvojové krajiny, aby posilnili regionálnu spoluprácu, rozvíjali a prijímali spoločné environmentálne, sociálne, zdravotné a bezpečnostné štandardy a normy v ťažobnom priemysle vrátane ťažby v malom rozsahu;
5. zdôrazňuje, že je potrebný regionálny a medzinárodný prístup k obmedzovaniu nezákonnej ťažby prírodných zdrojov; podporuje rozvojové krajiny, aby prijímali kroky na formalizovanie tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu s cieľom zlepšovať životnú úroveň, zabezpečovať životné minimum a začleňovať tradičnú ťažbu a ťažbu v malom rozsahu do vidieckeho a národného hospodárstva a zároveň poskytovať dostupnú finančnú a technickú podporu na tento účel a zabezpečovať právny režim, ktorý poskytuje držiteľom práv na tradičnú ťažbu a ťažbu v malom rozsahu dostatočnú pôdu a bezpečné vlastníctvo; vyzýva EÚ, aby pomohla rozvojovým krajinám zvyšovať kapacitu na miestnej úrovni s cieľom viesť záznamy a certifikačné schémy pred zavádzaním zákazov o preprave nevyhovujúcich nerastných surovín;
6. zdôrazňuje úsilie Únie o podporu ďalšieho inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít v rámci hostiteľských vlád, aby sa zaviedol nevyhnutný inštitucionálny a právny rámec na riadenie a zadeľovanie príjmov z ťažobného priemyslu transparentným a účinným spôsobom; zdôrazňuje tiež partnerstvá vytvorené medzi Úniou a Africkou bankou pre rozvoj; vyzýva najmä EÚ, aby sa prednostne sústredila na rozvoj právnych predpisov a daňovej politiky, aby sa maximalizovali výhody rozvoja ťažobného priemyslu na miestnej a národnej úrovni, čo vyústi do tvorby miestnej zamestnanosti, životného minima pre zamestnancov a ich rodín a zvýšeného prepojenia medzi malými a strednými podnikmi a dodávateľským reťazcom spojeným s rozvojom ťažobného priemyslu;
7. zdôrazňuje, že v súlade so zásadou vlastníctva by sa mali miestne komunity zúčastňovať na plánovaní a vypracovaní projektov rozvoja prírodných zdrojov, ktoré by sa mohli hodnotiť z hľadiska miestnych dodávateľských reťazcov a zamestnanosti miestnej komunity;
8. považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci rozvoja ťažobného priemyslu uznali a zabezpečili tradičné práva a kultúry pôvodných obyvateľov a aby sa zabezpečila ich prednostná a informovaná účasť;
9. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa obetiam porušovaní sociálnych alebo environmentálnych právnych predpisov zo strany nadnárodných spoločností zabezpečil účinný prístup k spravodlivosti;
10. zdôrazňuje, že v situácii, keď vnútroštátna regulácia v rozvojových krajinách často nepostačuje na ochranu ľudských práv pred porušovaním zo strany podnikov, rámec OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať ponúka komplexný a užitočný súbor zásad v oblasti dodržiavania a ochrany ľudských práv zo strany spoločností;
11. žiada účinnejšie vykonávanie Africkej charty ľudských práv, ktorá obsahuje ustanovenia o nakladaní s bohatstvom a prírodnými zdrojmi a zásady primeranej náhrady;
12. vyzýva rozvojové krajiny, aby ratifikovali dohovory o ľudských právach a nástroje, ktoré sú dôležité pre sektor ťažby nerastných surovín, a vykonávali ich, a to okrem iného splnomocnením verejných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby monitorovali presadzovanie noriem v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o ťažbu, a vyvinutím nástrojov a metodík na začlenenie otázok týkajúcich sa zdravia a ľudských práv do postupov posudzovania vplyvu;
13. so znepokojením poznamenáva, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva Johna Ruggieho k približne dvom tretinám porušovaní ľudských práv zo strany podnikov dochádza v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle; zdôrazňuje, že členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo majú podľa medzinárodných a európskych právnych predpisov v oblasti ľudských práv povinnosť zabezpečiť, aby spoločnosti s prevádzkami v rámci ich jurisdikcií pri svojich obchodných činnostiach priamo či nepriamo nezapríčinili porušovanie ľudských práv, ani k nemu neprispievali;
14. vyjadruje znepokojenie nad pracovnými podmienkami pri ťažbe v malom rozsahu, v rámci ktorej je mnoho pracovných miest neistých a nevyhovujúcich medzinárodným a národným pracovným normám, a kde sa miera nehôd odhaduje na šesťnásobok až sedemnásobok miery vo väčších podnikoch; žiada vlády rozvojových krajín a ťažobné spoločnosti, aby zavádzali základné pracovné normy, ako sa ustanovuje v dohovoroch MOP s cieľom zabezpečiť primeranú a bezpečnú prácu pre všetkých pracovníkov v ťažobnom priemysle, vrátane Dohovoru o bezpečnosti a zdraví v baniach;
15. vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili pomoc pri boji proti detskej práci v ťažobnom priemysle a podporili záväzky MOP poskytnúť možnosti vzdelávania a alternatívne vyhliadky na vytváranie príjmov s cieľom vylúčiť deti z ťažobných činností;
16. víta skutočnosť, že medzinárodné finančné inštitúcie vypracovali metódy s cieľom zabezpečiť, aby investori do nerastných surovín uskutočňovali posudzovanie vplyvov na životné prostredie a sociálne posudzovanie vplyvov; poznamenáva však, že vzhľadom na finančné obmedzenia a obmedzenia v oblasti ľudských zdrojov, budovanie kapacít v rozvojových krajinách na presadzovanie týchto požiadaviek naďalej predstavuje problém; preto vyzýva EÚ, aby posilnila technickú pomoc, a tak umožnila rozvojovým krajinám zriaďovať postup systematického posudzovania zdravotných, sociálnych a environmentálnych rizík s ustanoveniami účinného zapojenia verejnosti;
17. zdôrazňuje úlohu skupiny Svetovej banky pri rozvoji zodpovedných obchodných praktík; pripomína, že je potrebné zlepšiť spôsob výmeny a uplatňovania poznatkov o budovaní inštitúcií zaujímajúcich sa o väčšiu integritu a poskytovanie informácií a nástrojov politiky priamo občanom, aby boli ich vlády efektívnejšie a aby sa im do väčšej miery zodpovedali;
18. vyzýva orgány, aby zaviedli zákaz geologického prieskumu a ťažby nerastných surovín v národných parkoch a v lokalitách svetového dedičstva a spoločnosti, aby sa zaviazali, že sa nebudú podieľať na takýchto prieskumoch a ťažbách;
19. je presvedčený, že ťažobný priemysel by mohol a mal by významne prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom transferu technológií a zodpovedného investovania; zdôrazňuje najmä, že ťažobné spoločnosti veľkého rozsahu môžu potenciálne poskytnúť odborné znalosti o tom, ako zmierniť emisie v malých a stredných podnikov ťažobného priemyslu; pripomína svoju výzvu EÚ s cieľom dosahovať dohody o financovaní zmeny klímy, transfere technológií a budovaní kapacít a zvyšovať pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní emisií CO2;
20. zdôrazňuje, že sú potrebné prísne európske právne predpisy o zverejňovaní nefinančných informácií niektorými veľkými spoločnosťami vrátane povinnosti spoločností uskutočňovať hĺbkovú analýzu založenú na rizikách pri zohľadňovaní celého dodávateľského reťazca;
Úloha súkromného sektora
21. žiada o účinné vykonávanie Deklarácie MOP o základných princípoch a právach pri práci, usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti, iniciatívy OSN Global Compact a Hlavných zásad OSN v oblasti podnikových a ľudských práv prostredníctvom spoločných mechanizmov v rámci celého priemyslu;
22. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili, že ak budú úradníci EÚ pre oblasť obchodu súčasťou delegácií EÚ, budú pravidelne školení o otázkach sociálnej zodpovednosti podnikov;
23. vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala zodpovedné správanie sa podnikov medzi spoločnosťami EÚ, ktoré pôsobia v zahraničí, a aby pritom zabezpečila prísne dodržiavanie všetkých právnych záväzkov, najmä medzinárodných noriem a pravidiel v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia;
24. zdôrazňuje, že tematický rozsah rozličných vykonávacích schém sociálnej zodpovednosti podnikov je často selektívny, čo platí aj pre sociálne a environmentálne otázky; domnieva sa, že takýto roztrieštený prístup môže poškodzovať posudzovanie celkovej trvalo udržateľnej výkonnosti spoločnosti; domnieva sa, že hoci sa v týchto všeobecných rámcoch vypracovalo spoločné porozumenie a jazyk zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, mali by takisto predstavovať základ pre spoločné medzinárodne normy platné pre celý priemysel, pokiaľ ide o to, čo predstavuje zodpovedné obchodné praktiky;
25. takisto zdôrazňuje, že iniciatívy sociálnej zodpovednosti podnikov by sa nemali považovať za náhradu zodpovednosti vlády voči svojim občanom pri zabezpečovaní základnej infraštruktúry a iných verejných statkov, ale miesto toho by ju mali dopĺňať;
Medzinárodný obchod a investičné režimy
26. vyzýva EÚ, aby využila svoje obchodné a investičné vzťahy s kľúčovými partnerskými krajinami (napr. USA, Čínou, Japonskom, Brazíliou a Indiou) na podporenie dialógu o sociálnej zodpovednosti podnikov; naliehavo vyzýva aj EÚ, aby uskutočnila posúdenia vplyvu o trvalej udržateľnosti, pokiaľ ide o navrhované obchodné dohody pred vstupom do fázy rokovaní; vyzýva k tomu, aby sa v investičných zmluvách podporili pozitívne postupy a podávanie správ o sociálnej zodpovednosti podnikov;
27. poznamenáva, že súčasný medzinárodný obchodný a investičný režim obmedzuje schopnosť rozvojových krajín využiť úplnú škálu nástrojov, ktoré v minulosti využívali teraz už rozvinuté krajiny v rámci svojich stratégií industrializácie; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali dodržiavať potrebu rozvojových krajín diverzifikovať svoje hospodárstvo a modernizovať technológie;
28. uznáva význam priamych zahraničných investícií pre priemyselný rast a zároveň poznamenáva, že nadmerne štedré podmienky pre priame zahraničné investície v ťažobnom priemysle poskytované rozvojovými krajinami v 80. a 90. rokoch minulého storočia spolu s nesprávnym hospodárením v krajinách, korupciou, nedostatkom zodpovednosti a slabými právnymi predpismi im zabránili získať spravodlivý podiel na ziskoch z ťažby svojich prírodných zdrojov, ktoré tieto krajiny nutne potrebujú pre sociálny a hospodársky rozvoj;
29. súhlasí s obavami osobitného zástupu OSN pre podnikové a ľudské práva, že súčasnými metódami ochrany práv investorov v zmluvách a medzinárodných dohodách sa obmedzuje schopnosť štátov chrániť ľudské práva; zdôrazňuje, že je potrebné vyrovnať práva investorov povinnosťami z hľadiska trvalo udržateľného ľudského rozvoja;
30. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli 10 zásad osobitného zástupcu OSN pre podnikové a ľudské práva, ktorých cieľom je začleniť riadenie rizík v oblasti ľudských práv do zmluvných rokovaní medzi štátom a investorom, aby sa zabezpečilo, že doložky o stabilizácii nenarušia ochranu a dodržiavanie ľudských práv; vyzýva EÚ, aby podporila budovanie kapacít v rozvojových krajinách slúžiacich na rokovania o ľudských právach a doložkách o udržateľnom rozvoji v investičných dohodách a ich vykonávanie;
31. zdôrazňuje, že požiadavky na výkonnosť, ktorých cieľom je napríklad zvyšovať prepojenia medzi zahraničnými investormi a miestnymi výrobcami, sú hlavným znakom priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že investičné dohody by mali umožniť využívať miestny obsah a požiadavky na transfer technológií s cieľom podporiť zahraničné firmy k tomu, aby vytvárali vzostupné a zostupné prepojenia a prispievali k hospodárskemu rozvoju hostiteľskej krajiny;
32. nabáda africké krajiny, aby pokročili vo svojom úsilí o regionálnu integráciu s cieľom odstrániť niektoré prekážky industrializácie založenej na nerastných surovinách, ktoré existujú v rámci Afriky;
33. zdôrazňuje, že vývozné dane sú v rámci režimu WTO povolené a môžu byť súčasťou politických stratégií, ktorých cieľom je rozvíjať domáce výrobné alebo spracovateľské priemysly;
Využívanie príjmov
34. naliehavo vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám pomáhala pri rokovaniach o investičných dohodách, ktorými sa zabezpečia udržateľné sociálne výhody a zlepšené sociálne a ekonomické podmienky; zdôrazňuje, že nátlakom na vlády rozvojových krajín minimalizovať dane a odmeny ťažobné spoločnosti účinne oslabujú fiškálnu schopnosť štátu, zatiaľ čo naopak colnou eskaláciou uplatňovanou EÚ na hotové výrobky sa rozvojovým krajinám produkujúcim suroviny sťažuje spracovanie a produkcia výrobkov s pridanou hodnotou pre vývoz;
35. zdôrazňuje, že je potrebné rokovať a vykonávať daňové zmluvy s rozvojovými krajinami s cieľom zabezpečiť, aby nadnárodné podniky platili spravodlivý podiel na daniach; vyzýva EÚ, aby zo širšieho hľadiska viac podporovala pomoc rozvojovým krajinám s daňovými reformami a posilňovaním daňových správ, aby sa umožnilo primerané zachytávanie, riadenie a rozdeľovanie príjmov z nerastných surovín a aby sa zaviedli dohody o voľnom obchode, prostredníctvom ktorých sa odstráni colná eskalácia na vybraných hotových výrobkoch, ktorou by sa mohlo narušiť spracovanie a produkcia výrobkov z nerastných surovín s pridanou hodnotou, čo by poškodilo stratégiu hospodárskej diverzifikácie rozvojových krajín;
36. zdôrazňuje, že nezákonné kapitálové toky z Afriky sú spojené s utajovaním zmlúv o ťažbe a daňovými režimami; preto sa domnieva, že boj proti daňovým únikom a daňovým rajom by mal aj naďalej zostať hlavnou prioritou;
37. vyjadruje znepokojenie nad spôsobom, ako sa udeľujú koncesie ťažobným spoločnostiam a nad problémami, ktoré to môže spôsobiť, vrátane vyvlastnenia, pozbavenia ľudí živobytia a problémov týkajúcich sa práv používateľa a pozemkových práv; naliehavo vyzýva orgány, aby vymedzili oblasti, kde sa nemôžu udeľovať povolenia, v častiach, ktoré by podľa zákona mali byť ekologicky chránené, alebo v ktorých je vysoká koncentrácia tradičných baníkov, a aby ich vymedzili ešte pred udeľovaním povolení, aby sa predchádzalo zbytočným nepokojom a problémom s miestnymi komunitami a ťažobnými spoločnosťami; zároveň vyzýva orgány, aby pred udelením koncesií vytvorili kapacitu na organizovanie konzultácií s miestnymi komunitami, monitorovanie príslušnej lokality a posudzovanie vplyvu ťažby; vyzýva orgány, aby zabezpečili formalizované a náležité uznávanie povolení na tradičnú ťažbu zo strany štátov, a to aj v prípadoch, keď štáty prechádzajú k priemyselnej ťažbe;
38. víta nedávnu revíziu smerníc o transparentnosti a účtovníctve, na základe ktorej je v rámci priemyselných odvetví ťažby nerastných surovín a dreva povinné podávať vládam správy o platbách; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto smernice urýchlene vykonali; žiada, aby boli zozbierané údaje o príjmoch dostupné v čo najotvorenejšom a najprístupnejšom formáte;
39. vyzýva orgány, aby zabezpečili, že sa licencie na ťažbu a iné výkazy predávajú a poskytujú v otvorených a transparentných ponukových procesoch; vyzýva orgány, aby zverejňovali zmluvy vrátane príloh, máp a všetkých finančných podrobností ako prostriedok na predchádzanie korupcie; vyzýva orgány a príslušné spoločnosti na vypracovanie úplného zoznamu akcionárov všetkých ťažobných spoločností, najmä v prípade nových dohôd, ako aj úplný zoznam tých, ktorí systematicky profitujú z týchto dohôd, ako prostriedok na predchádzanie korupcii; vyzýva orgány a spoločnosti, aby zabezpečili zverejňovanie všetkých platieb vláde všeobecne dostupným spôsobom; vyzýva EÚ, aby od ťažobných spoločností kótovaných v Európe požadovala zverejňovanie všetkých uzavretých zmlúv;
40. vyzýva orgány, aby preskúmali závažné obvinenia z korupcie v ťažobnom priemysle a aby v prípade potreby trestne stíhali, zmrazovali finančné prostriedky a odmietali umožňovať realizáciu transakcií; žiada, aby sa do posúdenia korupčných rizík začlenila analýza procesu konfiškácie aktív a opätovný predaj skonfiškovaných aktív, zapojenie jednotlivcov alebo spoločností ako sprostredkovateľov do prospechárskeho prideľovania koncesií (najmä ak sa o týchto sprostredkovateľoch vie, že majú vzťahy s riadiacimi orgánmi), predaj aktív pod cenu a predaj aktív bez verejnej súťaže (najmä ak majú aktíva kľúčový hospodársky význam alebo ak je verejná súťaž za iných podmienok bežná); žiada orgány, aby zabezpečili, že koncoví nákupcovia týchto aktív sú plne zodpovední za sprostredkovateľov, s ktorými uzatvorili partnerstvo;
Prerušenie prepojenia medzi ozbrojenými konfliktami a ťažbou minerálov
41. so znepokojením poznamenáva, že ťažba prírodných zdrojov s vysokou hodnotou vrátane ropy, plynu, nerastných surovín a dreva je hlavným zdrojom konfliktov vo svete; je presvedčený, že na to, aby boli stratégie predchádzania konfliktom úspešné, musia riešiť: slabé zapojenie komunít do procesu rozvoja ťažobného priemyslu; neprimerané delenie výhod; negatívne hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy; zlé riadenie finančných prostriedkov; korupciu; úlohu armád a rebelských hnutí; neprimerané inštitucionálne a právne rámce riadenia rozvoja ťažobného priemyslu; a nedostatočnú pozornosť problematike prírodných zdrojov v mierových dohodách;
42. súhlasí so znením dokumentu African Mining Vision (Vízia pre ťažobné odvetvie v Afrike), podľa ktorého je environmentálne a sociálne zodpovedný, transparentný a inkluzívny ťažobný priemysel, ktorý poskytuje komunitám trvalé výhody, nevyhnutný na riešenie nepriaznivých vplyvov ťažobného priemyslu a na zabránenie konfliktom spôsobeným ťažbou nerastných surovín; v tejto súvislosti žiada, aby boli na všetkých úrovniach zavedené postupy transparentného a participatívneho riadenia s cieľom posúdiť environmentálne a sociálne vplyvy ťažby;
43. zdôrazňuje, že konfliktné nerastné suroviny predstavujú hlavný problém z hľadiska ľudských práv; zdôrazňuje, že dobré riadenie vrátane dobrých environmentálnych postupov riadenia a kontrola a dodržiavanie sociálnych noriem sú nevyhnutné pre boj proti problému konfliktných nerastných surovín;
44. zdôrazňuje, že väčšina medzinárodne zavedených iniciatív v oblasti boja proti konfliktným nerastným surovinám má za cieľ podporovať zodpovedné správanie priemyslov, ktoré nerastné suroviny nakupujú, a to prostredníctvom systémov certifikácie hút; vyzýva k začleneniu príslušných aspektov ľudských práv do všetkých programov certifikácie v súlade s medzinárodnými normami, ako sú normy stanovené v rámci usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúcich sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom;
45. zdôrazňuje, že na to, aby boli súčasné obchodné iniciatívy o konfliktných nerastných surovinách účinné pri prerušovaní prepojenia medzi ozbrojenými konfliktami a ťažbou nerastných surovín, a aby sa zabezpečil ich súlad s medzinárodnými normami stanovenými OECD, mali by sa zaviesť európske právne predpisy na regulovanie týchto iniciatív a spoločností s prevádzkami v EÚ, ktoré využívajú prírodné zdroje a obchodujú s nimi; preto vyzýva k tomu, aby Komisia predložila záväzné právne predpisy v oblasti konfliktných nerastných surovín;
46. zdôrazňuje, že s cieľom doplniť revíziu smerníc EÚ o transparentnosti a účtovníctve o zverejňovaní finančných a nefinančných informácií o veľkých spoločnostiach, ako aj ustanovenia zákona Dodda Franka o konfliktných nerastných surovinách, je potrebné nariadenie EÚ, ktorým sa bude od spoločností využívajúcich nerastné suroviny a iné prírodné zdroje, pochádzajúce z oblastí ovplyvnených konfliktami a s vysokým rizikom, a obchodujúcich s nimi vyžadovať vykonanie hĺbkovej analýzy v súlade s usmerneniami OECD vyplývajúcimi z hĺbkovej analýzy a týkajúcimi sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom; je presvedčený, že takéto právne predpisy by predovšetkým mali:
a. zaviesť zákonne záväznú povinnosť pre všetky ťažobné spoločnosti s prevádzkami v EÚ, ktoré využívajú prírodné zdroje pochádzajúce z oblastí ovplyvnených konfliktami a s vysokým rizikom a obchodujú s nimi, a pre všetky ťažobné spoločnosti, ktoré pôsobia ako hlavní hráči na európskom trhu, aby zaviedli hĺbkovú analýzu dodávateľského reťazca s cieľom identifikovať a zmierňovať riziko financovania konfliktov a zneužívania ľudských práv;
b. vychádzať z príslušných medzinárodných nástrojov vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ďalej vypracovanej v medzinárodných zmluvách a normách o ľudských právach (ako napríklad Hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv a rámec s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať), hlavných zmlúv Medzinárodnej organizácie práce (MOP), medzinárodného humanitárneho a trestného zákona a usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom.
c. vzťahovať sa bez výnimky na všetky segmenty dodávateľského reťazca a všetky prírodné zdroje pochádzajúce z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom;
d. vychádzať z prístupu založenom na riziku, prostredníctvom ktorého sa bude od spoločností vyžadovať posúdenie súčasných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov v dôsledku ich operácií a zmiernenie identifikovaných rizík;
e. začleniť povinnosť pravidelných nezávislých auditov a verejného zverejnenia hĺbkovej analýzy spoločnosti;
f. vymedziť požiadavky pre posúdenie rizík spoločnosti a rámec riadenia;
g. zaviesť mechanizmy sankcií v prípade nesúladu so záväzkami hĺbkovej analýzy dodávateľského reťazca založenej na rizikách;
h. byť porovnateľné so záväzkami zákona Dodda Franka, aby pri plnení záväzkov EÚ v oblasti zodpovedného využívania zdrojov spoločnosti automaticky plnili aj záväzky podľa právnych predpisov USA;
47. zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ v oblasti hĺbkovej analýzy by mali byť súčasťou širšieho a doplnkového prístupu, prostredníctvom ktorého sa riešia hlavné príčiny konfliktov a nestability, a mali by ich dopĺňať programy rozvojovej pomoci, ktoré by sa mali zamerať na problematiku riadenia a reformy bezpečnostného sektora; ich cieľom by malo byť budovanie kapacity miestnych orgánov a miestnych komunít na udržateľné riadenie svojich prírodných zdrojov v prospech miestneho obyvateľstva;
48. vyzýva EÚ, aby podporila budovanie kapacít v rozvojových krajinách bohatých na minerály a aby zavádzala programy bezkonfliktného využívania zdrojov;
49. naliehavo vyzýva rozvojové krajiny, aby posilnili vnútroštátne zákony o hĺbkovej analýze a začlenili hĺbkovú analýzu OECD ako požiadavku do národného zákonníka o ťažobnom priemysle;
50. naliehavo vyzýva ESVČ, aby podporila dialóg s kľúčovými partnerskými krajinami (ako sú napr. Čína, Japonsko, Brazília, India a Južná Afrika) o dôležitosti obchodných politík, ktoré vo všeobecnosti dodržiavajú zásadu „povinnosti chrániť“ a najmä hlavné zásady OSN a rámec OECD;
51. vyzýva členské štáty, aby poskytli európskym spoločnostiam usmernenie o stratégiách na zmierňovanie rizík pri pôsobení v oblastiach postihnutých konfliktom a s vysokým rizikom, s cieľom pomôcť týmto spoločnostiam pokračovať vo svojej prevádzke v takýchto oblastiach, keď je to aj v záujme miestneho obyvateľstva;
52. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Krajiny s dlhou históriou v oblasti dovozu nerastných surovín, ako sú Spojené štáty, Japonsko a európske krajiny, sú svedkami rastúcej hospodárskej súťaže o prístup a zabezpečenie dodávok strategických zdrojov nerastných surovín. Pre rozvojové krajiny táto situácia ponúka príležitosť využiť svoje prírodné zdroje.
Zatiaľ čo nevídaný dopyt sveta po nerastných surovinách a iných prírodných zdrojoch predstavuje jedinečnú šancu umožniť ťažobnému priemyslu prispievať k udržateľnému rozvoju, predstavuje aj veľké výzvy pre rozvojové krajiny. Ťažba prírodných zdrojov s vysokou hodnotou vrátane ropy, plynu, nerastných surovín a dreva je hlavným zdrojom konfliktov vo svete, najmä v kontexte neustále rastúcej hospodárskej súťaže o znižujúce sa množstvo obnoviteľných zdrojov, ako je pôda a voda. Situácia sa ďalej zhoršuje v dôsledku zhoršovania stavu životného prostredia, rastu počtu obyvateľstva a zmeny klímy. Zlé riadenie pôdy a prírodných zdrojov prispieva k novým konfliktom a predstavuje prekážku pre mierové riešenie existujúcich konfliktov.
Spravodajkyňa je vo všeobecnosti presvedčená, že s cieľom zabezpečiť, aby sa ťažobný priemysel stal úspešným faktorom rozvojového procesu rozvojových krajín, je nevyhnutná stratégia, ktorá okrem iného rieši tieto oblasti: ako riešiť hlavné príčiny konfliktných nerastných surovín; ako najlepšie riadiť environmentálne a sociálne vplyvy a vplyvy ľudských práv na ťažobný priemysel, ako lepšie podporovať a začleňovať tradičné ťažby a ťažby v malom rozsahu. K ďalším kľúčovým oblastiam patrí: povaha a stav iniciatív na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov; otázka zachytávania, riadenia a spoločného využívania zdrojov nerastných surovín; optimalizácia prepojení založených na nerastných surovinách a dôsledky medzinárodného obchodu a investičných pravidiel na industrializáciu založenú na nerastných surovinách.
Ťažobný priemysel a trvalo udržateľný rozvoj
Zatiaľ čo v krajinách EÚ rastie produktivita zdrojov, rozvojové krajiny zápasia s tým, ako vyriešiť environmentálne vplyvy intenzívnejšej ťažby, a tak presunúť environmentálne bremeno využívania zdrojov na nich. V tejto súvislosti môže byť ťažobný priemysel v neprospech dosahovania miléniových rozvojových cieľov. V praxi mnohé environmentálne problémy spojené s ťažobným priemyslom vychádzajú z kontaminácie pôdy a vody a súpereniu o ne, čo môže narušiť živobytie poľnohospodárskych a/alebo rybárskych komunít. Ťažba takisto môže vyvolať odlesnenie, eróziu a degradáciu pôdy, znečistenie vzduchu a narušenie ekosystému a zároveň najviac prispievať ku globálnemu otepľovaniu.
Ťažobné operácie môžu vytvoriť aj nepriaznivý sociálny vplyv, ktorý môže viesť k napätiu a konfliktom v oblastiach ťažby. Presídľovanie a nútené vysťahovanie a premiestnenie sú bežnými znakmi ťažobných operácií. Ťažobné činnosti bojujú o priestor s inými spôsobmi využitia pôdy, ako je napríklad poľnohospodárstvo, a preto môžu narušiť živobytie miestnych komunít atď.
Keďže nadnárodné korporácie sú najväčšími subjektmi v rozvojových krajinách, spravodajkyňa je presvedčená, že ich domovské krajiny a ich akcionári by mali prevziať sociálnu zodpovednosť, najmä vtedy, keď majú prevádzky v krajinách so slabšími systémami riadenia a v prípade, že im chýbajú vyjednávacie schopnosti. Je však rovnako dôležité, aby rozvojové krajiny vykonávali reformy s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú ťažbu, keďže environmentálne, hospodárske, sociálne a pracovné práva si neodmysliteľne vyžadujú zavedenie procesov, inštitúcií a systémov demokratického riadenia.
Úloha súkromného sektora
V súčasnosti existuje mnoho rozličných medzinárodných iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, od vládnych cez medzivládne organizácie, od súkromného sektora po organizácie občianskej spoločnosti. Tento koncept však nebol doteraz jasne vymedzený, a preto existuje priestor na rozličný výklad a ciele. Okrem toho, hoci teraz existujú stovky iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, len pár z nich vo veľkej miere využíva medzinárodný rámec, ktorý sa vzťahuje na všetky tri rozmery (sociálny, environmentálny, hospodársky) trvalo udržateľného rozvoja v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Sú však sotva porovnateľné. Takýto roztrieštený prístup, ktorý rieši selektívne hľadiská etického správania sa podnikov, prispieva k všeobecnému nedostatku transparentnosti nad celkovou udržateľnou výkonnosťou podniku.
Okrem toho, hoci niektoré iniciatívy predstavujú veľký krok v oblasti riešenia korupcie v ťažobnom priemysle, ako je iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), či v oblasti začlenenia etických obchodných postupov, ako je Medzinárodná rada pre baníctvo a kovy (ICMM), neviedli k veľkému zlepšeniu, keďže nie sú zavedené mechanizmy presadzovania ani proces na reagovanie v prípade porušenia noriem.
Spravodajkyňa preto zastáva názor, že súčasné rozširovanie dobrovoľných prístupov a noriem na rozličných úrovniach (národnej, medzinárodnej, všeobecnej, špecifickej pre odvetvie) nevyhnutne vedie k nedostatočne účinným mechanizmom účtovníctva, monitorovania a transparentnosti pre spotrebiteľov, investorov a tvorcov politiky. V tejto súvislosti sa musí posilniť sociálna zodpovednosť podnikov dvoma hlavnými spôsobmi.
Spravodajkyňa predovšetkým považuje za nevyhnutné prejsť z dobrovoľného prístupu a požaduje účinné vykonávanie štyroch ústredných medzivládnych iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré na medzinárodnej úrovni využívajú vysokú úroveň explicitnej politickej podpory zo strany vlád. Sú to tieto oblasti: Deklarácia MOP o základných princípoch a právach pri práci, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, iniciatíva OSN Global Compact a Hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv. Doteraz predstavovali dobrovoľné prístupy, ktoré napomáhali pri rozvoji konsenzu a spoločného jazyka v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Nakoniec sa však ukázali byť neefektívne, keďže vzhľadom na nedostatočnú vykonateľnosť významne neprispievali k dosahovaniu globálnych sociálnych a environmentálnych cieľov.
Medzinárodný obchod a investičné režimy
Z historického hľadiska priestor a flexibilitu medzinárodných pravidiel o uplatňovaní ciel, dotáciách, vývozných obmedzeniach, požiadavkách zahraničných firiem na výkonnosť a duševnom vlastníctve využívali krajiny, ktoré vykonávali národné politiky rozvoja priemyslu. Prostredníctvom súčasného medzinárodného obchodu a investičného režimu sa však zdôraznili problémy rozvojových krajín pri presadzovaní ich národných záujmov a cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.
Od konca 80. rokov minulého storočia sa malo zavedením ďalekosiahlej hospodárskej, obchodnej a investičnej liberalizácie, pôvodne podporenej podmienkami nastolenými Svetovou bankou a MMF, presadzovať oživenie zahraničných investícií v ťažobnom priemysle. Takáto liberalizácia však zdôraznila štrukturálnu zraniteľnosť rozvojových krajín ťažiacich nerastné suroviny. Zatiaľ čo zahraničnými investíciami sa obnovila a rozšírila produkcia a vývoz nerastných surovín, ich prínos pre sociálny a hospodársky rozvoj bol v mnohých afrických krajinách bohatých na nerastné suroviny vyvrátený. V súčasnosti v nich miesto hospodárskej diverzifikácie došlo k tomu, že sa z nich stali v priemere menej diverzifikované hospodárstva, ktoré sa napríklad viac sústreďujú na nerastné suroviny s nízkou pridanou hodnotou a poľnohospodársky vývoz, pričom oba prípady sú mimoriadne citlivé na vonkajšie cenové šoky.
Ďalší problém, ktorý je potrebné vyriešiť, sa týka štúdie Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) a osobitného zástupcu OSN pre podniky a ľudské práva s názvom Doložky o stabilizácii a ľudských právach (máj 2009), v ktorej sa uvádza, že niektoré typy týchto súkromných zmlúv medzi investormi a hostiteľskými štátmi by mohli narušiť schopnosť štátu chrániť ľudské práva. V tejto štúdii sa zistilo najmä to, že dohody ťažobného priemyslu obsahovali tie najobmedzujúcejšie doložky, ktorými by sa mohli zahraničné investície vyňať z uplatňovania nových sociálnych a environmentálnych zákonov alebo vyžadovať od hostiteľského štátu kompenzovať investorovi náklady na zosúladenie.
V situácii, kde globálne skúsenosti ukazujú, že skutočný prechod – od vývozcu primárnej komodity k predstaviteľovi vysokej technológie – si vyžaduje rozvoj dynamických prepojení v každej fáze reťazca pohybu nerastnej suroviny, je spravodajkyňa presvedčená, že podpora požiadaviek na výkonnosť a minimálny miestny obsah či požiadaviek na transfer technológií v zmluvách, licenciách a investičných dohodách by mohla pomôcť začleniť primárny sektor do širšieho národného a regionálneho hospodárstva. Podľa toho by mali byť investičné zmluvy EÚ koncipované tak, aby odrážali spravodlivú vyváženosť medzi právami a povinnosťami investorov, pričom by mali rozvojovým krajinám ponechávať politický priestor na sledovanie vlastných rozvojových cieľov.
Clá sú najčastejšie využívaným obchodným nástrojom na podporu industrializácie a na ochranu začínajúcich priemyselných odvetví. Znižovanie ciel však bolo v centre liberalizácie obchodu od 80. rokov minulého storočia. V prechodných DHP sa podobne nachádzajú krátke zoznamy citlivých výrobkov, ktoré sú vyčlenené zo znižovania ciel, čím sa zužujú ustanovenia na ochranu začínajúcich priemyselných odvetví. Takéto obavy často vyjadrujú krajiny AKT, a preto by sa mali náležite zohľadňovať. Hoci spravodajkyňa uznáva, že priemyselné clá nie sú jediným ani zázračným nástrojom na presadzovanie diverzifikácie a technologickej aktualizácie, je presvedčená, že rozvojové krajiny ich potrebujú s cieľom presadzovať technologickú modernizáciu, a tak podporiť diverzifikáciu a technický vývin.
A podobne, v situácii, keď niektoré krajiny AKT vyjadrili svoje obavy o obmedzeniach DHP na vývozné dane, spravodajkyňa zastáva názor, že hoci vývozné dane automaticky nepovedú k rozvoju domácich výrobných a spracovateľských odvetví, predstavujú nástroj na rozvoj a hospodársku diverzifikáciu. Okrem toho by dobre navrhnutý systém progresívnych vývozných daní mohol slúžiť ako nástroj na stabilizáciu príjmov, zachytávanie neočakávaných ziskov a zmierňovanie negatívneho vplyvu klesajúcich cien na príjem výrobcu.
Zo širšieho hľadiska sú nevyhnutné stratégie na zavádzanie výnosných licenčných a daňových štruktúr s cieľom zvýšiť toky príjmov, a tak naštartovať vyšší hospodársky rozvoj. Spravodajkyňa je preto presvedčená, že pomoc EÚ v oblasti riadenia daní v rozvojových krajinách predstavuje dôležitý rozmer vykonávanej stratégie zmeniť „prekliatie zdrojov“ na „požehnanie zdrojov“ pri odstraňovaní chudoby.
Spravodajkyňa okrem toho zastáva názor, že s cieľom rozdeľovania príjmov spravodlivým a jasným spôsobom by sa mali licencie na ťažbu a iné aktíva predávať alebo sa zabezpečovať v rámci otvoreného a konkurenčného procesu;
Konfliktné nerastné suroviny
„Konfliktné nerastné suroviny“ alebo suroviny, ktoré sa ťažia v podmienkach ozbrojených konfliktov a porušovania ľudských práv, predstavujú jeden z najdôležitejších aspektov tzv. prekliatia zdrojov, v rámci ktorého je potrebná regulácia. Hoci medzinárodné spoločenstvo zahájilo viaceré iniciatívy s cieľom zlepšiť medzinárodný ťažobný priemysel, ako sú certifikačná schéma Kimberleyského procesu (KPCS), usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom, zákon Dodda-Franka, stále treba mnoho vykonať v oblasti riešenia konfliktov a závažných porušovaní ľudských práv v ťažobnom priemysle.
Zatiaľ čo nedávne snahy prerušiť prepojenie medzi medzinárodnými dodávateľskými reťazcami a násilnými konfliktami sa zameriavali najmä na východnú Konžskú demokratickú republiku, sú nevyhnutné aj opatrenia s cieľom riešiť riziko európskych spoločností získavajúcich prírodné zdroje z iných oblastí ohrozených konfliktami a s vysokým rizikom.
Existujúce certifikačné systémy v oblasti nerastných surovín predstavujú krok k vytvoreniu transparentnejších dodávateľských reťazcov od baní po huty, pričom sú súčasťou širšieho posudzovania s cieľom účinne riešiť hľadisko ľudských práv. Medzinárodné spoločenstvo a ťažobné priemysly však s cieľom zvyšovať takéto iniciatívy musia ďalej spolupracovať s cieľom vypracovať spoločný a komplexný prístup ku konfliktným nerastným surovinám, ktorý bude presahovať oblasť predchádzania financovania konfliktov, ale bude zahŕňať aj ľudské práva, pracovné podmienky a ekologické normy.
Spravodajkyňa je za týmto účelom presvedčená, že EÚ prijme právne predpisy, ktorými sa bude od európskych podnikov vyžadovať, aby uskutočnili hĺbkovú analýzu dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť, aby neprispievali k financovaniu konfliktov či porušovaniu ľudských práv pri výrobe a obchodovaní s prírodnými zdrojmi. Právne predpisy EÚ, ktoré budú mať globálny rozsah a budú vychádzať z existujúcich medzinárodných rámcov, by predstavovali najmä dôležitý krok k zabezpečeniu udržateľného a zodpovedného prístupu týchto spoločností ku kľúčovým prírodným zdrojom. Takisto sa tým zabezpečí, že pri riešení nedostatkov budú európske spoločnosti podliehať rovnakým požiadavkám, ako tým v článku 1502 amerického zákona Dodda Franka.
Zavedenie povinnosti hĺbkovej analýzy dodávateľského reťazca pre podniky nebude stačiť na to, aby sa úspešne prerušilo prepojenie medzi ozbrojenými konfliktami a ťažbou nerastných surovín. Spravodajkyňa preto vyzýva k vypracovaniu širšieho prístupu zahŕňajúceho rozvojové programy, ktoré podporujú napríklad inštitucionálny rozvoj, formalizáciu ťažobného priemyslu, predchádzanie porušovaniu ľudských práv a vykonávanie základných pracovných noriem. Len takto sa miestne obyvateľstvo nebude musieť uchýliť k pašovaniu či skupinám rebelov, aby zabezpečili svoje základné potreby, ale miesto toho sa im oplatí zúčastňovať sa na medzinárodných iniciatívach v oblasti udržateľného využívania zdrojov.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
11.2.2014 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
20 3 0 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Ricardo Cortés Lastra, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Mikael Gustafsson, Bill Newton Dunn, Jean Roatta, Birgit Schnieber-Jastram, Keith Taylor, Anna Záborská, Iva Zanicchi |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philippe Boulland, Emer Costello, Edvard Kožušník, Csaba Őry, Cristian Dan Preda, Judith Sargentini |
||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Josefa Andrés Barea, Małgorzata Handzlik, Tadeusz Ross |
||||