SPRÁVA o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013

6.3.2014 - (2013/2058(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Charles Goerens

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013

(2013/2058(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“[1],

–   so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–   so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie z 25. októbra 2012 k správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011[2],

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015 (SEK(2010)0265) a na závery Rady zo 14. júna 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia, v ktorých bol tento akčný plán EÚ schválený,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (SWD(2013)0456),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0161/2014),

A. keďže v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté v roku 2012, sa uvádza, že „EÚ bude podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej vonkajšej činnosti bez výnimky“;

B.  keďže iba európska vízia založená na solidarite – ktorá nerozlišuje medzi cieľmi boja proti chudobe v EÚ a za jej hranicami – je schopná prekonať konflikty záujmov medzi rôznymi politikami Únie a zosúladiť tieto politiky s potrebami rozvoja;

C. keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja sa uznáva ako záväzok a považuje sa za nástroj komplexnej politiky a proces, ktorého cieľom je začleniť rôzne rozmery rozvoja do všetkých fáz prípravy politík;

D. keďže všetky politiky Únie majú vonkajší vplyv a musia sa navrhovať tak, aby spĺňali dlhodobé potreby rozvojových krajín, pokiaľ ide o boj proti chudobe, poskytovanie sociálneho zabezpečenia a slušného príjmu, ochranu základných ľudských práv a hospodárskych i environmentálnych práv;

E.  keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja (ďalej len SPZR) by sa mala zakladať na uznaní práva krajiny alebo na tom, že región demokratickým spôsobom definuje svoje vlastné politiky, priority a stratégie na zabezpečenie živobytia svojho obyvateľstva;

F.  keďže Únia musí zaujať pevné vedúce postavenie v oblasti presadzovania SPZR;

G. keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Únie, alebo na ich nápravu;

H. keďže Európsky parlament napriek dosiahnutému pokroku v monitorovaní politík so zásadným vplyvom na rozvoj čaká ešte veľa práce pri zabezpečení optimálnej súdržnosti a predchádzaní niektorým nezrovnalostiam, aby naplno vykonával inštitucionálnu úlohu, ktorá mu bola zverená;

I.   keďže SPZR sa musí po roku 2015 zakladať na činnosti, ktorá sa zameriava na spoločné, no diferencované úlohy v prospech inkluzívneho politického dialógu;

J.   keďže treba prihliadať na poučenie zo skúseností krajín OECD a osobitne na prácu oddelenia SPZR na sekretariáte OECD;

K. keďže koordinácia rozvojových politík a programov pomoci členských štátov EÚ je dôležitou súčasťou programu SPZR; keďže sa odhaduje, že keby EÚ a jej členské štáty sústredili úsilie v oblasti pomoci na menej krajín a činností, vďaka zníženiu transakčných nákladov by sa dalo ročne ušetriť až 800 miliónov EUR;

L.  keďže účinnosť rozvojovej politiky EÚ je obmedzená v dôsledku rozdrobenia a duplicity politík a programov v oblasti pomoci v členských štátoch; keďže koordinovanejší prístup celej EÚ by obmedzil administratívnu záťaž a znížil súvisiace náklady;

M. keďže v správe Populačného fondu OSN (UNFPA) nazvanej Globálna správa Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji o situácii po roku 2014 (ICPD Beyond 2014 Global Report), vydanej 12. februára 2014, sa zdôrazňuje, že ochrana žien a mladistvých postihnutých násilím musí byť prioritou medzinárodnej agendy pre rozvoj;

Dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja

1.  navrhuje, aby sa zaviedol arbitrážny mechanizmus na zabezpečenie SPZR, ktorý bude zverený predsedovi Európskej komisie, a aby v prípade nezrovnalostí medzi rôznymi politikami EÚ predseda Európskej komisie prijal plnú politickú zodpovednosť za hlavné smerovanie a rozhodol na základe záväzkov, ktoré Únia v oblasti SPZR prijala; zastáva názor, že po identifikovaní problémov by sa mohla zvážiť reforma rozhodovacích postupov v rámci jednotlivých útvarov Komisie i v rámci ich vzájomnej spolupráce;

2.  vyzýva Európsku úniu, členské štáty a ich partnerské inštitúcie, aby zabezpečili, že nový rámec po roku 2015 bude zahŕňať cieľ v oblasti SPZR, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivých ukazovateľov na meranie pokroku, ktorý dosiahli poskytovatelia finančných prostriedkov a partnerské krajiny, a na posudzovanie vplyvu rôznych rozvojových politík, a to tak, že kľúčové otázky – napr. demografický rast, celosvetová potravinová bezpečnosť, nezákonné finančné toky, migrácia, klíma a zelený rast – sa budú posudzovať z hľadiska SPZR;

3.  poukazuje na význam úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri uplatňovaní SPZR, najmä úlohy delegácií EÚ pri monitorovaní, sledovaní a podpore konzultácií a dialógu so zainteresovanými stranami a s partnerskými krajinami o vplyve politiky EÚ v rozvojových krajinách; upozorňuje, že je potrebná širšia diskusia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú MVO a organizácie občianskej spoločnosti;

4.  vyjadruje poľutovanie nad štatútom dokumentu SWD(2013)0456, ktorý predstavila Komisia, čo je iba pracovný dokument, ktorý si na rozdiel od oznámenia pôvodne plánovaného po pracovnom dokumente z roku 2011 nevyžaduje súhlas kolégia členov Komisie, čo je paradoxné v prípade textu, ktorý sa týka takej politickej oblasti, ako je SPZR;

5.  žiada Komisiu, aby dodržala svoj záväzok v oblasti rozvoja a ľudských práv, a pripomína úlohu ľudských práv pri iniciácii a koordinácii politík Únie; domnieva sa, že Komisia by mala aktívne podporovať jednotnú a modernú víziu ľudského rozvoja s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele a plniť prijaté záväzky;

6.  žiada Komisiu, aby dávala vypracovať pravidelné nezávislé posudky ex post týkajúce sa vplyvu hlavných politík na rozvoj, ako to požadovala Rada; podčiarkuje potrebu zlepšiť systém Komisie na posudzovanie vplyvov jasným zahrnutím SPZR a zabezpečením toho, aby sa rozvoj stal popri hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve štvrtým ústredným prvkom analýzy;

7.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť náležitú osvetu o začlenení SPZR do jednotlivých oblastí politickej činnosti, keďže osveta je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní informovanosti európskych občanov v súvislosti s iniciatívou Rok 2015 – Európsky rok rozvoja; žiada Komisiu a ESVČ, aby zamestnancom na oddeleniach, ktoré sa netýkajú rozvoja, poskytovali primeranú odbornú prípravu o SPZR a vplyve na rozvoj;

8.  potvrdzuje, že je potrebné vymenovať stáleho spravodajcu pre oblasť rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015, ktorý by mal okrem iného zabezpečiť, aby sa SPZR náležite brala do úvahy;

9.  poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by mohol Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania SPZR jej uprednostňovaním v parlamentnej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí s témou SPZR, presadzovaním dialógu o SPZR s partnerskými krajinami a podporovaním výmeny stanovísk s občianskou spoločnosťou; pripomína, že štruktúrované každoročné schôdze medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom sú významným prostriedkom posilňovania SPZR a koordinácie;

10. zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť nezávislý mechanizmus v rámci Európskej únie na prijímanie a formálne riešenie sťažností občanov a komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie;

11. zdôrazňuje, že v rámci SPZR je potrebné zabezpečiť aktívnu účasť občianskej spoločnosti vrátane skupín žien, posilnenie postavenia žien v rozhodovacích procesoch, ako aj plné zapojenie odborníkov na rodové otázky;

Prioritné oblasti činnosti

12. žiada, aby riadenie migrácie bolo v súlade s rozvojovými politikami EÚ a partnerských krajín; domnieva sa, že si to vyžaduje stratégiu, ktorá rieši politické, sociálno-ekonomické a kultúrne okolnosti a má za cieľ revitalizáciu celkových vzťahov Únie s jej bezprostrednými susedmi; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité riešiť otázky týkajúce sa sociálnej a profesionálnej integrácie migrantov a otázky občianstva spoločne s krajinami pôvodu a tranzitu;

13. zdôrazňuje, že obchod a rozvoj nie sú vždy v dokonalej zhode; domnieva sa, že rozvojové krajiny by mali selektívne otvoriť svoje trhy; zdôrazňuje význam sociálnej a environmentálnej zodpovednosti súkromného sektora a domnieva sa, že pri liberalizácii obchodu je dôležité nezabúdať na sociálne a environmentálne podmienky, ako sú normy Medzinárodnej organizácie práce; pripomína nevyhnutnosť začlenenia týchto noriem do dohôd WTO, aby sa zabránilo sociálnemu a environmentálnemu dampingu;

14. v tejto súvislosti pripomína, že náklady na začlenenie týchto noriem sú oveľa nižšie ako dôsledky v oblasti sociálnej ochrany, ochrany ľudského zdravia a očakávanej dĺžky života človeka v prípade ich nedodržania;

15. víta skutočnosť, že EÚ uznáva význam poľnohospodárstva drobného rozsahu v boji proti hladu, a žiada systematické posudzovanie vplyvu európskej poľnohospodárskej, obchodnej a energetickej politiky – vrátane politiky EÚ v oblasti biopalív – ktorá by mohla mať nepriaznivé účinky na rozvojové krajiny;

16. opakuje, že treba venovať väčšiu pozornosť maximalizácii súčinnosti medzi politikami EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvojovými cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o použité prostriedky a nástroje, súbežný prínos rozvoja a/alebo prínos prispôsobovania sa zmene klímy;

17. domnieva sa, že výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy, treba riešiť štrukturálnymi reformami, a požaduje systematické vyhodnocovanie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy vo všetkých aspektoch politického plánovania a rozhodovania vrátane oblastí, ktoré sú spojené s obchodom, poľnohospodárstvom a potravinovou bezpečnosťou; žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia používali v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 –2020 s cieľom formulovať jasné a ucelené národné a regionálne strategické dokumenty;

18. domnieva sa, že EÚ by mala podniknúť konkrétne kroky v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom, pričom uznáva, že treba venovať pozornosť niektorým aspektom SPZR; vyzýva Komisiu, aby do výročnej správy o vykonávaní Iniciatívy v oblasti surovín zahrnula aj informácie o vplyve nových dohôd, programov a iniciatív týkajúcich sa rozvojových krajín bohatých na zdroje;

19. uznáva vysokú mieru zodpovednosti, ktorú nesie EÚ za zabezpečenie toho, aby sa jej rybárstvo riadilo rovnakými normami, pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu udržateľnosť a transparentnosť v rámci vôd Únie i mimo nich; poznamenáva, že takáto súdržnosť si vyžaduje koordináciu v rámci samotnej Komisie i medzi Komisiou a vládami jednotlivých členských štátov;

20. zdôrazňuje, že dohody o rybolove medzi Úniou a tretími krajinami, osobitne rozvojovými krajinami, musia byť predovšetkým nástrojmi zameranými na posilnenie partnerských vzťahov Únie s rozvojovými krajinami a svojou koncepciou musia podporovať udržateľný rybolov, ktorý týmto krajinám pomôže rozvíjať vlastné hospodárstvo;

21. pripomína najmä svoj záväzok zabrániť financovaniu veľkých energetických infraštruktúr s negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami;

22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 46, 24.02.2006, s.1.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0399.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súdržnosť politík v záujme rozvoja sa stala globálnym politickým nástrojom.

Jej cieľom je predchádzať nejednotnosti politík EÚ, aby sa tak zabránilo negatívnym účinkom na rozvojové krajiny.

Aj keď Schnieber-Jastramovej správa (2012/2063(INI)) za predchádzajúci rok je veľmi vyčerpávajúca a slúži nám ako usmernenie, spravodajca by sa rád zameral na metodiku a postupy, ktoré môžu zabezpečiť optimálnu súdržnosť, aby sa predišlo určitým nezrovnalostiam.

Hlavné návrhy tejto správy sú:

–  arbitrážny mechanizmus – zverený predsedovi Európskej komisie – ktorý by mal rozhodovať v prípade nezrovnalostí medzi rôznymi politikami EÚ na základe záväzkov Únie v oblasti SPZR (odsek 1);

–  dôležitá úloha, ktorú by mohol Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania SPZR (odsek 7);

–  potreba vytvoriť v rámci Únie nezávislý systém na zber a formálne riešenie sťažností od občanov a komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie (odsek 8).

Na záver spravodajca vyjadruje poľutovanie nad tým, že namiesto oznámenia, ktoré bolo pôvodne plánované, Komisia predložila iba pracovný dokument.

Je to o to viac poľutovaniahodné, že takýto dokument si nevyžaduje súhlas kolégia komisárov, hoci ide o návrh veľkého politického významu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.3.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	15 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ricardo Cortés Lastra, Véronique De Keyser, Eva Joly, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Michèle Striffler, Ivo Vajgl
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kriton Arsenis, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Isabella Lövin, Csaba Őry, Judith Sargentini, Horst Schnellhardt