SPRÁVA o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2011 – 2013

    27.2.2014 - (2013/2155(INI))

    Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
    Spravodajkyňa: Sophia in ‘t Veld


    Postup : 2013/2155(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0148/2014
    Predkladané texty :
    A7-0148/2014
    Prijaté texty :

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2011 – 2013

    (2013/2155(INI))

    Európsky parlament,

    –    so zreteľom na články 1, 10 a 16 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 15 a 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

    –    so zreteľom na článok 11 ZEÚ a povinnosť inštitúcií viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou,

    –    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a 42 (právo na prístup k dokumentom),

    –    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[1],

    –    so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť[2],

    –    so zreteľom na uznesenie zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2009 – 2010[3],

    –    so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu o prístupe k dokumentom, najmä na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Access Info Europe (vec C-280/11 P), Donau Chemie (C-536/11), IFAW/Komisia (C-135/11)[4], My Travel (C-506/08 P), Turco (spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P) a na rozsudky Všeobecného súdu vo veciach In ‘t Veld/Rada (T-529/09), Nemecko/Komisia (T-59/09), EnBW/Komisia (T-344/08), Sviluppo Globale (T-6/10), Internationaler Hilfsfonds (T-300/10), European Dynamics (T-167/10), Jordana (T-161/04) a CDC (T-437/08),

    –    so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

    –    so zreteľom na návrh Komisie z 20. marca 2011 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

    –    so zreteľom na Dohovor Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom z roku 2008,

    –    so zreteľom na výročné správy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu o prístupe k dokumentom za roky 2011 a 2012, ktoré boli predložené v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

    –    so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z roku 2010,

    –    so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

    –    so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[5], z 15. júla 2013 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2012[6], a zo 17. decembra 2009 o zlepšení právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebnom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (nariadenie (ES) č. 1049/2001)[7],

    –    so zreteľom na výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2012,

    –    so zreteľom na článok 48 a článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku,

    –    so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0148/2014),

    A.  keďže Lisabonská zmluva je v platnosti štyri roky; keďže v článku 15 ZFEÚ sa ustanovuje ústavný rámec pre transparentnosť inštitúcií EÚ a základné právo občanov EÚ a všetkých fyzických alebo právnických osôb s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; keďže toto právo by sa malo uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami a obmedzeniami, ktoré sa stanovujú v nariadeniach prijatých Parlamentom a Radou;

    B.   keďže v článku 298 ZFEÚ sa ustanovuje otvorená, efektívna a nezávislá európska administratíva;

    C.  keďže je všeobecným pravidlom, že prístup k legislatívnym dokumentom by sa mal poskytovať v plnej miere, pričom výnimky týkajúce sa nelegislatívnych dokumentov by sa mali zúžiť;

    D. keďže pre demokratickú Európsku úniu občanov, v ktorej sa môžu plne podieľať na demokratickom procese a vykonávať verejnú kontrolu, je nevyhnutná transparentnosť; keďže transparentná správa je prínosom z hľadiska záujmu občanov, boja proti korupcii a legitimity politického systému a právnych predpisov Únie;

    E.  keďže rozsiahly prístup verejnosti k dokumentom je dôležitým prvkom fungujúcej demokracie;

    F.   keďže v zdravej demokracii by sa občania pri zabezpečovaní transparentnosti právomocí a činností svojich vlád nemali spoliehať na informátorov;

    G.  keďže občania majú právo vedieť, ako funguje rozhodovací proces a ako pracujú ich zástupcovia, brať svojich zástupcov na zodpovednosť a vedieť, ako sa prideľujú a vynakladajú verejné finančné prostriedky;

    H.  keďže správne orgány Únie ešte stále riadne neuplatňujú právne predpisy EÚ o prístupe k dokumentom; keďže tieto správne orgány uplatňujú výnimky stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 rutinne a nie výnimočne;

    I.    keďže podľa judikatúry, pokiaľ inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého poskytnutie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (pozri In ‘t Veld/Rada[8]);

    J.    keďže konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti (pozri In ‘t Veld/Rada[9]);

    K.  keďže šesť z desiatich vzorových prípadov vyšetrovania európskeho ombudsmana v roku 2012 sa týkalo transparentnosti;

    L.   keďže zo štatistík uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 vyplýva pokles počtu prvých žiadostí vo všetkých troch inštitúciách;

    M.  keďže počet vyžiadaných konkrétnych dokumentov Parlamentu sa znížil (z 1 666 v roku 2011 na 777 v roku 2012); keďže sa však zvýšil percentuálny podiel žiadostí o sprístupnenie nešpecifikovaných dokumentov Parlamentu, napríklad „všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú ...“ (z 35,5 % v roku 2011 na 53,5 % v roku 2012); keďže sa znížil počet vyžiadaných dokumentov Rady (z 9 641 v roku 2011 na 6 166 v roku 2012)[10];

    N.  keďže z kvantitatívnych údajov predložených vo výročných správach za rok 2012 vyplýva, že v Komisii (z 12 % v roku 2011 na 17 % v roku 2012) aj v Rade (z 12 % v roku 2011 na 21 % v roku 2012) sa zvyšuje podiel dokumentov s plne zamietnutým prístupom, kým v prípade Parlamentu je podiel dokumentov s úplne zamietnutým prístupom stabilný (5 % v roku 2011 aj 2012);

    O.  keďže v prípade Komisie sa ukazuje výrazný nárast počtu opakovaných žiadostí (zo 165 v roku 2011 na 229 v roku 2012), ktoré viedli k miernemu nárastu plne revidovaných rozhodnutí, zníženiu počtu čiastočne revidovaných rozhodnutí a zvýšeniu počtu potvrdených rozhodnutí, kým v prípade Rady aj Parlamentu je počet opakovaných žiadostí pomerne stabilný (Rada: z 27 v roku 2011 na 23 v roku 2012; Parlament: zo 4 v roku 2011 na 6 v roku 2012);

    P.   keďže viacero žiadostí malo za následok predloženie sťažnosti európskemu ombudsmanovi (Komisia: z 10 v roku 2011 na 20 v roku 2012; Rada: z 2 v roku 2011 na 4 v roku 2012; Parlament: 1 v roku 2011 aj 2012);

    Q.  keďže európsky ombudsman uzavrel v rokoch 2011 a 2012 viacero sťažností kritickými poznámkami alebo návrhom na ďalšie opatrenia (Komisia: z 10 z 18 v roku 2011 na 8 z 10 v roku 2012; Rada: žiadne informácie; Parlament: z 0 z 0 v roku 2011 na 1 z 1 v roku 2012);

    R.   keďže viacero žiadostí o sprístupnenie dokumentov viedlo k podaniu žaloby na Všeobecnom súde alebo k odvolaniu na Súdnom dvore (Komisia: z 15 žalôb a 3 odvolaní v roku 2011 na 14 žalôb a 1 odvolanie v roku 2012; Rada: z 1 žaloby a 2 odvolaní v roku 2011 na 1 odvolanie v roku 2012[11]; Parlament: žiadne v roku 2011 ani v roku 2012);

    S.   keďže Všeobecný súd v prevažnej väčšine prípadov rozhodol v prospech väčšej transparentnosti alebo, v opačnom prípade, vo viacerých prípadoch podal vysvetlenie k nariadeniu (ES) č. 1049/2001 (Komisia: 5 zo 6[12] v roku 2011 a 5 z 5 v roku 2012[13]; Rada: 1 z 1 v roku 2011 (Access Info Europe, T-233/09) a 1 z 4 v roku 2012 (In ‘t Veld, T-529/09); Parlament: 1 z 2 v roku 2011[14] (Toland, T-471/08) a 1 z 1 v roku 2012 (Kathleen Egan a Margaret Hackett, T-190/10);

    T.   keďže Súdny dvor rozhodol v prospech väčšej transparentnosti v týchto veciach – Komisia: 1 z 1 v roku 2011 [My Travel, C-506/08] a 1 z 3 v roku 2012 [IFAW, C-135/11 P][15]; Rada a Parlament: v roku 2011 a 2012 neboli vydané žiadne rozhodnutia;

    U.  keďže vo výročných správach Komisie, Rady a Parlamentu sa nepredkladajú porovnateľné štatistiky; keďže tieto tri inštitúcie nedodržiavajú pri predkladaní štatistík rovnaké normy úplnosti;

    V.  keďže najčastejšie uvádzaným dôvodom pre výnimky, ktorý Komisia a Rada používajú pri prvých žiadostiach, je „ochrana rozhodovacieho procesu“ (Komisia: 17 % v roku 2011 a 20 % v roku 2012; Rada: 41 % v roku 2011 aj v roku 2012); keďže Rada ako druhý najčastejší dôvod uvádza „ochranu medzinárodných vzťahov“; keďže v prípade Parlamentu bola najčastejším dôvodom výnimky „ochrana súkromia a integrity jednotlivca“;

    W. keďže inštitúcie nevykonávajú článok 15 ods. 2 a článok 15 ods. 3 pododsek 5 ZFEÚ, pokiaľ ide o povinnosť Európskeho parlamentu a Rady verejne posudzovať návrh legislatívneho aktu a uverejňovať dokumenty týkajúce sa legislatívnych postupov v súlade s podmienkami stanovenými prostredníctvom nariadení uvedených v článku 15 ods. 3 pododsek 2;

    X.  keďže v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa ustanovuje výnimka z transparentnosti, „ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“; keďže toto ustanovenie bolo prijaté skôr ako Lisabonská zmluva a musí sa zosúladiť s článkom 15 ZFEÚ;

    Y.      keďže Súdny dvor rozhodnutím vo veci Access Info Europe[16] potvrdil, že uverejňovanie názvov členských štátov a ich návrhov nenarušuje rozhodovací proces; keďže Všeobecný súd v tejto veci už predtým rozhodol, že „výkon demokratických práv občanmi totiž predpokladá možnosť podrobne sledovať rozhodovací proces“;

    Z.  keďže medzinárodné dohody majú účinky na právne predpisy EÚ; keďže súvisiace dokumenty by mali byť v zásade verejné, bez toho, aby bola dotknutá možnosť legitímnych výnimiek; keďže uplatňovanie výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov sa vykonáva podľa ustanovení bodu 19 rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09);

    AA.     keďže trojstranné dialógy medzi Komisiou, Parlamentom a Radou sú určujúce pre tvorbu právnych predpisov EÚ; keďže trojstranné dialógy nie sú verejné a dokumenty, ktoré sa neformálnych trojstranných dialógov týkajú, a to vrátane programov schôdzí a súhrnných správ, nie sú automaticky sprístupňované ani verejnosti ani Parlamentu, čo je v rozpore s článkom 15 ZFEÚ;

    AB. keďže dokumenty, ktoré vypracuje alebo vlastní predsedníctvo Rady vo vzťahu k svojej činnosti v tejto úlohe by mali byť prístupné podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti;

    AC. keďže rokovania o revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa dostali do slepej uličky; keďže nový nástroj bude musieť zabezpečovať omnoho väčšiu transparentnosť ako je tomu v súčasnosti;

    AD.     keďže žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v Parlamente by sa mali v zásade posudzovať v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001; keďže takéto žiadosti posúdi Parlament podľa jednotlivých prípadov, takže sa nesmú schvaľovať automaticky;

    AE. keďže klasifikácia dokumentov podľa úrovní dôvernosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou z roku 2010, alebo ich označenie za „citlivé dokumenty“ podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa malo vykonávať na základe starostlivého a osobitného posúdenia; keďže neprimeraná klasifikácia vedie k zbytočnému a neúmernému utajovaniu dokumentov a k uskutočňovaniu schôdzí za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia;

    AF. keďže transparentnosť zostáva pravidlom, a to aj vo vzťahu k programu zhovievavosti voči kartelom; keďže automatický zákaz zverejňovania je porušením pravidla transparentnosti stanoveného zmluvami; keďže utajovanie je výnimočné a musí byť osobitne odôvodnené v každom jednotlivom prípade vnútroštátnymi súdmi vo vzťahu k žalobám o náhradu škody;

    AG. keďže sa odporúča vypracovanie usmernení EÚ ako vhodnej pomôcky pre sudcov; keďže v takýchto usmerneniach sa musí rozlišovať medzi dokumentmi spoločnosti a kartelovými spismi, ktoré má k dispozícii Komisia;

    Právo na prístup k dokumentom

    1.   pripomína, že transparentnosť je všeobecným pravidlom a že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje základné právo na prístup k dokumentom;

    2.  pripomína, že je potrebný čo najširší prístup verejnosti k dokumentom s cieľom účinne umožniť občanom a občianskej spoločnosti vyjadrovať sa ku všetkým aspektom činnosti EÚ;

    3.  pripomína, že transparentnosť zvyšuje dôveru verejností v európske inštitúcie tým, že občanom umožňuje získavať informácie a zúčastňovať sa na rozhodovacom procese Únie, a týmto spôsobom prispievať k demokratickejšej EÚ;

    4.   pripomína, že každé odmietnutie prístupu k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne opravné prostriedky;

    5.  pripomína, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi transparentnosťou a ochranou údajov, ako vyplýva z judikatúry v súvislosti s vecou Bavarian Lager, a zdôrazňuje, že ochrana údajov by sa nemala „zneužívať“, najmä nie na zastieranie konfliktov záujmov a neprípustné ovplyvňovanie v rámci správy a rozhodovania na úrovni EÚ; poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Bavarian Lager je založený na aktuálnom znení nariadenia (ES) č. 1049/2001 a nebráni zmene znenia, ktorá je nevyhnutná a naliehavá, najmä po tom, ako bolo v zmluvách a v Charte základných práv jednoznačne vyhlásené právo na prístup k dokumentom;

    6.  vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby dôsledne uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001, s úplným prihliadnutím na súvisiacu judikatúru, a harmonizovali existujúce vnútorné pravidlá s literou a duchom nariadenia, najmä pokiaľ ide o lehoty zaslania odpovedí na žiadosti o prístup k dokumentom, a zároveň zabezpečili, že to nebude mať za následok dlhšie čakacie lehoty; vyzýva Radu, aby zverejňovala zápisnicu zo zasadnutí pracovných skupín Rady, a vzhľadom na vec Access Info Europe aj identitu členských štátov a ich návrhy;

    7.   vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 dôsledne posudzovali možnosti čiastočného zverejnenia dokumentu, tabuľky, grafického zobrazenia, odseku či vety;

    8.  vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovali za transparentnosť tým, že na svojich internetových stránkach zverejnia čo najviac kategórií dokumentov vrátane interných administratívnych dokumentov, a tým, že ich zahrnú do svojich verejných registrov; domnieva sa, že tento prístup pomôže zabezpečiť účinnú transparentnosť a zároveň zabrániť zbytočným súdnym sporom, ktoré môžu viesť k zbytočným nákladom a záťaži pre inštitúcie, ako aj pre občanov;

    9.  vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby plne vykonávali článok 11 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a zaviedli registre verejných dokumentov s jasnou a dostupnou štruktúrou, dobrou funkciou vyhľadávania, pravidelne aktualizovanými informáciami o nových vypracovaných a registrovaných dokumentoch, so zahrnutím odkazov na neverejné dokumenty a – s cieľom pomôcť verejným používateľom, s používateľskou príručkou o typoch dokumentov nachádzajúcich sa v príslušnom registri;

    10. vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby systematicky a bezodkladne zverejňovali vo svojich registroch dokumentov všetky dokumenty, ktoré predtým neboli verejne dostupné a ktoré boli sprístupnené prostredníctvom žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom;

    11. vyzýva správne orgány, aby poskytli úplné informácie o všetkých dokumentoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o sprístupnenie dokumentov podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 na základe prvej žiadosti;

    12. zdôrazňuje, že v prípadoch, kde príslušná správa potvrdila odmietnutie prístupu k dokumentu, predstavuje cennú možnosť sťažnosť európskemu ombudsmanovi; pripomína však, že neexistujú žiadne prostriedky na presadzovanie rozhodnutí ombudsmana;

    13. zdôrazňuje, že súdna žaloba predstavuje mimoriadne zdĺhavý proces, riziko vysokých, dokonca znemožňujúcich nákladov a neistý výsledok, pričom neprimerane zaťažuje občanov, ktorí chcú spochybniť rozhodnutie o odmietnutí (čiastočného) prístupu; zdôrazňuje, že v praxi to znamená, že neexistuje žiadna účinná možnosť zákonného opravného prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu o žiadosti o prístup k dokumentom;

    14. vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby bezodkladne prijali rýchlejšie, jednoduchšie a dostupnejšie postupy na riešenie sťažností proti odmietnutiu prístupu s cieľom znížiť potrebu súdnych žalôb a vytvoriť skutočnú kultúru transparentnosti;

    15. zdôrazňuje, že vo výročných správach troch inštitúcií a orgánov a agentúr by sa mali predkladať číselné údaje v porovnateľnom formáte, ktoré by mali zahŕňať napríklad: počet vyžiadaných dokumentov, počet žiadostí, počet (čiastočne) sprístupnených dokumentov, počet žiadostí schválených pred opakovanou žiadosťou a po nej, počet prípadov, keď bol prístup udelený súdom, počet prípadov, keď bol súdom udelený čiastočný prístup, a počet prípadov, keď bol prístup odmietnutý;

    16. vyzýva inštitúcie EÚ, aby nepožadovali od druhej strany sporu, aby niesla náklady súdnych žalôb, a zabezpečili, aby sa prostredníctvom neexistencie opravných prostriedkov občanom nebránilo v možnosti spochybniť rozhodnutia;

    17. pripomína, že členské štáty sa musia prispôsobiť novému rámcu pre transparentnosť, ktorý bol ustanovený Lisabonskou zmluvou, o čom svedčí vec Nemecko/Komisia (T-59/09), v ktorej Nemecko namietalo voči zverejneniu dokumentov týkajúcich sa formálneho oznámenia, ktoré mu bolo doručené, pričom sa odvolalo na ochranu verejného záujmu v kontexte „medzinárodných vzťahov“, a v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že „medzinárodné vzťahy“ sa majú považovať za termín právnych predpisov EÚ, a preto sa neuplatňujú na komunikáciu medzi Komisiou a členským štátom;

    18. vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili lehoty pre odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom a opakované žiadosti;

    19. rozhodol sa preskúmať, ako možno zaistiť väčšiu transparentnosť rokovaní v rámci predsedníctva a konferencie predsedov, napríklad prostredníctvom vedenia podrobných zápisníc a ich zverejňovania;

    Revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001

    20. vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že od decembra 2011, keď bola v prvom čítaní prijatá pozícia k revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001, sa nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok, keďže Rada a Komisia zrejme nie sú pripravené začať vecné rokovania; vyzýva preto Radu, aby konečne pokročila s revíziou nariadenia (ES) č. 1049/2001; vyzýva Radu a Parlament, aby sa dohodli na novom nástroji, ktorým sa zabezpečí omnoho vyššia transparentnosť vrátane účinného vykonávania článku 15 ZFEÚ;

    21. vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001 spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru; plne podporuje politiku Európskej agentúry pre lieky zverejňovať na požiadanie správy o klinických skúškach liečiv uvádzaných na európsky trh po skončení rozhodovacieho procesu týkajúceho sa daného lieku; zdôrazňuje, že pri akejkoľvek revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa mal v plnej miere rešpektovať Aarhuský dohovor a v súlade s ním by sa mali definovať všetky výnimky;

    22. odporúča, aby každá inštitúcia alebo orgán EÚ vymenovali niektorého člena svojich riadiacich štruktúr za úradníka pre transparentnosť, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie a zlepšovanie postupov;

    23. vyzýva všetky inštitúcie, aby vyhodnotili a v prípade potreby revidovali svoje vnútorné postupy na oznamovanie pochybení a žiada ochranu informátorov; vyzýva najmä Komisiu, aby Parlamentu podala správu o svojich skúsenostiach s novými pravidlami pre zamestnancov EÚ týkajúcimi sa informátorstva, ktoré boli prijaté v roku 2012, ako aj s ich vykonávacími opatreniami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na ochranu informátorov nielen z morálneho, ale aj z finančného hľadiska, s cieľom náležite chrániť a podporovať informátorov ako súčasť demokratického systému;

    Predkladanie správ

    24. vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby harmonizovali svoje výročné správy o prístupe k dokumentom a predkladali podobné štatistiky, a to v zlučiteľnej forme a v čo najplnšom a najúplnejšom rozsahu (napríklad v tabuľkách v prílohe, čím sa umožní priame porovnanie);

    25. vzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali odporúčania, ktoré Parlament predložil vo svojom predchádzajúcom uznesení o prístupe verejnosti k dokumentom;

    26. vyzýva inštitúcie EÚ, aby do svojich výročných správ o transparentnosti zaradili odpoveď na odporúčania Parlamentu;

    Legislatívne dokumenty

    27. vyzýva Komisiu, aby posilnila transparentnosť expertných skupín a komitologických výborov verejným uskutočňovaním ich schôdzí a uverejňovaním postupu pre nábor členov, ako aj informácií o členstve, konaniach, posudzovaných dokumentoch, hlasovaniach, rozhodnutiach a zápisniciach zo schôdzí, ktoré by sa mali uverejňovať online v štandardnom formáte; zdôrazňuje, že členovia expertných skupín a komitologických výborov musia vopred ohlásiť, či majú na prerokúvanej záležitosti osobný záujem; vyzýva Komisiu, aby zlepšila a plne vykonávala interné pokyny pre všetky GR v prípade výberového konania (týkajúce sa o. i. vyváženého zloženia, politiky konfliktu záujmov, verejných výziev) a pravidlá týkajúce sa preplácania, a aby o tejto otázke informovala nielen vo výročnej správe o prístupe k dokumentom, ale aj vo výročných správach o činnosti GR; vyzýva Komisiu, aby predkladala správy najmä o poradnej skupine zúčastnených strán Transatlantického obchodného a investičného partnerstva;

    28. vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť neformálnych trojstranných dialógov prostredníctvom verejných schôdzí a zverejňovania dokumentácie vrátane kalendárov, programov, zápisníc, skúmaných dokumentov, pozmeňujúcich návrhov, prijatých rozhodnutí, informácií o delegáciách členských štátov a ich pozíciách a zápisníc, a to v normalizovanom a ľahko dostupnom online prostredí, automaticky a bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

    29. pripomína, že článok 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 o citlivých dokumentoch je kompromisom, v ktorom sa už neodrážajú nové ústavné a právne záväzky platné od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy;

    30. vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby viedli aktualizované verejné záznamy o počte utajovaných dokumentov, ktoré vlastnia, a to podľa ich stupňa utajenia;

    Klasifikácia dokumentov

    31. vyzýva Komisiu, aby navrhla nariadenie, ktorým sa ustanovia jasné pravidlá a kritériá klasifikácie dokumentov inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ;

    32. vyzýva inštitúcie, aby posudzovali a odôvodňovali žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001;

    33. vyzýva inštitúcie Únie, aby zriadili nezávislý orgán dohľadu EÚ pre klasifikáciu dokumentov a skúmanie žiadostí o uskutočnenie zasadnutí za zatvorenými dverami;

    Finančné informácie

    34. vyzýva inštitúcie, aby zverejňovali a občanom sprístupňovali dokumenty týkajúce sa rozpočtu Európskej únie, jeho vykonávania a príjemcov finančných prostriedkov a dotácií Únie, a zdôrazňuje, že takéto dokumenty majú byť dostupné aj prostredníctvom osobitnej internetovej stránky a databázy, ako aj prostredníctvom databázy týkajúcej sa finančnej transparentnosti Únie;

    Medzinárodné rokovania

    35. vyjadruje znepokojenie nad rutinným uplatňovaním výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov ako odôvodnenia utajenia dokumentov;

    36. pripomína, že keď inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako by mohlo sprístupnenie tohto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy;

    37. zdôrazňuje, že bez ohľadu na tieto zásady sa toto ustanovenie v praxi stále nevykonáva, o čom svedčí rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci T-529/09 (In ‘t Veld/Rada), pokiaľ ide o odmietnutie Rady poskytnúť prístup k stanovisku svojho právneho útvaru k dohode o Programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA;

    Stanoviská právnych útvarov

    38. zdôrazňuje, že stanoviská právnych útvarov inštitúcií sa v zásade musia zverejňovať, na čo sa upozorňuje v rozhodnutí súdu vo veci Turco, a to že „cieľom nariadenia č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie č. 4 a článok 1, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup[17];

    39. pripomína, že predtým, ako príslušná inštitúcia posúdi, či sa uplatňuje výnimka podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky o ochrane právneho poradenstva, musí sa uistiť, že dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, skutočne obsahuje právne stanovisko, a pokiaľ je to tak, určiť, ktorých jeho častí sa skutočne týka a ktoré tak môžu patriť do pôsobnosti uvedenej výnimky (Turco, bod 38);

    40. vyzýva inštitúcie, aby dodržiavali rozsudok vo veci Turco o stanoviskách právnych útvarov vypracovaných v rámci legislatívneho procesu, v ktorom sa uvádza, že „v tomto ohľade ide konkrétne o transparentnosť, ktorá tým, že umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a zvyšuje ich dôveru“ a že „pochybnosti u občanov, nielen pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ale aj pokiaľ ide o zákonnosť celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a debát“[18];

    41. zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09)[19] konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti;

    Zhovievavosť voči kartelom

    42. zdôrazňuje, že Súdny dvor vo veci C-536/11 v bode 43 rozhodol, že „každá žiadosť o sprístupnenie [kartelového spisu] musí byť predmetom posudzovania [vnútroštátnymi súdmi] v každom jednotlivom prípade pri zohľadnení okolností veci“;

    43. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Rade Európy.

    • [1]  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
    • [2]  Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 1.
    • [3]  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 72.
    • [4]  Pozri IFAW/Komisia (C-135/11 P), kde sa v bode 75 uvádza, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd nenahliadol do vyžiadaného dokumentu, „nemohol in concreto posúdiť, či mohol byť prístup k tomuto dokumentu oprávnene odmietnutý na základe výnimiek“.
    • [5]  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 72.
    • [6]  P7_TA(2013)0369.
    • [7]  Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 12.
    • [8]  In ’t Veld/Rada (T-529/09), bod 19.
    • [9]  In ’t Veld/Rada(T-529/09), bod 75.
    • [10]  Komisia neuvádza presný počet vyžiadaných dokumentov. Počet prvých žiadostí o dokumenty Komisie bol 6 447 v roku 2011 a 6 014 v roku 2012.
    • [11]  Rada/In ´'t Veld (zásah Európskeho parlamentu na podporu In ‘t Veldovej).
    • [12]  Veci Batchelor (T-362/08), IFAW II (T-250/08), Navigazione Libera del Golfo (T-109/05 a T-444/05), Jordana (T-161/04), CDC (T-437/08) a LPN (T-29/08).
    • [13]  Nemecko/Komisia (T-59/09), EnBW/Komisia (T-344/08), Sviluppo Globale (T-6/10), Internationaler Hilfsfonds (T-300/10), European Dynamics (T-167/10).
    • [14]  Druhou vecou je Dennekamp (T-82/08), v ktorej Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Parlamentu na základe ochrany osobných údajov.
    • [15]  Pozri vec IFAW v súvislosti s dokumentmi s pôvodom v členskom štáte a povinnosťou Všeobecného súdu posúdiť príslušné dokumenty; a dve ďalšie veci, ktoré sa týkali postupov na kontrolu fúzií, Agrofert (C-477/10 P) a Éditions Odile Jacob (C-404/10 P). Tieto tri rozhodnutia súdu nie sú opísané vo výročnej správe Komisie.
    • [16]  Rada/Access Info Europe, vec C-280/11 P.
    • [17]  Spojené veci Švédsko a Turco/Rada a Komisia (C-39/05 P a C-52/05 P), bod 35.
    • [18]  Spojené veci Švédsko a Turco/Rada a Komisia (C-39/05 P a C-52/05 P), bod 59.
    • [19]  In ’t Veld/Rada (T-529/09), bod 75.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Pre demokratickú politickú úniu občanov, v ktorej sa občania môžu plne podieľať na demokratickom procese, je nevyhnutná transparentnosť. Utajovanie a svojvoľnosť patria do éry, keď Európu budovali diplomati a štátni zamestnanci. Transparentná správa je prínosom z hľadiska záujmu občanov, boja proti korupcii a legitimity politického systému a právnych predpisov Únie. EÚ musí podniknúť ďalšie kroky na zvýšenie transparentnosti svojej správy a svojho legislatívneho procesu. Občania požadujú viac transparentnosti. Existuje množstvo zaujímavých nových iniciatív, ktoré sú možné vďaka novým technológiám a umožňujú náhľad do činností inštitúcií EÚ. Verejnosť sa však príliš často musí spoliehať na úniky a informátorov, aby sa dozvedela o pochybeniach inštitúcií. Tým sa vážne narúša dôvera.

    Inštitúcie Únie riadne neuplatňujú súčasné právne predpisy, najmä nariadenie (ES) č. 1049/2001 (o prístupe verejnosti k dokumentom). Z judikatúry vyplýva, že inštitúcie stále často uplatňujú výnimky z transparentnosti všeobecne, a nie v konkrétnych, osobitne odôvodnených prípadoch. O čiastočnom prístupe k dokumentom sa príliš často ani neuvažuje. Podobne sú často nenáležite utajované úradné dokumenty a inštitúcie žiadajú o schôdze za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia. Pre dohľad nad klasifikáciou dokumentov a žiadosťami o uskutočnenie zasadnutí za zatvorenými dverami by sa mal zriadiť nezávislý orgán. Na spochybnenie odmietnutia prístupu k dokumentom sa musí zaviesť rýchly a jednoduchý postupy, aby sa obmedzili zdĺhavé a nákladné súdne procesy. Všetky inštitúcie EÚ by mali vymenovať úradníka pre transparentnosť.

    Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa naliehavo musí zrevidovať, ale Komisia a Rada nesmerujú k prijatiu nástroja, ktorý umožní väčšiu transparentnosť, ako si želá Parlament.

    Pokiaľ ide o medzinárodné dohody, Komisia a Rada rutinne klasifikujú ako dôverné či tajné všetky dokumenty týkajúce sa rokovaní, pričom sa odvolávajú na ochranu verejného záujmu v súvislosti s medzinárodnými vzťahmi. Dokumenty sa utajujú na žiadosť druhej strany rokovaní, pričom touto praxou sa automaticky vylučujú právne predpisy EÚ týkajúce sa transparentnosti. Keďže medzinárodné dohody majú dosah na právne predpisy EÚ, dokumenty z rokovaní a právne poradenstvo týkajúce sa dohody by mali byť v zásade verejné.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    20.2.2014

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    26

    18

    7

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jan Philipp Albrecht, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Salvatore Caronna, Philip Claeys, Carlos Coelho, Ioan Enciu, Frank Engel, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Louis Michel, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Renate Sommer, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Michael Cashman, Birgit Collin-Langen, Cornelis de Jong, Mariya Gabriel, Franziska Keller, Petru Constantin Luhan, Ulrike Lunacek, Marian-Jean Marinescu, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Salvador Sedó i Alabart, Janusz Wojciechowski

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Zdravka Bušić, Tamás Deutsch, Constanze Angela Krehl, Catherine Stihler, József Szájer