SPRÁVA o žiadosti o zbavenie imunity Any Gomesovej

11.11.2014 - (2014/2045(IMM))

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Heidi Hautala

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o zbavenie imunity Any Gomesovej

(2014/2045(IMM))

Európsky parlament

–       so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Any Gomesovej, ktorú 18. júna 2014 podal zástupca generálneho prokurátora Portugalskej republiky v súvislosti s trestným konaním v 2. sekcii Oddelenia vyšetrovania a trestného konania v Lisabone (ref. NUIPC 8773/13.4TDLSB) a ktorá bola oznámená na plenárnom zasadnutí 3. júla 2014,

–       po vypočutí Any Gomesovej v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–       so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013[1],

–       so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0025/2014),

A      keďže zástupca generálneho prokurátora Portugalskej republiky odovzdal žiadosť o zbavenie imunity Any Gomesovej, ktorú podal štátny prokurátor Oddelenia vyšetrovania a trestného konania v Lisabone v súvislosti s údajne urážlivými výrokmi pani Gomesovej počas televíznej debaty; keďže žiadosť bola podaná, aby sa mohlo začať trestné stíhanie proti pani Gomesovej a aby mohla byť vypočutá v rámci tohto konania;

B.     keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

C.     keďže v článku 6 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností;

D.     keďže Súdny dvor uznal, že vyhlásenie poslanca, ktoré urobil mimo Európskeho parlamentu, môže predstavovať názor vyjadrený v rámci výkonu jeho úloh, ako je uvedené v článku 8 protokolu, pričom zastával názor, že dôležité je nie miesto, kde je vyhlásenie urobené, ale povaha a obsah vyhlásenia;

E.     keďže v moderných demokraciách sa politické debaty konajú nielen v Parlamente, ale aj prostredníctvom komunikačných médií, od tlačových vyhlásení po internet;

F.     keďže v uvedenom televíznom vysielaní Ana Gomes hovorila ako poslankyňa Európskeho parlamentu, keď diskutovala o otázkach, v prípade ktorých zastávala záujmy na európskej úrovni, ako vidno okrem iného aj podľa otázok na písomné zodpovedanie Komisii, ktoré predložila na plenárnej schôdzi;

G.     keďže tým, že upozornila na rozhodnutie portugalskej vlády o privatizácii lodeníc Viana do Castelo, ktoré viedlo aj k vyšetrovaniu Európskej komisie o porušení pravidiel EÚ o štátnej pomoci, vykonávala svoj mandát poslankyne Európskeho parlamentu;

1.      rozhodol nezbaviť Anu Gomesovú imunity;

2.      poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Portugalskej republiky a Ane Gomesovej.

• [1]  Rozsudok vo veci Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, EU:C:1964:28; rozsudok vo veci Wybot/Faure a ďalší, 149/85, EU:C:1986:310; rozsudok vo veci Mote/Parlament, T-345/05, EU:T:2008:440; rozsudok vo veci Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, EU:C:2008:579; rozsudok vo veci Gollnisch/Parlament, T-42/06, EU:T:2010:102; rozsudok vo veci Patriciello, C-163/10, EU:C:2011:543; rozsudok vo veci Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, EU:T:2013:23,

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext

Dňa 29. novembra 2013 počas televízneho programu TVI24 ˜– Cara a Cara poslankyňa Európskeho parlamentu Ana Gomes urobila nasledujúce vyhlásenie, keď komentovala subkoncesie na exkluzívnu prevádzku lodeníc Viana do Castelo (Estaleiros Navais de Viana do Castelo):

„To je zločin, nie je na to iné slovo, je to zločin. Tento minister obrany je nekompetentný, ak nie priamo škodlivý. Je potrebné vyšetriť spojitosť jeho právnej praxe so skupinou Martifer, ktorá má svoje chápadlá naozaj vo všetkých politických stranách (...) Prečo vláda nepovolila objednávky na dodávky asfaltu? Prečo vláda neodpovedala Európskej komisii? Prečo vláda zrušila zmluvy námorníctva? Pretože vláda chce potlačiť lodenice, chce sa zbaviť pracovníkov, chce konať v prospech spoločnosti Martifer, to je všetko ... to je pravda, chce konať v prospech spoločnosti Martifer ... to, čo robia vo Viana do Castelo, je poburujúce...“

José Pedro Correia Aguiar-Branco, minister národnej obrany v portugalskej vláde, podal sťažnosť na Oddelenie vyšetrovania a trestného konania v Lisabone proti pani Gomesovej pre údajne hanlivý charakter uvedených vyhlásení. Sťažnosť podala aj právnická kancelária JPAB – José Pedro Aguiar Branco a Associados – Sociedade de Advogados, RL, ktorú spomenula pani Gomes vo svojom vyhlásení.

Na plenárnom zasadnutí 3. júla 2014 predseda oznámil v súlade s článkom 9 ods. 1 rokovacieho poriadku, že dostal list od zástupcu generálneho prokurátora Portugalskej republiky (Vice Procurador-geral da República), ktorý sa týkal zbavenia imunity pani Any Gomesovej v súvislosti s uvedeným trestným konaním. Predseda túto žiadosť v súlade s článkom 9 ods. 1 postúpil Výboru pre právne veci.

Dňa 25. septembra 2014 výbor v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vypočul pani Gomesovú.

2. Právne predpisy a postupy týkajúce sa imunity poslancov Európskeho parlamentu

Články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie znejú takto:

Článok 8

Členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

Článok 9

Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:

a) na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

Články 5, 6 a 9 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu znejú takto:

Článok 5 – Výsady a imunity

1. Poslanci požívajú výsady a imunity v súlade s Protokolom o výsadách a imunitách Európskej únie.

2. Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov. (...)

Článok 6 – Zbavenie imunity

1. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku. (...)

Článok 9 – Imunitné konanie

1. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi príslušný orgán členského štátu, alebo každá žiadosť o ochranu výsad a imunít, ktorú predloží predsedovi poslanec alebo bývalý poslanec, sa oznámi v Parlamente a pridelí gestorskému výboru. (...)

2. Výbor bezodkladne, avšak s prihliadnutím na ich pomernú zložitosť posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunít.

3. Výbor pripraví návrh odôvodneného rozhodnutia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity a výsad.

4. Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií alebo vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity.

5. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý, tento poslanec môže predložiť všetky dokumenty alebo iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité, a môže sa nechať zastupovať iným poslancom.

Poslanec nie je prítomný na rozpravách týkajúcich sa žiadosti o zbavenie alebo ochranu jeho imunity s výnimkou samotného vypočutia.

Predseda výboru pozve poslanca na vypočutie a oznámi mu dátum a čas. Poslanec sa môže vzdať práva na vypočutie.

Ak sa poslanec nezúčastní na vypočutí na základe tohto pozvania, predpokladá sa, že sa vzdal práva na vypočutie, ak nepožiadal o ospravedlnenie z vypočutia v navrhovaný deň a čas s uvedením dôvodov. Predseda výboru rozhodne, či sa takejto žiadosti o ospravedlnenie vzhľadom na uvedené dôvody vyhovie, pričom v tejto veci nie je prípustné odvolanie.

Ak predseda výboru žiadosti o ospravedlnenie vyhovie, pozve poslanca na vypočutie v iný deň a čas. Ak sa poslanec nedostaví na vypočutie ani na základe druhého pozvania, postup pokračuje bez vypočutia poslanca. V takomto prípade sa už nevyhovie žiadnej ďalšej žiadosti o ospravedlnenie alebo vypočutie. (...)

7. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu. (...)

3. Odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia

Na základe uvedených skutočností v tejto veci sa uplatňuje článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie. Na účely tohto ustanovenia pojem „názor“ sa má chápať v širokom zmysle ako pojem zahŕňajúci návrhy alebo vyhlásenia, ktoré svojím obsahom zodpovedajú tvrdeniam predstavujúcim subjektívne posúdenia[1]. Sťažnosť ministra obrany bola fakticky podaná na základe vyhlásenia pani Gomesovej počas televíznej debaty.

Zo znenia článku 8 protokolu rovnako vyplýva, že na to, aby sa na názor vzťahovala imunita, musí ho európsky poslanec vysloviť „pri výkone [svojich] úloh“, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami[2].

Ako rozhodol Súdny dvor, rozsah absolútnej imunity uvedený v článku 8 musí byť stanovený výhradne na základe právnych predpisov EÚ[3]. Súdny dvor bol tiež pevne presvedčený, že imunitu podľa článku 8 treba „považovať za absolútnu imunitu, ktorá bráni akémukoľvek súdnemu konaniu vo vzťahu k vyjadreným názorom a hlasovaniu pri výkone ich poslaneckých funkcií.“.[4]

Podľa názoru Súdneho dvora článok 8 protokolu treba vykladať v tom zmysle, že aj keď poslanecká imunita v zásade zahŕňa výroky v rámci Európskeho parlamentu, nie je vylúčené, že vyhlásenie urobené mimo neho môže tiež predstavovať názor vyjadrený v rámci výkonu jeho úloh. Treba preto prihliadať na povahu a obsah názoru, lebo existencia takého názoru nezávisí od miesta, kde bolo vyhlásenie urobené, ale od jeho povahy a obsahu[5]. Deje sa tak tým skôr v moderných demokraciách, kde sa politické debaty konajú nielen v Parlamente, ale aj prostredníctvom komunikačných médií, od tlačových vyhlásení až po internet. Súd sa však jasne vyjadril, že spojitosť medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami musí byť priama a jednoznačná[6].

Zásada, na ktorej sa zakladá poslanecká imunita stanovená v článku 8 protokolu, je sloboda poslancov zapojiť do zmysluplnej diskusie a zastupovať svojich voličov vo veciach verejného záujmu bez toho, aby museli obmedzovať svoje poznámky alebo prispôsobovať svoje názory z obáv pred súdnym alebo podobným konaním[7]. Samozrejme, v určitých prípadoch môže niekto považovať názory poslanca Európskeho parlamentu za neprimerané, obťažujúce alebo urážlivé. V otvorenej a demokratickej spoločnosti je však význam neobmedzovaného dialógu o témach verejného záujmu v tom, že urážlivé, alebo dokonca extrémne názory poslancov v zásade nemožno cenzurovať za predpokladu, že priamo a zjavne súvisia s výkonom ich poslaneckého mandátu (a ako také sú v súlade s tónom zvyčajne používaným v politických diskusiách[8]).

To platí osobitne v tomto prípade. Kritika pani Gomesovej v súvislosti s rozhodnutím portugalskej vlády sa nielen týkala veci skutočného verejného záujmu – privatizácie dôležitých lodeníc – ale priamo a zjavne súvisela aj s výkonom jej úlohy poslankyne Európskeho parlamentu. Skutočne vyjadrila v tejto veci záujem na európskej úrovni, čoho dôkazom je okrem iného otázka na písomné zodpovedanie, ktoré predložila – spoločne alebo jednotlivo – v súlade s rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu[9]. Okrem toho počas vypočutia vo výbore pani Gomes poskytla dôkazy o svojej rozsiahlej korešpondencii s komisármi Almuniom a Tajanim o danej problematike.

Ako potvrdili dokumenty sprístupnené výboru, záležitosť bola o to dôležitejšia na európskej úrovni, že rozhodnutie portugalskej vlády podnietilo vyšetrovanie Európskej komisie za porušenie pravidiel EÚ o štátnej pomoci[10].

Existencia priamej a zjavnej väzby medzi názorom pani Gomesovej a jej úlohami poslankyne Európskeho parlamentu je teda nesporná. Stíhanie pani Gomesovej za predmetné vyhlásenia by znamenalo brániť jej slobodne vykonávať poslanecký mandát a bolo by jednoznačne v rozpore s rationale článku 8 protokolu.

4. Záver

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 9 ods. 3 rokovacieho poriadku Výbor pre právne veci odporúča, aby Európsky parlament nezbavil pani Anu Gomesovú poslaneckej imunity.

• [1]  Rozsudok vo veci Patriciello, C-163/10, EU:C:2011:543,odsek 32.
• [2]  Rozsudok vo veci Patriciello, EU:C:2011:543, odsek 33.
• [3]  Rozsudok vo veci Marra, C-200/07 a C-201/07, EU:C:2008:579, odsek 26.
• [4]  Rozsudok vo veci Marra,EU:C:2008:579, odsek 27.
• [5]  Rozsudok vo veci Patriciello, EU:C:2011:543, odsek 30.
• [6]  Rozsudok vo veci Patriciello, EU:C:2011:543, odsek 35.
• [7]  A /Spojené kráľovstvo, č. 35373/97, § 75, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002‑X.
• [8]  Pozri rozhodnutie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2014 o žiadosti o ochranu imunity a výsad Maria Borghezia (P7_TA(2014)0257.
• [9]  Pozri otázky na písomné zodpovedanie pre Komisiu E-005164/2013 z 8. 5. 2013 a E-013757/2013 zo 4. 12. 2013.
• [10]  Pozri rozhodnutie Komisie o začatí konania stanovenom v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, Ú. v. EÚ C 95, 3.4.2013, s. 118.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.11.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Laura Ferrara, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Buda, Angel Dzhambazki, Jytte Guteland, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Viktor Uspaskich
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Edouard Martin