Postup : 2014/2247(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0314/2015

Predkladané texty :

A8-0314/2015

Rozpravy :

PV 23/11/2015 - 16
CRE 23/11/2015 - 16

Hlasovanie :

PV 24/11/2015 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0402

SPRÁVA     
PDF 249kWORD 248k
30.10.2015
PE 554.719v02-00 A8-0314/2015

o politike súdržnosti a marginalizovaných komunitách

(2014/2247(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Terry Reintke

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike súdržnosti a marginalizovaných komunitách

(2014/2247(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 151, 153, 162 a 174 až 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na európske dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na Európsku sociálnu chartu a s ňou spojené odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

–   so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách,

–   so zreteľom na antidiskriminačné smernice EÚ, článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach a na protokol č. 12 k tomuto dohovoru,

–   so zreteľom na Dohovor OSN z 5. januára 2011 o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „NSU“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby(6),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o dosiahnutom pokroku vo vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ pre oblasť integrácie Rómov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na trh práce v EÚ(13),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii,

–  so zreteľom na informačný list Komisie z 27. februára 2014 – Tematické usmernenia o rómskych a marginalizovaných komunitách (tematický cieľ 9 – Sociálne začleňovanie a chudoba),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2014 s názvom Správa o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2014)0209),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2012 s názvom Národné stratégie integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ (COM(2012)0226),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (KOM(2010)0715),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (KOM(2010)0758),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(14),

–   so zreteľom na usmerňujúcu poznámku Komisie o využití európskych štrukturálnych a investičných fondov pri riešení segregácie vo vzdelávaní a priestorovej segregácie (návrh) z 1. júla 2015,

–  so zreteľom na otázku na písomné zodpovedanie Komisii z 24. februára 2015 o finančných prostriedkoch pre marginalizované spoločenstvá (E- 002782-15),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k téme vnútroštátne stratégie integrácie Rómov(15),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0314/2015),

A.  keďže politika súdržnosti je zameraná na posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, zníženie sociálnych rozdielov vrátane zníženia a odstránenia chudoby a vylúčenia, čo si vyžaduje zabránenie segregácii a podporu rovnakého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých občanov vrátane najviac marginalizovaných komunít, ako aj skupín a jednotlivcov každého veku, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie a ktoré nemajú prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, bývaniu a systémom zdravotnej starostlivosti;

B.  keďže politika súdržnosti, ako je definovaná v Jednotnom európskom akte z roku 1986, má slúžiť na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostávania najmenej rozvinutých regiónov; keďže Zmluva o fungovaní Európskej únie pridáva súdržnosti ďalší aspekt, keď odkazuje na „hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť“;

C.  keďže cieľ sociálnej súdržnosti si v politike zameranej na začleňovanie marginalizovaných komunít vyžaduje celoeurópsky prístup a od členských štátov požaduje, aby využili svoje právomoci v tejto oblasti na prijatie podporných opatrení a opatrení aj v rámci programov nadnárodnej spolupráce a tiež vnútroštátnych programov;

D.  keďže financovanie príležitostí pre marginalizované komunity bolo v roku 2010 začlenené do Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR); keďže legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 poskytuje strategický prístup;

E.  keďže v nariadení (EÚ) č. 1304/2013(16) sa stanovuje, že Európsky sociálny fond (ESF) je prínosom pre ľudí a zahŕňa znevýhodnené skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, etnické menšiny, marginalizované komunity a osoby všetkých vekových skupín, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

F.   keďže najmenej 23,1 % rozpočtu politiky súdržnosti bude vyčlenených na investície v rámci ESF v programovom období 2014 – 2020; keďže EFRR a ESF zohrávajú osobitnú a významnú úlohu, pričom aspoň 20-percentná rezerva ESF je v každom členskom štáte určená na osobitný cieľ podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a všetkým formám diskriminácie, čo predstavuje kľúčový nástroj na podporu väčšieho začlenenia marginalizovaných komunít;

G.  keďže v nariadení č. 1303/2013 sa stanovuje niekoľko predpokladov súvisiacich s nediskrimináciou, rodovou rovnosťou a zdravotným postihnutím, ktoré sa musia dodržať(17);

H.  keďže zo šiestej správy Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyplýva, že hospodárska kríza zvýšila chudobu a sociálne vylúčenie;

I.  keďže hospodárska kríza a výsledné krátenie rozpočtu a úsporné opatrenia viedli k mnohým problémom, ktoré často spôsobujú vážne rozpočtové problémy obciam, čo vedie k nedostatku možností pri riešení marginalizovaných skupín a pri snahe o zlepšenie ich začlenenia a zabránenie segregácii, keďže takéto politiky sú väčšinou a niekedy výlučne závislé od financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

J.  keďže následky hospodárskej krízy a škrty vo verejných službách sťažili situáciu žien v marginalizovaných komunitách;

K.  keďže ženy v marginalizovaných komunitách sú vystavené intenzívnejšej viacnásobnej diskriminácii a miera ich zamestnanosti je oveľa nižšia, ako je to v prípade mužov z týchto komunít a u iných žien;

L.   keďže do tohto problému je zapojený veľký počet verejných a súkromných aktérov na rôznych úrovniach a v rôznych sektoroch vrátane zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí často zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní politík v oblasti začlenenia, čo si vyžaduje ucelený a dobre koordinovaný prístup;

M.   keďže v súčasnosti na úrovni Európskej únie neexistuje vymedzenie pojmu marginalizovaná komunita; keďže porozumenie správe začína pochopením marginalizácie založeným na analýze osobitných vlastností a charakteristík marginalizovaných skupín, ktoré berie do úvahy ich konkrétnu situáciu a potreby, ako sú životné a pracovné podmienky, obmedzený prístup k vzdelávaniu a systémom zdravotnej starostlivosti a k zamestnaniu, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, čo sprevádzajú štrukturálne a systémové vylúčenia, pričom cieľom je zabezpečiť ich efektívne sociálno-ekonomického začlenenie;

N.  keďže Komisia neposkytla vymedzenie pojmu marginalizované komunity, pričom sa členským štátom ponecháva zodpovednosť za rozhodovanie o vymedzení pojmu na základe vnútroštátnych ukazovateľov; poznamenáva však, že marginalizáciu možno určiť so zreteľom na súbor relevantných ukazovateľov, ako je sociálne vylúčenie, vysoká dlhodobá nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania, (mimoriadne) zlé podmienky bývania, vysoká úroveň diskriminácie, nadmerné vystavenie zdravotným rizikám a/alebo nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, t. j. ide o to obyvateľstvo, ktoré sa považuje za najzraniteľnejšie a najviac potrebuje pomoc;

O.  keďže marginalizácia je spoločenský jav spočívajúci v tom, že jednotlivci alebo komunity sú sociálne vylučované, systematicky sa im bráni v možnosti zapájať sa do spoločenských a politických procesov, ktoré majú zásadný význam pre ich spoločenskú integráciu, alebo sa im táto možnosť odopiera; keďže pojem marginalizované komunity sa vzťahuje na rôzne skupiny a rôznych jednotlivcov, ako sú menšiny, Rómovia, ľudia ohrození životom pod úrovňou chudoby alebo žijúci pod úrovňou chudoby, migranti, utečenci a sociálne vylúčené skupiny v spoločnosti; keďže rasizmus, patriarchát, homofóbia, hospodárske znevýhodnenia a ďalšie diskriminačné faktory prispievajú k vzniku nerovnosti a dynamickému zhoršovaniu postavenia žien v marginalizovaných komunitách;

P.   keďže spoločné charakteristické znaky marginalizovaných komunít zahŕňajú miestne komunity, napríklad marginalizované komunity žijúce vo vidieckych oblastiach a v znevýhodnených štvrtiach, záujmové komunity, ako sú utečenci a žiadatelia o azyl, a etnické a jazykové menšiny, ako aj osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, bezdomovci a tiež pôvodné obyvateľstvo; keďže rozličné druhy marginalizovaných komunít majú spoločné ťažkosti a všetky sú postihnuté viacerými formami stigmatizácie a diskriminácie;

Q.  keďže v Európe existuje veľké množstvo marginalizovaných skupín; keďže k nim patria Rómovia (pojem, ktorý sa chápe rozdielne v celej Európe), ktorí tvoria najväčšiu etnickú menšinu v Európe a sú jednou z najviac marginalizovaných komunít;

R.  keďže politika súdržnosti by sa mala zaoberať marginalizovanými komunitami v ich rozmanitosti s prihliadnutím na osobitné potreby; keďže začlenenie marginalizovaných komunít do financovania si vyžaduje vyvinúť úsilie na všetkých úrovniach zahŕňajúce dlhodobý integrovaný a súvislý prístup, ako aj trvalé riešenia, posilnenie postavenia príslušníkov týchto komunít, opieranie sa o skúsenosti a budovanie kapacít, a to aj pre ženy a dievčatá v marginalizovaných komunitách, prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti, aby sa skončilo so segregáciou a dosiahla sa normalizácia;

S.  keďže stratégie európskej politiky súdržnosti zamerané na posilnenie postavenia žien v marginalizovaných komunitách musia zohľadňovať situáciu starnúcich žien, žien so zdravotným postihnutím, žien – opatrovateliek a žien s duševnými problémami;

T.  keďže projekty v oblasti umenia a kultúry podporujúce medzikultúrne výmeny, posilnenie postavenia účastníkov, rozvoj tvorivých a sociálnych zručností a aktívnu účasť na živote miestneho spoločenstva patria medzi najúčinnejšie nástroje na riešenie sociálneho začlenenia a integrácie;

U.  keďže formálne vzdelávanie aj informálne učenie majú zásadný význam pre prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie, pretože vytvárajú priestor na dialóg, otvorenosť a porozumenie medzi komunitami a prispievajú k posilneniu postavenia marginalizovaných komunít; keďže nesmieme zabúdať na rodové hľadisko vo vzdelávaní a jeho úlohu pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

Všeobecné zásady

1.  pripomína naliehavú potrebu riešiť problém marginalizovaných komunít; zdôrazňuje dôležitú úlohu politiky súdržnosti pri podpore ich hospodárskeho, sociálneho a územného začleňovania;

2.  pripomína, že marginalizované komunity sa stali stredobodom opatrení politiky súdržnosti vzhľadom na rastúce obavy zo sociálneho vylúčenia a na záväzok bojovať proti tomu vrátane obáv o situáciu Rómov a dlhodobú potrebu zlepšiť ich životné podmienky;

3.  vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia na vymedzenie pojmu marginalizované komunity pri špecifikovaní súboru osobitných vlastností a charakteristík marginalizovaných skupín berúc do úvahy konkrétnu situáciu, problémy a potreby každej potenciálnej cieľovej skupiny, a to s cieľom podporiť ich sociálno-ekonomické začlenenie a zapojenie zástupcov týchto komunít; zdôrazňuje, že takéto usmernenia by ešte viac zvýšili účinnosť politiky súdržnosti pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v celej Európskej únii;

4.  víta skutočnosť, že legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 zaviedol nové prvky, ktoré posilňujú pôvodný prístup rozšírením možností financovania a zavedením mechanizmov na zabezpečenie toho, aby podpora marginalizovaných komunít bola v súlade s európskymi hodnotami a cieľmi a aby sa v nej zohľadnila nutnosť zapájať tieto skupiny počas celého procesu;

5.  vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o využívaní možností financovania v prospech marginalizovaných komunít; žiada vypracovanie analýzy, ktorá by umožnila vyvodiť primerané závery a zistiť prekážky, ktoré bránia ďalšiemu využitiu alebo dosiahnutiu čo najlepších výsledkov;

6.  vyzýva Komisiu, aby sledovala účinné využívanie Európskeho kódexu správania s ohľadom na zásadu partnerstva a zapojenie občianskej spoločnosti; pripomína, že horizontálne zásady stanovené v NSU – ktoré stelesňujú základné práva, ako je podpora rovnakých príležitostí, predchádzanie diskriminácii a podpora trvalo udržateľného rozvoja – sa musia uplatňovať pri príprave a vykonávaní programov v rámci EŠIF; pripomína, že všetky opatrenia členských štátov, ktoré sú financované v rámci politiky súdržnosti EÚ, by mali rešpektovať zásady základných práv a nikdy nesmú žiadnym spôsobom prispievať k segregácii;

7.  zdôrazňuje, že zásada rovnakých príležitostí a nediskriminácie je zakotvená v pravidlách financovania z EŠIF na účely odstránenia systémových príčin nerovnosti bez ohľadu na to, či sú hospodárske, sociálne alebo založené na pohlaví, ako aj v súvislosti s prístupom ku kultúre a k vzdelávaniu; zdôrazňuje, že porozumenie systémovej xenofóbie a rasizmu a zvyšovanie informovanosti v tomto zmysle by malo byť ústredným bodom pri analyzovaní príčin vylúčenia;

8.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základná zásada, ktorá sa uplatňuje horizontálne na politiku súdržnosti; vyjadruje poľutovanie nad viacnásobnou diskrimináciou, ktorou trpia najmä ženy, migranti a osoby so zdravotným postihnutím v marginalizovaných komunitách;

9.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní politiky súdržnosti sa musí riešiť závažný problém chudoby a vylúčenia mladých ľudí, detí, dospelých a osôb so zdravotným postihnutím vrátane prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti a službám; naliehavo vyzýva dotknuté členské štáty, aby podnikli primerané kroky a opatrenia s cieľom vypracovať a uplatňovať stratégie na tento účel, a to pri uplatnení integrovaného prístupu;

10.  poukazuje na to, že pri príprave politík určených pre konkrétne cieľové skupiny podľa zásady „výslovného, ale nie výhradného zamerania“ sa pozornosť musí venovať tomu, aby sa nevylúčili iné skupiny v podobných sociálno-ekonomických podmienkach s cieľom zabrániť tak spusteniu obranných reakcií; zdôrazňuje, že táto zásada je len prvým krokom pri uznaní potreby venovať pozornosť niektorým z najviac zraniteľných a marginalizovaných komunít a jednotlivcov;

11.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie začlenenia marginalizovaných komunít je potrebné zaviesť zodpovedné, transparentné a demokratické štruktúry na boj proti korupcii a podvodnému použitiu finančných prostriedkov;

12.  považuje prístup k verejným službám za jeden z hlavných cieľov pri riešení začleňovania marginalizovaných skupín; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s marginalizovanými komunitami zlepšili poskytovanie prispôsobených zdravotníckych informačných materiálov a prípravu stratégií predchádzania ochoreniam, ako aj komunitných iniciatív v oblasti zdravia; vyzýva na vytvorenie špecializovaných štruktúr, ako sú kontaktné miesta poskytujúce poradenstvo v otázkach súvisiacich s prístupom k zdravotnej starostlivosti, trhu práce a vzdelávaniu; žiada, aby sa podnikli kroky zamerané na posun vo verejnej správe od prístupu založeného na dopyte k ústretovému prístupu založenému na ponuke služieb;

13.  vyzýva na lepšiu koordináciu a silnejšie prepojenie vnútroštátnych stratégií pre marginalizované komunity – vrátane vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov, vnútroštátnych stratégií zmenšovania chudoby, stratégií integrácie ďalších marginalizovaných alebo znevýhodnených komunít a stratégií v oblasti rodovej rovnosti –s politikou súdržnosti;

14.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vykonávaní rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov považovali otázku detí za prioritu, a pripomína, že je dôležité podporovať rovnaký prístup detí k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a dôstojným životným podmienkam;

15.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby podporovali využívanie prostriedkov z ESF na podporu projektov informálneho učenia a celoživotného vzdelávania, ako aj projektov v oblasti kultúry s cieľom dosiahnuť ciele investovania do nových zručností na účely inovácie a boja proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

16.  pripomína – majúc na pamäti narastajúce regionálne rozdiely, demografické výzvy a situáciu, ktorej čelí rastúci počet mladých ľudí, ktorí odišli alebo v súčasnosti plánujú odísť zo svojej krajiny pôvodu – že v rozpočtovom cykle 2014 – 2020 je k dispozícii na politiku súdržnosti menej finančných prostriedkov; je presvedčený, že politika súdržnosti má stále potenciál vytvárať pridanú hodnotu k práci, ktorá sa už v členských štátoch vykonáva, a zameraním sa na zlepšovanie pracovných príležitostí, účasť na živote spoločnosti a investovanie do zručností, najmä v tých regiónoch, ktoré to najviac potrebujú, bude politika súdržnosti okrem iných prínosov viesť k väčšiemu sociálnemu začleneniu a zníženiu chudoby tým, že prinesie náležitú pružnosť, čo umožní členským štátom zavádzať individualizovanú podporu v súlade s miestnymi potrebami a zabezpečí, aby sa financovanie využívalo v oblastiach, kde je nezamestnanosť najvyššia a financovanie je najviac potrebné;

17.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú tieto zásady pri vykonávaní operačných programov; vyzýva Komisiu, aby do svojich správ začlenila svoju analýzu vrátane analýzy vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

18.  zdôrazňuje, že škrty v rozpočte verejných služieb v niektorých členských štátoch počas krízy viedli k zvýšeniu nezamestnanosti, nedostatočnému sociálnemu zabezpečeniu, zložitej situácii v oblasti bývania a k zdravotným problémom; vyzýva členské štáty, aby efektívnejšie využívali podporu z ESF s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a rovnaký prístup k nim pre marginalizované komunity a bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie;

19.  žiada, aby sa pri navrhovaní opatrení podporovaných z kohéznych fondov bralo do úvahy hľadisko ľudských práv, a zdôrazňuje, že kultúrne, hospodárske a sociálne práva by mali byť začlenené do politík zameraných na uznávanie žien z marginalizovaných komunít ako aktívnych plnoprávnych občianok a že pri koncipovaní všetkých opatrení a politík sa treba výslovne zaoberať otvorenými aj skrytými prejavmi rasizmu;

Príprava programov

20.  zdôrazňuje, že zásada partnerstva musí viesť k účasti na všetkých úrovniach a členské štáty sú povinné ju uplatňovať, a to nielen pro forma; zdôrazňuje význam vykonávania kódexu správania pre partnerstvo pri zabezpečení rovnakej účasti a zastúpenia partnerov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu marginalizovaných komunít, aby sa tak mohli zohľadniť ich osobitné situácie a akékoľvek potenciálne výzvy, ktorým čelia pri výraznom prispievaní k partnerstvu; je znepokojený nedostatočným dodržiavaním záväzného zapojenia partnerov v súlade s príslušnými zásadami pre partnerstvo stanovenými v NSU a európskom kódexe správania; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie partnerov vrátane tých, ktorých sa to najviac týka, a zaviedli systém stimulov a výmenu najlepších postupov vrátane osobitnej podpory pre tie riadiace orgány a príjemcov, ktorí majú osobitne dobré výsledky v tejto oblasti;

21.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia akceptovala dohody o partnerstve, ktoré v dostatočnej miere nezahŕňajú marginalizované komunity; žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie začleňovania marginalizovaných komunít do prípravy, realizácie a hodnotenia projektov ako nástroj na posilnenie postavenia príslušných komunít; navrhuje, aby sa v kontexte európskeho semestra predstavili odporúčania ako vhodný spôsob podpory opatrení, ktoré majú prijať členské štáty;

22.  vyzýva členské štáty, aby konali podľa odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa sociálneho začlenenia marginalizovaných komunít, a Komisiu, aby dôsledne sledovala dodržiavanie týchto odporúčaní;

23.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty vrátane tých, ktoré dostávajú odporúčania, si vo svojich operačných programoch vybrali sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných komunít za investičnú prioritu; upozorňuje však, že toto hľadisko sa musí začleniť aj do takých oblastí politiky, ako sú vzdelávanie a zamestnanosť;

24.  vyzýva členské štáty, aby plne využívali fondy; zdôrazňuje potrebu osobitného zamerania na finančné opatrenia, ktoré presahujú rozsah cielenej činnosti v rámci tematického cieľa týkajúceho sa sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii, pričom sa uprednostní integrovaný a systematický prístup;

25.  domnieva sa, že viacúrovňové riadenie a koordinácia zohrávajú dôležitú úlohu; zdôrazňuje, že zapojenie miestnych orgánov a miestnych zainteresovaných strán je rozhodujúce, aby sa dosiahlo na cieľovú skupinu, a vyžaduje si čo najmenšiu územnú vzdialenosť;

Vykonávanie programov

26.  poukazuje na význam integrovaného prístupu; zastáva názor, že finančné prostriedky by sa mali použiť integrovanejším spôsobom, a to aj prostredníctvom programov financovaných z viacerých fondov, miestneho rozvoja vedeného komunitou, integrovaných územných investícií a krížového financovania, ako sa uvádza v článku 98 ods. 2 NSU, a že by sa mala dosiahnuť súčinnosť s ďalšími úniovými a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi; vyzýva príslušné správne orgány a iné orgány, aby sa usilovali o aktívnu spoluprácu na všetkých úrovniach, a to aj naprieč hranicami;

27.  poznamenáva, že krížové financovanie sa v súčasnosti používa v obmedzenej miere, čo je čiastočne zapríčinené zložitými pravidlami opísanými v článku 98 ods. 2 NSU; zastáva názor, že zvýšením flexibility pravidiel krížového financovania, najmä s ohľadom na marginalizované komunity, by sa mohla zvýšiť účinnosť projektov a k ich vplyvu pridať významná pridaná hodnota; žiada preto Komisiu, aby vykonala analýzu uplatňovania a úrovne využívania krížového financovania;

28.  konštatuje, že marginalizované komunity často žijú v menej výhodných mestských častiach; zdôrazňuje význam skutočnej realizácie programov mestskej obnovy a regenerácie pre znevýhodnené štvrte, ktoré spájajú integrované a lokálne orientované prístupy a partnerstvá, riešia hospodárske, sociálne aj územné výzvy a zlepšujú mestské prostredie a ktoré sa zameriavajú aj na zvyšovanie prepojiteľnosti s cieľom poskytnúť týmto komunitám lepší prístup; domnieva sa, že budúca mestská agenda EÚ by mala primeraným spôsobom riešiť hlavné výzvy a potreby súvisiace s marginalizovanými komunitami v mestských oblastiach s cieľom zabrániť vzniku get a úspešne bojovať proti segregácii, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

29.  upozorňuje na osobitné potreby, ktorým čelia marginalizované komunity žijúce vo vidieckych, horských a izolovaných oblastiach, vrátane problémov spojených s prepojiteľnosťou, mobilitou a prístupom k službám, ale aj pokiaľ ide o kultúrne a sociálne príležitosti; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie prepojiť jednotlivé regióny; poznamenáva tiež, že ľudia v cezhraničných oblastiach sú často vystavení marginalizácii pre ich geografickú polohu a táto skutočnosť by sa mala lepšie zohľadniť pri formulovaní politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa európskej územnej spolupráce;

30.  zdôrazňuje potrebu vybudovať kapacity zainteresovaných strán vrátane verejných služieb, úradov a subjektov občianskej spoločnosti s cieľom posilniť postavenie komunít, predovšetkým tým, že sa im umožní väčšia účasť na tvorbe politík; požaduje, aby sa aj na tento účel využívala cielená odborná pomoc a cielené financovanie;

31.  vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu potrebnú na zlepšenie administratívnej kapacity orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby zabezpečili poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním odbornej prípravy, poskytovaním pomoci pri žiadostiach o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom uľahčiť tak marginalizovaným komunitám, napríklad Rómom, získavanie informácií o európskych a vnútroštátnych programoch financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

32.  zdôrazňuje, že sociálni partneri musia mať prístup k technickej pomoci, aby sa nielen posilnila ich kapacita, ale tiež s cieľom zabezpečiť koordináciu a zastúpenie sociálnych partnerov v rámci výborov ad hoc, ktoré vymedzujú a vykonávajú operačné programy;

33.  zdôrazňuje, že v spolupráci so zástupcami marginalizovaných komunít by Komisia po tom, ako poskytne usmernenia k vymedzeniu pojmu marginalizované komunity, mala zriadiť expertnú skupinu ad hoc pre poradenstvo a podporovať primeranú odbornú prípravu administratívnych pracovníkov s cieľom zabezpečiť špecifické poznatky o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú marginalizované komunity, a bojovať proti diskriminačným praktikám, aby sa tak podporilo začlenenie prostredníctvom konštruktívneho a účinného dialógu a aby sa integrovaným a účinným spôsobom vykonávali a sledovali projekty financované z prostriedkov EÚ týkajúce sa marginalizovaných komunít, čím by sa maximalizoval ich vplyv;

34.  považuje za zásadné, aby orgány rodovej rovnosti, organizácie žien a ženy z marginalizovaných komunít boli zapojené do procesu rozhodovania o prideľovaní, využívaní, čerpaní a monitorovaní finančných prostriedkov na všetkých úrovniach – od miestnych a regionálnych až po členské štáty a inštitúcie EÚ – a domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie vykonávaných programov by sa malo považovať za kľúčový proces pri zvyšovaní účasti žien z marginalizovaných komunít;

35.  berie na vedomie prístup, podľa ktorého sa pred uskutočnením investícií majú zaviesť do praxe všetky strategické a operačné politické opatrenia vrátane dostatočných administratívnych a inštitucionálnych kapacít; nabáda Komisiu, aby dôsledne monitorovala plnenie týchto podmienok a zabezpečila, že príslušné členské štáty prijmú doplňujúce opatrenia, najmä v oblasti podpory začleňovania a boja proti chudobe a diskriminácii;

Monitorovanie a odporúčania

36.  poukazuje na to, že projekty financované z prostriedkov EÚ musia byť dlhodobé, aby boli účinné, a z fondov sa musia podporovať investície uspokojujúce skutočné potreby príjemcov, a musia ich sprevádzať mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, že sa dosiahne na cieľové skupiny, a ktoré riešia vylúčenie a marginalizáciu; požaduje zavedenie mechanizmov vyhodnocovania kvality a monitorovania; vyzýva Komisiu, aby zaviedla proaktívne a participatívne mechanizmy na monitorovanie a pozorovanie činností členských štátov v rámci procesov plánovania a posúdenia finančných prostriedkov použitých na marginalizované komunity;

37.  zdôrazňuje, že vylúčenie z bývania, bezdomovectvo, vylúčenie zo vzdelávania a nezamestnanosť sú často kľúčovými prvkami marginalizácie; zdôrazňuje preto význam zásahov v oblasti integrovaného bývania, vzdelávania a zamestnanosti v prospech marginalizovaných komunít;

38.  pripomína – keďže nedávnu hospodársku a finančnú krízu tvrdo pocítili najmä marginalizované skupiny, ktorým v čase turbulencií na trhu práce najviac hrozí strata zamestnania –, že vzdelávanie a zamestnanosť predstavujú najlepší spôsob na vymanenie sa z chudoby, a preto by sa začlenenie marginalizovaných komunít do spoločnosti a trhu práce malo stať prioritou; so znepokojením konštatuje, že príslušníci marginalizovaných komunít sú často vylúčení zo spoločnosti a trpia diskrimináciou, v dôsledku čoho čelia prekážkam v prístupe k vysokokvalitnému vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, doprave, informáciám a službám vo všeobecnosti, čo predstavuje zložitý problém, ktorý treba náležite riešiť komplementárnym využívaním EŠIF a vnútroštátnych zdrojov; zdôrazňuje preto potrebu vyvinúť osobitné úsilie v prípade už existujúcich programov EÚ, ako sú iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, programy Erasmus+ a Kreatívna Európa, s cieľom osloviť príslušníkov marginalizovaných komunít, pričom sa bude pravidelne monitorovať úspešnosť programov, aby sa prelomil kruh chudoby a marginalizácie a podporil rozvoj odborných zručností a kvalifikácie ľudí;

39.  žiada, aby sa finančné prostriedky využívali na zlepšenie životných podmienok žien v marginalizovaných komunitách a na uľahčenie ich prístupu k vysokokvalitnému, stabilnému vzdelávaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, starostlivosti o dieťa, sociálnym službám, službám na podporu obetí a právnym systémom;

40.  zdôrazňuje, že zástupcovia marginalizovaných komunít musia byť aktívne zapojení do opatrení monitorovania a musia mať možnosť zúčastňovať sa na nich ako riadni členovia; poukazuje na to, že na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni sa mohli získať značné skúsenosti; zdôrazňuje, že treba šíriť a využívať najlepšie postupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali všetky existujúce najlepšie postupy vrátane inovatívnych postupov týkajúcich sa začlenenia marginalizovaných skupín a jednotlivcov do spoločnosti a iniciovali činnosti v oblasti vytvárania sietí okrem iného medzi sociálnymi pracovníkmi, pracovníkmi s mládežou a komunitnými pracovníkmi a tiež medzi akademikmi a výskumnými pracovníkmi; kladie dôraz na sieťovú platformu na úrovni EÚ uľahčujúcu výmenu najlepších postupov a riešenie spoločných problémov, ktorá by mohla slúžiť aj ako nástroj elektronického vzdelávania na účely budovania kapacít;

41.   vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom každoročnom štruktúrovanom dialógu s občianskou spoločnosťou a organizáciami zastupujúcimi partnerov zaoberala politikou súdržnosti a marginalizovanými komunitami a aby zabezpečila, že sa na ňom zúčastnia zástupcovia marginalizovaných komunít, a umožnila diskusiu založenú na kvantitatívnej a kvalitatívnej analýze;

42.  poukazuje na to, že informovanosť o štrukturálnom a systémovom začlenení nie je len požiadavkou na spoločnosť ako celok, ale je tiež zásadná z hľadiska činnosti prijímateľov rozhodnutí a zainteresovaných strán na všetkých úrovniach správy a iných zúčastnených verejných subjektov; vyzýva všetky verejné zainteresované strany a vzdelávacie inštitúcie, aby vykonali dôkladnú analýzu príčin diskriminácie a marginalizácie a zvýšili informovanosť o potrebe odstrániť xenofóbiu, rasizmus a všetky typy marginalizácie vedúce k systémovému vylúčenie; vyzýva Komisiu, aby dôsledne presadzovala a monitorovala právne predpisy EÚ o diskriminácii; vyzýva verejné služby zamestnanosti, aby poskytovali vysokokvalitné služby prispôsobené potrebám;43.  zdôrazňuje, že na pomoc marginalizovaným skupinám a podporu ich integrácie je potrebný dvojaký prístup, ktorý by sa mal realizovať v priamom spojení s dotknutými subjektmi poskytovaním vzdelávania vrátane vzdelávacích zariadení, odbornej prípravy, profesijného poradenstva a pracovných príležitostí a v spojení s miestnou komunitou a miestnymi orgánmi s cieľom zlepšiť a/alebo zmeniť verejnú mienku zvyšovaním informovanosti o účinkoch predsudkov, zlepšovaním verejných služieb a prispôsobením sociálnych systémov;

44.  zdôrazňuje, že vzdelanie je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii; zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých členov spoločnosti k vysokokvalitnému vzdelávaniu je kľúčom na prelomenie kruhu sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie, pre ktoré je príznačné učenie zohľadňujúce rozmanitosť, predstavuje prvý krok ku skutočnej politickej, hospodárskej a sociálnej integrácii marginalizovaných komunít; zdôrazňuje potrebu realizovať programy, projekty a podporné činnosti v prospech marginalizovaných komunít s cieľom zabezpečiť predškolské vzdelávanie, vyzdvihnúť nevyhnutnosť formálneho vzdelávania, pričom sa tiež poskytujú príležitosti pre iné formy vzdelávania a celoživotné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o zručnosti potrebné na výkon povolania a v oblasti IKT, a s cieľom zlepšiť prístup k médiám, a to aj v záujme posilnenia postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

45.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali využívanie EFRR na podporu MSP a sociálnych podnikov, ktoré zapájajú marginalizované komunity a sú pre ne prospešné; poukazuje na potrebu podporovať činnosti v prospech marginalizovaných komunít s cieľom poskytovať pomoc a vytvárať podmienky na mikropodnikanie, čím sa zachovajú rôzne spôsoby podnikania;

46.  upozorňuje, že v blízkej budúcnosti prejdú mnohé sektory významnou transformáciou, čiastočne v dôsledku rozsiahlejšieho využívania on-line nástrojov a riešení; poukazuje na to, že pracovníci s nízkou a strednou kvalifikáciou sa tak dostanú pod tlak, čo postihne najmä príslušníkov marginalizovaných komunít, lebo v súčasnosti si práve oni zvyčajne nachádzajú prácu v týchto sektoroch; zdôrazňuje dôležitosť prístupnej a cenovo prijateľnej odbornej prípravy a služieb pre všetkých v prípade nových technológií a sektorov s osobitným zreteľom na možnosti v digitálnom sektore a v ekologickom hospodárstve, najmä pre najviac znevýhodnené skupiny; berie na vedomie význam mikropodnikov a malých podnikov pri podpore zachovania pracovných miest vo vidieckych oblastiach, a preto žiada, aby sa zvýšený dôraz kládol na zabezpečenie prístupu týchto podnikov k financovaniu;

47.  poukazuje na to, že je dôležité posilňovať postavenie žien v marginalizovaných komunitách podporou žien, ktoré podnikajú, a podnecovaním zapájania žien do aktivít v týchto komunitách;

48.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú sociálne podnikanie, družstvá, vzájomné združenia a alternatívne podniky môžu zohrávať pri posilňovaní postavenia žien v marginalizovaných komunitách; odporúča, aby sa z kohéznych fondov, najmä ESF, podporovali investície v tejto oblasti s dôrazom na rodové hľadisko;

49.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala obmedzenia súčasného kľúča na určovanie podpory z fondov politiky súdržnosti, ktorý sa zakladá na HDP, spolu s lepším využívaním dostupných ukazovateľov – ako sú údaje Eurostatu EU-SILC o príjmoch a životných podmienkach –, podľa ktorých možno identifikovať ohniská chudoby a sociálnej nestability na území Únie s cieľom lepšie zamerať podporu EÚ na marginalizované komunity;

50.  zdôrazňuje, že v politickej diskusii vedenej v EÚ sa marginalizované komunity často tendenčne zneužívajú na politické účely, a preto je potrebná podrobná analýza štrukturálneho vylúčenia v rámci partnerských dohôd aj rôznych operačných programov; vyzýva Komisiu, aby poskytla zosúladené, konzistentné a jasné usmernenia týkajúce sa rozvoja, realizácie a riadenia projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré súvisia s marginalizovanými komunitami, vrátane hĺbkových analýz, príkladov najlepších postupov a politických odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby sa marginalizované komunity začlenili do fondov EÚ, a to aj vzhľadom na nadchádzajúce programové obdobie;

51.  žiada o zahrnutie rodového hľadiska a prierezovej analýzy do všetkých iniciatív, programov, akcií a mechanizmov financovania zameraných na integráciu a sociálne začleňovanie a financovaných z prostriedkov EÚ, aby tak bolo možné lepšie reagovať na špecifické potreby žien v marginalizovaných komunitách a lepšie zachytiť širokú škálu názorov a vyhliadok žien v rôznych štrukturálnych pozíciách a rolách; je presvedčený, že posúdenia vplyvov rodového hľadiska a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri vyhodnocovaní vplyvov priorít v oblasti financovania na ženy, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií pre programy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zbierať a pravidelne analyzovať údaje rozčlenené podľa pohlavia;

52.  vyzýva členské štáty, aby udeľovali cenu za príkladné úsilie o integráciu a začleňovanie marginalizovaných skupín pri čerpaní fondov EÚ; navrhuje, aby sa takáto cena za vynikajúcu prácu mohla udeľovať obciam alebo regiónom v členských štátoch;

53.  vyzýva členské štáty, aby umožnili a podporovali vytváranie sietí medzi obcami a mestami zaoberajúcimi sa integráciou marginalizovaných skupín; navrhuje, že Dohovor primátorov a starostov o zmene klímy by mohol slúžiť ako príklad takejto siete;

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(5)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 62.

(6)

Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0132.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0092.

(12)

Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 120.

(13)

Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 60.

(14)

Ú. v. EÚ C 378, 14.12.2013, s. 1.

(15)

Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 73.

(16)

Nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006.

(17)

Časť II prílohy XI k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Politika súdržnosti je jedným z najsilnejších nástrojov, ktoré má Európska únia k dispozícii na boj proti nerovnosti a na podporu územnej a sociálnej súdržnosti vo svojich regiónoch.

Vo všetkých európskych spoločnostiach existujú skupiny a komunity, ktoré čelia vo väčšinovej spoločnosti štrukturálnemu vylúčeniu a segregácii a nemajú prístup ani k základným verejným službám a infraštruktúre. Okrem toho sú veľmi často neúmerne postihnuté chudobou, nezamestnanosťou a zlými zdravotnými podmienkami.

Výrazné zníženie verejných výdavkov počas krízy viedlo k zhoršeniu existujúcich problémov v členských štátoch, napr. pokiaľ ide o nezamestnanosť, chýbajúce sociálne zabezpečenie, zložitú situáciu s bývaním a nedostatočné verejné zdravotnícke služby. V dôsledku toho mala kríza priamy negatívny vplyv na príslušníkov marginalizovaných komunít. Okrem toho mnoho obcí naďalej čelí vážnym rozpočtovým obmedzeniam, ktoré im znemožňujú primerane sa zaoberať otázkou marginalizácie v spoločnosti.

Napriek všetkému hlavnú zodpovednosť za zmenu situácie marginalizovaných komunít nesú členské štáty. Hoci osobitné vnútroštátne okolnosti, potreby a riešenia sa v rôznych častiach Európy veľmi líšia, cieľ sociálnej súdržnosti si vyžaduje celoeurópsky prístup k politike zameranej na začleňovanie marginalizovaných komunít.

Marginalizované komunity a diskriminačné štruktúry

Neexistuje jednotná definícia EÚ marginalizovaných komunít; naopak, tento pojem zahŕňa množstvo predstáv, ako sú znevýhodnené štvrte, najodkázanejší alebo materiálne najodkázanejší ľudia, ľudia ohrození chudobou a spoločenské skupiny, ktoré sú znevýhodnené alebo diskriminované.

Napriek tomu bol pojem marginalizovaných spoločenstiev zavedený v roku 2013 do nariadenia o EFRR s jasným cieľom bojovať proti dôsledkom marginalizácie. Je preto zodpovednosťou EÚ, aby tento cieľ ďalej sledovala a neustále sa mu venovala.

Existuje tiež široká škála diskriminačných štruktúr vrátane sexuálnej orientácie a rodovej identity, ako aj rôzneho kultúrneho, náboženského alebo etnického pôvodu. Mnohí ľudia čelia rôznym formám diskriminácie, najmä v rámci rómskych komunít, ktoré sú v európskych spoločnostiach veľmi často marginalizované.

Politika súdržnosti je významný nástroj

Politika súdržnosti môže pri zmene týchto skutočností zohrávať dôležitú úlohu. Nielen reakciou na výzvy v oblasti bývania alebo v prístupe k verejnej infraštruktúre, ako sa to už deje v rámci EFRR, ale aj integrovaným prístupom k riešeniu všetkých diferencovaných foriem diskriminácie, ktorým marginalizované komunity čelia.

Marginalizované komunity však veľmi často nemajú prospech z európskej politiky súdržnosti. Nie sú zahrnuté ani do rozhodovacích štruktúr, ani do procesu vykonávania a monitorovania projektov. Môže to viesť k zhoršeniu problémov ohrozených skupín v EÚ a existuje niekoľko príkladov zneužitia finančných prostriedkov, najmä v súvislosti s marginalizovanými komunitami.

Pochopenie systémových foriem diskriminácie a zvyšovanie informovanosti o týchto problémoch, akým je napr. protirómske zmýšľanie, musia byť v centre pozornosti pri analýze dôvodov vylúčenia.

Integrovaný prístup: výslovne, ale nie výhradne

Pri riešení otázky integrácie marginalizovaných skupín prijali viaceré zainteresované strany zásadu „výslovné, ale nie výhradné“ zameranie. Myšlienkou tejto zásady je zamerať sa na konkrétne cieľové skupiny, pričom sa nevylučujú iné osoby žijúce v podobných sociálno-ekonomických podmienkach. Samotná zmienka o marginalizovaných komunitách, ako sú Rómovia, však nezaručuje, že sa prijmú osobitné opatrenia na riešenie ich situácie.

Na to má zásadný význam riadne vykonávanie kódexu správania pre partnerstvo, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnakú účasť a zastúpenie zainteresovaných subjektov. Existujú informácie o veľkých rozdieloch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady partnerstva, a to od pravidelných konzultácií sociálnych partnerov až k úplnému ignorovaniu a neznalosti kódexu správania.

Okrem toho hodnotenie projektov počas predchádzajúceho programového obdobia ukázalo, že finančné prostriedky nie sú vždy zamerané na skutočné potreby príjemcov. Realizátori niekedy dokonca spĺňajú kritériá jednoduchým „zaškrtnutím políčok“, napríklad zapojením MVO, ktoré údajne zastupujú Rómov, alebo pseudokonzultáciami bez skutočného dialógu.

Existuje teda jednoznačná požiadavka na mechanizmy hodnotenia kvality a monitorovania. Potrebujeme prejsť na monitorovanie kvality, aby zásahy viedli k dlhodobým a udržateľným výsledkom. Je to zložitý a časovo náročný proces, ktorý si vyžaduje cielené a účinné budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti na miestnej a národnej úrovni, ako aj posilnenie marginalizovaných komunít tak, aby boli schopné aktívne sa zúčastňovať na navrhovaní a vykonávaní zásahov. Rozpočet na technickú pomoc zostáva často nevyužitý, mal by sa prideľovať na projekty budovania kapacít a vzdelávacie programy pre občiansku spoločnosť.

Táto správa prináša odporúčania, ako prekonať uvedené problémy. Použitie fondov EÚ na začleňovanie marginalizovaných komunít sa tak môže stať jedinečnou príležitosťou na propagáciu a podporu väčšej súdržnosti v európskych spoločenstiev.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (25.6.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

Politika súdržnosti a marginalizované komunity

(2014/2247(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ádám Kósa

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže politika súdržnosti, ako je definovaná v Jednotnom európskom akte z roku 1986, má slúžiť na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostávania najmenej rozvinutých regiónov; keďže ZFEÚ pridáva súdržnosti ďalší aspekt, keď odkazuje na „hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť“;

B.  keďže Komisia neposkytla vymedzenie pojmu marginalizované komunity, pričom sa členským štátom ponecháva zodpovednosť rozhodovať na základe vnútroštátnych ukazovateľov; poznamenáva však, že pojem marginalizácie možno stanoviť tak, že sa vezme do úvahy súbor relevantných ukazovateľov, ako je sociálne vylúčenie, vysoká dlhodobá nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania, diskriminácia, (mimoriadne) zlé podmienky bývania, vysoká úroveň diskriminácie, nadmerné vystavenie zdravotným rizikám a/alebo nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, t. j. ide o to obyvateľstvo, ktoré sa považuje za najzraniteľnejšie a najviac potrebuje pomoc;

C.  keďže v nariadení č. 1304/2013/EÚ(1) sa stanovuje, že Európsky sociálny fond je prínosom pre ľudí a zahŕňa znevýhodnené skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, etnické menšiny, marginalizované komunity a osoby všetkých vekových skupín, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

D.  keďže v nariadení (EÚ) č. 223/2014(2) sa stanovuje, že Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby podporuje sociálnu súdržnosť, posilňuje sociálne začleňovanie, teda v konečnom dôsledku prispieva k cieľu odstránenia chudoby v Únii, a podporuje tiež opatrenia členských štátov na poskytovanie materiálnej pomoci najodkázanejším osobám;

1.  pripomína – vzhľadom na to, že nedávna hospodárska a finančná kríza zasiahla najmä marginalizované skupiny, ktorým v čase turbulencií na trhu práce najviac hrozí strata zamestnania – že vzdelávanie a zamestnanosť predstavujú najlepší spôsob na vymanenie sa z chudoby a že integrácia marginalizovaných komunít do trhu práce by mala byť preto prioritou; so znepokojením konštatuje, že príslušníci marginalizovaných komunít sú často vylúčení zo spoločnosti, trpia diskrimináciou a v dôsledku toho čelia prekážkam v prístupe k vysokokvalitnému vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, doprave, informáciám a službám vo všeobecnosti, čo predstavuje zložitý problém, ktorý treba náležite riešiť komplementárnym využívaním štrukturálnych fondov; zdôrazňuje preto potrebu vyvinúť osobitné úsilie v prípade už existujúcich programov EÚ, ako sú iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, programy Erasmus+ a Kreatívna Európa, s cieľom osloviť príslušníkov marginalizovaných komunít, pričom sa bude pravidelne monitorovať úspešnosť programov, aby sa prelomil kruh chudoby a marginalizácie a podporil rozvoj odborných zručností a kvalifikácie ľudí;

2.  zdôrazňuje, že na pomoc marginalizovaným skupinám a na ich integráciu je potrebný dvojaký prístup, čo treba robiť priamo v spojení s dotknutými subjektmi poskytovaním vzdelávania vrátane vzdelávacích zariadení, odbornej prípravy, profesijného poradenstva a pracovných príležitostí, v spojení s miestnou komunitou a miestnymi orgánmi s cieľom zlepšiť a/alebo zmeniť verejnú mienku zvyšovaním informovanosti o dôsledkoch predsudkov, zlepšovaním verejných služieb a úpravou sociálnych systémov;

3.  pripomína, že hlavným cieľom politiky súdržnosti je podporovať územný rozvoj a znižovať regionálne rozdiely, preto zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa v rámci vykonávania a riadenia príslušného financovania z EÚ mali prijať osobitné prierezové opatrenia; zdôrazňuje, že Európsky sociálny fond (ESF) by mal byť hlavným nástrojom na vykonávanie stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, politiky trhu práce, mobility, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálneho začleňovania, čím by prispieval k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) by mali podporovať výskum a analýzu zamerané na získavanie informácií o skutočných životných podmienkach marginalizovaných komunít; zdôrazňuje, že politika súdržnosti je dôležitým nástrojom na smerovanie k politike založenej na výsledkoch s cieľom účinne vytvárať inteligentný a udržateľný rast v regiónoch, ktoré to najviac potrebujú, prostredníctvom podpory začínajúcich podnikov a rozvoja mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ako aj zdôrazňovaním významu mikropodnikov a malých podnikov, pretože pomáhajú zachovať pracovné miesta vo vidieckych a okrajových oblastiach;

4.  pripomína – majúc na pamäti narastajúce regionálne rozdiely, demografické výzvy a situáciu, ktorej čelí rastúci počet mladých ľudí, ktorí odišli alebo v súčasnosti plánujú odísť zo svojej krajiny pôvodu – že v rozpočtovom cykle 2014 – 2020 je k dispozícii na politiku súdržnosti menej finančných prostriedkov; je presvedčený, že politika súdržnosti má stále potenciál vytvárať pridanú hodnotu k práci, ktorá sa už v členských štátoch vykonáva, a že zameraním sa na zlepšovanie pracovných príležitostí, účasť na živote spoločnosti a investovanie do zručností, najmä v tých regiónoch, ktoré to najviac potrebujú, bude politika súdržnosti okrem iných prínosov viesť k väčšiemu sociálnemu začleneniu a zníženiu chudoby tým, že prinesie náležitú pružnosť, čo umožní členským štátom zavádzať individualizovanú podporu v súlade s miestnymi potrebami a zabezpečí, aby sa financovanie využívalo v oblastiach, v ktorých je nezamestnanosť najvyššia a v ktorých je najviac potrebné;

5.  s potešením víta skutočnosť, že nariadenie (EÚ) č. 1303/2014(3) obsahuje nové prvky zamerané na podporu najviac znevýhodnených skupín, s účinnosťou od roku 2014; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ich začlenili do svojich operačných programov a prijali konkrétne a bezodkladné opatrenia, čím by sa stalo záväzným vypracovanie stratégie zameranej na prechod služieb od veľkých firiem na komunitné služby, a aby sa snažili prijať náležité opatrenia; okrem toho zastáva názor, že členské štáty musia podporovať sociálne začleňovanie, bojovať proti chudobe a všetkým formám diskriminácie, ako je zakotvené v právnych predpisoch EÚ, bojovať proti trestným činom z nenávisti namiereným proti ľuďom z marginalizovaných komunít a presadzovať antidiskriminačné politiky, okrem iného v prípade potreby prijatím vhodných právnych predpisov, posilnením vnútroštátnych antidiskriminačných orgánov a podporou špecifickej odbornej prípravy pre štátnych zamestnancov; konštatuje, že uvedené nariadenie ďalej integruje a/alebo začleňuje marginalizované komunity zameraním sa na ich potreby v súvislosti s rastúcimi výzvami, ktorým čelia v znalostnej spoločnosti; domnieva sa, že v súlade s nariadením by sa mal európsky kódex správania pre partnerstvo prísne dodržiavať a uplatňovať;

6.  zdôrazňuje, že vzdelanie je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii a že politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mali umožniť všetkým príslušníkom spoločnosti využívať výhody vysokokvalitného vzdelávania; upozorňuje na to, že vo vzdelávacích systémoch v Európe stále pretrvávajú nerovnosti a že zdedené sociálne postavenie je hlavným problémom, ktorý k tomu prispieva; zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakého prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu pre všetkých členov spoločnosti je kľúčom na prelomenie kruhu sociálneho vylúčenia; v tejto súvislosti pripomína, že sú potrebné investície na to, aby sa všetci ľudia v akejkoľvek etape svojho života mohli zapojiť do podnecujúceho vzdelávania a aby sa podporovalo celoživotné vzdelávanie s cieľom posilniť sociálne začleňovanie, aktívne občianstvo a sebestačnosť; pripomína v tejto súvislosti potrebu rozvoja odbornej prípravy a základných zručností, v ktorých by sa mali brať do úvahy rozdiely medzi trhmi práce členských štátov a vzdelávacími systémami, aby sa zabránilo univerzálnemu prístupu; poukazuje na potrebu rámca politického plánovania, ktorý zohľadní možné inovácie a podnikateľské príležitosti súvisiace so súčasnými charakteristikami regiónu a jeho skutočný diverzifikačný potenciál, s cieľom navrhnúť vhodné strategické zásahy na základe týchto prvkov a plánovaných výsledkov a zabrániť tak riziku odchodu kvalifikovaných pracovníkov do rozvinutejších regiónov;

7.  v tejto súvislosti pripomína potrebu odbornej prípravy a rozvoja základných zručností pre ľudí s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, ktoré by neboli založené na univerzálnych politických riešeniach, ale na súbore politických odporúčaní šitých na mieru, vychádzajúcich z aktuálneho vedomostného potenciálu v regióne; vyzdvihuje verejno-súkromný vzdelávací program, ktorý by bol výsledkom partnerstiev medzi organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi orgánmi a ktorý môže využívať výsledky/výstupné ukazovatele, nepretržité monitorovanie a hodnotenie, kombinované s pilotnými činnosťami, politickými experimentmi a testovaním;

8.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu toho, aby finančné prostriedky EÚ nikdy žiadnym spôsobom neprispievali k segregácii; vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala, či sa dodržiava zásada nediskriminácie a súvisiace právne predpisy, a podporuje Komisiu v tom, aby začala konania o porušení proti členským štátom, ktoré porušujú smernicu 2000/43/ES o rasovej rovnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu, ktorá je potrebná na zlepšenie administratívnych kapacít orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním odbornej prípravy, poskytovaním pomoci pri žiadostiach o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom uľahčiť tak marginalizovaným komunitám, napríklad Rómom, získavať informácie o európskych a vnútroštátnych programoch financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávať príslušné žiadosti;

10.  pokiaľ ide o podporu komunitných služieb, požaduje uznanie opatery v domácnosti (napríklad starostlivosti o deti, staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím) za skutočnú prácu a požaduje tiež vytvorenie systémov na boj proti nelegálnej práci; požaduje, aby sa uznalo právo na dávky sociálneho zabezpečenia, sociálnu pomoc a nadobúdanie aktív;

11.  vyzýva členské štáty, aby konali podľa odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa sociálneho začleňovania marginalizovaných komunít, a Komisiu, aby dôsledne sledovala tieto odporúčania;

12.  zdôrazňuje, že sociálni partneri musia mať prístup k technickej pomoci, aby mohli nielen posilniť kapacity sociálnych partnerov, ale aj zabezpečiť ich koordináciu a zastúpenie vo výboroch ad hoc, ktoré vymedzujú a vykonávajú operačné programy;

13.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty vrátane tých, ktoré dostávajú odporúčania, si vo svojich operačných programoch vybrali sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných komunít za investičnú prioritu; upozorňuje však, že toto hľadisko sa musí začleniť do takých oblastí politiky, ako sú vzdelávanie a zamestnanosť;

14.  konštatuje, že Rómovia, ktorí tvoria najväčšiu etnickú menšinu v Európe a patria medzi najviac marginalizované komunity v EÚ, majú horší zdravotný stav než zvyšok obyvateľstva, a upozorňuje, že podľa údajov z prieskumu UNDP približne 20 % Rómov nemá zdravotné poistenie alebo nevedia, či sú poistení, a že asi 15 % rómskych detí vo veku do 14 rokov nie je očkovaných, v porovnaní so 4 % percentami detí z nerómskych domácností; vyzýva členské štáty, aby zlepšili a realizovali poskytovanie prispôsobených zdravotníckych informačných materiálov a vytvorenie stratégií predchádzania ochoreniam, ako aj iniciatív Spoločenstva s cieľom zlepšiť zainteresovanosť v oblasti zdravia rómskych komunít;

15.  vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy viacrozmerné a územné hľadiská chudoby, vyčlenili dostatok rozpočtových zdrojov z národného rozpočtu a programov EÚ využitím miestneho rozvoja vedeného komunitou, spoločných akčných plánov, integrovaných územných investícií a integrovaných operácií s cieľom uskutočniť ciele stanovené vo vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov, a aby vypracovali integrované viacodvetvové programy financované z viacerých fondov, ktoré sú zamerané na najzanedbanejšie mikroregióny;

16.  upozorňuje členské štáty a Európsku komisiu na to, že po roku 2020 budú aj pri čoraz menšom počte ľudí v produktívnom veku potrebné politiky v oblasti aktívneho začleňovania takýchto osôb a bude čoraz viac narastať konkurenčný boj o pracovné miesta, zatiaľ čo súkromný sektor bude poskytovať čoraz menej pracovných miest osobám, ktoré majú porovnateľne nižšiu kvalifikáciu; pripomína, že aj v niektorých najprosperujúcejších členských štátoch (napr. v Dánsku a Luxembursku) znepokojivo rastie dlhodobá nezamestnanosť (v Európskej únii sa takmer 12 miliónov ľudí považuje za dlhodobo nezamestnaných, čo predstavuje 5 % pracovnej sily, a 59 % z nich je bez práce už dva roky); vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi hľadali praktické riešenia na preklenutie problému zamestnanosti, najmä v prípade nízko kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov a/alebo aby im pomohli nájsť si opäť zamestnanie, čo si bude vyžadovať nový prístup a s tým nielen dlhodobé stratégie, ale aj krátkodobé opatrenia, ako sú spôsoby podpory v oblasti príjmu, s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu najviac znevýhodnených skupín a prispôsobenie existujúcich nástrojov, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a ESF s cieľom zabrániť trvalej dlhodobej nezamestnanosti, opätovnému výskytu nedávneho odlevu obyvateľstva do rozvinutejších regiónov, najmä osôb nad 50 rokov a mladých ľudí, a trvalému zvyšovaniu takého odlevu; vyzýva Komisiu, aby posúdila prístupnosť pracovných miest v súkromnom sektore špeciálne pre nízkokvalifikovaných pracovníkov a aby uviedla, aké nové pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú žiadnu kvalifikáciu, by sa mohli vytvoriť v krátkodobom horizonte do roku 2020;

17.  vyzýva Európsku komisiu, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie a ďalšími mechanizmami v oblasti ľudských práv dôsledne presadzovali a monitorovali právne predpisy EÚ o diskriminácii, najmä v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva verejné služby zamestnanosti, aby poskytovali kvalitné služby prispôsobené klientom v zraniteľných situáciách a uskutočňovali osvetové školenia pre zamestnancov úradov práce s cieľom zvýšiť ich vnímavosť voči niekoľkonásobnému znevýhodneniu nezamestnaných v zraniteľných situáciách a odstrániť predsudky a negatívny prístup k nim;

18.  upozorňuje, že v blízkej budúcnosti prejdú mnohé sektory významnou transformáciou, čiastočne v dôsledku rozsiahlejšieho využívania on-line nástrojov a riešení; poukazuje na to, že pracovníci s nízkou a strednou kvalifikáciou sa tak dostanú pod tlak, čo bude mať vplyv najmä na ľudí z marginalizovaných komunít, keďže v súčasnosti sú to oni, ktorí si zvyčajne nachádzajú prácu v týchto sektoroch; zdôrazňuje dôležitosť prístupnej a finančne dostupnej odbornej prípravy a služieb pre všetkých v oblasti nových technológií, s osobitným zreteľom na možnosti v digitálnom sektore a v ekologickom hospodárstve, najmä pre najviac znevýhodnené skupiny; berie na vedomie význam mikropodnikov a malých podnikov pri podpore zachovania pracovných miest vo vidieckych oblastiach, a preto žiada, aby sa kládol zvýšený dôraz na zabezpečenie prístupu k financovaniu pre tieto podniky;

19.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila komplexný súbor pravidiel a usmernení na podporu prístupu a začlenenia ľudí so zdravotným postihnutím;

20.  upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby sa reálne prejavil pozitívny vplyv technologických inovácií na trhu práce, a súčasne sa domnieva, že je potrebné poskytnúť väčšiu podporu členským štátom, aby mohli pripraviť svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, že zabezpečia, aby v budúcnosti relatívne znevýhodnení pracovníci mohli získať komplexnejšie, pružnejšie a konkurencieschopnejšie poznatky, čo pomôže zvýšiť úroveň zamestnanosti; vyzýva európske inštitúcie, aby v budúcnosti venovali väčšiu pozornosť príprave prognóz trhu práce, ktoré budú brať do úvahy aj inovačné, pokročilejšie technológie, pričom môžu ako jeden z východiskových bodov použiť nový výskumný projekt Európskeho parlamentu(4), a nabáda aj Komisiu, aby uskutočnila podobný výskum;

21.  vyzýva členské štáty, aby obozretne vyvažovali rozpočet a brali pritom osobitne do úvahy sociálne dôsledky hospodárskych opatrení, aby sa zaviazali poskytovať dostatok finančných prostriedkov a prijali účinné a cielené opatrenia s cieľom zabezpečiť, že rozdiely vo vývoji geografických regiónov (mestských i vidieckych) sa nebudú prenášať ďalej vo forme sociálnej nespravodlivosti a nerovnosti príležitostí, ktoré sú zjavné už v ranom veku; domnieva sa, že by k tomu nemalo dochádzať ani v neskorších štádiách a že je preto potrebné určiť na základe sociálnych a hospodárskych ukazovateľov tie oblasti (malé lokality alebo časti sídel), ktoré sú súčasne hospodársky, sociálne a inak znevýhodnené. zdôrazňuje, že by sa mala venovať väčšia pozornosť pomoci týmto oblastiam, aby dohnali zameškané; so znepokojením konštatuje, že deti zo znevýhodnených rodín sú bezdôvodne a v príliš veľkých počtoch zastúpené v špeciálnych školách; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť zistenia potrieb, ako aj dôležitosť vývoja v ranom detstve, nediskriminácie, rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelaniu a rodinnej stability;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili vysokú úroveň nezamestnanosti mladých ľudí, s ktorou sa stretávajú marginalizované skupiny, najmä Rómovia, využívaním existujúcich mechanizmov, ako sú záruka pre mladých a špecializované programy odbornej prípravy, napríklad program Erasmus +, na zabezpečenie skorého prístupu rómskych detí k vzdelávaniu, ako aj prostredníctvom podpory programov celoživotného vzdelávania na uľahčenie prístupu dospelých Rómov na trh práce; okrem toho požaduje účinné využívanie ďalších nástrojov EÚ, napr. programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), na podporu kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

23.  uvedomuje si, že väčšina Rómov pracuje nelegálne, a vzhľadom na nutnosť zaistiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi účinne bojovali proti tomuto problému plným využívaním európskej platformy na posilnenie spolupráce v boji proti nelegálnej práci;

24.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a posúdila uskutočniteľnosť vykonávania nariadení týkajúcich sa fondov EÚ, vzhľadom na to, že aspekt životných podmienok Rómov, ktorý si najnaliehavejšie vyžaduje riešenie – zlepšenie situácie ľudí žijúcich v segregovaných oblastiach v nevyhovujúcich podmienkach – možno vyriešiť len komplexným spôsobom (integrovaným prístupom) a že realizácia týchto programov si preto vyžaduje opatrenia, ktoré sú kryté z ESF (oblasť ľudí) a z EFRR (oblasť infraštruktúry);

25.  zdôrazňuje, že rómske ženy čelia dvojitej diskriminácii, pretože rodové rozdiely v zamestnanosti a odmeňovaní sú v rómskych komunitách veľmi vysoké; zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť, aby sa do vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov zaviedli osobitné opatrenia na ochranu práv žien a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

26.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vykonávaní rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov považovali otázku detí za prioritu, a pripomína, že je dôležité podporovať rovnaký prístup detí k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a dôstojným životným podmienkam;

27.  zdôrazňuje, že škrty v rozpočte verejných služieb v niektorých členských štátoch počas krízy viedli k zvýšeniu nezamestnanosti, nedostatočnému sociálnemu zabezpečeniu, zložitej situácii v oblasti bývania a k zdravotným problémom; vyzýva členské štáty, aby efektívnejšie využívali podporu z ESF s cieľom zlepšiť pre marginalizované komunity rovnaký prístup k verejným službám a ich kvalitu a bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

42

7

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Marian Harkin, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Heinz K. Becker, Miapetra Kumpula-Natri, Paloma López Bermejo, António Marinho e Pinto, Edouard Martin, Tamás Meszerics, Csaba Sógor, Helga Stevens, Monika Vana, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Branislav Škripek

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 108/2006.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

(4)

Projekt s názvom Vplyv digitalizácie na trh práce bol prijatý na zasadnutiach panelu Vyhodnocovanie vedeckých a technologických alternatív (STOA) a Predsedníctva 30. apríla 2015.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (15.7.2015)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k politike súdržnosti a marginalizovaným komunitám

(2014/2247(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ernest Urtasun

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže marginalizácia je spoločenský jav spočívajúci v tom, že jednotlivci alebo komunity sú sociálne vylučované, systematicky sa im bráni v možnosti zapájať sa do spoločenských a politických procesov, ktoré majú zásadný význam pre ich spoločenskú integráciu, alebo sa im táto možnosť odopiera; keďže pojem „marginalizované komunity“ sa vzťahuje na rôzne skupiny a rôznych jednotlivcov, ako sú menšiny, Rómovia, ľudia ohrození životom pod úrovňou chudoby alebo žijúci pod úrovňou chudoby, migranti, utečenci a sociálne vylúčené skupiny spoločnosti; keďže rasizmus, patriarchát, homofóbia, hospodárske znevýhodnenia a ďalšie diskriminačné systémy prispievajú k vzniku nerovnosti a k dynamickému zhoršovaniu postavenia žien v rámci marginalizovaných komunít;

B.  keďže chudoba, ktorá postihuje marginalizované komunity, sa dotýka žien, detí a mužov odlišným spôsobom vzhľadom na skutočnosť, že pre ženy a deti je zvyčajne ťažšie získať prístup k sociálnym službám a dosiahnuť dôstojný príjem;

C.  keďže marginalizácia a dvojitá diskriminácia, ktorým sú ženy v uvedených skupinách vystavené, im bránia v prístupe k službám, informáciám a verejným a mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti rodovej rovnosti;

D.  keďže ženy zohrávajú v rámci marginalizovaných komunít kľúčovú úlohu tak z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska vzdelávania a poskytovania starostlivosti; keďže túto kľúčovú úlohu žien treba riešiť prostredníctvom konkrétnych opatrení s cieľom prekonať prekážky, ktoré stoja ženám v ceste pri ich začlenení sa do rozhodovacieho procesu a rovnocennej účasti v tomto procese, zlepšiť životné podmienky žien a poskytnúť im odbornú prípravu nevyhnutnú na to, aby sa mohli aktívne podieľať na sociálnom a hospodárskom živote krajiny;

E.  keďže následky hospodárskej krízy a škrty vo verejných službách sťažili situáciu žien v marginalizovaných komunitách;

F.  keďže ženy z marginalizovaných komunít sú vystavené intenzívnejšej viacnásobnej diskriminácii a miera ich zamestnanosti je oveľa nižšia, ako je to v prípade mužov z týchto komunít a v prípade iných žien;

G.  keďže prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie si vyžaduje priame zapojenie dotknutých komunít na miestnej úrovni v sociálnej, politickej a ekonomickej oblasti, a to vrátane zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, ako aj zapojenie občanov do procesu tvorby politík; keďže uplatňovanie rodového hľadiska musí byť vždy súčasťou týchto procesov, s cieľom dodať ženám, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii, odvahu na zapojenie sa do týchto procesov a na vyjadrenie svojho názoru vo verejnej sfére;

H.  keďže tak formálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie majú zásadný význam pre prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie, pretože vytvárajú priestor na dialóg, otvorenosť a porozumenie medzi komunitami a prispievajú k posilneniu postavenia marginalizovaných komunít; keďže nesmieme zabúdať na rodové hľadisko vo vzdelávaní a jeho úlohu pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

I.  keďže zastúpenie žien z marginalizovaných komunít v oblasti umenia, kultúry a médií je dôležité na prekonanie marginalizácie, stereotypizácie a viacnásobnej diskriminácie;

J.  keďže stratégie európskej politiky súdržnosti zamerané na posilnenie postavenia žien v marginalizovaných komunitách musia zohľadňovať situáciu starnúcich žien, žien so zdravotným postihnutím, žien – opatrovateliek a žien s duševnými problémami;

K.  keďže členské štáty hrajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní prostredia, ktoré vymedzuje a formuje marginalizáciu, a keďže musia brať do úvahy potreby marginalizovaných komunít a zohľadňovať ich záujmy pri vypracúvaní a zdôvodňovaní operačných programov predkladaných Komisii;

1.  poukazuje na skutočnosť, že ženy z marginalizovaných komunít sú vystavené viacnásobnej diskriminácii, v dôsledku čoho sú v ešte väčšej miere ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, najmä v oblasti prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotníckym a sociálnym službám;

2.  žiada o zahrnutie rodového hľadiska a prierezovej analýzy do všetkých iniciatív, programov, akcií a mechanizmov financovania zameraných na integráciu a sociálne začleňovanie a financovaných EÚ, aby tak bolo možné vhodnejšie reagovať na špecifické potreby žien v marginalizovaných komunitách a lepšie zachytiť širokú škálu názorov a možností žien v rôznych štrukturálnych pozíciách a rolách; je presvedčený, že posúdenia rodového vplyvu a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri vyhodnocovaní vplyvu, ktorý majú na ženy priority financovania, prideľovanie finančných prostriedkov a špecifikácie pre programy financovania; zdôrazňuje potrebu systematického zberu a pravidelnej analýzy údajov diferencovaných podľa pohlavia;

3.  vyzýva Komisiu, aby do regionálnych programov zahrnula pri ich vypracúvaní pozitívne opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu situácie žien v marginalizovaných komunitách pod hranicu chudoby a chudobe detí v ranom štádiu;

4.  žiada, aby sa zlepšila kvalita a odborná príprava pracovníkov špecializovaných sociálnych služieb (vrátane probačných úradníkov), ktorí sa venujú marginalizovaným skupinám;

5.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčanie Rady 92/441/EHS, ktoré uznáva „základné právo človeka na dostatočné zdroje a sociálnu pomoc tak, aby mohol žiť dôstojne“, čo je zásadná otázka pre ženy, ktoré chudoba ohrozuje viac než mužov; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť spoločnú metódu výpočtu životného minima z hľadiska nákladov na živobytie (tzv. nákupný kôš tovaru a služieb), aby tak bolo možné získať porovnateľné údaje o miere chudoby a vypracovať metódy sociálnej intervencie vrátane systému minimálneho príjmu, čo je nevyhnutné na dosiahnutie hospodárskej a sociálnej súdržnosti osôb žijúcich v rôznych oblastiach Európskej únie;

6.  považuje za mimoriadne dôležité, aby orgány rodovej rovnosti, organizácie žien a ženy z marginalizovaných komunít boli zapojené do procesu rozhodovania o prideľovaní, využívaní a čerpaní finančných prostriedkov, a to na všetkých úrovniach, od miestnych a regionálnych orgánov až po členské štáty a inštitúcie EÚ, a domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie vykonávaných programov by sa malo považovať za kľúčový proces zvyšovania účasti žien z marginalizovaných komunít;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať postavenie žien v marginalizovaných komunitách podporou podnikajúcich žien a podnecovaním zapájania žien do aktivít v týchto komunitách;

8.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o podporu udržateľného a komplexného budovania kapacít pre ženy v marginalizovaných komunitách;

9.  zdôrazňuje, že všetky možnosti financovania z európskych prostriedkov určené na podporu marginalizovaných komunít a najmä žien by sa mali využívať integrovaným spôsobom s cieľom posilniť synergie a komplementaritu medzi štrukturálnymi fondmi a programom Práva, rovnosť a občianstvo; vyzýva príslušné správne a iné orgány na všetkých úrovniach riadenia, aby sa usilovali o aktívnu vzájomnú spoluprácu;

10.  upozorňuje na skutočnosť, že spoločnosť neberie na vedomie marginalizáciu určitých komunít, ako sú ženy pracujúce v neistých pracovných podmienkach, skupiny tzv. pracujúcich chudobných, osamelé matky a znevýhodnené staršie ženy na dôchodku; vyzýva členské štáty, aby tieto skupiny jasne vymedzili a aby prijali programy zamerané na zlepšenie životných podmienok, prístupu k zdravotnej starostlivosti a k základným službám;

11.  dôrazne kritizuje skutočnosť, že rodový aspekt nebol zohľadnený v Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, jednej zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorej cieľom je aj lepšie využívanie fondov EÚ na podporu sociálneho začleňovania, pričom 20 % prostriedkov Európskeho sociálneho fondu sa využíva na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

12.  vyzýva na podporu výmeny osvedčených postupov a vytvorenie sietí medzi ženami v marginalizovaných komunitách na všetkých úrovniach riadenia; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať ženy na vedúcich pozíciách v rámci týchto komunít a zapájať ich do činností zameraných na zvyšovanie povedomia a do propagácie verejných služieb a programov určených na boj proti marginalizácii a diskriminácii žien;

13.  naliehavo žiada, aby sa finančné prostriedky využívali na zlepšenie životných podmienok žien v marginalizovaných komunitách a na uľahčenie ich prístupu k vysokokvalitnému, stabilnému vzdelávaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, zariadeniam starostlivosti o deti, sociálnym službám, právnemu systému a službám na podporu obetí;

14.  v rámci politiky súdržnosti EÚ vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na oblasti závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako je vymedzené v článku 121 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, a aby vypracovali osobitné ustanovenia, ktoré umožnia alternatívne zamestnanie a povolanie pre marginalizované skupiny žien v rámci týchto komunít, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou chudoby, nedostatkom vyhliadok na zamestnanie, dobrovoľnou neúčasťou na vzdelávaní, nedostatkom sociálnych služieb a sociálnou izoláciou a z toho vyplývajúcim vyšším rizikom chudoby detí;

15.  žiada, aby sa pri navrhovaní opatrení podporovaných z Kohézneho fondu bralo do úvahy hľadisko ľudských práv, a zdôrazňuje, že kultúrne, hospodárske a sociálne práva by mali byť začlenené do politík zameraných na uznávanie žien z marginalizovaných komunít ako aktívnych plnoprávnych občianok, a že v prípade všetkých opatrení a politických návrhov by sa mali riešiť tak otvorené, ako aj skryté prejavy rasizmu;

16.  zdôrazňuje, aké dôležité je venovať osobitnú pozornosť špecifickým okolnostiam a potrebám najzraniteľnejších skupín žien v marginalizovaných komunitách, ako sú staršie ženy, ženy so zdravotným postihnutím, ženy, ktoré sú obeťami násilia a obchodovania s ľuďmi, prisťahovalkyne, ženy patriace k etnickým menšinám, utečenky atď., a to v rámci všetkých programov, iniciatív a akcií financovaných EÚ;

17.  uznáva, že väčšiu účasť žien na podnikaní a ich vyšší podiel na raste možno dosiahnuť prostredníctvom financovania podporných služieb MSP a finančných služieb, ktoré spĺňajú potreby žien, ktoré s podnikaním začínajú a ktoré ho ďalej rozvíjajú;

18.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať odstraňovaniu prekážok v prístupe k zamestnaniu, ktorým čelia ženy v marginalizovaných komunitách, ako aj všetkým rozdielom v platoch a dôchodkoch žien a mužov v týchto komunitách;

19.  upozorňuje na dôležitosť dôkladnej a dôslednej kontroly využívania finančných prostriedkov určených pre marginalizované komunity;

20.  zdôrazňuje, že ženy z marginalizovaných komunít sú vystavené väčšiemu riziku toho, že sa stanú obeťami rodového násilia a ďalších foriem porušenia ich základných práv; žiada, aby bol boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách kľúčovým faktorom v integračných programoch pre marginalizované komunity a pri prideľovaní prostriedkov EÚ;

21.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú sociálne podnikanie, družstvá, združenia založené na princípe vzájomnosti a alternatívne podniky môžu zohrávať pri posilňovaní postavenia žien v marginalizovaných komunitách; odporúča, aby kohézne fondy, najmä Európsky sociálny fond, podporovali investície v tejto oblasti s dôrazom na rodové hľadisko;

22.  pripomína rozhodnutie európskeho ombudsmana vo veci OI/8/2014/AN, ktorá sa týka dodržiavania základných práv pri vykonávaní politiky súdržnosti EÚ; dôrazne poukazuje na to, že je potrebné, aby všetky programy politiky súdržnosti členských štátov boli v plnom súlade s Chartou základných práv; súhlasí s tým, že občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien by sa mala poskytnúť platforma na oznamovanie prípadov zneužitia fondov a porušenia charty;

23.  zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania pre zlepšenie rovnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave, najmä pokiaľ ide o zručnosti potrebné na výkon povolania a o IKT; uznáva, že pri poskytovaní vzdelávania a odbornej prípravy ženám vo vidieckych oblastiach je potrebná flexibilita;

24.  zdôrazňuje potrebu posilnenia regionálnych, národných a európskych sietí žien v marginalizovaných komunitách, najmä v oblasti obchodu, podnikania, vedy a technológie, vzdelávania, médií a občianskeho a politického vedenia;

25.  žiada, aby európske kohézne fondy a najmä Európsky sociálny fond podporovali programy formálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom posilniť postavenie žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

26.  žiada, aby fondy v oblasti politiky súdržnosti podporovali umelecké, kultúrne a mediálne projekty, ktoré posilňujú postavenie žien v marginalizovaných komunitách a usilujú sa o odstránenie stereotypov, stigmatizácie a viacnásobnej diskriminácie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.7.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

1

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Catherine Bearder, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Louise Bours, Stefan Eck, Linnéa Engström, Julie Girling, António Marinho e Pinto, Dubravka Šuica, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Therese Comodini Cachia


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

15.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, José Blanco López, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Edward Czesak, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Bill Etheridge, Anna Hedh, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Viorica Dăncilă, Andor Deli, Elena Gentile, Josu Juaristi Abaunz, Jan Olbrycht, Bronis Ropė, Julie Ward, Damiano Zoffoli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Boris Zala

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia