SPRÁVA o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015

17.11.2014 - (2014/2143(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Davor Ivo Stier

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015

(2014/2143(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

–       so zreteľom na správu, ktorú otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja prijala v júli 2014,

–       so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,

–       so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,

–       so zreteľom na správu OSN o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

–       so zreteľom na záverečný dokument stretnutia globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku z apríla 2014,

–       so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995, ako aj na následné záverečné dokumenty,

–       so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorý bol prijatý v roku 1994 v Káhire, a na následný prieskum po +20 rokoch,

–       so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–       so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia v rámci ôsmich miléniových rozvojových cieľov z hľadiska rodovej rovnosti,

–       so zreteľom na výsledok konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–       so zreteľom na správu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,

–       so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

–       so zreteľom na správu z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–       so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých, ktorá je adresovaná generálnemu tajomníkovi OSN,

–       so zreteľom na rezolúciu s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2010 na svojom 65. plenárnom zasadnutí na vysokej úrovni o miléniových rozvojových cieľoch,

–       so zreteľom na istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

–       so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–       so zreteľom na správu FAO o situácii týkajúcej sa nedostatočnej potravinovej bezpečnosti,

–       so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré prijalo Fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v decembri 2011,

–       so zreteľom na správu UNDP s názvom Za polovicou cesty: dosahovanie miléniových rozvojových cieľov, ktorá bola uverejnená v januári 2010,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

–       so zreteľom na úsilie systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015, ktorú spoločne vedú útvar OSN pre hospodárske a sociálne veci (UN DESA) a UNDP za podpory všetkých agentúr OSN a na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami,

–       so zreteľom na globálnu stratégiu a akčný plán WHO pre verejné zdravie, inováciu a duševné vlastníctvo z 24. mája 2008,

–       so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,

–       so zreteľom na Deklaráciu o práve na rozvoj z roku 1986,

–       so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji[1] a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike[2],

–       so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–       so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam“ (COM(2014)0335),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),

–       so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)152),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

–       so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu na obdobie po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie s názvom Európsky konsenzus[3],

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020[4],

–       so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[5],

–       so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015)[6],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015[7],

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

–       so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,

–       so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe rozvoja po roku 2015,

–       so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0037/2014),

A.     keďže sa v roku 2000 všetky príslušné zainteresované strany zišli, aby stanovili miléniové rozvojové ciele s cieľom dosiahnuť do roku 2015 konkrétne rozvojové ciele a ciele súvisiace s odstránením chudoby;

B.     keďže miléniovými rozvojovými cieľmi sa zvýšilo povedomie o otázke odstraňovania svetovej chudoby ako o naliehavej výzve a priorite pri prijímaní globálnych opatrení; keďže úroveň dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov je rôzna, pričom existujú viditeľné pozitívne účinky na znižovanie extrémnej chudoby, boj proti malárii a tuberkulóze, zlepšovanie prístupu k pitnej vode a znižovanie nerovností v počte detí zapísaných na základných školách; keďže určité nedostatky v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi sa musia v plnej miere riešiť vo vymedzení rámca na obdobie po roku 2015;

C.     keďže hodnotenia pokroku v dosahovaní súčasných miléniových rozvojových cieľov ukázali, že v novom rámci budú rozhodujúce silné prepojenia medzi odstraňovaním chudoby, bojom proti nerovnostiam a presadzovaním udržateľného rozvoja, ako aj jednotný a univerzálny súbor cieľov s diferencovanými prístupmi;

D.     keďže mestská populácia sa má zvýšiť zo súčasného počtu 3,6 miliardy na viac ako 6 miliárd a najväčšie mestá sa majú rozrásť na megalopoly s viac ako 100 miliónmi obyvateľov; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;

E.     keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala prístup k službám v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane plánovaného rodičovstva; v tejto súvislosti pripomína, že podľa odhadov zomrelo v roku 2013 počas tehotenstva a pri pôrode 289 000 žien; pripomína miléniový rozvojový cieľ č. 5 a potrebu, aby ženy mali prístup k účinným metódam antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, aby sa tak počet úmrtí matiek znížil takmer o jednu tretinu;

F.     keďže znižovanie chudoby je nerovnomerné a nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich, ktoré vzrástli tak v rozvinutých, ako aj rozvojových krajinách, predstavujú hlavnú rozvojovú výzvu, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách so stredným príjmom; keďže 1,5 miliardy ľudí žije v chudobe, pričom sú súbežne vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch;

G.     keďže násilné konflikty a humanitárne krízy naďalej majú rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže ženy sú väčšmi postihované vojenskými konfliktami a krízami;

H.     keďže je stále potrebné dodatočné úsilie na zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovičnú hodnotu, keďže 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže mať nezvratné dôsledky na zdravie a sociálno-ekonomické následky spojené so znížením produktivity ľudí;

I.      so zreteľom na skutočnosť, že rok 2014 je Medzinárodným rokom rodinných fariem;

J.      keďže Deklarácia o práve na rozvoj z roku 1986 potvrdzuje, že rozvoj je základným ľudským právom; keďže táto deklarácia sa hlási k prístupu založenému na ľudských právach, ktorý sa vyznačuje napĺňaním všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických); keďže deklarácia sa rovnako hlási k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

K.     keďže zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia ohrozuje znižovanie chudoby zväčšovaním existujúcich zraniteľností, pričom mnohé rozvojové krajiny stále závisia od poľnohospodárstva a prírodných zdrojov citlivých na klímu a nemajú kapacity na riadenie klimatických rizík; keďže existuje naliehavá potreba znížiť globálne emisie skleníkových plynov a dosiahnuť spravodlivejšie a udržateľnejšie riadenie a správu prírodných zdrojov;

L.     keďže pokrok smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím sa do veľkej miery zakladal na investíciách do výskumu a vývoja uskutočnených roky predtým; keďže práva duševného vlastníctva by nemali brániť v prístupe k dostupným liekom;

M.    keďže prístup k predškolskému vzdelávaniu a k vzdelávaniu a odbornej príprave na najvyššej dosiahnuteľnej kvalitatívnej úrovni pre každé dieťa a mladého a dospelého človeka je zásadným predpokladom na odstránenie cyklického prenosu chudoby a nerovnosti z generácie na generáciu;

N.     keďže bol dosiahnutý iba malý pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a násilím;

O.     keďže na celom svete tvoria ženy a dievčatá väčšinu osôb, ktoré žijú v extrémnej chudobe, a keďže rodová rovnosť a práva žien sú nevyhnutnou podmienkou na úspech celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ktoré môžu zachrániť život;

P.     keďže ženy tvoria viac než polovicu počtu migrantov;

Q.     keďže Afrika prostredníctvom nezákonných finančných tokov vyváža do sveta podstatne viac kapitálu v porovnaní s tým, čo dostáva vo forme medzinárodnej pomoci a remitencií;

R.     keďže nový rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

S.     keďže viac nových a dôstojných pracovných miest je potrebné vytvoriť s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe, ak existujú jasné mechanizmy zodpovednosti a ak sa dodržiavajú medzinárodné predpisy v oblasti sociálnej ochrany;

T.     keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách;

U.     keďže mobilizácia domácich zdrojov je dôležitým prvkom v boji proti chudobe a nerovnosti;

V.     keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami rozvojovej pomoci, a preto by mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN a presadzovať hlavne prístup založený na ľudských právach, ktorý spočíva na rovnosti, nediskriminácii, účasti a začlenení pri vytváraní a vykonávaní rámca;

W.    keďže v záveroch Rady z decembra 2014 sa stanoví ucelený súbor zásad a hlavných línií rokovacej stratégie;

X.     keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;

I.    Miléniové rozvojové ciele: hodnotenie a nové výzvy

1.      zdôrazňuje, že globálne prostredie sa v uplynulých rokoch zmenilo, a to vrátane zmien v globálnej ekonomickej a politickej rovnováhe, a že hoci niektoré rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky zažili významný hospodársky rast, naďalej čelia vysokým a rastúcim úrovniam nerovnosti; domnieva sa, že je potrebný nový prístup, ktorý zahŕňa globálne riadenie, pričom kladie silný dôraz na súdržnosť politík v záujme rozvoja a zabezpečovanie globálnych verejných statkov;

2.      pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele majú výhodu v tom, že sú jednoduché, nezaoberali sa základnými štrukturálnymi faktormi, ktoré vedú k chudobe a nerovnosti; zdôrazňuje, že globálny rámec pre trvalo udržateľný rozvoj na obdobie po roku 2015 by mal byť transformačný tým, že sa bude zaoberať základnými príčinami chudoby a nerovnosti, a tak pomôže splniť zostávajúce úlohy súčasných miléniových rozvojových cieľov;

3.      zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele vymedzené v roku 2000 mali mnohé úspechy v krajinách so stredným príjmom a v rozvojových krajinách, ale že tento pokrok bol nerovnomerný medzi týmito krajinami i v rámci nich, a preto sa pri vytváraní celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015 musia tieto výsledky správne analyzovať a musia sa z nich vyvodiť ponaučenia;

4.      pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele zásadne zmenili životy ľudí, kľúčové otázky, ako sú porušovanie ľudských práv, nerovnosti vrátane rodových rozdielov, ozbrojené konflikty a terorizmus, zmena klímy, nedostatok potravín, nedostatky v oblasti práv vlastniť majetok a pozemkových práv, migrácia, obmedzený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, demografické zmeny, obmedzené zdroje, strata biodiverzity, korupcia, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, neudržateľný rast, nezamestnanosť a finančná a hospodárska kríza, stále predstavujú extrémne zložité a vzájomne prepojené výzvy pre nasledujúce desaťročia, v dôsledku ktorých vzniká potreba nájsť nové cesty rozvoja, ktoré by mohli viesť k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju pre všetkých;

5.      zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť predstavuje najdôležitejšiu výzvu, pretože zlyhanie v tejto oblasti pravdepodobne ohrozí každý rozmer ľudského rozvoja; osobitne pripomína, že zhoršovanie stavu životného prostredia predstavuje obrovskú prekážku pri plnení cieľa odstrániť extrémnu chudobu a hlad; pripomína napríklad, že pretrvávajúce nerovnosti a boje o obmedzené zdroje patria k hlavným príčinám konfliktov, hladu, neistoty a násilia, ktoré sú následne kľúčovými faktormi, ktoré brzdia ľudský rozvoj a úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja;

6.      zdôrazňuje, že nový rámec by mal účinne reagovať na tieto výzvy a riešiť dôležité otázky, ako sú rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej bytosti, spravodlivosť, rovnosť, dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, mier a bezpečnosť, zmena klímy, znižovanie rizika katastrof a budovanie odolnosti, ochrana biodiverzity, inkluzívny a trvalo udržateľný rast, práva vlastniť majetok, pozemkové práva, zdravotná a sociálna ochrana, vzdelávanie, výskum a inovácie a práva žien, detí, mladých ľudí a menšín;

7.      zdôrazňuje skutočnosť, že nový rozvojový rámec musí byť vo svojej povahe univerzálny a použiteľný vo všetkých krajinách vrátane členských štátov EÚ a tiež musí byť relevantný a spravodlivý vo vzťahu k rozvinutým aj rozvojovým krajinám a súčasne zohľadňovať rôzne vnútroštátne okolnosti, kapacity, politiky a priority; zdôrazňuje, že vzniknuté nové zodpovednosti a záťaž sa musia rovnako, ale spravodlivo rozdeliť medzi všetky krajiny; vyzýva EÚ, aby uviedla, aké môže navrhnúť konkrétne opatrenia a záväzky, ktoré by na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni naplnili zásadu všeobecnosti;

8.      zdôrazňuje, že ťažiskom nového rozvojového rámca by mala byť vzájomná zodpovednosť a transparentnosť na všetkých úrovniach a že je dôležité, aby zodpovednosť za vykonávanie tohto rámca niesli národné vlády a ďalší činitelia vrátane súkromného sektora;

9.      vyzýva EÚ, aby aktívne viedla proces smerujúci k vymedzeniu jednotného, komplexného a integrovaného celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a víta konsenzus, že nový globálny program rozvoja musí posilniť prostriedky vykonávania a obnoviť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj;

II.  Potreba obnoveného globálneho partnerstva a silná a súdržná pozícia EÚ

10.    vyzýva EÚ, aby sa zohrávala aktívnu úlohu pri formovaní nového globálneho partnerstva, ktoré podnieti k činnosti všetky krajiny vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík a všetky relevantné zainteresované strany vrátane súkromného sektora, organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

11.    vyzýva EÚ, aby prijala silnú, súdržnú a jednotnú pozíciu v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní, berúc do úvahy priority zdôraznené v tomto uznesení;

12.    schvaľuje závery otvorenej pracovnej skupiny OSN; domnieva sa však, že rámec uvedený v jej záveroch by sa napokon mohol rozčleniť na ďalšie kategórie, pričom sa zachová rovnováha medzi odstránením chudoby, bojom proti nerovnosti a tromi rozmermi trvalo udržateľného rozvoja, a to nie na úkor prístupu založeného na ľudských právach, ani na úkor ambicióznejších a inovačnejších cieľov;

13.    zdôrazňuje, že nový celosvetový rámec by mal obsahovať primeranú inštitucionálnu štruktúru, ktorá sa bude zaoberať hlavnými cieľmi, ktorými sú odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a podpora trvalo udržateľného rozvoja, s jasnými usmerneniami pre dohľad nad jeho vykonávaním, a že táto štruktúra by sa mala zaoberať aj zložitosťou a vzájomnými prepojeniami rôznych častí tohto budúceho rámca;

14.    domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja je kľúčovým nástrojom na vykonávanie rámca na obdobie po roku 2015; na tento účel vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že potrebné usmernenia, posúdenia vplyvu a mechanizmy monitorovania a predkladania správ umožnia v tomto rámci zrealizovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

15.    zdôrazňuje, že univerzálnosť celosvetového rozvojového programu na obdobie po roku 2015 znamená náročnejšie záväzky pre EÚ a jej členské štáty; zdôrazňuje, že nové ciele trvalo udržateľného rozvoja v kontexte globálneho rámca bude potrebné zohľadniť vo vonkajších aj vnútorných politikách EÚ;

III. Prioritné oblasti

16.    pripomína, že odstránenie chudoby spolu s riešením problematiky prepojenia pilierov hospodárskej, ekologickej a sociálnej udržateľnosti a posilneným globálnym partnerstvom musia ostať hlavnými prioritami globálneho programu rozvoja na obdobie po roku 2015;

Odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a trvalo udržateľný rozvoj

17.    zdôrazňuje, že odstránenie chudoby a boj proti nerovnosti by mali byť spolu s trvalo udržateľným rozvojom základnou témou celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rámec zameriaval na ľudí a riešil nedostatok v oblasti spravodlivosti uplatnením prístupu založeného na právach, s cieľom znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi, čo by mala byť jedna z kľúčových priorít v novom rámci;

18.    domnieva sa, že nerovnosť bráni rozvoju a úsiliu o zmiernenie chudoby; opätovne pripomína, že odstránenie chudoby, rovnosť a trvalo udržateľný rozvoj sú možné len vtedy, ak sa zohľadnia všetky zraniteľné skupiny a ak sa bude podporovať spravodlivý prístup, trvalo udržateľné využívanie zdrojov a dobrá správa vecí verejných; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali cieľ udržateľného rozvoja č. 10, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

19.    zdôrazňuje, že je potrebný cieľ odstránenia extrémnej chudoby na úrovni 2 USD na deň, ak má rámec byť skutočne transformačný;

20.    zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rámec by mal riešiť mnohorozmerné aspekty chudoby a nerovnosti, ktoré presahujú rámec nedostatočných príjmov, ale ktoré zahŕňajú ľudské bytosti s ich dôstojnosťou a vo všetkých ich rozmeroch vrátane sociálnych rozmerov; zdôrazňuje, že chudoba by sa nemala posudzovať len na základe príjmu, ale aj na základe ukazovateľov blahobytu, a nielen HDP;

21.    odporúča, aby sa podporilo budovanie štátu prostredníctvom zvýšenej všeobecnej a/alebo sektorovo špecifickej pomoci podmienenej kritériami dobrej verejnej správy;

22.    domnieva sa, že prijatie celostného prístupu k riešeniu nerovnosti zahŕňa okrem iného riešenie dosahu programu liberalizácie na chudobu a nerovnosť; pripomína napríklad, že pre najmenej rozvinuté krajiny je ťažké kompenzovať znižovanie obchodných daní, ku ktorému dochádza v dôsledku liberalizácie obchodu; podčiarkuje tiež, že v značne globalizovanom hospodárstve sa vyjednávacia sila pracujúcich v dôsledku liberalizácie znížila, čo na druhej strane ohrozuje dodržiavanie práv uvedených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v programe dôstojnej práce; preto nalieha na EÚ, aby svoju stratégiu obchodnej politiky formovala v príslušnom rámci tak, aby sa zachovali a chránili vysoké sociálne a environmentálne štandardy a aby sa zároveň odrádzalo od všetkých foriem sociálneho a environmentálneho dumpingu;

23.    zdôrazňuje, že existuje dôležité prepojenie medzi dobrou správou vecí verejných, trvalo udržateľným rastom a znižovaním sociálnych nerovností; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rovnaké príležitosti a práva, ako aj sociálny dialóg; požaduje širšie vymedzenie chudoby než len na základe HDP, pričom by sa zahrnuli aj širšie kritériá, ako je pokrok a blahobyt;

24.    zdôrazňuje rozhodujúci hospodársky a sociálny význam silnej a stabilnej strednej vrstvy; kladie dôraz na to, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť strednú vrstvu do politického procesu, a tak podporovať inkluzívny rast;

25.    požaduje, aby sa vo všetkých krajinách, tak rozvinutých, ako aj rozvojových, podporoval ekologicky udržateľný rozvoj prostredníctvom udržateľného využívania obnoviteľných prírodných zdrojov a ochrany životného prostredia;

26.    zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom vyvažovania regionálneho rozvoja, podporovania rozvoja menších miest a predchádzania nadmernému rastu veľkomiest;

Prístup založený na ľudských právach

27.    víta začlenenie podpory prístupu založeného na ľudských právach a zameraného na ľudí medzi ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré navrhla otvorená pracovná skupina OSN; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že doteraz nebol prijatý ambicióznejší prístup, a zdôrazňuje, že takýto prístup je nevyhnutný pre odstránenie príčin chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovnosti;

28.    zdôrazňuje univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomnú závislosť všetkých ľudských práv všetkých osôb bez diskriminácie na akomkoľvek základe, počínajúc základným právom na dôstojnosť všetkých ľudských bytostí, s osobitným dôrazom na ľudské práva žien a dievčat vrátane podpory univerzálneho prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ako aj ochrany a dodržiavania práv migrantov a menšín vrátane osôb LGBTI a ľudí žijúcich s HIV; zdôrazňuje, že v novom rámci je dôležité rešpektovať a presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím;

29.    vyzýva EÚ, aby zdôraznila význam prednostného prijatia a vykonávania vhodného právneho rámca v programe na obdobie po roku 2015 a skutočnosť, že vnútroštátne a miestne politiky by mali bojovať proti korupcii a beztrestnosti, pričom by mali zabezpečovať prístup k justičným inštitúciám, ktoré sú nestranné a nezávislé, a účinné prostriedky nápravy v prípade porušenia ľudských práv, najmä pokiaľ ide o marginalizované skupiny, ako aj ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že globálny rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 musí zabezpečovať dobrú správu vecí verejných, demokraciu a právny štát;

30.    vyzýva EÚ, aby znásobila úsilie zamerané na zabezpečenie toho, aby sa v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní prístup založený na ľudských právach a právo na rozvoj stali základnými koncepciami globálneho rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a aby sa teda kľúčové piliere prístupu založeného na ľudských právach, ktorými sú univerzálnosť a nedeliteľnosť, nediskriminácia a rovnosť, zodpovednosť a právny štát, účasť a začlenenie zahrnuli do vytvárania, vykonávania a monitorovania rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 16, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

Predchádzanie konfliktom, obnova po skončení konfliktu, budovanie mieru a presadzovanie trvalého mieru

31.    domnieva sa, že celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 by mal primerane zohľadňovať Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch a ciele budovania mieru a budovania štátu, ktoré boli dohodnuté v Pusane; zdôrazňuje, že v novom rámci je potrebné venovať osobitnú pozornosť nestabilným štátom; víta skutočnosť, že podpora mierumilovných spoločností je jednou z priorít EÚ a že sa vyvíja ako dôležitý prvok nového rámca; domnieva sa tiež, že je nevyhnutne potrebné zapojiť sa do štrukturálnych, intenzívnych a dlhodobých partnerstiev, ktorých prioritou bude reforma bezpečnostného sektora a vytvorenie právneho štátu a demokratických inštitúcií;

32.    zdôrazňuje, že v novom rámci treba riešiť základné príčiny konfliktov a nestability; vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli postupy, ktoré budú väčšmi zohľadňovať situácie po skončení konfliktov, a prijali stratégiu, ktorá umožní, aby rozvojová pomoc čo najúčinnejšie slúžila cieľom v oblasti bezpečnosti;

33.    dôrazne odsudzuje nedostatočné trestné stíhanie a trestanie v oblastiach konfliktov, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie zamerané na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie o ochranu civilistov postihnutých ozbrojenými konfliktami a zlepšiť prístup k psychologickej podpore, najmä pre ženy a deti, ako aj posilniť prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom v novom celosvetovom rámci;

34.    uznáva významný príspevok žien k predchádzaniu konfliktom a k úsiliu o nastolenie mieru, a preto žiada o podporu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 s cieľom zabezpečiť účasť žien pri riešení konfliktov a pri budovaní demokracie;

Zmiernenie zmeny klímy, ochrana životného prostredia a znižovanie rizika katastrof

35.    domnieva sa, že zmiernenie zmeny klímy a potreby adaptácie na ňu je potrebné účinne začleniť do rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a to viditeľným a ambicióznym spôsobom ako prierezovú otázku; podporuje širokú škálu opatrení na zmiernenie účinkov zmeny klímy a zabezpečenie lepšej budúcnosti novej generácie vrátane postupného ukončovania dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať energii z udržateľných zdrojov, pretože má zásadný význam pre zmiernenie zmeny klímy;

36.    zdôrazňuje, že proces uplatňovania hľadísk by nemal viesť k presmerovaniu oficiálnej rozvojovej pomoci k politikám v oblasti klímy, prostredníctvom ktorých sa nedosiahne priame zmiernenie chudoby;

37.    domnieva sa, že mnohé chudobné spoločenstvá už čelia následkom zmeny klímy, pričom nesú za ňu najmenšiu zodpovednosť; opätovne pripomína naliehavú potrebu prijať opatrenia na zníženie emisií s dôrazom na bezuhlíkové stratégie; zdôrazňuje, že prechod na energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch a môže viesť k prínosom v rámci odstraňovania chudoby; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať univerzálny prístup k obnoviteľným, spoľahlivým a dostupným energetickým službám;

38.    víta skutočnosť, že zmiernenie zmeny klímy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov je výrazne prítomné a zahrnuté v záverečnom dokumente otvorenej pracovnej skupiny, a to vrátane ochrany oceánov a morí, ako aj biodiverzity a lesov;

39.    zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do nového rámca opatrenia humanitárnej pomoci, budovania kapacít, prevencie a participatívneho prístupu zdola nahor zamerané na účinné znižovanie rizika katastrof a posilnenie odolnosti; zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú pomoc, koordináciu a zdroje pre reakciu na mimoriadne situácie, obnovu a rekonštrukciu po katastrofe;

40.    uznáva významnú úlohu žien pri prispievaní k trvalej udržateľnosti, a preto požaduje začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy s cieľom znížiť rodovú nerovnosť, pokiaľ ide o prístup k zdrojom na prispôsobenie sa zmene klímy a ich kontrolu;

Potravinová bezpečnosť, výživa, udržateľné poľnohospodárstvo, boj proti degradácii pôdy, voda a sanitácia

41.    víta skutočnosť, že potravinová a výživová bezpečnosť sa stanovila ako prioritná oblasť nového celosvetového rozvojového rámca, a víta začlenenie samostatného cieľa na odstránenie hladu, dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a zlepšenie výživy a na podporu udržateľného poľnohospodárstva do záverečného dokumentu otvorenej pracovnej skupiny; uznáva osobitné potreby žien pracujúcich v poľnohospodárstve týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, ktoré treba brať do úvahy pri vypracúvaní nového rámca;

42.    zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa prepojeniami so zvýšenou produktivitou udržateľného poľnohospodárstva a rybárstva, čo povedie k zníženiu strát a plytvania potravinami, transparentnému riadeniu prírodných zdrojov a prispôsobeniu sa zmene klímy;

43.    upozorňuje, že istota držby pôdy pre drobných producentov, ktorá berie do úvahy tradičné práva na využívanie pôdy, podnecuje miestne hospodárstva a takisto zvyšuje potravinovú bezpečnosť;

44.    požaduje stanoviť potrebu prekročiť rámec potravinovej bezpečnosti a potraviny považuje za základné ľudské právo, aby bolo možné stanoviť jasný cieľ „Žiadny hlad“ a do roku 2025 odstrániť škandálnu situáciu, ktorú hlad predstavuje; zdôrazňuje, že snahy o odstránenie hladu a podvýživy, ako aj fenoménu „skrytého hladu“, by sa mali osobitne zameriavať na deti a dojčiace ženy;

45.    zdôrazňuje význam plnenia záväzkov z konferencie Rio+20 týkajúcich sa degradácie pôdy vo všetkých krajinách a usmernení FAO o práve na potraviny a držbu pôdy; zdôrazňuje význam celosvetovej dobrej správy vecí verejných pri predchádzaní zaberaniu pôdy;

46.    kladie dôraz na potrebu posilniť dobrú správu v sektore pôdohospodárstva a chrániť pôdu voči neustále narastajúcemu riziku jej zaberania hospodárskymi zoskupeniami;

47.    poukazuje na význam uvažovania o univerzálnom prístupe k pitnej vode a sanitácii a integrovanom hospodárení s vodou; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na obmedzenie používania nebezpečných chemických látok a predchádzanie znečisteniu;

Zdravie a vzdelávanie

48.    zastáva názor, že zdravotníctvo má podstatný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj spoločností; vyzýva preto EÚ, aby sa v novom celosvetovom rámci zamerala na podporovanie spravodlivej, všeobecnej a trvalo udržateľnej ochrany zdravia s osobitným dôrazom na dostupnú zdravotnú starostlivosť detí a matiek vrátane ambiciózneho cieľa na odstránenie odvrátiteľných úmrtí matiek, novorodencov a detí, ako aj o ukončenie epidémie AIDS, tuberkulózy, malárie a iných prenosných chorôb;

49.    uznáva zdravie ako ľudské právo; zdôrazňuje význam zlepšenia univerzálneho prístupu k hygiene a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia vrátane služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva EÚ, aby v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti kládla osobitný dôraz na predchádzanie vylúčeniu a diskriminácii najzraniteľnejších skupín;

50.    zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité pokračovať v úsilí o zlepšovanie prístupu k vode, sanitácii a hygiene, keďže ide o prierezovú otázku, ktorá má vplyv na dosiahnutie ostatných cieľov programu na obdobie po roku 2015 vrátane zdravia, vzdelávania a rodovej rovnosti;

51.    zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčom k rozvoju sebestačných spoločností; naliehavo žiada, aby sa v novom celosvetovom rozvojovom rámci zohľadnil prístup k všetkým stupňom kvalitného vzdelávania a aby sa rámec zaoberal aj otázkou prístupu k vzdelávaniu v mimoriadnych a krízových situáciách; podčiarkuje potrebu posilnenia participatívneho občianstva prostredníctvom plného vykonávania občianskych a politických práv, ako aj budovania znalostných a inovačných spoločností;

52.    vyzýva Komisiu, aby v rámci na obdobie po roku 2015 presadzovala prioritu odstránenia nerovností v prístupe k zdraviu a vzdelávaniu a aby doň zahrnula osobitné opatrenia zamerané na znevýhodnených jednotlivcov a skupiny ohrozené diskrimináciou;

Ústredná úloha žien v celosvetovom rozvojovom rámci po roku 2015

53.    víta skutočnosť, že otvorená pracovná skupina vo svojom záverečnom dokumente uznáva ako prioritu posilnenie postavenia žien a dievčat a význam rodovej rovnosti, pričom zohľadňuje ústrednú úlohu žien v novom celosvetovom rozvojovom rámci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili výzvu otvorenej pracovnej skupiny, pokiaľ ide o samostatný cieľ týkajúci sa rodovej rovnosti a zároveň začlenenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci všetkých cieľov, a aby presadzovali začlenenie ambicióznych cieľov týkajúcich sa práv žien a dievčat a posilnenie vykonávania týchto cieľov;

54.    pripomína význam odstránenia všetkých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám v novom rámci; podčiarkuje význam odstránenia všetkých diskriminačných právnych predpisov a postupov; naliehavo vyzýva EÚ, aby v novom celosvetovom rámci stanovila ako jednu z hlavných priorít v oblasti ľudských práv odstránenie všetkých foriem násilia, ako je domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a sexuálne obťažovanie, a všetkých škodlivých praktík zahŕňajúcich detské, predčasné alebo nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

55.    domnieva sa, že celosvetový program na obdobie po roku 2015 by mal vyslať jasný signál, pokiaľ ide o účasť žien na rozhodovacích postupoch;

56.    zdôrazňuje význam zabezpečenia rovnakého prístupu k zamestnanosti pre ženy aj mužov a rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty vykonávanej kdekoľvek; uznáva, že je potrebné chrániť právo žien, ktoré majú deti, aby zároveň zostali v zamestnaní;

57.    zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať prístup dievčat k všetkým úrovniam vzdelávania a odstraňovať rodové prekážky vzdelávania;

58.    zdôrazňuje význam zabezpečenia univerzálneho prístupu k zdravotníckym službám, ako je plánované rodičovstvo, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v tejto oblasti;

59.    poukazuje na potrebu zaviesť účinné špecifické opatrenia na ochranu migrujúcich žien a uznáva význam práva žien migrovať a integrovať sa do nového kultúrneho prostredia;

Inkluzívny a trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a vytváranie dôstojných pracovných príležitostí

60.    zdôrazňuje, že inkluzívny a trvalo udržateľný rast sprevádzaný vytváraním dôstojných pracovných príležitostí a efektívnosťou využívania zdrojov zameraný na prechod k modelu udržateľnejšej spotreby a výroby a zmiernenie zmeny klímy je mimoriadne dôležitý pre úspech rámca na obdobie po roku 2015; domnieva sa, že vymedzenie kvalitatívnych ukazovateľov bude kľúčové na sledovanie toho, do akej miery je rozvojový pokrok inkluzívny a trvalo udržateľný a do akej miery sa riešia potreby najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín;

61.    zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať, do akej miery hospodársky rozvoj zahŕňa najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny a do akej miery mzdy zostávajú v súlade so zvýšením produktivity; pripomína, že je zodpovednosťou štátu poskytovať základné sociálne služby pre svojich občanov, čím sa prispeje k odstráneniu chudoby; domnieva sa, že rozhodujúci význam má zavedenie vnútroštátne vymedzených miním sociálnej ochrany a regulácie minimálnej mzdy v rozvojových krajinách;

62.    vyzýva EÚ, aby presadzovala prostredie priaznivé pre podnikanie, obchod, investície a inováciu, ktoré povedie k zníženiu nerovností a bude zamerané na posilnenie sociálnej spravodlivosti;

63.    zdôrazňuje, že v novom celosvetovom rozvojovom rámci je potrebné postupne odstrániť detskú prácu;

64.    žiada o nový celosvetový rámec, ktorý vytvorí spravodlivejší a udržateľnejší systém obchodovania založený na dialógu, transparentnosti a rešpekte a ktorý sa usiluje o väčšiu rovnosť v medzinárodnom obchode; domnieva sa, že spravodlivý obchod je príkladom úspešného partnerstva zahŕňajúceho mnoho zúčastnených strán na celom svete a v rôznych fázach v rámci dodávateľského reťazca, ktoré zabezpečuje prístup pre znevýhodnených výrobcov, najmä ženy, na trh, zaručuje udržateľné živobytie, dodržiava pracovné normy, postupne odstraňuje detskú prácu a podporuje environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo a výrobné postupy;

65.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nový celosvetový rámec zameriaval na podporu univerzálneho, transparentného, otvoreného, nediskriminačného a spravodlivého multilaterálneho obchodného systému v rámci WTO založeného na pravidlách; vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoju stratégiu pre politiky trvalo udržateľného rozvoja vrátane spravodlivého obchodu;

66.    požaduje podporu rozvoja ekologických stimulov, ako je vytváranie zelených pracovných miest;

67.    zdôrazňuje význam riešenia problematiky nezamestnanosti mládeže v novom celosvetovom rámci;

Súkromný sektor

68.    zdôrazňuje, že súkromný sektor môže byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného rastu, ak zohľadní kľúčové zásady rozvoja, ako sú ľudské práva, pracovné práva, zodpovednosť podnikov a mechanizmy transparentnosti, sociálny dialóg a environmentálne záväzky; vyzýva EÚ, aby podporovala budovanie regulačných systémov, ktoré by znížili nadmerné administratívne zaťaženie, podporovali dobrú správu vecí verejných, prispievali k boju proti úplatkárstvu a korupcii a presadzovali tvorbu pracovných miest; trvá na tom, že je potrebné zlepšiť sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov prostredníctvom právne záväzných pravidiel; za týchto podmienok sa domnieva, že súkromný sektor by mal byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja;

69.    žiada o transparentné a spravodlivé pravidlá v prístupe na miestne a medzinárodné trhy, čo zabezpečí rovnaké príležitosti pre všetky zapojené zainteresované strany;

70.    poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala byť dôležitým prvkom nového rámca;

71.    vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že všetky toky pomoci pre súkromný sektor budú dodržiavať zásadu účinnosti rozvoja a že súkromný sektor v rozvojových krajinách sa bude zameriavať na to, aby ľudí vymanil z chudoby;

72.    víta odporúčanie Rady klásť väčší dôraz na podporu MSP vytváraním priaznivého prostredia pre majiteľov malých podnikov a uľahčovaním prístupu k financovaniu a odbornej príprave;

73.    podporuje najmä ďalší rozvoj iniciatívy pre sociálne podnikanie v oblasti rozvojovej spolupráce; požaduje vytvorenie nových nástrojov, ktoré podporia lepšiu spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

74.    naliehavo vyzýva EÚ, aby v programe na obdobie po roku 2015 uprednostnila daňovú spravodlivosť a mobilizáciu domácich zdrojov, keďže tieto otázky by mali zohrávať významnú úlohu pri transformovaní spoločnosti, odstraňovaní chudoby a znižovaní nerovností;

Občianska spoločnosť

75.    uznávajúc potrebu participatívneho prístupu v novom rámci, ktorý by sa mal zamerať na zapojenie aktérov na všetkých úrovniach, zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti (OOS) vrátane organizácií žien so zreteľom na ústrednú úlohu žien v celosvetovom rozvoji zohrávajú pri umožňovaní rozvoja a podpore univerzálnosti, rovnosti, začleňovania, zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje význam zapájať sa do dialógu s organizáciami na mieste a uľahčovať priamu účasti ľudí a spoločenstiev;

76.    zdôrazňuje osobitnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní právneho štátu, spravodlivosti, ľudských práv a demokratických zásad, najmä v krajinách, v ktorých je budovanie štátu ešte len v začiatkoch a v ktorých sú štátne a vládne kapacity obmedzené;

Miestne orgány a národné parlamenty

77.    zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť miestne orgány a národné parlamenty do plánovania, vykonávania a finančných tokov pomoci v oblasti rozvoja; podčiarkuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc;

IV. Mobilizácia finančných zdrojov

78.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok a vyčlenili minimálne 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a to vrátane minimálne 0,2 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny a iné veľmi zraniteľné štáty; vyzýva EÚ, aby zaujala koherentný a komplexný medzinárodný prístup k financovaniu po roku 2015; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úzkej spolupráci s ostatnými darcami na rozvíjaní ďalších inovačných finančných mechanizmov, ako je daň z finančných transakcií;

79.    pripomína význam dodržiavania zásady zodpovednosti v súvislosti s rozvojom; pripomína potrebu posilniť politický dialóg medzi darcami a partnerskými krajinami;

80.    pripomína Komisii a členským štátom, že oficiálna rozvojová pomoc musí zostať základom európskej politiky v oblasti rozvojovej spolupráce zameranej na odstránenie chudoby;

81.    žiada EÚ, aby vyhodnotila mechanizmy zlučovania zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby boli transparentné a zodpovedné a mali jasný vplyv na trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia, ktoré sú založené na harmonizovaných stratégiách znižovania chudoby;

82.    opakuje svoju výzvu, aby sa boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým rajom, nezákonným kapitálovým tokom a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou v oblasti financovania rozvoja; pripomína, že rozvojové krajiny prišli za posledné desaťročie podľa odhadov o takmer 6 biliónov USD pre nezákonné finančné toky, ktoré ďaleko presahujú toky oficiálnej rozvojovej pomoci v danom období, a zdôrazňuje preto význam zvýšenia transparentnosti a celosvetovej dobrej správy;

83.    vyzýva EÚ, aby tam, kde je to možné, uľahčovala verejno-súkromné partnerstvá a uprednostňovala využívanie skúseností, odborných znalostí a systémov riadenia súkromného sektora v rámci partnerstva s verejnými zdrojmi;

84.    vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o zvýšenie mobilizácie verejných a súkromných domácich zdrojov a aby im pomáhala pri zavádzaní spravodlivých, udržateľných a rovných daňových systémov, ktoré by viedli k zníženiu chudoby a závislosti od pomoci;

V.  Ukazovatele a zodpovednosť

85.    zdôrazňuje, že prístupné a rozčlenené spoľahlivé údaje sú nevyhnutné na navrhovanie primeraných politík týkajúcich sa nového rámca a branie vlád a medzinárodného spoločenstva na zodpovednosť;

86.    zdôrazňuje, že sú potrebné silné mechanizmy zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby rozvinuté aj rozvojové krajiny plnili svoje záväzky a účinne riešili problematiku chudoby a trvalej udržateľnosti, ktorou sa bude zaoberať rámec na obdobie po roku 2015; podčiarkuje, že tento rámec musí byť založený na dôkazoch a musí obsahovať finančné ciele a silné mechanizmy monitorovania a určovania zodpovednosti na všetkých úrovniach; pripomína, že mechanizmy monitorovania by mali zahŕňať postup preskúmania, ktorý by bol založený na otvorenosti a transparentnosti;

87.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a predsedovi otvorenej pracovnej skupiny pre ciele udržateľného rozvoja.

• [1]  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
• [2]  Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.
• [3]  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0269.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0283.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Miléniové rozvojové ciele – dosiahnuté výsledky a nové výzvy

V septembri 2000 prijala OSN Miléniovú deklaráciu a následne stanovila konkrétne, časovo ohraničené ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2015.

Miléniové rozvojové ciele viedli k obrovskej zmene v živote ľudí. Za menej ako jeden rok od dátumu stanoveného pre dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov sa znížila extrémna chudoba vo svete o polovicu a úsilie v boji proti malárii a tuberkulóze prinieslo obdivuhodné výsledky.

Ďalším dôležitým výsledkom v rámci dosahovania miléniových rozvojových cieľov je skutočnosť, že vlády, medzinárodné spoločenstvo, občianska spoločnosť a súkromný sektor spolupracovali v záujme splnenia konkrétnych cieľov v oblasti rozvoja a odstraňovania chudoby.

Je však potrebné vyvinúť dostatočné úsilie s cieľom znížiť podiel ľudí trpiacich hladom o polovicu. V správe o ľudskom rozvoji za rok 2014 sa zdôrazňuje, že ľudskému rozvoju bude neustále hroziť zraniteľnosť, pokiaľ sa systematicky nebude riešiť v rámci politík a sociálnych noriem.

Očakáva sa nárast celosvetových výziev z dôvodu kľúčových problémov, ako sú chudoba, porušovanie ľudských práv, ozbrojené konflikty a terorizmus, zmena klímy, nedostatok potravín, migrácia, nezamestnanosť, demografické zmeny, korupcia, obmedzené zdroje, nestály rast a finančná a hospodárska kríza. Sú potrebné nové rozvojové prístupy, ktoré by mohli viesť k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju.

Preto je pre program po roku 2015 nevyhnutné skutočne obnovené globálne partnerstvo, ktoré by bolo konzistentné vo všetkých oblastiach, v rámci ktorého by sa priznávali príspevky zo všetkých druhov nástrojov a ktoré by bolo schopné riešiť otázky technológií a inovácie, budovania kapacít a obchodu.

Prečo potrebujeme tento dokument?

V nadväznosti na osobitné podujatie OSN o miléniových rozvojových cieľoch (september 2013) a na základe správ o období po roku 2015 sa zintenzívnili rokovania o novom rámci, najmä prostredníctvom diskusií v rámci otvorenej pracovnej skupiny pre ciele udržateľného rozvoja, ako aj v rámci medzivládneho výboru expertov na financovanie udržateľného rozvoja (ICESDEF).

Európska komisia vypracovala po intenzívnych konzultáciách celkovú pozíciu EÚ, ktorú schválili Rada a Európsky parlament. Oznámenie s názvom Dôstojný život pre všetkých predstavuje základ pozície EÚ k programu na obdobie po roku 2015.

V tomto oznámení sa predkladá výzva na riešenie otázok celosvetového významu, ako je chudoba, zdravie, potravinová bezpečnosť, vzdelávanie, rodová rovnosť, voda a sanitácia, udržateľná energia, dôstojná práca, inkluzívny a trvalo udržateľný rast, nerovnosť, udržateľná spotreba a výroba, biodiverzita, degradácia pôdy a moria a oceány. Uvádza sa v ňom tiež, že rámec na obdobie po roku 2015 by mal zabezpečiť prístup založený na právach a mal by riešiť otázky spravodlivosti, rovnosti a rovnoprávnosti, dobrej správy vecí verejných, demokracie a právneho štátu, mierumilovných spoločností a života bez násilia.

Európsky parlament je silne odhodlaný zaistiť ambiciózny rozvojový program na obdobie po roku 2015. Prostredníctvom tejto správy by sme chceli prispieť k vymedzeniu koherentnej a konzistentnej pozície EÚ, ktorú má Rada prijať v decembri 2014. V záveroch Rady by sa mali stanoviť zásady EÚ a hlavné línie jej rokovacej stratégie.

III. Prioritné oblasti

Odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj

Spravodajca pripomína, že z vyjadrení otvorenej pracovnej skupiny o cieľoch udržateľného rozvoja vyplýva konzistentné množstvo nových prioritných oblastí. Je potrebné postupne sa zameriavať na ústredné prvky, ktoré by mali predstavovať jasný a obmedzený súbor univerzálnych a merateľných cieľov.

Odstránenie chudoby, dobrá správa vecí verejných, prístup založený na ľudských právach a trvalo udržateľný rozvoj by mali predstavovať základné témy nového rozvojového rámca, ktorý by riešil aj viacrozmerné aspekty chudoby a nerovnosti, ktoré presahujú rámec nedostatočných príjmov.

Prístup založený na ľudských právach

Rámec na obdobie po roku 2015 by mal zabezpečiť prístup založený na ľudských právach, ako aj podporu mierumilovných spoločností. V novom programe by sa mali riešiť aj otázky spravodlivosti, dobrej správy vecí verejných, demokracie a právneho štátu. Spravodajca je pevne presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mal zaujať ambicióznejší prístup.

V tomto kľúčovom momente rokovaní by sa mala EÚ zaoberať všetkými právami, pričom by mala spolupracovať s tretími krajinami, čo je mimoriadne významné pre trvalo udržateľný rozvoj.

Spravodajca by chcel pripomenúť, že na dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja potrebujeme na všetkých úrovniach účinné, transparentné, zodpovedné a demokratické inštitúcie. Spravodajca preto nalieha na prijatie a uplatňovanie primeraného právneho rámca a národných politík vedúcich k obmedzeniu korupcie a zabezpečeniu dostupných, nestranných a nezávislých justičných inštitúcií.

Predchádzanie konfliktom, riešenie situácie po ukončení konfliktu, budovanie mieru a presadzovanie trvalého mieru

EÚ uznala, že bez mieru a bezpečnosti nemožno dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a že bez rozvoja a odstránenia chudoby sa nezaistí trvalý mier. V rámci na obdobie po roku 2015 by sa preto mali zohľadňovať ciele budovania mieru a budovania štátu, ktoré sa dohodli v Pusane. Podpora mierumilovných spoločností by sa mala rozvíjať ako dôležitý prvok nového programu.

Zmena klímy a znižovanie rizík katastrof

Zmiernenie zmeny klímy je potrebné ako jednu z najväčších výziev súčasnosti naliehavo a účinne začleniť do nového rozvojového programu. So zmenou klímy úzko súvisí znižovanie rizík katastrof, ako aj posilňovanie odolnosti.

Pokiaľ ide o znižovanie rizík katastrof, je dôležité pripomenúť, že rizikám sú najviac vystavené chudobné krajiny a že je nevyhnutné riešiť všetky ukazovatele zraniteľnosti.

Udržateľná energia by sa tiež mala vnímať ako kľúčový nástroj na odstránenie chudoby. To si vyžaduje strategický prístup k diverzifikácii zdrojov, ochrane ekosystémov a prírodných zdrojov a integrovanej správe vodných zdrojov.

Potravinová bezpečnosť, výživa, udržateľné poľnohospodárstvo, degradácia pôdy, voda a sanitácia

Spravodajca víta skutočnosť, že potravinová a výživová bezpečnosť sa začína vnímať ako hlavná oblasť nového programu, a pripomína, že treba vytvoriť väzby s udržateľným poľnohospodárstvom, rybárstvom, správou prírodných zdrojov a zmenou klímy.

Spravodajca zdôrazňuje, že treba vyvinúť dodatočné úsilie o odstránenie podvýživy s osobitným dôrazom na deti.

Ako sa vyzdvihuje v záväzkoch z konferencie Rio+20, degradácia krajiny a pôdy je kľúčovou oblasťou trvalo udržateľného rozvoja a ekologického hospodárstva. Zastavenie degradácie krajiny a pôdy je preto mimoriadne dôležité.

Na konferencii Rio+20 sa uznalo, že voda je ústredným prvkom trvalo udržateľného rozvoja a jeho troch rozmerov. Spravodajca sa domnieva, že v rámci nového programu by sa mal podporovať integrovaný prístup k vode vyjadrený vo všeobecne dohodnutých, jednoduchých a merateľných cieľoch, ktoré by bolo možné zamerať na politiky a zdroje, a umožňujúci zainteresovaným stranám dosahovať konkrétne ciele prispievajúce k zlepšeniu života ľudí a ochrane životného prostredia.

Zdravie a vzdelávanie

Spravodajca zdôrazňuje dôležitosť zdravia a vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj. V programe na obdobie po roku 2015 by sa preto mali zohľadniť jednotlivé ciele zamerané na riešenie týchto otázok.

EÚ by sa mala v novom rozvojovom rámci zamerať na presadzovanie spravodlivej a všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom kvalitných výdavkov a prístupu ku kvalitným zdravotným službám.

Spravodajca okrem toho zdôrazňuje potrebu umožniť prístup ku všetkým úrovniam kvalitného vzdelávania s cieľom podporiť participatívne občianstvo a budovanie znalostných a inovačných spoločností.

Je mimoriadne dôležité odstrániť nerovnosti v prístupe k zdraviu a vzdelaniu a vypracovať v novom rámci opatrenia zamerané na oslovenie najviac znevýhodnených skupín.

Ústredná úloha žien v novom rozvojovom rámci

Spravodajca víta skutočnosť, že v rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 sa posilnenie postavenia žien označilo za prioritu.

Navyše je potrebné uprednostniť odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám a dievčatám. Je veľmi dôležité, aby EÚ v novom rámci stanovila za jednu z najdôležitejších priorít odstránenie všetkých škodlivých praktík vrátane detských, predčasných alebo nútených manželstiev a mrzačenia ženských pohlavných orgánov.

Nový rozvojový rámec by sa mal tiež zameriavať na zabezpečenie rovnakého prístupu k zamestnaniu, ako aj rovnakej odmeny za rovnakú a rovnocennú prácu.

Inkluzívny a trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a dôstojná práca

Svetová finančná a hospodárska kríza spomalila rast a následne viedla ku kríze v oblasti zamestnanosti. Spravodajca vyzdvihuje význam inkluzívneho rastu a podpory dôstojných pracovných príležitostí.

Prebiehajúce diskusie o rámci na obdobie po roku 2015 ponúkajú EÚ dobrú príležitosť na presadzovanie prostredia priaznivého pre podnikanie, obchod, investície a inováciu, ktoré povedie k zníženiu nerovností a bude zamerané na posilnenie sociálnej spravodlivosti.

Súkromný sektor

Súkromný sektor poskytuje približne 90 % pracovných príležitostí v rozvojových krajinách, a je preto dôležitým partnerom v boji proti chudobe.

Spravodajca sa domnieva, že súkromný sektor by mal byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného rastu. V tejto súvislosti víta odporúčania Rady na intenzívnejšie zameranie na podporu MSP, ako aj sociálnych podnikov a družstiev ako kľúčových aktérov podpory trvalo udržateľného rozvoja.

Občianska spoločnosť

Spravodajca zastáva názor, že organizácie občianskej spoločnosti by mali v novom rámci na obdobie po roku 2015 zohrávať dôležitú úlohu tým, že budú brať vlády na zodpovednosť a že budú prispievať k vytvoreniu participatívnych spoločností zodpovedných za svoj vlastný rozvoj.

Miestne orgány

Miestne orgány by mali byť prostredníctvom skutočne participatívneho procesu od začiatku zahrnuté do nového rozvojového rámca. Spravodajca zastáva názor, že miestne orgány značne prispievajú k účinnosti rozvoja, keďže najlepšie poznajú potreby miestnych spoločenstiev a môžu ich riešiť čo najkomplexnejšie.

V. Mobilizácia finančných zdrojov

V súvislosti s cieľmi na obdobie po roku 2015 by sa malo zvážiť stanovenie vzájomných cieľov a povinností pre všetky krajiny bez ohľadu na ich úrovne príjmov.

Spravodajca sa domnieva, že EÚ by mala naďalej úzko spolupracovať s ostatnými darcami na rozvíjaní ďalších inovačných mechanizmov rozvoja, vytváraní nových partnerstiev a dopĺňaní iných zdrojov financovania.

Spravodajca tiež odporúča, aby boli zlučovacie mechanizmy transparentné, zodpovedné a mali jasný vplyv na trvalo udržateľný rozvoj. Okrem toho dôrazne odporúča súdržný a rozhodný prístup k boju proti nezákonným finančným tokom a posilňovaniu transparentnosti a dobrej správy vecí verejných.

Spravodajca sa domnieva, že EÚ by mala naďalej úzko spolupracovať s rozvojovými krajinami s cieľom pomôcť im zvýšiť domáce príjmy a zaviesť udržateľné a spravodlivé daňové systémy.

VII. Ukazovatele a zodpovednosť

Spravodajca pripomína, že spoľahlivé údaje sú absolútne nevyhnutné na navrhovanie primeraných politík a branie vlád a zainteresovaných strán v oblasti rozvoja na zodpovednosť. Odporúča EÚ, aby podporovala diskusie o najlepších ukazovateľoch na meranie pokroku, nerovností a zraniteľnosti.

VIII. Potreba silnej, jasnej a súdržnej pozície EÚ

Spravodajca oceňuje zapojenie EÚ do rokovaní o období po roku 2015, ako aj skutočnosť, že trvá na vypracovaní jednotného a súhrnného rámca, ktorý by sa uplatňoval na všetky krajiny a riešil tri rozmery trvalo udržateľného rozvoja. Domnieva sa, že EÚ by mala byť neoblomná v súvislosti s podstatnými a strategickými cieľmi. Víta pokrok, ktorý dosiahla otvorená pracovná skupina, a jej príspevok, no domnieva sa, že treba zjednodušiť niekoľko cieľov identifikovaných v záveroch a značne znížiť ich počet.

Domnieva sa tiež, že EÚ by mala významne prispieť k vymedzeniu jasných ustanovení na zabezpečenie prístupu založeného na ľudských právach a dobrej správy vecí verejných, ktoré by predstavovali základný koncept nového rámca.

Spravodajca sa domnieva, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je ďalším kľúčovým aspektom úspešného rozvojového programu na obdobie po roku 2015. Preto by sa mali predložiť podrobnejšie návrhy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, výživy a udržateľného poľnohospodárstva.

Napokon spravodajca zdôrazňuje, že by sa mal vypočuť hlas krajín a regionálnych skupín, ktoré podporujú priority EÚ a vyjadrujú tie isté obavy, a vyvolať katalytický účinok v rámci regionálnych skupín.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (6.11.2014)

pre Výbor pre rozvoj

k EÚ a celosvetovému rozvojovému rámcu na obdobie po roku 2015
(2014/2143(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Malin Björk

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–    so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–    so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy;

–   so zreteľom na vykonávanie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v Káhire v roku 1994, kde svetové spoločenstvo uznalo a potvrdilo, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v tejto oblasti predstavujú základ udržateľného rozvoja;

A.  keďže dva miléniové rozvojové ciele sa výslovne zameriavajú na práva žien, konkrétne podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien (cieľ 3) a zlepšenie zdravia matiek (cieľ 5), a keďže ďalšie tri sú zamerané na životné podmienky žien a dievčat: dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie (cieľ 2), znížiť detskú úmrtnosť (cieľ 4) a bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám (cieľ 6);

B.  keďže členské štáty sa zaviazali podporovať rodovú rovnosť v dvanástich rozhodujúcich oblastiach záujmu v rámci Pekinskej akčnej platformy; keďže vo svojom prieskume vykonávania po 15 rokoch Rada dospela k záveru, že vo väčšine týchto oblastí ešte práva žien treba zabezpečiť;

C. keďže EÚ sa zaviazala k Akčnému plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce 2010 - 2015, ale tempo vykonávania je mimoriadne pomalé, čo bolo zdôraznené aj v záveroch Rady z 19. mája 2014;

D. keďže v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi sa v krajinách so stredným príjmom a v rozvojových krajinách síce dosiahli úspechy, ale pokrok na ceste k rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien bol zmiešaný, takže cieľ 3 zostáva do značnej miery nesplnený;

E.  keďže cieľ 5 je cieľom, ktorého plnenie najviac zaostáva a keďže prístup k informáciám o sexuálnych a reprodukčných právach, najmä antikoncepcii a interrupcii, je základom pre osamostatnenie sa žien; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; a približne 222 miliónov žien v rozvojovom svete nemá prístup k bezpečným a moderným metódam plánovania rodičovstva, pričom podiel rozvojovej pomoci zameranej na plánovanie rodičovstva v rámci celkovej globálnej pomoci v oblasti zdravotníctva klesá;

F.  keďže ženy a dievčatá predstavujú viac ako 60 % ľudí s HIV, sú stále v epicentre pandémie HIV (rozvojový cieľ 6);

G. keďže ženy sú kľúčovými aktérkami v oblasti rozvojových politík; keďže na obdobie po roku 2015 sa posilnenie postavenia žien a dievčat a ich ľudské práva stanovili ako priorita;

H. keďže analýza vývoja po roku 2014 vypracovaná v rámci Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji ukazuje, že diskriminácia žien a dievčat je stále evidentná vo všetkých spoločnostiach; v analýze sa zdôrazňuje, že dodržiavanie práv jednotlivcov, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a schopnosti sú základom udržateľného rozvoja[1];

I.   keďže ženy sú viac vystavené vplyvom vojenských konfliktov a hospodárskym a klimatickým krízam a majú čoraz dôležitejšie miesto v migračných tokoch, pretože v súčasnosti tvoria polovicu migrantov;

J.   keďže migrácia sa v Európe a na celom svete zvyšuje a mnohé ženy sú obeťou diskriminácie a násilia, ak chcú zmeniť kultúru, náboženstvo a životný štýl;

K. keďže celosvetovo ženy a dievčatá predstavujú väčšinu osôb, ktoré žijú v mimoriadnej chudobe, ženy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu vo svetovej poľnohospodárskej výrobe a predstavujú 43% poľnohospodárskej pracovnej sily v rozvojových krajinách[2], ale vlastnia menej ako 10 % pôdy;

L.  keďže každý rok sa z donútenia vydá 14 miliónov dievčat; keďže minimálne každá tretia žena na svete sa stane obeťou násilia, zneužitia, znásilnenia alebo iných foriem zlého zaobchádzania; a keďže násilie a znásilňovanie sú pre ženy vo veku od 15 do 44 rokov väčším rizikom ako rakovina, dopravné nehody, vojna či malária;

M. keďže chudoba žien a rodové rozdiely sú tiež základnými dôvodmi a faktormi v obchodovaní so ženami a dievčatami na sexuálne zneužívanie, a keďže ženy a dievčatá sú zneužívané v sexuálnom priemysle vo všetkých regiónoch sveta;

N. keďže odopieranie interrupcie, ktorou by sa zachránil život, predstavuje vážne porušenie ľudských práv;

O. keďže úmrtnosť matiek v rozvojových krajinách je 15-krát vyššia ako v rozvinutých krajinách;

P.  keďže 62 miliónov dievčat na svete nechodí do školy;

Q. keďže nedostatočné komplexné sexuálne vzdelávanie, služby reprodukčného zdravia prispôsobené pre mladých ľudí a opatrenia na predchádzanie skorým a núteným sobášom, sexuálnemu zneužívaniu a násiliu bránia najmä dievčatám, aby chodili do školy a dokončili si vzdelanie, a to vedie k rodovým rozdielom a chudobe;

R.  keďže uplatňovanie rovnakej odmeny za prácu rovnakej spoločenskej hodnoty je kľúčové pre dosiahnutie rodovej rovnosti;

S.  keďže ženy, a najmä matky sú často obeťami diskriminácie v prístupe k práci v závislosti od typu zamestnania; keďže sa tým výrazne poškodzujú ich kariérne možnosti;

T.  keďže v mnohých krajinách vnútroštátne právo nezaručuje mužom a ženám rovnaké práva;

1.  požaduje posilnenie plnenia súčasných miléniových rozvojových cieľov v záujme účinnejšieho riešenia štrukturálnych príčin rodových rozdielov a posilnenia postavenia žien, ako aj štrukturálne zmeny, ktoré sú stále potrebné na zaistenie trvalej rovnosti, a zdôrazňuje skutočnosť, že to spôsobujú rôzne prekážky, napr. nedostatok zdrojov, politickej vôle, prevládajúci mužský model v politickom živote a volených orgánoch vlády, nedostatočná podpora žien v stranách, sociálno-ekonomické prekážky, nedostatok času u žien, úloha sociálnych masmédií a nedostatok udržateľného kontaktu a spolupráce s verejnými organizáciami, ako sú odbory a ženské združenia, ako aj politiky, ktoré sa snažia o obmedzenie práv žien a dievčat a ich prístupu k zdravotníckym službám, ako sú obmedzenia finančných zdrojov humanitárnej pomoci týkajúcich sa bezpečných interrupčných služieb zo strany darcovských krajín;

2.  naliehavo žiada Organizáciu Spojených národov, aby rodovú rovnosť, práva žien, posilnenie ich postavenia a ľudské práva žien a dievčat začlenila ako samostatný cieľ, podľa odporúčania otvorenej pracovnej skupiny[3], a základný predpoklad pre spravodlivý a inkluzívny udržateľný rozvoj, a aby zabezpečila začlenenie hľadiska rodovej rovnosti a rodovo špecifických cieľov a ukazovateľov do všetkých cieľov v rámci celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015 s osobitným zameraním, na ženy, ktoré sú vystavené zvýšenej zraniteľnosti a marginalizácii z dôvodu rôznych a navzájom sa prelínajúcich foriem diskriminácie a rozdielov;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy a dievčatá, a najmä ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, sú stále predmetom ideologického boja, a požaduje, aby rozvojový rámec po roku 2015 uznal neodňateľné právo žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie; okrem iného to zahŕňa právo na prístup k dobrovoľnému plánovaniu rodiny, bezpečnej a zákonnej interrupcii a právo nebyť vystavená násiliu vrátane mrzačenia ženských genitálií, detským, predčasným a núteným sobášom a znásilňovaniu v manželstve;

4.  požaduje osobitný akčný plán v oblasti rodovej rovnosti doplnený o potrebný mechanizmus financovania zahŕňajúci rozpočtové nástroje zohľadňujúce rodové hľadisko na riešenie prelínajúcich sa a štrukturálnych faktorov prispievajúcich k rozdielom a viacerých foriem diskriminácie založených na rodových, etnických, kultúrnych a náboženských faktoroch, sexuálnej orientácii, rodovej identite, zdravotnom stave a schopnostiach;

5.  požaduje, aby sa stanovili ambiciózne rodovo špecifické úlohy na skoncovanie s feminizáciou chudoby a odstránenie rodového rozdielu vrátane lepšieho prístupu žien a dievčat ku kvalitnému vzdelávaniu vrátane stredoškolského vzdelávania, všeobecnej dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti, zlepšenia dosiahnuteľnosti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv pre ženy a dievčatá vrátane plánovania rodičovstva a interrupčných služieb, ukončenia všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách, ako aj rodového násilia, a posilnenia sociálnej a ekonomickej nezávislosti žien, najmä pokiaľ ide o zamestnanie a účasť na rozhodovacích procesoch, zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo pomáha napraviť tri hlavné prvky nerovnováhy na trhu práce: nezamestnanosť, nestabilitu práce a sociálne a pracovné vylúčenie;

6.  požaduje jasnú stratégiu, ktorá umožní ženám a matkám prístup k práci bez diskriminácie, pričom zaručí právo na materstvo a prácu zároveň;

7.  zdôrazňuje, že účasť žien na politickom rozhodovaní a rokovaniach je najmä pri predchádzaní konfliktom, mierových procesoch a budovaní mieru rozhodujúca pre vytvorenie priaznivých podmienok pre stabilizáciu a posilnenie štátov, a tým aj pre rozvoj; požaduje presadzovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 na zabezpečenie účasti žien na riešení konfliktov a budovaní demokracie;

8.  dôrazne odsudzuje pokračujúce používanie sexuálneho násilia na ženách ako vojenskej taktiky; zdôrazňuje, že treba urobiť viac na zabezpečenie dodržiavania medzinárodného práva a prístupu k psychologickej pomoci pre ženy a dievčatá zneužívané v konfliktoch;

9.  odsudzuje nedostatočné stíhanie a tresty pre páchateľov násilia na ženách v oblastiach zasiahnutých konfliktom; požaduje podrobnejšie údaje a štatistiky o beztrestnosti páchateľov obvinených z páchania násilia na ženách v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

10. nalieha na to, aby poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ a členských štátov nebolo obmedzované zo strany darcovských krajín, pokiaľ ide o prístup žien a dievčat, ktoré sú obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch, k bezpečnej interrupcii;

11. trvá na tom, aby sa do budúceho akčného plánu ESVČ v oblasti ľudských práv začlenila osobitná kapitola o rodovej rovnosti;

12. trvá na tom, že rodová rovnosť musí byť pevnou súčasťou zámorských misií ESVČ, a každá misia musí mať cielenú stratégiu v oblasti ženských práv a rodovej rovnosti;

13. uznáva, že dievčatá a mladé ženy sú mimoriadne znevýhodnené a čelia riziku, zdôrazňuje dôležitosť podpory systémov vzdelávania, ktoré poskytujú prístup k základným vzdelávacím potrebám s osobitným dôrazom na gramotnosť a odbornú prípravu, pre boj proti porušovaniu práva dievčat na vzdelanie; pripomína, že sa treba osobitne zamerať na zabezpečenie toho, aby mohli dievčatá žiť bez násilia, na odstránenie diskriminačných právnych predpisov a postupov, a všeobecné posilnenie postavenia dievčat a mladých žien;

14. zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť všetkým dievčatám bezplatný a jednoduchý prístup ku kvalitnému základnému a strednému vzdelávaniu, pričom sa osobitná pozornosť zameria na najviac marginalizované kategórie;

15. požaduje posilnené politiky týkajúce sa verejných systémov na zabezpečenia kvalitného, udržateľného zdravotníctva pre všetkých s osobitným dôrazom na starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím;

16. zdôrazňuje, že každý cieľ týkajúci sa zdravotníctva musí zahŕňať získanie práva na najvyšší dosiahnuteľný štandard zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; zdôrazňuje, že ženy musia mať kontrolu nad svojimi sexuálnymi a reprodukčnými právami, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a interrupcii, upozorňuje, že právo na reprodukčné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv; v tejto súvislosti dôrazne požaduje kriminalizáciu nútenej sterilizácie;

17. požaduje odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a dievčat a násilia na nich, nalieha preto na OSN, aby ako prioritný cieľ stanovila odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a by zintenzívnila opatrenia s osobitným zreteľom na extrémne formy násilia, ako sú domáce násilie, vraždy v mene cti, obchodovanie s ľuďmi, nútené manželstvá, sexuálne zneužívanie a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, a to najmä v prípade žien žijúcich v oblastiach zasiahnutých vojnou, a na ich dôsledky, ako je diskriminácia a zraniteľnosť žien v hospodárstve;domnieva sa, že násilie na ženách je závažným porušením ľudských práv a nikdy by nemalo byť odôvodňované náboženstvom, kultúrou a tradíciou;

18. zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ by mala poukazovať na význam participatívneho prístupu v novom rozvojovom rámci s cieľom zaistiť nepretržité zapojenie aktérov na všetkých úrovniach vrátane občianskej spoločnosti a najmä organizácií žien a organizácií rodovej rovnosti, keďže pevné mechanizmy sociálnej zodpovednosti na miestnej úrovni by mali podliehať monitorovaniu rozvojových plánov na celoštátnej úrovni, čo vedie k skutočnej inkluzívnej správe na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni;

19. zdôrazňuje, že zhromažďovanie osobitných údajov podľa veku a pohlavia je dôležité pre vykonávanie prispôsobených politík;

20. upozorňuje, že v rámci po roku 2015 sa musia odstrániť základné príčiny chudoby, a to presadzovaním rovnosti vo výsledkoch a posilnením postavenia pre všetkých, najmä tých, ktorí žijú v chudobe a na okraji spoločnosti, a obyvateľov, ktorí dostávajú menej pomoci, s osobitným zameraním na ženy, dievčatá a mladých ľudí;

21. požaduje, aby zásady v oblasti ľudských práv boli oporou rámca na obdobie po roku 2015, ktorý musí riešiť najmä otázky nerovnosti a diskriminácie, účasti a posilnenia postavenia marginalizovaných a znevýhodnených ľudí v spoločnosti – s venovaním osobitnej pozornosti právam žien, mládeže, migrantov, ľudí žijúcich s HIV, LGBTI osôb a osôb s postihnutím;

22. zdôrazňuje potrebu stanoviť osobitné a účinné mechanizmy na ochranu migrujúcich žien;

23. nalieha na OSN, aby v miléniových rozvojových cieľoch zdôraznili význam práva žien na migráciu a začlenenie do novej kultúry, zmenu životného štýlu bez toho, aby boli obeťami násilia a zneužívania;

24. zdôrazňuje, že sa treba osobitne zamerať na prekonanie finančných a právnych prekážok udržateľného rozvoja, ochrany a dodržiavania ľudských práv všetkých žien; nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaoberalo nespravodlivými sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi podmienkami, ktoré prehlbujú chudobu žien, zásahy do prírodných zdrojov a hrozby pre potravinovú sebestačnosť, čo bráni tomu, aby sa postavenie žien a dievčat posilnilo, zdôrazňuje v tejto súvislosti otázku rozsiahleho nadobúdania pôdy zahraničnými investormi, ktoré ovplyvňuje miestnych poľnohospodárov a ktoré má zničujúci vplyv na ženy a deti;

25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhnuté ciele nezohľadňujú odlišné dosahy environmentálnych hrozieb na životy žien a dievčat ani ich významnú úlohu v prispievaní k udržateľnosti a činnostiam v oblasti budovania mieru, a zdôrazňuje potrebu začleniť rodovú perspektívu do všetkých budúcich cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja spolu s osobitnými cieľmi pre ženy a deti;

26. domnieva sa, že na splnenie nových cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je najmä pre EÚ nevyhnutné vypracovať globálny rámec financovania zahŕňajúci rodové hľadisko, a to prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu.

27. zdôrazňuje, že je potrebné zohľadňovať osobitné potreby žien poľnohospodáriek, najmä pokiaľ ide o problémy potravinovej bezpečnosti;

28. požaduje začlenenie rodového hľadiska do politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy ako prierezovej otázky od fázy vykonávania až po fázu hodnotenia, s cieľom poskytovať faktické informácie pre hodnotenie a zlepšiť vplyv týchto politík, a zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že zmena klímy zahŕňa väčší rodový rozmer, tak pokiaľ ide o jej vplyvy, ako aj ich riešenia, EÚ by mala trvať na rodovo vyrovnanom, participačnom prístupe na základe práv, aby sa zaistilo skutočné zníženie rodových nerovností v prístupe ku zdrojom a k ich kontrole pri prispôsobovaní sa zmene klímy, ako aj vyrovnané rodové hľadisko v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa klímy a katastrof na všetkých úrovniach;

29. keďže rozvojový rámec po roku 2015 bude všeobecným programom celosvetového rozvoja, nalieha na Európsku komisiu, aby sexuálne a reprodukčné zdravie a práva začlenila do budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia;

30. žiada, aby sa cieľ univerzálneho prístupu k reprodukčnému zdraviu znovu začlenil do nového celosvetového rozvojového rámca a stal sa prioritou, a žiada finančnú podporu plánovaného rodičovstva poskytovanú v porovnateľnom rozsahu;

31. zdôrazňuje, že všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam a ich dodržiavanie prispievajú k dosiahnutiu všetkých miléniových rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím: rodičovskou starostlivosťou a schopnosťou predchádzať vysokorizikovým pôrodom, znižovaniu úmrtnosti novorodencov a detí; upozorňuje, že plánovanie rodičovstva, zdravie matiek a služby bezpečnej interrupcie sú dôležitými prvkami pre záchranu životov žien;

32. požaduje osobitné projekty EÚ na podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v menej rozvinutých krajinách s cieľom pomôcť predchádzať úmrtnosti matiek;

33. požaduje nový celosvetový rámec, ktorý vytvorí spravodlivejší a udržateľnejší systém obchodovania založený na dialógu, transparentnosti a úcte, ktorého cieľom bude väčšia spravodlivosť v medzinárodnom obchode; domnieva sa, že spravodlivý obchod je príkladom úspešného partnerstva, do ktorého sú zapojené mnohé zúčastnené strany na celom svete v rôznych fázach dodávateľského reťazca a ktoré zabezpečuje prístup na trh pre znevýhodnených výrobcov, najmä ženy, a zaručuje trvalo udržateľné živobytie, rešpektuje pracovné normy, postupne odstraňuje detskú prácu a podporuje environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo a výrobné postupy;

34. nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby v roku 2015 prijali rozsiahlu revíziu Pekinskej akčnej platformy pri príležitosti jej dvadsiateho výročia;

35. zdôrazňuje, že je potrebné považovať ženy za aktérky rozvoja a konzultovať s nimi z tohto dôvodu, a to najmä prostredníctvom občianskej spoločnosti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	6.11.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Maria Arena, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Matera, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Elissavet Vozemberg, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariya Gabriel, Arne Gericke, Sophia in ‘t Veld, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Elly Schlein, Dubravka Šuica, Monika Vana
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Hugues Bayet, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Edouard Martin

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN

Poslanci, ktorí hlasovali za: 24	PPE: Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, György Schöpflin, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller   S&D: Doru-Claudian Frunzulică, Juan Fernando López Aguilar, Louis-Joseph Manscour, Linda McAvan, Norbert Neuser, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira   ECR: Nirj Deva, Arne Gericke   ALDE: Catherine Bearder, Charles Goerens, Paavo Väyrynen   GUE/NGL: Kostas Chrysogonos, Lola Sánchez Caldentey,   Verts/ALE: Heidi Hautala, Maria Heubuch   EFDD: Ignazio Corrao
Poslanci, ktorí hlasovali proti: 3	EFDD: Nathan Gill   NI: Louis Aliot, Hans Jansen
Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania: 1	PPE: Anna Záborská

• [1]  http://icpdbeyond2014.org/uploads/browser/files/93632_unfpa_eng_web.pdf
• [2]  Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). http://www.fao.org/resources/infographics/infographics-details/en/c/180754/
• [3]  Výsledný dokument otvorenej pracovnej skupiny z 19. júla 2014, ref.: OWG_Outcome_Document_19_July_2014, http://www.worldwewant2015.org/file/449888/download/489787,
  http://www.worldwewant2015.org/owg

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.11.2014
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Louis Aliot, Kostas Chrysogonos, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Hans Jansen, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Catherine Bearder, Juan Fernando López Aguilar, Louis-Joseph Manscour, Joachim Zeller
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Arne Gericke