SPRÁVA o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ

    21.2.2014 - (2013/2146(INI))

    Výbor pre zahraničné veci
    Spravodajca: Arnaud Danjean


    Postup : 2013/2146(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0138/2014
    Predkladané texty :
    A7-0138/2014
    Prijaté texty :

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ

    (2013/2146(INI))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

    –   so zreteľom na články 2, 3, 21, 24 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

    –   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

    –   so zreteľom na článok 21 ods. 3 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ pomáha Rade a Komisii pri zabezpečovaní súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie,

    –   so zreteľom na článok 24 ods. 3 ZEÚ, v ktorom sa ustanovuje, že členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti, že členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch, a že Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad,

    –   so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2012,

    –   so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku zo 6. septembra 2013,

       so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a VP/PK Európskemu parlamentu a Rade z 11. decembra 2013 o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013) 0030),

    –   so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ[1] uskutočnenom v roku 2013 a na správu ESVČ za rok 2013 predloženú vysokou predstaviteľkou v júli 2013[2],

    –   so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o SZBP a SBOP, najmä na svoje uznesenie o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof, ktoré bolo prijaté 22. novembra 2012[3],

    –   so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

    –   so zreteľom na správu z 15. októbra 2013 vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

    –   so zreteľom na správu ESVČ o revízii postupov krízového riadenia SBOP, ktorú 18. júna 2013 prijal Politický a bezpečnostný výbor,

    –   so zreteľom na Chartu OSN,

    –   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0138/2014),

    A. keďže je už teraz požiadavkou Lisabonskej zmluvy a súčasných rozhodovacích procesov, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie a medzi týmito činnosťami a inými politikami Únie; keďže väčšia úloha Európskeho parlamentu v oblasti vonkajších vzťahov by bola prínosom pri dosahovaní tohto cieľa;

    B.  keďže komplexnosť sa týka nielen spoločného využívania nástrojov a zdrojov EÚ, ale aj spoločnej zodpovednosti subjektov na úrovni EÚ a členských štátov, ktorých politiky, konanie a podpora by mali prispievať k súdržnejšej a efektívnejšej vonkajšej činnosti EÚ;

    C. keďže na základe Lisabonskej zmluvy získala EÚ nedávno nové nástroje na vonkajšiu činnosť, ktoré jej umožňujú uplatňovať aktívnejšiu, jednotnejšiu a skutočnú zahraničnú politiku EÚ;

    EÚ v meniacom sa svete

    1.  domnieva sa, že príčinou súčasných výrazných geostrategických zmien je aj v iných častiach sveta najmä vznik multipolárnej medzinárodnej scény s novými subjektmi, ktoré sa usilujú o dosiahnutie svojich ambícií v oblasti hospodárskej súťaže na regionálnej aj svetovej úrovni, narastajúca vzájomná závislosť, vznik viacrozmerných asymetrických hrozieb, zameranie bezpečnostnej politiky Spojených štátov na ázijské a tichomorské štáty, rastúci boj o energetickú a zdrojovú bezpečnosť, čoraz vážnejšie vplyvy zmeny klímy a závažná a dlhotrvajúca celosvetová finančná a hospodárska kríza, ktorá má vplyv na všetky členské štáty EÚ;

    2.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ v tomto geopolitickom prostredí zachovala a podporovala svoje hodnoty, záujmy a stabilitu na celosvetovej úrovni a tiež chránila bezpečnosť a prosperitu svojich občanov; zdôrazňuje, že toto si v spolupráci s našimi strategickými partnermi vyžaduje nový prístup k formovaniu nového multipolárneho usporiadania sveta, ktorý bude inkluzívny, dôveryhodný, spravodlivý, spolupracujúci, ktorého základom bude dodržiavanie ľudských práv, právneho štátu a demokracie a ktorého cieľom bude vyriešenie sporov bez nutnosti viesť ozbrojený konflikt;

    Komplexný prístup EÚ: súčasný stav vykonávania politického rámca

    3.  zdôrazňuje, že sila EÚ spočíva v jej potenciáli mobilizovať zdroje v celom rozsahu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov – v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN – a že používanie týchto nástrojov v rámci komplexného prístupu poskytuje Európskej únii jedinečnú pružnosť na účinné riešenie najdôležitejších medzinárodných problémov a dosahovanie vlastných politických cieľov;

    4.  zdôrazňuje význam účinnej koordinácie a ucelenosti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie; súhlasí s názorom, že oblasti rozvoja, politiky a bezpečnosti sú vzájomne prepojené a že pridaná hodnota, ktorú poskytuje EÚ v zložitých núdzových situáciách, spočíva v jej schopnosti vytvárať synergický účinok medzi rozličnými sektormi a inštitúciami s cieľom dosahovať v príslušných oblastiach udržateľné výsledky a zabezpečiť plnenie dlhodobých strategických cieľov;

    5.  zdôrazňuje, že všetky príslušné medzinárodné subjekty (vrátane mnohostranných organizácií a štátov) považujú komplexný prístup za najlepší spôsob vytvorenia účinnej reakcie na viacrozmerné krízy a celosvetovej podpory ľudskej bezpečnosti, ktorý priamo vyplýva z dlhodobého uznávania toho, že je pravdepodobné, že úsilie o zabezpečenie stability prostredníctvom len jedného prístupu nebude úspešné;

    6.  pripomína najmä to, že od roku 2006 Organizácia Spojených národov vypracúva koncepciu tzv. integrovaného prístupu ku konfliktným a pokonfliktným situáciám a že členovia NATO na samite v Lisabone v roku 2010 prijali novú strategickú koncepciu, v ktorej sa požaduje komplexný prístup k riadeniu krízy;

    7.  zdôrazňuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva poskytuje Únii rámec na dosiahnutie súdržnejšieho, prepojenejšieho a komplexnejšieho prístupu na účinnú činnosť v oblasti vonkajších vzťahov Únie, a to aj prostredníctvom vytvorenia postu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s tromi funkciami, ktorý je tiež podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci, a prostredníctvom vytvorenia zjednocujúcej a účinnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

    8.  vyjadruje poľutovanie, že napriek inováciám, ktoré sa zaviedli v Lisabonskej zmluve, sa stále nedosiahol pokrok v súdržnosti vonkajšej činnosti Únie v oblastiach súvisiacich s rozvojom, obchodom, energetikou, životným prostredím, migráciou a inými globálnymi otázkami; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia často zaujíma reštriktívny prístup, chráni si vlastné kompetencie v týchto oblastiach a minimalizuje koordinačné funkcie s ESVČ;

    9.  nalieha na členské štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, teda aby aktívne podporovali vonkajšie vzťahy Únie v duchu vzájomnej solidarity a pri vykonávaní svojich vlastných politík zladili svoju činnosť s činnosťou Únie v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby zohrávali konštruktívnu úlohu prostredníctvom podpory strategickej koordinácie politiky na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ môže byť účinná len vtedy, keď budú členské štáty chcieť a môcť formulovať spoločné politické smerovanie, najmä v nadnárodných organizáciách, ako je OSN;

    10. víta spoločné oznámenie o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam z 11. decembra; vyjadruje však poľutovanie, že sa v ňom viac opiera o existujúce procesy a nepokúša sa veľmi o preskúmanie nových konkrétnych spôsobov uľahčenia inštitucionálnej a praktickej spolupráce;

    11. trvá na tom, že komplexný prístup je spoločná úloha všetkých subjektov EÚ v inštitúciách EÚ, v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách a že je súčasne nevyhnutné, aby sa v rámci tohto prístupu úplne rešpektovali osobitné právomoci každej inštitúcie a subjektu;

    12. požaduje aktívnu účasť občanov a občianskej spoločnosti a dialóg s nimi, aby sa zaistila legitímnosť a spoločné pochopenie komplexného prístupu a zahraničnej politiky EÚ všeobecne;

    13. domnieva sa, že pri prechode od pojmov k činom zameraným na dosiahnutie komplexného prístupu je nevyhnutné zaoberať sa týmito štyrmi oblasťami;

    1. Inštitucionálna súdržnosť

    14. domnieva sa, že pojem komplexný prístup by sa mal chápať ako koordinovaná činnosť všetkých príslušných inštitúcií (ESVČ, príslušných útvarov Komisie vrátane ECHO, DEVCO, TRADE a ELARG, ale aj Parlamentu a Rady), ktoré sa usilujú o dosiahnutie spoločných cieľov v rámci dohodnutého rámca vytvoreného na úrovni EÚ a ktoré v prípade, že je to z hľadiska bezpečnostnej situácie nevyhnutné, mobilizujú svoje najdôležitejšie nástroje vrátane SBOP; domnieva sa, že inštitucionálne a procesné problémy doposiaľ vo veľkej miere bránili takej súdržnej vonkajšej činnosti EÚ vo väčšine krízových oblastí, v ktorých EÚ pôsobila, čo poškodzuje dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra a poskytovateľa bezpečnosti;

    15. pripomína, že na základe Lisabonskej zmluvy sa vytvorili ESVČ a post vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie s tromi funkciami s cieľom zabezpečiť jednotu, súdržnosť, viditeľnosť a účinnosť vonkajšej činnosti EÚ; poukazuje na skutočnosť, že potenciál všetkých troch úloh sa doposiaľ nevyužil naplno; požaduje, aby sa dôležitá koordinačná úloha vysokého predstaviteľa ako podpredsedu Komisie posilnila aj v rámci Komisie prostredníctvom inštitucionalizovaných pravidelných zasadnutí kolégia komisárov RELEX, ktorým bude predsedať vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a na ktorých sa tiež zúčastnia ostatní príslušní komisári;vyzýva na okamžitú reformu ESVČ na základe preskúmania z roku 2013 a usmernení Parlamentu, aby mohla čo najlepšie využívať obmedzené finančné zdroje;

    16. zdôrazňuje, že aj keď je spolupráca dôležitá, je nevyhnutné úplne rešpektovať právomoci a postupy všetkých inštitúcií a členských štátov; vzhľadom na to vyzýva všetky subjekty EÚ, aby konali v dobrej viere a vyvinuli maximálne úsilie s cieľom umožniť uskutočnenie komplexného prístupu;

    17. domnieva sa, že v súvislosti s komplexným prístupom sú nevyhnutné citlivé, pružné a účinné štruktúry v ESVČ; pripomína svoj názor, že by sa mala racionalizovať inštitucionálna organizácia ESVČ s cieľom zabezpečiť účinné rozhodovanie a použitie jej nástrojov vrátane civilných a vojenských nástrojov SBOP, ako sa požaduje v správe Parlamentu za rok 2013, týkajúcej sa tejto otázky;

    18. zdôrazňuje, že rozvoj komplexného prístupu by mal tiež zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rovnováhy vo formulácii, vypracovaní a vykonávaní všetkých vonkajších činností Únie;

    19. zdôrazňuje dôležitú úlohu mediácie a dialógu pri predchádzaní a riešení konfliktov mierovou cestou; chváli pokrok, ktorý ESVČ dosiahla pri posilňovaní svojich mediačných kapacít, opakuje svoju podporu ďalšieho posilňovania kapacít Európy v tejto oblasti a požaduje, aby sa mediácia stala dôležitou štandardnou funkciou akéhokoľvek budúceho komplexného prístupu pre špecifický krízový región; poukazuje na úlohu Parlamentu pri formulovaní a sledovaní spoločnej zahraničnej politiky a vyzýva ďalší Parlament, aby zaistil jej efektívnosť a predovšetkým jej súdržnosť; upriamuje pozornosť na záväzok Parlamentu aktívne sa zúčastňovať na pozorovaní volieb, mediácii a podpore demokracie; je presvedčený, že zapojenie Parlamentu do procesu mediácie na Ukrajine a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko poukázalo na významnú úlohu, ktorú môžu poslanci v tejto oblasti zohrávať;

    20. pripomína, že je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu zásad humanitárnej pomoci (nezávislosť, nestrannosť, neutralita); domnieva sa, že bezpečný prístup k postihnutému obyvateľstvu a bezpečnosť humanitárnych pracovníkov závisia najmä od toho, ako ich vnímajú vplyvné subjekty v oblasti a že by sa mali považovať za nezávislých od všetkých straníckych politických úvah; poukazuje však na to, že útvar Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) je ešte stále súčasťou EÚ, a preto je pevne presvedčený, že je nevyhnutné vyvinúť väčšie úsilie na zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi ECHO a ESVČ;

    21. Víta spoločné oznámenie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030), ktoré je príležitosťou na objasnenie a sprevádzkovanie tohto prístupu v novom post-lisabonskom inštitucionálnom usporiadaní, ako aj upevnenie záväzku EÚ, pokiaľ ide o komplexný pracovný rámec v oblasti vonkajších vzťahov; uznáva značné výzvy charakteristické pre podporu a vykonávanie takejto ambicióznej politiky; víta najmä dôraz, ktorý je tým kladený na spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, ktoré by malo byť základným princípom pri uplatňovaní komplexného prístupu EÚ;

    22. výrazne podporuje myšlienku ucelenejšej vonkajšej činnosti; zdôrazňuje, že EÚ by nemala prijať úzku definíciu komplexného prístupu; víta skutočnosť, že spoločné oznámenie podporuje pochopenie komplexného prístupu, ktorý zahŕňa všetky štádiá cyklu konfliktov alebo iných vonkajších kríz prostredníctvom skorých varovaní a pripravenosti, predchádzania konfliktom, reakcie na krízu a riadenia s cieľom skorej obnovy a stabilizácie a budovania mieru s cieľom pomôcť krajinám robiť správne kroky smerom k udržateľnému a dlhodobému rozvoju; vyjadruje hlboké znepokojenie, že ciele zahraničnej politiky môžu prevážiť nad zásadami rozvoja a principiálnou humanitárnou činnosťou;

    23. pripomína, že v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a zdôrazňuje potenciálne napätie medzi touto zásadou na jednej strane a komplexným prístupom k riešeniu krízových situácií mimo EÚ na strane druhej; zdôrazňuje, že hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ je odstránenie chudoby a že je preto mimoriadne dôležité, aby sa v rámci zahraničnej politiky EÚ nezabúdalo na ciele v oblasti boja proti chudobe a aby komplexný prístup nenarúšal civilný charakter rozvojovej spolupráce; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tlakom, ktorý môže vyplývať z integrovaného plnenia cieľov zahraničnej politiky, pokiaľ ide o rozdeľovanie rozvojovej pomoci do strategicky významných oblastí; berie na vedomie skutočnosť, že spoločné oznámenie poveruje PK/VP a predsedu Komisie zodpovednosťou za zabezpečenie strategickej a operačnej koherencie vo vonkajších vzťahoch vrátane posúdenia vonkajšieho vplyvu vnútorných politík; vyzýva PK/VP a predsedu Komisie, aby sa zaviazali to vykonávať;

    24. poukazuje na to, že článok 214 ZFEÚ, ako aj Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, chránia principiálnu humanitárnu činnosť; žiada chrániť humanitárne zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska účinnosti humanitárnej činnosti a bezpečnosti zainteresovaných strán; pevne zdôrazňuje, že politika v oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti nesmie obmedziť schopnosť humanitárnych subjektov poskytovať pomoc a že humanitárna pomoc by za žiadnych okolností nemala slúžiť na plnenie politických cieľov a ani by sa nemala považovať za nástroj krízového riadenia; upozorňuje, že na to, aby bolo možné získať prístup k obyvateľom, ktorí potrebujú pomoc, humanitárna pomoc musí byť nielen neutrálna, ale musí byť za takú aj vnímaná; uznáva, že humanitárna pomoc založená na potrebách by mala byť oddelená a zároveň žiada o väčšiu spoluprácu s humanitárnymi subjektmi s cieľom lepšieho stanovenia parametrov ich vzťahu pomocou komplexného prístupu;

    25. zastáva názor, že existuje silné prepojenie medzi rozvojom a prevenciou konfliktov, keďže chudoba je často hlavným zdrojom a dôsledkom konfliktov; zdôrazňuje, že prevencia prispieva k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju; víta zameranie na prevenciu v spoločnom oznámení a vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania EÚ; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala krajiny v nestabilnej situácii s cieľom odstrániť hlavné príčiny a zriadiť fungujúce a zodpovedné orgány, ktoré budú môcť poskytovať základné služby a podporovať znižovanie chudoby; zdôrazňuje potrebu vypracovania stratégie EÚ pre nestabilné štáty, ktorá by do systému EÚ zaradila zásady nestabilných štátov OECD/DAC, ako aj ciele Novej dohody o angažovanosti v nestabilných štátoch, ktorá bola dosiahnutá 11. decembra 2011 v Pusane;

    26. víta záväzok k dlhodobej stratégii vyjadrený v spoločnom oznámení, keďže iba dlhodobá angažovanosť a udržateľný rozvoj môžu presadzovať mier a bezpečnosť; žiada o lepšiu koordináciu krátkodobých a dlhodobých cieľov politík EÚ so zreteľom na názory zainteresovaných strán na miestnej úrovni;

    27. zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnutia účinnosti by sa mal komplexný prístup EÚ z čo najväčšej časti zakladať na spoločnej analýze, hodnotení a plánovaní v rámci systému EÚ s jasným rozdelením zodpovedností; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spoločného programovania ako nástroja na dosiahnutie súladu vonkajších činností;

    28. domnieva sa, že komplexný prístup musí byť založený na spoločnej vízii všetkých subjektov EÚ o rozvíjajúcom sa strategickom kontexte, ktorého súčasťou je činnosť EÚ; vzhľadom na to požaduje pravidelnejšiu a transparentnejšiu výmenu informácií, koordináciu politík a tímovú prácu medzi subjektmi EÚ vo všetkých fázach činnosti EÚ; požaduje okrem toho vytvorenie formálnych štruktúr, v ktorých by sa mohli realizovať tieto výmeny a v ktorých by sa mohlo vykonávať včasné varovanie, analýza situácie a monitorovanie krízy a obdobia po kríze, a do ktorých by sa prípadne mohli začleniť existujúce štruktúry (ako sú SitRoom EÚ, Koordinačné centrum pre reakcie na krízové situácie a ARGUS); znovu zdôrazňuje, že v rámci ESVČ je potrebné vytvoriť Výbor pre krízové opatrenia, ktorému by predsedal vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a ktorý by zahŕňal všetky subjekty dôležité pre krízové riadenie;

    29. domnieva sa, že na vykonávanie komplexného prístupu je tiež nevyhnutné, aby sa pod vedením podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa zlepšila koordinácia v rámci vnútorných politík EÚ, ktoré majú významný zahranično-politický rozmer, ako sú napríklad vnútorný trh, migrácia, životné prostredie a energetika;

    30. požaduje lepšie zosúladenie obchodnej politiky a spoločnej zahraničnej politiky vrátane ľudských práv a rozvoja;

    31. zdôrazňuje, že nedostatočné vykonávanie zahraničných politík EÚ je čiastočne spôsobené nedostatočnou koordináciou a plánovaním politík medzi príslušnými inštitúciami; konštatuje, že sa to zlepšuje, keďže delegácie EÚ prevzali funkciu koordinátora medzi EÚ a členskými štátmi, treba však dosiahnuť väčší pokrok, aby sa ďalej posilnilo vykonávanie zahraničných politík EÚ v praxi, najmä pokiaľ ide o krízové regióny a v súvislosti s činnosťami SZBP;

    32. požaduje posilnenie kapacít EÚ na riešenie celosvetových problémov, najmä diplomacie v oblasti klímy; vyzýva ESVČ, aby identifikovala politické kompromisy a dosiahla politické dohody prepojením klimatických a iných aspektov vzťahov EÚ s partnerskými krajinami; dúfa, že počas prípravy na konferenciu OSN o klíme, ktorá sa bude konať v roku 2015 v Paríži, začne ESVČ využívať svoju rozsiahlu sieť delegácií EÚ po celom svete, aby prehĺbila európske chápanie záujmov a domácich politík v oblasti klímy v partnerských krajinách;

    2. Finančná súdržnosť

    33. poukazuje na odhodlanosť Parlamentu zabezpečiť, aby boli vonkajšie finančné nástroje Únie na obdobie rokov 2014 – 2020 navrhnuté tak, aby v rámci vonkajších vzťahov Únie uľahčili vykonávanie komplexného prístupu najmä prostredníctvom vytvorenia nástrojov, ktoré fungujú v súvislosti s predchádzaním konfliktom, krízovým riadením, budovaním mieru, rozvojovou spoluprácou a posilnením strategických partnerstiev; zdôrazňuje, že nový nástroj partnerstva poskytuje EÚ tiež nástroj, ktorý môže finančne doplniť činnosti v oblasti zahraničnej politiky s tretími krajinami; poukazuje na svoju odhodlanosť v plnom rozsahu vykonávať demokratickú kontrolu vykonávania týchto nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby sa dôležité, ale obmedzené zdroje Únie využívali v záujme dosiahnutia výsledkov účinne a hospodárne; poukazuje na právo Parlamentu preskúmať v rámci strednodobého preskúmania vonkajších finančných nástrojov vykonávanie nástrojov a vykonať všetky nevyhnutné zmeny;

    34. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou rozpočtovou ambicióznosťou EÚ v oblasti vonkajšej činnosti na obdobie rokov 2014 až 2020; požaduje lepšie predvídanie finančných prostriedkov potrebných na vykonanie stratégií EÚ; vyjadruje poľutovanie, že v niektorých prípadoch sa opatrenia EÚ vykonali z finančných dôvodov neskoro; požaduje, aby sa tieto štrukturálne problémy v budúcnosti odstránili, pričom by sa takisto mali uplatniť nové ustanovenia o posilnení kapacít na účasť a nasadenie v civilných stabilizačných misiách (článok 4c) v rámci nástroja stability a mieru (ISP); takisto pripomína potrebu revidovať mechanizmus financovania vojenských operácií SBOP (známy ako mechanizmus ATHENA), aby sa umožnilo primeranejšie a spravodlivejšie rozdelenie nákladov na vojenské operácie EÚ, čo by umožnilo všetkým členským štátom prispievať formovaním vojenských jednotiek alebo financovaním podporných nákladov;

    35. pripomína PK/VP, že Európsky parlament revidoval vonkajšie finančné nástroje Únie na obdobie rokov 2014 až 2020, aby umožnil posilňovanie kapacít podobne zmýšľajúcich medzinárodných, regionálnych, vládnych subjektov a subjektov z občianskej spoločnosti, ktoré chcú spolupracovať s Úniou na dosahovaní cieľov a súčasne na dodržiavaní našich základných hodnôt, ako je podpora demokracie;

    3. Súdržnosť v praxi

    36. víta nedávne vytvorenie regionálnych stratégií EÚ s cieľom vymedziť politické priority, oznámiť ciele politík, koordinovať politické reakcie, budovať partnerstvá a zamerať sa na realizáciu zdrojov; požaduje systematické vypracovanie stratégií EÚ s cieľom formulovať činnosti EÚ a zabezpečiť ich súdržnosť, ktoré navrhuje spoločne ESVČ a príslušné útvary Komisie (konkrétne DEVCO a ECHO) a pod vedením vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapájala do svojich oblastí kompetencií od samotného začiatku tejto koordinácie;

    37. trvá na tom, aby sa v týchto stratégiách jasne stanovili ciele a priority EÚ a osobitný časový rámec na ich vykonanie a určili najvhodnejšie nástroje pre opatrenie (počnúc napríklad humanitárnou a rozvojovou pomocou cez diplomatické opatrenia a mediáciu po hospodárske sankcie a SBOP); trvá na tom, aby boli úloha a prínos SBOP súčasťou počiatočnej analýzy politiky a vymedzenia cieľov politiky, na základe toho sa v prípade potreby uľahčí včasné zapojenie plánovačov SBOP a príslušných parlamentných orgánov na európskej a vnútroštátnej úrovni; víta v tejto súvislosti pozitívny vývoj politického rámca pre krízový prístup pre misie a operácie SBOP a požaduje jeho rozšírenie na všetky iniciatívy v oblasti reakcie na krízy;

    38. víta najmä strategický rámec EÚ pre Africký roh, ktorého cieľom je v spolupráci s príslušnými partnermi v oblasti zabezpečiť stabilitu v tomto strategickom regióne prostredníctvom boja proti pirátstvu a jeho základným príčinám, vytvorenia zákonných orgánov v Somálsku a podpory regionálnej spolupráce so súčasným využitím vonkajších nástrojov EÚ; pripomína však, že činnosť EÚ v regióne je založená na priekopníckych iniciatívach SBOP (konkrétne EUNAVFOR Atalanta a EUTM Somalia), na ktoré nadväzujú ďalšie nástroje, a výsledkom je, že komplexný prístup v Africkom rohu je skôr empirický a pragmatický úspech ex post než dobre vytvorená a plánovaná stratégia; je pevne presvedčený, že je nevyhnutné v budúcnosti vypracovať stratégie EÚ, skôr než sa EÚ aktívne zapojí do činnosti v regióne, nie až potom;

    39. vyjadruje poľutovanie, že aj keď sú stratégie vymedzené, EÚ ich často nevie vykonať a namiesto toho musí prijať pohotovostné a núdzové opatrenia; pripomína, že sa to týka najmä sahelského regiónu, pre ktorý sa jednomyseľne schválil veľmi komplexný a dobre vytvorený strategický dokument EÚ (stratégia EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel z roku 2011), ktorého výsledkom však nebolo uspokojivé vykonanie, až kým sa prudko nezmenila situácia v Mali; požaduje vykonať analýzu tohto konkrétneho prípadu a vo všeobecnosti lepšiu analýzu včasného varovania v prípade hlavných nestálych regiónov s cieľom vytvoriť konkrétne iniciatívy na predchádzanie konfliktom a mediáciu a na základe toho zlepšiť predchádzajúcu činnosť, a to prostredníctvom prechodu z prístupov sústredených na reakcie na primeranejší a účinnejší prístup zameraný na prevenciu;

    40. poukazuje na to, že mnohé súčasné vnútroštátne, regionálne a medzinárodné konflikty sú tiež spôsobené zmenou klímy a že v dôsledku toho sa do komplexného prístupu musí začleniť koncepcia bezpečnosti ľudí; pripomína analýzu situácie v sahelskom regióne, ktorú v decembri 2011 publikoval UNEP a v ktorej uviedol, že rastúce teploty viedli k nedostatku vody a najmä vystavili miestne obyvateľstvo, ktorého živobytie, napríklad poľnohospodárstvo, rybolov a pasenie dobytka, závisí od prírodných zdrojov, silnému tlaku, ktorý v niektorých prípadoch vyústil do násilia a ozbrojeného konfliktu;

    41. je presvedčený, že v prípadoch, keď kríze nemožno predísť, je nevyhnutné, aby bola EÚ schopná plánovať a použiť primerané civilné a vojenské prostriedky, ako aj mobilizovať doplnkové nástroje EÚ, a to rýchlo a účinne v celom rozsahu operácií krízového riadenia vrátane prípadov humanitárnych kríz; požaduje vykonanie príslušných článkov zmluvy v oblasti rýchlej reakcie vrátane článku 44 ZEÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v príslušných delegáciách EÚ sú potrební politickí a bezpečnostní odborníci;

    42. trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ bola schopná dlhodobo upevniť mier a stabilitu; požaduje, aby sa dlho vopred určili jasné stratégie prechodu medzi krátkodobými nástrojmi reakcie na krízu (najmä diplomatickými nástrojmi, nástrojmi SBOP, ECHO a novým nástrojom stability a mieru) a nástrojmi v období po kríze (konkrétne nástrojom stability a mieru a rozvojovou pomocou) s cieľom zachovať pokrok, ktorý sa v oblasti dosiahol; víta, ako prvý hlavný nástroj, účinnú spoluprácu medzi ESVČ a Komisiou v súvislosti s podporou misie SBOP v Mali a skoré úvahy o stratégii na ukončenie EUTM Mali;

    43. vyzýva EÚ, aby dosiahla väčší pokrok, pokiaľ ide o jednotné konanie na úrovni krajiny, s jasne rozdelenými úlohami a pod vedením vedúceho delegácie, ktorý je zodpovedný za vykonanie vonkajšej politiky EÚ v krajine a súčasne za miestnu koordináciu s členskými štátmi a hostiteľskými vládami, občianskou spoločnosťou a ostatnými medzinárodnými partnermi; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali spoločne konať v tretích krajinách a aby zabezpečili, že koordinácia a reálne kroky v teréne budú náležite zosúladené s inštitúciami EÚ, najmä Komisiou a ESVČ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že samostatné kroky členských štátov v tretích krajinách, najmä v krajinách po konfliktoch a v procesoch demokratizácie, bez riadneho zosúladenia medzi nimi a miestnou delegáciou EÚ sa ukázali ako škodlivé z hľadiska cieľov a záujmov EÚ, ako aj jej dôveryhodnosti voči tretím štátom a iným medzinárodným partnerom;

    4. Partnerstvá

    44. zdôrazňuje, že v súvislosti s úspešným komplexným prístupom je nevyhnutné vytvoriť partnerstvá mimo inštitúcií Únie a členských štátov s cieľom zapojiť ostatných medzinárodných a viacstranných partnerov, strategických partnerov, hostiteľské krajiny, regionálne organizácie, subjekty občianskej spoločnosti a súkromného sektora, pričom je potrebné náležite rešpektovať autonómiu rozhodovania EÚ;

    45. naliehavo vyzýva EÚ, aby zaistila účinnú účasť EÚ na práci VZ OSN s využitím všetkých kompetencií, ktoré sú jej zverené na základe jej štatútu organizácie regionálnej integrácie;

    46. opakuje, že v súlade s cieľmi Lisabonskej zmluvy posilňovať zahraničnú politiku EÚ a jej úlohu v otázkach celosvetového mieru zostáva pridelenie stáleho miesta v rozšírenej BR OSN pre EÚ dlhodobým cieľom Európskej únie; vyzýva PK/VP, aby sa v tejto súvislosti ujala iniciatívy vypracovať spoločnú pozíciu členských štátov; v záujme dosiahnutia tohto cieľa v budúcnosti navrhuje pracovať na predbežnej koordinácii pozícií v Rade EÚ k začleňovaniu nových členov do BR OSN, ako aj k reforme jej systému rozhodovania, tak, aby sa podarilo zaviesť rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou;

    47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

    MENŠINOVÉ STANOVISKO (18.2.2014)

    pre Výbor pre zahraničné veci

    ku komplexnému prístupu EÚ a jeho vplyvom na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ
    (2013/2146(INI))

    Predložila: Sabine Lösing

    Správa podporuje komplexný prístup v zahraničnej politike, najmä zlúčenie vojenskej/bezpečnostnej a humanitárnej/rozvojovej pomoci. Podporuje civilno-vojenskú spoluprácu a presadzuje ďalšiu militarizáciu civilných štruktúr a odvetví.

    Namietame proti tejto správe, pretože:

    - podporuje zahmlievanie konsenzu EÚ o rozvoji 208 ZFEÚ, napr. financovanie mierového nástroja pre Afriku (nástroj financujúci bezpečnostné operácie) z Európskeho rozvojového fondu;

    - prostredníctvom komplexného prístupu uprednostňuje ako bežnú prax používanie rozvojovej pomoci (fond ERF) na financovanie vojenských misií;

    - obhajuje ďalšiu centralizáciu SBOP, velenie a rozhodovanie mimo akejkoľvek verejnej kontroly schválením trojitého mandátu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa a ESVČ ako najvyššej inštancie na vykonávanie komplexného prístupu a použitie všetkých nástrojov, vrátane vojenských;

    - neobsahuje žiadne čisto civilné riešenie konfliktov, namiesto toho sa zameriava na obranu EÚ, intervencie a militarizáciu riešenia konfliktov;

    - podporuje a podnecuje ďalšiu civilno-vojenskú spoluprácu a obhajuje podriadenie oblastí politiky pod SBOP;

    Požadujeme:

    - to, aby bolo odstránenie chudoby aj naďalej hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ a aj to, aby nebola marginalizovaná alebo podriadená iným politikám EÚ a aby bola – rovnako ako humanitárna pomoc – neutrálna, univerzálna, nestranná a nezávislá;

    - nepoužívanie rozvojovej pomoci na vojenské účely;

    - realizovanie všetkých činností výhradne v súlade s chartou OSN a medzinárodným právom;

    - civilnú EÚ, civilné prístupy k riešeniu konfliktov, oddelenie vojenských a civilných činností;

    - oddelenie EÚ od NATO;

    STANOVISKO Výboru pre rozvoj (21.1.2014)

    pre Výbor pre zahraničné veci

    ku komplexnému prístupu EÚ a jeho vplyvom na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ
    (2013/2146(INI))

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Enrique Guerrero Salom

    NÁVRHY

    Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    1.  zdôrazňuje význam účinnej koordinácie a ucelenosti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie; súhlasí s názorom, že oblasti rozvoja, politiky a bezpečnosti sú vzájomne prepojené a že pridaná hodnota, ktorú poskytuje EÚ v zložitých núdzových situáciách, spočíva v jej schopnosti vytvárať synergický účinok medzi rozličnými sektormi a inštitúciami s cieľom dosahovať v príslušných oblastiach udržateľné výsledky a zabezpečiť plnenie dlhodobých strategických cieľov;

    2.  Víta spoločné oznámenie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030), ktoré je príležitosťou na objasnenie a sprevádzkovanie tohto prístupu v novom post-lisabonskom inštitucionálnom usporiadaní, ako aj upevnenie záväzku EÚ, pokiaľ ide o komplexný pracovný rámec v oblasti vonkajších vzťahov; uznáva značné výzvy charakteristické pre podporu a vykonávanie takejto ambicióznej politiky; víta najmä dôraz, ktorý je tým kladený na spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, ktoré by malo byť základným princípom pri uplatňovaní komplexného prístupu EÚ;

    3.  výrazne podporuje myšlienku ucelenejšej vonkajšej činnosti; zdôrazňuje, že EÚ by nemala prijať úzku definíciu komplexného prístupu; víta skutočnosť, že spoločné oznámenie podporuje pochopenie komplexného prístupu, ktorý zahŕňa všetky štádiá cyklu konfliktov alebo iných vonkajších kríz prostredníctvom skorých varovaní a pripravenosti, predchádzania konfliktom, reakcie na krízu a riadenia s cieľom skorej obnovy a stabilizácie a budovania mieru s cieľom pomôcť krajinám robiť správne kroky smerom k udržateľnému a dlhodobému rozvoju; vyjadruje hlboké znepokojenie, že ciele zahraničnej politiky môžu prevážiť nad zásadami rozvoja a principiálnou humanitárnou činnosťou;

    4.  víta referenciu v spoločnom oznámení týkajúcom sa osobitných zásad rozvojovej pomoci a humanitárnej činnosti, ktoré by prostredníctvom komplexného prístupu mali podporiť činnosti EÚ; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že integrácia rozvojových politík a humanitárnej pomoci do komplexného prístupu bude plne rešpektovať zásady týchto politík, ku ktorým je EÚ zaviazaná;

    5.  pripomína, že v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a zdôrazňuje potenciálne napätie medzi touto zásadou na jednej strane a komplexným prístupom k riešeniu krízových situácií mimo EÚ na strane druhej; zdôrazňuje, že hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ je odstránenie chudoby a že je preto mimoriadne dôležité, aby sa v rámci zahraničnej politiky EÚ nezabúdalo na ciele v oblasti boja proti chudobe a aby komplexný prístup nenarúšal civilný charakter rozvojovej spolupráce; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tlakom, ktorý môže vyplývať z integrovaného plnenia cieľov zahraničnej politiky, pokiaľ ide o rozdeľovanie rozvojovej pomoci do strategicky významných oblastí; berie na vedomie skutočnosť, že spoločné oznámenie poveruje PK/VP a predsedu Komisie zodpovednosťou za zabezpečenie strategickej a operačnej koherencie vo vonkajších vzťahoch vrátane posúdenia vonkajšieho vplyvu vnútorných politík; vyzýva PK/VP a predsedu Komisie, aby sa zaviazali to vykonávať;

    6.  pripomína, že článok 214 ZFEÚ, ako aj Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, chránia principiálnu humanitárnu činnosť; žiada chrániť humanitárne zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska účinnosti humanitárnej činnosti a bezpečnosti zainteresovaných strán; pevne zdôrazňuje, že politika v oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti nesmie obmedziť schopnosť humanitárnych subjektov poskytovať pomoc a že humanitárna pomoc by za žiadnych okolností nemala slúžiť na plnenie politických cieľov a ani by sa nemala považovať za nástroj krízového riadenia; upozorňuje, že na to, aby bolo možné získať prístup k obyvateľom, ktorí potrebujú pomoc, humanitárna pomoc musí byť nielen neutrálna, ale musí byť za takú aj vnímaná; uznáva, že humanitárna pomoc založená na potrebách by mala byť oddelená a zároveň žiada o väčšiu spoluprácu s humanitárnymi subjektmi s cieľom lepšieho stanovenia parametrov ich vzťahu pomocou komplexného prístupu;

    7.  zastáva názor, že existuje silné prepojenie medzi rozvojom a prevenciou konfliktov, keďže chudoba je často hlavným zdrojom a dôsledkom konfliktov; zdôrazňuje, že prevencia prispieva k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju; víta zameranie na prevenciu v spoločnom oznámení a vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania EÚ; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala krajiny v nestabilnej situácii s cieľom odstrániť hlavné príčiny a zriadiť fungujúce a zodpovedné orgány, ktoré budú môcť poskytovať základné služby a podporovať znižovanie chudoby; zdôrazňuje potrebu vypracovania stratégie EÚ pre nestabilné štáty, ktorá by do systému EÚ zaradila zásady nestabilných štátov OECD/DAC, ako aj ciele Novej dohody o angažovanosti v nestabilných štátoch, ktorá bola dosiahnutá 11. decembra 2011 v Pusane;

    8.  víta záväzok k dlhodobej stratégii vyjadrený v spoločnom oznámení, keďže iba dlhodobá angažovanosť a udržateľný rozvoj môžu presadzovať mier a bezpečnosť; žiada o lepšiu koordináciu krátkodobých a dlhodobých cieľov politík EÚ so zreteľom na názory zainteresovaných strán na miestnej úrovni;

    9.  zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnutia účinnosti by sa mal komplexný prístup EÚ z čo najväčšej časti zakladať na spoločnej analýze, hodnotení a plánovaní v rámci systému EÚ s jasným rozdelením zodpovedností; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spoločného programovania ako nástroja na dosiahnutie súladu vonkajších činností.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    21.1.2014

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    23

    1

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Thijs Berman, Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Véronique De Keyser, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Mikael Gustafsson, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Jean Roatta, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Ivo Vajgl, Iva Zanicchi

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Philippe Boulland, Emer Costello, Enrique Guerrero Salom, Cristian Dan Preda

    STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (23.10.2013)

    pre Výbor pre zahraničné veci

    ku komplexnému prístupu EÚ a jeho vplyvom na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ
    (2013/2146(INI))

    Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Minodora Cliveti

    NÁVRHY

    Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    1.  víta prácu, ktorú Komisia vykonáva tak na úrovni politík, ako aj prostredníctvom nástrojov financovania a rozpočtových podporných mechanizmov a ktorej cieľom je plnenie záväzku podporovať posilnenie postavenia žien, najmä snahou o začlenenie priorít a potrieb žien do všetkých kľúčových oblastí vonkajšej činnosti EÚ;

    2.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov na iniciatívy, ktoré ženám umožnia, aby sa podieľali na obnove života komunít a zaisťovaní prístupu k infraštruktúre, napr. pokiaľ ide o zásobovanie vodou, elektrinu, školy, nemocnice, cesty, ako aj (znovu)vybudovanie právnych a administratívnych štruktúr štátu, a aby pritom zaujali vedúcu úlohu;

    3.  vyzýva ESVČ, aby zvýšila svoje kapacity, pokiaľ ide o zabezpečenie rodovej rovnováhy pri predkladaní návrhov na pozície vedúcich delegácií;

    4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci SZBP vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva aktívne presadzovali nediskrimináciu a zamedzovali viacnásobnej diskriminácii z dôvodu pohlavia, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, náboženského vyznania, veku a sexuálnej orientácie;

    5.  vyzdvihuje dôležitosť zapojenia žien a MVO presadzujúcich práva žien už do fázy vypracúvania vonkajších politík EÚ, a to najmä organizovaním odbornej prípravy o otázkach rodovej rovnosti v rámci ESVČ a delegácií EÚ v tretích krajinách;

    6.  zdôrazňuje úlohu žien, ktorú zohrávajú pri presadzovaní rozvojových politík svojou účasťou na formulácii a vykonávaní takýchto politík, čim sa zabezpečuje zohľadnenie záujmov žien pri politických a ekonomických rokovaniach a vytvára sa pozitívna špirála, v rámci ktorej ženy predstavujú hnaciu silu rozvojových politík;

    7.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť rešpektovania práva dievčat vyjadriť svoj názor a byť vypočuté v otázkach, ktoré majú vplyv na ich zdravie a ľudskú dôstojnosť, a zároveň kladie dôraz na to, že prioritou musí byť záujem dieťaťa; upozorňuje, že je potrebné, aby všetky deti, a najmä dievčatá, vyrastali v rodinnom prostredí plnom pokoja, dôstojnosti, tolerancie, slobody, nediskriminácie, rodovej rovnosti a solidarity; žiada prísne uplatňovanie Ženevskej deklarácie práv dieťaťa a Pekinskej deklarácie o ženách;

    8.  vyzýva ESVČ, aby vynaložila maximálne úsilie na zastavenie formálnych sobášov detí v krajinách, kde je tento zvyk rozšírený;

    9.  zdôrazňuje nízku úroveň účasti žien v politike a systémoch správy verejných vecí vrátane rôznych národných rokovacích a mediačných orgánov; zdôrazňuje, že v záujme podpory rodovej rovnosti je potrebné preskúmať inštitucionálne mechanizmy a zahrnúť do nich v prípade potreby dočasné osobitné opatrenia, ako je pozitívna diskriminácia, preferenčné zaobchádzanie a stanovenie kvót, aby sa tak umožnilo zastúpenie žien v parlamentnom a politickom živote všeobecne a vo všetkých inštitúciách, misiách a príslušných vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných procesoch vrátane operácií na podporu mieru;

    10. poukazuje na to, že národné vlády, ako aj subregionálne, regionálne a medzinárodné organizácie by mali podporovať všetky verejné, komunitné či súkromné iniciatívy, ktoré ženám ponúkajú lepší prístup ku zdrojom a väčšiu ekonomickú nezávislosť a podporujú ich vstup do podnikania a prístup k trhom a úverom, a to najmä vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby miestne organizácie mali ľahší prístup k vnútroštátnemu i medzinárodnému verejnému financovaniu a aby ženy boli ako rovnocenní partneri – účastníci aj príjemcovia – zapojené do miestnych rozvojových programov, programov na vytváranie pracovných miest (vrátane zamestnávania mladých ľudí), poskytovania priamych služieb a programov na oživenie hospodárstva v konfliktných oblastiach;

    11. poukazuje na to, že ženám sa často za ich úsilie o presadzovanie mieru nedostáva uznania a že ženy sú vystavené nesmiernemu utrpeniu v krajinách postihnutých vojnou;

    12. konštatuje, že v rámci opatrení pomoci sa musia zohľadňovať špecifiká krízových a núdzových situácií a krajín, kde sú vo veľkej miere opomínané základné slobody alebo kde MVO pôsobia v ťažkých podmienkach; vyzýva ESVČ, aby v spolupráci so zástupcami dotknutého obyvateľstva stanovila obmedzený počet priorít, ktoré je potrebné riešiť prednostne a súčasne, a to s cieľom nasmerovať finančné prostriedky a zdroje tak, aby bolo možné účinnejšie dosiahnuť stanovené ciele; zdôrazňuje, že mimoriadna pozornosť by sa mala venovať situáciám, v ktorých sú ženy vystavené fyzickému alebo psychickému násiliu;

    13 zdôrazňuje význam zastavenia násilia páchaného na ženách a dievčatách, keďže počas ozbrojených konfliktov býva násilie na ženách veľmi rozšírené a rozsiahle, a to napríklad tam, kde sú formy sexuálneho násilia, ako je znásilnenie, nútená prostitúcia, obchodovanie s ľuďmi alebo otroctvo, používané ozbrojenými skupinami ako taktika vedenia vojny zameraná na zastrašenie alebo vysídľovanie civilistov alebo v prospech strán konfliktu;

    14. požaduje zavedenie systémov podpory a poskytnutie investícií na špecializované služby na pomoc obetiam násilia založeného na rodovej príslušnosti, ako je znásilnenie a traumy utrpené počas konfliktov alebo vojen;

    15. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť úlohu žien pri presadzovaní ľudských práv a demokratickej reformy, pri podpore predchádzania konfliktom, upevňovaní politickej účasti a zastúpenia a vo všetkých fázach mierových rokovaní, ako aj pri budovaní mieru a plánovaní po skončení konfliktu, a zvyšovať povedomie o úlohe žien v týchto oblastiach; v tomto ohľade zároveň poznamenáva, že by sa mali zohľadniť odporúčania uvedené v správach volebných pozorovateľských misií EÚ o účasti žien na volebnom procese;

    16. poukazuje na to, že dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ závisí aj od jej súladu so zásadou súdržnosti medzi vnútornými politikami a cieľmi v oblasti rozvoja.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    21.10.2013

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania:

    +:

    –:

    0:

    23

    0

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Regina Bastos, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Silvana Koch-Mehrin, Elisabeth Morin-Chartier, Norica Nicolai, Antonyia Parvanova, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Inês Cristina Zuber

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Izaskun Bilbao Barandica, Minodora Cliveti, Rosa Estaràs Ferragut, Mariya Gabriel, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Antigoni Papadopoulou, Angelika Werthmann

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    17.2.2014

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    23

    1

    5

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Ana Gomes, Richard Howitt, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Evgeni Kirilov, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Krzysztof Lisek, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Bernd Posselt, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Werner Schulz, Charles Tannock, Nikola Vuljanić, Sir Graham Watson

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Andrew Duff, Elisabeth Jeggle, Barbara Lochbihler, Indrek Tarand

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Paul Rübig, Dubravka Šuica