Postup : 2015/2092(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0328/2015

Predkladané texty :

A8-0328/2015

Rozpravy :

PV 14/12/2015 - 18
CRE 14/12/2015 - 18

Hlasovanie :

PV 15/12/2015 - 4.24
CRE 15/12/2015 - 4.24
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0447

SPRÁVA     
PDF 201kWORD 149k
16.11.2015
PE 560.736v02-00 A8-0328/2015

o novej spoločnej rybárskej politike (SRP): štruktúra technických opatrení a viacročných plánov

(2015/2092(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo

Spravodajca: Gabriel Mato

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o novej spoločnej rybárskej politike (SRP): štruktúra technických opatrení a viacročných plánov (2015/2092(INI))

(2015/2092(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a najmä na jej článok 43,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, najmä na jeho článok 7 ods. 2 a článok 9 a článok 10,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0328/2015),

A.  keďže trvalá udržateľnosť populácií rýb je pre budúcnosť odvetvia rybolovu nevyhnutnou podmienkou;

B.  keďže od roku 2009 sa dosiahol len malý pokrok, pokiaľ ide o legislatívne návrhy súvisiace s technickými opatreniami a viacročnými plánmi, čiastočne v dôsledku rozporov medzi európskymi inštitúciami, ktoré sa týkali ich rozhodovacích právomocí podľa článku 43 ZFEÚ v súvislosti s návrhmi Komisie v prípade viacročných plánov, a čiastočne v dôsledku ťažkostí pri zosúlaďovaní právnych predpisov o technických opatreniach s Lisabonskou zmluvou;

C.  keďže medzi ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) (nariadenie (EÚ) č. 1380/2013) patrí obnova a udržanie populácií lovených druhov nad úrovňou, ktorá je schopná poskytnúť maximálny udržateľný výnos (MUV), s použitím ekosystémového prístupu a prístupu založeného na a selektivite; keďže technické opatrenia a viacročné plány patria medzi základné nástroje na plnenie týchto cieľov;

D.  keďže medzi hlavné zmeny, ktoré zaviedla reforma SRP v roku 2013, patrí povinnosť vylodiť úlovky a regionalizácia;

E.  keďže zložitosť a rôznorodosť technických opatrení, ako aj skutočnosť, že sú rozptýlené v mnohých rozličných právnych predpisoch, prispela k tomu, že uplatňovanie je pre rybárov ťažké, čo môže vyvolať ich nedôveru;

F.  keďže uplatňovanie zásady regionalizácie zahŕňa konzultácie s poradnými radami s cieľom viac priblížiť zainteresované strany k rozhodovaciemu procesu a lepšie vyhodnotiť možné sociálno-ekonomické dôsledky rozhodnutí;

G.  keďže zložitosť technických opatrení a ťažkosti pri ich vykonávaní, ako aj absencia konkrétnych výsledkov alebo stimulov v rámci SRP prispeli k nedôvere rybárov;

H.  keďže cieľom revízie technických opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami a s použitím ekosystémového prístupu by malo byť zlepšiť environmentálnu udržateľnosť rybolovných a morských zdrojov spôsobom, ktorý je konzistentný so sociálno-ekonomickou životaschopnosťou odvetvia;

I.  keďže dosahovanie cieľov novej SRP si okrem iného vyžaduje používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a postupov;

J.  keďže súčasné inovácie, ktoré zlepšia selektivitu rybárskeho výstroja, sú často brzdené právnymi predpismi;

K.  keďže povinnosť vylodiť úlovky predstavuje zásadnú zmenu prístupu k riadeniu rybárstva, najmä k rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne, a teda aj k technickým opatreniam v kľúčových oblastiach, ako je napríklad zloženie úlovkov a veľkosť ôk sietí;

L.  keďže treba osobitne zdôrazniť význam maloobjemového rybolovu pre udržateľnosť pobrežných spoločenstiev, najmä pre úlohu žien a detí; keďže v SRP existuje diferencovaný režim pre maloobjemový rybolov v Európe;

M.  keďže je potrebné všeobecné vymedzenie maloobjemového rybolovu vzhľadom na úlohu, ktorú zohráva pri obnove našich morí a zachovaní tradičných a environmentálne udržateľných postupov a zamestnaní;

N.  keďže je potrebné vymedzenie spoločných základných zásad pre všetky morské oblasti prostredníctvom rámcového nariadenia, ktoré sa prijme riadnym legislatívnym postupom podľa Lisabonskej zmluvy, s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov SRP v EÚ a rovnaké podmienky medzi prevádzkovateľmi, ako aj uľahčiť vykonávanie a monitorovanie technických opatrení;

O.  keďže nie vždy je potrebný riadny legislatívny postup v prípade opatrení prijatých na regionálnej úrovni alebo opatrení podliehajúcich častým zmenám, alebo takých, ktoré sú založené na normách a cieľoch, o ktorých rozhodujú spoluzákonodarcovia, ale musí sa použiť na prijatie pravidiel, ktoré sú spoločné pre všetky morské oblasti, ako aj v opatrení obsiahnutých v osobitných nariadeniach alebo takých, ktoré sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebudú zmeniť;

P.  keďže regionalizácia musí zabezpečiť, aby sa technické opatrenia prispôsobili osobitným požiadavkám jednotlivých druhov rybolovu a rybolovných oblastí, pričom sa zabezpečí flexibilita a rýchla reakcia na všetky krízové situácie; keďže regionalizácia musí priniesť technické opatrenia, ktoré budú jednoduchšie, budú sa dať ľahšie chápať, vykonávať a presadzovať; keďže technické opatrenia na regionálnom základe by sa mali prijímať podľa modelu, ktorý schvália spoluzákonodarcovia, ako bolo dohodnuté v rámci reformovanej SRP;

Q.  keďže regionalizácia môže prispieť k zjednodušeniu a lepšej zrozumiteľnosti pravidiel, čo by odvetvie rybolovu a ostatné zúčastnené strany veľmi uvítali, najmä keď sú zapojené do procesu ich prijímania;

R.  keďže regionalizácia by nemala viesť k renacionalizácii, pretože to nie je v súlade so SRP, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť vzhľadom na spoločný charakter zdrojov Európska únia;

S.  keďže prijatie technických opatrení na regionálnej úrovni by malo vychádzať z modelu dohodnutého spoluzákonodarcami v rámci novej SRP, a to aby Komisia prijala delegované akty na základe spoločných odporúčaní od príslušných členských štátov, ktoré spĺňajú normy a ciele, o ktorých rozhodli spoluzákonodarcovia, alebo ak príslušné členské štáty nepredložia žiadne spoločné odporúčanie v určenom čase, na základe vlastnej iniciatívy Komisie; keďže Parlament má podľa Lisabonskej zmluvy stále právo namietať proti každému delegovanému aktu;

T.  keďže revízia rámca technických opatrení by mala byť príležitosťou na ďalšie úvahy o regionalizácii a na zváženie alternatív k delegovaným aktom;

U.  keďže niektoré návrhy osobitných nariadení, ktoré obsahujú technické opatrenia (týkajúce sa unášaných sietí, náhodných úlovkov veľrýb alebo hlbokomorského rybolovu) sa ukázali ako kontroverzné; keďže niektoré návrhy, napríklad týkajúce sa rybolovu hlbokomorských druhov v severovýchodnej časti Atlantického oceánu, sú viac ako tri roky zablokované; keďže rokovania o rybolove s použitím unášaných sietí uviazli na mŕtvom bode; keďže regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO) odmietli viaceré osobitné ustanovenia týkajúce sa technických opatrení;

V.  keďže technické opatrenia by mali brať do úvahy nelegálny rybolov, v ktorom sa často používa nezákonný rybársky výstroj, napr. unášané siete, a mali by obsahovať návrh efektívneho riešenia problému, ktorý predstavuje nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov;

W.  keďže technické opatrenia platné v každej rybolovnej oblasti sú nie vždy prispôsobené potrebám inovatívnych činností a jednotlivým miestnym rybolovom; keďže vzhľadom na to rybári potrebujú súbor technických opatrení založených na regionálnom prístupe, ktoré budú zodpovedať rozdielnym podmienkam každej morskej oblasti; keďže udržateľné hospodárenie s populáciami rýb má kľúčový význam a v tejto súvislosti je dôležité zjednodušenie právnych predpisov a ich prispôsobenie reálnej situácii; keďže je takisto potrebné náležite brať do úvahy skutočnosť, že rybolovné oblasti sa využívajú spoločne s tretími krajinami, ktorých ochranné pravidlá sú veľmi odlišné od európskych;

X.  keďže v európskych vodách, najmä v Stredozemnom mori, je veľmi dôležité, aby členské štáty stanovili potrebné opatrenia a spolupracovali pri identifikácii občanov zodpovedných za nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov, čím sa zabezpečí ukladanie uplatniteľných sankcií a sprísnenie hraničných inšpekcií na odbavovacej ploche;

Y.  keďže viacročné plány prijaté v rokoch 2002 a 2009 neboli rovnako účinné; keďže nové viacročné plány budú prijaté podľa nových pravidiel SRP;

Z.  keďže rokovania s týmito (tretími) krajinami musia byť súčasťou úsilia o dosiahnutie udržateľnosti;

AA.  keďže reforma SRP zaviedla požiadavky na vylodenie úlovkov, ako aj flexibilitu, výnimky a finančnú podporu z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

AB. keďže možno očakávať, že pri uplatňovaní zákazu odhadzovania úlovkov vzniknú v zmiešanom rybolove ťažkosti s tzv. blokačnými druhmi;

AC.  keďže od prijatia Lisabonskej zmluvy je Európsky parlament spoluzákonodarcom v oblasti rybolovu s výnimkou celkového povoleného výlovu (TAC) a kvót;

AD.  keďže od roku 2009 nemohol prijať žiaden viacročný plán v dôsledku blokovania návrhov v Rade;

AE.  keďže v rámci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre viacročné plány spoluzákonodarcovia uznali, že je dôležité pracovať na nájdení praktického riešenia otázky viacročných plánov aj napriek rozdielom vo výklade ustanovení právneho rámca;

AF.  keďže viacročné plány by mali zabezpečiť rozsiahly a trvalý rámec riadenia rybolovu na základe najlepších a najnovších vedeckých a sociálno-ekonomických výsledkov a mali by byť dostatočne flexibilné, aby sa prispôsobovali podľa vývoja populácií rýb a každoročného rozhodovania o pridelení rybolovných možností;

AG.  keďže za prvky spoločné pre budúce viacročné plány boli stanovené: obmedzenie maximálneho udržateľného výnosu a termín na jeho dosiahnutie, preventívny ochranný spúšťací mechanizmus, minimálny cieľ týkajúci sa biomasy, mechanizmus prispôsobovania sa nepredvídaným zmenám podľa najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a doložka o preskúmaní;

AH.  keďže plány musia obsahovať všeobecný cieľ, ktorý možno dosiahnuť za daných administratívnych a vedeckých podmienok; keďže by mali zahŕňať dlhodobé stabilné výnosy v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami, čo sa musí odraziť v každoročných rozhodnutiach Rady o rybolovných možnostiach; keďže tieto každoročné rozhodnutia by mali striktne súvisieť s prideľovaním rybolovných možností;

AI.  keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku z 26. novembra 2014 vo veci C-103/12 Parlament/Rada a vo veci C-165/12 Komisia/Rada o schválení vyhlásenia o udelení rybolovných možností vo vodách EÚ rybárskym plavidlám, ktoré sa plavia pod vlajkou Venezuelskej bolívarovskej republiky vo výhradnej hospodárskej zóne pri pobreží Francúzskej Guyany, stanovil precedens, keď objasnil obsah a obmedzenia dvoch rôznych právnych základov obsiahnutých v článku 43 ZFEÚ; keďže článok 43 ods. 3 možno využiť len ako právny základ na pridelenie rybolovných možností podľa nariadení o celkovom povolenom výlove (TAC) a o kvótach;

AJ.  keďže ešte nebol vynesený rozsudok Súdneho dvora vo veci C-124/13 Parlament/Rada o nariadení Rady (EÚ) č. 1243/2012, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky, pričom Parlament trvá na tom, že vzhľadom na svoj cieľ a obsah sa má nariadenie prijať na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ s použitím riadneho legislatívneho postupu, kde Parlament bude vystupovať ako spoluzákonodarca; keďže Parlament je tiež proti rozdeleniu návrhu Komisie, ktorý Rada rozdelila do dvoch legislatívnych aktov;

AK.  keďže pri neexistencii viacročných plánov sa môžu minimálne ochranné referenčné veľkosti jedincov upravovať podľa plánov pre odhadzovanie úlovkov, ktoré Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov na základe odporúčaní dotknutých členských štátov, alebo ak príslušné členské štáty nepredložia v stanovenom čase žiadne spoločné odporúčanie, na základe vlastnej iniciatívy Komisie; zdôrazňuje význam ochrany mláďat a rešpektovania vedeckých odporúčaní pri prijímaní rozhodnutí o minimálnych ochranných referenčných veľkostiach;

AL.  keďže plány odhadzovania úlovkov budú zohrávať rozhodujúcu úlohu v technikách rybolovu, a tým aj v prípade rybolovnej úmrtnosti a každej biomasy neresiacej sa populácie, čo sú dva kvantifikovateľné ciele viacročných plánov, ktoré môže mať za následok úprava minimálnych ochranných veľkostí jedincov; keďže zmenou minimálnych rozmerov prostredníctvom delegovaných aktov by sa zvonka zmenili základné parametre viacročných plánov;

AM.  keďže zámerom spoluzákonodarcov bolo, aby tieto delegované akty mali len prechodný charakter a aby sa v žiadnom prípade neuplatňovali dlhšie než tri roky;

AN.  keďže pre ten istý druh sa môžu minimálne ochranné referenčné veľkosti v jednotlivých oblastiach líšiť, a to s cieľom prihliadať na špecifické charakteristiky druhov a rybolovných oblastí; keďže je žiaduce prijímať podľa možnosti vždy horizontálne rozhodnutia pre všetky oblasti, aby sa uľahčilo monitorovanie;

1.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia plnenia cieľov SRP by sa mali budúce technické opatrenia zjednodušiť, aby sa odstránili všetky nezrovnalosti a/alebo duplicita v jasne štruktúrovanom právnom rámci, mali by sa zakladať na spoľahlivých vedeckých údajoch a partnersky skúmať;

2.   považuje za potrebné vypracovať komplexný zoznam so zhrnutím všetkých technických opatrení platných v súčasnosti s cieľom získať lepší prehľad o možných zjednodušeniach a vypusteniach v súvislosti s budúcimi technickými opatreniami;

3.  domnieva sa, že technické opatrenia sa musia preskúmať v snahe plniť ciele SRP, zlepšiť selektivitu, minimalizovať množstvo odhodených úlovkov a vplyv rybárstva na životné prostredie, zjednodušiť súčasné pravidlá a posilniť vedeckú základňu;

4.  domnieva sa, že technické opatrenia by sa mali upraviť podľa špecifických potrieb jednotlivých rybolovných oblastí a regiónov, čo by príslušnému odvetviu pomohlo zlepšiť dodržiavanie predpisov;

5.  trvá na tom, že zjednodušenie a regionalizácia technických opatrení by mali byť vždy v súlade so skutočným účelom nariadenia o technických opatreniach, ktorým je minimalizácia nežiaducich úlovkov a vplyvu na morské prostredie;

6.  domnieva sa, že na to, aby sa uľahčilo vykonávanie pravidiel SRP, aby boli tieto pravidlá prijateľnejšie pre odvetvie rybolovu a iné zainteresované strany a aby sa zabezpečil súlad s nimi, treba rybárov viac zapájať do rozhodovania, najmä v rámci poradných rád, a poskytovať im stimuly, napríklad podporu prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a iných nástrojov pre inovácie, odborné vzdelávanie, vybavenie a používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja;

7.  domnieva sa, že nový legislatívny rámec uľahčí ďalšie využívanie inovatívnych rybárskych výstrojov, pri ktorých je vedecky dokázané, že zvyšujú selektivitu a znižujú vplyv na životné prostredie;

8.  domnieva sa, že bude treba podporovať inovácie a výskum s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie SRP, najmä pokiaľ ide o vylodenie odhodených úlovkov, s cieľom zvýšiť selektivitu a modernizovať rybolovné a monitorovacie techniky;

9.  je presvedčený, že dlhodobé využívanie inovačných rybárskych výstrojov, pri ktorých sa nezávislým vedeckým výskumom dokázalo, že sú selektívnejšie, by sa malo povoliť bez obmedzení alebo zbytočných množstevných obmedzení, malo by byť upravené právnymi predpismi a jeho ďalší výskum by sa mal finančne podporovať;

10.  považuje za nevyhnutné zachovať riadny legislatívny postup na prijatie pravidiel spoločných pre všetky morské oblasti, a to aj stanovenia noriem a cieľov pre technické opatrenia vrátane technických opatrení obsiahnutých v osobitných nariadeniach, alebo pre technické opatrenia, ktoré sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne nebudú meniť, a domnieva sa, že riadny legislatívny postup nie je vždy potrebný pre opatrenia, ktoré sa prijímajú na regionálnej úrovni alebo ktoré sa pravdepodobne budú často meniť; domnieva sa, že tieto opatrenia by sa mali pravidelne hodnotiť s cieľom zaručiť, že sú naďalej relevantné; domnieva sa, že rozumným využívaním delegovaných aktov možno zabezpečiť túto potrebu flexibility a schopnosti reagovať; pripomína však, že Parlament má podľa zmluvy stále právo namietať proti každému delegovanému aktu;

11.  odporúča vymedziť jasný, všeobecný európsky rámec pre technické opatrenia so stanovením obmedzeného počtu hlavných prierezových zásad; domnieva sa, že žiadne pravidlá, ktoré nemožno uplatňovať vo veľkej väčšine európskych vôd, by nemali byť súčasťou tohto všeobecného rámca, ale mali by patriť do regionalizácie;

12.  domnieva sa, že každé opatrenie prijaté na regionálnej úrovni by malo vyhovovať rámcovému nariadeniu týkajúcemu sa technických opatrení a malo by byť v súlade s cieľmi SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii 2008/56/ES;

13.  domnieva sa, že pravidlá týkajúce sa technických opatrení by sa mali stanoviť vhodným využitím procesu regionalizácie a mali by sa zakladať na spoločných centralizovaných zásadách a definíciách vrátane spoločných cieľov a noriem, ktoré sa majú uplatňovať v celej EÚ, vrátane zoznamu zakázaných druhov a rybárskeho výstroja, súboru osobitných pravidiel pre väčšie morské oblasti a viacerých osobitných technických nariadení, ktoré sa všetky prijmú postupom spolurozhodovania; pripomína, že regionalizácia sa bude uplatňovať v prípade pravidiel regionálneho charakteru alebo pravidiel, ktoré podliehajú častým zmenám a mali by sa pravidelne prehodnocovať;

14.  zdôrazňuje potrebu, aby bolo nové rámcové nariadenie týkajúce sa technických opatrení jasne formulované, takže v tomto smere treba vynaložiť značné úsilie; preto žiada, aby boli predtým zrušené platné nariadenia týkajúce sa technických opatrení, najmä nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1967/2006, s cieľom skončiť s hromadením nariadení;

15.  pripomína, že pokiaľ ide o delegované akty, podľa článku 18 základného nariadenia členské štáty môžu v rámci časového limitu, ktorý bude stanovený v nariadení o technických opatreniach, predkladať odporúčania Komisii a tá nebude môcť pred uplynutím tejto lehoty prijať žiadny akt;

16.  považuje za nevyhnutné posúdiť vhodnosť, efektívnosť a sociálno-ekonomické dôsledky osobitných nariadení založených na technických opatreniach pre flotily EÚ a miestne spoločenstvá, pričom sa budú rešpektovať ciele SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii;

17.  domnieva sa, že technické opatrenia by mali zahŕňať osobitné ustanovenia o používaní určitých druhov rybárskeho výstroja s cieľom chrániť zraniteľné biotopy a morské druhy;

18.  domnieva sa, že technické opatrenia by mali zabezpečiť, aby sa nepoužíval deštruktívny a neselektívny rybársky výstroj, a že používanie výbušných a jedovatých látok by sa malo celkovo zakázať;

19.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné vytvoriť súdržný súbor technických opatrení pre každú z troch hlavných morských oblastí, v ktorých sa zohľadní osobitný charakter každej z nich, pričom rozhodnutia Únie môžu významne ovplyvniť obnovu populácií rýb, ochranu ekosystémov a trvalo udržateľné hospodárenie so spoločnými populáciami rýb;

20.  domnieva sa, že v súlade s vedeckou definíciou a klasifikáciou kategórií rybárskeho výstroja je potrebné oddeliť v prípade Stredozemného mora, vlečné siete a pobrežné záťahové siete, pretože právne predpisy, ktoré upravujú vlečné siete by nemali byť tie isté ako tie, ktoré upravujú tradičné pobrežné záťahové siete, keďže tieto sa zameriavajú hlavne na neohrozené druhy;

21.  tvrdí, že bez ohľadu na povinnosť vylodiť úlovky, ktorá je v platnosti od 1. januára 2015 a do roku 2019 sa bude postupne uplatňovať na všetky populácie rýb, ustanovenia týkajúce sa technických opatrení musia byť dostatočne pružné, aby sa v reálnom čase prispôsobovali pokroku v rybárstve a poskytovali tomuto odvetviu viac príležitostí na inováciu selektívnych metód rybolovu v praxi;

22.  domnieva sa, že povinnosť vylodiť úlovky predstavuje pre rybolov zásadnú zmenu a že technické opatrenia sa preto musia upraviť, aby sa umožnilo a uľahčilo vykonávať selektívnejší rybolov; na dosiahnutie toho odporúča tieto tri opatrenia:

– podstatne zmeniť alebo aj zrušiť pravidlá upravujúce zloženie úlovkov,

– umožniť väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o veľkosť ôk,

– poskytnúť možnosť mať na palube niekoľko typov výstroja;

23.  berie na vedomie ťažkosti vyplývajúce z koexistencie obchodných noriem stanovených v nariadení Rady (ES) č. 2406/96 a ustanovení o minimálnej veľkosti úlovkov; žiada ich harmonizáciu v novom rámcovom nariadení týkajúcom sa technických opatrení;

24.  domnieva sa, že pri preskúmaní technických opatrení treba brať do úvahy ich vplyv z hľadiska ochrany biologických zdrojov, morského prostredia, prevádzkových nákladov rybolovu a pracovno-spoločenkého prínosu;

25.  zastáva názor, že cieľ ochrany z rámcového nariadenia týkajúceho sa technických opatrení by sa dal dosiahnuť účinnejšie opatreniami zameranými na zlepšenie riadenia ponuky a dopytu za pomoci organizácií producentov;

26.  domnieva sa, že náhodný maloobjemový tradičný rybolov vo vnútrozemských vodách členských štátov a regiónov musí zostať mimo celkového povoleného výlovu;

27.  domnieva sa, že viacročné plány zohrávajú dôležitú úlohu v ochrane rybolovných zdrojov v rámci SRP a predstavujú najvhodnejší prostriedok na prijatie a uplatňovanie špecifických technických opatrení pre jednotlivé oblasti rybolovu;

28.  domnieva sa, že spoluzákonodarcovia sa musia naďalej snažiť o dosiahnutie dohody o viacročných plánoch, pokiaľ ide o inštitucionálne právomoci podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na základe príslušnej judikatúry;

29.  domnieva sa, že viacročné plány by mali tvoriť pevný a trvalý rámec pre riadenie rybárstva, pričom by mali vychádzať z najlepších a najnovších vedeckých a sociálno-ekonomických poznatkov, ktoré uznávajú partneri, mali by sa prispôsobovať vývoju populácií a umožniť pružnosť v prípade každoročných rozhodnutí Rady o rybolovných možnostiach; domnieva sa, že tieto každoročné rozhodnutia by nemali ísť nad rámec striktného rozsahu prideľovania rybolovných možností, pričom je potrebné snažiť sa podľa možnosti zabrániť ich veľkým výkyvom;

30.  trvá na tom, že v záujme obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos, treba v budúcich viacročných plánoch dosiahnuť pokrok, a to vrátane vopred stanoveného harmonogramu, ochranného spúšťacieho mechanizmu, mechanizmu prispôsobovania sa zmenám vo vedeckých poznatkoch a doložky o preskúmaní;

31.  domnieva sa, že s cieľom predísť problémom vyplývajúcim z povinnej vykládky v prípade zmiešaného rybolovu je potrebné zlepšiť selektivitu a minimalizovať náhodné úlovky; domnieva sa, že by bolo vhodné nájsť spôsoby využívania možnosti, ako prijať opatrenia flexibility a používať vedecky stanovené hodnoty rybolovnej úmrtnosti na stanovenie celkového povoleného výlovu;

32.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť prostredníctvom poradných rád účasť zainteresovaných strán na návrhu a vypracúvaní viacročných plánov, ako aj pri všetkých rozhodnutiach súvisiacich s regionalizáciou;

33.  domnieva sa, že Parlament by mal zvlášť dôkladne preskúmať delegované akty týkajúce sa plánov pre odhadzovanie a vyhradiť si právo namietať voči každému, ak to uzná za potrebné;

34.  domnieva sa, že prechodná platnosť delegovaných aktov týkajúcich sa plánov pre odhadzovanie vrátane zmien v minimálnych ochranných referenčných veľkostiach by v žiadnom prípade nemala prekročiť obdobie troch rokov, tieto akty by sa mali nahradiť viacročnými plánmi a že by sa viacročné plány mali preto prijať čo najskôr;

35.  zastáva názor, že v rámci regionalizácie sa rozhodnutia o minimálnych ochranných referenčných veľkostiach pre každý druh musia opierať o vedecké odporúčania; zdôrazňuje potrebu vyvarovať sa nečestného obchodného konania alebo podvodov, ktoré by mohli ohroziť fungovanie vnútorného trhu;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvod

Medzi ciele reformy spoločnej rybárskej politiky (SRP) v roku 2013 patrilo okrem iného dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu s využitím ekosystémového prístupu. Technické opatrenia a viacročné plány sa stali základnými ochrannými nástrojmi na plnenie týchto cieľov.

Od roku 2009 sa však v oblasti legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú technických opatrení a viacročných plánov, dosiahol len malý pokrok. V prípade viacročných plánov to bolo v dôsledku medziinštitucionálnej patovej situácie vyplývajúcej zo skutočnosti, že v legislatívnych návrhoch Komisie na viacročné plány bolo medzi opatrenia na kontrolu úlovkov zahrnuté aj prideľovanie rybolovných možností, čo viedlo k sporom v súvislosti s článkom 43 ZFEÚ. V prípade technických opatrení vyplývali ťažkosti zo zosúladenia právnych predpisov s Lisabonskou zmluvou.

2. Technické opatrenia

Zámerom technických opatrení je zabrániť úlovkom mladých jedincov a iným vedľajším úlovkom. V zásade je systém založený na troch súboroch geograficky odlíšených opatrení (Baltské more, Stredozemné more a Atlantický oceán a iné vodstvá), ktoré pozostávajú z osobitného súboru pravidiel a ktoré sú niekedy súčasťou širšej škály nástrojov riadenia, ako sú napr. viacročné plány. Zahŕňajú aj konkrétne ustanovenia, ktoré sa týkajú napríklad zákazu používania unášaných sietí, predchádzania náhodným úlovkom veľrýb alebo zákazu odstraňovania plutiev žraloka na palube. Technické opatrenia sú takto rozptýlené vo viac ako 30 rôznych nariadeniach a predstavujú zložitý, rôznorodý a neorganizovaný systém ustanovení, ktoré sú často nekonzistentné, a dokonca aj protichodné.

Zložitosť technických opatrení je čiastočne dôsledkom toho, že sa prijímali v rámci rôznych legislatívnych postupov a z rôznych dôvodov. Niektoré z nich boli návrhy regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO), zatiaľ čo iné boli prijaté v rámci každoročných nariadení o celkovom povolenom výlove a nariadení o kvótach. Väčšinu technických opatrení však prijali Rada a Komisia komitologickým postupom ešte predtým, než vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, a bez účasti Európskeho parlamentu.

Jedným z dôvodov rôznorodosti a nekonzistentnosti technických opatrení je to, že veľkú časť z nich prijímala Rada postupne v rámci každoročných nariadení o celkovom povolenom výlove a kvótach. Niektoré z technických opatrení sú preto výsledkom politických rokovaní medzi štátmi, sú len slabo vedecky podložené a výsledkom sú neopodstatnené rozdiely medzi jednotlivými morami. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy musia Európsky parlament a Rada prijímať spoločne rôzne opatrenia, ktoré sa týkajú celkového povoleného výlovu a kvót.

Geografický základ technických opatrení jasne odzrkadľuje osobitný režim priznaný Stredomoriu, pre ktoré bol prijatý viac-menej súdržný súbor opatrení až v roku 2006. Poradná rada pre Stredomorie však pri viacerých príležitostiach žiadala o preskúmanie niektorých technických opatrení. Treba poznamenať, že Komisia do svojej nedávnej štúdie o technických opatreniach(1) nezahrnula Stredomorie pre jeho zložitý charakter.

Niektoré technické opatrenia majú podobu osobitných nariadení. Legislatívny postup pri väčšine z nich vyvolal rozpory. Konkrétne návrh týkajúci sa rybolovu hlbokomorských druhov v severovýchodnej časti Atlantického oceánu(2) je zablokovaný viac ako tri roky. Rokovania o rybolove s použitím unášaných sietí(3) sa postupne tiež zastavili. Tieto ťažkosti a rozpory súvisia s obsahom návrhov. V niektorých otázkach, napríklad v prípade odstraňovania plutiev žralokov na palubách lodí,(4) zamietli ustanovenie regionálne organizácie pre riadenie rybárstva (RFMO), čím sa flotila Európskej únie ocitá v porovnaní s tretími krajinami v nevýhode. V iných prípadoch, napr. v prípade nariadenia o vedľajších úlovkoch veľrýb,(5) bude potrebné vyhodnotiť ich účinnosť.

Nariadenia súvisiace s technickými opatreniami navyše obsahujú celý rad výnimiek a odchýlok, pričom všetky ustanovenia sa už menili. Napríklad nariadenie (ES) č. 850/1998 sa už menilo štrnásťkrát. S postupnými zmenami sa zvyšovala aj zložitosť technických opatrení. Je tu veľa nezrovnalostí a chýba jasné vymedzenie pôsobnosti delegovaných a vykonávacích aktov, čo v prípade legislatívnych návrhov brzdí napredovanie. V dôsledku toho si všetky technické opatrenia už istý čas vyžadujú racionalizáciu, zjednodušenie a prispôsobenie sa Lisabonskej zmluve.

V rokoch 2002 a 2008 bolo viacero pokusov o revíziu všetkých technických noriem(6). Jeden pokus zlyhal a druhý sa napokon zmenil na ďalšiu zo série mnohých zmien. Takisto nikam nepokročili legislatívne návrhy na zosúladenie troch základných geografických nariadení s Lisabonskou zmluvou.

V máji 2014 Komisia uzatvorila verejné konzultácie o novom rámci technických opatrení v štruktúre reformovanej spoločnej rybárskej politiky. Väčšina členských štátov, ktoré odpovedali, považovala za nevyhnutné zjednodušiť technické opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, čo si vyžaduje neustále spolurozhodovanie na prijatie určitých ustanovení. Bolo zrejmé, že stupeň regionalizácie v súvislosti s technickými opatreniami by sa mal určiť na základe faktorov, ako je napríklad praktické vykonávanie a potreba monitorovania a dozoru. Zúčastnené strany z odvetvia rybolovu sa domnievali, že k novej štruktúre technických opatrení treba zaujať minimalistický postoj a vylúčiť spolurozhodovanie o veciach patriacich do mikroriadenia. Mimovládne organizácie za seba uviedli, že je potrebný všeobecný rámec technických opatrení obsahujúci všeobecné ciele a minimálne spoločné normy, ktoré by platili pre celú EÚ, aby sa odstránili medzery v riadení. Zjednodušenie by teda nemalo ísť na úkor ochrany životného prostredia.

V budúcom nariadení o technických opatreniach bude potrebné spolurozhodovanie, aby sa zaručili rovnaké podmienky a uľahčilo vykonávanie a kontrola. Regionalizácia môže zjednodušiť riadenie a zároveň sa zabezpečí, aby sa pravidlá upravili podľa špecifických potrieb jednotlivých druhov rybolovu a oblastí, pričom sa zabezpečí flexibilita a umožní rýchla reakcia v krízových situáciách. Regionalizácia môže navyše prispieť k zjednodušeniu a lepšej zrozumiteľnosti pravidiel, čo by privítali zúčastnené strany, najmä tie, ktoré sú zapojené do zabezpečenia dodržiavania pravidiel. Úplná regionalizácia však nie je konzistentná so SRP, v rámci ktorej má EÚ v súvislosti so spoločnými zdrojmi výlučnú právomoc.

Preto sa zdá, že postup spolurozhodovania nie je potrebné použiť v prípade opatrení platných na regionálnej úrovni alebo opatrení, ktoré podliehajú častým zmenám, treba ho však naďalej používať pre pravidlá spoločné vo všetkých morských oblastiach, ktoré sa v blízkej budúcnosti nebudú meniť.

Technické opatrenia by mali byť štruktúrované do troch častí s použitím spolurozhodovania a štvrtá by sa týkala regionalizácie. Prvé tri by obsahovali súbor spoločných centralizovaných pravidiel, súbor pravidiel špecifických pre väčšie morské oblasti a určitý počet špecifických technických nariadení prijatých spolurozhodovaním. Pre regionalizáciu by sa uplatňovali pravidlá regionálneho charakteru alebo pravidlá, ktoré podliehajú častým zmenám.

3. Viacročné plány

Viacročné plány sa týkajú riadenia rybolovných činností, ktoré sa zameriavajú na základné druhy. Ich spoločným bodom je stanovenie cieľov riadenia populácií z hľadiska každej biomasy neresiacej sa populácie a rybolovnej úmrtnosti. Väčšina z jedenástich viacročných plánov, ktoré sú v súčasnosti vypracované, sa týka celkového povoleného výlovu. Niektoré sa však týkajú aj iných oblastí, napríklad technických opatrení, obmedzení rybolovného úsilia alebo špecifických pravidiel monitorovania.

Tieto plány vznikli po reforme SRP v roku 2002. Dva z nich upravujú populácie RFMO, pokiaľ ide o tuniaka modroplutvého a halibuta tmavého, zatiaľ čo ostatné regulujú populácie vo vodách EÚ podľa pokynov Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES). V rokoch 2002 – 2009 sa dosiahol pomerne malý pokrok a od roku 2009 neboli vzhľadom na patovú situáciu v Rade prijaté žiadne plány.

Viacročné plány boli len čiastočne účinné, najmenej uspokojivé výsledky sa pripisujú na vrub nedostatkov v mechanizmoch na znižovanie a monitorovanie rybolovných činností. Treba pamätať na to, že SRP v súčasnosti pripisuje riadeniu flotily a skutočnej rybolovnej kapacite menší význam. Aj keď rôzne krízy spôsobili významné obmedzenia flotily, zníženie rybolovnej kapacity bolo oveľa menšie.

V posledných rokoch sa v plánoch napriek ich dôležitosti urobil len malý pokrok v dôsledku medziinštitucionálneho zablokovania vyplývajúceho z rozdielnych názorov Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o ich právny základ, najmä či je vhodné použiť článok 43 ods. 2 alebo článok 43 ods. 3 ZFEÚ. Podľa článku 43 ods. 3 má všetky rozhodovacie právomoci Rada a Parlament je vylúčený. Dňa 26. novembra 2014 Súdny dvor vydal rozsudok v dvoch veciach,(7) ktoré predložil Európsky parlament a Komisia proti rozhodnutiu Rady o prideľovaní rybolovných možností vo vodách Európskej únie rybárskym plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Venezuelskej bolívarovskej republiky vo výhradnej hospodárskej zóne pri pobreží Francúzskej Guyany. Týmto rozhodnutím sa stanovil precedens, keď sa objasnilo, že článok 43 ods. 3 sa môže použiť len ako právny základ pre prideľovanie rybolovných možností podľa nariadení o celkovom povolenom výlove (TAC) a o kvótach;

Stále sa očakáva rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-124/13 EP/Rada o nariadení (EÚ) č. 1243/2012 Rady, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky, pričom Parlament trvá na tom, že vzhľadom na svoj cieľ a obsah sa malo nariadenie prijať na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ s využitím riadneho legislatívneho postupu, kde by bol Parlament vystupoval ako spoluzákonodarca. Parlament je tiež proti rozdeleniu návrhu Komisie, ktorý Rada rozdelila do dvoch legislatívnych aktov.

Okrem toho v apríli 2014 medziinštitucionálna pracovná skupina pre viacročné plány uzatvorila rokovania, počas ktorých spoluzákonodarcovia uznali dôležitosť spolupráce na nájdení praktického riešenia, bez ohľadu na rozdiely v ich výklade ustanovení právneho rámca. Považovalo sa za dôležité, aby viacročné plány boli silným a udržateľným rámcom pre riadenie rybolovu, vychádzajúcim z najlepších dostupných vedeckých informácií, ktorý by zároveň umožnil potrebnú pružnosť v súlade s úpravou populácií a ročnými rozhodnutiami o rybolovných možnostiach.

Za nevyhnutné spoločné prvky budúcich viacročných plánov sa stanovili cieľ maximálneho udržateľného výnosu a časový harmonogram jeho dosahovania, ochranný spúšťací mechanizmus, mechanizmus prispôsobovania sa novým vedeckým informáciám a doložka o preskúmaní.

Po reforme SRP v roku 2013 musia všetky viacročné plány obsahovať ako cieľ maximálny udržateľný výnos a termín jeho dosiahnutia, vykonávacie opatrenia o zákaze odhadzovania úlovkov a o povinnosti vylodiť úlovky(8), ako aj nápravné opatrenia a doložky o preskúmaní. Pre viacročné plány sú stanovené aj dva kvantifikovateľné ciele, ktoré sa týkajú rybolovnej úmrtnosti a biomasy neresiacej sa populácie.

Reformou SRP sa zaviedol zákaz odhadzovať úlovky bez toho, aby sa vyriešila nepružnosť typická pre systém celkového povoleného výlovu a systém kvót. Keďže v zmiešanom rybolove sa dajú predpokladať problémy s tzv. blokačnými druhmi, zdá sa rozumné uprednostniť určité nástroje, ako je regulácia rybolovného úsilia, ktoré sú menej nepružné ako systém celkového povoleného výlovu a systém kvót. Reguláciou rybolovného úsilia by sa navyše uľahčilo dosahovanie cieľa maximálneho udržateľného výnosu a zlepšili by sa hospodárske výsledky flotily, čo sa týka danej rybolovnej úmrtnosti.

4. Reforma SRP v roku 2013

Zásadným prvkom reformy SRP, ktorý ovplyvňuje viacročné plány aj technické opatrenia, je regionalizácia(9) alebo regionálna spolupráca v oblasti ochranných opatrení. Viacročné plány sa v kontexte regionalizácie zdajú byť najvhodnejším prostriedkom na prijímanie a uplatňovanie špecifických technických opatrení.

Keď sa Komisii udeľujú právomoci súvisiace s viacročnými plánmi, ochrannými opatreniami, ktoré sú nevyhnutné podľa právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, alebo s povinnosťou vylodiť úlovky, zainteresované členské štáty môžu spoločne v stanovenom čase predložiť svoje odporúčania. Pri vypracovaní takýchto odporúčaní sa od členských štátov požaduje, aby konzultovali z príslušnými poradnými radami. Komisia môže prijať odporúčané opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov, ale taktiež môže predložiť návrhy, ak sa všetky členské štáty v stanovenej lehote na spoločných odporúčaniach nedohodnú. Komisia môže tiež predložiť návrhy, ak sa spoločné odporúčania nepovažujú za zlučiteľné s cieľmi alebo kvantifikovateľnými hodnotami ochranných opatrení. Jediný krok, ktorý môže Európsky parlament urobiť, je namietať proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov.

Tieto nové ustanovenia majú vplyv na technické opatrenia a do veľkej miery závisia od viacročných plánov alebo ich absencie a vyžadujú si, aby Komisia prijala delegované akty. Ak napríklad pre určitú rybolovnú oblasť nebol prijatý viacročný plán alebo plán riadenia, Komisia je oprávnená prijať delegované akty, ktorými sa na prechodné obdobie (maximálne na tri roky) stanoví osobitný plán pre odhadzovanie úlovkov, ktorý môže obsahovať aj úpravu minimálnych veľkostí(10).

Okrem toho sa nariadením o povinnosti vylodiť úlovky(11) zavádzajú viaceré zmeny troch nariadení, pokiaľ ide o regionálne technické opatrenia (Atlantik, Stredozemné more a Baltské more). Plány odhadzovania úlovkov sa stali základným nástrojom na zavádzanie zmien prostredníctvom delegovania právomocí na Komisiu. Komisia bola poverená stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov minimálne referenčné veľkosti v záujme ochrany druhov, ktorých sa týka povinnosť vyloďovania, a v prípade potreby stanoviť výnimky z minimálnych referenčných veľkostí. K takejto situácii došlo v pláne odhadzovania úlovkov v Baltskom mori(12), keď bola minimálna veľkosť tresky znížená z 38 cm na 35 cm.

Vo väčšine prípadov stanovuje Komisia minimálnu veľkosť v záujme ochrany prostredníctvom delegovaných aktov. Uľahčí to prijímanie určitých opatrení na regionálnom základe. Minimálne veľkosti v záujme ochrany druhov sa však budú uplatňovať na vyššej úrovni, čím sa môže značne zmeniť vypracúvanie viacročných plánov. Zmena minimálnych veľkostí znamená zmenu rybárskych techník, čo má vplyv aj na rybolovnú úmrtnosť a vekové rozloženie neresiacej sa populácie. V základnom nariadení SRP sú tieto dva parametre kvantifikovateľnými cieľmi viacročných plánov(13). Zmenou minimálnych veľkostí prostredníctvom delegovaných aktov by sa zmenili základné parametre viacročných plánov zvonku. Treba pamätať na to, že minimálne veľkosti zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri uvádzaní tovaru na trh a pri monitorovaní rybolovných činností.

5. Stanovisko spravodajcu

5.1.  Viacročné plány

Spoluzákonodarcovia musia nájsť praktické riešenia, ktoré zabezpečia, aby sa viacročné plány čo najskôr zosúladili s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Okrem toho je potrebné zvýšiť účasť zainteresovaných strán na navrhovaní a vypracúvaní viacročných plánov.

A napokon viacročné plány by sa mali prijať čo najskôr, čím sa zabezpečí, že dlhodobé opatrenia nebudú regulované plánmi odhadzovania úlovkov, ktoré by mali mať iba dočasný charakter.

5.2.  Technické opatrenia

Čo sa týka budúcich technických opatrení, mali by byť jednoduché a jasné, aby im rybári dobre rozumeli.

Mali by sa čo najviac prispôsobiť špecifickým potrebám jednotlivých oblastí rybolovu a jednotlivých regiónov (regionalizácia).

Opatrenia spoločné pre všetky morské oblasti alebo tie, ktoré sa v blízkej budúcnosti nebudú meniť, musia prijímať spoluzákonodarcovia EÚ s použitím riadneho legislatívneho postupu, teda spolurozhodovaním.

Absolútna regionalizácia by skutočne nebola zlučiteľná so SRP, v rámci ktorej má EÚ výlučnú právomoc, keď ide o spoločné zdroje.

A napokon je potrebná oveľa väčšia spolupráca rybárov na procese rozhodovania, až po posledný detail technických opatrení. Potrebné je aj poskytovanie stimulov, aby sa zabezpečilo ich plnenie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

2

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, David Coburn, Diane Dodds, Linnéa Engström, João Ferreira, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Liadh Ní Riada, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Ole Christensen, Verónica Lope Fontagné, Lidia Senra Rodríguez

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker

(1)

Štúdia zameraná na podporu rozvoja nového rámca technických ochranných opatrení v rámci reformovanej SRP. Projekt č.: ZF 1455_S02. 7. júla 2014.

(2)

COM(2012)0371 v konečnom znení – 2012/0179 (COD).

(3)

COM(2014)0265 v konečnom znení – 2014/0138 (COD).

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 605/2013 z 12. júna 2013.

(5)

Nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004.

(6)

KOM(2002)672 a KOM(2008)324.

(7)

Vec C-103/12 Parlament/Rada a vec C-165/12 Komisia/Rada.

(8)

Povinnosť vylodiť úlovky – článok 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013.

(9)

Regionálna spolupráca zameraná na ochranné opatrenia. Článok 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013.

(10)

Nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 článok 15 ods. 6.

(11)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.º 812/2015 z 20. mája 2015, články 1 ods. 10, 2 ods. 5 a 3 ods. 5.

(12)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1396/2014 z 20. októbra 2014.

(13)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013, článok 10 ods. 1 písm. c).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia