SPRÁVA Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu

24.6.2015 - (2014/2149(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajca: Mircea Diaconu

Postup : 2014/2149(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A8-0207/2015

Predkladané texty :

A8-0207/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0293

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu

(2014/2149(INI))

Európsky parlament

 so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii, a najmä na článok 3 ods. 3, ktorý uvádza, že signatári čerpajú „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy”,

 so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 22,

 so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý UNESCO prijalo 20. októbra 2005,

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES[1],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[2],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[3],

 so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES[4],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (prepracované znenie)[5],

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora[6],

so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 13. októbra 2005[7],

 so zreteľom na závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu[8],

– so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2014 o participatívnej správe kultúrneho dedičstva, pracovnom pláne pre kultúru na roky 2015 – 2018 a Európskom roku kultúrneho dedičstva[9],

 so zreteľom na odporúčanie Komisie 2011/711/ES z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov[10],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

 so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z novembra 2014 k oznámeniu Komisie s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy,

 so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0000/2015),

A. keďže kultúra a kultúrne dedičstvo sú spoločné zdroje, spoločný tovar a hodnoty, ktoré sa nemôžu stať predmetom výhradného používania, a ich plný potenciál pre udržateľný ľudský, sociálny a hospodársky rozvoj ešte treba v plnej miere uznať a riadne využívať na úrovni stratégií EÚ i rozvojových cieľov OSN na obdobie po roku 2015;

B. keďže v rozhodovacom procese treba zohľadniť mnohé vplyvy kultúry v spoločnostiach;

C. keďže kultúrne dedičstvo je prirodzene heterogénne, odráža kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a pluralizmus a má vplyv na regionálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, vzdelávanie, digitálnu agendu, vonkajšie vzťahy, colnú spoluprácu a výskum a inovácie;

D. keďže podpora kultúry, kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu stimuluje spoluprácu medzi členskými štátmi;

E. keďže cieľom posilňovania európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, podporovania európskeho kultúrneho dedičstva a zvyšovania konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov je podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

F. keďže zdroje dedičstva predstavujú dlhodobý kapitál, ktorého úlohou je tvoriť hodnoty, prispievať k rozvoju zručností a k hospodárskemu rastu prostredníctvom podpory cestovného ruchu a vytvárať pracovné miesta;

G. keďže projekty kultúrneho dedičstva sú často príkladmi inovatívnych a udržateľných hospodárskych činností, ktoré rozvíjajú podnikateľské a výskumné kapacity malých a stredných podnikov (MSP);

H. keďže hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo zohráva významnú úlohu pri vytváraní, zachovávaní a podporovaní európskej kultúry a hodnôt a národnej, regionálnej, miestnej a individuálnej identity, ako aj modernej identity ľudu Európy;

I. keďže za opatrenia na udržiavanie, obnovu a zachovanie, sprístupnenie a využívanie kultúrneho dedičstva sú v prvom rade zodpovedné celoštátne, regionálne alebo miestne orgány, ale kultúrne dedičstvo má aj jasnú európsku dimenziu a je priamo obsahom viacerých opatrení EÚ vrátane opatrení v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, výskumu a inovácií;

J. keďže v článku 167 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo;

K. keďže v článku 167 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie je zameraná na zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov, podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti v oblasti zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu;

L. keďže pracovný plán pre kultúru, ktorý Rada prijala 25. novembra 2014, zahŕňa dedičstvo ako jednu zo štyroch priorít práce EÚ v oblasti kultúry na roky 2015 – 2018;

M. keďže nedostatok rodovo rozlíšených kultúrnych údajov, a to aj v oblasti kultúrneho dedičstva, je faktorom, ktorý spôsobuje, že tvorcovia politiky a osoby prijímajúce rozhodnutia nemajú prehľad o existujúcich rodových rozdieloch a problémoch;

N. keďže informácie o možnostiach financovania prostredníctvom programov EÚ v oblastiach súvisiacich s kultúrnym dedičstvom, ako sú miestny a regionálny rozvoj, spolupráca v oblasti kultúry, výskum, vzdelávanie, podpora MSP a občianskej spoločnosti a cestovný ruch, sú síce k dispozícii, ale nie sú ucelené;

O. keďže by sa mala posilniť kultúrna a turistická hodnota kultúrnych trás Rady Európy pre podporu spoločného európskeho kultúrneho dedičstva a rozvoj udržateľného kultúrneho cestovného ruchu;

P. keďže cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo/ocenenie Europa Nostra podporuje excelentnosť, inšpiruje prostredníctvom „sily príkladu“ a stimuluje výmenu najlepších postupov v oblasti dedičstva v celej Európe;

Q. keďže Benátska charta o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít, Granadský dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy a Dohovor z Valletty o ochrane archeologického dedičstva jednoznačne vymedzujú medzinárodne uznávané normy pre obnovu kultúrneho dedičstva a pre archeologické práce[11];

Integrovaný prístup

1. nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité využívať dostupné zdroje na podporu, zlepšenie a propagáciu kultúrneho dedičstva na základe integrovaného prístupu a brať pri tom do úvahy kultúrne, hospodárske, sociálne, historické, vzdelávacie, environmentálne a vedecké prvky;

2. domnieva sa, že pokiaľ ide o kultúrne dedičstvo, je potrebný integrovaný prístup, ak chceme zabezpečiť kultúrny dialóg a vzájomné porozumenie; je presvedčený, že takýto prístup môže viesť k väčšej sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň prispievať k plneniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

3. predkladá Komisii v súvislosti s prípravou nového integrovaného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu tieto konkrétne odporúčania:

a) vypracovať v súlade so súčasnými pracovnými metódami Komisie, ktoré spočívajú v práci naprieč odvetviami a flexibilným spôsobom, spoločný prístup v rámci Komisie prostredníctvom zlepšenej spolupráce medzi rôznymi oblasťami politiky zaoberajúcimi sa kultúrnym dedičstvom a informovať Parlament o výsledkoch tejto užšej spolupráce;

b) jasným a prístupným spôsobom, ako napríklad prostredníctvom jednotnej informačnej platformy a výmeny najlepších postupov v EÚ, oboznamovať potenciálnych príjemcov o existujúcich možnostiach európskeho financovania kultúrneho dedičstva;

c) vyhlásiť pokiaľ možno rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva a vyčleniť naň primeraný rozpočet s cieľom, okrem iného, šíriť a zvyšovať medzi budúcimi generáciami povedomie a osvetu, čo sa týka hodnôt európskeho kultúrneho dedičstva a jeho ochrany, a najneskôr v roku 2016 predložiť Parlamentu návrh programu tohto európskeho roka;

d) uznať v rámci svojho politického a prierezového prístupu kultúrne dedičstvo za hnuteľné a nehnuteľné i hmotné a nehmotné a za neobnoviteľný zdroj, ktorého autentickosť treba chrániť;

4. žiada, aby sa v blízkej budúcnosti stanovil politický rámec pre historické prostredie známe ako nehnuteľné dedičstvo, ktorý bude zahŕňať regulačný rámec pre pamiatky, archeológiu a historické krajiny v súlade s článkom 4 ZFEÚ;

5. podporuje súčasné tvorivé inovácie v architektúre a dizajne, ktoré rešpektujú minulosť a súčasnosť a zároveň zabezpečujú vysokú kvalitu a súdržnosť;

Financovanie kultúrneho dedičstva z európskych prostriedkov

6. berie na vedomie záväzok Únie zachovať a zhodnocovať európske kultúrne dedičstvo prostredníctvom rôznych programov (Kreatívna Európa, Horizont 2020, Erasmus+, Európa pre občanov), fondov (európske štrukturálne a investičné fondy) a akcií, ako sú európske hlavné mestá kultúry, Dni európskeho dedičstva a značka Európske dedičstvo; navrhuje, aby sa EÚ a členské štáty ešte viac angažovali v oblasti podpory výskumu;

7. žiada Komisiu, aby:

a) vytvorila jednotný portál EÚ venovaný hmotnému a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie zo všetkých programov EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo a ktorého štruktúra by pozostávala z troch hlavných aspektov: databáza hmotných a nehmotných predmetov kultúrnej hodnoty vrátane príkladov najlepších postupov zachovania a podpory so všetkými príslušnými referenciami; možnosti financovania kultúrneho dedičstva, ako aj údaje o stave európskeho kultúrneho dedičstva a údaje, ktoré sú dôležité v súvislosti s uchovávaním, napríklad klimatické údaje a podrobnosti o už realizovaných projektoch obnovy; ako aj novinky a odkazy týkajúce sa vývoja politík, činností a podujatí v oblasti kultúrneho dedičstva;

b) prostredníctvom vyčlenených finančných prostriedkov podporovala štúdie, výskum a pilotné opatrenia osobitne určené na analýzu vplyvu procesov na podporu kultúrneho dedičstva, vypracovanie konkrétnych ukazovateľov a referenčných hodnôt, pokiaľ ide o priamy a nepriamy prínos dedičstva k procesom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a priamu podporu kultúrnych a sociálnych inovácií integrovaných do miestneho prostredia, v ktorom môže kultúrne dedičstvo podnecovať rozvoj a prispievať k zlepšovaniu kvality života ľudí;

c) posilnila novovytvorenú zásadu viacnásobného financovania, ktorá umožňuje doplnkové využívanie rôznych európskych fondov v rámci toho istého rozsiahleho projektu;

d) podporovala verejno-súkromné partnerstvá;

e) prispôsobila požiadavky týkajúce sa harmonogramu riadenia projektov v rámci štrukturálnych fondov, aby lepšie zodpovedali osobitným požiadavkám projektov na záchranu, obnovu a zachovanie dedičstva;

f) posúdila kritérium 5 miliónov EUR, pokiaľ ide o projekty v oblasti kultúrneho dedičstva predložené v rámci akcie pre infraštruktúru malého rozsahu[12], a zvýšila ho prinajmenšom na rovnakú úroveň, aká sa uplatňuje v prípade projektov UNESCO , t. j. 10 miliónov EUR;

8. konštatuje, že účel preskúmania nariadenia o EFRR, a najmä zásadu integrovaného financovania možno v konkrétnych prípadoch zrealizovať aj prostredníctvom podpory projektov veľkého rozsahu; uznáva však, že je potrebné propagovať a podporovať kultúrne iniciatívy malého rozsahu, ktoré majú osobitný význam pre vnútorný rozvoj a môžu pomôcť zachovať kultúrne dedičstvo a podporiť miestny a regionálny rozvoj a sociálno-ekonomický rast vo všeobecnosti;

9. naliehavo žiada Komisiu, aby do usmernení upravujúcich novú generáciu štrukturálnych fondov v oblasti kultúrneho dedičstva zahrnula systém povinnej kontroly kvality, ktorý by sa uplatňoval počas celého trvania projektu;

10. vyzdvihuje úlohu členských štátov pri zabezpečovaní vysokej úrovne zručností a odborných znalostí prevádzkovateľov a podnikateľskej štruktúry, ktorá je schopná zaistiť, aby sa uplatňovali najlepšie postupy, pokiaľ ide o ochranu kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom využívania vhodných systémov kontroly kvality, ako to vyžadujú medzinárodné charty;

11. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že inovatívne opatrenia na zachovanie kultúrneho dedičstva a riešenia v oblasti energetickej efektívnosti s malým vplyvom v prípade historických budov sa budú považovať za oprávnené v delegovaných aktoch, výzvach na vyjadrenie záujmu a iniciatívach na vypracovanie nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020;

12. vyzýva členské štáty, aby hľadali možné fiškálne stimuly týkajúce sa reštauračných prác a prác v oblasti ochrany a zachovania, ako napríklad znížené sadzby DPH alebo iných daní, pretože európske kultúrne dedičstvo spravujú aj súkromné subjekty;

13. naliehavo žiada Komisiu, aby zosumarizovala najlepšie postupy v rámci fiškálnych politík v Európe a vhodné postupy odporučila členským štátom; vyzýva členské štáty, aby sa týmito odporúčaniami riadili a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť maximálnu stimuláciu podpory projektov hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva zo strany súkromných subjektov a zaistiť čo najväčší vplyv hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti v príslušnom miestnom prostredí;

Nové modely správy

14. víta iniciatívu Rady vypracovať usmernenia pre nové modely participatívnej správy v oblasti kultúrneho dedičstva, v ktorých podporila aspekt „spoločného zdroja“ a posilnila prepojenia medzi plánmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

15. žiada členské štáty, aby zabezpečili vytváranie právnych nástrojov umožňujúcich alternatívne modely financovania a správy, ako je zapojenie na úrovni spoločenstiev, účasť občianskej spoločnosti a verejno-súkromných partnerstiev, s cieľom vykonávať činnosť spojenú s kultúrnym dedičstvom (ochrana, obnova, zachovanie, rozvoj a podpora);

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali celoeurópsky dialóg medzi tvorcami politík na všetkých úrovniach správy, spoločne s kultúrnymi a kreatívnymi odvetviami, sieťami poskytovateľov služieb cestovného ruchu, partnerstvami medzi súkromnými a verejnými subjektmi, ako aj mimovládnymi organizáciami;

17. nabáda všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na správe kultúrneho dedičstva, aby dosiahli rovnováhu medzi udržateľným zachovaním kultúrneho dedičstva a rozvojom jeho hospodárskeho a sociálneho potenciálu;

18. zdôrazňuje skutočnosť, že projekty EFRR týkajúce sa kultúrneho dedičstva sú praktickým príkladom viacúrovňového riadenia a zásady subsidiarity a predstavujú dôležitú súčasť výdavkov z EFRR; zdôrazňuje význam cezhraničných kultúrnych projektov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti a podnecujú začlenenie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prijali opatrenia na posilnenie a rozšírenie podpory financovania prostredníctvom dohôd o verejno-súkromných partnerstvách;

19. zdôrazňuje, že sú potrebné nové modely riadenia, ktoré by zahŕňali systém kontroly kvality vo všetkých alternatívnych formách financovania a správy kultúrneho dedičstva;

20. naliehavo vyzýva členské štáty, aby intenzívnejšie kontrolovali výdavky na položky súvisiace s kultúrnym dedičstvom a prehĺbili spoluprácu v rámci boja proti podvodom, korupcii a inej nezákonnej činnosti, s ktorou sa v tejto oblasti stretnú;

21. odporúča, aby európske legislatívne návrhy dopĺňalo posúdenie vplyvu týkajúce sa kultúrneho dedičstva a v prípade, že sa na základe takéhoto posúdenia zistí negatívny vplyv, kultúrne dedičstvo by malo byť formou výnimky vyňaté z rozsahu pôsobnosti legislatívneho návrhu;

Hospodársky a strategický potenciál kultúrneho dedičstva

22. konštatuje, že kultúrne dedičstvo prispieva k inovatívnym pracovným miestam, výrobkom, službám a procesom a môže byť zdrojom kreatívnych nápadov, ktoré podporia rozvoj novej ekonomiky, pričom budú mať vďaka vhodnému riadeniu pomerne nízky vplyv na životné prostredie;

23. uznáva, že kultúrne dedičstvo zohráva zásadnú úlohu vo viacerých hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020, okrem iného v programoch Digitálna agenda pre Európu, Inovácia v Únii, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie; žiada preto, aby sa pri preskúmaní stratégie Európa 2020 v polovici trvania výraznejšie uznala úloha európskeho kultúrneho dedičstva ako strategického zdroja inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

24. konštatuje, že oblasť kultúrneho dedičstva má schopnosť vytvárať pracovné miesta pre kvalifikovanú pracovnú silu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby šírili iniciatívy týkajúce sa rozvoja odbornej prípravy pracovníkov a výskumníkov v oblasti kultúrneho dedičstva, zameranej na správu a zachovanie kultúrneho dedičstva; víta najmä dlhodobé financovanie sietí výskumníkov, ako napríklad granty Marie Skłodowska-Curie;

25. zdôrazňuje význam hmotného alebo nehmotného kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pre európsky cestovný ruch;

26. zdôrazňuje možnosť dôraznejšie sa zamerať na kultúrny cestovný ruch pri vypracúvaní makroregionálnych stratégií, aby sa stal integrálnejšou súčasťou strategického rámca pre európsku spoluprácu;

27. vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby presadzovali a podporovali ľahkú turistiku (výlety formou pešej chôdze a jazdy na koni a na bicykli), ktorou sa otvoria nové možnosti pre kultúrny a prírodný cestovný ruch;

28. nabáda členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom čo najviac zvýšiť hodnotu kultúrneho dedičstva v našich spoločnostiach a jeho podiel na zamestnanosti a raste v EÚ;

29. poukazuje na to, že kultúrny cestovný ruch, ktorý predstavuje 40 % európskeho cestovného ruchu, je z hľadiska potenciálu rastu a zamestnanosti kľúčovým hospodárskym odvetvím, ktorého rozvoj by sa mal ďalej posilňovať využívaním nových technológií; zdôrazňuje však, že je dôležité uchovávať kultúrne a prírodné dedičstvo vytváraním udržateľných a menej invazívnych foriem cestovného ruchu s vyššou pridanou hodnotou, v prípade ktorých bude odvetvie cestovného ruchu začlenené do stratégií miestneho rozvoja;

30. vyjadruje znepokojenie nad stavom uchovávania, obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva a politík na propagáciu tohto dedičstva, ktoré má neprekonateľný význam pre európsku identitu; zdôrazňuje, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy došlo v niektorých členských štátoch k radikálnemu zníženiu finančných prostriedkov na ochranu kultúrneho dedičstva; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov a iniciatív, ktoré sa budú zameriavať na zhodnotenie európskeho kultúrneho dedičstva;

31. vyzýva Komisiu, aby presadzovala prvotriednu kvalitu, inovácie a konkurencieschopnosť v kultúrnom a tvorivom sektore tým, že bude podporovať diela umelcov, tvorcov a odborníkov z oblasti kultúry;

32. potvrdzuje naliehavú potrebu priradiť kultúrnemu dedičstvu jasné miesto v Investičnom pláne pre Európu, ktorý vypracovala Komisia;

33. upozorňuje na nutnosť zlepšiť metodický rámec s cieľom získať lepšie štatistiky súvisiace s oblasťou kultúrneho dedičstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor ukazovateľov, ktoré by sa dali využiť na monitorovanie a hodnotenie stavu kultúrneho dedičstva a boli by jednotné pre všetky členské štáty; zdôrazňuje potrebu získať viac výsledkov výskumu v súvislosti so všetkými stránkami kultúrneho dedičstva a vzájomne ich prepojiť, aby sa tak predišlo roztrieštenosti v tejto oblasti; v tomto smere poukazuje na potenciál veľkých dát (big data) pre získavanie väčšieho množstva poznatkov z výskumných projektov; zdôrazňuje, že zhodnotenie skutočnej a potenciálnej hospodárskej hodnoty kultúrneho dedičstva si nevyhnutne vyžaduje systematickejší zber štatistík;

34. domnieva sa, že Komisia by mala označovať spoločnosti a subjekty pôsobiace v rôznych oblastiach zachovávania kultúrneho dedičstva za osobitný sektor využívajúci tradičné metódy s pridanou hodnotou, ktoré umožňujú ekologické a udržateľné zachovanie dedičstva;

35. uznáva naliehavú potrebu zaoberať sa nezamestnanosťou mladých ľudí a zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo je oblasť s potenciálom pre vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, kde možno posilniť prepojenie medzi vzdelávaním a kariérou, napríklad rozvojom kvalitnej učňovskej prípravy, pracovných stáží a začínajúcich podnikov v kategórii MSP a sociálneho hospodárstva; v tomto smere povzbudzuje členské štáty, aby vyvíjali nové a inovatívne možnosti financovania na podporu odbornej prípravy, pokiaľ ide o riadenie a zachovávanie kultúrneho dedičstva, a vzdelávania a mobility pracovníkov a výskumníkov v tomto odvetví;

36. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala spoločné programy v oblasti kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu, ktoré budú komplexne koncipované a postavené na vedeckom základe a budú slúžiť ako porovnávacie kritérium a príklad najlepšieho postupu;

37. vyzýva členské štáty, aby strategicky plánovali projekty súvisiace s kultúrnym dedičstvom, ktoré môžu viesť ku komplexnému regionálnemu a miestnemu rozvoju, k medzinárodným a medziregionálnym programom spolupráce, tvorbe nových pracovných miest, udržateľnej obnove vidieka a miest a zachovaniu a podporovaniu tradičných zručností spojených s obnovou kultúrneho dedičstva;

38. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali hospodársky a štatistický prehľad podnikov, správnych subjektov a odborných špecializovaných činností v odvetví zachovania a podpory kultúrneho dedičstva a ich konkrétneho prínosu z hľadiska produkcie a tvorby pracovných miest;

39. upozorňuje na nutnosť vytvárať, rozvíjať a podporovať príležitosti na mobilitu a výmenu skúseností pre pracovníkov z odvetvia kultúrneho dedičstva prostredníctvom zabezpečenia skutočnej rovnocennosti po odbornej stránke v súlade so smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a to tak, že členské štáty určia a budú spoločne používať úrovne minimálnych zručností (schopností a vedomostí), najmä pokiaľ ide o profesiu reštaurátora-kurátora; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v záujme výmeny skúseností a najlepších postupov predložila návrh na rozšírenie príslušných programov aj na oblasť mobility správcov a zamestnancov v oblasti kultúrneho dedičstva (napr. kastelánov);

40. vyzýva členské štáty, aby vyzdvihli hodnotu svojich aktív v oblasti kultúrneho dedičstva podporovaním štúdií, ktoré umožnia určiť kultúrnu a ekonomickú hodnotu kultúrneho dedičstva takým spôsobom, aby sa „náklady“ ne jeho zachovanie pretransformovali na „investície“ do jeho hodnoty;

41. vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť, že by Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) vytvoril v rámci svojho nasledujúceho strategického inovačného programu znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) v oblasti kultúrneho dedičstva a tvorivého odvetvia, čím by priamo podporil holistickú víziu výskumu a inovácií;

42. pripomína, že je dôležité, aby sa podporovalo zaradenie výtvarnej, hudobnej, divadelnej a filmovej výchovy do učebných osnov, pretože sú kľúčovými prvkami rozvoja vedomostí o kultúrnom dedičstve, výtvarného a výrazového prejavu a mäkkých zručností zameraných na tvorivosť a inováciu;

43. nabáda členské štáty, aby na rôznych úrovniach vzdelávania zaviedli medziodborové témy týkajúce sa kultúrneho dedičstva;

44. poukazuje na to, že existuje značný potenciál, pokiaľ ide o rozvoj podnikateľskej činnosti a participatívny prístup v odvetví cestovného ruchu, najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP) pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ale tiež začínajúcich podnikov, neziskového sektora a iných organizácií, ktoré prispievajú k zachovaniu, ochrane a podpore európskeho kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že nielen kultúrne statky, ale aj kvalita služieb a vysoká úroveň odborných zručností, existencia dobre vyškolených špecialistov v tejto oblasti a prítomnosť na internete sú kľúčovými faktormi úspechu a konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu; zdôrazňuje, že výskum, inovácie a nové technológie, najmä v oblasti telekomunikácií, sú nevyhnutné pre priblíženie kultúrneho dedičstva občanom; domnieva sa tiež, že zbytočné zaťaženie MSP by sa malo zrušiť v záujme ich konkurencieschopnosti a že právne predpisy, ktoré majú negatívny vplyv na MSP v oblasti cestovného ruchu, by sa mali zrevidovať;

Príležitosti a výzvy

45. vyzdvihuje potenciál digitalizácie kultúrneho dedičstva jednak ako nástroja na zachovanie našej minulosti, a tiež ako zdroja, pokiaľ ide o príležitosti na vzdelávací výskum, tvorbu kvalitných pracovných miest, lepšie sociálne začlenenie, širší prístup pre osoby so zdravotným postihnutím a pre ľudí žijúcich vo vzdialených regiónoch a hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že digitalizácia kultúrneho dedičstva si od malých a stredne veľkých alebo izolovaných kultúrnych inštitúcií vyžaduje vynaloženie príslušného finančného úsilia a že dostatočné finančné prostriedky sú kľúčovým predpokladom na pritiahnutie širšej verejnosti a rozsiahlejšie šírenie tohto dedičstva; zdôrazňuje, že možnosti, ktoré poskytuje digitalizácia a nové technológie, ale ktoré by nikdy nenahradili prístup k pôvodnému dedičstvu ani súvisiace sociálne výhody tradičných foriem účasti na kultúre, by nemali viesť k zanedbávaniu uchovávania originálov ani k ľahostajnosti voči tradičným formám propagovania kultúry, či už počas digitalizácie alebo po nej;

46. podporuje digitálne inovácie v odvetví umenia a kultúrneho dedičstva a konštatuje, že využívanie elektronických infraštruktúr môže prilákať nové publikum a zaistiť lepší prístup k digitálnemu kultúrnemu dedičstvu a jeho využívanie; zdôrazňuje význam existujúcich nástrojov, ako je webová stránka Europeana, a nabáda k zlepšeniu vyhľadávacích kritérií tejto stránky v záujme väčšej užívateľskej ústretovosti;

47. zdôrazňuje, že je potrebné pozdvihnúť úroveň digitalizácie, uchovávania a internetovej dostupnosti kultúrneho dedičstva, najmä európskeho filmového dedičstva;

48. zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať skutočne demokratický a participatívny príbeh európskeho dedičstva, ktorý by zahŕňal aj príbeh náboženských a etnických menšín; upriamuje pozornosť na existenciu lokalít kultúrneho dedičstva, ktoré pripúšťajú rozličné alebo sporné vnímanie minulosti, a zdôrazňuje, že procesy zmierenia by nemali viesť k potláčaniu historického vedomia komunít; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad etickými stránkami a spôsobom prezentácie kultúrneho dedičstva a zohľadnili rôzne možnosti jeho výkladu;

49. potvrdzuje, že nehmotnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva je aj náboženské dedičstvo; zdôrazňuje, že význam miest, postupov a predmetov spojených s náboženskými praktikami by sa v debate o európskom kultúrnom dedičstve nemal prehliadať ani nijakým spôsobom diskriminovať;

50. domnieva sa, že historické náboženské dedičstvo vrátane architektúry a hudby sa musí zachovať pre svoju kultúrnu hodnotu, a to bez ohľadu na svoj náboženský pôvod;

51. zdôrazňuje význam medzikultúrneho dialógu v Európe aj mimo nej a domnieva sa, že Únia by mala podporovať takýto dialóg ako vhodný nástroj boja proti radikalizmu každého druhu;

52. upriamuje pozornosť na osobitné charakteristiky národnostných menšín v členských štátoch v súvislosti s kultúrnym dedičstvom; požaduje preto uchovanie ich kultúrneho dedičstva a propagáciu a ochranu kultúrnej rozmanitosti;

53. zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť kultúrnej diskriminácii náboženských a etnických menšín;

54. zdôrazňuje význam podpory kultúrnych aktivít komunít migrantov;

55. opätovne potvrdzuje významný prínos kultúrneho dedičstva pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre sociálne začleňovanie prostredníctvom kultúry;

56. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zlepšil prístup osôb so zdravotným postihnutím do lokalít kultúrneho dedičstva;

57. poukazuje na význam zachovania kultúrnej scény, najmä nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré predstavuje živú kultúru a je podnetom pre tradičné remeslá, a vyzýva Komisiu, aby ho výraznejšie zahrnula do príslušných programov;

58. zdôrazňuje význam gastronomického dedičstva, ktoré sa musí chrániť a podporovať; zastáva názor, že zdroje vyčlenené pre túto oblasť možno optimalizovať interakciou s ostatnými politikami EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika v oblasti ochrany spotrebiteľa;

59. poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo a cestovný ruch sú vzájomne prospešné, pretože na jednej strane kultúrne dedičstvo prináša značné zisky pre odvetvie cestovného ruchu a na druhej strane je cestovný ruch dobrý pre kultúru, pretože podporuje vystavovanie a zachovávanie kultúrnych statkov a vytvára príjmy potrebné na ich zachovanie;

60. zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a využívaní hodnôt nášho kultúrneho dedičstva, ktoré zahŕňa nielen materiálne dedičstvo a krajinu, ale aj nehmotné dedičstvo, ako napríklad jazyky a náboženské a kuchárske tradície;

61. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s cieľom implementovať na všetkých príslušných úrovniach opatrenia zamerané na podporu kultúrneho dedičstva a kultúrneho cestovného ruchu, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352);

62. vzhľadom na zásadné demografické a spoločenské zmeny poukazuje na význam nášho spoločného európskeho kultúrneho dedičstva a plánovaného európskeho roka, pokiaľ ide o stotožňovanie občanov s Európskou úniou a posilnenie pocitu spolunáležitosti v rámci Únie;

63. zastáva názor, že uznanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy poskytuje najmä budúcim generáciám smer a možnosti na utváranie európskej identity a hodnoty, ako je spolunažívanie a vzájomný rešpekt, za hranicami členského štátu; preto tiež odporúča, aby sa mladá generácia osobitne zohľadnila medziiným aj pri plánovaní Európskeho roka kultúrneho dedičstva;

64. víta veľký úspech európskych hlavných miest kultúry; žiada, aby tieto mestá boli prepojené ako súčasť siete s cieľom rozšíriť zameranie na dotknuté oblasti, umožniť výmenu skúseností a osvedčených postupov, a to aj s ohľadom na pomoc budúcim kandidátom, a uľahčiť organizovanie podujatí a špecifických okruhov;

65. nabáda k využívaniu kultúrneho dedičstva ako vzdelávacieho nástroja na riešenie spoločenských otázok s cieľom väčšmi zblížiť ľudí žijúcich v Európe;

66. upozorňuje na environmentálne hrozby, ktoré ovplyvňujú veľký počet lokalít kultúrneho dedičstva v EÚ, a naliehavo žiada, aby členské štáty vo svojich stratégiách dlhodobého financovania metód ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva zohľadnili dôsledky zmeny klímy a tlaku ľudskej činnosti; okrem toho odporúča, aby členské štáty a EÚ výraznejšie podporovali výskum v tejto oblasti, a to aj s cieľom podrobnejšie preskúmať mnohoraké účinky zmeny klímy na kultúrne dedičstvo a vypracovať protiopatrenia;

67. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby nadviazali na iniciatívu Ohrozené miesta, ktorú začala sieť Europa Nostra v spojení s Európskou investičnou bankou, a identifikovali ďalšie príklady ohrozeného európskeho dedičstva, vypracovali akčné plány a hľadali možné zdroje financovania; poukazuje na to, že rozvoj tejto iniciatívy je jedným zo spôsobov, ako prilákať súkromné investície do oblasti pozdvihovania dedičstva;

68. vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala a podporovala úsilie členských štátov v boji proti krádežiam a pašovaniu hmotného kultúrneho dedičstva a nezákonnému obchodovaniu s ním v rámci EÚ aj mimo nej; žiada o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu;

69. pripomína, že je dôležité zachovávať a chrániť kultúrne dedičstvo nielen pred účinkami času, ale aj pred poškodzovaním a krádežami; poukazuje na to, že mnoho archeologických nálezísk je stále vystavených riziku krádeže organizovanými hľadačmi pokladov, a to najmä podmorské lokality, kde je prístup a dohľad orgánov zložitý; v tejto súvislosti požaduje účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri identifikácii a navracaní predmetov kultúrnej hodnoty a predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s takýmito predmetmi;

70. zdôrazňuje úlohu, ktorú kultúrne dedičstvo zohráva vo vonkajších vzťahoch Únie prostredníctvom politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami, a vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby oživili kultúrnu diplomaciu; okrem toho poukazuje na potenciál interdisciplinárnych výskumných projektov v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty a tretie krajiny;

71. žiada členské štáty, EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa pevne zaviazali k prevencii, ochrane, dokumentovaniu a obnove kultúrneho dedičstva EÚ alebo nečlenských krajín v prípadoch, keď je zámerne ohrozované a poškodzované v dôsledku vojny a narušenia kultúrnej a náboženskej identity, a to aj prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami, napr. s ICCROM, ICBS (Medzinárodný výbor Modrého štítu), občianskymi a vojenskými orgánmi, kultúrnymi ustanovizňami a odbornými združeniami;

72. nabáda k prijatiu medzinárodných dohôd o predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ spolu s OSN a organizáciou UNESCO bránila ohrozené dedičstvo a bojovala proti rabovaniu a ničeniu predmetov kultúrnej hodnoty v oblastiach konfliktov;

73. poukazuje na potenciál know-how, ktorým disponuje EÚ, v súvislosti so zachovaním kultúrnych artefaktov poškodených alebo zničených v dôsledku terorizmu a vojny;

74. podporuje vytváranie nadnárodných produktov kultúrneho cestovného ruchu, ktoré odrážajú spoločné európske hodnoty a dedičstvo; vyzýva Komisiu, aby sa snažila o užšiu spoluprácu s členskými štátmi a inými organizáciami, ktoré formulujú politiky v oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako je Svetová organizácia pre cestovný ruch (UNWTO) a UNESCO, a aby pokračovala v spolufinancovaní a podpore sietí, cezhraničných regionálnych projektov a – v úzkej spolupráci s Radou Európy – európskych kultúrnych trás, ktoré sú najlepším príkladom nadnárodných celoeurópskych tematických projektov v oblasti cestovného ruchu;

75. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
[2] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
[3] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
[4] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
[5] Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1.
[6] Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
[7] Prijatý Výborom ministrov Rady Európy 13. októbra 2005; otvorený na podpis členskými štátmi vo Fare (Portugalsko) 27. októbra 2005; nadobudol platnosť 1. júna 2011.
[8] Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36.
[9] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
[10] Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, s. 39.
[11] Benátska charta, ktorú prijala medzinárodná rada ICOMOS (International Council of Monuments and Sites) v roku 1965; Granadský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 1985; Dohovor z Valletty, ktorý prijala Rada Európy v roku 1992.
[12] Pozri: článok 3 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1301/2013 (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Neexistuje len jediné vymedzenie pojmu kultúrne dedičstvo, ale viacero formálnych vymedzení, ktoré treba chápať v kontexte ich vzniku. Na účely tejto správy sa pojem kultúrne dedičstvo vzťahuje na hmotné kultúrne dedičstvo (hnuteľné, nehnuteľné a nachádzajúce sa pod vodou), nehmotné kultúrne dedičstvo (ústne tradície, scénické formy, rituály) a digitálne kultúrne dedičstvo.

Táto správa na jednej strane vychádza z najnovších dokumentov vydaných na tému kultúrneho dedičstva[1] a nadväzuje na hlavné body verejnej diskusie na túto tému. Na druhej strane berie do úvahy aj závery verejného vypočutia na tému Integrovaný prístup ku kultúrnemu dedičstvu Európy: súčasný stav a vyhliadky, ktoré zorganizoval výbor CULT 2. decembra 2014. Zhromažďuje taktiež viaceré príspevky rôznych subjektov a zúčastnených strán z tohto odvetvia, pomocou ktorých identifikuje hlavné výzvy v tejto oblasti a predkladá konkrétne návrhy na ich riešenie.

A. Integrovaný prístup ku kultúrnemu dedičstvu v praxi

Tak oznámenie Európskej komisie, ako aj závery posledných dvoch predsedníctiev Rady poukazujú na potrebu integrovaného prístupu k oblasti kultúrneho dedičstva. Aby sa však mohlo toto politické odporúčanie vykonať, je ešte nutné prijať niektoré praktické opatrenia.

Treba poznamenať, že na úrovni európskych inštitúcií patria otázky kultúrneho dedičstva do pôsobnosti viacerých GR v rámci Európskej komisie. Ich práca sa teda vzájomne dopĺňa, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné, aby rozšírili vzájomnú spoluprácu v tejto oblasti a koordinovali svoju činnosť zahrňujúcu alebo týkajúcu sa kultúrneho dedičstva.

Okrem toho viacero programov EÚ poskytuje európske finančné prostriedky pre kultúrne dedičstvo. Uvádzame niektoré z nich: Kreatívna Európa, Horizont 2000, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka atď. Všetky informácie o možnostiach financovania sú verejne dostupné, hoci roztrúsené po nespočetných webových stránkach, prezentované veľmi technokratickým spôsobom a preložené len do niektorých úradných jazykov EÚ. Preto je dôležité lepšie šíriť tieto informácie medzi potenciálnych príjemcov. Táto správa teda obsahuje požiadavku vytvoriť jednotný portál EÚ venovaný kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie zo všetkých programov EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo a bol by rozdelený do troch hlavných oddielov: možnosti financovania kultúrneho dedičstva, databáza s príkladmi najlepších postupov a excelentnosti z oblasti kultúrneho dedičstva s príslušnými referenciami, novinkami a odkazmi o vývoji, akciách a podujatiach v oblasti kultúrneho dedičstva.

Európsky rok venovaný kultúrnemu dedičstvu by mohol vynikajúco reprezentovať túto obnovenú angažovanosť EÚ v súvislosti s kultúrnym dedičstvom. Takáto iniciatíva by mohla, ak je správne naplánovaná, podporiť oblasť kultúrneho dedičstva a ukázať jej pôsobivý potenciál. Aby sa takouto iniciatívou mohla dosiahnuť zmena, musel by mať európsky rok kultúrneho dedičstva k dispozícii primeraný rozpočet a činnosti organizované v rámci neho by museli ďalej pokračovať v členských štátoch.

B. Premeniť výzvy, ktorým odvetvie čelí, na nové príležitosti

Počas konzultačnej fázy k tejto správe upozornili etablované zainteresované strany, odborníci na dedičstvo a ďalší experti z oblasti kultúrneho dedičstva na viacero konkrétnych problémov. Cieľom tejto správy je preto navrhnúť niekoľko možných riešení, pokiaľ ide o hlavné prekážky, ktoré v súčasnosti bránia oblasti kultúrneho dedičstva využiť svoj plný potenciál.

Mnoho problémov je ako vždy spojených s financovaním, a konkrétnejšie so štrukturálnymi fondmi pridelenými projektom regionálneho rozvoja, ku ktorým patria aj miesta kultúrneho dedičstva. V niektorých prípadoch sa nevenovala dostatočná pozornosť kvalite renovačných prác, čo viedlo k strate kultúrnej hodnoty miesta dedičstva. Oveľa väčší dôraz preto treba klásť na kvalitu projektov renovácie, na potrebu zamestnávať na takéto projekty kvalifikovaných pracovníkov a na mechanizmus kontroly celkovej kvality s cieľom zamedziť nenapraviteľným škodám. To by sa malo diať v súlade s medzinárodne uznávanými normami pre reštauračné práce uvedenými v Benátskej charte a v Granadskom dohovore o ochrane architektonického dedičstva Európy. V správe sa taktiež nalieha na Komisiu, aby na základe žiadostí členských štátov prehodnotila strop pre projekty kultúrnej infraštruktúry malého rozsahu stanovený na 5 miliónov eur a vzala pritom do úvahy náklady, ktoré možno očakávať pri riadnom vykonávaní projektov obnovy.

Ďalšou kľúčovou otázkou tejto správy je príprava právnych nástrojov pre alternatívne modely riadenia. Dnes je už uznávaným faktom, že do činností zameraných na záchranu a podporu kultúrneho dedičstva treba lepšie zapájať miestne spoločenstvá, občiansku spoločnosť a súkromný sektor. V EÚ už možno nájsť celý rad príkladov iniciatív či verejno-súkromných partnerstiev s veľmi účinným zapojením spoločenstiev, no nie všetky členské štáty majú už k dispozícii právne predpisy vzťahujúce sa na takéto alternatívne modely. Správa preto podporuje myšlienku hlbšieho preskúmania participatívneho riadenia za predpokladu, že na všetkých úrovniach sa uplatňuje mechanizmus kontroly kvality a že členské štáty zabezpečia právne nástroje.

Zvláštna pozornosť by sa mala tiež venovať otázke digitalizácie kultúrneho dedičstva. Hoci digitalizácia je len nástrojom, pomáha nám uchovať si minulosť a zahŕňa mnoho príležitostí pre výskum, tvorbu zamestnanosti a hospodársky rozvoj.

Správa tiež poskytuje osobitné odporúčania, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, schopnosti a mobilitu odborníkov v oblasti kultúrneho dedičstva a prístup k trhu práce v oblasti kultúry pre mladých odborníkov z odboru kultúrneho dedičstva.

C. Hospodársky potenciál kultúrneho dedičstva

Môže sa zdať, že pojmy kultúra a ekonomika patria do dvoch úplne odlišných svetov, no oblasť kultúrneho dedičstva má v skutočnosti obrovský hospodársky potenciál.

V európskej verejnej politike však táto oblasť zrejme nepredstavuje prioritu, pretože ani stratégia Európa 2000, ani nedávny Junckerov investičný plán pre Európu sa výslovne nezmieňujú o kultúre, nehovoriac už o kultúrnom dedičstve. Je najvyšší čas, aby sme kultúru kládli na rebríčku politickej agendy vyššie a posúdili jej skutočnú hodnotu podľa hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Popri politickom aspekte potrebujeme náležite vypracované štatistiky, ktoré môžu pokryť širokú škálu zručností a pracovných miest súvisiacich s kultúrou všeobecne, a osobitne s kultúrnym dedičstvom. V súčasnosti tomu tak nie je, pretože tradičné systémy zhromažďovania údajov berú do úvahy iba časť súvisiacich schopností a pracovných miest. Z tohto dôvodu sa v správe požaduje, aby sa na štatistiky v oblasti kultúry uplatňoval širší rámec.

D. Kultúrne dedičstvo v ostatných oblastiach politiky

Niektoré oblasti politiky zahŕňajú aspekty súvisiace s kultúrnym dedičstvom a v záujme vypracovania skutočne integrovaného prístupu ich treba brať do úvahy.

Kultúrne dedičstvo napríklad poskytuje významný priestor pre vedecký výskum v oblasti obnovy a zachovania a mohlo by potenciálne fungovať ako „inkubátor inovácií”, pričom by využívalo existujúce možnosti financovania v tejto oblasti.

Lokality kultúrneho dedičstva tiež môžu slúžiť ako motor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Dokazujú to mnohé príklady po celej Európe a spravodajkyňa nabáda tie členské štáty, ktoré doteraz nevyčerpali plný potenciál svojich lokalít kultúrneho dedičstva, aby tak zodpovedne urobili v záujme podpory miestneho hospodárstva a zvýšenia celkovej príťažlivosti regiónu.

Kultúra musí okrem toho zohrávať dôležitejšiu úlohu vo vonkajších vzťahoch EÚ. Kultúra je jedným z najväčších bohatstiev, ktoré v Európe máme, a v súčasnej politike a programoch je ešte stále čo zlepšovať.

Záver

Kultúrne dedičstvo je tichým svedkom našej stáročnej histórie, kreativity a boja. Je jedným z pilierov európskej kultúry a naším spoločným odkazom pre budúce generácie. Akákoľvek verejná politika v oblasti kultúrneho dedičstva by preto mala zohľadňovať dve perspektívy: po prvé, že kultúrne dedičstvo môže byť významným zdrojom zamestnanosti a príjmov, ktoré sa v súčasnom hospodárskom kontexte považujú za zásadné, a po druhé, že hlavnou hodnotou kultúrneho dedičstva zostáva jej kultúrna hodnota. Ideálna integrovaná stratégia pre kultúrne dedičstvo by mala brať do úvahy obe strany jednej mince a skombinovať potrebu okamžitého rastu a zamestnanosti s chápaním kultúrneho dedičstva ako dlhodobého zdroja, ktorý si vyžaduje plán udržateľného rozvoja.

[1] Oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy, COM (2014) 477 final, závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu, závery Rady z 12. novembra 2014 o participatívnej správe kultúrneho dedičstva a stanovisko Výboru regiónov z novembra 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy.

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (7.5.2015)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k oznámeniu Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy
(2014/2149(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miltiadis Kyrkos

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína, že Európa je vďaka svojmu bohatému kultúrnemu, umeleckému, náboženskému a historickému dedičstvu, prírodným krásam, geografickej polohe, rozmanitosti krajiny a príťažlivosti životného štýlu hlavnou svetovou destináciou kultúrneho cestovného ruchu a že kultúrny cestovný ruch tvorí približne 40 % európskeho cestovného ruchu;

2. zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a využívaní hodnôt nášho kultúrneho dedičstva, ktoré zahŕňa nielen materiálne dedičstvo a krajinu, ale aj nehmotné dedičstvo, ako napríklad jazyk a náboženské a kuchárske tradície;

3. poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo a cestovný ruch sú vzájomne prospešné, keďže na jednej strane kultúrne dedičstvo prináša značné zisky pre odvetvie cestovného ruchu a na druhej strane je cestovný ruch dobrý pre kultúru, pretože podporuje vystavovanie a zachovávanie kultúrnych statkov a prináša príjmy potrebné na ich zachovanie;

4. vysiela jasný politický signál, že rozmanitosť a multikulturalizmus Európy ponúkajú veľký potenciál pre rozvoj akejkoľvek formy tematického cestovného ruchu a koordinovanú podporu diverzifikovaného cestovného ruchu a kultúrnej výmeny; zdôrazňuje, že každý program kultúrneho cestovného ruchu musí byť založený na európskej rozmanitosti, autentickosti, udržateľnosti, plnej prístupnosti a vysokej kvalite;

5. berie na vedomie 13. európske fórum cestovného ruchu, ktoré sa konalo 30. a 31. októbra 2014 v Neapole a ktoré poukázalo na význam súčinnosti medzi cestovným ruchom a kultúrou a na ich prínos k hospodárskemu rastu a zamestnanosti;

6. zdôrazňuje, že integrovaný prístup zameraný na zachovanie, podporu a zvýrazňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho a prírodného dedičstva je významnou hnacou silou sociálnych inovácií a inkluzívneho miestneho, regionálneho, mestského a vidieckeho rozvoja a prispieva k posilňovaniu udržateľného kultúrneho cestovného ruchu pri súčasnom znížení vplyvu sezónnosti; osobitne:

a) upozorňuje na potrebu aktívneho zapojenia miestnych spoločenstiev a zainteresovaných strán zo súkromného sektora;

b) poznamenáva, že je dôležité prispôsobiť nové zručnosti a odborné profily v oblasti kultúry v rámci Európskej klasifikácie zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO);

c) podporuje digitalizáciu a dostupnosť kultúrneho obsahu online s cieľom osloviť širšiu verejnosť a vo väčšej miere zapojiť mladých ľudí;

d) podporuje prijatie strategického prístupu k výskumu a inováciám, výmene poznatkov a inteligentnej špecializácii;

7. zdôrazňuje kľúčový význam kultúry a kultúrneho dedičstva na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni pre podporu podnikateľských inovácií a rozvoj hospodárskych činností spojených s cestovným ruchom, najmä pokiaľ ide o poskytovanie zariadení pre návštevníkov v turistických strediskách a širokú škálu služieb pokrývajúcich celý sektor; poukazuje na to, že zachovanie, rozvoj a propagácia kultúrneho dedičstva majú zásadný význam pre mnohé podnikateľské sektory, hlavne cestovný ruch;

8. zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch môže urýchliť rozvoj miestnych ekonomík propagovaním miestnej produkcie, podporovaním zakladania podnikov, zvýšením dopytu spotrebiteľov v odvetví cestovného ruchu, ako aj maximalizovaním domácej pridanej hodnoty;

9. vyzdvihuje potenciál na zvyšovanie kultúrneho cestovného ruchu vo vidieckych, ostrovných, pobrežných a horských regiónoch, ktoré ponúkajú nedotknutú prírodu a krajinu, regionálne alebo menšinové jazyky a dialekty, tradičnú kultúru (tradičné ľudové umenie, kroje, remeslá, miestne festivaly, kultúru mobility, gastronomické tradície), miestne remeselné výrobky a služby, autentickosť, priemyselné a poľnohospodárske dedičstvo a kultúrne dedičstvo etnických menšín; poukazuje na to, že kultúrny cestovný ruch v týchto regiónoch prispieva k diverzifikácii tradičných hospodárskych činností a nabáda miestne obyvateľstvo na to, aby zostali, a tým sa zabráni vyľudňovaniu, opúšťaniu a úpadku mnohých hodnotných kultúrnych pamiatok, ako aj zániku tradícií a zvykov; vyzýva členské štáty, aby vybudovali udržateľné intermodálne infraštruktúry a zlepšili cezhraničné prepojenia – vrátane rozvoja nových informačných a komunikačných technológií, ako napr. integrovaných služieb cestovného plánovania a predaja cestovných lístkov – ako prostriedku na zvýšenie atraktívnosti a dostupnosti turistických destinácií leteckou, námornou, cestnou a železničnou dopravou vo všeobecnosti a osobitne menších a vzdialených turistických destinácií;

10. poukazuje na to, že rozvoj nových vnútrozemských vodných ciest a multimodálneho spojenia môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k udržateľnému rozvoju kultúrneho cestovného ruchu;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli spoločné kroky s cieľom vypracovať politiky na zatraktívnenie vidieckeho cestovného ruchu, pričom treba mať na pamäti, že toto je hnacou silou rozvoja vnútrozemských a vidieckych regiónov; naliehavo žiada európske inštitúcie, aby vytvorili prepojenie medzi dedičstvom a miestnymi komunitami s cieľom zúročiť zapojenie miestnych zainteresovaných strán vo vidieckych a vzdialených regiónoch; trvá na tom, že veľký dôraz by sa mal klásť na odbornú prípravu ľudských zdrojov a finančnú podporu na zachovanie kultúrneho dedičstva, keďže podpora kultúrneho cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach takisto podporuje posun smerom od masového cestovného ruchu;

12. zdôrazňuje, že regionálny rozvoj kultúrneho cestovného ruchu v členských štátoch si vyžaduje spustenie programov investovania do infraštruktúry na poskytovanie kľúčových základných služieb;

13. je znepokojený nedostatkom rozpočtových zdrojov EÚ a právnych predpisov pre toto odvetvie; zdôrazňuje, že v rámci regionálnej politiky sa úpravou operačných programov ďalej znížila podpora politík zameraných na kultúrne dedičstvo;

14. poukazuje na to, že mnohé kultúrne štruktúry nie sú súčasťou trhového hospodárstva, často fungujú ako združenia alebo na dobrovoľnom základe a ich verejné financovanie sa v dôsledku hospodárskej krízy výrazne znížilo; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na podporu účasti súkromného kapitálu na projektoch týkajúcich sa kultúrneho dedičstva v akejkoľvek forme (sponzorstvo alebo iná forma);

15. poukazuje na to, že integrovaný a koordinovaný prístup by sa mal prijať na všetkých úrovniach (medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej) a mal by zapojiť všetky zainteresované strany a miestne spoločenstvo, pričom v tejto súvislosti nabáda na rozvoj verejno-súkromných partnerstiev na využitie hospodárskeho potenciálu kultúrnych zdrojov;

17. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby pokračovali vo vzájomnej spolupráci s cieľom implementovať na všetkých príslušných úrovniach opatrenia zamerané na podporu kultúrneho dedičstva a kultúrneho cestovného ruchu, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352);

18. vyzýva Komisiu, aby preskúmala uvedené oznámenie z 30. júna 2010;

19. je presvedčený, že vytvorenie a podpora značky „Európa“ bude predstavovať vysokú pridanú hodnotu pre úspech Európy ako celosvetovo najvýznamnejšej turistickej destinácie a osobitne pre podporu európskeho kultúrneho dedičstva; preto vyzýva orgány všetkých členských štátov, aby spolupracovali s Komisiou a dopĺňali takúto značku svojimi vlastnými vnútroštátnymi a regionálnymi snahami a aby na významných medzinárodných podujatiach a na veľkých veľtrhoch cestovného ruchu spoločne propagovali Európu ako súbor turistických destinácií vysokej kvality;

20. podporuje vytváranie nadnárodných produktov kultúrneho cestovného ruchu, ktoré odrážajú spoločné európske hodnoty a dedičstvo; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a inými organizáciami, ktoré vypracúvajú kultúrne politiky a politiky kultúrneho cestovného ruchu, ako je Svetová organizácia pre cestovný ruch (UNWTO) a Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), pokračovali v spolufinancovaní a podpore sietí, cezhraničných regionálnych projektov a v úzkej spolupráci s Radou Európy v podpore európskych kultúrnych trás, ktoré sú najlepšími príkladmi nadnárodných celoeurópskych tematických projektov v oblasti cestovného ruchu;

21. okrem toho zdôrazňuje význam rozvoja medziregionálnych a cezhraničných kultúrnych produktov a služieb a produktov a služieb cestovného ruchu, ktoré sú založené na koordinovanej činnosti, stavajú na súčinnosti, šetria zdroje a posilňujú spoločnú kultúrnu identitu a konkurencieschopnosť celého regiónu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby tento proces uľahčili;

22. zdôrazňuje význam gastronomického dedičstva, ktoré sa musí chrániť a podporovať; zastáva názor, že zdroje vyčlenené pre túto oblasť možno optimalizovať prepojením s ostatnými politikami EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika v oblasti ochrany spotrebiteľa;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v iniciatívach s cieľom využiť podmorské kultúrne dedičstvo Európy, a najmä aby vytvorili trasu európskeho podmorského kultúrneho dedičstva umožňujúcu vystavovať potopené vraky lodí a mestá alebo ich zmeniť na múzeá;

24. podporuje vytváranie iniciatív, ako sú európske cyklotrasy alebo pútnické trasy, vyhliadkové vlaky, európske turistické železnice (obnovovaním starých železničných tratí a nádraží), európske hlavné mestá kultúry, európske hlavné mestá športu, sieť Europa Nostra, sieť Natura 2000, značka „Európske dedičstvo“, Dni európskeho dedičstva a cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo, ktoré prezentujú spoločné európske dedičstvo, zlepšujú viditeľnosť kultúrnych lokalít a majú osobitný udržateľný vplyv na miestnej a regionálnej úrovni; vyzýva na presadzovanie a uľahčovanie kultúrneho cestovného ruchu mládeže; má v úmysle ďalej podporovať iniciatívy, ktoré aktívne zapájajú mladých ľudí, ako sú napríklad európske hlavné mestá mládeže;

25. víta veľký úspech európskych hlavných miest kultúry; žiada, aby tieto mestá boli prepojené ako súčasť siete s cieľom rozšíriť zameranie na dotknuté oblasti, umožniť výmenu skúseností a osvedčených postupov, a to aj s ohľadom na pomoc budúcim kandidátom, ako aj uľahčiť organizovanie podujatí a špecifických okruhov;

26. víta nové iniciatívy, ako je Európsky rok kultúrneho dedičstva, ktoré zvyšujú informovanosť o potrebe chrániť hmotné a nehmotné dedičstvo Európy; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby viac podporovali európske priemyselné dedičstvo ako súčasť svojho spoločného kultúrneho záujmu, ktorého potenciál zatiaľ nebol dostatočne uznaný;

27. vyzýva Komisiu, aby oboznámila členské štáty a hlavných prevádzkovateľov v odvetví s tým, že je potrebné sprístupniť lokality európskeho kultúrneho dedičstva a zariadiť, aby boli cenovo dostupné pre všetkých, pričom osobitnú pozornosť treba venovať osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou, mladých ľuďom, starším osobám a rodinám s nízkym príjmom;

28. opätovne pripomína dôležitú zásadu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu a vyjadruje presvedčenie, že činnosť EÚ by mala v prvom rade podporovať prosperitu cestovného ruchu v Európe a že zároveň musí reagovať na obavy týkajúce sa možných negatívnych účinkov štrukturálnych zmien spôsobených cestovným ruchom a na riziká, ktoré pre kultúrne dedičstvo predstavuje masový cestovný ruch; trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ spolupracovala s členskými štátmi a miestnymi zainteresovanými stranami na vypracovaní usmernení zameraných na znižovanie škodlivých účinkov masového cestovného ruchu v odľahlých regiónoch vrátane najvzdialenejších a ostrovných regiónov EÚ, a to najmä počas vrcholnej sezóny;

29. pripomína, že je dôležité chrániť kultúrne dedičstvo nielen pred účinkami času, ale aj pred poškodzovaním a krádežami, a zachovať ho; poukazuje na to, že mnoho archeologických nálezísk je stále vystavených riziku krádeže organizovanými hľadačmi pokladov, najmä podmorské lokality, kde je prístup orgánov a dohľad zložitý; v tejto súvislosti požaduje účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri identifikácii a navracaní predmetov kultúrnej hodnoty a predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s takýmito predmetmi;

30. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby nadviazali na iniciatívu „ohrozené miesta“, naštartovanú sieťou Europa Nostra v spojení s Európskou investičnou bankou, a identifikovali ďalšie príklady európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré sú ohrozené, vypracovali akčné plány a hľadali možné zdroje financovania; poukazuje na to, že rozvoj tejto iniciatívy je jedným zo spôsobov na prilákanie súkromných investícií na posilnenie dedičstva;

31. poukazuje na značný potenciál, pokiaľ ide o rozvoj podnikateľskej činnosti a participatívny prístup v odvetví cestovného ruchu, najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP) pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ale tiež začínajúcich podnikov, neziskového sektora a iných organizácií, ktoré prispievajú k zachovaniu, ochrane a podpore európskeho kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že nielen kultúrne statky, ale aj kvalita služieb, vysoká úroveň odborných zručností, dobre vyškolení špecialisti v tejto oblasti, ako aj internetová prezentácia sú kľúčovými faktormi úspechu a konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu; zdôrazňuje, že výskum, inovácie a nové technológie, najmä v oblasti telekomunikácií, sú nevyhnutné pre priblíženie kultúrneho dedičstva občanom; domnieva sa tiež, že zbytočné zaťaženie MSP by sa malo zrušiť v záujme ich konkurencieschopnosti a že právne predpisy, ktoré majú negatívny vplyv na MSP v oblasti cestovného ruchu, by sa mali revidovať;

32. domnieva sa, že hospodárska kríza pripravila o financovanie jedno z odvetví, ktoré boli najviac postihnuté škrtmi, čo vedie k opúšťaniu a zanedbávaniu mnohých hodnotných kultúrnych pamiatok, ktoré upadli do zabudnutia, na úkor spoločnosti a odvetvia cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ľahkú dostupnosť informácií o finančných prostriedkoch EÚ na ochranu a propagáciu kultúrneho cestovného ruchu pre všetky relevantné zainteresované strany, ako sú napríklad malé a stredné podniky a organizácie občianskej spoločnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, sprístupnila ich v úradných jazykoch EÚ a zabezpečila, aby administratívne postupy pre priamy prístup k týmto fondom sa ďalej zjednodušovali, a to najmä pre MSP, ktoré v najväčšej miere vyvíjajú činnosť v oblasti cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby zaistila väčšiu transparentnosť vo využívaní fondov; žiada otvorenejší prístup zo strany Komisie, pokiaľ ide o schvaľovanie operačných integrovaných programov financovania na podporu kultúrneho dedičstva; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom primeraného regulačného prostredia s cieľom zvýšiť počet podnikov – najmä MSP a začínajúcich podnikov – v odvetví cestovného ruchu;

33. zdôrazňuje možnosť dôraznejšie sa zamerať na kultúrny cestovný ruch pri vypracúvaní makroregionálnych stratégií, aby sa stal integrálnejšou súčasťou strategického rámca pre európsku spoluprácu;

34. podporuje Komisiu v jej iniciatívach v oblasti digitalizácie bohatého európskeho kultúrneho dedičstva ako dôležitého prínosu k propagácii jedinečného kultúrneho bohatstva na celom svete a považuje za dôležité, aby sa to takisto realizovalo na miestnej úrovni v prospech malých podnikov; zdôrazňuje dôležitú úlohu zdrojov knižníc a archívov pri zachovávaní, podporovaní a sprístupňovaní fyzického a digitálneho kultúrneho dedičstva v Európe; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na identifikácii a digitalizácii európskeho hmotného a nehmotného celosvetového kultúrneho dedičstva UNESCO v Európe, aby mohlo byť sprístupnené na internetovej stránke visiteurope.com;

35. zdôrazňuje, že zveľaďovanie dedičstva si vyžaduje aj odpovede v súvislosti s novým životným štýlom našich spoluobčanov, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie komplexnej digitálnej komunikačnej stratégie na zviditeľnenie iniciatív, ktoré naštartovala, spolu s podporou kultúrnych projektov kombinujúcich dedičstvo s modernosťou (napr. využitím nových technológií v muzeálnych oblastiach);

36. zdôrazňuje význam a špecifickú povahu kultúrneho cestovného ruchu ako neoddeliteľnej súčasti vzdelávania a európskych programov celoživotného vzdelávania, ako je napr. Erasmus +; zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch má veľmi široké spektrum účastníkov, a preto sa musí prispôsobiť vzdelávacím a kultúrnym potrebám a záujmom rôznych vekových skupín od detí po starších občanov;

37. odporúča, aby Komisia vytvorila jednotný portál EÚ venovaný kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie o všetkých programoch EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo. domnieva sa, že po spustení portálu by mala nasledovať propagačná kampaň v každom členskom štáte tak, aby sa potenciálni príjemcovia dozvedeli, že existuje;

38. odporúča, aby sa vypracovala jednotná, zjednodušená komunikačná stratégia, ktorá by identifikovala Európu ako jedinečnú destináciu, a preto víta iniciatívu Destinácia Európa 2020 zameranú na vytvorenie európskeho portálu, v ktorom sa uvádzajú webové stránky členských štátov; ďalej odporúča, aby sa vytvorili viacjazyčné portály pre miestne destinácie, ktoré sú mimo veľkých miest, a aby sa zviditeľnili produkty zahŕňajúce kultúrne a priemyselné dedičstvo;

39. navrhuje tiež, aby Komisia presadzovala program Erasmus pre mladých podnikateľov, a to ako mechanizmus financovania kultúrneho dedičstva;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.5.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Tapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosa D’Amato, Martina Dlabajová, Maria Grapini, Henna Virkkunen

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (8.5.2015)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu
(2014/2149(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrea Cozzolino

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že pokiaľ ide o kultúrne dedičstvo, je potrebný integrovaný prístup, ak chceme zabezpečiť kultúrny dialóg a vzájomné porozumenie; je presvedčený, že takýto prístup môže viesť k väčšej sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň prispievať k plneniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

2. berie na vedomie, že projekty v oblasti kultúrneho dedičstva sú často príkladmi inovačných a udržateľných hospodárskych činností, ktoré vytvárajú pracovné miesta a rozvíjajú podnikateľské a výskumné schopnosti malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sú hlavným motorom ekonomiky EÚ; konštatuje, že kultúrne dedičstvo je spoločným a verejným statkom a má pozitívny vplyv na sociálnu inováciu, inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest; vyzýva preto Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby investovali do kultúrneho dedičstva a pomáhali chrániť a zachovávať regionálnu, národnú a európsku kultúrnu identitu;

3. zdôrazňuje skutočnosť, že podpora zachovania objektov kultúrneho dedičstva a ich zahrnutie medzi produkty udržateľného cestovného ruchu priláka ľudí a pomôže posilniť miestne či regionálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na hospodársky význam kultúrneho dedičstva a väzby medzi kultúrnym dedičstvom a udržateľným cestovným ruchom zaviedla komplexný prístup – aj s ohľadom na nedávnu iniciatívu týkajúcu sa Európskeho fondu pre strategické investície – k financovaniu kultúrneho dedičstva, napr. prostredníctvom rozvoja mestskej infraštruktúry, štandardizácie a harmonizácie potrebnej na účely obnovy alebo výstavby a zachovania pamiatok, berúc do úvahy, že rôznorodosť a osobitné charakteristiky historického dedičstva si vyžadujú špecifické riešenia a metódy;

4. vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a preskúmania stratégie Európa 2020 podporovala projekty vrátane projektov veľkého rozsahu v oblasti európskeho kultúrneho dedičstva, keďže vytvárajú pracovné miesta vo všetkých regiónoch, a to najmä pre mladých ľudí, a prispievajú k sociálnej súdržnosti; berie na vedomie mnohé výhody investícií do kultúrneho dedičstva, ktoré posilňujú vnútornú hodnotu európskeho kultúrneho dedičstva, a zdôrazňuje potrebu upevniť verejno-súkromné partnerstvá na účely financovania;

5. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť podporovať v rámci EFSI tematickú investičnú platformu s cieľom prilákať verejné a súkromné zdroje v oblastiach aplikovaného výskumu týkajúceho sa ochrany a zveľaďovania kultúrneho dedičstva; ďalej poznamenáva, že integrovaný prístup ku kultúrnemu dedičstvu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) treba ešte viac posilniť; preto zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť synergie medzi štrukturálnymi fondmi EÚ, rámcovými programami a ostatnými zdrojmi dostupnými pre sektor kultúry; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a usmerňovala členské štáty pri začleňovaní kultúrneho dedičstva do miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja, a to v záujme dosiahnutia maximálnej účinnosti a efektívnosti a informovania Parlamentu o investíciách do kultúrneho dedičstva a dosiahnutých výsledkoch;

6. konštatuje, že účel preskúmania nariadenia o EFRR, a najmä zásadu integrovaného financovania, možno v konkrétnych prípadoch zrealizovať aj prostredníctvom podpory projektov veľkého rozsahu; uznáva však, že je potrebné propagovať a podporovať kultúrne iniciatívy malého rozsahu, ktoré majú osobitný význam pre vnútorný rozvoj a môžu pomôcť zachovať kultúrne dedičstvo a podporiť miestny a regionálny rozvoj a sociálno-ekonomický rast vo všeobecnosti;

7. považuje projekty veľkého rozsahu za príklad vyššie uvedeného integrovaného financovania a výhod ochrany jedinečného európskeho kultúrneho dedičstva, čo sa odráža v priamom a neustálom zapájaní Komisie do týchto projektov a v jej dohľade nad ich vykonávaním; zdôrazňuje, že je potrebné uznať ich význam ako prvý krok k medzikultúrnemu prepojeniu a zjednoteniu medzi regiónmi Európy;

8. berie na vedomie, že v článku 3 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 sa odkazuje na investície do „infraštruktúry malého rozsahu v oblasti kultúry“; oceňuje možnosti financovania pre kultúrne služby stanovené v článku 5 ods. 9 písm. a) uvedeného nariadenia;

9. konštatuje, že Komisia v rámci rokovaní o regionálnych operačných programoch stanovila strop celkových nákladov na projekty tohto druhu týkajúce sa investícií do infraštruktúry na 5 miliónov EUR (10 miliónov EUR na lokality svetového dedičstva UNESCO);

10. konštatuje, že tento strop, najmä z dôvodu, že sa týka celkových nákladov, by mohol vážne obmedziť schopnosť členských štátov financovať takéto integrované projekty, ktoré prispievajú k ochrane a zhodnocovaniu kultúrneho dedičstva; poukazuje však na to, že projekty kultúrnej infraštruktúry by sa mohli skombinovať s projektmi vzdelávania v oblasti kultúry (pri úplnom využití možností digitalizácie) a projektmi pre MSP atď., čo by umožnilo oveľa vyššiu celkovú investovanú sumu ako 5 miliónov EUR;

11. vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s členskými štátmi a regiónmi zvážila zvýšenie sumy 5 miliónov EUR vzhľadom na to, že takáto suma by mohla obmedzovať schopnosť členských štátov účinne využívať financovanie z EFRR; ďalej žiada Komisiu, aby podnecovala účinné kombinovanie rôznych fondov na financovanie kultúrnych projektov a zaviedla flexibilný prístup v prípade špecifických projektov, keď investície do infraštruktúry presiahnu hranicu 5 miliónov EUR;

12. zdôrazňuje skutočnosť, že projekty EFRR týkajúce sa kultúrneho dedičstva sú praktickým príkladom viacúrovňového riadenia a zásady subsidiarity a predstavujú dôležitú súčasť výdavkov z EFRR; zdôrazňuje význam cezhraničných kultúrnych projektov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti a podnecujú začlenenie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prijali opatrenia na posilnenie a rozšírenie podpory financovania prostredníctvom dohôd o verejno-súkromných partnerstvách;

13. berie na vedomie, že projekty tohto druhu často predstavujú príklad osvedčených postupov pri vykonávaní integrovaných projektov v mestských oblastiach, čím prispievajú k rozvoju mestskej agendy; vyzdvihuje mestský rozmer iniciatív týkajúcich sa európskych hlavných miest kultúry, ktoré prispievajú k rozvoju kultúrnych sietí v mestách a podporujú tvorivé iniciatívy v dlhodobom horizonte, ako napríklad ochrana identít rôznych miestnych a regionálnych kultúrnych tradícií; ďalej nabáda na vytváranie univerzálnych turistických produktov na základe plánu integrovaného rozvoja/stratégie a na využívanie nástrojov IKT, marketingových nástrojov a iných inovatívnych metód s cieľom zlepšiť viditeľnosť kultúrneho dedičstva;

14. domnieva sa, že GR pre vzdelávanie a kultúru by malo v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) vytvoriť ZIS (znalostné a inovačné spoločenstvo), ktoré by bolo osobitne zamerané na zachovanie kultúrneho dedičstva, a že toto ZIS by malo priamo podporovať holistickú víziu výskumu a inovácií;

15. víta iniciatívu Komisie na zriadenie platformy VALOR na šírenie informácií o výsledkoch projektov, ale vyzýva Komisiu, aby do tejto platformy zahrnula aj príklady osvedčených postupov vybrané spomedzi projektov v oblasti kultúrneho dedičstva zrealizovaných v rámci EFRR v programových obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013; odporúča vykonať technickú analýzu osobitných metód vkladania údajov do portálu; upozorňuje na potrebu vytvorenia jednotnej databázy/portálu EÚ, ktorý by obsahoval informácie o financovaných projektoch v oblasti kultúrneho dedičstva zo všetkých programov a iniciatív EÚ, a žiada Komisiu, aby zaviedla jednotnú databázu/portál EÚ s cieľom informovať potenciálnych príjemcov o existujúcich smeroch európskeho financovania;

16. domnieva sa, že pri realizácii integrovaných a udržateľných mestských stratégií (článok 7 nariadenia o EFRR 1301/2013) a stratégií miestneho rozvoja vedených komunitou (článok 32 nariadenia o spoločných ustanoveniach 1303/2013) by sa mali posilniť politiky v oblasti zachovania dedičstva (najmä politika týkajúca sa historických centier), mala by sa zaviesť inteligentná špecializácia, ako aj prispôsobenie bývania potrebám vyplývajúcim zo zmeny klímy, malo by sa posilniť používanie nástrojov IKT a mali by sa uplatňovať marketingové nástroje a iné inovatívne metódy na účely zlepšenia viditeľnosti kultúrneho dedičstva;

17. vyzýva Komisiu, aby zaviedla Európsky rok kultúrneho dedičstva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.5.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Victor Boștinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Enrique Calvet Chambon, Josu Juaristi Abaunz, Ivana Maletić, Bronis Ropė, Marco Zullo
Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Ulrike Trebesius

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	16.6.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Jill Evans, Petra Kammerevert, Rikke Karlsson, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Fernando Maura Barandiarán, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Norbert Erdős, Mary Honeyball, Marc Joulaud, Ernest Maragall

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia