SPRÁVA k strategickému rámcu EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020
26.10.2015 - (2015/2107(INI))
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Ole Christensen
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k strategickému rámcu EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu a články 3 a 6,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 6, 9, 20, 151, 152, 153, 154, 156, 159 a 168,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32 a 33,
– so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, a najmä na jej I. časť a článok 3 jej II. časti,
– so zreteľom na Philadelphskú deklaráciu z 10. mája 1944 týkajúcu sa cieľov a zámerov Medzinárodnej organizácie práce (MOP),
– so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
– so zreteľom na závery Rady z 27. februára 2012 p strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (6535/15) a na závery Rady z 5. októbra 2015 o novom programe v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zameranom na podporu lepších pracovných podmienok,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci[1],
– so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (rámcová smernica) a na jej samostatné smernice[2],
– so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času[3],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (COM(2007)0062),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412),
– so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní rámcovej dohody európskych sociálnych partnerov o pracovnom strese.(SEK(2011)0241),
– so zreteľom na oznámenie Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), a na jeho hlavný cieľ, ktorým je zvýšiť úroveň zamestnanosti v Európskej únii na 75 % do konca desaťročia vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácie migrantov medzi pracujúcich,
– so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),
– so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902) a spoločnú správu o zamestnanosti (COM(2014)0906),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku[5],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Parlamentu o Európskej rámcovej dohode o obťažovaní a násilí na pracovisku (COM (2007)0686),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ohrození zdravia pri práci s azbestom a vyhliadkach na úplné odstránenie existujúceho azbestu[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe[13],
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2014 a na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020,
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,
– so zreteľom na spoločnú akciu za duševné zdravie a pohodu, ktorá sa začala v roku 2013,
– so zreteľom na zásadu „najskôr myslieť na malých“ a iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu,
– so zreteľom na súčasnú kampaň Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s názvom „Zdravé pracoviská bez stresu“,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0312/2015),
A. keďže dobré pracovné podmienky sú základným[14] právom pracujúcich, ktoré má samo o sebe pozitívnu hodnotu;
B. keďže hospodárska kríza viedla k zvýšeniu neistoty zamestnania a netypickým formám zamestnania, ako aj k zníženiu zisku spoločností, najmä MSP; keďže by to nemalo znamenať zníženie pozornosti venovanej významu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj vysokým sociálnym a individuálnym nákladom na pracovné úrazy, ktoré vzniknú v dôsledku neplnenia povinností;
C. keďže bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je základným záujmom spoločnosti, ako aj investíciou, ktorá má pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť podnikov a zároveň zlepšuje udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a umožňuje ľuďom pracovať v dobrom zdraví do zákonného veku odchodu do dôchodku; keďže pracovné úrazy a choroby z povolania sú významnou záťažou pre spoločnosť a zlepšenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Európe môže prispieť k oživeniu hospodárstva a k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, v ktorých sa doteraz dosiahol iba malý pokrok pri dosahovaní cieľa 75 % zamestnanosti ľudí vo veku od 20 do 64 rokov;
D. keďže predchádzanie pracovným rizikám, podpora zdravia a bezpečnosti pracovníkov a ochrana pracovníkov na pracovisku sú kľúčom k zlepšeniu pracovných podmienok, čím tiež chránia zdravie pracovníkov, čo zase prináša významné sociálne a ekonomické výhody pre dotknutého pracovníka a spoločnosť ako celok; keďže 9 z 10 podnikov v členských štátoch EÚ-28, ktoré vykonávajú pravidelné hodnotenia rizík, ich považujú za užitočný spôsob riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia[15];
E. keďže v článku 153 ZFEÚ sa uvádza, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti zlepšovania pracovného prostredia, najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;
F. keďže starnutie obyvateľstva EÚ je jednou z hlavných výziev sociálnej politiky členských štátov; keďže existujú nerovnosti v strednej dĺžke života medzi rôznymi socio-profesijnými a kategóriami a v záťaži pri práci; keďže okrem ochorení pohybového ústrojenstva sú pracovníci nad 55 rokov zvlášť náchylní na rakovinu, ochorenia srdca, dýchacie problémy a poruchy spánku[16]; keďže ukazovateľ počtu rokov života prežitých v zdraví sa od roku 2010 do roku 2013 zhoršil o 1,1 roka u žien a 0,4 roka u mužov, čo podčiarkuje potrebu zabezpečiť stúpajúcu strednú dĺžku života v dobrom zdraví, ktorá by zároveň umožnila viacerým ľuďom zostať na trhu práce až do samotného dovŕšenia zákonného dôchodkového veku;
G. keďže rakovina je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s výkonom povolania[17], po ktorej nasledujú kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, zatiaľ čo úrazy pri výkone povolania tvoria len veľmi malú menšinu úmrtí; keďže chronické zdravotné ťažkosti ako poruchy podporno-pohybovej sústavy (MSD), sú v EÚ rozšírené a môžu obmedziť schopnosť ľudí zapojiť sa alebo zostať v platenom zamestnaní[18], a keďže je nevyhnutná včasná identifikácia ohrozených pracovníkov;
H. keďže administratívne prekážky a priame náklady pre spoločnosti v dôsledku politík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ktoré podporujú dobré podmienky, kvalitné pracovné prostredie a produktivitu, sú výrazne nižšie ako prekážky a náklady súvisiace s chorobami z povolania a úrazmi pri výkone povolania, na ktorých predchádzanie je zameraný regulačný rámec EÚ[19]; keďže z niektorých štúdií vyplýva, že pre spoločnosti môže „návratnosť prevencie“ byť značná[20];
I. keďže miera smrteľných pracovných úrazov a podiel pracovníkov, ktorí udávajú, že ich zdravie a bezpečnosť sú ohrozené z dôvodu zamestnania, sa v rôznych členských štátoch[21] a v rôznych sektoroch hospodárskej činnosti výrazne líši, čo zdôrazňuje potrebu, aby sa Európa oveľa viac zamerala na vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti BOZP ako dôležitého prvku ochrany zdravia a produktivity pracovníkov;
J. keďže konkrétne pracovný stres a vo všeobecnosti psychosociálne riziká sú rastúcim problémom zamestnancov a zamestnávateľov v celej EÚ a takmer polovica všetkých pracovníkov sa domnieva, že tento problém je prítomný aj na ich pracovisku; keďže pracovný stres prispieva k absentérstvu, negatívne vplýva na produktivitu vyplýva z neho takmer polovica stratených pracovných dní ročne; keďže opatrenia prijaté na riadenie psychosociálnych rizík v jednotlivých členských štátoch sa navzájom líšia[22];
K. keďže silné, dobre vykonávané a presadzované právne predpisy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci sú dôležitým predpokladom pre dodržiavanie požiadaviek v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá chráni zdravie pracovníkov a produktivitu počas celého pracovného života; keďže inšpekcie práce zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na regionálnej a miestnej úrovni a keďže plnenie právnych záväzkov je pre mnohé spoločnosti hlavným dôvodom na riadenie BOZP a zavedenie preventívnych opatrení[23];
L. keďže rozsiahle zapojenie pracovníkov, ich účasť a zastúpenie na úrovni spoločnosti a angažovanosť zo strany vedenia sú veľmi dôležité pre úspešné predchádzanie rizikám na pracovisku[24] a keďže pracoviská organizované v odborových organizáciách majú nižšiu mieru úrazov a chorôb z povolania;
M. keďže boj proti pracovným úrazom môže byť ako celok úspešný len vtedy, ak sa bude v procese výroby v každom smere presadzovať prístup zameraný na ľudí;
N. keďže sú potrebné dostatočné zdroje na primerané riešenie nových a vznikajúcich rizík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj tradičných rizík vrátane azbestu, nanomateriálov a psychosociálnych rizík; keďže mnohí pracovníci vrátane pracovníkov v stavebníctve sú potenciálne vystavení azbestu;
O. keďže neistota zamestnania má nepriaznivé účinky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a oslabuje existujúce štruktúry ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže neisté zamestnanie môže vylúčiť pracovníkov z odbornej prípravy a prístupu k službám BOZP a súvisí s psychickým stresom, ktorý spôsobuje[25]; keďže v rámcovej smernici 89/391/EHS sa pre zamestnávateľov stanovuje zodpovednosť za zavádzanie politiky systematickej prevencie pokrývajúcej všetky riziká; keďže využívanie externých zdrojov práce prostredníctvom subdodávok a dočasnej agentúrnej práce môžu sťažiť určenie toho, kto je zodpovedný za ustanovenia BOZP; keďže neprihlásená práca a nepravá samostatná zárobková činnosť predstavujú vážny problém pre vykonávanie opatrení v oblasti BOZP, ako aj pre zdravie a bezpečnosti pracovníkov;
P. keďže sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu v procese navrhovania a vykonávania politík v oblasti BOZP na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni; keďže v článkoch 153 až 155 ZFEÚ sa stanovuje rozsah dohôd a právomoc sociálnych partnerov rokovať o dohodách týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a presadzovať ich;
Q. keďže cieľom regulačného rámca EÚ je prevencia pracovných úrazov a zlého zdravotného stavu pracovníkov; keďže čím menšia je spoločnosť, tým horšie môžu byť zamestnanci informovaní o zdravotných a bezpečnostných rizikách na pracovisku; keďže sa preukázalo, že neexistuje žiadna súvislosť medzi počtom úrazov a veľkosťou podniku; keďže miery nehodovosti závisia od druhu výroby a oblasti činnosti[26];
R. keďže chýba dostupnosť a porovnateľnosť údajov o chorobách z povolania na úrovni EÚ[27];
S. keďže by sa malo bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu v práci a proti pocitu neistoty, ktoré vyvoláva;
T. keďže segregácia trhu práce, rozdiely v odmeňovaní, pracovný čas, pracoviská, neisté pracovné podmienky, sexizmus a diskriminácia na základe pohlavia, ako aj rozdiely súvisiace so špecifickými fyzickými aspektmi materstva, sú faktory, ktoré pravdepodobne ovplyvňujú pracovné podmienky žien;
U. keďže existuje zjednodušená predstava o tom, že ženy pracujú na miestach s nižším rizikom, keďže v Európe prevláda názor, že deľba práce nie je nikdy rodovo neutrálna, a keďže vo všeobecnosti práve z dôvodu tejto deľby práce zdravotné problémy žien nie je vidieť, v dôsledku čoho sa v súvislosti so zamestnaniami žien prijíma menej preventívnych opatrení;
V. keďže ženy sú v EÚ omnoho častejšie zamestnané v sektore služieb než v priemysle, pričom sú väčšinou zamestnané v zdravotníckom a sociálnom sektore, maloobchodnom predaji, výrobe, školstve, v podnikateľskej sfére a čoraz častejšie pracujú na čiastočný úväzok a vykonávajú príležitostné práce, čo má výrazné dôsledky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP);
W. keďže ženy môžu byť v dôsledku charakteru niektorých druhov zamestnaní, v ktorých sú nadmerne zastúpené, vystavené osobitným rizikám vrátane muskuloskeletálnych porúch alebo určitých typov rakoviny, napríklad rakoviny prsníka a rakoviny sliznice maternice[28];
X. keďže ženy uvádzajú vyššiu úroveň zdravotných problémov súvisiacich s výkonom povolania ako muži, a to bez ohľadu na druh práce[29], a sú zvlášť náchylné na ochorenia súvisiace s vekom; keďže opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci si vyžadujú prístup na základe pohlavia a životného cyklu;
Y. keďže reprodukčnú schopnosť môžu ohroziť zdravotné problémy, ktoré môžu nastať, keď sú nastávajúci rodičia alebo ich nenarodené deti vystavení účinkom znečistenia životného prostredia a rizikovým faktorom prítomným v pracovnom prostredí;
Z. keďže z empirického výskumu vyplýva, že ženy sú nedostatočne zastúpené v procesoch rozhodovania o ochrane zdravia a bezpečnosti;
AA. keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú viac ťažkostí pri uplatňovaní svojich pracovných a zdravotných práv a majú ťažší prístup k základným službám verejného zdravotníctva, špeciálnym typom liečby a vyšetreniam s cieľom včasného odhalenia rakoviny;
Strategický rámec EÚ v oblasti BOZP
1. zdôrazňuje, že všetci zamestnanci vrátane zamestnancov z verejného sektora majú právo na najvyššiu úroveň ochrany, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá musí byť zabezpečená, a to bez ohľadu na veľkosť zamestnávateľa, druh zamestnania, príslušnú zmluvu alebo členský štát zamestnania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu stratégiu týkajúcu sa spôsobu pokrytia všetkých foriem zamestnania v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti BOZP; zdôrazňuje potrebu jasných a účinných pravidiel v oblasti BOZP;
2. víta skutočnosť, že v strategickom rámci EÚ v oblasti BOZP sú identifikované mnohé dôležité oblasti činnosti; s poľutovaním konštatuje, že Komisia v tomto rámci nestanovila konkrétne ciele; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak budú podporené vedeckými dôkazmi a výsledkami hodnotenia ex post, mali by sa právne predpisy EÚ v oblasti BOZP, konkrétne legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ako aj vykonávanie a presadzovanie nástrojov, po preskúmaní v roku 2016 začleniť do rámca;
3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli približné ciele znižovania pre pracovné úrazy a choroby z povolania po preskúmaní strategického rámca EÚ v oblasti BOZP v roku 2016 a aby sa pri revízii rámca spoliehala na najnovšie zistenia výskumu v rámci partnerského preskúmania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla osobitný dôraz na tie odvetvia, v ktorých sú pracovníci vystavení najväčším rizikám a vypracovala usmernenia a podporovala výmenu osvedčených postupov na vykonávanie politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;
4. za poľutovaniahodné považuje oneskorenie prípravy súčasného strategického rámca EÚ v oblasti BOZP; je presvedčený, že mnohé problémy, ktorým čelia európski pracovníci, podniky a pracovné trhy vrátane tých, ktoré identifikovala Komisia, si vyžadujú, aby sa tieto opatrenia uplatňovali včas a účinne;
5. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie z fyzického a duševného hľadiska počas celého pracovného života s cieľom dosiahnuť aktívne a zdravé starnutie pre všetkých pracovníkov; domnieva sa, že zabraňovanie chorobám z povolania a úrazom a venovanie zvýšenej pozornosti kumulatívnym účinkom pracovných rizík vytvára pridanú hodnotu pre pracovníkov aj pre spoločnosť ako celok;
6. zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení zameraných na boj s vplyvmi krízy prostredníctvom pomoci spoločnostiam, ktoré sa snažia zlepšiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci;
Vnútroštátne stratégie
7. zdôrazňuje, že vnútroštátne stratégie BOZP sú nevyhnutné a prispievajú k zlepšeniu situácie v oblasti BOZP v členských štátoch; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať pravidelné správy o dosiahnutom pokroku; domnieva sa, že je nevyhnutné pokračovať v iniciovaní a koordinovaní politík na úrovni EÚ a súčasne sa jasne zameriavať na vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti BOZP s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov; zastáva názor, že politiky v oblasti BOZP na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mali zosúladiť s ostatnými verejnými politikami a požiadavky na plnenie by mali byť jasné a zjednodušovať plnenie pre podniky a najmä pre MSP; domnieva sa, že v záujme lepšieho zohľadnenia špecifických rizík, ktorým čelia pracujúce ženy by sa malo uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;
8. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby vnútroštátne stratégie BOZP odrážali stratégiu EÚ v oblasti BOZP a boli plne transparentné a podľa zvyklostí a praxe každého členského štátu otvorené pre vstup sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, vrátane zainteresovaných strán v oblasti zdravotníctva; domnieva sa, že výmena najlepších postupov ako aj sociálny dialóg predstavujú dôležitý prostriedok zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
9. vyzýva členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych stratégií zahrnuli pre danú situáciu vhodné merateľné a porovnateľné ciele; domnieva sa, že by sa mali podporovať mechanizmy pravidelného a transparentného podávania správ o dosiahnutom pokroku; zdôrazňuje význam dôveryhodných údajov;
Vykonávanie a súlad
10. uznáva, že v súvislosti s vykonávaním opatrení BOZP na úrovni podniku je dôležité zohľadniť situáciu, osobitné potreby a zložitosť dosiahnutia súladu mikropodnikov a malých podnikov, ako aj niektorých odvetví služieb vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti, výmena osvedčených postupov, konzultácií, príručky prispôsobené používateľom a online platformy majú mimoriadny význam pri pomoci mikropodnikom, malým a stredným podnikom lepšie dodržiavať regulačný rámec v oblasti BOZP; vyzýva Komisiu, EU-OSHA a členské štáty, aby naďalej rozvíjali praktické nástroje a usmernenia, ktoré podporujú, zjednodušujú a zlepšujú súlad MSP a mikropodnikov s požiadavkami BOZP;
11. vyzýva Komisiu, aby pri revízii strategického rámca zohľadňovala osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov s cieľom pomôcť týmto podnikom splniť ciele stanovené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; zdôrazňuje, že pojem MSP v jeho súčasnej podobe zahŕňa približne 99 % všetkých podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zhromažďovanie spoľahlivých údajov o samotnom uplatňovaní BOZP v mikropodnikoch a malých podnikoch;
12. víta zavedenie online interaktívneho nástroja EU-OSHA na posúdenie rizika, ako aj iných elektronických nástrojov v členských štátoch, ktoré uľahčujú posúdenie rizika a ktorých cieľom je podpora dodržiavania predpisov a kultúry prevencie, najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali európske finančné prostriedky na opatrenia v oblasti BOZP všeobecne a na rozvoj elektronických nástrojov, najmä s cieľom podporiť malé a stredné podniky; zdôrazňuje význam kampaní v oblasti BOZP na zvyšovanie informovanosti, ako sú napríklad kampane Zdravé pracoviská, a zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov o základných právach a povinnostiach v oblasti BOZP;
13. vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnou praxou prijali iniciatívy na rozvíjanie zručností zástupcov a manažérov BOZP; vyzýva členské štáty, aby podporovali aktívnu účasť zamestnancov na vykonávaní preventívnych opatrení v oblasti BOZP a zabezpečila, aby zástupcovia v oblasti zdravia a bezpečnosti mohli absolvovať odbornú prípravu nad rámec základných modulov;
14. zdôrazňuje dôležitosť podpory pre kultúru vzájomnej dôvery, spoľahnutie sa a učenie sa, kde sa zamestnanci vyzývajú, aby prispeli k vývoju zdravého a bezpečného pracovného prostredia, ktoré podporuje aj sociálne začlenenie pracovníkov a konkurencieschopnosť spoločností; zdôrazňuje, že žiadny pracovník nesmie utrpieť žiadnu ujmu z dôvodu upozornenia na obavy týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti;
15. zdôrazňuje, že medzi kľúčové prvky dobrého riadenia BOZP a jeho fungovania patria dobre zavedené a presaditeľné právne predpisy, ako aj plne zdokumentované posudzovanie rizika za účasti pracovníkov a ich zástupcov, ktoré umožňuje zavádzanie vhodných preventívnych opatrení na pracovisku;
16. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na monitorovanie vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti BOZP v členských štátoch; domnieva sa, že hodnotenie ex post praktického uplatňovania smerníc EÚ o BOZP v členských štátoch poskytuje dobrú príležitosť na tento úkon a očakáva, že závery týkajúce sa vykonávania existujúcich právnych predpisov budú zohľadnené ako súčasť preskúmania strategického rámca;
Presadzovanie
17. domnieva sa, že je nevyhnutne dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky v celej EÚ a odstrániť nekalú hospodársku súťaž a sociálny dumping; poukazuje na to, že pracovné inšpektoráty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv pracovníkov na bezpečné a zdravé pracovné prostredie z psychického a fyzického hľadiska a pri poskytovaní poradenstva zamestnávateľom, a to najmä mikropodnikom a malým a stredným podnikom; nabáda členské štáty, aby sa riadili normami a smernicami MOP týkajúcimi sa inšpekcie práce, aby sa zabezpečilo, že inšpektoráty práce budú mať k dispozícii primerané personálne zabezpečenie a zdroje a zlepšila sa odborná príprava pre inšpektorov práce podľa odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[30]; víta spolupráca medzi inšpektorátmi práce vo Výbore vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC);
18. poukazuje na problém vykonávania ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci so zreteľom na pracovníkov, ktorí sú zapojení do nelegálnej pracovnej činnosti; pripomína, že pracovné inšpektoráty zohrávajú dôležitú úlohu pri odrádzaní od nelegálnej práce; vyzýva členské štáty, aby vykonávali prísne kontroly a stanovili primerané sankcie proti zamestnávateľom, ktorí využívajú nelegálnych zamestnancov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti nelegálnej práci; zdôrazňuje, že k väčšine smrteľných úrazov v práci dochádza v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, v ktorých je nelegálna práca rozšírenejšia než v iných sektoroch;
19. domnieva sa, že účinné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci závisí vo veľkej miere od inšpekcií práce; je presvedčený, že prostriedky by sa mali prideľovať tým odvetviam, u ktorých sa zistilo, že predstavujú najväčšie riziko pre pracovníkov; nalieha na príslušné orgány, aby aj keď stále vykonávajú náhodné kontroly, využívali rizikovo orientovaný dohľad a zameriavali sa na recidivistov, aby sa brali na zodpovednosť zamestnávatelia, ktorí nedodržiavajú požiadavky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili výmenu informácií a zlepšili spoluprácu medzi inšpektorátmi práce s cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu;
Regulačný rámec
20. víta úsilie o zlepšenie kvality regulačného rámca a očakáva ďalší posun v tejto oblasti; pripomína však Komisii, že predkladanie smerníc v oblasti BOZP k programu REFIT a zmeny právnych predpisov by mali byť demokratické a transparentné, zapájať sociálnych partnerov a nemali by mať za žiadnych okolností za následok zníženie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali zohľadňovať zmeny na pracovisku v dôsledku technologického rozvoja; poukazuje na to, že členské štáty môžu prijať prísnejšie normy, ako sú minimálne požiadavky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; domnieva sa však, že by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá, okrem iného tým, že sa zabráni ich prekrývaniu a podporí sa lepší súlad BOZP s ďalšími oblasťami politiky, pričom sa zachová a úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov so zámerom jej ďalšieho zvyšovania;
21. zdôrazňuje, že účasť pracovníkov a sociálnych partnerov na všetkých úrovniach v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi je nevyhnutným predpokladom pre účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti BOZP a že zapojenie sociálnych partnerov na úrovni EÚ môže zabezpečiť, aby strategický rámec v oblasti BOZP mal zmysel z pohľadu európskych zamestnávateľov aj zamestnancov; vyzýva sociálnych partnerov a Komisiu, aby začali konštruktívny dialóg o tom, ako zlepšiť existujúci regulačný rámec, a domnieva sa, že je potrebné posilniť úlohu sociálnych partnerov;
Predchádzanie chorobám z povolania a novým a vznikajúcim rizikám
22. zdôrazňuje dôležitosť ochrany pracovníkov pred vystavením účinkom karcinogénov, mutagénov a látok, ktoré sú toxické pre reprodukciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ženy sú často vystavené zmesi látok, ktoré môžu zvýšiť zdravotné riziká vrátane životaschopnosti ich potomstva; opakovane dôrazne vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých dôkazov predložila návrh revízie smernice 2004/37/ES, ktorým sa tam, kde to je potrebné, pridajú záväznejšie limitné hodnoty ohrozenia pri práci, a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vypracovala systém hodnotenia založený na jasných a explicitných kritériách; domnieva sa, že v tomto kontexte by sa malo riešiť možné prekrývanie právnych predpisov vedúce k nezamýšľanému nesúladu;
23. zdôrazňuje potrebu zaviesť prísnejšiu ochranu pracovníkov pri zohľadnení nielen období expozície, ale aj kombinácie chemických a/alebo toxických látok, ktorým sú vystavení; poukazuje na skutočnosť, že mnohí pracovníci v zdravotníctve sú na pracovisku stále vystavení nebezpečným chemickým látkam; Vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia o chemických rizikových faktoroch v odvetví zdravotnej starostlivosti a do strategického rámca v oblasti BOZP zahrnula osobitné ustanovenia o vystavení zdravotníckych pracovníkov nebezpečným liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetci pracovníci, ktorí priamo alebo nepriamo používajú alebo odstraňujú ostré zdravotnícke predmety, boli primerane chránení; zdôrazňuje, že v prípade potreby by toto opatrenie mohlo zahŕňať revíziu smernice 2010/32/EÚ o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore;
24. poukazuje na skutočnosť, že mnohí pracovníci sú na pracoviskách naďalej vystavení azbestu; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so sociálnymi partnermi a členskými štátmi a podporovala a koordinovala úsilie členských štátov vypracovať národné akčné plány, poskytla primerané financovanie a vykonala primerané opatrenia na riadenie a bezpečné odstránenie azbestu;
25. opakovane zdôrazňuje svoju výzvu[31], aby Komisia navrhla a uplatnila model na kontrolu a registráciu azbestu v súlade s článkom 11 smernice 2009/148/ES; vyzýva na európsku kampaň proti azbestu naliehavo vyzýva členské štáty, aby odškodnili pracovníkov vystavených azbestu;
26. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky v súvislosti s jedným z najrozšírenejších zdravotných problémov súvisiacich s prácou v Európe a bezodkladne predložila návrh komplexného právneho nástroje o ochoreniach pohybového ústrojenstva s cieľom zlepšiť ich účinné predchádzanie a riešiť ich príčiny, zohľadňujúc problém multikauzality a osobitné riziká, ktoré hrozia ženám; zdôrazňuje, že konsolidácia právnych predpisov EÚ, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov pred vystavením ergonomickým rizikovým faktorom, môže byť prínosom pre pracovníkov i zamestnávateľov zjednodušením vykonávania regulačného rámca a súladu s ním; zdôrazňuje tiež dôležitosť výmeny osvedčených postupov a potrebu zabezpečiť, aby si zamestnanci viac uvedomovali ergonomické rizikové faktory a boli o nich lepšie informovaní;
27. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr vykonávali smernicu 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov;
28. upozorňuje Komisiu na význam zlepšenia prevencie ohrozenia endokrinnými disruptormi na pri práci, ktoré majú viacero škodlivých účinkov na zdravie pracovníkov, pracovníčok a ich potomkov[32]; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú stratégiu zameranú na endokrinné disruptory, ktorá by v prípade potreby mohlo zahŕňať vykonávanie právnych predpisov EÚ o uvádzaní pesticídov a biocídov na trh a sprísniť pravidlá predchádzania rizikám pri práci; zdôrazňuje, že podpora EÚ pre výskum bezpečnejších alternatív je dôležitá v súvislosti s uplatňovaním zásady prevencie a nahrádzania;
29. víta zapojenie Komisie do strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 s cieľom zlepšiť prevenciu chorôb z povolania, najmä v oblasti nanotechnológie a biotechnológie; zdôrazňuje neistotu, pokiaľ ide o distribúciu a používanie nanotechnológií, a domnieva sa, že je potrebný ďalší výskum v oblasti možných rizík BOZP spojených s novými nanotechnológiami; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti s cieľom znížiť potenciálne riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov pracujúcich s nanotechnológiami;
30. upozorňuje Komisiu na zvýšenie počtu osôb postihnutých chronickými chorobami medzi pracujúcimi; domnieva sa, že osoby trpiace smrteľnými chorobami, chronickými a dlhodobými patologickými stavmi či zdravotnými postihnutiami by mali mať prístup k dostupným a bezpečným pracovným miestam; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na udržanie osôb postihnutých chronickými chorobami v pracovnom živote a na ich integráciu, ako aj na podporu primeraného prispôsobenia pracovísk, čo povedie k urýchlenému návratu do zamestnania; vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na rehabilitáciu a integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a úsilie členských štátov prostredníctvom zvyšovania informovanosti, ako aj identifikácie a výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa prispôsobení a úprav na pracovisku; naliehavo vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej skúmala a analyzovala pracovné príležitosti a mieru zamestnateľnosti ľudí s chronickým ochorením;
31. poznamenáva, že technologické inovácie môžu byť prospešné pre spoločnosť ako celok; je však znepokojený novými rizikami, ktoré vyvolávajú tieto zmeny; v tejto súvislosti víta zámer Komisie vytvoriť sieť odborníkov a vedcov v oblasti BOZP s cieľom lepšie riešiť budúce problémy; zdôrazňuje čoraz väčšiu mieru využívania spolupracujúcich inteligentných robotov, napríklad v priemyselnej výrobe, nemocniciach a domovoch dôchodcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili potenciálne riziká BOZP vyplývajúce z technologických inovácií a prijali vhodné opatrenia na predchádzanie týmto rizikám;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali program na systematické monitorovanie, riadenie a podporu pracovníkov postihnutých psychosociálnymi rizikami vrátane stresu, depresie a stresu a syndrómu vyhorenia, s cieľom okrem iného vypracovať účinné odporúčania a usmernenia na boj proti týmto rizikám; zdôrazňuje, že stres pri práci sa považuje za hlavnú prekážku produktivity a kvality života; v tejto súvislosti pripomína, že duševné zdravie a psychosociálne riziká môžu byť ovplyvnené mnohými faktormi, z ktorých nie všetky súvisia s prácou; poukazuje na skutočnosť, že psychosociálne riziká a pracovný stres sú štrukturálny problém, ktorý súvisí s organizáciou práce a že prevencia a riadenie psychosociálnych rizík a pracovného stresu sú možné; zdôrazňuje potrebu pri revízii strategického rámca v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v roku 2016 vykonať štúdie, zlepšiť prevenciu a zvážiť nové opatrenia založené na výmene osvedčených postupov a nástrojov na opätovné začlenenie na trh práce;
33. víta kampaň s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres; zdôrazňuje, so zreteľom na osobitné pracovné podmienky žien musia iniciatívy na riešenie pracovného stresu zahŕňať rodové hľadisko;
34. upozorňuje na problém psychického nátlaku na pracovisku (mobbing) a na jeho možné dôsledky pre psychosociálne zdravie; poukazuje na význam boja proti obťažovaniu a násiliu na pracovisku, a preto vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zvážila predloženie návrhu právneho aktu na základe rámcovej dohody o obťažovaní a násilí na pracovisku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinné národné stratégie boja proti násiliu na pracovisku;
35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali cielený prístup, aby sa odstránila neistá práca a zohľadnili negatívne vplyvy neistej práce na oblasť zdravia a bezpečnosti pri práci; zdôrazňuje, že pracovníci s atypickými zmluvami môžu mať väčšie ťažkosti s prístupom k odbornej príprave a službám v oblasti BOZP; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť zdravie a bezpečnosť všetkých pracovníkov vo všetkých formách zamestnania vrátane tých, ktorí môžu byť zraniteľní, ako napríklad mladí ľudia a ľudia predtým postihnutí dlhodobou nezamestnanosťou; vyzýva členské štáty, aby v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 96/71/ES na boj proti sociálnemu dampingu a v tejto súvislosti prijala všetky potrebné opatrenia na podporu a ochranu práv vyslaných pracovníkov na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci;
36. zdôrazňuje, že práca v domácnosti by sa mala zohľadniť pri zvažovaní spôsobov zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; naliehavo vyzýva zamestnávateľov a politických činiteľov, aby zabezpečili a uľahčili primerané zosúladenie pracovného a súkromného života s prihliadnutím na rastúci počet zamestnancov, ktorí potrebujú skĺbiť prácu a starostlivosť; zdôrazňuje dôležitosť riešenia nadmerného počtu pracovných hodín pre zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2003/88/ES a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania ustanovení týkajúcich sa maximálneho počtu pracovných hodín;
37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli vhodné politiky na riešenie starnutia pracovnej sily; domnieva sa, že regulačný rámec v oblasti BOZP by mal podporovať udržateľný pracovný život a zdravé starnutie; vyzýva členské štáty, aby podporovali rehabilitačné a reintegračné opatrenia pre starších pracovníkov vykonávaním výsledkov projektu EU Pilot týkajúceho sa zdravia a bezpečnosti starších pracovníkov;
38. zdôrazňuje význam toho, aby sa opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zameriavali na špecifické problémy a riziká žien na pracovisku vrátane sexuálneho obťažovania; vyzýva Komisiu a sociálnych partnerov, aby zabezpečili rovnomerné zastúpenie mužov a žien vo všetkých procesoch sociálneho dialógu; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania strategického rámca v oblasti BOZP v roku 2016 zohľadňovala rozmer rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách na pracovisku a ako súčasť tohto procesu, s cieľom vyhodnotiť, či by mala byť prepracovaná aj smernica 2006/54/ES, rozšírila rozsah pôsobnosti smernice na nové formy násilia a obťažovania; vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčanie Komisie 92/131/EHS s cieľom posilniť povedomie v otázke sexuálneho obťažovaniu alebo iných foriem nevhodného sexuálneho správania;
39. upriamuje pozornosť Komisie na úlohu, ktorú môžu zohrávať sektorové výbory pre sociálny dialóg pri riešení špecifických rizík v oblasti BOZP a vytváraní prípadnej pridanej hodnoty prostredníctvom dohôd medzi sociálnymi partnermi prostredníctvom ich komplexných poznatkov o sektorovo špecifických situáciách;
40. zdôrazňuje, že Komisia by mala zhromažďovať údaje, a vykonávať výskum a vývoj štatistických metód hodnotenia prevencie súvisiacich s pohlavím a vekom s cieľom zamerať sa na osobitné výzvy, ktorým na pracovisku čelia zraniteľné skupiny vrátane žien;
41. zdôrazňuje, že je dôležité viac investovať do politík na predchádzanie rizikám, ako aj propagovať, rozvíjať a podporovať kultúry prevencie pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci; vyzýva členské štáty, podporovali zvyšovanie informovanosti kládli väčší dôraz na prevenciu a ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci v školských osnovách na všetkých úrovniach, a to aj počas učňovského vzdelávania; domnieva sa, že je dôležité zamerať sa na prevenciu čo najskôr vo výrobnom procese a podporovať vykonávanie systematických preventívnych programov založených na posúdení rizika, ktoré povzbudia zamestnávateľov a zamestnancov, aby prispeli k vytváraniu bezpečného a zdravého pracovného prostredia; poukazuje na to, že v mnohých členských štátoch je kvalita preventívnych služieb kľúčom k podpore spoločností, najmä malých a stredných podnikov, aby hodnotili riziká a prijali vhodné preventívne opatrenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohy a požiadavky na odbornú prípravu v oblasti preventívnych služieb stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov;
42. zdôrazňuje, že ženy musia byť zahrnuté do rozhodovacích procesov v súvislosti s vývojom lepších zdravotných a bezpečnostných postupov v ich pracovnom prostredí;
43. vyzýva Komisiu, aby neprehliadala otázku rakovinových ochorení súvisiacich so zamestnaním, napríklad nádorov nosovej dutiny, ktorých výskyt je vyšší v prípade, ak dýchacie sústavy pracovníkov nie sú primerane chránené proti relatívne bežným typom prachu, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva, kože, múky, textilu, niklu a ďalších materiálov;
44. nabáda členské štáty, aby všetkým svojim občanom, a najmä ženám vo vidieckych oblastiach a ostatným zraniteľným skupinám občanov, zabezpečili rovnaké príležitosti pre výkon pracovných práv a rovnaký prístup k službám verejnej zdravotnej starostlivosti;
Štatistické údaje
45. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zber spoľahlivých a porovnateľných údajov o chorobách z povolania, pracovnom ožiarení a rizikách vo všetkých odvetviach vrátane verejného sektora s cieľom identifikovať najlepšie postupy, referenčne získavať poznatky a vytvoriť spoločnú databázu týkajúcu sa pracovného ožiarenia, bez toho aby vznikli neprimerané náklady; zdôrazňuje význam zapojenia národných expertov a zabezpečenia aktuálnosti databázy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali viac údajov o rizikách spojených s digitalizáciou, bezpečnosťou cestnej premávky v súvislosti s výkonom práce a možných vplyvoch krízy na zdravie a bezpečnosť pri práci;
46. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali kvalitné štatistické údaje o chorobách z povolania z hľadiska pohlavia a veku s cieľom neustále zlepšovať a prispôsobovať v prípade potreby legislatívny rámec v súlade s novými a so vznikajúcimi rizikami;
47. vyzýva členské štáty, aby vypracovali štúdie výskytu ochorení pohybového ústrojenstva u pracujúceho obyvateľstva na celoštátnej úrovni, ktoré budú rozdelené do kategórií podľa rodu, veku a hospodárskej činnosti, a to v záujme prevencie a boja proti vzniku týchto ochorení;
48. zdôrazňuje význam aktualizácie a poskytovania spoločných zdravotných ukazovateľov a definícií ochorení súvisiacich so zamestnaním vrátane pracovného stresu, a celoeurópskych štatistických údajov s cieľom stanoviť ciele na zníženie výskytu chorôb z povolania;
49. poukazuje na problémy pri zbere údajov v mnohých členských štátoch; požaduje rozšírenie pracovných úloh Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound); naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia hlásili pracovné úrazy;
Medzinárodné úsilie
50. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečila, aby sa prostredníctvom všetkých obchodných dohôd s tretími krajinami zlepšilo pracovné prostredie s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov;
51. zdôrazňuje, že EÚ má záujem a povinnosť zvýšiť pracovné normy vrátane úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na celosvetovej úrovni;
52. naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci s medzinárodnými organizáciami vrátane MOP, OECD a WHO;
53. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty ratifikovali Dohovor MOP č. 187 o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva všetky členské štáty, aby dohovor ratifikovali;
54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70.
- [2] Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
- [4] Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21.
- [5] Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.
- [6] Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 400.
- [7] Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 754.
- [8] Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
- [9] Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 14.
- [10] Ú. v EÚ C 99, 3.4.2012, s. 101.
- [11] Prijaté texty, P7_TA(2011)0589.
- [12] Prijaté texty, P7_TA(2013)0093.
- [13] Prijaté texty, P7_TA(2014)0012.
- [14] Charta základných práv Európskej únie, článok 31 ods. 1. Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.
- [15] Druhý Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a (ESENER-2), EU-OSHA (2015).
- [16] Eurofound: „Pracovné podmienky starnúcej pracovnej sily“. Eurofound (2008).
- [17] Vyhlásenie riaditeľa EU-OSHA, 18.11.2014.
- [18] Správa o možnostiach zamestnania pre ľudí s chronickým ochorením, Eurofound (2014).
- [19] Hodnotenie európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012, EK (2013) a spoločensko-hospodárske náklady úrazov pri výkone povolania a chorôb z povolania, EK (2012).
- [20] Berechnung des internationalen „Return on Prevention“ für Unternehmen: Kosten und. Nutzen von Investitionen in den betrieblichen Arbeits- und Gesundheitsschutz (Výpočet medzinárodnej návratnosti prevencie v podnikoch: Náklady a využitie investícií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), DGUV (2013).
- [21] Piaty Európsky prieskum pracovných podmienok, súhrnná správa, Eurofound (2012).
- [22] Druhý Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a (ESENER-2), EU-OSHA (2015).
- [23] Druhý Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a (ESENER-2), EU-OSHA (2015).
- [24] Zastúpenie pracovníkov a konzultácia v oblasti zdravia a bezpečnosti, EU-OSHA (2012).
- [25] Flexibilné formy práce: „veľmi atypické“ zmluvné dohody, Eurofound (2010) a Zdravie a dobré podmienky na pracovisku: Správa založená na piatom Európskom prieskume pracovných podmienok, Eurofound (2012).
- [26] Piaty Európsky prieskum pracovných podmienok, súhrnná správa, Eurofound (2012) a tretí Európsky prieskum pracovných podmienok, Eurofound (2015).
- [27] Správa o súčasnej situácii v súvislosti so systémami chorôb z povolania v členských štátoch EÚ a krajinách EZVO/EHP, EK (2013).
- [28] New risks and trends in the safety and health of women at work (Nové riziká a trendy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia žien pri práci), EU-OSHA, 2013.
- [29] Zdravotné a bezpečnostné riziká u najzraniteľnejších pracovníkov, Tematická sekcia EP A, hospodárska a vedecká politika, 2011, s. 40.
- [30] Ú. v EÚ C 230, 14.7.2015, s. 82.
- [31] Prijaté texty, P7_TA(2013)0093.
- [32] The Cost of Inaction (Náklady spôsobené nečinnosťou), Nordon (2014) a Rapport sur les perturbateurs endocriniens, le temps de la précaution (Správa o endokinných disruptoroch: čas na obozretnosť), Gilbert Barbier (2011).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Viac než 4 000 pracovníkov každý rok zomrie v dôsledku úrazu pri práci a počet prípadov smrteľných chorôb predstavuje každoročne viac ako 150 000. Dobré zdravie je základným právom v Európe a hoci sa v priebehu rokov dosiahol významný pokrok v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, naďalej existujú významné riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov.
Pracovná sila v mnohých členských štátoch starne a demografické zmeny v Európe poukazujú na potrebu podporovať bezpečné a zdravé pracovné prostredie pre všetkých pracovníkov počas celého cyklu pracovného života. Hospodárske prínosy ambicióznych politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú dobre zdokumentované a zahŕňajú produktivitu a účasť pracovnej sily, ako aj zlepšenie udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia. Ekonomické náklady pracovných úrazov a chorôb sú významné a veľmi náročný charakter mnohých nových a vznikajúcich rizík si vyžaduje prijatie okamžitých opatrení na úrovni EÚ.
V strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia identifikovala mnohé významné problémy, ktorým čelia európski zamestnávatelia a zamestnanci v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Riešenie týchto výziev má veľký význam a vyžaduje si uplatňovanie legislatívnych i nelegislatívnych iniciatív. Ak sa má dosiahnuť cieľ bezpečného a zdravého pracovného prostredia pre všetkých európskych pracovníkov, mali by sa do rámca zahrnúť dodatočné konkrétne opatrenia.
Vykonávanie, dodržiavanie a presadzovanie
Všetci pracovníci, bez ohľadu na veľkosť svojho zamestnávateľa, členský štát zamestnania alebo druh pracovnej zmluvy, na základe ktorej sú zamestnaní, majú právo na najvyššiu úroveň ochrany, pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci.
Plnenie právnych záväzkov je hlavným dôvodom, prečo mnohé spoločnosti riadia BOZP a zaviedli preventívne opatrenia, a podiel pracovníkov, ktorí udávajú, že ich zdravie a bezpečnosť sú ohrozené prácou, sa v celej Európe značne líši. Je nevyhnutné zlepšiť vykonávanie zo strany členských štátov, aby sa zlepšili podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistili rovnaké podmienky pre podniky. Malo by sa použiť hodnotenie ex post praktického uplatňovania smerníc EÚ o BOZP v EÚ, aby sa zohľadnilo aj možné nedostatočné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa BOZP v členských štátoch pri vykonávaní preskúmania strategického rámca v oblasti BOZP v roku 2016.
Ako sa uvádza v strategickom rámci EÚ v oblasti BOZP, účinnosť riadenia BOZP zostáva naďalej výzvou pre mikropodniky a malé podniky. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné opatrenia na podporu dodržiavania a účinného riadenia BOZP zo strany týchto podnikov.
Na vnútroštátnej úrovni zohrávajú kľúčovú úlohu pri účinnom presadzovaní predpisov v oblasti BOZP inšpektoráty práce. Podniky môžu využívať pomoc a informácie poskytované inšpektormi práce, pokiaľ ide o preventívne opatrenia a právne požiadavky, a inšpektoráty práce potrebujú na plnenie svojich povinností zvýšené personálne obsadenie a zdroje.
Sociálny dialóg, angažovanosť a riadenie zastúpenia pracovníkov sú dôležité pre úspešnú prevenciu rizík na pracovisku a na úrovni členských štátov i na úrovni EÚ by sa malo urobiť viac pre to, aby sa poskytla odborná príprava pre zástupcov BOZP a podporilo ich využívanie.
Nové a vznikajúce riziká a ochorenia súvisiace so zamestnaním
Trh práce v Európe sa mení. Neisté zamestnanie je na vzostupe a nové formy zamestnania, ako aj nové technológie priniesli nové výzvy v oblasti BOZP, ktoré treba vyriešiť. Negatívny vplyv neistých foriem zamestnania na duševné zdravie pracovníkov v Európe poukazuje na potrebu cieleného prístupu k zlepšeniu zdravia a bezpečnosti týchto pracovníkov a je naliehavo nutné zlepšiť zhromažďovanie porovnateľných údajov o chorobách z povolania a expozícii a identifikovať vhodné preventívne postupy.
Mnohí pracovníci sú na pracovisku stále vystavení azbestu a pracovníkov treba lepšie chrániť pred expozíciou karcinogénom a mutagénom, ako aj ergonomickými rizikovými faktormi, ktoré si vyžadujú nové iniciatívy na úrovni EÚ a lepšie začlenenie BOZP do iných oblastí politiky.
Napokon treba riešiť psychosociálne rizikové faktory, ktoré sú pre zamestnávateľov a zamestnancov v celej Európe narastajúcim problémom a sú považované za veľkú výzvu. Riadenie psychosociálnych rizík sa výrazne líši medzi členskými štátmi a na zlepšenie psychosociálneho aspektu pracovného prostredia pre pracovníkov a zníženie počtu absencií sú potrebné iniciatívy vrátane lepšieho monitorovania.
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (15.7.2015)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
k strategickému rámcu EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020
(2015/2107(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Biljana Borzan
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže pracovné podmienky sa zhoršujú a narastajú nerovnosti medzi členskými štátmi z hľadiska pracovných podmienok; keďže hospodárska kríza prispieva k zhoršovaniu pracovných podmienok;
B. keďže v EÚ je zamestnanosť žien v sektore služieb výrazne vyššia ako v priemysle; keďže ženy sú väčšinou zamestnané v zdravotníckom a sociálnom sektore, maloobchodnom predaji, výrobe, školstve, v podnikateľskej sfére a čoraz častejšie pracujú na čiastočný úväzok a vykonávajú príležitostné práce, čo má výrazné dôsledky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP);
C. keďže strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020 by mal obsahovať konkrétny odkaz na rodové rozdiely a keďže zamestnávatelia by mali tejto otázke venovať osobitnú pozornosť pri školeniach a pri činnostiach v oblasti predchádzania rizikám a riadenia;
D. keďže predchádzaním rizikám pri práci a presadzovaním zdravia a bezpečnosti na pracovisku sa zásadným spôsobom prispieva k vytváraniu a udržiavaniu zdravšieho a bezpečnejšieho pracovného prostredia, k zlepšovaniu pracovných podmienok a k účinnému boju proti pracovným úrazom a chorobám z povolania;
E. keďže obeťami pracovných úrazov sú častejšie muži ako ženy, avšak ženy viac trpia chorobami z povolania vzhľadom na to, že sú vystavené osobitným rizikám;
F. keďže existuje zjednodušená predstava o tom, že ženy pracujú na miestach s nižším rizikom, keďže v Európe prevláda názor, že deľba práce nie je nikdy rodovo neutrálna, a keďže vo všeobecnosti práve z dôvodu tejto deľby práce zdravotné problémy žien nie je vidieť, v dôsledku čoho sa v súvislosti so zamestnaniami žien prijíma menej preventívnych opatrení;
G. keďže pracovný stres je druhým najčastejším zdravotným problémom v Európe – po muskuloskeletálnych poruchách – a takmer polovica všetkých pracovníkov ho na svojom pracovisku považuje za bežný; keďže je príčinou takmer polovice počtu stratených pracovných dní každý rok, čo pre spoločnosť predstavuje ročné výdavky vo výške 240 miliárd EUR;
H. keďže rozhodujúcimi stratégiami prevencie muskuloskeletálnych porúch sú: identifikácia pracovníkov ohrozených rizikom a skoré odhalenie symptómov, rovnako ako systém prijímania nadväzujúcich opatrení a monitoringu, ktorý vychádza z klinických hodnotení, s cieľom vytvoriť aktuálnejší referenčný model;
I. keďže boj proti pracovným úrazom môže byť ako celok úspešný len vtedy, ak sa bude v procese výroby v každom smere presadzovať prístup zameraný na ľudí;
J. keďže segregácia trhu práce, rozdiely v odmeňovaní, pracovný čas, pracoviská, neisté pracovné podmienky, sexizmus a diskriminácia na základe pohlavia, ako aj rozdiely súvisiace so špecifickými fyzickými aspektmi materstva, sú faktory, ktoré pravdepodobne ovplyvňujú pracovné podmienky žien;
K. keďže podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci musí 15 % pracovníkov v EÚ v rámci svojej práce manipulovať s nebezpečnými látkami; keďže tieto látky predstavujú riziko tak pre pracovníčky, ako aj pre pracovníkov; keďže však tehotným ženám, ktoré sú vystavené určitým toxínom, hrozia komplikácie počas tehotenstva a/alebo narodenie dieťaťa s vrodenou chybou;
L. keďže výskumy ukazujú, že duševné problémy sú príčinou veľkých strát produktivity, absentérstva a pracovného voľna; keďže je preto veľmi dôležité, aby sa všetky zainteresované strany zamerali na riešenie príčin, ako aj symptómov zlého duševného zdravia s cieľom dosiahnuť, aby boli pracovníci odolní a produktívni a vedeli si zosúladiť pracovný a súkromný život; keďže otázku duševného zdravia v práci treba posudzovať z rodového hľadiska, a to jednak z dôvodu pretrvávajúcich rodových rozdielov a organizačných postupov, ktoré ich podporujú, a v súvislosti so životnými úlohami, medzi ktorými musia pracujúce ženy hľadať rovnováhu;
M. keďže súčasná sociálno-ekonomická kríza viedla k zvýšeniu počtu prijatých právnych predpisov, ktoré umožňujú predĺženie pracovnej doby až do neskorého večera, nočnú prácu, prácu počas sviatkov a nedieľ a porušovanie predpisov upravujúcich pracovné prestávky a čas odpočinku; keďže niektoré odvetvia, napríklad maloobchodné služby, v ktorých väčšinu zamestnaných osôb tvoria ženy, boli zasiahnuté viac, a keďže toto má priame negatívne dôsledky na pracovné podmienky, zdravie zamestnancov a snahy o zabezpečenie vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom a sociálnej súdržnosti;
N. keďže ženy môžu byť v dôsledku charakteru niektorých zamestnaní, v ktorých sú nadmerne zastúpené, vystavené osobitným rizikám vrátane muskuloskeletálnych porúch alebo určitých typov rakoviny, napríklad rakoviny prsníka a rakoviny sliznice maternice[1];
O. keďže z empirického výskumu vyplýva, že ženy sú nedostatočne zastúpené v procesoch rozhodovania o ochrane zdravia a bezpečnosti;
P. keďže v ustanoveniach o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci sa uvádza niekoľko „ohrozených“ skupín, ktoré sú pri práci s nebezpečnými látkami vystavené väčšiemu riziku; keďže do tejto skupiny patria všetci pracovníci (muži aj ženy) bez pracovných skúseností, ďalej tí, ktorí neabsolvovali odbornú prípravu alebo ju absolvovali len v obmedzenom rozsahu, majú problémy s vyjadrovaním alebo majú zdravotné problémy, mladí ľudia, migrujúci zamestnanci a tehotné a dojčiace ženy;
Q. keďže bezpečnosť a ochrana zdravia je dynamická oblasť, ktorá musí byť stále prispôsobovaná a ktorá musí reagovať na meniace sa pracovné prostredia; keďže treba uznať, že odborná príprava bude vždy potrebná a že by sa mala zameriavať na širokú škálu oblastí vrátane duševného zdravia;
R. keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú viac ťažkostí pri uplatňovaní svojich pracovných a zdravotných práv a majú ťažší prístup k základným službám verejného zdravotníctva, špeciálnym typom liečby a vyšetreniam s cieľom včasného odhalenia rakoviny;
S. keďže treba bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu v práci a proti pocitu neistoty, ktoré vyvoláva;
1. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že hrozí, že návrh na revíziu smernice o materskej dovolenke bude stiahnutý, a v prípade, že k tomu dôjde, trvá na tom, aby Komisia urýchlene navrhla legislatívnu iniciatívu s cieľom prispôsobiť a aktualizovať ustanovenia smernice z roku 1992 týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti; vo všeobecnosti vyjadruje poľutovanie nad činnosťou Komisie v rámci programu REFIT, pokiaľ ide o oblasť ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;
2. žiada verejné aj súkromné podniky, aby presadzovali zapojenie žien do prijímania politických rozhodnutí, keďže to má kľúčový význam z hľadiska podpory rovnosti práv a rovnakého zaobchádzania pre ženy na pracovisku;
3. vyzýva členské štáty, aby sa prostredníctvom európskeho koordinačného programu zamerali na potreby malých a stredných podnikov, aby mohli zlepšiť proces zavádzania lepších pracovných podmienok v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti svojich zamestnancov, a to so zreteľom na osobitné potreby žien v tejto súvislosti;
4. vyzýva členské štáty, aby zvýšili verejné investície do vhodných a nevyhnutných ľudských, technických a finančných zdrojov s cieľom overiť dodržiavanie pracovných noriem a potrestať každé ich porušenie, do podpory špecializovanej odbornej prípravy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a do kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií a poradenstva, pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy;
5. vyzýva Komisiu, aby zaviedla záväzné európske expozičné limity pre vyšší počet toxických látok vrátane látok, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu, keďže najmä ženy sú v práci i doma často vystavené zmesi látok, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu zdravotných rizík, a to aj pokiaľ ide o životaschopnosť ich potomstva;
6. zdôrazňuje dramatický nárast psychických chorôb, napríklad syndrómu vyhorenia alebo depresie v práci a vyzýva na zavedenie akéhosi celoeurópskeho „práva nebyť kontaktovaný“ pre všetkých zamestnancov, práva na prácu na čiastočný úväzok alebo doma;
7. upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že je dôležité vyvinúť prevenciu voči vystaveniu endokrinným disruptorom v práci, keďže tieto disruptory majú mnohé škodlivé účinky na zdravie pracujúcich mužov a žien a ich potomstva; vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie vypracovala komplexnú stratégiu pre endokrinné disruptory, ktorá bude zahŕňať vykonávanie právnych predpisov EÚ o uvádzaní pesticídov a biocídov na trh, ako aj sprísnené pravidlá predchádzania rizikám pri práci;
8. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom smernice o pracovnom čase a iných príslušných právnych predpisov zabezpečila taký pracovný čas, ktorý bude rešpektovať zdravie, bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť pracovníkov, a aby účinnejšie regulovala vyváženosť ich pracovného a súkromného života a spoločný deň odpočinku v pracovnom týždni;
9. vyzýva Komisiu, aby riešila problém zvýšeného počtu muskuloskeletálnych chorôb a určitých druhov rakoviny u žien, ktoré sú výsledkom pracovných podmienok a ich kombinácie s domácimi prácami; opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice o muskuloskeletálnych poruchách súvisiacich s prácou, a to s osobitným dôrazom na pracovníčky;
10. vyzýva Komisiu, aby neprehliadala otázku rakovinových ochorení súvisiacich so zamestnaním, napríklad nádorov nosovej dutiny, ktorých výskyt je vyšší v prípade, ak dýchacie sústavy pracovníkov nie sú primerane chránené proti relatívne bežným typom prachu, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva, kože, múky, textilu, niklu a ďalších materiálov;
11. žiada vývoj a lepšiu implementáciu štruktúr ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci pre ženy pracujúce v priestoroch klienta a navrhuje, aby sa vypracovala štúdia o relevantnosti právnej regulácie domácej starostlivosti;
12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu spokojnosti na pracovisku a vystavenia pracovnému stresu, ktorá bude rozdelená do kategórií podľa pohlavia a veku;
13. vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčanie Komisie 92/131/EHS s cieľom posilniť povedomie v otázke sexuálneho obťažovaniu alebo iného správania, ktoré vyplýva z rodových rozdielov a má vplyv na ľudskú dôstojnosť; vyzýva aj členské štáty, aby prijali opatrenia vo verejnom sektore s cieľom vykonávať kódex správania Komisie, ako príklad pre súkromný sektor;
14. vyzýva členské štáty, aby vypracovali štúdie o výskyte muskuloskeletálnych porúch u pracovníkov na celoštátnej úrovni, ktoré budú rozdelené do kategórií podľa rodu, veku a hospodárskej činnosti, s cieľom zistiť, ako najlepšie monitorovať tieto poruchy;
15. zdôrazňuje, že je potrebné, aby združenia zamestnávateľov a odborové zväzy výraznejšie posilňovali povedomie o sexuálnom obťažovaní a aby ženy nabádali k tomu, aby takéto obťažovanie oznamovali, a to s prihliadnutím na prácu, ktorá sa už vykonala na základe európskeho sociálneho dialógu a multisektorových usmernení na riešenie násilia a obťažovania z tretej strany v súvislosti s prácou (tzv. „third-party violence“);
16. víta kampaň Komisie s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres; zdôrazňuje, že so zreteľom na osobitné pracovné podmienky žien musia iniciatívy na riešenie pracovného stresu zahŕňať rodové hľadisko;
17. vyzýva členské štáty, aby pri postupoch posudzovania rizík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzali do úvahy rodové hľadisko; v tejto súvislosti vyzýva na podporu odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, znalostí a činností zástupcov pre bezpečnosť, inšpektorov práce a závodných lekárov, najmä so zreteľom na rodové násilie s cieľom určiť a poskytnúť pomoc obetiam domáceho násilia, zastrašovania alebo sexuálneho obťažovania, a na výmenu najlepších postupov v záujme podpory lepších pracovných podmienok; zdôrazňuje význam zapájania pracovníkov a pracovníčok do procesov rozhodovania, sledovania a preskúmavania;
18. nabáda členské štáty, aby všetkým svojim občanom zabezpečili rovnaké príležitosti pre výkon pracovných práv a rovnaký prístup k službám verejnej zdravotnej starostlivosti a aby sa pritom zamerali najmä na ženy vo vidieckych oblastiach a ostatné zraniteľné skupiny občanov;
19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali a podporovali duševnú pohodu pri práci, výrazne pri tom zohľadnili rodové hľadisko, a aby zdôrazňovali potrebu rozvíjania a výmeny najlepších postupov; požaduje výraznejšiu úlohu sociálnych partnerov, najmä odborov, vzhľadom na ich dôležité postavenie pri predchádzaní a boji proti pracovným postupom, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť a koncepciu dôstojnej práce;
20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli a podporovali kvalitnú odbornú prípravu v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti a aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami vyvinuli a spoločne využívali najlepšie postupy, napríklad učenie sa prácou, výuku s pomocou odborových zväzov, vzdelávanie v oblasti duševného zdravia, prvej pomoci a odvykania od fajčenia, a rodovo orientované iniciatívy, ako napríklad kliniky pre ženy („well-woman clinics“) a zdravotné prehliadky žien;
21. zdôrazňuje, že každá stratégia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti musí zahŕňať boj proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku a musí vytvárať bezpečné pracovné podmienky pre ženy;
22. zdôrazňuje, že ženy musia byť zahrnuté do rozhodovacích procesov týkajúcich sa vývoja lepších zdravotných a bezpečnostných postupov v ich pracovnom prostredíVÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
14.7.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
19 4 8 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniela Aiuto, Catherine Bearder, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Biljana Borzan, Louise Bours, Stefan Eck, Linnéa Engström, Julie Girling, António Marinho e Pinto, Dubravka Šuica, Marc Tarabella |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nedzhmi Ali, Therese Comodini Cachia |
||||
- [1] New risks and trends in the safety and health of women at work (Nové riziká a trendy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia žien pri práci), EU-OSHA, 2013. https://osha.europa.eu/en/publications/reports/new-risks-and-trends-in-the-safety-and-health-of-women-at-work/view.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
13.10.2015 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
45 2 6 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Arne Gericke, Marian Harkin, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Arena, Georges Bach, Lampros Fountoulis, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Tom Vandenkendelaere |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gesine Meissner |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
45 |
+ |
|
ALDE EFDD ENF GUE/NGL PPE
S&D
VERTS/ALE |
Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Gesine Meissner, Yana Toom, Ulla Tørnæs, Renate Weber, Laura Agea, Tiziana Beghin, Mara Bizzotto, Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Kostadinka Kuneva, Patrick Le Hyaric, Inês Cristina Zuber, Georges Bach, David Casa, Dieter-Lebrecht Koch, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Michaela Šojdrová, Csaba Sógor, Romana Tomc, Tom Vandenkendelaere, Maria Arena, Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Agnes Jongerius, Javi López, Emilian Pavel, Maria João Rodrigues, Joachim Schuster, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog, Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Ždanoka, |
|
2 |
- |
|
EFDD ENF |
Jane Collins, Dominique Martin, |
|
6 |
0 |
|
ECR NI |
Arne Gericke, Zdzisław Krasnodębski, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská Lampros Fountoulis, |
|
Vysvetlivky k symbolom:
+ : hlasovali za
- : proti
0 : zdržali sa