SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných priestupkoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky
7.1.2015 - (COM(2014)0476 – C8‑0113/2014 – 2014/0218(COD)) - ***I
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajkyňa: Inés Ayala Sender
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných priestupkoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky
(COM(2014)0476 – C8‑0113/2014 – 2014/0218(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0476),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8–0113/2014),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014[1]
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0001/2015),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 21 a (nové) | |
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
|
21a. V rámci prümských rozhodnutí podlieha spracúvanie údajov o evidencii vozidla, ktoré zahŕňajú osobné údaje, osobitným ustanoveniam o ochrane údajov stanoveným v kapitole VI rozhodnutia Rady 2008/615/SVV. V tomto ohľade by členské štáty mali mať takisto možnosť uplatňovať tieto osobitné ustanovenia na ďalšie osobné údaje, ktoré sa spracúvajú na účely tejto smernice, za predpokladu, že zabezpečia, aby spracúvanie údajov súvisiacich so všetkými priestupkami uvedenými v článku 2 tejto smernice bolo v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. |
Odôvodnenie | |
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa preberá text Rady a návrh európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Jeho účelom je objasniť nový režim ochrany údajov, ktorý sa má uplatňovať na priestupky uvedené v tejto smernici. | |
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Článok 12 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový) | |
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh |
|
|
Odchylne od prvého pododseku Dánske kráľovstvo, Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska môžu predĺžiť lehotu uvedenú v tomto pododseku do ...*. |
|
|
_____________ |
|
|
* Ú. v. vložte dátum jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. |
Odôvodnenie | |
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa trom členským štátom, ktoré sa rozhodli neuplatňovať túto smernicu, poskytuje primeraný čas na transpozíciu do vnútroštátneho práva pri zohľadnení akýchkoľvek potrebných vykonávacích právnych predpisov, administratívnych alebo technologických opatrení, pričom zároveň sa Komisii poskytuje dostatočný čas na to, aby do novembra 2016 predložila stanovenú správu a zamedzila akémukoľvek prípadnému omeškaniu v súvislosti s budúcimi návrhmi na posilnenie presadzovania cezhraničných dopravných priestupkov a zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky vo všetkých členských štátoch. | |
- [1] Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Znenie tohto návrhu je zhodné so znením smernice 2011/82/EÚ o cezhraničnej výmene informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky, ktorá bola prijatá veľkou väčšinou v Parlamente a jednomyseľne v Rade v roku 2011, s výnimkou dvoch významných zmien: jednak ide o nový právny základ, čo znamená, že v celom texte treba vykonať viacero technických zmien, jednak skutočnosť, že právny základ sa zmenil a týka sa dopravy, znamená, že rozsah pôsobnosti smernice treba rozšíriť tak, aby sa uplatňoval aj na tri členské štáty, na ktoré sa nevzťahoval predtým.
Tieto zmeny sú reakciou na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 6. mája 2014 vo veci C-43/12, v rámci ktorej vyjadril Súdny dvor stanovisko, že smernica 2011/82/EÚ bola prijatá na nesprávnom právnom základe (policajná spolupráca, článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Súdny dvor trval na tom, že bezpečnosť dopravy je vhodným právnym základom. S ohľadom na obsah ustanovení smernice Súdny dvor vyjadril stanovisko, že systém na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, na ktorom bola založená táto smernica, je jednoznačne prostriedkom, a nie cieľom smernice, a že účelom smernice je zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky. Parlament zastával od začiatku názor, že doprava je pre smernicu vhodný právny základ.
Hoci Súdny dvor smernicu zrušil, uznal, že jej ciele sú dôležité, a aby sa zamedzilo vzniku akéhokoľvek právneho vákua, uviedol, že účinky smernice by sa mali zachovať na 12 mesiacov s cieľom umožniť Parlamentu a Rade, aby opravili text a prijali nové znenie, ktorého právnym základom by bola bezpečnosť dopravy.
Existuje teda nový návrh smernice vypracovaný Komisiou, ktorá – hoci podala žalobu o neplatnosť – onedlho predložila Parlamentu nové znenie, ktoré obsahovalo iba zmeny, ktoré boli potrebné na základe rozsudku (t. j. časti týkajúce sa právneho základu a územnej pôsobnosti).
Pôvod smernice 2011/82/EÚ
Pôvod návrhu spočíva v štúdiách, ktoré uskutočnila Komisia v roku 2007. Preskúmanie údajov v štúdii o dopravných priestupkoch v EÚ ukázalo, že percentuálny podiel dotknutých osôb, ktoré nie sú rezidentmi, bol vyšší než na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v prípade prekročenia povolenej rýchlosti. Jedným z hlavných dôvodov vyššieho počtu priestupkov spôsobených zahraničnými vozidlami bolo, že príslušné orgány nepoznali bydlisko majiteľa vozidla, a teda ho nemohli informovať o sankcii, najmä ak išlo o priestupky, ktoré zaznamenali automatické radarové systémy. Hoci boli uskutočnené pokusy vyriešiť tento problém prostredníctvom dvojstranných zmlúv, spôsobili medzi dopravnými orgánmi len viac sporov a nespokojnosti. Táto relatívna beztrestnosť zahraničných vodičov narúšala v očiach širokej verejnosti v EÚ ciele v oblasti bezpečnosti na cestách i samotnú legitímnosť takýchto kontrol. Vodiči s tuzemskou registráciou sa domnievajú, že so všetkými páchateľmi priestupkov by sa malo zaobchádzať rovnako. Konečným cieľom návrhu bolo preto ukončiť situáciu, keď mohli zahraniční vodiči jazdiť na cestách EÚ beztrestne.
Navrhovaná smernica umožnila túto medzeru vyplniť a oprávnila príslušné orgány členských štátov v oblasti bezpečnosti dopravy k tomu, aby si vyžiadali údaje držiteľa vozidla so zahraničnou registráciou, ak spáchal jeden z priestupkov, ktoré predstavujú významné riziko pre bezpečnosť cestnej premávky, a aby mu tak mohli spáchaný priestupok v jazyku daného štátu oznámiť.
V priebehu parlamentných rokovaní o pôvodnom návrhu Komisie z roku 2008 Európsky parlament navrhol posilniť tento systém tak, že by sa priestupky mohli nielen oznamovať, ale aj stíhať, ako je to v prípade priestupkov spáchaných rezidentmi. Parlament v prvom čítaní nielenže podporil ako právny základ dopravu, ale aj posilnil prvky ochrany údajov navrhované európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, zlepšil ustanovenia týkajúce sa informovania občanov a začlenil nutnosť zaviesť lepšie normy pre automatické radarové zariadenia a možnosť harmonizácie pravidiel cestnej premávky.
Podpora Parlamentu tomuto návrhu sa však stretla s odmietavou pozíciou v Rade, kde prebiehala bezvýsledná diskusia o právnom základe. Až počas belgického predsedníctva v roku 2010, t. j. o tri roky neskôr, sa na žiadosť Parlamentu podarilo dostať tento návrh zo slepej uličky, v ktorej sa ocitol a ktorá iba spôsobila omeškanie naliehavo potrebného zavedenia nástroja na boj proti cezhraničným dopravným priestupkom. Príležitosť odblokovať tento návrh prijatím zmeny právneho základu na policajnú spoluprácu priniesla dve dôležité zmeny: na jednej strane ohraničenie postupu pre výmenu údajov o vlastníkoch vozidiel a na druhej strane obmedzenie rozsahu územnej pôsobnosti, z ktorého boli vyňaté Spojené kráľovstvo, Dánsko a Írsko na základe svojich výsad, ktoré sú uznané v zmluvách.
Vzhľadom na príležitosť na dosiahnutie ďalšieho pokroku sa Parlament, ktorý sa nikdy nevzdal dopravy ako právneho základu, ako sa uvádza aj v článku 11, pragmaticky rozhodol preskúmať možnosti zmeny právneho základu s cieľom umožniť uskutočnenie prvého kroku a vytvoriť prvotný nástroj na riešenie problému cezhraničných pokút. Parlamentu sa však podarilo zaviesť silné ustanovenie o preskúmaní, na základe ktorého sa od Komisie vyžaduje, aby už v novembri 2016 predložila správu, v ktorej zhodnotí uplatňovanie. Na základe tejto správy a v prípade potreby Komisia predloží legislatívne návrhy s cieľom umožniť stíhanie vodičov bez ohľadu na štát registrácie, čím sa dopĺňa dohodnutý mechanizmus výmeny informácií.
Vzhľadom na technický pokrok pri odhaľovaní určitých priestupkov, ako je napríklad vedenie vozidla pod vplyvom drog, Parlament a Rada v druhom čítaní súhlasili zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice štyri nové scenáre, ktoré vtedy už dosiahli dostatočnú úroveň vypracovania a takisto predstavujú priestupky ohrozujúce bezpečnosť vodiča a ostatných účastníkov cestnej premávky (jazda pod vplyvom drog, nepoužitie prilby pre motocyklistov, použitie mobilného telefónu počas jazdy a nedovolená jazda v jazdnom pruhu).
Po tomto vrtkavom legislatívnom procese smernica 2011/82/EÚ konečne nadobudla účinnosť 11. novembra 2013 a od prvej chvíle preukázala svoj potenciál, keďže bol zaznamenaný nižší počet priestupkov zahraničných vodičov. Zaviedla silný odradzujúci účinok na zahraničných vodičov, ktorí si dnes uvedomujú, že každé porušenie predpisov spáchané v zahraničí im môže byť oznámené prostredníctvom tohto nového mechanizmu. Počas tohto posledného roka prispela smernica k cieľu EÚ znížiť v cestnej premávke do roku 2020 počet obetí na životoch na polovicu a počet zranených o 40 %.
Stanovisko spravodajkyne
Spravodajkyňa by najprv chcela poďakovať Komisii za rýchlosť, s akou predložila nový návrh, ktorý sa obmedzuje na zohľadnenie rozsudku a uskutočnenie potrebných zmien: zavádza ako právny základ bezpečnosť cestnej premávky, zahŕňa do rozsahu územnej pôsobnosti Dánsko, Spojené kráľovstvo a Írsko a uskutočňuje viaceré úpravy právnych predpisov v oblasti ochrany údajov, a to v súlade s novým právnym základom.
Rada dosiahla pokrok v analyzovaní návrhu a existuje konsenzus medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o potrebu prijať novú smernicu čo najskôr. Doposiaľ 20 z 25 členských štátov, na ktoré sa smernica vzťahuje, transponovalo smernicu do vnútroštátneho práva a prvé ukazovatele nám naznačujú, že vytvorený systém prináša prvé výsledky. Dánsko, Spojené kráľovstvo a Írsko, ktoré sa pôvodne rozhodli nepristúpiť, v súčasnosti návrh bezvýhradne akceptujú, pričom požadujú iba prechodné obdobie podobné tomu, ktoré platilo pre ostatné štáty, a uvažujú o tom, ako môžu prispieť k zlepšeniu systému pri nasledujúcom preskúmaní.
Parlament je preto zodpovedný za prijatie novej smernice do 6. mája 2015, aby sa zabránilo vytvoreniu právneho vákua prakticky vo všetkých členských štátoch, ktoré už transponovali ustanovenia zrušenej smernice do vnútroštátneho práva. Stojíme preto ako zákonodarcovia pred nevyhnutnou, citlivou a naliehavou úlohou v oblasti, ktorú Parlament vždy považoval za politickú prioritu: zaistenie čo najvyššej bezpečnosti cestnej premávky.
Okrem toho by združenia obetí cestnej premávky, dopravné orgány, prokurátori pôsobiaci v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a – vo všeobecnosti – združenia na podporu bezpečnosti cestnej premávky, ktoré kedysi vítali prijatie smernice, nemali pochopenie pre prípad, keď by Parlament neprijal všetky potrebné opatrenia na zabránenie právnemu vákuu. Aj občania, pre ktorých nie je nikdy potešením dostať oznámenie o porušení predpisov cestnej premávky, pozitívne hodnotia skutočnosť, že so všetkými občanmi EÚ bez ohľadu na registráciu vozidla sa bude zaobchádzať rovnako.
Táto smernica navyše prichádza v rozhodujúcom okamihu. Hoci je EÚ na dobrej ceste dosiahnuť 50 percentné zníženie počtu úmrtí na cestách do roku 2020, došlo k nárastu počtu obetí na cestách z rôznych dôvodov: zastaraný vozový park, dramatické zníženie nákladov na údržbu infraštruktúry v dôsledku hospodárskej krízy, nedostatok finančných prostriedkov pre infraštruktúru a rozvoj na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky atď. Spravodajkyňa si preto želá, aby táto smernica bola prijatá ešte pred uplynutím lehoty stanovenej Súdnym dvorom, aby sa tak zabránilo vzniku právneho vákua, ktoré by mohlo viesť k zosilneniu tohto alarmujúceho trendu. Spravodajkyňa sa domnieva, že smernica o cezhraničných sankciách v doprave umožnila zaviesť odstrašujúci a nediskriminačný prvok boja proti beztrestnosti na cestách EÚ. Tohto prvku by sme sa nemali vzdať.
Spravodajkyňa si tiež želá získať záruky toho, že zmeny zavedené v súvislosti so smernicou 95/46 nebudú na úkor vysokej úrovne ochrany osobných údajov, ktorá je základom celého procesu parlamentných rokovaní od roku 2008. Spravodajkyňa preto pripisuje veľký význam – ako kedysi pôvodnému návrhu Komisie – stanovisku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Právne služby troch inštitúcií a samotný dozorný úradník zastávajú názor, že technické zmeny zavedené v návrhu Komisie sú vhodné, a spravodajkyňa preto nechce nič podstatné meniť.
Spravodajkyňa by v tomto návrhu správy chcela iba podať objasnenia s cieľom začať rokovania s Radou. Preto navrhuje prijať nové odôvodnenie, ktoré bude obsahovať objasnenia poskytnuté Radou a návrh európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.
POSTUP
|
Názov |
Cezhraničná výmena informácií o dopravných priestupkoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky |
||||
|
Referenčné čísla |
COM(2014)0476 – C8-0113/2014 – 2014/0218(COD) |
||||
|
Dátum predloženia v EP |
18.7.2014 |
|
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
TRAN 15.9.2014 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
LIBE 15.9.2014 |
|
|
|
|
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
LIBE 6.10.2014 |
|
|
|
|
|
Spravodajcovia dátum menovania |
Inés Ayala Sender 3.9.2014 |
|
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
3.11.2014 |
1.12.2014 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
2.12.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
36 5 3 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Jens Nilsson, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Tapardel, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Matthijs van Miltenburg, Elissavet Vozemberg, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Francisco Assis, Ivo Belet, Markus Ferber, Theresa Griffin, Massimo Paolucci |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georgios Katrougkalos |
||||
|
Dátum predloženia |
7.1.2015 |
||||