Postup : 2015/2039(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0121/2015

Predkladané texty :

A8-0121/2015

Rozpravy :

PV 27/04/2015 - 22
CRE 27/04/2015 - 22

Hlasovanie :

PV 28/04/2015 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0107

SPRÁVA     
PDF 180kWORD 139k
31.3.2015
PE 546.870v03-00 A8-0121/2015

o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu

(2015/2039(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Krystyna Łybacka

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu

(2015/2039(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 26,

–    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–    so zreteľom na spoločnú deklaráciu zo Sorbonny o harmonizácii štruktúry európskeho systému vysokoškolského vzdelávania, ktorú 25. mája 1998 podpísali štyria príslušní ministri Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva (Sorbonnská deklarácia)(1),

–    so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva z 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia)(2),

–    so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala 28. a 29. apríla 2009 v Leuvene a v Louvain-la-Neuve(3),

–    so zreteľom na Budapeštiansko-viedenskú deklaráciu z 12. marca 2010, ktorú prijali ministri školstva zo 47 krajín a ktorou sa oficiálne zaviedol európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA)(4),

–    so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov a tretie bolonské politické fórum, ktoré sa konalo 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti(5),

–    so zreteľom na stratégiu mobility 2020 pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) prijatú na konferencii ministrov EHEA, ktorá sa konala v Bukurešti 26. a 27. apríla 2012(6),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)(7),

–    so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum(8),

–    so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania(9),

–    so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EQF-LLL)(10),

–    so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(11),

–    so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku(12),

–    so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(13),

–    so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky(14),

–    so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí(15),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245/2),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–    so zreteľom na správu s názvom Vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2009: vývoj v rámci bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2009)(16),

–    so zreteľom na správu s názvom Sústredenie sa na vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2010: vplyv bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2010)(17),

–    so zreteľom na správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2012: správa o vykonávaní bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2012)(18),

–    so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2007 o reforme vysokého školstva medzi učiteľmi(19),

–    so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2009 o reforme vysokého školstva medzi študentmi(20),

–    so zreteľom na publikáciu Eurostatu zo 16. apríla 2009 s názvom Bolonský proces v európskom vysokom školstve – kľúčové ukazovatele sociálneho rozmeru a mobility(21),

–    so zreteľom na konečnú správu medzinárodnej konferencie o financovaní vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala v Jerevane v Arménsku v dňoch 8. až 9. septembra 2011(22),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(23),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít(24),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu(25),

–    so zreteľom na Európsky fond pre strategické investície (EFSI)(26),

–    so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0121/2015),

A.  keďže význam bolonského procesu v súčasnej hospodárskej situácii by mal spočívať v plnení cieľov rozvoja najvyššej možnej úrovne znalostí a inovácií pre občanov prostredníctvom širokého prístupu k vzdelaniu a jeho neustálej aktualizácie a keďže toto by sa malo premietnuť do revízie stratégie Európa 2020 a do vykonávania Junckerovho investičného plánu pre Európu;

B.   keďže z analýz vyplýva, že takmer každý tretí zamestnávateľ v EÚ má ťažkosti s hľadaním primerane kvalifikovaných zamestnancov; keďže z hľadiska cieľa, ktorým je zníženie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ (rozdiel medzi pracovnými zručnosťami jednotlivca a požiadavkami trhu práce), nebol bolonský reformný proces doteraz veľmi úspešný; keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sa stal pre Európu kľúčovou výzvou s dosahom na všetky oblasti spoločnosti, od produktivity a efektívnosti podnikov po súčasné a budúce blaho mladých ľudí;

C.  keďže problém nezamestnanosti mladých ľudí sa od začiatku krízy v roku 2008 výrazne nezlepšil; keďže na konci roku 2014 bolo v EÚ asi 5 miliónov nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov;

D.  keďže slovami filozofa by „hlavnou črtou univerzít malo byť hľadanie pravdy a krásy“, popri jej povinnosti, ktorou je príprava nových odborníkov, vedcov, inžinierov, učiteľov, lekárov, politikov a občanov;

E.   keďže je dôležité považovať univerzity za skutočných kľúčových aktérov bolonského procesu, ktorých úloha presahuje podporné úlohy v oblasti koordinácie, regulácie a zdrojov regionálnych a vnútroštátnych inštitúcií;

F.   keďže vďaka tejto medzivládnej iniciatíve sa v spolupráci s akademickou obcou vynaložilo úsilie s cieľom stanoviť spoločnú európsku reakciu na vážne problémy v mnohých krajinách, ktoré však bolo nedostatočné;

G.  keďže skutočným účelom bolonského procesu je podporovať mobilitu a internacionalizáciu, zabezpečiť kompatibilitu a porovnateľnosť noriem a kvality rôznych systémov vysokoškolského vzdelávania pri súčasnom rešpektovaní autonómie univerzít, a teda napomáhaní vytvoreniu autenticky demokratického európskeho priestoru, ktorý občanom ponúka rovnaké príležitosti;

