SPRÁVA o európskych štrukturálnych a investičných fondoch a riadnej správe hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach

29.9.2015 - (2015/2052(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: José Blanco López


Postup : 2015/2052(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0268/2015

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskych štrukturálnych a investičných fondoch a riadnej správe hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach

(2015/2052(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (COM(2014)0494) (ďalej len „usmernenia“),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4, článok 162, články 174 až 178 a článok 349,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „NSU“)[1],

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie k článku 23 začlenené do vyhlásení týkajúcich sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014[6],

–  so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii z 23. júla 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 z 18. apríla 2013 (COM(2013)0210),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015 k usmerneniam o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a riadnu správu hospodárskych záležitostí,

–  so zreteľom na štúdiu Parlamentu z januára 2014 s názvom Európska správa hospodárskych záležitostí a politika súdržnosti (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti),

–  so zreteľom na brífing Parlamentu z decembra 2014 s názvom Európske štrukturálne a investičné fondy a riadna správu hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0268/2015),

A.  keďže politika súdržnosti vychádza zo ZFEÚ a je vyjadrením európskej solidarity, pričom jej cieľom je posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ a najmä znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podpora vyváženého a harmonického sociálno-ekonomického rozvoja; keďže politika súdržnosti je aj investičnou politikou, ktorá prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

B.  keďže súčasný legislatívny rámec politiky súdržnosti, keď sa vytvárajú väzby so stratégiou EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, s európskym semestrom a integrovanými usmerneniami stratégie Európa 2020, ako aj s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a s odporúčaniami Rady, však zahŕňa veľmi špecifické úlohy, ciele a horizontálne zásady;

C.  keďže súčasný právny rámec EŠIF sa zameriava na posilnenie koordinácie, komplementárnosti a synergie s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ;

D.  keďže sú dôkazy o tom, že dobrá správa vecí verejných a účinné inštitúcie majú zásadný význam pre udržateľný a dlhodobý hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a sociálny a územný rozvoj, hoci o makroekonomických faktoroch, ktoré ovplyvňujú spôsob fungovania politiky súdržnosti, je k dispozícii menej údajov;

E.  keďže hospodárska a finančná nepredvídateľnosť a právna neistota môžu mať za následok znižovanie úrovne verejných a súkromných investícií, čo by ohrozilo dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti;

F.  keďže usmernenia sa týkajú prvej zložky opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 NSU; keďže sa to týka opätovného programovania a pozastavenia platieb, ktoré nie sú povinné, na rozdiel od druhej časti článku 23 NSU, v ktorej sa vyžaduje pozastavenie záväzkov alebo platieb, ak členské štáty nedokážu prijať nápravné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí;

G.  keďže výsledky členských štátov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú neuspokojivé, pričom dôkazy z posúdení Komisie zamerané na pokrok pri vykonávaní, ktoré sa týkajú 279 odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v rokoch 2012 a 2013, naznačujú, že 28 odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa úplne vyriešilo alebo sa pri nich preukázal podstatný pokrok (10 %) a pri 136 odporúčaniach (48,7 %) sa dosiahol určitý pokrok, ale v prípade 115 odporúčaní (41,2 %) sa dosiahol obmedzený pokrok alebo sa nezaznamenal žiadny pokrok;

Spájanie účinnosti EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.  zdôrazňuje význam nástrojov a zdrojov politiky súdržnosti pri zachovávaní úrovne európskej pridanej hodnoty investícií v členských štátoch a regiónoch v záujme posilnenia tvorby pracovných miest a zlepšenia sociálno-ekonomických podmienok, a to najmä v prípade výrazného poklesu investícií spôsobeného hospodárskou a finančnou krízou;

2.  domnieva sa, že dosahovanie politických zámerov a cieľov EŠIF by nemalo byť oslabované mechanizmami správy hospodárskych záležitostí, pričom zároveň uznáva ich význam, pokiaľ ide o prínos k stabilite makroekonomického prostredia a k efektívnej, účinnej a na výsledky zameranej politike súdržnosti;

3.  domnieva sa, že článok 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach sa musí využívať len ako posledná možnosť, pokiaľ ide o prínos k efektívnemu vykonávaniu EŠIF;

4.  zdôrazňuje viacročný a dlhodobý charakter programov a cieľov v rámci EŠIF na rozdiel od ročného cyklu európskeho semestra; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečenia jednoznačnosti mechanizmov vykonávania európskeho semestra, a žiada o úzku spoluprácu medzi oboma uvedenými procesmi a medzi orgánmi zodpovednými za ich vykonávanie;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia predložila bielu knihu, v ktorej zohľadní účinky verejných investícií z dlhodobého hľadiska a stanoví typológiu kvalitných verejných investícií, aby tak bolo možné jednoznačne určiť, ktoré investície sú z dlhodobého hľadiska najúčinnejšie;

6.  pripomína, že v kontexte súčasnej krízy zohrala politika súdržnosti dôležitú úlohu a preukázala značnú schopnosť reagovať na makroekonomické a fiškálne obmedzenia, a to opätovným programovaním viac ako 11 % dostupného rozpočtu medzi rokmi 2007 a 2012, aby sa podporili najnaliehavejšie potreby a posilnili sa určité intervenčné opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v niekoľkých členských štátoch predstavovala politika súdržnosti v období 2007 – 2013 viac než 80 verejných investícií;

7.  žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie analytické údaje o vplyve a význame makroekonomických mechanizmov pre regionálny rozvoj, účinnosť politiky súdržnosti a pre interakciu medzi európskym rámcom správy hospodárskych záležitostí a politikou súdržnosti, a aby poskytla konkrétne informácie o tom, ako politika súdržnosti prispieva k príslušným odporúčaniam pre jednotlivé krajiny a odporúčaniam Rady;

8.  vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali flexibilitu, ktorú umožňujú pravidlá Paktu stability a rastu;

Opätovné programovanie podľa článku 23 NSU

Všeobecné úvahy

9.  pripomína, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa opätovného programovania alebo pozastavenia podľa článku 23 NSU musí byť použité len vo výnimočných situáciách a musí byť dobre zvážené, dôkladne odôvodnené a realizované obozretným spôsobom, s uvedením dotknutých programov a priorít, aby sa zabezpečila transparentnosť a umožnilo sa overovanie a preskúmanie; okrem toho zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia by nemali zhoršovať ťažkosti, ktorým regióny a členské štáty čelia v dôsledku sociálno-ekonomického prostredia alebo ich geografickej polohy a špecifickej situácie v zmysle článkov 174 a 349 ZFEÚ;

10.  domnieva sa, že dohody o partnerstve a programy prijaté v súčasnom programovom období zohľadňujú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a príslušné odporúčania Rady, a tak predstavujú dobrý základ pre to, aby sa v strednodobom horizonte predišlo akýmkoľvek zmenám v programovaní, pokiaľ nedôjde k podstatnému zhoršeniu hospodárskych podmienok;

11.  zdôrazňuje, že časté zmeny programovania by boli kontraproduktívne a treba sa im vyhnúť, aby sa nenarušila správa fondov alebo sa neohrozila stabilita a predvídateľnosť viacročnej investičnej stratégie a čerpanie, aby sa predišlo prípadným negatívnym vplyvom, a to aj pokiaľ ide o čerpanie EŠIF;

12.  víta opatrný prístup Komisie v súvislosti s opätovným programovaním a jej zámer obmedziť opätovné programovanie na nevyhnutné minimum; vyzýva na uplatňovanie tzv. prístupu včasného varovania s cieľom informovať dotknuté členské štáty o začatí postupu opätovného programovania podľa článku 23 NSU, a zdôrazňuje, že každej žiadosti o opätovné programovanie by mala predchádzať konzultácia s monitorovacím výborom;

13.  žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s príslušným členským štátom urobila komplexnú analýzu všetkých dostupných možností iných ako uplatňovanie článku 23 NSU s cieľom riešiť otázky, ktoré môžu viesť k žiadosti o opätovné programovanie;

14.  odsudzuje akékoľvek neprimerané zvýšenie administratívneho zaťaženia a s tým spojených nákladov v prípade všetkých príslušných úrovní správy vzhľadom na krátke lehoty a zložitosť postupu opätovného programovania podľa článku 23 NSU; varuje pred akýmkoľvek prekrývaním postupov opätovného programovania podľa článku 23 NSU s následnými cyklami európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania podľa článku 23 ods. 16 NSU zvážila možnosť prehodnotenia uplatňovania lehôt;

Horizontálne zásady v rámci NSU

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v usmerneniach sa výslovne neodkazuje na všeobecné a horizontálne zásady stanovené v článkoch 4 až 8 NSU, a pripomína, že znenie článku 23 NSU musí tieto zásady zohľadňovať a byť v súlade s nimi, najmä pokiaľ ide o zásadu partnerstva a viacúrovňového riadenia, ako aj o nariadenie a spoločný strategický rámec ako celok; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby objasnila, ako budú tieto zásady konkrétne zohľadnené pri uplatňovaní ustanovení článku 23 NSU;

Nadnárodný rozmer článku 23 NSU

16.  zdôrazňuje, že príčinou nárastu verejného dlhu sú hlavne politiky uplatňované vládami členských štátov, a je vážne znepokojený tým, že neschopnosť adekvátne riešiť makroekonomické problémy na vnútroštátnej úrovni môže uškodiť orgánom na nižšej ako celoštátnej úrovni a príjemcom prostriedkov z EŠIF a žiadateľom o tieto prostriedky;

17.  pripomína, že pravidlá týkajúce sa tematického zamerania stanovené v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 umožňujú určitú mieru flexibility pri riešení potrieb členských štátov a regiónov, a konštatuje, že uplatňovanie článku 23 NSU môže túto flexibilitu obmedzovať; pripomína, že treba zohľadňovať hlavné územné problémy, ako aj zásadu subsidiarity uvedenú v článku 4 ods. 3 NSU;

18.  žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a partnermi v zmysle článku 5 NSU vyhodnocovala vplyv a nákladovú efektívnosť všetkých opatrení, ktoré sa prijmú podľa článku 23 NSU, na regionálnej a miestnej úrovni;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby v prípade akéhokoľvek opätovného programovania boli vždy aktívne zapojené miestne a regionálne orgány, a domnieva sa, že vzhľadom na to, že EŠIF sú úzko späté s dobrou správou hospodárskych záležitostí, by európsky semester mal nadobudnúť územný rozmer tým, že aj doň budú uvedené orgány zapojené;

20.  žiada Komisiu, aby článok 23 NSU vykladala v súlade so zásadou proporcionality tým, že zohľadní skutočnú situáciu tých členských štátov a regiónov, ktoré čelia sociálno-ekonomickým ťažkostiam a v ktorých EŠIF predstavujú značný podiel investícií; zdôrazňuje, že treba predísť ďalšiemu dosahu na členské štáty a regióny, najmä tie, ktoré zaostávajú;

Inštitucionálna koordinácia, transparentnosť a zodpovednosť

21.  pripomína, že silná inštitucionálna koordinácia má zásadný význam pre zabezpečenie správnej komplementárnosti a súčinnosti politík, ako aj pre riadny a stabilný výklad rámca riadnej správy hospodárskych záležitostí a jeho prepojenia s politikou súdržnosti;

22.  vyzýva na primeranú výmenu informácií medzi Komisiou, Radou a Parlamentom, ako aj na usporiadanie diskusie na príslušnej politickej úrovni s cieľom zabezpečiť jednotné chápanie, pokiaľ ide o výklad podmienok uplatňovania článku 23 NSU; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné, aby za rozhodovanie podľa článku 23 NSU bola zodpovedná Rada v špeciálnom zložení zameranom na politiku súdržnosti;

23.  domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť tým, že sa Parlamentu udelí demokratický dohľad nad systémom riadenia v súvislosti s článkom 23 NSU, ktorým sa zavádzajú dôležité obmedzenia v prístupe „zdola nahor“, ktorý je dôležitý prvok politiky súdržnosti;

Pozastavenie platieb

24.  pripomína, že pozastavenie platieb je záležitosť, o ktorej Rada rozhoduje na základe návrhu, ktorý Komisia môže prijať v prípade, že príslušný členský štát nevykoná účinné opatrenia; poukazuje na dôležité právne záruky stanovené v článku 23 NSU na zabezpečenie výnimočnosti mechanizmu pozastavenia;

25.  zdôrazňuje sankčný charakter každého pozastavenia platieb a žiada Komisiu, aby využívala svoju diskrečnú právomoc navrhnúť pozastavenie platieb nanajvýš obozretne a prísne v súlade s článkom 23 ods. 6 NSU, a to po náležitom zvážení všetkých relevantných informácií a prvkov, ktoré vyplynú zo štrukturálneho dialógu, ako aj stanovísk vyjadrených v jeho priebehu;

26.  víta, v súvislosti s kritériami na určenie programov, ktoré sa majú pozastaviť, a s úrovňou pozastavenia v rámci prvej zložky opatrení, opatrný prístup prijatý v usmerneniach, pričom sa zohľadnia hospodárske a sociálne okolnosti členských štátov s prihliadnutím na poľahčujúce faktory podobné tým, aké sa predpokladajú v prípade pozastavení podľa článku 23 ods. 9 NSU;

27.  vyzýva Komisiu, aby stanovila harmonogram na zrušenie pozastavenia podľa článku 23 ods. 8 NSU;

Úloha Parlamentu v rámci článku 23 NSU

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia neobsahujú žiadny odkaz na úlohu Parlamentu, napriek tomu, že NSU sa prijalo podľa riadneho legislatívneho postupu, a napriek systematickým výzvam Parlamentu na posilnenie demokratickej zodpovednosti a kontroly v kontexte správy hospodárskych záležitostí;

29.  domnieva sa, že účasť Parlamentu ako hlavnej demokratickej záruky správneho uplatňovania článku 23 ods. 15 NSU by sa mala formalizovať na základe jasného postupu, ktorý umožňuje, aby sa s Parlamentom viedli konzultácie vo všetkých etapách, pokiaľ ide o prijatie žiadostí o opätovné programovanie alebo akékoľvek návrhy a rozhodnutia o pozastavení záväzkov alebo platieb;

30.  zdôrazňuje, že je potrebná trvalá, jasná a transparentná spolupráca na medziinštitucionálnej úrovni, a domnieva sa, že takýto postup by mal zahŕňať aspoň tieto kroky:

  Komisia by mala okamžite informovať Parlament o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a odporúčaniach Rady, ktoré sú relevantné v súvislosti s EŠIF, ako aj s programami finančnej pomoci alebo s príslušnými zmenami, ktoré môžu viesť k žiadosti o zmenu programovania podľa článku 23 ods. 1 NSU;

  Komisia by mala Parlament okamžite informovať o každej žiadosti o opätovné programovanie podľa článku 23 ods. 1 NSU alebo o každom návrhu rozhodnutia o pozastavení platieb podľa článku 23 ods. 6 NSU, aby tak Parlament mohol pred prijatím ďalších krokov vyjadriť svoju pozíciu formou uznesenia;

  Komisia by mala zohľadniť pozíciu, ktorú zaujal Parlament, a akékoľvek prvky, ktoré vyplynú zo štrukturálneho dialógu podľa článku 23 ods. 15 NSU alebo stanoviská vyjadrené v jeho priebehu;

  Parlament by mal Komisiu vyzvať, aby objasnila, či sa v procese zohľadnili stanoviská vyjadrené Parlamentom a či uskutočnila nejaké ďalšie kroky v nadväznosti na štruktúrovaný dialóg;

  Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor by mali byť o žiadostiach o opätovné programovanie informované a v tejto súvislosti vypočuté;

  Parlament, Rada a Komisia by mali nadviazať dialóg v kontexte uplatňovania článku 23 NSU zabezpečením medziinštitucionálnej koordinácie a riadneho toku informácií, čím sa umožní monitorovanie uplatňovania ktoréhokoľvek z postupov podľa článku 23 NSU;

31.  vyzýva Komisiu, aby podávala správu o vplyve a výsledkoch dosiahnutých pri uplatňovaní článku 23 NSU v kontexte preskúmania jeho uplatňovania v súlade s odsekom 17 tohto článku, a to aj podrobným opísaním toho, do akej miery sa akákoľvek žiadosť o opätovné programovanie zakladala na vykonávaní príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo odporúčaní Rady alebo mala vplyv na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti dostupných EŠIF pre členské štáty v rámci programov finančnej pomoci, ako aj poskytnutím údajov o akýchkoľvek pozastavených sumách a príslušných programoch;

°

°  °

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regiónom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Ustanovenia o opatreniach spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí obsiahnuté v článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), prijatého v predchádzajúcom legislatívnom období, predstavujú pravdepodobne najkontroverznejší aspekt tohto nariadenia.

Spoluspravodajcovia Európskeho parlamentu pre NSU navrhujú vo svojej správe vypustiť v plnom rozsahu ustanovenia o makroekonomickej podmienenosti. Toto vypustenie bolo tiež predmetom pozmeňujúcich návrhov predložených okrem iného v mene viacerých skupín v Parlamente. Môžeme konštatovať, že veľká väčšina sa vyjadrila proti makroekonomickej podmienenosti.

Zdá sa však, že makroekonomická podmienenosť bola nakoniec do nariadenia začlenená. Ide o výsledok dohody medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý bol prijatý v prvom čítaní, pričom sporné ustanovenia zostali zachované, a to bez toho, aby sa mohlo hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predpokladali vypustenie makroekonomickej podmienenosti.

Touto iniciatívnou správou nemožno ustanovenia článku 23 NSU v znení uvedenom v tomto nariadení vypustiť ani zmeniť. Môžeme sa však zasadiť o to, aby sa uplatňovali čo najspravodlivejším a najvyváženejším spôsobom.

Je vhodné poznamenať, že usmernenia, ktoré sú predmetom tejto správy, sa vzťahujú len na prvú časť článku 23 NSU týkajúcu sa dobrovoľného opätovného programovania alebo pozastavenia štrukturálnych a investičných fondov, a nie na druhú časť týkajúcu sa povinného pozastavenia fondov.

Pri vypracúvaní tejto správy mal spravodajca možnosť viesť výmenu názorov s viacerými tieňovými spravodajcami výboru REGI, ako aj s príslušnými výbormi predkladajúcimi stanovisko (ECON, EMPL a BUDG), Výborom regiónov a okrem iného aj s Európskou radou a Radou.

Obmedzenia článku 23

Veľká väčšina z nás vyjadruje obavy v súvislosti s praktickými dôsledkami opätovného programovania a pozastavenia EŠIF na základe článku 23 NSU. V tejto správe sa spravodajca usiloval nájsť rovnováhu medzi rozdielnymi názormi na mechanizmus makroekonomickej podmienenosti z hľadiska jeho uplatňovania ako krajnej možnosti v rámci systému.

Je dôležité, aby sme nezabúdali na pôvodné poslanie a ciele politiky súdržnosti a jej význam ako nástroja na zachovanie investícií v európskych regiónoch, najmä v časoch hospodárskej krízy a nestability. Hoci uznávame potrebu účinnej správy hospodárskych záležitostí, takéto mechanizmy by nemali brániť dosahovaniu všeobecnejších cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Nesmieme dopustiť, aby boli regionálne alebo miestne orgány potrestané opätovným programovaním alebo pozastavením fondov na úkor ich hospodárskej a sociálnej situácie z dôvodu nesplnenia príslušných makroekonomických požiadaviek na iných úrovniach správy.

Článok 23 NSU nesmie viesť k finančnej neistote a nestabilite, čo by ešte zhoršilo už aj tak zúfalú situáciu, najmä v znevýhodnených regiónoch alebo v tých regiónoch, ktoré kríza postihla najviac. Musíme zabezpečiť primeranú reakciu s cieľom predísť ďalšiemu znevýhodňovaniu regiónov, ktoré už zažívajú ťažkosti.

Vítame skutočnosť, že Komisia zrejme bude súhlasiť s tým, že treba obmedziť opätovné programovanie na striktne nevyhnutné minimum a že pri vykonávaní článku 23 NSU sa zohľadní osobitná hospodárska a sociálna situácia dotknutého členského štátu. Každé uplatnenie makroekonomickej podmienenosti by malo byť transparentné, odôvodnené a preukázateľne prospešné z hľadiska cieľov politiky súdržnosti pre príslušný región alebo regióny.

Domnievame sa, že článok 23 NSU by mal slúžiť jedine na to, aby sa politika súdržnosti stala udržateľnejšou a účinnejšou.

V súčasnom programovom období sa politika súdržnosti úzko spája so strategickými cieľmi stratégie Európa 2020 a s mechanizmami správy hospodárskych záležitostí, ako je európsky semester. To znamená, že v zásade by dohody o partnerstve a programy zavedené počas tohto obdobia už mali byť v súlade so širšími makroekonomickými cieľmi Únie, v dôsledku čoho by sa opätovné programovanie podľa článku 23 NSU malo požadovať len za skutočne výnimočných okolností.

Na zabezpečenie toho, aby nebol ohrozený hlavný cieľ politiky súdržnosti, treba zdôrazniť význam intenzívnej inštitucionálnej koordinácie medzi všetkými úrovňami správy, aby sa zabránilo recentralizácii spochybňujúcej viacúrovňové riadenie a zásadu partnerstva, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou politiky súdržnosti.

V tejto súvislosti bude dôležité zhromaždiť a zanalyzovať údaje o interakcii medzi európskymi procesmi správy hospodárskych záležitostí a cieľmi a výsledkami politiky súdržnosti.

Musíme tiež zaručiť rozmer politiky súdržnosti na nižšej ako štátnej úrovni, a to spoločne so zásadami subsidiarity, transparentnosti a proporcionality.

Musíme zabezpečiť, aby si regionálne a miestne orgány zachovávali pružnosť na riešenie svojich konkrétnych potrieb, a musíme zamedziť situácii, v ktorej by opätovné programovanie podľa článku 23 NSU obmedzovalo ich schopnosť reagovať na výzvy na príslušných úrovniach riadenia.

V konečnom dôsledku musíme tiež obmedziť prípadnú administratívnu záťaž a dodatočné náklady, ku ktorým môže viesť uplatňovanie článku 23 NSU.

Akékoľvek postupy opätovného programovania musia byť čo najjednoduchšie a najtransparentnejšie a treba predísť ďalšej zložitosti a neistote v prípade regionálnych a miestnych orgánov.

Úloha Európskeho parlamentu

Európsky parlament by sa mal stať hlavným demokratickým garantom riadneho uplatňovania ustanovení týkajúcich sa makroekonomickej podmienenosti v NSU.

Bohužiaľ sa v usmerneniach Komisie nevymedzuje úloha Parlamentu pri uplatňovaní opätovného programovania a pozastavenia fondov na základe článku 23 NSU.

Okrem vyjadrenia kritiky v súvislosti s článkom 23 NSU by cieľom tejto správy malo byť náležité vymedzenie účasti Európskeho parlamentu na procesoch opätovného programovania a pozastavenia v záujme riadneho uplatňovania zásady makroekonomickej podmienenosti.

Parlament musí zohrávať aktívnu úlohu pri dohľade nad vykonávaním článku 23 NSU, čo si bude vyžadovať stálu a spoľahlivú výmenu informácií medzi všetkými zainteresovanými stranami a úplnú transparentnosť v každej fáze procesu.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (23.6.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k európskym štrukturálnym a investičným fondom a riadnej správe hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach
(2015/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Janusz Lewandowski

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta objasnenie uplatňovania osobitných ustanovení odsekov 1 a 6 článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

2.  súhlasí s tým, že stabilné makroekonomické prostredie vrátane kvalitnej správy vecí verejných na všetkých úrovniach prispieva k úspešnému vykonávaniu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

3.  zdôrazňuje, že na posúdenie toho, čo predstavuje účinné opatrenia zo strany členského štátu, sa musia použiť objektívne kritériá; podčiarkuje význam dodržiavania zásad proporcionality a rovnakého zaobchádzania pri uplatňovaní ustanovení článku 23, ako aj potrebu včasného a komplexného dialógu s príslušným členským štátom;

4.  pripomína, že národné programy reforiem (NPR) pomáhajú realizovať stratégiu Európa 2020 na úrovni členských štátov a že by sa mali zohľadniť pred tým, ako sa členský štát požiada o preskúmanie a zmenu svojej dohody o partnerstve a príslušných programov;

5.  vyzýva Komisiu, aby postup podľa prvej časti článku 23 využívala len ako poslednú možnosť a vo výnimočných situáciách, keď výhody navrhovaných zmien jasne prevažujú nad ich nákladmi, a aby pritom zohľadnila skutočnosť, že proces opätovného programovania môže byť pre vnútroštátne správne orgány a miestne a regionálne orgány nákladný a ťažko zvládnuteľný, súdiac podľa skúseností z minulosti;

6.  poukazuje na to, že regióny realizovali v priemere jednu tretinu verejných výdavkov v EÚ a zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní verejných služieb a výdavkov na podporu rastu; vyjadruje znepokojenie nad krátkou lehotou na opätovné programovanie a má v úmysle pozorne sledovať, či bude umožnené riadne zapojenie regionálnych orgánov a partnerov uvedených v článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v súlade so zásadami subsidiarity a partnerstva, ktoré sú jadrom politiky súdržnosti;

7.  upozorňuje najmä na to, že akékoľvek pozastavenie platobných rozpočtových prostriedkov by mohlo narušiť finančné plánovanie na úrovni programov a penalizovať iniciátorov projektu a vo všeobecnejšej rovine negatívne ovplyvniť predvídateľnosť a plánovanie investícií, čo by mohlo mať kontraproduktívnejší vplyv na ekonomicky zraniteľné členské štáty, ktorých verejné financie sú už v deficite a ktorých verejné investície závisia vo väčšej miere od finančných prostriedkov z EŠIF, a takisto môže spôsobiť makroekonomickú nestabilitu a poškodiť meno EÚ ako celku;

8.  považuje za poľutovaniahodné, že Parlament nie je zapojený do rozhodovacieho procesu, pokiaľ ide o opätovné programovanie alebo pozastavenie financovania z fondov; žiada, aby súčasťou štruktúrovaného dialógu s Komisiou o uplatňovaní článku 23 boli aj rozpočtové aspekty akýchkoľvek prípadov opätovného programovania a pozastavenia a aby sa tento dialóg uskutočnil pred tým, ako Komisia prijme návrh na pozastavenie financovania;

9.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 23 ods. 16 bezodkladne predložila v roku 2017 správu o preskúmaní uplatňovania tohto článku, ktorá by mala zahŕňať posúdenie všetkých príslušných rozpočtových aspektov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

7

12

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Stanisław Żółtek

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Janusz Lewandowski, Nils Torvalds, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tiziana Beghin, Marco Zullo

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (24.6.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k európskym štrukturálnym a investičným fondom a riadnej správe hospodárskych záležitostí: usmernenia na vykonávanie článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach
(2015/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Javi López

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta kritériá Komisie, pričom poukazuje na to, že problémy, ktorým členské štáty čelia, majú dlhodobý charakter, že viacročné programy financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) určené na riešenie týchto problémov si vyžadujú istotu a stálosť a že sa teda treba vyhnúť častému opätovnému programovaniu a namiesto toho uprednostniť stabilitu s cieľom posilniť predvídateľnosť a dôveryhodnosť programov v rámci EŠIF; domnieva sa, že krátkodobé zameranie odporúčaní pre jednotlivé krajiny by nemalo ohroziť dlhodobé ciele EŠIF vzhľadom na dlhodobý charakter EŠIF a ich zameranie na výsledky, ako aj na ročný cyklus európskeho semestra; verí, že Komisia a Rada budú veľmi opatrné pri žiadaní o opätovné programovanie fondov alebo pozastavenie platieb na programy v súlade so zásadou solidarity EÚ, ktorú čiastočne vyjadruje mechanizmus rozdeľovania finančných prostriedkov EÚ a ktorá by mala zostať hlavným princípom politiky EÚ;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície podporované európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi by sa mali uskutočňovať v zdravom makroekonomickom rámci s cieľom maximalizovať ich vplyv na rast, rozvoj, súdržnosť a tvorbu pracovných miest v Európe a riešiť nové sociálne a hospodárske problémy, keď sa vyskytnú; pripomína však, že prideľovanie finančných prostriedkov v rámci EŠIF sa riadi osobitnými kritériami oprávnenosti prepojenými s úrovňou rozvoja regiónov EÚ, a preto rozhodnutia o opätovnom programovaní alebo pozastavení na základe iných kritérií môžu byť v rozpore so základným princípom týchto fondov;

3.  poukazuje na to, že opätovné programovanie alebo pozastavenie, ktoré je stanovené v článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU), by v niektorých prípadoch mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov EŠIF vo všetkých členských štátoch, najmä v tých, ktoré čelia veľkým makroekonomickým a sociálnym nerovnováham; vyzýva Komisiu, aby tento mechanizmus použila iba vtedy, ak sa členským štátom opakovane nepodarilo prijať účinné opatrenia v reakcii na jej žiadosti o opätovné programovanie a ak existujú presvedčivé dôkazy o tom, že opätovné programovanie by mohlo mať značný bezprostredný vplyv na potenciál tvorby pracovných miest v rámci daného programu; zdôrazňuje, že Komisia by mala preukázať, že zmeny nebudú mať negatívny vplyv na ciele v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, ktoré si stanovili členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala posúdenie ich vplyvu na úroveň nezamestnanosti a hospodársky rozvoj v dotknutých krajinách; zdôrazňuje, že všetky programy s dlhodobými pozitívnymi účinkami spojené so sociálnymi investíciami by mali zostať nedotknuté;

4.  považuje za kontraproduktívne, že EŠIF na podporu vzdelávania, odbornej prípravy a tvorby pracovných miest možno pozastaviť, keď tieto fondy plnia svoje ciele; žiada preto Komisiu, aby bola obozretná pri uplatňovaní prvej časti článku 23 NSU na všetky programy, na ktoré sa vzťahuje akýkoľvek z tematických cieľov EŠIF, najmä tematických cieľov č. 8, 9 a 10, alebo ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, a aby v prípade zmien programov v rámci EŠIF poskytla primerané záruky dodržiavania cieľov v oblasti sociálnej súdržnosti; žiada Komisiu, aby sa dôsledne usilovala uplatňovať minimálny podiel Európskeho sociálneho fondu (ESF), stanovený v článku 92 ods. 4 NSU;

5.  vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia a zvážila hospodársku a sociálnu situáciu členských štátov s cieľom zabrániť pozastaveniu záväzkov alebo platieb v zmysle druhej časti článku 23 NSU, ak sa členské štáty nachádzajú v jednej zo situácií opísaných v pododsekoch a) až e) odseku 1 prílohy III k NSU; vyzýva Komisiu, aby zakaždým posudzovala vplyv pozastavenia na nezamestnanosť a snažila sa zmierniť prípadné nežiaduce účinky na dotknuté obyvateľstvo;

6.  žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní článku 23 NSU navrhla transparentný, účinný a demokratický rozhodovací proces, ktorý sa bude v súlade s článkom 23 ods. 15 NSU konzistentne uplatňovať a ktorý bude zahŕňať zavedenie systému včasného varovania na informovanie dotknutej krajiny o možnosti začať postup opätovného programovania bezprostredne po zverejnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a aby na základe formálne stanoveného postupu umožnila Parlamentu byť informovaný vo všetkých etapách prijímania žiadostí o opätovné programovanie alebo akýchkoľvek návrhov a rozhodnutí o pozastavení záväzkov alebo platieb.

7.  vyzýva Komisiu, aby stanovila harmonogram na zrušenie pozastavenia podľa článku 23 ods. 8 NSU;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Marian Harkin, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Heinz K. Becker, Paloma López Bermejo, António Marinho e Pinto, Edouard Martin, Tamás Meszerics, Csaba Sógor, Helga Stevens, Monika Vana, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Flavio Zanonato, Branislav Škripek

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

3

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Edward Czesak, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Demetris Papadakis, Maurice Ponga

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Andrejs Mamikins, Soraya Post