SPRÁVA o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce
22.7.2015 - (2015/2004(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Eleni Theocharous
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce
Európsky parlament,
– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,
– so zreteľom na správu, ktorú v júli 2014 prijala otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a globálnom rozvojovom rámci po roku 2015[1],
– so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,
– so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,
– so zreteľom na správu Organizácie Spojených národov o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,
– so zreteľom na záverečný dokument zo zasadnutia Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku v apríli 2014,
– so zreteľom na správu s názvom Dialóg o lokalizácii rozvojového programu na obdobie po roku 2015 z 31. októbra 2014, ktorú pripravili Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP), Globálna pracovná skupina (Global Taskforce)[2] a Program OSN pre ľudské sídla (UN Habitat),
– so zreteľom na správu Rozvojovej skupiny Organizácie Spojených národov (UNDG) za rok 2014 s názvom Poskytovanie rozvojového programu na obdobie po roku 2015: možnosti na národnej a miestnej úrovni,
– so zreteľom na správu UNDP o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,
– so zreteľom na súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN o programe na obdobie po roku 2015,
– so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia z hľadiska rodovej rovnosti z ôsmich miléniových rozvojových cieľov,
– so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro v Brazílii od 20. do 22. júna 2012,
– so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,
– so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých,
– so zreteľom na Istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,
– so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane v Južnej Kórei v decembri 2011,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,
– so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,
– so zreteľom na deklaráciu z roku 1986 o práve na rozvoj,
– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji[3] a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja (COM(2013)0280),
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja[5] a na závery Rady z 22. júla 2013 o miestnych orgánov v oblasti rozvoja,
– so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,
– so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),
– so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2008 s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja (SEC(2008)2570),
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie s názvom Európsky konsenzus[6],
– so zreteľom na Európsku chartu o rozvojovej spolupráci na podporu miestnej správy, ktorá sa zaviedla 16. novembra 2008 počas Európskych rozvojových dní,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 24. februára 2015 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júna 2010 s názvom Jarný balík: Akčný plán EÚ zameraný na plnenie rozvojových cieľov tisícročia,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 22. apríla 2009 s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020[7],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015)[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015[9],
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT – EÚ z 20. júna 2014 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0232/2015),
A. keďže miestne orgány, ktoré sú významnými štátnymi a inštitučnými subjektmi z hľadiska miestnej správy, budovania demokracie na základnej úrovni a udržateľného územného rozvoja na základe zapojenia miestneho obyvateľstva a jeho demokraticky vyjadreného postoja, budú mať kľúčový význam pri dosahovaní cieľov stanovených pre obdobie po roku 2015;
B. keďže miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní, organizácii a dosahovaní rozvojových cieľov;
C. keďže miestne orgány predstavujú silné prepojenie medzi cieľmi spoločenstva a vnútroštátnymi a celosvetovými cieľmi v programe na obdobie po roku 2015;
D. keďže miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva v nestabilných štátoch postihnutých krízou a krajinách so stredným príjmom;
E. keďže nový globálny rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS), miestnych orgánov a národných parlamentov; keďže posilnenie postavenia miestnych orgánov a OOS je absolútne nevyhnutné na zabezpečenie riadnej, transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;
F. keďže EÚ sa výrazne zapája do podpory miestnych orgánov v rozvojových krajinách s cieľom prispieť k znižovaniu chudoby a dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov, ale aj presadzovať demokratickú správu vecí verejných na miestnej úrovni;
G. keďže zástupcovia nižších úrovní štátnej správy a miestnych orgánov predniesli príspevky na zasadnutiach otvorenej pracovnej skupiny Valného zhromaždenia OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Globálna pracovná skupina (Global Taskforce) sa spolupodieľala na vedení konzultácií OSN s UNDP a Programom OSN pre ľudské sídla (UN Habitat) o lokalizácii programu na obdobie po roku 2015;
H. keďže súhrnná správa generálneho tajomníka OSN o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby nový rozvojový program bol transformačný, univerzálny, zameraný na ľudí a založený na zásadách ľudských práv a právneho štátu; keďže generálny tajomník požaduje, aby inovatívne partnerstvá vrátane miestnych orgánov boli hlavnými aktérmi vykonávania tohto programu na úrovni, ktorá je čo najbližšie občanom;
I. keďže najdôležitejšie ciele a výzvy týkajúce sa globálneho rozvojového programu na obdobie po roku 2015 budú závisieť od miestnych opatrení a silných partnerstiev;
J. keďže svetové obyvateľstvo podľa predpokladov narastie z približne 7 miliárd ľudí na 9,3 miliardy ľudí v roku 2050, pričom hlavná časť tohto rastu sa očakáva v rozvojových krajinách, najmä v mestských oblastiach; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;
K. keďže dva a pol miliardy nových mestských obyvateľov bude potrebovať prístup k vzdelaniu, zdravotným službám, pracovným miestam, potravinám, hygiene, doprave, bývaniu a elektrickej energii; keďže to predstavuje kľúčové výzvy pre miestne a regionálne orgány a obce zodpovedné za poskytovanie týchto služieb;
L. keďže Deklarácia z Ria zdôrazňuje, že domorodé obyvateľstvo a jeho komunity zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti environmentálneho riadenia a rozvoja; keďže vlády by mali uznať a náležite podporiť ich identitu, kultúru a záujmy a umožniť ich účinnú účasť na zabezpečovaní udržateľného rozvoja;
M. keďže znižovanie chudoby je nevyrovnané a rozdiely medzi krajinami a v rámci nich, ktoré sa zvýšili v rozvinutých aj rozvojových krajinách, predstavujú významnú rozvojovú výzvu;
N. keďže násilné konflikty a humanitárne krízy majú naďalej rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže zraniteľné skupiny ako ženy, deti a starší ľudia sú vážnejšie postihované vojenskými konfliktami a krízami a miestne orgány sú vedúcimi kľúčovými aktérmi, pokiaľ ide o prevenciu a riešenie konfliktov;
O. keďže je ešte potrebné vynaložiť dodatočné úsilie o zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovicu, pretože 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže spôsobiť nezvratné účinky na zdravie, ako aj sociálno-ekonomické dôsledky súvisiace so znížením produktivity ľudí;
P. keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia ohrozujú zníženie chudoby a predstavujú veľkú výzvu pre miestne orgány, keďže postihujú v prvom rade miestne obyvateľstvo;
Q. keďže je potrebné vytvoriť viac nových a dôstojných pracovných miest s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe;
R. keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách; keďže musí byť lepšie cielená, aby reagovala na potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; keďže ona sama nestačí a preto je nutné použiť inovačné nástroje financovania;
S. keďže mobilizácia medzinárodných, verejných a súkromných financií bude mať zásadný význam pre podporu trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni;
T. keďže EÚ a jej členské štáty ako najväčší darcovia oficiálnej rozvojovej pomoci, ale aj kľúčoví tvorcovia politík a aktéri decentralizovanej spolupráce, by preto mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN, a to najmä pokiaľ ide o dosahovanie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja;
U. keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;
I. Miestne orgány ako aktéri rozvoja a úloha Európskej únie
1. pripomína, že Pusanské partnerstvo predstavuje rozširujúce sa fórum pre nových aktérov rozvoja, ako sú miestne a regionálne subjekty;
2. zdôrazňuje, že nové usmernenia v oznámení Európskej komisie o miestnych orgánoch a uznanie ich úlohy ako štátnych zainteresovaných strán, predstavujú významný krok vpred v rámci nového programu Európskej únie v oblasti rozvoja;
3. zdôrazňuje potrebu konkrétne uplatniť tieto nové usmernenia pri vykonávaní európskej spolupráce, a to v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF), ako aj v rámci nástroja rozvojovej spolupráce;
4. zdôrazňuje, že strategické plánovanie na vnútroštátnej a miestnej úrovni je absolútne nevyhnutné na podporu integrácie troch hlavných rozmerov rozvoja: sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozmeru;
5. víta podporu poskytnutú na účely posilnenia kapacít miestnych orgánov v rámci tematickej položky „miestne orgány”, najmä podporu na posilnenie koordinačných štruktúr miestnych orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni a zriadenie partnerstva na európskej úrovni;
6. uznáva dôležitú úlohu miestnych orgánov v rozvojových krajinách; podporuje zriadenie partnerstiev medzi miestnymi orgánmi v členských štátoch EÚ a miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách v oblastiach, ako je odborná príprava a rozvoj ľudských kapacít s cieľom umožniť dosiahnuť väčší prínos, ako je lepšie environmentálne plánovanie;
7. domnieva sa, že tieto koordinačné štruktúry hrajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o technickú a metodologickú podporu rozvoja miestnych kapacít v oblasti výmeny poznatkov na účely podpory procesu decentralizácie a poskytovania základných služieb; tieto štruktúry takisto predstavujú vhodný priestor pre politický dialóg a vyjadrenie názorov miestnych orgánov na všetkých úrovniach správy;
8. vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala decentralizovanú spoluprácu ako prostriedok na vykonávanie rámca rozvoja na obdobie po roku 2015; preto vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť urobiť decentralizáciu prioritnou oblasťou financovania v rámci jej finančných nástrojov pre vonkajšiu pomoc, najmä nástroja financovania rozvojovej spolupráce a EFR, a aby zintenzívnila svoje úsilie o dôkladné začlenenie miestnych orgánov do vykonávania 11. ERF tak na úrovni partnerských krajín, ako aj regiónov a vzhľadom na sektorovú a rozpočtovú pomoc; vyzýva členské štáty, aby vo svojich programoch v oblasti rozvoja takisto vyhradili primerané miesto miestnym orgánom a aby koordinovali svoje činnosti s činnosťami Európskej komisie a iných členských štátov;
II. Politický dialóg, využívanie finančných prostriedkov a zodpovednosť
9. zdôrazňuje potrebu zaistiť spravodlivejší presun finančných prostriedkov zo štátnej úrovne na subregionálnu úroveň miest a obcí;
10. zdôrazňuje, že v rámci súčasného procesu decentralizácie je potrebné podporiť členské štáty pri prevode časti štátnych rozpočtových prostriedkov na úroveň regionálnych a miestnych správ; v tejto súvislosti sa domnieva, že sa musí zintenzívniť podpora na úrovni posilnenia finančných a rozpočtových kapacít miestnych orgánov, najmä prostredníctvom ich združení;
11. zastáva názor, že je nevyhnutné, aby časť európskej rozpočtovej pomoci bola vyhradená na financovanie miestnych správnych celkov;
12. dôrazne vyzýva, aby sa v rámci európskej spolupráce začal skutočný politický dialóg s miestnymi orgánmi, ktorý umožní posúdiť dosiahnutý pokrok, výzvy pri zvyšovaní účinnosti pomoci na miestnej úrovni a príležitosti v tejto oblasti ;
13. žiada, aby sa tento dialóg uskutočnil v inštitucionálnom rámci na základe existujúcich koordinačných štruktúr v rôznych oblastiach spolupráce;
III. Úloha miestnych orgánov pri plnení miléniových rozvojových cieľov: získané skúsenosti
14. zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele poukázali na kľúčovú úlohu miestnych orgánov v boji proti chudobe a poskytovaní služieb spoločenstva, ako je napr. zásobovanie vodou a hygiena, primárna zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;
15. víta šírenie decentralizovaných iniciatív rozvojovej spolupráce a využívanie mechanizmov spolupráce medzi mestami;
16. zdôrazňuje potrebu vyčleniť dodatočné zdroje na posilnenie kapacít decentralizovaných orgánov s cieľom umožniť im poskytovať kvalitné verejné služby, zabezpečiť rovnaké príležitosti a budovať sociálnu súdržnosť;
17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že význam miestneho rozmeru rozvoja sa nedostatočne zohľadnil v rámci miléniového rozvojového cieľa; a že rozvojové programy nezahŕňajú v dostatočnej miere kultúrny rozmer, ktorý je nevyhnutným prvkom pre pochopenie miestneho kontextu; žiada, aby sa v rámci miestnych, národných a medzinárodných stratégií na zníženie chudoby zohľadnil kultúrny rozmer;
18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné miléniové rozvojové ciele nie sú dostatočne jasné, pokiaľ ide o prispôsobenie globálnych cieľov celoštátnej a miestnej dynamike;
IV. Vymedzenie rozvojového programu na obdobie po roku 2015: výzvy a príležitosti
19. domnieva sa, že proces po roku 2015 by mal poskytnúť jasnú víziu pre realizáciu výsledkov konferencie RIO+20, v rámci ktorej sa uznáva úloha miestnych orgánov;
20. podčiarkuje dôležitosť vymedziť v rámci miléniového rozvojového cieľa ciele a spoľahlivé ukazovatele, ktoré budú zodpovedať pomerom, potrebám a problémom miestneho obyvateľstva; vyzýva EÚ, aby posilnila úlohu miestnych orgánov a zohľadnila ich poznatky so zreteľom na ďalšie ciele udržateľného rozvoja;
21. vyzýva EÚ, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť miestnym orgánom pri plánovaní a vykonávaní rozvoja a tokov finančnej pomoci; zdôrazňuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ich vačšiu účasť na určovaní stratégií rozvoja;
22. žiada, aby Únia zaistila lepšie zastúpenie miestnych orgánov na medzinárodných rokovaniach v súvislosti s prijatím rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015; na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja a medzinárodnej konferencii o klíme;
23. vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala samostatný cieľ týkajúci sa miest a ľudských sídel;
V. Potreba obnoveného účinného globálneho partnerstva (s OOS, súkromným sektorom atď.)
24. vyzýva EÚ, aby prispela k posilneniu partnerstiev viacerých zúčastnených strán a zároveň lokalizovala realizáciu programu na obdobie po roku 2015;
25. žiada jasné vymedzenie a rozdelenie zodpovedností medzi partnermi;
VI. Partnerstvá so súkromným sektorom
26. pripomína, že verejný sektor bude kľúčovým aktérom umožňujúcim a uplatňujúcim nový globálny rozvojový program a zdôrazňuje, že nevyhnutným faktorom pre jeho účinnosť bude využívanie príjmov verejného rozpočtu a posilnenie daňového systému na základe schopnosti občanov niesť daňovú záťaž a spravodlivej návratnosti transparentného využívania prírodných zdrojov;
27. zdôrazňuje potrebu podporovať vznik strednej triedy prostredníctvom podpory súkromného podnikania, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy;
28. zdôrazňuje dôležitosť posilnenia postavenia miestnych podnikov, mikropodnikov a malých a stredných podnikov v rámci vytvárania pracovných miest a podpory udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, a to najmä prostredníctvom verejno-súkromných politík;
29. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné mechanizmy zodpovednosti a vymedziť povinné sociálne a environmentálne záruky;
VII. Partnerstvo s občianskou spoločnosťou
30. domnieva sa, že globálny rozvojový program na obdobie po roku 2015 musí zmeniť úlohu a vplyv organizácií občianskej spoločnosti; domnieva sa, že členské štáty by mali úzko spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti vytvorením mechanizmov na pravidelný dialóg, aby bolo možné dosiahnuť taký stupeň účinnosti, ktorý zaistí pozitívnu reakciu zo strany občianskej spoločnosti;
VIII. Podpora domácej zodpovednosti a budovanie kapacít
31. zdôrazňuje, že vlády sa musia zodpovedať domácim zainteresovaným stranám aj medzinárodnému spoločenstvu;
32. podčiarkuje význam transparentnosti a podpory dialógu mnohých zainteresovaných strán pre posilnenie účasti miestnych kultúr, domorodého obyvateľstva, migrantov a menšín;
33. domnieva sa, že je potrebné vynaložiť značné úsilie na zlepšenie schopnosti miestnych orgánov poskytovať verejné služby;
34. zdôrazňuje dôležitosť posilniť dobrú správu vecí verejných na miestnej úrovni prostredníctvom podpory zásady zodpovednosti, dobrého riadenia, transparentnosti, účasti, schopnosti reagovať a právneho štátu;
35. podporuje vytváranie miestnych konzultačných platforiem v rámci rozpočtového plánovania;
36. zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy oficiálnych služieb zhromažďovania údajov;
IX. Domorodé obyvateľstvo a plánovanie rozvoja
37. zdôrazňuje, že domorodé obyvateľstvo by sa malo intenzívne zapájať do prípravy investičných plánov a plánov miestneho a územného rozvoja;
38. vyzýva národné vlády a miestne orgány, aby: a) posilňovali miestne právne predpisy s cieľom ustanoviť uznávanie tradičných režimov držby pôdy; b) spolupracovali s tradičnými orgánmi z oblasti správy prírodných zdrojov; c) riešili rodové a medzigeneračné otázky, ktoré existujú medzi domorodými národmi; d) chránili vedomosti domorodých národov; e) posilňovali schopnosť domorodého obyvateľstva zúčastňovať sa na plánovaní rozvoja;
X. Transfer technológií
39. zdôrazňuje, že národné vlády a miestne orgány by mali vytvoriť priaznivé prostredie pre transfer technológií;
40. domnieva sa, že takéto spolupráca by mala zahŕňať aj dlhodobejšie investície;
XI. Mestá a ľudské sídla
41. víta mobilizáciu a angažovanosť afrických miest v rámci prípravy konferencie Organizácie Spojených národov o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III); vyzýva Komisiu, aby tento mobilizačný postup podporila a aby v rámci svojho plánu partnerstva vyčlenila podporu na riadenie procesu udržateľnej urbanizácie;
42. víta rozhodnutie otvorenej pracovnej skupiny zahrnúť samostatný cieľ týkajúci sa udržateľného rozvoja miest;
43. zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa otázkami, ako sú nakladanie s odpadom a mestská chudoba, odstránenie nerovností, väčšia nezávislosť občanov, inkluzívna a participatívna správa, inovatívne koncepcie infraštruktúry, poskytovanie služieb, pôdne hospodárstvo, príspevok miest ku globálnej zmene životného prostredia a ich vplyv na ekosystémy, znižovanie rizika prírodných katastrof, spotreba energie atď., na základe územného prístupu;
44. zdôrazňuje význam podpory rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, a to aj prostredníctvom finančnej a technickej pomoci;
XII. Dobrá správa vecí verejných a boj proti korupcii
45. zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca pri riešení otázky nezákonných finančných tokov by sa mala zintenzívniť, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky v oblasti zdaňovania miestnych a medzinárodných spoločností;
46. zdôrazňuje, že decentralizácia moci predstavuje účinný nástroj, pokiaľ ide o boj proti korupcii – vrátane korupcie vznikajúcej pri nadnárodných spoločnostiach – a pomoc pri modernizácii verejnej správy a pri hospodárskych a sociálnych reformách, ktoré reagujú na potreby obyvateľstva;
XIII. Posilnenie mobilizácie zdrojov
47. zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať tvorivé a spravodlivé mechanizmy financovania;
48. poukazuje na mimoriadny význam, ktorý mobilizácie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na miestnej úrovni pre úspešnosť programu na obdobie po roku 2015, keďže je kľúčovým prvkom pri vykonávaní stratégií a politík vnútroštátneho a miestneho rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť kapacity miestnych orgánov v partnerských krajinách, pokiaľ ide o obecné dane a rozpočtové plánovanie; víta skutočnosť, že sú postupne zriaďované miestne strediská finančného dohľadu, ktoré si zaslúžia väčšiu podporu zo strany Európskej únie;
49. domnieva sa, že na účely zlepšenia životných podmienok obyvateľstva, najmä vo vidieckych oblastiach, je účinnejšie konať na miestnej úrovni a že jednou z kľúčových výziev pre miestne a vnútroštátne orgány je podpora postupnej reintegrácie neformálneho sektora bez toho, aby boli brzdené inovácie;
50. vyzýva Svetovú banku a medzinárodné finančné inštitúcie, aby aktualizovali politiky v oblasti environmentálnych a sociálnych záruk;
51. pripomína, že miestne orgány sú prvými subjektmi, ktoré musia riešiť čoraz väčší počet kríz, ale že im väčšinou chýbajú kapacity a prostriedky na to, aby vypracovali účinnú reakciu;
52. žiada Komisiu, aby podporovala využívanie inovatívnych zdrojov financovania, pokiaľ ide o decentralizovanú spoluprácu, konkrétne nástrojov kombinovania úverov a grantov, ktoré nie sú prispôsobené osobitostiam miestnych orgánov;
53. naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby podporovala decentralizované rozpočty, ktoré sú nevyhnutné pre miestny rozvoj;
54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
- [2] Globálna pracovná skupina miestnych a regionálnych vlád pre
rozvojový program na obdobie po roku 2015 zameraný na HABITAT III. - [3] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
- [4] Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2013)0432.
- [6] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
- [7] Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
- [8] Prijaté texty, P7_TA(2014)0269.
- [9] Prijaté texty, P7_TA(2013)0283.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
14.7.2015 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
19 2 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Louis Aliot, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Seb Dance, Eider Gardiazabal Rubial, Louis Michel, Eleni Theocharous, Jan Zahradil, Joachim Zeller |
||||
|
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
James Carver |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
19 |
+ |
|
|
ALDE |
Charles Goerens, Louis Michel, Paavo Väyrynen |
|
|
ECR |
Nirj Deva, Jan Zahradil |
|
|
EFDD |
Ignazio Corrao |
|
|
PPE |
Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Eleni Theocharous, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller |
|
|
S&D |
Seb Dance, Doru-Claudian Frunzulică, Eider Gardiazabal Rubial, Arne Lietz, Norbert Neuser, Elly Schlein |
|
|
VERTS/ALE |
Heidi Hautala, Maria Heubuch |
|
|
2 |
- |
|
|
EFDD |
James Carver |
|
|
ENF |
Louis Aliot |
|
|
2 |
0 |
|
|
GUE/GL |
Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey |
|
Vysvetlivky k symbolom:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania