SPRÁVA o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva

5.3.2014 - (2013/2149(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Paweł Robert Kowal

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva

(2013/2149(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vytvorenie Východného partnerstva v Prahe 7. mája 2009,

–   so zreteľom na začatie činnosti Parlamentného zhromaždenia EURONEST 3. mája 2011 počas siedmeho funkčného legislatívneho obdobia Európskeho parlamentu;

–   so zreteľom na zriadenie fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a jeho doterajšiu prácu vrátane odporúčaní a iných dokumentov navrhnutých piatimi pracovnými skupinami alebo navrhnutých počas jeho výročných zasadnutí, ktoré sa konali: 16. a 17. novembra 2009 v Bruseli, Belgicko; 18. a 19. novembra 2010 v Berlíne, Nemecko; 28. až 30. novembra 2011 v Poznani, Poľsko; 28. až 30. novembra 2012 v Štokholme, Švédsko; a 4. a 5. novembra 2013 v Kišiňove, Moldavsko,

–   so zreteľom na zriadenie Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP) Výborom regiónov, ktorej inauguračné zasadnutie sa konalo 8. septembra 2011 v Poznani, Poľsko, a na stanoviská, ktoré sa na CORLEAP doteraz navrhli,

–   so zreteľom na závery varšavského samitu z 29. a 30. októbra 2011,

–   so zreteľom na závery samitu vo Vilniuse, ktorý sa uskutočnil 28. a 29. novembra 2013,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi (COM(2003)0104), z 12. mája 2004 s názvom Európska politika susedstva – strategický dokument (COM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 s názvom Posilnenie európskej susedskej politiky (COM(2006)0726), z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (COM(2007)0774), z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (COM(2008)0823) a z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (COM(2010)0207),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)0004) a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–   so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 26. júla 2010 a 20. júna 2011 o európskej susedskej politike a z 18. a 19. novembra 2013 o Východnom partnerstve a na závery Rady pre zahraničné veci (obchod) z 26. septembra 2011 a Európskej rady zo 7. februára 2013,

–   so zreteľom na závery Európskej rady o Východnom partnerstve z 19. – 20. decembra 2013,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2012 s názvom Východné partnerstvo: plán opatrení na obdobie do samitu 2013 (JOIN(2012)0013) a Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014) a na sprievodné spoločné pracovné dokumenty útvarov Komisie z 20. marca 2013 (regionálne správy, SWD(2013)0085 a 0086),

–   so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 12. decembra 2011 Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu“ (COM(2011)0886),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020,

–   so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 28. mája 2013 o energetickej bezpečnosti v súvislosti s trhom s energiou a harmonizáciou medzi východoeurópskymi partnermi a členskými štátmi EÚ (2013/C 338/03),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam o pokroku z roku 2012[1], zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky[2] a zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky[3],

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť[4],

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie[6],

–   so zreteľom na svoje výročné uznesenia o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti, a najmä na najnovšie uznesenia o udalostiach v južných a východných susedných štátoch EÚ, a to: na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv[7], na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti[8], a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti[9],

–   so zreteľom na svoje odporúčania Európskeho parlamentu Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia Európskej nadácie na podporu demokracie[10], k jej založeniu v roku 2012 a začatiu jej úplnej činnosti v roku 2013,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv[11],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ[12],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete[13],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0157/2014),

A. keďže sa európska susedská politika (ESP) a najmä Východné partnerstvo zakladá na spoločenstve hodnôt a spoločnom záväzku k medzinárodnému právu a základným hodnotám a zásadám slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu, trhového hospodárstva, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných; keďže cieľom Východného partnerstva je rozšíriť, zdieľať a presadzovať hodnoty a zásady, na ktorých je založená EÚ, a to najmä mier, priateľstvo, solidaritu a prosperitu, aby tak prispelo k budovaniu a upevňovaniu zdravých demokratických systémov, presadzovaniu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a riadeniu cezhraničného prepojenia, s cieľom urýchliť politické pridruženie partnerských krajín a hospodársku integráciu s EÚ; keďže samit Východného partnerstva vo Vilniuse opätovne potvrdil záväzok všetkých účastníkov uplatňovať tieto hlavné zásady;

B.  keďže postupné rozširovanie EÚ priblížilo Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajinu a Bielorusko k EÚ, a ich bezpečnosť, stabilita a prosperita má preto vo zvýšenej miere vplyv na bezpečnosť, stabilitu a prosperitu EÚ a naopak;

C.  keďže slobodu, demokratické hodnoty a ľudské práva možno rozvíjať len vo vhodnom prostredí, ktoré charakterizuje hospodárska a sociálna stabilita, ako aj vnútroštátna a medzinárodná bezpečnosť, ako to dokazuje vlastná história EÚ;

D.  keďže zatiaľ čo sa základné zásady a ciele európskej susedskej politiky uplatňujú na všetkých partnerov, vzťah EÚ s každým jej partnerom je jedinečný a nástroje európskej susedskej politiky sú prispôsobené tak, aby podporovali každý z týchto vzťahov;

E.  keďže samit Východného partnerstva vo Vilniuse ukázal potrebu zvážiť politické stratégie EÚ zamerané na východných partnerov;

F.  keďže Východné partnerstvo je zamerané na európske krajiny v zmysle článkov 8 a 49 zmlúv; keďže by malo podporovať prechod k demokracii a reformný proces a je reakciou na európske ambície spoločností v partnerských krajinách;

G.  keďže krajiny Východného partnerstva majú hlboko zakorenené európske ambície a ešte stále prechádzajú náročným transformačným procesom smerom k demokratickému systému založenému na právnom štáte a dodržiavaní ľudských práv a občianskych slobôd po tom, čo boli po desaťročia súčasťou ZSSR; keďže v niektorých krajinách Východného partnerstva nepanuje dostatočná zhoda v súvislosti s otázkou ich európskej budúcnosti;

H.  keďže súčasná dynamika vo vzťahoch s východnými partnermi by sa mala využiť na povzbudenie obyvateľov krajín Východného partnerstva, aby sa usilovali presadzovať ďalšie demokratické reformy; keďže proces pridruženia k EÚ má práve tento cieľ, o ktorý sa treba snažiť aj napriek súčasným neúspechom v niektorých krajinách Východného partnerstva;

I.   keďže Východné partnerstvo by malo presadzovať politické, hospodárske, sociálne a kultúrne rozmery spolupráce, ako aj geopolitickú bezpečnosť;

J.   keďže nástroj európskeho susedstva je hlavný nástroj na poskytnutie podpory a pomoci zo strany Únie krajinám Východného partnerstva; keďže odzrkadľuje diferenciáciu a zásadu „viac za viac“ a poskytuje významné finančné stimuly tým susedným krajinám, ktoré podstupujú demokratické reformy;

K.  keďže krajiny Východného partnerstva stále hľadajú politický rozvoj a keďže partnerstvo, ktoré ponúka EÚ, vychádza z ich vlastnej politickej vôle, ale napriek jasným európskym ambíciám obyvateľov krajín Východného partnerstva nepredstavuje dostatočný hnací motor zmien a reforiem; keďže nedávny vývoj v krajinách Východného partnerstva, ako aj výsledok samitu vo Vilniuse zdôrazňujú potrebu posilniť strategický charakter Východného partnerstva a vyvinúť zvýšené úsilie na podporu a zvýšenie povedomia o vzájomných výhodách dohôd o pridružení, a poukazujú na to, že sú tieto krajiny pri prijímaní zvrchovaných rozhodnutí aj naďalej vystavené silnému tlaku a vydieraniu zo strany tretích osôb; keďže krajiny Východného partnerstva musia byť slobodné a zvrchované, aby v plnej miere uplatňovali svoje právo vlastného rozhodovania o svojej budúcnosti bez toho, aby čelili neprimeranému vonkajšiemu tlaku, hrozbám a zastrašovaniu; keďže má každá krajina zvrchované právo vstúpiť do akejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie a rozhodovať o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho vplyvu;

L.  keďže nedávny vývoj ukázal, že niektorí geopolitickí aktéri považujú politiku EÚ v oblasti Východného partnerstva nesprávne za hru s nulovým súčtom, a z tohto dôvodu by sa mala vziať do úvahy ich negatívna úloha;

M. keďže Východné partnerstvo žiadnym spôsobom neusiluje o poškodenie ani zamedzenie dvojstranných vzťahov s Ruskou federáciou, ale práve naopak, je otvorené budovaniu súčinnosti s Moskvou s cieľom vytvoriť najpriaznivejšie podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj spoločných susedných štátov;

1.  pripomína účel Východného partnerstva, ktorým je upevnenie politickej, hospodárskej a kultúrnej integrácie východných partnerov vychádzajúci zo spoločných hodnôt a záujmov, a záväzok rešpektovať medzinárodné právo, základné hodnoty, dobrú správu vecí verejných a trhové hospodárstvo na základe spoločnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta vytvorenie zainteresovaných strán Východného partnerstva – Parlamentného zhromaždenia Euronest, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP), ich prácu a vytvorenie ďalších iniciatív, napr. kongresu iniciatív východnej Európy; konštatuje však, že nedávne udalosti v niektorých krajinách Východného partnerstva zvýraznili krehkosť politického, hospodárskeho a sociálneho procesu integrácie; zdôrazňuje význam spolupráce so širšou spoločnosťou ako prostriedku transformácie; vyzýva na častejšie a účinnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj parlamentov, podnikateľských lídrov a občianskej spoločnosti, s cieľom vytvoriť proreformné skupiny schopné ovplyvniť vnútroštátny proces rozhodovania;

2.  vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že Východné partnerstvo bolo nedávno vážne ohrozené tretími stranami, a žiada všetkých zainteresovaných účastníkov, aby vytrvali vo svojom záväzku a účasti na projekte;

3.  zdôrazňuje, že európska perspektíva, vrátane práva uchádzať sa o členstvo podľa článku 49 ZFEÚ, by mohla byť hnacím motorom pre reformy v týchto krajinách a ďalšie posilnenie ich záväzku rešpektovať spoločné hodnoty a zásady, ako je demokracia, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných a zdôrazňuje aj to, že by mali byť krajiny Východného partnerstva, ktoré sa najviac angažujú v prehlbovaní vzťahov s EÚ a sú ochotné uskutočniť a vykonávať nevyhnutné reformy na politickej aj hospodárskej úrovni, riadne zohľadnené a podporované, čím sa vytvorí stimul pre ďalšiu európsku integráciu;

4.  uznáva, že v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebujú obyvatelia krajín Východného partnerstva intenzívnu, aktívnu a okamžitú podporu zo strany EÚ, od finančnej pomoci až po systémy zjednodušeného udeľovania víz, ktorá by sa mala poskytnúť prostredníctvom rôznych kanálov a politických oblastí;

5.  domnieva sa, že projekt Východného partnerstva si vyžaduje dôkladné posúdenie efektívnosti spolu s presným vyhodnotením úspechov a neúspechov, a že potrebuje ďalšie preskúmanie, nový impulz a jasnú víziu do budúcnosti, pričom je potrebné sa sústrediť na politickú spoluprácu a partnerstvo so spoločnosťami z krajín Východného partnerstva a na umožnenie toho, aby bola týmto spoločnostiam poskytnutá možnosť európskeho smerovania; naliehavo teda vyzýva EÚ, aby sa sústredila najmä na investovanie do bezprostredného pokroku pre občanov, a v tejto súvislosti aby vytvorila bezvízové režimy, podporovala mladých ľudí a budúcich vodcov a viac sa sústredila na posilnenie občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam odvetvia energetiky, dopravy a výskumu pre rozsah európskej integrácie krajín Východného partnerstva;

6.  domnieva sa, že výsledok samitu vo Vilniuse vyzdvihuje potrebu zlepšiť strategický charakter Východného partnerstva; odporúča preto pružné využívanie nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, ako je makroekonomická pomoc, zjednodušenie obchodných režimov, projekty na zlepšenie energetickej bezpečnosti a modernizácia hospodárstva, ako aj urýchlené vykonávanie liberalizácie vízového režimu v súlade s európskymi hodnotami a záujmami;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o budúcnosti Východného partnerstva po samite vo Vilniuse;

8.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využili poznatky získané z nedávneho vývoja Východného partnerstva pri vymedzení dvojstranných a mnohostranných priorít Únie, ako aj financovania z nástroja európskeho susedstva;

9.  nazdáva sa, že proces prechodu k demokracii na základe právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd sú kľúčové aspekty pre budovanie pevného a trvalého partnerstva s krajinami Východného partnerstva;

10. poukazuje na významnú úlohu občianskej spoločnosti v procesoch prechodu a reforiem a úlohu politického dialógu v krajinách Východného partnerstva; vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s občianskou spoločnosťou a aby jej poskytla podporu prostredníctvom série rôznych nástrojov financovania;

11. víta prostriedky vyčlenené v rámci programu „Integrácia a spolupráca v rámci Východného partnerstva” na rok 2013, ktorý je súčasťou nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktoré sa rozdelili medzi Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko ako dodatočná finančná podpora krajinám Východného partnerstva, ktoré dosahujú pokrok v reformách v oblasti prehlbovania demokracie a ľudských práv;

12. víta návrh Európskej komisie, aby občania Moldavska mohli cestovať do schengenského priestoru bez víz; zdôrazňuje, že liberalizácia vízového režimu by mala byť prioritou, a vyzýva k tomu, aby bolo v tejto oblasti vyvinuté väčšie úsilie; v tejto súvislosti poznamenáva, že uvoľnenie vízového režimu je len jedným z viacerých procesov zameraných na zblíženie obyvateľov z rozličných štátov a že v tejto oblasti treba vyvinúť väčšie úsilie, predovšetkým pokiaľ ide o zintenzívnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry a športu; zdôrazňuje, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair je nástrojom, ktorý bude mať veľký vplyv na oblasť vzdelávania a kultúry; žiada o rýchle prijatie tejto smernice ponúkajúcej dlhodobé víza a povolenie na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín na uvedené účely;

13. zdôrazňuje, že je dôležité investovať do projektov pre mladých a budúcich lídrov plným využitím štipendijných možností v rámci programu Erasmus+ s cieľom podporovať výmeny študentov a učiteľov medzi krajinami Východného partnerstva a členskými štátmi EÚ, pokračujúcou finančnou podporou činnosti Európskej univerzity humanitných vied v exile a založením Univerzity Východného partnerstva a Čiernomorskej európskej vysokej školy, ktoré by poskytovali príležitosti pre rozvoj vzdelávacích programov na rôznych úrovniach s cieľom vzdelávať budúcich lídrov z krajín Východného partnerstva a členských štátov EÚ, a ďalšou podporou akademických a vzdelávacích projektov, ktoré už preukázali svoju hodnotu v tejto oblasti, ako je napríklad inštitúcia College of Europe;

14. naliehavo vyzýva na organizovanie väčšieho počtu školských výmen medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva a domnieva sa, že na tento účel by sa malo poskytovať osobitné financovanie;

15. zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť spoluprácu mládeže na základe Priestoru pre mládež v rámci Východného partnerstva, ktorý patrí do programu Mládež v akcii, a upevniť tým pocit aktívneho občianstva u mladých ľudí, budovať pocit solidarity a podporovať toleranciu medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti víta samit mladých v rámci Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil v októbri 2013 a ktorý sprostredkoval politický dialóg a vytváranie sietí medzi osobami s rozhodujúcou právomocou a mladými ľuďmi z EÚ a krajín Východného partnerstva;

16. domnieva sa, že ťažkosti súvisiace s presadzovaním a vykonávaním Východného partnerstva sa môžu prekonať vyváženou a posilnenou spoluprácou s EÚ, ktorá by mala ísť za hranice politického dialógu a iniciovať a rozvíjať spoločenské, ekonomické a kultúrne sféry; žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju prítomnosť v partnerských krajinách a aby pritom využila interaktívnejšie audiovizuálne prostriedky a sociálne médiá v príslušnom miestnom jazyku, aby mala dosah na celú spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú komunikačnú stratégiu pre spoločnosti v krajinách Východného partnerstva na to, aby im vysvetlila prínosy dohôd o pridružení, a to vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ako nástrojov na modernizáciu ich politických systémov a ekonomík;

17. zdôrazňuje, že EÚ a východoeurópski partneri čelia spoločným politickým výzvam, pokiaľ ide o zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok energie; pripomína, že spolupráca v oblasti energetickej bezpečnosti je jasne určená a predstavuje prioritu v rámci Východného partnerstva a európskej susedskej politiky; pripomína, že Zmluva o Energetickom spoločenstve je základom pre vytvorenie úplne integrovaného regionálneho trhu s energiou, ktorý podporuje rast, investície a stabilný regulačný rámec; považuje ďalší pokrok v integrácii plynárenských a elektroenergetických sietí vrátane reverzných tokov v regióne za nevyhnutný na dosiahnutie cieľov Energetického spoločenstva; zdôrazňuje, že je dôležité viac sa zamerať na konsolidáciu, zdokonalenie a účinnosť odvetvia energetiky, čo je jednou z hlavných podmienok modernizácie hospodárstva, posilnenia energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, a vypracovať energetické stratégie v súlade so záväzkami energetického spoločenstva a cieľmi EÚ; žiada pokračovať v reformách trhu s plynom a elektrickou energiou a požaduje primeraný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s politickými stratégiami a normami EÚ; uznáva, že energetická závislosť krajín Východného partnerstva od tretích krajín a neprimeraná diverzifikácia dodávok komplikujú dynamiku európskej integrácie a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene pripravili projekty, ktoré pomôžu zmierniť túto situáciu; vyzýva Komisiu a Radu, aby učinili solidaritu základným princípom Energetického spoločenstva, ktoré má byť plne rešpektované všetkými účastníkmi, ktorí sú aktívni na trhu EÚ;

18. požaduje vloženie doložky o energetickej bezpečnosti do každej dohody s krajinami Východného partnerstva s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie právnych predpisov EÚ pre vnútorný trh s energiou, ako aj začlenenie mechanizmu včasného varovania do týchto dohôd s cieľom zabezpečiť včasné zhodnotenie potenciálnych rizík a problémov týkajúcich sa tranzitu a dodávky energie z tretích krajín a tiež zriadenie spoločného rámca pre vzájomnú pomoc, solidaritu a riešenie sporov;

19. vyzýva na prispôsobenejší prístup k jednotlivým partnerským krajinám, a to aj na základe lepšieho zohľadnenia osobitných geopolitických zraniteľností, v rámci ktorého sa bude uplatňovať zásada diferenciácie a zásada „viac za viac“, a to v rámci celkovej koordinácie; pevne verí, že hĺbka a rozsah vzťahov s každou partnerskou krajinou by mali odrážať jej vlastnú európsku ambíciu, záväzok rešpektovať hodnoty a pokrok v zosúladení s právnymi predpismi EÚ posudzovaný na základe jednoznačných referenčných kritérií a podľa úspechov každej krajiny; zastáva názor, že štruktúra Východného partnerstva musí byť perspektívna a pružná – z inštitucionálneho aj koncepčného hľadiska – s cieľom poskytnúť dlhodobé stimuly pre všetkých partnerov vrátane tých najvyspelejších a tak ďalej prehlbovať vzťahy s EÚ; domnieva sa tiež, že Východné partnerstvo by sa nemalo zamerať len na normatívne ciele, ale malo by sa priblížiť aj k obyvateľom na základe prístupu zdola nahor, ktorého cieľom je zakotviť výhody prípadného pridruženia do verejnej mienky; pripomína, že rozvoj partnerstva bude závisieť od pokroku a značného úsilia s ohľadom na ľudské práva, reformu súdnictva, reformy verejnej správy, boj proti korupcii a zvýšenú účasť občanov na verejnom rozhodovaní;

20. vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj možnosti zjednodušenia obchodných prekážok, a, ak je to vhodné, ešte pred podpísaním a vykonávaním dohôd o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu, aby spoločnosti a podniky príslušných krajín Východného partnerstva rýchlejšie pocítili hospodárske výhody úzkej spolupráce s EÚ;

21. uznáva význam integrácie pri zabezpečení rozvoja partnerstva so všetkými šiestimi partnermi; zdôrazňuje preto potrebu ďalšieho posilnenia mnohostranného rozmeru a podporuje uskutočňovanie pravidelných stretnutí na ministerskej úrovni v politickom spektre;

22. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je tak ako v prípade Ukrajiny dôležité, aby Rada podnikala okamžité opatrenia, vrátane zvýšeného diplomatického tlaku a zavedenia individuálnych cielených opatrení, zákazu cestovať a zmrazenia aktív a majetku upriamené na všetkých úradníkov, zákonodarcov a ich podnikateľských sponzorov, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, a aby zvýšila úsilie o zastavenie prania špinavých peňazí a vyhýbania sa daňovým povinnostiam spoločností a biznismenov príslušnej krajiny v európskych bankách;

23. vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom spoločného porozumenia, pokiaľ ide o podstatu spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva; so znepokojením konštatuje, že EÚ je často vnímaná ako darca a partnerské krajiny ako príjemcovia, pričom obe strany by mali vykonávať dvojitú úlohu; upozorňuje, že tento druh vnímania verejnosti by mohol vyvolať nereálne očakávania spoločností východných partnerov;

24. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské krajiny majú často odlišné názory a neprijímajú spoločnú pozíciu vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k vývoju v týchto krajinách; s poľutovaním konštatuje, že členské štáty si neuvedomujú strategický význam spolupráce a spoločnej pozície k určitým otázkam; v súvislosti s nedávnymi udalosťami a aj z hľadiska konkrétnych a hmatateľných opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov Východného partnerstva, požaduje komplexné preskúmanie európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na východných susedov;

25. odporúča ďalšie posilnenie mnohostranných prístupov Východného partnerstva s cieľom posilniť spoluprácu, priateľstvo a dobré susedské vzťahy, ktoré budú podporovať ciele politického združenia a najmä hospodárskej integrácie a rozvoj mnohostranných iniciatív spolupráce a spoločných projektov, ako aj ďalší pokrok v oblasti cezhraničnej a regionálnej spolupráce, a to najmä v oblastiach, ako je doprava, kontakty medzi ľuďmi, životné prostredie, bezpečnosť hraníc a energetická bezpečnosť, a pripomína, že EÚ v tejto súvislosti prikladá veľký význam Parlamentnému zhromaždeniu Euronest; je presvedčený, že aj napriek tomu by mala spolupráca pokračovať, a ak je to možné na dvojstrannom základe – medzi EÚ na jednej strane a partnerskými krajinami na strane druhej;

26. zdôrazňuje, že by sa malo vynaložiť väčšie úsilie na zdieľanie skúseností s demokratickými reformami, pričom by sa mali využiť bohaté skúsenosti európskych krajín, ktoré získali v procese zavádzania a ochrany demokratických režimov na základe rešpektovania základných hodnôt a právneho štátu, najmä pri členských štátoch, ktoré by mohli stavať tak na ich skúsenosti s integráciou do EÚ, ako aj ich úzkymi vzťahmi s krajinami Východného partnerstva, a zároveň uznáva špecifickosť jednotlivých krajín a zdôrazňuje očakávané prínosy pre obe strany a dosiahnutie rovnováhy medzi podmienenosťou a solidaritou, a to aj v záujme ďalšieho vlastného rozvoja EÚ; navrhuje preskúmať možnosti partnerského vzdelávania na politickej aj odbornej úrovni, čím by sa zvýšilo povedomie a poznatky o budovaní demokracie a právnom štáte;

27. zastáva názor, že EÚ by mala aktívnejšie podporovať partnerské krajiny v boji proti porušovaniu ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby vykonali usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, a pripomína, že v prípade vážneho porušenia ľudských práv a základných slobôd môže samotná EÚ zvážiť v súlade so zmluvami zavedenie reštriktívnych opatrení či sankcií v rámci SZBP, ktoré zahŕňajú zbrojné embargo, zákaz vývozu vybavenia na vnútornú represiu a obmedzenie vydávania víz či zákazy cestovania pre osoby, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv či potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície alebo ktorých činnosti inak vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát, ako aj zmrazenie aktív a finančných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, že sú sankcie ukladané selektívne a cielene, aby nebol ovplyvnený život bežných občanov;

28. Víta ako pozitívny zámer samitu vo Vilniuse parafovanie dohody o pridružení vrátane DCFTA s Moldavskom a Gruzínskom, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že výsledok samitu vo Vilniuse nesplnil všetky očakávania a naliehavo žiada, aby boli dohody o pridružení čo najskôr podpísané a následne v plnej miere, rýchlo a účinne vykonávané, ak je to vhodné, s partnerskými krajinami s cieľom podporiť modernizáciu a reformný proces v týchto krajinách, najmä v oblastiach súvisiacich s konsolidáciou dobrej správy vecí verejných, právneho štátu, ochrany ľudských práv a boja proti korupcii, ako aj vybudovanie a modernizáciu hospodárstiev partnerských spoločností, ako aj právne predpisy priaznivé pre podnikanie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby určili oblasti spolupráce v programoch pridruženia, ktoré by sa už mohli začať vykonávať v krátkodobej a strednodobej perspektíve;

29. vyjadruje poľutovanie nad neustálym tlakom, ktorý na krajiny Východného partnerstva prostredníctvom hospodárskych, politických a vojenských nástrojov vyvíja Rusko, ktoré vníma posilňovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva ako kroky proti jeho vlastným záujmom; zdôrazňuje, že je potrebné vyriešiť tento problém pri rozhovoroch s Ruskom, a nevyhnutná je aj vážna diskusia medzi členskými štátmi EÚ o nových spôsoboch konštruktívneho zapojenia Ruska do iniciatív, ktoré odrážajú spoločné záujmy v súvislosti s bezpečným, stabilným a prosperujúcim európskym susedstvom, čím sa prekoná zastarané a nebezpečné uvažovanie o sférach vplyvu; vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne opatrenia, vrátane hospodárskej pomoci, na zjednodušenie obchodných režimov, aby zrealizovala projekty na zlepšenie energetickej bezpečnosti a modernizácie hospodárstva s cieľom podporiť krajiny Východného partnerstva v ich európskych ambíciách a aby prijala spoločnú stratégiu voči Rusku; ďalej žiada priamy a otvorený dialóg s tretími krajinami s cieľom maximalizovať úsilie na vytvorenie súčinnosti, ktorá bude prínosom pre krajiny Východného partnerstva;

30. pripomína, že cieľom spolupráce s krajinami Východného partnerstva by malo byť nadviazanie užšieho strategického partnerstva, posilnenie medziľudských kontaktov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva, vytvorenie siete sociálnych vzťahov v záujme prehĺbenia integrácie a podpora modernizácie a orientácie na Európu, ktorá presahuje hranice obyčajnej stabilizácie;

31. upozorňuje na potrebu zvýšiť povedomie o Európskej únii v krajinách Východného partnerstva; zdôrazňuje, že delegácie EÚ by v krajinách Východného partnerstva mali zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore kampaní na zviditeľnenie EÚ;

32. podporuje rozvoj užších vzťahov medzi partnerskými krajinami a presadzovanie stability a mnohostranného budovania dôvery; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja skutočného mnohostranného rozmeru vo Východnom partnerstve vzhľadom na zlepšenie dobrých susedských vzťahov, posilnenie regionálnej spolupráce a prekonanie dvojstranných nezrovnalostí;

33. opätovne pripomína svoj názor, že zmrazené konflikty bránia úplnému rozvoju Východného partnerstva a prehlbujú nenávisť, nevraživosť a napätie medzi obyvateľmi viacerých krajín Východného partnerstva; poukazuje na význam dosiahnutia spravodlivého riešenia a dlhodobého mieru založeného na zásadách medzinárodného práva; za týmto účelom vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili priaznivé podmienky tým, že upustia od nenávistnej rétoriky a šírenia vojny a vykonajú opatrenia posilňujúce dôveru s cieľom riešiť humanitárne, hospodárske a ďalšie otázky, a to na oboch stranách sporov, ktoré v súčasnosti panujú; zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a iniciatív na budovanie dôvery medzi stranami; zdôrazňuje význam posilnenia zásad dobrých susedských vzťahov ako kľúčového prvku pri riešení konfliktov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že úsilie a zdroje, ktoré vynaložila EÚ, zatiaľ nepostačujú na dosiahnutie hmatateľných výsledkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila programy na budovanie dôvery v oblastiach konfliktov s cieľom obnoviť dialóg a uľahčiť medziľudské kontakty; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby vyvinuli inovačné opatrenia a prístupy, vrátane verejných komunikačných stratégií, posúdenia pragmatických iniciatív a neformálnych kontaktov a konzultácií, s cieľom podporovať občiansku kultúru a dialóg medzi komunitami;

34. zastáva názor, že účasť a angažovanosť občianskej spoločnosti tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách majú veľký význam pre napredovanie politiky Východného partnerstva; zdôrazňuje, že účasť a aktívny prínos fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva na všetkých úrovniach mnohostrannej platformy sú veľmi vítané a mali by sa naďalej posilňovať;

35. zastáva názor, že spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti je dobrým východiskom pre skutočné medziľudské kontakty, ktoré by nemali byť obmedzované štátnymi hranicami; odporúča užšiu spoluprácu a koordináciu medzi fórom občianskej spoločnosti Východného partnerstva a jeho ekvivalentom EÚ – Rusko;

36. nazdáva sa, že nástroje spolupráce by sa mali vymedziť presne, zohľadňujúc dostupné nástroje a programy a zameriavajúc sa na vzdelávanie a akademickú výmenu; žiada o poskytnutie dodatočných finančných zdrojov na vykonávanie Východného partnerstva a na podporu reforiem, hlavných iniciatív a projektov; žiada o plné zapojenie všetkých šiestich partnerských krajín Východného partnerstva do programov Únie;

37. zdôrazňuje, že rešpektovanie právneho štátu vrátane zriadenia nezávislého a efektívneho súdnictva a odrádzania od korupcie v súkromnom a verejnom sektore je dôležité pre ochranu demokratických hodnôt;

38. zdôrazňuje, že korupcia je v krajinách Východného partnerstva stále rozšírená a je vážnym problémom, ktorý treba riešiť;

39. uznáva dôsledky hospodárskej krízy na hospodársky rozvoj krajín Východného partnerstva; zdôrazňuje význam podpory hospodárskej spolupráce s cieľom pokročiť v projekte Východného partnerstva, a to okrem iného zvyšovaním povedomia o komplexnosti hospodárskych problémov, podporovaním dobrej správy v sektore financií a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami, zavedením sektorového prístupu a nabádaním na prijímanie právnych predpisov, ktoré umožňujú rozvoj MSP; zdôrazňuje, že je potrebné uzatvoriť a predbežne uplatňovať prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu ako hlavný nástroj modernizácie hospodárstva krajín Východného partnerstva a umožniť zotavenie z hospodárskej krízy;

40. vyzýva k vynaloženiu väčšieho úsilia na posilnenie obchodného rozmeru Východného partnerstva, a to aj prostredníctvom zlepšenia podnikateľského prostredia v partnerských krajinách v prospech miestnych, regionálnych a európskych malých a stredných podnikov a podpory obchodných partnerstiev medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva;

41. ďalej sa nazdáva, že presadzovanie spoločných činností s ostatnými strategickými partnermi a spolupráce s medzinárodnými a európskymi organizáciami by bolo prospešné pre všetky zainteresované strany;

42. s cieľom uviesť motto EÚ „zjednotení v rozmanitosti“ do praxe zdôrazňuje potrebu presadzovania sociálnych a kultúrnych vzťahov;

43. zdôrazňuje význam informačnej a kultúrnej výmeny medzi krajinami Východného partnerstva a EÚ v záujme vybudovania moderných, dobre informovaných spoločností a presadzovania európskych hodnôt;

44. zdôrazňuje, že Európska nadácia na podporu demokracie má v krajinách Východného partnerstva zohrávať dôležitú úlohu tým, že rýchlym, účinným a pružným spôsobom posilňuje občiansku spoločnosť, podporuje právny štát a dodržiavanie ľudských práv, ako aj podporuje prípadne vytvára prodemokratické hnutia v krajinách, ktorých prechod k demokracii ešte nebol uskutočnený alebo v ktorých tento prechod práve prebieha; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporili prácu Európskej nadácie pre podporu demokracie a v plnej miere využili potenciál pre spoluprácu a synergie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili primerané a stabilné financovanie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie;

45. domnieva sa, že v záujme zlepšenia spolupráce medzi východnými partnermi by EÚ nemala uplatňovať obmedzenie týkajúce sa jedného jazyka v spoločných projektoch a mala by podporovať viacjazyčnosť, najmä v iniciatívach regionálnych vlád a v občianskych a vzdelávacích iniciatívach;

46. zdôrazňuje význam presadzovania a podporovania spoločného úsilia v oblasti výskumu a inovácií, a to vrátane výmenných programov pre študentov, v rámci virtuálnych viacjazyčných projektov, v dialógoch medzi kultúrami, prostredníctvom filmových produkcií a spoločných zdrojov prekladovej literatúry a v spoločnom výskume odkazu nacizmu a komunizmu, ako aj totalitných režimov a spoločnej európskej histórie, okrem iného prostredníctvom programu „Európa pre občanov“ a podporou spolupráce s platformou európskej pamäti a svedomia;

47. vyzýva na postupné vytváranie spoločného priestoru vedomostí a inovácií s cieľom zlúčiť niekoľko existujúcich prúdov spolupráce v oblasti výskumu a inovácií;

48. podporuje ďalšiu regulačnú aproximáciu vo všetkých oblastiach dopravy a vykonávanie projektov dopravnej infraštruktúry v celej dopravnej sieti krajín Východného partnerstva prostredníctvom existujúcich programov a nástrojov EÚ pri súčasnej snahe o väčšie zapojenie európskych a medzinárodných finančných inštitúcií a priznanie priority projektom, ktoré zlepšujú spojenie s hlavnou sieťou TEN-T;

49. vyzýva k pochopeniu toho, že Východné partnerstvo je ambicióznym programom, ktorého výsledky môžu byť viditeľnejšie až v dlhodobom horizonte; zdôrazňuje, že aj keď je Východné partnerstvo z mnohých strán kritizované, je úspech tejto iniciatívy závislý na zapojení a politickej vôli tak EÚ, ako aj jej východných susedov; ďalej poukazuje na to, že je dôležité, aby akákoľvek kritika Východného partnerstva bola konštruktívna a jej cieľom bolo dosiahnutie zlepšenia a nie diskreditácia;

50. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Výboru regiónov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva, OBSE a Rade Európy.

• [1]  Prijaté texty P7_TA(2013)0446.
• [2]  Ú. v. EÚ C 168 E, 14.06.2013, s. 26.
• [3]  Ú. v. EÚ C 296 E, 02.10.2012, s. 105.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0565.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0570.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0334.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0126.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0503.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.
• [10]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0113.
• [11]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0504.
• [12]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
• [13]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Tento dokument, ktorý obsahuje návrhy do budúcnosti, vznikol v osobitnom momente: počas hospodárskej krízy v Európe, v nadväznosti na samit Východného partnerstva vo Vilniuse a na konci obdobia 2009 – 2014 v Únii, v čase, keď úloha EÚ vzrastá. EP by mal preto predložiť ambiciózny návrh, ktorý preukáže našu otvorenosť a záväzok voči rozvoju európskeho projektu. V tomto zmysle by nás kríza nemala obmedzovať a mala by nás skôr motivovať k tomu, aby sme prekonali hranice politického záväzku a pozreli sa ďalej do budúcnosti, na občanov krajín Východného partnerstva a na politiky, ktoré prinesú hmatateľné výsledky – napríklad na bezvízový styk. EÚ by sa mala zároveň zameriavať na mládež a na mladých lídrov a zabezpečiť, aby bola ich budúcnosť pevne spojená s EÚ. EÚ by sa mala zamerať aj na energetickú bezpečnosť a spolupracovať v tejto oblasti s východnými partnermi. Tento dokument by mal poskytnúť stimul pre odvážny politický prístup k rozvoju Východného partnerstva a pripraviť pôdu pre naše idey.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.3.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bastiaan Belder, Elmar Brok, Mário David, Susy De Martini, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Anna Ibrisagic, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Krzysztof Lisek, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Ria Oomen-Ruijten, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Davor Ivo Stier, Charles Tannock, Nikola Vuljanić, Sir Graham Watson, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emine Bozkurt, Andrew Duff, Kinga Gál, Elisabeth Jeggle, Emilio Menéndez del Valle, Luis Yáñez-Barnuevo García
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Zdravka Bušić, Carmen Fraga Estévez, Czesław Adam Siekierski, Wim van de Camp