SPRÁVA o možnostiach ekologického rastu pre MSP

28.4.2015 - (2014/2209(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Philippe De Backer

Postup : 2014/2209(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0135/2015

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o možnostiach ekologického rastu pre MSP

(2014/2209(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám[1],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť[2],

       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP[3],

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva (COM(2014)0445),

–       so zreteľom na prieskum Eurobarometra o MSP, efektívnom využívaní zdrojov a zelených trhoch (Flash Eurobarometer 381) a prieskum Eurobarometra o úlohe verejnej podpory pri uvádzaní inovácií na trh (Flash Eurobarometer 394),

–       so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (prijaté počas 109. plenárneho zasadnutia 3. – 4. decembra 2014) k balíku opatrení priemyselnej politiky,

       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelený akčný plán pre MSP (COM(2014)0440),

       so zreteľom na Európsku platformu pre efektívne využívanie zdrojov – vyhlásenie a politické odporúčania – marec 2014,

       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu, COM (2014)0398,

       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľnú budúcnosť – Akčný plán ekologických inovácií (EkoAP) (COM(2011)0899),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0135/2015),

A.     keďže MSP tvoria viac než 98 % európskych podnikov a zabezpečujú viac než 67 % celkovej zamestnanosti v Únii a 58 % hrubej pridanej hodnoty; keďže predstavujú chrbtovú kosť hospodárstva Európskej únie a sú kľúčovou hnacou silou európskeho dlhodobého hospodárskeho rastu a príležitostí na udržateľné vytváranie pracovných miest v 28 členských štátoch; keďže zamestnanosť v sektore environmentálneho tovaru a služieb v rokoch 2007 – 2011 aj napriek kríze vzrástla o 20 % a predstavuje pre MSP príležitosť na to, aby stále zvyšovali hospodársku činnosť a tvorbu pracovných miest, a to i v oblastiach zasiahnutých vyľudňovaním a starnutím; keďže tak zohrávajú významnú úlohu v priemyselnom ekosystéme spolu so spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou a s nadnárodnými spoločnosťami; keďže deväť z desiatich MSP sú malé podniky, ktoré zamestnávajú najviac 10 ľudí, a tieto mikropodniky tvoria 53 % všetkých pracovných miest v Európe;

B.     keďže v súčasnosti sa globálny trh pre environmentálne odvetvie odhaduje na 1 000 miliárd EUR ročne a predpokladá sa, že táto suma sa zdvojnásobí, ba dokonca do roku 2020 strojnásobí, vďaka čomu sa vytvoria obrovské príležitosti pre európske MSP a hospodársky rast v EÚ vo všeobecnosti; keďže Európska únia je svetovým vedúcim predstaviteľom v dovoze aj vývoze environmentálneho tovaru; keďže s týmito tovarmi sú nerozlučiteľne spojené služby, ale pritom existujú iné ako colné prekážky brániace obchodu, ktoré musia poskytovatelia environmentálnych služieb zdolávať;

C.     keďže Európska únia sa zaviazala, že bude reindustrializovať Európu prostredníctvom investovania a podpory zásad udržateľnosti, konkurencieschopnosti a inovácií s cieľom dosiahnuť do roku 2020 minimálne 20 % podiel priemyselnej výroby ako súčasti HDP členských štátov EÚ; keďže Európska rada sa zaviazala znížiť domáce emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 % a zvýšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 % do roku 2030 s cieľom zvýšiť tento cieľ na 30 %; keďže pri plnení týchto cieľov by mali svoju úlohu zohrávať aj MSP, pretože 93 %[4] z nich už aj tak prijíma opatrenia na to, aby zdroje využívali efektívnejšie; keďže lepší ekodizajn, predchádzanie vzniku odpadu, recyklácia a opätovné využívanie by mohli podľa Komisie podnikom v EÚ priniesť čisté úspory, ktoré sa odhadujú na 600 miliárd EUR alebo 8 % ročného obratu, pričom by sa znížili celkové emisie skleníkových plynov o 2 až 4 %;

D.     keďže umožnenie MSP transformovať environmentálne výzvy na hospodárske príležitosti pri dodržiavaní udržateľnosti je jednou zo zásad iniciatívy „Small Business Act“, keďže sa však nedosiahol výrazný politický pokrok a MSP často čelia nejednotným politikám pri začínaní podnikania a vykonávaní noriem v oblasti životného prostredia;

E.     keďže dodržiavanie rastúceho počtu noriem v oblasti životného prostredia zo strany MSP bude podporené trhom, ako aj právnymi predpismi; keďže EÚ a členské štáty by mali minimalizovať administratívnu záťaž v nových a existujúcich právnych predpisoch a mali by sa usilovať o to, aby pri dodržiavaní týchto predpisov podnikom nevznikali dodatočné náklady; keďže boli navrhnuté nové iniciatívy na zníženie regulačných zaťažení pre MSP a iné odvetvia, a tie by sa mali aj vykonávať;

F.     keďže 90 % podnikov EÚ sú mikropodniky; keďže napriek nedávnemu úsiliu majú MSP a mikropodniky naďalej ťažkosti s prístupom k zručnostiam, informáciám a financovaniu, ako aj s dostatočne rozmanitou škálou možností kapitálových a dlhových nástrojov potrebných v priebehu rastu podniku, a keďže programy EÚ stále nedosahujú cieľ podstatne prispievať k inovácii; keďže postupy podávania žiadostí o financovanie EÚ sú pre MSP stále príliš byrokratické, a preto mnohým MSP bránia v ich podávaní;

G.     keďže je potrebné zohľadniť potenciál rozpočtu EÚ ako rozpočtu podporujúceho investície na uľahčenie prístupu európskych MSP k financovaniu prostredníctvom zníženia byrokracie a špecializovaných finančných nástrojov a zvýšenia finančných prostriedkov pre miestne podnikateľské kancelárie; keďže by sa mal zintenzívniť vývoj užívateľsky priaznivých postupov pre rôzne formy podpory;

H.     keďže malé podniky majú pomerne väčší úžitok z opatrení na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov než veľké subjekty a mala by sa im venovať väčšia politická pozornosť; keďže potenciálny hrubý prínos zlepšenia efektívneho využívania zdrojov je 10 – 17 % obratu, v závislosti od odvetvia činnosti;

I.      keďže digitálne technológie sú dôležitým nástrojom, ktorý by MSP mohli využívať na získavanie prínosov očakávaných pri optimálnom využívaní zdrojov, a aj odvetvím, v ktorom môžu nové MSP pohotovo vznikať a rozvíjať sa;

J.      keďže pozornosť sa sústreďuje v prvom rade na technologicky špičkové MSP, ktoré priamo dodávajú ekologické inovácie, no pri dodržiavaní predpisov v oblasti životného prostredia je potrebné podporovať aj ďalšie podniky pri vykonávaní opatrení v oblasti ekologických inovácií a zlepšovaní ich environmentálneho správania; keďže ekologické inovácie môžu byť nápadom pre nový podnik, ale aj opatrením na zlepšenie existujúcich podnikov v rámci ekologického hospodárstva;

K.     keďže napriek tomu, že neexistuje medzinárodne schválené vymedzenie ekologického rastu, prevláda konsenzus, že ide o kombináciu hospodárskeho rastu a environmentálnej udržateľnosti; keďže podporovanie zručností a odbornej prípravy je kľúčovou výzvou pre MSP, ktorej by sa mala venovať osobitná pozornosť, najmä pokiaľ ide o inovácie a efektívne vyžívanie zdrojov; keďže nedostatočný prístup k rizikovému kapitálu, najmä v začiatočných fázach, naďalej patrí medzi jednu z hlavných prekážok vytvárania a rozvoja podnikov orientovaných na rast;

L.     keďže mikropodniky vytvárajú tisíce pracovných miest a až 53 % zamestnanosti v Európe a ako také si vyžadujú odlišný rámec, s ktorým sa bude pracovať, a teda je naliehavo potrebné jednotné používanie definície mikropodnikov; keďže mikropodniky musia zdolávať viaceré vážne ťažkosti, akými sú prekážky v pravidlách verejného obstarávania, nadmerná regulačná záťaž a prístup k financiám;

Všeobecné otázky

1.      podporuje koncepciu ekologického rastu a obehového hospodárstva a poznamenáva, že príležitosti, ktoré z neho vyplývajú, sa týkajú rôznych oblastí vysokého významu, ako sú obnoviteľné zdroje energie, a najmä hospodársky realizovateľné využívanie veternej, slnečnej a geotermálnej energie, energetická účinnosť, efektívne využívanie zdrojov, energia z obnoviteľných zdrojov, odpadové hospodárstvo, znižovanie emisií, elektrifikácia a koncepcia „od kolísky ku kolíske“; zdôrazňuje značný hospodársky potenciál a potenciál vytvárania zamestnanosti, ktorý majú tieto oblasti pre rôzne odvetvia; poznamenáva, že ekologický rast by mal byť súčasťou širšej stratégie na podporu tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu v MSP;

2.      zdôrazňuje, že na ekologický rast by sa malo hľadieť zo širokej perspektívy a mal by zahŕňať úsilie vynakladané prostredníctvom celého hodnotového reťazca a naprieč podnikateľským ekosystémom vrátane úsilia subjektov spracovateľského priemyslu o zníženie ekologickej stopy ich výrobkov, výrobných procesov, obchodných postupov a služieb; pripomína odporúčania Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov, ktorá poukazuje na to, že efektívne využívanie zdrojov si vyžaduje dynamický regulačný rámec, ktorý dáva vhodné signály výrobcom a spotrebiteľom na zlepšenie výkonnosti výrobkov počas celého ich životného cyklu; vyzýva Komisiu, aby ustanovila komplexný politický rámec vrátane konkrétnych politických cieľov a lepšej integrácie a zefektívnenia existujúcich politických nástrojov s cieľom zabezpečiť príležitosti a účasť MSP v ekologickom a obehovom hospodárstve;

3.      zdôrazňuje skutočnosť, že globálne hospodárstvo sa bude musieť postarať o neprestajne rastúcu populáciu – 9 miliárd ľudí do roku 2050 – a že naše prírodné zdroje sú obmedzené, a preto by sa mali využívať udržateľným a veľmi účinným spôsobom; poukazuje na nové inovačné, ekologické a udržateľné riešenia týchto výziev, ako sú nové výrobky, výrobné procesy, obchodné postupy a služby, napr. prostredníctvom začlenenia inovačných digitálnych technológií, a na nový právny rámec podpory;

4.      pripomína Komisii a členským štátom, že MSP v Európe sú veľmi rôznorodé, od veľmi tradičných, rodinných podnikov až po rýchlo rastúce podniky, technologicky špičkové firmy, mikropodniky, sociálne podniky a začínajúce podniky, a že prístupy k pomoci týmto subjektom musia byť rovnako rôznorodé;

5.      domnieva sa, že EÚ potrebuje rázne zmeniť svoju podnikateľskú kultúru s cieľom prispieť k hospodárskemu rastu prostredníctvom väčšieho množstva ľudí začínajúcich vlastnú podnikateľskú činnosť a vyhľadávajúcich viac podnikateľských príležitostí, a to najmä v oblasti ekologického rastu, a prijímania zlyhania a rizika; zdôrazňuje význam prenesenia tejto otázky do stredobodu tvorby politík; vyzýva členské štáty, aby sa vo svojich príslušných právnych rámcoch postarali o „mäkšie pristátie“ po neúspechu v podnikaní s cieľom umožniť ľuďom začať nové podnikanie čoskoro po neúspechu predchádzajúceho pokusu, najmä v nových a inovačných odvetviach; žiada Komisiu, aby formou informačných kampaní a vzdelávania zmierňovala strach zo zlyhania;

6.      zdôrazňuje pridanú hodnotu rozpočtu EÚ, ktorý pomôže MSP, mikropodnikom, sociálnym podnikom a družstvám získať prístup k financovaniu a k medzinárodným trhom, a to najmä prostredníctvom programu COSME a v rámci programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF); zdôrazňuje nutnosť zrozumiteľného a jednotného výkladu zo strany vnútroštátnych regulačných orgánov v celej EÚ a potrebu pravidiel otvoreného verejného obstarávania;

7.      konštatuje, že mnohé európske MSP dnes fungujú v medzinárodnej konkurencii, pokiaľ ide o riešenia zahŕňajúce výrobky, ako aj tzv. environmentálne vhodné služby, ako napríklad výstavba, montáž, opravy a riadenie; poznamenáva, že tieto služby sú základom pre rozvoj predaja a vývozu ekologických výrobkov; žiada Komisiu, aby začlenila environmentálne vhodné služby do prebiehajúcich rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, ako aj do dvojstranných obchodných dohôd, ako napríklad TTIP, s cieľom odstrániť prekážky pre európske MSP a poskytovateľov služieb, ktorí chcú fungovať na medzinárodnom trhu;

8.      zdôrazňuje význam dobrej správy, nezávislého súdnictva, transparentnosti a právneho štátu v EÚ pre vytváranie prostredia podporujúceho podnikanie a trhu s rovnakými podmienkami pre MSP;

Financovanie ekologických iniciatív

9.      konštatuje, že za súčasných okolností, keď nedostatočný prístup k primeraným zdrojom rizikového kapitálu, najmä v skorom štádiu, je naďalej jedným z najvýznamnejších obmedzení pri vytváraní a rozvoji firiem zameraných na rast, v akčnom pláne Komisie na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu sa kladie veľký dôraz na rizikový kapitál ako možný spôsob rastu financií; zdôrazňuje však, že tento druh financovania je vhodný len pre malý počet MSP, že bankové úvery stále predstavujú dôležitý zdroj financovania a že alternatívy by mal rozvíjať súkromný sektor; v tejto súvislosti poznamenáva dôležitosť podpory alternatívnych foriem úverovania MSP, napríklad úverových združení; poukazuje na potenciálne finančné príležitosti, ktoré by sa mali preskúmať prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície;

10.    nabáda členské štáty, aby odstraňovaním jazykových bariér motivovali zahraničných investorov; konštatuje, že krokom týmto smerom je prijímanie žiadostí a poskytovanie údajov v angličtine (popri úradnom jazyku členského štátu);

11.    zdôrazňuje, že neexistuje spôsob, ktorý by vyhovoval všetkým, a vyzýva Komisiu, aby záujmy MSP zohľadnila vo všetkých existujúcich a možných budúcich programoch, nástrojoch a iniciatívach, najmä pre nové obchodné modely v ekologickom hospodárstve, medzi ktoré patria vlastný kapitál (ako sú podnikateľskí anjeli, kolektívne financovanie a mnohostranné obchodné systémy), kvázi vlastný kapitál (ako je mezanínové financovanie) a dlhové cenné papiere (ako sú tzv. small-ticket podnikové dlhopisy, nástroje záruk a platformy), a partnerstvá medzi bankami a ďalšími hospodárskymi subjektmi zapojenými do financovania MSP (účtovníci, podniky alebo združenia MSP či obchodné komory), s cieľom podporiť podniky vo fázach ich založenia, rastu a prechodu, pri zohľadnení ich veľkosti, obratu a finančných potrieb; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili vhodnú motiváciu a poskytli daňové stimuly týmto modelom financovania; zdôrazňuje význam preskúmania existujúcich nástrojov podpory MSP, aby zahŕňali ďalšie príležitosti ekologického rastu;

12.    zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť v rozpočte EÚ koordináciu a komplementárnosť medzi finančnými nástrojmi, najmä v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a programu LIFE;

13.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali výsledky dosahované MSP, ktorým sa sprístupnili financie na ekologické inovácie, s cieľom vyhodnotiť efektívnosť takýchto financií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nestrácala čas pri vykonávaní zmien potrebných na zlepšenie efektívnosti financovania, ak sa výsledky preukážu ako neuspokojivé;

14.    konštatuje, že z dôvodu vysoko technickej povahy mnohých plánov ekologických investícií je kľúčové zdôrazniť význam štandardizovaných modelov rizika a výnosov a rozvoja nových modelov pre nové výzvy a sektory;

15.    pripomína, že od MSP možno očakávať, že budú zohrávať dôležitú úlohu v obehovom hospodárstve, pričom budú poskytovať udržateľné služby stále náročné na prácu, ako napríklad opravy, renovácie a recyklácia; nazdáva sa, že presun dane z práce na využívanie prírodných zdrojov je nevyhnutnou podmienkou dlhodobého úspechu MSP; konštatuje, že Komisia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Medzinárodný menový fond (MMF), Medzinárodná organizácia práce (MOP), Parlament a Euroskupina široko podporujú zásadu presunu dane z práce na využívanie prírodných zdrojov a spotrebu; žiada, aby Komisia posúdila vplyv presunu zdanenia z práce na využívanie prírodných zdrojov;

16.    zdôrazňuje, že podnikatelia, MSP, záujmové združenia a podporné organizácie by mali mať mali väčšie znalosti o možnostiach financovania výkonnejších technológií alebo zmluvných služieb, ako sú poradenstvo, odborné vedenie (coaching) a odborná príprava v oblasti ekodizajnu, riadenia zdrojov a ekologického podnikania a dostupnosti ekologických technológií, výrobkov a služieb, ktoré by mohli byť prospešné pre ich podnikanie; vyzýva členské štáty, aby podnietili poskytovanie služieb pre MSP v týchto oblastiach, a tiež zdôrazňuje potrebu jednoduchých a prístupných zdrojov informácií a databáz pre tieto produkty a služby; pripomína Komisii a členským štátom, že tieto informácie by sa mali podávať spôsobom, ktorý najlepšie zodpovedá logike a pracovným metódam MSP;

17.    konštatuje, že programy EÚ výrazne neprispievajú k ekologickým inováciám a obehovému hospodárstvu a že Komisia preto musí lepšie zamerať financovanie z programov COSME a Horizont 2020 na rozvoj ekologicky inovačných riešení zo strany MSP a pre MSP a podporovať financovanie zlepšovania dizajnu výrobkov a výkonnosti procesov, a to na základe úspešných skúseností v predchádzajúcom VFR; predovšetkým sa domnieva, že nástroj pre MSP v rámci programu Horizont 2020 sa musí vykonať v plnej miere;

18.    vyzýva Komisiu a EIB, aby zabezpečili, že MSP vrátane ekologických a inovačných budú vo vykonávacej fáze Investičného plánu pre Európu hlavnými príjemcami podpory poskytovanej podľa tohto návrhu; trvá na tom, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vypracovať jasné kritériá vrátane európskej pridanej hodnoty a že sa musí posilniť poskytovanie poradenských služieb v oblasti efektívneho využívania zdrojov a ekologických inovácií pre MSP; žiada EIB a Komisiu, aby dostatočný prínos mali všetky kategórie uvedené v odporúčaní Komisie o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (C(2003)1422); poukazuje na dôležitosť programov Horizont 2020 a COSME v súvislosti s podporou MSP a tiež na potrebu plnej implementácie nástroja pre MSP v rámci Horizontu 2020;

19.    domnieva sa, využívanie v záujme zaistenia komplementárnosti finančných systémov pre MSP je nevyhnutné koordinovať opatrenia prijaté v rámci politiky súdržnosti a iných programov, napríklad programu Horizont 2020, a to na vnútroštátnej i regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité prijímať legislatívne opatrenia s ohľadom na udržanie konkurencieschopnosti MSP;

20.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli rýchle a trvalé riešenie, pokiaľ ide o obrovský počet nevybavených platieb v oblasti regionálnej politiky a pri riadení pomoci z EŠIF za predchádzajúce obdobie financovania, aby sa zabezpečilo, že MSP ako projektovým partnerom sa nebude z dôvodu oneskorenia platieb brániť v účasti na podporných programoch a projektoch;

Riadenie znalostí

21.    zdôrazňuje význam aktívneho dosahovania spolupráce medzi odvetviami, v hodnotovom reťazci, ako aj geografických oblastiach, ktorá poskytuje možnosť podnietiť inovácie a príležitosti nového rastu prostredníctvom vzájomného obohacovania sa myšlienkami a inovačnými koncepciami; víta opatrenie programu Horizontu 2020 týkajúce sa „projektov pre nové priemyselné hodnotové reťazce sprostredkované klastrami“ na lepšie uvoľnenie inovačného potenciálu MSP vrátane riešení ekologických inovácií a efektívneho využívania zdrojov, ktoré poskytujú;

22.    víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré má radiť a pomáhať MSP usilujúcim sa zlepšiť svoje efektívne využívania zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť z tohto centra silnú sieť partnerov v regiónoch EÚ a pritom stavať na osvedčených skúsenostiach z členských štátov; domnieva sa, že by malo viesť MSP k európskym, národným a regionálnym programom v tejto akčnej oblasti a poskytovať prístup k odborným znalostiam, sietiam a infraštruktúre;

23.    zdôrazňuje význam prenosu poznatkov a viacstrannej výmeny vedomostí vrátane cezhraničnej prostredníctvom neformálnych sietí, najmä pre MSP a mikropodniky, na zvyšovanie informovanosti o existujúcich a nových inovačných technikách, najlepších postupoch, spôsoboch získavania riadneho financovania, možných vládnych systémoch podpory a príslušných legislatívnych rámcoch znamenajúcich najmenej zaťažujúcu administratívu a pripomína, že existujúce národné kontaktné miesta pre programy financovania EÚ a sieť Enterprise Europe Network sa musia v plnej miere zapojiť do podpory MSP a aktívne informovať, podporovať a inštruovať MSP tak, aby dokázali identifikovať možnosti financovania na európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni; podporuje organizáciu európskej kampane o efektívnom využívaní zdrojov s cieľom informovať MSP o výhodách a príležitostiach, ktoré ponúka efektívne využívanie zdrojov, a o tom, ako možno vytvoriť priemyselnú súčinnosť, pokiaľ ide o recykláciu; žiada Komisiu a sieť EEN, aby v oblasti efektívneho využívania zdrojov spolupracovali s priemyselnými združeniami, odborovými zväzmi, MSP, mimovládnymi organizáciami, akademickou obcou a tiež regionálnymi iniciatívami; v tejto súvislosti víta, že sa Komisia zameriava na symbiózu a klastre, a nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na uľahčenie medziodvetvovej spolupráce a riadenia zdrojov;

24.    naliehavo vyzýva odvetvové združenia, aby zohrávali výraznejšiu úlohu pri poskytovaní príslušných informácií a poradenstva o ekologických technológiách, možnostiach financovania a príslušných postupoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyplnili medzery v oblastiach s nedostatkom podpory a aby v spolupráci s odvetvovými združeniami a spoločnosťami ďalej preskúmali, aké príležitosti existujú, urýchlili udržateľné riešenia a investovali do technológií šetrných k životnému prostrediu, efektívneho využívania zdrojov a recyklujúceho hospodárstva; poukazuje na rastúci rozdiel medzi potrebami MSP a zručnosťami zamestnancov; konštatuje, že 26 % zamestnávateľov v Európe má ťažkosti pri hľadaní zamestnancov so správnymi zručnosťami;

Výskum, vývoj, inovácie a zručnosti

25.    zdôrazňuje potrebu vyššej efektívnosti pri rozvoji ďalšieho výskumu a vývoja, plného zapojenia MSP do tohto procesu a aktívnej podpory ďalšej transformácie výsledkov základného výskumu a vývoja na ďalší technologický rozvoj; poukazuje na dôležitosť reindustrializácie Európy vzhľadom na význam spracovateľského priemyslu pre výskum, vývoj a inovácie, a tým aj budúcu konkurenčnú výhodu EÚ; domnieva sa, že netechnologickým, organizačným, systémovým inováciám a inováciám vo verejnom sektore by sa mal venovať dostatok pozornosti, ako aj riešeniam vychádzajúcim z technológií;

26.    zdôrazňuje význam komercializácie a valorizácie výsledkov výskumu a vývoja európskymi spoločnosťami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili stabilnejší regulačný rámec a primerané finančné systémy s cieľom umožniť hospodárske iniciatívy a podnikanie a obmedziť čas potrebný na uvedenie nových výrobkov, služieb a obchodných postupov na trh, najmä v oblasti ekologického hospodárstva;

27.    zdôrazňuje potenciál v súvislosti s inováciami a ekologickým rastom, ktorý spočíva v novej európskej vesmírnej infraštruktúre; žiada Komisiu, aby podporovala využívanie údajov odvodených z týchto infraštruktúr zo strany MSP v podnikateľských prípravkách a inkubátoroch; žiada Komisiu, aby zriadila pre MSP režim, ktorý umožní pohotový prístup k údajom z týchto infraštruktúr vo fázach výskumu, vývoja a komercializácie;

28.    konštatuje, že podľa prieskumu Innobarometer z mája 2014 len 9 % všetkých spoločností uvádza, že dostali verejnú finančnú podporu na svoje činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií od januára 2011; zdôrazňuje potrebu rozvíjať ľahko použiteľné postupy pre rôzne formy podpory;

29.    všíma si prínosy jednotného európskeho patentu pre MSP, najmä v oblasti ekologických technológií; žiada všetky členské štáty, aby sa pripojili k systému jednotného európskeho patentu; žiada členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali dohodu o jednotnom patentovom súde, ktorá je potrebná pre uplatňovanie jednotného európskeho patentu; žiada Komisiu, aby navrhla zjednodušený postup, ktorý môžu MSP využívať pri začatí konania v prípade porušenia pravidiel na Jednotnom patentovom súde;

30.    požaduje lepší politický rámec pre obehové hospodárstvo, ktorého súčasťou by bolo prijatie a vykonávanie inteligentnej regulácie, noriem a kódexov správania zameraných na internalizáciu externalít, riešenie výrobkov náročných na zdroje, vytváranie rovnakých podmienok pre všetkých, odmeňovanie subjektov vedúcich nový trend a urýchlenie prechodu na udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

31.    žiada Komisiu, aby do balíka obehového hospodárstva zahrnula rozšírenie nástroja ekologického dizajnu tak, aby obsahoval aj aspekt efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že v rámci ekodizajnu by sa mala riešiť odolnosť výrobkov, ich opraviteľnosť, možnosť recyklácie vrátane noriem minimálnej životnosti a demontáže;

32.    nabáda na rozšírenie inovačných systémov podpory, ako sú ekologické inovačné poukážky, ktorými sa môže podporovať zavádzanie udržateľných technológií a ekologických riešení odolných voči zmene klímy; nazdáva sa, že pokiaľ ide o žiadosti o podporu, pravidlá musia byť jednoduché, jasné a nemali by predstavovať administratívnu záťaž; taktiež vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli inovačné finančné riešenia pre MSP a dali k dispozícii v plnej miere dostupné finančné nástroje; pripomína, že schopnosť európskych MSP dosahovať udržateľný rast a inovácie je jednou z hlavných konkurenčných výhod EÚ na globalizovaných trhoch;

(De)regulácia ako hnací motor rastu

33.    vyzýva členské štáty, aby sa vyhýbali vytváraniu prekážok vnútornému trhu nadmernou reguláciou, aby revidovali platné regulačné režimy a odstránili akékoľvek nadbytočné a neúčinné predpisy, ktoré prestavujú trhové prekážky, a zabezpečili dôslednú transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov; žiada Komisiu, aby zaistila riadne uplatňovanie testov MSP v rámci všetkých posúdení vplyvu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie pri riešení nadmernej regulácie s jednotlivými členskými štátmi; zdôrazňuje potrebu zrozumiteľného a jednotného výkladu vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v celej EÚ a pravidiel otvoreného verejného obstarávania vrátane zeleného obstarávania a elektronického obstarávania, ktoré v súčasnosti predstavuje podstatnú prekážku pre MSP usilujúce sa o internacionalizáciu a zároveň obrovskú príležitosť pre členské štáty, aby sa prispôsobili čo najskôr, a to vrátane zdrojov a energeticky účinných produktov a riešení;

34.    víta rozhodnutie Komisie stiahnuť zastarané alebo nadmerne zaťažujúce legislatívne návrhy; očakáva, že Komisia predloží ambicióznejší, rozsiahly návrh právnych predpisov, ako to oznámil podpredseda Timmermans na plenárnom zasadnutí Parlamentu v decembri 2014; vyzýva Komisiu, aby sa zdržala legislatívnych návrhov, ktoré by viedli k zbytočnej administratívnej záťaži pre podniky a MSP, a nepretržite preskúmavala existujúce právne predpisy s cieľom znižovať súčasnú administratívnu záťaž, zlepšovať kvalitu a efektívnosť právnych predpisov a prispôsobovať sa novým obchodným modelom; zdôrazňuje však, že v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti životného prostredia sú potrebné ambiciózne opatrenia, primerané a včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a včasné zapojenie zainteresovaných strán z príslušných odvetví a MSP, a to vrátane posúdenia vplyvu;

35.    pripomína význam technologicky neutrálnych právnych predpisov priaznivých pre inovácie, ktoré umožňujú skúšanie a hodnotenie odlišných nových technológií trhom; víta rozvoj systému overovania environmentálnej technológie (ETV) ako nového nástroja, ktorý pomôže inovačným ekologickým technológiám dostať sa na trh; vyzýva členské štáty, aby primerane používali trhovo orientované nástroje vo svojich systémoch verejnej podpory a zdržali sa používania subvencií škodlivých pre životné prostredie, ktoré narúšajú trh; pripomína, že na odstraňovanie nedostatkov trhu, akým je nestanovenie cien za externality, by sa mala použiť verejná intervencia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia pre vnútroštátne systémy verejnej podpory pre projekty ekologických investícií s cieľom vytvoriť jednotnejší súbor opatrení;

36.    poznamenáva, že disruptívne odvetvia a technológie často naznačujú nedostatky v existujúcich právnych predpisoch; zdôrazňuje potrebu nepretržitého monitorovania a aktualizácie existujúcich právnych predpisov a ich vykonávania, aby udržateľné alebo ekologicky inovačné technológie a nový technologický vývoj nenarážali na prekážky;

Rôzne podporné opatrenia

37.    domnieva sa, že rozvoj podnikateľských zručností a vzdelávacích programov o tom, ako trh, hospodárstvo a finančný systém pracujú, fungujú a vzájomne pôsobia, spolu s environmentálnym povedomím a so znalosťami o tom, ako môžu nové technológie podnietiť vznik účinných, inovačných a ekologických príležitostí, by mali byť tiež zahrnuté do systémov základného a vysokoškolského vzdelávania a mali by sa podporovať prostredníctvom mimoškolských aktivít a celoživotného vzdelávania; je presvedčený, že dobre pripravený podnikateľský plán je prvým krokom k lepšiemu prístupu k finančným prostriedkom a k životaschopnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania bezodkladne zahrnuli podnikateľské, finančné, ekonomické a environmentálne vzdelávanie; v tejto súvislosti podporuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ zameraný na presadzovanie podnikateľskej kultúry a rozvoj jednotného trhu a konkurencieschopnosti;

38.    zdôrazňuje, že mikropodnikom a začínajúcim podnikom by sa mala poskytnúť pomoc a usmernenia, aby sa dokázali posunúť smerom k udržateľnému ekologickému rastu; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tieto nové podniky budú primerane zastrešené novými iniciatívami zameranými na ekologické príležitosti rastu pre MSP;

39.    konštatuje, že program Erasmus+ umožňuje študentom a mladým ľuďom rozvíjať podnikavosť napríklad aj prostredníctvom financovania stáží; domnieva sa, že prvou prioritou programu v nadchádzajúcich rokoch musí zostať podpora rozvoja mladých a ambicióznych podnikateľov; podporuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ zameraný na presadzovanie podnikateľskej kultúry a rozvoj jednotného trhu a konkurencieschopnosti;

40.    poukazuje na význam riešenia neudržateľných modelov spotreby a podpory zmeny v správaní spotrebiteľov; zdôrazňuje potrebu primeraného vzdelávania spotrebiteľov a potrebu podnecovať stimuly pre udržateľnejšiu spotrebu; žiada Komisiu a členské štáty, aby posilňovali opatrenia na strane dopytu, napríklad využívanie verejného obstarávania v záujme rozšírenia využívania zdrojov a energeticky účinných výrobkov a riešení; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v záujme posilnenia postavenia spotrebiteľov uvádzalo v informáciách o výrobku a na environmentálnych značkách využitie zdrojov;

41.    zdôrazňuje význam vytvárania jednoduchších podmienok pre začínajúce podniky a osamostatňovanie častí podnikov prostredníctvom spolupráce s inštitútmi na výskum technológií, univerzitami a zariadeniami odbornej prípravy;

42.    poukazuje na význam vývozu pre vytváranie pracovných miest a rastu v Európe; vyzýva Komisiu, aby urýchlila uzatvorenie nedokončených obchodných dohôd s našimi partnermi s cieľom uľahčiť prístup európskych MSP na nové trhy;

43.    domnieva sa, že podnikanie žien je doposiaľ nedostatočne oceneným prínosom pre rast a konkurencieschopnosť EÚ, ktorý by sa mal podporovať a posilňovať, a že by sa mali odstrániť všetky prekážky, najmä mzdová diskriminácia, ktorej ženy čelia, a to i v ekologickom hospodárstve, aby mohli ženy i muži využívať rovnaké výhody; nazdáva sa, že pravidelné zhromažďovanie harmonizovaných štatistík, medzi nimi štatistík týkajúcich sa vplyvu právnych predpisov z rodového hľadiska a pracovných údajov nezohľadňujúcich rodovú príslušnosť, by väčšmi uľahčilo tvorbu politík a monitorovanie na základe údajov a vyplnilo by to vedomostné medzery v debate o ekologickom raste;

44.    vyzýva Komisiu, aby skúmala a určila odvetvia európskeho priemyslu a geografické oblasti, v ktorých sú splnené podmienky pre vytváranie nových klastrov a uzlov a podporu ich rozvoja;

45.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť príležitostiam a výzvam, ktoré prinášajú vidiecke oblasti v súvislosti s MSP, ekologickým rastom a ekologickými inováciami, a aby na ne reagovali;

46.    vyzýva členské štáty (na úrovni vnútroštátnych, regionálnych a miestnych tvorcov politík a riadiacich orgánov), aby neustále podporovali udržateľný rast v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu so zapojením kľúčových zainteresovaných strán, ktorý vytvorí priaznivé podmienky pre vytváranie klastrov, súčinnosti a sietí týkajúcich sa činností ekologického hospodárstva; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o vykonávaní stratégií inteligentnej špecializácie na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni, pokiaľ je to vhodné, a to najmä pokiaľ ide o rôzne vzory „nadväzujúcich opatrení“ používaných na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli informácie o praktických opatreniach prijatých s cieľom rozvíjať kompetencie pre ekologicky inovačné MSP prostredníctvom prepojenia regionálnych inovačných centier a kľúčových podporných sietí;

47.    vyzýva Komisiu, aby v rámci regionálnej politiky navrhla konkrétne programy, ktoré by pre potreby MSP zlučovali všetky podstatné prvky ekologického rastu; zdôrazňuje, že v súvislosti s ekologickým rastom MSP je nevyhnutné plne využiť potenciál podnikania mladých; vyzýva Komisiu, aby pripravila opatrenia, ktoré by zabezpečili prepojenie medzi vzdelávacími inštitúciami, európskymi programami a opatreniami na podporu ekologického hospodárstva; žiada Komisiu a členské štáty, aby využili všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii, na poskytovanie poradenstva pracovníkom v MSP a zvyšovanie ich povedomia s cieľom rozšíriť ich vedomosti a zručnosti; žiada, aby sa podporovala odborná príprava zameraná na mladých ľudí a najviac znevýhodnené skupiny;

48.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Odvetvia ekologického rastu poskytujú veľké hospodárske a ekologické výhody pre MSP v EÚ a odhaduje sa, že v nasledujúcich rokoch budú významne rásť. Východiskom je skutočnosť, že tento hospodársky rast môže byť spojený s environmentálnou udržateľnosťou. MSP sú pilierom európskeho hospodárstva a dôležitou hnacou silou hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.

Dôležité je, že tvorcovia politík si plne uvedomujú potenciál ekologického hospodárstva, pričom sú si zároveň vedomí ťažkostí, ktorým MSP v súčasnosti čelia, najmä pokiaľ ide o ekologizáciu ich výrobkov, výrobných procesov, obchodných postupov a služieb. Zelený akčný plán pre MSP Komisie je vítanou iniciatívou na ďalšie podnecovanie MSP, aby rozvíjali výhody ekologického rastu.

Počas konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili počas vypracúvania tejto správy, bolo položených mnoho otázok. Na jednej strane prevláda široký konsenzus, že ekologický rast prináša širokú škálu výhod. Súčasne však mnohí podnikatelia, MSP a priemyselné združenia poukázali na viacero veľkých problémov, ktorým v súčasnosti čelia. Do značnej miery ich možno rozdeliť do týchto kapitol: financovanie, výskum, vývoj a inovácie, nadobudnutie správnych vedomostí a súčasný regulačný rámec.

Viacero zainteresovaných strán tiež poukázalo na všeobecné riziko odmietavého postoja medzi európskymi občanmi. Už v skorých fázach vzdelávania by mali byť mladí ľudia oboznámení s podnikaním a súvisiacimi otázkami, ako sú rôzne spôsoby financovania. Často sa úspech dosiahne až po neúspechu a zainteresované strany sa zhodli, že právne predpisy o konkurze sú často príliš prísne a neumožňujú ľahký začiatok po predchádzajúcom neúspechu v podnikaní.

Pokiaľ ide o financovanie MSP, väčšina ťažkostí, ktorým čelia, je dobre známa a jasne určená. Jedným z hlavných problémov pri rokovaniach o úverovej zmluve je informačná priepasť medzi MSP a veriteľmi. Obidve strany sa zhodujú na tom, že lepšia komunikácia by mala zlepšiť porozumenie veriteľov, pokiaľ ide o potrebu MSP získať úver, a porozumenie MSP, pokiaľ ide o jednotlivé úverové možnosti. Rizikový kapitál, podnikateľskí anjeli a kolektívne financovanie by sa mali explicitnejšie predkladať ako alternatívy financovania k bežným bankovým úverom. Vzhľadom na veľmi veľký rozsah žiadostí o financovanie, podľa výrobku, veľkosti podniku, technológie, inovácií atď., by to Komisia mala zohľadniť pri vytváraní programov, nástrojov a iniciatív. Najmä v prípade ekologického hospodárstva, pri ktorom stále existujú určité pochybnosti, pokiaľ ide o návratnosť investícií, vzhľadom na nové technológie a obchodné modely, je potrebná široká paleta nástrojov.

Ďalším kľúčovým bodom v rozvoji príležitostí ekologického rastu je potreba výmeny poznatkov a ich šírenia. Na rozdiel od nadnárodných spoločností MSP často nemajú rovnaký prístup k znalostným sieťam, aby boli informované o najnovších technológiách alebo aby sa ich odkaz dostal k potenciálnym zákazníkom alebo investorom. Z týchto dôvodov je v tejto správe venovaná samostatná časť tomu, ako môžu mať MSP väčší prospech z jestvujúcich poznatkov. Najdôležitejšími bodmi v tejto súvislosti sú spolupráca medzi odvetviami, zriadenie neformálnych sietí a neoceniteľná úloha, ktorú odvetvové združenia môžu a mali by zohrávať v tomto ohľade. Zdôvodňuje sa to tým, a zaznievalo to aj počas konzultácií so zainteresovanými stranami, že odvetvové združenia a neformálne siete sú hlavným zdrojom informácií, ako sú najmä technológie, dodávatelia, systémy vládnej podpory atď. V odvetviach, v ktorých tieto platformy chýbajú, by Komisia a členské štáty mali zasiahnuť a zabezpečiť podobné služby.

Veľký potenciál ekologického hospodárstva je možné plne využiť len vtedy, ak je zavedený správny rámec pre výskum, vývoj a inovácie. Hoci jednotlivé systémy verejnej podpory môžu do určitej miery podnecovať výskum, vývoj a inovácie, najlepšie sa to dosiahne prostredníctvom otvoreného a stabilného regulačného a investičného rámca priaznivého pre inovácie. To znamená zabezpečiť, aby bol čas potrebný na uvedenie na trh krátky, aby sa nevyberal víťaz, ale poskytol sa priestor pre trhové sily, aby zohrali svoju úlohu, a zabezpečiť, aby sa od začiatku nevylučovali potenciálne inovačné technológie alebo výrobky.

Prenáša sa to aj do časti správy venovanej regulácii, ktorá je ďalšou veľkou prekážkou rastu vo všeobecnosti a ekologického rastu obzvlášť. Bolo zdôraznených viacero otázok, a to počas konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj počas vypočutia vo výbore ITRE Európskeho parlamentu o podpore zakladania inovačných začínajúcich podnikov a MSP, ktoré sa týkali toho, že pričasto sa uplatňujú prísne pravidlá, ohlasovacie povinnosti alebo postupy podávania žiadostí. Konkrétnejšie, nadmerná regulácia a odlišné interpretácie medzi rôznymi regulačnými orgánmi zvyšujú zaťaženie, a zároveň sú prekážkou fungovania vnútorného trhu. Rozhodnutie Komisie stiahnuť niektoré právne predpisy, ktoré sa považujú za nadmerne zaťažujúce, je možné privítať. Zdôrazňuje myšlienku, že prvá vec, ktorú by mali Komisia a členské štáty urobiť pri príprave nového právneho predpisu, je zamyslieť sa nad tým, aký problém alebo aké zlyhanie trhu sa pokúšajú vyriešiť.

V prípade systémov podpory spravodajca vyzýva Komisiu, aby vytvorila usmernenia na zjednodušenie jednotlivých odlišných vnútroštátnych systémov s cieľom dospieť k jednotnejšiemu súboru opatrení. Jedným z kľúčových bodov, na ktoré by sa mala vláda zamerať pri ďalšej ekologizácii nášho hospodárstva, a súčasnom udržaní rozpočtu pod kontrolou, je vyhľadávať rozvinuté technológie, ktoré sú nákladovo efektívne. Mali by sa však zdržať naliehania na rozsiahle používanie nákladných nových inovácií. V tomto prípade sa vlády môžu skôr rozhodnúť pre úlohu podporovateľa, pričom podporia malý ukážkový projekt, ktorý pomáha ďalej rozvíjať technológie.

Návrh správy sa končí poukázaním na viacero ďalších dôležitých výziev, ako sú potenciál podnikania žien, informovanosť spotrebiteľov a opatrenia na podporu podnikania vo všeobecnosti.

Je zrejmé, že existuje veľký potenciál pre ekologický rast, ale tento potenciál nemožno plne využiť, ak nie sú splnené viaceré základné podmienky. Ide o podmienky, ako sú podnecovanie podnikateľskejšieho zmýšľania, rozvoj otvorených pravidiel priaznivých pre inovácie, zavedenie diverzifikovanejšieho prístupu k financovaniu alebo vytvorenie väčšieho množstva príležitostí na výmenu poznatkov.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (1.4.2015)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o možnostiach ekologického rastu pre MSP
(2014/2209(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Liadh Ní Riada

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže je veľmi dôležité, aby energetická efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov boli základom európskej priemyselnej obnovy, ak si má európsky priemysel v budúcnosti zachovať svoj inteligentný, udržateľný, inkluzívny a konkurencieschopný rast;

B.  keďže MSP, ktoré dodržiavajú normy v oblasti životného prostredia, zvýšia svoje podnikateľské možnosti a budú schopnejšie odolať tlaku v súvislosti s nákladmi vyplývajúcemu z vyšších nákladov na zdroje;

C. keďže MSP sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a veľkou mierou prispievajú k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v členských štátoch, pričom tvoria približne 99 % všetkých európskych podnikov a zabezpečujú asi 75 miliónov pracovných miest;

D. keďže prístup k financiám je aj naďalej jednou z najväčších výziev pri vytváraní, prežívaní a raste MSP, mikropodnikov, sociálnych podnikov a družstiev; keďže uľahčenie prístupu MSP k financovaniu je zásadné pre prijatie ekologickejších technológií a pre investície do udržateľných podnikateľských postupov; keďže súkromný sektor by mal zohrávať dôležitú úlohu vo vývoji alternatívnych spôsobov financovania;

E.  keďže je potrebné zohľadniť potenciál rozpočtu EÚ ako rozpočtu podporujúceho investície na uľahčenie prístupu európskych MSP k financovaniu prostredníctvom zníženia byrokracie a špecializovaných finančných nástrojov a zvýšenia finančných prostriedkov pre miestne podnikateľské kancelárie; keďže by sa mal zintenzívniť vývoj užívateľsky priaznivých postupov pre rôzne formy podpory;

F.  keďže nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol byť popri využívaní príležitostí, ktoré už sú poskytnuté v rámci rozpočtu EÚ, významným zdrojom financovania pre MSP;

1.  zdôrazňuje pridanú hodnotu rozpočtu EÚ, ktorý pomôže MSP, mikropodnikom, sociálnym podnikom a družstvám získať prístup k financovaniu a k medzinárodným trhom, a to najmä prostredníctvom programu COSME a v rámci programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF); zdôrazňuje nutnosť zrozumiteľného a jednotného výkladu zo strany vnútroštátnych regulačných orgánov v celej EÚ a potrebu pravidiel otvoreného verejného obstarávania;

2.  konštatuje, že programy EÚ výrazne neprispievajú k ekologickým inováciám a obehovému hospodárstvu a že Komisia preto musí lepšie zamerať financovanie z programov COSME a Horizont 2020 na rozvoj ekologicky inovačných riešení zo strany MSP a pre MSP a podporovať financovanie zlepšovania dizajnu výrobkov a výkonnosti procesov, a to na základe úspešných skúseností v predchádzajúcom VFR; predovšetkým sa domnieva, že nástroj pre MSP v rámci programu Horizont 2020 sa musí vykonať v plnej miere;

3.  konštatuje, že Komisia kladie veľký dôraz na rizikový kapitál s cieľom zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom; to je určite nevyhnutné, ale pomôže to len malému počtu MSP;

4.  naliehavo žiada členské štáty a EÚ, aby poskytovali väčšiu podporu komunitným MSP a sociálnym podnikom, a najmä podnikom, ktoré prispievajú k zvýšeniu ich energetickej efektívnosti a k účinnému využívaniu zdrojov a systémov energie z obnoviteľných zdrojov;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať výskum a investície do nových a pokročilých technológií, čo umožní vývoj smerom k udržateľnému rastu a vytváraniu ekologických pracovných miest prostredníctvom politických rámcov na úrovni členských štátov aj EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že súlad medzi právnymi predpismi EÚ sa musí zlepšiť, aby sa posilnili synergie a právna istota;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť v rozpočte EÚ koordináciu a komplementárnosť medzi finančnými nástrojmi, najmä v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a programu LIFE;

7.  nabáda členské štáty, aby podporovali zelené MSP, mikropodniky, sociálne podniky a družstvá, ktoré by vytvárali udržateľné pracovné miesta, a to aj pre mladých ľudí, najmä prostredníctvom lepšej regulácie, znižovania nadmerného administratívneho zaťaženia, poskytovania daňových výhod a prijímania osobitných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia pre malých podnikateľov, a aby zlepšili ich prístup k financovaniu prostredníctvom programov EÚ;

8.  berie na vedomie nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky vrátane zelených a inovačných podnikov by mali byť významnými príjemcami prostriedkov z tohto fondu vzhľadom na to, že efektívne využívanie zdrojov možno považovať za vysoko rizikovú investíciu a bankové úvery sú naďalej hlavným zdrojom financovania pre MSP; kladie dôraz na potenciál, ktorá má efektívne využívanie zdrojov pre hospodársky rast, a na skutočnosť, že to prináša mnohé podnikateľské príležitosti pre MSP.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Carlos Iturgaiz, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureșan, Victor Negrescu, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Marco Valli, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Marusik, Andrey Novakov, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (30.3.2015)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o možnostiach ekologického rastu pre MSP
(2014/2209(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dan Nica

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje dôležitosť každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) pri posilňovaní konkurencieschopnosti MSP, pri podpore prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a pri presadzovaní efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že tieto fondy prispejú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj jej hlavných iniciatív; zdôrazňuje, že tematické zameranie je dôležité pre zabezpečenie toho, aby sa možnosti financovania sústreďovali na ekologický rast;

2.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej určovala hlavné prekážky, ktoré znemožňujú úplné čerpanie prostriedkov a súčasne minimalizujú administratívnu záťaž, navrhovala jednoznačné realizovateľné politiky, ktoré by kombinovala s existujúcimi stratégiami a možnosťami podpory s cieľom poskytnúť základ pre konkrétne odporúčania na opatrenia, a poskytovala usmernenia a podporu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo; domnieva sa, že tieto politiky by dodatočne podnecovali MSP, aby investovali do procesov na zvýšenie ich efektívnosti využívania zdrojov a energetickej účinnosti a do ekologických inovácií, čím by sa podporovali pracovné príležitosti v EÚ, posilňovanie udržateľného rastu a ochrana životného prostredia a klímy;

3.  naliehavo žiada miestne a regionálne orgány, aby malým a stredným podnikom poskytovali primerané informácie a analýzy výrobných odvetví a štruktúr, v rámci ktorých môžu MSP pokročiť s ekologickým rastom, a aby ich následne v tejto dynamike podporovali;

4.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby odstránili prekážky a uľahčili MSP prístup k úverom, okrem iného aj prostredníctvom finančných stimulov, a aby priťahovali súkromný kapitál bez toho, aby narúšali pravidlá konkurencie a bez dodatočného administratívneho zaťaženia a nepotrebnej regulácie, ktorá zabraňuje prístupu MSP; domnieva sa, využívanie v záujme zaistenia komplementárnosti finančných systémov pre MSP je nevyhnutné koordinovať opatrenia prijaté v rámci politiky súdržnosti a iných programov, napríklad programu Horizont 2020, a to na vnútroštátnej i regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité prijímať legislatívne opatrenia s ohľadom na udržanie konkurencieschopnosti MSP;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli rýchle a trvalé riešenie, pokiaľ ide o obrovský počet nevybavených platieb v oblasti regionálnej politiky a pri riadení pomoci z EŠIF za predchádzajúce obdobie financovania, aby sa zabezpečilo, že MSP ako projektovým partnerom sa nebude z dôvodu oneskorenia platieb brániť v účasti na podporných programoch a projektoch;

6.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali jasné a objektívne výberové kritériá pre projekty financované EÚ s cieľom zvýšiť príťažlivosť projektov, čo by podporilo udržateľný rozvoj a zmenilo problémy v oblasti životného prostredia na príležitosti pre rast; domnieva sa, pri zostavovaní monitorovacích a hodnotiacich výborov treba zabezpečiť vyrovnané zastúpenie všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, združení MSP a miestnych a regionálnych orgánov domnieva sa, že systémy monitorovania a podávania správ by mali byť založené na ukazovateľoch týkajúcich sa príspevku MSP k ekologickému rastu a o vplyve financovania MSP na ekologické pracovné miesta a uhlíkovú stopu;

7.  vyzýva všetky členské štáty, aby so zreteľom na svoje vnútroštátne a regionálne potreby zahrnuli zelené verejné obstarávanie do svojich operačných programov a nabádali svoje vnútroštátne, regionálne a miestne orgány na zvýšenie podielu zeleného verejného obstarávania, čím sa stimuluje podpora pre nové príležitosti na vytváranie pracovných miest a ekologický rast MSP (ako je recyklácia, výroba obnoviteľnej energie, energetická účinnosť a režimy úspor energie); vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o percentuálnom podiele/počte MSP investujúcich do ekologického rastu a ekologických inovácií a financovaných prostredníctvom operačných programov v každom členskom štáte, o dosiahnutých výsledkoch a o počte vytvorených/zachovaných pracovných miest; odporúča, aby sa vynakladalo ďalšie úsilie o dosiahnutie synergií prostredníctvom integrovaného využívania dostupných finančných prostriedkov;

8.  nabáda na rozšírenie inovačných systémov podpory, ako sú ekologické inovačné poukážky, ktorými sa môže podporovať zavádzanie udržateľných technológií a ekologických riešení odolných voči zmene klímy; nazdáva sa, že pokiaľ ide o žiadosti o podporu, pravidlá musia byť jednoduché, jasné a nemali by predstavovať administratívnu záťaž; taktiež vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli inovačné finančné riešenia pre MSP a dali k dispozícii v plnej miere dostupné finančné nástroje; pripomína, že schopnosť európskych MSP dosahovať udržateľný rast a inovácie je jednou z hlavných konkurenčných výhod EÚ na globalizovaných trhoch;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a presadzovali tvorbu tematických a geografických/regionálnych platforiem, klastrov a regionálnych a miestnych združení MSP, prostredníctvom ktorých by prírastkové alebo prielomové ekologicky inovačné projekty prilákali súkromné a verejné investície, a aby podporovali spoluprácu zainteresovaných strán s cieľom obohatiť európsky hodnotový reťazec; víta nedávne ekologické iniciatívy, ktoré navrhla Komisia, a nabáda členské štáty, podnikateľský sektor a občiansku spoločnosť, aby vytvárali inovačné partnerstvá pre udržateľný rast;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť príležitostiam a výzvam, ktoré prinášajú vidiecke oblasti v súvislosti s MSP, ekologickým rastom a ekologickými inováciami, a aby na ne reagovali;

11. vyzýva členské štáty (na úrovni vnútroštátnych, regionálnych a miestnych tvorcov politík a riadiacich orgánov), aby neustále podporovali udržateľný rast v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu so zapojením kľúčových zainteresovaných strán, ktorý vytvorí priaznivé podmienky pre vytváranie klastrov, súčinnosti a sietí týkajúcich sa činností ekologického hospodárstva; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o vykonávaní stratégií inteligentnej špecializácie na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni, pokiaľ je to vhodné, a to najmä pokiaľ ide o rôzne vzory „nadväzujúcich opatrení“ používaných na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli informácie o praktických opatreniach prijatých s cieľom rozvíjať kompetencie pre ekologicky inovačné MSP prostredníctvom prepojenia regionálnych inovačných centier a kľúčových podporných sietí;

12. zdôrazňuje potrebu informovať MSP o príležitostiach v oblastiach konkurencieschopnosti/ratu, zamestnanosti a ochrany životného prostredia, ktoré môžu tieto nové obchodné modely a postupy priniesť; nalieha na Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby prostredníctvom zvyšovania povedomia medzi MSP a podnikateľmi lepšie informovali MSP o príležitostiach ekologického rastu (ako energetická a materiálová účinnosť) a o rozsahu a dôsledkoch prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; vyzýva verejné orgány, aby prostredníctvom aktívneho poskytovania poradenstva a technickej pomoci a podporovaním vymieňania skúseností s najlepšími postupmi riešili nedostatku vedomostí, zdrojov a zručností;

13. vyzýva Komisiu, aby v rámci regionálnej politiky navrhla konkrétne programy, ktoré by pre potreby MSP zlučovali všetky podstatné prvky ekologického rastu; zdôrazňuje, že v súvislosti s ekologickým rastom MSP je nevyhnutné plne využiť potenciál podnikania mladých; vyzýva Komisiu, aby pripravila opatrenia, ktoré by zabezpečili prepojenie medzi vzdelávacími inštitúciami, európskymi programami a opatreniami na podporu ekologického hospodárstva; žiada Komisiu a členské štáty, aby využili všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii, na poskytovanie poradenstva pracovníkom v MSP a zvyšovanie ich povedomia s cieľom rozšíriť ich vedomosti a zručnosti; žiada, aby sa podporovala odborná príprava zameraná na mladých ľudí a najviac znevýhodnené skupiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Victor Boștinaru, Mercedes Bresso, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Martina Anderson, Daniel Buda, Enrique Calvet Chambon, Salvatore Cicu, Tunne Kelam, Ivana Maletić, Dan Nica, Jan Olbrycht, Bronis Ropė, Julie Ward, Milan Zver

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Noichl

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.4.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

54

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Soledad Cabezón Ruiz, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, András Gyürk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Dawid Bohdan Jackiewicz, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Nadine Morano, Dan Nica, Aldo Patriciello, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Simona Bonafè, Lefteris Christoforou, Cornelia Ernst, Eugen Freund, Werner Langen, Michèle Rivasi, Maria Spyraki, Marco Zullo

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Enrique Calvet Chambon, Stanisław Ożóg