Postup : 2014/2214(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0279/2015

Predkladané texty :

A8-0279/2015

Rozpravy :

PV 27/10/2015 - 14
CRE 27/10/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 28/10/2015 - 7.9
CRE 28/10/2015 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0383

SPRÁVA     
PDF 262kWORD 294k
1.10.2015
PE 557.188v02-00 A8-0279/2015

k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora

(2014/2214(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Ivan Jakovčić

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre rybárstvo
 RESULT OF FINAL VOTE IN COMMITTEE RESPONSIBLE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora

(2014/2214(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357), sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „NSU“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2014 o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. septembra 2014 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357) a Stratégiu Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora: výskum, vývoj a inovácie v malých a stredných podnikoch (prieskumné stanovisko talianskeho predsedníctva Rady EÚ),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2014 na tému Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) (prieskumné stanovisko),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 26. júna 2014 na tému Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora,

–  so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov z 11. októbra 2011 s názvom Územná spolupráca v Stredozemí v rámci jadransko-iónskeho makroregiónu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2012)0713),

–  so zreteľom na správu Komisie o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ancony prijaté na konferencii o rozvoji a bezpečnosti v regióne Jadranského a Iónskeho mora konanej 19. – 20. mája 2000,

–  so zreteľom na zakladajúcu konferenciu jadransko-iónskeho euroregiónu, ktorá sa uskutočnila 30. júna 2006 v Pule, a na vyhlásenie o začatí iniciatívy na vytvorenie jadranskej stratégie prijaté zhromaždením jadransko-iónskeho euroregiónu, ktoré sa zišlo 22. októbra 2009 v Splite,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júna 2015 s názvom Región Jadranského a Iónskeho mora: sociálno-ekonomická analýza a posúdenie dopravných a energetických spojení.

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rybárstvo (A8-0279/2015),

A.  keďže makroregionálne stratégie predstavujú nový model viacúrovňového riadenia, ktorého úspešná realizácia a dosiahnutie cieľov v zásadnej miere závisia od zapojenia zainteresovaných strán zastupujúcich EÚ, vnútroštátne, regionálne a miestne úrovne vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj od vzájomného dopĺňania rôznych politík a programov; keďže regionálne a miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní demokracie, decentralizácie a posilňovaní miestnej a regionálnej samosprávy;

B.  keďže predošlé stratégie pre pobaltskú a podunajskú oblasť priniesli cieľovým regiónom hmatateľné výhody, potvrdili úspech mechanizmov spolupráce EÚ a priniesli užitočné skúsenosti pre vytváranie budúcich makroregionálnych stratégií;

C.  keďže zo strany regiónov stúpa záujem o túto modernú formu regionálnej spolupráce a sprievodný model riadenia; keďže v poslednom čase to boli najmä prípady horských oblastí, ako sú Karpaty a Alpy, kde je v dôsledku prírodných prekážok potrebné vykonávanie špecifických regionálnych politík;

D.  keďže stratégiou EÚ je makroregionálna stratégia ako integrovaný rámec (vzťahujúci sa na členské štáty a krajiny mimo EÚ v rovnakej geografickej oblasti), ktorú schválila Európska rada;

E.  keďže existujú veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi krajinami zapojenými do tejto stratégie, najmä medzi členskými štátmi EÚ a nečlenskými štátmi;

F.  keďže zvýšený záujem krajín v regióne Jadranského a Iónskeho mora o spoluprácu a vymedzenie spoločných akcií na riešenie výziev využitím potenciálu celého regiónu a ich nepretržité úsilie o dosiahnutie synergie viedli k prijatiu stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR);

G.  keďže makroregionálne stratégie možno vnímať ako nástroj európskej integrácie a zvýšenia územnej súdržnosti na základe dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi a susednými krajinami pri riešení spoločných problémov; keďže EUSAIR predstavuje novú formu regionálnej spolupráce, ktorá môže pomôcť zúčastneným kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám na ich ceste k členstvu v EÚ, a dôležitú súčasť širšej stredomorskej politiky EÚ vyjadrenej prostredníctvom Únie pre Stredozemie; keďže EUSAIR ako súčasť regionálnej politiky EÚ je nástrojom na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti s hlavnými cieľmi znížiť rozdiely medzi regiónmi, podporovať skutočnú konvergenciu a podnecovať rast a zamestnanosť;

H.  keďže Jadranské more je pre svoj polouzavretý charakter obzvlášť citlivé na znečistenie a má nezvyčajné hydrografické prvky, napríklad skutočnosť, že hĺbka a pobrežie sa medzi severnou a južnou časťou regiónu značne líšia; keďže o populácie rýb sa delia všetky pobrežné krajiny, čo vytvára nepretržitý tlak na regeneráciu týchto populácií; keďže opatrenia v rámci budúceho rámcového nariadenia o technických opatreniach v zreformovanej SRP by sa mali navrhovať na regionálnom základe a mali by byť prispôsobené osobitostiam tejto oblasti a jej morským zdrojom a rybolovu;

Všeobecné úvahy

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora a sprievodný akčný plán; domnieva sa, že ide o dôležitý krok v rozvoji tejto časti Európy; zdôrazňuje, že EUSAIR bola vytvorená, aby pridala hodnotu intervenciám, či už zo strany orgánov EÚ, vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov, alebo súkromného sektora, a to spôsobom, ktorý významne posilňuje fungovanie makroregiónu; zdôrazňuje možnosti, ktoré stratégia prináša kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám v regióne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby stratégia bola založená na zásadách integrácie, koordinácie, spolupráce a partnerstva; opätovne zdôrazňuje význam zásady „troch NIE“: žiadne nové právne predpisy, žiadne nové inštitúcie, žiadne nové financovanie, keďže makroregióny sú rámce pre iniciatívy spolupráce, ktoré vychádzajú zo synergií, ktoré sú výsledkom skĺbenia rôznych politických nástrojov EÚ vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov;

2.  víta úsilie všetkých zainteresovaných strán pri vytváraní inštitucionálnej štruktúry na vykonávanie EUSAIR v existujúcom inštitucionálnom rámci; nabáda všetky vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované strany, aby prevzali plnú zodpovednosť za realizáciu projektov, na ktoré sa vzťahuje táto makroregionálna stratégia; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť inštitucionálne kapacity a efektívnosť verejnej správy a verejných služieb a v každej zúčastnenej krajine zabezpečiť dostatočné a príslušné správne prostriedky výslovne určené na vykonávanie EUSAIR;

3.  zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na miestnych danostiach, pokiaľ ide o činnosti v oblasti spolupráce, a poukazuje na pridanú hodnotu modelu viacúrovňového riadenia, ktorý musí riešiť nedostatok administratívnych kapacít a môže sa využiť na združovanie zdrojov v makroregióne; v tomto smere trvá na tom, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne orgány do politických riadiacich orgánov a do prevádzkových, technických a vykonávacích orgánov stratégie a zároveň zachovať úlohu Komisie v procese koordinácie; zdôrazňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou môže mobilizovať miestnych aktérov a zapojiť ich do rozhodovacieho procesu a môže pomôcť posilniť pocit spoluzodpovednosti občanov za projekty;

4.  zdôrazňuje význam transparentného procesu prijímania, monitorovania a hodnotenia stratégie, ako aj otvorenosti a inkluzívnosti vo vzťahu k občianskej spoločnosti a všetkým príslušným zainteresovaným stranám; zdôrazňuje, že komunikácia a zvyšovanie informovanosti vo všetkých pilieroch sú nevyhnutné pre účasť zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a pre budovanie verejnej podpory; nabáda členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú viditeľnosť stratégie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vypracovali vhodný spôsob komunikácie s ohľadom na ciele a výsledky stratégie, podporovali koordináciu a výmeny najlepších postupov s ostatnými existujúcimi aj budúcimi makroregionálnymi stratégiami;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby tretie krajiny zosúladili svoje právne predpisy s acquis konkrétnych odvetví, ktoré sa vzťahujú na stratégiu, s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov EÚ a ich pravidelné, zákonné a včasné vykonávanie na základe noriem a predpisov EÚ; nabáda všetky účastnícke krajiny na vytvorenie think tankov a organizovanie pravidelných stretnutí zameraných na výmenu najlepších postupov na upevnenie a zefektívnenie tohto postupu;

6.  konštatuje, že v dôsledku strmého poklesu súkromných investícií naprieč krajinami v regióne spolu s fiškálnou konsolidáciou a obmedzenou investičnou kapacitou vo verejnom sektore môžu vzniknúť problémy pri financovaní projektov v rámci stratégie; vyzýva zúčastnené krajiny, aby si udržiavali vysoký stupeň politickej zodpovednosti a odhodlania, ako aj vedúce postavenie potrebné na úspešné vykonávanie stratégie;

7.  víta skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), nástroj predvstupovej pomoci na obdobie rokov 2014 – 2020 a predovšetkým jadransko-iónsky program spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020 (ADRION) poskytujú pre stratégiu značné potenciálne zdroje a celý rad nástrojov a technických možností; podporuje skutočnosť, že k dispozícii sú aj iné fondy a nástroje vzťahujúce sa na piliere stratégie, konkrétne Horizont 2020 a Erasmus+ pre všetky piliere, Nástroj na prepájanie Európy pre pilier II, program LIFE pre pilier III a tiež pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene a programy COSME a Kreatívna Európa pre MSP pre pilier IV, ako aj program INNOVFIN na financovanie inovácií; podporuje spoluprácu monitorovacích výborov programov územnej spolupráce, ktoré pokrývajú región, správnej rady EUSAIR a riadiacich orgánov EŠIF pri vytváraní synergie dostupných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že stratégia by mala umožniť účelnejšie a účinnejšie využívanie existujúcich nástrojov a finančných prostriedkov;

8.  vyzýva Európsku komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za prípravu, riadenie a realizáciu programov EŠIF, aby zdôraznili význam makroregionálnych projektov a akcií;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť na makroregionálnej úrovni vykonávaciu štruktúru a koordinačné mechanizmy s cieľom uľahčiť spoluprácu vrátane spoločného plánovania, zladenia možností financovania a prístupu zdola nahor; zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť vnútroštátne a regionálne operačné programy s cieľmi stratégie a, pokiaľ je to možné, začleniť EUSAIR do programov; považuje za potrebné koordinovať a harmonizovať iniciatívy, návrhy a projekty, ktoré sa týkajú regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

10.  nabáda Komisiu, Európsku investičnú banku (EIB) a zúčastnené krajiny, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré sú k dispozícii v rámci novozriadeného Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), na financovanie projektov v regióne, ktoré budú vytvárať pridanú hodnotu, podporovať udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť, povzbudzovať rast a zvyšovať zamestnanosť na makroregionálnej úrovni a prispievať k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti podporuje poskytovanie „bonusových bodov“ na makroregionálne projekty vo fáze výberu projektov v dôsledku ich prirodzeného nadnárodného charakteru;

11.  poukazuje na to, že žiadne osobitné finančné prostriedky nie sú vyčlenené len na vykonávanie makroregionálnych stratégií a že silná politická vôľa, partnerstvo a koordinácia medzi krajinami je predpokladom úspechu; vyzýva preto krajiny v regióne, aby spájali finančné prostriedky (z EŠIF, IPA, EFSI), ako aj príspevky z vnútroštátnych zdrojov v rámci EIB v podobe finančnej a investičnej platformy na podporu financovania projektov, ktoré prispievajú k splneniu cieľov stratégie; vyzýva na vytvorenie transparentnej a verejne dostupnej databázy projektov pre región Jadranského a Iónskeho mora, vďaka ktorej by súčasné a potenciálne investičné potreby a projekty boli viditeľné s cieľom nabádať investorov na investovanie do týchto projektov;

12.  naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby si vymieňali najlepšie postupy, čerpali zo získaných skúseností a odhaľovali nedostatky vo vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ a zintenzívnili spoluprácu s partnermi, napr. z makroregiónov Baltského mora, Podunajska a alpského makroregiónu;

13.  vyzýva Komisiu, aby odstránila administratívne a nefinančné prekážky, ktoré často odradia investorov od investovania do týchto projektov;

14.  považuje za potrebné nájsť spôsoby, ako zapojiť krajiny, ktoré nie sú v stratégii zahrnuté a ktoré majú z geografického a ekonomického hľadiska k tomuto regiónu blízko, aspoň na úrovni jednotlivých a špecifických projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti a vyzýva členské štáty a zúčastnené regióny, aby využívali existujúce najlepšie postupy v tejto oblasti;

15.  pripomína významný dosah hospodárskej krízy na región a zdôrazňuje, že je potrebné pravidelné hodnotenie stratégií zameraných na dosiahnutie oživenia hospodárstva; poukazuje na to, že krajiny v regióne sú na rôznych úrovniach rozvoja a majú rôzne potreby; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam vytvorenia podmienok na obmedzenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými krajinami; podporuje reformy v menej rozvinutých krajinách, ako aj výmenu poznatkov, skúseností a postupov v tomto smere;

16.  poukazuje na to, že je potrebné podporovať, obnovovať a prehlbovať spoluprácu v oblasti kultúry, vedy a vzdelávania vrátane zväčšovania priestoru na akademickú mobilitu študentov a pracovníkov univerzity; zdôrazňuje, že veda a inovácie sú nevyhnutným predpokladom pre inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast; zdôrazňuje vzájomnú závislosť spolupráce v oblasti vedy a kultúry a rastu hospodárskej dynamiky a úrovne rozmanitosti a udržateľnosti cestovného ruchu v regióne;

17.  víta zastúpenie Európskeho parlamentu v riadiacich orgánoch EUSAIR; vyzýva Komisiu, aby analyzovala spoločné úsilie krajín v regióne (členské štáty EÚ a tretie krajiny) a účinnú účasť miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie;

18.  odvoláva sa na precedensy stanovené v súvislosti s inými makroregionálnymi stratégiami EÚ a vyzýva na podporu rôznych druhov činností v rámci pilotných projektov a prípravných opatrení počnúc štúdiami až po získanie počiatočného kapitálu na prípravu projektov v rámci jednotlivých prioritných oblastí;

19.  považuje za nevyhnutné, aby sa všeobecné zásady stratégie, a to najmä otázky týkajúce sa ochrany životného prostredia a zlepšenia využívania prírodných zdrojov, riadne zohľadnili vo fáze vykonávania stratégie vo všetkých štyroch pilieroch, a to aj s cieľom uplatňovať celostný prístup k zložitým a rozmanitým výzvam makroregiónu;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblastiam uvedeným v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sú ostrovné, horské a vidiecke regióny, s cieľom odhaliť a využiť ich špecifický potenciál, najmä v odvetví cestovného ruchu, a zároveň rešpektovať oblasti činnosti a priority určené v tejto správe; navyše vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rok ostrovov a hôr;

21.  považuje za nevyhnutné, aby zúčastnené krajiny našli spôsoby, ako zapojiť ďalšie dôležité piliere, ktoré by mohli byť prínosom z hľadiska rozvoja pre oblasti, ako je poľnohospodárstvo, vzhľadom na mimoriadne geoklimatické podmienky, biodiverzitu a potenciál vytvárať synergické koordinované účinky a ďalší rast; odporúča úzku spoluprácu a koordináciu medzi vnútrozemskými oblasťami, pobrežnými oblasťami a ostrovmi s cieľom dosiahnuť synergie projektov čistej energie a zdravej výroby potravín;

22.  upozorňuje na význam primeraného predkladania správ a hodnotenia vykonávania stratégie; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené krajiny, aby spoločne s Komisiou zhromaždili spoľahlivé východiskové údaje a stanovili konkrétne ciele pre jednotlivé piliere, ktoré by sa každoročne hodnotili a zverejňovali;

23.  požaduje komplexný a integrovaný európsky prístup k migrácii; zdôrazňuje, že región čelí vážnym výzvam v súvislosti s migráciou, a vyjadruje poľutovanie nad všetkými tragédiami v Stredozemí; trvá na tom, že v záujme riešenia týchto problémov je nevyhnutné, aby došlo k výraznému posunu v azylových politikách z hľadiska solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa celkovou stratégiou spolupráce s tretími krajinami; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou medzi členskými štátmi EÚ v súvislosti s migračnými problémami; podporuje výmenu osvedčených postupov pri prijímaní migrantov a naliehavo vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala sociálnym a humanitárnym otázkam, ktoré sa týkajú regiónu, s cieľom prípadne redefinovať do budúcnosti priority EUSAIR;

24.  očakáva nový impulz smerom k posilneniu mieru a bezpečnosti v juhovýchodnej Európe;

25.  poukazuje na to, že časom sa môžu objaviť nové problémy a vyvíjať priority, čo si vyžiada aktualizáciu, zmenu alebo nahradenie opatrení a projektov a s nimi súvisiacich cieľov;

26.  vyzýva krajiny, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti dodržiavania práv menšín s cieľom uplatniť najvyššie normy, keďže ide o mimoriadne citlivú oblasť týkajúcu sa jazykových otázok;

27.  zdôrazňuje, že v rámci jednotlivých fáz vykonávania je potrebné zabezpečiť verejným i súkromným hospodárskym subjektom, členom spoločnosti a rôznym zložkám organizovanej občianskej spoločnosti primerané vzdelávanie prostredníctvom osobitného programu vrátane organizačnej a technickej podpory;

28.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky predkladala Parlamentu a Rade správu o vykonávaní EUSAIR s cieľom posúdiť fungovanie a pridanú hodnotu tejto stratégie z hľadiska rastu a tvorby pracovných miest, znižovania rozdielov a trvalo udržateľného rozvoja;

29.  nabáda na konkrétne opatrenia na podporu sociálneho rozmeru; zdôrazňuje význam zaradenia priorít a opatrení zameraných na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a zabránenie všetkým formám diskriminácie;

Modrý rast

30.  zdôrazňuje, že jedinečná geografická poloha a špecifická pobrežná štruktúra regiónu spolu s jeho bohatou morskou biodiverzitou majú v sebe obrovský potenciál na vytvorenie „modrých“ pracovných miest, na inovatívny a udržateľný hospodársky rozvoj a rast okrem iného v oblasti modrých technológií, rybolovu a akvakultúry a na skvalitnenie námornej a morskej správy a služieb;

31.  podporuje modré hospodárstvo ako riešenie hospodárskej krízy, pretože stimuluje hospodársky rozvoj a tvorbu nových pracovných miest, a to najmä pracovných miest pre ženy a mladých ľudí v pobrežných a ostrovných krajinách; je presvedčený, že stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora nemožno realizovať bez zahrnutia koncepcie modrého hospodárstva, ktorá spája hospodárske odvetvia týkajúce sa morí a oceánov, akvakultúry, námornej a riečnej dopravy a cestovného ruchu s ochranou životného prostredia;

32.  vyzýva Komisiu a štáty zapojené do stratégie, aby poskytli stimuly, ktoré do odvetvia rybárstva a akvakultúry v regióne Jadranského a Iónskeho mora prilákajú mladých ľudí a podnietia ich k takejto činnosti;

33.  požaduje koordináciu politík a harmonizáciu cieľov stratégie aj spoločných projektov v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi spoločnej rybárskej politiky; okrem toho podporuje rozvoj udržateľného odvetvia rybolovu a výrobu tradičných a zdravých potravín; vyzýva na vytvorenie miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu, ktoré by mohli predstavovať prirodzený nástroj diverzifikácie rybolovu; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné a ziskové odvetvia rybolovu a akvakultúry si vyžadujú posilnenie účasti zainteresovaných strán na celkovom riadení, ako aj lepšiu a diverzifikovanú činnosť v oblasti rybolovu;

34.  zastáva názor, že tzv. modrý rast zahŕňa veľmi rozmanité odvetvia a podniky, a preto si jeho vývoj vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu vo všetkých týchto odvetviach; vyzýva členské štáty zapojené do EUSAIR, aby podporovali rôzne odvetvia modrého rastu vo svojich vzdelávacích programoch, a to aj s prihliadnutím na systémy celoživotného vzdelávania a odborné vzdelávanie pre zamestnancov; poukazuje na zložitosť činností, odvetví a disciplín sociálno-ekonomických systémov zapojených do modrého rastu, a preto sa domnieva, že je nesmierne dôležité, aby členské štáty zapojené do stratégie EUSAIR prijali politiky trhu práce, aby sa zvýšila ich schopnosť prispôsobiť sa zmenám, inováciám a multidisciplinarite, prispôsobiť odbornú prípravu ľudského kapitálu a zvýšiť podiel účasti žien;

35.  zdôrazňuje význam lepšieho a reálneho prepojenia medzi stratégiou EÚ 2020 a tromi piliermi stratégie EUSAIR (najmä pilierom modrého rastu) na základe akčného plánu Európskej komisie; považuje akčný plán za jeden z výstupov prístupu stratégie identifikujúcich konkrétne priority makroregiónu; poukazuje na to, že na základe toho sú všetky opatrenia alebo projekty vybrané na základe rozsiahlych konzultácií zdola nahor zahŕňajúcich širokú škálu zainteresovaných strán z regiónu Jadranského a Iónskeho mora, ktoré predstavujú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, sociálni partneri, ale aj subjekty súkromného sektora, sociálneho hospodárstva, akademickej obce a občianskej spoločnosti;

36.  podporuje vytváranie klastrov a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými podnikmi, univerzitami, výskumnými inštitútmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami v námornom a morskom odvetví s cieľom stimulovať inováciu a v plnej miere využívať výhody synergií; zastáva názor, že akcie v rámci piliera „modrý rast“ by mali vychádzať z vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, aby sa zabezpečili efektívnejšie a účinnejšie investície; vyzýva krajiny a regióny, aby sa podieľali na platforme S3 Komisie s cieľom využívať pomoc v oblasti rozvoja, vykonávania a hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zabezpečiť MSP lepší prístup k úverom a zlepšenie existujúcich obchodných sietí (klastrov) prostredníctvom procesu internacionalizácie s cieľom vytvoriť nové kvalitné a udržateľné pracovné miesta;

37.  podporuje vytvorenie spoločnej značky kvality pre vysokokvalitné morské produkty z regiónu, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť;

38.  zdôrazňuje dôležitosť sociálneho dialógu a zapojenia zástupcov občianskej spoločnosti do budovania kapacít spolu s orgánmi verejnej moci; domnieva sa, že by sa to mohlo dosiahnuť tým, že sa vytvorí stála platforma na makroregionálnej úrovni a na regionálnej úrovni v každom členskom štáte na reprezentáciu hospodárskych a sociálnych partnerov v súlade s tým, čo už bolo urobené pre vysoké školy, obchodné komory a mestá;

39.  zdôrazňuje význam morského a námorného výskumu a intenzívnejšej spolupráce v týchto odvetviach medzi výskumníkmi, ako aj medzi členskými štátmi a regiónmi zapojenými do stratégie EUSAIR, s cieľom prekonať existujúce rozdiely medzi týmito členskými štátmi a zvýšiť konkurencieschopnosť pobrežných oblastí a vytvárať kvalitné a udržateľné lokálne pracovné miesta;

40.  so znepokojením poukazuje na rýchlosť, akou sa znižuje populácia rýb v Jadranskom a Iónskom mori v dôsledku nadmerného rybolovu spolu s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom a na ďalšie významné riziká pre morský život; zdôrazňuje, že rybolov je jednou z najdôležitejších zložiek hospodárstiev pobrežných oblastí a ostrovov; považuje preto za potrebné, aby sa ochrana a zachovanie populácií rýb a morských ekosystémov v súlade so zásadou maximálneho udržateľného výnosu, stanovenou v spoločnej rybárskej politike, považovali za prvoradý cieľ stratégie; zdôrazňuje potrebu podporovať v prechodnom období úpravy limitov rybolovu prostredníctvom dotácií na nákup zariadení prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF); žiada, aby sa prijali rázne opatrenia v podobe zosúladenia právnych predpisov tretích krajín v oblasti rybolovu s právnymi predpismi EÚ, výmeny údajov, spoločných platforiem na monitorovanie a viacročných plánov riadenia rybárstva a aby sa zvážil spôsob, ako rozvíjať udržateľný sektor akvakultúry, ktorý má veľký potenciál využívať obnoviteľné zdroje energie;

41.  pripomína, že ryby a mäkkýše, ktoré sa využívajú na obchodné účely, by mali byť v rámci bezpečných biologických hraníc s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť odvetvia rybolovu;

42.  vyzýva Komisiu, aby zaznamenávala objem úlovkov rekreačného rybolovu, regulovala túto činnosť a podriadila rekreačný i profesionálny rybolov cieľom maximálnych udržateľných výnosov;

43.  naliehavo vyzýva na uskutočnenie komplexného výskumu populácií rýb, najmä ohrozených druhov, a ich biologického prepojenia, keďže chýbajú presné údaje a kompletný, detailný pohľad na súčasný stav, čo by mohlo viesť k nejasnému a nespoľahlivému hodnoteniu; naliehavo vyzýva na zachovanie prirodzeného rozmnožovania rýb;

44.  požaduje vyhodnocovanie a presadzovanie projektov, ktoré sú zamerané na posúdenie vplyvu nepriameho rybolovu (prostredníctvom stratených sietí a sietí na pestovanie slávok) a vedľajších úlovkov chránených druhov, pretože sa odhaduje, že len v Jadranskom mori sa náhodne uloví viac ako 40 000 morských korytnačiek; zastáva názor, že je naliehavo potrebné vypracovať štúdie o životnom prostredí a o prostriedkoch na zmiernenie problému (ako sú zariadenia na vypúšťanie morských korytnačiek zachytených do rybárskych sietí);

45.  naliehavo žiada o silnú podporu pre lodiarstvo vrátane odvetvia rekreačných plavidiel, pričom sa treba zamerať na jeho modernizáciu a špecializáciu, s cieľom vytvárať pracovné miesta a prispôsobiť sa požiadavkám udržateľného a konkurencieschopného rastu, ktorý bude v súlade s modrými technológiami;

46.  vyzýva na silnú podporu výrobných oblastí a partnerstva a spolupráce oblastí v rôznych častiach makroregiónu; podporuje výmenu osvedčených postupov vrátane najvýznamnejších skúseností v tomto odvetví a skúseností iných regiónov, ktoré sa usilujú o rovnaký prístup, s cieľom podporiť vznik výrobných oblastí;

47.  zdôrazňuje význam podporovania a pestovania rekreačného športového a rodinného rybárčenia spolu s integrovanými politikami pre rybárstvo a cestovný ruch (rybolov a turistický rybolov, morská akvakultúra) najmä na ostrovoch s cieľom zachovať miestne kultúrne tradície a námorný spôsob života ostrovanov a malé pobrežné lokality; podporuje maloobjemový a tradičný rybolov a akvakultúru v spojení s rozmanitou kulinárskou ponukou a propagáciou miestnych rybárskych trhov ako najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť a poskytovať väčšiu podporu pobrežnému cestovnému ruchu;

48.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybárstva a pracovníkov v oblasti rybárstva do projektov, ktoré sa týkajú napríklad cestovného ruchu zameraného na kultúru a historické dedičstvo, pričom zahŕňajú rybárstvo, znovuobjavovanie námorných činností a tradičné rybolovné oblasti a povolania;

49.  zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva a podnikania žien pre dosiahnutie piliera modrého rastu a vyzýva členské štáty zapojené do stratégie EUSAIR, aby podnecovali a podporovali účasť žien vo všetkých príslušných odvetviach; pripomína zásadnú úlohu malých podnikov a mikropodnikov v dotknutých regiónoch a územiach a vyzýva členské štáty zapojené do EUSAIR, aby vykonávali aktívnu politiku na podporu týchto foriem hospodárskej činnosti;

50.  podporuje opatrenia na zníženie hydrogeologického rizika a rizika erózie pobrežia;

51.  nabáda na činnosti zamerané na podporu námorníckych povolaní, ktoré utrpeli väčšie škody z vykonávania politík EÚ, napríklad prostredníctvom rozvoja alternatívnych projektov zameraných na oživovanie tradičných remesiel;

52.  zdôrazňuje význam výskumu a vyzýva na silnú podporu morských a námorných oblastí;

53.  zdôrazňuje, že rozvoj akvakultúry a morskej akvakultúry môže zohrávať dôležitú úlohu nielen pri obnovovaní rozmanitosti druhov, ale aj v súvislosti s hospodárskym rastom regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

54.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výmenu osvedčených postupov, napríklad pokiaľ ide o udržateľnosť projektov vypracovaných pobrežnými akčnými skupinami;

Prepojenie regiónu

55.  konštatuje, že lepšie dopravné a energetické prepojenia medzi zúčastnenými krajinami a tiež medzi nimi a ich susedmi vrátane zlepšenia námornej dopravy, intermodálnych spojení s vnútrozemím a energetických sietí sú naliehavými potrebami makroregiónu a predpokladom pre jeho hospodársky a sociálny rozvoj; zdôrazňuje nedostatočné spojenie medzi dvoma pobrežiami Jadranského mora a rozdiely v infraštruktúre sietí, ktoré existujú v jadransko-iónskej oblasti;

56.  vyzýva na poskytnutie stimulov na vybudovanie udržateľných dopravných trás, ktoré znížia dĺžku trvania prepravy, dopravné a logistické náklady a externality; požaduje veľké strategické diela na vzájomnú výmenu medzi morom a pevninou s cieľom vytvárať príležitosti na intermodálnu dopravu medzi krajinami, prispievať k súdržnosti, zlepšiť celkovú sieť a obmedziť dopravné zápchy, a tým aj emisie CO2; upozorňuje na potrebu zlepšiť námorný a prístavný rozmer kabotáže, námorných diaľnic a plavieb medzi oboma brehmi Jadranského mora, a to tak na severo-južných trasách, ako aj na priečnych východo-západných trasách; poukazuje na potrebu zlepšenia koordinácie s cieľom zabrániť preťaženiu námornej dopravy a zlepšiť jej riadenie a kontrolu;

57.  nabáda na to, aby sa využilo nariadenie o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy (nariadenie (EÚ) 2015/757) na inovácie a vybudovanie udržateľnej námornej dopravy v makroregióne prostredníctvom používania alternatívnych lodných hnacích motorov a palív s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť v odvetví dopravy;

58.  zdôrazňuje význam spojenia námorných dopravných trás a prístavov s inými časťami Európy a dôležitosť prepojenia s koridormi TEN-T; vyzýva zúčastnené krajiny, aby svoje úsilie zamerali na realizáciu projektov, ktoré patria do súčasnej siete TEN-T, a iných opatrení na jej navrhované rozšírenie do juhovýchodnej Európy/na východojadranské pobrežie, ktoré umožnia vyrovnať rozdiely medzi sieťami, ktoré existujú v jadransko-iónskej oblasti; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby identifikovali prioritné projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré majú regionálnu a európsku pridanú hodnotu, a navrhuje, aby sa pozornosť zameriavala okrem iného na:

(i) dokončenie balticko-jadranského koridoru;

(ii) predĺženie severo-južného škandinávsko-stredozemského koridoru;

(iii) vybudovanie koridoru pre nákladnú železničnú dopravu medzi alpským regiónom a regiónom západného Balkánu;

(iv) lepšie prepojenie Pyrenejského polostrova so stredným Talianskom a západným Balkánom;

(v) realizáciu cestného spojenia v oblasti Balkánu medzi sieťou prístavov a vnútrozemskými krajinami, ako aj prepojenia s rýnsko-dunajským koridorom;

(vi) zlepšenie prístavných zariadení pre lepšie spojenie medzi dvoma pobrežiami Jadranského mora a prípravu spoločnej stratégie riadiacimi orgánmi severojadranských prístavov v záujme širšej dodávky dovážaného tovaru do strednej Európy;

59.  vyzýva na optimalizáciu kapacity existujúcej siete infraštruktúry, najmä s ohľadom na existujúce cestné a železničné spojenia v makroregióne vrátane spojení „poslednej míle“; zdôrazňuje potrebu čo najskôr dokončiť jadransko-iónsku diaľnicu, ktorá výrazne urýchli hospodársky a sociálny rozvoj makroregiónu; pripomína dôležitosť nových koridorov s integrovanými diaľnicami, železnicami a ďalšími infraštruktúrami na oboch stranách jadransko-iónskej oblasti; poukazuje na potrebu zlepšenia koordinácie s cieľom zabrániť preťaženiu námornej dopravy a zlepšiť jej riadenie a kontrolu;

60.  vyzýva na rozvoj vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry, ktorá prepojí makroregión a umožní lepšie spojenie s EÚ a v rámci EÚ; zdôrazňuje význam zlepšenia železničného prepojenia regiónu Jadranského a Iónskeho mora, ako aj prepojenia medzi pobrežím Tyrrhenského mora a pobrežím Jadranského/Iónskeho mora;

61.  žiada zúčastnené krajiny, aby skvalitnili svoju námornú, železničnú a leteckú dopravnú infraštruktúru, vytvorili v makroregióne námorné diaľnice pre rôzne prostriedky intermodálnej dopravy, najmä na spojenie s vnútrozemím, a zlepšili dopravnú logistiku uvedením najmodernejších technológií pre najlepšie možné využitie a stálym zabezpečovaním vysokej úrovne bezpečnosti a udržateľnosti životného prostredia; vyzýva tiež zúčastnené krajiny, aby posúdili možnosti zlepšenia prepojenia s nástrojmi elektromobility, ktoré by mohli uľahčiť medzinárodný elektronický systém predaja lístkov;

62.  zdôrazňuje nedostatok efektívnych prepojení s ostrovmi; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili lepšie spojenia skúmaním nových koordinovaných možností s pridanou hodnotou, optimalizáciou využívania trás nákladnej a osobnej dopravy a zapájaním súkromných a verejných zainteresovaných strán v záujme zlepšenia kvality života, zastavenia vyľudňovania a umožnenia využívania sociálno-ekonomických príležitostí v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že v záujme udržateľnej mobility vnútrozemia je potrebné zlepšiť vnútorné spojenia ostrovov a dopravnú infraštruktúru; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zabezpečiť zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a vzdelávacie programy pre obyvateľstvo ostrovov v priebehu celého roka;

63.  vyzýva na realizáciu veľkých projektov na rozvoj intermodálnych spojení na ostrovoch a predovšetkým si želá silnú podporu posilnenia strategicky dôležitých letísk, ako je letisko v Katánii, a to z hľadiska infraštruktúry, ako aj nových trás do iných regiónov v makroregióne;

64.  naliehavo žiada zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie, pričom tento proces nielen zvýši energetickú bezpečnosť makroregiónu, ale zároveň povedie k vyššej konkurencieschopnosti a boju proti energetickej chudobe, čo bude významným prínosom pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu; zdôrazňuje potrebu dôkladného posúdenia vplyvu zásahov v oblasti energetiky na životné prostredie; zdôrazňuje dôležitosť spoločného plánovania investícií do vybudovania staníc na čerpanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a chýbajúcich plynovodných sietí v makroregióne, čo prispeje k dosiahnutiu väčšej nezávislosti a energetickej bezpečnosti; okrem toho podporuje opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov, čo tiež prispieva ku konkurencieschopnosti;

65.  podporuje rozvoj energetickej infraštruktúry, ktorá je schopná znížiť uhlíkovú stopu, zvýšiť energetickú efektívnosť a zaistiť energetickú bezpečnosť v makroregióne i mimo neho; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať a podporovať koncepciu inteligentných miest s cieľom poskytnúť pridanú hodnotu k súčasnej celkovej energetickej infraštruktúre v makroregióne;

66.  uznáva veľký potenciál nedostatočne využívaných obnoviteľných zdrojov energie v makroregióne; žiada, aby sa v rámci energetického mixu využívali dostupné obnoviteľné zdroje, napríklad slnečná, veterná a prílivová energia (ak je to technicky možné) a energia z morských vĺn; zdôrazňuje udržateľnosť a konkurencieschopnosť potenciálnych vodných elektrární vo všetkých zúčastnených krajinách; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispeli k zriadeniu dobre fungujúceho a prepojeného trhu s plynom a elektrickou energiou v makroregióne, ktorý zabezpečí rovnaký prístup k lacnej a dostupnej energii; zdôrazňuje význam posilnenia cezhraničných prepojení energetických sietí, ktoré vedú k investíciám v odvetví energetiky, ako kľúčový predpoklad pre integráciu do energetickej siete EÚ, ako aj odstránenia prekážok pre cezhraničné investície v odvetví energetiky;

67.  podporuje spoločné plánovanie a investície do energetickej infraštruktúry na výrobu a prepravu elektriny a zemného plynu v makroregióne, v súlade so sieťou TEN-E, v rámci ktorej sa realizujú konkrétne projekty uvedené v zozname projektov v záujme Energetického spoločenstva (PECI);

68.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s novým impulzom na prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu na mori aj na pevnine, čo by mohlo vystaviť makroregión riziku katastrof s veľmi vážnymi dôsledkami na životné prostredie, hospodárstvo vrátane odvetvia rybárstva a verejné zdravie; zdôrazňuje, že každá takáto činnosť musí byť v súlade s pravidlami a usmerneniami Únie v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že Jadran je uzavreté plytké more, v ktorom sa znečisťujúce látky nemôžu rozptýliť a na ktorého oboch brehoch prekvitá cestovný ruch, a že rast makroregiónu by mal v prvom rade závisieť od cestovného ruchu a hospodárskych činností spojených s jeho osobitnými environmentálnymi prvkami a ekosystémami; zdôrazňuje potrebu jednotného postupu pri vykonávaní právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohovorov o udržateľnosti životného prostredia a bezpečnosti námorných činností; požaduje plné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/53/ES) a smernice o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2013/30/EÚ);

69.  vyzýva na formuláciu spoločných európskych noriem v oblasti bezpečnosti dopravy v makroregióne Jadranského a Iónskeho mora;

70.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cezhraničné letecké služby prostredníctvom realizácie spoločných projektov, ktorých cieľom je zabezpečiť a posilniť väzby v rámci makroregiónu;

Kvalita životného prostredia

71.  pripomína bohatstvo morských, pobrežných a suchozemských ekosystémov v zúčastnených krajinách; konštatuje, že Jadranské more je domovom takmer polovice (49 %) všetkých zaznamenaných stredomorských morských druhov a je najneobvyklejším subregiónom v Stredozemí vďaka svojej plytkosti, obmedzeným tokom a veľkému vplyvu riek; vyzýva na spoločné úsilie zamerané na prijatie všetkých možných opatrení, napríklad použitia čistých palív v námornej doprave a logistike, na zachovanie biodiverzity morského prostredia a nadnárodných suchozemských biotopov, ako aj na prevenciu a zníženie miery znečisťovania mora a ďalších hrozieb pre pobrežnú a morskú biodiverzitu; zdôrazňuje význam ochrany ohrozených morských a suchozemských druhov, ako sú stredomorské tulene, jaskyniare vodné, rysy, supy bielohlavé a ďalšie, a vyzýva zúčastnené členské štáty, aby vykonali primerané opatrenia na splnenie tohto cieľa;

72.  požaduje výmenu najlepších postupov medzi zúčastnenými krajinami v oblasti správy prírodného a kultúrneho dedičstva vrátane siete Natura 2000 a pamiatok UNESCO so zámerom vytvoriť udržateľné turistické atrakcie;

73.  naliehavo žiada všetky zúčastnené krajiny, aby spojili svoje sily pri vykonávaní námorného priestorového plánovania podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, a integrovaného riadenia pobrežných oblastí, na ktorých sa zúčastňujú rôzne zainteresované strany (vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, miestne obyvateľstvo, komunita výskumníkov, MVO a pod.); domnieva sa, že náležitá spoločná správa námorného priestoru poskytuje dôležitý rámec na udržateľné a transparentné využívanie námorných a morských zdrojov;

74.  žiada Komisiu, aby vzhľadom na to, že nárast námornej činnosti postupne obmedzuje rybolovné oblasti, zabezpečila spravodlivé zohľadňovanie záujmov príslušných odvetví v každej fáze rozvoja námorných činností, najmä pri koncipovaní námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny;

75.  zdôrazňuje, že je dôležité chrániť rieky a jazerá jadransko-iónskej oblasti a zachovávať ich;

76.  zdôrazňuje potrebu zodpovedne sa zaoberať otázkou historického a cezhraničného znečisťovania a vyčistiť lokality postihnuté priemyselnou kontamináciou pôdy, vody a vzduchu a v relevantných prípadoch znečistením v dôsledku vojnových konfliktov; podporuje všetky aktívne opatrenia na zníženie miery znečisťovania mora chemickými a konvenčnými zbraňami; podporuje zníženie znečisťovania morí odpadom (a v konečnom dôsledku jeho zastavenie) v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii, najmä pokiaľ ide o znečistenie spôsobené odpadom na jadranských ostrovoch;

77.  vyjadruje znepokojenie nad škodami, ktoré na mori spôsobuje plastový odpad; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zber a recykláciu tohto odpadu; zdôrazňuje význam zapojenia rybárov do tohto procesu;

78.  vyzýva krajiny, aby vypracovali a vykonávali komplexné plány na opätovné používanie zastaraných priemyselných a vojenských objektov; zdôrazňuje, že tieto objekty nie sú len hrozbou pre životné prostredie, ale predstavujú tiež značný hospodársky potenciál, ktorý nie je využitý;

79.  vyzýva na podporu presunu priemyslu z mestských centier a pobrežných oblastí s cieľom zlepšiť kvalitu života;

80.  trvá na tom, že pri realizácii najlepších riešení nakladania s odpadom a úpravy odpadových vôd by sa mali využívať všetky existujúce nástroje v súlade so smernicou Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd v členských štátoch EÚ;

81.  upozorňuje na rôzne prírodné a ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy, ktoré tento región zasiahli v posledných rokoch; upozorňuje na problém odlesňovania a ďalšie riziká týkajúce sa zmeny klímy; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uplatňovať horizontálne zásady riadenia rizík prírodných katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom vykonávať akčný plán a priority pre každý pilier; nabáda na spoluprácu medzi hydrometeorologickými ústavmi jednotlivých krajín pri riešení problémov spojených s extrémnymi výkyvmi počasia a následkami zmeny klímy a pri riadení rizika katastrof; uznáva, že vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch sú odvetvia najviac ohrozené zmenou klímy, a preto podporuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vytvoriť rámec a podporný mechanizmus na vykonávanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení;

82.  zdôrazňuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov, najmä v odvetví námornej dopravy;

83.  pripomína problém nerovnosti z geografického a sezónneho hľadiska, pokiaľ ide o dostupnosť zásob vody, pričom výrazný nedostatok vody panuje na ostrovoch a v pobrežnej oblasti počas leta, kedy sa dopyt po vode niekoľkokrát zvýši v dôsledku príchodu veľkého počtu turistov;

84.  naliehavo požaduje zriadenie regionálneho centra pre pripravenosť na katastrofy, ako aj spoločného pohotovostného plánu pre ropné škvrny a znečistenia veľkého rozsahu s cieľom vytvoriť systém včasného varovania na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným priemyselnými, dopravnými a inými činnosťami, napríklad záplavám, požiarom a ťažobným aktivitám v Jadranskom mori; zdôrazňuje, že centrum by malo byť priamo napojené na mechanizmus civilnej ochrany EÚ; zdôrazňuje význam zachovania ekosystému a biodiverzity regiónu prostredníctvom lepšieho pochopenia a výmeny najlepších postupov;

85.  vyzýva krajiny mimo EÚ, aby urýchlili vykonávanie acquis jednotlivých odvetví (ako je rámcová smernica o vode) v záujme svojho budúceho pristúpenia k Únii;

86.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby viedli konzultácie s príslušnými orgánmi susedných krajín a miestnych komunít v makroregióne, a to najmä pokiaľ ide o hospodársku činnosť, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie;

Udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch

87.  zdôrazňuje kľúčový význam cestovného ruchu pre európske hospodárstvo a rozvoj sociálnej súdržnosti v rámci EÚ, najmä pre stredozemské krajiny a pre región ako taký; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť nové prístupy na kompenzáciu sezónneho charakteru v súlade s dosahom cestovného ruchu na životné prostredie a jeho udržateľnosťou; naliehavo požaduje väčšiu podporu na financovanie projektov v oblasti cestovného ruchu z fondov EŠIF a iných zdrojov;

88.  naliehavo vyzýva na urýchlené zlepšenie cezhraničných cestných spojení v záujme posilnenia konkurencieschopnosti cestovného ruchu, keďže nedostatočná prepojenosť spôsobuje dopravné zápchy a dlhé zdržania; zdôrazňuje nutnosť zlepšiť na účely cestovného ruchu existujúcu leteckú infraštruktúru a námorné spojenie medzi oboma pobrežiami Jadranského mora;

89.  zdôrazňuje, že treba podporovať využitie existujúcich letísk v makroregióne, aby sa zabránilo nadmernej koncentrácii cestujúcich na niekoľkých letiskových uzloch a aby sa podporil udržateľný a vyrovnanejší príliv turistov na rôzne miesta;

90.  uznáva bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo (vrátane kultúrnych aktivít, ako je kino, divadlo a hudba) regiónu ako výrazný klad, na ktorom môže odvetvie cestovného ruchu stavať; upozorňuje na veľký počet chránených lokalít UNESCO a lokalít Natura 2000 vo všetkých zúčastnených krajinách; zastáva názor, že napriek výraznému prínosu cestovného ruchu do hospodárstva sa potenciál tohto odvetvia nevyužíva v plnej miere, a to najmä pre jeho sezónnu povahu a nedostatky v oblasti inovácií, udržateľnosti, dopravnej infraštruktúry, kvality ponuky cestovného ruchu, kvalifikácie zúčastnených zainteresovaných strán a zodpovedného riadenia cestovného ruchu; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prijali politiky zabezpečujúce dostatočné spojenia a turistické zariadenia počas letnej sezóny i mimo nej, aby sa tak diverzifikovali toky turistov a zabezpečila stabilná prítomnosť turistov v každom ročnom období; zdôrazňuje význam prepojenia cestovného ruchu s prírodným, kultúrnym a umeleckým dedičstvom;

91.  vyzýva členské štáty, aby podporovali riešenia pre udržateľnú mobilitu v odvetví cestovného ruchu a zlepšili tak kvalitu služieb cestovného ruchu a zväčšili jeho rozsah;

92.  uznáva význam národných a prírodných parkov a chránených oblastí ako základov budúceho vzdelávania občanov v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy;

93.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi krajinami má zásadný význam pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v regióne; nabáda k sformulovaniu stratégií v oblasti cestovného ruchu pre oblasť Jadranského mora a oblasť Iónskeho mora, ktoré budú založené na zásade udržateľnosti a umožnia krajinám využívať výhody synergií a riešiť spoločné problémy na makroregionálnej úrovni; považuje spoluprácu za nevyhnutnú na zviditeľnenie destinácií v regióne Jadranského a Iónskeho mora;

94.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu, zúčastnené krajiny a miestne a regionálne orgány, aby prijali opatrenia, ktoré budú motivovať zainteresované strany k zlepšeniu infraštruktúry cestovného ruchu;

95.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať kultúrnu a tvorivú činnosť, a to najmä rozvoj a integráciu obchodných činností v oblasti hudby, divadla, tanca a filmu; vyzýva na organizovanie festivalov, konferencií a kultúrnych podujatí, ktoré podporujú integráciu;

96.  upozorňuje na potrebu umožniť MSP ľahší prístup k podpore a financovaniu, keďže sú užitočným nástrojom pre odvetvie cestovného ruchu; nabáda zainteresované strany v regióne, aby sa zapojili do siete Enterprise Europe Network s cieľom podeliť sa o skúsenosti, nadviazať kontakty a nájsť cezhraničných partnerov;

97.  zdôrazňuje význam projektov inteligentnej špecializácie a inteligentných komunít zahŕňajúcich využívanie existujúcich inovačných platforiem, ako je napríklad vytvorenie jadransko-iónskeho priestoru tvorivosti;

98.  podporuje vytvorenie diverzifikovanej ponuky cestovného ruchu, ktorá by zahŕňala tematické turistické parky a trasy a kultúrny, vidiecky, zdravotný, lekársky, námorný, enogastronomický, konferenčný a športový cestovný ruch vrátane cyklistiky, golfu, potápania, horskej turistiky, lyžovania, horolezectva a outdoorových športov, s cieľom podporiť cestovný ruch v priebehu celého roka a zlepšiť konkurencieschopnosť turistických destinácií na báze udržateľnosti; podporuje rozvoj vidieckeho cestovného ruchu s cieľom znížiť tlak na významné strediská cestovného ruchu a úzku pobrežnú oblasť, a tak prispieť k prekonaniu sezónnosti; podporuje rozšírenie aktivít cestovného ruchu smerom do vnútrozemia s vytváraním integrovaných produktov cestovného ruchu, ktoré zahŕňajú hlavné atrakcie makroregiónu a jeho hlavných miest;

99.  zdôrazňuje význam súdržnosti medzi riadením cestovného ruchu a infraštruktúrou a potrebu zlepšiť kvalitu a rozmanitosť služieb a príležitostí s prihliadnutím na osobitosti regiónu; zdôrazňuje tiež, že je dôležité podporovať a zachovávať miestne a regionálne tradície;

100.  zdôrazňuje význam preskúmania alternatívnych trás a obchodných modelov a lepšieho prepájania ponuky plavieb s miestnymi obyvateľmi a produktmi, čo umožní účinnejšie riešiť neudržateľné dopravné zápchy a lepšie využívať plný potenciál s trvalejším hospodárskym prínosom pre miestne hospodárstva; uznáva, že je dôležité rozvíjať a označovať makroregionálne turistické trasy pomocou mapovania a ďalšej podpory existujúcich trás;

101.  obhajuje využívanie najreprezentatívnejších aktív oblasti na účely cestovného ruchu a rozvoja reklamných a marketingových programov;

102.  zdôrazňuje potrebu skutočnej dopravnej intermodality pomocou integrovanej siete služieb a križovatiek s cieľom rozvíjať kvalitný a ekologický cestovný ruch ;

103.  vyzýva na prijatie návrhu charty Jadranského a Iónskeho mora, ktorá bude obsahovať kritériá, zásady a usmernenia pre podporu udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom vykonávania Európskeho systému ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) na posudzovanie turistických destinácií s cieľom zlepšiť ich udržateľný rozvoj;

104.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom zúčastnených krajín stratégie EUSAIR (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko).

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(3)

Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Základné informácie

Európska rada v decembri 2012 vyzvala Komisiu, aby do konca roka 2014 predložila novú stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR). Komisia tejto žiadosti náležite vyhovela a 17. júna predložila stratégiu EUSAIR.

EUSAIR je treťou makroregionálnou stratégiou EÚ. Má teda dobré predpoklady na to, aby čerpala z ponaučení a zo skúseností stratégie EÚ pre región Baltského mora a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. Opiera sa o existujúcu spoluprácu v regióne, najmä o jadransko-iónsku iniciatívu, ktorá sa rozbehla v roku 2000 podpísaním vyhlásenia z Ancony, a o jadransko-iónsky euroregión, ktorý v roku 2006 vytvorilo 26 regionálnych a miestnych orgánov zo siedmich členských krajín. Stratégia EUSAIR zahŕňa osem krajín a rovnakým podielom sú v nej zastúpené členské štáty EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko a Slovinsko) a nečlenské krajiny EÚ, ktoré majú buď status kandidáta (Albánsko, Čierna Hora a Srbsko) alebo potenciálneho kandidáta (Bosna a Hercegovina) na členstvo v EÚ. Región je domovom viac ako 70 miliónov ľudí a zohráva kľúčovú úlohu v posilňovaní geografickej kontinuity v Európe.

Pohnutá minulosť regiónu je poznačená udalosťami, ktoré majú zničujúci a dlhotrvajúci dosah na rozvoj a spoluprácu medzi krajinami. Nedávna hospodárska kríza mala na región obrovský vplyv. Nezamestnanosť a zadlženosť dosahujú nevídané rozmery a krajiny sa musia uchyľovať k bolestivému kráteniu rozpočtu a fiškálnej konsolidácii. Oživenie a rast hospodárstva ochromených ekonomík naráža na pokles investícií vo verejnej aj v súkromnej sfére.

V tejto súvislosti ponúka EUSAIR krajinám v regióne výnimočnú príležitosť zabudnúť na minulé hospodárske a politické problémy a vďaka vzájomnej spolupráci sa pod vedením Komisie usilovať o prosperitu a udržateľný rozvoj.

Stratégia EUSAIR je ideálne načasovaná, a to z dvoch dôvodov, ktoré vyplývajú zo zmeny politickej orientácie na úrovni EÚ. Po prvé, Junckerova Komisia sa rozhodla zamerať sa na oživenie investícií prostredníctvom investičného plánu a výsledného Európskeho fondu pre strategické investície. Pre krajiny jadranského a iónskeho regiónu to predstavuje výbornú príležitosť na preklenutie nedostatku investícií zaznamenaného v posledných rokoch. EUSAIR je príležitosťou na usmernenie týchto investícií tak, aby dosiahnuté výsledky boli na prospech celému regiónu. Po druhé, Komisia sa opakovane vyjadrila, že v blízkej budúcnosti nedôjde k žiadnemu novému rozširovaniu. Je to síce zlá správa pre západobalkánske krajiny, avšak EUSAIR im umožní priblížiť sa k EÚ zosúladením ich politík a úzkou spoluprácou s členskými štátmi.

Jadransko-iónsky región má nesmierny potenciál, ktoré možno využiť iba prostredníctvom spoločného, koordinovaného úsilia všetkých krajín regiónu a za významnej účasti miestnych a regionálnych orgánov. Komisia bude musieť spolu s EIB a ďalšími medzinárodnými aktérmi zohrávať osobitnú úlohu tým, že bude poskytovať usmernenia a podporu pri vykonávaní stratégie. Spravodajca si je istý, že EUSAIR sa osvedčí ako historicky dôležitá stratégia tak pre zúčastnené krajiny, ako aj pre celú EÚ.

Priority a návrhy

Niekoľkomesačné diskusie na únijnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni so zainteresovanými stranami z krajín, ktoré sa zúčastňujú na stratégii, priniesli tieto rozvojové priority, nápady a návrhy:

Pilier I – modrý rast (morský rybolov, akvakultúra, modré technológie, námorná a morská správa a služby)

-  prechod na rybolov, ktorý účinne využíva zdroje, a posilnenie produkcie a spotreby morských plodov,

-  zlepšenie podnikateľského prostredia a posilnenie konkurencieschopnosti námorného priemyslu prostedníctvom inštitucionálnej a infraštruktúrnej podpory;

-  podpora výskumu, vývoja a aplikovaných inovácií v námornom priemysle a oživenie modrého výskumu, inovácií a zručností,

-  investície do rozvoja ľudských zdrojov,

-  rozvoj makroregionálnych klastrov – Ekologické klastre lodiarskeho priemyslu v Jadranskom a Iónskom mori – motivovanie k využívaniu nových materiálov a biotechnológií s cieľom znížiť zaťaženie životného prostredia v dôsledku technologických operácií v lodiarstve, pri oprave lodí a údržbe jácht,

-  zlepšenie prístupu k financiám a podpora začínajúcich podnikov – Modré financovanie v jadransko-iónskej oblasti,

-  námorná správa – Osobitná skupina pre námornú správu a služby, Vykonávanie koordinovaného námorného priestorového plánovania (NPP) a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) – stanoviť právny základ pre morské priestorové plánovanie a zvážiť možné legislatívne zmeny s cieľom vytvoriť normy upravujúce vykonávanie plánu,

-  námorné zručnosti – Kolobeh námorných zručností,

-  správa námorného priestoru – Osobitná skupina pre námornú správu a služby,

-  výmena údajov a znalostí – jadransko-iónsky dátový cloud na podporu námornej správy a služieb,

-  inštitucionálna kapacita na harmonizáciu námornýych noriem a predpisov – Odborná príprava a vzájomná podpora v oblasti NPP a IMPZ,

-  prepojenie cestovného ruchu a rybárstva – väčšina obyvateľstva na pobreží sa živí rybolovom a cestovným ruchom,

-  udržateľný rybolov – používanie maloobjemových plavidiel a selektívneho výstroja,

-  zriadenie chránených morských oblastí – na zaručenie udržateľného rybárstva,

-  zabezpečovanie strojov, ktoré neznečisťujú životné prostredie,

-  zriadenie malých rodinných spracovateľských podnikov, pretože obyvatelia, ktorí sa živia rybárskou činnosťou, tak môžu získať väčšiu hodnotu prostredníctvom úplného konečného produktu,

-  lepšie prepájanie krajín, spoločné plány a regulácia rybárskych trhov,

-  integrácia a prijatie dlhodobých regionálnych plánov v oblasti rybárstva, najmä čo sa týka deliteľných zdrojov,

-  súlad s právnymi predpismi EÚ a spoločné normy a postupy – Súlad s právnymi predpismi EÚ v oblasti rybárstva, Vypracovanie spoločných noriem v oblasti akvakultúry,

-  diverzifikácia a ziskovosť rybárstva a akvakultúry – Sieť protikrízových opatrení pre odvetvia produkcie morských plodov, Zlepšovanie a diverzifikácia rybárskych činností, Riadenie udržateľnej akvakultúry a výber vhodných lokalít – na zlepšenie rozvojovej platformy v odvetví rybárstva a akvakultúry s cieľom zvýšiť produktivitu a kvalitu environmentálneho správania rozvojom činností, ktoré umožňujú prepojiť rybárstvo a turistické atrakcie, rozvojom akvakultúry spôsobom, ktorý umožňuje koexistenciu s inými činnosťami, a výberom lokalít pre rybolov a morský chov v duchu udržateľnosti a ochrany životného prostredia,

-  zvyšovanie produkcie a podpory akvakultúry z hľadiska znižovania negatívneho vplyvu rybárstva na existujúce populácie rýb a ochrany miest neresenia – napríklad v blízkosti chorvátskeho ostrova Jabuka,

-  spojenie cestovného ruchu a akvakultúry ako kompatibilných činností,

-  vyžívanie priestorového plánovania v akvakultúre na základe spoločných zásad a postupov – koncepcia AZA (zóny určené na akvakultúru),

-  zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry: podpora spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, diverzifikácia odvetvia (nové druhy, nové techniky, organická akvakultúra),

-  propragácia tradičných foriem akvakultúry, ktoré sú naplno začlenené do prírodnej oblasti, využívanie prírodných materiálov na poľnohospodársku činnosť, chov autochtónnych druhov,

-  makroregionálna spolupráca v oblasti akvakultúry, vypracúvanie spoločných plánov v záujme vyššej trhovej konkurencieschopnosti,

-  efektívnejšie podnikateľské prostredie pre spoločnosti a investorov,

-  intenzívnejšia obchodná spolupráca spoločností v regióne,

-  odstránenie prekážok hospodárskej činnosti spoločnosťami na jednotnom trhu EÚ,

-  podpora prenosu nových technológií v hospodárskej a vo verejnej sfére a podpora technologického pokroku spoločnosti,

-  zachovanie rybárskych odvetví jednotlivých krajín (najmä ich tradičných foriem rybolovu) a odvetvia akvakultúry ako súčasť vykonávania spoločnej rybárskej politiky,

Pilier II – prepojenie regiónu (námorná doprava, intermodálne spojenie s vnútrozemím, energetické siete)

-  severo-južné rozšírenie škandinávsko-stredozemského koridoru o úsek Ancona – Pescara – Bari a baltského koridoru až k pobrežiu Jadranu a lepšie prepojenie Pyrenejského polostrova so stredným Talianskom a s Balkánom,

-  systematické zlepšovanie dopravnej infraštruktúry rekonštrukciou, modernizáciou alebo budovaním novej infraštruktúry, ako sú projekty mostov v Messine a Pelješaci a iné,

-  konkurencieschopnosť na trhu s dopravnými službami v súlade s právnymi úpravami EÚ,

-  rozvoj vnútroštátnych systémov na podporu verejnej/hromadnej dopravy a zvyšovanie príťažlivosti verejnej dopravy vo všetkých dopravných moduloch,

-  realizácia verejno-súkromných partnerstiev v rámci dopravných operácií,

-  dlhodobé plánovanie programov dopravnej bezpečnosti, najmä v cestnej doprave,

-  zlepšenie systémov na hraničných priechodoch,

-  zlepšenie vnútrozemských spojení morských prístavov s oblasťami TEN-T a presadzovanie rozvoja intermodality v jadransko-iónskom regióne,

-  zníženie izolovanosti ostrovov a vzdialených oblastí zlepšením ich prístupu k dopravným a energetickým službám,

-  vybudovanie náležitej energetickej infraštruktúry,

-  diverzifikácia zdrojov a dodávateľských trás pre širší región s cieľom začleniť jadransko-iónsky región do európskeho energetického priestoru,

-  zoskupovanie prístavných činností/služieb v celom regióne – príklady možných projektov: spoločné využívanie strategických funkcií a harmonizácia prístavných postupov prostredníctvom spoločného inteligentného dopravného systému (IDS), napr. v nadväznosti na iniciatívu združenia severojadranských prístavov NAPA (Terst, Koper, Benátky a Rijeka) a projekt jadranskej prístavnej komunity APC (Benátky, Ploče a Igumenica),

-  zlepšenie a harmonizácia monitorovania a riadenia dopravy,

-  rozvoj prístavov, optimalizácia prístavných prepojení, infraštruktúry, postupov/operácií,

-  rozvoj komplexnej západobalkánskej siete,

-  zlepšenie dostupnosti pobrežných oblastí a ostrovov,

-  rozvoj námorných diaľnic,

-  reforma železníc,

-  rozvoj leteckej dopravy,

-  uľahčenie cezhraničných aktivít,

-  trasy nadnárodných koridorov prechádzajúce cez územia jednotlivých štátov (morské diaľnice, stredozemský a baltsko-jadranský koridor základnej siete),

-  posilnenie bezpečnosti námornej dopravy, informačných systémov, zvyšovanie povedomia o námornej situácii v záujme lepšieho využívania ľudských zdrojov, výstroja a plavidiel, účinnejšie reakcie na výzvy v oblasti námornej bezpečnosti a znečisťovania morského prostredia,

-  koordinácia najdôležitejších spojovacích infraštruktúrnych projektov v jadranskom regióne medzi jednotlivými krajinami,

Pilier III – kvalita životného prostredia (morské prostredie, nadnárodné suchozemské biotopy a biodiverzita)

-  znižovanie antropogénnej eutrofizácie z bodových a difúznych zdrojov investovaním do vodohospodárskeho odvetvia (výstavba čističiek odpadových vôd spracúvajúcich odpadové vody z domácností a priemyselnej výroby a príslušných zariadení na likvidáciu kalov a modernizácia siete kanalizácií) a organického poľnohospodárstva v pobrežných oblastiach,

-  ochrana a obnova biodiverzity a ekosystému zabezpečením riadneho monitorovacieho, niformačného a riadiaceho systému pre sústavu Natura 2000 a zaistenie udržateľnej správy prírodných zdrojov,

-  znižovanie vplyvu morského odpadu na životné prostredie prostredníctvom lepšieho nakladania s odpadom v pobrežných oblastiach a programov čistenia,

-  napomáhanie koordinovanej ochrane a udržateľnému rozvoju pobrežných zón v regióne ratifikáciou a vykonávaním protokolu k Barcelonskému dohovoru o integrovanom manažmente pobrežnej zóny (IMPZ),

-  podpora a docielenie trvalo udržateľného rozvoja morských a pobrežných ekonomík a udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov vďaka námornému priestorovému plánovaniu,

-  zvyšovanie vedomostí o morskom prostredí – zlepšovanie dostupnosti a aktuálnosti údajov o biodiverzite na súši aj v mori,

-  posilnenie siete chránených morských oblastí – budovanie kapacít na vykonávanie ekosystémového prístupu a mapovanie oblastí dôležitých z hľadiska ochrany druhov a biotopov v prioritných lokalitách, ako aj vytvorenie chránených oblastí na mori,

-  podpora programov ozdravných programov,

-  určenie problematických morských oblastí,

-  výmena najlepších postupov medzi riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí,

-  vypracovanie a vykonávanie spoločného núdzového plánu,

-  zabezpečenie uprednostňovania investícií odzrkadľujúcich prínos k znižovaniu znečistenia morí,

-  harmonizácia a presadzovanie vnútroštátnych zákonov o suchozemských biotopoch a biodiverzite – harmonizácia právnych predpisov v oblasti plánovania miest, ochrany prírody a kultúrneho dedičstva s Európskym dohovorom o krajine,

-  ochrana a obnova pobrežných mokraďových území a krasových polí,

-  modernizácia vnútroštátnych monitorovacích schém a ich prepojenie so systémom včasného varovania s cieľom znížiť riziko povodní, pôsobenia vĺn, znečistenia, požiarov atď.,

-  prepojenie/vytvorenie systému monitorovania stavu morského prostredia a prepojenie/vytvorenie opatrení na ochranu morského prostredia na úrovni regiónov (subregiónov) s cieľom dosiahnuť dobrú ekologickú situáciu v súvislosti s problémami, ktoré nemožno vyriešiť monitorovaním/opatreniami v rámci vnútroštátnych ustanovení (napr. zmluvy ako Barcelonský dohovor a jeho protokoly, európske smernice – rámcová smernica o morskej stratégii atď.),

Pilier IV – udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch (diverzifikovaná ponuka cestovného ruchu, udržateľné a zodpovedné riadenie cestovného ruchu)

-  diverzifikácia produktov a ponuky cestovného ruchu s cieľom prekonať sezónny charakter – nadnárodné tematické trasy, zhodnotenie kultúrneho a prírodného dedičstva prostredníctvom cestovného ruchu, vybudovanie novej infraštruktúry cestovného ruchu (napr. tematické parky, golfové ihriská), budovanie značky výrobkov a služieb cestovného ruchu v makroregióne, propagácia regiónu na svetových trhoch, propagácia zameraná na špecifické cieľové skupiny (napr. na seniorov alebo na kongresový a obchodný cestovný ruch), profilovanie regiónu ako vynikajúcej destinácie mimo hlavnej sezóny,

-  zvýšenie kvality a inovácií v cestovnom ruchu – IKT,vzdelávanie, prenosy technológií, vzájomné prepojenie podnikateľských subjektov, klastre, výmena príkladov osvedčených postupov, prepájanie odvetví lokálneho poľnohospodárstva, cestovný ruch a zásobovanie potravinami, inovatívna propagácia/marketing,

-  udržateľné a zodpovedné riadenie cestovného ruchu – diverzifikácia námorného cestovného ruchu a výletných plavieb, udržateľná platforma pre výskum a vývoj nových produktov a služieb, rozvoj udržateľných tematických turistických trás, zmapovanie existujúcich tematických turistických trás, zhodnotenie prírodného a kultúrneho dedičstva, vytvorenie siete spoločností a klastrov v oblasti udržateľného cestovného ruchu, energetická účinnosť, inteligentná špecializácia v cestovnom ruchu,

-  zlepšenie dostupnosti produktov a služieb cestovného ruchu – zlepšenie špecifických služieb a zručností, školenie zamestnancov, propagácia a dostupnosť informácií, spolupráca s cieľom uľahčiť turistom cestovanie, harmonizácia národných štatistík v záujme ľahšieho zistenia účinkov odvetvia a budúceho plánovania a tvorby politiky,

-  účinnejšie využívanie finančných prostriedkov EÚ – uľahčenie prístupu k financovaniu nových, udržateľných a inovatívnych začínajúcich podnikov a MSP so zameraním na výskum, ktorý prinesie nové produkty a služby v tomto odvetví a pozdvihne kvalitu,

-  iniciatívaza zlepšenie kvality udržateľnej ponuky cestovného ruchu – nevyhnutné zmeny právnych úprav,

-  sieť podnikov a klastrov udržateľného cestovného ruchu,

-  odborná príprava zameraná na pracovné a podnikateľské zručnosti v cestovnom ruchu – podpora diverzifikáci produktov a ponuky cestovného ruchu,

-  jadransko-iónska spolupráca s cieľom napomôcť prúdeniu turistov,

Ďalšie priority:

-  integrácia krajín západného Balkánu do EÚ,

-  zaistenie spojitosti všetkých troch makroregionálnych stratégií EÚ,

-  zabezpečenie potrebnej spojitosti projektov makroregionálnych stratégií s vnútroštátnymi strategickými projektmi,

Jadransko-iónsky program spolupráce na obdobie 2014 – 2020

Jadransko-iónsky program spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (ADRION) je program v rámci druhého cieľa politiky súdržnosti – Európskej územnej spolupráce. Zahŕňa štyri členské štáty EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko a Slovinsko) a štyri krajiny IPA (Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu a Srbsko). Na obdobie 2014 – 2020 bol na program ADRION vyčlenený rozpočet v celkovom objeme 118 154 690 EUR, ktorý tvoria prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – EFRR (83 467 729 EUR), nástroja predvstupovej pomoci – IPA II (15 688 887 EUR) a národných príspevkov (18 998 074 EUR). O programe spolupráce (programový dokument), ktorý vymedzuje investičné oblasti programu ADRION, sa v súčasnosti rokuje s Európskou komisiou a jeho prijatie je naplánované na koniec roka 2015. Hlavným cieľom programu je presadzovanie politík a inovácia správy na podporu európskej integrácie nečlenských a členských krajín EÚ pri súčasnom využívaní bohatých prírodných, kultúrnych a ľudských zdrojov, ktorými oplýva jadransko-iónsky región, a posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v programovej oblasti.

Aktuálne boli vybrané tieto štyri tematické ciele a päť investičných priorít, ktoré sa majú financovať z programu ADRION:

-  Inovatívny a inteligentný región (tematický cieľ 1, investičná priorita 1b) so špecifickým cieľom: podporovať rozvoj regionálneho inovačného systému pre jadransko-iónsku oblasť,

-  Udržateľný región (tematický cieľ 6, investičná priorita 6c) so špecifickým cieľom: presadzovať v jadransko-iónskej oblasti udržateľné zhodnocovanie a uchovanie prírodného a kultúrneho kapitálu ako rastového kapitálu, (tematický cieľ 6, investičná priorita 6d) so špecifickým cieľom: posilniť kapacity na riešenie zraniteľnosti životného prostredia, fragmentácie a ochrany ekosystémových služieb v jadransko-iónskej oblasti na nadnárodnej úrovni,

-  Prepojený región (tematický cieľ 7, investičná priorita 7c) so špecifickým cieľom: posilniť kapacity na služby integrovanej dopravy a mobility a multimodalitu v jadransko-iónskej oblasti,

-  Podpora riadenia EUSAIR (tematický cieľ 11) so špecifickým cieľom: uľahčiť koordináciu a vykonávanie EUSAIR posilnením inštitucionálnej kapacity verejnej správy a kľúčových zainteresovaných strán a pomocou s napredovaním realizácie spoločných priorít.

Za riadenie a vykonávanie stratégie EUSAIR zodpovedá jej riadiaca štruktúra. Krajiny zapojené do tejto stratégie preberajú svoj podiel zodpovednosti za jej vykonávanie a koordináciu. Programom ADRION sa podporí riadenie a vykonávanie EUSAIR najmä prostredníctvom tematického cieľa 11 tým, že sa vytvorí operačný nástroj (centrálne miesto so sídlom v pobrežnom regióne Slovinska so sieťou styčných miest v partnerských štátoch) opierajúci sa o existujúce štruktúry.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (16.7.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora

(2014/2214(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Dubravka Šuica

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje strategický význam presadzovania európskej integrácie a procesu rozširovania, regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov prostredníctvom nástrojov a prostriedkov stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR); domnieva sa, že na posilnenie mieru, sociálnej súdržnosti, hospodárskeho rozvoja, environmentálnej udržateľnosti a bezpečnosti v juhovýchodnej Európe je potrebný nový impulz;

2.  zastáva názor, že na stanovenie strategického smerovania, prijatie kľúčových rozhodnutí a dohľad nad účinným vykonávaním stratégie EUSAIR sú potrebné demokratické, transparentné, stabilné a kvalitné mechanizmy riadenia; podporuje názor, aby sa do procesu realizácie intenzívnejšie zapojili všetky príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti a súkromných podnikov; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť na všetkých úrovniach primeranú informovanosť o stratégii EUSAIR; žiada, aby sa v sociálnych otázkach a otázke migrácie ovplyvňujúcej región úzko spolupracovalo s príslušnými európskymi organizáciami a programami, s osobitným zreteľom na stratégiu Juhovýchodná Európa 2020; žiada, aby sa zabránilo duplicite alebo prekrývaniu činností; vyzýva na rozvoj spoločných projektov a synergií, najmä so Stredoeurópskou iniciatívou (SEI), s procesom spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP) a Úniou pre Stredozemie;

3.  považuje za veľmi dôležité, aby stratégia EUSAIR prispela k procesu pristúpenia krajín západného Balkánu do EÚ, a to tým, že im poskytne možnosti na úzku spoluprácu s členskými štátmi EÚ a bude riešiť spoločné regionálne výzvy; nabáda na zahrnutie bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Kosova do stratégie EUSAIR; podporuje rozvoj synergií a koordináciu politík medzi EÚ, príslušnými členskými štátmi a krajinami západného Balkánu; víta pravidelné stretnutia premiérov šiestich krajín západného Balkánu a podporuje ich koordinované opatrenia týkajúce sa regionálnych otázok; považuje za dôležité, aby krajiny juhovýchodnej Európy riešili otázky korupcie, zabezpečenia právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

4.  vyzýva krajiny západného Balkánu, aby sa v plnej miere a účinne zapojili do všetkých etáp vykonávania stratégie EUSAIR a aby zlepšili svoju vzájomnú prepojenosť a prepojenosť so zvyškom EÚ vrátane zjednodušenia existujúceho administratívneho zaťaženia s cieľom urýchliť udržateľný hospodársky rozvoj a medziľudské kontakty vrátane jadransko-iónskeho koridoru; zdôrazňuje strategický význam jadransko-iónskeho koridoru a žiada, aby sa riešili značné rozdiely a nedostatky v infraštruktúre týchto krajín, najmä pokiaľ ide o cestnú a železničnú sieť, intermodálne prepojenia, systémy riadenia dopravy a energetickú infraštruktúru; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala dokončeniu zostávajúcich úsekov celoeurópskych dopravných koridorov v juhovýchodnej Európe vrátane koridorov V, VI, VIII a X, ktoré zlepšia celkovú prepojenosť regiónu s členskými štátmi EÚ; nabáda na urýchlené pokračovanie vo výstavbe mosta Pelješac a jadransko-iónskej diaľnice s cieľom zlepšiť prepojenosť;

5.  požaduje ďalšiu podporu spoločných projektov v oblasti energetiky, ako je iónsko-jadranský plynovod, s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok; požaduje spoločné a udržateľné riadenie základných a spoločných zdrojov, ako sú morské a rybolovné zdroje Jadranského a Iónskeho mora; požaduje zavedenie inteligentných stratégií a projektov regionálneho rozvoja zameraných na ekologické hospodárstvo a sociálne začlenenie;

6.  vyzýva Komisiu vrátane GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, aby sa snažila prostredníctvom súdržnosti a komplementárnosti o čo najefektívnejšie využívanie všetkých dostupných finančných nástrojov s cieľom optimalizovať ich účinok, dosiahnuť lepšie výsledky a podporovať udržateľný hospodársky rast; domnieva sa, že finančné nástroje by sa mali využívať aj takým spôsobom, aby sa stimulovali ďalšie súkromné investície; požaduje zavedenie nových mechanizmov na koordináciu fondov s cieľom udržať hlavné projekty stratégie EUSAIR;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia EUSAIR sa v nedostatočnej miere zaoberá problémami, ktoré vzbudzujú čoraz väčšie obavy, ako je obchodovanie s ľuďmi a cezhraničná trestná činnosť; poznamenáva, že trasy nelegálneho obchodu prechádzajú cez túto časť Európy, a preto žiada zahrnutie cezhraničnej trestnej činnosti a všetkých druhov nelegálneho obchodovania do stratégie EUSAIR;

8.  zdôrazňuje, že aj neregulárna migrácia by mala byť zahrnutá do EUSAIR; žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala sociálnej súdržnosti a miestnemu rozvoju ako základným rozmerom integrácie migrantov a vyzýva na posilnenie azylových kapacít;

9.  zastáva názor, že stratégia EUSAIR musí zohľadňovať strategický význam regiónu pre energetickú bezpečnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu zdrojov a dodávateľských trás; zdôrazňuje, že investície do energetických prepojení sú kľúčovým predpokladom pre integráciu regiónu do energetickej siete EÚ; so zreteľom na vysokú zraniteľnosť životného prostredia regiónu Jadranského a Iónskeho mora vyzýva na úplné dodržiavanie príslušného acquis EÚ; žiada posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a rozvoj energetickej infraštruktúry, najmä vo vzdialenejších a/alebo menej prepojených oblastiach;

10.  zdôrazňuje potrebu prehĺbiť parlamentný rozmer stratégie EUSAIR; nabáda zúčastnené krajiny, aby ďalej rozvíjali medziparlamentnú spoluprácu vrátane monitorovania vykonávania stratégie EUSAIR a presadzovania aproximácie k acquis EÚ; odporúča rozšíriť zapojenie parlamentov nad rámec výročnej konferencie predsedov parlamentov s cieľom posilniť parlamentný dohľad;

11.  vyzýva Komisiu, aby Parlament pravidelne informovala a konzultovala s ním o účinkoch vykonávania stratégie EUSAIR.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

52

9

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Tamás Meszerics, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Charles Tannock, László Tőkés, Elena Valenciano, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Neena Gill, Andrzej Grzyb, Marek Jurek, Gabrielius Landsbergis, Urmas Paet, Dubravka Šuica, István Ujhelyi, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Fabio De Masi, Axel Voss, Ivan Štefanec


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (3.8.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora

(2014/2214(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marco Affronte

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (SEA)(1);

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(4),

1.  uznáva zásadnú súvislosť medzi hospodárskym rozvojom a environmentálnou udržateľnosťou, pričom zohľadňuje zásadu subsidiarity; podporuje presadzovanie hospodárskej a sociálnej prosperity v regióne, o ktorú by sa však nemalo usilovať na úkor ekologickej rovnováhy a biodiverzity krehkých pobrežných a morských ekosystémov a ich prírodných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do stratégie EUSAIR konkrétne opatrenia na ochranu životného prostredia vrátane projektov:

  a)  na ochranu pobrežia a pobrežných ekosystémov a na boj proti erózii,

  b)  na podporu činností na prispôsobenie sa zmene klímy a projektov v oblasti riadenia rizík s cieľom predchádzať prírodným katastrofám spôsobeným i nespôsobeným ľudskou činnosťou,

  c)  na podporu zavádzania kvalitných systémov nakladania s odpadom, úpravy odpadových vôd a prevencie v oblasti vodných zdrojov,

  d)  na uskutočňovanie prieskumov a komparatívnych štúdií týkajúcich sa poklesu pôdy;

2.  podporuje modré hospodárstvo ako riešenie hospodárskej krízy, pretože stimuluje hospodársky rozvoj a tvorbu nových pracovných miest, a to najmä pracovných miest pre ženy a mladých ľudí v pobrežných a ostrovných krajinách; je presvedčený, že stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora nemožno realizovať bez zahrnutia koncepcie modrého hospodárstva, ktorá spája hospodárske odvetvia týkajúce sa morí a oceánov, akvakultúry, námornej a riečnej dopravy a cestovného ruchu s ochranou životného prostredia;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tretie krajiny zapojené do projektov v makroregióne budú dodržiavať príslušné acquis Únie s cieľom zaručiť udržateľné využívanie zdrojov Únie; odporúča, aby sa dohody a dohovory využívali na zapojenie krajín mimo EÚ do projektov Európskej únie v oblasti životného prostredia; konštatuje tiež, že mechanizmy dobrej správy vecí verejných majú zásadný význam pre realizáciu politiky v oblasti životného prostredia;

4.  vyzýva Komisiu na uľahčenie pravidelného dialógu medzi stratégiou EUSAIR a škótskymi partnermi tak, aby každý mohol byť informovaný o osvedčených postupoch a inovatívnom prístupe k integrovanému manažmentu pobrežnej zóny v Severnom mori;

5.  odporúča členským štátom, aby si vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy v súvislosti s podunajským makroregiónom;

6.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament a viedla s ním konzultácie o výsledkoch vykonávania stratégie EUSAIR;

7.  vyzýva Komisiu a štáty, ktoré sa podieľajú na stratégii, aby vypracúvali spoločné projekty v súlade so spoločnou rybárskou politikou;

8.  považuje pobrežie a úsek mora medzi jadranským pobrežím Talianska a balkánskym pobrežím za prírodnú oblasť a prostredie s mimoriadnou hodnotou, ktoré by sa malo chrániť a zviditeľniť;

9.  vzhľadom na túto skutočnosť považuje rozšírenie cestnej a dopravnej infraštruktúry na oboch stranách Jadranského mora, ich začlenenie do sietí a koridorov TEN-T sever-juh a východ-západ a dokončenie chýbajúcich prepojení za predpoklad pre dosiahnutie cieľov v oblasti environmentálnej udržateľnosti makroregiónu;

10.  odporúča, aby sa aktívne podporovali ekologické inovácie v oblastiach rybolovu, akvakultúry, námornej dopravy, cestovného ruchu vrátane výletných plavieb, prístavov a súvisiacej infraštruktúry s cieľom využívať značný potenciál regiónu, stimulovať modrý rast, čím sa zabezpečí vytváranie nových pracovných miest, a zaistiť rozumné a udržateľné využívanie morských zdrojov v súlade s integrovanou námornou politikou; podporuje presadzovanie inovatívnych, účinných a udržateľných služieb námornej nákladnej a osobnej dopravy, ktoré dokážu znížiť dĺžku prepravy, prepravné a logistické náklady a externality a predovšetkým emisie CO2 a ktoré sú zosúladené s prijatím plánov mobility s malým dosahom na životné prostredie;

11.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj rybolovných činností, ktoré sú udržateľné z hľadiska životného prostredia a zachovania zásob rýb, a aby presadzovala aj integrovaný rybolov a politiky cestovného ruchu (cestovný ruch v oblasti rybolovu, morskú akvakultúru a rekreačný rybolov) v súlade so zásadou udržateľnosti;

12.  pripomína, že ryby a mäkkýše, ktoré sa využívajú na obchodné účely, by mali byť v rámci bezpečných biologických limitov s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť odvetvia rybolovu;

13.  nabáda na rozšírenie chránených území s cieľom chrániť životné prostredie a zastaviť stratu biodiverzity, najmä posilnením sietí Natura 2000 a Emerald a programu LIFE; zdôrazňuje význam ochrany ohrozených druhov a vyzýva príslušné členské štáty, aby prostredníctvom tejto makroregionálnej stratégie vykonali primerané opatrenia na splnenie tohto cieľa; nabáda členské štáty, aby vynaložili ďalšie úsilie v boji proti odhadzovaniu odpadu do mora, najmä pokiaľ ide o znečistenie spôsobené odpadom na jadranských ostrovoch;

14.  zdôrazňuje potrebu komplexného plánu na boj proti znečisťovaniu mora a prírodným a ľudskou činnosťou spôsobeným hrozbám a rizikám, ktoré zapríčiňuje zmena klímy, najmä záplavám, suchám, erózii pôdy a lesným požiarom;

15.  zdôrazňuje, že tlak na morské a pobrežné ekosystémy možno znížiť lepším pochopením biodiverzity a že výmena najlepších postupov medzi ich riadiacimi orgánmi biodiverzitu ďalej posilňuje;

16.  požaduje stanovenie minimálneho cieľa, aby do roku 2020 aspoň 10 % plochy Jadranského a Iónskeho mora tvorili na základe príslušných medzinárodných záväzkov morské chránené územia, a to v záujme dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Únie do roku 2020 v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii; vyzýva na vytvorenie siete chránených morských, pobrežných a vnútrozemských oblastí a parkov; nabáda členské štáty podieľajúce sa na stratégii, aby zlepšovali kvalitu životného prostredia vykonávaním projektov, ktorých cieľom bude zníženie chemického, fyzikálneho a mikrobiologického znečistenia optimalizáciou udržateľnosti námornej dopravy, ochranou biodiverzity a investíciami do chránených morských oblastí; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené členské štáty, aby podporovali integrované systémy environmentálneho pozorovania a monitorovania chránených morských oblastí a aby zintenzívnili spoluprácu medzi regionálnymi centrami monitorovania životného prostredia;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad obnoveným záujmom o prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu tak na mori, ako aj na pevnine, predovšetkým v oblastiach, ktoré už sú ťažko postihnuté značnými environmentálnymi následkami; považuje za dôležité, aby sa pre makroregión vypracovali príslušné štúdie; zdôrazňuje, že prieskum a ťažba ropy a zemného plynu musí byť v súlade s cieľmi integrovanej námornej politiky a námorného plánovania a že výroba energie by sa mala vo všeobecnosti zameriavať na energiu z obnoviteľných zdrojov, ako je napríklad veterná energia na mori; zdôrazňuje, že Jadran je uzavreté plytké more, v ktorom sa znečisťujúce látky nemôžu rozptýliť a na ktorého oboch brehoch prekvitá cestovný ruch, a že rast makroregiónu by mal v prvom rade závisieť od cestovného ruchu a hospodárskych činností spojených s jeho osobitnými environmentálnymi prvkami a ekosystémami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty v regióne dôsledne vykonávali právne predpisy EÚ a medzinárodné dohovory o udržateľnosti životného prostredia a bezpečnosti námorných činností, ako je prieskum ropy a zemného plynu na mori a vývoj, inštalácia a prevádzka pobrežných veterných turbín; požaduje preto plné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES) a smernice o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2013/30/EÚ); vzhľadom na makroregionálnu spoluprácu nabáda na vytvorenie systému intervencií v prípade nehôd;

18.  zdôrazňuje súvislosť medzi ochranou životného prostredia a rozvojom udržateľného cestovného ruchu; v tejto súvislosti nabáda región, aby sa usiloval o rozvoj udržateľného cestovného ruchu a zabránil tak negatívnym účinkom na životné prostredie;

19.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výmenu osvedčených postupov, ako sú udržateľné projekty vypracované pobrežnými akčnými skupinami;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby aktívne zapojili miestne orgány, komunity, občiansku spoločnosť a iné zainteresované strany do vykonávania makroregionálnej stratégie s cieľom umožniť im uplatňovať ich právo na účasť v rozhodovacom procese, ktorý sa týka ich miestneho životného prostredia a verejného zdravia, ak sú ohrozené znečistením alebo invazívnymi či environmentálne škodlivými infraštruktúrami, ktoré nie sú v súlade so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) (2014/52/EÚ); vyzýva členské štáty, aby si s príslušnými orgánmi v susedných krajinách vymieňali výsledky analýz vplyvu námorných hospodárskych činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice EIA, a činností, na ktoré sa vzťahuje smernica 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie;

21.  uznáva skutočnosť, že mnoho regionálnych komunít sa vyhlásilo za zóny bez GMO; v tejto súvislosti odporúča spoluprácu a koordináciu v rámci stratégie EUSAIR s cieľom zabezpečiť ochranu pred kontamináciou GMO;

22.  podporuje názor Komisie, že pre makroregión Jadranského a Iónskeho mora by sa malo zriadiť centrum pre prevenciu prírodných a neprírodných katastrof;

23.  nabáda na spoluprácu medzi hydrometeorologickými ústavmi členských štátov s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu pri riešení problémov spojených s extrémnymi výkyvmi počasia a následkami zmeny klímy a pri riadení rizika katastrof;

24.  uznáva, že vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch sú odvetvia najviac ohrozené zmenou klímy, a preto podporuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vytvoriť rámec a podporný mechanizmus na vykonávanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení;

25.  uznáva veľký potenciál nedostatočne využívaných obnoviteľných zdrojov energie v makroregióne; nabáda na vyvíjanie ďalšieho úsilia o podnecovanie a podporu makroregionálnej spolupráce v oblasti energetiky v rámci energetickej únie, ktorá by zahŕňala členské i nečlenské štáty, s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;

26.  nabáda členské štáty, aby sa usilovali o rozvoj odvetvia dopravy šetrného k životnému prostrediu vrátane, okrem iného, železničnej infraštruktúry, a to najmä pokiaľ ide o rozvoj cezhraničnej infraštruktúry; podporuje rozvoj multimodálnej dopravy a integrovaného predaja cestovných lístkov;

27.  nabáda na to, aby sa využilo nariadenie o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy (nariadenie (EÚ) 2015/757) na inovácie a vybudovanie udržateľnej námornej dopravy v makroregióne prostredníctvom používania alternatívnych lodných hnacích motorov a palív s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť v odvetví dopravy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

56

8

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Cristian-Silviu Buşoi, Nessa Childers, Alberto Cirio, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Jiří Maštálka, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Marcus Pretzell, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Nicola Caputo, Fredrick Federley, James Nicholson, Marit Paulsen, Gabriele Preuß, Keith Taylor, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Malin Björk, Jiří Maštálka

(1)

Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

(2)

Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(3)

Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

(4)

Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (23.6.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora

(2014/2214(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Norica Nicolai

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže ako Komisia správne usudzuje, medzi krajinami zapojenými do tejto stratégie, najmä medzi členskými štátmi EÚ a štátmi mimo EÚ, existujú veľké sociálno-ekonomické rozdiely; keďže Komisia predstaví Parlamentu finančné príspevky štátov mimo EÚ na vykonávanie tejto stratégie;

B.  keďže uplatňovanie a dodržiavanie pravidiel a cieľov SRP by malo byť jedným z najdôležitejších cieľov hodnotenia pre všetky krajiny zapojené do tejto stratégie; keďže kvantitatívny cieľ spočívajúci v neprekročení maximálneho udržateľného výnosu by navyše mal byť súčasťou každého hodnotenia týkajúceho sa morského prostredia a rybolovu v tomto regióne;

C.  keďže Jadranské more je pre svoj polouzavretý charakter obzvlášť citlivé na znečistenie a má nezvyčajné hydrografické prvky, napríklad skutočnosť, že hĺbka a pobrežie sa medzi severnou a južnou časťou regiónu značne líšia; keďže o populácie rýb sa delia všetky pobrežné krajiny, čo vytvára nepretržitý tlak na regeneráciu týchto populácií; keďže opatrenia v rámci budúceho rámcového nariadenia o technických opatreniach v zreformovanej SRP by sa mali navrhovať na regionálnom základe a mali by byť prispôsobené osobitostiam tejto oblasti a jej morským zdrojom a rybolovu;

D.  keďže vody tohto regiónu sú ohrozené rozličnými zdrojmi znečistenia vrátane nespracovaného odpadu a nečistôt, eutrofizácie spôsobenej odtokovou vodou z poľnohospodárskej pôdy a rybích fariem a vzhľadom na to, že ochrana životného prostredia je súčasťou stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora, je nanajvýš dôležité pochopiť, že o hospodársky rozvoj sa možno snažiť len v kontexte environmentálnej udržateľnosti;

E.  keďže Komisia pripúšťa, že z dôvodu nedostatku údajov nemá k dispozícii kompletné hodnotenie súčasného stavu v príslušnom regióne a krajinách, a to ani pokiaľ ide o stratégiu, ani pokiaľ ide o akčný plán;

F.  keďže podľa Komisie bude EÚ spolufinancovať projekty s členskými štátmi;

G.  keďže modrá ekonomika predstavuje potenciálne riešenie hospodárskej krízy, pretože podporuje tvorbu nových pracovných miest, rast a hospodársky rozvoj, najmä v pobrežných a ostrovných krajinách; keďže stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora nemožno realizovať bez zohľadnenia koncepcie modrej ekonomiky, pretože pokrýva širokú škálu hospodárskych odvetví súvisiacich s moriami a oceánmi, ktoré zahŕňajú tradičné a novovznikajúce odvetvia vrátane rybolovu, akvakultúry, námornej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy, prístavov a logistiky a cestovného ruchu;

H.  keďže stratégia je taká účinná ako projekty financované a podporované členskými štátmi;

I.  keďže všetky krajiny chcú dosiahnuť hospodársky rast a rozvoj;

J.  keďže modrý rast, ktorý je súčasťou tejto stratégie a sprievodného akčného plánu, predstavuje platformu pre projekty trvalo udržateľného rozvoja, najmä pre tieto druhy regiónov;

K.  keďže napriek tomu, že rybolov je jedno z najdôležitejších odvetví v tomto regióne, nevenuje sa mu osobitná časť stratégie a rôzne aspekty sú súčasťou viacerých pilierov;

L.  keďže nárast námornej dopravy a cestovného ruchu v oblasti výletných plavieb je súčasťou stratégie a akčného plánu na dosiahnutie rozvoja a hospodárskeho rastu;

M.  keďže nárast námornej činnosti by mohol mať škodlivý vplyv na už ohrozené populácie rýb v Jadranskom a Iónskom mori;

1.  vyzýva Komisiu ako nezávislého sprostredkovateľa v súvislosti s touto stratégiou, aby zdôraznila význam vytvorenia podmienok na obmedzenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými krajinami; opakuje, že cieľom tejto stratégie je pomôcť pri posilňovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Európskej únie a s tretími krajinami iónsko-jadranského regiónu, pričom má zároveň podporovať a presadzovať úsilie o zosúladenie súčasných predpisov týkajúcich sa rybolovu s cieľmi stanovenými v rámci SRP a o zabezpečenie stabilnej cezhraničnej spolupráce medzi krajinami v regióne;

2.  vyzýva Komisiu, aby podľa svojich najlepších možností zabezpečila, že koordinácia a riadenie odvetvia rybolovu, populácií rýb, morského prostredia a všetkých ostatných otázok týkajúcich sa tohto sektora prebiehajú udržateľným spôsobom v rámci všetkých pilierov a že všetky krajiny vrátane tretích krajín makroregiónu zapojených do projektov konajú v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi SRP a rešpektujú ich, a žiada Komisiu i štáty zapojené do stratégie, aby spoločné projekty vypracúvali v súlade s týmito zásadami;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vykonávanie novej smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (prostredníctvom koordinovaného plánovania), ako aj posilnené riadenie v oblasti rybolovu a akvakultúry, s cieľom prispieť k udržateľnejšiemu využívaniu existujúcich prírodných zdrojov a tým aj k udržateľnému rastu; domnieva sa, že náležitá spoločná správa námorného priestoru poskytuje dôležitý rámec na udržateľné a transparentné využívanie námorných a morských zdrojov;

4.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala vytváranie rybárskych miestnych akčných skupín, ktoré by mohli predstavovať prirodzený nástroj na diverzifikáciu rybolovu; zdôrazňuje, že udržateľné a ziskové rybárstvo a akvakultúra vyžadujú väčšie zapojenie zainteresovaných strán do celkového riadenia, ako aj zlepšené a diverzifikované rybolovné činnosti;

5.  vyzýva Komisiu, aby pre tieto dva morské regióny vypracovala čo najskôr viacročný plán riadenia rybolovu;

6.  vzhľadom na to, že nárast námornej činnosti by mohol mať vplyv na zdravie populácií rýb v regióne a že situácia mnohých druhov je už teraz veľmi vážna, požaduje nepretržité dôkladné hodnotenie a analýzu vývoja populácií rýb a poskytovanie týchto informácií všetkým príslušným krajinám; žiada, aby sa v prípade potreby vždy uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti;

7.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že región má mimoriadne citlivý morský ekosystém, posúdila každý faktor, ako napríklad námornú dopravu alebo odpad, znečistenie vody, budúce vrtné práce alebo budovanie novej infraštruktúry na pobreží s potenciálnym vplyvom na zdravie populácií rýb, ktoré sú už teraz v zložitej situácii, prostredníctvom komplexnej analýzy vplyvu na životné prostredie; trvá na tom, aby sa zásada predbežnej opatrnosti a udržateľnosti uplatňovala vždy, keď je to potrebné, a vyzýva Komisiu, aby aktualizovala zoznam námorných činností (hlbokomorská ťažba, výroba energie na mori atď.), ktoré by mohli mať vplyv na morské prostredie a stav populácií rýb;

8.  žiada Komisiu, aby vzhľadom na to, že nárast námornej činnosti postupne obmedzuje rybolovné oblasti, zabezpečila spravodlivé zohľadňovanie záujmov príslušných odvetví v každej fáze rozvoja námorných činností, najmä pri koncipovaní námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny;

9.  požaduje vyhodnocovanie a presadzovanie projektov, ktoré sú zamerané na posúdenie vplyvu nepriameho rybolovu (prostredníctvom stratených sietí a sietí na pestovanie slávok) a vedľajších úlovkov chránených druhov, pretože sa odhaduje, že len v Jadranskom mori sa náhodne uloví viac ako 40 000 morských korytnačiek; zastáva názor, že je naliehavo potrebné vypracovať štúdie o životnom prostredí a o prostriedkoch na zmiernenie problému (ako sú zariadenia na vypúšťanie morských korytnačiek zachytených do rybárskych sietí);

10.  vyzýva Komisiu, aby v tomto regióne podporovala udržateľný rekreačný rybolov, ako aj udržateľný a ziskový cestovný ruch a aby presadzovala integrované politiky v oblasti rybolovu a cestovného ruchu (rybársky cestovný ruch, morská akvakultúra atď.) v súlade so zásadou udržateľnosti;

11.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala a podporovala projekty ponúkajúce skutočný a udržateľný rozvoj malým vzdialeným komunitám, ktoré žijú na ostrovoch a svoj každodenný príjem si zabezpečujú prostredníctvom maloobjemového rybolovu;

12.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybárstva a pracovníkov v oblasti rybárstva do projektov, ktoré sa týkajú napríklad cestovného ruchu zameraného na kultúru a historické dedičstvo, pričom zahŕňajú rybárstvo, znovuobjavovanie námorných činností a tradičné rybolovné oblasti a povolania;

13.  vyjadruje znepokojenie nad škodami, ktoré na mori spôsobuje plastový odpad; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zber a recykláciu tohto odpadu; zdôrazňuje význam zapojenia rybárov do tohto procesu;

14.  vyzýva Komisiu, aby zaznamenávala objem úlovkov rekreačného rybolovu, regulovala túto činnosť a podriadila rekreačný i profesionálny rybolov cieľom maximálnych udržateľných výnosov;

15.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na potrebu obnoviť v niektorých oblastiach Jadranského a Iónskeho mora populácie rýb zabezpečila dôkladné vymedzenie a ochranu morských oblastí slúžiacich ako odchovne pre rôzne druhy rýb s cieľom poskytnúť potrebnú finančnú podporu na účely vytvárania umelých útesov a zintenzívniť súčasné úsilie o vytvorenie koherentnej siete chránených morských oblastí v regióne, pričom zaistí ochranu všetkých biologicky dôležitých oblastí v súlade s príslušnými medzinárodnými záväzkami, ako je strategický plán pre biodiverzitu;

16.  podporuje vytvorenie značky kvality pre kvalitné produkty z morských plodov, na ktorých by bol vyznačený jadransko-iónsky pôvod, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť priemyslu a poskytnúť spotrebiteľom osvedčenie zaručujúce kvalitu produktov rybolovu a chovu rýb;

17.  zdôrazňuje, že rozvoj akvakultúry a morskej akvakultúry môže zohrávať dôležitú úlohu nielen pri obnovovaní rozmanitosti druhov, ale aj v súvislosti s hospodárskym rastom regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

18.  vyzýva Komisiu, aby mimoriadne naliehavo riešila problém nedostatku presných a komplexných údajov o morských zdrojoch a o stupni znečistenia vôd spôsobeného plastovým odpadom, nespracovanou odpadovou vodou a invazívnymi druhmi vo vypúšťanej záťažovej vode, pretože v dôsledku tohto nedostatku údajov sú hodnotenia nejasné a nespoľahlivé; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že údaje o rybolove, hodnotenie stavu populácií rýb a všetky ďalšie súvisiace analýzy sú neúplné, túto otázku riešila ešte pred začatím financovania ďalších činností; vyzýva Komisiu, aby podporovala plodnú vedeckú spoluprácu medzi aktérmi z regiónu Jadranského a Iónskeho mora a aby zabezpečila, že príslušné krajiny budú uskutočňovať reformy, v ďaka ktorým dosiahnu schopnosť zhromažďovať údaje a vykonávať analýzy a hodnotenia s cieľom nájsť príležitosti na udržateľné využívanie morských zdrojov;

19.  vyzýva štáty zapojené do stratégie, aby prostredníctvom projektov zameraných na znižovanie chemického, fyzikálneho a mikrobiologického znečistenia zvyšovali kvalitu životného prostredia a aby spoločne vypracovali stratégie na obmedzenie mikroplastov a iného odpadu vo vodách regiónu pri súčasnom koordinovaní opatrení na odstránenie existujúceho odpadu, optimalizovaní činností námornej dopravy s cieľom zabezpečiť udržateľnosť, chránení biodiverzity, investovaní do oblastí obnovy morského prostredia a riešení problému eutrofizácie spôsobenej odtokovou vodou z poľnohospodárskej pôdy;

20.  vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade každoročne predkladala správu, a to od prvého roku vykonávania až po záverečné hodnotenie po cieľovom roku 2020; táto správa by mala vychádzať zo správ a analýz vypracovaných koordinátormi a tiež z hodnotení, ktoré Komisia zhromaždí od ostatných zúčastnených strán;

21.  vyzýva Komisiu a štáty zapojené do stratégie, aby podporovali zásadnú prácu žien v odvetví rybárstva, ich odbornú kvalifikáciu a ich začlenenie do pobrežných akčných skupín a organizácií výrobcov;

22.  vyzýva Komisiu a štáty zapojené do stratégie, aby poskytli stimuly, ktoré do odvetvia rybárstva a akvakultúry v regióne Jadranského a Iónskeho mora prilákajú mladých ľudí a podnietia ich k takejto činnosti;

23.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výmenu osvedčených postupov, napríklad pokiaľ ide o udržateľnosť projektov vypracovaných pobrežnými akčnými skupinami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Richard Corbett, Diane Dodds, Linnéa Engström, João Ferreira, Raymond Finch, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, José Blanco López, Marek Józef Gróbarczyk, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker


RESULT OF FINAL VOTE IN COMMITTEE RESPONSIBLE

Dátum prijatia

17.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

31

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Edward Czesak, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

James Nicholson, Jan Olbrycht, Demetris Papadakis, Maurice Ponga, Hannu Takkula

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Andrejs Mamikins, Soraya Post

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia