Postup : 2014/2211(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0309/2015

Predkladané texty :

A8-0309/2015

Rozpravy :

PV 24/11/2015 - 13
CRE 24/11/2015 - 13

Hlasovanie :

PV 16/12/2015 - 11.11
CRE 16/12/2015 - 11.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0460

SPRÁVA     
PDF 225kWORD 188k
23.10.2015
PE 557.241v03-00 A8-0309/2015

o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov

(2014/2211(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Edouard Martin

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov

(2014/2211(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 147, 173, 174, 192 a 345,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane proti dumpingovému dovozu z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(1),

  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane proti dumpingovému dovozu z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti(3), ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/EÚ z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(5),

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(6), najmä na jej článok 1 a príslušné odôvodnenia,

–  so zreteľom na konsolidované znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES(7), a na jrôzne súvisiace vykonávacie nariadenia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Balík pre Energetickú úniu (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. mája 2015 s názvom Európska stratégia energetickej bezpečnosti (COM(2014)0330),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (COM(2013)0407) a na pripojené informácie skupiny na vysokej úrovni,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v oceliarskom priemysle v EÚ: ochrana pracovníkov a priemyselných odvetví(10),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030,

–  so zreteľom na správu z 10. júna 2013, ktorej vypracovanie zadala Komisia Centru pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel,

–  so zreteľom na správu z 31. októbra 2013, ktorej vypracovanie zadala Komisia Centru pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o využívaní potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na dohodu o WTO nazývanú aj GATT z roku 1994, najmä na jej článok XX,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0309/2015),

A.  keďže základné kovy pozostávajú:

–  z obyčajnej a zo špeciálnej ocele, z nehrdzavejúcej ocele, vysokopevnostnej ocele a zo superzliatiny,

–  z neželezných kovov, ktorých referenčná cena sa stanovuje na londýnskom termínovom trhu na Londýnskej burze kovov (London Metal Exchange), konkrétne z hliníka, medi, cínu, niklu, olova a zo zinku,

–  z kovových zliatin, ako je kobalt, molybdén, horčík a titán,

–  zo vzácnych zemín,

ktoré sa všetky získavajú primárnym výrobným postupom, v ktorom sa kombinuje ťažba a metalurgické spracovanie prostredníctvom pyrometalurgie alebo hydrometalurgie, a keďže zdroje pre sekundárnu výrobu sa získavajú procesom obnovy a recyklácie;

B.  keďže európsky oceliarsky sektor zohráva historicky dôležitú úlohu v rámci európskeho integračného procesu a tvorí základ pre vytváranie európskej priemyselnej pridanej hodnoty a pre európske hodnotové reťazce; keďže odvetvie výroby základných kovov zohráva kľúčovú úlohu v oblasti rozvoja celého hospodárstva, a to jednak technologicky a jednak vyriešením problémov s dodávkami energie; keďže oceliarsky sektor v dôsledku straty viac ako 40 miliónov ton výrobnej kapacity ocele od roku 2008 a vyše 60 000 priamych pracovných miest a 100 000 nepriamych pracovných miest čelí najväčšej kríze vo svojej histórii v čase mieru, ktorá vedie k väčšej závislosti od dovozu z tretích krajín v sektoroch priemyselnej výroby a strate priemyselného know-how s priamym vplyvom na milióny pracovných miest; keďže prevláda presvedčenie, že celosvetová nadmerná kapacita sa pohybuje v rozmedzí od 300 miliónov do 400 miliónov ton, a to najmä v Číne;

C.  keďže odvetvie výroby základných kovov čelí výraznému zníženiu dopytu, ako aj silnej celosvetovej hospodárskej súťaži, a to najmä z tretích krajín, kde nie sú také vysoké normy a prísne nariadenia ako v Európe;

D.  keďže ceny energie v Európe sú vyššie ako v mnohých iných hospodárstvach, a to najmä pre nedostatočnú integráciu trhu s energiou, zvyšujúce sa dane, poplatky a náklady na siete, a výrazne obmedzujú konkurencieschopnosť európskeho odvetvia výroby základných kovov na celosvetovom trhu;

E.  keďže európske odvetvie výroby základných kovov čelí značnému úniku investícií do tretích krajín, ktoré je spôsobené najmä porovnateľne vysokými cenami energie a nákladmi na uhlík;

F.  keďže postupné zatváranie európskych podnikov na elektrolýzu, ktoré spracovávajú kovy ako hliník, meď a horčík, poukazuje na to, že Európa prechádza výraznou dezindustrializáciou v tomto odvetví, čo nie je spôsobené poklesom európskeho dopytu, ale najmä nárastom a zvýšením nestálosti cien elektrickej energie v niekoľkých členských štátoch a dumpingom z tretích krajín;

G.  keďže zliatiny kovov, ako sú železo, hliník, zinok, titán a meď (vrátane galvanizovaných plechov), ktoré sa v tomto uznesení vymedzujú ako základné kovy, sú veľmi dôležité na výrobu elektronických zariadení, strojov, prístrojov a motorových vozidiel a v stavebníctve; keďže odvetvie výroby základných kovov EÚ treba považovať za strategický prostriedok pre európsku konkurencieschopnosť, najmä pre ostatné priemyselné odvetvia a pre rozvoj existujúcich a nových infraštruktúr;

H.  keďže prioritou by malo byť riešenie otázky konkurencieschopnosti a riziko úniku uhlíka a je nevyhnutné vyhnúť sa všetkým protekcionistickým opatreniam;

I.  keďže od roku 2009 sa v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) zvyšoval nadbytok kvót a medzinárodných kreditov v porovnaní s emisiami, čo podstatne oslabilo ukazovateľ ceny uhlíka; keďže v budúcnosti hrozí, že zdraženie emisných povolení v rámci európskeho systému ETS vyvolá konkurenčný šok; keďže v prípade, že sa na medzinárodnej alebo vnútroštátnej úrovni nevyvinie porovnateľné úsilie, a to najmä prostredníctvom zavedenia trhu s uhlíkom podobného trhu EÚ, niektoré priemyselné odvetvia a zariadenia v EÚ stratia svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť, čo môže do určitej miery viesť k úniku uhlíka; keďže v odvetví výroby základných kovov je ešte stále významný potenciál na úsporu energie, ktorú možno účinne dosiahnuť prostredníctvom súkromných investícií a systémov podpory pre modernizáciu zariadení;

J.  keďže európske odvetvie výroby základných kovov zápasí s časom pri snahe opäť dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a tým riešiť sociálne a environmentálne výzvy, pričom musí z celosvetového hľadiska ísť príkladom v oblasti sociálnej a environmentálnej zodpovednosti svojich podnikov; keďže celosvetová nadmerná kapacita a nespravodlivé dotácie a dumping zo strany tretích krajín majú za následok ďalší tlak vyvíjaný na európsky trh pre základné kovy; keďže výrobné inovácie majú pozitívny vplyv na rast zamestnanosti vo všetkých fázach obchodného cyklu odvetví; keďže na druhej strane viacero podnikov presadzovalo stratégie zamerané na krátkodobé finančné výnosy na úkor inovácií, investícií do výskumu a vývoja, zamestnanosti a obnovy zručností; keďže zapojenie pracovníkov do inovácií a vymedzenia stratégie je najlepší spôsob, ako zaručiť hospodársky úspech; keďže podobne môže spravodlivý obchod s výrobkami z ocele fungovať len v súlade so základnými zamestnaneckými právami a environmentálnymi normami;

K.  keďže v industrializovanom hospodárstve efektívne využívajúcom zdroje je nevyhnutné zhodnocovať sekundárne kovy (získavané procesom obnovy a recyklácie), a to v rámci konkurencieschopného a udržateľného obehového hospodárstva, čo však nebude z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiska postačovať na úplné pokrytie potrieb európskych hospodárstiev v oblasti základných kovov; keďže bilancia EÚ v oblasti obchodovania s odpadovými materiálmi je pozitívna a je potrebné prijať viac opatrení na podporu recyklovania odpadových materiálov v Európe; keďže odvetvie výroby základných kovov, jeho suroviny a vedľajších dodávateľov treba vnímať komplexne a jednotne;

L.  keďže to platí najmä pre prechod na iné zdroje energie, v rámci ktorého sú základné kovy, ako napríklad vzácne zeminy, kľúčové pre nové technológie potrebné na jeho uskutočnenie; keďže Európa je ešte stále veľmi závislá od dovozu kovov potrebných na výrobu zariadení, ktoré sa používajú v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ktoré ponúkajú skutočné príležitosti pre toto odvetvie, konkrétne prekonanie možných ťažkostí s dodávkami; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú dôležitou hybnou silou pre investície do priemyselných produktov vrátane medi, hliníka a ocele; keďže ambiciózne európske politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie by mohli byť hnacou silou dopytu po základných kovoch v Európe, čo by predovšetkým poskytlo príležitosť na vytváranie výrobkov s vysokou pridanou hodnotou; keďže prevláda nedostatok environmentálnej zodpovednosti podnikov a keďže existujú určité priemyselné oblasti, ktoré sú zjavne v rozpore s európskymi právnymi predpismi, a určité opustené miesta predstavujúce hrozbu pre ľudské zdravie a životné prostredie; keďže environmentálne normy a zásady obehového hospodárstva by mali byť základom pre investície do rozvoja a inovácií v odvetví výroby základných kovov v Európe; keďže podľa Plánu postupu v energetike do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, sa ukazuje, že eliminácia emisií uhlíka v energetickom odvetví a scenár vysokého podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú menej nákladné než pokračovanie v súčasných politikách a že ceny energie z jadrových a fosílnych palív budú časom ďalej rásť, zatiaľ čo náklady na energie z obnoviteľných zdrojov budú klesať;

M.  keďže v stanovisku Výboru pre priemysel, výskum a energetiku k odporúčaniam Európskej komisii o rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (2014/2228(INI)) sa vyzdvihuje dôležitosť kapitoly o energii, v ktorej sa riešia všetky existujúce opatrenia obmedzujúce alebo podmieňujúce vývoz energie, a zároveň sa zdôrazňuje nevýhoda energeticky náročných odvetví EÚ a potreba zabezpečiť ich konkurencieschopnosť;

N.  keďže len ambiciózna inovačná politika, ktorá uvoľní cestu rozvoju vysokokvalitných, energeticky účinných a inovatívnych produktov (ako napríklad vysokopevnostná, ale zároveň pružná oceľ) a novým výrobným postupom umožní EÚ udržať si svoje postavenie pri ešte omnoho silnejšej celosvetovej konkurencii; keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;

O.  keďže odvetvie výroby základných kovov EÚ stráca svoju konkurencieschopnosť aj pre vysokú regulačnú a administratívnu záťaž;

P.  keďže cieľom balíka energetickej únie je vytvoriť bezpečný, trvalo udržateľný, konkurencieschopný a finančne dostupný trh s energiou, aby sa posilnila celosvetová konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a znížili a zosúladili ceny energie v Európe a medzi členskými štátmi;

Q.  keďže uznanie hospodárskeho štatútu trhu ako štátom riadeného alebo iného netrhového hospodárstva by oslabilo nástroje na ochranu obchodu a malo vážny vplyv na konkurencieschopnosť európskeho odvetvia výroby základných kovov;

R.  keďže výskum, vývoj a inovácie v tomto odvetví sú pre európsky priemysel kľúčové; keďže zatváranie výrobných závodov nezriedka vedie k nezvratnej strate technológií a know-how a k strate kvalifikovanosti priemyselnej pracovnej sily;

Význam základných kovov pre európsky priemysel

1.  zdôrazňuje význam odvetvia výroby základných kovov pre celú škálu súvisiacich odvetví vrátane automobilového priemyslu, leteckého a kozmického priemyslu, výroby energie, stavebného priemyslu a baliarenského priemyslu;

2.  domnieva sa, že Európa, ktorá je už teraz veľmi závislá od surovín, si nemôže dovoliť vznik novej závislosti v prípade základných kovov, čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na už uvedené súvisiace odvetvia;

3.  poukazuje na to, že EÚ má v oceliarskom priemysle pretrvávajúci nedostatok výrobnej kapacity ocele z dôvodu masového zatvárania podnikov v posledných rokoch a obnovenia dopytu;

4.  zdôrazňuje, že dopyt po neželezných kovoch, ako sú hliník a meď, sa napriek kríze neustále zvyšuje;

Naliehavá potreba bojovať proti zmene klímy a vysokým cenám energie

5.  zdôrazňuje, že zmena súčasného systému ETS predstavuje jednu z najnaliehavejších otázok z hľadiska zabezpečenia konkurencieschopnosti odvetvia výroby základných kovov; chápe, že Európska komisia sa začala zaoberať úvahami zameranými na reformu systému ETS vo štvrtom období rokov 2021 – 2028, a v tejto súvislosti žiada, aby sa do reformy začlenili otázky týkajúce sa úniku uhlíka, presadzovania účinnosti, priemyselnej inovácie a optimálnej návratnosti, ktoré by sa mali touto reformou zaručiť, a aby sa zároveň zvážilo doplnenie systému obchodovania s emisiami ďalšími inovatívnymi nástrojmi a stratégiami s cieľom dosiahnuť skutočné zníženie emisií; vyzýva Komisiu, aby pri revidovaní systému ETS odmenila v rámci energeticky náročného priemyselného odvetvia subjekty s najlepšími výsledkami, keďže vyrábali tovar a zároveň dosahovali nižšie emisie;

6.  konštatuje, že v roku 2019 sa vytvorí rezerva stability trhu, a očakáva návrhy Komisie týkajúce sa štrukturálnej reformy systému ETS na obdobie po roku 2020, ktoré sa špecificky a oddelene preskúmajú v Parlamente;

7.  žiada preto Komisiu, aby zmenila systém udeľovania emisných kvót tým, že bude v rámci meraní používať referenčné hodnoty, ktoré uplatňuje na priemysel a ktoré vychádzajú z množstva skleníkových plynov vyprodukovaných pri výrobe jednej tony a nie skleníkových plynov vyprodukovaných v rámci zariadenia, keďže najčistejším závodom sa v záujme vytvorenia stimulov musí poskytnúť možnosť dosiahnuť väčší objem výroby; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam systému, ktorý zatraktívňuje investovanie do energeticky účinných riešení;

8.  žiada v tejto súvislosti, aby sa zrušilo uplatňovanie korekčného koeficientu v prípade 10 % zariadení s najlepšími výsledkami, ktoré čelia úniku uhlíka, aby mohli ťažiť zo 100 % bezodplatných kvót v odvetviach, ktorým hrozí strata medzinárodnej konkurencieschopnosti pre vysoké náklady na emisie oxidu uhličitého, s cieľom podporiť príkladné správanie priemyselných subjektov a pracovníkov, ktorí vyvinuli potrebné úsilie na dosiahnutie minimálnych emisií za pomoci najlepších dostupných techník; domnieva sa, že takéto opatrenie by nemalo mať nijaký vplyv na celkový emisný strop; poukazuje na skutočnosť, že únik uhlíka do tých oblastí na svete, ktoré sú zodpovedné za najväčší objem emisií CO2, negatívne ovplyvňuje celosvetové otázky týkajúce sa životného prostredia;

9.  žiada, aby energeticky náročné odvetvia aj naďalej vyvíjali úsilie zamerané na optimalizáciu recyklačných opatrení a zníženie emisií CO2 s cieľom zabezpečiť budúcu priemyselnú konkurencieschopnosť a dosiahnutie stanovených záväzných cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že priemyselná konkurencieschopnosť, efektívnosť využívania zdrojov a znižovanie emisií sú navzájom sa dopĺňajúce ciele, pretože zatiaľ čo európska výroba začína ísť príkladom v oblasti produkcie emisií, zachovanie jej podielov na európskom a svetovom trhu predstavuje účinný spôsob, ako prispieť k zníženiu globálnych emisií skleníkových plynov z priemyselných zdrojov; dodáva, že to isté platí pre dovážané výrobky, ktoré spĺňajú rovnaké normy v oblasti energetickej účinnosti a emisií ako výrobky vyrobené v Európskej únii; zdôrazňuje, že podniky v tretích krajinách, ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca, musia takisto konať v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a energie a najmä brať do úvahy pokrok v oblasti energetickej efektívnosti;

Úprava uhlíka na hraniciach – dočasné a pružné opatrenie medzinárodného rozmeru v súlade s WTO

10.  dôrazne trvá na tom, že Európska únia sa už od vytvorenia medzinárodného rokovacieho výboru, ktorý vypracoval Dohovor z Ria z roku 1992, bezúspešne snaží rokovať s tretími krajinami o medzinárodnej dohode zameranej na ochranu proti zmene klímy, a to aj napriek rastúcej naliehavosti, na ktorej sa vedecká obec prakticky jednomyseľne zhoduje a na ktorú upozorňuje; vyzýva, aby EÚ aj naďalej zastávala vedúce postavenie, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zabezpečiť uzatvorenie celosvetovej záväznej dohody na konferencii v Paríži, ktorou by sa všetky strany dohody v plnej miere zaväzovali účinne predchádzať nebezpečnej zmene klímy; zdôrazňuje, že tieto rokovania musia viesť k právne záväznej dohode obsahujúcej hospodárske ciele pre všetky strany, k rešpektovaniu dohodnutého cieľa obmedziť globálne otepľovanie na úroveň pod 2 °C; zdôrazňuje, že komplexná medzinárodná dohoda prinesie rovnaké podmienky pre priemysel a zníži riziko úniku uhlíka z EÚ;

11.  zdôrazňuje, že medzinárodné opatrenia v oblasti klímy predstavujú najlepší návod na predchádzanie úniku uhlíka; s potešením v tomto smere očakáva konferenciu o zmene klímy v Paríži (COP 21); zdôrazňuje skutočnosť, že ambiciózna medzinárodná dohoda o boji proti zmene klímy, ktorá by vytvorila rovnaké podmienky pre všetky krajiny spolupracujúce na mnohostrannej úrovni, ako aj súdržný globálny environmentálny režim na zníženie emisií oxidu uhličitého, by bol najlepší spôsob riešenia globálnych emisií; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto dohoda by umožnila spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami základných kovov a viedla by k tomu, že úprava na hraniciach by sa stala zbytočnou, ak by sa jej vykonávanie účinne monitorovalo a prijali by sa všetky požadované zmeny; poukazuje na skutočnosť, že takáto medzinárodná dohoda musí nevyhnutne zahŕňať spoľahlivé záväzky krajín s najvyššími emisiami; poukazuje v tejto súvislosti aj na dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky;

12.  uvádza, že pokiaľ ide o dovoz a vývoz, úprava uhlíka na hraniciach začleňuje do európskej regulácie model zníženia emisií, ktorý zahŕňa aj spotrebu na území, a že takýto prístup „zdola nahor“ možno zaviesť ako univerzálne riešenie pri rešpektovaní výlučnej právomoci každého štátu rozhodovať o ambíciách v rámci svojej politiky pre oblasť klímy, na ktoré sa vzťahuje dôsledné posúdenie vplyvu dôsledkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúce obchodné dohody obsahovali ustanovenia, ktorými sa výrazne zlepšia možnosti vývozu a prístup európskych výrobkov zo základných kovov na trh; pripomína, že Komisia by do regionálnych, dvojstranných a mnohostranných dohôd o voľnom obchode mala zahrnúť zákaz postupov narúšajúcich hospodársku súťaž v oblasti surovín (dvojité ceny, vývozné obmedzenia);

13.  zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré majú vplyv na obchod, musia byť v súlade s medzinárodnými obchodnými dohodami; tvrdí, že ciele politiky v oblasti zmeny klímy (ochrana života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín, ako aj zachovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov), ak sa vykonávajú nediskriminačným spôsobom a nie ako skryté obmedzenie obchodu, zodpovedajú výnimkám uvedeným v článku XX dohody GATT; objasňuje, že zmene klímy by sa pre jej globálny charakter mala venovať právna pozornosť; domnieva sa, že o atmosfére s nízkym obsahom uhlíka (čisté ovzdušie) sa už hovorilo ako o prírodnom zdroji, ktorý môže byť vyčerpaný, a preto ho treba považovať za verejný statok; okrem toho uvádza, že protiopatrenia nemožno vykonávať v dôsledku opatrení na úpravu uhlíka na hraniciach bez porušenia pravidiel medzinárodného obchodu a bez rizika odsúdenia; opätovne pripomína, že cieľom vôbec nie je chrániť európske priemyselné odvetvia, ale postaviť ich na rovnakú úroveň s ich zahraničnou konkurenciou;

14.  tvrdí, že by bolo žiaduce zvážiť pridelenie časti príjmov z aukcií iniciatívam na ochranu životného prostredia a opatreniam na boj proti zmene klímy, ako napríklad Zelenému klimatickému fondu zriadenému podľa dohôd z Kankúnu a iným medzinárodným finančným nástrojom v oblasti klímy;

15.  konštatuje, že dohodnuté normy týkajúce sa výpočtu obsahu uhlíka a emisie počas životného cyklu výrobku zvyšujú transparentnosť a môžu uľahčiť presadzovanie trvalo udržateľnej výroby a spotreby, a to aj v odvetví výroby kovov;

16.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť databázu, ktorá by poskytovala informácie o obsahu uhlíka vo výrobkoch vyrobených v odvetví výroby základných kovov v Európe;

Kompenzácia nepriamych emisií

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku režimu kompenzácie nepriamych nákladov, ktorá sa poskytuje vo forme štátnej pomoci, vznikol nový zdroj nespravodlivej hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu EÚ medzi výrobcami používajúcimi postupy náročné na spotrebu elektrickej energie, pričom niektorí z nich dostávajú finančnú podporu od orgánov verejnej moci; nalieha na to, že kompenzácia by sa mala harmonizovať a v odôvodnených prípadoch by sa mala poskytovať na európskej úrovni, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky so svetovými konkurentmi a medzi európskymi výrobcami a aby sa zabezpečila skutočná ochrana pred únikom uhlíka; poznamenáva, že to osobitne platí pre šesť neželezných kovov, s ktorými sa obchoduje v rozpore s cenami, ktoré určil celosvetový dopyt a dodávka, stanovenými najmä prostredníctvom Londýnskej burzy kovov; chápe preto, že výrobcovia základných kovov ceny prijímajú a nie sú schopní presunúť zvýšenia nákladov na svojich zákazníkov; dospieva k záveru, že je nevyhnutné zachovať kompenzácie nepriamych emisií; odkazuje na dohodu o zriadení a prevádzke rezervy stability trhu (2014/0011/COD), v ktorej sa uvádza: „Pri sledovaní cieľa zabezpečiť rovnaké podmienky by sa v rámci tohto preskúmania malo tiež zvážiť prijatie harmonizovaných opatrení týkajúcich sa kompenzácií za nepriame náklady na úrovni Únie“; odkazuje v tejto súvislosti na nariadenie Rady č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy(11) a na články 107 a 108 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv rôznych systémov podpory v oblasti energie na maloobchodné ceny energie, ktoré priamo ovplyvňujú konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví v jednotlivých členských štátoch;

18.  domnieva sa, že diferencovaný vplyv oxidu uhličitého na cenu elektriny v rámci energetického mixu každého dodávateľa je faktorom konkurencieschopnosti, ktorý prináleží okrem iného rozhodnutiu každého zvrchovaného štátu; víta návrh Komisie o európskej energetickej únii; zastáva názor, že dobre fungujúci vnútorný trh s energiou, ktorý dodáva bezpečnú a trvalo udržateľnú energiu a zabezpečuje primerané prepojenia členských štátov, prispeje k zníženiu cien energie pre európsky priemysel a spotrebiteľov; domnieva sa, že systém ETS je harmonizovaným opatrením EÚ na zníženie priemyselných emisií, a preto je potrebné riešiť jeho vplyv prostredníctvom harmonizovaného systému;

Podpora investovania do výroby nízkouhlíkových základných kovov

19.  naliehavo žiada, aby sa bezplatné kvóty pre zariadenia s najlepšími výsledkami v odvetviach s rizikom úniku uhlíka prideľovali podľa plánovaných investícií do nových zariadení, výskumu a vývoja (vrátane zachytávania, ukladania a využívania uhlíka) a odbornej prípravy personálu, a to čo najskôr a v každom prípade začínajúc rokom 2018 a počas štvrtej fázy v rokoch 2021 – 2030 s cieľom splniť vysoké normy v oblasti klímy a ochrany životného prostredia a zamestnaneckých práv; zdôrazňuje, že je absolútne potrebné investovať do výskumu a vývoja, aby mohla Európa zostať strediskom výnimočnosti v oblasti výroby základných kovov; pripomína, že odvetvia, ktoré investujú do tejto oblasti, najúspešnejšie prekonajú krízy; žiada, aby sa výnosy z aukcií v rámci systému ETS použili na financovanie opatrení v oblasti klímy vnútri EÚ a v rozvojových krajinách, ako aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov a projektov energetickej účinnosti v priemyselných odvetviach; podporuje plány v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 zriadiť finančný nástroj (NER400) na zachytávanie a ukladanie uhlíka, inovačné obnoviteľné zdroje energie a inováciu na zníženie obsahu uhlíka v priemyselných odvetviach, ako sa ustanovuje v záveroch Európskej rady z 23. októbra 2014; navrhuje, aby sa pilotné a demonštračné projekty týkajúce sa zachytávania, využívania a ukladania uhlíka stali súčasťou programov na financovanie nízkouhlíkových technológií, ktoré podporuje Komisia v súlade s rezervou pre nových účastníkov NER 300 a budúcou rezervou NER 400, pričom finančné riziko sa rozdelí medzi finančníka a prevádzkovateľa; pripomína dôležitosť verejných investícií a v európskom kontexte aj investovania finančných prostriedkov programu Horizont 2020 do zlepšovania environmentálnej a energetickej účinnosti odvetvia výroby základných kovov vrátane dosiahnutia nižších emisií uhlíka v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; považuje odbornú prípravu pracovníkov v oblasti uplatňovania nízkouhlíkových technológií a postupov v priemysle za strategické investovanie, ktoré by sa malo v plnej miere začleniť do programov podporovaných Komisiou na financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo;

Finančné účtovníctvo a transparentnosť

20.  navrhuje, aby sa kvóty CO2 zverejňovali v čase zverejnenia ročných účtovných závierok podnikov a aby Európska únia podporila obnovenie prác na príslušnom medzinárodnom účtovnom štandarde;

21.  zdôrazňuje dôležitosť transparentnosti pri používaní príjmov získaných z prideľovania kvót členskými štátmi; odkazuje v tejto súvislosti na povinnosť členských štátov informovať Komisiu o použití výnosov získaných v rámci systému ETS; zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť by umožnila občanom sledovať spôsob používania príjmov v rámci systému ETS vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci;

22.  zdôrazňuje, že zariadenia a spoločnosti musia dodržiavať všetky právne požiadavky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti a podávania správ s cieľom zabezpečiť rovnaké a účinné vykonávanie nariadení v oblasti životného prostredia a zaistiť, aby mali príslušné orgány a zainteresované strany vrátane zástupcov pracovníkov a zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev prístup ku všetkým dôležitým informáciám; zdôrazňuje právo prístupu k informáciám v environmentálnych záležitostiach, ako sa ustanovuje v Aarhuskom dohovore a vykonáva v právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane smernice 2003/87/ES; navrhuje, aby každé klasifikované zariadenie, ktoré podlieha systému ETS, každoročne poskytovalo komplexné informácie vrátane informácií o boji proti zmene klímy a dodržiavaní európskych smerníc v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a aby sa tieto informácie sprístupňovali zástupcom pracovníkov, ako aj zástupcom občianskej spoločnosti z radov obyvateľov danej oblasti v blízkosti zariadenia;

Otázka zmlúv na dodávku elektriny

23.  zdôrazňuje, že pre konkurencieschopnosť európskeho odvetvia výroby základných kovov je dôležitá možnosť uzatvoriť dlhodobé zmluvy za určitých podmienok, ktoré musí objasniť Komisia, ktoré však musia byť v súlade s návratnosťou investícií, ktorá nemôže byť nižšia ako pätnásť rokov v prípade priemyslu s vysokými kapitálovými nárokmi; pripomína potrebu priemyselných subjektov mať svoje investície zabezpečené prostredníctvom predvídateľných cien a jasného právneho rámca; zdôrazňuje, že namiesto každoročných aukcií elektrickej energie by sa mala uprednostniť dlhodobá stabilita zmlúv na dodávku elektrickej energie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s trhovými nariadeniami, ktoré v niektorých členských štátoch umožňujú vznik štrukturálnej priepasti medzi cenami elektrickej energie a výrobnými nákladmi; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti neočakávaným ziskom súkromných oligopolov na trhoch s energiou;

24.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s trhovými nariadeniami, ktoré umožňujú vznik štrukturálnej priepasti medzi cenami elektrickej energie a výrobnými nákladmi;

Prenos zručností

25.  vyzýva, aby sa v každom výrobnom podniku, v ktorom sa vyskytujú neuspokojivé vekové pyramídy v prípade všetkých vysokokvalifikovaných výrobných pozícií, zorganizoval prenos zručností medzi generáciami pracovníkov; odporúča podporovanie zručností mladých zamestnancov v podnikoch prostredníctvom štrukturálnej politiky učňovskej prípravy s cieľom rozvoja kolektívnych zručností zamestnancov; zdôrazňuje význam zručností a kvalifikácií pracovníkov v odvetví výroby základných kovov; vyzýva na aktívnu zamestnanosť a priemyselné politiky, ktoré by zabezpečovali, aby sa tieto znalosti rozvíjali a uznali za dôležitý majetok európskeho odvetvia výroby základných kovov; žiada, aby sa pri posudzovaní životaschopnosti výroby v ktoromkoľvek výrobnom závode vzalo do úvahy zachovanie priemyselného know-how a kvalifikovanej pracovnej sily;

Dodávky surovín

26.  vyzýva, aby sa v rámci európskych diplomatických opatrení týkajúcich sa surovín pre kovovýrobu založených na strategických partnerstvách delila pridaná hodnota medzi európske krajiny a krajiny vyrábajúce suroviny tak, že sa podporí rozvoj kvalifikovaného zamestnania prostredníctvom hodnotového reťazca; žiada Komisiu, aby vytvorila nástroj na hĺbkovú analýzu trhu s oceľou, ktorý by mohol poskytnúť presné informácie o európskej a svetovej rovnováhe medzi dopytom a ponukou, pričom by rozlišoval medzi štrukturálnymi a cyklickými zložkami rozvoja týchto trhov; domnieva sa, že monitorovanie trhov s primárnymi a sekundárnymi základnými kovmi by mohlo poskytnúť cenné vstupné údaje pre opravné a aktívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na cyklický charakter týchto oceliarskych odvetví; víta správu Európskej kompetenčnej siete pre vzácne zeminy (ERECON)(12); vyzýva Komisiu, aby aj naďalej prijímala opatrenia v rámci siete ERECON na rozvoj diverzifikovaného a udržateľného dodávateľského reťazca so vzácnymi zeminami pre Európu a najmä realizovala politické odporúčania a podporovala riešenia nahrádzania a väčšiu mieru recyklácie;

Opatrenia na ochranu európskeho obchodu so základnými kovmi: uprednostňovanie prevencie pred ozdravovaním, ktoré prichádza príliš neskoro

27.  vyzýva Radu, aby ukončila revíziu dvoch nariadení o nástrojoch na ochranu obchodu s cieľom zefektívniť, posilniť a urýchliť uplatňovanie týchto nástrojov a zabezpečiť, aby nedošlo k ich oslabeniu; navrhuje zavedenie fázy predbežného vyšetrovania v trvaní maximálne jeden mesiac, v rámci ktorého by sa uskutočnilo prvé preskúmanie sťažností týkajúcich sa dumpingu a dotácií, pričom na základe prvých zistení bude možné stanoviť preventívne nápravné opatrenia, po ktorých by mohlo nasledovať dôkladné vyšetrovanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že legislatívny návrh na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu zostal v Rade na mŕtvom bode aj napriek tomu, že Parlament výrazne podporil prijatie ešte prísnejších opatrení zameraných proti nečestným dovozom z tretích krajín; vyzýva Radu, aby rýchlo pokročila s modernizáciou nástrojov na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla konečne zaviesť primeraná reakcia na nespravodlivé praktiky a európsky trh mohol byť chránený pred dumpingom, čím by sa zabezpečili rovnaké podmienky a možnosť plne využívať príležitosti, ktoré ponúka prechod na iné zdroje energie;

28.  presadzuje cieľ dosiahnutia rýchleho pokroku pri recyklácii vzácnych zemín a dôležitých kovov využívaných v Únii;

29.  zdôrazňuje, že nehrdzavejúca oceľ a hliník, ako aj všetky základné kovy sú predmetom globálnej hospodárskej súťaže; domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby Európska komisia vo svojej analýze a porovnaní ako referenčný trh analyzovala svetový trh a aby sa pri vymedzení relevantných geografických trhov neobmedzovala na svoj vnútorný trh; žiada vypracovanie posúdenia vplyvu výrobných kapacít, v rámci ktorého sa okrem iného zohľadní závod a pracovné miesta, skôr než GR Komisie pre hospodársku súťaž prijme akékoľvek rozhodnutie, a to, aby sa jeho závery začlenili do konečného verejného obrazu zainteresovaných strán; žiada revíziu politiky hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci s cieľom umožniť zásahy verejnosti zamerané na zachovanie sociálnej a regionálnej súdržnosti, zlepšenie environmentálnych noriem a upokojenie obáv v súvislosti s verejným zdravím; žiada, aby sa vopred zohľadnil vplyv akéhokoľvek rozhodnutia prijatého GR pre hospodársku súťaž na zamestnanosť a aby to viedlo k objektívnemu odôvodneniu alebo v prípade potreby ku kompenzáciám zamestnancom postihnutým opatreniami na nápravu zneužívania dominantného postavenia; žiada lepšie zapojenie sociálnych partnerov, najmä organizácií pracovníkov a odborových zväzov na vnútroštátnej a európskej úrovni, s cieľom zabrániť sociálnemu dumpingu v odvetví a zabezpečiť vytvorenie kvalitného zamestnania; vyzýva na zapojenie pracovníkov do rozhodovacích procesov v priemyselnom odvetví;

Úloha základných kovov v obehovom hospodárstve

30.  vyzdvihuje v tejto súvislosti pozitívny vplyv sekundárnych kovov, ktoré pomáhajú výrazne znižovať energetické a surovinové vstupy; vyzýva preto Komisiu, aby umožnila rozvoj a fungovanie trhov so sekundárnymi kovmi; nabáda k tomu, aby sa zaviedlo obehové hospodárstvo v každom závode vyrábajúcom základné kovy s cieľom prepojiť využívanie vedľajších produktov a recyklovaných kovov a zvýšiť tým ich konkurencieschopnosť; žiada, aby sa stalo povinnosťou zavádzať obehové hospodárstvo v každom závode vyrábajúcom základné kovy s cieľom prepojiť využívanie vedľajších produktov a recyklovaných kovov a zvýšiť tým ich konkurencieschopnosť; presadzuje cieľ dosiahnutia rýchleho pokroku pri recyklácii vzácnych zemín a dôležitých kovov využívaných v Únii; požaduje vytvorenie silných prepojení medzi odvetvím recyklácie základných kovov a ostatnými priemyselnými odvetviami s cieľom posilniť veľkosť a pevnosť priemyselnej základne, a to najmä v regiónoch postihnutých dezindustrializáciou; zdôrazňuje v tejto súvislosti veľký potenciál nahrádzania výrobkov a materiálov a zvyšovania miery používania kovového šrotu okrem iného pri výrobe ocele a hliníka; zdôrazňuje, že väčšinu základných kovov je možné recyklovať mnohokrát so zlomkom energie použitej na prvotnú výrobu; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obrovskou stratou energie pre Európu spôsobenú legálnym a nelegálnym vývozom hliníka a medi do krajín, ako sú Čína a India, teda štátov, ktoré samy zaviedli zákaz vývozu hliníka; domnieva sa, že vysoké environmentálne normy a zásady obehového hospodárstva by mali byť základom pre investície do rozvoja a inovácií v odvetví výroby základných kovov v Európe; vyzýva Komisiu, aby pripravila ekonomické stimuly na recykláciu kovov, a to aj v súčasnosti neefektívne využívaných rozhodujúcich surovín vrátane vzácnych zemín, a aby preskúmala, ako možno podporiť trhy pre recyklované materiály popri zelených certifikátoch pre recyklované materiály, požiadavkách ekodizajnu a daňových stimuloch, a aby zabezpečila, že politika súdržnosti a rozpočty EFSI sa budú takisto využívať na podporu efektívnosti využívania zdrojov a recyklácie; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť právne predpisy v oblasti odpadov, aby bolo možné udržať fungovanie trhu EÚ s kovovým šrotom, napríklad prostredníctvom revízie smernice o vozidlách po skončení životnosti a iných právnych predpisov o odpadoch; prekladá návrh, aby sa stanovili kolektívne ciele, posilnila sa zodpovednosť výrobcu a rozšíril sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov pri skončení ich životnosti, napr. v nákladných autách, autobusoch a motocykloch; zdôrazňuje, že je potrebné, aby kvalifikované a zručné osoby riešili prechod na udržateľnejšie výrobné postupy a produkty, a nabáda, aby sa vypracovala európska stratégia odbornej prípravy a vzdelávania, ktorá by podporovala spoločnosti, výskumné inštitúty a sociálnych partnerov pri spoločnom skúmaní zručností potrebných na dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti.

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úbytok kapacity a zamestnanosti v európskom oceliarskom priemysle je výsledkom zníženého dopytu, ktorý bol v roku 2014 nižší o 40 Mt v porovnaní s rokom 2007. Táto zmena kapacity mala taký rozsah, že akékoľvek oživenie európskeho dopytu povedie k historickému obchodnému deficitu v Európe, ktorý vyvolá závislosť a stratu priemyselného know-how, ktoré sa nevyhnutne odzrkadlia v nadväzujúcich odvetviach automobilového priemyslu, stavebníctva a nízkouhlíkových technológií.

Na druhej strane zatváranie podnikov európskeho hlinikárenského priemyslu je potrebné vnímať v kontexte rastúceho európskeho dopytu po hliníku v posledných rokoch, ktorý viedol k zvýšeniu dovozu.

Oceľ a hliník sú preto dva významné príklady ťažkostí, ktorým čelia tí, ktorí pracujú v týchto odvetviach, ktoré musia pokračovať v energetickej a environmentálnej modernizácii, ktorá si vyžaduje investičnú politiku, na ktorú má dnes len málo z nich prostriedky.

Politika zmeny klímy nie je zatiaľ hlavnou príčinou problémov, ktorým čelí tento priemysel, môže sa však tak stať v budúcnosti, ak investičná kríza bude pokračovať a ak sa nebude uplatňovať žiadna európska priemyselná politika v oblasti surovín a základných kovov.

V rámci tejto priemyselnej politiky sa musia zabezpečiť potrebné nástroje a prostriedky s cieľom dosiahnuť úspešný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, pričom sa nemôže vykonávať bez strategického riadenia odvetvia základných kovov a bez toho, aby sa zabezpečili potrebné nástroje a prostriedky na zvládnutie zvyšujúcich sa cien uhlíka, ktoré požadujú všetky medzinárodné inštitúcie zapojené do boja proti zmene klímy.

Hoci je pre európske hospodárstva absolútne nevyhnutné opätovne využívať základné kovy a rozvíjať obehové hospodárstvo, samotná recyklácia nebude môcť pokryť budúce potreby európskeho kontinentu zapojeného do prechodu na iné zdroje energie: na ilustráciu, pri rovnakom inštalovanom výkone spotrebúvajú veterné elektrárne a solárne technológie až 90-krát viac hliníka, 50-krát viac železa, medi a skla a 15-krát viac betónu ako existujúce bežnejšie tepelné elektrárne (využívajúce mazut, zemný plyn alebo jadrovú energiu), nehovoriac o vzácnych alebo veľmi dôležitých kovoch.

Naliehavá potreba bojovať proti zmene klímy

Treba uvítať vedúcu pozíciu EÚ v boji proti zmene klímy, a to aj pokiaľ ide o uznanie klimatického dlhu voči neindustrializovaným krajinám.

Vytvorenie trhu s uhlíkom v roku 2005 (smernica 2003/87/ES) potvrdilo jednostrannou ofenzívnu stratégiu Európskej únie na boj proti zmene klímy, ktorej cieľom bolo ísť príkladom tým, že sa nezávisle od zvyšku sveta zavedú dodatočné náklady pre všetky hospodárstva prostredníctvom výrobcov elektrickej energie a energeticky náročných odvetví.

Očakávalo sa, že by to viedlo k investíciám zameraným na zníženie emisií uhlíka a pomoc pri modernizácii európskych priemyselných odvetví, ktoré by týmto spôsobom získali náskok pred svojimi konkurentmi. Tento scenár sa neosvedčil z mnohých dôvodov a v súčasnosti sa objavila hrozba úniku uhlíka, a to napriek štedrému prideľovaniu bezplatných kvót, ktoré sa blížia k hraniciam svojich možností, pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany.

Situácia sa od prijatia Kjótskej dohody podpísanej v roku 1997 totiž zmenila a Európa už nie je dominantným aktérom v odvetví výroby základných kovov, ale musí sa naopak snažiť zachovať si svoju nezávislosť od krajín, v ktorých dochádza k rýchlemu rozvoju priemyslu („prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo“).

Európske odvetvia výroby základných kovov sa musia strategicky prispôsobiť novej klimatickej, hospodárskej a sociálnej situácii tým, že pôjdu príkladom v oblasti účinnej a efektívnej spotreby energie, ako aj surovín, a nevytratiť sa z priemyselného sveta budúcnosti.

Úprava na hraniciach je najúčinnejším štrukturálnym mechanizmom na zabezpečenie toho, aby európske priemyselné odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka neupustili od boja proti zmene klímy, pretože prideľovanie bezplatných kvót, ktoré môžu vystupovať ako priame „subvencie v oblasti znečisťovania“, spôsobuje škody, ktorých rozsah sa zvýši v súlade so zvýšením ceny CO2 na trhu.

Úprava na hraniciach

Zavedením úpravy na hraniciach v rámci politiky boja proti zmene klímy by sa vyrovnala hospodárska súťaž medzi európskymi a mimoeurópskymi výrobcami na vnútornom trhu, ako aj pri vývoze, pričom by súťaž už nebola narušená a zabránilo by sa úniku uhlíka:

– pri dovoze by platili rovnaké pravidlá nákupu emisných kvót na uhlíkovom trhu ako pre európskych výrobcov, a to na základe obsahu uhlíka v dovážaných kovoch;

– vývoz kovov by bol oslobodený od nákupu emisných kvót CO2.

Dovozcovia základných kovov by museli podať colné vyhlásenie o množstve emisií CO2 vyprodukovanom pri výrobe kovov predávaných na európskom trhu a dodržiavať rovnaké pravidlá ako európski výrobcovia v súlade so zásadou WTO týkajúcou sa nediskriminácie medzi podobnými výrobkami. Nejde teda o prostriedok svojvoľnej diskriminácie ani skrytého obmedzovania medzinárodného obchodu.

Rozsah úpravy na hraniciach je rovnaký ako v prípade súčasného obchodovania s emisiami v rámci systému ETS.

Úprava na hraniciach – dočasné a pružné opatrenie

Podobne, ak krajina zavedie pre svojich výrobcov základných kovov emisné kvóty CO2 porovnateľné s európskymi emisnými kvótami, úprava na hraniciach sa stáva flexibilnou v závislosti od emisií oxidu uhličitého v prípade výrobkov vymieňaných medzi týmito dvoma krajinami. Prepojením trhov s emisiami uhlíka vytvorených na celom svete sa umožní zrušiť akákoľvek úprava na hraniciach. V prípade rovnakých pravidiel je hospodárska súťaž spravodlivá.

Predchádzať akémukoľvek úniku uhlíka s ohľadom na celé odvetvie

Na európskeho výrobcu hliníka, ktorý vyrába oxid hlinitý (medziprodukt medzi rudou bauxitu a hliníkom), sa tak vzťahujú obmedzenia systému ETS, pričom to tak nie je v prípade výrobcu hliníka, ktorý dováža svoj oxid hlinitý zvonka. To isté platí pre všetky medziprodukty medzi rudami a kovmi, ako aj pre hutnícky koks, pretože premiestňovanie ich výroby (a ich dovoz) sú zdrojom úniku uhlíka.

Meranie obsahu uhlíka v každom základnom kove sa teda musí vykonávať s ohľadom na príslušné odvetvie, a nie s ohľadom na miesto jeho konečnej výroby v Európe.

Obsah uhlíka pre každý výrobok, ktorý podlieha obchodovaniu s emisiami

Na to, aby mohla úprava na hraniciach fungovať spravodlivo, je potrebné poznať obsah uhlíka v každom výrobku.

Pritom to tak už v Európe je a môže to platiť kdekoľvek v prípade, že sú splnené dve podmienky:

–  – je zabezpečená sledovateľnosť výrobkov, s ktorými sa obchoduje (čo už platí v odvetviach výroby základných kovov ako podmienka schválenia a certifikácie na základe uznávaných odborných noriem);

–  – je stanovená harmonizovaná metodika na medzinárodnej úrovni na určenie obsahu uhlíka vo výrobkoch, s ktorými sa obchoduje.

Bolo by teda nevyhnutné vytvoriť medzinárodnú/multilaterálnu agentúru alebo splniť túto úlohu v rámci existujúcej organizácie.

Kompenzácia nepriamych emisií – nespravodlivá hospodárska súťaž medzi európskymi krajinami

Nadnárodné spoločnosti na výrobu hliníka vytvorili silné odvetvie v štátoch Perzského zálivu založené na nízkych cenách energie. Okrem výhod spojených s lacnou energiou tieto krajiny bohaté na ropu a plyn netrpia zaťažením súvisiacim s emisiami CO2, a teda sa nezúčastňujú na boji proti zmene klímy.

Európska komisia priznala nespravodlivý charakter hospodárskej súťaže spôsobený zvýšením ceny elektriny v dôsledku obchodu s emisiami CO2,, ktorú platia výrobcovia elektriny, a povolila vnútroštátnym orgánom verejnej moci, aby pristúpili ku kompenzácii týchto nepriamych nákladov (oznámenie SWD (2012)).

Napr. Španielsko vyčlenilo počas troch rokov (2013 – 2015) na kompenzáciu 5 miliónov EUR, zatiaľ čo Nemecko vyčlenilo v rovnakom období 756 miliónov EUR.

Bezplatné kvóty na investovanie do výroby nízkouhlíkových základných kovov

Úpravou na hraniciach sa zavádza účinný kolobeh hospodárstva základných kovov, ktorý spája znižovanie emisií CO2 s nízkouhlíkovými investíciami, ktoré sa takto rentabilizujú v záujme zníženia emisií a boja proti zmene klímy.

Finančná a účtovná transparentnosť

V súvislosti s bezplatnými kvótami CO2 prideľovanými podnikom, ktoré sa zverejňujú podľa jednotlivých miest výroby, sa v súčasnosti po zverejnení už neposkytujú žiadne informácie o ich využití v podnikoch, ktoré ich vlastnia.

Podobne sa nemôžu v európskych krajinách vysledovať ani príjmy z aukcií emisných kvót, ktoré by sa mali aspoň čiastočne vyčleniť na boj proti zmene klímy.

Transparentnosť v súvislosti s rizikami a hrozbami spojenými s odvetvím základných kovov

Prvá požiadavka: odvetvie základných kovov v Európe musí byť príkladom, pokiaľ ide o životné prostredie, a to minimalizovaním svojho vplyvu na pracovníkov, ako aj na okolité obyvateľstvo. Zaručiť to musia vnútroštátne a európske verejné orgány, pretože samotný trh nemôže zaručiť zachovanie konkurencieschopného priemyselného hospodárstva, ktoré je tiež šetrné k životnému prostrediu..

Táto transparentnosť sa musí vzťahovať na informácie o emisiách, opatrenia v oblasti zosúlaďovania, investície do pokroku a na ich vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a obyvateľstva danej oblasti.

Otázka zmlúv na dodávku elektriny

Odvetvie výroby základných kovov je odvetvím náročným na spotrebu energiu, a to z viacerých dôvodov:

–  v dôsledku využívania uhlia ako fosílnej suroviny, ktorá je základnou súčasťou výroby uhlíkovej ocele;

–  v dôsledku štruktúry výrobných nákladov, ktorá sa vyznačuje prevahou nákladov na elektrickú energiu v rámci výrobnej ceny (pričom náklady sú v jednotlivých krajinách odlišné a nie je možné ich predvídať), pokiaľ ide o elektrolýzu zinku alebo hliníka.

Nemožnosť podpísať dlhodobé dodávateľské zmluvy za ceny voľne dohodnuté medzi poskytovateľom a používateľom elektrickej energie by veľmi oslabilo pozíciu európskych priemyselných odvetví náročných na spotrebu elektrickej energie vo vzťahu k medzinárodnej konkurencii.

Treba sa tiež zamyslieť nad verejným a dotovaným charakterom činnosti niektorých medzinárodných konkurentov, ktorí sú vývozcami základných kovov a ktorí pracujú v hospodárskom systéme bez voľnej a nenarušenej hospodárskej súťaže v oblasti dodávok energie.

Opatrenia na ochranu európskeho obchodu so základnými kovmi: uprednostňovanie prevencie pred ozdravovaním, ktoré prichádza príliš neskoro

V čase, keď rýchlo sa rozvíjajúce krajiny rozširujú svoje odvetvia výroby základných kovov, ktoré zabezpečujú opätovný rast hospodárstva, sa tieto krajiny stávajú dôležitými konkurentmi na svetovom trhu ocele, v celom odvetví výroby základných kovov, ako aj vzácnych zemín a majú komparatívnu výhodu v podobe prístupu k surovinám, ktorú niekedy možno znásobiť vďaka verejnej podpore a hľadaniu odbytísk prostredníctvom dumpingu (vymedzený ako predaj pod výrobnú cenu).

Preto je nevyhnutné, aby si EÚ vypracovala flexibilné a reaktívne opatrenia na ochranu obchodu prispôsobenú týmto novým okolnostiam vo svetovom priemysle, v rámci ktorého sa musia rýchlejšie prijímať rozhodnutia vzhľadom na potenciálny narastajúci tok surovín a výrobkov, ako aj informácií a služieb.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

47

11

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Nicolas Bay, David Borrelli, Jerzy Buzek, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Ashley Fox, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, András Gyürk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Dan Nica, Angelika Niebler, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Antonio Tajani, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, David Coburn, Cornelia Ernst, Jens Geier, Gunnar Hökmark, Benedek Jávor, Jude Kirton-Darling, Olle Ludvigsson, Notis Marias, Marian-Jean Marinescu, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Theodor Dumitru Stolojan, Pavel Telička, Cora van Nieuwenhuizen

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

47

+

ALDE

Dominique Riquet

ECR

Notis Marias

EFDD

David Borrelli, Dario Tamburrano

ENF

Barbara Kappel

GUE

Cornelia Ernst, Miloslav Ransdorf, Neoklis Sylikiotis

PPE

Michał Boni, Jerzy Buzek, Christian Ehler, András Gyürk, Gunnar Hökmark, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Janusz Lewandowski, Marian-Jean Marinescu, Angelika Niebler, Herbert Reul, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Theodor Dumitru Stolojan, Antonio Tajani, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Pilar del Castillo Vera

S&D

Zigmantas Balčytis, Jens Geier, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jude Kirton-Darling, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Peter Eriksson, Benedek Jávor, Ernest Maragall, Michel Reimon, Claude Turmes

11

-

ALDE

Philippe De Backer, Fredrick Federley, Kaja Kallas, Pavel Telička, Cora van Nieuwenhuizen

ECR

Ashley Fox, Marek Józef Gróbarczyk, Hans-Olaf Henkel, Evžen Tošenovský

EFDD

David Coburn, Roger Helmer

3

0

ENF

Nicolas Bay, Jean-Luc Schaffhauser

PPE

Paul Rübig

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)

Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(3)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.

(5)

Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(6)

Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(7)

Ú. v. EÚ L 275, 25. 10.2003, s. 32.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.

(9)

Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0104.

(11)

Ú. v. ES L 001, 4. 1.2003, s. 1.

(12)

http://ec.europa.eu/growth/sectors/raw-materials/specific-interest/erecon/index_en.htm

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia