SPRÁVA k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu
25.6.2015 - (2014/2208(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Sirpa Pietikäinen
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu
Európsky parlament,
‒ so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),
‒ so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva (COM(2014)0445),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre MSP: umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti (COM(2014)0440);
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ (COM(2015)0080),
‒ so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Budovanie jednotného trhu pre ekologické výrobky – Uľahčenie lepšej informovanosti o výsledkoch v oblasti životného prostredia výrobkov a organizácií (COM(2013)0196),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),
‒ so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),
‒ so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Európa efektívne využívajúca zdroje“ – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),
‒ so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 Ekologické inovácie – zamestnanosť a rast prostredníctvom politiky v oblasti životného prostredia[1]1,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o európskej stratégii na riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredí[2]2
‒ so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje[3]3,
‒ so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu[4]4,
‒ so zreteľom na 7. environmentálny akčný program,
– so zreteľom na stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj (2006) a jej hodnotenie z roku 2009,
‒ so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie s názvom Ekologizácia európskeho semestra a stratégie Európa 2020 – preskúmanie v polovici trvania z 28. októbra 2014,
– so zreteľom na súhrnnú správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015,
‒ so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),
‒ so zreteľom na Program OSN pre životné prostredie (UNEP) – Skúmanie návrhu udržateľného finančného systému,
‒ so zreteľom na závery medzinárodného panela o zdrojoch UNEP s názvom Environmentálne riziká a výzvy tokov a cyklov antropogénnych kovov (2013),
‒ so zreteľom na závery medzinárodného panela o zdrojoch UNEP s názvom Oddelenie využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie od hospodárskeho rastu (2011),
‒ so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 10. decembra 2014[5]5,
‒ so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015[6]6,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0215/2015),
A. keďže neudržateľné využívanie zdrojov je hlavnou príčinou rôznych druhov ohrozenia životného prostredia, medzi ktoré patrí napríklad zmena klímy, dezertifikácia, odlesňovanie, strata biodiverzity a oslabovanie ekosystémových služieb; keďže svetové hospodárstvo využíva na dosiahnutie celosvetového výkonu a absorpciu odpadu ekvivalent 1,5-násobku hodnoty zdrojov planéty a odhaduje sa, že do roku 2030 toto číslo dosiahne ekvivalent hodnoty zdrojov dvoch planét;
B. keďže Európa je závislejšia od dovážaných zdrojov než ktorýkoľvek iný región vo svete a mnohé zdroje sa vyčerpajú v relatívne krátkom čase; keďže konkurencieschopnosť Európy možno výrazne zvýšiť zvýšením pridanej hodnoty zo zdrojov v hospodárstve a podporou udržateľných dodávok surovín z európskych zdrojov; keďže, ako príspevok k bezpečnosti dodávok surovín, je potrebné posilniť inovačné partnerstvá medzi priemyslom a odvetvím odpadového hospodárstva a výskum recyklovateľnosti dôležitých surovín;
C. keďže prechod na obehové hospodárstvo je v zásade hospodárskou záležitosťou, pokiaľ ide o prístup k surovinám alebo ich trvalo udržateľnú dostupnosť, reindustrializáciu a ďalšiu digitalizáciu v Európe, vytváranie nových pracovných miest a výzvy v oblasti zmeny klímy, energetickej bezpečnosti a obmedzených zdrojov; keďže investovanie do obehového hospodárstva môže byť preto plne zlučiteľné s programom Komisie pre zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť a má potenciál na vytvorenie situácie prospešnej pre všetky zainteresované strany;
D. keďže efektívne využívanie zdrojov musí zohľadňovať širšie záujmy udržateľnosti vrátane environmentálneho, etického, hospodárskeho a sociálneho rozmeru, a musí byť s nimi v súlade;
E. keďže ciele a prioritné opatrenia stanovené v 7. environmentálnom akčnom programe majú záväzný charakter;
F. keďže v rámci programu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre životné prostredie sa zistilo, že „environmentálna účinnosť dobrovoľných prístupov je často diskutabilná a ich hospodárska efektívnosť je všeobecne nízka“[7]7;
G. keďže prechod k obehovému hospodárstvu si vyžaduje systémové zmeny, ktoré ovplyvnia všetky zainteresované strany v hodnotovom reťazci, ako aj významné inovácie v oblasti technológií, podnikov a spoločnosti ako celku;
H. keďže občania, malé podniky a miestne orgány verejnej moci zohrávajú osobitnú úlohu pri zabezpečovaní efektívneho využívania zdrojov a pri presadzovaní oddelenia hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov;
I. keďže riadne fungujúce obehové hospodárstvo potrebuje konkurencieschopné podniky a keďže podniky sú samy o sebe hnacou silou prechodu na obehové hospodárstvo;
J. keďže je dôležité, aby MSP boli jadrom stratégie EÚ pre efektívne využívanie zdrojov, pretože predstavujú 99 % podnikov v EÚ a zamestnávajú dvoch tretín pracovnej sily;
K. keďže ambiciózny európsky balík obehového hospodárstva vytvára obchodné príležitosti, zabezpečuje prístup k primárnym materiálom, predlžuje ich produktívne využitie (pomocou opätovného použitia, opätovného spracovania, recyklácie alebo použitia na náhradné diely), zaručuje vysokokvalitné procesy recyklácie po ukončení ich životnosti a považuje vedľajšie produkty a odpad za cenné toky zdrojov pre ďalšie použitie;
L. keďže udržateľné a zodpovedné obstarávanie primárnych surovín má zásadný význam pre dosiahnutie efektívneho využívania zdrojov a splnenie cieľov obehového hospodárstva;
M. keďže je nevyhnutné vytvoriť trhy druhotných surovín na dosiahnutie cieľov efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva;
N. keďže Parlament opakovane vyzval Komisiu, aby stanovila ukazovatele a právne záväzné ciele pre efektívne využívanie zdrojov;
O. keďže ústrednú úlohu pri budovaní obehového hospodárstva zohráva eliminácia toxických látok, namiesto ktorých existujú alebo budú vyvinuté bezpečnejšie alternatívy v súlade s platnými právnymi predpismi o chemických látkach;
P. keďže údaje Eurostatu o spracovaní komunálneho odpadu v EÚ 28 jasne ukazujú, že v politike v oblasti odpadov stále neexistujú rovnaké podmienky a že vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov prináša značné problémy;
Q. keďže v priemere iba 40 % pevného odpadu sa opätovne použije alebo recykluje a zvyšok ide na skládku alebo do spaľovne;
R. keďže výroba a spotreba poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov tvorí významný podiel využívania zdrojov s významnými vplyvmi na životné prostredie, verejné zdravie, zdravie a dobré životné podmienky zvierat; keďže na riešenie problému nedostatku potravinových zdrojov holistickým spôsobom sú potrebné udržateľné riešenia;
S. keďže zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie vrátane priamych a nepriamych dotácií fosílnych palív, by podstatne znížilo emisie skleníkových plynov, pomohlo v boji proti zmene klímy, a umožnilo rozvoj obehového hospodárstva;
1. víta oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398); schvaľuje prístup Komisie k návrhom a inováciám pre obehové hospodárstvo, ktorými sa stanovuje politický rámec na podporu efektívneho využívania zdrojov a cieľ v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ako sú uvedené v oznámení, ako aj osobitný politický rámec, ktorý MSP umožňuje premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na ekologicky udržateľného podnikateľské príležitosti; zdôrazňuje, že na posun smerom k obehovému hospodárstvu sú potrebné legislatívne opatrenia a vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2015 predložila ambiciózny návrh týkajúci sa obehového hospodárstva, ako ohlásila vo svojom pracovnom programe na rok 2015;
2. zdôrazňuje, že riešenie nedostatku zdrojov si vyžaduje obmedzenie ťažby a využívania zdrojov a absolútne oddelenie rastu od využívania prírodných zdrojov – systémovú zmenu vyžadujúcu spätnú analýzu opatrení potrebných z hľadiska udržateľnosti do roku 2050 počnúc okamžitými opatreniami;
3. zdôrazňuje, že výroba a spotreba sú oblasti, ktoré je potrebné riešiť spôsobom, ktorý zabezpečí súlad so širšími cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;
4. pripomína, že napriek zlepšeniam v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ktoré už nastali, neustály rast produkcie presiahol toto zefektívnenie a ťažba zdrojov na celom svete naďalej dramaticky rastie, a preto je naliehavo potrebné celkové zníženie ťažby a využívania zdrojov s cieľom prekonať tzv. odrazový efekt; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zodpovedajúce opatrenia;
5. pripomína, že voda, či už ako prírodný zdroj používaný vo výrobných procesoch alebo ako verejný statok, by sa mala zohľadňovať pri výpočte hodnoty spotreby surovín a používať efektívnym spôsobom;
6. zdôrazňuje, že zlepšenie využívania zdrojov prostredníctvom požiadaviek na lepší dizajn a právnych predpisov v oblasti odpadu, ktoré zabezpečia posun nahor v hierarchii odpadu (a tým podporia predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie, prípravu na opätovné používanie a recykláciu), by podnikom v EÚ, verejným orgánom a spotrebiteľom mohlo priniesť podstatné čisté úspory, ktorých výška sa odhaduje na 600 miliárd EUR alebo 8 % ročného obratu, a zároveň znížiť celkové ročné emisie skleníkových plynov o 2 – 4 %; zdôrazňuje, že zvýšením produktivity zdrojov do roku 2030 o 30 % by sa HDP mohol zvýšiť o takmer 1 % a mohli by sa vytvoriť dva milióny nových udržateľných pracovných miest[8]1; pripomína, že efektívne využívanie zdrojov je prioritným cieľom 7. environmentálneho akčného programu, ktorý zdôrazňuje potrebu stimulovať produkciu ekologicky udržateľných výrobkov a služieb a spotrebiteľský dopyt po nich prostredníctvom politík, ktoré podporujú ich dostupnosť, cenovú prístupnosť, funkčnosť a atraktívnosť;
7. vyjadruje presvedčenie, že zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov si vyžaduje legislatívne opatrenia aj hospodárske stimuly, internalizáciu externých nákladov a ďalšie financovanie výskumu a inovácií, ako aj spoločenské zmeny a zmeny životného štýlu; poukazuje na to, že pri zohľadnení subsidiarity sú na rôznych politických úrovniach potrebné rôzne nástroje;
8. domnieva sa, že zavedenie obehového hospodárstva v plnom rozsahu si vyžaduje úplné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, regiónov, miest, miestnych komunít, MSP, mimovládnych organizácií, zástupcov priemyslu, odborov a občanov;
9. vyzýva Komisiu, aby do procesu vývoja balíka obehového hospodárstva zapojila miestne a regionálne orgány;
10. zdôrazňuje, že informovanosť verejnosti, vnímanie občanov a angažovanosť sú rozhodujúce pre úspešný prechod na obehové hospodárstvo; konštatuje, že potrebná pozornosť a zdroje by sa mali venovať vzdelávaniu a informáciám, podpore udržateľných modelov spotreby a výroby, a zdôrazňuje výhody prechodu na obehové hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov;
11. poukazuje na to, že prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje kvalifikované pracovné sily a že vzdelávanie a odborná príprava musia zohľadňovať potrebu ekologických zručností;
12. zdôrazňuje, že EÚ už zaviedla finančné nástroje podporujúce obehové hospodárstvo, najmä prostredníctvom programov Horizont 2020 a Life +, a že tieto nástroje môžu pomôcť, ak sa správne používajú, pri podpore ekologických inovácií a priemyselnej ekológie v členských štátoch a regiónoch Európy;
13. zdôrazňuje, že právna istota a dlhodobá predvídateľnosť sú kľúčom k uvoľneniu potenciálu Európskeho fondu pre strategické investície pre obehové hospodárstvo s cieľom presmerovať investície do udržateľného hospodárstva;
14. podčiarkuje, že prechod na udržateľné a obehové hospodárstvo by mal spájať ambiciózne environmentálne ciele s presvedčivými sociálnymi požiadavkami vrátane podpory dôstojnej práce, zdravých a bezpečných pracovných podmienok (t. j. zabezpečenia, že pracovníci nebudú na pracovisku vystavení škodlivým látkam);
15. zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť súdržnejší právny rámec pre udržateľnú výrobu a spotrebu, pokrývajúci celý výrobný cyklus od udržateľného obstarávania zdrojov po obnovu na konci životnosti;
Ukazovatele a ciele
16. zdôrazňuje, že využívanie zdrojov Únie musí byť do roku 2050 udržateľné, čo si okrem iného vyžaduje úplné zníženie spotreby zdrojov na udržateľnú úroveň na základe spoľahlivého merania spotreby zdrojov v rámci celého dodávateľského reťazca, prísne dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva, implementáciu kaskádového využívania zdrojov, najmä biomasy, zodpovedné a udržateľné obstarávanie zdrojov, vytvorenie uzavretého okruhu neobnoviteľných zdrojov, zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci limitov ich obnoviteľnosti, postupné vyraďovanie toxických látok, najmä tých, pre ktoré sú alebo budú vyvinuté bezpečnejšie alternatívy v súlade s platnými právnymi predpismi o chemických látkach s cieľom zabezpečiť rozvoj cyklov netoxických materiálov a zlepšiť kvalitu ekosystémových služieb;
17. pripomína, že Európsky parlament už v roku 2012 vyzval na stanovenie jasných, pevných a merateľných ukazovateľov hospodárskej činnosti, ktoré zohľadnia zmenu klímy, biodiverzitu a efektívne využívanie zdrojov z pohľadu životného cyklu a na používanie týchto ukazovateľov ako základ pre legislatívne iniciatívy a konkrétne ciele znižovania;
18. naliehavo žiada Komisiu, aby do roku 2015 navrhla hlavný ukazovateľ a niekoľko čiastkových ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov vrátane ekosystémových služieb; poukazuje na to, že použitie týchto harmonizovaných ukazovateľov by malo byť právne záväzné od roku 2018 a ukazovatele by mali merať spotrebu zdrojov vrátane dovozu a vývozu na úrovni EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom by sa mal zohľadniť celý životný cyklus výrobkov a služieb, zároveň by mali byť založené na metodike stopy a merať aspoň využívanie pôdy, vody, surovín a emisie skleníkových plynov;
19. naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2015 navrhla záväzný cieľ zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov na úrovni EÚ o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2014, ako aj individuálne ciele pre jednotlivé členské štáty; zdôrazňuje, že ciele efektívneho využívania zdrojov musia byť podložené ukazovateľmi a až potom sa môžu implementovať;
20. naliehavo žiada Komisiu, aby podporila používanie ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom medzinárodných dohovorov s cieľom umožniť porovnávanie medzi priemyselnými odvetviami a ekonomikami, zaistiť rovnaké podmienky a podporiť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami;
21. zdôrazňuje, že tieto ukazovatele by sa mali zahrnúť do európskeho semestra a do všetkých posúdení vplyvu;
Politika výrobkov a ekodizajn
22. zdôrazňuje dôležitosť dobre premyslenej politiky výrobkov, ktorá zvyšuje očakávanú životnosť produktov, ako aj ich trvanlivosť, opätovné použitie a recyklovateľnosť; poukazuje na to, že množstvo zdrojov použitých výrobkom v priebehu jeho životnosti, ako aj možnosť jeho opravy, opätovného použitia a recyklovateľnosť, sú do veľkej miery určené vo fáze návrhu; vyzýva Komisiu, aby v rámci produktových politík podporovala prístup orientovaný na životný cyklus výrobku, a to najmä zavedením harmonizovaných metód hodnotenia ekologickej stopy výrobkov;
23. vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila ambiciózny pracovný program a aby komplexne a ambiciózne implementovala požiadavky ekodizajnu podľa existujúcej smernice o ekodizajne v nových a aktualizovaných vykonávacích opatreniach, a to počnúc okamžitým prijatím už navrhnutých opatrení;
24. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla revíziu právnych predpisov o ekodizajne a iných relevantných právnych predpisov do konca roka 2016 na základe posúdenia vplyvu, pričom by sa zapracovali tieto hlavné zmeny: rozšírenie rozsahu požiadaviek ekodizajnu na všetky hlavné skupiny výrobkov, nielen energeticky významné výrobky; postupné zahrnutie všetkých významných prvkov efektívneho využívania zdrojov do záväzných požiadaviek na dizajn výrobkov; zavedenie povinného pasu výrobku založeného na týchto požiadavkách; zavedenie vlastného monitorovania a auditov vykonaných tretími stranami s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali stanovené normy; a vymedzenie horizontálnych požiadaviek okrem iného na trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovné použitie a recyklovateľnosť;
25. vyzýva Komisiu, aby na základe analýzy nákladov a prínosov preskúmala možnosť určiť minimálne hodnoty recyklovaných materiálov v nových výrobkoch v rámci budúcej revízie smernice o ekodizajne;
26. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia proti plánovanému zastarávaniu a ďalej rozvíjala súbor noriem pre výrobky v obehovom hospodárstve, ktorý zahŕňa renovácie a opravy, uľahčenie demontáže a efektívne využívanie surovín, obnoviteľných zdrojov alebo recyklovaných materiálov vo výrobkoch;
27. pripomína, že dostupnosť štandardizovaných a modulových komponentov, plánovanie demontáže, navrhovanie výrobkov s dlhou životnosťou a efektívne výrobné procesy zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o úspešné obehové hospodárstvo; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť trvácnosť, bezproblémové vylepšenie, opätovné použitie, inštaláciu, opravu a recykláciu výrobkov a napokon demontáž výrobkov na účely získania nových zdrojov, ako aj zabezpečiť, aby časti obsahujúce nebezpečné látky boli jasne identifikované v návodoch k výrobkom so zámerom uľahčiť oddelenie týchto častí pred recykláciou; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem biologických výrobkov, ktoré musia mať minimálny obsah obnoviteľného materiálu aspoň 50 %.
28. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla požiadavky na informácie o tom, aké zdroje výrobok obsahuje a o očakávanej životnosti výrobku, bez nadmerného administratívneho zaťaženia MSP; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť vo formáte, ktorý je ľahko dostupný spotrebiteľom a podnikom, aby sa uľahčilo prijímanie informovaných rozhodnutí a oprava a recyklácia výrobkov; konštatuje, že je dôležité zvýšiť povedomie spotrebiteľov a zvýšiť ich aktívnu úlohu;
29. vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie minimálnych záruk pre spotrebiteľské tovary dlhodobej spotreby s cieľom predĺžiť ich životnosť a aby spresnila, že predajcovia spotrebného tovaru by mali v súlade so smernicou 1999/44/ES preskúmať chyby počas prvých dvoch rokov zákonnej záruky a spotrebiteľ by mal platiť len vtedy, ak bola chyba spôsobená nesprávnym používaním;
30. vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané opatrenia na dostupnosť náhradných dielov na účely zaistenia opraviteľnosti výrobkov počas ich životnosti;
31. vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby zvýšili úsilie nahradiť látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a obmedziť látky, ktoré predstavujú neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie podľa nariadenia REACH, a v neposlednom rade ako prostriedok na splnenie požiadavky 7. európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie, rozvíjať cykly netoxického materiálu tak, aby sa recyklovaný odpad mohol používať ako hlavný a spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ihneď zrušila svoje jednostranné moratórium na spracovanie odporúčaní ECHA so zreteľom na zahrnutie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy do prílohy XIV nariadenia REACH a aby namiesto toho urýchlene pristúpila k ich zaradeniu; v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva zdôrazňuje, že prevencia má prednosť pred recykláciou a že recyklácia by preto nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie nahradiť nebezpečné látky na základe smernice 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach s cieľom zavádzania cyklov netoxického materiálu;
33. naliehavo žiada členské štáty, aby vykonali účinný dohľad trhu s cieľom zabezpečiť, aby európske, ako aj dovezené výrobky boli v súlade s týmito požiadavkami, pokiaľ ide o politiku výrobkov a ekodizajn; naliehavo vyzýva členské štáty aby s cieľom zabezpečiť tento účinný dohľad nad trhom, bezodkladne pokročili v legislatívnom postupe v súvislosti s preskúmaním nariadenia o dohľade nad trhom; konštatuje, že akékoľvek ďalšie oneskorenie by mohlo poškodiť záujmy podnikov a občanov;
Smerom k nulovému odpadu
34. poukazuje na analýzu Komisie, v ktorej sa uvádza, že prijatie nových cieľov v oblasti odpadu by viedlo k vytvoreniu 180 000 pracovných miest, zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a zníženiu dopytu po drahých vzácnych zdrojoch[9]2; vyjadruje poľutovanie nad tým, že legislatívny návrh o odpadoch bol stiahnutý[10]3, ale zároveň vníma vyhlásenie podpredsedu Timmermana na plenárnej schôdzi Parlamentu v decembri 2014 ako príležitosť na predloženie nového ambicióznejšieho balíka týkajúceho sa obehového hospodárstva, ktorý musí byť predložený do konca roku 2015;
35. naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2015 predložila ohlásený návrh na preskúmanie právnych predpisov v oblasti odpadov pri starostlivom uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva a aby doň zahrnula tieto body:
– jasné a jednoznačné vymedzenia pojmov;
– prijatie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu;
– stanovenie záväzných cieľov pre znižovanie objemu komunálneho, obchodného a priemyselného odpadu, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025;
– stanovenie jasných minimálnych štandardov pre rozšírené požiadavky na zodpovednosť výrobcu s cieľom zabezpečiť transparentnosť a nákladovú efektívnosť systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu;
– zavedenie tzv. zásady platieb podľa množstva odpadu („pay-as-you-throw-principle“) pre zvyškový odpad v kombinácii s režimami separovaného zberu pre papier, kovy, plast a papier s cieľom umožniť dosiahnutie vysokej kvality recyklácie materiálov;
– zavedenie povinného separovaného zberu biologického odpadu do roku 2020;
– zvýšenie cieľov v oblasti recyklácie a prípravy na opätovné použitie na úroveň minimálne 70 % tuhého komunálneho odpadu a 80 % recyklácie odpadu z obalov do roku 2030 na základe spoľahlivého spôsobu vykazovania, ktorý zabráni vykazovanie vyradeného odpadu (skládkovaného alebo spaľovaného) ako recyklovaného odpadu, s použitím rovnakej harmonizovanej metodiky pre všetky členské štáty s externe overenými štatistickými údajmi; — povinnosť recyklačných zariadení podať správu o „vstupných“ množstvách odpadu prichádzajúceho do triedičky odpadov, ako aj o „výstupných“ množstvách recyklovaných materiálov vychádzajúcich z triedičky odpadov;
– prísne obmedzenie spaľovania, s energetickým zhodnocovaním alebo bez neho, do roku 2020, pokiaľ ide o nerecyklovateľný a biologicky neodbúrateľný odpad;
– záväzné, postupné znižovanie všetkých typov skládkovania v súlade s požiadavkami na recykláciu v troch fázach (2020, 2025 a 2030), ktoré by viedlo k zákazu všetkých typov skládkovania s výnimkou určitého nebezpečného odpadu a zvyškového odpadu, pri ktorých je skládkovanie environmentálne najvhodnejšou možnosťou;
– zavedenie poplatkov za skládkovanie a spaľovanie;
36. zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu cieľov európskej politiky v oblasti odpadov, a to nielen z hľadiska právnej istoty, predvídateľnosti a vytvárania rovnakých podmienok na vnútornom trhu, ale aj pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany a zveľaďovania životného prostredia všetkých občanov EÚ;
37. vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila rovnaké ciele pre všetky členské štáty EÚ, aby bola zabezpečená rovnaká vysoká úroveň ochrany životného prostredia v celej EÚ a aby sa nenarušil jednotný trh;
38. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa riadne vykonávali platné právne predpisy a ciele v oblasti odpadov, najmä povinnosti v súvislosti s režimom separovaného zberu, a aby zaistila, že členské štáty zvýšia úsilie o dosiahnutie existujúcich cieľov, ako aj aby zaviedla opatrenia na podporu členských štátov pri zavádzaní vhodných nástrojov na dosiahnutie cieľov v rámci stanovených lehôt;
39. zdôrazňuje, že na najlepšie využitie dostupnej kapacity odpadového hospodárstva v EÚ je potrebné lepšie plánovanie a výmena informácií s cieľom zamedziť nadmerné kapacity;
40. vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmavala realizovateľnosť koncepcie zvýšenia získavania užitočných materiálov z odpadu na skládkach s cieľom umožniť získavanie druhotných surovín, ktoré sú prítomné na existujúcich skládkach a preskúmať vývoj systému environmentálneho povolenia pre recyklačný priemysel;
41. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť a kontroly s cieľom zabrániť preprave odpadov do krajín s miernejšími environmentálnymi a sociálnymi normami, než sú normy v Európskej únii;
42. vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi zvýšila svoje úsilie v boji proti nezákonnému vývozu spotrebiteľského odpadu;
43. vyzýva Komisiu, aby v rámcovej smernici o odpadoch stanovila minimálne požiadavky pre národné programy obmedzenia odpadu, ako aj aby vymedzila súbor cieľov a ukazovateľov, ktoré zabezpečia porovnateľnosť výsledkov dosiahnutých jednotlivými členskými štátmi;
44. naliehavo žiada Komisiu, aby reagovala na osobitné problémy s odpadom a prijala opatrenia, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie o obehovom hospodárstve (COM(2014)0398); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili mobilizáciu zdrojov financovania EÚ s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov integrovaného odpadového hospodárstva, ako je napríklad separovaný zber a rozvoj recyklačnej infraštruktúry;
45. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla cieľ pre zníženie množstva morského odpadu o 50 % do roku 2025 v porovnaní s úrovňami z roku 2014;
46. zdôrazňuje potrebu stanoviť ciele pre zber a recykláciu špecifických kritických kovov vzhľadom na ich rastúci nedostatok a s cieľom znížiť závislosť od nich;
47. vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2015 navrhla ciele, opatrenia a nástroje na účinný boj proti plytvaniu potravinami, vrátane stanovenia záväzného cieľa znížiť objem potravinového odpadu o najmenej 30 % do roku 2025 v rámci výroby, predaja/distribúcie, stravovacích/pohostinských služieb a sektora domácností; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní posúdenia vplyvu príslušných nových legislatívnych návrhov hodnotila ich možný vplyv na oblasť potravinového odpadu;
Udržateľné budovy
48. víta oznámenie Komisie s názvom Možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva (COM(2014)0445); je presvedčený o potrebe vyhradeného prístupu k výstavbe na základe plánu a dlhodobých cieľov;
49. vyzýva Komisiu, aby navrhla vykonávanie zásad obehového hospodárstva a požiadaviek v stavebnom sektore v plnej miere a aby ďalej rozvíjala politický rámec pre energetickú účinnosť budov – vrátane vypracovania ukazovateľov, noriem a metód a kvalitatívnych požiadaviek, pokiaľ ide o využívanie pôdy a urbanistické plánovanie, architektúru, stavebné inžinierstvo, výstavbu, údržbu, prispôsobivosť, energetickú účinnosť, obnovu a opätovné použitie a recykláciu; poukazuje na to, že ciele a ukazovatele týkajúce sa udržateľných budov by takisto mali zahŕňať ekologickú infraštruktúru, napríklad vegetačné strechy; zdôrazňuje význam holistickej vízie budov v Európe, s jasnými a ambicióznymi cieľmi v strednodobom a dlhodobom horizonte a plánmi na realizáciu tejto vízie;
50. domnieva sa, že otázky kvality vnútorného ovzdušia, ako aj dobrých životných podmienok a sociálnych potrieb používateľov by sa mali integrovať do hodnotenia udržateľnosti budov;
51. vyzýva Komisiu, aby v rámci všeobecných ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov vytvorila ukazovatele na posúdenie udržateľnosti budov počas ich celého životného cyklu na základe existujúcich noriem a metód a na základe prístupu environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;
52. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla, aby zásady a normy BAT (najlepších dostupných techník) platili pre všetky materiály a časti budov, a aby vypracovala pas pre budovy vychádzajúci z celého životného cyklu budov; tento pas by mal dokumentovať vykonané zlepšenia a umožniť informovanú voľbu, pokiaľ ide o budúce riešenia pre údržbu, opravy, renovácie a recykláciu;
53. domnieva sa, že vzhľadom na to, že 90 % zastavaných oblastí, ktoré budú stáť v roku 2050, už existuje, by sa mali stanoviť osobitné požiadavky a stimuly pre sektor renovácií s cieľom získať prevahu energeticky pozitívnych budov do roku 2050; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu renovácie existujúcich budov a posilnila úlohu národných stratégií renovácie zavedených smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti;
54. naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili zlepšenie recyklácie prostredníctvom rozvoja infraštruktúry pre selektívny zber a recykláciu v sektore stavebníctva;
55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali potenciál auditov pred demoláciou (ide o posúdenie budovy pred jej demontážou alebo demoláciou s cieľom opísať prítomné materiály a určiť, ktoré časti by mohli byť oddelené na recykláciu) a triedenia recyklovateľných materiálov na mieste (pri triedení na mieste možno zvyčajne získať druhotné suroviny vyššej čistoty, než pri recyklácii mimo miesta demolácie, čo môže prispieť k zníženiu vplyvu dopravy na životné prostredie, napríklad drvením/lisovaním na mieste);
56. konštatuje, že betón je jedným z najviac používaných materiálov v stavebnom priemysle; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zvýšenia miery recyklácie betónu v stavebníctve, ako je tomu v Nemecku a vo Švajčiarsku;
Rozvoj trhov pre druhotné suroviny
57. vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na stimuláciu a uľahčenie rozvoja trhov pre vysoko kvalitné druhotné suroviny a rozvoja podnikania založeného na opätovnom využití druhotných surovín;
58. domnieva sa, že dlhodobý a predvídateľný rámec politiky pomôže stimulovať úroveň investícií a opatrení potrebných na plný rozvoj trhov s ekologickejšími technológiami a podporovať udržateľné podnikateľské riešenia; zdôrazňuje, že ukazovatele a ciele efektívneho využívania zdrojov podporené komplexným zberom údajov by poskytli potrebné usmernenia pre verejné a súkromné subjekty uskutočňujúce rozhodnutia pri transformácii hospodárstva;
59. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty presadzovali vytváranie programov priemyselnej symbiózy, ktoré podporujú súčinnosť v oblasti priemyslu, pokiaľ ide o opätovné použitie a recykláciu, a pomáhajú podnikom – najmä MSP – zistiť, ako ich energia, odpad a vedľajšie produkty môžu slúžiť ako zdroje pre iných; poukazuje na podobné koncepty, ako je koncept „od kolísky ku kolíske“ či priemyselná ekológia;
Ďalšie opatrenia
60. vyzýva Komisiu, aby navrhla povinné postupy zeleného verejného obstarávania; domnieva sa, že vo všetkých verejných obstarávaniach treba uprednostňovať opätovne použité, opravené, repasované, renovované a ďalšie udržateľné výrobky a riešenia, pri ktorých boli zdroje použité efektívne, a v prípadoch ich neuprednostnenia by sa mala uplatniť zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“;
61. zdôrazňuje, že je potrebný fiškálny rámec, ktorý je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a poskytuje správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou (napríklad nižšie dane na opravárenskú činnosť a vyššie dane na výrobky náročné na zdroje, nerecyklovateľné výrobky a výrobky na jedno použitie); vyzýva členské štáty, aby sa v rámci procesu európskeho semestra usilovali o pokrok v tejto oblasti[11]1;
62. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala a navrhla opatrenia týkajúce sa zdaňovania, ako je napríklad nižšia DPH na recyklované a opätovne použité výrobky a výrobky efektívne využívajúce zdroje;
63. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali zelený akčný plán pre MSP;
64. naliehavo žiada Komisiu o vytvorenie politického rámca pre živiny s cieľom rozšíriť recykláciu, podporiť inovácie, zlepšiť podmienky na trhu a presadzovať ich udržateľné využívanie v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa hnojív, potravín, vody a odpadu;
65. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o udržateľných potravinách, ktoré bolo od roku 2013 niekoľkokrát odložené, v prvej polovici roka 2016; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že výroba a spotreba potravín predstavuje významnú časť využívania zdrojov, by sa oznámenie malo komplexne zaoberať neefektívnym využívaním zdrojov v potravinovom reťazci a malo by podporiť rozvoj udržateľnej politiky v oblasti potravín; vyzýva Komisiu, aby posúdila zvýšenie používania ekologických obalov potravín, ako aj uskutočniteľnosť postupného nahrádzania obalov potravín biologickými a biologicky odbúrateľnými, kompostovateľnými materiálmi v súlade s európskymi normami;
66. vyzýva Komisiu, aby zriadila trvalú platformu pre efektívne využívanie zdrojov zahŕňajúcu všetky relevantné zainteresované strany s cieľom podnietiť a uľahčiť uplatňovanie najnovších výsledkov výskumu, výmenu najlepších postupov a vznik novej priemyselnej syntézy a priemyselných ekosystémov;
67. vyzýva Komisiu, aby ustanovila pracovnú skupinu pre udržateľné financovanie tvorenú zástupcami jednotlivých sektorov a generálnych riaditeľstiev s cieľom začleniť ukazovatele efektívneho využívania zdrojov do integrovaného vykazovania a účtovníctva na úrovni spoločností pri zachovávaní dôvernosti určitých obchodných informácií; vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala, ako by sa efektívne využívanie zdrojov a environmentálne riziká mohli začleniť okrem iného do ratingových hodnotení a kapitálových požiadaviek bánk, vypracovala komplexný systém poistenia pre environmentálne riziká a stanovila informačné požiadavky pre investičné produkty, a to s náležitým hodnotením vplyvu; domnieva sa, že Komisia by mala v tomto ohľade prospech zo spolupráce s UNEP v rámci štúdie „Skúmanie návrhu udržateľného finančného systému“; vyzýva Komisiu, aby skúmala existujúce dobrovoľné iniciatívy v členských štátoch s cieľom možnej výmeny najlepších postupov;
68. vyzýva Komisiu – keďže udržateľné a zodpovedné obstarávanie primárnych surovín je rozhodujúce pre dosiahnutie efektívneho využívania zdrojov a plnenie cieľov obehového hospodárstva – aby preskúmala odporúčania Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov v oblasti politiky rozvoja noriem udržateľného obstarávania prioritných surovín a komodít; v tejto súvislosti berie na vedomie spoločnú podporu Parlamentu a Rady pre návrhy Komisie v oblasti zodpovedného obstarávania kovov a nerastov z oblastí konfliktov;
69. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju definíciu „kľúčových“ surovín a lepšie pritom zohľadnila vplyvy na životné prostredie a riziká spojené s ich ťažbou a spracovaním, ako aj potenciál ich nahradenia druhotnými surovinami;
70. zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky EÚ vrátane financovania prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020, kohéznych fondov a Európskej investičnej banky sa musia mobilizovať na podporu efektívneho využívania zdrojov v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne zrušili všetky dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane dotácií na výrobu energie z biologicky odbúrateľných častí priemyselného a komunálneho odpadu spaľovaním podľa smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá;
71. žiada, aby sa financovanie z Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov zameriavalo viac na rozvoj udržateľných a inovatívnych riešení efektívne využívajúcich zdroje a nových obchodných modelov (ako je lízing alebo systémy kombinujúce výrobky a služby) a zlepšovanie návrhov produktov a materiálovej účinnosti v rámci výkonnosti produktov a procesov;
72. zdôrazňuje, že výskum a inovácie majú zásadný význam pre podporu prechodu na obehové hospodárstvo v Európe a že je potrebné podporiť v rámci programu Horizont 2020 výskumné a inovačné projekty, ktoré môžu preukázať a v praxi overiť hospodársku a ekologickú udržateľnosť obehového hospodárstva; zároveň zdôrazňuje, že prijatím systémového prístupu môžu tieto projekty uľahčiť vypracovanie regulácie, ktorá podporuje inovácie a jednoduchšie sa implementuje, a to tým, že identifikujú možné regulačné neistoty, prekážky a/alebo medzery, ktoré môžu brzdiť rozvoj podnikateľských modelov založených na efektívnom využívaní zdrojov;
73. žiada Komisiu, aby využila plný potenciál digitálnej agendy a informačných technológií na podporu efektívneho využívania zdrojov a prechod na obehové hospodárstvo;
74. zdôrazňuje, že hospodárstvo EÚ je otvorené, pričom dovoz aj vývoz funguje v rámci globálneho trhu; upozorňuje na potrebu riešiť globálnu výzvu vyčerpávania zdrojov aj na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali prácu medzinárodného panelu pre zdroje v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a skúmali svetové otázky týkajúce sa kľúčových zdrojov a vypracúvali praktické riešenia pre tvorcov politiky, priemysel a spoločnosť;
75. vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť výrobkov;
76. zdôrazňuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti môže znížiť energetickú závislosť EÚ a energetickú chudobu, ktorá postihuje približne 125 miliónov európskych občanov; konštatuje, že je užitočné považovať energetickú efektívnosť za samostatný zdroj energie, ktorého rast výrazne prispieva k rozvoju priemyslu EÚ, tvorbe pracovných miest a znižovaniu výdavkov obyvateľov na energiu;
77. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, či existujúce a plánované právne predpisy nebránia prechodu na obehové hospodárstvo, existujúcim inovatívnym obchodným modelom alebo vzniku nových modelov, ako je hospodárstvo založené na nájme alebo hospodárstvo založené na spoločnom využívaní zdrojov/spoluspotrebiteľstve, alebo či neexistujú finančné alebo inštitucionálne prekážky v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zlepšila takéto právne predpisy a odstránila takéto prekážky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súvisiace právne predpisy s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov v rámci celého životného cyklu výrobkov a zvýšiť súlad medzi existujúcimi nástrojmi a rozvíjať priekopnícky prístup;
78. žiada Komisiu, aby objasnila relevantné aspekty politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vo vzťahu k obehovému hospodárstvu, najmä aby objasnila kompromis medzi rizikami kolúzie na trhu a potrebou prehĺbiť spoluprácu medzi výrobcami a ich dodávateľmi;
79. vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o všetkých uvedených opatreniach a do roku 2018 navrhla ďalšie kroky;
o
o o
80. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.
- [1] 1 Prijaté texty, P7_TA(2013)0584.
- [2] 2 Prijaté texty, P7_TA(2014)0016.
- [3] 3 Prijaté texty, P7_TA(2012)0223.
- [4] 4 Prijaté texty, P7_TA(2011)0364.
- [5] 5 Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
- [6] 6 Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.
- [7] 7 Program OECD pre životné prostredie, Dobrovoľné prístupy k politike v oblasti životného prostredia, 2003.
- [8] 1 Oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398).
- [9] 2 Pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2014 obsahujúci zhrnutie posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o odpadoch (COM(2014)0397) (SWD (2014)0208).
- [10] 3 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1991/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2014)0397).
- [11] 1 Budget Europe, 2015, odporúčania pre jednotlivé krajiny na podporu procesu európskeho semestra, strana 6, http://www.foes.de/pdf/2015-02-25_CSR%20Recommendations_FINAL.pdf.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Naliehavosť efektívneho využívania zdrojov
Neudržateľné využívanie zdrojov poškodzuje životné prostredie a predstavuje hospodárske riziko. Svetové hospodárstvo využíva na dosiahnutie celosvetového výkonu a absorpciu odpadu ekvivalent 1,5-násobku hodnoty zdrojov planéty. Odhaduje sa, že do roku 2030 toto číslo dosiahne ekvivalent hodnoty zdrojov dvoch planét.
Predpokladá sa, že ročná spotreba nerastov, fosílnych palív a biomasy sa do roku 2050 zdvojnásobí a dosiahne 140 miliónov ton. Je to dôsledok kombinácie rastu počtu obyvateľov, zvyšovania disponibilných príjmov, rozšírenia rozmanitosti výrobkov v porovnaní s minulosťou a skrátenia ich životnosti.
Pokračovanie takýmto smerom by viedlo na ekologickú i hospodársku slepú koľaj.
Ľudstvo už prekračuje viaceré medze planéty, ktoré nesmieme prekročiť, ak sa chceme vyhnúť zlomovému bodu spustenia negatívnych ekologických zmien. Ekologických dôsledkov je veľký počet a v mnohých prípadoch sú nezvratné: zmena klímy, odlesňovanie, dezertifikácia, degradácia pôdy, strata biodiverzity, zmenšovanie genetickej diverzity a oslabovanie ekosystémových služieb.
Ak chceme predísť týmto zmenám v biosfére, musíme používať menej zdrojov. Môžeme a musíme dosiahnuť aspoň takú istú životnú úroveň a dobré životné podmienky, aké máme v súčasnosti, s jednou desatinou zdrojov, ktoré dnes využívame. Zvýšiť konkurencieschopnosť, opätovne industrializovať Európu a zlepšiť životnú úroveň môžeme len oddelením hospodárskeho rastu od využitia zdrojov.
Európa je závislejšia od dovezených zdrojov než ktorýkoľvek iný región sveta. 40 % všetkých materiálov používaných v EÚ sa dováža. Pri niektorých strategických zdrojoch, ako sú napríklad kovové rudy a živiny, je percentuálny podiel ešte vyšší. Dováža sa 92 % fosforu, ktorý je životne dôležitý pre európske poľnohospodárstvo, a to predovšetkým z Ruska, Sýrie, Maroka a Tuniska.
Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov by bolo prínosné pre hospodárstvo i bezpečnosť. Efektívnejšie využívanie zdrojov by viedlo k zníženiu závislosti od zdrojov a prinieslo úspory nákladov na materiály. Okrem toho by vytvorilo nové podnikateľské aktivity a pracovné miesta pre Európu. Podľa odhadov Európskej komisie by zvýšenie produktivity zdrojov o 2 % ročne vytvorilo 2 milióny nových pracovných miest v EÚ do roku 2030.
To je situácia, v ktorej môžeme len získať. Efektívne využívanie zdrojov prináša riešenie ekologickej dilemy, ktorej čelíme, ako aj hospodárskych problémov, s ktorými Európa bojuje.
Zmena paradigmy
Efektívnejšie využívanie zdrojov je založené na šiestich základných koncepciách: obehové hospodárstvo, kaskádové využívanie zdrojov, hierarchia odpadového hospodárstva, rozšírenie zodpovednosti výrobcov, priemyselná symbióza a nové obchodné modely.
1. Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov znamená odklon od súčasného lineárneho hospodárstva, pre ktoré je typický model výroby a spotreby „vziať-vyrobiť-spotrebovať-vyhodiť“. V obehovom hospodárstve takmer všetky neobnoviteľné materiály obiehajú v uzavretých okruhoch. Odpad, ktorý vznikne po spotrebe, sa efektívne zbiera, recykluje a používa pri výrobe nových výrobkov. V obehovom hospodárstve funguje systém, ktorý bráni vzniku odpadu už pri navrhovaní výrobku. Primárne suroviny, bez ohľadu na ich obnoviteľnosť či neobnoviteľnosť, sa používajú len vtedy, keď nie sú k dispozícii druhotné suroviny. Obnoviteľné zdroje energie sa používajú v hraniciach udržateľnosti a únosnej kapacity ekosystémov.
2.
Cestou k dosiahnutiu maximálnej efektívnosti využívania zdrojov je ich kaskádové využívanie. Zahŕňa systematické úsilie o používanie materiálov najskôr pre výrobky s vyššou pridanou hodnotou, a potom ich opätovné použitie ako zdrojov v ostatných kategóriách výrobkov.
3. Prostredníctvom hierarchie odpadového hospodárstva (predchádzanie vzniku, opätovné použitie, recyklácia, obnovenie a likvidácia) sa výrobky maximálne využijú, keďže nedochádza k vzniku prakticky žiadneho odpadu a v konečnom dôsledku sa dosiahne hospodárstvo s nulovým odpadom.
4. Rozšírenie zodpovednosti výrobcov znamená, že výrobcovia zodpovedajú za nakladanie s výrobkami po skončení ich životnosti.
Malopredajcovia by mohli byť zodpovední len za predaj služieb poskytovaných výrobkami – výrobok zostane vo vlastníctve výrobcu a na konci životnosti je výrobca zodpovedný za naloženie s výrobkom v súlade s platnými právnymi predpismi.
5. V rámci priemyselnej symbiózy výrobcovia spolupracujú pri vzájomnom využívaní svojich vedľajších produktov.
6. Vznikajú nové obchodné modely s cieľom zvýšiť efektivitu využívania zdrojov. Jedným z príkladov nového obchodného modelu prihliadajúceho k efektívnemu využívaniu zdrojov je tzv. prenájmové hospodárstvo, v ktorom sa nepredáva a neudržiava výrobok ako taký, ale služba, ktorú daný výrobok poskytuje. Prenájom zaručuje stabilné príjmy pre spoločnosti a podnecuje spoločnosti aj klientov, aby znižovali objem využívaných zdrojov a zachovávali dobrú kvalitu výrobkov.
Legislatívne a hospodárske stimuly vytvoria nevyhnutne potrebný pákový efekt
Súčasné politiky sa nedostatočne zameriavajú na túto zmenu paradigmy. Európa je uzamknutá v systéme, v ktorom cenné materiály, často získané za vysokú environmentálnu a sociálnu cenu, končia na skládkach alebo v spaľovniach. Neexistuje fungujúci trh s druhotnými surovinami.
Zmenu tohto stavu možno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych a hospodárskych stimulov na dosiahnutie pákového efektu, medzi ktoré napríklad patrí:
• podpora inovácií, pokiaľ ide o výrobky a služby efektívne využívajúce zdroje, prostredníctvom rôznych mechanizmov financovania;
• podpora dopytu po takýchto výrobkoch prostredníctvom verejného obstarávania a zdaňovania zohľadňujúceho ochranu životného prostredia, ako aj zavedenie poplatkov odrádzajúcich od spotreby výrobkov a služieb, ktoré nevyužívajú zdroje efektívne;
• zavedenie požiadaviek na ekologický dizajn výrobkov, napríklad prostredníctvom spoľahlivej smernice o ekodizajne; podmienkou zabezpečenia efektívneho využívania zdrojov pri výrobkoch je aj zabezpečenie súladu dovážaných výrobkov s týmito požiadavkami a nepretržité zlepšovanie súčasného nedbalého dohľadu nad trhom;
• zabezpečenie toho, aby platné právne predpisy nebránili rozvoju výrobkov a služieb či obchodných modelov, ktoré efektívne využívajú zdroje; takéto prekážky je možné nájsť napríklad v právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti a hospodárskej súťaže;
• postupné rušenie škodlivých dotácií (napríklad grantov z kohéznych fondov na budovanie nových skládok alebo spaľovní).
Finančné a hospodárske právne predpisy nezahŕňajú hodnotu ekosystémových služieb a biodiverzity a nezohľadňujú ekologické a sociálne riziká. Tieto riziká predstavujú aj hospodárske riziko pre dlhodobé financovanie, ktoré sa nezohľadňuje v bežných finančných analýzach. To vedie k nesprávnemu prideľovaniu kapitálu.
Do finančných výkazov, účtovných predpisov a integrovaných výkazov by sa malo zahrnúť lepšie zohľadnenie systémových rizík spôsobených zhoršením kvality životného prostredia, nadmerným využívaním zdrojov a nečinnosťou, ktoré predstavuje súčasné krátkodobé smerovanie trhu. Nedostatok zdrojov a riziká pre životné prostredie by sa mali začleniť do finančných právnych predpisov týkajúcich sa okrem iného ratingových hodnotení, kapitálových požiadaviek, poistenia, informácií o finančných produktoch, účtovníctva a auditov. Kapitálové trhy sa môžu preorientovať na dlhodobú udržateľnosti prostredníctvom integrácie environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov. Vysoké environmentálne riziká by sa mali odrážať vo vyšších kapitálových požiadavkách.
Rovnako je potrebné zaviesť jasný nový politický rámec, ktorý umožní súkromným a inštitucionálnym investorom zmeniť investičný vzorec a orientovať sa na dlhodobé udržateľné investície. Politici musia zabezpečiť potrebnú právnu istotu v záujme vytvorenia investícií a obchodných stratégií efektívne využívajúcich zdroje.
Podnikanie a životné prostredie nie sú v rozpore, ale naopak majú spoločné záujmy a prínosy. Vo všetkých odvetviach existuje napätie medzi spoločnosťami, ktoré založili svoje podnikanie na inováciách a efektívnom využívaní zdrojov, a spoločnosťami, ktoré ustrnuli na politikách a trhových podmienkach prispôsobených minulosti.
Opätovnú industrializáciu Európy možno založiť len na efektívnom využívaní zdrojov a inovatívnych podnikoch. Zmena musí začať ihneď, aby sa predišlo uzavretiu v štruktúrach, ktoré nevyužívajú zdroje efektívne.
Udržateľné budovy
Budovy predstavujú 40 % celkovej spotreby energie v EÚ a 36 % emisií CO2. Preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť efektívnemu využívaniu zdrojov v zastavaných oblastiach a budovách.
Koncepcia „trvalo udržateľných budov“ sa občas redukuje len na výber materiálov alebo energetickú účinnosť. Jej rozsah je však širší. V rámci udržateľnej budovy sa rieši celý životný cyklus budovy od architektonického návrhu, stavebného inžinierstva a dizajnu cez výstavbu a výber materiálu až po prevádzku, úpravy, renovácie a konečnú likvidáciu. Do rámca udržateľných budov tiež treba začleniť inteligentné a udržateľné plánovanie využitia pôdy a ekologickú infraštruktúru. Dôležitú úlohu pri budovaní udržateľnej spoločnosti zohráva plánovanie miest a riešenie dopravy.
Pri stanovovaní noriem pre udržateľné budovy je potrebná vysoká miera ambicióznosti.
Renovácie sa realizujú relatívne zriedka, je preto v záujme spoločnosti a vlastníkov budov „urobiť ich dobre“. Všetky renovácie realizované v súčasnosti by sa mali zamerať na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň efektívneho využívania zdrojov.
Keďže 90 % bytového fondu do roku 2050 už existuje, ambiciózne politiky podporujúce renováciu existujúcich budov majú zásadný význam pre budúcu vysokovýkonnú zástavbu, ktorá efektívne využíva zdroje. Renovácie by mali priniesť viaceré výhody v rôznych oblastiach, ako je napríklad kvalita vzduchu v interiéroch a zvýšenie dopytu po MSP, ktoré tvoria podstatnú časť európskeho sektora renovácií, pričom ide o sektor, ktorý nemôže presunúť pracovné miesta z Európy.
Toto odvetvie sa stále vyznačuje veľkou nejednotnosťou, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov udržateľná budova a udržateľné stavebné materiály. Koncepcia udržateľných budov je oslabená chýbajúcou harmonizáciou a následnými vysokými nákladmi, nedostatkom dôvery, komplexnej komunikácie a takmer nemožným stanovením kritérií pre celé odvetvie.
Prekážky využitia potenciálu zdrojov v budovách majú často hospodársku povahu: skládkovanie odpadu je lacnejšie než jeho zber, triedenie a recyklácia. Okrem toho v mnohých členských štátoch chýba recyklačná infraštruktúra.
Stimuly a záväzky by mali viesť k lepšiemu plánovaniu využívania zdrojov a výberu udržateľných materiálov v rámci celého životného cyklu.
Meranie pokroku
Efektívne hospodárenie so zdrojmi si vyžaduje meranie a meranie si vyžaduje spoločne dohodnuté ukazovatele a zapojenie všetkých strán.
Európska únia preto musí vypracovať záväzný hlavný ukazovateľ efektívneho využívania zdrojov. Hlavný ukazovateľ však na meranie pokroku nestačí. Treba ho doplniť čiastkovými ukazovateľmi rôznych aspektov efektívneho využívania zdrojov. Čiastkové ukazovatele umožňujú lepšie rozpoznať, ktoré kompromisy sú nákladovo najefektívnejšie a najrozumnejšie.
Význam ukazovateľov sa dá ľahko pochopiť na príklade účtovníctva. Spoločnosti pravidelne oznamujú svoje zaúčtované príjmy, ako ich vykázali na základe účtovných štandardov. Číslo v zaúčtovaných príjmoch ukazuje sumu peňazí, ktoré spoločnosť zarobila za určité obdobie. Niekoľko ďalších čiastkových finančných ukazovateľov umožňuje uvidieť, čo spôsobilo deficity alebo vytvorilo zisky spoločnosti.
Keby každá spoločnosť vykázala svoje finančné toky podľa vlastných uprednostňovaných systémov a keby takéto vykazovanie bolo dobrovoľné, žiadny z poskytnutých údajov by sa nedal porovnať, ani by nedával zmysel. Z podobných dôvodov je užitočné zavedenie ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov. Spotreba zdrojov jednotlivých členských štátov, ako aj spotreba zdrojov verejného a súkromného sektora by sa mali merať jednotným spôsobom. V ukazovateľoch by sa mali zohľadniť nielen výrobky vyrobené v tuzemsku, ale aj dovoz. Účtovanie zdrojov na úrovni spoločností znamená vypracovanie podobnej metodiky ako pri finančnom účtovníctve.
Európska únia musí na základe ukazovateľov stanoviť ambiciózny hlavný cieľ v oblasti efektívneho využívania zdrojov a ponechať široké možnosti pre inovatívne obchodné modely a politické voľby.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (1.6.2015)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo
(2014/2208(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Tiziana Beghin
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. vyjadruje poľutovanie nad stiahnutím legislatívneho balíka pre obehové hospodárstvo, ktorého ustanovenia by prispeli k vytvoreniu až 180 000 pracovných miest iba v samotnom sektore odpadového hospodárstva v EÚ a vyzýva Komisiu, aby predložila do konca roku 2015 vyvážený nový návrh, najmenej rovnako ambiciózny ako pôvodný návrh, sprevádzaný podrobným hodnotením vplyvu, ktorého ťažisko bude v spočívať v tom, že odpad vôbec nevznikne;
2. poukazuje na skutočnosť, že sektor environmentálnych služieb vykazoval veľkú odolnosť aj v rokoch hospodárskej krízy a zdôrazňuje, že vysoko rozvinuté obehové hospodárstvo má potenciál vytvoriť v celej Európe milióny nových pracovných miest, ktoré by nebolo možné presunúť do zahraničia, vyžadovali rôznu úroveň zručností a zároveň rešpektovali práva zamestnancov a kolektívne dohody; konštatuje, že na dosiahnutie jeho plného potenciálu je potrebný posun v spoločenskom chápaní, pokiaľ ide o zásadný význam efektívneho využívania zdrojov; zdôrazňuje, že vlády musia zabezpečiť logický a integrovaný politický prístup s cieľom podporiť túto zmenu, a že by sa mali vytvoriť príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo;
3. zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo povedie k udržateľnému a inkluzívnemu rastu a bude mať na trh práce trvalé pozitívne účinky, čím sa mohli vytvoriť kvalitné a udržateľné pracovné miesta podnitetiť a inovácie; domnieva sa, že vypracovanie skutočnej európskej priemyselnej politiky založenej na hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti a prekonávajúcej obchodný model vyťaž – vyrob – spotrebuj – zahoď“ je zásadným dosiahnutým cieľom;
4. nástojí na tom, že obehové hospodárstvo vytvára pracovné miesta rozptýleného a decentralizovaného charakteru, čím podporuje MSP, pomáha riešiť problém nezamestnanosti v chudobných regiónoch zasiahnutých globalizáciou a deindustrializáciou, znižuje nerovnosť a dosahuje ciele politiky súdržnosti EÚ; zdôrazňuje význam úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri plánovaní a podpore takéhoto rozvoja;
5. uznáva dôležitú úlohu, ktorú majú sociálne podniky, a to nielen pokiaľ ide o zlepšenie pracovných príležitostí pre osoby vylúčené z trhu práce, napríklad v sektore opráv a opätovného využitia; je presvedčený, že ekodizajn, ktorý pomáha opravám, opätovnému využitiu a recyklácii je neoddeliteľnou súčasťou obehového hospodárstva;
6. zdôrazňuje, že činnosti obehového hospodárstva nie sú intenzívne z hľadiska využívania zdrojov, sú však zato intenzívne z hľadiska využívania práce v porovnaní s tradičnou ekonomikou, a preto majú veľký potenciál tvorby pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú ochranu zdravia zamestnancov pri práci, najmä v sektoroch, v ktorých sa recyklujú produkty obsahujúce mimoriadne nebezpečné zložky; konštatuje, že tieto činnosti by preto mali mať prednosť v rámci európskych investícií, najmä z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);
7. je presvedčený, že investície do skládkovania a spaľovania odpadov odvádzajú prostriedky, ktoré by sa mohli investovať do činností vytvárajúcich pracovné miesta, ako je predchádzanie vzniku odpadu, opätovné využitie, oprava a príprava na opätovné využitie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa financovanie v rámci politiky súdržnosti zameriavalo na činnosti obehového hospodárstva a nebolo prideľované na skládkovanie a spaľovanie odpadu;
8. domnieva sa, že obehové hospodárstvo je jedným z hlavných prvkov, ktorý vykompenzuje pokles počtu kvalifikovaných pracovných miest a povolaní na strednej úrovni a vytvorí trvalé pracovné miesta vyžadujúce vysokú úroveň odbornej kvalifikácie, napríklad v oblasti výskumu a vývoja a v oblasti plánovania práce počas celého životného cyklu výrobku;
9. zdôrazňuje, že účinný prechod na obehové hospodárstvo s vysokou úrovňou zamestnanosti si vyžaduje predvídanie (t. j. určenie nedostatkov v oblasti zručností), iniciatívne riadenie transformácie a dlhodobé plánovanie aj v kontexte reindustrializácie, najmä v oblastiach, ktoré najviac zasiahla hospodárska kríza; upozorňuje na význam vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovníkov, najmä v sektoroch efektívne využívajúcich zdroje, a význam sociálneho dialógu o agende obehového hospodárstva; požaduje opatrenia, ktorými sa zvýši kvalita informácií, poradenstva a usmernení dostupných v oblasti povolaní a zručností potrebných na využitie pracovných príležitostí poskytovaných obehovým hospodárstvom;
10. konštatuje, že prechodom na obehové hospodárstvo môže sektory s veľkým podielom emisií ovplyvniť interná transformácia a opätovné vymedzenie pracovných miest; v dôsledku toho vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi a vypracovali potrebné plány a mechanizmy solidarity (t. j. finančné kompenzácie, finančné stimuly pre podnikateľské iniciatívy, ako aj využívanie existujúcich fondov EÚ na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie) s cieľom vykompenzovať nepriaznivý vplyv prechodu na všetky zúčastnené strany, najmä na určité kategórie pracovníkov a sociálne zraniteľné skupiny;
11. je pevne presvedčený, že prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje rozhodné konanie a stimuly zo strany členských štátov a Komisie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli vhodné regulačné prostredie a daňové stimuly a vypracovali primerané politiky na opätovné využitie, opravu a prípravu na opätovné využitie; vyzýva členské štáty, aby zaviedli daňové stimuly, ktoré budú podporovať rozvoj obehového hospodárstva, ako napríklad presunutie daňového zaťaženia z práce a zavedenie rôznych sadzieb DPH v súlade s hierarchiou odpadu, tým sa zvýši atraktívnosť efektívneho využívania zdrojov, recyklácie, renovácie a opätovného využívania, čo prispeje k vyvolaniu rastu s vysokou úrovňou zamestnanosti; zdôrazňuje, že vykonávané činnosti nemú mať za žiadnych okolností za následok znižovanie sociálneho poistenia zamestnancou a musia dodržiavať práva zamestnancov na sociálnu ochranu;
12. vyzýva členské štáty, aby presadzovali obehové hospodárstvo medzi miestnymi, regionálnymi a komunálnymi orgánmi, ktoré predstavujú najvhodnejšiu úroveň, na ktorej možno trvalo vykonávať súvisiace činnosti;
13. zdôrazňuje potrebu zníženia administratívneho zaťaženia pre podniky, najmä pre MSP, ktoré predstavujú 99 % podnikov v Únii a tvoria viac ako 85 % pracovných miest na kontinente, pri súčasnom zachovaní rovnakých sociálnych práv zamstnancov; pripomína, že dôležitými pákami v rámci iniciatívneho prístupu môžu byť daňové stimuly a uľahčenie prístupu k úverom pre podniky v danom sektore;
14. poukazuje na to, že prechod na udržateľné a obehové hospodárstvo by mal spájať ambiciózne environmentálne ciele s presvedčivými sociálnymi požiadavkami vrátane podpory dôstojnej práce, zdravých a bezpečných pracovných podmienok (t. j. zabezpečenia, že pracovníci nebudú na svojom pracovisku vystavení škodlivým látkam);
15. pripomína význam zjednodušenia plnenia ohlasovacích povinností členskými štátmi, najmä zefektívnenie metód výpočtu cieľov v oblasti komunálneho odpadu, skládkovania a odpadu z obalov;
16. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zohľadnia sociálne a environmentálne otázky v rámci postupov verejného obstarávania, čo je zásadné pre podporu udržateľného rozvoja a prechod na obehové hospodárstvo;
17. vyzýva rozličných aktérov, aby rozvinuli verejno-súkromné partnerstvá s cieľom optimalizovať vytvorenie obehového hospodárstva na viacerých frontoch;
18. pripomína, že náležité hospodárenie s nebezpečným odpadom je naďalej problematické, najmä pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov; v tejto súvislosti víta ochotu zlepšiť vedenie záznamov a vysledovateľnosť vytvorením registrov nebezpečného odpadu a zistením kapacít a problémových miest systémov nakladania s nebezpečným odpadom v členských štátoch; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na ochranu pracovníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s nebezpečnými látkami, zaviedli všetky nevyhnutné nástroje.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
28.5.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
50 0 0 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, David Casa, Ole Christensen, Agnes Jongerius, Jan Keller, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Mercedes Bresso, Deirdre Clune, Tania González Peñas, Eduard Kukan, Edouard Martin, Evelyn Regner, Csaba Sógor |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marco Affronte, Andor Deli, Norica Nicolai, Urmas Paet, Pavel Telička, Marco Zanni |
||||
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (2.6.2015)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu
(2014/2208(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Benedek Jávor
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. pripomína, že Európa je čistým dovozcom prírodných zdrojov a že ceny zdrojov sa v prvom desaťročí 21. storočia zvýšili o 147 %[1]1, v dôsledku čoho sa európske hospodárstvo stalo osobitne zraniteľným; je presvedčený o tom, že v záujme riešenia globálnych výziev a závislosti EÚ od zdrojov je nevyhnutné, aby energetická účinnosť a efektívne využívanie zdrojov tvorili základ európskej priemyselnej obnovy, a EÚ si tak mohla udržať konkurencieschopnosť založenú na inovatívnych odvetviach aj do budúcnosti, stimulovať výrobnú kapacitu a vytvárať nové a udržateľné pracovné miesta s dôstojnou mzdou vrátane vysokokvalifikovaných miest;
2. poukazuje na to, že na pokrok obehového hospodárstva je potrebná zmena paradigmy, aby nedochádzalo k plytvaniu zdrojmi; domnieva sa, že táto zmena si vyžaduje vyslanie vhodných signálov výrobcom a spotrebiteľom, napríklad prostredníctvom dynamického fiškálneho a regulačného rámca, čím sa urýchli prechod na hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch a zmierni sa potenciálny odrazový efekt; nazdáva sa, že je potrebná kombinácia prístupov, ktoré rešpektujú subsidiaritu na rôznych úrovniach politík, okrem iného vrátane:
– internalizácie externalít a podpory zásady kaskádového využívania zdrojov,
– používania recyklovateľného odpadu ako hlavného a spoľahlivého zdroja surovín prostredníctvom rozvoja cyklov netoxických materiálov,
– zamerania sa na toky kľúčových materiálov, boja proti produktom náročným na zdroje a odmeňovania priekopníkov,
– koncipovania obchodných modelov, ktoré budú podnecovať odstránenie materiálových a produktových medzier,
– navrhovania výrobkov, ktoré majú dlhú životnosť a dajú sa ľahko opraviť a ktorých komponenty sa dajú ľahko opätovne použiť alebo recyklovať,
– organizácie logistiky, ktorá umožní, aby sa výrobky, ktoré sa už nepoužívajú, ľahko a efektívne vracali na začiatok reťazca,
– zamerania sa na inteligentnú reguláciu, zachovania dobrých osvedčených postupov, zjednodušenia a/alebo harmonizácie právnych predpisov EÚ, ak je to potrebné, a zabezpečenia lepšieho vykonávania;
3. zdôrazňuje, že zlepšenie využívania zdrojov prostredníctvom požiadaviek na lepší dizajn a právnych predpisov v oblasti odpadu, ktoré zabezpečia posun nahor v hierarchii odpadu (a tým podporia predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie, prípravu na opätovné používanie a recykláciu), by podnikom v EÚ, verejným orgánom a spotrebiteľom mohlo priniesť podstatné čisté úspory, ktorých výška sa odhaduje na 600 miliárd EUR alebo 8 % ročného obratu, a zároveň znížiť celkové ročné emisie skleníkových plynov o 2 – 4 %; zdôrazňuje, že zvýšením produktivity zdrojov do roku 2030 o 30 % by sa HDP mohol zvýšiť o takmer 1 % a mohli by sa vytvoriť 2 milióny nových udržateľných pracovných miest[2]1; pripomína, že efektívne využívanie zdrojov je prioritným cieľom 7. environmentálneho akčného programu, ktorý zdôrazňuje potrebu stimulovať produkciu ekologicky udržateľných výrobkov a služieb a spotrebiteľský dopyt po nich prostredníctvom politík, ktoré podporujú ich dostupnosť, cenovú prístupnosť, funkčnosť a atraktívnosť; zdôrazňuje, že nedostatok zdrojov si vyžaduje zameranie sa na úplné oddelenie rastu od využívania prírodných zdrojov s cieľom udržať využívanie zdrojov a zvyšovanie HDP v biofyzikálnych medziach planéty;
4. zdôrazňuje význam cieľov EÚ pre vytvorenie rovnakých podmienok;
5. poukazuje na analýzu Komisie, v ktorej sa uvádza, že prijatie nových cieľov v oblasti odpadu by viedlo k vytvoreniu 180 000 pracovných miest, zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a zníženiu dopytu po drahých vzácnych zdrojoch[3]2; vyjadruje poľutovanie nad tým, že legislatívny návrh o odpadoch bol stiahnutý[4]3, ale vníma vyhlásenie podpredsedu Timmermana na plenárnej schôdzi Parlamentu v decembri 2014 ako príležitosť na predloženie nového ambicióznejšieho balíka týkajúceho sa obehového hospodárstva, ktorý musí byť predložený do konca roku 2015; žiada, aby sa v rámci nového balíka týkajúceho sa obehového hospodárstva do roku 2015 predložil legislatívny návrh založený na posúdení vplyvu, ktorý by sa zaoberal nielen tokmi odpadu z domácností, ale aj tokmi priemyselného a obchodného odpadu, a ktorý bude postavený na kvantitatívnych cieľoch; žiada, aby sa nový balík týkajúci sa obehového hospodárstva zaoberal osobitnými tokmi odpadu vrátane organického odpadu, odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a stavebného odpadu;
6. žiada, aby balík týkajúci sa obehového hospodárstva zahŕňal ustanovenia, ktorými by sa v súlade s odporúčaniami Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov[5]4, klimaticko-energetickým balíkom EÚ a 7. environmentálnym akčným programom zaviedol komplexný politický rámec, ktorý výrazne zvýši nezávislosť Európy od zdrojov pomocou konkrétnych politických cieľov a lepšej integrácie a zefektívnenia existujúcich nástrojov politiky, napríklad plným vykonávaním smerníc o ekodizajne a environmentálnom označovaní a rozšírením ich pôsobnosti na rozličné typy produktov a na aspekt efektívneho využívania zdrojov; trvá na tom, že nástroje a opatrenia musia zabezpečiť skutočné príležitosti pre MSP ako kľúčové subjekty, ale aj pre podniky sociálneho hospodárstva a miestne orgány v obehovom hospodárstve a ich aktívnu účasť v ňom; zdôrazňuje, že tento rámec by mal zahŕňať konkrétne politiky v oblasti vytvárania udržateľných a miestnych pracovných miest, vyhnúť sa neprimeraným administratívnym požiadavkám a ostať dostupný pre domácnosti;
7. žiada, aby balík týkajúci sa obehového hospodárstva zahŕňal ustanovenia o konkrétnych podporných opatreniach pre MSP, ako sú opatrenia na zvyšovanie povedomia, technická pomoc a poskytovanie prístupu k financovaniu, informáciám a zručnostiam; podporuje vykonávanie zeleného akčného plánu Komisie pre MSP a víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov na poskytovanie poradenstva a pomoci MSP, ktoré sa snažia zlepšiť svoju efektívnosť využívania zdrojov;
8. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi súkromnými a verejnými spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti odpadu, a to aj v prípade, že na zber odpadov má monopol mestský alebo štátny subjekt;
9. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili regulačný rámec pre rozšírenú zodpovednosť výrobcov a zvýšili transparentnosť pri implementácii programov rozšírenej zodpovednosti výrobcov; domnieva sa, že jasné vymedzenie pojmov a spoločná metóda výpočtu založená na podložených údajoch, ako aj minimálne požiadavky pre programy rozšírenej zodpovednosti výrobcov sú v tejto súvislosti kľúčové; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť požiadavky na dizajn obalov s cieľom znížiť používanie materiálov a zlepšiť recykláciu;
10. žiada, aby balík týkajúci sa obehového hospodárstva zahŕňal ustanovenia o zlepšení a posilnení vykonávania existujúcich právnych predpisov a zavedení politiky udržateľného nakladania s materiálmi na úrovni EÚ zahŕňajúcej všetky príslušné zainteresované strany, ktorá bude vychádzať z prístupu založeného na životnom cykle a ktorej cieľom bude environmentálne efektívne, udržateľné a zodpovedné používanie materiálov vo fáze získavania, návrhu, výroby, spotreby, údržby, spracovania a opätovného použitia odpadu, ako aj efektívne nahradenie nebezpečných látok a materiálov; pokiaľ ide o domácnosti, trvá na tom, že uvedené opatrenia nikdy nesmú prekročiť hranice hospodárskej prijateľnosti;
11. zdôrazňuje, že výrobky z biologických materiálov a súvisiace služby musia mať v obehovom hospodárstve osobitné postavenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy ciele stratégie pre biohospodárstvo z roku 2012[6]; domnieva sa, že udržateľné drevo a materiály na báze dreva sa môžu používať ako náhrady za neobnoviteľné materiály v prvovýrobe, čím by sa posilnila udržateľnosť obehového hospodárstva v celom hodnotovom reťazci;
12. pripomína potrebu zabezpečiť vysokú úroveň opatrení v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci podľa osobitných rizík, ktorým čelia pracovníci v niektorých z týchto odvetví;
13. zdôrazňuje potenciál získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu pri opätovnom zužitkovaní odpadových materiálov a zníženia závislosti EÚ od dovozu surovín; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali právne predpisy týkajúce sa odpadu, najmä pokiaľ ide o prepravu odpadu a nebezpečného odpadu, a aby zlepšili vykonávanie inšpekcií a zabránili tak nezákonnej preprave odpadu; vyzýva Komisiu, aby odstránila akékoľvek medzery v nariadení o preprave odpadu; zdôrazňuje potrebu zvýšiť trhový dopyt po recyklovaných materiáloch podporovaním trhu s druhotnými surovinami, ako aj potrebu vytvoriť európsky trh s recyklovanými výrobkami;
14. zdôrazňuje potenciál rozšíreného opätovného používania a opráv výrobkov, ako aj prípravy na ich opätovné používanie z hľadiska vytvárania kvalitných a udržateľných miestnych pracovných miest, úspor zdrojov a rozvoja úlohy sociálneho hospodárstva, podnikania a MSP vrátane sociálnych podnikov; žiada, aby nový balík týkajúci sa obehového hospodárstva zahŕňal ustanovenia, ktorými sa prostredníctvom kvantitatívnych cieľov podnieti opätovné používanie a príprava na opätovné použitie, zabezpečí prístup k toku odpadov prostredníctvom schválených stredísk pre opätovné použitie a podporí rozvoj a konsolidácia infraštruktúr a sietí pre opätovné používanie a opravy; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť lepšie normy pre dizajn výrobkov, aby bol spotrebný tovar trvanlivejší, ľahko rozobrateľný, modernizovateľný, opraviteľný a recyklovateľný; žiada Komisiu, aby poverila európske organizácie pre normalizáciu aktívnou spoluprácou so zástupcami MSP, spotrebiteľmi a organizáciami občianskej spoločnosti v záujme tohto cieľa;
15. považuje za potrebné opatrenia na úrovni EÚ na boj proti plánovanému zastarávaniu; vyzýva Komisiu, aby zvážila napríklad možnosť predĺženia minimálnej zákonnej záručnej lehoty pre spotrebiteľské produkty a zavedenie ustanovení o opravách do príslušných právnych predpisov a aby od výrobcov, na ktorých sa vzťahujú príslušné smernice (o odpade, ekodizajne, OEEZ, batériách, právach spotrebiteľov), vyžadovala, aby bezplatne poskytovali relevantné a spoľahlivé informácie (napríklad o životnosti, nakladaní s výrobkom po dobe životnosti, recyklovateľnosti, demontáži a vplyvoch na životné prostredie) subjektom v oblasti opätovného použitia, obstarávateľom a spotrebiteľom s cieľom umožniť informované rozhodnutia pri kúpe, modernizáciách a opravách, opätovnom použití a recyklácii;
16. vyzýva členské štáty, aby stimulovali opätovné použitie, opravy a dopyt po trvanlivých výrobkoch prostredníctvom nástrojov na strane dopytu, napríklad zavedením politiky nulovej DPH na opravu a predaj výrobkov z druhej ruky a posilnením kritérií zeleného verejného obstarávania v záujme nákupu výrobkov, ktoré efektívnejšie využívajú zdroje, sú hospodárnejšie a lepšie recyklovateľné;
17. víta skutočnosť, že Komisia sa vo svojom oznámení zaoberá rôznymi špecifickými problémami spojenými s odpadom, napríklad predchádzaním vzniku odpadu, morským odpadom a plytvaním potravinami; poukazuje na priamy hospodársky vplyv, ktorý má plytvanie potravinami na podniky a spotrebiteľov, pretože v dôsledku vyhadzovania predajných či jedlých potravín vznikajú náklady spojené s odstraňovaním odpadu a dochádza k ekonomickým stratám (v EÚ každý rok končí v odpade viac ako 100 miliónov ton potravín); pripomína, že jedno euro vynaložené na boj proti plytvaniu potravinami by mohlo zabrániť vyhodeniu 250 kg potravín v hodnote 500 EUR; zdôrazňuje environmentálny a hospodársky potenciál recirkulácie živín medzi mestským a vidieckym prostredím a uzavretia cyklu medzi mestami a odvetvím poľnohospodárstva; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci balíka týkajúceho sa obehového hospodárstva riešila otázky plytvania potravinami a recirkulácie živín ; vyzýva Komisiu, aby zaviedla režimy separovaného zberu pre potravinový a organický odpad (v prípade potreby vrátane podomového zberu) a aby uprednostňovala kompostovanie organického materiálu;
18. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty presadzovali vytváranie programov priemyselnej symbiózy, ktoré podporujú súčinnosť v oblasti priemyslu, pokiaľ ide o opätovné použitie a recykláciu, a pomáhajú všetkým podnikom – najmä MSP – zistiť, ako ich energia, odpad a vedľajšie produkty môžu slúžiť ako zdroje pre ostatné podniky; poukazuje na podobné koncepty, ako je koncept „od kolísky ku kolíske“ či priemyselná ekológia;
19. vyzýva materské výrobné a distribučné spoločnosti a tie členské štáty, ktoré otvorili svoje trhy pre výrobky týchto spoločností, aby za trhových podmienok zriadili zber a zberné miesta pre použité stroje a zariadenia tak, aby sa sekundárne suroviny získané recykláciou mohli za trhových podmienok priamo opätovne použiť;
20. zdôrazňuje potrebu vytvoriť fiškálny rámec, ktorý bude v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a bude poskytovať správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou (napríklad nižšie dane na opravárenskú činnosť a vyššie dane na výrobky náročné na zdroje, nerecyklovateľné výrobky a výrobky na jedno použitie); vyzýva členské štáty, aby sa v rámci procesu európskeho semestra usilovali o pokrok v tejto oblasti[7]; vyzýva EÚ a členské štáty, aby postupne zrušili dotácie škodlivé pre životné prostredie a zaviedli primerané poplatky za činnosti, v rámci ktorých sa neefektívne využívajú zdroje, napríklad skládkovanie a spaľovanie využiteľného a recyklovateľného materiálu;
21. zdôrazňuje, že efektívne využívanie zdrojov by mohlo podnikom EÚ pomôcť ťažiť z trhov v rýchlo rastúcich ekologických odvetviach, ale konštatuje, že v mnohých prípadoch nie sú riadne zabezpečené investície do inovatívnych podnikateľských modelov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodný politický základ pre obehové hospodárstvo; vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby zabezpečili, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) bude podporovať ciele efektívneho využívania zdrojov a energetickej účinnosti – vrátane zlepšenej energetickej účinnosti budov (a to aj v prípade sociálneho bývania) a rozvoja environmentálne udržateľných a inovatívnych MSP, začínajúcich podnikov a podnikateľov – a posilňovať poradenské služby zamerané na efektívne využívanie zdrojov; žiada, aby sa financovanie z Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov zameriavalo viac na rozvoj udržateľných a inovatívnych riešení efektívne využívajúcich zdroje a nových obchodných modelov (ako je lízing alebo systémy kombinujúce výrobky a služby) a zlepšovanie návrhov produktov a materiálovej účinnosti v rámci výkonnosti produktov a procesov; vyzýva Komisiu, aby prestala vynakladať finančné prostriedky EÚ na skládkovanie a aby sa s cieľom zabrániť plytvaniu cennými surovinami, vytváraniu efektu zablokovania a vzniku nadbytočnej kapacity zdržala podpory infraštruktúry na energetické zhodnocovanie odpadu a investovania do nej;
22. zdôrazňuje, že hospodárstvo EÚ je otvorené, pričom dovoz aj vývoz funguje v rámci globálneho trhu; upozorňuje na potrebu riešiť globálnu otázku vyčerpávania zdrojov aj na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prácu medzinárodného panelu pre zdroje v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), ktorý skúma rozhodujúce svetové otázky týkajúce sa zdrojov pre svet a vypracúva praktické riešenia pre tvorcov politiky, priemysel a spoločnosť;
23. vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na potrebu rozvíjať príslušné odborné zručnosti, a poukazuje na to, že balík týkajúci sa obehového hospodárstva musí zahŕňať opatrenia a financovanie pre programy vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov a nezamestnaných;
24. zdôrazňuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti môže znížiť energetickú závislosť EÚ a energetickú chudobu, ktorá postihuje približne 125 miliónov európskych občanov; konštatuje, že je užitočné považovať energetickú efektívnosť za samostatný zdroj energie, ktorého rast výrazne prispieva k rozvoju priemyslu EÚ, tvorbe pracovných miest a znižovaniu výdavkov obyvateľov na energiu.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
28.5.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
53 8 0 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nicolas Bay, Jerzy Buzek, Soledad Cabezón Ruiz, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Peter Eriksson, Adam Gierek, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, András Gyürk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Dawid Bohdan Jackiewicz, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Nadine Morano, Dan Nica, Morten Helveg Petersen, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Henna Virkkunen, Martina Werner, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pervenche Berès, David Coburn, Miriam Dalli, João Ferreira, Francesc Gambús, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Benedek Jávor, Constanze Krehl, Barbara Kudrycka, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Vladimír Maňka, Marian-Jean Marinescu, Sofia Sakorafa, Massimiliano Salini |
||||
Náhradníčky (čl. 200 ods. 2) prítomné na záverečnom hlasovaní |
Eleonora Evi, Cecilia Wikström |
||||
- [1] 1 Podľa McKinsey Global Institute sa ceny energií zvýšili o 190 %, potravín o 135 % a surovín o 135 %. Pozri publikáciu s názvom Resource revolution: Meeting the world’s energy, materials, food, and water needs (Revolúcia zdrojov: naplnenie svetových potrieb v oblasti energie, materiálov, potravín a vody), november 2011, s. 30 (http://www.mckinsey.com/insights/energy_resources_materials/resource_revolution) .
- [2] 1 Oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398).
- [3] 2 Pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2014 obsahujúci zhrnutie posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o odpadoch (COM(2014)0397) (SWD(2014)0208).
- [4] 3 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1991/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2014)0397).
- [5] 4 Vyhlásenie a politické odporúčania Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov, marec 2014: http://ec.europa.eu/environment/resource_efficiency/documents/erep_manifesto_and_policy_recommendations_31-03-2014.pdf
- [6] Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060), (SWD(2012)0011), http://ec.europa.eu/research/bioeconomy/pdf/official-strategy_en.pdf.
- [7] Green Budget Europe, 2015, odporúčania pre jednotlivé krajiny na podporu procesu európskeho semestra, strana 6, http://www.foes.de/pdf/2015-02-25_CSR%20Recommendations_FINAL.pdf.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
17.6.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
56 5 5 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Lynn Boylan, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Glenis Willmott, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nikos Androulakis, Paul Brannen, Renata Briano, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, James Nicholson, Marit Paulsen, Marijana Petir, Sirpa Pietikäinen, Bart Staes, Claude Turmes, Tom Vandenkendelaere |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Damian Drăghici, Fredrick Federley, Anthea McIntyre, Jens Nilsson, Morten Helveg Petersen |
||||