Postup : 2015/2051(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0332/2015

Predkladané texty :

A8-0332/2015

Rozpravy :

PV 15/12/2015 - 13
CRE 15/12/2015 - 13

Hlasovanie :

PV 16/12/2015 - 11.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0459

SPRÁVA     
PDF 254kWORD 271k
18.11.2015
PE 551.888v02-00 A8-0332/2015

k príprave na Svetový humanitárny samit: Výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci

(2015/2051(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Enrique Guerrero Salom

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k príprave na Svetový humanitárny samit: Výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 46/182 z 19. decembra 1991 o posilnení koordinácie humanitárnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach(1),

–  so zreteľom na transformačný program Medziagentúrneho stáleho výboru (IASC)(2),

–  so zreteľom na zásady partnerstva (schválené Svetovou humanitárnou platformou) z 12. júla 2007(3),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelanie v naliehavých situáciách(4) a príslušné usmernenia vrátane usmernení UNICEF a UNESCO,

–  so zreteľom na usmernenia Medziagentúrneho stáleho výboru OSN pre začlenenie zásahov proti rodovému násiliu do humanitárnej činnosti(5),

–  so zreteľom na Sendaiský rámec na znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatý na tretej Svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala 14. – 18. marca 2015 v Sendai, Japonsko(6),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/313 z 27. júla 2015, ktorou sa stanovuje akčný program tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby(7),

–  so zreteľom na rozpravy v rámci prípravy 32. medzinárodnej konferencie Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorá sa bude konať 8. – 10. decembra 2015 v Ženeve,

–  so zreteľom na správu o globálnej humanitárnej pomoci v roku 2015(8),

–  so zreteľom na globálny humanitárny prehľad z júna 2015(9),

–  so zreteľom na zásady dobrého humanitárneho darcovstva (GHD)(10),

–  so zreteľom na Skupinu odborníkov OSN na vysokej úrovni pre financovanie humanitárnej pomoci,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(11),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2007 (ďalej len „Európsky konsenzus“), spoločné vyhlásenie podpísané Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a členskými štátmi(12), a svoj akčný plán, ktorý sa má obnoviť,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)(13), a Výročnú správu o vykonávaní iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v roku 2014(14),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany(15),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie „Rodové hľadisko v humanitárnej pomoci: rôzne potreby, vhodná pomoc“ (SWD(2013)0290)(16),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Výročná správa o politikách humanitárnej pomoci a civilnej ochrany Európskej únie a ich vykonávaní v roku 2014 (COM(2015)0406)(17),

–  so zreteľom na výročnú správu Generálneho riaditeľstva Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) o činnosti za rok 2014(18),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o spoločných zásadách viacúčelovej hotovostnej pomoci na zabezpečenie humanitárnych potrieb(19),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a na jej Opčný protokol k Dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z 25. mája 2000; so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch (aktualizované v roku 2008),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015(20),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2013 o komplexnom prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti(21),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2014 o akčnom rámci z Hjóga na obdobie po roku 2015: riadenie rizík v záujme dosiahnutia odolnosti(22),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015(23),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 9. septembra 2015 s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040)(24),

–  so zreteľom na regionálne, tematické a globálne konzultácie v rámci prípravy na Svetový humanitárny samit(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o situácii v Jemene(28); uznesenie z 11. júna 2015 o situácii v Nepále po zemetraseniach(29); uznesenie z 30. apríla 2015 o situácii v utečeneckom tábore Jarmúk v Sýrii(30); uznesenie z 12. marca 2015 o Južnom Sudáne vrátane nedávnych únosov detí(31); uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(32); a na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o situácii v Líbyi(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(34); a na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(35),

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–  so zreteľom na článok 214 ZFEÚ o činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. septembra 2015 s názvom Smerom k svetovému humanitárnemu samitu: globálne partnerstvo zásadovej a účinnej humanitárnej činnosti (COM(2015)0419)(36) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0166(37),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0332/2015),

A.  keďže vo veľmi krehkom svete čelíme nárastu rôznorodosti, frekvencie a intenzity prírodných katastrof a hladomorov a bezprecedentnej eskalácii počtu a zložitosti konfliktov;

B.  keďže rastúce výzvy ako urbanizácia, rýchly rast populácie, demografické zmeny, častejší výskyt a zvýšená intenzita prírodných katastrof, zhoršovanie životného prostredia, rozširovanie púští, zmena klímy, početné dlhodobé a súbežné konflikty s regionálnym vplyvom a nedostatok zdrojov prispeli k následkom chudoby, nerovnosti, migrácie, presídľovania krehkosti a následne dramaticky zvýšili potrebu humanitárnej reakcie na celom svete;

C.  keďže počet ľudí v núdzi sa od roku 2004 viac ako zdvojnásobil na viac ako 100 miliónov v roku 2015; keďže 250 miliónov ľudí je postihnutých humanitárnymi krízami; keďže počet násilne vysídlených osôb dosiahol svoju najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny s asi 60 miliónmi vysídlených osôb vrátane takmer 40 miliónov vysídlených osôb v rámci ich vlastných krajín; keďže viac ako polovica svetových utečencov sú deti;

D.  keďže miliarda ľudí by mohla byť vysídlená z dôvodu zmeny klímy do roku 2050, pričom viac ako 40 %svetovej populácie žije v oblastiach vyznačujúcich sa vážnym nedostatkom vody; keďže hospodárske straty spôsobené prírodnými katastrofami pravdepodobne prudko narastú v porovnaní s aktuálnou stratou, ktorá je 300 miliárd USD ročne;

E.  keďže v posledných ôsmich rokoch rastúce potreby a problémy, chýbajúce trvalé záväzky a zvyšujúce sa náklady na humanitárnu pomoc prispeli k tomu, že súčasný humanitárny systém dosiahol hranice svojich možností a mnohé organizácie sú nútené dočasne pozastaviť poskytovanie potravinovej pomoci, prístreší a ďalšie humanitárne operácie na záchranu životov;

F.  keďže humanitárne nemocnice sú často cieľom útokov, pri ktorých sa používajú zbrane hromadného ničenia, keďže narastajú hrozby a útoky na humanitárnych pracovníkov; keďže bezpečnosť humanitárnych pracovníkov a zranených je veľmi často ohrozovaná; a keďže tieto útoky sú porušením medzinárodného humanitárneho práva a vážnou hrozbou pre budúcnosť humanitárnej pomoci;

G.  keďže humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv obsiahnuté v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch, musia byť základom všetkých humanitárnych opatrení; keďže musí byť bezpodmienečne zabezpečená ochrana vysídlených osôb a keďže musí prevládať nezávislosť pomoci, teda pomoc, ktorá je bez akéhokoľvek politického, hospodárskeho alebo bezpečnostného vplyvu a akéhokoľvek typu diskriminácie;

H.  keďže všetky strany zapojené do konfliktu vrátane štátnych a neštátnych ozbrojených strán musia zabezpečiť humanitárnym aktérom takýto prístup, ktorý potrebujú na pomoc zraniteľnému civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom;

I.  keďže ženy a deti sú nielen obzvlášť zraniteľné a neprimerane vystavené riziku, v oblastiach postihnutých katastrofou počas núdzových stavov aj po nich takisto čelia vykorisťovaniu, marginalizácii, infekciám a sexuálnemu násiliu a násiliu založenému na rodovej nerovnosti, ktoré sú používané ako vojnová zbraň; keďže ženy a deti sú vystavené zvýšenému riziku, ktoré je výsledkom vysídľovania a rozpadu bežných štruktúr ochrany a podpory; keďže medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby sa dievčatám a ženám znásilneným počas vojny poskytla všetka potrebná zdravotná starostlivosť bez diskriminácie; keďže nebezpečné umelé prerušenie tehotenstva uvádza Svetová zdravotnícka organizácia ako jednu z troch hlavných príčin úmrtnosti matiek; keďže zdravie matiek, psychologická starostlivosť o znásilnené ženy, vzdelávanie a školská dochádzka vysídlených detí sú hlavnými výzvami v utečeneckých táboroch;

J.  keďže konsolidovaná humanitárna výzva na rok 2015 dosiahla rekordnú výšku v histórii OSN, takmer 19 miliárd EUR; keďže napriek rekordným príspevkom darcov bola financovaná iba štvrtina celosvetovej výzvy a EÚ má ťažkosti s financovaním svetových humanitárnych výziev a operácií, ktoré podporuje GR ECHO; keďže toto zvyšuje potrebu globálne koordinovaného, včasného, predvídateľného a pružného financovania prispôsobeného rôznym okolnostiam a podporovaného novým verejno-súkromným partnerstvom pre inovačnú pripravenosť a metódami poskytovania; keďže EÚ má ťažkosti s financovaním svetových humanitárnych výziev a operácií ECHO; keďže obnovený záväzok týkajúci sa cieľa poskytovania pomoci vo výške 0,7 % a včasné plnenie záväzkov sú v tomto kontexte ešte dôležitejšie;

K.  keďže príčinou väčšiny humanitárnych kríz súvisia s človekom; keďže 80 % medzinárodnej humanitárnej pomoci EÚ sa sústreďuje na krízy spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré si v podstate vyžadujú politické a nielen humanitárne riešenie; keďže chudoba a zraniteľnosť voči krízam sú vnútorne prepojené, čo zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny kríz, zvyšovať odolnosť, posilňovať schopnosť prispôsobiť sa prírodným katastrofám a zmene klímy a plniť dlhodobé potreby postihnutých obyvateľov; keďže dôsledky humanitárnych kríz, ako sú migrácia a problémy utečencov, sa budú ešte zväčšovať, ak sa nebudú riešiť hlavné príčiny a nebude lepšie prepojenie medzi humanitárnou pomocou a pomocou v oblasti rozvojovej spolupráce;

L.  keďže humanitárna pomoc a rozvoj sú prepojené, najmä pokiaľ ide o potrebu posilniť odolnosť voči katastrofám, a to zmierňovaním rizík a ochranou proti šokom, ako kľúčovými prostriedkami na zníženie humanitárnych potrieb a boj proti nedostatkom v oblasti zdravia, hygieny, vzdelávania, výživy a dokonca základných útočísk;

M.  keďže medzinárodná, miestna a regionálna koordinácia, výmena informácií a spoločné programovanie, zber údajov a posudzovanie hodnotení pomôžu zlepšiť rozhodovanie, efektívnosť, účinnosť a zodpovednosť pri poskytovaní pomoci;

N.  keďže je potrebné vybudovať väčšiu dôveru a rozšíriť spoluprácu medzi subjektmi súkromného sektora, MVO, miestnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a vládami; keďže obchodné zdroje, odborné znalosti, dodávateľské reťazce, výskumné a vývojové kapacity a logistika môžu prispieť k zabezpečeniu vyššej efektivity v oblasti pripravenosti a humanitárnej činnosti;

O.  keďže financovanie v rámci kapitoly týkajúcej sa humanitárnej pomoci EÚ, na ktorú sa vyčlenilo 909 miliónov EUR v roku 2015, predstavuje menej než 1 % celkového rozpočtu EÚ; keďže zlepšenie prepojenia medzi odstraňovaním následkov katastrofy a dlhodobou pomocou je jedným spôsobom, ako znížiť súčasný rozdiel medzi mimoriadnymi humanitárnymi potrebami a dostupnými prostriedkami;

P.  keďže MVO a medzinárodné organizácie, ako napr. Červený kríž a agentúry OSN, sú v súčasnosti hlavnými realizátormi humanitárnej pomoci, pričom poskytujú pomoc pri záchrane života a ochranu približne 120 miliónom ľudí ročne;

Q.  keďže prevencia, vnútroštátna reakcia a vnútroštátne kapacity zohrávajú dôležitú úlohu pri čo najlepšom uspokojovaní potrieb a znižovaní potreby medzinárodnej pomoci; keďže v roku 2015 iba 2 % celkovej medzinárodnej humanitárnej pomoci putovali priamo miestnym a vnútroštátnym MVO v postihnutých krajinách, hoci v porovnaní s inými subjektmi je zvyčajne ich reaktivita, znalosť potrieb a možnosť poskytovať pomoc ľuďom postihnutým krízou na lepšej úrovni; keďže zabezpečenie zodpovednosti voči ľuďom a komunitám postihnutým krízou je stále žiaducejšie;

R.  keďže humanitárna pomoc sa musí aj naďalej zakladať na potrebách, ktoré posúdili humanitárne subjekty, a keďže darcovia by sa mali zdržať využívania pomoci ako nástroja krízového riadenia;

S.  keďže humanitárna reakcia a používané nástroje by mali byť prispôsobené potrebám, ktoré boli spoločne posúdené, a mali by závisieť od meniacich sa okolností; keďže je nevyhnutné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie ľudských práv a predovšetkým špecifické potreby žien, detí, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a pôvodného obyvateľstva a iných zraniteľných skupín začlenili do úsilia o poskytovanie humanitárnej reakcie;

T.  keďže globálne subjekty sú nabádané k tomu, aby zahrnuli humanitárne reakcie do mechanizmov monitorovania ľudských práv a predkladania správ;

U.  keďže prvý Svetový humanitárny samit (WHS), ktorý sa bude konať v Istanbule 23. a 24. mája 2016, by mal viesť k pretvoreniu humanitárnej štruktúry, aby sa stala inkluzívnejšou, účinnejšou, transparentnejšou a skutočne globálnou s cieľom reagovať na predpokladané zvýšenie humanitárnych potrieb súvisiacich so súčasnými i budúcimi výzvami, ako sú potravinová bezpečnosť, populačný rast, zmena klímy, nestabilita, bezpečnosť humanitárnych pracovníkov, nútené vysídľovanie a spoločensko-ekonomický rozvoj;

V.  keďže Svetový humanitárny samit bude nadväzovať na niekoľko medzivládnych rokovaní o znižovaní rizika katastrof, financovaní rozvoja, programe udržateľného rozvoja v období po roku 2015 a zmene klímy, ktoré budú v nadchádzajúcich rokoch formovať rozvojové a humanitárne prostredie, a poskytnú tak jedinečnú, rozhodujúcu a konkrétnu príležitosť na zosúladenie cieľov, zásad a opatrení a riešenie globálnych potrieb a zvyšovanie odolnosti najzraniteľnejších skupín koherentnejším spôsobom;

W.  keďže EÚ ako hlavný darca má zodpovednosť a potrebný vplyv na prevzatie vedúcej úlohy v úsilí o lepšie a inovatívnejšie spôsoby plnenia potrieb a zabezpečenie životaschopných dlhodobých riešení pre milióny ľudí postihnutých konfliktami a katastrofami;

X.  keďže nedávne vystupňovanie, svetová úroveň akútnej podvýživy a regionálne a medzinárodné vedľajšie externé vplyvy politickej nestability v krajinách zatriedených medzi krajiny 3. stupňa ohrozenia znovu pripomenuli, že je potrebné, aby Svetový humanitárny samit urýchlil transformáciu humanitárneho systému a aby lepšie slúžil ľuďom v núdzi;

Od globálnych konzultácií po globálne opatrenia

1.  víta rozhodnutie generálneho tajomníka OSN zvolať prvý Svetový humanitárny samit (WHS) viacerých zainteresovaných strán a ochotu Turecka ho usporiadať; vyzýva členské štáty, aby podporili WHS a dosiahli jednoznačné výsledky Rady, pričom sa stanovia konkrétne záväzky a prioritné oblasti činnosti, pri presadzovaní operačnej účinnosti, spoločných noriem kvality, lepšej koordinácie a partnerstva s novými darcami na základe politicky nezaujatej pomoci, ako aj spoločného porozumenia a uplatňovania humanitárnych zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva;

2.  víta iniciatívu OSN zhromaždiť informácie z celého sveta s cieľom zmapovať prírodné katastrofy a konflikty a zistiť, ako zachrániť a ochrániť väčší počet ľudí pred vplyvom takýchto kríz; víta takisto usporiadanie ôsmych konzultácií na regionálnej úrovni, ktorých súčasťou boli aj tematické schôdze a globálna konzultácia – so zástupcami vlád, občianskej spoločnosti, MVO, dobrovoľníckych sietí, obchodných a náboženských sietí – ako aj iniciatívu online konzultácií a zriadenie Skupiny na vysokej úrovni pre humanitárne financovanie, ktorej EÚ spolupredsedá;

3.  zdôrazňuje, že súčasné obrovské humanitárne výzvy si vyžadujú, aby sa na Svetovom humanitárnom samite utužil inkluzívnejší, rozmanitý a skutočne globálny humanitárny systém, ktorý zároveň uznáva rôznorodosť súčasného systému humanitárnej reakcie a komplementárne úlohy všetkých subjektov; vyzýva EÚ, aby podporovala globálny konsenzus o humanitárnej činnosti, ktorý potvrdzuje zásady humanitárnej pomoci a záväzky a nároky podľa medzinárodného humanitárneho práva, pričom zabezpečuje ochranné reakcie zamerané na ľudí a založené na ľudských právach a núti vlády niesť zodpovednosť za svoje úlohy a povinnosti pri ochrane osôb; zvyšuje informovanosť o negatívnych vplyvoch politizácie humanitárnej pomoci a pripomína, že presadzovanie kľúčových humanitárnych zásad a ich trvalé dodržiavanie je rozhodujúce pre zabezpečenie humanitárneho priestoru v oblastiach, ktoré sú zasiahnuté konfliktami a prírodnými katastrofami;

4.  zdôrazňuje, že na to, aby bol výsledný dokument WHS zmysluplný, mal by obsahovať päťročný plán rozvoja a fungovania konkrétnych prijatých politických záväzkov vrátane medzivládneho rámca monitorovania a zodpovednosti, hodnotenie postupov organizácií pomoci a posúdenie vplyvu, na ktorom budú spolupracovať príslušné zainteresované strany;

5.  žiada WHS, aby prepojila agendy rozvoja po roku 2015, Sendaijského rámca pre znižovanie rizika katastrof a 21. konferencie OSN o zmene klímy (COP21) s cieľom posilniť súdržnosť jednotlivých politík a inštitúcií na budovanie odolnosti voči katastrofám a aby vyzvala na aktívnejšiu účasť rozvojových subjektov pri zvyšovaní odolnosti; vyzýva darcovské vlády, aby pre svoje vnútroštátne politiky vytvorili spoločný súbor cieľov, priorít a ukazovateľov prepájajúcich tieto rámce;

6.  vyzýva EÚ a jej členské štáty ako najväčších darcov a kľúčových operačných aktérov, aby išli aktívnym príkladom; zdôrazňuje, že všetky humanitárne opatrenia EÚ by sa mali riadiť zásadou solidarity a zodpovednosti a mali by byť zamerané na zaručenie fyzickej aj psychologickej ochrany zraniteľných osôb; žiada celosvetové, komplexné a dlhodobé riešenie pre masy ľudí utekajúce z konfliktných regiónov; konštatuje, že úloha a dôveryhodnosť Európy na svetovej humanitárnej scéne je tiež ohrozená v súvislosti s reakciou EÚ na súčasnú krízu;

7.  žiada WHS, aby sa zaviazal dodržiavať systematický participatívny prístup založený na výsledkoch stanovením osobitných ukazovateľov a pracovnej metodiky, pričom tento prístup majú posilňovať a spoločne uplatňovať darcovia a vykonávacie agentúry, aby sa dotknuté osoby mohli podieľať na celom cykle humanitárnej činnosti; vyzýva WHS, aby sa usilovala o inštitucionalizáciu, lepšie monitorovanie a hodnotenie rámca OSN pre zodpovednosť voči postihnutému obyvateľstvu;

8.  zdôrazňuje, že WHS je takisto príležitosťou pre všetky zainteresované strany, aby zvážili naliehavú potrebu reformy OSN smerujúcej k inkluzívnemu, transparentnému a účinnému systému koordinácie spolu s inkluzívnejším a lepšie operujúcim Medziagentúrnym stálym výborom, lepším zapojením partnerov v záujme zvýšenia komplementárnosti a úplným sprevádzkovaním transformačného programu, ako aj posilnenia mnohostrannej štruktúry humanitárnej pomoci pre akúkoľvek krízu tým, že sa vytvorí spoľahlivý systém hodnotenia potrieb slúžiaci ako základ pre spoločné výzvy (zabezpečenie komplexného finančného dozoru), systém vzájomného porovnania nákladov agentúr a monitorovací a hodnotiaci mechanizmus;

9.  trvá na tom, že bez komplexných a významných prostriedkov nebude takéto celosvetové opatrenie úspešné; zdôrazňuje, že riešenie nových a chronických katastrof a zraniteľností si vyžaduje vyhýbanie sa paralelným systémom, rozšírenie základu financovania, dlhodobé predvídateľné investície a dodržiavanie nového programu udržateľného rozvoja, najmä podporovaním spoločného posudzovania rizika a potrieb, plánovania a financovania medzi aktérmi v humanitárnej a rozvojovej oblasti, ako aj oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu, aby sa humanitárna a rozvojová pomoc lepšie dopĺňali, a to v záujme riešenia nedostatkov v oblasti účinnosti a financovania humanitárnej pomoci a aby boli sprevádzané vyšším financovaním rozvojovej pomoci a humanitárnych prostriedkov; pripomína v tejto súvislosti dlhodobý medzinárodný záväzok dosiahnuť cieľ na úrovni 0,7 % HND;

10.  naliehavo vyzýva EÚ ako najväčšieho darcu humanitárnej pomoci na svete, aby na WHS preukázala vedúce postavenie a požadovala pružnejšie spôsoby poskytovania humanitárnej pomoci, ako aj proaktívne a jednotné opatrenia a účinné nástroje na predchádzanie krízam; naliehavo vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby si plnili svoje finančné záväzky a rozvíjali možnosti skrátenia času potrebného na premenu finančných záväzkov na opatrenia v praxi; okrem toho poukazuje na význam predkladania správ o ľudských právach ako mechanizmu včasného varovania pre prípad krízy a vyzýva WHS, aby to zohľadnil pri prechode od kultúry reakcie ku kultúre prevencie;

Slúžiť potrebám ľudí v konflikte

11.  vyzýva EÚ, aby v rámci reakcie založenej na potrebách začlenila ochranu medzi priority humanitárnej činnosti vytvorením systému plnenia záväzkov a jej zaradením do programovania; zdôrazňuje potrebu inštitucionalizácie úlohy inšpektorov ochrany a rozvoja strategických a integrovaných prístupov s dostatočnými finančnými prostriedkami na ochranné činnosti aj v prvej fáze núdzových situácií; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa v humanitárnej činnosti pevnejšie zaviazala k prístupu založenému na ľudských právach s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavala dôstojnosť, potreby a práva konkrétnych zraniteľných skupín, najmä žien, mládeže, migrantov, ľudí s HIV, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím;

12.  vyzýva EÚ, aby v rámci WHS podporovala komplexnú dohodu o praktických spôsoboch posilnenia rešpektovania a dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a utečeneckého práva, ako je šírenie noriem MHP v rámci regionálnych a celoštátnych správnych orgánov, bezpečnostných síl, miestnych orgánov a u vodcov komunít a aby podporovala úlohu Medzinárodného trestného súdu, ktorá spočíva v zrušení beztrestnosti za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

13.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť dohovor o utečencoch a Kampalský dohovor na ochranu a pomoc vysídleným osobám na celom svete a obyvateľstvu postihnutému zmenou klímy, ako aj na ich ochranu pred rôznymi formami násilia, ako je obchodovanie s ľuďmi, rodové násilie, a ekonomické násilie a násilie v mestách, keďže sa môžu odôvodnene obávať prenasledovania alebo im môže hroziť vážne ublíženie; zdôrazňuje, že migrantom musí byť ponúknutá rovnaká úroveň ochrany ich práv, aká je zaručená všetkým ostatným skupinám v časoch krízy; žiada, aby sa pozornosť venovala najmä zraniteľným skupinám, ako sú migranti, osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci, ktoré sú v humanitárnej diskusii často opomínané; žiada o novú generáciu nástrojov na ochranu ľudských práv s cieľom pomôcť chrániť tieto skupiny obyvateľstva;

14.  zdôrazňuje potrebu zásadného posunu, pokiaľ ide o podporu ponúkanú utečencom a hostiteľským krajinám a komunitám; podporuje súhrnnú správu z celosvetového konzultačného procesu, ktorá obsahuje výzvu, aby sa v rámci samitu preskúmala komplexná dohoda o prijímaní utečencov, ktorá uzná príspevky hostiteľských krajín, zabezpečí dlhodobé, predvídateľné a udržateľné finančné balíky na pomoc týmto krajinám; urobí utečencov samostatnými tým, že im poskytne príležitosť postaviť sa na vlastné nohy a vytvorí spravodlivejšie podmienky pre ich presídlenie do tretích krajín;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa snažili o dosiahnutie spoločného globálneho pochopenia a sprevádzkovania humanitárnych zásad v rámci prípravy na WHS a spoločne vypracovali rozsiahly kódex správania pre súčasných a nových darcov so širokou účasťou s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, uľahčovať prístup k ľuďom v núdzi a posilniť platné záväzky pre osvedčené darcovské postupy, ako tie zohľadnené v zásadách GHD;

16.  vyzýva EÚ, aby presadzovala začlenenie transparentnosti a zodpovednosti ako hlavných zásad do vyhlásenia WHS, pričom sa použijú špecifické označenia a rozčlenené údaje (t. j. podľa rodu a veku s osobitnými ukazovateľmi pre deti), ktoré budú slúžiť ako základ pre návrh a hodnotenie programu, a podporia sa iniciatívy za transparentnosť noriem poskytovania medzinárodnej humanitárnej pomoci s cieľom zabezpečiť globálny rámec výsledkov zodpovednosti na meranie pokroku;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť potravu, vodu, prístrešie, hygienické zariadenia a lekárske ošetrenie, základné práva každej ľudskej bytosti; je mimoriadne znepokojený nad rizikom epidémií súvisiacich s katastrofálnymi hygienickými podmienkami a obmedzeným prístupom k bezpečnej pitnej vode a nad nedostatkom prístupu k základným liekom v humanitárnych krízach; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní primeraného poskytovania základných liekov a bezpečnej pitnej vody v situácii humanitárnych kríz;

18.  vyzýva Úniu a všetkých medzinárodných aktérov, aby v utečeneckých táboroch posilnili metodiku humanitárnej pomoci, najmä pokiaľ ide o zriadenie mobilných laboratórií v rámci boja proti epidémiám nákazlivých chorôb, zlepšovanie metód distribúcie núdzovej pomoci s prihliadnutím na najzraniteľnejšie skupiny a zlepšovanie hygieny a núdzovej sanitárnej infraštruktúry;

19.  zdôrazňuje potrebu začleniť ochranu detí do humanitárnej pomoci s cieľom predchádzať zneužívaniu, zanedbávaniu, využívaniu detí a násiliu voči nim a reagovať na ne; zdôrazňuje, že deti sú hlavnými nositeľmi zmeny, a preto je dôležité v rámci humanitárnej pomoci vytvárať priestory vhodné pre deti;

20.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v konfliktoch a v situáciách po nich, keďže sú osobami prvého zásahu v krízach a spájajú svoje rodiny a komunity; vyzýva darcov a vlády, aby začlenili rodovú rovnosť do humanitárnych programov a aby podporovali posilnenie postavenia žien a dievčat;

21.  naliehavo vyzýva, aby sa poskytovanie humanitárnej pomoci vykonávalo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a aby humanitárna pomoc EÚ nepodliehala obmedzeniam, ktoré stanovia iní partnerskí darcovia; vyjadruje obavy, že sa znásilnenie a ďalšie druhy sexuálneho a rodového násilia páchaného na ženách a dievčatách naďalej používa ako vojnová zbraň v núdzových humanitárnych situácií a odsudzuje túto skutočnosť; zdôrazňuje potrebu riešiť toto násilie spolu s jeho fyzickými a psychologickými následkami; požaduje prijatie globálneho záväzku s cieľom zabezpečiť, aby boli ženy a dievčatá chránené od začiatku každej núdzovej situácie či krízy, a to riešením rizika sexuálneho a rodového násilia, zvýšením informovanosti, zabezpečením stíhania páchateľov tohto násilia a zaistením, aby mali ženy a dievčatá počas humanitárnych kríz prístup k plnej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva namiesto udržiavania stavu, ktorý predstavuje neľudské zaobchádzanie, ako to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo a ako sa stanovuje v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch;

22.  domnieva sa, že všetci pracovníci zapojení do poskytovania humanitárnej pomoci vrátane polície a ozbrojených síl by mali dostať primerané, rodovo citlivé školenia a že sa musí zaviesť prísny kódex správania, ktorý by bránil zneužívaniu ich postavenia a zabezpečoval rodovú rovnosť;

23.  vyzýva humanitárne subjekty, aby zapracovali stratégie na prevenciu a zmiernenie rodovo motivovaného násilia do všetkých intervencií podľa sektorov, pričom by uľahčovali identifikáciu nových nástrojov EÚ v oblasti financovania, a aby sa na tento účel riadili revidovanými usmerneniami na začlenenie zásahov proti rodovo motivovanému násiliu do humanitárnych akcií, ktoré pripravilo fórum Global Protection Cluster; domnieva sa, že humanitárne subjekty (vrátane EÚ) by mali vo všetkých etapách viesť s dievčatami a chlapcami (najmä s dospievajúcimi dievčatami) konzultácie o pripravenosti na katastrofy a o reakcii na ne;

24.  výzva príslušné humanitárne agentúry, aby posilnili svoju koordináciu s cieľom identifikovať a chrániť obete a potenciálne obete sexuálneho vykorisťovania a zneužívania;

25.  uznáva hodnotu komplexného prístupu EÚ v koordinácii a súdržnosti jej širokej škály nástrojov vonkajšej politiky pre investovanie do trvalých politických riešení; upozorňuje na osobitné charakteristiky humanitárnej pomoci a zdôrazňuje nutnosť odlíšiť humanitárnu reakciu od zahraničných politických, bezpečnostných a protiteroristických aspektov prostredníctvom prijatia záruk; odsudzuje akékoľvek zneužívanie alebo nerešpektovanie humanitárnych zásad, keďže takéto zneužívanie významne oslabuje poskytovanie pomoci a bezpečnosť humanitárnych pracovníkov; trvá na tom, že protiteroristické opatrenia by nemali spochybňovať ani blokovať humanitárne úsilie, a vyzýva, aby sa WHS touto otázkou zaoberal v primeranej miere;

Humanitárna účinnosť

26.  odsudzuje súvislé marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci a akékoľvek činnosti, ktoré porušujú zásady poskytovania pomoci osobám v nebezpečenstve a zásadu nevyhostenia, ktoré sa vzťahujú na vysídlené osoby, zo strany všetkých subjektov, bez rozdielu, či ide o člena EÚ alebo nie; vyzýva vlády, aby si plnili primárnu povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo a pomáhať mu a zaviedli právne a politické rámce, aby sa uľahčil prístup k humanitárnej pomoci a jej poskytovanie v súlade s medzinárodným humanitárnym právom; navrhuje, aby tieto rámce zahŕňali oslobodenie od dane z humanitárnej pomoci, zníženie transakčných nákladov spojených s tokmi platieb a zjednodušenie colných režimov; vyzýva darcov, vlády hosťovských krajín a vykonávacie subjekty, aby dodržiavali ustanovenia týkajúce sa humanitárnej pomoci a jej poskytovania prostredníctvom všetkých možných kanálov a aby si plnili svoje povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa profesionálna, včasná, koordinovaná, vhodná a kvalitná pomoc dostala ku všetkým tým, ktorí ju potrebujú, a to aj vo vzdialených oblastiach;

27.  je hlboko znepokojený, v súvislosti s lepšou ochranou humanitárnych subjektov, nad opakujúcimi sa útokmi na humanitárnych pracovníkov a infraštruktúry vrátane nemocníc; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia práca s cieľom zlepšiť ich bezpečnosť, ochranu a slobodu pohybu podľa medzinárodného práva; podporuje systematické začleňovanie osobitných doložiek posilňujúcich zodpovednosť za ochranu humanitárnych pracovníkov do právnych predpisov a plánov darcov pre všetky krajiny, ako aj dôkladné a systematické monitorovanie útokov proti všetkým humanitárnym pracovníkom a podávanie správ o útokoch;

28.  podporuje odporúčania Komisie týkajúce sa komplexného prehľadu účinnosti;

29.  zdôrazňuje potrebu pokračovať v dialógu o doplnkových úlohách a mandátoch jednotlivých humanitárnych subjektov; domnieva sa, že civilné humanitárne a vojenské subjekty musia byť jasne rozlíšené; zastáva názor, že sa musí uprednostňovať civilná humanitárna reakcia; vyzýva WHS, aby skúmala nové rámce pre lepšiu koordináciu medzi subjektmi ako kľúčový prvok pre efektívnejšiu, účinnejšiu a primeranejšiu humanitárnu reakciu; zdôrazňuje potrebu lepšej analýzy miestnych operačných kapacít a lepšieho spoločného posudzovania potrieb a zodpovednosti za humanitárne akcie;

30.  vyzýva, aby sa účinným spôsobom vyvinulo vážne úsilie zabezpečiť právo na vzdelávanie v dlhotrvajúcich humanitárnych krízach prostredníctvom poskytovania potrebných finančných a ľudských zdrojov, keďže chýbajúce vzdelanie ohrozuje budúcnosť detí a ďalší rozvoj spoločnosti; zdôrazňuje význam sústavného vzdelávania pre ochranu a podporu spoločných a univerzálnych hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, rovnosť, demokracia a ľudské práva;

31.  so zreteľom na alarmujúci počet detí, ktorým je odopreté vzdelanie a so zreteľom na obrovský potenciál, ktorý má vzdelávanie pri zvyšovaní odolnosti obyvateľstva, víta záväzok Komisie zvýšiť finančné prostriedky na vzdelanie pre deti v núdzovej humanitárnej situácii; vyzýva Radu, aby podporila návrh Komisie vyčleniť 4 % rozpočtu humanitárnej pomoci EÚ na tento účel; domnieva sa, že toto zvýšenie by nemalo viesť k tomu, aby sa iným primárnym potrebám venovalo menej pozornosti;

32.  vyjadruje znepokojenie nad vzdelávaním a školskou dochádzkou detí v utečeneckých táboroch a naliehavo vyzýva EÚ a všetky medzinárodné subjekty, aby posilnili kapacity školského vzdelávania v utečeneckých táboroch;

33.  uznáva, že predvídateľnosť, prevádzková flexibilita a viacročné príspevky sú kľúčovými predpokladmi pre účinné a efektívne poskytovanie pomoci; žiada EÚ a jej členské štáty, aby vo vyhlásení WHS obnovili zásady dobrého humanitárneho darcovstva;

34.  zdôrazňuje, že sú potrebné globálne opatrenia na riešenie nedostatkov vo financovaní; žiada vytvorenie globálneho fondu pre humanitárnu pomoc (GFHA), ktorý podporí účasť a začlenenie darcov, ktorí nie sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC), a spojí všetky existujúce medzinárodné finančné mechanizmy, domáce zdroje a združené finančné prostriedky (fondy núdzovej reakcie OSN, Centrálny fond OSN na pomoc v núdzových situáciách, trustové fondy atď.) a ktorý bude doplnený o dobrovoľné a povinné finančné platby vlád, súkromného sektora a regionálnych organizácií; navrhuje, aby sa povinné platby mohli použiť na odstránenie nedostatkov v humanitárnych záväzkoch pre núdzové situácie 3. stupňa, podporu pripravenosti, poskytovanie balíka sociálnej ochrany pre dlhodobých utečencov na zvýšenie odolnosti alebo na vyriešenie nepredvídaných núdzových situácií, akou je vypuknutie vírusu ebola atď.;

35.  zdôrazňuje potrebu, aby sa medzinárodné finančné inštitúcie v plnej miere angažovali a zmenili zameranie poskytovania zvýhodnených úverov najmä redefinovaním kritérií oprávnenosti pre prideľovanie prostriedkov, aby sa umožnila pružnejšia inštitucionálna reakcia na citlivé situácie a lepšie zohľadnila schopnosť štátu zhromaždiť domáce zdroje;

36.  nalieha na vlády, darcov a ich sprostredkovateľské prostredia, aby zjednodušili administratívne požiadavky pre implementačných partnerov uľahčením postupov a zmapovaním najlepších postupov v oblasti správy, uzatvárania zmlúv a podávania správ pri súčasnom zaručení zodpovednosti, aby podporovali iniciatívy, ktoré sú navrhnuté na účely poskytovania nepretržitej pomoci pri posilňovaní kapacity a monitorovania miestnych subjektov, a aby spevnili vnútroštátne koordinačné štruktúry;

37.  zdôrazňuje, že s cieľom lepšie chrániť a zabezpečiť život, ako aj dôstojnosť dotknutého obyvateľstva, miestne MVO musia mať prístup k priamemu financovaniu; nalieha na členské štáty EÚ a darcov, aby výrazne zvýšili priame financovanie miestnych humanitárnych subjektov, ktoré majú kapacitu, odbornosť a schopnosti konať v tejto oblasti a môžu zaručiť zodpovednosť;

38.  požaduje, aby sa na WHS uzavrela nová dohoda o pôsobení v nestabilných krajinách a dlhotrvajúcich krízach s udržateľnými programami, implementačnými plánmi a predvídateľným financovaním rozvoja; upozorňuje, že akčný program z Addis Abeby zdôrazňuje potrebu investícií do systémov sociálnej ochrany a záchranných sietí v záujme rýchlejšieho a efektívnejšieho rozšírenia reakcie v nestabilných situáciách;

Zníženie zraniteľnosti a riadenie rizika

39.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť systém humanitárnej reakcie miestnym, vnútroštátnym a regionálnym požiadavkám, posilniť a angažovať pravidelne postihované obyvateľstvo vrátane žien všetkých vekových skupín, detí, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a domorodých spoločenstiev, pričom sa uzná ich úloha agentov zmeny, a to podľa možnosti zabezpečením spätnej väzby od týchto skupín obyvateľstva, ako aj predbežnej konzultácie s nimi, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie humanitárnych akcií;

40.  zdôrazňuje, že medzinárodná reakcia by mala skôr nadväzovať na existujúce miestne alebo vnútroštátne iniciatívy a partnerstvá, a nie spôsobovať vynakladanie súbežného úsilia; trvá na tom, že je dôležité posilniť miestne a regionálne kapacity pre poskytovanie humanitárnej pomoci a podľa možnosti zabezpečiť inkluzívne procesy, v rámci ktorých sú do postupov plánovania zahrnuté miestne orgány, občianska spoločnosť, súkromný sektor a dotknuté obyvateľstvo;

41.  zdôrazňuje potrebu nového globálneho modelu vzájomného dopĺňania humanitárnej a rozvojovej spolupráce subjektov – pričom sa im umožní postupne budovať odolnejšie a samostatnejšie spoločnosti – počnúc spoločnými analýzami a programovaním; zdôrazňuje, že takýto model by mal v prvom rade obsahovať vstupné stratégie pre rozvojové subjekty s cieľom umožniť im vybudovať v oblasti prepojenia, ďalej by mal začleniť krízových modifikátorov do rozvojových programov, mal by obsahovať výstupné stratégie pre humanitárne reakcie a umožniť im pružnejší prístup, a takisto by mal zahŕňať zodpovedné a pružné mechanizmy viacročného financovania na účely reakcie na dlhotrvajúce krízy; zdôrazňuje význam spolupráce s miestnymi MVO a predstaviteľmi občianskej spoločnosti pre vytvorenie trvalých štruktúr v oblastiach, ktorým hrozia konflikty;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu na systematickejšie prepojenie humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a zvyšovania odolnosti, aby EÚ mohla byť flexibilnejšia a efektívnejšia v reagovaní na rastúce potreby, a aby sa takýmto lepším prepojením zaoberal aj WHS; vyzýva EÚ, aby pri preskúmaní v polovici trvania využila súčasný viacročný finančný rámec na ďalšie posilnenie prepojenia medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou;

43.  zdôrazňuje význam znižovania rizika katastrof pre zvyšovanie odolnosti v štyroch prioritných oblastiach: 1. chápanie rizík katastrof; 2. posilnenie správy pre riadenie rizika katastrof; 3. investovanie do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti, pohotovostné plány a systémy včasného varovania; a 4. posilnenie pripravenosti na katastrofy pre účinnú reakciu a lepšie budovanie pri obnove, rehabilitácii a rekonštrukcii;

44.  vyzýva členské štáty EÚ a ďalších darcov, aby posilnili a rozvinuli vnútroštátne právne rámce pre humanitárne akcie, znižovanie a riadenie rizika katastrof na základe medzinárodných zákonov, pravidiel a zásad reakcií na katastrofy; zdôrazňuje, že pripravenosť na katastrofy, znižovanie rizika a odolnosť by mali byť systematicky začleňované do plánov reakcií, ktoré majú poskytovať miestne, regionálne a štátne administratívne orgány, priemysel a občianska spoločnosť, a zároveň by mali mať podporu v podobe dostatočného financovania a vyššej inovácie v oblasti predpovedania a modelovania rizík;

45.  požaduje, aby WHS kládol veľký dôraz na otázku zmeny klímy a humanitárnych akcií; domnieva sa, že by to malo zahŕňať plánovanie a budovanie odolnosti v súvislosti s dôsledkami zmeny klímy vrátane presídľovania a migrácie vyvolaných zmenou klímy, a to vo všetkých relevantných prípadoch tvorby politiky na regionálnej aj globálnej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby naďalej prijímala odvážne politické rozhodnutia na boj proti zmene klímy;

Transformácia prostredníctvom inovácie

46.  zdôrazňuje, že inovácia by mala čerpať z početných zdrojov, najmä zo znalosti postihnutých ľudí, občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev, ktorým je reakcia prednostne určená; zdôrazňuje význam minimálnych humanitárnych noriem pre posilnenie základných verejných služieb ako vzdelávanie, výživa, zdravotnícke služby, poskytovanie prístrešia, voda a sanitácia počas humanitárnych reakcií; je presvedčený, že verejno-súkromné a medzisektorové partnerstvá – v rámci ktorých majú verejný aj súkromný sektor spoločné hodnoty a priority spájajúce podnikateľské ciele s rozvojovými cieľmi EÚ a v rámci ktorých sa berie ohľad na medzinárodné normy v oblasti účinnosti rozvoja – môžu byť prostriedkom na doplnenie verejnej reakcie na rastúce humanitárne potreby; konštatuje, že keď je pomoc založená na hotovosti správne spojená so zásadami účinnosti pomoci, je efektívnym príkladom inovácie humanitárnej pomoci;