H.  keďže je potrebné vykonať hodnotenie pokroku dosiahnutého za uplynulých 15 rokov, v ktorom sa zohľadnia úspechy z hľadiska medziregionálnej spolupráce, ako aj zistené pretrvávajúce problémy a nerovnaké výsledky v dosahovaní stanovených cieľov;

I.    keďže bolonský proces bol síce vo väčšine krajín smerodajným a motivačným nástrojom na uskutočnenie reforiem v oblasti vzdelávania, ale v niektorých krajinách sa môže vzhľadom na nesprávnu interpretáciu a nepochopenie jeho skutočnej vízie vnímať ako byrokratická záťaž;

J.    keďže je dôležité uznať celoeurópsky charakter bolonského procesu, ako aj zapojenie všetkých jeho aktérov vrátane študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov;

K.  keďže je nevyhnutná pretrvávajúca a zvýšená finančná podpora vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, znalostí a výskumu, najmä v týchto časoch hospodárskej krízy;

L.   keďže za týchto neustále sa meniacich okolností je potrebné opätovne potvrdzovať politický záväzok, ktorý je základom bolonského procesu, a zapojenie do realizácie procesu európskych inštitúcií, národných vlád a všetkých ostatných príslušných zúčastnených strán;

Úloha bolonského procesu

1.   poznamenáva, že vzdelanie a výskum sú jedným z hlavných pilierov našej spoločnosti, pokiaľ ide o podporu rozvoja zručností, rastu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že väčšie investície do vzdelávania majú zásadný význam pre účinné riešenie problematiky chudoby, sociálnych rozdielov a nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, a pre podporu sociálneho začlenenia;

2.   poznamenáva, že bolonský proces by mohol pomôcť pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, ak by študentom umožnil získať a rozvinúť kompetencie požadované na trhu práce, a tak by mohol dosiahnuť dôležitý cieľ, ktorým je zlepšenie zamestnateľnosti absolventov;

3.   uvedomuje si úlohu bolonského procesu pri vytváraní Európy znalostí; zdôrazňuje, že šírenie poznatkov, vzdelávanie a výskum sú kľúčovými prvkami stratégie Európa 2002 a že prispievajú k podpore európskeho občianstva; zdôrazňuje však aj potrebu konzultácií v rámci vysokoškolskej obce (učitelia, študenti a nepedagogickí pracovníci) s cieľom pochopiť odpor k reformám spojeným s bolonským procesom, ako aj potrebu zaručiť verejné vzdelávanie, ktoré je bezplatné a prístupné pre všetkých a ktoré zodpovedá potrebám spoločnosti;

4.   poznamenáva, že bolonské reformy viedli k vytvoreniu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a za uplynulých 15 rokov umožnili dosiahnutie úspechov, ktoré spočívajú v tom, že štruktúry vysokoškolského vzdelávania sa stali porovnateľnejšími, zvýšila sa mobilita, poskytli sa systémy zabezpečenia kvality, uznávanie titulov, zlepšila sa kvalita vzdelávacích systémov, ako aj príťažlivosť vysokoškolského vzdelávania v Európe;

5.   poznamenáva, že v rámci bolonského procesu je naďalej potrebné prijať množstvo opatrení v oblasti prispôsobenia vzdelávacích systémov trhu práce a zlepšenia celkovej zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, ako aj atraktivity vysokoškolského vzdelávania v Európe; konštatuje, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali byť schopné pohotovo reagovať na hospodárske, kultúrne, vedecké a technologické zmeny v modernej spoločnosti, aby bol v plnej miere využitý ich potenciál stimulovať rast, zamestnateľnosť a sociálnu súdržnosť;

6.   berie na vedomie ciele pre nadchádzajúce roky a vnútroštátne priority týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať do roku 2015, ako boli navrhnuté konferenciou ministrov EHEA 2012 v Bukurešti, ako aj jej odporúčania pre stratégiu mobility 2020 pre EHEA, pričom podporuje vytvorenie nových monitorovacích stredísk, nových prístupov k rôznym európskym univerzitným obciam a nových systémov na zaradenie členov týchto univerzitných obcí do reformného procesu pre tento plán;

Priority a výzvy

7.   vyzýva krajiny EHEA, aby vykonávali spoločné dohodnuté reformy zamerané na urýchlenie dosiahnutia cieľov bolonského procesu a zároveň aby posilnili dôveryhodnosť EHEA; nabáda na podporu krajín, ktoré majú ťažkosti pri vykonávaní týchto reforiem; podporuje v tejto súvislosti vytváranie širokých partnerstiev medzi krajinami, regiónmi a zúčastnenými stranami;

8.   vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali a aktualizovali hodnotenie zariadení vysokoškolského vzdelávania so zreteľom na normy stanovené v minulosti prostredníctvom vzdelávacích systémov na medzinárodnej úrovni a aby v záujme podpory poznatkov, výskumu a vedy odmeňovali excelentnosť;

9.   zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rozmanitosť výučby vrátane rozmanitosti jazykov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili študentské granty a zabezpečili ich ľahkú prístupnosť;

10. zdôrazňuje potrebu vynaložiť ďalšie úsilie na rozvoj EHEA a stavať na pokroku dosiahnutom pri plnení jeho cieľov a v koordinácii s európskym priestorom vzdelávania a odbornej prípravy, európskym priestorom celoživotného vzdelávania (LLL) a Európskym výskumným priestorom;

11. vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do vykonávania bolonského procesu, aby posilnili zabezpečenie kvality s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý zlepší jeho atraktivitu ako referenciu akademickej excelentnosti na celom svete;

12. vyzýva členské štáty, krajiny EHEA a EÚ ako celok, aby pomáhali rozvoju verejného porozumenia a podpory bolonského procesu vrátane opatrení na najnižšej úrovni s cieľom dosiahnuť účinnejšie a dynamickejšie zapojenie pri dosahovaní jeho cieľov;

13. upozorňuje, že Komisia má ako člen bolonského procesu dôležitú úlohu pri rozvoji EHEA, a vyzýva ju, aby prehlbovala svoju úlohu pri oživovaní procesu a urýchlení úsilia na dosiahnutie stanovených cieľov;

14. upozorňuje na potrebu zahrnúť kvalitu vzdelávania a výskumu v terciárnom sektore medzi uvedené ciele; domnieva sa, že jedným z ukazovateľov splnenia týchto cieľov by bolo zvýšenie zamestnateľnosti absolventov, čo je tiež cieľom stratégie Európa 2020;

15. vyzýva na uskutočnenie dialógu medzi vládami, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a výskumnými ústavmi s cieľom zamerať sa na dostupné prostriedky, ich maximalizáciu a účinnejšie využitie a hľadať nové a rozmanité modely financovania na doplnenie verejného financovania; zdôrazňuje tiež dôležitosť iniciatívy Horizont 2020 pri vedení projektov spolupráce medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v oblasti výskumu a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprestávajúcimi snahami znížiť ich financovanie, kým iné rozpočtové oblasti sú ponechané bez povšimnutia;

16. vyzýva vlády, aby zlepšili efektívnosť využívania verejného financovania v oblasti vzdelávania a rešpektovali hlavný cieľ EÚ, ktorým je investovanie 3 % HDP Únie do vývoja a výskumu do roku 2020; zdôrazňuje, že je potrebné ambiciózne financovanie vzdelávania a výskumu, keďže predstavujú jeden z kľúčových nástrojov na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, ako aj na boj proti hospodárskej kríze a nezamestnanosti;

17. všíma si potenciálne možnosti financovania pre vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré by mal poskytovať Európsky fond pre strategické investície (EFSI); vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s plánovaním znížením finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020, ktoré sú priamo spojené s výskumom a vzdelávaním, v prospech EFSI;

18. upozorňuje, že akékoľvek zníženie finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020 by malo nepochybne vplyv na plné vykonávanie bolonského procesu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby stiahla všetky takéto návrhy;

19. podporuje prístupy zhora nadol aj zdola nahor, do ktorých je zapojená celá akademická obec a sociálni partneri, a vyzýva na politickú angažovanosť a spoluprácu ministrov EHEA pri rozvoji spoločnej stratégie na dosiahnutie bolonských reforiem;

20. vyzýva na ďalší rozvoj študijných programov s jasne vymedzenými cieľmi, ktoré zabezpečujú znalosti a kombináciu všeobecných aj odborných zručností, ktoré sú potrebné nielen na prípravu absolventov na požiadavky pracovného trhu a budovanie ich schopnosti celoživotného vzdelávania, ale aj na integráciu občanov, čo má rozhodujúci význam; podporuje plné vykonávanie európskeho rámca pre osvedčovanie odborných kvalifikácií;

21. zdôrazňuje úlohu disciplín STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a ich význam pre spoločnosť, hospodárstvo a zamestnateľnosť absolventov;

22. vyzýva na správne vykonávanie európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) a dodatku k diplomu v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA), ktoré sú kľúčovými nástrojmi spojenými so študijným úväzkom a učebnými výsledkami, s cieľom uľahčiť mobilitu a pomôcť študentom zlúčiť svoje akademické a mimoškolské úspechy;

23. zdôrazňuje význam zaručenia vzájomného uznávania a kompatibility akademických titulov pre posilnenie systému zabezpečenia kvality na európskej úrovni a vo všetkých krajinách, ktoré sa stali súčasťou EHEA, v súlade s revidovanou verziou európskych noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality (ESG) v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania; vyzýva všetky krajiny, ktoré sú súčasťou EHEA, a ich príslušné agentúry zabezpečovania kvality, aby sa stali členmi európskych sietí pre zabezpečenie kvality (Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – ENQA a Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – EQAR);

24. nabáda partnerské strany bolonského procesu, a najmä Európsku komisiu, aby pravidelne hodnotili nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými kompetenciami a zručnosťami v čase vstupu absolventov do sveta práce;

25. zdôrazňuje význam cieľa stratégie Európa 2020, podľa ktorého by malo mať 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov skončené terciárne vzdelanie a získať zodpovedajúce zručnosti a schopnosti potrebné na nájdenie zamestnania, ktoré ich bude napĺňať;

26. zdôrazňuje hodnotu kvalifikačných rámcov na zlepšenie transparentnosti a vyzýva všetky krajiny bolonského procesu, aby zabezpečili kompatibilitu svojich národných kvalifikačných rámcov s kvalifikačnými rámcami EHEA a s európskymi kvalifikačnými rámcami;

27. zdôrazňuje, že národné kvalifikačné rámce (NQF) v mnohých členských štátoch ešte stále treba prispôsobiť európskemu kvalifikačnému rámcu (EQF), ako aj európskym normám a usmerneniam pre zabezpečenie kvality (ESG); konštatuje, že mnohé NQF stále nie sú registrované v Európskom registri zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR);

28. poznamenáva, že mobilita študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov je jednou z hlavných priorít bolonského procesu; vyzýva členské štáty, aby zvýšili množstvo príležitostí na mobilitu a zlepšili jej kvalitu, a zdôrazňuje potrebu posilniť vykonávanie stratégie mobility 2020 pre EHEA a zároveň dosiahnuť do roku 2020 v oblasti mobility študentov kvantitatívny cieľ 20 %; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu programu Erasmus+ a dôležitosť zabezpečenia jeho bezproblémového a efektívneho vykonávania a podpory; zdôrazňuje, že štipendiá udeľované v rámci programu Erasmus+ by sa mali oslobodiť od daní a sociálnych dávok;

29. žiada o postupné začleňovanie mobility študentov do oficiálnych osnov univerzít;

30. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do programov mobility EÚ zapojil primeraný počet študentov hudobných a výtvarných odborov, ako aj ich vyučujúcich;

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európske a medzinárodné partnerstvá a opatrenia na podporu mobility zahrnuli medzi kritériá hodnotenia univerzít a zariadení ďalšieho vzdelávania;

32. berie na vedomie ústrednú úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri podpore mobility a pri rozvíjaní vedomostí a zručností absolventov vysokých škôl a výskumných pracovníkov, ktoré im umožnia, aby sa v globálnom hospodárstve dokázali uplatniť na trhu práce;

33. vyzýva členské štáty, EÚ a EHEA, aby posilnili mobilitu podporovaním výučby jazykov, odstránením administratívnych prekážok a zabezpečením primeraného mechanizmu finančnej podpory a prenosnosti grantov, štipendií a kreditov; konštatuje, že mobilita je ešte stále menej dostupná pre študentov z menej majetných pomerov;

34. zdôrazňuje posun vzdelávacej paradigmy tak z hľadiska vypracúvania, ako aj realizácie programov, smerom k prístupu zameranému viac na študentov, ktorý zahŕňa osobný rozvoj študentov; zdôrazňuje význam účasti študentov na riadení vysokoškolského vzdelávania;

35. zdôrazňuje, že študijné programy by sa mali zameriavať na dlhodobé požiadavky trhu; zdôrazňuje tiež, že zamestnateľnosť znamená, že študenti by si mali osvojiť širokú škálu rôznych kompetencií, ktoré ich pripravia na trh práce a na celoživotné vzdelávanie; v tomto smere nabáda k aktívnemu dialógu a vnútroštátnej a cezhraničnej spolupráci univerzitnej a podnikateľskej obce v oblasti programov a pracovných stáží, čo by pomohlo riešiť hospodársku krízu, oživiť hospodársky rast a prispieť k vybudovaniu znalostnej spoločnosti, a teda ponúknuť príležitosti v širšom spoločenskom zmysle; nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby boli otvorené interdisciplinárnym štúdiám, zriaďovaniu univerzitných výskumných ústavov a spolupráci s rôznymi partnermi;

36. zdôrazňuje potrebu poskytnúť široké možnosti pre celoživotné vzdelávanie a pre doplnkové formy vzdelávania, ako je neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozvoj mäkkých zručností;

37. požaduje úsilie o posilnenie prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a inováciami, a to aj prostredníctvom podpory vzdelávania na základe výskumu, a zdôrazňuje program Horizont 2020 ako kľúčový mechanizmus financovania na podporu výskumu; žiada lepšiu synchronizáciu činností podporujúcich bolonský proces, ako sú programy Horizont 2020 a Erasmus+;

38. požaduje pružnejšie spôsoby vzdelávania, ktoré zahŕňajú spoločné študijné programy a medziodborové štúdie a ktoré podporujú inovácie, kreativitu, odborné vzdelávanie a prípravu (VET), duálne vzdelávanie a podnikanie v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a vyzýva na prieskum potenciálu, ktorý ponúkajú nové technológie, digitalizácia a IKT, s cieľom obohatiť učenie a vyučovanie a ďalej rozvíjať celý rad zručností a nové modely učenia, vyučovania a hodnotenia;

39. vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, verejnú správu, sociálnych partnerov a podniky, aby viedli neustály dialóg na uľahčenie a zvýšenie zamestnateľnosti; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu zamerať diskusiu na nevyužitý potenciál vysokoškolského vzdelávania z hľadiska stimulácie rastu a zamestnanosti; vyzýva krajiny EHEA a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby posilnili spoluprácu s cieľom zabezpečiť kvalitné stáže a učňovskú prípravu a aby v tejto súvislosti zlepšili mobilitu; zdôrazňuje, že zainteresované strany by mali lepšie spolupracovať na zvyšovaní základných kvalifikácií a obnove kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj na zlepšení poskytovania, dostupnosti a kvality kariérneho a pracovného poradenstva; okrem toho sa domnieva, že by sa mali viac podporovať pracovné stáže, ktoré sú súčasťou študijných programov, a učenie na pracovisku;

40. zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali utečenci prístup ku všetkým inštitúciám v rámci EHEA, čo im umožní vybudovanie nezávislého života prostredníctvom vzdelávania; okrem toho zdôrazňuje, že by sa mali viac liberalizovať povolenia na pobyt pre absolventov, ktorí si hľadajú kvalifikovanú pracovnú činnosť; zdôrazňuje, že úsilie o vzájomné uznávanie utečencov by sa malo vymáhať, a to najmä vzhľadom na mobilitu týchto študentov;

41. zdôrazňuje, že členské štáty, Únia a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa stali súčasťou EHEA, sú zodpovedné za poskytnutie kvalitného vzdelania, ktoré reaguje na sociálne a hospodárske výzvy a zdôrazňuje potrebu ich úzkej vzájomnej spolupráce s cieľom dosiahnuť splnenie cieľov stanovených v rámci bolonského procesu;

42. poznamenáva, že len niekoľko členských štátov vytvorilo komplexnú stratégiu na začlenenie študentov z menej privilegovaných sociálno-ekonomických pomerov do vysokoškolského vzdelávania, čím riešia problém tzv. sociálneho filtra;

43. vyzýva na väčšie zapojenie učiteľov stredných škôl do bolonského procesu z hľadiska podpory kvality odbornej prípravy učiteľov a profesijnej mobility s cieľom splniť nové požiadavky na vzdelávanie a odbornú prípravu znalostnej spoločnosti a prispievať k zlepšeniu výsledkov študentov;

44. zdôrazňuje úlohu vzdelávania, jeho kvalitu a výchovné poslanie, pokiaľ ide o formovanie budúcich generácií a prispievanie k širšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k tvorbe pracovných miest, vyššej konkurencieschopnosti a potenciálu rastu; v tejto súvislosti vyzýva na lepšie ocenenie učiteľského povolania;

45. žiada, aby sa vynaložilo hospodárske a sociálne úsilie o zlepšenie sociálneho začlenenia zabezpečením spravodlivého a otvoreného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, uľahčením uznávania akademických a odborných kvalifikácií, ako aj študijných pobytov v zahraničí a predchádzajúceho vzdelania, programov tzv. mäkkých zručností, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj poskytnutím príslušného vzdelania rozličným skupinám študentov prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

46. zdôrazňuje sociálny rozmer bolonského procesu; požaduje opatrenia, ktoré sa budú zameriavať na zvýšenú účasť nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín, a to aj prostredníctvom medzinárodných programov mobility;

47. zdôrazňuje úlohu mobility v oblasti vzdelávania pri medzikultúrnom učení, ako aj skutočnosť, že v rámci bolonského procesu by sa mali prijať aktívne opatrenia na podporu medzikultúrnych poznatkov študentov a vzájomného rešpektu jednotlivých kultúr;

48. požaduje snahy o ďalšie rozvíjanie stratégie pre vonkajší rozmer EHEA prostredníctvom spolupráce s ostatnými regiónmi sveta s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a príťažlivosť v celosvetovom meradle, zlepšiť informácie o priestore EHEA, posilniť spoluprácu založenú na partnerstve, zintenzívniť politický dialóg a ďalej uznávať kvalifikácie;

49. zdôrazňuje potrebu posilnenia zhromažďovania údajov v krajinách priestoru EHEA s cieľom lepšie identifikovať a riešiť výzvy bolonského procesu;

50. zdôrazňuje význam ďalšej konferencie ministrov EHEA, ktorá sa bude konať v Jerevane v máji 2015, pokiaľ ide o objektívne a kritické preskúmanie pokroku a nezdarov pri plnení priorít stanovených na obdobie 2012 – 2015, a to v záujme posilnenia a ďalšej konsolidácie EHEA s plnou podporou Únie;

o

o        o

51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/SORBONNE_DECLARATION1.pdf.

(2)

http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/BOLOGNA_DECLARATION1.pdf.

(3)

http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/Leuven_Louvain-la-Neuve_Communiqu%C3%A9_April_2009.pdf.

(4)

http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/Budapest-Vienna_Declaration.pdf.

(5)

http://www.ehea.info/Uploads/(1)/Bucharest%20Communique%202012(1).pdf.

(6)

http://www.ehea.info/Uploads/%281%29/2012%20EHEA%20Mobility%20Strategy.pdf.

(7)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132.

(8)

Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23.

(9)

Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.

(10)

Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(11)

Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(12)

Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 3.

(13)

Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.

(14)

Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.

(15)

Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.

(16)

http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/099SK.pdf.

(17)

http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/122EN.pdf.

(18)

http://www.ehea.info/Uploads/(1)/Bologna%20Process%20Implementation%20Report.pdf.

(19)

http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl198_en.pdf.

(20)

http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_260_en.pdf.

(21)

http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/5713011/KS-78-09-653-EN.PDF/3eb9f4ec-dc39-4e51-a18b-b61eb7c2518b?version=1.0.

(22)

http://www.ehea.info/news-details.aspx?ArticleId=253.

(23)

Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 18.

(24)

Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 95.

(25)

Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 24.

(26)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 (COM(2015)0010).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V júni 1999 podpísalo 29 európskych štátov bolonskú deklaráciu, ktorej účelom bolo vytvoriť do roku 2010 európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA). Cieľom bolo a zostáva poskytnúť študentom širší a prehľadnejší výber vysokokvalitných vzdelávacích možností, ako aj vytvoriť zjednodušený proces interného aj externého uznávania prostredníctvom zúčastnených vnútroštátnych systémov vysokoškolského vzdelávania. Medzitým všetkých 47 súčasných členov bolonského procesu zaviedlo do svojich systémov vysokoškolského vzdelávania rozsiahle reformy.

Hoci zmeny vykonané v rámci bolonského procesu sa uskutočňujú predovšetkým na univerzitnej úrovni, myšlienka vytvorenia EHEA má do určitej miery politický charakter. Táto medzivládna iniciatíva z podnetu Európskej komisie, podporovaná akademickými kruhmi, sa pokúsila nájsť spoločnú odpoveď na problémy existujúce v zúčastnených krajinách. Tieto odpovede zahŕňajú napríklad vytvorenie podmienok pre väčšiu mobilitu, prispôsobenie vzdelávacích systémov potrebám pracovného trhu v záujme zlepšenia celkovej zamestnateľnosti, zlepšenú konkurencieschopnosť a príťažlivosť vysokoškolského vzdelávania v Európe s cieľom náležite prispieť k rastu civilizácie. V súčasnosti krajiny bolonského procesu musia riešiť nové problémy, ako je nezamestnanosť mládeže, hospodárske obmedzenia a demografické zmeny.

V súvislosti s plnením cieľov EÚ v oblasti rastu a znalostnej ekonomiky môže bolonský proces zohrávať dôležitú úlohu v revízii stratégie Európa 2020 a vo vykonávaní Junckerovho investičného plánu pre Európu.

Za uplynulých 15 rokov dosiahol bolonský proces veľmi veľa z hľadiska kvality vzdelania, mobility a uznávania akademických titulov. Bolonský proces celkovo dosiahol väčšiu transparentnosť a zjednodušil prístup k informáciám o európskom vysokoškolskom vzdelávaní pomocou referenčného porovnávania výsledkov členských štátov so spoločnými cieľmi.

Aj keď sú tieto úspechy chvályhodné, niektoré oblasti sa stále musia ďalej rozvíjať a je veľmi dôležité oživiť bolonský proces s cieľom reagovať na nové výzvy, ako aj zabezpečiť kvalitu a transparentnosť EHEA.

Hodnotenie procesu a nové úlohy

Aby sme správne určili smer, ktorým sa musia uberať bolonské reformy, mali by sme začať s objektívnym posúdením tohto procesu a určiť oblasti, ktoré treba zlepšiť. Preto musíme zvážiť jeho širšie súvislosti vrátane vytvorenia európskeho priestoru vzdelávania a odbornej prípravy, európskeho priestoru celoživotného vzdelávania a Európskeho výskumného priestoru, ktoré sú spolu s EHEA kľúčovými prvkami, ktoré vedú k realizácii Európy znalostí.

V tejto súvislosti je takisto veľmi dôležité zdôrazniť, že účelom bolonského procesu nie je normalizovať systémy vysokoškolského vzdelávania, ale zblížiť ich vypracovaním spoločných pravidiel spolupráce a pritom zohľadniť rozmanitosť a nezávislosť jednotlivých krajín a univerzít.

V prvom rade treba skonštatovať, že ciele bolonského procesu boli v zúčastnených krajinách dosiahnuté v rôznej miere. To znamená, že prioritou je vykonávanie spoločne dohodnutých reforiem v krajinách EHEA a posilnenie prístupu zdola nahor. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné politické odhodlanie a spolupráca európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Okrem toho by sa mohli vyvinúť ďalšie nástroje a nové pracovné metódy, ako sú klastre, ktoré by mohli pomôcť krajinám s problémami dosiahnuť väčší pokrok a pritom povzbudiť ostatných k dosiahnutiu ešte vyšších cieľov. Ďalšie nástroje zahŕňajú výmenu osvedčených postupov, rozsiahlejšie využívanie bolonskej siete odborníkov a väčšie zapojenie akademickej obce. Nové technológie a otvorené vzdelávacie zdroje (OVZ), najmä hromadné otvorené online kurzy okrem toho umožňujú jednoduchý prenos znalostí cez hranice, čo zvyšuje potenciál pre medzinárodnú spoluprácu a pomáha podporovať európske vzdelávacie inštitúcie ako strediská pre inovácie. Tieto možnosti by sa takisto mali ďalej preskúmať.

V druhom rade je takisto potrebné vzdelávanie zamerané viac na študentov, ktoré sa vždy neuznávalo ako dôležitá súčasť európskej študijnej štruktúry a ktoré nebolo dostatočne začlenené do univerzitných programov. Vzdelávacia paradigma by sa mala presunúť z toho, čo sa učí, na to, čo je potrebné, aby sa študenti naučili. Sociálne aspekty procesu sa považujú za jedny z najzanedbávanejších prvkov EHEA.

Pôvodný cieľ bolonského procesu okrem toho nebol vždy jasne prezentovaný a niekedy sa v zúčastnených krajinách nesprávne chápal alebo vykladal. V niektorých prípadoch sa proces použil na pomoc pre vnútroštátne reformy alebo sa chápal ako povinnosť štátu, ktorú treba má splniť. Preto je potrebné o procese jasne informovať s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti a jej podporu bolonským reformám, a tým dosiahnuť účinnejšie a dynamickejšie zapojenie do plnenia cieľov procesu.

Vzhľadom na to, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania dostávajú väčšinu svojich finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov, nedávne prísne rozpočtové škrty mali vplyv na vysokoškolské vzdelávanie. Preto sú potrebné neustále investície a účinnejšie využívanie dostupných finančných prostriedkov, pričom sa zároveň odporúča vypracovanie nových modelov financovania.

Bolonská štruktúra a nástroje

Celkovo je väčšina študentov v rámci krajín EHEA zapísaná do programov nadväzujúcich na bolonskú trojcyklovú štruktúru. Je potrebné zdôrazniť, že zavedenie trojcyklovej štruktúry vzdelávania samo osebe nebolo cieľom, ale – spolu s ďalšími dôležitými zmenami v študijnom programe – prostriedkom pre lepšiu prípravu absolventov na potreby pracovného trhu a spoločenské výzvy.

Na dosiahnutie bolonských cieľov sa okrem toho musí riadne vykonávať európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS). Aj keď sa pri vykonávaní európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov vo všetkých krajinách EHEA dosiahol určitý pokrok, je ešte potrebné zabezpečiť lepšie prepojenie medzi kreditmi/zložkami programov a výsledkami vzdelávania.

V súvislosti s dodatkom k diplomu treba konštatovať, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, približne 70 % krajín EHEA nesplnilo všetky požiadavky vrátane automatického a bezplatného vydávania dodatkov k diplomom všetkým absolventom vo všeobecne používanom európskom jazyku.

Vývoj a vykonávanie národného kvalifikačného rámca aj naďalej predstavujú výzvy vrátane skutočnosti, že vo väčšine krajín sa do národného kvalifikačného rámca ešte musia zahrnúť neformálne kvalifikácie. Malo by sa riešiť uznávanie kvalifikácií krátkych cyklov v kvalifikačnom rámci EHEA pre krajiny, ktoré ich zahŕňajú do národných kvalifikačných rámcov (pričom táto povinnosť by neplatila pre ostatné krajiny), aby sa zvýšila ich zrozumiteľnosť a medzinárodná porovnateľnosť.

Nepochybne treba posilniť uznávanie zahraničných kvalifikácií, študijných pobytov v zahraničí a predchádzajúceho vzdelania (aj neformálneho vzdelávania a informálneho učenia), aby z toho mali študenti bezprostrednejší prospech. Vzhľadom na to, že vo viac ako dvoch tretinách krajín EHEA konečné rozhodnutie o uznávaní zahraničných kvalifikácií prijímajú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a že uznávanie kreditov získaných v zahraničí je v rukách inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, je dôležité, aby tieto inštitúcie zlepšili vykonávanie tejto úlohy. Pre EHEA je kľúčový vývoj politík a postupov, ktorými sa ďalej podporuje uznávanie kvalifikácií.

Rozvoj EHEA si takisto vyžaduje ďalší rozvoj a integráciu pružných spôsobov vzdelávania s cieľom podporiť mobilitu a celoživotné vzdelávanie.

Spoločné programy sú ďalším významným aspektom EHEA a kľúčovou súčasťou internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania, a preto sa ich akreditácia musí uľahčiť.

Mobilita a kvalita vysokoškolského vzdelávania

Mobilita sa týka nielen štruktúry, ale aj správnej organizácie a zabezpečenia kvality. V záujme podpory mobility by sa mali správne vykonávať bolonské nástroje. Okrem toho by sa mali posilniť postupy uznávania, mala by sa zlepšiť kvalita študentských služieb v hostiteľských univerzitách, mal by sa zaviesť mechanizmus finančnej podpory, zaručiť prevod grantov a kreditov, mala by sa podporiť výučba cudzích jazykov, ako aj účasť na európskych programoch, ako je program Erasmus+. Ďalej by sa mali oslobodiť od daní a sociálnych dávok granty týkajúce sa programu Erasmus+.

Je tiež dôležité vybudovať priaznivejšie prostredie pre mobilitu pracovníkov a učiteľov, ktorá môže prispieť k rozvoju výskumu, vyučovacích a vzdelávacích postupov, ako aj k modernizácii riadenia a správy.

Dôležitou prioritou mnohých krajín je zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj vytvorenie systémov zabezpečenia kvality. Európske normy a usmernenia na zabezpečenie kvality, kľúčový cieľ EHEA, boli revidované a podliehajú schváleniu konferencie ministrov, ktorá sa bude konať v máji 2015 v Jerevane. Ďalším krokom bude ich správne vykonávanie a posilnenie spolupráce na zabezpečovaní kvality v rámci EHEA.

Sociálny rozmer

Napriek záväzku stanoviť merateľné ciele pre rozšírenie celkovej účasti na vysokoškolskom vzdelávaní a zvýšenie prístupu nedostatočne zastúpených skupín vymedzilo kvantitatívne ciele v súvislosti s nedostatočne zastúpenými skupinami menej ako 20 % vzdelávacích systémov. Zlepšenie sociálneho začlenenia a posilnenie rovnakých príležitostí pre prístup, ako aj medzinárodná mobilita pre nedostatočne zastúpené a znevýhodnené skupiny zostávajú výzvou pre bolonský proces. Pri práci na zvyšovaní počtu študentov vo vysokoškolskom vzdelávaní je potrebné riešiť zvýšenie počtu osôb s ukončeným vysokoškolským vzdelaním.

Zamestnateľnosť je ďalším dôležitým aspektom sociálneho rozmeru a zároveň veľkým zdrojom obáv. V rámci bolonského procesu sa pojem zamestnateľnosť vymedzuje ako možnosť získať prvé zmysluplné zamestnanie alebo sa stať samostatne zárobkovo činným, udržať si zamestnanie a byť schopný sa pohybovať na trhu práce(1). V tejto súvislosti je úlohou vysokoškolského vzdelávania vybaviť študentov vedomosťami, zručnosťami a kompetenciami, ktoré budú potrebovať na pracovisku, a poskytnúť im možnosť rozvíjať tieto zručnosti počas celej profesionálnej kariéry.

Úsilie by sa malo zamerať na zvýšenie zamestnateľnosti prostredníctvom nepretržitého dialógu so zamestnávateľmi, vykonávania programov založených na kompetenciách a monitorovaní kariérneho rozvoja absolventov.

Vonkajší rozmer

Význam vonkajšieho rozmeru EHEA bude v budúcnosti neustále narastať. Dôraz by sa mal klásť na podporu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, aby sa zvýšila jeho celosvetová príťažlivosť a konkurencieschopnosť, na podporu vytvárania sietí a spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (najmä v susedných krajinách EHEA), na ďalšie uznávanie kvalifikácií, ako aj na rozvoj spoločných programov a programov spolupráce na všetkých úrovniach.

Priority do blízkej budúcnosti

Koherentný, transparentný a vysokokvalitný sektor vysokoškolského vzdelávania má zásadný význam pre kultúrny, hospodársky a sociálny rozvoj. Bolonské ciele poskytujú základné prostriedky na riešenie súčasných výziev európskeho vysokoškolského vzdelávania. Na dosiahnutie cieľov bolonského procesu však ešte treba vynaložiť veľa úsilia. Aj keď je jasné, že sa dosiahli mnohé úspechy a významná štrukturálna konvergencia, objavili sa nové výzvy. V záujme riešenia týchto výziev a oživenia procesu je nevyhnutné zamerať sa na správne vykonávanie súčasnej štruktúry a nástrojov, na nápravu ich nedostatkov a posunúť prístup k vzdelávaniu na prístup zameraný viac na študentov a výsledky. Je tiež dôležité posilniť prepojenie medzi vysokoškolským vzdelávaním a výskumom uľahčením dialógu medzi vedou a spoločnosťou a podporou prospešného využitia technologických inovácií vo výučbe a vzdelávaní. Okrem toho je potrebné zamerať sa na lepšiu synchronizáciu činností podporujúcich bolonský proces, ako sú programy Horizont 2020 a Erasmus+.

(1)

Pracovná skupina pre zamestnateľnosť, bolonská konferencia, Leuven/Louvain-la-Neuve 28. a 29. apríla 2009.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, Jill Evans, Emmanouil Glezos, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvie Guillaume, György Hölvényi, Dietmar Köster, Ilhan Kyuchyuk, Ernest Maragall, Emma McClarkin, Liadh Ní Riada

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia