Postup : 2014/2150(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0208/2015

Predkladané texty :

A8-0208/2015

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 18
CRE 11/04/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.11
CRE 12/04/2016 - 5.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0104

SPRÁVA     
PDF 252kWORD 233k
24.6.2015
PE 551.792v03-00 A8-0208/2015

k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti

(2014/2150(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Sylvia-Yvonne Kaufmann

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti

(2014/2150(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(1),

–       so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa vykonávania článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej v prvom čítaní,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(4),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(5),

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(6),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(7),

–       so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

–       so zreteľom na správu Komisie o programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

–       so zreteľom na predchádzajúce oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746 a COM(2013)0685),

–       so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

–       so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

–       so zreteľom na usmernenia Komisie pre konzultácie so zainteresovanými stranami z roku 2014,

–       so zreteľom na záverečnú správu skupiny nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti z 24. júla 2014, a najmä na nesúhlasné stanovisko štyroch členov skupiny na vysokej úrovni so skúsenosťami v oblasti ochrany zamestnancov, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov, ktoré sa nachádza v prílohe 12,

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. novembra 2014(8),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

–       so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďuje platforma REFIT (C(2015) 3261) a oznámenie Komisie s názvom Platforma REFIT – štruktúra a fungovanie (C(2015)3260),

–       so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie o zriadení nezávislého regulačného kontrolného výboru (C(2015)3263), oznámenie Komisie s názvom Regulačný kontrolný výbor – poslanie, úlohy a personál (C(2015)3262), a oznámenie Komisie s názvom Štandardná dôvodová správa (C (2015)3264/2),

–       so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111),

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0208/2015),

A.     keďže program REFIT je kľúčovým prvkom novej stratégie Komisie pre lepšiu tvorbu právnych predpisov;

B.     keďže cieľom programu REFIT je zjednotenie úsilia na zavedenie lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zníženie administratívnej a/alebo regulačnej záťaže a vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej posudzovanie vplyvu a kontroly ex post zohrávajú zásadnú úlohu, avšak nenahrádzajú politické riešenia;

C.     keďže Komisia zriadila novú platformu Refit na podporu svojej práce v rámci programu REFIT, ktorá pozostáva z dvoch skupín: „vládnej skupiny“, ktorá zahŕňa skupinu odborníkov na vysokej úrovni z verejnej služby v každom členskom štáte, a „skupiny zainteresovaných strán“, ktorá zahŕňa maximálne 20 odborníkov, dvaja z nich zastupujú Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, pričom ostatní odborníci zastupujú podniky vrátane MSP, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti;

D.     keďže ročná hodnotiaca tabuľka programu REFIT umožňuje posúdenie pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach politiky a každej iniciatívy, ktorú určila Komisia, vrátane opatrení prijatých Európskym parlamentom a Radou;

E.     keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 je vzhľadom sa súčasné legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo Lisabonskou zmluvou, zastaraná;

F.     keďže v posledných rokoch program lepšej tvorby práva napriek tomu prispel k zlepšeniu legislatívnych postupov; keďže veľký počet rôznych názvov a programov zavedených Komisiou v tejto oblasti, ako napr. „lepšia právna regulácia“, „lepšia tvorba právnych predpisov“, „inteligentná regulácia“, „regulačná vhodnosť“, „najskôr myslieť na malých“, „kontroly vhodnosti“, a „ABR +“ neposkytuje dostatočnú jasnosť a transparentnosť v súvislosti s cieľmi opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov, a mali by sa preto lepšie kombinovať;

G.     keďže vo svojom oznámení Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ z 19. mája 2015 Komisia navrhla ucelený holistický prístup k lepšej tvorbe právnych predpisov, ktorý zohľadňuje celý cyklus tvorby politiky a vyžaduje cielenú interakciu medzi všetkými inštitúciami, a keďže z tohto dôvodu oznámenie podrobne preskúma Parlamentu s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v záujme občanov Únie;

H.     keďže zámery a ciele Únie uvedené v článku 3 ZEÚ sú rovnako dôležité; keďže Komisia zdôrazňuje, že program REFIT nespochybňuje existujúce politické ciele, ani by nemal mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť občanov, spotrebiteľov, pracovníkov alebo životné prostredie;

I.      keďže Komisia v druhom polroku 2014 uskutočnila verejné konzultácie o revízii usmernení pre posúdenie vplyvu a usmernení pre konzultácie so zainteresovanými stranami;

J.      keďže Komisia pri stanovovaní svojho pracovného programu na rok 2015 po prvýkrát uplatnila takzvanú zásadu politickej diskontinuity na odôvodnenie stiahnutia veľkého počtu zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov;

K.     keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 plánuje zamerať svoje činnosti na hlavné hospodárske a sociálne výzvy a cieľom jej novej štruktúry je zaručiť súdržnejší politický prístup, čím sa zvýši transparentnosť v EÚ, a teda aj prijatie zo strany občanov;

Lepšia právna regulácia

1.      berie na vedomie rozhodnutie predsedu Komisie Junckera poveriť prvého podpredsedu Komisie portfóliom lepšej právnej regulácie, čo zodpovedá výzve Európskeho parlamentu a zdôrazňuje vysoký politický význam tejto témy; očakáva, že toto poverenie bude viesť k európskym právnym predpisom, ktoré budú mať čo najvyššiu kvalitu, budú spĺňať očakávania občanov a zainteresovaných strán a zabezpečí sa nimi, že ciele verejnej politiky vrátane spotrebiteľských, environmentálnych, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných noriem nebudú ohrozené;

2.      poukazuje na to, že lepšia tvorba práva by mala zahŕňať „kultúru“ verejnej správy na všetkých úrovniach Európskej únie pri zohľadnení nadmerných úrovní byrokracie v celej EÚ a potreby zjednodušenia právnych predpisov, a mala by obsahovať vykonávanie a uplatňovanie právnych aktov Únie na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a „priateľské správanie voči Európe“ na všetkých úrovniach;

3.      zdôrazňuje, že Komisia by mala uprednostňovať rozvoj určitých opatrení a mala by sa zamerať na kvalitu právnych predpisov a lepšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a nie na počet legislatívnych aktov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náklady by nemali byť rozhodujúcim faktorom, ale že kvalita právnych predpisov je jedinou vhodnou referenčnou hodnotou a že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie udržateľnosti alebo akýchkoľvek sociálnych, pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských noriem;

4.      navrhuje, aby Komisia zvážila zavedenie „klauzúl o skončení platnosti“ do legislatívnych iniciatív na obmedzenú dobu, a to pod podmienkou, že to nebude viesť k právnej neistote a do legislatívnych opatrení sa v prípade potreby začlenia „doložky o preskúmaní“, aby sa pravidelne prehodnocoval význam legislatívnych opatrení na európskej úrovni;

5.      zdôrazňuje, že európsky právny predpis spravidla nahrádza 28 predpisov jednotlivých štátov, čo posilňuje spoločný vnútorný trh a vedie k menšej byrokracii;

6.      víta balík opatrení z 19. mája 2015 zameraný na lepšiu právnu reguláciu; podporuje pretrvávajúci záväzok Komisie k programu lepšej tvorby práva; zdôrazňuje, že prácu plánovanú v oznámení o programe REFIT treba považovať za pokračujúci proces, ktorým sa zabezpečí vhodnosť európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahnu sa spoločné ciele zákonodarcov a splnia sa očakávania občanov, najmä zamestnancov, podnikov a iných zainteresovaných strán;

7.      berie na vedomie záväzok Komisie rokovať o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva zohľadňujúcej zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, ako aj rámcová dohoda medzi Parlamentom a Komisiou, ktoré zosúlaďujú najlepšie postupy v oblastiach, ako sú legislatívne plánovanie, posúdenia vplyvu, systematické ex post hodnotenia právnych predpisov EÚ a plnenie a využívanie delegovaných a vykonávacích aktov, a zdôrazňuje jej odhodlanie ukončiť rokovania do konca roka;

8.      víta skutočnosť, že Komisia potvrdila, že lepšia tvorba práva nie je v žiadnom prípade zameraná na dereguláciu konkrétnych oblastí politiky alebo spochybnenie hodnôt, ktorým prikladáme význam, ako sú sociálna ochrana, ochrana životného prostredia a základných práv vrátane práva na zdravie;

9.      uznáva dlhodobú intenzívnu prácu skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, ktorá predložila návrhy na znižovanie administratívnej záťaže Európskej komisii a identifikovala najlepšie postupy s cieľom vykonávať právne predpisy EÚ v členských štátoch čo najviac nebyrokraticky; poznamenáva, že štyria členovia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni sa vyslovili proti niekoľkým záverom uvedeným v záverečnej správe skupiny pre administratívnu záťaž a vydali nesúhlasné stanovisko; očakáva, že Komisia zohľadní záujmy všetkých zainteresovaných strán zapojených do procesu;

10.    zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a rešpektovania autonómie sociálnych partnerov; zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o článok 9 ZFEÚ, že sociálni partneri môžu v súlade s článkom 155 ZFEÚ uzatvárať dohody, ktoré môžu viesť k právnym predpisom EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárskych strán; očakáva od Komisie, že bude rešpektovať autonómiu zmluvných strán a uzavreté dohody a k ich obavám bude pristupovať seriózne, a zdôrazňuje, že program lepšej tvorby právaj nesmie byť zámienkou na nezohľadňovanie či obchádzanie dohôd medzi sociálnymi partnermi a že preto zamietne akékoľvek posudzovania vplyvu dohôd sociálnych partnerov;

11.    poukazuje na to, že počas predchádzajúceho volebného obdobia spôsobil výber medzi vykonávacími a delegovanými aktmi početné medziinštitucionálne spory; považuje preto za dôležité, aby sa vypracovali špecifické usmernenia, ako to žiadal Európsky parlament vo svojej správe prijatej 25. februára 2012;

12.    víta oznámenie Komisie, že plánuje zjednodušiť správu grantov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020;

Transparentnosť a konzultácie zainteresovaných strán

13.    víta skutočnosť, že Komisia uznala dôležitú úlohu konzultačného procesu v programe REFIT; poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 TEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou; vyzýva inštitúcie, aby v rokovaniach o novej medziinštitucionálnej dohode venovali osobitnú pozornosť povinnému a pravidelnému dialógu so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou;

14.    poznamenáva, že vďaka väčšej transparentnosti môže byť fungovanie EÚ účinnejšie a môže sa posilniť dôvera občianskej spoločnosti v EÚ;

15.    v tejto súvislosti víta názor Komisie, že dialóg s občanmi, sociálnymi partnermi a inými hospodárskymi subjektmi a subjektmi občianskej spoločnosti prispieva k zabezpečovaniu transparentných, účinných a jednotných právnych predpisov EÚ, a podporuje zámer Komisie spresniť, ako sa dopracúva k svojim návrhom, napríklad vo forme legislatívnych textov alebo oznámi Komisie;

16.    poznamenáva, že vo svojej stratégii lepšej tvorby práva Komisia výrazne vylepšuje úlohu verejných konzultácií; berie na vedomie, že Komisia bude v budúcnosti vykonávať 12- týždňovú verejnú konzultáciu a) pred vypracovaním nových legislatívnych návrhov a b) ak sa posudzujú existujúce legislatívne ustanovenia a kontroluje ich vhodnosť a c) o plánoch a posúdeniach vplyvu ex-ante; ďalej konštatuje, že po prijatí návrhu bude okrem toho Komisia poskytovať občanom a zainteresovaným stranám možnosť pripomienkovať návrh Komisie v lehote ôsmich týždňov a bude zasielať tieto pozície Rade a Parlamentu;

17.    vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby uskutočnila vyvážené a transparentné posúdenie pozícií a spätnej väzby od všetkých účastníkov konzultačného postupu, a najmä aby zabezpečila, aby verejné konzultácie nemohli dobre financované a organizované organizácie zainteresovaných strán zneužiť na vlastné účely; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje závery z konzultácií;

18.    konštatuje, že posudzovania vplyvu by sa mali zverejňovať, len keď Komisia prijala politické iniciatívy; v záujme transparentnosti rozhodnutí Komisie sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa posúdenia vplyvu uverejňovali aj vtedy, ak prijala rozhodnutie nepredložiť legislatívny návrh;

19.    konštatuje, že Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý má poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu v zastupovaní občianskej spoločnosti; konštatuje, že Výbor regiónov, ktorý má tiež poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu pri zastupovaní miestnych a regionálnych orgánov v EÚ a v hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ; poznamenáva, že s oboma poradnými orgánmi môžu podľa súčasných právnych predpisov Európsky parlament, Rada a Komisia vopred konzultovať vo všetkých prípadoch, keď to Parlament a Rada považujú za užitočné; nazdáva sa, že ak sa s nimi včas a riadne konzultuje o špecifických otázkach a využijú sa ich konkrétne odborné skúsenosti, môže to prispieť k lepšej tvorbe práva;

20.    nazdáva sa, že do tvorby politík EÚ by mali byť výraznejšie zapojené regionálne a miestne orgány, najmä tým, že v ranej fáze prípravy právnych predpisov prispejú odbornými poznatkami a skúsenosťami členských štátov na regionálnej a miestnej úrovni; poznamenáva, že všetky inštitúcie musia vo svojej legislatívnej práci dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

21.    víta zámer Komisie sprehľadniť legislatívny proces a viac do celého procesu zapojiť verejnosť a zástupcov zainteresovaných strán;

22.    víta rozhodnutie Komisie, aby sa v budúcnosti vykonávali aj štvortýždňové verejné konzultácie o návrhoch delegovaných aktov a dôležitých vykonávacích aktov predtým, ako budú členské štáty hlasovať o svojich pozíciách v príslušnom výbore;

23.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa hodnotenia, pričom posilní účasť zúčastnených strán a zintenzívni konzultácie s nimi a použije najpriamejšiu metódu, aby občanom EÚ umožnila zúčastňovať sa na rozhodovaní;

24.    berie na vedomie novú sekciu na internetových stránkach Komisie s názvom Lighten the Load – Have Your Say (Obmedzte záťaž – vyjadrite sa) o lepšej tvorbe práva a vyzýva na vyvážené a transparentné preskúmanie pripomienok v tejto sekcii Komisiou a novou platformou REFIT; domnieva sa však, že panel REFIT by nemal byť vo svojich postupoch a diskusiách príliš zaťažujúci, ale mal by byť orgánom schopným rýchlo reagovať a pracovať podrobnejšie v európskom legislatívnom procese; zastáva názor, že konzultácie prostredníctvom tejto webovej stránky Komisie nemôžu nahradiť verejné konzultácie so zainteresovanými stranami;

Posúdenia vplyvu a európska pridaná hodnota

25.    poznamenáva, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom podpory rozhodovania vo všetkých inštitúciách EÚ a že zohrávajú v lepšej tvorbe práva; významnú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli prísnejšie pri plnení svojich záväzkov a pri posudzovaní vplyvu budúcich a súčasných právnych predpisov; zdôrazňuje však, že tieto posudzovania nie sú náhradou za politické hodnotenia a rozhodnutia a že sloboda poslancov Európskeho parlamentu vykonávať svoju politickú činnosť nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaná;

26.    domnieva sa, že posudzovanie konkurencieschopnosti by malo tvoriť významnú časť postupu posudzovania vplyvu; domnieva sa, že návrhy revidovaných usmernení by mali obsahovať usmernenia, ako by sa mal vplyv na konkurencieschopnosť posudzovať a zvažovať v rámci záverečnej analýzy; podporuje prevládajúci názor, že návrhy s negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť by Komisia nemala prijať, ak sa nepredložia dôkazy o významných prínosoch, ktoré sa nedajú vyčísliť;

27.    je presvedčený, že zásady lepšej regulácie by sa mali uplatňovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby k delegovaným a vykonávacím aktom priložila posúdenie vplyvu vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami;

28.    je presvedčený, že posudzovanie vplyvu musí byť komplexné, že musí existovať najmä vyvážené hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a že sa musí posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že analýza nákladov a prínosov je len jedným z mnohých kritérií;

29.    poukazuje na to, že vo viacerých členských štátoch, napríklad vo Švédsku, v Českej republike, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku poskytujú nezávislé orgány vládam konštruktívne pripomienky v súvislosti s legislatívnymi postupmi s cieľom znižovať byrokraciu pre podniky a občanov a merateľne a primerane znížiť náklady týkajúce sa povinností poskytovať informácie; konštatuje, že by sa mohli zohľadniť najlepšie postupy a skúsenosti existujúcich orgánov lepšej tvorby práva; berie na vedomie zmenu výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu na nezávislý „regulačný kontrolný výbor“ a očakáva, že začlenenie nezávislých expertov bude mať priaznivý vplyv na proces posudzovania vplyvu v rámci Komisie; trvá na tom, že regulačný kontrolný výbor má výlučne poradnú úlohu a nesmie vydávať záväzné stanoviská; trvá na tom, že posudzovania vplyvu musia byť konzistentné a brať do úvahy všetky zmeny zavedené vo fáze konzultácií medzi útvarmi a mali by byť založené okrem iného na odhade, aké by boli dodatočné náklady pre členské štáty, ak by neexistovali žiadne riešenia na európskej úrovni; domnieva sa, že stanovisko regulačného kontrolného výboru by malo byť prílohou ku konečnému legislatívnemu návrhu; navrhuje v nadchádzajúcich rokovaniach o medziinštitucionálnej dohode prerokovať, či by mohol byť regulačný kontrolný výbor v spoločnom záujme inštitúcií ako čisto poradný orgán;

30.    víta skutočnosť, že pracovné skupiny Rady majú teraz v ranej fáze rozhovorov o konkrétnych legislatívnych návrhov brať do úvahy príslušné posúdenia vplyvu Komisie na základe orientačného kontrolného zoznamu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sekretariát Rady nemá vlastné oddelenie pre posudzovanie vplyvu a je presvedčený, že uvedené riešenie by prispelo k plneniu záväzkov Rady pri posudzovaní všetkých podstatných zmien k návrhom Komisie;

31.    poukazuje na to, že Parlament zriadil vlastné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, ktoré ponúka služby hodnotenia vplyvu ex-ante a ex-post pre parlamentné výbory, posudzuje pridanú hodnotu budúcich alebo súčasných politík EÚ a hodnotí možnosti politiky v oblasti vedy a techniky; konštatuje, že podľa informácií Komisie sa vykonalo v Parlamente približne dvadsať posúdení vplyvu v súvislosti so zmenami návrhov Komisie; pripomína odborným výborom Parlamentu, aby dôslednejšie využívali nástroje parlamentného posudzovania vplyvu, a to najmä vtedy, keď je nutné vykonať väčšie zmeny v pôvodnom návrhu Komisie; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru poslancov Európskeho parlamentu;

32.    zdôrazňuje potrebu zohľadniť každú zo zásad, na ktorých je založená Únia, vrátane zásady subsidiarity a proporcionality; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vždy zvážili krátkodobé a dlhodobé účinky právnych predpisov;

33.    poznamenáva, že tzv. oddychové obdobie po skončení rokovaní a pred konečným hlasovaním – v súčasnosti používané na revízie právnikov-lingvistov – by sa mohli ďalej využívať na dokončenie posudzovania vplyvu a kontrolu subsidiarity;

34.    vyjadruje presvedčenie, že všetky inštitúcie EÚ by mali vypracovať spoločný metodický prístup k posúdeniam vplyvu, a vyzýva ich, aby túto záležitosť vytýčili ako prioritu v nadchádzajúcich rokovaniach o novej medziinštitucionálnej zmluve; zdôrazňuje skutočnosť, že legislatívne výsady Parlamentu a Rady zmeniť návrh Komisie musia zostať nezmenené;

35.    naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov rozšírila svoje konzultácie s verejným i súkromným sektorom, so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov, aby mohla posúdiť, ako zvýšiť informovanosť o návrhoch v predbežnej fáze;

MSP a zásada „najskôr myslieť na malých“

36.    berie na vedomie záväzok Komisie na ďalšie zlepšenie testu MSP, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyše 20 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) tvorí 99 % všetkých podnikov v EÚ a že MSP ako také sú základným kameňom hospodárskej činnosti, rastu a zamestnanosti; podporuje prehodnotenie prispôsobených dojednaní a menej prísnych režimov v posúdeniach vplyvu pre MSP, ak je preukázateľné, že tieto neohrozujú účinnosť právnych predpisov a že výnimky alebo menej prísne právne predpisy neprispievajú k fragmentácii vnútorného trhu ani neobmedzujú prístup naň; víta preto záväzok Komisie zvážiť pružnejšie pravidlá pre MSP vrátane priamej výnimky pre mikropodniky, ak je to vhodné a uskutočniteľné a nie je ohrozené účinné uplatňovanie sociálnych, ekologických a hospodárskych cieľov navrhovaných právnych ustanovení;

37.    vyzýva Komisiu, aby neustávala vo svojom úsilí znižovať administratívnu záťaž pre MSP a tým pomôcť vytvoriť základ tvorby kvalitných pracovných miest a trvá na tom, že nesmú byť ohrozené ciele všeobecného blaha, okrem iného spotrebiteľských a ekologických, sociálnych noriem a noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj noriem pre rovnoprávne postavenie mužov a žien; zdôrazňuje, že znižovanie administratívnej záťaže nesmie viesť k zníženiu pracovných noriem alebo nárastu pochybných pracovných zmlúv a že k pracovníkom MSP a mikropodnikov sa musí pristupovať rovnako ako k pracovníkom vo väčších spoločnostiach, s rovnakými vysokými normami ochrany;

38.    zdôrazňuje, že hodnotenie vplyvu nových nariadení na MSP nesmie za žiadnych okolností viesť k spochybneniu práv zamestnancov;

39.    zdôrazňuje potrebu jasnejšie formulovať nariadenia, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom pôsobiť v rámci právneho štátu; zdôrazňuje, že jednoduchšia a inteligentnejšia regulácia môže uľahčiť konzistentnú transpozíciu a účinnejšie a jednotnejšie presadzovanie zo strany členských štátov;

Hodnotenia ex post

40.    víta skutočnosť, že Komisia poníma analýzu ex post ako neoddeliteľnú súčasť lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje, že v záujme lepšej právnej istoty občanov a podnikov by sa mali takéto analýzy vykonávať v dostatočnom časovom rámci, najlepšie niekoľko rokov po lehote na transpozíciu do vnútroštátneho práva; pripomína však, že posudzovania ex-post by nikdy nemali nahradiť povinnosť Komisie ako strážcu zmlúv účinne a včas monitorovať vykonávanie právnych predpisov Únie členskými štátmi a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich správneho vykonávania;

41. zdôrazňuje význam posudzovania ex-post a hodnotenia výkonnosti politiky pre hodnotenie vykonávania a účinnosti európskych právnych predpisov a politík EÚ v zmysle plánovaných výsledkov legislatívneho orgánu;

42.    domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť zapojené do hodnotenia novej právnej úpravy ex-post, keďže by to prínosom aj pre správy Komisie a pomohlo pri preskúmaní rôznych vnútroštátnych problémov, ktoré jednotlivé právne predpisy a regulácie predstavujú;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ členskými štátmi

43.    poznamenáva, že podľa Komisie jedna tretina regulačnej a administratívnej záťaže vyplýva z transpozičných opatrení, ktoré prijali členské štáty;

44.    uznáva, že v prípade smerníc je výsadou členských štátov rozhodnúť o tom, či na vnútroštátnej úrovni prijmú vyššie sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany spotrebiteľa než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ, a víta akékoľvek rozhodnutie tak spraviť; opätovne potvrdzuje, že takéto vyššie normy, nie je potrebné vnímať ako tzv. pozlacovanie („gold plating“); vyzýva však príslušné vnútroštátne orgány, aby si uvedomili možné dôsledky tzv. pozlacovania (tzv. gold plating), v dôsledku čoho sa k právnym predpisom EÚ pridáva zbytočná byrokratická záťaž, keďže to môže viesť k mylnej predstave o legislatívnej činnosti EÚ, a to by zase mohlo podnietiť euroskepticizmus; žiada členské štáty, aby v záujme zjednodušenia zrušili zbytočné administratívne pravidlá na mieste pri vykonávaní smerníc a nariadení;

45.    povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa vykonávania a uplatňovania smerníc EÚ; nazdáva sa, že to by mohlo povzbudiť zainteresované strany a miestne a regionálne orgány k účasti na určovaní ťažkostí, ktoré nastávajú pri vykonávaní politiky EÚ na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

46.    zdôrazňuje, že Parlament má ako spoluzákonodarca záujem na pochopení skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ potom, ako boli implementované; vyzýva preto Komisiu, aby Parlamentu umožnila plný prístup ku všetkým posúdeniam v tejto súvislosti vrátane zdroja zozbieraných údajov a prípravných dokumentov;

47.    vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na závažné a pretrvávajúce problémy spojené s vykonávaním nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vrátane problémov narušenia hospodárskej súťaže preskúmala vedecký základ tohto nariadenia a jeho užitočnosť a realistickosť a prípadne vypustila koncepciu nutričného zloženia; domnieva sa, že ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006, ako je zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa poskytujú v súvislosti s potravinami, boli pravdivé, a aby sa uvádzali konkrétne údaje o obsahu tuku, cukru a soli, sa v súčasnosti dosiahli nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

48.    poukazuje na spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 a spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 27. októbra 2011 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mal Európsky parlament prístup k vysvetľujúcim dokumentom;

Stiahnutie zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov Komisiou

49.    berie na vedomie, že novozvolená Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 po prvý raz nechala preskúmať všetky otvorené zákonné iniciatívy, pokiaľ ide o uplatňovanie základnej zásady politickej diskontinuity;

50.    poukazuje na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. apríla 2015(9) potvrdil, že Komisia môže kedykoľvek v priebehu prijímania aktu Únie v rámci riadneho legislatívneho postupu stiahnuť návrh, pokiaľ Rada nekonala; vyzýva preto Komisiu, v záujme medziinštitucionálnej rovnováhy, aby v prípade stiahnutia návrhu najprv konzultovala s Parlamentom, najmä po prvom čítaní, a náležite zohľadnila jeho pozíciu; v tejto súvislosti odkazuje najmä na uznesenia Parlamentu z 15. januára 2015;

51.    ďalej poukazuje na to, že Súdny dvor v tom istom rozsudku preberá tvrdenia Rady, že Komisia musí v prípade stiahnutia legislatívneho návrhu konať v súlade so zásadou prenesenia právomocí, zásadou inštitucionálnej rovnováhy a zásadou lojálnej spolupráce, ako sa ustanovuje v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj so zásadou demokracie, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 a 2 ZEÚ;

52.    zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť zdvojovaniu právnych predpisov;

o

o       o

53.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)

Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.

(5)

Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.

(6)

Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.

(7)

Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31.

(8)

Dokument EHSV INT/750.

(9)

Rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2015, Komisia proti Rade, Vec C-409/13, ECLI:EU:C:2015:217


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (28.5.2015)

pre Výbor pre právne veci

k Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti

(2014/2150(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anthea McIntyre

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   uznáva, že program REFIT predstavuje významný prvý krok smerom k zjednodušeniu legislatívy a zníženiu zaťaženia vo forme regulácie pre podniky a odstráneniu prekážok rastu a tvorbe pracovných miest;

2.  víta balík Komisie o lepšej právnej regulácii a považuje ho za nástroj na zlepšenie právnej regulácie; vyzýva k tomu, aby sa program REFIT sústredil na vypracúvanie kvalitných právnych predpisov a na schopnosť chrániť a presadzovať záujmy občanov EÚ. konštatuje, že v posúdeniach vplyvu by sa mali takisto vyhodnocovať sociálne a environmentálne dôsledky nevytvorenia právnych predpisov a jeho vplyv na základné práva občanov na úrovni EÚ. zdôrazňuje, že lepšia regulácia by mala byť na kvalitatívnom, nie na kvantitatívnom základe;

3.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní hodnotení a kontrol regulačnej vhodnosti právnych predpisov by sa mala väčšia váha prisudzovať základným a sociálnym právam ako hospodárskemu rozmeru;

4.   pripomína, že štyria členovia skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorí zastupujú názory pracovníkov, verejné zdravie, životné prostredie a spotrebiteľov, prijali nesúhlasné stanovisko k záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni z 24. júla 2014(1);

5.  podporuje odhodlanie Komisie, pokiaľ ide o odstránenie byrokracie; verí, že odstránenie byrokracie by malo byť založené na dôkazoch a za žiadnych okolností by nemalo znižovať ochranu pracovníkov;

6.  domnieva sa, že program REFIT je prvým krokom smerom k zníženiu zbytočného regulačného zaťaženia, odstráneniu prekážok rastu a tvorbe pracovných miest; zdôrazňuje však, že „lepšia regulácia“ sa nesmie využívať ako zámienka na dereguláciu s cieľom porušovať práva pracovníkov alebo spotrebiteľov;

7.  poukazuje na horizontálne doložky v článku 9 a 11 ZFEÚ, ktoré by sa mali zohľadniť pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností na úrovni EÚ; zdôrazňuje nielen potrebu posudzovať nielen finančné faktory a krátkodobé účinky, ale aj dlhodobú hodnotu právnych predpisov, ako sú znižovanie nepriaznivých vplyvov na zdravie alebo zachovanie ekosystémov, ktorých vplyv sa často ťažko kvantifikuje; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku toho sa často nezohľadňujú sociálne a environmentálne prínosy a náklady;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné vymedzenia, pokiaľ ide o činnosti súvisiace s programom REFIT, ako sú „hodnotenie“, „zjednodušenie“, „konsolidácia“ a „cielené preskúmanie“ existujúcich právnych predpisov s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť;

9.  víta snahy zjednodušiť legislatívny postup ako celok; zdôrazňuje potrebu jednoduchších, jasnejšie formulovaných právnych predpisov, ktorými sa odstráni zložitosť a ktoré sa môžu vykonávať jednoduchým spôsobom v záujme zlepšenia súladu a lepšej ochrany našich pracovníkov; pripomína význam zásad subsidiarity a proporcionality;

10. pripomína Komisii záväzok, ktorý prijala v rámci iniciatívy Small Business Act, uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“ pri tvorbe politík; domnieva sa táto zásada by mala znížiť dodatočnú administratívne a regulačné zaťaženie, ktoré príliš často narúšajú dobré fungovanie našich MSP, brzdia ich konkurencieschopnosť a obmedzujú ich schopnosť inovovať a tvoriť pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala iniciatívu Small Business Act s cieľom zistiť, ako ju vylepšiť, aby fungovala efektívnejšie, v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov;

11. zdôrazňuje, že v záujme lepšej regulácie je potrebný prístup zdola nahor; pripomína žiadosť Parlamentu 1 založiť novú skupinu na vysokej úrovni pre lepšiu tvorbu právnych predpisov, zloženú zo zainteresovaných strán a národných expertov; víta návrhy Komisie na založenie skupiny na vysokej úrovni pre lepšiu tvorbu právnych predpisov; zdôrazňuje, že platformu by mali tvoriť príslušné zainteresované strany vrátane oficiálnych zástupcov občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, spotrebiteľských organizácií a podnikateľskej komunity, najmä MSP, ktoré vytvárajú 80 % európskych pracovných miest; zdôrazňuje, že európska platforma zúčastnených strán musí byť viditeľná a nezávislá a musí dokázať riešiť administratívnu záťaž spôsobenú legislatívnymi návrhmi a náklady na ich plnenie, a musí dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality; zdôrazňuje, že návrhy tejto platformy by mala Komisia aktívne posudzovať; zdôrazňuje, že platforma by mala okrem iného navrhovať iniciatívy v záujme lepšej tvorby právnych predpisov a dohliadať na vykonávanie právnych predpisov Únie na vnútroštátnej úrovni;

12. konštatuje, že právne predpisy v oblasti zamestnanosti, ochrany zdravia a bezpečnosti predstavujú minimálne normy ochrany pracovníkov, pričom členské štáty môžu ísť aj nad ich rámec; pripomína, že tzv. „pozlacovanie“ zo strany členských štátov môže reguláciu ešte viac sťažiť a ešte viac obmedziť súlad; domnieva sa, že opatrenia na transpozíciu musia byť jasné a jednoduché; odporúča, aby sa členské štáty vyhýbali ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu pri transponovaní právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov;

13. zdôrazňuje, že inteligentná regulácia musí byť v súlade so sociálnym rozmerom vnútorného trhu, ako sa uvádza v zmluve; zdôrazňuje, že program REFIT by sa nemal využívať na porušenie dohôd, ku ktorým sociálni partneri dospeli na európskej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov; pripomína, že v článku 155 ZFEÚ sa zaručuje, že dohody sociálnych partnerov sa stanú právnymi predpismi EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárov; v tejto súvislosti víta vyhlásenie predsedu Komisie Junckera, že sociálne trhové hospodárstvo môže fungovať len vtedy, keď existuje sociálny dialóg, a že by sa rád stal predsedom tohto sociálneho dialógu;

14. trvá na tom, že pracovník má právo na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a na minimálne pracovné podmienky bez ohľadu na to, či ide o pracovisko v malom, strednom alebo veľkom podniku.

15. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach o smernici o materskej dovolenke;

16. vyzýva Komisiu, aby posilnila ochranu pracovníkov; vyzýva Komisiu najmä k tomu, aby predložila návrh o muskuloskeletálnych poruchách, environmentálnom tabakovom dyme a prijala nevyhnutné aktualizácie v oblasti karcinogénov a mutagénov;

17. žiada Komisiu, aby pred akýmkoľvek stiahnutím legislatívneho návrhu viedla konzultácie s Európskym parlamentom a zainteresovanými stranami;

18. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť predvídateľnosť, právnu istotu a transparentnosť, aby sa program REFIT nestal zdrojom trvalej právnej neistoty; zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny právnych predpisov sa musia dôsledne zvážiť aj z dlhodobého hľadiska; poznamenáva, že zásada politickej diskontinuity a stiahnutie existujúcich právnych predpisov by nemali viesť k pochybnostiam, pokiaľ ide o politickú vhodnosť sociálnych cieľov;

19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nie je v súvislosti s programom REFIT ochotná hlasovať o navrhovanej smernici o obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom; varuje, že navrhovaná smernica by mohla viesť k závažným problémom tak, že sa ňou poskytnú nové a jednoduché spôsoby, ako vytvoriť schránkové firmy, oslabia sociálne práva pracovníkov a predíde sa plateniu sociálnych príspevkov;

20. je znepokojený prebiehajúcim hodnotením právnych predpisov o pracovnom čase v záujme ich zjednodušenia; navrhuje namiesto toho úsilie o zlepšenie a nápravu vykonávania;

21. odmieta návrh na vypustenie programov podpory pre distribúciu ovocia (banánov), zeleniny a mlieka vo vzdelávacích zariadeniach;

22. vyzýva Komisiu, aby preskúmala test MSP s cieľom zaistiť, aby sa pri tomto teste neoslabili práva v oblasti zdravia a bezpečnosti, ani zamestnanecké práva a ochrana pracovníkov v MSP;

23. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zvážila opatrenia zamerané na riešenie vplyvu, ktorý majú nedávno zavedené pravidlá EÚ v oblasti DPH digitálnych služieb na mikropodniky, najmä značné administratívne zaťaženie, v záujme toho, aby sa umožnil rozvoj digitálneho hospodárstva;

24. pripomína, že komisárka Biénkowska počas svojho potvrdzujúceho vypočutia uviedla, že Komisia je odhodlaná zvážiť stiahnutie akéhokoľvek návrhu, ak poslanci zistia, že posúdenie vplyvu bolo chybné alebo že niektoré prvky neboli posudzované v plnej miere; vyzýva Komisiu, aby tento záväzok potvrdila aj písomne;

25. zdôrazňuje, že právne predpisy môžu mať rozdielny vplyv na veľké podniky a MSP, čo by sa malo zohľadniť v procese vypracovania návrhu; zdôrazňuje, že všetci zamestnanci majú právo na najvyššiu úroveň ochrany, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, a to bez ohľadu na veľkosť zamestnávateľa alebo príslušnej zmluvy;

26. podporuje pokračujúcu prácu Komisie napríklad pri vykonávaní lepších hodnotení vplyvu a ex-post hodnotení v priebehu legislatívneho procesu, ďalšom posilňovaní nezávislosti, objektivity a neutrality hodnotení vplyvu a zabezpečovaní lepšej transparentnosti, pokiaľ ide o rozsah, v akom návrhy zákonov zohľadňujú pripomienky predložené počas konzultácií; žiada účinné monitorovanie právnych predpisov s cieľom overovať, či majú žiadaný účinok, a identifikáciu oblastí, v ktorých existuje nesúlad a neúčinné opatrenia spájajúce existujúce a nové pravidlá, ktoré by mohli znamenať podstatnú záťaž a náklady pre podniky, ktoré ich chcú splniť; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie presadzovať existujúce právne predpisy;

27. varuje pred využívaním doložiek o ukončení platnosti v právnych predpisoch, keďže pri nich hrozí, že budú vytvárať právnu neistotu a legislatívnu diskontinuitu;

28. je presvedčený, že zásady lepšej regulácie by sa mali uplatňovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že všetky vykonávacie aj delegované akty v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí budú otvorené širšej kontrole jednoduchým, jasným a transparentným spôsobom;

29. vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobné posúdenie vplyvu smernice o pracovnom čase; takisto vyjadruje znepokojenie nad záťažou pre MSP, ktorú predstavuje zavádzanie smernice REACH, a nad jej následným vplyvom na z zamestnanosť v európskych MSP chemického priemyslu; víta preto ochotu Komisie znížiť zaťaženie MSP dodržiavajúcich smernicu REACH bez ohrozenia zdravotných , bezpečnostných a zamestnanostných noriem;

30. konštatuje, že neexistujú žiadne uspokojivé kritériá na meranie účinnosti a nákladov; domnieva sa, že tieto termíny nie sú primerané z hľadiska pracovných úrazov a choroby z povolania; zdôrazňuje, že by to mohlo viesť k prijímaniu rozhodnutí administratívnou správou a kontrolórmi, čím by sa obišli oprávnení demokraticky zvolení zákonodarcovia;

31. pripomína článok 155 ZFEÚ vyzýva sociálnych partnerov, aby lepšie využili regulačné nástroje, zvýšili využívanie posudzovaní vplyvu pri rokovaniach a predkladali dohody s návrhom legislatívnych opatrení Rade Komisie pre posudzovanie vplyvu;

32. nesúhlasí so stanovením jasného cieľa znižovať regulačné náklady, keďže sa tým nezohľadňuje cieľ, ktorý uvedené nariadenie sleduje, a jeho zodpovedajúce prínosy;

33. pripomína špecializovaným výborom Parlamentu, aby dôslednejšie používali už existujúci nástroj posúdenia vplyvu Parlamentu, predovšetkým keď sa majú vykonávať výrazné zmeny v pôvodnom návrhu Komisie;

34. vyjadruje silnú podporu ďalším opatreniam v oblasti verejného obstarávania, ako je podpora menších balíkov obstarávania s cieľom pomôcť MSP a mikropodnikom pri účasti v súťažiach verejného obstarávania;

35. domnieva sa, že význam slov „zjednodušenie“ a „zníženie zaťaženia“ neplatí v situácii, ktorá je oveľa zložitejšia; zdôrazňuje, že nové techniky a postupy by mohli ohroziť zdravie pracovníkov, čo si vyžaduje novú ochranu, ktorá by následne mohla viesť k ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu;

36. naliehavo vyzýva Komisiu, aby lepším spôsobom posúdila sociálne a environmentálne dôsledky, ako aj vplyv jej politiky na základné práva občanov, pri zohľadnení nákladov na absenciu právnych predpisov na európskej úrovni, ako aj skutočnosť, že analýzy nákladov a prínosov sú len jedným z mnohých kritérií;

37. je presvedčený, že dôkladné posúdenia vplyvu predstavujú dôležitý nástroj na podporu rozhodovania, pričom zohrávajú podstatnú úlohu pri lepšej regulácii; zdôrazňuje však, že takéto posúdenia nemôžu nahrádzať politické posúdenia a rozhodnutia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

25

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Georges Bach, Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Mercedes Bresso, Tania González Peñas, Eva Kaili, António Marinho e Pinto, Evelyn Regner, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Gabriele Zimmer

(1)

http://www.eeb.org/EEB/?LinkServID=93589C92-5056-B741-DBB964D531862603.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (30.3.2015)

pre Výbor pre právne veci

k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti

(2014/2150(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giovanni La Via

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta záväzok Komisie k jednoduchému, jasnému, harmonizovanému a predvídateľnému regulačnému rámcu, ktorý je vyjadrený v programe REFIT; zdôrazňuje, že práca plánovaná v oznámení o programe REFIT by mala byť súčasťou pokračujúceho procesu, ktorým sa zabezpečí vhodnosť platných európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahne sa spoločný cieľ zákonodarcov a splnia sa očakávania občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán;

2.  berie na vedomie prvé vydanie ročnej hodnotiacej tabuľky programu REFIT, ktorá umožňuje posúdenie pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach politiky a každej iniciatívy, ktorú určila Komisia, vrátane opatrení prijatých Európskym parlamentom a Radou; domnieva sa, že hodnotiaca tabuľka by mala byť doplnená výročným vyhlásením o čistých nákladoch a prínosoch európskych právnych predpisov prijatých a zrušených Európskou úniou s cieľom zabezpečiť ucelenejšie posúdenie pokroku pri odstraňovaní zbytočnej byrokracie a to, aby Komisia uznala, že kumulatívne náklady na reguláciu sú pre podniky problémom;

3.  víta oznámenie Komisie, že pri preskúmaní existujúcich a plánovaných právnych predpisov zohľadní osobitné záujmy mikropodnikov a MSP a uplatní na tieto spoločnosti ľahšie režimy v podobe výnimiek a zjednodušení;

4.  považuje za nevhodné, aby sa pre MSP zavádzali paušálne výnimky z právnych predpisov; zastáva názor, že návrhy, ktoré umožňujú zavedenie menej prísnych režimov a výnimiek, by sa mali posudzovať od prípadu k prípadu;

5.  poukazuje na odhad Komisie, podľa ktorého je až tretina administratívnej záťaže súvisiacej s právnymi predpismi EÚ spôsobená vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami alebo pružnými možnosťami transpozície; preto vyzýva Komisiu, aby pri skúmaní právneho rámca nariadení a smerníc podporovala obnovenie zásady spoločného vnútorného trhu a vždy, keď je to možné, zamedzila možnostiam vzniku odlišných vnútroštátnych ustanovení;

6.  podporuje cieľ znižovať byrokraciu a odstraňovať zbytočnú regulačnú záťaž, pretože to môže prispieť k zabezpečeniu primeranej ochrany občanov založenej na dôkazoch; vyjadruje však obavy v súvislosti s možnou dereguláciou, najmä v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia a práv spotrebiteľov, pod zámienkou „znižovania byrokracie“; žiada Komisiu, aby pri posudzovaní administratívnej záťaže vyplývajúcej z právnych predpisov v plnej miere zohľadňovala prínosy právnych predpisov v oblasti životného prostredia a zdravia pre občanov, hospodárstvo, životné prostredie a verejné zdravie, a to pri udržaní a zvýšení konkurencieschopnosti EÚ; v tomto ohľade zdôrazňuje, že kvalita právnych predpisov je na rozdiel od počtu legislatívnych aktov primeraným referenčným kritériom hodnotenia; pripomína regulačnú nezávislosť členských štátov v prípadoch, keď právo EÚ ustanovuje iba minimálne normy; vyzýva Komisiu, aby neznižovala svoje ambície, a žiada, aby sa neohrozovali ciele verejnej politiky vrátane environmentálnych a zdravotných noriem;

7.  zdôrazňuje, že určitá administratívna záťaž je nevyhnutná, ak sa majú primerane dodržiavať ciele právnych predpisov a požadovaná úroveň ochrany, najmä pokiaľ ide o životné prostredie a ochranu verejného zdravia, čo sú odvetvia, v ktorých treba zachovávať požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií;

8.  upozorňuje na stále mohutnú podporu, ktorú európski občania vyjadrujú opatreniam EÚ v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje, že práca v oblasti regulačného zjednodušenia (REFIT), najmä v súvislosti s pracovným programom Komisie, sa nesmie považovať za zámienku na zníženie ambícií v otázkach, ktoré majú z hľadiska ochrany životného prostredia zásadný význam;

9.  pripomína, že štyria členovia skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže, ktorí reprezentujú záujmy pracovníkov, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov, prijali so zreteľom na konečnú správu skupiny na vysokej úrovni z 24. júla 2014(1) nesúhlasné stanovisko;

10. zdôrazňuje, že jednoduchšia a inteligentnejšia regulácia vedie ku konzistentnej transpozícii a účinnejšiemu a jednotnejšiemu presadzovaniu zo strany členských štátov;

11. upozorňuje, že 32 % administratívnej záťaže, ktorá má pôvod v EÚ, je výsledkom rozhodnutia niektorých členských štátov prekročiť rámec toho, čo sa vyžaduje na základe právnych predpisov EÚ, a neefektívnosti ich administratívnych postupov; konštatuje, že je preto nanajvýš dôležité zamedziť tzv. pozlacovaniu, t. j. zavádzaniu dodatočných požiadaviek a záťaže okrem tých, ktoré sú stanovené právom EÚ, pri transpozícii smerníc EÚ; v dôsledku tohto „pozlacovania“ sa zvyšuje komplexnosť a náklady, ktoré musia niesť miestne a regionálne orgány a verejné a súkromné spoločnosti; zastáva názor, že vymedzenie pojmu „pozlacovanie“ na úrovni celej EÚ je potrebné na zabezpečenie istoty pri uplatňovaní práva EÚ a možnosti posudzovať krajiny, ktoré „pozlacovanie“ popierajú;

12. vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala najmä na doplnenie verejných konzultácií zverejniť dočasné posúdenia vplyvu, v ktorých sa objasní celá škála prípadných účinkov navrhovaných možností;

13. pripomína Komisii žiadosti Parlamentu, aby sa posilnila nezávislosť výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä aby jeho členovia nepodliehali politickej kontrole; domnieva sa, že výbor pre posudzovanie vplyvu by mal byť zložený len z primerane kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú schopní posúdiť predloženú analýzu, pokiaľ ide o relevantné hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy;

14. zdôrazňuje, že prehľad zbytočnej záťaže a nákladov vypracovaný tými, ktorí sú im vystavení, môže byť zásadným doplnkom analýzy nákladov a prínosov, a preto majú konzultácie a verejná diskusia kľúčový význam a Komisia by ich mala zintenzívniť;

15. vyslovuje sa proti stanoveniu konečného cieľa na zníženie regulačných nákladov, pretože sa ním zbytočne obmedzuje škála nástrojov, ktoré sú k dispozícii na riešenie nových alebo nevyriešených otázok, a nezohľadňujú sa príslušné prínosy regulácie;

16. vyjadruje nesúhlas s koncepciou kompenzácie novej regulačnej záťaže odstraňovaním existujúcej záťaže; ak existujúce pravidlo vytvára zbytočnú záťaž alebo je zastarané, malo by sa odstrániť; ak slúži na užitočný účel, pričom jeho prínosy prevážia záťaž, nemalo by sa odstrániť iba preto, že niekde inde bolo prijaté nové opatrenie;

17. zdôrazňuje, že pri hodnotení a overovaní vhodnosti právnych predpisov v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín a zdravia musia mať kvalitatívne environmentálne a zdravotné hľadiská rovnakú váhu ako kvantitatívne sociálno-ekonomické hľadiská, a to s ohľadom na analýzu vykonanú podľa postupov posudzovania vplyvu; upozorňuje, že na rozdiel od nákladov pre podniky sa dlhodobé prínosy pre životné prostredie a verejné zdravie často ťažšie vyčísľujú;

18. zdôrazňuje, že pri vykonávaní týchto hodnotení a kontrol vhodnosti v prípade právnych predpisov v oblasti životného prostredia by sa mala zohľadňovať aj dôležitosť rovnakých podmienok v Európe, pričom v rôznych členských štátoch by sa regulácia mala vykonávať a dodržiavať rovnakým spôsobom;

19. zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť zdvojovaniu právnych predpisov;

20. podporuje neustále zlepšovanie posúdení vplyvu ex ante i ex post, ktorými sa posilňuje tvorba politík založená na dôkazoch;

21. vyzýva Komisiu, aby posilnila účinnosť mechanizmu EU Pilot, ktorý je zameraný na poskytovanie rýchlych a vyčerpávajúcich odpovedí na otázky občanov a podnikov týkajúce sa právnych predpisov EÚ, a zviditeľnila ho; zdôrazňuje, že väčšina otázok v rámci projektu EU Pilot súvisí s prípadmi porušenia právnych predpisov týkajúcich sa odpadov a požiadaviek na posúdenie vplyvov na životné prostredie, čo sú kľúčové oblasti pre verejné zdravie a životné prostredie;

22. opakuje, že Komisia v minulosti uznala, že normy v oblasti životného prostredia a progresívna regulácia nepredstavujú pre hospodárstvo prekážku, ale sú skôr výhodou z hľadiska hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

23. vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa hodnotenia, pričom posilní účasť zúčastnených strán a zintenzívni konzultácie s nimi a použije najpriamejšiu metódu, aby občanom EÚ umožnila zúčastňovať sa na rozhodovaní;

24. zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia a verejného zdravia na vysokej úrovni prináša inovácie a vytvára príležitosti na podnikanie, a teda je prospešná pre európske hospodárstvo, najmä pre MSP v súvislosti s prechodom na udržateľné ekologické hospodárstvo so zameraním na energeticky sebestačnejšiu Európu;

25. zdôrazňuje skutočnosť, že politika EÚ v oblasti životného prostredia stimuluje inovácie a investície do ekologických výrobkov a služieb, čím sa vytvárajú pracovné miesta a vývozné príležitosti;

26. podčiarkuje skutočnosť, že riadenie rizík a veda sú základom ochrany životného prostredia a zdravia v právnych predpisoch EÚ;

27. berie na vedomie, že Komisia uskutočňuje kontrolu vhodnosti smernice o vtákoch a smernice o biotopoch; zdôrazňuje, že tieto smernice sú základným kameňom úsilia Európy o zastavenie straty biodiverzity a obnovenie znehodnotených ekosystémov a že ich regulačný rámec je pružný a zároveň moderný a je rámcom, podľa ktorého sa podniky môžu prispôsobiť a v ktorom môžu úspešne fungovať;

28. v tejto súvislosti sa vyslovuje proti opätovnému zasahovaniu do smernice o vtákoch a smernice o biotopoch;

29. s prekvapením berie na vedomie, že Komisia stiahla návrhy na revíziu právnych predpisov o odpadoch a transparentnosť právnych predpisov týkajúcich sa zdravia; so znepokojením berie na vedomie oznámenie Komisie, že má v úmysle upraviť návrh o znížení národných emisií bez uvedenia ďalších podrobností; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh na obe stiahnutia bol oznámený bez predloženia akejkoľvek analýzy alebo dôkazov, ktoré by ho zdôvodňovali, a že sa neuskutočnili žiadne predchádzajúce konzultácie so spoluzákonodarcami a zúčastnenými stranami; poukazuje na ohlásený záväzok Komisie uvedený v jej pracovnom programe na rok 2015, že pred finalizáciou rozhodnutia o svojom pracovnom programe na rok 2015, najmä pokiaľ ide o stiahnutie právnych predpisov, zohľadní názor Európskeho parlamentu a Rady; zdôrazňuje skutočnosť, že pri viacerých hlasovaniach v pléne vyjadrila väčšina poslancov EP podporu zachovaniu balíka opatrení týkajúcich sa obehového hospodárstva v nezmenenej podobe; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia stiahla návrh na revíziu právnych predpisov o odpadoch, a kritizuje zbytočnú stratu času a zdrojov, ktorú toto stiahnutie spôsobilo; vyjadruje nesúhlas s oznámením Komisie o stiahnutí návrhu na preskúmanie smernice o zdaňovaní energie;

30. pripomína závery zo správy skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže o znižovaní byrokracie v Európe, v ktorej sa právne predpisy v oblasti životného prostredia nezaraďujú medzi najviac zaťažujúce; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tieto závery, keď bude zvažovať stiahnutie alebo zadržanie ďalších návrhov v oblasti životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa tej istej správy prispievajú právne predpisy v oblasti životného prostredia k celkovému objemu zbytočnej administratívnej záťaže iba jedným percentom;

31. domnieva sa, že legitímnosť programu REFIT závisí od oddelenia otázok, ktoré sa týkajú regulačnej vhodnosti a efektívnosti, od politického cieľa regulácie a s tým spojených kompromisov medzi zúčastnenými stranami, čo je zodpovednosťou zákonodarcov; vzhľadom na opatrenia v rámci programu REFIT stanovené v prílohe 3 pracovného programu Komisie na rok 2015 v oblastiach klímy a energetiky, životného prostredia, námorných záležitostí a rybárstva, zdravia a bezpečnosti potravín a vnútorného trhu, priemyslu, podnikania a MSP zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť rozsah pôsobnosti týchto opatrení len na zjednodušenie a že ciele verejnej politiky by nemali byť ohrozené;

32. vyzýva Komisiu, aby popri programe REFIT nevykonávala žiadne samostatné a jednostranné posúdenia kumulatívnych nákladov, ako je plánované napríklad v prípade najvýznamnejších právnych predpisov a politík EÚ týkajúcich sa európskeho chemického priemyslu, a aby namiesto toho začlenila tento aspekt do všeobecnej kontroly vhodnosti s cieľom zabezpečiť vyvážený prístup, v rámci ktorého sa takisto zohľadňuje prínos dotknutých právnych predpisov;

33. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na závažné a pretrvávajúce problémy spojené s vykonávaním nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vrátane problémov narušenia hospodárskej súťaže preskúmala vedecký základ tohto nariadenia a jeho užitočnosť a realistickosť a prípadne vypustila koncepciu nutričného zloženia; domnieva sa, že ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006, ako je zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa poskytujú v súvislosti s potravinami, boli pravdivé, a aby sa uvádzali konkrétne údaje o obsahu tuku, cukru a soli, sa v súčasnosti dosiahli nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

34. vyzýva Komisiu, aby výsledok činnosti európskej iniciatívy občanov Right2Water brala vážne a zabezpečila, že sa jej návrhy budú realizovať k všeobecnej spokojnosti všetkých zúčastnených strán a najmä všetkých európskych občanov;

35. očakáva, že Komisia pred oznámením o každom stiahnutí svojho návrhu uskutoční štruktúrované konzultácie, a to aj s Európskym parlamentom;

36. poukazuje na povinnosť Komisie podľa Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou predložiť podrobné vysvetlenie včas pred stiahnutím akýchkoľvek návrhov, ku ktorým už Parlament vyjadril pozíciu v prvom čítaní, ako je to v prípade smernice o transparentnosti týkajúcej sa tvorby cien a úhrady liekov;

37. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevystupovala v rokovaniach o novej smernici o plastových taškách ako sprostredkovateľ a že dokonca verejne hrozila, že v mene „lepšej právnej regulácie“ stiahne svoj návrh krátko pred uzavretím dohody zo strany spoluzákonodarcov;

38. pripomína Komisii výsady spoluzákonodarcov pri legislatívnom postupe a naliehavo ju žiada, aby rešpektovala právo spoluzákonodarcov na zmenu návrhov Komisie; takisto pripomína zodpovednosť spoluzákonodarcov dodržiavať zásady lepšej právnej regulácie, a najmä medziinštitucionálne dohody; okrem toho sa domnieva, že už sa mala dávno uskutočniť revízia medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, a víta iniciatívy Komisie na začatie rokovaní o aktualizácii tejto dohody;

39. domnieva sa, že pri navrhovaní právnych predpisov v oblasti, ktorá sa vyznačuje komplexnosťou a mnohotvárnosťou, by sa malo počítať s druhou fázou konzultácií spojenou so zverejnením návrhu legislatívneho aktu na vyjadrenie pripomienok všetkých relevantných zúčastnených strán, pričom návrh by bol doplnený o predbežné posúdenie vplyvu; nazdáva sa, že prostredníctvom tejto druhej fázy by bola analýza Komisie dôkladnejšia a každý návrh prijatý podľa tohto postupu by bolo možné lepšie zdôvodniť;

40. vyzýva Komisiu, aby predĺžila platnosť mandátu skupiny na vysokej úrovni, ktorý uplynul 31. októbra 2014, a zabezpečila, že jej členovia nebudú čeliť konfliktu záujmov a že sa jej rady rozšíria aj o poslanca EP z Výboru pre právne veci.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

62

0

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Glenis Willmott, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Caputo, Herbert Dorfmann, Linnéa Engström, Luke Ming Flanagan, Jan Huitema, Karol Karski, Merja Kyllönen, Anne-Marie Mineur, Alessandra Mussolini, James Nicholson, Aldo Patriciello, Marit Paulsen, Bart Staes, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Christine Boutonnet, Anthea McIntyre, Emilian Pavel

(1)

http://www.eeb.org/EEB/?LinkServID=93589C92-5056-B741-DBB964D531862603.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (18.3.2015)

pre Výbor pre právne veci

o programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti

(2014/2150(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Othmar Karas

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie oznámenie REFIT a trvalý záväzok, ktorý preukázala Komisia, pokiaľ ide o program lepšej tvorby právnych predpisov; zdôrazňuje, že prácu plánovanú v oznámení o programe REFIT treba považovať za pokračujúci proces s cieľom zabezpečiť vhodnosť európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahnuť spoločné ciele zákonodarcov a splniť očakávania občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že program REFIT by sa mal zamerať na lepšiu právnu reguláciu a nemal by oslabovať rodovú rovnosť a sociálne, pracovné a environmentálne normy ani ochranu životného prostredia a spotrebiteľa;

2.  domnieva sa, že ak bola jasne identifikovaná potreba prijatia opatrenia na úrovni EÚ a ak takéto opatrenie je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, malo by sa dôkladne posúdiť, či nelegislatívny alebo legislatívny nástroj je najvhodnejší na dosiahnutie určeného politického cieľa, a v prípade legislatívneho nástroja, ktorý nástroj je najvhodnejší, pričom treba klásť dôraz ne európsku pridanú hodnotu; nazdáva sa, že v prípade nového legislatívneho aktu treba uplatňovať súbor ukazovateľov na stanovenie administratívnych nákladov a toho, či sa v plnej miere dodržiava, aby bolo možné lepšie posúdiť jeho vplyv; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele musia byť založené na jasných, vyčerpávajúcich, (prípadne) vyčísliteľných a mnohorozmerných kritériách vrátane sociálnych, hospodárskych a environmentálnych kritérií, aby bolo možné náležite posúdiť dôsledky konania alebo nekonania na úrovni EÚ;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prísnejšie posudzovali vplyv budúcej a súčasnej regulácie na MSP a konkurencieschopnosť vôbec; domnieva sa, že posudzovanie vplyvu na konkurencieschopnosť by malo tvoriť významnú časť postupu posudzovania vplyvu; zastáva názor, že návrh revidovaných usmernení by mal obsahovať usmernenie o tom, ako by sa mal vplyv na konkurencieschopnosť posudzovať a zvažovať v konečnej analýze; podporuje prevládajúci názor, že návrhy s negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť by sa mali zamietať, ak sa nepredložia dôkazy o významných prínosoch, ktoré sa nedajú vyčísliť;

4.  vyjadruje sklamanie, že opatrenia určené na preskúmanie v hodnotiacej tabuľke v oznámení nie sú nové, ale predstavujú skôr zoznam opatrení, ktoré bola Komisia povinná dodržať v dôsledku skončenia platnosti ustanovení o preskúmaní v právnych predpisoch prijatých predtým; od novej Komisie očakáva ambicióznejší prístup k cieľom stanoveným v oznámení o programe REFIT, najmä keď ide o riešenie zložitých otázok, ako sú napríklad tie, na ktoré sa kládol dôraz v konzultácii s MSP pod názvom „TOP 10“;

5.  domnieva sa, že koncepciu hodnotiacich tabuliek treba prepracovať a že by mal zahŕňať dva dokumenty: jeden s návrhom pracovného plánu a druhý, ktorý je novým dokumentom, s opisom pokroku, ktorý Komisia dosiahla a ktorý bude vyjadrený kvantitatívne; žiada, aby tento druhý dokument tvoril základ ročného vyhlásenia o nových nákladoch pre podniky, ktorý by bol ľahko zrozumiteľným vyhlásením alebo účtovnou knihou s debetmi a kreditmi, pokiaľ ide o administratívny a regulačný vplyv návrhov prijatých v predchádzajúcom legislatívnom roku, keďže by to bolo oveľa užitočnejšie a bolo by jasné, že Komisia chápe, že celkové náklady v dôsledku právnych predpisov sú často problémom;

6.  opakuje, že je potrebné, aby v právnych predpisoch EÚ boli dôkladne zohľadnené MSP; vyzýva Komisiu, aby v záujme preukázania pridanej hodnoty opatrení EÚ a ich nákladov a prínosov uznala dôležitosť zásady „najskôr myslieť na malých“ v revidovaných usmerneniach posúdenia vplyvu, do ktorých by mal byť zahrnutý povinný test týkajúci sa MSP a preverovanie konkurencieschopnosti, a aby riadne analyzovala sociálny, environmentálny a hospodársky vplyv navrhovaných právnych predpisov;

7.  poukazuje na to, že prijímanie návrhov Komisie kolégiom komisárov musí byť založené na priaznivom stanovisku výboru pre posudzovanie vplyvu, v ktorom sa uvádza, že zodpovedajúce posúdenie vplyvu bolo vykonané uspokojivo;

8.  pripomína svoju pozíciu k všeobecnému vyňatiu mikropodnikov z právnych predpisov EÚ, ako uvádza vo svojich uzneseniach z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(1) a z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP(2), podľa ktorých sa výnimky musia posudzovať jednotlivo pre každý návrh, aby odrážali politiku obrátenia dôkazného bremena, t. j. že mikropodniky by mali zostať mimo rozsahu pôsobnosti návrhov, pokiaľ sa nepreukáže, že by mali byť zahrnuté; dôrazne vyzýva Komisiu, aby na pokrok, ktorý dosiahla v tejto oblasti, nadviazala ďalším znižovaním nákladov na právne úpravy pre mikropodniky a MSP; upozorňuje na odporúčania z uvedeného uznesenia z 27. novembra 2014, týkajúce sa tejto oblasti;

9.  pripomína, že zámerom Európskeho parlamentu v uznesení zo 17. apríla 2014(3) o konzultačnom procese TOP TEN a znížení regulačného zaťaženia MSP zo strany EÚ bolo znížiť zaťaženie, ktoré prinášajú právne predpisy o zamestnávaní, a zásadne prepracovať smernicu o pracovnom čase, pretože v prípade mikropodnikov a MSP je nepružná ; poznamenáva tiež, že Európsky parlament v uvedenom uznesení odporúčal, aby sa od spoločností s nízkym rizikom nevyžadovala povinnosť vypracúvať posúdenia ochrany zdravia a bezpečnosti, aby sa znížila záťaž spôsobená právnymi predpismi z oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti;

10. poznamenáva, že až tretina administratívneho zaťaženia v súvislosti s právnymi predpismi EÚ pochádza z vnútroštátnych vykonávacích opatrení, a opäť zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť plynulú a jednotnú transpozíciu, ako aj vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov spolu s navrhovaným zjednodušením a že treba zabrániť pridávaniu povinností nad rámec požiadaviek EÚ (tzv. gold-plating); vyzýva Komisiu, aby začlenila kritériá posudzovania nadmerných vnútroštátnych vykonávacích opatrení s cieľom jasne vymedziť vnútroštátne pridávanie povinností nad rámec požiadaviek do regulačnej hodnotiacej tabuľky EÚ, aby sa doplňujúce inovatívne prvky jednotlivých členských štátov za také považovali; zdôrazňuje, že takéto vymedzenie musí rešpektovať právo členských štátov uplatňovať prísnejšie normy v prípadoch, keď právo EÚ ustanovuje iba minimálnu harmonizáciu;

11. je presvedčený, že zásady lepšej právnej regulácie by sa mali vzťahovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj o primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu a podľa potreby aj jej agentúry, aby delegované a vykonávacie akty vždy, keď možno predpokladať, že budú mať značný vplyv, sprevádzalo povinné posúdenie vplyvu vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami; na tento účel žiada zmenu usmernení pre vykonávacie akty v súlade so všeobecnými usmerneniami pre delegované akty; zdôrazňuje, že spoluzákonodarcovia by mali byť v právnych predpisoch Tier 1 čo najkonkrétnejší v tom, čo by sa malo vykonávať podľa delegovaných a vykonávacích aktov; poznamenáva, že v uznesení Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite(4) bola Komisia vyzvaná, aby urýchlila revíziu uplatňovania zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o využívanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch;

12. podporuje zámer Komisie zlepšiť hodnotenia ako hlavný aspekt inteligentných právnych predpisov; poukazuje na to, že hodnotenia poskytujú spoľahlivé informácie o skutočnom vplyve zákonov na ich adresátov, a v tejto súvislosti žiada formálnu a plnú účasť zainteresovaných strán adresátov na procese hodnotenia;

13. žiada opätovné prerokovanie a aktualizáciu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva s cieľom zohľadniť Lisabonskú zmluvu a rámcovú dohodu medzi Parlamentom a Komisiou a vyvinúť a konsolidovať najlepší postup v oblastiach, ako sú legislatívne plánovanie, posúdenia vplyvu, systematické ex post hodnotenia právnych predpisov EÚ a vykonávanie a využívanie delegovaných a vykonávacích aktov;

14. vyzýva Komisiu, aby zaviedla metodiku pre kvantitatívne ciele v oblasti znižovania administratívnej záťaže na európskej úrovni; berie na vedomie pozitívne skúsenosti z niektorých členských štátov spojené so stanovením cieľov v oblasti čistého zníženia v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie súladu s predpismi; žiada, aby sa táto metodika prerokovala v novo navrhnutej skupine na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže a aby sa v prípade prijatia brala do úvahy v budúcich hodnoteniach vplyvu;

15. žiada, aby zúčastnené strany vrátane sociálnych partnerov, záujmových združení,organizácií na ochranu spotrebiteľa, organizácií z oblasti životného prostredia a spoločenských organizácií, ako aj vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov boli vo väčšej miere zapojené do kontrol subsidiarity a proporcionality, posudzovania administratívneho zaťaženia (vrátane pozitívneho vplyvu, ako aj nákladov na dodržiavanie súladu s právnymi predpismi), voľby právneho základu, regulačnej vhodnosti, hodnotenia ex post a monitorovania vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni; je presvedčený, že tieto kontroly a posúdenia by sa mohli posilniť využitím partnerského hodnotenia členskými štátmi; víta zámer Komisie zriadiť novú skupinu na vysokej úrovni pre lepšiu právnu reguláciu, pozostávajúcu zo zúčastnených strán a národných expertov, ktorá bude spadať pod zodpovednosť podpredsedu; navrhuje pre túto skupinu silný mandát, aby mohla byť účinným a nezávislým poradným orgánom;

16. je presvedčený, že nevyvážené či neúplné posúdenie vplyvu alebo absenciu posúdenia vplyvu treba považovať za dôvod na potenciálne zrušenie alebo revíziu platných právnych predpisov EÚ v rámci programu REFIT;

17. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa k deregulácii pristupovalo zdola nahor; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila európske fórum zainteresovaných strán pre lepšiu reguláciu a zníženie byrokracie, ktoré bude mať kvantitatívny cieľ znížiť do roku 2020 administratívnu záťaž o 25 %; zdôrazňuje, že fórum by malo zahŕňať príslušné zúčastnené strany vrátane sociálnych partnerov, spotrebiteľských organizácií a podnikateľských kruhov; zdôrazňuje, že Komisia by mala riadne zohľadniť návrhy fóra a k týmto návrhom by mala pristupovať v súlade so zásadou „dodržiavať pravidlá alebo vysvetliť“; je presvedčený, že fórum by mohlo slúžiť ako platforma pre podniky alebo kolektívne skupiny, ktoré pracujú buď na vnútroštátnej úrovni alebo v rámci celej Európy s cieľom predložiť priame vstupy, ktoré podporujú zásady lepšej právnej regulácie, alebo prispieť k zníženiu byrokracie v právnych predpisoch uplatňovaných v ich odvetví;

18. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby konzultácie so zainteresovanými stranami prebiehali transparentne a včas a aby sa ich výsledky analyzovali na kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sa riadne zohľadňovali aj menšinové názory; považuje za veľmi dôležité, aby zúčastnené strany mali možnosť od samého začiatku legislatívneho procesu predkladať pripomienky týkajúce sa nadbytočnej záťaže návrhov Komisie prostredníctvom zverejneného predbežného posúdenia vplyvu predloženému výboru pre posudzovanie vplyvu už vo fáze, ktorá predchádza konečnému legislatívnemu návrhu a posúdeniu, napríklad zapojením budúcej skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre lepšiu právnu reguláciu;

19. vyzýva Komisiu, aby vypracovala a dala do súvislostí uplatňovanie programu REFIT v rámci širšieho kontextu vymedzenia a vykonávania pracovného programu Komisie a kľúčových priorít;

20. naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave vykonávacích a delegovaných aktov rozšírila svoje konzultácie s verejným i súkromným sektorom, so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov, aby mohla posúdiť, ako lepšie zvýšiť informovanosť o návrhoch v predbežnej fáze; je pevne presvedčený, že výsledkom úsilia o zvýšenie príspevku zainteresovaných strán pred schválením odporúčaní budú lepšie právne predpisy; v tejto súvislosti víta prípadné iniciatívy, ktoré by sa týkali porovnania konzultačných postupov o predbežných pravidlách alebo normách s metódami používanými v iných jurisdikciách, s cieľom vytvoriť čo najlepšie postupy;

21. domnieva sa, že zainteresované strany, miestne i regionálne orgány a členské štáty by mali byť vo väčšej miere zapojené do identifikácie špecifických ťažkostí s vykonávaním na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a mali by poskytovať spätnú väzbu Komisii; žiada, aby sa na účely stanovenia nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj nákladov spojených s absenciou regulácie (v zmysle Cost of non-Europe, t. j. nákladov spojených s nečinnosťou na európskej úrovni) používali ukazovatele; žiada, aby boli tieto ukazovatele komplexné a vhodné na kvantitatívne aj kvalitatívne posudzovanie prístupu jednotného trhu, pokiaľ ide o možné výhody a nevýhody, ako aj náklady a úspory;

22. domnieva sa, že posúdenie programu REFIT a ďalšie úsilie v oblasti zlepšovania právnej regulácie by malo nadviazať na posun smerom k digitalizácii hospodárstva, spoločnosti a verejnej správy; domnieva sa, že rozsiahle používanie nástroja REFIT a využívanie kontrol regulačnej vhodnosti by mohlo prispieť k posudzovaniu súdržnosti a súladu regulačných oblastí v širšom rámci elektronického jednotného trhu;

23. víta očakávaný návrh vnútorných usmernení pre zlepšenie kvality konzultácií a ich hodnotenie; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o zložitosť politických rozhodnutí v hociktorej oblasti, otázky v rámci konzultácií by mali byť konkrétnejšie a formulované tak, aby boli dobre zrozumiteľné; domnieva sa, že pri navrhovaní právnych predpisov v zložitej oblasti by sa malo počítať s druhou fázou konzultácií spojenou so zverejnením návrhu legislatívneho aktu na vyjadrenie pripomienok všetkých relevantných zainteresovaných strán, pričom návrh by bol doplnený o predbežné posúdenie vplyvu; domnieva sa, že druhá fáza by znamenala upevnenie analýzy Komisie a posilnila by návrhy prijaté na základe postupu;

24. pripomína, že komisárka Bieńkowska počas vypočutia pred nástupom do funkcie zaviazala Komisiu, aby zvážila zrušenie každého návrhu, pri ktorom poslanci zistia, že posúdenie vplyvu je chybné alebo niektoré prvky neboli správne zohľadnené; vyzýva Komisiu, aby písomne potvrdila, že toto je stratégia celého kolégia komisárov;

25. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť komunikačnú politiku EÚ, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ, v súvislosti s ktorou je lepšia právna regulácia cenným základom pre to, aby boli činnosti EÚ zrozumiteľnejšie a presvedčivejšie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi ďalej rozvíjala portál Vaša Európa s cieľom poskytnúť MSP ľahký prístup k praktickým informáciám vo viacjazyčnom formáte o nadchádzajúcich konzultáciách, príslušných pravidlách EÚ a ich uplatňovaní v členských štátoch;

26. víta a podporuje zámer Komisie začať v strednodobom horizonte niekoľko nových hodnotení a kontrol vhodnosti týkajúcich sa účinnosti existujúcich právnych predpisov EÚ a uplatňovania práva zmluvy, a to aj pokiaľ ide o oneskorené platby.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

24

12

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Antanas Guoga, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Jiří Maštálka, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Jussi Halla-aho, Kaja Kallas, Othmar Karas, Emma McClarkin, Jens Nilsson, Julia Reda, Adam Szejnfeld, Lambert van Nistelrooij, Josef Weidenholzer, Kerstin Westphal

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Andrea Bocskor, Roger Helmer, György Hölvényi, Emilian Pavel

(1)

Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0459.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

17

2

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Laura Ferrara, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Sajjad Karim, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Jytte Guteland, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Angelika Niebler, Cecilia Wikström

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia