DOPLŇUJÚCA SPRÁVA k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu
16.2.2015 - (COM(2013)0550 – C7‑0241/2013 – 2013/0265(COD)) - ***I
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Pablo Zalba Bidegain
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu
(COM(2013)0550 – C7‑0241/2013 – 2013/0265(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0550),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0241/2013),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 11. decembra 2013[1],
– so zreteľom na článok 59 a článok 61 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0167/2014),
– so zreteľom na pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal na svojom zasadnutí 3. apríla 2014[2],
– so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o neukončených záležitostiach zo siedmeho volebného obdobia,
– so zreteľom na doplňujúcu správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0022/2015),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[3]*
k návrhu Komisie
---------------------------------------------------------
NARIADENIE (EÚ) 2015/... EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu
(Text s významom pre EHP)
---------------------------------------------------------
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[4],
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],
so zreteľom na pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal na svojom zasadnutí 3. apríla 2014[6],
so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o neukončených záležitostiach zo siedmeho volebného obdobia,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,[7],
keďže:
(1) Roztrieštenosť vnútorného trhu je škodlivá pre konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v rámci Únie. Odstránenie priamych a nepriamych prekážok brániacich správnemu fungovaniu a dokončeniu integrovaného trhu s elektronickými platbami, v rámci ktorého by neexistovali rozdiely medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami, je nevyhnutným predpokladom správneho fungovania vnútorného trhu.
(2) Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES[8] sa zaistil právny základ pre vytvorenie vnútorného trhu pre platby v rámci celej Únie, keďže sa podstatne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb vytvorením jednotných pravidiel, pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb.
(3) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 sa stanovila zásada, že poplatky hradené používateľmi za cezhraničnú platbu v eurách sú rovnaké ako za príslušnú platbu v rámci členského štátu vrátane platieb viazaných na kartu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
(4) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012[9] sa stanovili pravidlá fungovania úhrad a inkás v eurách na vnútornom trhu, z jeho rozsahu pôsobnosti sa však vylúčili platby viazané na kartu.
(5) Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ[10]
je harmonizovať určité pravidlá zmlúv uzatváraných medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi vrátane pravidiel týkajúcich sa poplatkov za používanie platobných prostriedkov, na základe ktorých sú členské štáty povinné zakázať obchodníkom, aby účtovali spotrebiteľom za použitie určitého platobného prostriedku poplatky, ktoré prevyšujú náklady znášané obchodníkom na použitie daného spôsobu platby.
(6) Bezpečné, efektívne, konkurencieschopné a inovatívne elektronické platby sú nevyhnutné, ak majú spotrebitelia, obchodníci a spoločnosti plne využívať výhody vnútorného trhu, a to o to viac, že vo svete sa čoraz viac využíva elektronický obchod.
(7) Niektoré členské štáty vydali alebo pripravujú právne predpisy na priame či nepriame regulovanie výmenných poplatkov, ktoré upravujú viacero otázok vrátane stropov výmenných poplatkov na rôznych úrovniach, poplatkov účtovaných obchodníkovi, pravidiel rešpektovania všetkých kariet alebo opatrení na usmerňovanie spotrebiteľov. Existujúce administratívne rozhodnutia v niektorých členských štátoch sa výrazne líšia. S cieľom zabezpečiť, aby boli úrovne výmenných poplatkov jednotnejšie, sa predpokladá ďalšie zavádzanie regulačných opatrení na vnútroštátnej úrovni zamerané na úpravu úrovní týchto poplatkov alebo rozdielov medzi nimi. Tieto vnútroštátne opatrenia by pravdepodobne viedli k významným prekážkam brániacim dokončeniu vnútorného trhu v oblasti kartových, internetových a mobilných platieb viazaných na kartu, a v dôsledku toho by obmedzovali slobodu poskytovať služby.
(8) Platobné karty sú najčastejšie používaným elektronickým platobným nástrojom pri maloobchodných nákupoch. Integrácia trhu s platobnými kartami v Únii však ešte zďaleka nie je dokončená, keďže mnohé platobné riešenia sa nemôžu rozvíjať za štátnymi hranicami a novým poskytovateľom s pôsobnosťou v celej Únii bránia vo vstupe na trh. ▌Je potrebné odstrániť prekážky účinného fungovania kartového trhu vrátane mobilných a internetových platieb založených na kartových transakciách ▌.
(9) V snahe umožniť účinné fungovanie vnútorného trhu by sa malo propagovať a zjednodušiť používanie elektronických platieb v prospech obchodníkov a spotrebiteľov. Karty a iné elektronické platby sa môžu používať viacúčelovejším spôsobom vrátane možnosti platiť online, aby sa mohli využiť výhody vnútorného trhu a elektronického obchodu, pričom elektronické platby navyše zabezpečujú obchodníkom aj potenciálne bezpečné platby. ▌Platby viazané na kartu namiesto používania platieb v hotovosti by preto mohli byť pre obchodníkov a spotrebiteľov prínosné za predpokladu, že poplatky za používanie režimov platobných kariet budú stanovené na ekonomicky efektívnej úrovni a zároveň budú prispievať k spravodlivej hospodárskej súťaži, inováciám a vstupu nových subjektov na trh.
(10) Výmenné poplatky sa zvyčajne uplatňujú medzi poskytovateľmi platobných služieb prijímajúcimi kartu a poskytovateľmi platobných služieb vydávajúcimi kartu, ktorí sú súčasťou určitého režimu platobných kariet. Výmenné poplatky sú hlavnou súčasťou poplatkov, ktoré prijímajúci poskytovatelia platobných služieb účtujú obchodníkom za každú transakciu viazanú na kartu. Obchodníci následne tieto kartové náklady zahrnú, rovnako ako všetky ich ostatné náklady, do celkových cien tovaru a služieb. ▌Hospodárska súťaž medzi režimami platobných kariet ▌na presvedčenie čo najväčšieho počtu vydávajúcich poskytovateľov platobných služieb ▌, aby vydávali ich karty, ▌ vedie k vyšším ▌výmenným poplatkom na trhu, čo je v rozpore s cenovou disciplínou, ktorú zvyčajne zaisťuje hospodárska súťaž v trhovom hospodárstve. Okrem jednotného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže na výmenné poplatky by sa regulovaním takýchto poplatkov zlepšilo fungovanie vnútorného trhu a prispelo by sa k zníženiu transakčných poplatkov pre spotrebiteľov.
(11) Existujúca široká škála výmenných poplatkov a ich výška bráni tomu, aby na trh vstúpili „noví“ účastníci s pôsobnosťou v celej Únii, ktorí by fungovali na základe obchodných modelov s nižšími výmennými poplatkami alebo bez výmenných poplatkov, čo je na úkor možných úspor z rozsahu a sortimentu a s tým spojenej výslednej efektívnosti. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na obchodníkov a spotrebiteľov a bráni inováciám. Skutočnosť, že účastníci s pôsobnosťou v celej Únii by museli ponúknuť vydávajúcim bankám minimálne najvyššiu úroveň výmenného poplatku existujúceho na trhu, na ktorý chcú vstúpiť, takisto vedie k pretrvávajúcej fragmentácii trhu. Existujúce domáce režimy s nižšími alebo nulovými výmennými poplatkami môžu byť takisto donútené opustiť trh vzhľadom na tlak, ktorý vyvíjajú banky s cieľom získať vyššie príjmy z výmenných poplatkov. V dôsledku toho spotrebitelia a obchodníci čelia obmedzenému výberu, vyšším cenám a nižšej kvalite platobných služieb, zatiaľ čo ich schopnosť používať platobné služby s pôsobnosťou v celej Únii je obmedzená. Obchodníci navyše nemôžu prekonať problém rozdielov v poplatkoch tak, že by využili služby akceptovania kariet, ktoré ponúkajú banky v iných členských štátoch. Osobitné pravidlá uplatňované v rámci režimov platobných kariet vyžadujú uplatňovanie výmenného poplatku „miesta predaja“ (krajina maloobchodníka) pre každú platobnú transakciu na základe svojich územných postupov udeľovania povolenia. Táto požiadavka bráni prijímateľom v tom, aby úspešne ponúkali svoje služby cezhranične. Rovnako to môže tiež brániť maloobchodníkom v znižovaní ich platobných nákladov v prospech spotrebiteľov.
(12) Uplatňovaním existujúcich právnych predpisov Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže sa nepodarilo napraviť túto situáciu.
(13) V snahe zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a výraznému narušeniu hospodárskej súťaže z dôvodu odlišných zákonov a administratívnych rozhodnutí je preto potrebné prijať v súlade s článkom 114 ZFEÚ opatrenia na riešenie problému vysokých a odlišných výmenných poplatkov, aby poskytovatelia platobných služieb mohli poskytovať svoje služby cezhranične a spotrebitelia a obchodníci mohli využívať cezhraničné služby.
(14) Uplatnením tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zachovali alebo zaviedli nižšie stropy alebo opatrenia s rovnakým cieľom alebo účinkom pomocou vnútroštátnych právnych predpisov.
(15) S cieľom uľahčiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu kartových, internetových a mobilných platieb v prospech spotrebiteľov a obchodníkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na cezhraničné a vnútroštátne vydávanie a prijímanie transakcií viazaných na kartu. Ak si obchodníci budú môcť zvoliť prijímateľa mimo vlastného členského štátu („cezhraničné prijímanie“), čo bude uľahčené uložením rovnakej maximálnej úrovne domácich i cezhraničných výmenných poplatkov pre prijímané transakcie a zákazom udeľovania územných povolení, malo by byť možné zaistiť potrebnú právnu zrozumiteľnosť a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi režimami platobných kariet.
(16) V dôsledku jednostranných opatrení a záväzkov prijatých v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sa mnohé cezhraničné platobné transakcie viazané na kartu v Únii už vykonávajú za dodržiavania maximálnych výmenných poplatkov. S cieľom spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu služieb prijímania by sa mali ustanovenia týkajúce sa cezhraničných a vnútroštátnych transakcií uplatňovať súčasne a v rámci primeranej lehoty po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia s prihliadnutím na náročnosť a zložitosť migrácie režimov platobných kariet, ktorú si toto nariadenie vyžaduje.
▌
(14a) Na trhu sú k dispozícii dva hlavné typy kreditných kariet. Pri debetných kartách s odloženou splatnosťou sa z účtu držiteľa karty odpíše celková suma transakcií k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu, obvykle raz za mesiac, a to bez toho, aby sa platil úrok. V prípade iných kreditných kariet môže držiteľ karty využiť kreditný nástroj a splatiť časť splatných súm k neskoršiemu dátumu, než je stanovený dátum, spolu s úrokmi alebo inými nákladmi.
(18) Na všetky platobné transakcie viazané na debetné a kreditné karty by sa mala vzťahovať maximálna sadzba výmenných poplatkov.
(18a) Z posúdenia vplyvu vyplýva, že zákaz výmenných poplatkov za transakcie uskutočňované s debetnou kartou by bol prospešný z hľadiska akceptovania kariet, používania kariet a rozvoja jednotného trhu a vytváral by viac výhod pre obchodníkov a spotrebiteľov ako strop nastavený na akejkoľvek vyššej úrovni. Okrem toho by sa zabránilo negatívnemu vplyvu na vnútroštátne systémy s veľmi nízkymi alebo nulovými výmennými poplatkami za inkasnú transakciu v podobe vyššieho stropu v dôsledku cezhraničného rozšírenia alebo nových subjektov vstupujúcich na trh, ktoré zvyšujú úroveň poplatkov na úroveň strop. Zákaz výmenných poplatkov za transakcie uskutočňované s debetnou kartou rieši tiež hrozbu zavedenia modelu výmenných poplatkov do nových, inovatívnych platobných služieb, ako sú mobilné a online systémy.
(19) Stropy stanovené v tomto nariadení sú založené na takzvanom „teste ľahostajnosti obchodníkov“ vypracovanom v ekonomickej literatúre, na základe ktorého sa určuje úroveň poplatku, ktorú by bol obchodník ochotný uhradiť, ak by mal porovnať náklady na použitie platobnej karty zákazníkom s nákladmi na platby bez karty (v hotovosti) (pri zohľadnení poplatku za služby hradeného prijímajúcej banke, t. j. poplatku účtovaného obchodníkovi a výmenného poplatku). Stimuluje sa tak používanie efektívnych platobných nástrojov, keďže sa propagujú karty, ktoré poskytujú väčšie transakčné výhody, pričom sa zároveň zabraňuje neprimeraným obchodníckym poplatkom, ktorými by sa prenášali skryté náklady na ostatných spotrebiteľov. Nadmerné obchodnícke poplatky môžu vzniknúť aj z dôvodu kolektívnych dohôd o výmenných poplatkoch, keďže obchodníci sa zdráhajú odmietnuť nákladné platobné nástroje zo strachu pred stratou obchodu. Zo skúseností vyplynulo, že uvedené úrovne sú primerané, pretože nespochybňujú fungovanie medzinárodných kartových režimov a poskytovateľov platobných služieb. Prinášajú takisto výhody obchodníkom a spotrebiteľom a poskytujú právnu istotu.
(19a) Z posúdenia vplyvu napriek tomu vyplýva, že v niektorých členských štátoch sa výmenné poplatky vyvinuli tak, že umožňujú spotrebiteľom mať prospech z efektívnych trhov s debetnými kartami, pokiaľ ide o akceptovanie kariet a ich používanie s nižšími výmennými poplatkami než sú poplatky zodpovedajúce úrovni ľahostajnosti obchodníkov. Členské štáty by preto mali môcť stanoviť nižšie výmenné poplatky za domáce transakcie s debetnými kartami.
(19b) Okrem toho, s cieľom zabezpečiť stanovenie poplatkov za debetné karty hospodársky efektívnym spôsobom by sa pri zohľadnení štruktúry domácich trhov s debetnými kartami mala ponechať možnosť stanoviť stropy výmenných poplatkov ako paušálnu sumu. Paušálna suma môže tiež stimulovať používanie platieb viazaných na kartu týkajúcich sa súm nízkej hodnoty (mikroplatby). Malo by sa umožniť uplatňovanie takýchto paušálnych súm aj v kombinácii s percentuálnou sadzbou za predpokladu, že na domácej úrovni suma takýchto výmenných poplatkov nepresiahne stanovenú percentuálnu sadzbu ročnej transakčnej hodnoty v rámci jednotlivých platobných režimov. Ďalej by sa malo umožniť stanoviť nižší percentuálny strop výmenného poplatku za transakciu a možnosť stanoviť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby.
(19c) Navyše, berúc do úvahy, že týmto nariadením sa majú harmonizovať výmenné poplatky po prvýkrát v kontexte situácie, keď existujúce systémy debetných kariet a výmenné poplatky sú veľmi rozdielne, je nevyhnutné zabezpečiť flexibilitu v prípade domácich trhov s platobnými kartami. Preto počas primeraného prechodného obdobia by členské štáty mali môcť v prípade domácich transakcií s debetnými kartami uplatniť na domácej úrovni vo vzťahu ku všetkým domácim transakciám s debetnými kartami v rámci každého režimu platobných kariet vážený priemerný výmenný poplatok vo výške nepresahujúcej 0,20 % priemernej ročnej transakčnej hodnoty všetkých domácich transakcií s debetnými kartami v rámci každého jedného režimu platobných kariet. Vo vzťahu k stropu výmenného poplatku vypočítaného z ročnej priemernej transakčnej hodnoty v rámci jedného režimu platobných kariet postačuje, aby bol poskytovateľ platobných služieb účastníkom niektorého režimu platobných kariet (alebo iného druhu systému fungujúceho medzi poskytovateľmi platobných služieb), v ktorom sa v prípade všetkých domácich transakcií s debetnými kartami uplatňuje vážený priemerný výmenný poplatok nepresahujúci 0,2 %. Aj v tomto prípade možno uplatniť paušálny poplatok alebo percentuálny poplatok alebo kombináciu týchto poplatkov za predpokladu, že sa dodrží vážený priemerný maximálny strop.
(19d) S cieľom stanoviť relevantné stropy výmenných poplatkov v prípade domácich transakcií s debetnými kartami je vhodné umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom oprávneným zabezpečovať súlad s týmto nariadením zber informácií týkajúcich sa referenčného objemu a hodnoty pri všetkých transakciách s debetnými kartami v rámci určitého režimu platobných kariet alebo pri transakciách s debetnými kartami týkajúcich sa jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb. V dôsledku toho by režimy platobných kariet a poskytovatelia platobných služieb mali byť povinní poskytovať príslušným vnútroštátnym orgánom relevantné údaje stanovené týmito orgánmi, a to v nimi určených lehotách. S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky relevantné údaje sprístupnili príslušným orgánom, ktoré by mali môcť v každom prípade vyžadovať, aby sa takého informácie zbierali prostredníctvom režimu platobných kariet, by sa mali oznamovacie povinnosti rozšíriť na poskytovateľov platobných služieb, ako sú vydavatelia a prijímatelia, a nielen na režimy platobných kariet. Okrem toho je dôležité, aby členské štáty zabezpečili primeranú úroveň oznamovania relevantných informácií týkajúcich sa uplatniteľných stropov výmenných poplatkov. Vzhľadom na to, že režimy platobných kariet všeobecne nie sú poskytovateľmi platobných služieb, na ktorých sa vzťahuje prudenciálny dohľad, príslušné orgány môžu vyžadovať, aby informácie zasielané týmito subjektmi osvedčil nezávislý audítor.
(19e) Niektoré platobné nástroje na domácej úrovni umožňujú platiteľovi iniciovať platobné transakcie viazané na kartu, ktoré režim platobných kariet nedokáže rozlíšiť ako debetné či kreditné kartové transakcie. Rozhodnutia držiteľa karty sú pre režim platobných kariet a pre prijímateľa neznáme; v dôsledku toho neexistuje v rámci režimov platobných kariet možnosť uplatniť na debetné a kreditné kartové transakcie (ktoré sú rozlíšiteľné na základe určenia lehôt dohodnutých v prípade debetovania platobných transakcií) rozdielne stropy stanovené v tomto nariadení. Vzhľadom na to, že je potrebné zachovať funkčnosť existujúcich obchodných modelov zabraňujúcich neoprávneným alebo nadmerným nákladom na dodržiavanie súladu s právnymi predpismi a zároveň berúc do úvahy význam zabezpečenia primeraných rovnakých podmienok medzi rôznymi kategóriami platobných kariet je vhodné uplatňovať rovnaké pravidlo aké je ustanovené v tomto nariadení pre transakcie s debetnými kartami na domáce platobné transakcie s „univerzálnymi kartami. Napriek tomu by sa mal pre tieto platobné nástroje ponechať dlhší čas na adaptáciu. Členské štáty preto môžu ako výnimku z uvedených ustanovení a počas jednoročného prechodného obdobia stanoviť maximálny podiel domácich transakcií s univerzálnymi kartami, ktoré sa považujú za rovnocenné s transakciami uskutočnenými kreditnými kartami. Napríklad strop pre kreditnú kartu by sa mohol uplatňovať na stanovený podiel celkovej hodnoty transakcií pre obchodníkov alebo prijímateľov. Matematický výsledok týchto ustanovení by bol potom ekvivalentný uplatňovaniu jediného stropu výmenného poplatku na domáce platobné transakcie vykonávané univerzálnymi kartami.
(20) Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky transakcie, v rámci ktorých sa poskytovateľ platobnej služby platiteľa, ako aj poskytovateľ platobnej služby príjemcu platby nachádzajú v Únii.
(21) V súlade so zásadou technologickej neutrality stanovenou v Digitálnej agende pre Európu by sa toto nariadenie malo vzťahovať na platobné transakcie viazané na kartu bez ohľadu na prostredie, v ktorom sa transakcia vykonáva, a to aj pomocou maloobchodných platobných nástrojov a služieb, ktoré môžu byť offline, online alebo mobilné.
(22) Transakcie viazané na platobnú kartu sa všeobecne vykonávajú na základe dvoch hlavných obchodných modelov, takzvaných režimov platobných kariet s tromi účastníkmi (držiteľ karty – prijímajúci a vydávajúci režim – obchodník) a režimov platobných kariet so štyrmi účastníkmi (držiteľ karty – vydávajúca banka – prijímajúca banka – obchodník). Mnohé platobné kartové režimy so štyrmi účastníkmi využívajú explicitný výmenný poplatok, ktorý je väčšinou mnohostranný. ▌S cieľom uznať existenciu implicitných výmenných poplatkov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých by sa mali režimy platobných kariet s tromi účastníkmi, ktoré používajú poskytovateľov platobných služieb ako vydavateľov alebo prijímateľov, považovať za režimy platobných kariet so štyrmi účastníkmi a riadiť sa rovnakými pravidlami, pričom transparentnosť a ostatné opatrenia týkajúce sa obchodných pravidiel by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov. Berúc do úvahy osobitosti existujúce aj v prípade tohto druhu režimov s tromi účastníkmi je však vhodné umožniť členským štátom prechodné obdobie, počas ktorého sa môžu rozhodnúť neuplatňovať pravidlá stanovené pre strop výmenných poplatkov, ak tieto režimy majú veľmi obmedzený trhový podiel.
(22a) Služba vydávania je založená na zmluvnom vzťahu medzi vydavateľom platobného nástroja a platiteľom, a to bez ohľadu na to, či vydavateľ vedie finančné prostriedky v mene platiteľa. Vydavateľ dáva platobné karty k dispozícii platiteľovi, autorizuje transakcie vykonané v termináloch alebo im podobných miestach a môže zaručiť vykonanie úhrady za transakcie, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušného režimu, prijímateľovi. Samotná distribúcia platobných kariet alebo technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov, preto nepredstavujú vydávanie.
(22b) Služba prijímania predstavuje reťazec operácií od iniciácie platobnej transakcie viazanej na kartu až po prevod finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu platby. V závislosti od členského štátu a použitého obchodného modelu je prijímanie organizované v jednotlivých krajinách odlišne. Preto poskytovateľ platobných služieb, ktorý platí výmenný poplatok, nie je vždy v zmluvnom vzťahu priamo s príjemcom platby. Na sprostredkovateľov poskytujúcich časť služieb prijímania, ale bez priameho zmluvného vzťahu s príjemcami platby, by sa napriek tomu malo vzťahovať vymedzenie prijímateľa podľa tohto nariadenia. Služba prijímania sa poskytuje nezávisle od toho, či prijímateľ vedie finančné prostriedky v mene príjemcu platby. Technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov alebo prevádzkovanie terminálov, nepredstavujú prijímanie.
(23) Je dôležité zabezpečiť, aby ustanovenia o výmenných poplatkoch, ktoré majú uhrádzať alebo účtovať poskytovatelia platobných služieb, neboli obchádzané alternatívnymi tokmi poplatkov uhrádzaných vydavateľom. Aby sa tomu zabránilo, „čisté saldo“ poplatkov, ktoré vydávajúci poskytovateľ platobných služieb uhradí v prospech režimu a prijme od režimu platobných kariet vrátane prípadných autorizačných poplatkov od režimu platobných kariet, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa , by sa malo považovať za výmenný poplatok. Pri výpočte výmenného poplatku na účely kontroly, či dochádza k obchádzaniu pravidiel, sa do úvahy vezme celková výška platieb alebo stimulov, ktoré prijal vydavateľ od režimu platobných kariet v súvislosti s regulovanými transakciami, mínus poplatky hradené vydavateľom do režimu platobných kariet. Zohľadňované platby, stimuly a poplatky môžu byť priame (t. j. na základe objemu alebo podľa transakcií) alebo nepriame (vrátane marketingových stimulov, bonusov, rabatov za splnenie určitých objemov transakcií). Pri kontrole toho, či dochádza k obchádzaniu ustanovení nariadenia, by sa mali zohľadniť najmä zisky vydavateľov kariet vyplývajúce z osobitných programov vykonávaných spoločne vydavateľmi platobných kariet a režimami platobných kariet, ako aj príjmy z poplatkov za spracovanie, udeľovanie povolení a iných poplatkov prinášajúcich príjmy režimom platobných kariet. Pri posudzovaní možného obchádzania ustanovení nariadenia sa prípadne môže zohľadniť aj vydávanie platobných kariet v tretích krajinách, ak ho potvrdzujú ďalšie objektívne prvky.
(24) Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktorí využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydavatelia (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.) zároveň môžu usmerniť spotrebiteľov, aby využívali platobné nástroje, a tak prinášať vysoké príjmy z poplatkov. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie režimu od infraštruktúry, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a selektívne akceptovanie platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.
(25) Oddelenie režimu od infraštruktúry by umožnilo všetkým spracovateľom súťažiť o zákazníkov režimov. Keďže náklady na spracovanie tvoria významnú časť celkových nákladov na akceptovanie kariet, je dôležité, aby bola táto časť hodnotového reťazca otvorená pre účinnú hospodársku súťaž. Na základe oddelenia režimu od infraštruktúry by mali byť kartové režimy a spracovateľské subjekty z hľadiska účtovníctva, organizácie a procesu rozhodovania nezávislé. Nemali by sa dopúšťať diskriminácie, napríklad tak, že si vzájomne poskytnú preferenčné zaobchádzanie alebo vyhradené informácie, ktoré nie sú dostupné ich konkurentom v príslušnom segmente trhu, že uložia neúmerné informačné požiadavky na svojho konkurenta v príslušnom segmente trhu, že budú uplatňovať krížové subvencovanie svojich príslušných činností alebo že budú uzatvárať dohody o spoločnom riadení. Tieto diskriminačné postupy prispievajú k fragmentácii trhu, nepriaznivo ovplyvňujú vstup nových účastníkov na trh a bránia vstupu účastníkov s pôsobnosťou v celej Únii na trh, keďže bránia dokončeniu vnútorného trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami viazaných na kartu, a to na úkor obchodníkov, spoločností a spotrebiteľov.
(26) Pravidlá uplatňované v rámci režimov platobných kariet a postupy, ktoré uplatňujú poskytovatelia platobných služieb, väčšinou udržiavajú obchodníkov a spotrebiteľov v nevedomosti, pokiaľ ide o rozdiely v poplatkoch, a znižujú transparentnosť trhu, napríklad „spájaním“ poplatkov alebo tým, že zakazujú obchodníkom, aby si vybrali lacnejšiu značku karty spomedzi spoločne označených kariet (co-badged cards) alebo aby usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu týchto lacnejších kariet. Aj keď obchodníci vedia o odlišných nákladoch, pravidlá režimu im často bránia v tom, aby konali v záujme zníženia poplatkov.
(27) Platobné nástroje prinášajú príjemcovi platby rôzne náklady, pričom určité nástroje sú drahšie ako iné. S výnimkou prípadu, keď je použitie konkrétneho platobného nástroja pre určité kategórie platieb uložené zákonom alebo platobný nástroj nemôže byť odmietnutý z dôvodu jeho štatútu zákonného platidla, by príjemca platby mal mať v súlade so smernicou 2007/64/ES možnosť slobodne usmerňovať platiteľov k používaniu konkrétneho platobného nástroja. Kartové režimy a poskytovatelia platobných služieb ukladajú v tomto smere príjemcom platieb niekoľko obmedzení, ako napríklad obmedzenie odmietania konkrétnych platobných nástrojov v prípade nízkych súm zo strany príjemcu platby, obmedzenie poskytovania informácií platiteľovi o poplatkoch, ktoré vznikli príjemcovi platby pri použití konkrétneho platobného nástroja, alebo obmedzenie uložené príjemcovi platby týkajúce sa počtu pokladní v jeho obchode, v ktorých sú akceptované konkrétne platobné nástroje. Uvedené obmedzenia by sa mali zrušiť.
(28) V situáciách, keď príjemca platby vedie platiteľa k použitiu konkrétneho platobného nástroja by príjemca platby nemal požadovať od platiteľa poplatky za použitie platobných nástrojov, ktorých výmenné poplatky sú regulované v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa v týchto situáciách výhody prirážok stávajú obmedzenými a situácia na trhu sa stáva zložitou.
(29) Pravidlo rešpektovania všetkých kariet je dvojitá povinnosť, ktorú ukladajú vydávajúci poskytovatelia platobných služieb a režimy platobných kariet príjemcom platby, aby akceptovali všetky karty rovnakej značky bez ohľadu na rôzne náklady týchto kariet (prvok „rešpektovania všetkých produktov“) a bez ohľadu na konkrétnu vydávajúcu banku, ktorá vydala kartu (prvok „rešpektovania všetkých vydávajúcich subjektov“). Je v záujme spotrebiteľa, aby v prípade rovnakej kategórie kariet príjemca platby nemohol diskriminovať medzi vydavateľmi alebo držiteľmi karty a aby platobné režimy a poskytovatelia platobných služieb mohli uložiť túto povinnosť príjemcom platby. Z toho dôvodu prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“ v rámci pravidla rešpektovania všetkých kariet je opodstatneným pravidlom v rámci režimu platobných kariet, keďže bráni príjemcom platby v tom, aby diskriminovali jednotlivé banky, ktoré kartu vydali. Prvok „prijímania všetkých produktov“ je v zásade postup viazania, ktorý má účinok viazania akceptácie kariet s nízkymi poplatkami na akceptáciu kariet s vysokými poplatkami. Odstránenie prvku „rešpektovania všetkých produktov“ z pravidla prijímania všetkých kariet by umožnilo obchodníkom, aby obmedzili výber platobných kariet, ktoré prijímajú, na platobné karty s nízkymi (nižšími) poplatkami, z čoho by mali prospech aj spotrebitelia vďaka zníženým nákladom obchodníkov. Obchodníci prijímajúci debetné karty by potom neboli nútení akceptovať kreditné karty a tí, ktorí prijímajú kreditné karty, by neboli nútení akceptovať komerčné karty. V záujme ochrany spotrebiteľa a jeho schopnosti používať platobné karty čo najčastejšie by však obchodníci mali byť povinní akceptovať ▌ karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku, len ak sú vydané v rámci rovnakej značky a patria do rovnakej kategórie (predplatené karty, debetné karty alebo kreditné karty). Výsledkom tohto obmedzenia by bolo konkurenčnejšie prostredie aj v prípade kariet, ktorých výmenné poplatky nie sú regulované týmto nariadením, keďže obchodníci by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých tieto karty akceptujú. Tieto obmedzenia by sa mali ohraničiť a mali by sa považovať za prijateľné len na zvýšenie zákazníckej ochrany poskytujúcej spotrebiteľom primeranú úroveň istoty týkajúcej sa skutočnosti, že ich platobné karty bude obchodník akceptovať.
(29a) Poskytovatelia platobných služieb by mali z technického aj komerčného hľadiska zabezpečiť jasné rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a komerčnými kartami. Je preto dôležité vymedziť komerčnú kartu ako platobný nástroj, ktorý sa používa len na služobné výdavky, ktoré sa majú zúčtovať na ťarchu účtu podniku, subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby.
(30) Príjemcovia platby a platitelia by mali mať možnosť identifikovať všetky kategórie kariet. Z toho dôvodu by mali byť rôzne značky a kategórie identifikovateľné ▌ elektronicky a v prípade novo vydaných platobných nástrojov viazaných na kartu tiež vizuálne na zariadení. Aj platiteľ by mal byť informovaný o akceptovaní svojho platobného prostriedku (svojich platobných prostriedkov) na danom predajnom mieste. Je potrebné, aby akékoľvek obmedzenie používania danej značky ▌príjemca platby oznámil platiteľovi v rovnakom čase a za rovnakých podmienok ako informáciu o tom, že je určitá značka akceptovaná.
(30a) S cieľom zaručiť efektívnosť hospodárskej súťaže medzi značkami je dôležité, aby si platobnú aplikáciu mohli zvoliť používatelia a aby nebola predpísaná dodávateľským trhom vrátane režimov platobných kariet, poskytovateľov platobných služieb alebo spracovateľov. Takéto ustanovenie však nebráni tomu, aby platitelia a príjemcovia mohli nastaviť štandardnú voľbu aplikácie, ak je to technicky možné, za predpokladu, že táto voľba môže byť zmenená pri každej transakcii.
(31) S cieľom zabezpečiť, aby bola možná náprava v prípade nesprávneho uplatnenia tohto nariadenia alebo v prípade výskytu sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb, by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy, alebo by mali prijať rovnocenné opatrenia. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie za porušenie tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť, aby uvedené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa uplatňovali.
(31a) Komisia by mala predložiť správu obsahujúcu štúdiu rôznych účinkov tohto nariadenia na fungovanie trhu. Je nevyhnutné, aby Komisia mala možnosť zberu informácií potrebných na vypracovanie takejto správy a aby príslušné orgány úzko spolupracovali s Komisiou pri zbere údajov.
(32) Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanoviť jednotné požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu ▌ a internetové a mobilné transakcie viazané na kartu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.
(33) Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy alebo na spravodlivý proces, slobodu podnikania, ochranu spotrebiteľa a musí sa uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Rozsah
1. Týmto nariadením sa stanovujú jednotné technické a obchodné požiadavky na transakcie viazané na kartu ▌ uskutočňované v rámci Únie, v prípade ktorých sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby nachádzajú v Únii.
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na služby založené na osobitných platobných nástrojoch, ktoré sa môžu používať ▌ len obmedzeným spôsobom, pričom spĺňajú jednu z týchto podmienok:
(a) nástroje umožňujúce držiteľovi nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na základe ▌priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom;
(b) nástroje, ktoré sa môžu používať iba na kúpu veľmi obmedzeného sortimentu tovaru alebo služieb;
(c) nástroje platné iba v jednom členskom štáte poskytované na žiadosť podniku alebo subjektu verejného sektora a regulované vnútroštátnym alebo regionálnym orgánom verejnej moci na osobitné sociálne alebo daňové účely s cieľom nakúpiť konkrétny tovar alebo služby od dodávateľov, ktorí majú obchodnú dohodu s vydavateľom;
3. Kapitola II sa nevzťahuje na:
(a) transakcie s komerčnými kartami;
(b) výbery hotovosti z bankomatov alebo na priehradke u poskytovateľa platobných služieb; ako aj
(c) transakcie s platobnými kartami, ktoré vydali režimy platobných kariet s tromi účastníkmi.
4. Článok 7 sa nevzťahuje na režimy platobných kariet s tromi účastníkmi.
4a. Keď režim platobných kariet s tromi účastníkmi udelí povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie alebo prijímanie platobných nástrojov viazaných na kartu, alebo vydá platobné nástroje viazané na kartu s partnerom, s ktorým spoločne uvádzajú svoje značky, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi; V súvislosti s domácimi platobnými transakciami sa však až do ...[11]* takýto režim platobných kariet s tromi účastníkmi môže byť oslobodený od povinností uvedených v kapitole II za predpokladu, že platobné transakcie viazané na kartu uskutočnené v členskom štáte v rámci takéhoto režimu platobných kariet s tromi účastníkmi nepresahujú ročne 3 % hodnoty všetkých platobných transakcií viazaných na kartu uskutočnených v tom istom členskom štáte.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1) „prijímateľ“ je poskytovateľ platobných služieb, ▌ktorý uzatvára zmluvu s príjemcom platby s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie viazané na kartu, z ktorých vyplýva prevod finančných prostriedkov v prospech príjemcu platby;
(2) „vydavateľ“ je poskytovateľ platobných služieb ktorý uzatvára zmluvu, na základe ktorej sa platiteľovi poskytne platobný nástroj s cieľom iniciovať a spracovať ▌platobné transakcie platiteľa viazané na kartu;
(3) „spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v rámci zmlúv o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na iné účely, než je jej obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť;
(4) „transakcia s debetnou kartou“ je platobná transakcia viazaná na kartu, vrátane transakcií s predplatenými kartami, ktorá nie je transakciou s kreditnou kartou;
(5) „transakcia s kreditnou kartou“ je platobná transakcia viazaná na kartu, v prípade ktorej je suma transakcií zúčtovaná v plnej výške alebo čiastočne k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu kalendárneho mesiaca na ťarchu platiteľa v súlade s vopred dohodnutým úverovým nástrojom, a to s úrokom alebo bez úroku;
(6) „komerčná karta“ je akýkoľvek platobný nástroj viazaný na kartu vydaný pre podniky alebo subjekty verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktorého použitie sa obmedzuje na služobné výdavky, pričom platby uskutočnené takýmito kartami sa zúčtujú priamo na ťarchu účtu podniku alebo subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby;
(7) „platobná transakcia viazaná na kartu“ je služba založená na infraštruktúre a obchodných pravidlách režimu platobných kariet zameraná na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom akejkoľvek karty alebo akéhokoľvek telekomunikačného, digitálneho alebo IT zariadenia alebo softvéru, pokiaľ je jej výsledkom debetná alebo kreditná transakcia s platobnou kartou. K platobným transakciám viazaným na kartu nepatria transakcie založené na iných druhoch platobných služieb;
(8) „cezhraničná platobná transakcia“ je ▌ platobná transakcia viazaná na kartu ▌, v prípade ktorej sa vydavateľ a prijímateľ nachádzajú v rôznych členských štátoch, alebo v prípade ktorej platobný nástroj viazaný na kartu vydal vydávajúci poskytovateľ platobných služieb nachádzajúci sa v inom členskom štáte, než je miesto predaja;
(8a) „domáca platobná transakcia“ je akákoľvek platobná transakcia viazaná na kartu, ktorá nie je cezhraničnou platobnou transakciou;
(9) „výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý sa priamo alebo nepriamo (t. j. prostredníctvom tretej strany) uhrádza za každú transakciu medzi vydavateľom a ▌ prijímateľom, ktorí sa zúčastňujú na ▌ platobnej transakcii viazanej na kartu. Čisté saldo alebo iná dohodnutá odplata sa považuje za súčasť výmenného poplatku;
(9a) „čisté saldo“ je celková čistá suma platieb, rabatov alebo stimulov, ktoré vydavateľ dostane od režimu platobných kariet, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa v súvislosti s platobnými transakciami alebo súvisiacimi činnosťami;
(10) „poplatok účtovaný obchodníkovi“ je poplatok, ktorý platí príjemca platby prijímateľovi v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu;
(11) „príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je určeným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;
(12) „platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že taký účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá zadáva platobný príkaz;
(12a) „platobná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou alebo kreditnou kartou;
(13) „režim platobných kariet“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení na vykonávanie platobných transakcií viazaných na kartu , ktorý je oddelený od akejkoľvek infraštruktúry alebo platobného systému zabezpečujúcich jeho fungovanie a ktorý zahŕňa akýkoľvek osobitný rozhodovací orgán, organizáciu alebo subjekt zodpovedný za fungovanie tohto režimu;
(14) „režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi“ je režim platobných kariet, v rámci ktorého sa platby viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom tohto režimu, vydavateľa (na strane platiteľa) a prijímateľa (na strane príjemcu platby) ;
(15) „režim platobných kariet s tromi účastníkmi“ je režim platobných kariet, v ktorom samotný režim poskytuje služby prijímania a vydávania, pričom sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby v rámci tohto režimu . Keď režim platobných kariet s tromi účastníkmi udelí povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie alebo prijímanie platobných nástrojov viazaných na kartu, alebo vydá platobné nástroje viazané na kartu s partnerom, s ktorým spoločne uvádzajú svoje značky, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi;
(16) „platobný nástroj“ je každé personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktoré sa používa ▌ na iniciovanie platobného príkazu;
(17) „platobný nástroj viazaný na kartu“ je akýkoľvek platobný nástroj vrátane karty, mobilného telefónu, počítača alebo akéhokoľvek iného technologického zariadenia obsahujúceho náležitú aplikáciu, ktorý platiteľovi umožňuje iniciovať platobnú transakciu viazanú na kartu, ktorá nie je úhradou ani inkasom v zmysle článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012;
(18) „platobná aplikácia“ je počítačový softvér alebo jeho ekvivalent nahratý do zariadenia, ktorý umožňuje iniciovanie platobných transakcií viazaných na kartu a umožňuje platiteľovi zadávať platobné príkazy;
(18a) „platobný účet“ je účet vedený v mene jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií, a to aj prostredníctvom osobitného účtu pre elektronické peniaze v zmysle bodu 2 článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES[12];
(19) „platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;
▌
(21) „poskytovateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba oprávnená poskytovať platobné služby ▌uvedené v prílohe k smernici 2007/64/ES alebo uznávaná ako vydavateľ elektronických peňazí v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2009/110/ES. Poskytovateľ platobných služieb môže byť vydavateľom alebo prijímateľom, alebo súčasne jedným aj druhým;
(22) „používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca platby alebo obaja;
(23) „platobná transakcia“ je úkon prevodu finančných prostriedkov iniciovaný platiteľom alebo v jeho mene, alebo príjemcom finančných prostriedkov, bez ohľadu na akékoľvek základné povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;
(24) „spracovanie“ je poskytovanie služieb spracovania platobnej transakcie z hľadiska úkonov potrebných na spracovanie platobného pokynu medzi prijímateľom a vydavateľom;
(25) „spracovateľský subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba poskytujúca služby spracovania platobnej transakcie.
(26) „miesto predaja“ je adresa fyzických priestorov obchodníka, na ktorej sa platobná transakcia iniciuje. Avšak,
(a) v prípade predaja na diaľku alebo zmlúv uzavretých na diaľku (t. j. v prípade elektronického obchodu) v zmysle bodu 7 článku 2 smernice 2011/83/EÚ je miestom predaja adresa stáleho miesta podnikania, kde obchodník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to bez ohľadu na umiestnenie internetových stránok alebo servera, prostredníctvom ktorého sa transakcia iniciuje;
(b) v prípade, ak obchodník nemá stále miesta podnikania, miestom predaja je adresa, v súvislosti s ktorou je obchodník držiteľom platného povolenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti prostredníctvom ktorej sa transakcia iniciuje;
(c) v prípade, ak obchodník nemá stále miesto podnikania a nie je ani držiteľom platného povolenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, miestom predaja je korešpondenčná adresa, ktorá je určená na úhrady jeho daní súvisiacich s jeho predajnou činnosťou a prostredníctvom ktorej sa platobná transakcia iniciuje.
(27) „platobná značka“ je akýkoľvek hmotný alebo digitálny názov, termín, znak, symbol, alebo ich kombinácia, umožňujúci označenie, podľa ktorého režimu platobných kariet sa platobné transakcie viazané na kartu vykonávajú;
(28) „spoločné označovanie“ je uvádzanie dvoch alebo viacerých platobných značiek alebo platobných aplikácií tej istej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;
28a) „spoločné značenie“ je uvádzanie aspoň jednej platobnej značky a aspoň jednej neplatobnej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;
(29) „debetná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou kartou s výnimkou takýchto transakcií s predplatenými kartami;
(30) „kreditná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s kreditnou kartou;
(31) „predplatená karta“ je kategória platobného nástroja, na ktorom sa uchovávajú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 smernice 2009/110/ES.
KAPITOLA II
Výmenné poplatky
Článok 3
Výmenné poplatky za ▌transakcie so spotrebiteľskou debetnou kartou
1. Poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani požadovať ▌výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ▌ vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie v prípade akejkoľvek transakcie s debetnou kartou.
1a. Členské štáty môžu v prípade domácich transakcií s debetnou kartou buď:
(a) stanoviť percentuálny strop výmenného poplatku za transakciu nižší ako je strop uvedený v odseku 1 a stanoviť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby; alebo
(b) povoliť, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali výmenný poplatok za jednotlivú transakciu nepresahujúci 0,05 EUR, alebo v prípade členských štátov, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcu sumu v národnej mene k ...[13]*i, a to aj v kombinácii s maximálnymi percentuálnymi sadzbami nepresahujúcimi 0,2 %, za predpokladu, že suma výmenných poplatkov režimu platobných kariet nepresiahne 0,2 % ročnej transakčnej hodnoty domácich transakcií s debetnými kartami v rámci každého jedného režimu platobných kariet.
1b. Do ...[14]* vo vzťahu ku všetkým domácim transakciám s debetnými kartami môžu členské štáty povoliť poskytovateľom platobných služieb uplatňovať vážený priemerný výmenný poplatok vo výške nepresahujúcej 0,2 % priemernej ročnej transakčnej hodnoty všetkých domácich transakcií s debetnými kartami v rámci každého jedného režimu platobných kariet. Členské štáty môžu stanoviť nižší vážený priemer alebo strop pre výmenný poplatok uplatniteľný na všetky domáce transakcie s debetnými kartami.
1c. Ročné transakčné hodnoty uvedené v odsekoch 1a a 1b sa vypočíta na ročnom základe, a to počínajúc 1. januárom a končiac 31. decembrom, a uplatňuje sa od 1. apríla nasledujúceho roka. Referenčné obdobie pre prvý výpočet tejto hodnoty sa začne 15 kalendárnych mesiacov pred dátumom uplatňovania odsekov 1a a 1b a skončí sa tri kalendárne mesiace pred tým dátumom.
1d. Príslušné orgány uvedené v článku 13 vyžadujú na základe ich písomnej žiadosti od režimov platobných kariet a/alebo poskytovateľov platobných služieb, aby poskytli všetky informácie potrebné na overenie správnosti uplatňovania odsekov 1b a 1c tohto článku. takéto informácie sa musia zaslať príslušným orgánom do 1. marca roka nasledujúceho po referenčnom období uvedenom v odseku 1c prvej vete. Akékoľvek iné informácie umožňujúce príslušnému orgánu overiť súlad s ustanoveniami tejto kapitoly sa zasielajú príslušným orgánom na základe ich písomnej žiadosti a v lehote, ktorú stanovia. Príslušné orgány môžu vyžadovať, aby takéto informácie osvedčil nezávislý audítor.
▌
Článok 4
Výmenné poplatky za transakcie so spotrebiteľskou kreditnou kartou
Poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani požadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie v prípade akejkoľvek transakcie s kreditnou kartou. V prípade domácich transakcií s kreditnou kartou môžu členské štáty stanoviť nižší strop pre výmenný poplatok za jednotlivú transakciu.
▌
Článok 5
Zákaz obchádzania
▌ Na účely uplatňovania stropov uvedených v článkoch 3 a 4 sa akákoľvek dohodnutá odplata vrátane čistého salda, ktorá má rovnaký cieľ alebo účinok ako výmenný poplatok prijímaný vydavateľom od režimu platobných kariet, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa vo vzťahu k platobným transakciám alebo súvisiacim činnostiam, sa považuje za súčasť výmenného poplatku.
KAPITOLA III
Obchodné pravidlá
Článok 6
Udeľovanie povolení
1. Akékoľvek územné obmedzenia v rámci Únie alebo pravidlá s rovnocenným účinkom obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolení alebo v pravidlách režimov platobných kariet týkajúce sa vydávania platobných kariet alebo prijímania platobných transakcií viazaných na kartu sú zakázané.
▌
2. Akákoľvek požiadavka alebo povinnosť získať povolenie alebo oprávnenie špecifické pre danú krajinu na vykonávanie činnosti na cezhraničnom základe alebo pravidlo s rovnocenným účinkom obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolení alebo v pravidlách režimu platobných kariet týkajúce sa vydávania platobných kariet alebo prijímania platobných transakcií viazaných na kartu sú zakázané.
▌
Článok 7
Oddelenie režimu platobných kariet od spracovateľských subjektov
1. Režimy platobných kariet a spracovateľské subjekty:
(a) musia byť z hľadiska účtovníctva, organizácie a rozhodovacích procesov nezávislé;
(b) nesmú uvádzať ceny za režim platobných kariet a činnosti spracovania v súhrnnej podobe a nesmú poskytovať týmto činnostiam krížové subvencovanie;
(c) Nesmú robiť žiadne rozdiely medzi dcérskymi spoločnosťami alebo akcionármi na jednej strane a používateľmi režimov platobných kariet a inými zmluvnými partnermi na druhej strane, a najmä nesmú žiadnym spôsobom podmieňovať poskytovanie akejkoľvek služby, ktorú ponúkajú, tým, aby ich zmluvná strana akceptovala akúkoľvek inú službu, ktorú ponúkajú.
1a. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo režimu, môže od režimu platobných kariet vyžadovať, aby poskytol nezávislú správu preukazujúcu, že dodržiavajú súlad s odsekom 1.
2. Režimy platobných kariet musia umožniť, aby správy o autorizácii a zúčtovaní jednotlivých platobných transakcií viazaných na kartu boli oddelené a spracované rôznymi spracovateľskými subjektmi.
3. Akákoľvek územná diskriminácia v pravidlách spracovania uplatňovaných režimami platobných kariet je zakázaná.
4. Spracovateľské subjekty v rámci Únie zabezpečia, aby bol ich systém technicky interoperabilný s inými systémami spracovateľských subjektov v rámci Únie prostredníctvom uplatňovania noriem vypracovaných medzinárodnými alebo európskymi normalizačnými orgánmi. Okrem toho režimy platobných kariet nesmú prijať ani uplatňovať obchodné pravidlá, ktorými sa obmedzuje interoperabilita medzi spracovateľskými subjektmi v rámci Únie.
5. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) môže s cieľom zabezpečiť uplatňovanie tohto článku ods. 1 písm. a) po konzultácii s poradným výborom uvedeným v článku 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010[15] vypracovať návrh regulačných technických predpisov stanovujúcich požiadavky, ktoré by mali režimy platobných kariet a spracovateľské subjekty dodržiavať.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do …[16]*. .
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 8
Spoločné označovanie (co-badging) a výber značky platby alebo platobnej aplikácie
1. Akékoľvek pravidlá režimov platobných kariet a pravidlá obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolení alebo opatrenia s rovnocenným účinkom, ktoré bránia tomu, aby vydavateľ uviedol dve alebo viaceré rôzne ▌ platobné značky alebo platobné aplikácie na platobnom nástroji viazanom na kartu, sú zakázané.
1a. Spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy s poskytovateľom platobných služieb požadovať, aby mal na platobnom nástroji viazanom na kartu dve alebo viaceré rôzne značky platobných nástrojov za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb takúto službu ponúka. V dostatočnom časovom predstihu pred podpisom zmluvy musí poskytovateľ platobných služieb poskytnúť spotrebiteľovi jasné a objektívne informácie o všetkých dostupných platobných značkách a ich charakteristikách vrátane ich funkcií, nákladov a bezpečnosti.
2. Akékoľvek rozdiely v zaobchádzaní s vydavateľmi alebo prijímateľmi v pravidlách uplatňovaných v rámci režimov a v pravidlách obsiahnutých v dohodách o udeľovaní povolení, pokiaľ ide o spoločné uvádzanie rôznych platobných značiek alebo platobných aplikácií na platobnom nástroji viazanom na kartu, musia byť objektívne zdôvodnené a nediskriminačné.
3. Režimy platobných kariet nesmú poskytovateľom platobných služieb vydávajúcim kartu ani poskytovateľom platobných služieb prijímajúcim kartu ukladať povinnosť, aby za transakcie, ktoré sa vykonajú s akýmkoľvek zariadením, na ktorom sa nachádza ich platobná značka, no neuskutočnia sa prostredníctvom daného režimu, podávali správy a aby za ne platili poplatky, a nesmú im ukladať ani podobné povinnosti s rovnakým cieľom alebo účinkom.
4. Akékoľvek zásady alebo rovnocenné opatrenia, ktorých účelom je nasmerovanie transakcií cez osobitný kanál alebo proces, a iné technické a bezpečnostné normy a požiadavky, pokiaľ ide o nakladanie s dvomi alebo viacerými rôznymi platobnými značkami a platobnými aplikáciami na platobnom nástroji viazanom na kartu musia byť nediskriminačné a musia sa uplatňovať nediskriminačným spôsobom.
▌
6. Režimy platobných kariet, vydavatelia, prijímatelia, spracovateľské subjekty a iní poskytovatelia technických služieb nesmú na platobný nástroj alebo vybavenie používané na mieste predaja umiestňovať automatické mechanizmy, softvér alebo zariadenia, ktorými sa obmedzuje výber aplikácie platiteľom a/alebo príjemcom platby v prípade používania platobného nástroja označeného viacerými značkami.
Príjemcovia si ponechávajú možnosť inštalácie automatických mechanizmov v zariadení používaných v mieste predaja, ktoré vykonajú prioritnú voľbu pre konkrétnu značku alebo aplikácii, ale príjemcovia nesmú brániť platiteľom v tom, aby zmenili automatickú prioritnú voľbu vykonanú príjemcom v jeho zariadení, pokiaľ ide o kategórie kariet alebo súvisiacich platobných nástrojov akceptovaných príjemcom platby.
Článok 9
Zákaz spájania poplatkov
1. Každý prijímateľ ponúka a účtuje platiteľovi obchodnícke poplatky, ktoré sú samostatne stanovené pre jednotlivé kategórie a jednotlivé značky platobných kariet s rôznou výškou výmenných poplatkov, pokiaľ platitelia písomne nepožiadajú prijímateľov, aby účtovali spojené obchodnícke poplatky.
2. Prijímatelia zahŕňajú samostatne špecifikované údaje o výške príslušných poplatkov účtovaných obchodníkovi, výmenných poplatkov a poplatkov režimu uplatniteľných za každú kategóriu a značku platobných kariet, pokiaľ príjemca platby následne nepredloží inú písomnú požiadavku.
Článok 10
Pravidlo rešpektovania všetkých kariet
1. Režimy platobných kariet a poskytovatelia platobných služieb nesmú uplatňovať žiadne pravidlo, ktorým sa príjemcovia platby akceptujúci platobný nástroj viazaný na kartu vydaný jedným vydávajúcim poskytovateľom platobných služieb zaväzujú, aby akceptovali aj iný platobný nástroj viazaný na kartu vydaný v rámci rovnakého režimu platobných kariet.
1a. Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na spotrebiteľské platobné nástroje viazané na kartu tej istej značky a tej istej kategórie predplatenej karty, debetnej karty alebo kreditnej karty podliehajúcim výmenným poplatkom podľa kapitoly II tohto nariadenia.
2. Odsekom 1 nie je dotknutá možnosť, aby platobné režimy a poskytovatelia platobných služieb stanovili, že ▌ karty nesmú byť odmietnuté na základe identity vydávajúceho poskytovateľa platobných služieb alebo držiteľa karty.
3. Obchodníci, ktorí sa rozhodnú neakceptovať všetky karty alebo iné platobné nástroje režimu platobných kariet, o tom spotrebiteľov informujú jasným a jednoznačným spôsobom súčasne s tým, ako informujú spotrebiteľa o akceptovaní iných kariet a platobných nástrojov režimu platobných kariet. Tieto informácie sú zreteľne zobrazené pri vstupe do obchodu a pri pokladni.
V prípade predaja na diaľku sa tieto informácie zobrazia na webovej stránke alebo na inom príslušnom elektronickom alebo mobilnom médiu. Tieto informácie musia byť platiteľovi poskytnuté v dostatočnom predstihu pred uzavretím kúpnej zmluvy s príjemcom platby.
4. Vydavatelia zabezpečia, aby ich platobné nástroje boli ▌elektronicky a v prípade ich novo vydaných platobných nástrojov viazaných na kartu aj viditeľne identifikovateľné, čím sa umožní príjemcom platby a platiteľom jednoznačne identifikovať, ktoré značky a kategórie predplatených kariet, debetných kariet, kreditných kariet alebo komerčných kariet si platiteľ vybral.
Článok 11
Pravidlá usmerňovania spotrebiteľov
1. Akékoľvek pravidlá obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolenia, pravidlá uplatňované v rámci režimov platobných kariet a v dohodách uzavretých medzi prijímateľmi a príjemcami platby, ktoré bránia príjemcom platby v tom, aby usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu akéhokoľvek platobného nástroja uprednostňovaného príjemcom platby, je zakázané. Tento zákaz sa vzťahuje aj na akékoľvek pravidlo, ktorým sa zakazuje príjemcom platby zaobchádzať s platobnými nástrojmi viazanými na kartu určitého režimu platobných kariet výhodnejšie alebo menej výhodne v porovnaní s inými.
2. Akékoľvek pravidlá obsiahnuté v dohodách o udeľovaní povolenia, pravidlá uplatňované v rámci režimov platobných kariet a v dohodách uzavretých medzi prijímateľmi a príjemcami platby, ktoré bránia príjemcom platby v tom, aby informovali spotrebiteľov o výmenných poplatkoch a obchodníckych poplatkoch, je zakázané.
3. Odsekmi 1 a 2 tohto článku nie sú dotknuté pravidlá o poplatkoch, zníženiach alebo iných mechanizmoch usmerňovania stanovené v smernici 2007/64/ES a smernici 2011/83/EÚ.
Článok 12
Informácie pre príjemcu platby o jednotlivých platobných transakciách viazaných na kartu
1. Po vykonaní jednotlivej platobnej transakcie viazanej na kartu poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby poskytne príjemcovi platby tieto informácie:
(a) referenciu umožňujúcu príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu viazanú na kartu;
(b) sumu platobnej transakcie uvedenú v mene, v ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu platby;
(c) sumu akýchkoľvek poplatkov za platobnú transakciu viazanú na kartu, pričom poplatok účtovaný obchodníkovi a suma výmenného poplatku sú uvedené samostatne.
S predchádzajúcim výslovným súhlasom príjemcu platby môžu byť informácie uvedené v prvom pododseku zlúčené podľa značky, aplikácie, kategórií platobného nástroja a sadzieb výmenných poplatkov vzťahujúcich sa na transakciu.
2. Zmluvy medzi prijímateľmi a príjemcami platby môžu obsahovať ustanovenie o tom, že informácie uvedené v prvom pododseku odseku 1 sa poskytujú alebo sprístupňujú pravidelne, a to najmenej raz mesačne, dohodnutým spôsobom, ktorý umožňuje príjemcom platby ukladať a reprodukovať informácie v nezmenenej podobe.
KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 13
Príslušné orgány
1. Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré budú splnomocnené zabezpečovať presadzovanie tohto nariadenia a ktorým budú udelené právomoci na vyšetrovanie a presadzovanie práva.
2. Členské štáty môžu za príslušné orgány určiť existujúce orgány.
3. Členské štáty môžu za príslušné orgány určiť jeden alebo viaceré orgány.
4. Členské štáty informujú Komisiu o uvedených príslušných orgánoch do...[17]* . Komisiu bezodkladne informujú o akejkoľvek následnej zmene týkajúcej sa uvedených orgánov.
5. Určené príslušné orgány uvedené v odseku 1 musia mať primerané zdroje na výkon svojich povinností.
6. Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali dodržiavanie súladu s týmto nariadením vrátane snahy poskytovateľov platobných služieb obchádzať toto nariadenie, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania tohto súladu.
▌
Článok 14
Sankcie
1. Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. ▌
2. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do …[18]* a oznámia jej bez zbytočného odkladu akúkoľvek následnú zmenu a doplnenie, ktoré sa ich dotýkajú.
Článok 15
Postupy urovnávania sporov, mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy
1. Členské štáty zabezpečia a podporujú primerané a účinné mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy alebo prijmú rovnocenné opatrenia v súvislosti s urovnávaním sporov, ktoré vznikli na základe tohto nariadenia medzi príjemcami platby a ich poskytovateľmi platobných služieb. Na tieto účely členské štáty určia existujúce orgány, ak je to vhodné, alebo zriadia nové orgány. Tieto orgány sú od uvedených strán nezávislé.
2. Členské štáty informujú Komisiu o týchto orgánoch do…[19]**.Komisiu bezodkladne informujú o akejkoľvek následnej zmene týkajúcej sa uvedených orgánov.
Článok 15a
Univerzálne karty
1. Na účely tohto nariadenia sa vo vzťahu k domácim platobným transakciám, ktoré režim platobných kariet nedokáže rozlíšiť ako transakcie s debetnými alebo kreditnými kartami, uplatňujú ustanovenia o debetných kartách alebo transakciách s debetnými kartami.
2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty až do ...[20]* stanoviť podiel transakcií nepresahujúci 30 % domácich platobných transakcií uvedených v odseku 1 tohto článku, ktoré sa považujú za rovnocenné s transakciami s kreditnými kartami, na ktoré sa uplatňuje strop výmenných poplatkov stanovený v článku 4.
Článok 16
Doložka o preskúmaní
Do ...[21]** Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V správe Komisie sa predovšetkým preskúma primeranosť úrovní výmenných poplatkov a mechanizmov usmerňovania, ako napríklad poplatkov, pričom sa zohľadní využívanie a náklady rôznych platobných prostriedkov, ako aj miera vstupu nových účastníkov, nových technológií a inovatívnych obchodných modelov na trh. Hodnotenie vezme do úvahy najmä:
a) vývoj poplatkov pre platcov;
b) úroveň hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi platobných kariet a režimami platobných kariet;
c) vplyvy na náklady pre platiteľa a príjemcu platby;
d) úrovne premietnutia zníženia úrovne výmenných poplatkov obchodníkmi;
e) technické požiadavky a ich dôsledky pre všetky zúčastnené strany;
f) vplyv spoločného označovania na užívateľskú ústretovosť, najmä v prípade starších osôb a iných znevýhodnených používateľov;
g) vplyv vylúčenia komerčných kariet z kapitoly II na trh, pričom sa porovná situácia v tých členských štátoch, v ktorých je príplatok zakázaný s členskými štátmi, v ktorých je povolený;
h) vplyv osobitných ustanovení o domácich debetných výmenných poplatkoch na trh;
(i) vývoj cezhraničného prijímania a jeho vplyv na jednotný trh, pričom sa porovná situácia v prípade kariet so stanoveným stropom poplatkov a kariet, v prípade ktorých strop stanovený nie je, s cieľom zvážiť možnosť spresniť, ktorý cezhraničný poplatok sa vzťahuje na cezhraničné prijímanie;
(j) praktické uplatňovanie pravidiel o oddelení režimov platobných kariet a spracovania a potreba prehodnotiť právne odčlenenie;
(k) v závislosti od vplyvu článku 3 ods. 1 na skutočnú hodnotu výmenných poplatkov za transakcie s debetnou kartou strednej a vysokej hodnoty, uvedený odsek revidovať ustanovením o tom, že strop by sa mal obmedziť na nižšiu sumu 0,07 EUR alebo 0,2 % hodnoty transakcie.
Správu Komisie bude v prípade potreby nasledovať legislatívny návrh, ktorý môžu zahŕňať zmenu maximálneho stropu pre výmenné poplatky.
Článok 17
Nadobudnutie účinnosti
1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
1a. Uplatňuje sa od ...[22]* okrem článkov 3, 4, 6 a 12, ktoré sa uplatňujú od ...[23]**, a článkov 7, 8, 9 a 10, ktoré sa uplatňujú od …[24]***.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
Predseda Predseda
- [1] Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
- [2] Prijaté texty z tohto dňa, P7 TA-PROV(2014)0279.
- [3] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
- [4] Ú. v. EÚ C 193, 24.6.2014, s. 2.
- [5] Stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku).
- [6] P7_TA(2014)279.
- [7] Pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z ... .
- [8] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).
- [9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).
- [10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).
- [11] * Ú. v.: vložiť dátum – 42 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [12] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
- [13] * Ú. v.: vložiť dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [14] * Ú. v.: vložiť dátum – päť rokov a šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [15] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
- [16] * Ú. v.: vložiť dátum – šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [17] * Ú. v.: vložiť dátum – 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [18] * Ú. v.: vložiť dátum – 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [19] ** Ú. v.: vložiť dátum – dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [20] * Ú. v.: vložiť dátum – 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [21] ** Ú. v.: vložiť dátum – štyri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [22] * Ú. v.: vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [23] ** Ú. v.: vložiť dátum – šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [24] *** Ú. v.: vložiť dátum – jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
POSTUP
|
Názov |
Výmenné poplatky za platobné transakcie viazané na kartu |
||||
|
Referenčné čísla |
KOM(2013)0550 – C7-0241/2013 – 2013/0265(COD). |
||||
|
Dátum predloženia v EP |
24.7.2013 |
|
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 8.10.2013 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
IMCO 8.10.2013 |
|
|
|
|
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Pablo Zalba Bidegain 10.9.2013 |
|
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
5.11.2013 |
17.12.2013 |
12.2.2014 |
|
|
|
Dátum prijatia |
20.2.2014 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
26 0 5 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marino Baldini, Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Diogo Feio, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Syed Kamall, Jürgen Klute, Hans-Peter Martin, Alfredo Pallone, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Sampo Terho, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Fabrizio Bertot, Herbert Dorfmann, Bas Eickhout, Sari Essayah, Ashley Fox, Sophia in ‘t Veld, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Catherine Stihler, Nils Torvalds, Emilie Turunen |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marta Andreasen |
||||
|
Dátum predloženia |
11.3.2014 |
||||
VRÁTENIE VECI VÝBORU
|
Dátum vrátenia veci výboru podľa článku 61 ods. 2 |
3.4.2014 |
|||||
|
Spravodajca: dátum menovania |
Pablo Zalba Bidegain 22.7.2014 |
|||||
|
Prerokovanie vo výbore |
5.11.2013 |
17.12.2013 |
12.2.2014 |
|
||
|
Dátum prijatia |
27.1.2015 |
|||||
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
51 2 2 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Brian Hayes, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Luděk Niedermayer, Patrick O’Flynn, Dariusz Rosati, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Sampo Terho, Michael Theurer, Ernest Urtasun, Marco Valli, Cora van Nieuwenhuizen, Steven Woolfe, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Matt Carthy, Richard Corbett, Ildikó Gáll-Pelcz, Eva Kaili, Barbara Kappel, Rina Ronja Kari, Jeppe Kofod, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Morten Messerschmidt, Siegfried Mureșan, Michel Reimon, Andreas Schwab, Tibor Szanyi, Romana Tomc, Nils Torvalds |
|||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Rikke Karlsson, Helga Stevens |
|||||
|
Dátum predloženia |
16.02.2015 |
|||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN
|
Poslanci, ktorí hlasovali za |
Sylvie Goulard, Petr Ježek, Michael Theurer, Nils Torvalds, Cora van Nieuwenhuizen
Rikke Karlsson, Bernd Lucke, Morten Messerschmidt, Helga Stevens, Kay Swinburne, Sampo Terho
Sven Giegold, Michel Reimon, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun
Matt Carthy, Fabio De Masi, Rina Ronja Kari, Paloma López Bermejo
Burkhard Balz, Markus Ferber, Ildikó Gáll-Pelcz, Brian Hayes, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Siegfried Mureșan, Luděk Niedermayer, Dariusz Rosati, Andreas Schwab, Theodor Dumitru Stolojan, Romana Tomc, Pablo Zalba Bidegain
Hugues Bayet, Pervenche Berès, Richard Corbett, Anneliese Dodds, Jonás Fernández, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alfred Sant, Peter Simon, Renato Soru, Tibor Szanyi
Barbara Kappel |
|
|
Poslanci, ktorí hlasovali proti |
Patrick O'Flynn, Steven Woolfe |
|
|
Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania |
Marco Zanni, Marco Valli |
|