SPRÁVA o zavedení nástrojov na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov (osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2012)

3.3.2014 - (2013/2173(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Zigmantas Balčytis
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Danuta Jazłowiecka, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

Postup : 2013/2173(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0151/2014
Predkladané texty :
A7-0151/2014
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zavedení nástrojov na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov (osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2012)

(2013/2173(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 25/2012 na tému „Zaviedli sa nástroje na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov?“,

–   so zreteľom na Európsku nadáciu pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, a najmä na jej analýzu z roku 2012 týkajúcu sa vývoja a politík zamestnanosti starších pracovníkov v období recesie,

–   so zreteľom na prínos Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súvislosti s prioritnými skupinami, najmä staršími pracovníkmi,

–   so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z roku 2013 týkajúcu sa úlohy vlád a sociálnych partnerov v udržaní starších pracovníkov na trhu práce,

–   so zreteľom na prvý medzinárodný prieskum zručností dospelých, ktorý vykonali Komisia a OECD v roku 2013 v rámci programu pre medzinárodné posúdenie kompetencií dospelých (PIAAC),

–   so zreteľom na hlavné zásady uvedené v nových európskych nariadeniach o Európskom sociálnom fonde na programové obdobie 2014 – 2020, ktoré prijal Parlament 20. novembra 2013,

–   so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0151/2014),

A. keďže starnutie populácie, meniace sa pracovné podmienky, stále existujúce stimuly na predčasný odchod do dôchodku, finančná kríza a zmeny vo výrobných modeloch, ako aj dopyt po vyššej konkurencieschopnosti si vyžadujú rozhodné riešenia, aby starší pracovníci mohli byť aj naďalej aktívni na trhu práce, a to aj po prekročení dôchodkového veku, ak si to želajú;

B.  keďže v lisabonskej agende sa vymedzuje pojem „starší pracovník“ ako akákoľvek osoba v produktívnom veku od 55 do 64 rokov;

C. keďže v roku 2012 bola miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov v Európskej únii nižšia než 50 % (54,4 % u mužov a 41,8 % u žien) a keďže v niektorých členských štátoch klesla až na úroveň približne 30 %; keďže príčinou tohto trendu by mohlo byť niekoľko činiteľov, ako sú napríklad zastarané zručnosti a kvalifikácie, postoj zamestnávateľov k starším pracovníkom, ťažkosti so zosúladením pracovného a rodinného života a zhoršujúce sa zdravie;

D. keďže staršia pracovná sila a dlhší produktívny vek môžu byť pozitívnym príspevkom k oživeniu a budúcemu rastu;

E.  keďže starší ľudia sú nenahraditeľní, pokiaľ ide o odovzdávanie poznatkov a skúseností budúcim generáciám;

F.  keďže lisabonská agenda[1] a stratégia Európa 2020[2] prijatá v roku 2010, ktorou sa ustanovujú hospodárske a sociálne stratégie Európskej únie, obsahujú akčné plány pre väčší rast a zvýšenie počtu pracovných miest a stanovujú ciele, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť;

G. keďže zachovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov, ako aj udržanie vysokého podielu obyvateľstva pracujúceho až do vyššieho veku je kľúčové pre riešenie demografických problémov a pre dosiahnutie cieľa EÚ, aby bolo do roku 2020 zamestnaných 75 % obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov;

H. keďže v záujme podpory nedávnych zmien dôchodkového systému, vyplývajúcich zo zvyšovania dôchodkového veku, je nevyhnutné zaviesť na trhu práce a na pracoviskách opatrenia na podporu dlhšej kariéry a zabezpečenie možnosti pracovať až do dôchodkového veku;

I.   keďže súčasný demografický posun, v rámci ktorého sa zvyšuje priemerný vek obyvateľstva, spôsobil, že v Európe sa bude podiel pracovníkov vo veku 55 – 64 rokov stále zvyšovať;

J.   keďže vzhľadom na niekoľko rokov trvajúcu hospodársku a finančnú krízu sú opatrenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) dôležitejšie než kedykoľvek predtým ako jeden z nástrojov na riešenie vysokej nezamestnanosti a pri zavedení nových programov od roku 2014 bude zásadné poučenie z vykonávania predchádzajúcich opatrení;

K. keďže Európsky sociálny fond (ESF), ktorý v programovom období 2007 – 2013 predstavoval 8 % z celkového rozpočtu EÚ, je kľúčovým finančným nástrojom zameraným na pomoc členským štátom pri napĺňaní cieľov EÚ v oblasti politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia a keďže spoľahlivé údaje sú potrebné na posúdenie účinnosti využívania zdrojov ESF;

L.  keďže, čo sa týka obdobia od roku 2007 do konca roku 2013, ani členské štáty, ani Komisia nedokážu určiť, koľko starších pracovníkov získalo novú kvalifikáciu, našlo si pracovné miesto alebo si ho udržalo po tom, ako sa zúčastnili programu financovaného z ESF;

M. keďže opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania podporované z ESF sa celkovo dobre hodia na udržiavanie ľudí v zamestnaní (napr. prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na zamestnateľnosť alebo prostredníctvom rekvalifikácie);

N. keďže starší pracovníci tvoria menej než 5 % účastníkov na aktivitách v oblasti celoživotného vzdelávania podporovaných z ESF, čo poukazuje na menšiu účasť na programoch vzdelávania, nie však na chýbajúce vzdelávanie alebo odborné poznatky týchto pracovníkov;

O. keďže členské štáty určia riadiace orgány na vykonávanie viacročných operačných programov, ktoré pripravili členské štáty po konzultácii so zúčastnenými stranami a po dvojstranných stretnutiach s Komisiou a ktoré boli nakoniec prijaté vo forme rozhodnutí Komisie, a zriaďujú a udržujú systémy finančného riadenia a kontroly na plánovanie programov, vykonávanie kontrol, monitorovanie a podávanie správ;

P.  keďže operačné programy vo všeobecnosti zahŕňajú rozličné skupiny nezamestnaných [mladí ľudia, starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní a osoby, ktoré nie sú zamestnané ani zapojené do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)];

Q. keďže je nevyhnutné, aby realizácia ESF bola v súlade s nariadeniami EÚ o rozpočtových pravidlách, najmä so základnými zásadami riadneho finančného hospodárenia, t. j. hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť;

1.  je znepokojený skutočnosťou, že v operačných programoch na obdobie rokov 2007 – 2013 sa nepoužíva jednotne vymedzenie pojmu „starší pracovníci“; poznamenáva, že viaceré riadiace orgány nepoužívajú vo svojich príslušných operačných programoch vymedzenie pojmu „starší pracovníci“ tak, ako bolo vymedzené v lisabonskej agende, teda akákoľvek osoba v produktívnom veku od 55 do 64 rokov, namiesto toho používajú rozličné vekové skupiny; zastáva názor, že definícia starších pracovníkov by mala byť vždy prispôsobená tomu, aký je v ktorom členskom štáte najvyšší zákonný vek odchodu do dôchodku;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie sú k dispozícii úplné a spoľahlivé údaje, a to aj údaje diferencované podľa pohlavia, ako základ pre vyhodnotenie účinnosti výdavkov ESF vynaložených na starších pracovníkov; zastáva názor, že používanie rozpočtových prostriedkov ESF musí byť transparentné; zdôrazňuje, že informácie o financovaných programoch, o dosahovaní ich cieľov a o príslušnej sume zahrnutej do rozpočtu by mali byť občanom k dispozícii na verejných internetových stránkach spôsobom, ktorý je ľahko prístupný;

3.  uznáva, že členské štáty v závislosti od svojej špecifickej sociálno-ekonomickej a demografickej situácie používajú na vymedzenie pojmu starších pracovníkov odlišné vekové skupiny; považuje však za poľutovaniahodné, že toto vymedzenie nepoužívajú vždy jednotne počas celého programového procesu v danom členskom štáte; nabáda preto členské štáty, aby v nadchádzajúcom programovom období (2014 – 2020) zabezpečili, že vekové skupiny použité na analýzu potrieb budú rovnaké ako vekové skupiny použité v programoch a/alebo v súvisiacich opatreniach a cieľoch;

4.  zdôrazňuje, že uplatňovanie ESF musí byť v súlade s nariadením EÚ o rozpočtových pravidlách, a najmä so základnými zásadami riadneho finančného hospodárenia, ako je účinnosť, ktorá by sa mala chápať ako plnenie stanovených konkrétnych cieľov a dosiahnutie plánovaných výsledkov;

5.  vyzýva členské štáty, aby sa pri analýze sociálno-ekonomickej situácie starších pracovníkov väčšmi opierali o kvantitatívne a kvalitatívne údaje a aby stanovili merateľnú príčinnú súvislosť medzi činnosťami, ktoré sú uvedené v rámci operačných programov, a sledovanými cieľmi, čím by sa uľahčilo overenie súdržnosti medzi uvedenými potrebami, zvolenou stratégiou a stanovenými konkrétnymi cieľmi a umožnilo prijímanie správnych rozhodnutí s ohľadom na budúcnosť;

6.  vyjadruje poľutovanie nad nespoľahlivými a kvantitatívne nedostačujúcimi údajmi poskytovanými zo strany členských štátov, ktoré sú potrebné na posúdenie súčasnej situácie zamestnávania starších pracovníkov, vyhodnotenie budúceho vývoja a prijatie opatrení na dosahovanie stanovených cieľov; vyzýva na prijatie opatrení, ktoré budú členské štáty motivovať, aby poskytovali spoľahlivé a kvalitné údaje;

7.  poznamenáva, že finančné informácie sa v súčasnom právnom rámci (2007 – 2013) vyžadujú len na úrovni prioritnej osi a žiadny zo skúmaných operačných programov nemá prioritnú os osobitne pre „starších pracovníkov“; vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami pri presnom posúdení otázky, koľko finančných prostriedkov sa poskytlo na opatrenia, na ktoré boli určené, najmä na „starších pracovníkov“;

8.  poznamenáva, že na obdobie rokov 2007 – 2013 nie sú do operačných programov začlenené prioritné témy týkajúce sa iniciatív pre starších pracovníkov, ako sú „opatrenia na podporu aktívneho starnutia a dlhšieho pracovného života“, najmä z dôvodu odlišných výkladov formy, ktorú by mala mať takáto priorita;

9.  zastáva názor, že konkrétne skupiny pracovníkov, ako napríklad pracovníci pracujúci na zmeny alebo v ťažkom priemysle, potrebujú osobitné prispôsobené programy a projekty, ktoré sú odlišné od programov pre pracovníkov vykonávajúcich fyzicky menej náročnú prácu, napríklad pracovníkov v odvetviach služieb; ďalej poukazuje na to, že treba zohľadňovať pohlavie ako politický faktor;

10. je pevne presvedčený, že skúsenosti starších pracovníkov sú hodnotou, ktorá by sa mala čo najlepšie využívať, a to nielen z hľadiska toho, aby mohli jednotliví pracovníci ďalej aktívne pôsobiť na trhu práce vo svojom zamestnaní, ale aj preto, aby mohli využiť svoje získané skúsenosti pri zmene zamestnania;

11. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že aj keď sú „starší pracovníci“ v operačných programoch určení ako cieľová skupina, nemajú vždy svoje vlastné ukazovatele alebo cieľové hodnoty a výsledkom je situácia, keď je ťažké, alebo dokonca nemožné posúdiť účinnosť opatrení určených na riešenie potrieb starších pracovníkov; poznamenáva, že aj keď sú ukazovatele v projektoch v skutočnosti prítomné, väčšinou sa vzťahujú na výstup, ako je počet účastníkov a výsledky, a nie na osobitné vplyvy;

12. žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na boj proti diskriminácii starších pracovníkov z dôvodu veku a aby využila svoje právomoci v rámci existujúcich zákonných nástrojov na boj proti očividným formám diskriminácie z dôvodu veku v určitých členských štátoch a v určitých odvetviach hospodárstva;

13. požaduje opatrenia zamerané nielen na posúdenie zamestnateľnosti, ale aj na pokroku v súvislosti so zručnosťami (vrátane tzv. sociálnych zručností), s vyššou sebaúctou a s väčšou motiváciou; konštatuje, že odovzdávanie životných zručností a poskytovanie neformálneho odborného vzdelávania môže v tejto súvislosti predstavovať veľký príspevok;

14. žiada, aby boli monitorované a odstránené všetky prekážky, ktoré zabraňujú aktívnemu starnutiu, a aby sa podporovalo celoživotné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o získavanie nových kvalifikácií a technických zručností, ako sú počítačové zručnosti a ovládanie cudzích jazykov; zdôrazňuje, že aktívne starnutie a celoživotné vzdelávanie starších mužov a žien by sa malo stať bežnou súčasťou pracovného života a že tieto politiky by sa mali neustále monitorovať, vyhodnocovať a vylepšovať;

15. požaduje v nových operačných programoch jednotnejší prístup k výberu cieľových skupín a používanie údajov z trhu práce na vnútroštátnej úrovni s cieľom stanoviť ambiciózne, no realistické ciele; konštatuje, že vzhľadom na budúci význam zväčšujúcej sa skupiny starších pracovníkov by prípravy na operačné programy mali zahŕňať aj dialóg o určení poradia dôležitosti cieľových skupín.

16. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré ciele a ukazovatele použité v projektoch nemajú priamu súvislosť so zásahmi ESF, a teda je ťažké posúdiť ich účinnosť, napríklad určiť, či sú úspešné alebo neúspešné vzhľadom na dosahovanie makroekonomických cieľov stanovených v operačných programoch, ak je to mimo pôsobnosti opatrení ESF, keďže vo veľkej miere závisia od vonkajších faktorov, ako sú hospodárske prostredie, systémy sociálnej ochrany a podmienky týkajúce sa miestnych verejných alebo súkromných investícií;

17. považuje za poľutovaniahodné, že v nijakom operačnom pláne sa neuvádzali ani strednodobé medzníky, ani primeraná hierarchia medzi rozličnými číselne vyjadrenými dosahovanými cieľmi, na základe ktorých by riadiace orgány mohli čo najskôr vykonať nápravné opatrenie;

18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzhľadom na to Komisia nemôže primerane podať správu o celkových výsledkoch a vplyve opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie situácie starších pracovníkov v členských štátoch a financované z ESF;

19. je pevne presvedčený, že Komisia by mala posilniť spôsob posúdenia výkonnosti operačných programov; v súvislosti s budúcimi programami pevne podporuje zavedenie jednoznačne stanovených štandardizovaných (spoľahlivých, overiteľných a včasných) údajov o výkonnosti, ktoré by sa v súvislosti s programovým obdobím 2014 – 2020 mohli v prípade potreby zoskupovať na úrovni EÚ;

20. víta, že fondy spoločného strategického rámca v nasledujúcom programovom období rokov 2014 – 2020 budú orientované na výsledky, čo znamená, že všetky navrhované opatrenia sa budú musieť opierať o dosiahnutie konkrétneho cieľa;

21. trvá na tom, aby pri stanovovaní jasných priorít v nových operačných programoch v záujme dosahovania výsledkov bolo možné mobilizovať synergie medzi rôznymi fondmi a ďalšími zdrojmi financovania, čo pomôže dosahovať optimálny vplyv navrhovaných cieľov v rámci krajiny, ako aj medzi krajinami;

22. považuje za potrebné, aby v rámci skupiny definovaných ukazovateľov nové operačné programy zahŕňali výstražné ukazovatele na finančnej a fyzickej úrovni; víta, že tieto ukazovatele sú predmetom osobitného dohľadu, aby v prípade, že sa odchyľujú od určitej hranice v súvislosti s programovými cieľmi, útvar vyhodnocovania v spolupráci so sprostredkovateľskými subjektmi v oblasti programov zanalyzoval príčiny týchto odchýlok, pričom by mal posúdiť, či ide o prechodné situácie alebo problémy štrukturálneho charakteru, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie posúdenie a prípadnú úpravu programu;

23. takisto považuje za potrebné sledovať, či vznikajú zmeny v sociálno-hospodárskom kontexte, vo vnútroštátnych prioritách a/alebo prioritách Únie alebo problémy pri vykonávaní operačných programov, ktoré si rovnako vyžadujú hodnotiacu analýzu a podstatnú úpravu programu;

24. požaduje, aby sa príslušné ukazovatele výkonnosti, ako sú operačné ciele, výsledné ciele a osobitné ciele vplyvu, systematicky používali už od projektovej fázy tak, aby prostredníctvom programov ESF na obdobie rokov 2014 – 2020 bolo možné zlepšiť nielen množstvo a kvalitu získaných údajov o „starších pracovníkoch“ na trhu práce, ale takisto proces rozhodovania;

25. vyzýva členské štáty, aby v nasledujúcom programovom období uplatnili a vhodným spôsobom doplnili spoločné ukazovatele stanovené v nariadení o ESF s cieľom určiť, koľko starších pracovníkov, s rozdelením podľa pohlavia, sa zúčastnilo na projektoch financovaných z ESF so zameraním na prispôsobenie pracoviska, získanie zručností, zlepšenie situácie jednotlivcov na trhu práce alebo nájdenie zamestnania a koľko z nich nadobudlo nové kvalifikácie, zlepšilo svoju situáciu na trhu práce alebo si našlo zamestnanie po tom, ako využili projekty financované z ESF;

26. pripomína, že vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby projekty náležite vyjadrovali ciele operačných programov, aby sa znížilo riziko nesplnenia stanovených počiatočných cieľov; vyzýva riadiace orgány, aby systematicky kontrolovali existenciu tejto súvislosti s cieľom vybrať najlepšie projekty;

27. pevne podporuje zainteresované strany, aby v prípade potreby zlepšili metodiku s cieľom dosiahnuť posun od zjednodušujúceho prístupu týkajúceho sa vyplatenia alebo skutočných nákladov k integrovanému prístupu zameranému na lepšiu výkonnosť projektov riadenia;

28. vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie overovala predkladanie a kvalitu údajov, ktoré sa poskytujú prostredníctvom operačných programov, a vytvorila usmernenia obsahujúce operačné poradenstvo, ktoré majú členské štáty k dispozícii;

29. domnieva sa, že v rámci všetkých monitorovacích systémov by sa mala používať účinná dokumentácia kontrol operačných programov s cieľom získať uspokojivú úroveň poistenia;

30. víta skutočnosť, že riadiace orgány vo všeobecnosti určili, ktoré údaje o monitorovaní jednoznačne požadujú; pripomína však, že je potrebné, aby na základe systémov monitorovania a hodnotenia bolo možné včasné a pravidelné overenie dosiahnutého pokroku v plnení stanovených cieľov s možnosťou rýchlo reagovať na podstatné odchýlky od týchto cieľov;

31. požaduje, aby sa určili presnejšie regulačné požiadavky týkajúce sa hodnotenia, ktoré vyžadujú riadiace orgány, a súbor minimálnych tém operačných programov a aby sa zahrnuli do procesu hodnotenia; požaduje, aby sa vyvinulo úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcom rozhodovaní náležite zohľadnilo poučenie z riadenia programov;

32. vyzýva Komisiu, aby postupne vyvážila a zlepšila svoje nástroje riadenia tak, aby sa v budúcom období 2014 – 2020 dosiahol posun od jednoduchého monitorovania dodržiavania pravidiel – na základe zásad zákonnosti – k meraniu pokroku pri dosahovaní cieľových hodnôt a účinnosti využívania ESF; pripomína, že v záujme dosiahnutia maximálneho vplyvu na rast a pracovné miesta je rozhodujúce úspešné vytvorenie pevného rámca účinnosti s jasnými a merateľnými cieľmi a cieľovými hodnotami, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí zodpovednosť a výsledky, a na vytvorenie tohto rámca je nevyhnutné spoločné a rovnocenné úsilie Komisie a členských štátov;

33. víta návrh Komisie zlepšiť hodnotenie výkonnosti operačných programov v programovom období 2014 – 2020 a začlenenie súboru spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov vrátane dlhodobých ukazovateľov výsledkov do nariadenia o ESF;

34. nabáda v tejto súvislosti Komisiu, aby na základe osobitných hodnotení súvisiacich so znevýhodnenými skupinami alebo zraniteľnými skupinami pracovníkov zintenzívnila svoju spoluprácu s ostatnými medzinárodnými inštitúciami, ako je OECD, a prostredníctvom určenia konkrétnych opatrení pomohla členským štátom lepšie vymedziť hlavné priority, stratégie a trvalo udržateľné projekty oprávnené na financovanie z ESF v budúcom období 2014 – 2020;

°

°          °

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]        Cieľom lisabonskej agendy bolo zabezpečiť, aby sa EÚ do roku 2010 stala „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť“.
  • [2]        Stratégia Európa 2020, ktorá sa začala v roku 2010, nahradila lisabonskú agendu. Jej cieľom je zaistiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Stratégia je zameraná na päť cieľov v oblasti zamestnanosti, inovácií, vzdelávania, znižovania chudoby a klímy/energetiky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (24.1.2014)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k téme: Zaviedli sa nástroje na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov? (Osobitná správa Dvora audítorov č. 25/2012)
(2013/2173(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Danuta Jazłowiecka

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže starnutie populácie, meniace sa pracovné podmienky, stále existujúce stimuly na predčasný odchod do dôchodku, finančná kríza a zmeny vo výrobných modeloch, ako aj dopyt po vyššej konkurencieschopnosti si vyžadujú rozhodné riešenia, aby starší pracovníci mohli byť aj naďalej aktívni na trhu práce, a to aj po prekročení dôchodkového veku, ak si to želajú;

B.  keďže v roku 2012 bola miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov v Európskej únii nižšia než 50 % (54,4 % u mužov a 41,8 % u žien) a keďže v niektorých členských štátoch klesla až na úroveň približne 30 %; keďže príčinou tohto trendu by mohlo byť niekoľko činiteľov, ako sú napríklad zastarané zručnosti a kvalifikácie, postoj zamestnávateľov k starším pracovníkom, ťažkosti so zosúladením pracovného a rodinného života a zhoršujúce sa zdravie;

C. keďže staršia pracovná sila a dlhší produktívny vek môžu byť pozitívnym príspevkom k oživeniu a budúcemu rastu;

D. keďže starší ľudia sú nenahraditeľní, pokiaľ ide o odovzdávanie poznatkov a skúseností budúcim generáciám;

E.  keďže Európsky sociálny fond (ESF), ktorý v programovom období 2007 – 2013 predstavoval 8 % z celkového rozpočtu EÚ, je kľúčovým finančným nástrojom zameraným na pomoc členským štátom pri napĺňaní cieľov EÚ v oblasti politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia a keďže spoľahlivé údaje sú potrebné na posúdenie účinnosti využívania zdrojov ESF;

F.  keďže zachovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov, ako aj udržanie vysokého podielu obyvateľstva pracujúceho až do vyššieho veku je kľúčové pre riešenie demografických problémov a pre dosiahnutie cieľa EÚ, aby bolo do roku 2020 zamestnaných 75 % obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov;

G. keďže opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania podporované z ESF sa celkovo dobre hodia na udržiavanie ľudí v zamestnaní (napr. prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na zamestnateľnosť alebo prostredníctvom rekvalifikácie);

1.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie sú k dispozícii úplné a spoľahlivé údaje, a to aj údaje diferencované podľa pohlavia, ako základ pre vyhodnotenie účinnosti výdavkov ESF vynaložených na starších pracovníkov; zastáva názor, že používanie rozpočtových prostriedkov ESF musí byť transparentné; zdôrazňuje, že informácie o financovaných programoch, o dosahovaní ich cieľov a o príslušnej sume zahrnutej do rozpočtu by mali byť občanom k dispozícii na verejných internetových stránkach spôsobom, ktorý je ľahko prístupný;

2.  zdôrazňuje, že uplatňovanie ESF musí byť v súlade s nariadením EÚ o rozpočtových pravidlách, a najmä so základnými zásadami riadneho finančného hospodárenia, ako je účinnosť, ktorá by sa mala chápať ako plnenie stanovených konkrétnych cieľov a dosiahnutie plánovaných výsledkov;

3.  víta návrh Komisie zlepšiť hodnotenie výkonnosti operačných programov v programovom období 2014 – 2020 a začlenenie súboru spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov vrátane dlhodobých ukazovateľov výsledkov do nariadenia o ESF;

4.  vyzýva členské štáty, aby v nasledujúcom programovom období uplatnili a vhodným spôsobom doplnili spoločné ukazovatele stanovené v nariadení o ESF s cieľom určiť, koľko starších pracovníkov, s rozdelením podľa pohlavia, sa zúčastnilo na projektoch financovaných z ESF so zameraním na prispôsobenie pracoviska, získanie zručností, zlepšenie situácie jednotlivcov na trhu práce alebo nájdenie zamestnania a koľko z nich nadobudlo nové kvalifikácie, zlepšilo svoju situáciu na trhu práce alebo si našlo zamestnanie po tom, ako využili projekty financované z ESF;

5.  vyzýva členské štáty, aby sa pri analýze sociálno-ekonomickej situácie starších pracovníkov väčšmi opierali o kvantitatívne a kvalitatívne údaje a aby stanovili merateľnú príčinnú súvislosť medzi činnosťami, ktoré sú uvedené v rámci operačných programov, a sledovanými cieľmi, čím by sa uľahčilo overenie súdržnosti medzi uvedenými potrebami, zvolenou stratégiou a stanovenými konkrétnymi cieľmi a umožnilo prijímanie správnych rozhodnutí s ohľadom na budúcnosť;

6.  uznáva, že členské štáty v závislosti od svojej špecifickej sociálno-ekonomickej a demografickej situácie používajú na vymedzenie pojmu starších pracovníkov odlišné vekové skupiny; považuje však za poľutovaniahodné, že toto vymedzenie nepoužívajú vždy jednotne počas celého programového procesu v danom členskom štáte; nabáda preto členské štáty, aby v nadchádzajúcom programovom období (2014 – 2020) zabezpečili, že vekové skupiny použité na analýzu potrieb budú rovnaké ako vekové skupiny použité v programoch a/alebo v súvisiacich opatreniach a cieľoch;

7.  požaduje opatrenia zamerané nielen na zamestnateľnosť, ale aj na pokrok v súvislosti so zručnosťami (vrátane tzv. sociálnych zručností), s vyššou sebaúctou a s väčšou motiváciou; konštatuje, že odovzdávanie životných zručností a poskytovanie neformálneho odborného vzdelávania môže v tejto súvislosti predstavovať veľký príspevok;

8.  žiada, aby boli monitorované a odstránené všetky prekážky, ktoré zabraňujú aktívnemu starnutiu, a aby sa podporovalo celoživotné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o získavanie nových kvalifikácií a technických zručností, ako sú počítačové zručnosti a ovládanie cudzích jazykov; zdôrazňuje, že aktívne starnutie a celoživotné vzdelávanie starších mužov a žien by sa malo stať bežnou súčasťou pracovného života a že tieto politiky by sa mali neustále monitorovať, vyhodnocovať a vylepšovať;

9.  požaduje v nových operačných programoch jednotnejší prístup k výberu cieľových skupín a používanie údajov z trhu práce na vnútroštátnej úrovni s cieľom stanoviť ambiciózne, no realistické ciele; konštatuje, že vzhľadom na budúci význam zväčšujúcej sa skupiny starších pracovníkov by prípravy na operačné programy mali zahŕňať aj dialóg o určení poradia dôležitosti cieľových skupín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.1.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Phil Bennion, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Richard Falbr, Thomas Händel, Marian Harkin, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Konstantinos Poupakis, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Gabriele Stauner, Jutta Steinruck, Ruža Tomašić

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Philippe De Backer, Kinga Göncz, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Anthea McIntyre, Ria Oomen-Ruijten

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.2.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Ryszard Czarnecki, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ingeborg Gräßle, Rina Ronja Kari, Bogusław Liberadzki, Jan Mulder, Monika Panayotova, Crescenzio Rivellini, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Theodoros Skylakakis, Georgios Stavrakakis, Michael Theurer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Philip Bradbourn, Karin Kadenbach, Marian-Jean Marinescu, Olle Schmidt

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Jahr, Iosif Matula, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid