SPRÁVA o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách

9.6.2015 - (2015/2058(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Elly Schlein
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Hugues Bayet, Výbor pre hospodárske a menové veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách

(2015/2058(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na deklaráciu z Monterrey (2002), konferenciu o financovaní rozvoja Dauhy (2008), Parížsku deklaráciu (2005) a Akčný program z Akkry (2008),

–       so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

–       so zreteľom na činnosť výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach[1],

–       so zreteľom na vzorový dohovor OSN o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami[2],

–       so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu[3],

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. apríla 2010 s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (COM(2010)0163),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom[4],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach[5],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach[6],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách[7],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách[8],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015[9],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013[10],

–       so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý ustanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0184/2015),

A.     keďže nezákonné finančné toky, t. j. všetky nezaznamenané súkromné odlevy finančných prostriedkov zahŕňajúce kapitál, ktorý bol nezákonne získaný, prevedený alebo použitý, obvykle vznikajú pri daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovej povinnosti, napríklad pri zneužívaní transferového oceňovania v protiklade so zásadou, že dane by sa mali platiť v krajine, v ktorej bol vytvorený zisk, a keďže sa vo všetkých významných medzinárodných dokumentoch a na konferenciách o financovaní rozvoja uvádzajú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam ako hlavné prekážky pre využívanie domácich príjmov na rozvoj;

B.     keďže kombinované priame zahraničné investície a oficiálna rozvojová pomoc za roky 2003 až 2012 predstavujú podľa správy organizácie Global Financial Integrity za rok 2014 spolu len o niečo menšiu sumu ako nezákonný odlev kapitálu; keďže nezákonné finančné toky tvoria približne desaťnásobok finančnej pomoci, ktorú prijali rozvojové krajiny a ktorá by sa mala použiť na odstránenie chudoby, sociálne zabezpečenie a udržateľný rozvoj, čo podľa odhadov predstavuje ročný nezákonný únik kapitálu z rozvojových krajín na úrovni 1 bilióna USD;

C.     keďže vytváranie verejných príjmov z ťažobného priemyslu je nevyhnutné pre stratégie rozvoja mnohých rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, avšak potenciál, ktorý predstavuje ťažobný priemysel pre zvýšenie daňových príjmov, nie je v rozvojových krajinách väčšinou dostatočne využitý z dôvodu nedostatkov v daňových predpisoch alebo ťažkostí pri ich presadzovaní, keďže opatrenia medzi vládami rozvojových krajín a ťažobnými spoločnosťami sú väčšinou prijímané ad hoc a rokuje sa o nich netransparentne a bez jasných usmernení;

D.     keďže existencia veľkých neoficiálnych sektorov v ekonomikách rozvojových krajín vedie k tomu, že všeobecné zdanenie je takmer nemožné, a keďže v krajinách, v ktorých veľká časť obyvateľstva žije v chudobe, je významný podiel HDP nezdaniteľný;

E.     keďže spravodlivé, vyvážené, účinné a transparentné daňové režimy poskytujú vládam nevyhnutné finančné prostriedky na zabezpečenie práv občanov na základné verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie pre všetkých, a keďže účinné fiškálne politiky prerozdeľovania prispievajú k zníženiu vplyvu rastúcej nerovnosti na najnúdznejších ľudí;

F.     keďže podľa Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) bolo približne 30 % cezhraničných podnikových investícií presmerovaných cez sprostredkovateľské krajiny, než sa dostali na miesto určenia ako výrobné aktíva;

G.     keďže príjmy z daní právnických osôb predstavujú významný podiel národného dôchodku rozvojových krajín, v dôsledku čoho sú obzvlášť postihnuté vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, a keďže rozvojové krajiny v posledných rokoch neustále znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb;

H.     keďže daňové raje a jurisdikcie s utajenými operáciami, ktoré umožňujú utajovanie bankových alebo finančných informácií, v kombinácii so systémami nulovej dane na prilákanie kapitálu a príjmov, ktoré by mali byť zdanené v iných krajinách, vytvárajú škodlivú daňovú súťaž, oslabujú spravodlivosť daňového systému a deformujú obchod a investície a obzvlášť postihujú rozvojové krajiny s odhadovanou stratou daňových príjmov vo výške 189 miliárd USD ročne;

I.      keďže zdaňovanie môže byť spoľahlivým a udržateľným zdrojom príjmov v rozvojových krajinách a poskytuje výhodu stability v porovnaní s tradičnými mechanizmami financovania rozvoja, ako sú zvýhodnené úvery, iba ak je režim zdaňovania spravodlivý, vyvážený, účinný a transparentný, daňová správa podporujúca dodržiavanie daňových povinností účelná a účinná a využívanie verejných príjmov zodpovedné;

J.      keďže potenciálne prínosy účinného a transparentného zdaňovania a fiškálnej politiky presahujú zvýšenie dostupných zdrojov na podporu rozvoja a majú priamy pozitívny vplyv na dobrú správu vecí verejných a budovanie štátu prostredníctvom posilnenia demokratických inštitúcií, právneho štátu a sociálnej dohody medzi vládou a občanmi s cieľom vytvoriť vzájomné prepojenie medzi daňami, verejnými a sociálnymi službami, ako aj úsilím o podporu stability verejných rozpočtov, čím sa podporí dlhodobá nezávislosť od zahraničnej pomoci a umožní rozvojovým krajinám reagovať na národné ciele a prevziať za nich zodpovednosť, a zároveň prevziať zodpovednosť aj za svoje politické rozhodnutia;

K.     keďže sa v reakcii na finančnú a hospodársku krízu zintenzívnila naliehavosť potreby zvýšiť domáce príjmy;

L.     keďže množstvo prostriedkov získaných rozvojovými krajinami prostredníctvom využívania domácich príjmov sa ustavične zvyšuje a s pomocou medzinárodných darcov sa v tejto oblasti dosiahol významný pokrok;

M.    keďže rozvojové krajiny čelia významným politickým, administratívnym a technickým prekážkam pri získavaní daňových príjmov v dôsledku nedostatočných ľudských a finančných zdrojov na výber daní, nízkej administratívnej kapacity na riešenie zložitosti vyberania daní nadnárodným spoločnostiam, nedostatočných kapacít a infraštruktúry na výber daní, úniku kvalifikovaných pracovníkov z daňových správ, korupcie, nedostatočne legitímneho politického systému, nedostatočnej účasti na medzinárodnej spolupráci v oblasti daní, nespravodlivého rozdelenia príjmov a slabej správy v daňových záležitostiach;

N.     keďže hoci súčasná celosvetová liberalizácia obchodu a postupné odstraňovanie prekážok obchodu v posledných desaťročiach zvýšili množstvo tovaru, s ktorým sa obchoduje cezhranične, spôsobili zároveň rozvojovým krajinám, ktoré sa vo veľkej miere opierajú o dane z obchodu, predovšetkým najmenej rozvinutým krajinám, ťažkosti pri kompenzovaní zníženia daní z obchodu a pri prechode k iným typom domácich zdrojov, najmä k vyváženej daňovej zmesi;

O.     keďže v posledných rokoch došlo k zvýšeniu počtu daňových zmlúv medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ktoré boli použité na zníženie daní v cezhraničných finančných prevodoch, čím sa minimalizovali kapacity mobilizácie domácich zdrojov rozvojových krajín a vytvorili sa cesty, ktorými sa nadnárodné spoločnosti môžu vyhnúť zdaneniu; keďže pri nedávnom posudzovaní vplyvu, ktoré uskutočnili holandské orgány, sa zistilo, že holandský daňový systém umožňoval vyhýbať sa plateniu zrážkovej dane, čo v rozvojových krajinách vedie k strate dividend a úrokov z príjmov zo zrážkovej dane v rozpätí od 150 – 550 miliónov eur ročne;[11]

P.     keďže rozvojové krajiny získavajú podstatne menej príjmov ako vyspelé ekonomiky (pomer daní k HDP je v rozmedzí 10 – 20 % v porovnaní s 30 – 40 % v prípade hospodárstiev krajín OECD) a vyznačujú sa mimoriadne úzkym daňovým základom; keďže existuje značný potenciál na rozšírenie daňových základov a zvýšenie objemu daňových príjmov s cieľom zabezpečiť potrebné prostriedky na plnenie základných vládnych povinností;

Q.     keďže rozvojové krajiny sa snažia pritiahnuť investície najmä prostredníctvom rôznych daňových stimulov a výnimiek, ktoré nie sú transparentné a nezakladajú sa na riadnej analýze nákladov a prínosov, a často sa im nedarí prilákať skutočné a udržateľné investície, čo vystavuje rozvojové hospodárstva vzájomnej konkurencii v snahe o dosiahnutie najpriaznivejšieho daňového režimu a vytvára neuspokojivé výsledky, pokiaľ ide o účinné a účelné daňové systémy a škodlivú daňovú súťaž;

R.     keďže členské štáty sa už zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a keďže výška pomoci na podporu mobilizácie domácich zdrojov je stále nízka – menej ako 1 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2011 – a len približne 0,1 % (118,4 milióna USD) oficiálnej rozvojovej pomoci bolo určených na budovanie kapacít v daňovej oblasti v roku 2012;

S.     keďže mnohé rozvojové krajiny nemôžu dosiahnuť ani minimálnu úroveň daní potrebnú na financovanie ich základného fungovania, ich verejných služieb a ich úsilia o znižovanie chudoby;

T.     keďže Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov podporujú súkromné spoločnosti v rozvojových krajinách priamo poskytovaním pôžičiek alebo nepriamo podporou finančných sprostredkovateľov, ako sú obchodné banky a fondy súkromného kapitálu, ktoré potom poskytujú ďalšie pôžičky alebo investujú do podnikov;

U.     keďže rozvojové krajiny by mali byť lepšie zastúpené v štruktúrach a postupoch medzinárodnej daňovej spolupráce, aby sa rovnocenne zúčastňovali na tvorbe a reforme celosvetových daňových politík;

V.     keďže výbor expertov pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach je pridruženým subjektom Hospodárskej a sociálnej rady, ktorý sa osobitne venuje rozvojovým krajinám a krajinám s transformujúcim sa hospodárstvom;

W.    keďže výber dostatočného množstva verejných finančných prostriedkov môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore spravodlivejších spoločenstiev, ktoré odmietajú diskrimináciu medzi mužmi a ženami a ktoré poskytujú osobitnú podporu najmä pre deti a iné zraniteľné skupiny;

1.      vyzýva Komisiu, aby okamžite predložila ambiciózny akčný plán vo forme oznámenia na podporu rozvojových krajín pri boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na pomoc rozvojovým krajinám vytvárať spravodlivé, vyvážené, účinné a transparentné daňové systémy, berúc do úvahy prácu, ktorú vykonal Výbor pre rozvojovú pomoc OECD pred konferenciou o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční od 13. do 16. júla 2015 v Addis Abebe v Etiópii, a vplyv medzinárodných daňových zmlúv na rozvojové krajiny;

2.      trvá na tom, že účinná mobilizácia domácich zdrojov a posilnenie daňových systémov budú nevyhnutnými faktormi pri plnení rámca na obdobie po roku 2015, ktorý nahradí miléniové rozvojové ciele, čo v dlhodobom horizonte predstavuje uskutočniteľnú stratégiu na prekonanie závislosti od zahraničnej pomoci, a že účinné a spravodlivé daňové systémy sú zásadné pre odstránenie chudoby, boj proti nerovnostiam, dobrú správu a budovanie štátu; pripomína, že niektoré nadnárodné hospodárske činnosti ovplyvňujú schopnosť krajín vytvárať domáce vládne príjmy a voliť si štruktúru zdaňovania, pričom zvýšená mobilita kapitálu a využívanie daňových rajov podstatne menia podmienky zdaňovania; vyjadruje tiež znepokojenie nad mierou korupcie a netransparentnou verejnou správou, ktoré bránia v tom, aby sa daňové príjmy investovali do budovania štátu, verejných služieb či verejnej infraštruktúry;

3.      konštatuje, že daňové zdroje sú z hľadiska pomeru k HDP vo väčšine rozvojových krajín aj naďalej nízke, a preto sú osobitne ohrozené daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam individuálnych daňových poplatníkov a spoločností; zdôrazňuje, že to predstavuje značnú finančnú stratu pre rozvojové krajiny, čo podporuje korupciu a škodí rozvojovej politike EÚ, a že prijímanie vhodných opatrení proti týmto praktikám na vnútroštátnej úrovni, medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ by malo byť najvyššou prioritou EÚ a jej členských štátov, pričom by sa mali zohľadniť potreby a obmedzenia, ktorým rozvojové krajiny čelia pri získavaní prístupu k svojim príjmom z daní; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu a byť príkladom v riadení medzinárodného úsilia v boji proti daňovým rajom, daňovým podvodom a daňovým únikom, a že by mala spolupracovať s rozvojovými krajinami v boji proti agresívnym praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany niektorých nadnárodných podnikov, ako aj v hľadaní spôsobov, ktoré im pomôžu odolať tlakom zapojiť sa do daňovej súťaže;

Akčný plán na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v rozvojových krajinách

4.      naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne a účinné opatrenia na podporu rozvojových krajín a rámcov regionálnej daňovej správy, ako sú Africké fórum pre daňovú správu a Medziamerické centrum daňových správ, v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, vo vytvorení spravodlivých, vyvážených, účinných a transparentných daňových politík, v podpore administratívnych reforiem a pri zvyšovaní podielu finančnej a technickej pomoci pre vnútroštátne daňové správy rozvojových krajín, pokiaľ ide o pomoc a rozvoj; tvrdí, že táto podpora by sa mala poskytovať na posilnenie justičných a protikorupčných orgánov v týchto krajinách; požaduje, aby sa spojili odborné znalosti verejného sektora členských štátov a prijímajúcich krajín s cieľom zlepšiť spoluprácu a súčasne dať prednosť predbežne schváleným a konkrétnym operačným výsledkom pre prijímajúce krajiny; podporuje organizovanie seminárov, školení, misií expertov, študijných pobytov a poradenstva;

5.      žiada Komisiu, aby v rámci politického dialógu (politika, rozvoj a obchod) a všetkých dohôd o rozvojovej spolupráci s partnerskými krajinami venovala osobitnú pozornosť dobrému riadeniu daňových záležitostí a spravodlivému, vyváženému, účinnému a transparentnému výberu daní, čím sa zlepší osobná a domáca zodpovednosť prostredníctvom podpory prostredia, v ktorom vnútroštátne parlamenty budú schopné zmysluplne prispievať k tvorbe vnútroštátnych rozpočtov a k dohľadu nad nimi, vrátane oblasti vnútroštátnych príjmov a daňových záležitostí, a podporí sa úloha občianskej spoločnosti v rámci zabezpečenia verejnej kontroly nad správou daňových záležitostí a monitorovania prípadov daňových podvodov, okrem iného prostredníctvom zriadenia účinných systémov na ochranu informátorov a novinárskych zdrojov;

6.      naliehavo žiada, aby boli informácie o skutočnom vlastníctve spoločností, koncernov a iných inštitúcií verejne sprístupnené vo formáte otvorených údajov, aby sa zabránilo využívaniu anonymných fiktívnych spoločností a podobných právnych subjektov na pranie špinavých peňazí, financovanie nelegálnych alebo teroristických činností, utajovanie totožnosti skorumpovaných a zločineckých jednotlivcov a skrývanie krádeže verejných prostriedkov a ziskov z nezákonného obchodovania a z nezákonných daňových únikov; navyše je presvedčený, že všetky krajiny by mali minimálne prijať a plne vykonať odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FAFT) pre boj proti praniu špinavých peňazí;

7.      vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu, že kótované a nekótované nadnárodné spoločnosti zo všetkých krajín a odvetví, a najmä spoločnosti, ktoré ťažia prírodné zdroje, musia prijať vykazovanie podľa jednotlivých krajín ako normu, ktorá od nich vyžaduje, aby v rámci svojej výročnej správy podľa jednotlivých krajín uverejnili pre každé územie, na ktorom pôsobia, mená všetkých dcérskych spoločností a ich príslušné finančné výsledky, príslušné daňové informácie, majetok a počet zamestnancov, a zabezpečili, že tieto informácie budú verejne sprístupnené, pričom sa zminimalizuje administratívna záťaž tým, že budú vylúčené mikropodniky; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila legislatívny návrh na zmenu smernice o účtovníctve; pripomína, že verejná transparentnosť je rozhodujúcim krokom smerom k náprave súčasného daňového systému a k vybudovaniu dôvery verejnosti; vyzýva organizáciu OECD, aby odporučila zverejňovanie ňou navrhovanej šablóny správy podľa jednotlivých krajín všetkými nadnárodnými spoločnosťami s cieľom zabezpečiť, že všetky daňové orgány vo všetkých krajinách budú mať prístup k podrobným informáciám, aby mohli posúdiť riziká transferového oceňovania a určiť, ako čo najúčinnejšie uviesť do prevádzky zdroje auditu; zdôrazňuje, že daňové výnimky a zvýhodnenia poskytnuté zahraničným investorom prostredníctvom dvojstranných daňových zmlúv poskytujú nadnárodným spoločnostiam nespravodlivú konkurenčnú výhodu v porovnaní s domácimi podnikmi, najmä s MSP;

8.      žiada o úpravu fiškálnych podmienok a právnych predpisov, podľa ktorých sa riadi ťažobný priemysel; žiada EÚ, aby zvýšila svoju pomoc v rozvojových krajinách pri podpore cieľa primerane zdaňovať ťažbu prírodných zdrojov, posilňovať rokovaciu pozíciu hostiteľských vlád, aby dosiahli lepšie príjmy zo svojej základne prírodných zdrojov, a stimulovať diverzifikáciu ich hospodárstva; podporuje iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a rozšírenie jej záberu aj na výrobné podniky a podniky obchodujúce s komoditami;

9.      víta prijatie mechanizmu automatickej výmeny informácií, ktorý je základným nástrojom na podporu celosvetovej transparentnosti a spolupráce v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; uznáva však, že rozvojové krajiny potrebujú trvalú podporu vzhľadom na financie, technickú expertízu a čas, aby boli schopné budovať potrebné kapacity na zasielanie a spracúvanie informácií; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť, aby nový globálny štandard OECD pre automatickú výmenu informácií obsahoval prechodné obdobie pre rozvojové krajiny, uznávajúc pritom, že z dôvodu zavedenia reciprocity tohto štandardu môžu byť v skutočnosti vylúčené tie krajiny, ktoré nemajú zdroje a kapacitu na vytvorenie potrebnej infraštruktúry na zber, riadenie a výmenu požadovaných informácií; navyše sa domnieva, že by sa mal použiť len jeden štandard týkajúci sa dôvernosti;

10.    žiada o to, aby bolo do konca roku 2015 sformulované medzinárodne dohodnuté vymedzenie daňových rajov, sankcií voči subjektom, ktoré ich využívajú, a čiernej listiny krajín vrátane krajín EÚ, ktoré nebojujú proti daňovým únikom alebo ich akceptujú; vyzýva EÚ, aby podporovala spätnú hospodársku premenu tých rozvojových krajín, ktoré sú využívané ako daňové raje; žiada členské štáty so závislými územiami a územiami, ktoré nie sú súčasťou Únie, aby spolupracovali so správnymi orgánmi týchto oblastí s cieľom prijať zásady daňovej transparentnosti a zabezpečiť, že žiaden z týchto štátov nebude slúžiť ako daňový raj;

11.    vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zabezpečili, že pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami sa zisky alebo príjem z cezhraničných činností budú zdaňovať v krajine pôvodu, kde sa hodnota získava alebo vytvára; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že modelová zmluva OSN o zdaňovaní zabezpečuje spravodlivé rozdelenie práv na zdaňovanie medzi krajinou pôvodu a rezidenčnými krajinami; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o daňových zmluvách by Európska únia a jej členské štáty mali dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ;

12.    naliehavo žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby podľa vzoru niektorých členských štátov vykonávali posúdenie vplyvu európskych daňových politík na rozvojové krajiny a zlepšovali súčasné postupy, a zároveň aby lepšie zohľadnili praktiky, ktoré majú negatívne účinky na rozvojové krajiny, a tiež osobitné potreby týchto krajín; v tejto súvislosti víta revidovaný akčný plán Komisie o daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ktorý bude predložený v roku 2015, a naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene odsúhlasili spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb;

13.    dôrazne podporuje rozsah súčasných medzinárodných iniciatív na reformovanie globálneho systému, vrátane iniciatívy OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov, so zameraním na väčšiu účasť rozvojových krajín v štruktúrach a na postupoch medzinárodnej spolupráce v oblasti daní; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili transformáciu výboru OSN pre dane na skutočný medzivládny orgán, ktorý bude lepšie vybavený dostatočnými dodatočnými zdrojmi v rámci Hospodárskej a sociálnej rady OSN, s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli rovnocenne podieľať na tvorbe a reforme globálnych daňových politík; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť uloženie sankcií tak pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch;

14.    zdôrazňuje, že dostatočná úroveň verejných financií môže prispieť k obnovenej rodovej rovnosti a poskytnúť prostriedky na lepšiu podporu detí a zraniteľných skupín v spoločnosti a uznáva, že hoci daňové úniky majú vplyv na blaho jednotlivcov, sú mimoriadne škodlivé pre chudobné domácnosti a domácnosti s nižšími príjmami, v ktorých sú v mnohých prípadoch neúmerne zastúpené ženy;

15.    so znepokojením konštatuje, že sa mnohé rozvojové krajiny nachádzajú vo veľmi slabej rokovacej pozícii vo vzťahu k niektorým zahraničným priamym investorom; domnieva sa, že spoločnosti by mali byť povinné prijímať presné záväzky v oblasti pozitívneho účinku presahovania ich investícií na miestny a/alebo celoštátny sociálno-ekonomický vývoj hostiteľskej krajiny; žiada Komisiu, Radu a partnerské vlády, aby zabezpečili, že daňové stimuly nebudú znamenať dodatočné možnosti na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; poukazuje na to, že stimuly by mali byť transparentnejšie a v ideálnom prípade by mali byť zamerané na podporu investícií v rámci trvalo udržateľného rozvoja;

16.    vyzýva EIB, EBOR a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov, aby sledovali a zabezpečovali, že spoločnosti alebo iné právne subjekty, ktoré dostávajú podporu, sa nezúčastňujú na daňových únikoch a nevyhýbajú sa daňovým povinnostiam prostredníctvom interakcie s finančnými sprostredkovateľmi v daňových rajoch alebo uľahčovaním nelegálnych tokov kapitálu, a aby rozšírili svoju politiku transparentnosti, napríklad zverejnením všetkých svojich správ a vyšetrovaní; vyzýva EIB, aby uplatňovala náležitú starostlivosť, požadovala výročné správy podľa jednotlivých krajín, zisťovala skutočné vlastnícke vzťahy príjemcov a kontrolovala transferové ceny s cieľom zaručiť transparentnosť investícií a zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

17.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  http://www.un.org/esa/ffd/tax/
• [2]  http://www.un.org/esa/ffd/tax/unmodel.htm
• [3]  Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0205.
• [5]  Ú. v. EÚ C 199E, 7. 7. 2012, s. 37.
• [6]  C. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 29.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0163.
• [9]  Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
• [10]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0251.
• [11]  „Otázky vyhodnocovania v oblasti financovania rozvoja: Analýza vplyvu holandskej politiky v oblasti daní z príjmu právnických osôb na rozvojové krajiny“, štúdia na objednávku Oddelenia na vyhodnocovanie politík a operácií (IOB) Ministerstva zahraničných vecí Holandska, november 2013.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Chápanie mobilizácie príjmov z domácich zdrojov v rozvojových krajinách

Prečo je mobilizácia príjmov dôležitá?

Domáce zdroje sú a aj naďalej budú najväčším zdrojom financovania pre rozvojové krajiny. Hoci sa v poslednom desaťročí dane ako podiel HDP zvyšovali, priemerný pomer daní k HDP v rozvojových krajinách je stále príliš nízky: rozvojovým krajinám sa v porovnaní s vyspelými hospodárstvami darí získať podstatne menej príjmov. Pomer daní k HDP v krajinách s nízkymi príjmami (LIC) sa pohybuje od 10 % až 20 %, a v mnohých týchto krajinách je nižší ako 15 % (všeobecne sa to považuje za hranicu, pod ktorou je pre vlády ťažké financovať ich základné fungovanie a služby). V hospodárstvach OECD sa tento pomer pohybuje v rozmedzí 30 – 40 %. Odborníci sa zhodujú v tom, že existuje značný potenciál na zvýšenie výberu daní: výpočty organizácie Oxfam v 52 rozvojových krajinách ukázali, že ak by sa výber daní výrazne zlepšil, mohlo by sa zmobilizovať ďalších 269 miliárd USD na financovanie verejných služieb. Je preto dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátny výber daní bol predvídateľnejší, stabilnejší a spoľahlivejší a aby všetky zložky spoločnosti – jednotlivci aj spoločnosti – platili podľa svojich možností.

Aké problémy majú jestvujúce systémy?

    Obchod: v rozvojových krajinách pochádza neúmerný podiel verejných zdrojov z obchodu, ktorý sa ľahko zdaňuje, ale vystavuje rozpočet kolísaniu cien komodít a neposkytuje dostatočný priestor na rozšírenie daňových príjmov. Rozvojové krajiny majú ťažkosti s nahradením poklesu daní z obchodu, ktorý je dôsledkom jeho súčasnej globálnej liberalizácie, a s prechodom na iné druhy domácich zdrojov.

    Tieňový sektor: tieňový sektor predstavuje prekážku pre mobilizáciu príjmov, najmä v rozvojových krajinách, v ktorých je rozšíreným javom tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach. Administratívne náklady na dosiahnutie tieňového sektora sú potenciálne vysoké, keďže svojou povahou patrí do sféry daňových úradníkov, a veľký tieňový sektor spôsobuje, že rozsiahle zdanenie príjmov je takmer nemožné.

    Politické obmedzenia: sociálno-ekonomické záujmové skupiny pravdepodobne lobujú u vlád s cieľom získať daňové výhody a trvalý vplyv na úradníkov pracujúcich v oblasti daňovej politiky a správy, čím sa podporuje korupcia.

    Administratívne obmedzenia: Daňové administratívy majú rôzne schopnosti, pokiaľ ide o presadzovanie práva a zabezpečenie jeho dodržiavania. Najmä ak krajiny musia uložiť dane nadnárodným spoločnostiam (NS), zložitosť takejto výzvy predstavuje pre rozvojové krajiny vážnu prekážku. Odliv kvalifikovaných pracovníkov z daňových správ k medzinárodným organizáciám a do súkromného sektora, nedostatočná infraštruktúra na výber daní a potreba aktualizovať informačné systémy sú ďalšími príkladmi výziev, pred ktorými rozvojové krajiny stoja.

    Ekonomické obmedzenia: Rozvojové krajiny môžu často rátať len s malou daňovou základňou. V krajinách, kde veľká časť obyvateľov žije v chudobe, značný podiel HDP nie je zdaniteľný. Vzhľadom na slabý hospodársky rozvoj je priemyselný sektor zvyčajne málo rozvinutý, zatiaľ čo poľnohospodársky sektor je rozsiahly, pričom dane z priemyselného sektora sa zvyčajne vyberajú jednoduchšie.

    Neustále znižovanie: V posledných rokoch vlády rozvojových krajín neustále znižujú sadzby dane z príjmu právnických osôb, a ponúkajú rôzne daňové stimuly a výnimky s cieľom prilákať investorov a podporiť hospodársky rast. Dôkazy však naznačujú, že tieto stimuly neprispievajú významnou mierou k zahraničným investíciám. Takéto praktiky stavajú hospodárstva proti sebe v súťaži o ponúknutie čo najpriaznivejšieho daňového režimu. Táto snaha o neustále znižovanie daní prináša väčší úžitok nadnárodným spoločnostiam než rozvojovým krajinám.

    Ťažobný priemysel: otázky súvisiace s rozdelením príjmov zo zdrojov medzi investormi a vládami sú pre rozvojové krajiny zásadné. Riešenie investícií do ťažobného priemyslu z daňového hľadiska sa v jednotlivých krajinách výrazne líši, a opatrenia sú často ad hoc a nie veľmi transparentné, prerokované priamo medzi politikmi a spoločnosťami mimo daňového systému a bez jasných usmernení. Existuje tu veľký potenciál pre korupciu a nižší podiel príjmov.

Aké sú dôsledky?

Nezákonné finančné toky (NFT) predstavujú všetky nezaznamenané prípady odlevu finančných prostriedkov zahŕňajúcich kapitál, ktorý sa nezákonne získal, previedol alebo použil. V roku 2011 predstavovali domáce zdroje rozvojových krajín, ktoré stratili v rámci nezákonných finančných tokov, viac ako 630 miliárd USD, čo zodpovedá 4,3 % HDP rozvojovej krajiny (pričom sa to v mimoriadnej miere dotýka krajín s nízkymi príjmami). Nezákonné toky sú len jedným zo spôsobov, akým rozvojové krajiny strácajú daňové príjmy od nadnárodných spoločností. Nezákonné vyhýbanie sa daňovým povinnostiam – ak sa spoločnosti pokúšajú o vyhýbanie sa plateniu daní prostredníctvom zložitých vnútorných štruktúr hľadaním medzier v daňových zákonoch – je ďalším závažným problémom. Dane z príjmov právnických osôb klesajú na celom svete. To ovplyvňuje rozvojové krajiny najmä preto, že sú vysoko závislé od dane z príjmov právnických osôb: príjmy z dane z príjmu právnických osôb predstavujú významný podiel ich národného dôchodku.

Literatúra a údaje o tejto téme sú obmedzené, a to je čiastočne spôsobené tým, že rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam je ťažko merateľný. Vo všeobecnosti sa podľa odhadu organizácie ONE každoročne odčerpá najmenej 1 bilión USD z rozvojových krajín prostredníctvom siete korupčných činností zahŕňajúcej nepriehľadné transakcie týkajúce sa prírodných zdrojov, používanie anonymných fiktívnych spoločností, pranie špinavých peňazí, nezákonných daňových únikov. Organizácia Global Financial Integrity odhaduje, že v rozvojovom svete sa od roku 2003 do roku 2012 stratilo 6,6 bilióna USD v dôsledku nezákonných finančných tokov. Organizácia OXFAM oznámila, že suma nezaplatenej daňovej povinnosti spoločnosťami v rozvojových krajinách sa odhaduje na 104 miliárd USD ročne. Podľa organizácie ActionAid predstavuje typická daňová medzera v prípade dane z príjmov právnických osôb v rozvojových krajinách (rozdiel medzi skutočnou a očakávanou vybranou daňou) v dôsledku daňových únikov a vyhýbania sa daniam približne 20 %.

Relevantné formy daňových únikov v rozvojových krajinách:

     Neohlasovanie a nevykazovanie príjmov fyzických alebo právnických osôb na obchádzanie priameho zdanenia príjmu alebo daňových povinností.

      Nesprávne stanovovanie obchodných cien prostredníctvom falošných faktúr dohodnutých medzi vývozcami a dovozcami slúži ako bežný spôsob nelegálneho prevodu peňazí z rozvojových krajín na finančné účty v zahraničí, s cieľom vyhnúť sa daniam.

     Podvody v oblasti DPH , ktoré zahŕňajú falošné vyhlásenia týkajúce sa obchodných transakcií podliehajúcich DPH.

     Podplácanie daňových úradníkov.

Relevantné formy vyhýbania sa daňovej povinnosti v rozvojových krajinách:

    Presúvanie ziskov: ide o zákonné využívanie právnych slučiek v daňových zákonoch. Daňové orgány obyčajne považujú dcérske spoločnosti nadnárodných korporácií za samostatné subjekty. Presuny ziskov možno dosiahnuť manipulovaním transferových cien alebo využívaním pôžičiek v rámci skupiny. Okrem toho môžu nadnárodné spoločnosti ovplyvňovať transferové ceny s cieľom znížiť celkové daňové zaťaženia skupiny manipulovaním rozdeľovania zisku v konkrétnych jurisdikciách s vysokým a nízkym daňovým zaťažením.

    Úmyselný výber sídla na účely niektorých nehmotných aktív (patenty, ochranné známky a autorské práva) nadnárodných spoločností ponúka príležitosť na optimalizáciu ich celkovej daňovej povinnosti v medziach právneho rámca.

    Daňové stimuly a výnimky sú za určitých okolností (nepotizmus, korupcia, nízka transparentnosť) „daňovým únikom s úradnou pečiatkou“. Daňové stimuly môžu nielen umožniť zahraničným spoločnostiam vyhnúť sa daňovej povinnosti, ale môžu viesť k tomu, že aj domáce spoločnosti vykonávajú činnosti nezákonných daňových únikov, keďže označujú domáce investície za priame zahraničné investície (operácie typu „tam a späť“) alebo predávajú podniky dcérskym spoločnostiam, ktoré pôsobia ako noví investori, čím umožňujú ich nárok na daňové prázdniny, ktoré sa poskytujú výlučne novým investorom („double-dipping“).

II. Analyzovanie jestvujúcich riešení na globálnej úrovni

Daňové dohody medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami

Stratené daňové príjmy môžu byť takisto vyvolané daňovými zmluvami, kľúčovou súčasťou medzinárodnej daňovej regulácie. S cieľom zabrániť dvojitému zdaňovaniu sa dvojstrannými zmluvami rozdeľujú práva na zdaňovanie medzi dve podpisujúce krajiny. Pokiaľ ide o dvojstranné daňové zmluvy medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, existuje všeobecný predpoklad, že rozvinuté krajiny dokážu chrániť svoje záujmy lepšie ako rozvojové krajiny. Po druhé, pretože daňové zmluvy sa používajú na zníženie daní v cezhraničných finančných prevodoch, stali sa kľúčovým nástrojom pre nadnárodné podniky presúvajúce svoje zisky z krajiny, v ktorých sa zisky vytvorili, do jurisdikcií, v rámci ktorých môžu nadnárodné spoločnosti platiť nízke alebo neplatia žiadne dane.

Väčšina svetových daňových zmlúv vychádza z modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní, v ktorej sa stanovuje rámec pre rozdelenie daňových práv vlád pre podniky, ktoré sú založené v jednej krajine (štát pobytu, najčastejšie rozvinutá krajina) a pôsobia v inej krajine (krajina pôvodu, často rozvojová krajina). Keďže modelová zmluva OECD o zdaňovaní uprednostňovala krajiny pobytu (t. j. krajiny OECD), pod záštitou OSN bol vypracovaný iný model daňového dohovoru s cieľom zabezpečiť vyváženejší prístup k rozdeleniu práva zdaňovať. Mnohé rozvinuté krajiny pri rokovaniach s rozvojovými krajinami však stále trvajú na používaní modelu zmluvy OECD.

Opatrenia na celosvetovej úrovni: OECD - akčný plán BEPS

Cieľom akčného plánu na zabránenie narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý navrhuje OECD a ktorý schválila skupina G20, je znovu definovať medzinárodné daňové pravidlá na obmedzenie presunu ziskov a zabezpečiť, aby spoločnosti platili dane tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti a kde sa vytvára hodnota. Vzhľadom na výraznú závislosť rozvojových krajín od dane z príjmov právnických osôb by tento proces mohol byť pre ne veľmi prospešný. Existuje však niekoľko dôvodov, prečo tento proces v jej súčasnej podobe neprinesie výsledok, ktorý povedie k progresívnejším daňovým systémom na celom svete, alebo nebude znamenať prospech pre rozvojové krajiny:

    BEPS má príliš obmedzený rozsah a príliš sa sústreďuje na záujmy bohatých krajín (členov OECD). Jeho plán 15 opatrení sa nezaoberá niekoľkými kľúčovými otázkami (napríklad problém daňových stimulov) a pokrok v realizácii opatrení, ktoré sa najviac dotýkajú rozvojových krajín, je stále pomalý.

    Keďže je navrhnutý najmä pre rozvinuté krajiny, rozvojové krajiny nemajú potrebné legislatívne opatrenia potrebné na riešenie narúšania základu dane a presunu ziskov. Čelia ťažkostiam pri budovaní kapacít potrebných na vykonávanie vysoko zložitých pravidiel a namietanie voči nadnárodným spoločnostiam a ich činnosti často bráni nedostatok informácií.

Z hľadiska správy je OECD zodpovedná len voči svojim členom a proces BEPS nezabezpečuje primerané zastúpenie a zodpovednosť. S rozvojovými krajinami sa konzultovalo, ale okrajové konzultácie nemôžu nahradiť nedostatok príležitostí na účasť za rovnakých podmienok.

Potreba akčného plánu na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v rozvojových krajinách

Vzhľadom na význam lepšej mobilizácie domácich zdrojov a problémy, ktorým čelia rozvojové krajiny v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, spravodajkyňa navrhuje zoznam dôrazných odporúčaní, ktoré by EP mal podporiť vzhľadom na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa má uskutočniť v Addis Abebe, a na existujúce medzinárodné iniciatívy v oblasti reformy globálneho daňového systému.

Medzi tieto odporúčania patrí posilnenie finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám a rámcov regionálnej daňovej správy; prijatie ráznych riešení na zvýšenie transparentnosti a spolupráce v boji proti daňovým únikom, ako je mechanizmus automatickej výmeny informácií a podávania správ podľa jednotlivých krajín, berúc do úvahy potreby a obmedzenia rozvojových krajín; vykonávanie posúdení vplyvu daňových politík na rozvojové krajiny na úrovni EÚ a členských štátov; zachovanie práva na zdanenie v krajine pôvodu pri rokovaniach o daňových zmluvách a vytvorenie skutočne medzivládneho orgánu, v ktorom by rozvojové krajiny mohli mať účasť na rovnakej úrovni na globálnej reforme existujúcich medzinárodných daňových pravidiel.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci(*) (08.05.2015)

pre Výbor pre rozvoj

k daňovým únikom a daňovým podvodom: výzvy pre správu vecí verejných, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách
(2015/2058(INI))

                      Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Hugues Bayet

                      (*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína naliehavú potrebu, aby rozvojové aj rozvinuté krajiny zdaňovali zisky v mieste, kde sa hospodárske činnosti vykonávajú; zdôrazňuje, že je to tak aj v prípade, keď sa rokuje o daňových zmluvách s rozvojovými krajinami;

2.  víta doterajšie úsilie, najmä v rámci OECD, o podporu rozvojových krajín pri posilňovaní ich daňových systémov a boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom;

3.  vyjadruje znepokojenie nad mierou korupcie a netransparentnou verejnou správou v mnohých rozvojových krajinách, čo bráni v tom, aby sa daňové príjmy investovali do budovania štátu, verejných služieb či verejnej infraštruktúry;

4.  vyzýva členské štáty, aby sa urýchlene dohodli na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), ktorý by bol spočiatku povinný v prípade európskych spoločností a európskych družstiev a následne pre všetky ostatné spoločnosti okrem mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ako sa uvádza v legislatívnom uznesení Parlamentu z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)[1];

5.  opakuje, že do konca roku 2015 je potrebné vypracovať čiernu listinu daňových rajov a krajín narúšajúcich hospodársku súťaž výhodnými daňovými podmienkami, a to aj tých, ktoré sa nachádzajú v EÚ; zastáva názor, že vymedzenie daňových rajov by malo zahŕňať aspoň kritériá stanovené OECD spolu s týmto ustanovením: „zabezpečovanie daňových opatrení, ktoré neukladajú žiadne dane alebo ukladajú nominálne dane, chýbajúca účinná výmena informácií so zahraničnými daňovými orgánmi a nedostatočná transparentnosť v legislatívnych, právnych alebo administratívnych ustanoveniach, alebo ak sú poskytované výhody aj bez akejkoľvek reálnej ekonomickej aktivity či významnej ekonomickej prítomnosti v krajine, ktorá takéto daňové výhody ponúka“; ďalej požaduje, aby sa na medzinárodnej úrovni (napr. Organizácia Spojených národov) sformulovalo príslušné vymedzenie;

6.  žiada členské štáty so závislými územiami a územiami, ktoré nie sú súčasťou Únie, aby s nimi spolupracovali s cieľom prijať zásady daňovej transparentnosti a zabezpečiť, že nebudú slúžiť ako daňové raje;

7.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila program podobný programom Fiscalis a Hercules na pomoc rozvojovým krajinám pri budovaní kapacít na boj proti daňovým podvodom, korupcii, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, ktorého súčasťou by mala byť predovšetkým technická pomoc v oblasti odbornej prípravy ľudských zdrojov a rozvoja administratívnych štruktúr; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takáto pomoc poskytovala transparentným spôsobom;

8.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula ďalšie iniciatívy na podporu dobrej správy v daňových záležitostiach v tretích krajinách, boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu, riešenie otázky medzier dvojitého zdanenia (resp. nezdanenia) a boj proti umelým daňovým úpravám; konštatuje, že dohody o dvojitom zdanení (resp. nezdanení) medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa musia zakladať na spoločných normách; trvá na tom, že s daňovými rajmi alebo nespolupracujúcimi jurisdikciami by sa nemali uzatvárať žiadne dohody o dvojitom zdanení (resp. nezdanení);

9.  vyzýva orgány EÚ, aby nespolupracovali s tými jurisdikciami, ktoré sa považujú za nespolupracujúce v daňových záležitostiach, alebo so spoločnosťami, ktoré boli usvedčené z daňových podvodov, daňových únikov alebo agresívneho daňového plánovania, napríklad tým, že zabezpečia, aby inštitúcie, ako napríklad Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), už nespolupracovali prostredníctvom svojich finančných sprostredkovateľov s nespolupracujúcimi jurisdikciami v daňovej oblasti, ktoré ustanovujú daňové opatrenia neukladajúce žiadne dane alebo ukladajúce nominálne dane, nemajú účinnú výmenu informácií so zahraničnými daňovými orgánmi a vyznačujú sa nedostatočnou transparentnosťou v legislatívnych, právnych alebo administratívnych ustanoveniach, a tým, že sa zaviažu neposkytovať finančné prostriedky EÚ spoločnostiam, ktoré boli usvedčené z daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania;

10. pripomína záväzok členských štátov v kontexte miléniových rozvojových cieľov, ktorým je poskytnúť čo najskôr 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc;

11. žiada Komisiu, aby plne spolupracovala s OECD, so skupinou G20 a s rozvojovými krajinami s cieľom riešiť otázku narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) a aby pravidelne informovala Parlament a Radu o dosiahnutom pokroku; víta pripravovaný revidovaný akčný plán Komisie v roku 2015 o daňových únikoch a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vyzýva Komisiu, aby predložila smernicu EÚ proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov;

12. požaduje, aby pilotné projekty v oblasti automatickej výmeny daňových informácií s rozvojovými krajinami boli zavedené počas prechodného a nerecipročného obdobia ako súčasť implementácie nového globálneho štandardu;

13. ďalej vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny práva obchodných spoločností EÚ s cieľom účinne zakázať fiktívne spoločnosti a podobné subjekty, napríklad zavedením vecných požiadaviek a obmedzenia viacnásobných riadiacich funkcií;

14. víta iniciatívu OECD Daňoví kontrolóri bez hraníc (Tax Inspectors Without Borders) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa na tomto projekte podieľali;

15. zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uskutočniť štúdiu týkajúcu sa vplyvu medzinárodných daňových zmlúv a „analýzu presahovania“ vplyvu režimov členských štátov v oblasti dane z príjmov právnických osôb a ich dvojstranných daňových zmlúv s rozvojovými krajinami, a to na základe zásad a metodiky štúdií, ktoré predtým zrealizoval Medzinárodný menový fond; požaduje tiež uskutočnenie posúdenia vplyvu národných daňových politík a účelovo zriadených subjektov, ako aj podobných právnych štruktúr;

16. vyzýva členské krajiny OECD, aby vypracovali kódex správania pre svoje vlády s cieľom zaručiť účinnú správu daňových systémov, a to na základe preskúmania práce existujúcej skupiny EÚ pre kódex správania (zdaňovanie podnikov);

17. zdôrazňuje, že rozsah kreatívneho daňového plánovania pre podniky sa môže obmedziť, napríklad uvalením záväzných globálnych štandardov, čoho dôsledkom bude, že praktiky ako presun ziskov a umelé zníženie zisku sa už nebudú vyplácať;

18. vyzýva všetky členské štáty, aby podporili začlenenie boja proti daňovým podvodom do programu rozvoja na obdobie po roku 2015;

19. vyzýva členské štáty, aby presadzovali povinnú, automatickú výmenu informácií medzi daňovými orgánmi jednotlivých štátov na celom svete;

20. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu, že nadnárodné spoločnosti musia prijať výkazníctvo podľa jednotlivých krajín ako normu vo všetkých odvetviach a vo všetkých krajinách (a uverejňovali ho v rámci svojich výročných správ), ale aby zároveň minimalizovali administratívne zaťaženie vylúčením MSP;

21. žiada vytvorenie medzivládneho daňového subjektu pod záštitou Organizácie Spojených národov s cieľom zabezpečiť, aby sa rozvojové krajiny mohli zúčastňovať na rovnocennom základe na tvorbe a reforme globálnych daňových politík;

22. požaduje urýchlené vykonávanie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD) a nariadenia o prevodoch finančných prostriedkov; domnieva sa však, že stále existuje priestor na zlepšenie, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili dostupnú pružnosť, ako sa stanovuje najmä v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, na využívanie neobmedzených verejných registrov, ktoré umožňujú prístup k relevantným informáciám o vlastníctve, pokiaľ ide o spoločnosti, správy zvereného majetku, nadácie a iné právnické osoby;

23. víta skutočnosť, že balík dokumentov Komisie týkajúci sa transparentnosti obsahuje záväzok uskutočniť posúdenie vplyvu možnosti zverejňovať výkazníctvo podľa jednotlivých krajín pre všetky odvetvia hospodárstva; zdôrazňuje potrebu preskúmať náklady na zverejňovanie výkazníctva podľa jednotlivých krajín, ale aj jeho prínosy pre európske a rozvojové krajiny; pripomína, že verejná transparentnosť je rozhodujúcim krokom smerom k náprave súčasného daňového systému a k vybudovaniu dôvery verejnosti; dôrazne nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že tieto informácie budú verejne dostupné.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	6.5.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 2 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Dariusz Rosati, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Michael Theurer, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella De Monte, Marian Harkin, Eva Joly, Eva Kaili, Barbara Kappel, Verónica Lope Fontagné, Jacek Saryusz-Wolski, Romana Tomc, Beatrix von Storch

• [1]  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 134.

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN

Poslanci, ktorí hlasovali za: 24	PPE: Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Paul Rübig, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská   S-D: Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Louis-Joseph Manscour, Linda McAvan, Norbert Neuser, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira   ECR: Bernd Lucke   ALDE: Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen   GUE/NGL: Dennis De Jong, Miguel Urbán Crespo   Verts/ALE:Heidi Hautala, Maria Heubuch   EFDD: Ignazio Corrao
Poslanci, ktorí hlasovali proti: 0
Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania: 0

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	1.6.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bernd Lucke, Louis-Joseph Manscour, Paul Rübig
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Miguel Urbán Crespo, Dennis de Jong