47.  víta závery Rady o spoločných zásadách pre viacúčelovú pomoc založenú na hotovosti na účely reakcie na humanitárne potreby; uznáva, že hoci len malá časť humanitárnej pomoci je v súčasnosti založená na hotovosti, využívanie takejto pomoci má veľký potenciál ako inovatívny, dôstojný, bezpečný, rodovo citlivý, flexibilný a nákladovo efektívny spôsob pokrytia základných núdzových potrieb najzraniteľnejších osôb; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pred WHS presadzovali spoločné zásady a používanie bezpodmienečnej pomoci založenej na hotovosti na základe analýzy situácie a reakcie a aby zároveň podporovali monitorovací mechanizmus;

48.  vyzýva EÚ, aby podnietila a podporila globálnu alianciu pre humanitárnu inováciu na vypracovanie celosvetovo dostupných etických prístupov v súlade s humanitárnymi zásadami a so zásadami OSN pre inováciu a technológie v rozvoji, ktoré zaručujú, že všetky investície do humanitárnych inovácií sú určené na zlepšenie výsledkov pre postihnuté obyvateľstvo; požaduje zriadenie fondov pre humanitárnu inováciu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

49.  uznáva, že inovácia môže zohrať dôležitú úlohu v reakcii na nové výzvy, ako aj v zlepšení existujúcich programov tým, že sa integrujú výsledky najnovšieho vývoja v iných sektoroch s cieľom vytvoriť, rozšíriť a rozvíjať modely, ktoré môžu viesť k prelomom v prekonávaní humanitárnych výziev;

50.  zdôrazňuje úlohu nových technológií a inovatívnych digitálnych nástrojov v organizácii a poskytovaní humanitárnej pomoci, a to najmä so zreteľom na jej poskytovanie a sledovanie, pozorovanie katastrof, výmenu informácií, koordináciu medzi darcami a sprostredkovanie vzťahov medzi agentúrami poskytujúcimi pomoc a miestnymi vládami predovšetkým vo vzdialených oblastiach a oblastiach postihnutých katastrofou; zdôrazňuje, že v Afrike, a najmä v subsaharskej Afrike v súčasnosti prebieha mobilná digitálna revolúcia s rastúcim počtom klientov mobilných sietí (a používateľov mobilných internetových služieb), vďaka čomu sú tieto nástroje a služby kľúčové pre zavedenie systémov včasného varovania a pre včasné poskytovanie informácií o zdravotných otázkach, oblastiach v ktorých hrozí nebezpečenstvo a kontaktoch na poskytovateľov pomoci;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporili, pri dodržaní humanitárnych zásad a etických noriem, účasť podnikateľského sektora, najmä MSP, vypracovaním sprievodcu akciami pre podniky a presadzovaním miestnych a regionálnych partnerských platforiem pre štruktúrovanú, koordinovanú a udržateľnú účasť podnikov na riešení núdzových situácií; vyzýva členské štáty EÚ, aby lepšie zapájali podniky do ich príslušných národných plánov reakcií na núdzové situácie a mechanizmov zodpovednosti;

52.  vyzýva EÚ, aby preskúmala a podporila partnerstvá so začínajúcimi spoločnosťami, poisťovňami a technologickými firmami okrem iného s cieľom vyvinúť nástroje na pripravenosť a nasadenie v núdzových situáciách; zdôrazňuje potrebu podporiť a ďalej rozvíjať prácu Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) v globálnom mapovaní dostupných prostriedkov a kapacít súkromného sektora na posilnenie technickej spolupráce v úsilí v oblasti reakcie na katastrofy;

53.  vyzýva EÚ a jej humanitárnych partnerov, aby v kontexte WHS presadzovali lepšiu účasť mladých ľudí v procesoch pripravenosti na humanitárne akcie a obnovy a aby podporovali programy dobrovoľníctva;

54.  zdôrazňuje význam úlohy, ktorú môže zohrávať iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ v presadzovaní rozhodnutí prijatých v kontexte WHS a revidovaného európskeho humanitárneho konsenzu; zdôrazňuje, že skúsenosti dobrovoľníkov môžu popri skúsenostiach iných humanitárnych pracovníkoch zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní najlepších postupov a implementačných nástrojov;

55.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na WHS podporili dôležitú úlohu presadzovania humanitárnej pomoci, keďže to môže byť účinný spôsob posilnenia ochrany a inovácie;

56.  zdôrazňuje, že záväzky prijaté v Istanbule sa musia plniť na úrovni EÚ a jej členských štátov; preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spoločne s humanitárnymi subjektmi navrhli program zavádzania výsledkov prijatých na samite v Istanbule; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť predvídateľné a včasné financovanie humanitárnej pomoci prostredníctvom rozpočtu EÚ tým, že viazaným rozpočtovým prostriedkom EÚ na humanitárne akcie budú zodpovedať platobné rozpočtové prostriedky na dostatočnej úrovni;

57.  požaduje súdržný a pevný nový akčný plán Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, ktorý zaručí nestrannú a účinnú európsku humanitárnu pomoc prispôsobenú miestnej situácii, ktorá by mala zohľadňovať vek a rod a mala by byť nediskriminačná a primeraná potrebám;

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Svet čelí humanitárnym krízam, ktoré sú bezprecedentné z hľadiska počtu, rozsahu aj dĺžky trvania. Výrazné zvýšenie počtu ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, vyvolali okrem neustálych zdĺhavých konfliktov spôsobených ľudskou činnosťou a opakujúcich sa prírodných katastrof núdzové situácie 3. stupňa v Sýrii, Iraku, Jemene, Južnom Sudáne a Stredoafrickej republike a vypuknutie vírusu ebola v západnej Afrike.

V dôsledku rastúceho trendu núteného vysídľovania v súčasnosti existuje viac utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny než po druhej svetovej vojne. Jedným z dôsledkov bol dramatický nárast počtu ľudí, ktorí hľadajú útočisko a podnikajú život ohrozujúce námorné cesty.

Chronické potreby vyplývajúce z týchto konfliktov a katastrof preťažujú systém humanitárnej reakcie až po hranice jeho možností. V situácii, keď hrozí ďalšie prehĺbenie nedostatku humanitárnych potrieb a dostupných prevádzkových a finančných prostriedkov na ich splnenie, generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon zvolal vôbec prvý Svetový humanitárny samit (WHS).

Svetový humanitárny samit, ktorý sa bude konať v máji 2016 v Istanbule, sa bude snažiť zreorganizovať a prispôsobiť humanitárny systém rýchlo sa vyvíjajúcim podmienkam núdzových situácií s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť humanitárnej činnosti a zabezpečiť jej vhodnosť do budúcnosti. Existuje jasná výzva zblížiť humanitárne a rozvojové spoločenstvá ešte viac a presunúť pozornosť z reakcie na prevenciu a predvídanie.

Spochybnenie štruktúry humanitárnej pomoci

Posledná celosvetová diskusia o rámci humanitárnej činnosti sa konala pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi. Odvtedy sa humanitárne prostredie výrazne zmenilo, najmä v súvislosti s neustálym nárastom počtu, veľkosti a trvania humanitárnych kríz, ktoré vyplývajú z konfliktov spôsobených ľudskou činnosťou aj z prírodných katastrof, a zhoršili ho celosvetové trendy, ako je zmena klímy.

Aj keď sa financovanie zvýšilo, potreby rastú oveľa rýchlejšie, čo spôsobuje zväčšovanie nedostatku. Okrem toho, najväčší podiel pomoci sa používa na riešenie následkov malého počtu dlhotrvajúcich konfliktov, najmä konfliktov 3. stupňa, pričom riešenie základných príčin kríz a konfliktov môže byť úspešné len prostredníctvom dlhodobej politickej angažovanosti a prevencie. Spolu s nutnosťou riešiť rastúci nedostatok sa zvyšujú požiadavky na zodpovednosť.

Okrem toho, súčasná humanitárna reakcia čelí stálemu porušovaniu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv. Civilisti vrátane humanitárnych pracovníkov, ktorí idú často tam, kam ide málokto, sa stále viac zameriavajú na konflikty, čo vedie k zvýšeniu počtu obetí a vysídleniu.

Bezpečnostné riziká môže zvýšiť dojem, že humanitárna pomoc sa používa z politických alebo hospodárskych dôvodov. Zvýšená neistota znižuje už i tak často obmedzený humanitárny priestor, čo sťažuje prístup humanitárnych pracovníkov aj príjemcov pomoci, čo má zásadný význam pre riešenie potrieb na mieste. Do poskytovania humanitárnej pomoci sú tiež širšie zapojení aktéri vrátane armády.

Kým ďalšie úsilie, ktoré OSN vyvíja najmä prostredníctvom Medziagentúrneho stáleho výboru a transformačného programu, sa sústreďuje na riešenie určitých nedostatkov v rámci multilaterálneho systému reakcie, je potrebné riešiť aj hlavné otázky koordinácie, humanitárneho financovania a partnerstva. Úvahy o prispôsobení štruktúry humanitárnej pomoci novým skutočnostiam sú viac ako aktuálne.

Ako môže prispieť EÚ?

Európska únia ako hlavný darca a najvýznamnejší globálny aktér v humanitárnej činnosti má zodpovednosť aj potrebný vplyv na prevzatie vedúcej úlohy v úsilí o účinnejšie a efektívnejšie spôsoby plnenia potrieb osôb postihnutých konfliktami a katastrofami. Európska únia je priekopníkom osvedčených postupov a inovačných prístupov k humanitárnej pomoci a mala by sa aktívne podeliť o svoje znalosti. Európska únia ako jedinečná regionálna organizácia má pridanú hodnotu, ktorú môže preukázať, hoci bude musieť tiež preskúmať vlastné štruktúry.

EÚ uvažuje o spôsobe riešenia systémových problémov súčasnej štruktúry humanitárnej pomoci. Vznikla jasná potreba prejsť z kultúry reakcie na kultúru predvídania; ešte viac je potrebné urobiť v záujme predchádzania krízam a tiež zabránenia ich opätovného výskytu a je potrebné viac sa zamerať na otázky, ako je prispôsobenie a zvyšovanie odolnosti, najmä prekonaním rozporov medzi humanitárnou činnosťou a dlhodobým rozvojom.

Hoci si vykonávací rámec EÚ vyžaduje obnovu, EÚ by sa mala spoliehať na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci – ako spoločný a zásadový prístup Európy – s cieľom usmerniť jej vklad do procesu WHS a tiež ho použiť ako regionálny model, ktorý treba podporovať. EÚ by mohla uvažovať o financovaní „globálneho konsenzu o humanitárnej činnosti“ s uznaním rôznorodosti súčasného systému humanitárnej reakcie a využiť všetky doplnkové úlohy.

Slúžiť potrebám ľudí v konflikte

V rámci prípravy na samit sa počas rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami uvažovalo o hlavných výzvach a inovačných riešeniach v štyroch vzájomne prepojených tematických oblastiach: humanitárna účinnosť, znižovanie zraniteľnosti a riadenie rizika, transformácia prostredníctvom inovácie a slúženie potrebám ľudí v konflikte – pričom štvrtá oblasť sa ukázala ako hlavná priorita.

Spolu s obnoveným záväzkom plniť základné potreby, a najmä s opätovným potvrdením prehlbovania spoločných hodnôt humanitárnych zásad a medzinárodného právneho rámca pre humanitárnu činnosť vrátane boja proti beztrestnosti, by sa ochrana mala zaradiť medzi priority humanitárnej činnosti.

Skutočná a vnímaná nestrannosť, neutralita a nezávislosť sú nevyhnutné na prijatie humanitárnych pracovníkov a schopnosť pracovať v často zložitých politických a bezpečnostných podmienkach. Výsledkom zásadového prístupu EÚ by malo byť brániť účelovosti pomoci – v súlade s jej zásadou apolitických intervencií.

Humanitárna účinnosť

Aby bola humanitárna pomoc účinná i efektívna, musí sa dostať k postihnutému obyvateľstvu, a najmä k najzraniteľnejším skupinám. V rámci prípravy na Svetový humanitárny samit by mala EÚ presadzovať prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, aby postihnuté skupiny, najmä ženy, deti a najzraniteľnejšie osoby vrátane tých, ku ktorým je ťažké sa dostať, mali prístup k primeranej pomoci a aby boli zapojení do príslušných rozhodovacích procesov.

Okrem podpory rodovo citlivého prístupu k humanitárnej reakcii by EÚ mala upozorniť na konkrétne potreby ochrany detí, a najmä na kľúčovú úlohu vzdelávania v núdzových situáciách. Ako kľúčový aspekt poskytovania pomoci treba zdôrazniť zodpovednosť humanitárnych aktérov predovšetkým voči postihnutým obyvateľom, ale aj voči občanom v darcovských krajinách.

Z konzultácií v rámci prípravy WHS jasne vyplynula požiadavka prístupov založených na potrebách aj okolnostiach. Prostredníctvom svojej viacrozmernej podpory, ktorá spája núdzovú pomoc s dlhodobými politikami na budovanie odolnosti a riešenie hlavných príčin, má EÚ jasne komparatívnu výhodu v reakcii na rôzne typy kríz – s partnermi na regionálnej a vyššej úrovni by sa mala podeliť o odborné znalosti s cieľom uľahčiť humanitárny prístup a poskytovanie pomoci.

Potreba prijať spoločné normy je hlavným prvkom diskusie o účinnosti pomoci. EÚ sa na základe svojho konsenzu stala propagátorom osvedčených postupov a do hodnotenia potrieb a poskytovania pomoci začlenila iniciatívy zamerané na zlepšenie kvality, ako je napríklad dobré humanitárne darcovstvo. EÚ by sa mala spoliehať na svoje znalosti, aby mohla ďalej pracovať s partnermi na dosiahnutí spoločného účinného rámca pre humanitárnu reakciu.

Financovanie

Včasnosť, predvídateľnosť a pružnosť zostávajú základnými predpokladmi účinného humanitárneho financovania. Vzhľadom na charakter núdzových situácií požiadavky financovania v uplynulých rokoch výrazne prekročili pridelené rozpočtové prostriedky EÚ, čo komplikuje naliehavé zásahy a vedie k nevykonaniu platieb s negatívnymi vplyvmi na vykonávajúcich partnerov.

Parlament zdôraznil, že je dôležité zachovať rovnaké platby a viazané rozpočtové prostriedky v kapitole humanitárnej pomoci a rezerve na núdzovú pomoc. Zatiaľ čo rozpočtové obmedzenia obmedzia možnosti zvýšenia celkovej podpory, súčasný rozdiel medzi mimoriadnymi humanitárnymi potrebami a prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, si zaslúži posúdenie rovnováhy medzi núdzovou pomocou a dlhodobou pomocou.

Globálne opatrenia na riešenie likvidnej medzery by mali spolu s novými a inovačnými spôsobmi financovania vrátane stanovených príspevkov naďalej zahŕňať vytváranie partnerstiev s novovznikajúcimi „netradičnými“ darcami a mali by ďalej rozširovať možnosti so súkromným sektorom a skúmať vzťah medzi humanitárnym financovaním a financovaním rozvoja.

Zníženie zraniteľnosti a riadenie rizika

Je potrebné zabezpečiť ponaučenie z predchádzajúcich kríz, aby sa humanitárny systém zapájal inak, najmä s miestnymi partnermi pri lepšom riadení rizika a znížení zraniteľnosti. Zvyšovanie odolnosti sa stalo všeobecným cieľom EÚ v krajinách náchylných na krízu. To ponúka rámec na zvýšenie konvergencie medzi humanitárnou pomocou a rozvojovou politikou vrátane väčšej pružnosti pri financovaní prechodu a výstupných stratégií.

EÚ by mala dôrazne presadzovať vyššie investície do začleňovania a lokalizácie znižovania rizika katastrof a riadenia a budovania pripravenosti. Okrem toho by EÚ mala podporovať svoje prístupy k odolnosti a prepojeniu pomoci, obnovy a rozvoja ako spôsob zvýšenia konvergencie a účinnosti pomoci v rámci novej generácie zložitých kríz – aj tak, aby sa maximalizovala súdržnosť medzi rôznymi procesmi týkajúcimi sa rizika katastrof, vývoja a zmeny klímy po roku 2015.

Transformácia prostredníctvom inovácie

Proces WHS by sa mal považovať za súčasť trvalého úsilia riešiť nedostatky v globálnom humanitárnom systéme. Zavedenie kultúry inovácií v humanitárnej pomoci však môže byť problém, pretože do istej miery je inovácia možná len s určitou toleranciou pre vysokorizikové a účinné projekty. Jedným zo spôsobov riešenia často oprávneného rizika averzie darcov a ďalších subjektov vrátane mimovládnych organizácií by mohlo byť vypracovanie etických noriem.

Závery

Rekordne vysoké potreby a obmedzené zdroje spôsobili, že globálny systém humanitárnej reakcie dosiahol svoje hranice. Zároveň sú ohrozené samotné základy slušnosti, dôstojnosti, ľudskosti a solidarity.

Očakáva sa, že EÚ má potenciál na prevzatie vedúcej úlohy v procese WHS pri dosahovaní výrazného výsledku, ktorý sa riadi humanitárnymi zásadami a potrebami príjemcov. Aby bolo možné úspešne ovplyvniť rokovania o výslednom dokumente a nadväzujúce opatrenia na samit, EÚ by mala ísť do Istanbulu so zameranými spoločnými pozíciami a vystupovať jednotne. EÚ by mala použiť Európsky konsenzus s cieľom usmerniť svoj vstup a podporovať ho ako vzor globálneho konsenzu.

Už rozsiahle konzultácie zúčastnených strán vytvorili z procesu WHS jedinečnú príležitosť spojiť rôzne subjekty činné v humanitárnej oblasti. Aby bolo možné premeniť rozhovory na konkrétne opatrenia, príprava na WHS sa bude musieť zamerať na dosiahnutie konsenzu a zodpovednosti za výsledok. V dôsledku prístupu viacerých zainteresovaných strán je potrebné zabezpečiť, aby vlády ako kľúčoví hráči prijali záväzky. EÚ by mala považovať WHS za príležitosť budovať partnerstvá, nájsť spoločný základ v humanitárnych zásadách a medzinárodných normách a zlepšiť spoluprácu a koordináciu pomoci.

EÚ by takisto mala naďalej zdôrazňovať podstatnú úlohu mimovládnych organizácií v humanitárnej činnosti a zabezpečiť, aby sa jej názory brali do úvahy v rámci celého procesu a aby sa odrazili vo výsledku.

WHS bude vyvrcholením trojročného celosvetového konzultačného procesu. Na samite sa očakáva schválenie strategického výsledného dokumentu programu humanitárnej práce v období po roku 2016 a samit by mal poskytnúť aj operatívne usmernenie, ako by sa mali záväzky všetkých kľúčových zainteresovaných strán zaviesť do praxe.

Proces WHS súvisí s mnohými medzivládnymi rokovaniami a ďalšími diskusiami, ktoré budú v nadchádzajúcich rokoch formovať rozvojové a humanitárne prostredie. S ohľadom na skutočne transformačný program po roku 2015 by sa mali komplementárne procesy v Sendai, Addis Abebe, New Yorku, Paríži a Istanbule navzájom zohľadniť najmä z operatívneho hľadiska. V najlepšom prípade bude WHS stavať na predchádzajúcich príspevkoch a využívať ich s cieľom obmedziť a riadiť budúce humanitárne riziká.

Je čas sadiť a čas zberať. Zostáva menej ako rok, je čas konať.

20.10.2015

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci

pre Výbor pre rozvoj

k príprave na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci

(2015/2051(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elena Valenciano

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže humanitárne krízy takmer vždy vyúsťujú do obrovského utrpenia civilného obyvateľstva, ktorého sa kríza dotýka, a to najmä žien a detí, vrátane porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva;

B.  keďže ochrana práv osôb v humanitárnych krízach je uznaná podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva ako neoddeliteľná súčasť humanitárnej reakcie a považuje sa za jednu z kľúčových otázok, ktorým sa bude venovať Svetový humanitárny samit, ktorý sa bude konať v máji 2016;

C.  keďže pri riešení humanitárnej krízy je potrebné nájsť rovnováhu medzi „zvýšením efektívnosti“ a „zachovaním hodnôt“;

1.  nabáda svetové spoločenstvo, ktoré sa zhromaždí na Svetovom humanitárnom samite, aby pristupovalo k humanitárnej činnosti na základe práv s cieľom nájsť lepšie a inkluzívnejšie spôsoby, ako chrániť civilné obyvateľstvo, s osobitným zreteľom na zraniteľné skupiny, ako sú ženy, deti a náboženské alebo etnické menšiny, identifikovať hrozby a slabé miesta, ako aj monitorovať porušovanie práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a tak pomáhať posilniť boj proti beztrestnosti; vyjadruje presvedčenie, že presadzovanie univerzálnosti ľudských práv a posilňovanie vzájomného porozumenia v prípade všetkých zúčastnených strán zapojených do humanitárnej činnosti takisto posilňuje základné humanitárne zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a funkčnej nezávislosti; zdôrazňuje potrebu stanoviť ochranu ako centrálny aspekt humanitárnej činnosti a odsudzuje akékoľvek zneužívanie alebo nerešpektovanie základných humanitárnych zásad na politické, vojenské alebo iné ako humanitárne účely; upozorňuje, že takéto zneužívanie oslabuje a ohrozuje skutočné humanitárne operácie a ich zamestnancov; trvá na tom, že protiteroristické opatrenia by nemali ohrozovať humanitárne činnosti ani im zamedzovať;

2.  zdôrazňuje, že najmä v dlhotrvajúcich konfliktoch a krízach, keď sú civilné osoby nadlho vysídlené v rámci krajiny a mimo nej, môže humanitárna činnosť hrať kľúčovú a proaktívnejšiu úlohu pri posilňovaní postavenia postihnutého obyvateľstva tým, že sa posilní jeho úloha a uznajú sa jeho práva a spôsobilosti; v tomto zmysle trvá na tom, že je dôležité posilniť miestnu a regionálnu kapacitu pre poskytovanie humanitárnej pomoci a zabezpečiť inkluzívne procesy, v rámci ktorých sú do procesov plánovania zahrnuté miestne orgány, občianska spoločnosť, súkromný sektor a dotknuté obyvateľstvo; trvá však na tom, že je dôležité riešiť základné príčiny týchto dlhotrvajúcich konfliktov a zabezpečiť udržateľné politické riešenie týchto situácií;

3.  požaduje všeobecnú ratifikáciu všetkých medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ochrany civilistov vrátane Ženevského dohovoru o utečencoch z roku 1951 a ich začlenenie do vnútroštátnych právnych predpisov; vyzýva všetky strany zapojené do rôznych konfliktov, aby rešpektovali poskytovanie humanitárnej pomoci a dodržiavali medzinárodné humanitárne právo; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia monitorovať uplatňovanie medzinárodného humanitárneho práva a brať na zodpovednosť páchateľov porušovania vrátane neštátnych subjektov;

4.  nabáda medzinárodné spoločenstvo, aby posilnilo svoje úsilie o zabezpečenie neobmedzeného prístupu všetkého ohrozeného obyvateľstva k humanitárnej pomoci; opätovne potvrdzuje, že je nevyhnutne potrebné podporovať bezpečnosť, ochranu a slobodu pohybu humanitárnych pracovníkov na mieste, ktorí sa v čoraz väčšej miere stávajú terčom útokov a hrozieb, najmä v zónach konfliktu; zdôrazňuje potrebu spolupráce v oblasti humanitárneho rozvoja s využitím nových metód vrátane spoločnej analýzy viacerých rizík, viacročného programovania a financovania, ako aj stratégií ukončenia operácie humanitárnych subjektov;

5.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú ženy, pokiaľ ide o prežitie a odolnosť komunít v humanitárnych krízach, a to aj v situáciách konfliktu a situáciách po skončení konfliktu; zdôrazňuje, že treba riešiť osobitné potreby a zabezpečiť práva žien a detí, ktoré tvoria väčšinu dotknutých osôb a ktoré humanitárne krízy postihujú vážnejšie; poznamenáva, že rodovo motivované násilie je jedným z najviac rozšírených, ale najmenej uznaných porušovaní ľudských práv a je hlavnou prekážkou pre rodovú rovnosť; pripomína, že ženy a dievčatá, ktoré otehotneli v dôsledku znásilnenia v situáciách konfliktu, musia dostať primeranú podporu a musí im byť umožnený prístup k širokej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako to stanovuje medzinárodné humanitárne právo; vyzýva Svetový humanitárny samit, aby plne zohľadnil rodové hľadisko v budúcej podobe humanitárneho systému, ktorý vyplynie z tohto procesu konzultácií;

6.  požaduje, aby sa náležitá pozornosť venovala tomu, aby sa prostredníctvom potrebných finančných a ľudských zdrojov účinne zabezpečovalo právo na vzdelávanie v dlhotrvajúcich humanitárnych krízach, keďže nedostatok vzdelávania môže ohroziť budúcnosť detí a ďalší rozvoj ktorejkoľvek spoločnosti; zdôrazňuje význam sústavného vzdelávania pre ochranu a podporu spoločných a univerzálnych hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, rovnosť, demokracia a ľudské práva;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečovať výživu, vodu, prístrešie, hygienické zariadenia a lekárske ošetrenie, čo sú základné práva každej ľudskej bytosti; je mimoriadne znepokojený nad rizikom epidémií súvisiacich s katastrofálnymi hygienickými podmienkami a obmedzeným prístupom k bezpečnej pitnej vode a nad nedostatkom prístupu k základným liekom v humanitárnych krízach; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní primeraného poskytovania základných liekov a bezpečnej pitnej vody v situácii humanitárnych kríz;

8.  upozorňuje na to, že niektoré populácie sú v dôsledku vysídľovania spôsobeného konfliktami, prírodnými katastrofami alebo zhoršením životného prostredia osobitne zraniteľné; zdôrazňuje, že utečencom, osobám vysídleným v rámci krajiny, obetiam obchodovania s ľuďmi a iným migrantom, ktorí sa ocitli v kríze ohrozujúcej ich životy, musí byť poskytnutá vhodná ochrana ich ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezprecedentne vysokým počtom utečencov, osôb vysídlených mimo krajiny a migrantov v dnešnom svete a vyzýva celosvetové spoločenstvo, aby využilo Svetový humanitárny samit na zmobilizovanie nevyhnutných finančných a prevádzkových zdrojov s cieľom riešiť tento problém tým, že sa osobitne budú riešiť jeho základné príčiny; zdôrazňuje význam medzináboženských a medzikultúrnych dialógov pri riešení otázky masového prílevu utečencov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojich politikách a pozíciách týkajúcich sa samitu uprednostnili globálnu utečeneckú krízu s cieľom odstrániť dôsledky a základné príčiny tohto toku utečencov; vzhľadom na to naliehavo vyzýva Svetový humanitárny samit, aby požadoval účinnejšie spôsoby boja proti obchodovaniu s ľuďmi a zakročil proti náboru a financovaniu teroristických skupín prostredníctvom prevencie a potláčania náboru, organizovania, prepravy a vybavenia teroristických bojovníkov, ako aj financovania ich ciest a činností; zdôrazňuje potrebu a význam rýchlych opatrení spolu s uplatňovaním dlhodobého konkrétneho a komplexného akčného plánu v spolupráci s tretími krajinami a miestnymi, celoštátnymi a regionálnymi subjektmi v záujme účinného a efektívneho prístupu k organizovaným zločineckým sieťam prevádzačov migrantov; konštatuje, že článok 14 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaručuje právo žiadať o azyl a využívať ho, a zdôrazňuje povinnosť štátov nevyhosťovať utečencov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ, jej členské štáty a všetci medzinárodní aktéri v plnej miere dodržiavali medzinárodné právo a seriózne prevzali svoju zodpovednosť a dodržiavali svoju povinnosť pomáhať osobám v ohrození;

9.  nalieha na EÚ ako najväčšieho darcu humanitárnej pomoci na svete, aby na Svetovom humanitárnom samite preukázala vedúce postavenie a požadovala pružnejšie spôsoby poskytovania humanitárnej pomoci, ako aj proaktívne a jednotné opatrenia a nástroje na predchádzanie krízam; nalieha na EÚ a ostatných darcov, aby plnili svoje finančné záväzky a rozvíjali možnosti skrátenia času potrebného na premenu finančných záväzkov na opatrenia v praxi; okrem toho poukazuje na význam predkladania správ o ľudských právach ako mechanizmu včasného varovania pre prípad krízy a vyzýva Svetový humanitárny samit, aby to zohľadnil pri prechode od kultúry reakcie ku kultúre prevencie;

10.  nabáda všetky inštitúcie EÚ, a najmä GR ECHO Komisie, ako aj členské štáty, aby preskúmali skúsenosti získané pri začleňovaní otázky ľudských práv do hlavného úsilia v oblasti humanitárnej pomoci v rámci systému OSN, a vyzýva EÚ, aby zohrávala významnejšiu úlohu pri podpore a zlepšovaní tohto procesu; zdôrazňuje význam zabezpečenia politickej súdržnosti a koordinácie medzi humanitárnou pomocou EÚ a rozvojovou pomocou v novej situácii, v ktorej EÚ prijala prístup k rozvojovej spolupráci založený na právach; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že príručka Komisie pre prístup k rozvojovej spolupráci založený na právach vylučuje humanitárnu činnosť EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby sa – ako súčasť svojej angažovanosti v rámci Svetového humanitárneho samitu – zaviazala vypracovať a prijať prístup k humanitárnej činnosti EÚ založený na právach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Amjad Bashir, Bas Belder, Elmar Brok, Klaus Buchner, Javier Couso Permuy, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Andrej Plenković, Jozo Radoš, Charles Tannock, László Tőkés, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Marielle de Sarnez, Neena Gill, Ana Gomes, Javi López, Urmas Paet, Traian Ungureanu

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Jonás Fernández, Arne Gericke, Enrique Guerrero Salom, Kinga Gál, Costas Mavrides, Momchil Nekov, Ricardo Serrão Santos, Jutta Steinruck, Renate Weber, Josef Weidenholzer, Bogdan Brunon Wenta, Tomáš Zdechovský, Ivan Štefanec

19.10.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre rozvoj

k príprave na svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti na humanitárnu pomoc

(2015/2051(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Hedh

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže vo viacerých správach z ohrozených a krízových oblastí sa uvádzajú svedectvá o zneužívaní civilného obyvateľstva vrátane detí; keďže ženy a deti sú osobitne zraniteľné, pokiaľ ide o sexuálne násilie, využívané ako zbraň na terorizovanie obyvateľstva, ponižovanie a ničenie spoločenstiev, rozbíjanie rodín alebo zmenu etnického zloženia budúcich generácií; keďže dôsledky násilia existujú aj po tom, ako sa konflikty skončili, vo forme infekcií a marginalizácie; keďže násilie môže pokračovať, a dokonca sa zintenzívniť aj po skončení konfliktu v prípadoch, keď po nepriateľských akciách pretrváva absencia stability a bezpečnosti; keďže násilie predstavuje hrozbu pre bezpečnosť národov a brzdí úsilie o obnovenie mieru po konflikte;

B.  keďže exponenciálne rastie počet správ o sexuálne a rodovo motivovanom násilí, sexuálnom vykorisťovaní a zneužívaní počas núdzových situácií a po ich skončení;

C.  keďže v konfliktných zónach môžu bojujúce strany premieňať školy na výcvikové tábory, zbrojné sklady alebo základne pre vojenské operácie; keďže využívanie škôl a iných foriem vzdelávacích zariadení na vojenské účely brzdí a obmedzuje využívanie týchto zariadení študentmi a učiteľmi na ich riadny účel, z dlhodobého i krátkodobého hľadiska, čo obmedzuje prístup k vzdelaniu, ktoré je jedným z najdôležitejších nástrojov na predchádzanie rozličným formám diskriminácie a útlaku a je takisto ľudským právom, ktoré je zakotvené v článku 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; keďže podľa článku 38 Dohovoru o právach dieťaťa sa zmluvné štáty zaväzujú zabezpečiť dodržiavanie pravidiel medzinárodného humanitárneho práva platného počas ozbrojených konfliktov, pokiaľ ide o deti; keďže však ochrana a vzdelávanie detí v núdzových situáciách a krízach patrí medzi humanitárne činnosti, na ktoré sa poskytujú najmenšie sumy financovania;

D.  keďže medzinárodné právo uznáva, že obete sexuálneho násilia v konfliktoch majú právo na primeranú zdravotnícku starostlivosť, ako je predchádzanie dlhodobému fyzickému a psychologickému poškodeniu;

E.  keďže v dôsledku konfliktu vzniká väčší počet domácností s jedným rodičom alebo domácností, na čele ktorých stojí dieťa, čo vytvára dodatočné zaťaženie pre ženy;

F.  keďže nebezpečné umelé prerušenie tehotenstva uvádza Svetová zdravotnícka organizácia ako jednu z troch hlavných príčin úmrtnosti matiek;

1.  konštatuje, že krízy nie sú rodovo neutrálne, a rodovo citlivé kritériá by sa mali zohľadňovať vo všetkých štádiách humanitárneho programovania, a to aj v spolupráci s miestnymi a regionálnymi skupinami a organizáciami chrániacimi práva žien; vyjadruje potrebu zaoberať sa aj detským aspektom konfliktov a udržiavania mieru tým, že treba prihliadať na potreby a názory detí, a zdôrazňuje, že humanitárne reakcie musia považovať za prioritu zásahy na ochranu života a vzdelávanie pre všetky dievčatá a chlapcov už od prvých etáp reakcie na katastrofu; zdôrazňuje tiež skutočnosť, že každý konflikt alebo každá kríza sú jedinečné a vyžadujú si riešenie založené na predchádzajúcich znalostiach o prevládajúcej situácii;

2.  nabáda na investovanie do vybudovania zdravotníckych zariadení, v ktorých nájdu útočisko ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia v konfliktných oblastiach, kde je civilné obyvateľstvo terčom neľútostných útokov; domnieva sa, že takéto nemocnice by mohli byť podobné tej, ktorú v Konžskej demokratickej republike založil konžský doktor Denis Mukwege, nositeľ Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za rok 2014, kde vybrané ženy dostávajú liečebnú a psychologicko-sociálnu podporu v snahe napraviť škody spôsobené sexuálnym násilím;

3.  víta zavedenie rodového ukazovateľa do humanitárneho programovania; vyzýva darcov, aby používali rodový ukazovateľ a sledovali jeho začleňovanie v celom humanitárnom cykle, a považuje za nevyhnutné zhromažďovať údaje rozčlenené podľa pohlavia a veku vrátane prehľadu podľa veku; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany a aktérov pracujúcich v oblasti humanitárnej pomoci, aby v rámci svojej činnosti prijali prístup zohľadňujúci rodové hľadisko;

4.  domnieva sa, že prístup k vzdelaniu má pre posilnenie postavenia dievčat a žien kľúčový význam; zdôrazňuje, že vzdelávanie pomáha v núdzových situáciách zabrániť skorým vydajom dievčat, sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi; víta medzinárodné úsilie v rámci usmernení na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využívaním počas ozbrojených konfliktov; požaduje, aby sa komplexné vzdelávanie vrátane sexuálnej výchovy a výchovy o vzťahoch stalo kľúčovou súčasťou všetkých humanitárnych reakcií EÚ na každú núdzovú situáciu;

5.  nabáda na investovanie do posilnenia postavenia žien prostredníctvom podpory projektov zameraných na vytváranie príjmov, ktoré výrazne obmedzujú ich zraniteľnosť a posilňujú nezávislosť, a tým podporujú udržateľný rozvoj v súlade s miléniovými rozvojovými cieľmi OSN;

6.  povzbudzuje a podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi pri zavádzaní účinnejších postupov na zamedzenie prírodným, technologickým alebo ľudskou činnosťou spôsobeným katastrofám v rámci EÚ aj mimo nej, na prípravu na ne a ochranu pred nimi, a to hľadaním nových prístupov k riadeniu humanitárnej pomoci a ďalších nástrojov EÚ na riešenie násilia založeného na rodovej príslušnosti;

7.  požaduje začlenenie cielených služieb pre dospievajúce dievčatá do všetkých reakcií na núdzové situácie, keďže im väčšmi hrozí, že budú nútené do manželstva alebo dokonca na sex na základe dohody či na prostitúciu s cieľom pomôcť svojim rodinám, ktoré v dôsledku katastrofy bojujú s chudobou a chaosom;

8.  je hlboko znepokojený nárastom výskytu rodovo motivovaného násilia v núdzových situáciách; vyzýva štátne aj neštátne subjekty, aby si plnili právne záväzky na základe medzinárodného humanitárneho práva a ďalších platných noriem, aby prijali opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu a mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a aby zabezpečili, že páchatelia sa budú za svoje činy zodpovedať; dôrazne odsudzuje každý akt rodovo motivovaného násilia, najmä ak sa ho dopustia osoby pracujúce v rámci medzinárodného mandátu; zdôrazňuje medzinárodne deklarovaný právny základ práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, ako aj práv obetí sexuálneho násilia a ľudí v ozbrojených konfliktoch;

9.  zdôrazňuje, že v prípadoch, keď tehotenstvo ohrozuje život ženy alebo dievčaťa, alebo im spôsobuje neznesiteľné utrpenie, medzinárodné humanitárne právo a/alebo medzinárodné právo v oblasti ľudských práv oprávňuje ponúknutie bezpečného umelého prerušenia tehotenstva namiesto udržiavania stavu, ktorý predstavuje neľudské zaobchádzanie; naliehavo vyzýva všetkých aktérov zapojených do konfliktov, aby dodržiavali práva obetí na všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva, ako sa stanovuje v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch;

10.  dôrazne odsudzuje skutočnosť, že sa znásilňovanie žien a dievčat naďalej používa ako vojnová zbraň; zdôrazňuje, že treba urobiť viac na zabezpečenie dodržiavania medzinárodného práva a prístupu k zdravotnej a psychologickej starostlivosti pre ženy a dievčatá zneužívané v konfliktoch; vyzýva EÚ, členské štáty, medzinárodné organizácie a občiansku spoločnosť, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom zvyšovať informovanosť a bojovať proti beztrestnosti;

11.  domnieva sa, že všetci pracovníci zapojení do poskytovania humanitárnej pomoci vrátane polície a ozbrojených síl by mali dostať primerané, rodovo citlivé školenia a že sa musí zaviesť prísny kódex správania, ktorý by bránil zneužívaniu ich postavenia a zabezpečoval by rodovú rovnosť;

12.  vyzýva humanitárne subjekty, aby zapracovali prevenciu rodovo motivovaného násilia a zmierňujúce stratégie do všetkých intervencií podľa sektorov, pričom by uľahčovali identifikáciu nových nástrojov EÚ v oblasti financovania, a aby sa na tento účel riadili revidovanými usmerneniami na začlenenie zásahov proti rodovo motivovanému násiliu do humanitárnych akcií, ktoré pripravil Global Protection Cluster; domnieva sa, že humanitárni aktéri (vrátane EÚ) by mali vo všetkých etapách viesť s dievčatami a chlapcami (najmä s dospievajúcimi dievčatami) konzultácie o pripravenosti na katastrofy a o reakcii na ne;

13.  výzva humanitárne agentúry, aby posilnili svoju koordináciu s cieľom identifikovať a chrániť obete a potenciálne obete sexuálneho vykorisťovania a zneužívania;

14.  zdôrazňuje potrebu ľahko dostupných, komplexných a koordinovaných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia pre všetky ženy v krízových situáciách.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Vicky Maeijer, Barbara Matera, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Stefan Eck, Arne Gericke, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Evelyn Regner, Monika Vana

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Jane Collins

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

3

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Louis-Joseph Manscour, Paul Rübig, Joachim Zeller

FINAL VOTE BY ROLL CALL IN COMMITTEE RESPONSIBLE

14

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen

EFDD

Ignazio Corrao

GUE/NGL

Lola Sánchez Caldentey

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Louis-Joseph Manscour, Linda McAvan, Norbert Neuser, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira

Verts/ALE

Heidi Hautala, Maria Heubuch

3

-

EFDD

Nathan Gill

PPE

Joachim Zeller, Anna Záborská

7

0

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán

PPE

Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Paul Rübig, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland

Key to symbols:

+  :  in favour

-  :  against

0 : abstention

(1)

http://www.un.org/documents/ga/res/46/a46r182.htm

(2)

https://interagencystandingcommittee.org/iasc-transformative-agenda

(3)

https://docs.unocha.org/sites/dms/ROWCA/Coordination/Principles_of_Partnership_GHP_July2007.pdf

(4)

http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/64/290

(5)

https://interagencystandingcommittee.org/files/guidelines-integrating-gender-based-violence-interventions-humanitarian-action

(6)

http://www.preventionweb.net/files/43291_sendaiframeworkfordrren.pdf

(7)

http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/313

(8)

http://www.globalhumanitarianassistance.org/wp-content/uploads/2015/06/GHA-Report-2015_-Interactive_Online.pdf

(9)

https://www.humanitarianresponse.info/en/system/files/documents/files/gho-status_report-final-web.pdf

(10)

http://www.ghdinitiative.org/ghd/gns/principles-good-practice-of-ghd/principles-good-practice-ghd.html

(11)

Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.

(12)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=URISERV:ah0009&from=EN

(13)

Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.

(14)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0335&from=SK

(15)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924.

(16)

http://ec.europa.eu/echo/sites/echo-site/files/Gender_SWD_2013.pdf

(17)

https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2015/SK/1-2015-406-SK-F1-1.PDF

(18)

http://ec.europa.eu/atwork/synthesis/aar/doc/echo_aar_2014.pdf

(19)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9420-2015-INIT/sk/pdf

(20)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9241-2015-INIT/sk/pdf

(21)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137319.pdf

(22)

http://www.preventionweb.net/files/37783_eccommunicationsdgs.pdf

(23)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16827-2014-INIT/sk/pdf

(24)

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=JOIN:2015:0040:FIN:SK:PDF

(25)

https://www.worldhumanitariansummit.org/

(26)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.

(27)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.

(28)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0270.

(29)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0231.

(30)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0187.

(31)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0072.

(32)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

(33)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0010.

(34)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.

(35)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.

(36)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=comnat:COM_2015_0419_FIN

(37)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1441187290883&uri=SWD:2015:166:FIN

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia