SPRÁVA o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

24.6.2015 - (2014/2256(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Julia Reda

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 91 KB)
• 001-001 (DOC - 292 KB)
• 002-002 (PDF - 93 KB)
• 002-002 (DOC - 292 KB)
• 003-003 (PDF - 94 KB)
• 003-003 (DOC - 291 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

(2014/2256(INI))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na články 4, 26, 34, 114, 118 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–       so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

–       so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z roku 1994,

–       so zreteľom na Dohovor UNESCO z 20. októbra 2005 o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrnych prejavov,

–       so zreteľom na články 11, 13, 14, 16, 17, 22 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti[1],

–       so zreteľom na Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, a výslovne na trojkrokový test,

–       so zreteľom na Zmluvu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve z 20. decembra 1996,

–       so zreteľom na Zmluvu WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch z 20. decembra 1996,

–       so zreteľom na Zmluvu WIPO o audiovizuálnych výkonoch, ktorá bola schválená na diplomatickej konferencii WIPO o ochrane audiovizuálnych výkonov v Pekingu 24. júna 2012,

–       so zreteľom na spoločnú štúdiu Európskeho patentového úradu (EPÚ) a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) zo septembra 2013 s názvom Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k hospodárskej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii,

–       so zreteľom na Marakéšsku zmluvou o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania,

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu[2],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora[3],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirotených diel[4],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv[5],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv[6],

–       so zreteľom na smernicu Rady č. 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii[7],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva[8],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva[9], ktorou sa mení smernica Rady 92/100/EHS[10],

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela[11],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie[12],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti[13],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii[14],

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu[15],

–       so zreteľom na verejnú konzultáciu o revízii pravidiel v oblasti autorských práv EÚ, ktorú vykonala Komisia od 5. decembra 2013 do 5. marca 2014,

–       so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o petícii č. 0924/2011, ktorú predložil Dan Pescod (britský štátny príslušník) v mene Európskej únie nevidiacich (EBU)/Kráľovského národného inštitútu nevidiacich (RNIB), o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačeným produktom[16],

–       so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 13. júla 2011 o online distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii: príležitosti a výzvy na jednotnom digitálnom trhu (COM(2011)0427),

–       so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike (COM(2008)0466),

–       so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva: podpora kreativity a inovácií na zabezpečenie hospodárskeho rastu, pracovných miest vysokej kvality a prvotriednych výrobkov a služieb v Európe, COM(2011)0287,

–       so zreteľom na memorandum o porozumení v oblasti základných zásad digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel s cieľom uľahčiť digitalizáciu a sprístupniť knihy a náučné časopisy pre európske knižnice a podobné zariadenia z 20. septembra 2011,

–       so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0209/2015),

A.     keďže revízia smernice 2001/29/ES je kľúčová, pokiaľ ide o podporu tvorivosti a inovácií, kultúrnej rozmanitosti, hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, jednotného digitálneho trhu a prístup k vedomostiam a informáciám, pričom zároveň prináša autorom literárnych a umeleckých diel aj dostatočné uznanie a poskytuje ochranu ich práv;

B.     keďže v článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Európsky únia prispieva k rozkvetu a rozmanitosti kultúr členských štátov, a to najmä prostredníctvom umeleckej a literárnej tvorby;

C.     keďže smernica 2001/29/EC o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti bola zameraná na prijatie právnych predpisov o autorských právach a s nimi súvisiacich právach s cieľom zohľadniť technologický pokrok;

D.     keďže smernica 2001/29/ES sa zaoberá aj niektorými povinnosťami EÚ v rámci medzinárodného práva vrátane ustanovení Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel, Zmluvy WIPO o autorských právach a Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch;

E.     keďže Komisia a členské štáty vynaložili veľké investície na digitalizáciu a sprístupnenie bohatých zbierok inštitúcií európskeho kultúrneho dedičstva na internete, takže občania môžu využívať prístup z akéhokoľvek miesta a na akomkoľvek zariadení;

F.     keďže európsky kultúrne a kreatívne odvetvia sú hnacou silou hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v EÚ a výrazným spôsobom sa podieľajú na hospodárstve EÚ, pretože zamestnávajú viac ako 7 miliónov osôb a podľa posledných odhadov tvoria viac ako 4,2 % HDP v EÚ, a keďže kultúrne odvetvie počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2012 pokračovalo vo vytváraní pracovných miest;

G.     keďže v septembri 2013 spoločná štúdia EPÚ a OHIM preukázala, že približne 39 % z celkovej hospodárskej činnosti v EÚ vo výške 4 700 miliárd EUR ročne produkujú odvetvia s vysokým podielom duševného vlastníctva, čo okrem toho predstavuje 26 % priameho zamestnávania (alebo 56 miliónov pracovných miest) s nepriamym zamestnávaním predstavujúcim ďalších 9 % celkového počtu pracovných miest v EÚ;

H.     keďže digitálna revolúcia so sebou priniesla nové techniky a komunikačné prostriedky a otvorila cestu k novým formám vyjadrenia, pričom spochybnila dlho zavedený trojcestný vzťah medzi tvorcami, kultúrnymi podnikateľmi a užívateľmi, podnietila vznik znalostnej ekonomiky poskytujúcej nové pracovné miesta a prispievajúcej k podpore kultúry a inovácií;

I.      keďže všetky politické iniciatívy týkajúce sa jednotného digitálneho trhu musia byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, a najmä jej článkami 11, 13, 14, 16, 17 a 22;

J.      keďže kultúrna a jazyková rozmanitosť presahuje národné hranice a niektorými európskymi jazykmi sa hovorí vo viacerých krajinách;

K.     keďže Charta základných práv chráni slobodu prejavu, informácií, ako aj umenia a vedy, zaručuje ochranu osobných údajov a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, právo vlastniť majetok a ochranu práv duševného vlastníctva, ako aj právo na vzdelanie a slobodu podnikania;

L.     keďže právo tvorcu na ochranu jeho alebo jej tvorivej práce sa musí naďalej uplatňovať v digitálnom veku;

M.    keďže je potrebné zohľadniť opatrenia, ktoré prispievajú k ďalšiemu rozvoju kultúrnych výmen a zvyšujú právnu istotu v sektore; keďže od začiatku uplatňovania smernice 2001/29/ES sa vytvorilo veľa kreatívnych služieb online a spotrebitelia nikdy predtým nemali prístup k takej širokej škále kreatívnych a kultúrnych diel; keďže užívatelia potrebujú prístup k hojnej a rozmanitej dodávke vysoko kvalitného obsahu;

N.     keďže harmonický a systematický rozvoj digitálnej knižnice Europeana, ktorá bola založená v roku 2008 ako súčasť iniciatívy EÚ, sprístupnil diela z knižnice členských štátov;

O.     keďže tvorivé diela sú jedným z hlavných zdrojov pre subjekty digitálnej ekonomiky a informačných technológií, ako sú vyhľadávače, sociálne médiá a platformy pre užívateľsky generovaný obsah, ale prakticky všetky hodnoty vytvorené tvorivými dielami sú prenesené na tých digitálnych sprostredkovateľov, ktorí odmietajú zaplatiť autorom alebo vyjednávajú mimoriadne nízku úroveň odmeny;

P.     keďže smernice 2011/77/EÚ a 2006/116/ES zosúladili podmienky ochrany autorských práv a súvisiacich práv uskutočnením celkového zosúladenia lehoty ochrany pre každý druh diela a každé súvisiace právo v členských štátoch;

Q.     keďže zákonodarné orgány EÚ majú povinnosť podporovať jasný právny rámec pre autorské práva a súvisiace práva, ktorým by mali rozumieť všetky zúčastnené strany, najmä široká verejnosť, a ktoré zabezpečujú právnu istotu;

R.     so zreteľom na konkurenčnú výhodu a rastúcu silu niektorých sprostredkovateľov internetu a na negatívny vplyv tejto situácie na tvorivý potenciál autorov a na rozvoj služieb ponúkaných inými distribútormi tvorivých diel;

S.     keďže pri vymedzovaní právneho rámca pre autorské a súvisiace práva treba zohľadniť potrebu podporovať inovatívne priemyselné a obchodné modely a využívať výhody, ktoré ponúkajú nové technológie, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov v EÚ;

T.     keďže prioritou Komisia je zabezpečenie rastu a tvorba pracovných miest, na čo sa zameriava vo svojom programe na roky 2014 – 2019;

1.      poukazuje na to, že autorské právo je hmatateľným prostriedkom na zabezpečenie odmeňovania tvorcov a financovania tvorivého procesu;

2.      víta iniciatívu Komisie na uskutočnenie konzultácie o autorských právach, ktorá vyvolala veľký záujem širokého spektra zainteresovaných strán vrátane kultúrneho sektora a občianskej spoločnosti[17];

3.      víta odhodlanie Komisie, pokiaľ ide o ďalší rozvoj digitálnej agendy EÚ vrátane problematiky autorských práv v priebehu nového mandátu Komisie; víta pracovný program Komisie na rok 2015, v rámci ktorého Komisia prisľúbila predložiť balík opatrení pre jednotný digitálny trh, ktorý zahŕňa legislatívny návrh s cieľom modernizovať pravidlá v oblasti autorských práv v záujme ich prispôsobenia digitálnemu veku;

4.      pripomína, že autorské právo a s ním súvisiace práva chránia a stimulujú rozvoj nových produktov a služieb a ich uvádzanie na trh, ako aj vytváranie a využívanie ich tvorivého obsahu, čím prispievajú k vyššej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a inovácii vo viacerých priemyselných odvetviach v EÚ;

5.      zdôrazňuje, že účinnosť autorského práva závisí od účinnosti platných opatrení na presadzovanie práva, ktoré ho chránia, a že v záujme prosperity a inovatívnosti tvorivého odvetvia je nevyhnutné, aby sa autorské právo presadzovalo rozhodným spôsobom;

6.      poukazuje na to, že existencia autorského práva a súvisiacich práv vo svojej podstate zahŕňa teritorialitu; zdôrazňuje, že neexistuje rozpor medzi touto zásadou a opatreniami na zabezpečenie prenosnosti obsahu;

7.      zdôrazňuje, že akákoľvek revízia smernice 2001/29/ES by mala aj naďalej zachovávať zásadu spravodlivej odmeny pre držiteľov práv; požaduje opätovné potvrdenie zásady teritoriality umožňujúcej každému členskému štátu zaručiť zásadu spravodlivého odmeňovania v rámci svojej vlastnej kultúrnej politiky;

8.      konštatuje, že od vykonávania smernice 2001/29/ES vzrástol počet diel legálne dostupných pre užívateľov; ďalej konštatuje, že cezhraničný prístup k rôznorodému použitiu, ktoré technický pokrok ponúka spotrebiteľom, môže vyžadovať zlepšenia existujúceho právneho rámca založené na dôkazoch s cieľom ďalej rozvíjať legálnu ponuku rozmanitého kultúrneho a tvorivého obsahu online, a tak umožniť prístup k európskej kultúrnej rozmanitosti;

9.      pripomína, že z geografických dôvodov je spotrebiteľom príliš často odopieraný prístup k určitým obsahovým službám, čo je v rozpore s cieľom smernice 2001/29/ES, ktorým je vykonávanie štyroch slobôd vnútorného trhu; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané riešenia zamerané na lepšiu cezhraničnú dostupnosť služieb a obsahu chráneného autorským právom pre spotrebiteľov;

10.    domnieva sa, že z prístupu prijatého v smernici 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv si možno vziať ponaučenie pre iné druhy obsahu, ale že otázky týkajúce sa prenosnosti a zablokovania z geografických dôvodov nemôžu vyriešiť jedným komplexným riešením, ale môžu vyžadovať niekoľko rôznych zásahov regulačnej a trhom motivovanej povahy;

11.    zdôrazňuje, že kreatívna tvorba v EÚ je jedným z najbohatších zdrojov a že tí, ktorí ju chcú využívať, by mali mať možnosť zaplatiť za ňu, a to aj vtedy, ak sa predáva iba v inom členskom štáte;

12.    upozorňuje na skutočnosť, že multi-teritoriálne udeľovanie licencií, ako je stanovené v smernici 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv, predstavuje možnosť v prípade, že prevádzkovatelia vysielania chcú mať celoeurópske pokrytie;

13.    poukazuje na to, že financovanie, výroba a koprodukcia filmového a televízneho obsahu závisí do značnej miery od výhradných územných licencií udelených miestnym distribútorom na rôznych platformách, ktoré odrážajú kultúrne špecifiká rôznych trhov v Európe; vzhľadom na túto skutočnosť zdôrazňuje, že schopnosť vybrať rozsah územného pokrytia a druh distribučnej platformy podľa zásady zmluvnej voľnosti nabáda na investície do filmového a televízneho obsahu a podporuje kultúrnu rozmanitosť; vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby akejkoľvek iniciatíve na modernizáciu autorských práv predchádzala rozsiahla štúdia jej pravdepodobného vplyvu na výrobu, financovanie a distribúciu filmového a televízneho obsahu, a tiež na kultúrnu rozmanitosť;

14.    zdôrazňuje, že praktiky odvetvia, pokiaľ ide o blokovanie z geografických dôvodov, by nemali kultúrnym menšinám žijúcim v členských štátoch EÚ brániť v prístupe k existujúcemu bezplatnému alebo platenému obsahu alebo službám v ich jazyku;

15.    podporuje iniciatívy zamerané na zlepšovanie prenosnosti online služieb v rámci EÚ týkajúcich sa zákonne nadobudnutého a zákonne sprístupneného obsahu pri plnom dodržiavaní autorských práv a záujmov držiteľov práv;

16.    pripomína, že európske kultúrne trhy sú prirodzene rôznorodé vzhľadom na európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť; poznamenáva, že táto rozmanitosť by sa mala skôr považovať za výhodu ako prekážku pre jednotný trh;

17.    berie na vedomie význam územných licencií v EÚ, najmä so zreteľom na audiovizuálnu a filmovú produkciu, ktorá sa primárne zakladá na systémoch predbežného nákupu alebo predbežného financovania prevádzkovateľmi vysielania;

18.    so znepokojením konštatuje nárast nelegálnych online služieb, čoraz častejšie prípady pirátstva a všeobecne porušovanie práv duševného vlastníctva, ktoré predstavujú trend vážne ohrozujúci hospodárstva členských štátov a tvorivú činnosť v EÚ;

19.    zdôrazňuje, že akákoľvek reforma rámca týkajúceho sa autorských práv by mala byť založená na vysokej úrovni ochrany, keďže práva majú rozhodujúci význam pre duševnú tvorbu a poskytujú stabilný, jasný a pružný právny základ, ktorým sa stimuluje investovanie a rast v kreatívnom a kultúrnom odvetví, pričom sa zároveň odstraňuje právna neistota a nesúlad, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu;

20.    zdôrazňuje, že okrem dôležitej úlohy rozvíjania funkčných štruktúr pre digitálny jednotný trh treba prijať opatrenia na zabezpečenie ďalšieho riadneho fungovania jednotného analógového trhu;

21.    poukazuje na skutočnosť, že v odvetviach s výraznou úlohou práv duševného vlastníctva je v EÚ zamestnaných viac ako sedem miliónov osôb; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby všetkým legislatívnym iniciatívam na modernizáciu autorského práva v súlade so zásadami lepšej regulácie predchádzalo rozsiahle predbežné posúdenie vplyvu na rast a zamestnanosť, ako aj možných nákladov a výhod takýchto iniciatív;

22.    zdôrazňuje, že každá revízia európskeho autorského práva musí byť riadne cielená a podložená presvedčivými údajmi s cieľom zabezpečiť, aby sa tvorivé odvetvia v Európe mohli ďalej rozvíjať;

23.    uznáva, že komerčné činnosti porušujúce autorské práva predstavujú vážnu hrozbu pre fungovanie jednotného digitálneho trhu a rozvoj legálnej ponuky rôznorodého kultúrneho a tvorivého obsahu online;

24.    považuje za nevyhnutné posilniť postavenie autorov a tvorcov a zlepšiť ich odmeňovanie v súvislosti s digitálnym šírením a využívaním ich diel;

Výhradné práva

25.    uznáva, že je nevyhnutné, aby sa autorom a interpretom poskytla právna ochrana ich tvorivej a umeleckej činnosti; uznáva, že šírenie kultúry a znalostí je vo verejnom záujme; uznáva úlohu producentov a vydavateľov pri uvádzaní diel na trh a potrebu spravodlivej a primeranej odmeny pre všetky kategórie držiteľov práv; požaduje zlepšenie zmluvného postavenia autorov a interpretov vo vzťahu k ostatným držiteľom práv a sprostredkovateľom, najmä zvážením primeraného obdobia pre užívanie práv, ktoré autori preniesli na tretie strany, pričom by práva potom zanikli, pretože zmluvné výmeny môžu byť nevyvážené; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zmluvnej slobody;

26.    konštatuje, že primeraná ochrana diel chránených autorským právom a ďalších chránených predmetov má veľký význam aj z kultúrneho hľadiska a že podľa článku 167 ZFEÚ Únia vo svojej činnosti zohľadňuje kultúrne aspekty;

27.    zdôrazňuje, že autori a interpreti v digitálnom prostredí musia dostať zodpovedajúcu odmenu v rovnakom rozsahu ako v analógovom prostredí;

28.    vyzýva Komisiu, aby zhodnotila cielené a primerané opatrenia s cieľom zvýšiť právnu istotu v súlade s cieľom Komisie v oblasti lepšej regulácie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôsledky jednotného európskeho právneho titulu na autorského práva na zamestnanosť a inovácie, na záujmy autorov, interpretov a ďalších držiteľov práv a na presadzovanie prístupu spotrebiteľov k regionálnej kultúrnej rozmanitosti;

29.    upozorňuje, že výhradné práva a zmluvná sloboda sú kľúčovými prvkami citlivého systému, ktorý produkuje a financuje tvorivú činnosť, pretože umožňujú lepšie rozdelenie rizika, umožňujú rade subjektov zapojiť sa do spoločných projektov pre kultúrne rôznorodé publikum a podporujú investície do produkcie odborného obsahu;

30.    odporúča, aby zákonodarca EÚ v záujme ochrany verejných záujmov pri súčasnej ochrane osobných informácií zvážil, ako ďalej odstraňovať prekážky opakovaného použitia informácií verejného sektora; konštatuje, že pri takejto úprave právnych predpisov by sa mala riadne zohľadniť smernica 2013/37/EÚ, zásady podporujúce systém autorských práv a príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie;

31.    vyzýva Komisiu, aby účinne chránila diela verejnej sféry, na ktoré sa nevzťahuje ochrana autorských práv; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby spresnila, že v prípade digitalizácie diela verejnej sféry, ktorá nepredstavuje nové, transformované dielo, dielo zostáva vo verejnej sfére; vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala, či sa môže držiteľom práv udeliť právo venovať celé diela alebo ich časť verejnej sfére;

32.    vyzýva Komisiu, aby naďalej zosúlaďovala lehoty na ochranu autorských práv, pričom by sa upustilo od akéhokoľvek ďalšieho predĺženia lehoty na ochranu práv, a to v súlade s medzinárodnými normami uvedenými v Bernskom dohovore; nabáda členské štáty, aby dokončili transponovanie a vykonávanie smerníc 2006/116/ES a 2011/77/EÚ racionálnym spôsobom;

Výnimky a obmedzenia

33.    vyzýva zákonodarcu EÚ, aby sa naďalej riadil cieľom uvedeným v smernici 2001/29/ES o zabezpečovaní primeranej ochrany autorských a s nimi súvisiacich práv ako jedného z hlavných spôsobov ochrany európskej kultúrnej tvorivosti a zachovania riadnej rovnováhy medzi rôznymi kategóriami držiteľov práv a užívateľmi predmetov ochrany, ako aj medzi rôznymi kategóriami držiteľov práv; ďalej zdôrazňuje, že pri každej legislatívnej zmene v tejto oblasti by sa malo zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k dielam a službám chráneným autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami v akomkoľvek formáte;

34.    zdôrazňuje, že autorské práva a s nimi súvisiace práva predstavujú právny rámec európskeho kultúrneho a kreatívneho odvetvia, ako aj odvetvia vzdelávania a výskumu a odvetvia, ktoré má úžitok z výnimiek a obmedzení týchto práv, a tvoria základ ich činnosti a zamestnanosti;

35.    konštatuje, že výnimky a obmedzenia sa musia uplatňovať tak, aby zohľadňovali účel, na ktorý boli určené, a špecifické charakteristiky digitálneho a analógového prostredia pri súčasnom zachovaní rovnováhy záujmov držiteľov práv a verejnosti; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť prehodnotenia určitých existujúcich výnimiek a obmedzení s cieľom lepšie ich prispôsobiť digitálnemu prostrediu, a to s prihliadnutím na súčasný vývoj v digitálnom prostredí a potrebu konkurencieschopnosti;

36.    zdôrazňuje význam výnimiek a obmedzení, ktoré sú prístupné zdravotne postihnutým osobám; v tejto súvislosti berie na vedomie záver Marrakéšskej zmluvy, ktorá uľahčí prístup ku knihám osobám so zrakovým postihnutím, a nabáda na jej urýchlenú ratifikáciu bez toho, aby ratifikácia bola podmienkou pre revíziu právneho rámca EÚ; je presvedčený, že zmluva je dobrým krokom vpred, ale stále je ešte veľa práce, ktorú treba vykonať s cieľom umožniť prístup k obsahu osobám s rôznym zdravotným postihnutím;

37.    berie na vedomie význam európskej kultúrnej rozmanitosti a konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie výnimiek, môžu byť výzvou pre fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o rozvoj cezhraničných činností a globálnu konkurencieschopnosť a inovácie EÚ, a že môžu tiež viesť k právnej neistote autorov a užívateľov; domnieva sa, že pre niektoré výnimky a obmedzenia preto môžu byť výhodnejšie všeobecnejšie pravidlá; upozorňuje však, že rozdiely možno odôvodniť s cieľom umožniť členským štátom, aby prijímali právne predpisy podľa svojich konkrétnych kultúrnych a hospodárskych záujmov a v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity;

38.    vyzýva Komisiu, aby preskúmala uplatňovanie minimálnych noriem, pokiaľ ide o výnimky a obmedzenia, a aby ďalej zabezpečovala riadne uplatňovanie výnimiek a obmedzení uvedených v smernici 2001/29/ES a rovnaký prístup ku kultúrnej rozmanitosti naprieč hranicami v rámci vnútorného trhu a aby zlepšila právnu istotu;

39.    domnieva sa, že je potrebné posilniť výnimky pre inštitúcie verejného záujmu, napr. knižnice, múzeá a archívy v záujme podpory širokého prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, a to aj prostredníctvom online platforiem;

40.    vyzýva Komisiu, aby dôsledne zvážila možnosť stanoviť určité výnimky ako povinné, ak je ich cieľom ochrana základných práv, a najmä boj proti diskriminácii alebo ochrana slobody tlače; v tejto súvislosti pripomína, že tieto výnimky by mali byť spravodlivo kompenzované;

41.    pripomína, že v EÚ malé a stredné podniky (MSP) zohrávajú v kultúrnom a kreatívnom odvetví veľkú úlohu v oblasti tvorby pracovných miest a rastu; zdôrazňuje, že väčšina MSP z kultúrneho a kreatívneho odvetvia ťaží z flexibility pravidiel pre oblasť autorského práva, aby nielen produkovala, financovala a šírila kultúrne a tvorivé diela, ale aj rozvíjala inovatívne riešenia, ktoré umožňujú užívateľom získať online prístup k tvorivým dielam, ktoré sú prispôsobené preferenciám a zvláštnostiam miestnych trhov;

42.    so záujmom berie na vedomie rozvoj nových foriem využívania diel na digitálnych sieťach, najmä transformatívneho využívania, a zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať riešenia zlaďujúce účinnú ochranu, ktorá tvorcom zabezpečuje riadnu odmenu a spravodlivé odškodnenie, s verejným záujmom v oblasti prístupu ku kultúrnym statkom a znalostiam;

43.    zdôrazňuje, že tam, kde sa výnimky či obmedzenia už uplatňujú, nové využívanie obsahu, ktoré umožňuje technologický pokrok alebo nové využívanie technológií, by malo pokiaľ možno čo najviac prebiehať v súlade s existujúcimi výnimkami alebo obmedzeniami, ak je nové využívanie rovnaké ako využívanie súčasné, s cieľom zvýšiť právnu istotu – to by podliehalo trojkrokovému testu; uznáva, že takáto flexibilita vo výklade výnimiek a obmedzení môže umožniť prispôsobenie príslušných výnimiek a obmedzení rôznym vnútroštátnym podmienkam a sociálnym potrebám;

44.     zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť technologickú neutralitu a budúcu zlučiteľnosť výnimiek a obmedzení tým, že sa náležite zohľadnia účinky konvergencie médií, pričom treba vyhovieť verejnému záujmu posilnením stimulov k tvorbe, financovaniu a šíreniu nových diel a sprístupniť tieto diela verejnosti novými, inovatívnymi a zaujímavými spôsobmi;

45.    navrhuje preskúmanie zodpovednosti poskytovateľov služieb a sprostredkovateľov v záujme objasnenia ich právneho postavenia a zodpovednosti, pokiaľ ide o autorské práva, s cieľom zaručiť uplatňovanie náležitej starostlivosti v celom tvorivom procese a dodávateľskom reťazci a zabezpečiť primerané odmeňovanie tvorcov a držiteľov práv v celej Únii;

46.    domnieva sa, že komerčné využívanie fotografií, videozáznamov či ďalších vyobrazení diel, ktoré sú trvalo umiestnené na fyzických verejných miestach, musí byť vždy viazané na predchádzajúci súhlas autorov alebo iných splnomocnených osôb;

47.    trvá na tom, že rozvoj digitálneho trhu je nemožný, ak sa súčasne nerozvíja kreatívne a kultúrne odvetvie;

48.    zdôrazňuje význam výnimky v prípade karikatúry, paródie a parafrázy ako faktora, pokiaľ ide o vitalitu demokratickej diskusie; je presvedčený, že výnimky by mali zabezpečiť rovnováhu medzi záujmami a právami tvorcov a pôvodnými postavami a slobodou prejavu užívateľa chráneného diela, ktorý sa spolieha na výnimku pre karikatúru, paródiu alebo parafrázu;

49.    zdôrazňuje potrebu riadne vyhodnotiť využívanie automatických analytických techník pre texty a údaje (napr. „analýza textu a údajov“ alebo „analýza obsahu“) na výskumné účely za predpokladu, že bolo získané povolenie na prečítanie diela;

50.    trvá na tom, že rozvoj digitálneho trhu je úzko spojený a musí ísť ruka v ruke s tvorivými a kultúrnymi odvetviami , čo je jediný spôsob ako dosiahnuť trvalú prosperitu;

51.    konštatuje, že právo na súkromné vlastníctvo patrí k základným prvkom modernej spoločnosti; konštatuje tiež, že uľahčenie prístupu k vzdelávacím materiálom a kultúrnym statkom má mimoriadny význam pre rozvoj znalostnej spoločnosti a že túto skutočnosť by zákonodarcovia mali zohľadňovať;

52.    požaduje výnimku na účely výskumu a vzdelávania, ktorá by sa mala vzťahovať nielen na vzdelávacie zariadenia, ale aj na akreditované vzdelávacie a výskumné činnosti vrátane online činností a cezhraničných činností spojených so vzdelávacím zariadením alebo inštitúciou uznanou príslušnými orgánmi alebo v právnych predpisoch alebo v rámci rozsahu pôsobnosti vzdelávacieho programu;

53.    zdôrazňuje, že akékoľvek nové výnimky alebo obmedzenia začlenené do právneho systému EÚ v oblasti autorského práva musia byť riadne odôvodnené spoľahlivou a objektívnou ekonomickou a právnou analýzou;

54.    uznáva význam knižníc pre prístup k znalostiam a vyzýva Komisiu, aby posúdila prijatie výnimky umožňujúcej verejným a výskumným knižniciam legálne požičiavať verejnosti na obmedzenú dobu diela v digitálnych formátoch na osobné použitie prostredníctvom internetu alebo knižničných sietí, aby mohli účinne a moderným spôsobom plniť svoju úlohu šírenia znalostí vo verejnom záujme; odporúča, aby autori boli riadne odškodnení za elektronické výpožičky v rovnakej miere ako pri požičiavaní fyzických kníh v súlade s vnútroštátnym územnými obmedzeniami;

55.    vyzýva Komisiu, aby posúdila prijatie výnimky, ktorá umožní knižniciam digitalizovať obsah na účely konzultácie, katalogizácie a archivácie;

56.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zohľadnili závery početných experimentov, ktoré uskutočňuje knižný priemysel s cieľom vytvoriť spravodlivé, vyvážené a životaschopné obchodné modely;

57.    konštatuje, že v niektorých členských štátoch sa zaviedli zákonné licencie zamerané na systémy odškodnenia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby postupy, ktoré sú povolené v rámci určitej výnimky, mohli byť povolené aj naďalej; pripomína, že odškodnenie za uplatňovanie výnimiek a obmedzení by sa malo zvážiť len v prípadoch, keď postupy spadajúce pod výnimku poškodzujú držiteľa práv; ďalej vyzýva Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva, aby vykonalo riadne vedecké hodnotenie týchto opatrení členských štátov a ich účinku na každú zúčastnenú stranu;

58.    pripomína význam výnimky pre súkromné kopírovanie, ktorá nesmie byť technicky obmedzená a môže byť viazaná na riadne odškodnenie tvorcov; vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých dôkazov preskúmala uznesenie Parlamentu z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie[18] a výsledky posledného mediačného procesu, ktorý uskutočnila Komisia[19], životaschopnosť existujúcich opatrení na spravodlivé odškodnenie držiteľov práv, pokiaľ ide o reprodukcie uskutočnené fyzickými osobami na súkromné použitie, a to najmä v súvislosti s opatrenia týkajúcimi sa transparentnosti;

59.    poznamenáva, že právo na výber poplatku za súkromné kopírovanie musí byť upravené tak, aby boli občania informovaní o skutočnej výške, účele a spôsoboch použitia tohto poplatku;

60.    zdôrazňuje, že poplatky v digitálnej oblasti by mali byť transparentnejšie a optimalizované s cieľom chrániť práva držiteľov práv a spotrebiteľov, pričom by sa mala zohľadniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu;

61.    zdôrazňuje, že pre užívateľov autorských práv je dôležité spresniť a objasniť režim autorských práv, najmä pokiaľ ide o obsah vytváraný užívateľom a poplatky za autorské práva, s cieľom podporovať tvorivosť, ďalší rozvoj online platforiem, a zabezpečiť náležitú odmenu pre držiteľov autorských práv;

62.    berie na vedomie význam článku 6 ods. 4 smernice 2001/29/ES a zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení a prístup k obsahu, ktorý nie je predmetom autorského práva alebo súvisiacich práv, by nemali byť obmedzované zmluvou alebo zmluvnými podmienkami;

63.    vyzýva distribútorov, aby zverejnili všetky dostupné informácie o technologických opatreniach potrebných na zabezpečenie interoperability obsahu;

64.    zdôrazňuje, že je potrebné podporiť väčšiu interoperabilitu, najmä pokiaľ ide o softvér a terminály, pretože nedostatočná interoperabilita bráni inováciám, obmedzuje hospodársku súťaž a poškodzuje spotrebiteľa; je presvedčený, že nedostatok interoperability vedie k dominancii jedného konkrétneho produktu alebo služby na trhu, čo narúša hospodársku súťaž a obmedzuje možnosti výberu pre spotrebiteľov v EÚ;

65.    poukazuje na skutočnosť, že rýchly technologický rozvoj na digitálnom trhu si vyžaduje technologicky neutrálny legislatívny rámec pre autorské právo;

66.    uznáva úlohu primeraného a účinného presadzovania práva, pokiaľ ide o podporu tvorcov, držiteľov práv a spotrebiteľov;

67.    vyzýva Komisiu a zákonodarcu EÚ, aby vypracovali riešenia pre prenos hodnôt z obsahu na služby; zdôrazňuje, že je potrebné upraviť vymedzenie postavenia sprostredkovateľa v súčasnom digitálnom prostredí;

68.    zdôrazňuje, že spotrebitelia sa často stretajú s rôznymi obmedzeniami a že pojem spotrebiteľských práv v rámci autorských práv veľmi často chýba; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť platných právnych predpisov o autorskom práve z hľadiska spotrebiteľov a aby vypracovala súbor jasných a komplexných spotrebiteľských práv;

o

o o

69.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

• [1]  Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.
• [2]  Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72.
• [3]  Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5.
• [5]  Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 12.
• [6]  Ú. v. EÚ L 265, 11.10.2011, s. 1.
• [7]  Ú. v. ES L 248, 6.10.1993, s. 15.
• [8]  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.
• [9]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28.
• [10]  Ú. v. ES L 346, 27.11.1992, s. 61.
• [11]  Ú. v. ES L 272, 13.10.2001, s. 32.
• [12]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.
• [13]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0368.
• [14]  Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 64.
• [15]  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 48.
• [16]  Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 49.
• [17]  Európska komisia, GR MARKT, správa o odpovediach na verejnú konzultáciu o revízii autorských práv v EÚ, júl 2014.
• [18]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.
• [19]  Odporúčania Antónia Vitorina z 31. januára 2013 vyplývajúce z najnovšieho mediačného procesu, ktorý uskutočnila Komisia v súvislosti s poplatkami za súkromné kopírovanie a reprografiu.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (20.4.2015)

pre Výbor pre právne veci

k vykonávaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
(2014/2256(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: José Blanco López

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  upozorňuje na význam európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktorá jednotnému trhu poskytuje skôr príležitosti, než by vytvárala prekážky, a zdôrazňuje, že európsky kultúrny a kreatívny priemysel je hnacou silou hospodárskeho rastu, inovácií a tvorby pracovných miest v EÚ, keďže zamestnáva vyše 7 miliónov ľudí a vytvára viac ako 4,2 % HDP EÚ; zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel pokračoval vo vytváraní pracovných miest aj počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2012 a zohral dôležitú úlohu pri oživení konkurencieschopnosti Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že vznikli nové obchodné modely a inovačné služby v online prostredí;

2.  zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny obsah online je kľúčovým stimulom rozvoja informačnej spoločnosti, informačných technológií a investícií do digitálnej infraštruktúry a služieb, čím sa podporuje inovácia, rast a tvorivosť;

3.  kladie dôraz na to, že autorské práva a s nimi súvisiace práva predstavujú právny rámec európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu a tvoria základ nevyhnutný na to, aby tento priemysel dokázal vytvárať hospodársku činnosť, konkurencieschopnosť, pracovné miesta, tvorivosť a inovácie; podčiarkuje, že produktivita sektora naďalej rastie, a zdôrazňuje, že súčasný roztrieštený a zastaraný systém bráni plnému rozvoju a fungovaniu európskeho jednotného digitálneho trhu;

4.  víta veľký záujem občanov EÚ o verejnú konzultáciu týkajúcu sa revízie predpisov EÚ v oblasti autorských práv, ktorú usporiadala Komisia, ako aj ich príspevky;

5.  zdôrazňuje, že autorské práva a s nimi súvisiace práva by mali predstavovať vyvážený právny rámec európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu s cieľom vytvárať hospodársku činnosť a pracovné miesta; zdôrazňuje však, že súčasný roztrieštený a zastaraný systém poplatkov spôsobuje veľké problémy pri rozvoji európskeho jednotného digitálneho trhu, a preto je hrozbou pre rast a hospodársky rozvoj;

6.  kladie dôraz na to, že autorské práva a s nimi súvisiace práva predstavujú právny rámec európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu a tvoria základ nevyhnutný na to, aby toto odvetvie dokázalo vytvárať hospodársku činnosť a pracovné miesta; zdôrazňuje, že hoci produktivita kultúrneho a kreatívneho priemyslu naďalej rastie, zisky držiteľov práv v odvetví sa znižujú;

7.  zdôrazňuje, že autorské práva a s nimi súvisiace práva predstavujú právny rámec európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ako aj odvetvia vzdelávania a výskumu a odvetvia, ktoré má úžitok z výnimiek a obmedzení týchto práv, a tvoria základ ich činnosti a zamestnanosti;

8.  kladie dôraz na to, že autorské práva a s nimi súvisiace práva sú právami, na ktorých sa zakladajú všetky kreatívne odvetvia a súvisiaci hodnotový reťazec; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala a chránila práva duševného vlastníctva tvorcov s cieľom umožniť rozmach kreatívnych odvetví v Európe;

9.  víta odhodlanie Komisie ďalej rozvíjať digitálnu agendu EÚ vrátane cieľa zmodernizovať pravidlá v oblasti autorských práv; uznáva, že je potrebné zrevidovať smernicu 2001/29/ES s cieľom zabezpečiť primeranú odmenu pre autorov, interpretov a iných držiteľov práv a primeranú ochranu týchto práv, ako aj spravodlivú rovnováhu medzi všetkými zúčastnenými stranami (MSP, spotrebiteľmi, používateľmi, tvorcami a držiteľmi práv) v európskom kultúrnom hospodárstve v digitálnej ére, ktorá so sebou prináša meniace sa a neustále sa vyvíjajúce technologické prostredie a vyvoláva zmeny v správaní užívateľov spolu s príležitosťami a výzvami; domnieva sa, že takéto preskúmanie by malo zabezpečiť nevyhnutnú právnu zrozumiteľnosť, stabilitu a istotu, ako aj flexibilitu potrebnú na podporu investícií a rastu v kreatívnom a kultúrnom odvetví a zároveň odstrániť právnu neistotu a nesúlad, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú fungovanie jednotného digitálneho trhu; požaduje tiež pevné odhodlanie znovu otvoriť – a to čo najskôr v záujme konzistentnosti – smernicu 2000/31/ES o elektronickom obchode; domnieva sa, že jedným z hlavných cieľov tohto preskúmania by mala byť modernizácia autorských práv, aby sa uľahčil cezhraničný prístup k službám a obsahu, pričom by sa zachovala vysoká úroveň ochrany práv duševného vlastníctva a prispievalo by sa k rozvoju a kultúrnej rozmanitosti;

10. zdôrazňuje, že modernizácia súčasných predpisov týkajúcich sa autorských práv je neoddeliteľnou súčasťou digitálnej ekonomiky;

11. kladie dôraz na to, že inovácia v oblasti tvorivosti a technologický pokrok môžu mať významný vplyv na životy ľudí, pretože umožňujú rôznym skupinám tvorivo komunikovať a vzájomne spolupracovať, čím zlepšujú existujúce zručnosti tvorivých ľudí a vytvárajú pridanú hodnotu; domnieva sa, že to prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a zamestnanosti a zlepšovaniu inovácií v celej Európe;

12. uznáva, že komerčné činnosti porušujúce autorské práva predstavujú vážnu hrozbu pre fungovanie jednotného digitálneho trhu a rozvoj legálnej ponuky rôznorodého kultúrneho a tvorivého obsahu online;

13. vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie rôznych mechanizmov súkromného kopírovania v Európe, pričom zohľadní účinnosť a transparentnosť poplatkov a zmeny vo využívaní súkromného kopírovania; domnieva sa, že Komisia by mala rozdiely v mechanizmoch súkromného kopírovania riešiť, aby zabezpečila voľný pohyb tovaru a služieb na vnútornom trhu a spravodlivé odmeňovanie kreatívneho a kultúrneho obsahu a umožnila rozvoj nových a inovatívnych obchodných modelov;

14. zdôrazňuje, že reforma acquis EÚ v oblasti autorských práv by mala naďalej posilňovať kultúrny a kreatívny priemysel Európy zvyšovaním právnej istoty v digitálnej oblasti pre všetky zúčastnené strany vrátane držiteľov práv, podnikov a používateľov, a vytváraním stimulov pre inovatívne systémy udeľovania licencií online a nové obchodné modely na distribúciu obsahu online, čo odvetviu umožní využívať výhody digitálnej revolúcie pri súčasnom zabezpečení vyváženého hodnotového reťazca;

15. pripomína, že výnimky a obmedzenia, pokiaľ ide o autorské práva, sú kľúčovým aspektom systému autorských práv a že inštitúcie využívajúce takéto výnimky a obmedzenia výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu, inováciám a vytváraniu pracovných miest v EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizovaný rámec výnimiek a obmedzení s cieľom riešiť nedostatky fragmentovaného trhu, zvýšiť právnu istotu a podporiť cezhraničnú dostupnosť obsahu chráneného autorskými právami, aby sa tým umožnil rovnaký prístup ku kultúrnej rozmanitosti v celej EÚ a vyhovelo sa očakávaniam spotrebiteľov; pripomína, že členské štáty by pri stanovovaní výnimiek a obmedzení mali zabezpečiť, aby neboli v rozpore s bežným využívaním diela alebo predmetu ochrany a aby sa neprimerane nepoškodzovali oprávnené záujmy držiteľa práv; požaduje opätovné posúdenie výnimiek na účely výskumu a vzdelávania, ktoré by sa malo vzťahovať na vzdelávacie a výskumné činnosti spojené so vzdelávacími zariadeniami alebo s inštitúciami, ktoré boli uznané vnútroštátnymi orgánmi alebo právnymi predpismi alebo v rámci rozsahu pôsobnosti vzdelávacieho či výskumného programu. naliehavo žiada Komisiu, aby našla spôsoby, ako by verejné a výskumné knižnice mohli verejnosti požičiavať knihy na osobné použitie v elektronickej podobe bez ohľadu na miesto prístupu a zabezpečili spravodlivú odmenu pre držiteľov práv;

16.    požaduje prijatie povinnej výnimky, ktorá umožní verejným a výskumným knižniciam požičiavať verejnosti knihy na osobné použitie v elektronickej podobe, a to bez ohľadu na miesto prístupu;

17. uznáva, že vhodným prispôsobením smernice 2001/29/ES digitálnej ére sa môže podnietiť podnikanie a vznik nových obchodných modelov, čím sa podporia inovácie a zamestnanosť;

18. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť výrazne skrátiť dĺžku harmonizovaných období trvania ochrany autorských práv v rámci programu modernej obchodnej politiky;

19. zdôrazňuje význam zmluvnej slobody všetkých držiteľov práv, ktorí by mali mať možnosť slobodne uplatňovať svoje práva; považuje za nevyhnutné vytvoriť právny rámec, ktorý bude založený na dôkazoch, pričom sa v ňom zohľadnia skúsenosti všetkých príslušných zainteresovaných strán a súčasne sa ním posilní vyjednávacia a zmluvná pozícia všetkých tvorcov vo vzťahu k ostatným držiteľom práv a sprostredkovateľom;

20. navrhuje preskúmanie zodpovednosti poskytovateľov služieb a sprostredkovateľov s cieľom objasniť ich právne postavenie a zodpovednosť, pokiaľ ide o autorské práva, zaručiť náležitú starostlivosť v celom tvorivom procese a dodávateľskom reťazci a zabezpečiť spravodlivú odmenu pre tvorcov a držiteľov práv v rámci Únie;

21. považuje za potrebné, aby sa v rámci celkovej reformy autorských práv zaviedli opatrenia na zvýšenie cezhraničnej ponuky a dostupnosti digitálneho obsahu, ako sú napríklad nové predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa, rozvoj elektronického obchodu, zbližovanie sadzieb DPH a rozširovanie digitálnych sietí;

22. považuje za nevyhnutné zabezpečiť jasný aktualizovaný rámec pre kultúrne inštitúcie, ktorý knižniciam umožní elektronické požičiavanie kníh a vďaka ktorému budú môcť knižnice, archívy a múzeá sprístupňovať online tie chránené diela, ktoré už nie sú určené na komerčné využitie;

23. je presvedčený, že občania by mali mať prístup k online obsahu z iného členského štátu a možnosť kúpiť tento obsah, a domnieva sa, že obmedzovanie prístupu k online obsahu na základe toho, kde sa užívatelia nachádzajú, bráni rozvoju jednotného digitálneho trhu; víta poskytovanie multiteritoriálnych licencií na práva podľa smernice 2014/26/EÚ ako príklad a spôsob prekonania fragmentácie vnútorného trhu; nabáda na vypracovanie vyvážených, flexibilných a trhovo orientovaných riešení, ktoré prispejú k prekonaniu všetkých jestvujúcich prekážok zamedzujúcich cezhraničný prístup k produktom a službám a ich dostupnosť, pričom treba rešpektovať kultúrnu rozmanitosť, vrátane vypracovania mechanizmov zlepšujúcich cezhraničnú prenosnosť zákonne získaného a sprístupneného obsahu v EÚ;

24. domnieva sa, že obmedzovanie prístupu k online obsahu na základe toho, kde sa používatelia, ktorí už za prístup zaplatili, nachádzajú, je škodlivé pre fungovanie sietí a bráni rozvoju jednotného digitálneho trhu;

25. poukazuje na to, že rýchle tempo technologického rozvoja a zmena obchodných modelov na digitálnom trhu si vyžadujú technologicky neutrálny právny a legislatívny rámec v oblasti autorských práv; zdôrazňuje, že ochranu autorských práv a s nimi súvisiacich práv treba rešpektovať online i offline, ale zároveň konštatuje, že digitálne prostredie nie je rovnaké ako analógový svet, a zdôrazňuje potrebu dôkladne preskúmať zoznam výnimiek a obmedzení a zvážiť, či sú potrebné dodatočné alebo alternatívne formy ochrany autorských práv zamerané na riešenie tejto problematiky a prispenie k hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti a plnému rozvoju jednotného digitálneho trhu;

26. berie na vedomie význam územných licencií v EÚ, najmä so zreteľom na audiovizuálnu a filmovú produkciu, ktorá sa primárne zakladá na systémoch vysielateľov v oblasti predbežného nákupu alebo predbežného financovania;

27. kladie dôraz na to, že poplatky v digitálnej oblasti by mali byť transparentnejšie a optimalizované s cieľom chrániť práva držiteľov práv a spotrebiteľov, a to aj so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu;

28. vyzýva Komisiu, aby preskúmala a navrhla riešenia v súvislosti s automatizovanými technikami analýzy textu a údajov (analýza textu a hĺbková analýza údajov) na účely vedeckého výskumu, a to najmä na nekomerčné účely, ak bolo získané povolenie na čítanie diela a so zreteľom na možnosti, ako je napríklad licenčný model, ktorý už vypracovalo niekoľko členských štátov s cieľom umožniť výskumníkom udržať konkurenčnú výhodu Európy v globálnom prostredí;

29. podčiarkuje nutnosť podporiť väčšiu interoperabilitu, najmä pokiaľ ide o softvér a terminály, pretože nedostatočná interoperabilita bráni inováciám, obmedzuje hospodársku súťaž a poškodzuje spotrebiteľa; je presvedčený, že nedostatočná interoperabilita vedie k dominancii jedného konkrétneho produktu alebo služby na trhu, čo narúša hospodársku súťaž a obmedzuje možnosti výberu pre spotrebiteľov v EÚ;

30. uznáva, že veľké rozšírenie internetového pokrytia podnietilo rozvoj nových foriem využívania diel, a požaduje primerané riešenia, pokiaľ ide o kompenzáciu držiteľov práv v digitálnom prostredí, ktoré zabezpečia aj prístup občanov ku kultúrnym statkom a znalostiam;

31. vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či opatrenia, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivú kompenzáciu držiteľov práv s ohľadom na reprodukcie ich diel vykonané fyzickými osobami na súkromné použitie, ako sú poplatky za súkromné kopírovanie, predstavujú aktuálne a účinné riešenia, pričom bude v plnej miere rešpektovať zásadu subsidiarity;

32. nabáda knižnice a archívy, aby uzatvorili dobrovoľné dohody s držiteľmi práv, ktoré by im umožnili plniť ich verejné poslanie v digitálnej spoločnosti a súčasne rešpektovať práva držiteľov práv;

33. zdôrazňuje, že pri každej legislatívnej zmene v tejto oblasti by sa mal pre všetkých, a najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečiť prístup k produktom a službám chráneným autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami a zodpovedajúcim spôsobom by sa malo zaistiť prispôsobenie digitálnemu prostrediu; uznáva, že v situácii, keď používatelia so zdravotným postihnutím nemajú možnosť kúpiť obsah vo vhodnom formáte, môžu vzniknúť prekážky pre obchodnú činnosť podnikov a môže sa znižovať kultúrna tvorba a ponuka obsahu dostupná v členských štátoch; naliehavo žiada EÚ, aby ratifikovala Marakéšsku zmluvu o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, v ktorej sa požaduje, aby existovala povinná výnimka pre nekomerčné využitia zo strany osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa priamo viažu na postihnutie, a to v rozsahu, ktorý si vyžaduje daný druh postihnutia;

34. domnieva sa, že ochrana autorských práv je len taká účinná ako opatrenia na jej presadzovanie a z tohto dôvodu môže zabezpečiť úspešný rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe a ochranu inovácií z jeho strany iba vtedy, ak bude dôrazná;

35. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri revízii rámca v oblasti autorských práv vzala do úvahy rýchlo narastajúce využívanie tvorivých diel v používateľmi vytváranom obsahu a na platformách sociálnych médií na internete a zlepšila informovanie používateľov o povinnostiach so zreteľom na každú osobu, ktorá vedome poskytuje hypertextové odkazy na nepovolený obsah alebo odkazy, ktoré obchádzajú platený prístup k obsahu; domnieva sa, že cieľom každého nového návrhu by malo byť nájdenie spôsobu ako chrániť práva duševného vlastníctva a konečných používateľov a zároveň pomáhať rozvoju dynamického internetu, kde technológia a prístup na internet môžu jednotlivcom naďalej umožňovať, aby boli inovatívni a kreatívni; domnieva sa, že Komisia by mohla navyše navrhnúť právne vymedzenie pojmu „voľné“ diela a zabezpečiť, aby takéto diela boli chránené proti súkromnému privlastneniu pomocou digitalizácie alebo iných prostriedkov;

36. so znepokojením konštatuje, že nedochádza k spravodlivému deleniu sa o hodnotu vytvorenú v digitálnej ekonomike z využívania diel chránených autorskými právami s držiteľmi práv, okrem iného pre systém zdanenia poskytovateľov služieb; vyzýva Komisiu, aby vyšetrila rozsah a vplyv tohto prenosu hodnoty na internetových sprostredkovateľov;

37. nabáda Komisiu, aby v rámci rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve pokračovala v dialógu a spolupráci s USA v súvislosti s príslušnými legislatívnymi rámcami v oblasti autorských práv s cieľom odstrániť možné prekážky prístupu na trh a obchodné prekážky;

38. vyzýva Komisiu, aby upravila a zjednotila výnimky a obmedzenia povolené podľa regulačného rámca analógového sveta v kontexte novej situácie, ktorú predstavuje digitálna paradigma a najmä technológie cloud computingu;

39. je presvedčený, že v boji proti porušovaniu autorských práv v EÚ by sa malo vyvinúť spoločné úsilie, aby sa tak zabezpečila ochrana autorských práv a spravodlivé odmeňovanie; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť povedomie spotrebiteľov o dôsledkoch porušovania autorských práv a s nimi súvisiacich práv, a naliehavo požaduje vhodné riešenie, ktorým sa zabezpečí, aby nikto nedosahoval zisky prostredníctvom porušovania autorských práv;

40. poukazuje na smernicu 2013/37/EÚ z 26. júna 2013 o opakovanom použití informácií verejného sektora, v ktorej sa stanovuje spoločný právny rámec pre trh EÚ s údajmi štátnej správy (informácie verejného sektora) a ktorá zahŕňa aj ustanovenia o transparentnosti a hospodárskej súťaži.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	14.4.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	47 11 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jerzy Buzek, Soledad Cabezón Ruiz, Philippe De Backer, Christian Ehler, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Adam Gierek, Theresa Griffin, András Gyürk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Dawid Bohdan Jackiewicz, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Csaba Molnár, Nadine Morano, Dan Nica, Aldo Patriciello, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Antonio Tajani, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Miguel Urbán Crespo, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, José Blanco López, Simona Bonafè, Lefteris Christoforou, Cornelia Ernst, Eugen Freund, Michèle Rivasi, Pavel Telička, Marco Zullo
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Stanisław Ożóg

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (25.3.2015)

pre Výbor pre právne veci

k vykonávaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
(2014/2256(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Catherine Stihler

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta odhodlanie Komisie, pokiaľ ide o ďalší rozvoj digitálnej agendy EÚ vrátane problematiky autorských práv v priebehu nového mandátu Komisie; víta pracovný program Komisie na rok 2015, v rámci ktorého Komisia prisľúbila predložiť balík opatrení pre jednotný digitálny trh, ktorý bude zahŕňať legislatívny návrh na účely modernizácie autorských práv v záujme ich prispôsobenia digitálnemu veku;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné upraviť legislatívny rámec týkajúci sa autorských práv s cieľom zabezpečiť primerané odmeňovanie a dostatočnú ochranu nositeľov autorských práv a súvisiacich práv so zreteľom na nové požiadavky spotrebiteľov a výzvy, ktoré prináša digitálne hospodárstvo a spoločnosť; takisto zdôrazňuje, že modernizované pravidlá autorských práv by mali byť zárukou spravodlivej rovnováhy medzi všetkými zainteresovanými stranami: spotrebiteľmi, používateľmi, tvorcami a nositeľmi práv;

3.  zdôrazňuje, že komplexná a jednotná regulácia digitálneho trhu je základným predpokladom hospodárskeho rastu;

4.  konštatuje, že smernica 2001/29/ES (smernica o informačnej spoločnosti) bola prijatá v roku 2001, pričom odvtedy sa digitálne používanie a poskytovanie materiálov podliehajúcich autorským právam zmenilo a výrazne zintenzívnilo; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia reagovala na technologický rozvoj a prispôsobila súčasné právne predpisy existujúcim a vznikajúcim výzvam;

5.  zdôrazňuje, že rozdiely v právnych predpisoch medzi členskými štátmi spôsobujú právnu neistotu, ktorá je prekážkou vytvorenia jednotného digitálneho trhu a cezhraničnej dostupnosti obsahu chráneného autorským právom;

6.  pripomína, že hodnota, ktorú v rámci digitálneho hospodárstva tvoria diela chránené autorským právom, by sa mala rozdeliť rovnomerne medzi nositeľov práv; vyzýva Komisiu, aby posúdila rozsah a dosah takéhoto hodnotového prenosu v prospech technických sprostredkovateľov v digitálnej oblasti;

7.  pripomína, že autorské právo a s ním súvisiace práva zohrávajú kľúčovú úlohu, keďže chránia a stimulujú rozvoj nových produktov a služieb a ich uvádzanie na trh, ako aj vytváranie a využívanie ich tvorivého obsahu, čím prispievajú k vyššej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a inovácii vo viacerých priemyselných odvetviach v EÚ, a preto sa pri každej harmonizácii autorských práv musí dbať na vysokú úroveň ochrany a musia sa zohľadňovať zmeny správania používateľov; poukazuje na to, že nevyhnutné prispôsobenie smernice 2001/29/ES digitálnemu veku pravdepodobne povedie k vytvoreniu nových a začínajúcich podnikov, ktoré budú zdrojom pracovných miest budúcnosti pre mladých ľudí;

8.  zdôrazňuje, že účinnosť autorského práva závisí od účinnosti platných opatrení na presadzovanie práva, ktoré ho chránia, a že v záujme prosperity a inovatívnosti tvorivého odvetvia je nevyhnutné, aby sa autorské právo presadzovalo rozhodným spôsobom; takisto podčiarkuje, že presadzovanie pravidiel autorských práv by malo byť primerané a že akékoľvek obmedzovanie práv používateľov by malo byť ustanovené zákonom;

9.  vyjadruje presvedčenie, že modernizácia pravidiel autorských práv v EÚ by bola neúplná bez aktualizácie smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode, a navrhuje, aby Európska komisia zvážila prijatie opatrení v tomto smere;

10. uznáva, že účelom autorského práva je lepšie chrániť práva všetkých kategórií nositeľov práv a umožniť tak, aby nositelia práv získali za svoje úsilie primeranú odmenu vždy, keď ostatní používajú ich diela, a teda podporovať budúcu tvorivosť; pripomína, že hoci odvetvie kultúry a tvorivé odvetvie zamestnávajú viac než sedem miliónov ľudí a ich prínos k HDP EÚ predstavuje 4,5 % ročne, hoci podľa štúdie Európskeho parlamentu o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni vznikne do roku 2020 zásluhou jednotného digitálneho trhu 223 000 pracovných miest a hoci sa každý deň rozširujú služby, technológie a možnosti, ktoré širokej verejnosti poskytujú prístup k tvorivým dielam, príjmy nositeľov práv v odvetví kultúry a tvorivom odvetví sa naďalej zmenšujú; zdôrazňuje dôležitosť účinnej ochrany autorských práv a potrebu zvýšenia informovanosti spotrebiteľov o dôsledkoch porušenia autorského práva a s ním súvisiacich práv;

11. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vyjednávaciu pozíciu autorov a tvorcov v hodnotovom reťazci v digitálnom veku;

12. podčiarkuje skutočnosť, že ustanovenia členských štátov týkajúce sa autorského práva a s ním súvisiacich práv sa značne líšia a že výlučnosť, ktorú autorské právo zaručuje svojmu vlastníkovi, sa v zásade obmedzuje na územné hranice členského štátu, v ktorom bolo právo udelené; vyjadruje presvedčenie, že takéto územné obmedzenia často vedú k rozdrobenosti trhu a výrazným rozdielom pri presadzovaní práva naprieč celou EÚ; pripomína, že európsky trh nie je jednoliaty a že vnútroštátne trhy sa vyvíjajú rôznym tempom; pripomína tiež, že spotrebiteľské preferencie a modely spotreby, a teda aj obsah zodpovedajú osobitým očakávaniam v každom členskom štáte;

13. zdôrazňuje, že je dôležité jasne informovať spotrebiteľov o obsahu, ktorý kupujú, v súlade so smernicou EÚ o právach spotrebiteľov;

14. vyjadruje presvedčenie, že v boji proti porušovaniu autorského práva v EÚ by sa malo vyvinúť spoločné úsilie, aby sa tak zaručila ochrana autorského práva a spravodlivá odmena pre autorov online obsahu chráneného autorským právom;

15. zdôrazňuje, že v dôsledku územnej rozdrobenosti môže vzniknúť situácia, keď používatelia, ktorí budú chcieť poskytovať služby súvisiace s obsahom v celej EÚ, budú musieť získať viaceré licencie; poukazuje na to, že rozdielne obmedzenia a výnimky príliš často vedú k dodatočným právnym nákladom a právnej neistote, čo oslabuje inovácie a investície a v niektorých prípadoch prispieva ku koncentrácii trhu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, ktoré z dobrovoľných výnimiek a obmedzení uvedených v smernici 2001/29/ES by sa mohli stať povinnými, s cieľom umožniť rovnaký prístup ku kultúrnej rozmanitosti naprieč hranicami v rámci vnútorného trhu a zlepšiť právnu istotu;

16. pripomína, že z geografických dôvodov je spotrebiteľom príliš často odopretý prístup k určitým obsahovým službám, čo je v rozpore s cieľom smernice 2001/29/ES, ktorým je vykonávanie štyroch slobôd vnútorného trhu; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané riešenia zamerané na lepšiu cezhraničnú dostupnosť služieb a obsahu chráneného autorským právom pre spotrebiteľov;

17. vyjadruje presvedčenie, že spotrebitelia by mali mať možnosť kupovať online obsah od iného členského štátu; zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali pri kúpe licencie na digitálny obsah dostať jasné informácie vrátane informácií o geografických obmedzeniach používania tohto obsahu dovtedy, kým budú platiť; zdôrazňuje, že európska tvorba je jedným z najbohatších zdrojov Európy a že tí, ktorí ju chcú využívať, by mali mať možnosť zaplatiť za ňu, a to aj vtedy, ak sa predáva iba v inom členskom štáte;

18. vyjadruje presvedčenie, že hoci je potrebné nájsť riešenia, ktorými by sa zaručila prenosnosť služieb, napríklad keď spotrebitelia cestujú medzi rôznymi členskými štátmi, je mimoriadne dôležité zachovať možnosť spotrebiteľskej voľby v súvislosti s prístupom k odlišnému kultúrnemu obsahu, a to aj po jazykovej stránke;

19. zdôrazňuje, že pre užívateľov autorských práv je dôležité spresniť a objasniť režim autorských práv, najmä pokiaľ ide o obsah vytváraný užívateľom a poplatky za autorské práva, s cieľom podporovať tvorivosť, ďalší rozvoj online platforiem a zabezpečiť náležitú odmenu pre nositeľov autorských práv;

20. zdôrazňuje význam moderného rámca pre autorské práva, ktorý by podporoval hospodársku súťaž, bol by jednoduchý z hľadiska spotrebiteľov a reagoval by na potreby digitálneho prostredia; uznáva, že v rámci modernizácie pravidiel autorských práv je potrebné uplatňovať celostný prístup s cieľom riešiť existujúcu rozdrobenosť trhu, najmä v prípade správy online práv, a zaručiť bezpečné, primerané a zabezpečené prostredie pre spotrebiteľov, tvorcov a užívateľov autorských práv;

21. preto víta prijatie smernice 2014/26/EÚ o kolektívnej správe práv a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva, ktorá zabezpečuje náležitú rovnováhu medzi prístupom verejnosti ku kultúrnym dielam, zjednodušením vysporiadania práv pre používateľov a primeranou odmenou pre tvorcov, a vyjadruje presvedčenie, že vykonávanie tejto smernice prinesie jasnejší súbor noriem na úrovni celej EÚ, čo povedie k rýchlejšej a pružnejšej infraštruktúre udeľovania licencií, prispôsobenej špecifickému používaniu; konštatuje však, že rozdrobenosť pretrváva a že treba zvážiť riešenia, a to aj pokiaľ ide o spoločné prístupy, ktorými sa ustanovujú cielené výnimky, ktoré ovplyvňujú cezhraničnú výmenu diel, čo je nevyhnutné pre dokončenie jednotného digitálneho trhu;

22. vyjadruje presvedčenie, že je potrebné poskytnúť vyvážené riešenia, ktoré pomôžu prekročiť a/alebo zlepšiť cezhraničný prístup a prenosnosť produktov a služieb, ktoré sú nevyhnutné nato, aby spotrebitelia mohli legálnym a oprávneným spôsobom kdekoľvek a kedykoľvek získať prístup k službám a produktom v súlade s najnovšími spotrebiteľskými požiadavkami; domnieva sa, že kultúrna rozmanitosť Európy je jadrom európskej identity a členské štáty by ju mali rozvíjať a podporovať;

23. zdôrazňuje, že spotrebitelia sa často stretajú s rôznymi obmedzeniami a že pojem spotrebiteľských práv v rámci autorských práv veľmi často chýba; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť platných právnych predpisov o autorskom práve z hľadiska spotrebiteľov a aby vypracovala súbor jasných a komplexných spotrebiteľských práv;

24. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vyššiu úroveň harmonizácie a vyvážený rámec výnimiek a obmedzení, ktorý nijako nepoškodzuje nositeľov práv, zodpovedá očakávaniam spotrebiteľov, napomáha tvorivosť a inovácie a prispôsobuje sa technologickému pokroku v digitálnom prostredí; nabáda členské štáty, aby využívali uvedené výnimky cieleným a technologicky neutrálnym spôsobom; zdôrazňuje, že výnimky a obmedzenia dohodnuté vo verejnom záujme a na výskumné a výchovno-vzdelávacie účely zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska poskytovania prístupu k znalostiam, ako aj podpory účasti na kultúrnom a spoločenskom živote; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uľahčili zahrnutie elektronických kníh do systémov verejného vypožičiavania za predpokladu, že sa vopred uzatvoria alebo sa vyvinie úsilie uzatvoriť všetky potrebné dohody, ktorými sa zabezpečí spravodlivá odmena pre nositeľov práv a dodržiavanie ich práv; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili mechanizmus, ktorý knižniciam, archívom a múzeám umožní sprístupniť verejnosti na internete chránené diela z ich zbierok, ktoré už nespravujú príslušní nositelia práv;

25. víta štruktúrovaný dialóg zainteresovaných strán s názvom Licencie pre Európu, ktorý začala Komisia v roku 2013; vyjadruje teda presvedčenie, že v záujme jednotnejšieho a odborne podloženého vykonávania právnych predpisov v oblasti autorských práv v celej EÚ má zásadný význam zapojenie príslušných zainteresovaných strán a výmena najlepších postupov; žiada Komisiu, aby monitorovala plnenie záväzkov prijatých v rámci dialógu Licencie pre Európu a podávala o ňom správy;

26. zdôrazňuje význam presadzovania väčšej interoperability, keďže nedostatočná interoperabilita je prekážkou inovácií, obmedzuje hospodársku súťaž v EÚ a spomaľuje inovácie; konštatuje, že nedostatočná interoperabilita brzdí rozvoj nových obsahových služieb na úkor umelcov, ktorí sa usilujú osloviť širšie európske publikum; nazdáva sa, že nedostatočná interoperabilita môže viesť k prevahe jedného konkrétneho produktu na trhu, čím sa potláča hospodárska súťaž a obmedzujú sa možnosti výberu pre spotrebiteľov v EÚ;

27. zdôrazňuje dôležitosť výnimiek z autorského práva, ktoré osobám so zdravotným postihnutím umožňujú lepší prístup k digitálnemu obsahu; uznáva, že ak používatelia so zdravotným postihnutím nemôžu kúpiť obsah vo vhodnom formáte, predstavuje to obchodnú prekážku aj pre podniky; okrem toho uznáva, že chýbajúca možnosť kúpiť obsah vo formáte vhodnom pre používateľov so zdravotným postihnutím znižuje kultúrnu tvorbu a ponuku obsahu dostupného v členských štátoch; preto zdôrazňuje, že každá legislatívna zmena v tejto oblasti by mala osobám so zdravotným postihnutím zabezpečiť prístup k dielam a službám, ktoré sú chránené autorským právom a s ním súvisiacimi právami, a mala by byť prispôsobená digitálnemu prostrediu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.3.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 3 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Daniel Dalton, Nicola Danti, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Jiří Maštálka, Marlene Mizzi, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Emma McClarkin, Roberta Metsola, Franz Obermayr, Adam Szejnfeld, Ulrike Trebesius, Sabine Verheyen, Inês Cristina Zuber
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jonathan Arnott, Philippe De Backer, Andrey Novakov

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	16.6.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Laura Ferrara, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Sajjad Karim, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Angel Dzhambazki, Jytte Guteland, Constance Le Grip, Angelika Niebler, Cecilia Wikström