SPRÁVA o sektore ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007

19.5.2015 - (2014/2147(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Nuno Melo

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k sektoru ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007

(2014/2147(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa organizácií výrobcov, operačných fondov a operačných programov v sektore ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007 (COM(2014)0112),

–       so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2014 o uvedenej správe Komisie,

–       so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami[1],

–       zo zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o budúcnosti európskeho odvetvia záhradníctva – stratégie pre rast[2],

–       so zreteľom na štúdiu s názvom Sektor ovocia a zeleniny EÚ: Prehľad a perspektíva SPP po roku 2013, vykonanú pod záštitou Európskeho parlamentu v roku 2011,

–       so zreteľom na dve štúdie s názvom Smerom k vytvoreniu nových pravidiel pre sektor ovocia a zeleniny EÚ, ktoré vykonalo združenie Assemblée des Régions Européennes Légumières et Horticoles (AREFLH) a Univerzita vo Wageningene pri príležitosti seminára, ktorý 22. januára 2015 zorganizoval Európsky parlament,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie o boji proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2014)0472),

–       so zreteľom na štúdiu s názvom Komparatívna analýza nástrojov na riadenie rizík podporovaných v rámci poľnohospodárskeho zákona USA z roku 2014 a SPP na roky 2014 – 2020, ktorá bola vykonaná pod záštitou Európskeho parlamentu v roku 2014,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0170/2015),

A.     keďže od 90. rokov minulého storočia sa politika Únie v oblasti sektora ovocia a zeleniny zameriava na posilnenie úlohy organizácií výrobcov;

B.     keďže cieľom reformy z roku 2007 bolo posilniť organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny poskytnutím širšej škály nástrojov, ktoré by okrem iných opatrení umožnili predchádzať trhovým rizikám a zvládať ich, ako aj zhodnotením a sústredením ponuky, zvýšením kvality a konkurencieschopnosti, prispôsobením ponuky požiadavkám trhu a poskytnutím technickej podpory na ekologickú výrobu;

C.     keďže v porovnaní so súkromnými obchodnými firmami podliehajú organizácie výrobcov množstvu obmedzení, napríklad obmedzeniam využitia investícií týkajúcich sa štruktúry príjmov alebo nutnosti predaja;

D.     keďže vzhľadom na to, že sektor ovocia a zeleniny má význam z hľadiska pridanej hodnoty a zamestnanosti a vďaka zdravej a vyváženej strave predstavuje prínos pre zdravie, je rozhodujúce podporovať ho na celom území Únie;

E.     keďže podpora Únie pre organizácie výrobcov (OV) a združenia organizácií výrobcov (ZOV) je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora, podporu inovácií, zvýšenie produktivity, výraznejšiu propagáciu, zlepšenie vyjednávacieho postavenia poľnohospodárov a obnovu rovnováhy v rámci potravinového dodávateľského reťazca a zároveň aj na začlenenie environmentálnych otázok do produkcie ovocia a zeleniny a ich uvádzania na trh, ako aj primerané zohľadnenie situácie jednotlivých výrobcov;

F.     keďže boli vytvorené stimuly na podporu zlučovania OV a ZOV, ako aj na podporu nadnárodnej spolupráce s cieľom rozvíjať vyjednávaciu právomoc organizácií výrobcov v distribučnom reťazci;

G.     keďže na úrovni EÚ tvoria väčšinu výrobcov ovocia a zeleniny malé alebo stredne veľké podniky;

H.     keďže podľa štúdie vykonanej pre Európsky parlament v roku 2011 o schéme pre ovocie a zeleninu by sa organizácie výrobcov mali podporovať, keďže sa zdá, že kolektívna akcia na úrovni výrobcov a účinná koordinácia v rámci reťazca sú nevyhnutnými podmienkami pre akúkoľvek úspešnú stratégiu na riešenie klesajúcich relatívnych výrobných cien;

I.      keďže OV a ZOV v sektore ovocia a zeleniny môžu založiť operačný fond na financovanie operačných programov schválených členskými štátmi;

J.      keďže tieto fondy sa financujú z príspevkov členov organizácie výrobcov alebo samotnej organizácie výrobcov a z finančnej pomoci EÚ a toto spolufinancovanie podporuje záväzok prijímateľov a pomáha zabezpečovať, aby pomoc vhodne využívali, pričom má aj multiplikačný účinok;

K.     keďže finančná podpora v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) týkajúca sa investícií novovytvorených OV v oblasti ovocia a zeleniny, ktorú ukončila reforma v roku 2013, mala zásadný význam, najmä v členských štátoch strednej, východnej a južnej Európy a zámorských územiach a ostrovoch;

L.     berúc do úvahy:

(a)    zvýšenie miery organizácie, pričom podiel celkovej hodnoty produkcie ovocia a zeleniny v EÚ, ktorú uvádzajú na trh organizácie výrobcov/združenia organizácií výrobcov, predstavoval v roku 2010 približne 43 % (34 % v roku 2004);

(b)    vyššiu príťažlivosť organizácií výrobcov, pričom celkový podiel výrobcov ovocia a zeleniny, ktorí sú členmi organizácií výrobcov, vzrástol z 10,4 % v roku 2004 na 16,5 % v roku 2010 a

(c)    väčšiu príťažlivosť združení organizácií výrobcov, ako dokazuje rapídny nárast počtu združení organizácií výrobcov spolu so značným nárastom počtu a podielu organizácií výrobcov, ktoré sú členmi týchto združení;

M.    keďže tieto údaje za Úniu ako celok sú priemery odrážajúce veľmi rozdielne situácie medzi členskými štátmi, alebo dokonca markantne odlišné situácie v jednotlivých členských štátoch; keďže tieto situácie, ktoré odzrkadľujú rôzne východiskové body v úsilí o zakladanie organizácii výrobcov, možno pripísať historickým faktorom spočívajúcim vo väčšej či menšej miere ochoty poľnohospodárov pri zakladaní OV, štruktúre poľnohospodárskych podnikov, rôznym trhovým podmienkam a administratívnym prekážkam, neprimeranosti aktuálne poskytovanej podpory a tiež skutočnosti, že v mnohých členských štátoch tento sektor ovládajú malí výrobcovia;

N.     keďže z verejných konzultácií o politických možnostiach a z posúdenia ich vplyvu v súvislosti s revíziou schémy EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, ktoré vykonala Komisia od 4. júna 2012 do 9. septembra 2012, vyplýva, že väčšina respondentov podporuje pokračovanie uplatňovania schémy s niekoľkými konkrétnymi zlepšeniami;

O.     keďže výrobcovia dosahujú najvyššie úrovne konkurencieschopnosti, ziskovosti, internacionalizácie, kvality a environmentálnej udržateľnosti v tých regiónoch, kde vládne najväčšia miera organizácie výroby;

P.     keďže miera organizácie medzi výrobcami ostáva v priemere nízka, pričom v niektorých členských štátoch je značne podpriemerná, aj keď toto všeobecné tvrdenie možno spresniť v závislosti od stupňa modernizácie výroby a marketingu v každej oblasti; keďže k nízkemu priemeru prispieva pozastavenie a rušenie uznávania OV, čo spôsobuje neistotu u výrobcov;

Q.     keďže vnútroštátna finančná pomoc (nariadenie (EÚ) č. 1308/2013) je síce dôležitý finančný nástroj, pokiaľ ide o sústredenie ponuky, treba však zvýšiť jej účinnosť;

R.     keďže úloha OV pri otváraní nových trhov, podpore spotreby či investovaní do inovácií veľmi pozitívne vplýva na sektor ovocia a zeleniny ako celok;

S.     keďže sektor ovocia a zeleniny v EÚ predstavuje 18 % celkovej hodnoty poľnohospodárskej výroby v EÚ, využíva iba 3 % obrábanej plochy a jeho hodnota je vyše 50 mld. EUR;

T.     keďže dodávateľský reťazec sektoru ovocia a zeleniny má podľa odhadov obrat viac ako 120 mld. EUR, zamestnáva približne 550 000 ľudí a má na európskej úrovni multiplikačný účinok v oblasti hospodárstva, pričom stimuluje dopyt aj tvorbu pridanej hodnoty v iných hospodárskych odvetviach;

U.     keďže celková poľnohospodárska plocha EÚ, na ktorej sa pestuje ovocie a zelenina, sa v rokoch 2003 – 2010 znížila o 6 %, čo naznačuje, že poľnohospodári prešli na iné plodiny, alebo v mnohých prípadoch zanechali poľnohospodársku činnosť; keďže podľa štúdie AREFLH z roku 2015 bol tento pokles väčší v južnej Európe ako v severnej Európe;

V.     keďže objem produkcie ovocia a zeleniny sa tiež za uplynulé roky znížil, zatiaľ čo jej hodnota mala tendenciu ostať v reálnom vyjadrení stabilnou, pričom v roku 2012 dosiahla 48,25 miliardy EUR, no i napriek tomu nebolo možné ponúknuť nákupné ceny zodpovedajúce výrobným nákladom a mzdám;

W.    keďže obrovským problémom sektoru ovocia a zeleniny je spotrebný deficit, pričom v posledných rokoch došlo k prepadu výroby; pripomína údaje združenia Freshfel Europe, z ktorých vyplýva, že spotreba čerstvého ovocia a zeleniny v EÚ 28 v roku 2012 predstavovala 387 g denne na obyvateľa, čo znamenalo pokles o 8,7 % v porovnaní s rokmi 2007 – 2011; keďže sa zdá, že do tohto poklesu sa premietli dlhodobé trendy vo väčšej spotrebe spracovaných potravín a vplyv hospodárskej krízy;

X.     keďže 22 miliónov detí v Európskej únii trpí obezitou, pričom dospievajúci v priemere skonzumujú iba 30 až 50 % odporúčaného denného prísunu ovocia a zeleniny;

Y.     keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča minimálny denný príjem 400 g ovocia a zeleniny ako prevenciu pred chronickými chorobami, ako sú choroby srdca, rakovina, cukrovka a obezita, najmä detská obezita; keďže týmto odporúčaním sa zatiaľ riadia iba štyri členské štáty EÚ;

Z.     keďže EÚ mala v roku 2012 obchodný deficit v oblasti ovocia a zeleniny, najmä z toho dôvodu, že pre vysoké výrobné náklady dováža oveľa viac ovocia, než vyváža;

AA.  keďže v štúdii AREFLH z roku 2015 sa poukazuje na to, že trh EÚ je pre dovoz relatívne otvorený, zatiaľ čo európsky vývoz čelí značným colným a necolným prekážkam v krajinách obchodných partnerov, čo znemožňuje jeho diverzifikáciu; keďže dovoz z tretích krajín síce priamo konkuruje podobným produktom z EÚ, pri ich pestovaní sa však nie vždy uplatňujú rovnaké normy v oblasti ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a sociálnej ochrany;

AB.  keďže krízy na trhu v sektore ovocia a zeleniny sú časté, lebo aj malé prebytky v produkcii môžu zapríčiniť veľké pády výrobných cien; keďže ovocie a zelenina sú prevažne rýchlo sa kaziacimi produktmi a musia sa preto predávať rýchlo, čo spôsobuje, že poľnohospodári v tomto sektore majú štrukturálne slabé vyjednávacie postavenie voči veľkým maloobchodníkom a spracovateľom;

AC.  keďže kríza spôsobená ruským zákazom má významné nepriaznivé účinky na sektor ovocia a zeleniny, ktoré budú pretrvávať aj v budúcnosti, a výrobcovia v tomto sektore trpia jednými z najvýraznejších strát; keďže sa musí zdôrazniť význam existencie silných OV zorganizovaných tak, aby sa kolektívne dokázali vyrovnávať s neočakávanými a nepriaznivými situáciami, za podpory vhodných nástrojov Spoločenstva prispôsobených závažnosti každej krízy, alebo v prípade potreby prostredníctvom aktivácie výnimočných opatrení stanovených v nariadení 1308/2014;

AD.  keďže v správe Komisie sa uznáva, že nástroje schémy pre ovocie a zeleninu na predchádzanie krízam sa od reformy v roku 2007 využívali len málo a že sa neosvedčili pri zmierňovaní následkov závažných kríz, napríklad v súvislosti s baktériou E.coli alebo pri súčasnej kríze spôsobenej ruským zákazom; keďže vo väčšine prípadov je ich uplatnenie z administratívneho hľadiska problematické (s výnimkou stiahnutia z trhu) vzhľadom na nejasné právne úpravy v tomto smere;

AE.   keďže program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, v rámci ktorého sa využíva množstvo lokálne dopestovaného a sezónneho ovocia a zeleniny, vyvolal záujem a úspešne sa realizuje;

AF.   keďže možnosť, aby splatenie kapitálu a úrokov z pôžičiek na financovanie opatrení na prevenciu a riadenie krízy bolo oprávnené na finančnú pomoc EÚ, predstavuje v rámci operačných programov dôležitý nástroj na riešenie trhovej neistoty;

AG.  keďže v správe Komisie boli ako slabé stránky súčasnej schémy pre ovocie a zeleninu identifikované zložitosť pravidiel a chýbajúca právna istota; keďže komisár Hogan sa zaviazal, že v prvom roku svojho obdobia túto schému zjednoduší, pričom zohľadní kultúrne rozdiely a odlišnú trhovú realitu jednotlivých členských štátov a potrebu oživiť konkurencieschopnosť a inovatívnu silu tohto sektora;

AH.  keďže v štúdii Univerzity vo Wageningene sa dospelo k záveru, že rôzne výklady vykonávajúcich právnych predpisov EÚ uvádzajú štátne správy a organizácie výrobcov do právnej neistoty, čo má za následok zvýšené administratívne zaťaženie, obavy z riskovania a vytváranie prekážok pri zakladaní organizácií výrobcov;

AI.    keďže pre fungovanie schémy pre ovocie a zeleninu sú rozhodujúce jasné a predvídateľné audítorské postupy; keďže by sa malo predchádzať prekrývaniu po sebe nasledujúcich auditov, pričom následné audity by sa nemali vykonávať pred tým, ako sa v rámci uzatvárania účtov vydá konečné rozhodnutie o predchádzajúcom audite, aby sa tak zabezpečilo, že členské štáty nebudú musieť pristúpiť k väčším opravám, než je nevyhnutné;

AJ.   keďže v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, sa už zohľadnilo množstvo faktorov spomínaných v oznámení Komisie, a keďže je potrebné stabilizovať pravidlá, ktoré v súčasnosti platia v Európskej únii;

AK.  keďže v rámci schémy pre ovocie a zeleninu by mala zásadnú úlohu pri znižovaní právnej neistoty zohrávať proporcionalita, ktorá zaistí, aby OV ako celok nebola dotknutá porušením predpisov svojich jednotlivých členov;

AL.   keďže organizácie výrobcov sa často stretávajú s problémami pri hľadaní a vzdelávaní správcov s potrebnými zručnosťami na vykonávanie obchodných činností v konkurenčnom prostredí sektora agropodnikania; keďže v správe Komisie sa uvádza, že výdavky na vzdelávanie a poradenské služby zo strany organizácií výrobcov boli nízke;

AM. keďže obyvateľstvo živiace sa poľnohospodárstvom v EÚ 28 rýchlo starne a keďže v priemere na každých deväť poľnohospodárov vo veku nad 55 rokov je len jeden poľnohospodár vo veku pod 35 rokov;

1.      víta správu Komisie, ktorá poskytuje vyvážený obraz vývoja schémy pre ovocie a zeleninu od reformy v roku 2007, potvrdzuje platnosť základnej organizačnej štruktúry pre tento sektor a určuje oblasti, v ktorých sa dosiahol pokrok – napríklad zvýšená koncentrácia OV, ktorá zlepšuje postavenie sektora v rámci potravinového dodávateľského reťazca –, ale zároveň odkazuje na problémy, ktoré pretrvávajú;

2.      zastáva názor, že podpory musí vyvažovať negatívne dôsledky (z trhového hľadiska) obmedzení uložených organizáciám výrobcov;

3.      víta opatrenia v rámci režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktoré majú zvýšiť trhovú orientáciu pestovateľov v EÚ, povzbudiť inovácie, podporiť sektor ovocia a zeleniny, zvýšiť konkurencieschopnosť pestovateľov a zlepšiť uvádzanie na trh, kvalitu výrobkov a environmentálne aspekty výroby, a to prostredníctvom poskytovania podpory organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov a uznávania medziodvetvových organizácií a tiež prostredníctvom podpory tvorby klastrov vytvárajúcich nové príjmové toky, ktoré sa majú smerovať na nové investície;

4.      víta skutočnosť, že nová SPP zachováva schému pre ovocia a zeleninu, hoci uznáva, že existujúce nástroje neboli vždy účinné, ako to uznala Komisia vo svojom dokumente k verejnej konzultácii s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, a preto podporuje prácu skupiny z Newcastle zameranú na zlepšenie schémy EÚ pre ovocie a zeleninu, ktorý by mal zohľadňovať osobitnú povahu právneho režimu družstiev v členských štátoch, aby neobmedzoval vytváranie nových organizácií výrobcov, a zároveň rešpektovať skutočnosť, že pestovatelia si môžu zvoliť možnosť zostať mimo systému organizácií výrobcov;

5.      vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom riešiť nekalé obchodné praktiky v potravinovom reťazci, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú výnosy výrobcov, znižujú príjmy a ohrozujú životaschopnosť a udržateľnosť sektora; domnieva sa, že nekalé obchodné praktiky a tlak, ktorý na združených či samostatných výrobcov vyvíjajú veľké maloobchodné reťazce, sú hlavnou prekážkou v tom, aby výrobcovia ovocia a zeleniny mohli mať slušné príjmy; poukazuje na to, že ich slabú pozíciu ešte zhoršuje skutočnosť, že ich výrobky sa ľahko kazia; domnieva sa, že uvedené problémy, ako je opúšťanie poľnohospodárskej pôdy alebo starnutie populácie aktívnych poľnohospodárov, zmiznú iba vtedy, ak budú výrobné zisky dostatočne vysoké nato, aby zaručili budúcnosť profesie a prilákali mladú pracovnú silu;

6.      vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ stanovila jasné pravidlá upravujúce zásady osvedčených postupov v potravinovom dodávateľskom reťazci, a tak zabezpečila spoločný výklad pravidiel v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami;

7.      vyzýva Komisiu, aby presadzovala opatrenia na podporu priameho marketingu výrobkov OV; je presvedčený, že priamy marketing je alternatívou k veľkému maloobchodnému sektoru a hodnotám, na ktorých je tento sektor postavený, pokiaľ ide o vzťah k potravinám, poľnohospodárstvu a životnému prostrediu; domnieva sa, že priame marketingové ceny sú nižšie než ceny veľkého maloobchodného sektora práve vďaka vylúčeniu sprostredkovateľov a nákladov spojených s logistikou; v tejto súvislosti sa domnieva, že skrátenie reťazca zaručí poľnohospodárom spravodlivé výnosy a umožní bojovať proti nekalým obchodným praktikám;

8.      všíma si, že mnohé členské štáty zaviedli opatrenia s cieľom riešiť nekalé obchodné praktiky a vyzýva ku koordinovanej odpovedi EÚ s cieľom posilniť fungovanie vnútorného trhu pre poľnohospodárske výrobky;

9.      zdôrazňuje význam zachovania európskych noriem kvality pre čerstvé ovocie a zeleninu s cieľom zaručiť trvalú vysokú kvalitu v rámci dodávateľského reťazca v prospech konečného spotrebiteľa;

10.    naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila, ako plánuje uplatňovať článok 209 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, s cieľom presadzovať vyššiu právnu istotu, pokiaľ ide o spôsob dosahovania cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ, pri dôslednom dodržiavaní článku 101 ZFEÚ o hospodárskej súťaži;

11.    všíma si, že miera organizácie sektora meraná podľa podielu celkovej hodnoty produkcie ovocia a zeleniny uvedenej na trh organizáciami výrobcov sa v Únii ako celku za uplynulé roky stabilne zvyšovala, no toto zvyšovanie možno pripísať len niektorým členským štátom;

12.    zdôrazňuje, že napriek tomuto nárastu miera organizácie medzi výrobcami ostáva v priemere nízka, pričom v niektorých členských štátoch je značne pod priemerom EÚ, a že riešenie tohto problému je rozhodujúce pre budúcnosť schémy pre ovocie a zeleninu, v neposlednom rade z hľadiska zmiernenia výrazných regionálnych rozdielov; opätovne zdôrazňuje, že tejto nízkej miere organizácie neprospieva zložitosť pravidiel OV, čo v niektorých členských štátoch viedlo k pozastaveniu a zrušeniu uznávania OV; vyzýva preto Komisiu, aby zjednodušením pravidiel schémy zvrátila tento pokles, vďaka čomu bude členstvo v OV vyznievať lákavejšie;

13.    poukazuje na potrebu zvýšiť mieru organizácie v sektore, keďže táto miera je zjavne vyššia v regiónoch, kde sú výroba a uvádzanie na trh modernizovanejšie a viac zamerané na vývoz, zatiaľ čo najnižšia je v krajinách, ktoré dlhé roky nemali príležitosť využívať operačné fondy;

14.    domnieva sa, že je rozhodujúce zvážiť zavedenie nástrojov na zvládanie kríz, pričom úspešné iniciatívy, ktoré v tomto smere rozbehli niektoré OV, musia byť jasne rozpoznateľné, aby sa mohli opätovne uplatniť všade tam, kde je to možné; na tento účel vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o takýchto priekopníckych OV a ich know-how;

15.    pripomína, že OV sú nástroje, ktoré majú výrobcovia k dispozícii nato, aby sa mohli na trhu kolektívne zorganizovať a chrániť tak svoje príjmy, a že OV sú obzvlášť užitočné vo výrobných oblastiach, ktoré svoje výrobky expedujú do spotrebných oblastí, no určití výrobcovia či určité miestne alebo úzko špecializované trhové segmenty ich dostatočne nevyužívajú;

16.    v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť celkovú úroveň podpory organizácií výrobcov a poskytnúť silnejšie stimuly na spájanie sa existujúcich organizácií výrobcov v rámci ZOV, ako aj na vytváranie nových organizácií na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, a zároveň žiada, aby sa monitorovali investície určené na pomoc pri zakladaní nových OV s cieľom zabezpečiť, že táto pomoc sa investuje efektívnym spôsobom, ktorý zvýši príjmy členov OV;

17.    považuje za poľutovaniahodné, že v niektorých členských štátoch je miera organizovanosti výrobcov mimoriadne nízka, a odporúča, aby si členské štáty ako prioritu stanovili presadzovanie podpory združovania výrobcov; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala osobitosti členských štátov s nízkou mierou organizovanosti výrobcov;

18.    v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby obnovila finančnú podporu týkajúcu sa investícií novovytvorených OV v oblasti ovocia a zeleniny; domnieva, sa že bez tejto podpory vytvorené organizácie len veľmi ťažko dokážu získať štátne uznanie potrebné na ich fungovanie; domnieva sa preto, že podpora je jedným z najefektívnejších nástrojov rozvoja organizácií a zvyšovania miery organizovanosti;

19.    vyzýva Komisiu, aby v rámci zjednodušenia SPP ďalej posilnila účinnosť organizácií výrobcov z hľadiska sústredenia ponuky, najmä vzhľadom na ich ústrednú marketingovú úlohu v dodávateľskom reťazci sektora ovocia a zeleniny;

20.    považuje za zásadné poskytnúť výhody tým OV, ktoré sa rozhodnú prijať mladých členov; zdôrazňuje, že OV môžu byť príležitosťou na generačnú obnovu v odvetví poľnohospodárstva;

21.    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rýchle a harmonizované vykonávanie ustanovení pre ovocie a zeleninu na jednej strane a pre organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie na strane druhej, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1308/2013;

22.    opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v súčasnosti má iba 7,5 % poľnohospodárov v EÚ menej ako 35 rokov, pričom je presvedčený, že riadne fungujúce OV, ktoré sú atraktívne pre mladých ľudí, sa môžu podieľať na zvrátení tohto demografického trendu;

23.    všíma si potrebu poskytnúť stimuly na zvýšenie úrovne výskumu a inovácií v OV; domnieva sa, že viac inovácií umožní OV zvýšiť ich konkurencieschopnosť a vyrovnať sa s ničivými chorobami, ktoré poškodzujú európske poľnohospodárstvo;

24.    zdôrazňuje potrebu pomáhať organizáciám výrobcov posilňovať ich vývoz a zapájať sa do hľadania nových zahraničných trhov;

25.    považuje za nevyhnutné zatraktívniť organizácie výrobcov znížením byrokracie, zlepšením podpory, ktorú týmto skupinám poskytuje Európska únia, a zdokonalením mechanizmov krízového riadenia;

26.    nalieha na Komisiu, aby vo svojom blížiacom sa preskúmaní vykonávajúcich právnych predpisov a ako súčasť svojho programu zjednodušovania zvýšila právnu istotu pre vnútroštátne správy, OV a ZOV a znížila administratívne zaťaženie, ktoré sa na ne ukladá; zdôrazňuje, že týmto preskúmaním by sa nemala zmeniť základná štruktúra schémy pre ovocie a zeleninu ani poškodiť záujmy či zisky výrobcov v tomto sektore;

27.    so znepokojením konštatuje, že pravidlá organizácií výrobcov sú otvorené širokému výkladu zo strany audítorov Komisie, čo vedie k vysokému stupňu neistoty a môže členské štáty vystaviť riziku odňatia rozpočtových prostriedkov a súdnej kontroly; zdôrazňuje tiež, že audítorské postupy a finančné korekcie je nutné uskutočňovať včasnejšie a v dohodnutom období auditu;

28.    žiada Komisia, aby výrazne skrátila lehotu, počas ktorej sa vykonávajú kontroly dodržiavania predpisov;

29.    žiada Komisiu, aby aj v záujme zvýšenia právnej istoty systému zracionalizovala kontroly a zameriavala ich na monitorovanie skutočného vykonávania každej akcie alebo opatrenia, ktoré je schválené ako súčasť operačného programu, ako aj príslušných pridelených nákladov, pričom treba jasne určiť predmet kontroly a subjekt zodpovedný za vykonanie kontroly;

30.    žiada Komisiu, aby v súvislosti so sankciami uplatňovala zásadu proporcionality a aby zabezpečila, že audity budú skončené v stanovenom čase, s cieľom zvýšiť právnu istotu OV a ich členov;

31.    poukazuje na to, že podmienky uplatňovania a odôvodňovania schémy pomoci sú neprimerané a nepresné a podliehajú početným kontrolám zo strany rôznych správnych orgánov, ktoré často nie sú jednotné ani presné, čo vedie k tomu, že určité typy partnerov od schémy upustia a určité organizácie výrobcov sa rozhodnú nepredložiť operačné programy; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné objasniť európske právne predpisy týkajúce sa uznávania organizácií výrobcov s cieľom zaručiť právnu istotu schémy a zabrániť neistote medzi výrobcami;

32.    nalieha na Komisiu, aby objasnila pravidlá vytvárania nadnárodných (združení) organizácií výrobcov, najmä pravidlá týkajúce sa povinností a zodpovednosti, s cieľom vytvoriť právnu istotu pre vnútroštátne správne orgány a zapojené OV;

33.    žiada, aby sa rozšírili povinnosti medziodvetvových organizácií, najmä vo všeobecných oblastiach komunikácie, informovania a vzdelávania občana-spotrebiteľa, predovšetkým vo vzťahu k potravinám;

34.    zdôrazňuje úlohu medziodvetvových organizácií pri zlepšovaní vnútrosektorového dialógu;

35.    je znepokojený tým, že najväčšie organizácie výrobcov (približne 18 % všetkých organizácií výrobcov s obratom vyšším ako 20 miliónov EUR) dostávajú približne 70 % finančnej pomoci EÚ;

36.    domnieva sa, že zníženie zložitosti vrátane zníženia zložitosti v oblasti pravidiel na vytváranie nových organizácií výrobcov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni by malo byť prvým krokom v zatraktívnení týchto organizácií pre poľnohospodárov, bez toho, aby to znamenalo znehodnotenie štruktúry OV na úkor ich schopnosti účinne konať na trhu; žiada, aby Komisia stanovila dodatočné opatrenia na zvýšenie atraktívnosti OV, najmä v členských štátoch s nízkou mierou organizovanosti;

37.    vyzýva Komisiu, aby starostlivo uplatňovala zásadu proporcionality a zaistila, že za chyby jednotlivcov nebudú platiť všetci členovia OV;

38.    domnieva sa, že akékoľvek zjednodušenie postupu uznávania by nemalo byť na úkor vnútroštátnych predpisov potvrdzujúcich podmienky vyžadované od OV v sektore ovocia a zeleniny, napríklad podmienky platné pre družstvá;

39.    vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní schémy pre ovocie a zeleninu znížila administratívnu záťaž OV tým, že zruší hodnotenia v polovici trvania, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány; konštatuje, že tieto hodnotenia sú často iba opakovaním otázok kladených vnútroštátnym orgánom vo výročných správach a neposkytujú žiadny konkrétny prínos; okrem toho vyzýva Komisiu, aby ako súčasť úsilia o zníženie byrokracie obmedzila množstvo informácií, ktoré požaduje od vnútroštátnych orgánov a OV vo výročných správach, a aby zabezpečila, že sa budú zbierať iba údaje, ktoré Komisia skutočne využíva na monitorovanie účinnosti schémy;

40.    naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala delegované nariadenie 499/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zaviedli komplexnejšie kontroly OV vrátane neprimeraných sankcií za nesplnenie komplexných kritérií pre uznanie; zdôrazňuje, že v súvislosti so sankciami je potrebné uplatňovať proporcionalitu, ak chceme povzbudiť pestovateľov k vstupu do schémy a zabrániť tomu, aby súčasní členovia prehodnotili svoju účasť;

41.    domnieva sa, že konkurencieschopnosť OV do veľkej miery závisí od ich riadenia; nalieha na Komisiu, aby rozvinula existujúce opatrenia alebo vytvorila nové vrátane vzdelávacích opatrení a iniciatív na výmenu osvedčených postupov, ktorými sa môže zlepšiť riadenie organizácií výrobcov a ich konkurenčné postavenie v potravinovom dodávateľskom reťazci a zabezpečiť silnejšie postavenie trhovo orientovaného správania v rámci OV; zdôrazňuje, že OV by mali riadiť ľudia s marketingovými zručnosťami, ktorí dokážu riešiť krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva;

42.    odporúča Komisii, aby sa sústredila na modely výroby a distribúcie integrované do OV, a žiada miestne a regionálne orgány, aby výrobkom OV v regiónoch sprístupnili logistickú podporu a podporu predaja;

43.    vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné kroky, ktorými organizáciám výrobcov umožní naplno plniť ich úlohu nástrojov zvyšovania príjmov výrobcov;

44.    vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie ustanovení na financovanie opatrení na prevenciu a riadenie krízy (nárok na finančnú pomoc na splatenie kapitálu a úrokov z pôžičiek) a tiež na dosiahnutie ďalších cieľov operačných programov OV a ich združení;

45.    nalieha na Komisiu, aby vypracovala opatrenia na prenos administratívneho a štrukturálneho know how týkajúceho sa spôsobu organizovania OV z členských štátov s vysokou mierou OV do členských štátov s nízkou mierou OV;

46.    konštatuje, že sa musia nepretržite a dôsledne dodržiavať postupy šetrné k životnému prostrediu, a preto sa musí podporovať ich kontinuálne financovanie z jedného operačného programu do druhého a rozsah pokrytia sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňal výrobcov, ktorých pozemky susedia s pozemkami členov organizácie výrobcov;

47.    domnieva sa, že združenia organizácií výrobcov by mohli zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní vyjednávacej sily poľnohospodárov a nalieha na Komisiu, aby posilnila stimuly v oblasti zakladania združení organizácií výrobcov na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby posilnila ich kapacitu z právneho hľadiska a zabezpečila možnosť zastrešiť výrobcov, ktorí nie sú členmi OV, aby sa tak pre ne v budúcnosti počítalo s väčšou úlohou; zdôrazňuje, že ZOV majú nielen možnosť dosiahnuť účinnú koncentráciu a posilnenie ponuky, ale aj preukázať vyššiu efektívnosť riadenia zásahov vzhľadom na koordinačnú úlohu, ktorú majú zastávať na operačnej úrovni;

48.    domnieva sa, že v záujme lepšej organizovanosti sektora ovocia a zeleniny treba podporiť medziodvetvové organizácie; domnieva sa, že tieto organizácie môžu mať významnú úlohu pri tvorbe pridanej hodnoty a jej spoločnom využívaní rôznymi časťami sektora, ako aj z hľadiska kvality, udržateľného posilňovania výroby a trhového a krízového riadenia;

49.    domnieva sa, že ZOV by mohli hrať dôležitú úlohu pri predvídaní a zvládaní krátkodobých kríz; zdôrazňuje výhody, ktoré prináša možnosť, aby sa k týmto združeniam dobrovoľne pripájali výrobcovia, ktorí nie sú členmi OV, čím sa ešte zvýši účinnosť kolektívnych akcií výrobcov;

50.    zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby štruktúra a chod OV a ZOV spočívali na zásadách nezávislosti a demokracie, s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru výrobcov a bojovať proti nekalým obchodným praktikám a oportunistickému správaniu;

51.    je pevne presvedčený, že výrobné metódy, ktoré tretie krajiny používajú pri produktoch určených na vývoz do EÚ, musia európskym spotrebiteľom poskytovať rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, trvalo udržateľný rozvoj a minimálne sociálne normy, aké sa vyžadujú od výrobcov z EÚ; domnieva sa, že to znamená, že v každej zmluve podpísanej s tretími krajinami sa musí EÚ riadiť kritériom skutočnej reciprocity v súvislosti s prístupom na trh a dodržiavaním výrobných predpisov platných pre výrobcov v EÚ;

52.    zdôrazňuje potrebu uľahčiť výrobcom prístup na trhy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu vývozcov ovocia a zeleniny v záujme prekonania čoraz vyššieho počtu necolných prekážok, napríklad niektorých fytosanitárnych noriem tretích krajín, ktoré vývoz z EÚ sťažujú, či dokonca znemožňujú;

53.    zastáva názor, že v záujme dosiahnutia spravodlivejšej hospodárskej súťaže v oblasti dovozu na trh Spoločenstva a so zreteľom na reciprocitu fytosanitárnych noriem by mala EÚ posilniť režim kontroly dovozu, aby ho zrovnoprávnila s režimom, ktorý uplatňuje veľká väčšina jej obchodných partnerov;

54.    víta nedávno prijaté nové horizontálne právne úpravy na podporu poľnohospodárskych výrobkov a cieľ zvýšiť finančné prostriedky vyčlenené na hľadanie nových trhov najmä v tretích krajinách a povzbudzuje Komisiu, aby v nadchádzajúcich rokoch naďalej pracovala na zlepšovaní nástroja propagácie;

55.    nalieha na Komisiu, aby počas obchodných rokovaní s tretími krajinami vystupňovala úsilie o odstránenie colných a fytosanitárnych prekážok, s ktorými sa borí európska výroba, a tak umožnila otvorenie nových trhov pre ovocie a zeleninu zo Spoločenstva;

56.    naliehavo žiada Komisiu, aby určila príčiny minimálneho využívania nástrojov na prevenciu a zvládanie krízy (tento zdroj využilo len 16 % OV, čo predstavuje iba 2,8 % celkovej pomoci), ktoré sú prispôsobené len na riešenie malých sezónnych kríz, a aby pouvažovala nad tým, ako túto situáciu zmeniť, a zohľadnila pri tom príklady osvedčených postupov a skúseností existujúcich OV;

57.    žiada Komisiu, aby ako prvé opatrenie krízového riadenia vždy uprednostňovala miestnu produkciu s cieľom podporovať a chrániť jednotný európsky trh a spotrebu vlastných európskych výrobkov; navrhuje, aby sa Komisia podrobne zaoberala nástrojmi riadenia rizík, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby OV;

58.    nalieha na Komisiu, aby navrhla lepšie koordinovaný mechanizmus sťahovania z trhu v krízových situáciách, a tak predišla tomu, aby trhové krízy prerástli do závažných a zdĺhavých narušení trhu, ktoré by pestovateľom ovocia a zeleniny spôsobili výrazný prepad príjmov;

59.    zdôrazňuje, že využívanie mechanizmu sťahovania z trhu sa ukázalo ako obmedzené, a domnieva sa, že opatrenia na riadenie kríz by sa mali preskúmať, a to aj zvýšením percentuálneho podielu finančnej pomoci Únie, úpravou cien sťahovania, zohľadnením výrobných nákladov, zvýšením objemu, ktorý možno stiahnuť, a zlepšením podpory, pokiaľ ide o prepravu a balenie, v záujme bezplatnej distribúcie ovocia a zeleniny, s cieľom poskytnúť väčšiu flexibilitu pri prispôsobovaní podpory forme a závažnosti každej krízy;

60.    žiada Komisiu, aby zvážila prispievanie do vzájomných fondov oprávnených ako opatrenia na predchádzanie krízam a krízové riadenie, čím by sa poľnohospodárom pomohlo poskytnúť v prípade trhovej krízy ochranu voči vysokým poklesom v príjmoch, no domnieva sa, že tieto finančné prostriedky za žiadnych okolností nesmú pochádzať z rozpočtovej položky vyčlenenej Komisiou na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ak krízu spôsobili problémy nesúvisiace s daným sektorom, napríklad v prípade ruského zákazu; je presvedčený, že v takých prípadoch by Komisia mala na zmiernenie negatívnych účinkov na sektor ovocia a zeleniny hľadať a vyčleniť iné rozpočtové položky;

61.    domnieva sa, že výrobcovia by nemali niesť náklady za krízy spôsobené okolnosťami, ktoré nesúvisia so sektorom poľnohospodárstva, napríklad ruský zákaz dovozu z EÚ, ktorý závažne zasiahol mnohých európskych pestovateľov ovocia a zeleniny a ešte prehĺbil niektoré krízové trhové situácie, napríklad v sektore kôstkového ovocia; žiada, aby sa za takýchto okolností podporné opatrenia Spoločenstva uplatňovali až dovtedy, kým sa úplne neobnoví normálna trhová situácia;

62.    zdôrazňuje, že organizácie výrobcov môžu prostredníctvom svojich operačných programov významne prispieť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov a zlepšeniu noriem bezpečnosti potravín; víta environmentálne ciele schémy, ale vyzýva Komisiu, aby OV umožnila upraviť ich operačné programy tak, aby vyhovovali ich stupňu vyspelosti, a tiež zamerať svoje finančné prostriedky na širšiu škálu opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť sektora; zdôrazňuje, že výraznejšie zameranie sa na inovácie a pridanú hodnotu má najväčší potenciál zlepšiť príjmy výrobcov, a tým zatraktívniť možnosť členstva v OV;

63.    nalieha na Komisiu, aby posilnila platnú schému pomoci pre distribúciu ovocia, zeleniny a mlieka na školách, vzhľadom na význam podpory zdravého a vyváženého stravovania od raného veku a zbližovania mladých spotrebiteľov a miestnych výrobcov;

64.    za kľúčové považuje zlepšiť účinnosť platných právnych predpisov Spoločenstva na ochranu rastlín pred zavlečením škodlivých organizmov s pôvodom mimo EÚ; poukazuje na to, že vzhľadom na zvýšenú mieru obchodovania sa tieto organizmy v EÚ vyskytujú čoraz častejšie a mnohokrát majú škodlivý dosah na sektor ovocia a zeleniny;

65.    domnieva sa, že podobne ako v iných sektoroch (napr. v sektore pestovania olív) by mali organizácie výrobcov zastávať úlohu pri zaručovaní a koordinácii doplnkovosti a súdržnosti rôznych schém podpory EÚ, čím sa zaručí vyššia transparentnosť systému a zabráni sa dvojitému financovaniu;

66.    nalieha na Komisiu, aby vypracovala pokyny alebo politické pravidlá na ozrejmenie podmienok, za ktorých sa organizáciám výrobcov môže dočasne udeliť výnimka z článku 101 ods. 1 ZFEÚ na základe článku 222[3], v ktorom sa organizáciám výrobcov poskytuje možnosť prijať opatrenia na stabilizáciu sektora v obdobiach výraznej trhovej nerovnováhy;

67.    zdôrazňuje význam krátkych dodávateľských reťazcov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj miestnych trhov pre distribúciu ovocia a zeleniny;

68.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výskum a monitorovanie ohrozenia produkcie ovocia a zeleniny v EÚ inváznymi druhmi, ako je Drosophila suzukii;

69.    vyjadruje poľutovanie nad týmito nedostatkami stanovovania niektorých národných stratégií: príliš veľa cieľov, chýbajúce presné, vopred definované cieľové hodnoty pre viaceré ciele a predovšetkým veľmi nízka operačná účinnosť nástrojov na predchádzanie krízam a na krízové riadenie, najmä v súvislosti s poistením úrody, propagáciou a komunikáciou a stiahnutím výrobkov z trhu, a to hlavne z dôvodu, že sa musia financovať na úkor iných štrukturálnych opatrení a pomoc poskytovaná na stiahnutie z trhu je v mnohých prípadoch nedostatočná, ako aj pre značnú mieru byrokracie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje dokážu zvládať len individuálne krízy na trhu a nepostačujú na riešenie rozsiahlych kríz, ako je súčasná kríza spôsobená ruským embargom;

70.    domnieva sa, že treba zaviesť preventívne opatrenia, ktoré by organizáciám výrobcov pomohli pochopiť, správne vypočítať a použiť vopred vymedzené výkonnostné ukazovatele, a zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch existuje nadmerný počet ukazovateľov výkonnosti, ktoré organizáciám výrobcov a správe mimoriadne sťažujú postup; v tejto súvislosti sa domnieva, že oveľa užitočnejšie by bolo stanoviť menej ukazovateľov avšak s vyššou vypovedajúcou hodnotou;

71.    domnieva sa, že podporovanie zdravších stravovacích návykov úzko súvisí s väčším porozumením poľnohospodárstva a spôsobu výroby potravín a v tejto súvislosti podporuje cieľ posilniť vzdelávací rozmer programov konzumácie zeleniny, ovocia a mlieka v školách a žiada, aby sa čo najskôr prijalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1038/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o program podpory dodávania ovocia, zeleniny, banánov a mlieka do vzdelávacích zariadení; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účasti OV na programe podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách ako spôsob, akým podporiť krátke dodávateľské reťazce a konzumáciu miestneho sezónneho ovocia a zeleniny u detí;

72.    domnieva sa, že z hľadiska analýzy situácie v sektore ovocia a zeleniny je kľúčovým faktorom vývoj príjmov poľnohospodárov v tomto odvetví, a žiada preto Komisiu, aby zrealizovala štúdiu zameranú na túto tému s cieľom presvedčiť sa, či boli prijaté opatrenia (napríklad posilnenie OV) naozaj účinné;

73.    vyzýva Komisiu, aby vypracovala naliehavý plán zamestnanosti mládeže v odvetví poľnohospodárstva s cieľom predísť starnutiu profesie a následnému zanechávaniu pôdy a výroby;

74.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
• [2]  Ú. v. EÚ C zatiaľ neuverejnené.
• [3]  Nariadenie č. 1308/2013.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Vývoj schémy pre ovocie a zeleninu a reforma z roku 2007

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) počas uplynulých 20 rokov znížila svoju reguláciu poľnohospodárskych trhov, čím sa umožnilo, aby sa trhové sily orientovali na výrobu. Tento všeobecný prístup sa osobitne uplatnil na schému pre ovocie a zeleninu, v rámci ktorej sa ukončilo používanie nástrojov, ako sú vývozné náhrady alebo stanovovanie minimálnych cien, ktoré boli spracovávatelia povinní platiť poľnohospodárom za určité produkty.

Únia prepojila tento proces liberalizácie s politikou na posilnenie organizácií výrobcov s cieľom splnomocniť poľnohospodárov, aby konali na obranu svojich záujmov, napríklad kolektívnym predajom svojich výrobkov alebo pridaním hodnoty výrobkom prostredníctvom ich spracovania priamo v poľnohospodárskom podniku.

V rámci SPP sa preto poskytuje organizáciám výrobcov finančná podpora, ktorú využívajú na vykonávanie operačných programov. Organizácie výrobcov využívajú tieto programy na presadzovanie rôznych cieľov upravených podľa ich konkrétnej situácie, napríklad investovaním do reklamných kampaní alebo do vzdelávacích činností. Ciele operačných programov sú všeobecne stanovené v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov [nariadenie (EÚ) č. 1308/2013].

Reformou schémy pre ovocie a zeleninu v roku 2007 sa potvrdila a rozšírila politika posilňovania úlohy organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov. Počas uplynulých rokov EÚ zvýšila svoj objem financovania pre operačné programy. V rámci nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov platí všeobecné pravidlo, že každá strana, EÚ a organizácie výrobcov, prispieva 50 % peňažných prostriedkov do operačných fondov ako rovnocenní partneri. Finančná pomoc Únie je však všeobecne obmedzená na 4,1 % hodnoty predávanej produkcie príslušnej organizácie výrobcov.

Schéma pre ovocie a zeleninu zahŕňa aj environmentálne záväzky. V nariadení č. 1308/2013 sa stanovuje, že aspoň 10 % rozpočtu operačných programov sa musí venovať na environmentálne opatrenia. Sú v ňom zahrnuté tiež postupy v nadväznosti na vykonávanie politiky, pričom sa členské štáty zaväzujú stanoviť „národnú stratégiu pre operačné programy“ vrátane „vnútroštátneho rámca pre environmentálne opatrenia“.

Je dôležité mať na zreteli, že podpora SPP pre tento sektor, hoci je významná, ostáva skromná – na úrovni približne 1,5 % celkovej hodnoty produkcie EÚ (podľa údajov Komisie z roku 2012). Tento údaj sa týka financovania priamo dostupného organizáciám výrobcov.

2. Správa Komisie z marca 2014 o sektore ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007 [COM(2014)112 final]

Podľa článku 184 nariadenia (ES) č. 1234/2007 bola Komisia vyzvaná, aby vypracovala správu o vykonávaní nových pravidiel týkajúcich sa schémy pre ovocie a zeleninu od reformy v roku 2007, konkrétne v súvislosti s organizáciami výrobcov, operačnými fondmi a operačnými programami. Tá v súlade s tým zverejnila správu v marci 2014.

Spravodajca sa domnieva, že správa, ktorá je prevažne vecná, predstavuje vyvážený obraz o situácii v sektore ovocia a zeleniny a určujú sa v nej oblasti, v ktorých sa dosiahol pokrok, ale zároveň sa odkazuje na problémy, ktoré pretrvávajú. Údaje, ktoré obsahuje, sú najmä z roku 2010, a preto v súvislosti s analýzou účinkov reformy v roku 2007, ktorá bola zavedená v rokoch 2008 – 2009, majú obmedzené použitie. Z toho dôvodu nie je snahou správy hodnotiť reformu alebo vyvinúť myšlienky do budúcna. Napriek tomu stoja niektoré zistenia za zmienku:

•   v rokoch 2004 – 2010 došlo v EÚ k poklesu poľnohospodárskej plochy, na ktorej sa pestujú ovocie a zelenina, o 6 %,

•   podiel celkovej hodnoty produkcie ovocia a zeleniny, ktorú uvádzajú na trh organizácie výrobcov, známy ako „miera organizácie“, sa zvýšil v roku 2010 na 43 % pre EÚ 28 (z 31 % v roku 2004). Medzi členskými štátmi naďalej existujú veľmi veľké rozdiely v miere organizácie,

•   celková finančná pomoc EÚ sektoru sa zvýšila z približne 380 miliónov EUR ročne v roku 2004 na 671 miliónov EUR v roku 2010 (pričom súčasné ceny neboli upravené o infláciu),

•   využitie nástrojov na predchádzanie krízam a krízové riadenie bolo veľmi nízke,

•   výdavky na využitie vzdelávacích a poradenských služieb alebo na výskum a experimentálnu výrobu boli ešte nižšie,

•   v niektorých členských štátoch prispeli operačné programy len málo k zvýšeniu obchodnej hodnoty výrobkov z dôvodu nízkej vyjednávacej sily organizácií výrobcov v dodávateľskom reťazci,

•   zavedenými pravidlami sa prispelo málo k plneniu niektorých environmentálnych cieľov, napríklad pokiaľ ide o ochranu krajiny, zmierňovanie zmeny klímy, zachovávanie kvality ovzdušia a znižovanie produkcie odpadu.

Na dokončenie tohto obrazu by spravodajca rád doplnil tieto pripomienky:

•   dlhodobý pokles spotreby ovocia a zeleniny v EÚ v uplynulých rokoch pokračoval a pravdepodobne sa zintenzívnil z dôvodu hospodárskej krízy (v návrhu správy sa uvádzajú čísla),

•   EÚ má obchodný deficit v oblasti ovocia a zeleniny, najmä pokiaľ ide o ovocie, a v uplynulých rokoch prešla k otváraniu svojho trhu.

3. Stanovisko spravodajcu

Spravodajca sa domnieva, že zo zvýšenia miery organizácie takmer vo všetkých členských štátoch EÚ za uplynulé roky vyplýva, že politika EÚ na podporu vytvárania a rozvoja organizácií výrobcov dosiahla určitý úspech. Veľmi veľké rozdiely v miere organizácie medzi členskými štátmi premietajú rozdielne východiskové body v úsilí v oblasti vytvárania organizácií výrobcov, a preto nemôžu byť pripísané neúspechu politiky.

Spravodajca sa domnieva, že zvýšenie miery organizácie v rámci Únie by pre schému pre ovocie a zeleninu malo naďalej byť prioritou. Je preto potrebné posilniť stimuly na vytváranie organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov a na vykonávanie ich zlučovania. Je dôležité nájsť spôsoby, aby bolo členstvo v organizácii výrobcov atraktívnejšie.

Zo správy Komisie a štúdie Univerzity vo Wageningene predloženej Európskemu parlamentu (EP) v januári 2015 vyplýva, že súčasná schéma pre ovocie a zeleninu je príliš zložitá a chýba jej právna istota. Neexistencia právnej istoty je významnou prekážkou pri zvyšovaní miery organizácie, keďže poľnohospodári, ktorí vytvoria organizáciu výrobcov, ktorej uznanie sa zruší alebo sa spochybní, môžu byť teoreticky vyzvaní, aby vrátili financovanie EÚ z vlastných zdrojov.

Spravodajca preto zastáva názor, že zníženie zložitosti a neistoty by mali byť prvým krokom, aby sa organizácie výrobcov stali atraktívnejšie. Spravodajca víta záväzok komisára Hogana zjednodušiť schému pre ovocie a zeleninu.

V návrhu správy sa tvrdí, že je dôležité zamerať sa viac na zlepšenie riadenia organizácií výrobcov. Spravodajca v rámci priamych kontaktov s organizáciami výrobcov zistil, že mnohým chýbajú kvalifikovaní správcovia so zručnosťami a znalosťami na prevádzku sektora agropodnikania, ktorý je konkurencieschopný a medzinárodný. Z tohto dôvodu sa domnieva, že treba sprístupniť väčšie financovanie EÚ na zlepšenie „ľudského kapitálu“ organizácií výrobcov. Je samozrejmosťou, že samotné organizácie výrobcov rozhodujú o svojich prioritách a potrebách.

Zdá sa, že existuje konsenzus o tom, že nástroje na predchádzanie krízam a krízové riadenie sa nevyužívajú dostatočne. Ide o znepokojujúcu situáciu vzhľadom na to, že krízy na trhu sú bežným prvkom produkcie ovocia a zeleniny, keďže napríklad aj malé zvýšenie výroby z dôvodu priaznivého počasia môže spôsobiť veľké pády cien. Ovocie a zelenina sú prevažne rýchlo sa kaziacimi produktmi, čo spôsobuje, že poľnohospodári majú mimoriadne zraniteľné vyjednávacie postavenie voči veľkoobchodníkom alebo maloobchodníkom, keď sú trhové podmienky nepriaznivé. Keďže sa takéto krízy opätovne objavujú, v návrhu správy sa od Komisie žiada, aby zvážila prispievanie do vzájomných fondov oprávnených ako opatrenia na predchádzanie krízam a krízové riadenie, čím by sa poľnohospodárom pomohlo poskytnúť ochranu voči vysokým poklesom v príjmoch. Krízy môžu vzniknúť nielen z dôvodu trhových podmienok, ale aj možno menej často z dôvodu sanitárnych problémov (napríklad kríza E. coli v roku 2011) a politického napätia (súčasný zákaz v súvislosti s Ruskom).

Spravodajca vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom chrániť poľnohospodárov pred nekalými obchodnými praktikami veľkých maloobchodníkov. Zdá sa, že nemá zmysel investovať zdroje do posilňovania a vytvárania organizácií výrobcov, čo je pomalý a náročný proces, pokiaľ vyjednávacia sila v potravinovom dodávateľskom reťazci ostáva silno koncentrovaná v rukách maloobchodníkov. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že mnohé členské štáty na riešenie takýchto problémov prijímajú vnútroštátne opatrenia, je potrebná určitá koordinácia na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu. V každom prípade sa bude Európsky parlament venovať tejto otázke vo väčšej miere v správe, ktorú pripraví v nasledujúcich týždňoch Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO).

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (11.03.2015)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k sektoru ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007
(2014/2147(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Julia Pitera

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa organizácií výrobcov, operačných fondov a operačných programov v sektore ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007 (COM(2014/0012)),

–   so zreteľom na článok 18 ods. 4 nariadenia Rady č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky[1],

A. keďže cieľom reformy z roku 2007 bolo posilniť organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny poskytnutím širšej škály nástrojov, ktoré by okrem iných opatrení umožnili predchádzať trhovým rizikám a zvládať ich, ako aj zhodnotením a sústredením ponuky, zvýšením kvality a konkurencieschopnosti, prispôsobením ponuky požiadavkám trhu a poskytnutím technickej podpory na ekologickú výrobu;

B.  keďže boli vytvorené stimuly na podporu zlučovania organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov, ako aj na podporu nadnárodnej spolupráce, aby sa rozvíjala vyjednávacia právomoc organizácií výrobcov v distribučnom reťazci;

C. keďže organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny môžu založiť operačný fond na financovanie operačných programov schválených členskými štátmi;

D. keďže tieto fondy sa financujú z príspevkov členov organizácie výrobcov alebo samotnej organizácie výrobcov a z finančnej pomoci EÚ a toto spolufinancovanie podporuje záväzok prijímateľov a pomáha zabezpečovať, aby títo pomoc vhodne využívali, pričom má aj multiplikačný účinok;

E.  keďže v niektorých regiónoch sa môže poskytovať cezhraničná podpora s cieľom povzbudiť výrobcov, ktorí by radi nadobudli postavenie organizácie výrobcov s cieľom vytvoriť skupiny výrobcov, a keďže EÚ môže takéto financovanie čiastočne uhrádzať, pričom sa skončí, len čo sa skupina výrobcov uznaná ako organizácia výrobcov;

1.  poukazuje na to, že z verejných konzultácií o politických možnostiach a z posúdenia ich vplyvu v súvislosti s revíziou schémy EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, ktorú vykonala Komisia od 4. júna 2012 do 9. septembra 2012, vyplynulo, že väčšina podporuje pokračovanie uplatňovania schémy;

2.  konštatuje, že podľa údajov z uvedenej správy:

(a) došlo v EÚ k miernemu poklesu celkovej plochy, na ktorej sa pestuje ovocie a zelenina (–6 %), a k výraznejšiemu poklesu počtu poľnohospodárskych podnikov, ktoré pestujú ovocie a zeleninu (–39 %);

(b) vzrástla priemerná plocha na poľnohospodársky podnik, na ktorej sa pestuje ovocie a zelenina;

(c) nastal aj mierny pokles objemu produkcie ovocia a zeleniny v EÚ, konkrétne 3 % pokles priemernej produkcie ovocia a zeleniny v rokoch 2008 – 2010 v porovnaní s rokmi 2004 – 2006; a

(d) za rovnaké obdobie sa hodnota produkcie ovocia a zeleniny pri súčasných cenách mierne zvýšila: + 6.5 %;

3.  víta:

(a) zvýšenie miery organizácie, pričom podiel celkovej hodnoty produkcie ovocia a zeleniny v EÚ, ktorú uvádzajú na trh organizácie výrobcov/združenia organizácií výrobcov, predstavoval v roku 2010 približne 43 % (34 % v roku 2004);

(b) vyššiu príťažlivosť organizácií výrobcov, pričom celkový podiel výrobcov ovocia a zeleniny, ktorí sú členmi organizácií výrobcov, vzrástol z 10,4 % v roku 2004 na 16,5 % v roku 2010 a

(c) väčšiu príťažlivosť združení organizácií výrobcov, ako dokazuje rapídny nárast počtu združení organizácií výrobcov spolu so značným nárastom počtu a podielu organizácií výrobcov, ktoré sú členmi týchto združení;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera organizácií zostáva v niektorých členských štátoch nízka, pričom na nízkej úrovni je počet členov organizácií výrobcov aj celková hodnota produkcie na trhu, a že väčšina výrobcov, najmä v niektorých južných členských štátoch a niektorých členských štátoch, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 a neskôr, je vylúčených z priamych výhod, ktoré poskytuje schéma EÚ pre sektor ovocia a zeleniny;

5.  poukazuje na potrebu zvýšiť mieru organizácie v sektore, keďže táto miera je zjavne vyššia v regiónoch, kde sú výroba a uvádzanie na trh modernizovanejšie a viac zamerané na vývoz, zatiaľ čo najnižšia je v krajinách, ktoré dlhé roky nemali príležitosť využívať operačné fondy;

6.  považuje preto za nevyhnutné zatraktívniť organizácie výrobcov znížením byrokracie, zlepšením podpory, ktorú týmto skupinám poskytuje Európska únia, a zdokonalením mechanizmov krízového riadenia;

7.  poukazuje na to, že podmienky uplatňovania a odôvodňovania schémy pomoci sú neprimerané a nepresné a podliehajú početným kontrolám zo strany rôznych správnych orgánov, ktoré často nie sú jednotné ani presné, čo vedie k tomu, že určité typy partnerov od schémy upustia a určité organizácie výrobcov sa rozhodnú nepredložiť operačné programy; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné objasniť európske právne predpisy týkajúce sa uznávania organizácií výrobcov s cieľom zaručiť právnu istotu schémy a zabrániť neistote medzi výrobcami;

8.  zdôrazňuje, že cieľ dosiahnuť priemernú 60 % mieru do roku 2013, stanovený v rámci reformy z roku 2007, bol neprimeraný a náhodný, pretože nezohľadňoval viacero dôležitých faktorov, napríklad vstup krajín východnej Európy a potrebu prispôsobiť prvky systému týmto krajinám;

9.  je znepokojený tým, že najväčšie organizácie výrobcov (približne 18 % všetkých organizácií výrobcov s obratom vyšším ako 20 miliónov EUR) dostávajú približne 70 % finančnej pomoci EÚ;

10. zastáva názor, že hodnotiace správy za rok 2012, ktoré zaslali Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo, poukazujú na potrebu zlepšiť operačné programy s cieľom optimalizovať výrobné náklady, stabilizovať výrobné ceny a zvýšiť príťažlivosť organizácií výrobcov; poukazuje na to, že tieto programy pomáhajú napĺňať niektoré environmentálne ciele, napríklad pokiaľ ide o ochranu krajiny, zmierňovanie zmeny klímy, zachovávanie kvality ovzdušia, vody a pôdy a znižovanie produkcie odpadu;

11. vyjadruje poľutovanie nad týmito nedostatkami stanovovania niektorých národných stratégií: príliš veľa cieľov, chýbajúce presné, vopred definované cieľové hodnoty pre viaceré ciele a predovšetkým veľmi nízka operačná účinnosť nástrojov na predchádzanie krízam a na krízové riadenie, najmä v súvislosti s poistením úrody, propagáciou a komunikáciou a stiahnutím výrobkov z trhu, a to hlavne z dôvodu, že sa musia financovať na úkor iných štrukturálnych opatrení a pomoc poskytovaná na stiahnutie z trhu je v mnohých prípadoch nedostatočná, ako aj pre značnú mieru byrokracie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje dokážu zvládať len individuálne krízy na trhu a nepostačujú na riešenie rozsiahlych kríz, ako je súčasná kríza spôsobená ruským embargom;

12. domnieva sa, že treba zaviesť preventívne opatrenia, ktoré by organizáciám výrobcov pomohli pochopiť, správne vypočítať a použiť vopred vymedzené výkonnostné ukazovatele, a zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch existuje nadmerný počet ukazovateľov výkonnosti, ktoré organizáciám výrobcov a správe mimoriadne sťažujú postup; v tejto súvislosti sa domnieva, že oveľa užitočnejšie by bolo stanoviť menej ukazovateľov avšak s vyššou vypovedajúcou hodnotou;

13. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa vyhla podávaniu správ o slabých stránkach systémov kontroly organizácií výrobcov a operačných programov, a zdôrazňuje, že Európsky dvor audítorov zverejnil vo svojej výročnej správe za rok 2013 nedostatky pri uznávaní skupín výrobcov v Poľsku;

14. zdôrazňuje, že generálny riaditeľ GR AGRI vzniesol vo výročnej správe o činnosti GR za rok 2013 výhradu k uznaniu skupín výrobcov v Rakúsku, Holandsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve; poznamenáva, že podľa odhadov môže byť ohrozených až 25 % celkových výdavkov; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné overiť, či prípadné vylúčenie organizácie výrobcov je dôsledkom nesprávnych postupov uznávania zo strany vnútroštátnych orgánov, čo by malo viesť k ich diskvalifikácii pre nedodržiavanie cieľov schémy, alebo či je to dôsledok nedostatočnej zrozumiteľnosti pravidiel, čo by si vyžadovalo ich objasnenie;

15. pripomína, že ruské embargo aj program núdzových trhových opatrení pre ovocie a zeleninu podliehajúce skaze, ktoré Komisia prijala v auguste a septembri 2014, potvrdzujú, že je absolútne nevyhnutné zlepšiť nástroje na predchádzanie krízam a krízové riadenie;

16. žiada Komisiu, aby Parlament informovala o tom, ako sa vykonáva pravidlo požadujúce, aby sa minimálne 10 % prostriedkov použilo na environmentálne opatrenia nad rámec povinných opatrení každého operačného programu (alebo prípadne požadujúce, aby každý program zahŕňal minimálne dve takéto opatrenia).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.2.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	25 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Rina Ronja Kari, Verónica Lope Fontagné, Fulvio Martusciello, Dan Nica, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Michael Theurer, Marco Valli, Derek Vaughan, Anders Primdahl Vistisen, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Karin Kadenbach, Marian-Jean Marinescu, Julia Pitera, Patricija Šulin
Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Judith Sargentini

• [1]  Ú. v. EÚ L 154, 17.6.2009, s. 1.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.5.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 0 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, José Bové, Paul Brannen, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Nuno Melo, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Marit Paulsen, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Jens Rohde, Bronis Ropė, Jordi Sebastià, Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bas Belder, Franc Bogovič, Jens Gieseke, Momchil Nekov, Sofia Ribeiro
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Stanisław Ożóg, Marco Valli, Ángela Vallina