Postup : 2013/2182(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0249/2014

Predkladané texty :

A7-0249/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/04/2014 - 17.17
CRE 15/04/2014 - 17.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0395

SPRÁVA     
PDF 194kWORD 121k
25.3.2014
PE 524.493v02-00 A7-0249/2014

o nových technológiách a otvorených vzdelávacích zdrojoch

(2013/2182(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: Cătălin Sorin Ivan

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nových technológiách a otvorených vzdelávacích zdrojoch

(2013/2182(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

   so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. septembra 2013 s názvom Otváranie systémov vzdelávania: nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje ako prostriedky inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých (COM(2013)0654) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o analýze a mapovaní inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých prostredníctvom nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov v Európe (SWD(2013)0341),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júla 2013 s názvom Európske vysokoškolské vzdelávanie vo svete (COM(2013)0499),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–   so zreteľom na závery Rady z 24. februára 2014 o efektívnom a inovačnom vzdelávaní a odbornej príprave zameraných na investovanie do zručností – podpora európskeho semestra 2014(2),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(3),

–   so zreteľom na závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020(4),

–   so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(5),

–   so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o prehodnotení vzdelávania(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť – čas zaradiť vyššiu rýchlosť(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o vzdelávaní, odbornej príprave a stratégii Európa 2020(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámci na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(12),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. februára 2014(13),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. januára 2014(14),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0249/2014),

A. keďže je potrebné, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy orientovali na dosiahnutie rovnakých príležitostí pri vzdelávaní, na uspokojenie zvyšujúcej sa potreby neustáleho aktualizovania vedomostí a zručností a čoraz medzinárodnejší trh práce, pričom by sa mali usilovať o väčšiu efektívnosť a rovnosť;

B.  keďže cieľom stratégie Európa 2020 je podpora inovácie, vytváranie nových pracovných príležitostí, posilnenie sociálnej súdržnosti a budovanie pevných základov pre udržateľný a inkluzívny rast v EÚ prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bude môcť využívať rovnaký prístup k vzdelaniu;

C. keďže k vysokým mieram nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi vrátane absolventov univerzít, dochádza v čase, keď v Európe existuje veľký počet voľných pracovných miest, ktoré sa nedajú obsadiť, čo poukazuje na výrazný kvalifikačný nesúlad, ktorý by sa dal najlepšie prekonať okrem iného prostredníctvom modelov duálneho odborného vzdelávania; keďže v roku 2012 nemalo 15,8 % mladých ľudí v EÚ zamestnanie, ani nebolo v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a teda im hrozilo vylúčenie z trhu práce v dôsledku narastajúceho nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

D. keďže sa očakáva, že do roku 2020 si 90 % pracovných miest bude vyžadovať digitálne zručnosti, a keďže do roku 2015 bude v EÚ až 900 000 neobsadených pracovných miest v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT);

E.  keďže sa predpokladá, že do roku 2030 sa počet absolventov univerzít zoštvornásobí;

F.  keďže 18 – 28 % študentov v EÚ má obmedzené možnosti prístupu na internet a jeho používania v škole alebo doma; keďže len 30 % študentov v EÚ sa môže považovať za digitálne kompetentných; keďže len 20 % študentov v EÚ vyučujú učitelia, ktorí ovládajú a podporujú digitálne technológie; keďže 70 % učiteľov v EÚ seba samých nepovažuje za osoby, ktoré sa vyznajú v digitálnom prostredí, a chcelo by svoje zručnosti v oblasti IKT ďalej rozvíjať; keďže 40 % Európanov vo veku od 16 do 74 rokov má slabé alebo nemá žiadne zručnosti v oblasti IKT;

G. keďže otvorené vzdelávacie zdroje môžu hrať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní celoživotného vzdelávania pre všetkých študentov a zlepšovaní kvality obsahu a distribúcie poskytovateľov formálneho a informálneho vzdelávania a keďže systém vzdelávania, ktorý je z digitálneho hľadiska nedostatočný, môže zároveň brániť rozvoju vedomostí a zručností študentov;

H. keďže EÚ stále v plnej miere nevyužila potenciál IKT z hľadiska kultúrneho a vzdelanostného bohatstva a rozmanitosti, prístupu k informáciám a výmeny osvedčených postupov;

I.   keďže modernizácia systémov vzdelávania v Európe si vyžaduje investície do vzdelávacích zariadení, ktoré sú náležite vybavené informačnými a komunikačnými technológiami;

J.   keďže z tohto dôvodu je nanajvýš dôležité, aby sa širokopásmové pripojenie viac rozšírilo, a to aj vo vidieckych, v horských a odľahlých oblastiach členských štátov;

K. keďže školy by mali vzdelávať deti a mladých ľudí aj v oblasti praktického a kritického používania digitálnych technológií a internetu;

Príležitosti a výzvy

1.  víta oznámenie Komisie, v ktorom sa stanovuje program Únie v oblasti otvorených vzdelávacích zdrojov a ktoré je zamerané na potenciál týchto zdrojov, pokiaľ ide o rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a rovnosti v ňom a jeho ďalšiu diverzifikáciu, a uznáva význam otvorených vzdelávacích zdrojov v čoraz digitálnejšej spoločnosti; domnieva sa, že vytvorenie európskeho rámca pre vývoj otvorených vzdelávacích zdrojov môže umožniť zlepšenie systémov vzdelávania v členských štátoch;

2.  poznamenáva, že v záujme využívania výhod otvorených vzdelávacích zdrojov by sa mali podporovať opatrenia vedúce k univerzálnemu digitálnemu vzdelávaniu so zameraním na osvedčené postupy a ich presadzovanie v rôznych prostrediach;

3.  zdôrazňuje, že otvorené vzdelávacie zdroje vytvárajú príležitosti vyučovať a učiť sa inovačnými spôsobmi tak pre jednotlivcov, ako sú učitelia, žiaci a študenti všetkých vekových kategórií, ako aj pre inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby podrobnejšie posúdili prípadné výhody otvorených vzdelávacích zdrojov v príslušných systémoch vzdelávania, a to aj z hľadiska prípadného vytvorenia organizačného prostredia, v ktorom sú tieto inovácie vítané, osvoja sa, uplatňujú a podporujú; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a regióny, aby v rámci inteligentných stratégií špecializácie zriadili inovačné a začínajúce centrá excelentnosti, ktoré budú v plnej miere využívať potenciál IKT;

4.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným rozlišovaním medzi jednotlivými stupňami škôl v oznámení Komisie, pokiaľ ide o využívanie nových technológií a digitálneho obsahu na účely učenia sa a vyučovania; zdôrazňuje, že študenti nadobúdajú rôzne zručnosti a kompetencie v závislosti od svojho veku a že v dôsledku toho sa podľa stupňa školy líšia i učebné osnovy a metódy vzdelávania;

5.  poznamenáva, že zabezpečenie kvality hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní dôvery v otvorené vzdelávacie zdroje a ich využívanie; nabáda na výskum a šírenie osvedčených postupov s cieľom uľahčiť účinné využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov, pričom by sa malo investovať najmä do oblastí metodického experimentovania, metazručností (reflexívnych a proaktívnych zručností a zručností kritického myslenia) a sociálnych zručností („soft skills“); konštatuje, že by sa mal podporovať aj výskum so zreteľom na metódy posudzovania zručností nadobudnutých na týchto kurzoch, ktoré nemožno obmedziť na partnerské posudzovanie alebo automatizované systémy, ako je to v komunitách odborníkov;

6.  uznáva skutočnosť, že otvorené vzdelávacie zdroje sa obyčajne tvoria v obmedzenom počte jazykov a najmä – hoci nie výlučne – v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania (predovšetkým pokiaľ ide o hromadné otvorené online kurzy); nabáda inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach v členských štátoch, ako aj iné relevantné zúčastnené strany, aby vytvárali otvorené vzdelávacie zdroje vo svojich jazykoch s cieľom využiť celkový potenciál digitálnej technológie a viacjazyčnosti; pripomína, že dostupnosť, prístupnosť a inovatívnosť materiálov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska používania materiálov elektronického vzdelávania pri vzdelávaní;

7.  upozorňuje, že IKT a otvorené vzdelávacie zdroje sa v súčasnosti využívajú najmä vo vysokoškolskom vzdelávaní; nabáda v náležitých prípadoch na ich využívanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní, ako aj pri odbornom vzdelávaní a v iných prostrediach informálneho vzdelávania, kde má učenie so zameraním na študenta v kombinácii s IKT takisto obrovský potenciál;

8.  poznamenáva, že náležité zasadenie do kontextu je rozhodujúcim faktorom pre účinnosť vzdelávacieho softvéru; upozorňuje, že tento proces sa musí vhodným spôsobom zaradiť do procesov výučby a vzdelávania a musí zohľadňovať pedagogické ciele a nástroje a ciele a nástroje týkajúce sa učebných osnov, ako aj individuálne formy vzdelávania;

9.  zdôrazňuje potrebu zjednodušiť uznávanie znalostí a zručností dosiahnutých prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov vďaka ďalšiemu dialógu so zúčastnenými stranami a vyzýva členské štáty, aby do svojich národných kvalifikačných rámcov začlenili vhodné opatrenia na potvrdenie takéhoto vzdelávania;

10. upozorňuje na potrebu zjednodušiť získavanie uznania v prípade zručností nadobudnutých v zahraničí, aby sa obmedzením byrokratických štruktúr posilnilo a uľahčilo využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov a hromadných otvorených online kurzov;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že dostupnosť bezplatných kvalitných a vhodných online vyučovacích materiálov a prístup k nim má kľúčový význam;

12. zdôrazňuje potrebu harmonizácie existujúcich obmedzení a výnimiek v oblasti autorských práv na účely názornosti pre nekomerčnú výučbu, aby sa uľahčilo používanie otvorených vzdelávacích zdrojov a cezhraničné diaľkové vzdelávanie a aby sa európskym platformám umožnilo konkurovať na globálnej úrovni dosiahnutím úspor z rozsahu;

13. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh revízie smernice 2001/29/ES s cieľom vytvoriť harmonizovaný a flexibilný systém autorských práv a súvisiacich práv v EÚ, ktorý bude vhodný pre digitálny vek a uzná verejnú hodnotu prístupu k vedomostiam;

14. nabáda členské štáty, aby preskúmali predpovedaný potenciál otvorených vzdelávacích zdrojov z hľadiska obmedzenia verejných a súkromných nákladov na vzdelávanie, a to najmä nákladov na vzdelávacie materiály, bez toho, aby sa zanedbávala kvalita;

15. poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť udržateľné modely na vytvorenie otvorených vzdelávacích zdrojov a hromadných otvorených online kurzov; vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalší výskum v súvislosti s ich vytváraním, využívaním a zavádzaním v dialógu so zúčastnenými stranami;

16. uznáva, že zavedenie otvorených vzdelávacích zdrojov by sa malo uskutočniť spôsobom, ktorý podporí rozvoj riešení v oblasti vzdelávania v 21. storočí a vytvorí nové podnikateľské príležitosti pre malých a stredných inovatívnych európskych poskytovateľov riešení v oblasti vzdelávania;

17. vyzýva členské štáty, aby posilnili informálne vzdelávanie v oblasti bezpečnosti na internete a ustanovili politiky v tejto oblasti na školách tým, že ponúknu vhodnú odbornú prípravu pre učiteľov;

18. vyzýva členské štáty, aby v školách zabezpečili koordinované a pokrokové vzdelávanie o bezpečnosti na internete; poznamenáva, že rodičia a zákonní zástupcovia by mali byť pri zaisťovaní bezpečnosti na internete považovaní za partnerov, a odporúča, aby sa vytvorili doplňujúce stratégie, ktoré na nich budú zamerané, čím sa posilní úloha rodičovskej mediácie; zdôrazňuje skutočnosť, že toto úsilie by malo byť zamerané na posilnenie nezávislosti mladých ľudí, aby mohli prevziať zodpovednosť za svoje konanie a povinnosti na internete a rozvíjali svoje elektronické zručnosti; trvá na tom, že je nevyhnutné zabezpečiť ochranu telesnej a duševnej integrity a súkromia učiteľov a študentov, ktorí využívajú otvorené vzdelávacie zdroje;

19. vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v odvetviach formálneho a informálneho vzdelávania s ohľadom na bezpečnosť na internete, vytváranie relevantného vzdelávacieho obsahu a formovanie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zapojiť mladých ľudí, ich rodičov a učiteľov a všetkých, ktorí pracujú s mladými ľuďmi, vrátane mimovládnych organizácií zapojených do siete Bezpečnejší internet;

Zručnosti pre učiteľov a študentov

20. poznamenáva, že nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje umožňujú interaktívnejšie vzdelávanie a sú cennými nástrojmi pri umiestňovaní študenta do centra vzdelávacieho procesu;

21. zdôrazňuje, že učitelia na všetkých úrovniach vzdelávania hrajú zásadnú úlohu pri uľahčovaní prístupu k online vyučovacím materiálom a ich používania všetkými študentmi a pri pomáhaní študentom získavať digitálne zručnosti;

22. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetci študenti mali čo najrýchlejšie a najlepšie technické vybavenie, ako aj nevyhnutný prístup k širokopásmovému pripojeniu na internet;

23. pripomína kľúčový význam kvalitnej odbornej prípravy pre učiteľov a školiteľov, ktorá musí byť doplnená povinným odborným vzdelávaním počas celej kariéry so zameraním na inovatívne vyučovacie metódy a výučbu študentov o prístupoch k vzdelávaniu („naučiť sa, ako sa učiť“);

24. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali učiteľov v ich profesionálnom rozvoji tým, že im ponúknu moderné učebné osnovy v ich počiatočnom vzdelávaní a poskytnú im odbornú prípravu na pracovisku zameranú na to, aby získali potrebné kompetencie na využívanie digitálne podporovaných vyučovacích metód;

25. osobitne zdôrazňuje osvedčené výhody nadobúdania európskych skúseností v zahraničí pre učiteľov a školiteľov, napríklad prostredníctvom programu Erasmus+, a požaduje rozsiahle rozšírenie tohto programu, ako aj ďalších súvisiacich programov;

26. poukazuje na to, že základná gramotnosť a matematická gramotnosť sú popri metazručnostiach a sociálnych zručnostiach, ako aj prierezových zručnostiach, akými sú napríklad kritické myslenie a učenie sa, ako sa učiť, predpokladom pre rozvoj digitálnych zručností a účinné využívanie online vyučovacích materiálov vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie posúdila vplyv digitálnych a/alebo online vyučovacích materiálov na študijné výsledky študentov v závislosti od ich veku a stupňa školy;

27. uznáva dôležitosť tradičných spôsobov výučby a štúdia a vyzýva Komisiu, aby podporila ďalší výskum otázky, či a akým spôsobom môžu otvorené vzdelávacie zdroje a hromadné otvorené online kurzy ako doplnok alebo ako neoddeliteľná súčasť tradičných metód výučby zlepšiť študijné výsledky jednotlivcov;

28. pripomína, že inovatívne metódy výučby uľahčené prostredníctvom IKT a otvorených vzdelávacích zdrojov prispievajú k rozvíjaniu sociálnych a prierezových zručností, ako sú kritické myslenie, rozhodovanie, komunikačné zručnosti a riešenie problémov, ktoré majú rozhodujúci význam pre zamestnateľnosť a uplatnenie na trhu práce;

29. zdôrazňuje, že politiky v oblasti vzdelávania by sa mali v prvom rade zameriavať na pomoc študentom pri rozvíjaní kľúčových kognitívnych a sociálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie posúdila vplyv používania digitálnych zariadení a digitálneho obsahu na pedagogické účely na študentov pri zabezpečení ich telesnej a duševnej integrity;

30. upozorňuje, že by sa mali vyvinúť otvorené vzdelávacie zdroje zamerané na potreby dospelých študentov s cieľom zabezpečiť väčšie príležitosti v oblasti celoživotného vzdelávania pre nízkokvalifikovaných európskych občanov so zreteľom na skutočnosť, že mnohí študenti majú slabé zručnosti v oblasti IKT;

31. zdôrazňuje skutočnosť, že digitálne zručnosti a vedomosti majú zásadný význam pre občanov v informačnej spoločnosti, ktorej cieľom je stať sa najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete;

32. poznamenáva, že digitálna gramotnosť má otvorením nových kanálov na komunikáciu a vzdelávanie pozitívny vplyv na posilnenie sociálnej súdržnosti, osobného rozvoja, medzikultúrneho dialógu a aktívneho občianstva;

33. zdôrazňuje skutočnosť, že IKT a online vzdelávacie materiály vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov môžu podporovať výučbu a štúdium cudzích jazykov na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy; podčiarkuje, že sociálna interakcia je nevyhnutným predpokladom na štúdium cudzieho jazyka;

34. naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdokonalili a prehĺbili digitálne zručnosti, a to aj tým, že do svojich učebných osnov zahrnú kódovanie a programovanie, s cieľom podporiť hospodársku konkurencieschopnosť a vybaviť študentov správnymi zručnosťami pre trh práce v budúcnosti;

35. opakuje, že neustála aktualizácia vedomostí a zručností je nevyhnutná pre úspešnú integráciu na trhu práce, a poznamenáva, že otvorené vzdelávacie zdroje môžu prispieť k uľahčeniu celoživotného vzdelávania, ktoré je potrebné na zachovanie konkurencieschopnosti na trhu práce; nabáda na rodovo vyváženejšie používanie IKT s cieľom zabezpečiť, aby ženy, ktoré sú v určitom období, napríklad z dôvodu materských alebo iných povinností súvisiacich so starostlivosťou o rodinu, mimo trhu práce, mohli takisto využívať tento druh odbornej prípravy, aby aktualizovali svoje zručnosti a vzdelávali sa, a tým zlepšili svoje možnosti opätovného zamestnania na trhu práce v budúcnosti;

36. poukazuje na to, že verejné knižnice a vzdelávacie centrá môžu ponúkať bezplatný prístup k počítačom a internetu a odbornú prípravu v oblasti internetových zdrojov;

Rozšírenie dosahu

37. zdôrazňuje význam prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a počítačovému vybaveniu pre všetkých študentov všetkých vekových skupín, ako aj študentov so zdravotným postihnutím, zo znevýhodneného prostredia, mladých ľudí, ktorí v súčasnosti nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania či odbornej prípravy (NEET), a tých, ktorí pochádzajú z geograficky vzdialených regiónov, ako aj všetkých, ktorí si chcú zvýšiť kvalifikáciu;

38. opäť poznamenáva, že nie každý má prístup k informačným a komunikačným technológiám za rovnakých cenových podmienok a pri rovnakej kvalite služby a že mestské oblasti sú vo všeobecnosti lepšie zabezpečené než tie vidiecke, čo vytvára digitálnu priepasť, ktorá oslabuje pojem rovnakých príležitostí pre všetkých občanov kdekoľvek v EÚ;

39. zdôrazňuje rastúcu dôležitosť vzdelávania dospelých, najmä v kontexte celoživotného odborného vzdelávania, a požaduje uznávanie na celoeurópskej úrovni, posilnenie a podporu všetkých organizácií vzdelávania dospelých;

40. vyzdvihuje výhody medzigeneračného vzdelávania a poukazuje na výrazný vzdelávací potenciál, ktorý ponúka digitálne vzdelávanie a otvorené vzdelávacie zdroje, a to aj pokiaľ ide o širší prístup k vzdelaniu a odbornej príprave pre všetky vekové skupiny;

41. uznáva, že nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje, najmä hromadné otvorené online kurzy, umožnili inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy dostať sa k tisícom študentov v Únii vrátane jej najvzdialenejších regiónov a v rámci celého sveta; uznáva, že vzdelávanie a znalosti sa dnes dostávajú ľahko za hranice, čo zvyšuje potenciál na medzinárodnú spoluprácu a pomáha pri propagácii európskych vzdelávacích inštitúcií ako centier pre inováciu a rozvoj nových technológií;

42. poznamenáva, že je dôležité zachovať spravodlivú rovnováhu medzi kvalitou a dostupnosťou vzdelávania; zdôrazňuje skutočnosť, že nové technológie možno využívať na zabezpečenie toho, aby dostupnejšie vzdelávanie neznamenalo obmedzenie jeho kvality;

43. poznamenáva, že EÚ hrozí, že zaostane za inými regiónmi sveta, ako sú Spojené štáty alebo Ázia, kde do oblasti výskumu a vývoja, nových technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov plynú vysoké investície; trvá na tom, že Únia musí využiť svoje silné stránky v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a prispôsobiť investície do materiálov elektronického vzdelávania vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov a do nových technológií v záujme čo najlepšej podpory svojich obyvateľov;

44. pripomína, že nové technológie môžu prispieť ku konkurencieschopnosti európskeho vzdelávania na globálnej úrovni, ponúknuť príležitosti na internacionalizáciu európskeho vysokoškolského vzdelávania a tým zvýšiť atraktivitu Európy ako destinácie pre vzdelávanie;

45. zdôrazňuje, že otvorené vzdelávacie zdroje môžu prispieť k zlepšeniu kvality európskeho vzdelávania; v tejto súvislosti nabáda na spoluprácu so vzdelávacími inštitúciami na celom svete, najmä v Spojených štátoch;

46. opakuje, že úspešné stratégie otvorených vzdelávacích zdrojov a hromadné otvorené online kurzy môžu podporovať stratégie internacionalizácie tým, že zvýšia kvalitu a viditeľnosť európskych inštitúcií (vysokoškolského) vzdelávania a prilákajú študentov a výskumných pracovníkov v rámci čoraz globálnejšej súťaže o talenty;

47. vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu a synergie v oblasti celoživotného vzdelávania, najmä aby čo najviac uľahčili získanie prístupu k vzdelaniu a prispôsobili a zmodernizovali učebné osnovy vzdelávacích inštitúcií tak, aby držali krok s rýchlo sa rozvíjajúcim potenciálom a možnosťami digitálneho vzdelávania a otvorených vzdelávacích zdrojov, s cieľom čo najúčinnejšie sa vyrovnať s novými výzvami súčasného sveta;

48. nabáda na posilnenie spolupráce medzi európskymi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy, medzinárodnými organizáciami a zainteresovanými stranami s cieľom umožniť lepšie pochopenie nových metód výučby a štúdia a vplyvu IKT na vzdelávanie; podporuje rozvoj spoločných platforiem pre takúto spoluprácu;

49. zdôrazňuje, že využívanie nových technológií v oblasti vzdelávania by malo byť náležite zamerané na uspokojovanie potrieb trhu práce a prekonanie súčasného kvalifikačného nesúladu; kladie dôraz na potrebu lepšej komunikácie a spolupráce medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikateľským odvetvím;

50. poznamenáva, že nové technológie a elektronické vzdelávanie majú pridanú hodnotu, ktorá spočíva v poskytovaní medzinárodných skúseností v oblasti vzdelávania tým, ktorí sa nezúčastňujú na programoch mobility;

51. upozorňuje, že digitálne technológie nie sú vo vzdelávaní a odbornej príprave v Únii využívané v plnej miere; obáva sa, že táto situácia môže viesť k ďalšej roztrieštenosti prístupov k výučbe a vzdelávaniu; vyzýva členské štáty, aby na nové trhy uplatňovali zásady rovnosti, keďže otvorené vzdelávacie zdroje by mali zostať nástrojom na rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a nestať sa výlučne ekonomickou snahou;

52. zdôrazňuje, že digitálne technológie sú dôležitým nástrojom vzdelávania pre občianstvo, pretože uľahčujú zapojenie mnohých občanov žijúcich v okrajových oblastiach a najmä mladých ľudí, ktorým umožňujú v plnej miere využívať slobodu prejavu a online komunikácie;

Príspevok programov EÚ

53. víta spustenie portálu Open Education Europa dostupného vo všetkých jazykoch EÚ, ktorý poskytuje jednotný prístup k európskym otvoreným vzdelávacím zdrojom, a žiada výrazný rozvoj a podporu portálu v členských štátoch;

54. poznamenáva, že vhodná digitálna infraštruktúra založená na bežne používaných obľúbených technológiách je predpokladom pre dosiahnutie čo najvyššieho počtu študentov využívajúcich otvorené vzdelávacie zdroje;

55. vyzýva Komisiu, aby organizovala každoročnú európsku konferenciu o regionálnom plánovaní s cieľom zabezpečiť, aby všetci občania mali prístup k službám IKT, nech už sa nachádzajú kdekoľvek v EÚ;

56. poukazuje nato, že miestne a regionálne orgány by mali hrať kľúčovú úlohu pri rozvoji infraštruktúry, šírení a propagácii rôznych opatrení medzi širšou verejnosťou, zapájaní ďalších zúčastnených strán na miestnej úrovni a pri šírení a vykonávaní príslušných európskych iniciatív na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

57. vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby využili dostupné finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov na prekonanie územnej digitálnej priepasti zlepšením infraštruktúry a sietí a podporovaním odbornej prípravy v oblasti IKT a ich účinného využívania, so zreteľom na potreby vzdelávacích inštitúcií najmä vo vidieckych a vzdialených regiónoch; poznamenáva, že inteligentné a komplexné využívanie finančných prostriedkov EÚ si vyžaduje synergiu medzi rozličnými programami a nástrojmi vrátane programov Erasmus+ a Horizont 2020 a štrukturálnych a investičných fondov;

58. vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a medzi vzdelávacími inštitúciami, pričom by sa mali opierať o existujúce projekty a skúsenosti;

59. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa vytvorenia ukazovateľov s cieľom dôkladne monitorovať integráciu IKT v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy a podporovania kvantitatívnych prieskumov v rámci celej Únie;

60. vyzýva Komisiu, aby podporovala a rozšírila Európsku sieť škôl (European Schoolnet) a jej činnosť;

61. oceňuje, že všetky vzdelávacie materiály vypracované s podporou z programu Erasmus+ budú dostupné verejnosti na základe otvorených licencií; nabáda na podobné postupy v prípade ostatných programov Únie vrátane širokého zavedenia otvoreného prístupu v rámci programu Horizont 2020;

62. zdôrazňuje skutočnosť, že programy Erasmus+ a Horizont 2020 môžu hrať dôležitú úlohu pri vytváraní otvorených vzdelávacích zdrojov prostredníctvom komunít odborníkov, ako sú komunity učiteľov využívajúcich platformu eTwinning; nabáda na rozšírenie používania týchto platforiem do ďalších sektorov vzdelávania;

°

°         °

63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(2)

Ú. v. EÚ C 62, 4.3.2014, s. 4.

(3)

Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ C 70, 4.3.2011, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2.

(6)

Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0433.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0377.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0323.

(10)

Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 55.

(11)

Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 87.

(12)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 77.

(13)

Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(14)

Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dňa 25. septembra 2013 Komisia predložila svoje oznámenie s názvom Otváranie systémov vzdelávania: nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje ako prostriedky inovačného vyučovania a vzdelávania pre všetkých. V tomto dokumente boli určené výzvy v troch oblastiach:

o 1) inovácia vo vzdelávacích inštitúciách a inštitúciách odbornej prípravy;

o 2) využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov;

o 3) dostupnosť infraštruktúr a vybavenia informačnej a komunikačnej technológie (IKT).

Návrhy Komisie pre členské štáty a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy zahŕňajú:

o 1) zvýšenie uznávania zručností získaných on-line a podporu dosiahnutia digitálnej spôsobilosti u učiteľov;

o 2) podporu otvoreného prístupu k verejne financovaným vzdelávacím materiálom;

o 3) zlepšenie širokopásmového pripojenia a vybavenia IKT na úrovni tried.

Spravodajca sa domnieva, že vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu a vysokú nezamestnanosť u mládeže je jednou výzvou, ktorej členské štáty čelia a ktorá je čoraz dôležitejšia, poskytnutie kvalitného vzdelania mladým ľuďom.

Nerovnomerná dostupnosť digitálnej infraštruktúry v Únii predstavuje druhú výzvu. Spravodajca sa domnieva, že vyriešenie tohto problému spočíva vo využívaní programov EÚ a v spolupráci medzi členskými štátmi a regiónmi.

Spravodajca sa okrem toho obáva, že by Únia z hľadiska digitálnej spôsobilosti svojej pracovnej sily mohla zaostať za Spojenými štátmi a Áziou. Európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy stále nedokážu začleniť IKT do bežnej praxe. Existuje významný rozdiel medzi každodenným využívaním digitálnej technológie a jej využívaním vo vzdelávacích inštitúciách a inštitúciách odbornej prípravy. Je potrebné podporiť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom uľahčiť rozvoj otvorených vzdelávacích zdrojov.

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy nastali významné posuny. Sme svedkami hromadného nárastu vzdelávacích kurzov a iných zdrojov dostupných prostredníctvom internetu, buď voľne v podobe otvorených vzdelávacích zdrojov alebo ako platených zdrojov: vedomosti sú čoraz dostupnejšie pre kohokoľvek a často sú bezplatné.

Okrem toho naše životy čoraz viac ovplyvňujú digitálne technológie. Pre sektor vzdelávania to predstavuje príležitosti aj výzvy: nové technológie treba využívať tak, aby sa nezanedbávali hodnoty tradičných metód.

Intenzívnejšie využívanie digitálnych technológií vytvára príležitosti pre inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, učiteľov, študentov a žiakov na inovačné spôsoby výučby a učenia sa. Vzdelávacie inštitúcie budú mať šancu vybrať si individuálne zdroje a prispôsobiť ich svojim konkrétnym potrebám pri vytváraní väčšej rôznorodosti vzdelávacích prostredí. Otvorené vzdelávacie zdroje môžu pomôcť posilniť spoločné prístupy a spraviť proces vzdelávania osobnejším.

Keďže rýchlo pribúda generácia, ktorá vyrastá s digitálnou technológiou, musia byť dnešní pedagógovia riadne odborne pripravení na začlenenie IKT do svojej pedagogickej praxe. Z tohto dôvodu sa spravodajca domnieva, že Európska únia by mala podporiť vzdelávanie učiteľov a odborný rozvoj v oblasti IKT a presadzovať využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov.

Veľa inštitúcií využíva materiály z otvorených vzdelávacích zdrojov. Hoci otvorené licencie umožňujú voľnú výmenu digitálnych vzdelávacích zdrojov, stále existujú problémy v oblasti autorských práv výučbových a vzdelávacích materiálov, ktoré treba riešiť. Tieto záležitosti treba riadne monitorovať a analyzovať.

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutné naďalej zlepšovať existujúce metódy výučby a učenia sa a presadzovať inovačné metódy. Otvorené vzdelávacie zdroje môžu výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a k premene celoživotného vzdelávania na realitu.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.3.2014

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zoltán Bagó, Piotr Borys, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Lorenzo Fontana, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Emilio Menéndez del Valle, Marek Henryk Migalski, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Monika Panayotova, Gianni Pittella, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Iosif Matula, Isabelle Thomas

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia