ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
18.5.2015 - (10883/2014 – C8‑0088/2015 – 2014/0151(NLE)) - ***
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Giovanni La Via
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
(10883/2014 – C8‑0088/2015 – 2014/0151(NLE))
(Súhlas)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10883/2014),
– so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (10941/2014);
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0088/2015),
– so zreteľom na list Výboru pre zahraničné veci,
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0166/2015),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Islandskej republiky.
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
uzavretia Dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
Súvislosti
Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy bol podpísaný v roku 1997 a stanovil sa v ňom medzinárodne záväzný cieľ znižovania emisií. Európska únia ratifikovala protokol v roku 2002 a vyhlásila, že EÚ a jej vtedajších 15 členských štátov využije toto ustanovenie na spoločné splnenie záväzku EÚ v oblasti emisií. Európska únia a jej členské štáty tak boli podľa mechanizmu dodržiavania Kjótskeho protokolu spoločne zodpovedné za splnenie záväzku znížiť spoločné emisie skleníkových plynov v prvom období (2008 – 2012) o 8 % úrovne z roku 1990.
Rada v záveroch z 9. marca 2012, schválila návrh spoločného kvantifikovaného záväzku pre Úniu na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu znížiť emisie o 20 % úrovne z roku 1990. Členské štáty dodržali túto pozíciu Rady na konferencii o zmene klímy, ktorá sa uskutočnila v decembri 2012 v Dauhe, kde 192 zmluvných strán Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy prijalo dodatok k protokolu.
Dodatkom z Dauhy sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začína 1. januára 2013 a končí sa 31. decembra 2020, s právne záväznými záväzkami na zníženie emisií, podľa ktorých sú Európska únia, jej členské štáty a Island spoločne zaviazané obmedziť svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 na 80 % objemu emisií ich základného roka (zväčša rok 1990). Tento záväzok sa určil na základe celkového objemu emisií skleníkových plynov povoleného na obdobie 2013 – 2020 v klimaticko-energetickom balíku EÚ.
„Spoločné plnenie“ je technický výraz Kjótskeho protokolu. Rozumie sa pod ním, že sa viacero zmluvných strán môže dohodnúť, že budú svoje emisné záväzky plniť spoločne. Len čo sa spoločný záväzok dosiahne, všetky zmluvné strany zúčastnené na „spoločnom plnení“ sa považujú za dodržiavajúce súlad s emisnými povinnosťami plynúcimi z Kjótskeho protokolu. Iba ak sa nedosiahne spoločný záväzok, každá zmluvná strana nesie zodpovednosť za svoju príslušnú úroveň emisií v súlade s „podmienkami spoločného plnenia“.
Stanovisko spravodajcu
Spravodajca víta návrh rozhodnutia Rady, ktoré poskytuje základ pre uzavretie dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
Spravodajca by teraz rád zdôraznil niektoré aspekty týkajúce sa návrhu rozhodnutia Rady.
Island je zmluvnou stranou prílohy I Kjótskeho protokolu, ktorá splnila svoj individuálny cieľ stanovený na prvé záväzné obdobie. V priebehu prvého záväzného obdobia mal Island obmedziť zvyšovanie emisií na priemerne menej ako 10 %. Emisie Islandu v tomto období dokonca klesali priemerne o 2 %.
V roku 2009 vyjadril Island svoj úmysel, že svoje záväzky v druhom záväznom období bude plniť spoločne s EÚ a jej členskými štátmi. Rada túto žiadosť uvítala a dospela k záveru, že do spoločného plnenia v druhom záväznom období by sa mal zapojiť aj Island. Rada zároveň požiadala Komisiu, aby v tomto ohľade pripravila príslušné návrhy. Komisia (konajúca v mene Európskej únie a jej členských štátov) a Island uzavreli v roku 2014 rokovania potrebné na spoločné plnenie záväzkov v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu.
Island sa zúčastňuje na systéme EÚ obchodovania s emisnými kvótami a na nariadení EÚ o mechanizme monitorovania skleníkových plynov. Je potrebné zariadiť, aby sa práva a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na členské štáty pri spoločnom plnení, uplatňovali na Island prostredníctvom právnych predpisov EÚ.
Island má záujem o spoločné plnenie s EÚ a jej členskými štátmi nezávisle od toho, či pristúpi k EÚ alebo nie. Rokovania o pristúpení medzi Islandom a EÚ preto nemajú žiadny vplyv na spoločné plnenie záväzku, na ktorom sa spoločne dohodli EÚ, jej členské štáty a Island pre druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu.
V Kjótskom protokole sa od zmluvných strán dohody o spoločnom plnení záväzkov vyžaduje, aby spolu s listinami o ratifikácii stanovili a oznámili úrovne emisií pridelené jednotlivým členom tejto dohody (článok 4 ods. 1 Kjótskeho protokolu). Úrovne emisií pridelené každému členskému štátu a Islandu sú uvedené v tabuľke 1 prílohy I návrhu rozhodnutia Rady o dodatku z Dauhy (v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého (tCO2eq)), v súvislosti s ktorým súbežne prebieha postup súhlasu.
V navrhovanom rozhodnutí o ratifikácii sa povoľuje spoločná úvodná správa EÚ, jej členských štátov a Islandu, ktorú má pripraviť Komisia, a jednotlivé úvodné správy každého členského štátu a Islandu.
Záver
Spravodajca sa nazdáva, že dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu sa vyšle výrazný signál o koordinovanom európskom úsilí o riešenie zmeny klímy na medzinárodnej úrovni. EÚ je už dávno hnacou silou medzinárodných rokovaní o zmene klímy a zohrala kľúčovú úlohu pri vypracovaní Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótskeho protokolu.
Práve preto sa spravodajca nazdáva, že obe rozhodnutia Rady o dodatku z Dauhy ku Kjótskemu protokolu a o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Kjótskeho protokolu musia byť ratifikované súbežne a bez zbytočných prieťahov a určite v dostatočnom predstihu pred parížskou konferenciou UNFCCC v roku 2015. Európska únia zastáva na svetovej scéne vedúcu pozíciu v boji proti zmene klímy, pričom podporuje ambicióznu politiku v oblasti klímy. EÚ sa usiluje o uzavretie dohody, ktorá bude ambiciózna, komplexná a právne záväzná. EÚ sa v rámci prechodu na budúci svetový režim v oblasti klímy zúčastňuje na druhom záväznom období Kjótskeho protokolu, ktoré trvá od roku 2013 do 2020.
Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty spravodajca navrhuje, aby gestorský výbor a Európsky parlament udelili súhlas s rozhodnutím Rady.
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (AFET) VO FORME LISTU
Výbor pre zahraničné veci
predseda
Ref.: D(2015)18586
201295 29.4.2015
Giovanni La Via
predseda Výboru pre životné prostredie,
verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Vec: Stanovisko Výboru pre zahraničné veci (AFET) pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) k rozhodnutiu Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
Vážený pán predseda,
Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor odporučil Európskemu parlamentu udeliť súhlas s Dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Islandom na strane druhej o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.
Umožnenie nadobudnutia platnosti záväzkov Európy ako právnych záväzkov podľa medzinárodného práva vyšle výrazný signál o oddanosti EÚ a jej členských štátov multilaterálnemu režimu založenému na pravidlách v záujme riešenia zmeny klímy na medzinárodnej úrovni.
Preto veľmi vítam vôľu Islandu prijať tento záväzok a plniť svoje záväzky v druhom záväznom období spoločne s EÚ a jej členskými štátmi.
S úctou
(podpis)
Elmar Brok
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
6.5.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
64 3 0 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Cristian-Silviu Bușoi, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Josu Juaristi Abaunz, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Renata Briano, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, Esther Herranz García, Jan Huitema, Merja Kyllönen, James Nicholson, Aldo Patriciello, Gabriele Preuß, Bart Staes |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marek Jurek, Emilian Pavel, Catherine Stihler |
||||