Správa - A8-0350/2015Správa
A8-0350/2015
Európsky parlament

SPRÁVA o vzťahoch medzi EÚ a Čínou

2.12.2015 - (2015/2003(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Bastiaan Belder


Postup : 2015/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0350/2015
Predkladané texty :
A8-0350/2015
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzťahoch EÚ – Čína

(2015/2003(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou 6. mája 1975,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

–  so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, konkrétne na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi ES a Čínou[1] podpísanú v máji 1985, ktorá pokrýva hospodárske a obchodné vzťahy a program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na strategický program spolupráce EÚ – Čína 2020 prijatý 21. novembra 2013,

–  so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010, najmä na 5. strategický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2015 v Pekingu,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci prebiehajúce od roku 2007,

–  so zreteľom na rokovania o dvojstrannej investičnej dohode, ktoré sa začali v januári 2014,

–  so zreteľom na 17. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 29. júna 2015 v Bruseli, a na spoločné vyhlásenie vydané na záver tohto samitu,

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. októbra 2006 s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631),

–  so zreteľom na usmernenia Rady týkajúce sa politiky pre východnú Áziu,

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou prijaté na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 11. – 12. decembra 2006,

–  so zreteľom na strategický dokument Komisie pre Čínu na roky 2007 – 2013, viacročný indikatívny program na roky 2011 – 2013, hodnotenie strategického dokumentu v polovici trvania z roku 2010 a hodnotenie viacročného indikatívneho programu na roky 2011 – 2013,

–  so zreteľom na úplne prvý politický dokument Číny o EÚ vydaný 13. októbra 2003,

–  so zreteľom na nový zákon o národnej bezpečnosti, ktorý prijal stály výbor Čínskeho národného ľudového kongresu 1. júla 2015, a na uverejnenie druhého návrhu nového zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO z 5. mája 2015,

–  so zreteľom na bielu knihu o čínskej vojenskej stratégii z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na dialóg EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995 a ktorého 32. kolo sa konalo v Pekingu 8. – 9. decembra 2014,

–  so zreteľom na 60 odvetvových dialógov prebiehajúcich medzi Čínou a Úniou, ktoré sa okrem iného týkajú životného prostredia, regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí a občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a zahŕňa všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

–  so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Čínou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000[2], a dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky podpísanú 20. mája 2009,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o zmene klímy vydané na 17. samite EÚ – Čína v júni 2015 a na plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC), ktoré Čína predložila k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) 30. júna 2015,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Číny o energetickej bezpečnosti vydané 3. mája 2012 v Bruseli a na dialóg o energetike medzi ES a Čínou,

–  so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi Čínou a EÚ,

–  so zreteľom na 18. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 8. – 14. novembra 2012, a na zmeny vo vedení stáleho výboru politbyra, o ktorých sa na tomto zjazde rozhodlo,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na závery štvrtého plenárneho zasadnutia 18. Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (štvrté plénum), ktoré sa konalo 20. – 23. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu vydané na 26. samite združenia ASEAN z 27. apríla 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. mája 2015 po jej stretnutí s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom,

–  so zreteľom na svoju poslednú medziparlamentnú schôdzu EP – Čína, ktorá sa konala 26. novembra 2013,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 23. mája 2012 s názvom EÚ a Čína: Nevyvážený obchod?[3], z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: Ciele a stratégie[4], zo 14. marca 2013 o jadrovej hrozbe a ľudských právach v Kórejskej ľudovodemokratickej republike[5], zo 17. apríla 2014 o situácii v Severnej Kórei[6], z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku[7] do roku 2030, a z 3. marca 2015 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP)[8],

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou[9], z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou[10], zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou[11], z 9. októbra 2013 o rokovaniach medzi EÚ a Čínou o dvojstrannej investičnej dohode[12], a z 9. októbra 2013 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenia o ľudských právach z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti[14], z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)[15], z 5. júla 2012 o pohoršení v súvislosti s násilnými potratmi v Číne[16], z 12. decembra 2013 o odoberaní orgánov v Číne[17], a z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva[18],

–  so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP[19],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe[20],

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka[21], z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov[22] a zo 14. júna 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete[23],

–  so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámu; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku z roku 2009, ktoré obe predstavili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0177/2015),

A.  keďže v roku 2015 si pripomíname 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou; keďže strategické partnerstvo EÚ – Čína má veľký význam pre vzťahy medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) a pre hľadanie spoločných odpovedí na mnohé globálne problémy, medzi ktoré patrí globálna a regionálna bezpečnosť, boj proti terorizmu, boj proti organizovanému zločinu, počítačová bezpečnosť, zbrane hromadného ničenia a nešírenie jadrových zbraní, energetická bezpečnosť, globálna finančná regulácia a regulácia trhu, zmena klímy a udržateľný rozvoj, ako aj vytváranie rámca na riešenie dvojstranných problémov medzi EÚ a Čínou;

B.  keďže Čína a EÚ začali v roku 2013 rokovania o bilaterálnych investičných zmluvách (BIT);

C.  keďže Čína s veľkým a rozširujúcim sa trhom je významným obchodným partnerom EÚ; keďže prebiehajúce rokovania o dohode o investíciách predstavujú jednu z najdôležitejších otázok v dvojstranných obchodných vzťahoch EÚ a Číny;

D.  keďže pod vedením Sia Ťin-pchinga , súčasného generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny (KSČ) a prezidenta, začala Čína množstvo iniciatív vrátane projektu „novej hodvábnej cesty“ na ekonomické spojenie Číny so Strednou Áziou a nakoniec s Európou a Afrikou, zriadenia Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB) a strategicky významnej energetickej dohody s Ruskom o dodávke 38 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne, vybudovaní ropovodu a iných spoločných projektoch prieskumu a ťažby ropy v Číne; keďže Čína presadzuje v posledných rokoch čoraz aktívnejšiu investičnú politiku v EÚ, ako aj u jej východných susedov;

E.  keďže prezident Číny Si Ťin-pching začal realizovať „čínsky sen“, ktorý bol predložený ako koncepcia a vízia zameraná na realizáciu národnej obnovy a budovanie primerane prosperujúcej spoločnosti v širokom spektre hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a politického rozmeru a na to, aby sa Čína stala plne rozvinutou krajinou do roku 2049;

F.  keďže Čína zaznamenala za posledných 20 rokov veľmi vysokú úroveň hospodárskeho rastu a 600 miliónov obyvateľov Číny sa vymanilo z chudoby;

G.  keďže prepad čínskeho akciového trhu v roku 2015 mal negatívny vplyv na globálnu finančnú stabilitu, a to aj v EÚ;

H.  keďže čínska politika plánovaného rodičovstva spôsobila od roku 1980 rýchle starnutie populácie, pričom viac ako 200 miliónov obyvateľov má v súčasnosti nad 60 rokov;

I.  keďže zhoršenie životného prostredia v Číne má dramatické rozmery a je potrebné, aby vláda prijala ešte naliehavejšie, silnejšie a cielené opatrenia; keďže o trvalo udržateľnom rozvoji a zmene klímy sa rokovalo na nedávnom samite EÚ – Čína a bolo vydané spoločné vyhlásenie o zmene klímy;

J.  keďže Čína uznala, že je potrebné riešiť hrozbu zmeny klímy, a rozhodla sa prijať protokol alebo iný právny nástroj, ktorý umožní dosiahnuť v tejto otázke na konferencii o zmene klímy v Paríži komplexnú dohodu;

K.  keďže populárna protikorupčná kampaň prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorá sa začala v roku 2012 a jej cieľom je riešenie otázok riadenia zameraním sa na úradníkov strany, vlády, armády a štátnych spoločností, ktorí sú podozriví z korupcie, si vyžiadala jednu vysoko postavenú obeť za druhou a poukázala nielen na úplatkárstvo, ale aj na obrovské majetky, ktoré nahromadili čínski predstavitelia, a odhalila tiež infiltráciu mocných zločineckých sietí do politického systému;

L.  keďže zahraničné MVO prekvitali a zohrali zásadnú úlohu z hľadiska rozvoja miestnych MVO a otvorenia sa Číny od čias reformy;

M.  keďže v záujme národnej bezpečnosti, Čína vydala tento rok tri nové návrhy zákonov, ktoré obsahujú aj ustanovenia o kybernetickej bezpečnosti a o MVO;

N.  keďže v roku 2013 a 2014 boli mestá Peking, Kunming a Urumči cieľmi vážnych a násilných teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 72 ľudí a 356 bolo zranených; keďže Čína pripravuje zákon proti terorizmu, čo svedčí o tom, že boj proti terorizmu je najvyššou prioritou vlády;

O.  keďže v júni 2015 hongkonská zákonodarná rada hlasovala proti kontroverznému návrhu, ktorý by umožnil voličom z Hongkongu voliť svojho najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, ale iba zo zoznamu uchádzačov schváleného propekinskou komisiou; keďže práve tento návrh vyvolal od konca septembra do polovice decembra 2014 79-dňové prodemokratické „dáždnikové hnutie“ masových protestov;

P.  keďže čínske vedenie sa domnieva, že rast ČĽR je nezvratnou skutočnosťou vyplývajúcou z posunu od „reaktívnej diplomacie“ k „proaktívnej diplomacii“;

Q.  keďže nová biela kniha o čínskej vojenskej stratégii vychádza z predpokladu, že treba ustúpiť od tradičného zmýšľania o tom, že pôda je dôležitejšia ako more, a že by sa mal pripisovať väčší význam riadeniu morí a ochrane námorných práv a záujmov; keďže Čína odmieta uznať Dohovor OSN o morskom práve v súvislosti so spormi v Juhočínskom a Východočínskom mori;

R.  keďže Čína a krajiny ASEAN sľúbili v roku 2002 vo svojom vyhlásení o správaní vytvoriť podmienky na „mierové a trvalé riešenie“ v Juhočínskom mori; keďže napriek tomu stále rastie napätie so susednými krajinami, ako sú Taiwan, Vietnam, Filipíny, Malajzia a Brunej;

S.  keďže Čína je hlavným politickým podporovateľom, najväčším investorom, poskytovateľom pomoci, dodávateľom potravín, energie a obchodným partnerom Severnej Kórey; keďže čínski odborníci nedávno odhalili, že Severná Kórea už pravdepodobne má 20 jadrových hlavíc;

T.  keďže v dôsledku krízy na Ukrajine Rusko a Čína zintenzívnili vzájomné vzťahy v nevídanom rozsahu;

U.  keďže 8. mája 2015 Rusko a Čína podpísali dvojstrannú dohodu o „bezpečnosti informácií“, ktorá definuje kybernetické hrozby ako prenos informácií, ktoré by mohli ohroziť „spoločensko-politické a sociálno-ekonomické systémy, ako aj duchovné, morálne a kultúrne prostredie štátov“;

V.  keďže od roku 2005 Čína rozšírila úvery do štátov Latinskej Ameriky na celkový objem približne 100 miliárd dolárov; keďže Čína je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom Brazílie a druhým najväčším partnerom napríklad Argentíny, Venezuely a Kuby;

W.  keďže čínska vláda uznáva dôležitosť a univerzálnosť ľudských práv, ale neukazuje konkrétne výsledky zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv;

X.  keďže Čína oficiálne a formálne prijala univerzálnosť ľudských práv a v posledných troch desaťročiach sa rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály zmlúv o ľudských právach, čím sa stala súčasťou medzinárodného právneho a inštitucionálneho rámca v oblasti ľudských práv;

Y.  keďže na začiatku roku 2015 prezident Si Ťin-pching verejne oznámil svoj úmysel rozšíriť uplatňovanie zásad právneho štátu v celej krajine v presvedčení, že účinné súdnictvo má pre moderné hospodárstvo a spoločnosť Číny zásadný význam;

Z.  keďže KSČ uznáva päť náboženstiev, ktoré však strana v konečnom dôsledku kontroluje v rámci pracovného oddelenia jednotného frontu; keďže tento zoznam je výlučnej povahy, čo vedie k diskriminácii iných náboženstiev a cirkví;

AA.  keďže EÚ a Čína vedú dialóg o ľudských právach od roku 1995;

AB.  keďže ombudsmanka EÚ vo svojom návrhu odporúčania prijatého 26. marca 2015 kritizovala absenciu hodnotenia vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom v rokovaniach o dohode o obchode a investíciách s Vietnamom; keďže je to dôležitý precedens pre rokovania o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou;

AC.  keďže obyvatelia Tibetu vyjadrujú svoju kultúrnu identitu prostredníctvom hnutia Lhakar („biela streda“) tak, že každú stredu nosia len tibetské odevy, hovoria len po tibetsky a jedia len tibetské jedlo; keďže doposiaľ sa viac ako 140 Tibeťanov zaživa spálilo na protest proti politike čínskej vlády v autonómnej oblasti Tibet a keďže smrť lámu Tenzina Deleka Rinpoche vo väzení nedávno vyvolala nové napätie; keďže v Tibete sa realizuje politika osídľovania krajiny Chanami; keďže v roku 2015 si pripomíname 50. výročie vytvorenia Tibetskej autonómnej oblasti; keďže v uplynulých rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok pri riešení tibetskej krízy vzhľadom na to, že posledné kolo mierových rozhovorov sa uskutočnilo v roku 2010;

AD.  keďže EÚ naďalej zastáva v kontexte vzťahov medzi ČĽR a Taiwanom politiku jednej Číny;

Strategické partnerstvo a spolupráca EÚ – Čína

1.  víta 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou ako zdroj inšpirácie na posilnenie strategického partnerstva, ktoré je také potrebné v multipolárnom a globalizovanom svete a urýchli prebiehajúce rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci na základe dôvery, transparentnosti a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že obe strany na poslednom samite EÚ – Čína konanom 29. júna 2015 opätovne potvrdili svoje odhodlanie prehĺbiť toto partnerstvo; zdôrazňuje, že Čína je kľúčovou medzinárodnou mocnosťou a jedným z najdôležitejších partnerov EÚ; zdôrazňuje, že obe strany sú odhodlané podporovať v najbližšom desaťročí komplexné strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré bude vzájomne prínosné pre EÚ aj Čínu; vyjadruje podporu dvojročnému strategickému dialógu na vysokej úrovni, hospodárskemu a obchodnému dialógu na vysokej úrovni a dialóg na vysokej úrovni medzi národmi, ako aj viac ako šesťdesiatim sektorovým dialógom medzi EÚ a Čínou o rozmanitých otázkach; vyzýva na to, aby tieto sektorové dialógy viedli k budovaniu dôvery a hmatateľným výsledkom;

2.  víta výsledok 17. samitu medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v Bruseli 29. júna 2015, aby sa dvojstranné vzťahy posunuli na novú úroveň a vyslal sa signál v prospech užšej politickej spolupráce presahujúcej rámec čisto obchodných vzťahov a smerujúcej ku koordinovanému prístupu k riešeniu globálnych výziev; poznamenáva, že obe strany plne uznávajú pokrok dosiahnutý pri vykonávaní strategického programu spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020 a že dvojstranný mechanizmus preskúmania na úrovni úradníkov sa zriadi s cieľom sledovať nasledujúce kroky; víta skutočnosť, že na samite sa obe strany dohodli na súbore priorít s cieľom zlepšiť ich vzájomnú dvojstrannú spoluprácu a posilniť globálny rozmer ich strategického partnerstva;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ vo vzťahu k čínskej vláde vystupovali jednotne, najmä vzhľadom na súčasnú dynamiku pekinskej diplomacie a pretvorenie architektúry globálneho riadenia; zdôrazňuje ukončenie rokovaní o článkoch dohody o Ázijskej banke pred investície do infraštruktúry (AIIB) a teší sa na úzku spoluprácu EÚ s AIIB v budúcnosti; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou intenzívnou diskusiou a úzkou koordináciou na úrovni EÚ, pokiaľ ide o členstvo členských štátov v AIIB; zdôrazňuje význam obchodnej a investičnej politiky ako najzjavnejšej oblasti na uplatnenie maximálneho vplyvu v rámci strategického vzťahu s Čínou; berie na vedomie nedávno vytvorenú spoluprácou medzi Čínou a skupinou krajín strednej a východnej Európy, tiež známou ako skupina 16+ 1 a zahŕňajúcou viacero členských štátov EÚ, no domnieva sa, že táto spolupráca by nemala rozdeliť EÚ a oslabiť jej pozíciu voči Číne a mala by riešiť aj otázky ľudských práv; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby predložili Parlamentu výročnú správu o vývoji vzťahov EÚ a Číny; požaduje posilnenie obchodu a investícií s Čínou, ktorý bude možné presadzovať na základe pravidiel;

4.  uznáva, že Čína by mala hrať významnejšiu úlohu v multilaterálnych finančných inštitúciách, ktorá lepšie odráža veľkosť jej hospodárstva; domnieva sa, že nedávno založená AIIB predstavuje pre Čínu príležitosť na to, aby sa ako zodpovedný činiteľ zapájala do multilaterálneho poriadku; nabáda novú inštitúciu, aby sa odchýlila od minulých chýb, ktoré spočívali v uprednostňovaní financovania veľkolepých projektov infraštruktúry, a namiesto toho stanovila ako prioritu technickú pomoc a prístup k celosvetovým znalostiam pri vyvážení environmentálnych, sociálnych a rozvojových priorít;

5.  Považuje za veľmi dôležité, aby európsky príspevok k účasti na AIIB zahŕňal: transparentné postupy posudzovania úverov; jasné normy týkajúce sa dobrej správy vecí verejných, sociálnej zodpovednosti a životného prostredia; a problém zabezpečenia toho, aby krajiny prijímajúce úver nestrácali kontrolu nad zadlžením;

6.  víta účasť viacerých členských štátov v AIIB; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom intenzívnej diskusie a úzkej koordinácie na úrovni EÚ v reakcii na túto iniciatívu čínskej vlády, ktorá má vytvoriť nové viacstranné inštitúcie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby toto považovali za dôrazné upozornenie s cieľom vyhnúť sa podobnému nedostatku koordinácie v budúcnosti;

7.  víta politickú dohodu s cieľom zlepšiť prepojenia strategickej infraštruktúry medzi EÚ a Čínou; víta preto rozhodnutie o zriadení novej platformy v oblasti prepojiteľnosti s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre udržateľné a interoperabilné cezhraničné infraštruktúrne siete v krajinách a regiónoch medzi EÚ a Čínou; predovšetkým vyzdvihuje pripravenosť EÚ začať tento projekt na európskej úrovni; naliehavo vyzýva obe strany, aby sa chopili príležitostí vyplývajúcich z úzkeho prepojenia oboch partnerov vrátane spolupráce na investíciách do infraštruktúry v krajinách popri novej hodvábnej ceste a novej námornej hodvábnej ceste;

8.  upozorňuje na dynamický rast čínskeho hospodárstva za posledných dvadsať rokov a zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali viac využívať príležitosti, ktoré ponúka tento hospodársky rozvoj; berie na vedomie čínsky záujem na investovaní do strategickej infraštruktúry v Európe a zdôrazňuje potrebu spolupracovať s Čínou a inými krajinami v regióne na projektoch, ako sú čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta a Junckerov investičný plán EÚ vrátane železničného spojenia, námorných prístavov a letísk; naliehavo žiada PK/VP a Komisiu, aby sa zamysleli nad dôsledkami celosvetovej investičnej politiky Číny, ako aj nad jej investičnými aktivitami v EÚ a jej východnom susedstve; zdôrazňuje v súlade s v minulosti prijatými pozíciami Parlamentu a pri plnom rešpektovaní právomocí INTA význam dvojstrannej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje; požaduje, aby sa do bilaterálnej investičnej zmluvy zaradila aj plnohodnotná kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji umožňujúca pevné záväzky so zreteľom na základné pracovnoprávne normy MOP a kľúčové multilaterálne environmentálne dohody; zdôrazňuje trend čoraz častejších sťažnosti európskych podnikov na to, že sú obeťami svojvoľnej regulácie a diskriminácie; zdôrazňuje význam úspešného výsledku prebiehajúcich rokovaní o dohode o investíciách s cieľom ďalej uľahčiť investície a realizovať ochranu investícií a prístup na trh vrátane verejného obstarávania a spravodlivého zaobchádzania so spoločnosťami v Európe aj Číne; vyzýva na ďalšie opatrenia a aktívnu následnú činnosť na zaručenie vyváženejších obchodných vzťahov v nadväznosti na odstránenie obchodných a investičných prekážok, ktorým čelia európske spoločnosti; vyzýva Čínu a EÚ, aby rozšírili spoluprácu v záujme zlepšenia prístupu pre MSP na oba bloky trhov; zdôrazňuje záväzok EÚ a Číny týkajúci sa otvorenej celosvetovej ekonomiky a spravodlivého, transparentného obchodného a investičného prostredia založeného na pravidlách, čím sa zaručia rovnaké podmienky a kroky proti protekcionizmu;

9.  v tejto súvislosti berie na vedomie vytvorenie iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta zameranej na výstavbu veľkých energetických a komunikačných spojení v strednej, západnej a južnej Ázii až po Európu; domnieva sa, že vzhľadom na geostrategický význam tejto iniciatívy by mala byť realizovaná multilaterálnym spôsobom; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité rozvinúť synergie a projekty pri plnej transparentnosti a so zapojením všetkých zainteresovaných strán;

10.  žiada o zlepšenie koordinácie medzi EÚ a Čínou v oblastiach strategického významu, ako sú G20 bezpečnosť a obrana, boj proti terorizmu, nelegálna migrácia, medzinárodný zločin, nešírenie jadrových zbraní, globálna a regionálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, zbrane hromadného ničenia, energetická bezpečnosť, globálna finančná regulácia a regulácia trhu a ich správa, zmena klímy, ako aj urbanizácia, programy rozvoja a pomoci a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti regionálneho rozvoja, ako aj dialógu a výmen s prihliadnutím na stratégiu Európa 2020 a na nadchádzajúci trinásty päťročný plán Číny;

11.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že ľudské práva sa stanú jednou z priorít v rámci vzťahov a dialógov s Čínou;

12.  požaduje, aby záväzky z marca 2014 prijaté počas návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga v Bruseli a týkajúce sa prehĺbenia výmen medzi EÚ a Čínou o otázkach ľudských práv išli ruka v ruke s konkrétnym zlepšením situácie na mieste;

13.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby prostredníctvom konštruktívneho dialógu naďalej nabádali Čínu na prechod k zásadám právneho štátu a rešpektovaniu ľudských práv a aby podporovali jej integráciu do svetového hospodárstva;

14.  víta prehĺbenie partnerstva medzi EÚ a Čínou v oblasti urbanizácie; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti mestského územného plánovania a projektovania, verejných služieb, ekologických budov a inteligentnej dopravy; nabáda na vytvorenie nových spoločných programov zahŕňajúcich európske a čínske mestá a spoločnosti;

15.  víta spoločné vyhlásenie z tretieho stretnutia v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktoré sa konalo 15. septembra 2015; zdôrazňuje význam medziľudských výmen a uľahčenia výmen v prospech občanov EÚ a Číny; vyjadruje podporu dialógu na vysokej úrovni medzi národmi, aby sa zameral na spoločné projekty, výmenu najlepších postupov a napomáhanie medziľudských kontaktov; zdôrazňuje, že by sa mala podporovať predovšetkým výmena odborníkov a študentov medzi oboma stranami;

16.  je znepokojený dumpingovými praktikami a nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o čínsku vládnu politiku a dotácie prostredníctvom daňových úľav, grantov na pôdu, lacných úverov, subvencovaných surovín, ako aj iné opatrenia;

17.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými sa stretávajú európske podniky na čínskom trhu, ako sú nútené prevody technológií, nedostatočné presadzovanie práv duševného vlastníctva a diskriminačné zaobchádzanie; zdôrazňuje význam reformy trhu v Číne, uplatňovania zásad trhového hospodárstva, odstránenia diskriminácie a neodôvodneného obmedzovania;

18.  uznáva možnosti vyplývajúce z čínskych investícií v Európe v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že tento fond je otvorený pre investície viacerých subjektov, mal by však zostať pod správou EÚ;

19.  uznáva náročnosť úlohy postaviť čínske hospodárstvo na skutočne udržateľnú cestu v rámci novej normálnej situácie; domnieva sa, že výraznejšie zapojenie Číny do medzinárodných hospodárskych organizácií, ako je MMF, by mohlo pozitívne prispieť k väčšej udržateľnosti a vyváženosti čínskej a svetovej ekonomiky, ako aj k reforme týchto organizácií; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby poskytovali spoľahlivé štatistiky a zlepšili transparentnosť, pokiaľ ide o stav hospodárstva;

20.  so znepokojením konštatuje, že v uplynulých mesiacoch čínske akciové indexy stratili tretinu svojej hodnoty a stovky spoločností prerušili obchodovanie na burze v dôsledku nadmerného prepadu akcií; vyjadruje znepokojenie nad súčasnou finančnou krízou, ktorá zasahuje Čínu, najmä jej akciové trhy, a uznáva, že to predstavuje hrozbu pre svetové hospodárstvo, keďže Čína má popredné postavenie vo svetovom obchode a vo svetovom finančnom systéme; naliehavo žiada čínske orgány, aby riešili otázku transformácie súčasného hospodárskeho modelu na udržateľné hospodárstvo; konštatuje, že nedávny dramatický pokles na čínskej burze priamo konfrontoval kultúru vládnej kontroly s inherentnou volatilitou finančných trhov;

21.  víta skutočnosť, že v uplynulých desaťročiach sa značný počet čínskych občanov vymanil z extrémnej chudoby vďaka značnému hospodárskemu rastu a postupnému otvoreniu čínskeho hospodárstva; vyjadruje však obavy, že toto zlepšenie hospodárskej situácie často spôsobuje environmentálne problémy a veľké nerovnosti;

22.  víta skutočnosť, že v nedávnom spoločnom vyhlásení EÚ a Číny o zmene klímy, ktoré bolo prijaté na samite konanom 29. júna 2015, obe strany vyjadrili odhodlanie spolupracovať s cieľom dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži v roku 2015; naliehavo vyzýva všetky strany konferencie, aby využili podnety získané vyhláseniami o zmene klímy na úrovni EÚ – Čína a USA – Čína; zdôrazňuje potrebu spolupracovať v oblasti energetiky s cieľom spoločne riešiť početné výzvy súvisiace s energetickou bezpečnosťou a celosvetovou energetickou štruktúrou;

Vnútorná situácia

23.  konštatuje, že pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga prejavuje čínska vláda čoraz väčšiu asertivitu vo vnútri i navonok; poukazuje na to, že aktivisti za ľudské práva, právnici, novinári, blogeri, akademici a ďalší reprezentanti občianskej spoločnosti sa domnievajú, že ich sloboda je obmedzovaná tak, ako nebola celé desaťročia; podotýka, že doterajšia situácia v Číne v oblasti ľudských práv naďalej vyvoláva vážne znepokojenie;

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s blížiacim sa prijatím návrhu zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO, keďže by znamenal ďalšie oklieštenie priestoru pre čínsku občiansku spoločnosť a výrazne by obmedzil slobodu združovania a prejavu v krajine, a to vrátane zákazu, aby „zámorské mimovládne organizácie“, ktoré nie sú zaregistrované na čínskom ministerstve verejnej bezpečnosti a na bezpečnostných útvaroch provincií, poskytovali finančné prostriedky akýmkoľvek čínskym jednotlivcom alebo organizáciám, ako aj zákazu, aby čínske skupiny vykonávali „činnosti“ v mene zámorských neregistrovaných MVO alebo s ich súhlasom vrátane tých, ktoré majú sídlo v Hongkongu a Macau; vyzýva čínske orgány, aby tento zákon zásadne zrevidovali a uviedli ho do súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

25.  vyjadruje znepokojenie nad novým návrhom zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý by podporil a inštitucionalizoval postupy cenzúry a sledovania kybernetického priestoru a mohol by nútiť európske spoločnosti, aby do svojej IT infraštruktúry povinne začleňovali tzv. zadné vrátka; poznamenáva, že reformovaní čínski právnici a obhajcovia občianskych práv sa obávajú, že tento zákon bude aj naďalej obmedzovať slobodu vyjadrovania a zvýši sa autocenzúra; poukazuje na závažný negatívny vplyv zákonov v oblasti počítačov a mimovládnych organizácií na aktivity európskych podnikov a inštitúcií v ČĽR, preto vyzýva Európsku radu, ESVČ a Komisiu, aby u čínskych orgánov naďalej dôrazne protestovali proti týmto veľmi kontroverzným opatreniam; je znepokojený tým, ako široké je čínske vymedzenie pojmov „národná bezpečnosť“ a „významné hrozby“ v novom čínskom zákone o národnej bezpečnosti, ktorý medzi hrozby zahŕňa aj „škodlivé kultúrne vplyvy“; konštatuje, že v tomto zákone sú formulované vnútroštátne bezpečnostné záujmy Číny tak rozsiahlo a vágne, že čínskej vláde poskytujú takmer neobmedzené možnosti vystupovať proti konaniu, osobám alebo publikáciám, s ktorými nesúhlasí;

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci je protikorupčná kampaň čínskeho vedenia chvályhodným úsilím o posilnenie dôvery občanov voči vláde, charakterizuje ju nedostatočná transparentnosť a vo väčšine prípadov nedodržiavanie zásad právneho štátu; konštatuje, že v niektorých prípadoch sa kampaň zneužíva na vnútorné boje a na posilňovanie úlohy a moci KS Číny; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa táto kampaň vedie spôsobmi, ktoré naďalej oslabujú zásady právneho štátu, pričom obvinení úradníci sú údajne zadržiavaní v nezákonnom detenčnom systéme, sú zbavení základnej právnej ochrany a často sú donucovaní k priznaniu;

27.  vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom vyše 173 obetí zničujúcich výbuchov v prístavnom meste Tchien-ťin z 12. augusta 2015, ktorý vyhnal z domova tisíce obyvateľov; berie na vedomie rastúci počet pokojných masových environmentálnych demonštrácií v rôznych častiach krajiny, poukazuje na nezákonné skladovanie tisícok ton vysoko jedovatých chemických látok vo vzdialenosti necelých 600 metrov od obývaných oblastí, čo je protizákonné; považuje pomalú a tajnostkársku oficiálnu informačnú politiku v súvislosti s katastrofou v meste Tchien-ťin za veľmi kontraproduktívnu, najmä v kombinácii s cenzúrou proti oznámeniam v spoločenských médiách o tejto veľkej tragédii; zdôrazňuje význam implementácie všetkých noriem priemyselnej bezpečnosti v súlade s čínskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a vyzýva čínsku vládu, aby sprísnila bezpečnostné a environmentálne normy, ktoré sa týkajú nebezpečnej výroby, a uviedla ich v prvom rade do súladu s vlastnými zákonmi Číny;

28.  konštatuje, že v súvislosti s výbuchmi, ktoré nastali 12. augusta v Tiencine a 31. augusta v Tung-jingu, je naliehavé, aby sa Čína vážne zaoberala otázkou priemyselnej bezpečnosti, najmä v súvislosti s korupciou a beztrestnosťou;

29.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijatia ďalších opatrení na ochranu životného prostredia vzhľadom na to, že napríklad v roku 2014 len osem zo 74 najväčších miest dosiahlo vnútroštátnu normu pre koncentráciu znečistenia ovzdušia tuhými časticami 2,5, a vzhľadom na to, že v Číne ochorie každoročne následkom kontaminovanej vody 190 miliónov ľudí; varuje pred tým, že dvojitá vodná kríza (silné znečistenie spolu so zvýšenou spotrebou vody) by mohla spôsobiť veľkú politickú a sociálnu nestabilitu; pripomína, že náklady, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia v Číne, znášajú aj susediace krajiny; poukazuje na náklady, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia, a dúfa, že v ďalšej päťročnici bude životné prostredie prioritou; konštatuje tiež, že nedostatočná ochrana životného prostredia nielen nedokáže predchádzať ekologickým škodám, ale je aj zdrojom nekalej hospodárskej súťaže; víta dohodu medzi EÚ a Čínou o posilnení spolupráce v záujme riešenia kľúčových environmentálnych výziev v oblasti znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy; víta skutočnosť, že podľa nového zákona o ochrane životného prostredia sú za environmentálne škody spôsobené počas daného funkčného obdobia zodpovední miestni predstavitelia, a to aj so spätnou platnosťou, a že odhodlanie chrániť životné prostredie bude mať väčšiu váhu pri povyšovaní týchto miestnych kádrov; naliehavo žiada celoštátne aj miestne orgány, aby konštruktívne a aktívne zapájali environmentálne organizácie a spoločenské hnutia do monitorovania, realizácie a presadzovania čínskych environmentálnych politík a iniciatív; pripomína, že na summite EÚ – Čína v júni minulého roku boli tiež zavedené opatrenia politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, podľa ktorých má Čína dodržiavať limity emisií CO2 so zreteľom na summit v Paríži v decembri a byť v súlade so strategickým programom 2020 prijatým v Pekingu v roku 2013;

30.  víta zvýšenú spoluprácu EÚ a Číny a výmenu skúseností v oblasti práv a ochrany spotrebiteľov, ako aj posilňovanie opatrení, ktorými čínska vláda v tomto smere reaguje a ktoré sa odrážajú v sprísnených pravidlách týkajúcich sa povinností maloobchodných predajcov podľa profesionálneho kódexu správania, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti vrátenia a opravy tovaru, potenciálnych podvodov, zavádzajúcej a podvodnej propagácie, systémov vopred uskutočňovaných platieb a ochrany osobných údajov spotrebiteľov, predovšetkým so zreteľom na čínske rýchlo expandujúce odvetvie internetového obchodu;

31.  poznamenáva, že v uplynulých rokoch sa čínska politika v oblasti boja proti terorizmu rýchlo vyvinula od reaktívnej „obrany proti teroru“ k proaktívnemu prístupu „vojny proti teroru“, spolu s trvalým „krízovým riadením“, ktoré zahŕňa opatrenia v bezprecedentnom rozsahu v dotknutých regiónoch a v spoločnosti; je znepokojený z návrhu čínskeho zákona o boji proti terorizmu, ktorý môže viesť k ďalšiemu porušovaniu ľudských práv a slobody prejavu, združovania a vierovyznania, najmä v Tibete a Sin-ťiangu ako regiónoch s menšinovým obyvateľstvom;

32.  je solidárny s čínskym ľudom v jeho úsilí bojovať proti terorizmu a extrémizmu; vyjadruje však obavu, že ak sa vymedzenie pojmu „terorista“ uvedené v návrhu čínskeho zákona o boji proti terorizmu významne nezmení, môže umožniť trestanie takmer každého pokojného prejavu tibetskej kultúry, náboženstva či identity, odlišného od štátnych prejavov;

33.  vyzýva Čínu, aby zvýšila slobodu internetu a dodržiavala kybernetickú bezpečnosť vo všetkých krajinách;

34.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Sin-ťiang sa nachádza v začarovanom kruhu, pretože na jednej strane tam existujú násilné separatistické a extrémistické skupiny medzi moslimskými Ujgurmi hovoriacimi po turkicky, ktorí však nepredstavujú veľkú väčšinu, a na druhej strane Peking v záujme stability čoraz častejšie reaguje na sociálne nepokoje represiou, zvyšuje prítomnosť svojho bezpečnostného aparátu v regióne, čím odtrháva mnohých Ujgurov od Pekingu a živí protichánske (protičínske) nálady medzi ujgurským obyvateľstvom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v Sin-ťiangu odsúva ujgurská kultúra na okraj, vrátane toho, že sa štátnym zamestnancom zakazuje navštevovať mešity a niekde aj dodržiavať ramadán; vyzýva čínske orgány, aby vynaložili maximálne úsilie o skutočný dialóg s ujgurskou komunitou a o ochranu kultúrnej identity ujgurského obyvateľstva; vyjadruje znepokojenie nad cestovnými obmedzeniami, predovšetkým v Tibete a v oblasti Sin-ťiang, ktorým možno vystaviť občanov EÚ, najmä v prípade diplomatov a novinárov; konštatuje, že na čínskych občanov (vrátane diplomatov a novinárov) sa v členských štátoch EÚ žiadne takéto obmedzenia nevzťahujú; veľmi naliehavo preto požaduje prijatie opatrení na presadzovanie zásady reciprocity;

35.  vyjadruje sympatie a solidaritu obyvateľom Hongkongu, ktorí podporujú demokratické reformy; zdôrazňuje, že autonómia Hongkongu je zaručená ústavou; tvrdí, že zavedenie plnohodnotného všeobecného volebného práva v osobitnom administratívnom regióne je plne zlučiteľné so zásadou „jedna krajina, dva systémy“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dotiahnuť do konca reformu volebného zákona v súvislosti s vymenovaním vedúceho správy v Hongkongu; vyjadruje nádej, že v blízkej budúcnosti bude možné odštartovať nový reformný proces s cieľom poskytnúť obyvateľom Hongkongu v roku 2017 priame všeobecné volebné právo so skutočnou možnosťou výberu medzi rôznymi kandidátmi; víta spoločnú správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. apríla 2015 nazvanú Osobitná administratívna oblasť Hong Kong: výročná správa za rok 2014 a podporuje odhodlanie EÚ posilňovať v Hongkongu demokraciu vrátane zásad právneho štátu, nezávislosť súdnictva, základné slobody a práva, transparentnosť a slobodu informácií a prejavu;

36.  dôrazne podporuje prístup „jedna krajina, dva systémy“ ako základ dobrých vzťahov medzi Osobitnými administratívnymi oblasťami Hongkong a Macao a pevninskou Čínou;

37.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi politickými a občianskymi nepokojmi v Hongkongu a vyzýva Čínu, aby si plnila záväzky voči obyvateľom Hongkongu v oblasti zachovania ich práv a slobôd v zmysle spoločného vyhlásenia Číny a Veľkej Británie podpísaného v roku 1984;

Vonkajšia situácia

38.  berie na vedomie, že „čínsky sen“ prezidenta Si Ťin-pchinga o národnej obrode má od svojho začiatku za cieľ dosiahnuť silnejšiu a aktívnejšiu úlohu Číny vo svete; nabáda PK/VP, aby preskúmala možnosti vytvorenia spoločného prístupu EÚ a USA k Číne všade tam, kde by to prispelo k podpore záujmov EÚ; zdôrazňuje, že neustály vzostup Číny ako svetovej mocnosti si naliehavo vyžaduje kontinuálne prehodnocovanie strategických priorít Európy vo vzťahoch s Čínou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby svetová mocnosť ako Čína v globalizovanom a nezávislom kontexte aktívnejšie a konštruktívnejšie prispievala k riešeniu svetových výziev a regionálnych konfliktov, ako aj k dosiahnutiu multilaterálneho svetového poriadku, v ktorom sa rešpektujú medzinárodné právo, univerzálne hodnoty a mier; domnieva sa, že Čína by mala čoraz viac zaujímať miesto medzi poprednými krajinami sveta a konať pritom v súlade s pravidlami platnými pre všetkých;

39.  berie na vedomie prioritu prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorou sú vzťahy s USA, vzhľadom na jeho návrh na „nový druh vzťahov veľmocí“ medzi Čínou, USA a ďalšími regionálnymi aktérmi; podporuje konštruktívnejší prístup k novému svetovému poriadku, ktorý by Čína mala pomôcť vytvoriť a integrovať, a to poriadku založenému na univerzálnych hodnotách ľudských práv, demokracie a ľudskej bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby bola v Ázii aktívnejšia a aby spolupracovala s Čínou, USA a ďalšími regionálnymi aktérmi v záujme väčšej stability v tomto regióne;

40.  zdôrazňuje, že v nedávnej bielej knihe o čínskej vojenskej stratégii sa uvádza úmysel Pekingu ešte viac zväčšiť čínske námorné sily a rozsah ich operácií, a to prechodom z „obrany pobrežných vôd “ na „ochranu na otvorenom mori“; vyjadruje poľutovanie nad jednostranným vytvorením identifikačnej zóny protivzdušnej obrany a následnými nárokmi na kontrolu leteckej premávky nad územím Japonska a Južnej Kórey; volá po vyváženom postoji s cieľom zabrániť obavám susedov Číny a väčšiemu napätiu v Tichom a Indickom oceáne a zaistiť zásadný záujem Európy týkajúci sa slobodnej plavby na moriach;

41.  považuje za poľutovaniahodné, že na rozdiel od vyhlásenia o správaní z roku 2002 sa niekoľko strán hlási o pôdu na Spratlyho ostrovoch, a je mimoriadne znepokojený súčasným značným úsilím Číny, ktoré zahŕňa budovanie vojenských zariadení, prístavov a aspoň jednej pristávacej dráhy; dôrazne varuje pred hroziacim nebezpečenstvom zvýšenej prítomnosti a konfliktov súperiacich námorných plavidiel a vzdušných hliadok v tejto oblasti a možným zriadením identifikačného pásma protivzdušnej obrany nad Juhočínskym morom;

42.  je naďalej znepokojený eskaláciou napätia medzi jednotlivými stranami v Juhočínskom mori; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby sa vyhýbali jednostranným provokatívnym krokom v oblasti Juhočínskeho mora, a zdôrazňuje význam mierového urovnávania sporov na základe medzinárodného práva a s pomocou nestrannej medzinárodnej mediácie, ako je Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS); považuje za poľutovaniahodné, že Čína odmieta uznať právomoc UNCLOS-u aj rozhodcovského súdu; domnieva sa, že cestou k možnému mierovému riešeniu napätia v oblastiach Juhočínskeho a Východočínskeho mora je rokovanie a spoločné uplatňovanie kódexov správania v záujme mierového využívania predmetných morských oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a kvót pre rybolov alebo pridelenia oblastí na prieskum zdrojov; podporuje naliehavú výzvu 26. summitu združenia ASEAN na rýchle prijatie kódexu správania v oblasti Juhočínskeho mora; víta dohodu medzi Čínou a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o urýchlení konzultácií týkajúcich sa kódexu správania na riešenie sporov v Juhočínskom mori; berie na vedomie taiwanskú Mierovú iniciatívu pre Juhočínske more s cieľom dosiahnuť konsenzus o kódexe správania a vytvoriť mechanizmus umožňujúci všetkým stranám spolupracovať pri spoločnom využívaní prírodných a morských zdrojov v tomto regióne; podporuje všetky kroky, ktoré umožnia, aby sa z Juhočínskeho mora stalo „more mieru a spolupráce“;

43.  vyzýva PK/VP, aby identifikovala riziká pre mier a bezpečnosť v tomto regióne i vo svete, keby vo Východočínskom a Juhočínskom mori vypukol ozbrojený konflikt, a to v súlade s prioritami uvedenými v stratégii námornej bezpečnosti Európskej únie, t. j. aké riziká by to znamenalo pre slobodu a bezpečnosť plavby v tomto regióne a aké riziká tu existujú pre konkrétne európske záujmy; domnieva sa, keďže iní aktéri (konkrétne Austrália) sú už v súčasnosti v Tichomorí politicky aktívni, že EÚ by sa mala opierať o bilaterálnu a multilaterálnu spoluprácu, aby účinne prispievala k bezpečnosti v tomto regióne;

44.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby využila všetok svoj vplyv s cieľom zaistiť stabilitu na Kórejskom polostrove a presvedčiť KĽDR, aby sa vrátila k vierohodným rokovaniam o odstraňovaní jadrových zbraní a prijala konkrétne kroky na ich odstránenie; pripomína, že Čína zostáva najdôležitejším spojencom Severnej Kórey, preto nabáda čínsku vládu, aby spolu s medzinárodným spoločenstvom zohrala konštruktívnu úlohu v naliehavom riešení ťažkej situácie v oblasti ľudských práv v Severnej Kórei vrátane riešenia problému tisícov severokórejských utečencov, ktorí utekajú pred otrasnými domácimi podmienkami cez hranice do Číny; naliehavo žiada čínsku vládu, aby im v súlade so svojimi záväzkami štátu, ktorý je stranou Dohovoru OSN o utečencoch, neupierala právo žiadať o azyl a nevracala ich násilne do Severnej Kórey, ale aby naopak chránila ich základné ľudské práva; vyzýva EÚ, aby v tomto smere vyvíjala diplomatický tlak na čínsku vládu, v súlade s globálnym cieľom EÚ, ktorým je nešírenie zbraní;

45.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby využila vplyv na Pakistan a presvedčila ho, aby prestal živiť nestabilitu v tomto regióne;

46.  víta spoluprácu medzi EÚ a Čínou v oblasti bezpečnosti a obrany vrátane protipirátskych operácií v Adenskom zálive a volá po ďalšom spoločnom úsilí o riešenie svetových bezpečnostných a obranných otázok, napríklad terorizmu;

47.  upriamuje pozornosť Pekingu na neodmysliteľnú úlohu USA a EÚ, pokiaľ ide o ciele v súvislosti s modernizáciou Číny; okrem toho pripomína Pekingu jeho medzinárodné záväzky a povinnosti stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v oblasti prispievania k mieru a svetovej bezpečnosti; vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že Čína spolu s Ruskom trvalo blokuje kroky OSN v súvislosti so Sýriou, kde Baššár al-Asad už štyri roky vedie krvavú vojnu proti sýrskemu ľudu;

48.  zdôrazňuje význam vzájomnej dôvery a spolupráce medzi Čínou, EÚ a inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi v záujme riešenia svetových bezpečnostných otázok; dúfa, že Čína podporí iniciatívy pod vedením EÚ a USA zamerané na skoncovanie s porušovaním medzinárodného práva, ktoré spôsobuje konflikt na východnej Ukrajine, a na obnovu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny po agresii Ruska;

Situácia v oblasti ľudských práv

49.  konštatuje, že je veľký rozpor medzi oficiálnym čínskym úsilím o univerzálnosť ľudských práv a zhoršujúcou sa situáciu v oblasti ľudských práv; konštatuje, že nedávne zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a slobôd v Číne sa začalo v roku 2013 a zintenzívnilo už existujúce prísne opatrenia voči obyvateľstvu, pričom sa ešte viac obmedzil priestor pre prejavy občianskej spoločnosti a pokojný nátlak; je veľmi znepokojený tým, že sa v Číne zatýkajú, súdia a odsudzujú početní aktivisti v oblasti občianskych práv, obhajcovia ľudských práv a kritici vlády, ako aj skutočnosťou, že čínska polícia zadržala alebo vypočúvala viac než 100 právnikov a aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv; vyzýva čínske orgány, aby zadržiavané osoby prepustili a zaistili im možnosť vykonávať svoje povolanie bez prekážok;

50.  domnieva sa, že pevné a trvalé vzťahy medzi EÚ a Čínou musia poskytnúť účinnú platformu pre vyspelý, zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpekte; okrem toho sa domnieva, že 40. výročie vzťahov medzi EÚ a Čínou v roku 2015 je reálnou príležitosťou dosiahnuť v tejto oblasti pokrok;

51.  naliehavo žiada Európsku úniu, aby naďalej požadovala zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Číne v rámci všetkých dialógov vedených na akejkoľvek úrovni a aby do všetkých bilaterálnych zmlúv dohodnutých s Čínou zaraďovala doložky o ľudských právach;

52.  víta 33. dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach uskutočnený 8. a 9. decembra 2014; konštatuje, že tento dialóg spolu s tlakom iných medzinárodných partnerov prispel k niektorým konkrétnym krokom; zdôrazňuje, že EÚ dala niekoľkokrát jasne najavo, že chce, aby dialóg viedol k hmatateľnejším zlepšeniam situácie v oblasti ľudských práv v praxi;

53.  pripomína, že univerzálnosť ľudských práv bola vždy v jadre dialógov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach; berie so znepokojením na vedomie, že podľa oficiálneho čínskeho stanoviska sa univerzálnosť spochybňuje na základe kultúrnych rozdielov, čo je významným zdrojom pojmových rozdielov vedúcich k neporozumeniu a nedôvere vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou a obmedzuje to pokrok v dialógoch medzi EÚ a Čínou o ľudských právach; vyzýva preto čínske vedenie, aby prehodnotilo svoj prístup k tejto problematike a aby rešpektovalo univerzálnosť ľudských práv v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv; okrem toho naliehavo žiada, aby inštitúcie EÚ spolupracovali v rámci svojich dialógov s čínskymi orgánmi na podpore rešpektovania univerzálnosti;

54.  je naďalej vážne znepokojený tým, že Čína je v súčasnosti štátom s najvyšším počtom popráv na svete a naďalej každoročne tajne uplatňuje trest smrti na tisícoch ľudí, bez ohľadu na medzinárodné minimálne normy v oblasti používania trestu smrti; opätovne zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k zvýšeniu ľudskej dôstojnosti a k postupnému rozvoju ľudských práv.

55.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcimi prísnymi obmedzeniami slobody prejavu, združovania, zhromažďovania a náboženského vyznania, ako aj aktivít organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

56.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v Číne s náboženskými a etnickými menšinami často zaobchádza diskriminačne;

57.  kritizuje skutočnosť, že hoci v Číne nie je sloboda náboženstva právom, ktoré formálne garantuje ústava, v praxi vláda obmedzuje náboženské praktiky na oficiálne schválené a uznávané náboženské organizácie; podporuje odpor čínskych cirkví proti obnovenej vládnej stratégii počínšťovania kresťanstva; odsudzuje najmä pokračujúcu protikresťanskú kampaň v provincii Če-ťiang, počas ktorej boli v roku 2014 desiatky kostolov zbúrané a bolo odstránených viac ako 400 krížov; zdieľa obavy cirkví týkajúce sa iných provincií, kde je silná prítomnosť kresťanov; okrem toho odsudzuje protibudhistické kampane realizované prostredníctvom tzv. vlasteneckého vzdelávania vrátane opatrení zameraných na správu tibetských budhistických kláštorov štátom; odsudzuje programy tzv. právneho vzdelávania pre budhistických mníchov a mníšky; nedokáže pochopiť a akceptovať zákaz zobrazovania dalajlámu v Číne; je znepokojený tým, že sa čínsky trestný zákon používa na perzekúciu Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské činnosti sa kladú na jednu úroveň so separatizmom; domnieva sa, že jeho obavy sa potvrdzujú, keďže mnísi a mníšky tvoria v súčasnosti viac než 44 % politických väzňov v Tibete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie na praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch z marca 2008 výrazne zhoršilo, keďže čínska vláda zaujala dôraznejší prístup k tzv. vlasteneckému vzdelávaniu vrátane opatrení na mikromanažment záležitostí tibetských budhistických mníchov, napríklad prostredníctvom nevolených správnych výborov zavedených do každého kláštora, programov tzv. právneho vzdelávania pre mníchov a mníšky s cieľom zaistiť, aby sa „nepodieľali na aktivitách smerujúcich k rozštiepeniu vlasti a narušeniu spoločenského poriadku“, ako aj zákazu zobrazovania dalajlámu;

58.  konštatuje, že niektoré záväzky predložil prezident Si Ťin-pching s cieľom „dosiahnuť komplexný pokrok v oblasti vládnutia krajine podľa práva“, a to spolu s bojom proti korupcii; je však veľmi znepokojený nedávnym zatknutím viac než 200 právnikov, najmä právnikov so zameraním na prípady v oblasti ľudských práv, pričom mnohí boli obvinení z rušenia verejného poriadku a zo snahy o oslabenie strany, pričom orgány tvrdia, že tieto drastické opatrenia sú v skutočnosti obranou čínskeho právneho systému; zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú v rozpore s tvrdením čínskych orgánov o presadzovaní zásad právneho štátu a oslabujú každú snahu o politickú reformu;

59.  pripomína, že podľa oficiálneho čínskeho stanoviska majú sociálno-ekonomické práva naďalej prednosť pred individuálnymi občianskymi a politickými právami, pričom v európskom chápaní sa tieto práva považujú za základné a rovnako dôležité a hospodársky rozvoj a ľudské práva majú rovnaké smerovanie, čo vyjadruje rozdiely medzi európskym a čínskym vnímaním ľudských práv, ktoré vidno v oficiálnych postojoch; ďalej zdôrazňuje, že komplexná ochrana ľudských práv má zásadný význam pre pokračovanie hospodárskeho rastu v Číne, preto naliehavo žiada čínske orgány, aby zabezpečili dodržiavanie sociálno-ekonomických práv a občianskych a politických práv;

60.  kritizuje veľmi reštriktívne mediálne prostredie Číny a prísne kontrolovanú digitálnu oblasť, v ktorej sa zahraničný (aj európsky) webový obsah blokuje a domáci obsah považovaný za politickú hrozbu sa bežne maže a cenzuruje; dôrazne protestuje proti vysokému počtu čínskych občanov väznených za porušenie zákona, ktoré sa týka slobody prejavu, najmä na internete;

61.  je hlboko znepokojený tým, že čínska vláda pokračuje v tvrdej politickej línii voči tibetskému obyvateľstvu, najmä tým, že odmieta dalajlámov „prístup strednej cesty“, ktorý sa nesnaží o nezávislosť ani separáciu, ale o skutočnú autonómiu v rámci ústavy ČĽR; naliehavo žiada čínsku vládu, aby opäť začala dialóg s predstaviteľmi Tibetu; nesúhlasí s marginalizáciou tibetskej kultúry zo strany KS Číny a vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali slobodu prejavu, združovania a vierovyznania Tibeťanov; vyjadruje poľutovanie nad zhoršovaním humanitárnej situácie v Tibete, ktoré viedlo k zvýšeniu počtu sebaupálení; je veľmi znepokojený nedávno prijatými opatreniami zameranými na kriminalizáciu sebaupálení, konkrétne na trestanie osôb údajne spojených s osobami, ktoré sa upálili; odsudzuje násilné presídľovanie viac ako 2 miliónov tibetských nomádov a pastierov od roku 2006 do tzv. „nových socialistických dedín“, pretože sú odrezaní od zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a prosperity; je rovnako znepokojený pretrvávajúcim presunom populácií čínskych Chanov do Tibetu; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi mučenia, zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a odopierania prístupu k zdravotnej starostlivosti v prípade väzňov, medzi ktorých patrí aj mních Tenzin Delek Rinpoche a desať ďalších známych tibetských väzňov; požaduje dôkladné vyšetrenie všetkých prípadov úmrtia vo väzniciach; je hlboko znepokojený zhoršením životného prostredia Tibetu; zdôrazňuje, že Tibetská náhorná plošina sa rýchlo otepľuje, čo môže spôsobiť topenie ľadovcov v Tibete, z ktorých mnohé stekajú do najväčších riek v Ázii;

62.  naliehavo žiada európske spoločnosti investujúce v Číne, aby rešpektovali medzinárodné pracovnoprávne normy a zaviazali sa ísť nad rámec čínskych pracovných práv, ak nespĺňajú normy dohodnuté na medzinárodnej úrovni;

Vzťahy s Taiwanom

63.  domnieva sa, že Čína aj Taiwan sú významní hospodárski partneri EÚ v oblasti Ázie a Tichomoria; víta každé významné zlepšenie ich vzájomných vzťahov; podporuje rokovanie o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom, keďže Taiwan je pre podniky EÚ na regionálnej úrovni najlepšou vstupnou bránou a odrazovým mostíkom do Číny a už mnohé štáty – vrátane Čínskej ľudovodemokratickej republiky – uzavreli takéto (de facto) dohody s Taiwanom;

64.  vyzdvihuje skutočnosť, že čínska vláda súhlasila s členstvom Taiwanu v niektorých organizáciách OSN (WHO, ICAO); vyjadruje znepokojenie nad tým, že čínska vláda opätovne potvrdila účinnosť zákona proti odštiepeniu z roku 2005, ktorý umožňuje použitie vojenských prostriedkov v prípade, že Taiwan vyhlási nezávislosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z južnej Číny ešte stále mieri na Taiwan 1 500 rakiet dlhého doletu; domnieva sa, že postupná demilitarizácia tejto oblasti by viac uľahčila zbližovanie oboch strán; zdôrazňuje, že všetky spory medzi Čínou a Taiwanom by sa mali riešiť mierovými prostriedkami na základe medzinárodného práva; zdôrazňuje, že stretnutie vrcholných predstaviteľov krajín na oboch stranách Taiwanského prielivu, ktoré sa uskutočnilo 23. mája 2015 na ostrove Kinmen, bolo povzbudivým krokom; konštatuje, že toto stretnutie bolo tretím formálnym stretnutím medzi osobami zodpovednými za vzájomné vzťahy Číny a Taiwanu; podporuje iniciatívy, ktoré rozvíjajú vzťahy medzi Čínou a Taiwanom mierovým spôsobom;

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému Legislatívnemu Yuanu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

52

5

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Georgios Epitideios, Michael Gahler, Iveta Grigule, Richard Howitt, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Jo Leinen, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, David McAllister, Jean-Luc Mélenchon, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Elena Valenciano, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reinhard Bütikofer, Daniel Caspary, Andrzej Grzyb, Mike Hookem, Marek Jurek, Antonio López-Istúriz White, Miloslav Ransdorf, Jean-Luc Schaffhauser, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Karoline Graswander-Hainz, Ernest Maragall, Gabriel Mato, Bogdan Brunon Wenta
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia