ODPORÚČANIE o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Dodatkového protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii

28.4.2015 - (07657/2015 – C8-0103/2015 – 2014/0236(NLE)) - ***

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Davor Ivo Stier

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Dodatkového protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii

(07657/2015 – C8-0103/2014 – 2014/0236(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–       so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07 657/2015),

–       so zreteľom na návrh Dodatkového protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (13 175/2014),

–       so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0103/2015),

–       so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozvoj (A8-0146/2015),

1.      udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Juhoafrickej republiky.

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

I.         Dodatkový protokol k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi EÚ a Juhoafrickou republikou na zohľadnenie pristúpenia Chorvátska. Postup

Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci (DORS) medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej bola podpísaná 11. októbra 1999 v Pretórii a nadobudla platnosť 1. mája 2004. Prepracovaná bola 11. septembra 2009 v Kleinmonde (Južná Afrika).

Chorvátska republika 1. júla 2013 pristúpila k EÚ a stala sa jej 28. členským štátom. Cieľom navrhovaného rozhodnutia Rady je schválenie dodatkového protokolu k DORS medzi EÚ – Južnou Afrikou na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátska k EÚ, ktorá bola uzatvorená v mene Únie a jej členských štátov (24. septembra 2012 Rada poverila Komisiu začatím rokovaní s Južnou Afrikou o uzavretí dodatkového protokolu. Tieto rokovania boli úspešne ukončené 19. mája 2014.).

Rada schválila dodatkový protokol 9. októbra 2014, Južná Afrika ho schválila na konci decembra 2014.

Vláda Južnej Afriky v súčasnosti rozhoduje o tom, koho splnomocniť podpísaním dodatkového protokolu. Rada čaká na toto rozhodnutie, aby mohla pripraviť jeho podpísanie. Po podpísaní protokolu Rada oficiálne požiada Parlament o udelenie súhlasu s uzatvorením protokolu. Dovtedy môže v Parlamente prebiehať prvá fáza postupu udeľovania súhlasu na úrovni výborov (v Parlamente, minimálne v pléne, sa však nemôže hlasovať skôr, ako bude podpísaný protokol a ako Rada následne predloží Parlamentu oficiálnu žiadosť (tzv. saisine) o udelenie súhlasu; predbežné uplatňovanie dodatkového protokolu bude tiež závisieť od jeho podpísania obomi zmluvnými stranami, okrem článkov 3 a 4 dodatkového protokolu, ktoré sú priamo uplatniteľné odo dňa pristúpenia Chorvátska, t. j. od 1. júla 2013, pozri ďalší bod).

II.       Dodatkový protokol k DORS medzi EÚ a Juhoafrickou republikou. Obsah

Cieľom dodatkového protokolu je len zaviesť do DORS niekoľko technických a jazykových úprav, ktoré si vyžaduje pristúpenie Chorvátska k EÚ. Podpísanie dodatkového protokolu je potrebné na to, aby sa Chorvátska republika mohla stať zmluvnou stranou DORS. Dodatkovým protokolom (článkom 2) sa chorvátsky jazyk doplní na zoznam autentických jazykov DORS. Doplnia sa ním výrazy v chorvátčine, ktoré sa budú používať v sprievodných osvedčeniach, duplikátoch a fakturačných vyhláseniach, ktoré sú uvedené v článkoch 16 ods. 4, 17 ods. 2 a v prílohe IV k protokolu 1 k DORS (článok 3 dodatkového protokolu, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2013). Stanovuje dočasné ustanovenia o prepravovanom tovare alebo o tovare v dočasnom sklade v Chorvátsku alebo Južnej Afrike, alebo v oboch krajinách (článok 4 dodatkového protokolu, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2013). Obsahuje podrobný opis postupu schvaľovania a dočasného uplatňovania dodatkového protokolu (článok 6 dodatkového protokolu) a konkrétne údaje o jeho nadobudnutí platnosti (článok 7 dodatkového protokolu).

III.      Stanovisko spravodajcu

Spravodajca je toho názoru, že Výbor pre rozvoj by mal Parlamentu odporučiť, aby udelil súhlas s uzatvorením dodatkového protokolu.

IV.      DORS: Súvislosti a postup

DORS prešla pomerne dlhým vývojom, ktorý sa vyznačoval určitou procedurálnou komplexnosťou.

Prvá dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom (a jeho členskými štátmi) a Juhoafrickou republikou bola podpísaná 11. októbra 1999 v Pretórii a nadobudla platnosť 1. mája 2004 na dobu neurčitú.

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci, bola podpísaná v Kleinmonde (Južná Afrika) 11. septembra 2009.

V.       DORS a dodatkový protokol: Dosah Lisabonskej zmluvy a súhlas Parlamentu

Odkedy nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, dohody (a ich protokoly) už neschvaľuje oficiálne Európske spoločenstvo, ale Európska únia.

Po formálnej stránke treba túto dohodu a jej všetky protokoly považovať za dohodu o pridružení v zmysle článku 217 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Takáto dohoda sa môže podľa článku 218 ods. 6 tejto zmluvy uzavrieť (na základe rozhodnutia Rady) len po udelení súhlasu Parlamentu.

Zo zmluvy (konkrétne z jej článku 218), ako aj z rokovacieho poriadku Parlamentu (článkov 99 a 108) vyplýva, že nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy pléna k textu dohody alebo akéhokoľvek protokolu a že len gestorský výbor (v tomto prípade Výbor pre rozvoj) môže predložiť svoje stanovisko, v ktorom plénu odporúča buď prijatie, alebo zamietnutie dohody, pričom plénum sa musí vyjadriť v jedinom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov. Vo výbore sú pritom prípustné pozmeňujúce návrhy, ale len vtedy, ak je ich cieľom zmena odporúčania, ktoré navrhol spravodajca (článok 99 ods. 1 prvý pododsek posledná veta rokovacieho poriadku).

VI.      DORS: Obsah dohody

Účelom pôvodnej dohody podpísanej v Pretórii v roku 1999 je posilniť bilaterálnu spoluprácu v celom rade oblastí. Dohoda má viaceré ciele: posilniť bilaterálny dialóg, podporovať Juhoafrickú republiku v procese hospodárskych a sociálnych zmien, podporovať regionálnu spoluprácu a hospodársku integráciu krajiny v rámci južnej Afriky a svetového hospodárstva a rozširovať a liberalizovať bilaterálnu výmenu tovaru, služieb a kapitálu. Dohodou sa ustanovuje pravidelný politický dialóg o témach spoločného záujmu tak na bilaterálnej, ako aj na regionálnej úrovni (v rámci dialógu EÚ s krajinami južnej Afriky, ako aj s krajinami AKT). Dohoda obsahuje vyše sto (presne 109) článkov, pričom iba približne 20 z nich sa týka konkrétne spolupráce v oblasti rozvoja (články 65 až 82) a ďalšie štyri články sa týkajú financovania všeobecnej spolupráce.

V súvislosti s rozvojovou spoluprácou je podstatná časť našej pomoci poskytovanej Južnej Afrike financovaná z rozpočtu Únie prostredníctvom nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI). V DORS sa nestanovuje žiadne pridelenie finančných prostriedkov. V rámci nového nástroja DCI na obdobie 2014 – 2020 je vyčlenený pre Južnú Afriku rozpočet vo výške 241 miliónov EUR (oproti omnoho vyššej sume 980 miliónov EUR na obdobie 2007 – 2013).

(Bývalý komisár pre rozvoj Piebalgs na schôdzi Výboru pre rozvoj 1. apríla 2014, ktorá bola venovaná strategickému dialógu o novom DCI (ktorý nadobudol účinnosť 15. marca 2014), uviedol, že finančné prostriedky z DCI pre Južnú Afriku napriek výraznému zníženiu veľmi pomôžu obyvateľstvu Južnej Afriky pri prekonávaní pretrvávajúcich problémov: približne štyria z desiatich Juhoafričanov žijú pod hranicou chudoby; krajina sa vyznačuje veľkými rozdielmi, pričom Giniho koeficient je 0,7; a miera nezamestnanosti je približne 25 %. Národný indikatívny program na súčasné obdobie je zameraný na tri prioritné oblasti: po prvé, tvorba pracovných miest; po druhé, vzdelávanie, odborná príprava a inovácie; a po tretie, budovanie schopného štátu zameraného na rozvoj.)

Popri ekonomickej spolupráci (ktorej je venovaná celá jedna časť dohody, konkrétne hlava IV) sa ďalšie ustanovenia dohody vzťahujú na celý rad veľmi dôležitých oblastí spolupráce spojených s rozvojom, ako je spolupráca v sociálnej oblasti, na základe organizovaného dialógu zameraného na slobodu združovania, pracovné práva, práva detí, rodovú rovnosť, boj proti násiliu páchanému na ženách, spoluprácu v oblasti životného prostredia, najmä zmeny klímy, kultúrnu spoluprácu, spoluprácu v boji proti drogám a praniu špinavých peňazí a spoluprácu v oblasti zdravia, a najmä v boji proti AIDS.

Keďže dohoda sa týka spolupráce, vytvára aj spoločnú inštitucionálnu štruktúru, a to zriadením uvedenej Rady pre spoluprácu.

Revidovaná dohoda, podpísaná v Kleinmonde v roku 2009, dopĺňa pôvodnú dohodu o niekoľko nasledujúcich zaujímavých zmien, ktoré sa týkajú rozvoja: demokratické zásady, ľudské práva a zásady právneho štátu, spoluprácu v oblasti odzbrojovania a nešírenie zbraní hromadného ničenia sa stávajú podstatnými prvkami dohody; zaviedla sa zásada účinnosti pomoci ako cieľ rozvojovej spolupráce a prioritou sa stali aj operácie, ktoré osobitne prispievajú k boju proti chudobe v rámci plnenia miléniových rozvojových cieľov; do dohody bol začlenený osobitný článok o miléniových rozvojových cieľoch, ktorý má stranám pripomínať ich záväzok dosiahnuť tieto ciele do roku 2015; dôraz sa kladie na potrebu stanoviť prioritné oblasti našej rozvojovej spolupráce v dokumentoch viacročného plánovania, ktoré spoločne schvaľujú strany dohody, vrátane tých dokumentov, ktoré spoločne prijímajú členské štáty Únie v súlade s nástrojmi Únie v oblasti spolupráce; a neštátne subjekty ako také (namiesto doterajších mimovládnych organizácií) sa stávajú partnermi spolupráce oprávnenými prijímať finančnú a technickú pomoc.

Taktiež treba poznamenať, že do dohody bolo začlenených sedem nových článkov, ktoré zodpovedajú siedmim novým a relatívne dobre vymedzeným oblastiam našej spolupráce s Južnou Afrikou: boj proti zbraniam hromadného ničenia a prostriedkom ich šírenia, ktorý je zároveň predmetom pravidelného politického dialógu, a to podpísaním a dodržiavaním príslušných medzinárodných nástrojov v tejto oblasti; boj proti terorizmu; boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a organizovanému zločinu; boj proti výrobe tzv. ručných a ľahkých zbraní, obchodu s nimi a ich hromadeniu; predchádzanie žoldnierskym činnostiam; bezvýhradné podporovanie Medzinárodného trestného súdu a jeho práce s cieľom ukončiť beztrestnosť a zabezpečiť rešpektovanie medzinárodného súdnictva; predmetom pravidelného politického dialógu sa stane aj spolupráca v oblasti migrácie – nový samostatný článok venovaný tejto oblasti je veľmi podrobný, podobne ako prepojenie spolupráce a rozvoja v tejto súvislosti (okrem iného vrátane stratégií zameraných na zníženie chudoby, zlepšenie životných a pracovných podmienok a vytvorenie pracovných miest, účasti migrantov na rozvoji v ich domovských krajinách, spolupráce na posilnení kapacít, najmä v sektoroch zdravotníctva a vzdelávania, s cieľom kompenzovať negatívny vplyv tzv. odlivu mozgov z Južnej Afriky na trvalo udržateľný rozvoj v Južnej Afrike, a zákonných, rýchlych a hospodárnych spôsobov prevodov remitencií do krajiny v prípade osôb žijúcich v zahraničí).

Z hľadiska rozvoja rozšírenie spolupráce na mnohé uvedené oblasti bolo v prospech prepracovanej dohody z Kleinmondu; okrem toho, práve takéto rozšírenie spolupráce, ktoré bolo stanovené v pôvodnej dohode z roku 1999 len ako možnosť, chceli obidve strany (keďže sa dohodli na spoločnom akčnom pláne, ktorým sa zavádza strategické partnerstvo medzi Južnou Afrikou a Európskou úniou). Spravodajca by chcel pri tejto príležitosti oceniť význam nových ustanovení o rozvoji, ktoré boli začlenené do DORS v Kleinmonde v roku 2009 , najmä v súvislosti s bojom proti chudobe, účinnosťou pomoci, miléniovými rozvojovými cieľmi a prepojením migrácie a rozvoja.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	20.4.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Hans Jansen, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Eleni Theocharous, Joachim Zeller