Postup : 2014/2204(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0281/2015

Predkladané texty :

A8-0281/2015

Rozpravy :

PV 26/10/2015 - 16
CRE 26/10/2015 - 16

Hlasovanie :

PV 27/10/2015 - 5.15
CRE 27/10/2015 - 5.15
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0374

SPRÁVA     
PDF 231kWORD 246k
1.10.2015
PE 552.141v02-00 A8-0281/2015

o kríze v súvislosti s ebolou: dlhodobé ponaučenia do budúcnosti a ako posilniť systémy zdravotníctva v rozvojových krajinách, aby sa predišlo budúcej kríze

(2014/2204(INI))

Výbor pre rozvoj

Charles Goerens

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o kríze v súvislosti s ebolou: dlhodobé ponaučenia do budúcnosti a ako posilniť systémy zdravotníctva v rozvojových krajinách, aby sa predišlo budúcej kríze

(2014/2204(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2177 (2014) z 18. septembra 2014 o mieri a bezpečnosti v Afrike,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/1 z 19. septembra 2014 o opatreniach, ktorých cieľom je zastaviť nedávne vypuknutie epidémie eboly v západnej Afrike a bojovať proti nej,

–  so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o zriadení historicky prvej pohotovostnej zdravotníckej misie OSN, t. j. misie OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), vydané po prijatí rezolúcie Valného zhromaždenia č. 69/1 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2177(2014) o epidémii eboly,

–  so zreteľom na medzinárodné zdravotné predpisy (MZP) Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2005 (WA 32.1),

–  so zreteľom na odporúčania konzultácie WHO o zoonózach z 5. mája 2004,

–  so zreteľom na vyhlásenie WHO z 8. augusta 2014, v ktorom sa epidémia eboly vyhlasuje za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu,

–  so zreteľom na plán reakcie WHO na epidémiu eboly z 28. augusta 2014 a na jeho aktualizácie,

–  so zreteľom na správu generálneho riaditeľa WHO predloženú na mimoriadnom zasadnutí výkonnej rady o ebole, ktoré sa uskutočnilo 25. januára 2015 v Ženeve,

–  so zreteľom na vyhlásenie WHO z 9. mája 2015 o skončení epidémie vírusu ebola v Libérii,

–  so zreteľom na usmernenia týkajúce sa programov imunizácie v africkom regióne v súvislosti s ebolou, ktoré vydal WHO,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané v nadväznosti na jarné zasadnutie skupiny Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré sa konalo od 17. do 19. apríla 2015 vo Washingtone,

–  so zreteľom na medzinárodnú konferenciu s názvom Ebola: od stavu pohotovosti k obnove, ktorá sa konala 3. marca 2015 v Bruseli,

–  so zreteľom na misiu s názvom Podpora Africkej únie pre boj s epidémiou eboly v západnej Afrike (ASEOWA), ktorú zriadila Africká únia 21. augusta 2014,

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie COM(2010)0128, ako aj SEC(2010)0380, 0381 a 0382 o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia, prijaté na 3011. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 10. mája 2010 v Bruseli,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci z 15. augusta, z 20. októbra, zo 17. novembra a z 12. decembra 2014 a zo 16. marca 2015 o kríze v súvislosti s ebolou v západnej Afrike,

–  so zreteľom na správy adresované Európskej rade, ktoré v novembri 2014 a v marci 2015 vypracoval komisár a koordinátor EÚ pre ebolu Christos Stylianides,

–  so zreteľom na komplexný rámec pre reakciu na vypuknutie vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike, ktorý vypracovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia,

–  so zreteľom na iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a správu o pokroku EITI Sierra Leone za rok 2011, správu o pokroku EITI Libérie za rok 2012 a správu o pokroku EITI Guiney za rok 2012,

–  so zreteľom na francúzsky program RIPOST s názvom Sieť inštitútov verejného zdravia v západnej Afrike,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o epidémii eboly prijaté 3. decembra 2014 v Štrasburgu (Francúzsko),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly(1),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8–0281/2015),

A.  keďže systémy zdravotníctva v Libérii, Sierra Leone a Guinei majú značné nedostatky a keďže tieto tri krajiny už pred vypuknutím epidémie patrili medzi krajiny s najnižšími indexmi ľudského rozvoja UNDP, pričom približne 80 % občanov týchto krajín žije v extrémnej chudobe, a vykazovali najvyššie miery predčasnej úmrtnosti na svete, pokiaľ ide o dospelých a deti vo veku do päť rokov, a to najmä z dôvodu liečiteľných ochorení;

B.  keďže kríza eboly má na miestnej a regionálnej úrovni, ale aj z hľadiska vnútroštátneho a svetového riadenia systémový charakter;

C.  keďže rozsah katastrofy možno pripísať niekoľkým faktorom vrátane: politickej neschopnosti postihnutých krajín urýchlene varovať o epidémii, nedostatočne prispôsobenej reakcie medzinárodného spoločenstva, ničivých účinkov uzavretia hraníc a obmedzení uvalených na ľudí, neúčinnosti dohľadu a mechanizmov varovania, pomalej a zle prispôsobenej reakcie, keď pomoc nakoniec bola mobilizovaná, zjavne chýbajúceho vedenia zo strany WHO a nedostatočného výskumu a vývoja v oblasti liekov, diagnostiky a očkovacích látok;

D.  keďže sa stále vie príliš málo o prevalencii, prenose a potenciáli mutácie vírusu ebola; keďže rozsiahly zmätok a prevládajúce nedorozumenia týkajúce sa príčin a následkov vírusového ochorenia ebola podporujú šírenie vírusu; keďže etnografický výskum je užitočný pre pochopenie toho, ako komunity fungujú a ako pristupovať k ľuďom s rôznym kultúrnym pozadím;

E.  keďže vírusové ochorenie ebola bolo zistené v sperme a v očnej tekutine zotavujúcich sa osôb; keďže existujú konkrétne evidentné prípady pohlavného prenosu ochorenia, z čoho môžu vyplynúť ťažkosti s potlačením vírusu a určením času, keď sa krajiny budú môcť skutočne považovať za zbavené eboly;

F.  keďže v mnohých afrických krajinách sa systémy zdravotníctva a vzdelávania v rámci programov štrukturálnych zmien zavedených MMF a Svetovou bankou zhoršili, čo si vyžiadalo rozpočtové škrty vo verejnom sektore;

G.  keďže epidémia eboly v západnej Afrike ukázala, že miestne a vnútroštátne systémy zdravotníctva v krajinách s nízkymi príjmami nemajú prostriedky ani pružnosť na reagovanie na epidémiu infekčnej choroby, akou je epidémia eboly; keďže posilnenie globálnych systémov zdravotníctva sa preto stalo neoddeliteľnou súčasťou riadenia zdravotníctva na celosvetovej úrovni;

H.  so zreteľom na dôležitosť kultúrnych a tradičných zvykov v riadení krízy spojenej s ebolou(2);

I.  keďže deti, dospievajúce dievčatá a mladé ženy patria medzi najviac marginalizované a zraniteľné osoby počas takejto krízy, čo predstavuje vážnu hrozbu pre zapojenie žien do hospodárskych činností a zvyšuje rodové rozdiely v oblasti vzdelávania; keďže siroty sa môžu stretávať s odmietaním a stigmatizáciou;

J.  keďže epidémia eboly, ktorá postihla západnú Afriku, je najväčšou a najzložitejšou v histórii tejto choroby; keďže WHO bola prvýkrát upozornená na vypuknutie eboly 23. marca 2014, ale keďže Krízový výbor pre medzinárodné zdravotné predpisy vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu až 8. augusta; keďže pred vypuknutím tejto epidémie sa ebola nepovažovala za vážny problém pre verejné zdravie;

K.  keďže takmer 500 zdravotníckych pracovníkov zahynulo v dôsledku eboly v Guinei, Libérii a Sierre Leone, t. j. v krajinách postihnutých vážnym nedostatkom takýchto pracovníkov už pred vypuknutím krízy v súvislosti s ebolou; keďže nemocnice a zdravotnícky personál nemali kapacity na riešenie iných ochorení, pretože zdroje sa mobilizovali na boj s epidémiou eboly; keďže je potrebné chrániť zdravotnícke zariadenia a zdravotníckych pracovníkov na zabezpečenie udržateľného poskytovania zdravotnej starostlivosti;

L.  keďže mnohí zotavení pacienti museli čeliť stigmatizácii tak zo strany svojich príbuzných, ako aj zo strany spoločnosti; keďže táto situácia osobitne postihuje deti, ktoré stratili jedného alebo oboch rodičov, a mnohé z týchto detí ich príbuzní, ktorí ostali nažive, odmietli kvôli strachu z nakazenia;

M.  keďže s cieľom vyvodiť správne závery o epidémii eboly treba spojiť epidemiológiu, verejné zdravie a sociálnu vedu;

N.  keďže v prvých mesiacoch krízy v súvislosti s ebolou boli najúčinnejšími aktérmi humanitárne mimovládne organizácie, konkrétne Lekári bez hraníc a Červený kríž, ktoré boli najlepšie informované a najskúsenejšie, a preto zohrali priekopnícku úlohu v počiatočnom úsilí o boj proti vírusu;

O.  keďže zatvorenie škôl a trend, že z osirotených detí sa stávajú opatrovatelia v domácnostiach, predstavujú riziko vzniku „stratenej generácie“ detí pripravených o formálne vzdelávanie na dlhý čas;

P.  keďže humanitárne organizácie svojimi vedomosťami a schopnosťou spolupracovať preukázali, že v prípade potreby môžu na začiatku krízy konať cielenejšie a účinnejšie ako „inštitucionálne subjekty“;

Q.  keďže výsledkom krízy eboly je nový fenomén, ktorý organizácia Lekári bez hraníc označila ako „krízu v kríze“ a v dôsledku ktorého sa osoby nakazené inými chorobami ako ebola vyhýbajú nemocniciam zo strachu, že by sa nakazili vírusom ebola;

R.  keďže EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete a poskytla viac ako 1,39 miliardy EUR na pomoc s cieľom obmedziť epidémiu vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike; keďže táto suma umožňuje EÚ rokovať s partnerskými krajinami a inými darcami o podpore komplexného rozvoja účinného vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti, ktorý bude založený na súdržnej a inkluzívnej stratégii založenej na potrebách;

S.  keďže Svetový potravinový program Organizácie Spojených národov preukázal schopnosť poskytnúť účinnú logistiku, ktorú bude možné v budúcnosti využiť v oblasti včasného varovania a aj na účely reakcie;

T.  keďže bezpečnosť opatrovateľov je dôležitá pre medzinárodnú mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov;

U.  keďže Európska rada 23. októbra 2014 vymenovala koordinátora EÚ pre ebolu v osobe komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Stylianidesa; keďže od 12. novembra 2014 navštívil najviac postihnuté krajiny spolu s komisárom pre zdravie Andriukaitisom;

V.  keďže Organizácia Spojených národov, WHO a Komisia vytvorili postupy na hodnotenie boja proti epidémii;

W.  keďže WHO vo vyhlásení, ktoré vydala v apríli 2015, pripustila, že „svet a WHO sú na boj proti dlhodobej epidémii nedostatočne pripravení“;

X.  keďže je naliehavo nutné zlepšiť medzinárodné riadenie v oblasti boja proti krízam týkajúcim sa zdravia;

Y.  keďže prístup k liekom je kľúčovou súčasťou práva na zdravie;

Z.  keďže 2 miliardy ľudí na celom svete nemajú prístup k vakcínam alebo liečbe, ktoré potrebujú na prežitie a zdravie;

AA.  keďže prístup k liekom, ako aj poznatky výskumu a vývoja v tejto oblasti musia prioritne zodpovedať potrebám chorých, ktorí žijú v Európe alebo v rozvojových krajinách;

AB.  keďže iniciatíva za inovačnú medicínu je najväčším svetovým verejno-súkromným partnerstvom v oblasti vied o živej prírode s rozpočtom 3,3 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2024, z čoho 1,638 miliardy EUR pochádza z programu Horizont 2020;

AC.  keďže trauma z eboly spôsobila, že ľudia nedôverujú zdravotníckym zariadeniam, zdravotníci sa obávajú znovu poskytovať služby a komunity sú ochudobnené a podozrievavé; keďže obnovenie základných zdravotných služieb je naliehavo potrebné; a keďže je rovnako nevyhnutné zaviesť vo všetkých rozvojových krajinách solídne a účinné zdravotnícke systémy zahŕňajúce spoločné znášanie rizík, čo tiež znamená kvalitnú odbornú prípravu miestneho zdravotníckeho personálu;

AD.  keďže kríza súvisiaca s ebolou spôsobila v krajinách nachádzajúcich sa v postihnutej oblasti hlbšiu recesiu a keďže podľa Svetovej banky len v roku 2015 v dôsledku toho klesne HDP troch najpostihnutejších krajín o 2 miliardy USD;

AE.  keďže uvedené tri krajiny požiadali MMF a Svetovú banku o balík „Marshallovho plánu“ v hodnote 7 500 miliónov EUR na pomoc pri prekonávaní svojich hospodárskych ťažkostí;

AF.  keďže niektoré MVO vyzvali Svetovú banku, aby uvoľnila približne 1,7 miliardy USD, a tak pomohla týmto krajinám trvalým spôsobom zlepšiť infraštruktúru v oblasti zdravotníctva;

AG.  keďže medzinárodné spoločenstvo musí naďalej zachovať obozretnosť a keďže cieľom je dospieť do štádia po prekonaní eboly, t. j. do štádia, v ktorom sa počas dlhého obdobia nevyskytnú žiadne nové prípady nákazy;

AH.  keďže je nevyhnutné dodržiavať správne hygienické postupy; keďže však tieto tri krajiny nemajú dostatočne fungujúce vodárenské a sanitárne systémy;

AI.  keďže sa treba obávať, že v prípade akéhokoľvek nového vypuknutia epidémie by počet úmrtí dosiahol rovnaké rozmery;

AJ.  keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová, európsky komisár pre humanitárnu pomoc a koordinátor EÚ pre ebolu Christos Stylianides, európsky komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica, poslanci Európskeho parlamentu a členovia vlád a poslanci parlamentov členských štátov opakovane požadovali posilnenie systémov zdravotníctva;

AK.  keďže v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu patrí posilnenie systému zdravotníctva a vodárenských a sanitačných služieb medzi prioritné sektory len v prípade Guiney, ale nie v prípade Libérie a Sierra Leone;

AL.  keďže v oznámení Komisie o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (COM(2010)0128) sa predkladá komplexná a celostná stratégia v oblasti celosvetového zdravia založená na potrebách, ktorú podporili členské štáty;

AM.  keďže nie všetky štáty úplne implementovali MZP; keďže MZP by sa mali na základe skúseností získaných z najnovšej epidémie eboly prehodnotiť;

AN.  keďže sa vie len málo o potenciálne nebezpečných zoonózach; keďže potravinové a poľnohospodárske postupy, odlesňovanie a obchod so zvieratami a živočíšnymi produktmi viedli k vzniku nových rozvíjajúcich sa zoonotických chorôb, ako sú vtáčia chrípka, ebola a HIV;

AO.  keďže WHO odporúča koordináciu medzi sektormi verejného zdravotníctva a veterinárstva;

AP.  keďže delegácia Výboru pre rozvoj navštívi Sierra Leone v novembri 2015;

1.  kritizuje pomalú medzinárodnú reakciu na túto krízu počas prvých mesiacov; zdôrazňuje však reakciu a záväzok EÚ a jej členských štátov od marca 2014 s cieľom pomôcť pri zabránení šíreniu vírusu ebola; berie na vedomie zvyšovanie záväzkov EÚ a jej členských štátov v oblastiach humanitárnej a rozvojovej pomoci, logistiky a výskumu s cieľom čeliť kríze;

2.  víta vývoj novej očkovacej látky (v rekordnom čase), ktorá sa ukázala ako účinná na 100 % v Guinei k 23. marcu 2015, a požaduje urýchlené poskytnutie zaručeného prístupu k tejto vakcíne, ktorá by mala byť cenovo dostupná pre každého v Libérii a Sierra Leone;

3.  vyzýva všetky zúčastnené strany, predovšetkým vlády rozvojových krajín, európske inštitúcie a medzinárodné organizácie, aby sa poučili sa z tejto krízy, a to aj z negatívnych vplyvov podmienenosti nástrojov štrukturálnej úpravy MMF a Svetovej banky na sektory zdravotníctva v rozvojových krajinách, a aby vytvorili účinné spôsoby riešenia medzinárodných zdravotných kríz;

4.  v tejto súvislosti berie na vedomie reformu oznámenú riaditeľom WHO 18. mája 2015, najmä pokiaľ ide o vytvorenie nového núdzového programu a rezervného personálu vo svete, ktorý je možné rýchlo využiť na mieste, a zriadenie nového rezervného fondu vo výške 100 miliónov USD osobitne na núdzové situácie; víta záväzok zvýšiť rozpočet WHO o 10 % počas dvoch rokov na úroveň 4,5 miliardy USD;

5.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo na podporu informačných a vzdelávacích kampaní v príslušných krajinách; zdôrazňuje zásadný význam prevenčných a informačných kampaní pre riadenie krízy, a to najmä s cieľom obmedziť nákazu, ako aj informovať o nebezpečných praktikách, ktorým sa treba vyhnúť; zdôrazňuje význam alternatívnych spôsobov šírenia informácií;

6.  rozhodne zdôrazňuje význam boja proti zvýšeným napätiam medzi jednotlivými skupinami v dôsledku vypuknutia epidémie eboly, pretože vytváranie mýtov by mohlo viesť k obvineniu určitých etnických skupín z vypuknutia epidémie eboly;

7.  domnieva sa, že keď už nebude potrebná núdzová pomoc, dlhodobá reakcia EÚ by sa mala najskôr zamerať na rozvojovú pomoc, čo bude musieť zahŕňať investície do zdravotníctva na podporu pružnosti, najmä pokiaľ ide o organizáciu a riadenie systémov zdravotníctva, monitorovanie zdravia a informovanie o zdraví, systémy zásobovania liekmi, vnútroštátnu správu vecí verejných a budovanie štátu, a následne sa zamerať na nevyhnutnú pomoc v záujme hospodárskej obnovy týchto troch krajín;

8.  vyzýva orgány, aby zohľadnili získané skúsenosti týkajúce sa javu stigmatizácie a uplatnili ich v podobných humanitárnych krízach, ktoré môžu nastať;

9.  pripomína dôležitosť predchádzania konfliktom, keďže konflikty a nestabilita majú veľmi negatívny vplyv na systémy zdravotníctva;

10.  žiada vytvorenie stáleho európskeho tímu rýchlej reakcie, ktorý budú tvoriť odborníci, pomocné laboratórne tímy, epidemiológovia a logistická infraštruktúra vrátane mobilných laboratórií a ktorý bude schopný zasiahnuť čo najrýchlejšie; zdôrazňuje najmä pridanú hodnotu, ktorú EÚ môže vytvoriť v oblasti sledovania na pozemných a námorných hraniciach, a skutočnosť, že Únia by sa mohla snažiť nasledovať úroveň excelentnosti, ktorú dosiahli zdravotnícke orgány USA, pokiaľ ide o sledovanie na letiskách, a mať z nej prínos;

11.  vyzýva EÚ, aby podporovala vytvorenie siete monitorovacích miest v rozvojových krajinách, aby bolo možné čo najrýchlejšie odhaliť nové prípady infekčnej choroby, z ktorej by mohla vzniknúť pandémia, s cieľom vytvoriť monitorovaciu sieť v týchto krajinách;

12.  uznáva potrebu podporiť zavedenie spolupráce medzi EÚ a jej členskými štátmi a rozvojovými krajinami, najmä krajinami západnej Afriky, pokiaľ ide o odbornú prípravu zdravotníckeho personálu;

13.  zdôrazňuje význam posilnenia systémov na ochranu a rýchlu evakuáciu medzinárodných zdravotníckych pracovníkov;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie úpravy a reformy, ako aj nespravodlivé rozvojové politiky prispeli k neúčinným systémom zdravotnej starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla uvedeným trom krajinám vyvinúť vlastné verejné systémy zdravotníctva, aby tak mohli zabezpečovať svoje základné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a aby si mohli vytvoriť infraštruktúru, ktorá by dokázala zabezpečiť všetkým ich občanom prístup k verejnej zdravotnej starostlivosti; domnieva sa najmä, že budovanie odolných systémov zdravotníctva z dlhodobého hľadiska si vyžaduje okrem iného investovanie zdrojov do základných služieb verejného zdravotníctva, zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej starostlivosti zvýšením zdrojov na primeranú odbornú prípravu, dohľad a zaplatenie zdravotníckeho personálu a poskytnutím prístupu k bezpečným liekom a zapojenie miestnych účastníkov a spoločenstiev do reakcie na krízu a do plánovania rozvoja; vyzýva medzinárodných darcov, aby zvýšili oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) pre tieto krajiny prostredníctvom systémov týkajúcich sa jednotlivých krajín, ako je rozpočtová podpora; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s partnerskými krajinami, WHO, Svetovou bankou a inými darcami zaviedla koherentné zdravotné plány založené na potrebách a monitorovacie postupy;

15.  zdôrazňuje, že reakcie by mali riešiť existujúce medzery v zastúpení žien a prístupe k zdravotnej starostlivosti a službám a otázku narušenia živobytia; zdôrazňuje najmä potrebu poskytovať vysokokvalitné základné služby a zdravotnú starostlivosť, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o matky a pôrodné a gynekologické služby;

16.  víta oznámenie Komisie o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (COM(2010)0128) a jeho celostnú predstavu o komplexných systémoch zdravotníctva, horizontálny prístup a úsilie o všeobecné zdravotné poistenie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala toto oznámenie vzhľadom na nové poznatky získané počas krízy súvisiacej s ebolou a aby si zachovala komplexný a horizontálny prístup a včas predložila a vykonávala akčný program;

17.  zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné, aby rozvojové krajiny prioritne vyčlenili rozpočet na zavedenie spoľahlivých a pružných verejných systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, vybudovanie dostatočného počtu dobre vybavených zariadení udržateľnej zdravotníckej infraštruktúry (najmä laboratórií, vodohospodárskych a sanitačných zariadení) a poskytovanie vysokokvalitných základných a opatrovateľských služieb; zdôrazňuje potrebu dostatočného podielu zdravotníkov na počet obyvateľov a vyzýva vlády postihnutých krajín, aby zabezpečili, že zdravotníci budú zaplatení a že peniaze určené na zdravotnú starostlivosť sa dostanú k ľuďom; uznáva však, že krízy, ako je tá súčasná, nemožno vyriešiť len prostredníctvom systémov zdravotnej starostlivosti a že na riešenie kritických nedostatkov vo všetkých základných službách je potrebný komplexný prístup zahŕňajúci rôzne sektory, ako je vzdelávanie a odborná príprava, sanitárne opatrenia, potravinová bezpečnosť a pitná voda; zároveň zdôrazňuje, že vzdelávanie zahŕňajúce kultúrne rozmery a vierovyznania je pri obnove takisto dôležité;

18.  poukazuje na to, že investície do sektora zdravotníctva sú dôležitou hnacou silou hospodárskeho rozvoja a prispievajú k zníženiu chudoby v rozvojových krajinách; víta začlenenie cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“ do návrhu budúcich cieľov udržateľného rozvoja;

19.  zdôrazňuje, že dlhodobé plány nákladov potrebné na vybudovanie pružných a komplexných systémov zdravotnej starostlivosti musia zahŕňať aj dostatočný počet vyškolených zdravotníkov, prístup k dostatočnému zdravotníckemu materiálu a spoľahlivé zdravotnícke informačné systémy;

20.  žiada posilnenie výskumnej infraštruktúry vytvorením regionálneho strediska pre verejný výskum infekčných chorôb v západnej Afrike a zavedenie spolupráce medzi univerzitami za účasti EÚ a jej členských štátov;

21.  zdôrazňuje potrebu zaoberať sa sociálnymi rozdielmi s cieľom vybudovať pružný a udržateľný systém verejného zdravotníctva; podporuje preto zavedenie verejne financovaného všeobecného zdravotného poistenia, ktoré je bezplatné v mieste využívania, a nalieha na Komisiu, aby spolu s partnerskými krajinami a inými darcami čo najskôr predložila program na zavedenie všeobecného zdravotného poistného krytia, ktorým by sa zaručovalo spoločné znášanie zdravotných rizík;

22.  vyzýva všetky krajiny, aby sa zaviazali vytvoriť všeobecné zdravotné poistenie a aby vypracovali plán identifikujúci domáce zdroje a možné medzinárodné zdroje financovania na splnenie tohto cieľa; podporuje cieľ zvýšenia výdavkov na zdravotníctvo vo všetkých krajinách na uznané minimum 86 USD na osobu na základné zdravotnícke služby;

23.  víta medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o ebole, ktorá sa konala 3. marca 2015 pod záštitou EÚ a kľúčových partnerov s cieľom odstrániť ebolu, ale aj posúdiť jej dosah na postihnuté krajiny, aby sa zabezpečilo, že rozvojová pomoc sa bude zakladať na humanitárnom úsilí;

24.  podporuje myšlienku zaviesť „Marshallov plán“ v záujme pomoci pri obnove hospodárstva týchto krajín; navrhuje ponúknuť technickú pomoc administratíve s cieľom posilniť jej kapacitu a zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k ľuďom a nestratili sa v korupcii ani na iné účely;

25.  vyzdvihuje medzinárodné úsilie o zníženie medzinárodných dlhových záväzkov krajín postihnutých vírusom ebola;

26.  domnieva sa, že partnerstvá medzi EÚ a oblasťou, ktorá je postihnutá krízou, budú účinné len vtedy, keď Libéria, Guinea a Sierra Leone budú schopné čo najskôr prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj;

27.  domnieva sa, že programovanie 11. Európskeho rozvojového fondu by sa malo prehodnotiť s cieľom zabezpečiť, aby sa investície do zdravia a dobrej správy vecí verejných stali prioritnými oblasťami pre všetky krajiny so slabou verejnou infraštruktúrou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zdravie a voda a sanitácia nie sú medzi prioritnými sektormi v národných indikatívnych programoch Libérie a Sierra Leone; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmy na dôslednejšie monitorovanie pomoci;

28.  domnieva sa, že pri preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici trvania nemožno ignorovať riziko štrukturálneho nedostatočného financovania humanitárnych opatrení EÚ;

29.  vyjadruje uznanie pracovníkom humanitárnej pomoci a zdravotníkom na mieste, ktorí sa s nasadením vlastného života snažili zvládnuť túto veľkú krízu ohrozujúcu zdravie;

30.  vyjadruje uznanie misii OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), partnerským organizáciám a mimovládnym humanitárnym organizáciám, ako sú Lekári bez hraníc, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a organizácia pre riešenie krízových situácií Emergency, v súvislosti s ich prácou v teréne a veľmi víta ich veľký prínos a pomoc pri boji proti tejto epidémii; vyjadruje poľutovanie nad prípadmi nevhodného zaobchádzania so zdravotníckym personálom a inými pracovníkmi zapojenými do boja proti šíreniu eboly po ich návrate z Afriky;

31.  domnieva sa, že prístup k liekom by v zásade už nemal byť podmienený kúpnou silou pacientov, ale že by mal namiesto toho zodpovedať potrebám pacientov, a že by o tom, aké lieky sa majú vyrobiť, nemali rozhodovať len trhové sily;

32.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali zásadu EÚ týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ prostredníctvom presadzovania spravodlivého a čestného medzinárodného obchodu, lekárskeho výskumu a politík v oblasti inovácie, ktoré podporujú a uľahčujú univerzálny prístup k liekom;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívne modely k tým, ktoré vychádzajú z patentovaných monopolov pri vývoji liekov alebo očkovacích látok prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ako je iniciatíva za inovačnú medicínu, ktoré môžu zaručiť prístup pacientov k liečbe, udržateľnosť rozpočtov na zdravotnú starostlivosť a účinnú reakciu na krízy, akou je kríza spôsobená vírusom ebola alebo podobné hrozby;

34.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť svetové kapacity v oblasti epidemiologického výskumu, vyvinúť „rýchle testy“ a poskytovať prístup k vakcínam; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že mnohé výskumné fondy EÚ sa mobilizovali na boj s vírusom ebola, a to aj prostredníctvom iniciatívy za inovačnú medicínu, programu Horizont 2020 a programu Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP); zdôrazňuje, že aj keď sú očkovacie látky vítané, s veľkou pravdepodobnosťou nie sú vhodné na odstránenie eboly, keďže vírus mutuje; preto zdôrazňuje, že prioritou financovania musí byť posilnenie všeobecného systému zdravotníctva, hygiena, zamedzenie šírenia, spoľahlivé rýchle testovanie v tropickom prostredí a lieky zamerané na vírus a symptómy, ktoré spôsobuje;

35.  nalieha na všetky zainteresované strany, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti zdravia pre verejnosť so zameraním na problematiku tradičných zvykov, ktoré sú nezlučiteľné s bojom proti šíreniu choroby medzi obyvateľstvom;

36.  zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať účinné a spravodlivé financovanie výskumu, ktorý je v prospech zdravia všetkých a zabezpečuje, aby inovácie a zásahy viedli k cenovo dostupným a prístupným riešeniam; zdôrazňuje najmä, že by sa mali preskúmať modely, ktoré oddeľujú náklady na výskum a vývoj od cien liekov, vrátane možností transferu technológií do rozvojových krajín;

37.  opäť zdôrazňuje potrebu investovať do boja proti zanedbávaným ochoreniam; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pokračovala diskusiách o tejto problematike a pripravila rozsiahlu spoluprácu verejného a súkromného sektora za predpokladu, že sa zavedú záruky, ktoré zabránia tomu, aby verejno-súkromné partnerstvá škodili zraniteľným osobám na neregulovanom trhu, s cieľom posilniť vnútroštátne systémy zdravotníctva a uľahčiť prenos výsledkov dotknutému obyvateľstvu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že na riešenie naliehavej potreby výskumu nových liečebných postupov poskytla EÚ sumu 138 miliónov EUR na projekty na rozvoj klinických skúšok nových očkovacích látok, rýchlych diagnostických testov a postupov v rámci programu Horizont 2020 a iniciatívy za inovačnú medicínu; vyjadruje uznanie európskemu farmaceutickému priemyslu, ktorý tiež venoval významné zdroje na podporu výskumného úsilia;

38.  zdôrazňuje, že ebola a iné epidémie sú medzinárodnými hrozbami, ktoré si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu; vyzýva WHO, aby prepracovala MZP s ohľadom na začlenenie previazanej zodpovednosti a finančnej podpory vrátane riešenia hlavných príčin;

39.  vzhľadom na povrchnú implementáciu MZP a nedostatočný epidemiologický dohľad víta francúzsky program RIPOST s názvom Sieť inštitútov verejného zdravia v západnej Afrike;

40.  zdôrazňuje, že teraz, keď epidémia ustupuje, ale vírus ostáva v pohlavných žľazách postihnutých osôb niekoľko mesiacov po uzdravení, musí byť k dispozícii sexuálne poradenstvo a plánovanie rodiny ako súčasť opatrení systému zdravotníctva a vzdelávania;

41.  zdôrazňuje, že po epidémii, ktorá zdevastovala malých poľnohospodárov, sa ako čoraz pravdepodobnejšia javí potravinová kríza; vyzýva členské štáty, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby investovali do ich dlhodobého rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárske domácnosti a potravinová bezpečnosť západnej Afriky už v budúcnosti neboli ohrozované;

42.  vyzýva svoj príslušný výbor, aby pred predložením konečného hodnotenia založeného na dobre vymedzených kritériách a po misii Parlamentu do Sierra Leone zabezpečil monitorovanie prijímaných opatrení krízového riadenia v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre ebolu;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Africkej únie, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Svetovej zdravotníckej organizácii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0026.

(2)

Zvyky, ktoré napríklad zakazujú spaľovanie mŕtvych tiel.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od marca 2014 sú Sierra Leone, Libéria a Guinea zasiahnuté najhoršou epidémiou eboly v histórii ľudstva. Priepustnosť hraníc pre choroby umožňuje veľmi rýchle šírenie vírusu z jednej krajiny do druhej. Uvedené tri krajiny patria medzi posledné v rebríčku UNDP, pokiaľ ide o index ľudského rozvoja. Priemerná dĺžka života je tam 60 rokov alebo menej, vzdelávanie zriedkakedy presahuje tri roky a približne 80 % občanov týchto krajín žije v extrémnej chudobe.

Uvedené ukazovatele odhaľujú, že ľud v Sierra Leone, Libérii a Guinei je v mimoriadne zraniteľnej situácii, a je zrejmé, že tieto tri krajiny nemôžu túto situáciu zvládnuť samy. Rozsah a komplexnosť súčasnej epidémie eboly je skutočnou výzvou pre tieto tri štáty, v ktorých sú nedostatky v systémoch zdravotníctva a vzdelávania v podstate štrukturálne. Na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni má teda kríza spôsobená ebolou systémový charakter.

Ebola je aj systémová aj na úrovni globálnej správy, a reakcia medzinárodného spoločenstva preto prichádzala príliš dlho.

Až od septembra 2014 sa v tejto veci skutočne začalo konať. Európska rada svojím rozhodnutím poveriť nového komisára pre humanitárnu pomoc Stylianidesa úlohou koordinátora EÚ pre ebolu vyslala členským štátom a Komisii jasný signál. Improvizovať už nestačí. Zároveň treba poznamenať, že právny základ pre takúto funkciu je už zakotvený v Lisabonskej zmluve.

Mandát komisára pre humanitárnu pomoc je mimoriadne široký a je skutočnou skúškou pre všetky európske zainteresované strany v oblasti výskumu, inovácií, riadenia núdzových situácií, vysielania zdravotníckych pracovníkov na zasiahnuté miesta, zavádzania systému evakuácie a dlhodobejšieho úsilia týkajúceho sa rozvojovej spolupráce.

Európsky parlament je verný svojej tradícii, a pripomenul preto, že v tomto prípade je jeho úlohou kontrolovať výkonnú moc, vykonávať svoju funkciu zákonodarcu a napokon poskytovať politické stimuly. Výbor Parlamentu pre rozvoj zastáva názor, že Európska únia, ktorá má vedúce postavenie v oblasti rozvoja vo svete, má osobitnú zodpovednosť pri presadzovaní práva na všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti. Právom sa očakáva, že Európska únia začne zanietene konať, aby ostatní mohli nasledovať jej príklad. Je potrebné, aby jej hlas bolo počuť, a to najmä v tomto roku, ktorý je venovaný rozvoju pod heslom „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“.

To znamená, že v oblasti boja proti ebole musí Európska únia reagovať na tieto kľúčové výzvy a otázky:

Aký je jej vzťah k WHO, ktorá má poskytovať informácie o vývoji epidémie už v počiatočných štádiách? Od WHO, ktorá poskytuje usmernenia vedeckej obci, sa napokon očakáva, že sa v reakcii na epidémiu eboly bude snažiť o vyvinutie očkovacej látky a liekov.

Je WHO schopná vybudovať kapacity v oblasti dopravy a logistiky potrebné na zastavenie tejto epidémie? Napríklad USA boli schopné v rekordnom čase rozmiestniť tisíce vojakov a značné množstvo materiálu v zóne zamorenej vírusom ebola.

Kríza v súvislosti s ebolou viedla aj ďalšiemu problému, ktorý Lekári bez hraníc v jednom zo svojich apelov označili ako „krízu v kríze“. Mnohí ľudia trpiaci inou chorobou než ebola prestávajú chodiť do nemocníc zo strachu, že sa nakazia týmto vírusom. Od Európskej únie sa očakáva, že sa v úzkej spolupráci so svojimi africkými partnermi bude snažiť nájsť riešenie tohto javu.

Nemali by sme okrem toho pomáhať africkým krajinám vytvárať vlastné výskumné kapacity?

Pripomeňme si aj úlohu, ktorú vo výskume zohráva politika. Priority výskumu nesmie určovať trh – ako nám právom pripomínajú obhajcovia práva na univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti. Aké iniciatívy teda musí prijať Európska únia v tejto oblasti, jednak na vlastnej úrovni, ale aj na medzinárodných fórach?

Ako spravodajca som pevne presvedčený, že v prvých mesiacoch krízy v súvislosti s ebolou boli najúčinnejšími aktérmi práve humanitárne MVO, konkrétne Lekári bez hraníc a Červený kríž, ktoré boli najlepšie informované a takisto najväčšmi schopné zohrávať priekopnícku úlohu v boji proti vírusu, ktorého hrôzostrašné dôsledky už poznáme. Humanitárne organizácie svojou nespochybniteľnou úrovňou skúseností a vedomostí, ako aj schopnosťou informovať a spolupracovať preukázali, že v prípade potreby môžu na začiatku krízy konať vhodnejším spôsobom a účinnejšie ako „inštitucionálne subjekty“. Preto je dôležité začať sa zamýšľať nad tým, ako lepšie využiť schopnosti humanitárnych organizácií v budúcnosti. Neznamená to, samozrejme, spochybňovanie ich postavenia alebo ich základných zásad. To, že táto otázka je mimoriadne citlivá, nie je dôvodom, aby sme si ju nepoložili.

Mali by sme teraz začať premýšľať aj o období po skončení epidémie eboly. Toto štádium sa dosiahne, keď v priebehu 42 dní už nedôjde k žiadnemu novému prípadu nákazy. V tomto prípade musí byť reakcia Európskej únie zameraná na dve oblasti: po prvé, na rozvojovú pomoc, čo zahŕňa investície, ktoré bude potrebné uskutočniť v oblasti zdravotníctva, a po druhé, na nevyhnutnú pomoc pri hospodárskej obnove dotknutých troch krajín. Pred krízou sa počítalo s priemerným ročným nárastom ich HDP o oveľa viac než 5 %. Keďže však ebola výrazne paralyzovala hospodársku činnosť, tieto tri krajiny sa v súčasnosti nachádzajú v recesii. Čím skôr tieto tri ekonomiky budú schopné získať dostatočné zdroje, tým lepšia bude situácia, pokiaľ ide o nezávislosť týchto krajín a ich schopnosť financovať základné potreby v oblasti zdravotníctva.

Partnerstvá medzi Európskou úniou a krízovou oblasťou budú účinné len vtedy, keď Libéria, Guinea a Sierra Leone budú môcť čo najskôr prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Vzhľadom na mnohé výzvy, ktoré vznikli v súvislosti s krízou vyvolanou vírusom ebola, bude potrebné prehodnotiť programovanie Európskeho rozvojového fondu pre tieto tri krajiny. Takisto je dôležité už teraz poukázať na to, že pri preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici trvania nemožno ďalej ignorovať riziko štrukturálneho nedostatočného financovania humanitárnych opatrení Európskej únie.

Napokon by sme chceli vyjadriť nádej, že všetky zapojené strany prejavia dostatočnú prezieravosť, aby každá z nich mohla počas nasledujúceho obdobia prevziať svoju zodpovednosť, napriek skutočnosti, že téma eboly sa už dávnejšie neobjavuje v hlavných správach.

Kríza eboly poukázala na štrukturálne problémy, ktoré pretrvávajú v mnohých krajinách, a súčasne znamenala pre predstaviteľov Európskej únie výzvu, aby naďalej presadzovali svoj cieľ venovať minimálne 20 % oficiálnej pomoci na rozvoj základných sociálnych služieb, a to predovšetkým zdravotnej starostlivosti.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (27.3.2015)

pre Výbor pre rozvoj

ku kríze v súvislosti s ebolou: dlhodobé ponaučenia do budúcnosti a ako posilniť systémy zdravotníctva v rozvojových krajinách, aby sa predišlo budúcej kríze

(2014/2204(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Josu Juaristi Abaunz

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže vypuknutie epidémie eboly v západnej Afrike v roku 2014 je najväčšou a najkomplikovanejšou epidémiou tohto vírusového ochorenia v dejinách, ktorá postihla mnohé krajiny a viedla k ochoreniu a úmrtiu tisícok osôb(1); keďže Svetová zdravotnícka organizácia bola prvýkrát upozornená na vypuknutie eboly 23. marca 2014, ale až 8. augusta Krízový výbor pre medzinárodné zdravotné predpisy vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu; keďže pred vypuknutím epidémie sa ebola nepovažovala za výrazný problém pre verejné zdravie;

B.  keďže v týždni končiacom 15. marca 2015 bolo potvrdených celkovo 150 nových prípadov nákazy vírusovým ochorením ebola; keďže 95 potvrdených nových prípadov bolo v tomto týždni hlásených v Guinei, čo je najvyšší celkový počet za týždeň v tejto krajine v roku 2015, a Sierra Leone potvrdila 55 nových prípadov v rovnakom období, čo je najnižší celkový počet za týždeň v krajine od konca júna 2014; keďže Libéria nepotvrdila žiadne nové prípady už tri týždne za sebou;

C.  keďže nákaza postihla viac ako 20 000 ľudí, najmä v Guinei, Libérii a Sierra Leone, a rozšírila sa z Afriky na ďalšie dva kontinenty, kde boli zaznamenané ojedinelé prípady; keďže najviac zasiahnuté nákazou eboly v západnej Afrike sú krajiny, ktorých systémy zdravotnej starostlivosti sú zraniteľné a vyznačujú sa akútnym nedostatkom zdrojov a zamestnancov; keďže nárast epidémie eboly si vyžiadal tisícky životov a spôsobil nielen zdravotnú krízu, ale aj sociálny a hospodársky tlak a politickú nestabilitu v postihnutých krajinách a širších regiónoch;

D.  keďže táto epidémia sa z dôvodu nedostatku izolačných zariadení a kvalifikovaných zdravotníkov nepredvídateľne a sústavne rozširuje, pričom zahraniční zdravotníci majú problémy so získavaním dôvery dotknutého obyvateľstva; keďže s cieľom účinne kontrolovať šírenie epidémie musí medzinárodná podpora riešiť všetky kľúčové aspekty epidémie od vzdelávania a mobilizácie komunít cez zlepšovanie kvality a sily zdravotníckych systémov, odborné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a podpornú zdravotnícku starostlivosť až po koordinovanú epidemiologickú kontrolu, zaznamenávanie a dohľad; pripomína, že pokiaľ sú hlásené prípady nákazy v ktorejkoľvek krajine, existuje riziko, že sa nákaza prenesie do krajiny, v ktorej zatiaľ nie je;

E.  keďže hlavným problémom v troch najviac postihnutých krajinách boli nedostatočné skúsenosti v boji proti ebole, vysoko mobilné obyvateľstvo, veľmi rozšírený mylný názor na chorobu a spôsoby jej prenášania u verejnosti a vysoký stupeň odmietania včasnej liečby zo strany komunít, ktorý viedol k aktom násilia voči medzinárodným zdravotníckym pracovníkom;

F.  keďže kvalita a sila systémov zdravotnej starostlivosti sú kľúčom k účinnej kontrole nákazy;

G.  keďže dosah krízy spôsobenej ebolou presahuje jej mieru úmrtnosti a ovplyvňuje politickú stabilitu a prosperitu hospodárstva postihnutých regiónov, pričom tiež ohrozuje potravinovú bezpečnosť a sociálnu súdržnosť; keďže podľa Svetovej banky len v roku 2015 bude vplyv na HDP troch najviac postihnutých krajín 2 miliardy dolárov ako priamy dôsledok krízy;

H.  keďže vo februári 2015 WHO po prvýkrát v tomto roku oznámila zvýšenie týždenných mier nákazy v troch krajinách s vysokými mierami prenosu, v Guinei, Libérii a Sierra Leone, kde je reakcia na epidémiu eboly stále veľkým problémom;

I.  keďže medzinárodné spoločenstvo podcenilo rozsah epidémie, a preto bola prvotná reakcia váhavá, pričom sa zameriavalo v prvom rade na financovanie alebo budovanie štruktúr pre boj proti ebole a ponechalo poskytnutie potrebných zdrojov, pokiaľ ide o zdravotníckych pracovníkov, na národných orgánoch, miestnych zdravotníckych pracovníkoch a MVO;

J.  keďže Európska únia poskytla finančnú pomoc vo výške 1,1 miliardy EUR z viac ako 434 fondov Európskej komisie; keďže WHO nedávno vyzvala na prijatie troch opatrení na úplné odstránenie eboly: dodatočné finančné prostriedky vo výške 1 miliardy USD (800 miliónov EUR), lepšia koordinácia a riadenie núdzových situácií a zabezpečenie prístupu nových liekov na trh;

K.  keďže Európska komisia sa aktívne angažuje už od začiatku vypuknutia nákazy, zintenzívňuje svoju reakciu na epidémiu a monitoruje situáciu prostredníctvom svojho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie, ktoré slúži na koordináciu pomoci EÚ pod vedením koordinátora EÚ pre ebolu Christosa Stylianidesa;

L.  keďže odstránenie eboly je brzdené závažnými prekážkami, ako je začiatok obdobia dažďov, väčšie geografické rozšírenie, rozsiahly prenos, pokračujúci odpor komunít a nebezpečné pochovávanie;

M.  keďže aktivácia mechanizmu civilnej ochrany EÚ umožnila rýchle, koordinované poskytovanie núdzových dodávok a odborníkov ponúknutých členskými štátmi;

N.  keďže v celom regióne zatiaľ neexistujú primerané zariadenia v miestach potrebných na izolovanie a diagnostiku pacientov; keďže na mnohých miestach v západnej Afrike sú koordinácia, geografické rozmiestnenie a flexibilita týchto zariadení stále veľkým problémom;

O.  keďže podľa UNICEF-u sa niekoľko tisíc detí v dôsledku epidémie stalo sirotami; keďže mnohé obete eboly trpia diskrimináciou, stratou postavenia a sociálnym vylúčením;

P.  keďže prostredníctvom epidémie eboly sa zdôraznili závažné nedostatky v miestnych systémoch predchádzania zdravotným krízam; keďže prístup medzinárodného spoločenstva ku krajinám postihnutým ebolou by mal obsahovať rôzne prvky, ako sú laboratórne kapacity pre diagnostiku a potvrdzovanie infekcie, zvyšovanie informovanosti, užšie zapojenie komunít a kultúrne pochopenie, mobilizácia spoločnosti, sledovanie kontaktov a ich monitorovanie, varovanie a sledovanie, prístup k zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorí nie sú nakazení ebolou, a zabezpečenie bezpečného pochovávania; keďže ochrana zdravotníckych zariadení, ktoré v niektorých častiach Afriky stále chýbajú, ako aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí v rámci takýchto mimoriadnych okolností zohrávajú kľúčovú úlohu, by mala byť rozvíjaná prostredníctvom krízového lekárskeho vzdelávacieho programu s cieľom prekonať akútny nedostatok miestnych zdravotníckych pracovníkov a zabrániť šíreniu epidémie;

Q.  keďže Európska komisia začala prostredníctvom iniciatívy za inovačné lieky (IMI) osem projektov týkajúcich sa práce na očkovacej látke a diagnostiky v rámci programu Ebola+ s celkovým rozpočtom 215 miliónov EUR; pripomína, že 114 miliónov EUR pochádza z programu Horizont 2020 a zvyšných 101 miliónov EUR je od farmaceutických spoločností zapojených do projektov; keďže v krajinách zasiahnutých vírusom eboly sú stále potrebné dodatočné finančné prostriedky na pomoc pri zavádzaní očkovacích látok a obnove zrútených systémov zdravotnej starostlivosti a služieb v oblasti imunizácie; keďže výsledky klinických skúšaní vakcín proti ebole by mali byť k dispozícii v prvom štvrťroku 2015, pričom zatiaľ dve potenciálne vakcíny, ktoré sú v súčasnosti testované na ľuďoch, sa pri testoch na zvieratách ukázali ako bezpečné a účinné;

R.  keďže nákaza výrazne zasiahla miestnych zdravotníckych pracovníkov a pokračovanie odbornej prípravy v západnej Afrike; keďže zdravotníckym pracovníkom stále vo veľkej miere hrozí nákaza ebolou;

S.  keďže opatrenia prijaté na boj proti ebole by mali byť súčasťou koordinovaného procesu, zabezpečovať väčšiu transparentnosť a jasnosť a viac sa zameriavať na nedostatky a plnenie potrieb;

T.  keďže smerovanie medzinárodnej pomoci výlučne na vírus eboly, a nie na budovanie miestnych kapacít na prevádzkovanie účinných systémov zdravotnej starostlivosti, môže mať nepriaznivé účinky, napríklad nárast výskytu iných chorôb, ako sú hnačkové ochorenia spôsobujúce úmrtia detí a malária, v dôsledku zanedbania prevencie a liečby;

U.  keďže vplyv na úmrtnosť v postihnutých krajinách ďalej zhoršujú problematické systémy zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú schopné poskytovať základné služby, napr. imunizáciu a služby starostlivosti o deti a zdravie matiek;

1.  vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch v regióne, ktorým otriasa epidémia eboly, a úprimnú sústrasť vládam a obyvateľom krajín priamo či nepriamo postihnutých epidémiou;

2.  víta zriadenie misie OSN pre núdzovú reakciu na vírus ebola (UNMEER), osobitnej skupiny EÚ pre ebolu, vymenovanie komisára Christosa Stylianidesa za koordinátora EÚ pre reakciu na ebolu, ako aj celkový príspevok a pomoc početných partnerských organizácií, špecializovaných vnútroštátnych a medzinárodných agentúr, fondov, národných a medzinárodných mimovládnych organizácií, miestnych a medzinárodných zdravotníckych pracovníkov a dobrovoľníkov v teréne v boji proti ebole;

3.  berie na vedomie pokrok a príspevky na medzinárodnej a európskej úrovni, ale zdôrazňuje, že stále existuje značné množstvo práce, ktorú treba vykonať na pomoc krajinám pri zabránení šíreniu a potlačení epidémie eboly; opätovne zdôrazňuje dôležitosť európskej stratégie na koordináciu reakcie v súvislosti s ebolou na úrovni Únie a na zlepšenie pripravenosti a ochrany v rámci samotnej Únie;

4.  žiada od členských štátov, Komisie a medzinárodného spoločenstva, aby koordinovali a posilňovali lekársky výskum a výrobu účinných liekov a očkovacích látok proti vírusu eboly a iným objavujúcim sa chorobám, ktoré komerčný farmaceutický priemysel inak opomína, a zabezpečili, aby sa tieto skúšania uskutočňovali v etických podmienkach, pričom pacienti udelia pred účasťou na nich informovaný súhlas, dodržiavala sa transparentnosť, pokiaľ ide o klinické údaje vyplývajúce z tohto výskumu, a existoval skutočný, pokiaľ možno bezplatný prístup k očkovacím látkam a liečbe pre cieľové populácie (kvalifikovaní pracovníci a vhodné zariadenia na vykonanie liečby, pričom ceny nesmú presiahnuť skutočné náklady na výrobu); vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že dohody o grantoch na projekty Ebola+ budú podpísané až po uvoľnení prostriedkov IMI, a nie vopred, a od zainteresovaných farmaceutických spoločností očakáva, že budú dodržiavať a rešpektovať zásady sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä prostredníctvom cenovej dostupnosti liečenia inovatívnou očkovacou látkou;

5.  víta osem výskumných projektov vykonávaných zo strany EÚ v rámci iniciatívy Ebola+ pre inovačné lieky s cieľom vyvinúť očkovacie látky a rýchle diagnostické testy;

6.  poukazuje na to, že medzinárodné spoločenstvo by sa malo poučiť zo sebakritiky týkajúcej sa neskorej reakcie a vziať pritom do úvahy osobitné črty tejto epidémie; zdôrazňuje, že je potrebné naďalej podporovať inštitúcie ako WHO, ktorá sa ukázala ako kľúčová pre koordináciu na medzinárodnej úrovni a podporu otázok súvisiacich s verejným zdravím;

7.  víta mobilizáciu finančných prostriedkov Komisiou z programu Horizont 2020 vo výške 24,4 milióna EUR v roku 2014 a 114 miliónov EUR v roku 2015 na financovanie výskumných projektov, ktorými sa bojuje proti ebole vývojom očkovacích látok, rýchlych diagnostických testov a klinických skúšok na testovanie existujúcich a nových látok na liečbu eboly;

8.  víta skutočnosť, že v januári 2015 bola začatá prvá skúška potenciálneho lieku na ebolu v stredisku organizácie Lekári bez hraníc v Libérii a že skúšky vakcín, ktoré obvykle trvajú desiatky rokov, v súčasnosti prebiehajú v krajinách postihnutých vírusom ebola v zrýchlenom režime v rámci týždňov či mesiacov;

9.  domnieva sa, že prvá reakcia členských štátov a Komisie bola váhavá a neodrážala skutočný rozsah krízy; v tejto súvislosti víta a podporuje prebiehajúce zvyšovanie finančných záväzkov Komisie a členských štátov v oblastiach humanitárnej a rozvojovej pomoci, logistiky a výskumu s cieľom čeliť kríze; poukazuje však na to, že je potrebné zabezpečiť prístup inovatívnych liekov na trh a prístup lekárskych tímov, kvalifikovaných zdravotníkov, laboratórií, epidemiológov a ochranného vybavenia, okrem iných, aj do oblastí postihnutých ebolou;

10.  vyzýva EÚ, aby si zachovala vedúce postavenie v boji proti epidémii eboly; zdôrazňuje, že hoci úsilie vynaložené pri zvládaní nákazy preukázalo významné výsledky, ochorenie je potrebné odstrániť; v tejto súvislosti víta medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o ebole, ktorá sa konala 3. marca 2015 a ktorú zorganizovali EÚ a kľúčoví partneri s cieľom potlačiť ebolu, ale aj posúdiť vplyv na postihnuté krajiny, aby sa zabezpečilo, že rozvojová pomoc sa bude zakladať na humanitárnom úsilí;

11.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy prísnej kontroly s cieľom zabezpečiť, aby sa celý rozpočet vyčlenený na zlepšenie infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti a hygieny, ktorý umožňuje riešiť všeobecné nerovnosti v oblasti zdravia a zároveň bojovať proti šíreniu epidémie eboly a zabrániť ďalším zdravotným krízam, skutočne použil na boj proti epidémii v krajinách zasiahnutých vírusom, a nie na iné účely;

12.  považuje za nevyhnutné primerane sledovať, či sa vyčlenený rozpočet rozdeľuje transparentne a zrozumiteľne a či je skutočne určený dotknutým krajinám;

13.  zdôrazňuje, že súčasná kríza predstavuje hrozbu pre slabé hospodárstvo a politickú a sociálnu stabilitu nielen v dotknutých krajinách, ale aj v celom regióne západnej Afriky; zdôrazňuje, že zlepšenie systémov zdravotníctva nebude stačiť na odstránenie eboly; zastáva názor, že na vyriešenie zásadných nedostatkov vo všetkých základných službách je nevyhnutný koordinovaný dlhodobý prístup zahŕňajúci medzinárodné, národné a regionálne subjekty a rôzne odvetvia (zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a odbornú prípravu, sanitáciu, hygienu, dezinfekciu, potravinovú pomoc, pitnú vodu, funkčné kanalizačné siete, likvidáciu odpadu, hospodárstvo); zdôrazňuje, že vzdelávanie zahŕňajúce tiež kultúrnu dimenziu a náboženstvá týchto krajín a komplexné riešenie existujúcej epidémie eboly, vrátane vhodného šírenia jasných informácií, je podstatné pri hľadaní úplného riešenia tohto problému; pripomína svoj záväzok venovať na zdravotnícke služby 20 % finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci nástroja rozvojovej spolupráce;

14.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že informácie o ebole a šírení tejto choroby sa nedostanú ku každému človeku z dôvodu nízkej úrovne gramotnosti; zdôrazňuje význam alternatívnych spôsobov šírenia informácií, napr. poskytovanie väčšieho množstva informácií prostredníctvom rozhlasu; poznamenáva, že existuje nedôvera voči orgánom v postihnutých oblastiach, a zdôrazňuje, aké je dôležité, aby sa základná zdravotná starostlivosť poskytovala aj vo vidieckych oblastiach;

15.  zdôrazňuje, že po epidémii, ktorá zdevastovala malých poľnohospodárov, sa ako čoraz pravdepodobnejšia javí potravinová kríza; vyzýva členské štáty, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby investovali do ich dlhodobého rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárske domácnosti a potravinová bezpečnosť západnej Afriky už v budúcnosti neboli ohrozované;

16.  uznáva, že na to, aby sa dosiahol cieľ nepribúdania nových prípadov, je potrebné identifikovať každú osobu, ktorá mala vysokorizikový kontakt s osobou nakazenou ebolou; upozorňuje, že vysledovateľnosť a monitorovanie kontaktov sú dve z hlavných výziev, ktorým čelíme, a pripomína, že karanténne opatrenia, ako je poskytovanie potravín, vody alebo lekárskej starostlivosti, si vyžadujú osobitnú podporu pre postihnutých;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ vyhla „univerzálnemu prístupu“ pri poskytovaní krízovej pomoci v rozvojových krajinách, najmä venovaním pozornosti zdravotným systémom na nižšej ako celoštátnej úrovni prostredníctvom posilňovania kvalifikovanej pracovnej sily; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby koordinovali postupy vytvárania odolných systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom vnútroštátnych plánov, ktoré budú slúžiť ako základ, na základe ktorého budú môcť všetci medzinárodní aktéri a partneri stanoviť svoju úlohu a zodpovednosť, a aby v spolupráci s postihnutými krajinami bezodkladne vypracovali program zdravotníckej odbornej prípravy s cieľom vyriešiť akútny nedostatok zdravotníckeho personálu na mieste, a zabezpečili prijatie opatrení s cieľom imunizovať obyvateľstvo;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité poučiť sa z krízy súvisiacej s ebolou a lepšie koordinovať a posilňovať systémy zdravotníctva aj v členských štátoch;

19.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo kroky potrebné na riešenie sociálnych problémov spôsobených vypuknutím choroby, a najmä aby zabezpečilo ochranu a starostlivosť pre deti, ktoré kvôli ebole osireli, a integráciu ľudí postihnutých ebolou do spoločnosti;

20.  vyjadruje uznanie misii OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), partnerským organizáciám a mimovládnym humanitárnym organizáciám, ako sú Lekári bez hraníc, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a organizácia pre riešenie krízových situácií Emergency, v súvislosti s ich prácou v teréne a veľmi víta ich veľký prínos a pomoc pri boji proti epidémii; vyjadruje poľutovanie nad prípadmi nevhodného zaobchádzania so zdravotníckym personálom a inými pracovníkmi zapojenými do boja proti šíreniu eboly po ich návrate z Afriky;

21.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ponúkli finančnú podporu rodinám členov organizácií uvedených v odseku 20 (UNMEER, partnerské organizácie a mimovládne humanitárne organizácie, ako sú Lekári bez hraníc), ktorí zomreli v boji proti ebole a v dôsledku jej účinkov;

22.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby zdravotnícki pracovníci mali právo na akékoľvek potrebné lekárske ošetrenie v prípade, že by sa nakazili, a samozrejme aj na zdravotnícky odsun do svojich krajín pôvodu, ak tieto krajiny majú potrebné zariadenia na liečbu eboly, ako to je v prípade členských štátov EÚ;

23.  vyzýva členské štáty, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby aj naďalej posilňovali systémy zdravotnej starostlivosti v postihnutých krajinách západnej Afriky; zdôrazňuje, že ebola je jednoznačne nákaza s vysokou mierou úmrtnosti, ale že v danej oblasti sú aj iné smrteľné choroby, ako napríklad malária, ktoré je tiež potrebné liečiť; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ investovala do budovania kapacít v danej oblasti a podnecovala ho s cieľom splniť požiadavky medzinárodných zdravotných predpisov a riešiť problém nedostatočných systémov zdravotnej starostlivosti, ktorý spôsobil, že ľudia v mnohých častiach západnej Afriky nemajú prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, aby sa tak miestnym pracovníkom poskytla odborná príprava a zodpovedajúce zdroje, ktoré im umožnia čeliť budúcim epidémiám (ebole alebo iným chorobám); zdôrazňuje, že ochrana zdravotníckeho personálu zapojeného do boja proti šíreniu epidémie je nanajvýš dôležitá a podstatné je aj to, aby sa najnovšie vypuknutie epidémie eboly nevnímalo ako izolovaný prípad, ale ako znamenie, že na boj proti vírusu sú potrebné dlhodobé investície;

24.  žiada o realizáciu vzdelávacích a informačných aktivít s cieľom informovať o symptómoch a preventívnych opatreniach a zlepšiť dôveru a spoluprácu obyvateľstva, pokiaľ ide o opatrenia proti šíreniu eboly, pretože informácie a komunikácia predstavujú dôležitý aspekt boja proti ebole; poukazuje na to, že situácia, ktorá vznikla v niektorých členských štátoch po tom, ako sa v nich vyskytli možné prípady nakazenia vírusom ebola, ukázala, že v Európe je potrebná informačná kampaň, ako aj účinnejšia komunikácia;

25.  zdôrazňuje, že v dotknutých krajinách je potrebné postarať sa o siroty, ktoré stratili svoje rodiny v dôsledku eboly, a to umiestňovaním týchto sirôt do detských domovov a poradenstvom;

26.  rozhodne zdôrazňuje význam boja proti zvýšenému napätiu medzi jednotlivými skupinami v dôsledku vypuknutia eboly, pretože vytváranie mýtov by mohlo viesť k vineniu určitých etnických skupín z vypuknutia eboly; vyjadruje tiež znepokojenie nad mimoriadne zraniteľnou situáciou detí, keďže deti, ktorých rodičia zomreli, sú vnímané ako prenášači ochorenia a sú izolované od spoločnosti a nútené žiť samé na ulici;

27.  domnieva sa, že členské štáty, ako aj inštitúcie EÚ, by mali posúdiť možnosť vytvorenia databázy zdravotníckych pracovníkov obsahujúcej vyškolených odborníkov na núdzové situácie, ktorí môžu byť čo najskôr k dispozícii, a pomáhať rozvojovým krajinám posilňovať ich systémy verejného zdravotníctva;

28.  nabáda na prijatie okamžitých opatrení na vytvorenie finančného prostredia pre výskum prevencie ďalšieho šírenia, na koordináciu a posilnenie lekárskeho výskumu a výroby účinných liekov, klinických skúšok a politík, a to nielen proti ebole, ale aj proti niektorým iným život ohrozujúcim infekčným ochoreniam, ktoré môžu prerásť do epidémií a spôsobujú vysoký počet úmrtí v Afrike, a na zverejňovanie údajov týkajúcich sa bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať výskumné úsilie vzhľadom na potrebu priebežnej kontroly epidémie, a zároveň zabezpečiť etické podmienky skúšania prostredníctvom predchádzajúceho informovaného súhlasu zo strany pacientov, ktorí sa zúčastňujú na skúšaní, transparentnosť klinických údajov vyplývajúcich z tohto výskumu a účinný prístup k týmto vakcínam a liečebným postupom pre dotknuté obyvateľstvo (kvalifikovaný personál a primeraná infraštruktúra na poskytovanie starostlivosti s cenou nepresahujúcou skutočné výrobné náklady); očakáva, že dohody o grante v rámci programu Ebola+ budú zverejnené, pokiaľ ide o ich podmienky a postupy udeľovania;

29.  vyzýva členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie s cieľom poskytnúť Koordinačnému centru EÚ pre reakcie na núdzové situácie potrebné zdroje a pracovníkov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie vo Výbore pre zdravotnú bezpečnosť, a to so zapojením Komisie, a zdôrazňuje význam ďalšej spolupráce a výmeny informácií o zbore dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktorý je zameraný na poskytovanie účinnej európskej reakcie na katastrofy;

30.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zaručilo existenciu dostatočných dodávok osobných ochranných prostriedkov a prijalo opatrenia na zaručenie bezpečného zdravotníckeho odsunu medzinárodných pracovníkov v budúcnosti;

31.  v tejto súvislosti víta mobilizáciu kapacít zdravotníckeho odsunu (MEDEVAC) pre pracovníkov medzinárodnej humanitárnej pomoci, ktorí sa nakazili chorobou pri svojej práci v dotknutých krajinách;

32.  žiada všetkých aktérov zapojených do riešenia tohto problému, aby k nemu pristupovali omnoho flexibilnejšie a zdroje prideľovali podľa:

–  najpálčivejších lokálnych potrieb na akomkoľvek mieste a v akomkoľvek čase, pričom sa zohľadní dlhodobý cieľ potlačiť ebolu a zabrániť jej opätovnému prepuknutiu v budúcnosti;

–  potreby pripraviť prechod k udržateľnej situácii po kríze, ktorá podporuje mier;

  zdôrazňuje, že odľahlým vidieckym oblastiam by sa malo dostávať väčšej medzinárodnej podpory;

33.  vyjadruje znepokojenie nad spôsobom, akým vypuknutie eboly zhoršuje živobytie žien z dôvodu, že od vypuknutia vírusu bol zaznamenaný značný úpadok drobného poľnohospodárstva a obchodu, čo vystavuje ženy ešte väčšiemu riziku nákazy; berie na vedomie aj úlohu žien v prípravách pohrebov a zdôrazňuje význam ochrany proti infekcii bez ohrozenia kultúrnych štruktúr;

34.  požaduje prijatie opatrení, ktoré sa majú vykonávať hneď, ako bude nákaza eboly potlačená, s cieľom obnoviť dôveru v bezpečnosť dotknutých krajín v záujme opätovného prilákania investorov a začatia hospodárskeho oživenia, čo je jedna z podmienok na predchádzanie epidémiám v budúcnosti;

35.  žiada Komisiu, aby hneď, ako táto epidémia bude pod kontrolou, predložila správu obsahujúcu poučenia z vypuknutia eboly v západnej Afrike, v ktorej zdôrazní potenciálne oblasti zlepšenia v budúcej reakcii EÚ na podobné krízy týkajúce sa zdravia;

36.  naliehavo vyzýva všetky subjekty, ktorých sa táto kríza týka, aby zvážili možnosti, ktoré nové technológie ponúkajú pri zabezpečovaní rýchlejšej reakcie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.3.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

66

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Iratxe García Pérez, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Glenis Willmott, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Soledad Cabezón Ruiz, Herbert Dorfmann, Linnéa Engström, Luke Ming Flanagan, Jan Huitema, Karol Karski, Merja Kyllönen, Anne-Marie Mineur, James Nicholson, Aldo Patriciello, Marit Paulsen, Bart Staes, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Christine Boutonnet, Emilian Pavel

(1)

Správa o stave: http://www.who.int/csr/disease/ebola/situation-reports/archive/en/


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (4.3.2015)

pre Výbor pre rozvoj

ku kríze v súvislosti s ebolou: dlhodobé ponaučenia do budúcnosti a ako posilniť systémy zdravotníctva v rozvojových krajinách, aby sa predišlo budúcej kríze

(2014/2204(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Teresa Jiménez-Becerril Barrio

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže vo svojom uznesení z 18. septembra 2014(1) uznal, že ženy sú neprimerane postihnuté vírusovým ochorením ebola, pretože v priemere 55 až 75 % všetkých obetí sú ženy; keďže údaje naznačujú, že veľmi vážne sú postihnuté tehotné ženy, pričom miera úmrtnosti pri nákaze vírusom je 100 %, čo je spôsobené ich náchylnosťou na nákazu a obavou z nákazy v rámci poskytovania materskej zdravotnej starostlivosti;

B.  keďže ženy nielenže sú náchylnejšie na nákazu, ale z dôvodu rozšírenia choroby pociťujú ťažkosti aj v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, potravinovej bezpečnosti a zabezpečenia živobytia;

C.  keďže ženy a dievčatá sú obzvlášť vystavené vírusovému ochoreniu ebola v dôsledku svojho postavenia hlavných opatrovateliek, zdravotníckych pracovníčok nápomocných pri pôrode, tehotných pacientok a osôb, ktoré narábajú s telami pred pohrebnými obradmi; keďže ženy ako drobné poľnohospodárky alebo cezhraničné obchodníčky čeliace poklesu potravinárskej výroby a produkcie obilia sú tiež vážne postihnuté stratou príjmu; keďže ženy čelia prudkému nárastu cien potravín, znižujúcej sa potravinovej bezpečnosti a uzavretým hraniciam, čo spôsobuje omeškanie ich splácania mikroúverov a sťažuje ich možnosť uživiť rodinu;

D.  keďže aktivisti za rodovú rovnosť a skupiny bojujúce za práva žien v najviac postihnutých krajinách naliehavo vyzvali vedúcich predstaviteľov, aby riešili neprimeraný účinok vírusu ebola na ženskú populáciu;

E.  keďže ženy majú prevahu v odvetví neformálneho hospodárstva, ktoré je ťažko postihnuté;

F.  keďže ebola často spôsobí u tehotných žien potrat, lebo ak budúca matka ochorie, len málokedy je schopná donosiť svoje dieťa;

G.  keďže existuje vysoké riziko, že dojčiace matky prenesú ochorenie na dieťa, a keďže v týchto prípadoch treba chorým matkám pomôcť prejsť na kŕmenie z fľaše;

H.  keďže je problematické, aby sa tehotné ženy podrobili liečbe z dôvodu invazívneho charakteru tejto liečby;

I.  keďže zdravie matiek a detí v boji proti ebole chránia zdravotníci očkujúci proti obrne, ktorí pomáhajú riešiť núdzovú situáciu v Nigérii; keďže v Nigérii sa podarilo dostať vírus eboly pod kontrolu čiastočne prostredníctvom replikácie pohotovostných operačných centier zriadených na boj proti obrne;

J.  keďže ženy v systémoch zdravotnej starostlivosti sú nielen ohrozené, ale vzhľadom na ich postavenie v spoločnosti hrajú aj kľúčovú úlohu pri obmedzovaní šírenia vírusového ochorenia ebola, napríklad ako zdravotné sestry, upratovačky alebo pracovníčky práčovní v nemocniciach, ako aj pri zvyšovaní informovanosti o vírusovom ochorení ebola, plánovaní reakcie naň a podpore preventívnych stratégií vo svojich komunitách;

K.  keďže opatrovateľky, ktoré sa nakazia vírusom a podľahnú mu, tvoria väčšinu zdravotníckeho personálu; keďže humanitárna kríza predstavuje záťaž pre zdravotnícke zariadenia, vybavenie a personál a odčerpáva už aj tak obmedzené zdroje pre tehotné ženy; keďže obmedzený prístup pre ženy, a najmä tehotné ženy, k službám v oblasti reprodukčného zdravia bude predstavovať veľkú zdravotnú katastrofu(2);

L.  keďže práve ženy poskytujúce primárnu starostlivosť doma a v komunite vo väčšine afrických spoločností, ako aj sestry, dcéry, tety, matky a staré matky starajúce o svojich príbuzných nakazených ebolou sa vystavujú vysokému riziku;

M.  keďže rozsiahly zmätok a prevládajúce nedorozumenia týkajúce sa príčin a následkov eboly podporujú šírenie vírusu;

N.  keďže rodiny, ktoré konzumujú mäso voľne žijúcich zvierat, a lovci, ktorí sa dotýkajú nakazených zvierat alebo ich krvi, sú si zriedka vedomí rizika spojeného so spracovaním a konzumáciou takého mäsa;

O.  keďže vírusové ochorenie ebola je nielen verejnou zdravotnou katastrofou, ale má aj dlhodobé psychologické, sociálne a ekonomické dôsledky, a to najmä pre ženy a dievčatá; keďže po smrti príbuzného pretrvávajú u žien a dievčat chýry a strach týkajúce sa eboly, napr. v súvislosti s ich dedičským právom alebo s tým, že osirejú, pričom v dôsledku zatvárania škôl a tendencie osirelých dievčat stať sa opatrovateľkami v domácnostiach hrozí, že vyrastie tzv. stratená generácia detí, ktoré na dlhé obdobia nemajú prístup k formálnemu vzdelávaniu, a že sa zvýši riziko tehotenstva mladistvých dievčat, detských manželstiev a násilia voči ženám;

P.  keďže mnohé ženy, ktoré prežili, prekonávajú ťažkosti pri opätovnom začlenení do svojich rodín a komunít a môžu čeliť odmietnutiu a stigmatizácii;

Q.  keďže najmä ženy vykonávajú pohrebné rituály pre príbuzných, ktorí zomreli na ebolu;

R.  keďže ženy, ktoré sa príliš obávajú nákazy, prestanú vyhľadávať zdravotnú starostlivosť a služby v oblasti plánovania rodičovstva;

S.  keďže nákazy vírusom eboly v Afrike sa spájajú s lovením, zabíjaním a spracovaním mäsa, ktoré pochádza z nakazených voľne žijúcich zvierat, napríklad netopierov a opíc;

T.  keďže núdzová pomoc EÚ v reakcii na pandémiu eboly by mohla byť kvalitnejšia, keďže sa vyznačovala nedostatkom rýchlej technickej pomoci na mieste, neochotou členských štátov spolupracovať a neprimeranou centrálnou koordináciou zo strany EÚ;

1.  uznáva úlohu medzinárodného spoločenstva v boji proti vírusovému ochoreniu ebola a vyzýva ho, aby pri vytváraní ďalších stratégií reakcie cielenými opatreniami riešilo situácie, ktorým čelia ženy a dievčatá; zdôrazňuje význam rodovo vyvážených tímov zdravotných odborníkov a dostupnosti údajov a výskumu rozčlenených podľa pohlavia, a zdôrazňuje, že je potrebné podporiť iniciatívy zamerané na zabezpečenie väčšej psychologickej a zdravotnej podpory pre ženy infikované vírusom v dôsledku starostlivosti o pacientov;

2.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo informačné a vzdelávacie kampane, ktoré oboznámia ženy s nebezpečnými praktikami, ktorým sa majú vyhnúť, a poskytnú presné informácie, ktoré pomôžu obmedziť riziko nákazy spôsobom, ktorý nenaruší miestne zvyky;

3.  zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien by malo zahŕňať aj úlohu žien pri tvorbe projektov a rozhodovaní na miestnej úrovni, keďže budovanie kapacít v oblasti ľudských zdrojov, najmä u žien a dievčat, teraz pomôže obnoviť ich komunity;

4.  domnieva sa, že vážnym problémom je negatívny vplyv rozpadajúcich sa systémov zdravotnej starostlivosti, ktorý je umocnený najmä vo vidieckych oblastiach, na zdravie matiek vzhľadom na klesajúci počet dostupných lôžok, nedostatok školeného personálu a riziko, že (budúce) matky sa stretnú s prekážkami v prípade, že budú musieť byť hospitalizované, alebo sa neskôr vyhnú pobytu v nemocnici; zdôrazňuje preto, že v dôsledku takéhoto negatívneho vnímania zostávajú pacienti doma v opatere žien; trvá na potrebe investovať do opatrení zameraných na tehotné ženy s cieľom poskytnúť im primeranú starostlivosť a vybudovať dôveru medzi pacientkami a opatrovateľmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytli finančnú podporu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali rodové rozpočtovanie pri každom významnom financovaní z prostriedkov EÚ, a to najmä pri poskytovaní finančných prostriedkov pre ženy, deti a oblasť sexuálneho a reprodukčného zdravia a práva;

5.  navrhuje, aby organizácie bojujúce proti epidémii eboly využívali rôzne spôsoby komunikácie vrátane dialógu v komunite alebo televízie a rozhlasu – ak sú k dispozícii – s cieľom zapojiť ženy do úsilia o zvýšenie povedomia verejnosti o tejto chorobe;

6.  zdôrazňuje potrebu inovatívnych, mobilných systémov na zabezpečenie starostlivosti v mestských a vidieckych oblastiach v celom regióne a požaduje poskytnutie osobitných finančných prostriedkov z EÚ pre oblasť vzdelávania a zamestnávania zdravotných sestier, komunitných zdravotníkov a pôrodných asistentiek;

7.  považuje za nevyhnutné, aby sa v prípade rozsiahlej očkovacej kampane venovala prioritná pozornosť ženám, keďže sú hlavnými obeťami a opatrovateľkami a často sú zodpovedné za vzdelávanie detí;

8.  podporuje presadzovanie profylaktickej liečby s cieľom predchádzať nákaze, s osobitným zameraním na ženy;

9.  považuje za nevyhnutné, aby sa pridelili primerané prostriedky aj na boj proti iným chorobám, ktoré sú nebezpečné najmä pre tehotné ženy, ako je napríklad malária;

10.  zdôrazňuje, že sú potrebné jasné a jednoznačné odpovede, ktoré uznávajú úlohu žien ako kľúčových aktérov pri ochrane svojich rodín a spoločenstiev a pri narúšaní prenosových reťazcov eboly; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť regeneráciu, a to aj opatreniami na: zapájanie ženských organizácií do projektov, ako sú zasadnutia pre ženy a dievčatá týkajúce sa preventívnych opatrení súvisiacich s ebolou, v záujme poskytovania informácií o dôležitosti zdravotnej starostlivosti; vyškolenie osôb, ktoré prežili ebolu, ako zdravotné sestry, upratovačky a práčky; a zabezpečenie rovnakej ochrany pre všetkých zamestnancov nemocnice; zdôrazňuje tiež dôležitosť poskytovania podrobných informácií mužom aj ženám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, a najmä o rizikách spojených s pohlavným stykom po uzdravení;

11.  nabáda vlády dotknutých krajín, aby prijali nevyhnutné opatrenia na boj proti stigmatizácii a izolácii žien a dievčat po úmrtí člena rodiny a zabezpečili ochranu ich základných práv, a to najmä dedičských práv a práva na vzdelanie;

12.  zdôrazňuje významnú a efektívnu prácu, ktorú vykonávajú medzinárodné organizácie poskytujúce pomoc, a tiež rozvoj decentralizovaného financovania miestnych projektov, ktoré umožní najmä ženám a dievčatám lepší prístup k dostupným zdrojom a poskytne im vyhliadky na zamestnanie v regióne prostredníctvom decentralizovaných vzdelávacích systémov, čo súčasne zabráni odlevu pracovníkov so zdravotníckym vzdelaním z dotknutých oblastí;

13.  je naďalej hlboko znepokojený vysokým počtom úmrtí žien a dievčat na ebolu a zdôrazňuje, že neschopnosť riešiť rodovo špecifické problémy bude mať negatívny vplyv na perspektívu dlhodobej nápravy a na mieru rovnosti žien a mužov v dotknutých krajinách. trvá na tom, že je potrebné znova integrovať ženy, ktoré prežili, do spoločnosti, a to tak sociálne, ako aj finančne, a zdôrazňuje dôležitosť podpory najlepších postupov v oblasti zdravia a informačných kampaní v krajinách najviac postihnutých vírusom; vyzýva EÚ a členské štáty, aby financovali programy odbornej prípravy s cieľom pomôcť ženám stať sa kľúčovými aktérmi pri zvyšovaní povedomia v tejto veci;

14.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné uznať a riešiť rodový rozmer tohto typu zdravotnej krízy, a to tak z hľadiska reakcie na núdzovú situáciu, ako aj z hľadiska úsilia o dlhodobejšiu obnovu;

15.  naliehavo vyzýva verejné orgány, aby zohľadnili skutočnosť, že rodová dynamika by mohla pomôcť zachrániť životy okrem iného cielenými posolstvami pre ženy o používaní ochranných prostriedkov doma aj vonku;

16.  zdôrazňuje nevyhnutnosť jasného znázornenia úlohy žien, ako aj reality, ktorej čelia, v médiách s cieľom zabrániť, aby sa sociálne zvyky úmyselne používali na posilnenie rodových úloh, ktoré sú aspoň čiastočne príčinou neprimerane vysokej miery nákazy žien;

17.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že informácie o ebole a ich šírenie sa nedostanú ku všetkým obyvateľom z dôvodu slabej gramotnosti; zdôrazňuje význam alternatívnych spôsobov šírenia informácií, napr. poskytovanie väčšieho množstva informácií prostredníctvom rozhlasu; berie na vedomie určitú nedôveru orgánov v postihnutých oblastiach a zdôrazňuje význam poskytovania základného lekárskeho ošetrenia aj vo vidieckych oblastiach;

18.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvážili naliehavú potrebu prideliť prostriedky na posilnenie systému zdravotnej starostlivosti o matky, dlhodobé účinky obnovy zdravotníckej infraštruktúry a potrebu psychologickej podpory postihnutých ľudí;

19.  vyzýva Komisiu a výskumných pracovníkov vo farmaceutickom odvetví, aby sústredili svoj výskum a finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom programu HORIZONT 2020 nielen na potreby bohatých regiónov sveta, ale aby sa zamerali aj na rozvíjajúce krajiny a venovali osobitnú pozornosť ženám, tehotným ženám a deťom s konečným cieľom poskytnúť aj rozvojovým krajinám cenovo dostupné lieky na choroby, ktorými sú postihnuté;

20.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane súkromných spoločností, aby riešili súčasnú medzeru v empirickom výskume, ďalej skúmali konkrétne účinky eboly na životy žien a dievčat a usilovali sa o dôkladné pochopenie jedinečnej úlohy žien  pri vypracúvaní reakcie na tieto druhy kríz v oblasti zdravia;

21.  dôrazne upozorňuje na dôležitosť boja proti rastúcemu napätiu medzi etnickými skupinami ako dôsledku prepuknutia eboly, keďže sa šíria chýry o zavinení epidémie určitou etnickou skupinou; vyjadruje tiež znepokojenie nad mimoriadne zraniteľným postavením detí, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že deti, ktorých rodičia zomreli, sú vnímané ako prenášači ochorenia a sú izolované od spoločnosti a nútené žiť samé na ulici;

22.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby riešilo vysoké hospodárske náklady a vážne psychologické vplyvy, s ktorými sú ženy v súvislosti s ebolou konfrontované, a aby posilnilo postavenie žien, aby sa mohli starať o svoje, teraz už často rozrastené rodiny;

23.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom prostriedkov, ktoré majú ženy k dispozícii na živobytie, keďže od vypuknutia vírusu bol zaznamenaný výrazný úpadok drobného poľnohospodárstva a obchodu, čo vystavuje ženy ešte väčšiemu riziku nákazy; berie tiež na vedomie úlohu žien pri príprave pohrebných obradov a zdôrazňuje dôležitosť riešenia rizika nákazy, ktoré je s tým spojené, spôsobom, ktorý neohrozuje kultúrne štruktúry.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.2.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Vicky Maeijer, Angelika Mlinar, Krisztina Morvai, Maria Noichl, Marijana Petir, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Linnéa Engström, Eleonora Forenza, Arne Gericke, Constance Le Grip, Dubravka Šuica, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Inácio Faria

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0026.

(2)

http://www.unwomen.org/en/news/stories/2014/9/ebola-outbreak-takes-its-toll-on-women.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleni Theocharous

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Liliana Rodrigues, Estefanía Torres Martínez


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

25

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen

ECR

Nirj Deva

EFDD

Ignazio Corrao

ENF

Louis Aliot

GUE/NGL

Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez

PPE

Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Davor Ivo Stier, Eleni Theocharous, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Liliana Rodrigues, Elly Schlein

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Maria Heubuch

1

-

EFDD

Nathan Gill

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia