Postup : 2015/2106(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0360/2015

Predkladané texty :

A8-0360/2015

Rozpravy :

PV 18/01/2016 - 18
CRE 18/01/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 19/01/2016 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0006

SPRÁVA     
PDF 586kWORD 197k
9.12.2015
PE 564.921v02-00 A8-0360/2015

k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov

(2015/2106(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Burkhard Balz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov

(2015/2106(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063) a na uznesenie Parlamentu z 9. júla 2015 k tejto téme(1),

–  so zreteľom na správu z 25. februára 2009 skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière,

–  so zreteľom na správu Bazilejského výboru pre bankový dohľad o vplyve a zodpovednosti bankového dohľadu z júla 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Počiatočné úvahy o prekážkach rozvoja rozsiahlych a integrovaných kapitálových trhov v EÚ (SWD(2015)0013),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o únii kapitálových trhov, ktoré 19. júna 2015 schválila Rada pre hospodárske a finančné záležitosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na neformálnu správu výboru ECON(2) s názvom Posilnenie súdržnosti právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb, ktorú výbor schválil 30. januára 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu (COM(2014)0279),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hospodárske preskúmanie programu regulácie finančného sektora (SWD(2014)0158),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o európskom systéme finančného dohľadu(3),

–  so zreteľom na správu Komisie o poslaní a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) (COM(2014)0508),

–  so zreteľom na správu Komisie o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja z marca 2015(5),

–  so zreteľom na záverečnú správu komisie parlamentu Spojeného kráľovstva pre bankové normy s názvom Trvalá zmena bankovníctva (Changing banking for good),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0360/2015),

A.  keďže finančná kríza v rokoch 2007 – 2008 a jej rozsiahly negatívny vplyv boli spôsobené okrem iného nedostatočným uplatňovaním vhodnej, vysoko kvalitnej regulácie finančných služieb na čoraz zložitejších trhoch a produktoch; keďže v ostatných rokoch bol spustený ambiciózny reformný program pre finančný sektor EÚ na posilnenie finančnej regulácie a dohľadu, obnovenie finančnej stability a zvýšenie odolnosti finančného systému voči šokom, obmedzenie rizík pre daňovníkov a lepšie slúženie potrebám investorov a finančným potrebám reálnej ekonomiky; keďže vyhliadky na rast v Európe sa zlepšili, ale úplné oživenie sa ešte nedosiahlo;

B.  keďže nastali významné zmeny, ktoré stále prebiehajú, vo všetkých finančných sektoroch vrátane bankovníctva, poisťovníctva, trhov s cennými papiermi, investičných fondov a infraštruktúry finančného trhu;

C.  keďže transpozícia a realizácia reformy finančnej regulácie ešte stále prebieha a ešte nebola ukončená, pričom mnohé dôležité reformy ešte nezačali a treba dokončiť najmä mnohé delegované a vykonávacie akty; keďže situácia v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a finančných trhov sa vyznačuje neustálymi zmenami a inováciou, čo znamená, že predpisy upravujúce tieto sektory podliehajú neustálemu hodnoteniu s cieľom zabezpečiť primeranosť a účinnosť a preto neustále prispôsobovanie týchto nariadení;

D.  keďže kapitálový trh v Únii zostáva fragmentovaný; Keďže únia kapitálových trhov (ÚKT) potenciálne poskytuje hodnotný rámec na zabezpečenie rovnakého prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky v celej EÚ a na podporu inovačných miest pre trhové financovanie; keďže špecifické nedostatky úverov pre MSP a mikropodniky vyplývajú aj z hospodárskej nestability a nedostatku cielených riešení pre reálnu ekonomiku; keďže sa často cituje kontext v USA založený na kapitálových trhoch, ktorý sa však zásadne odlišuje od kontextu EÚ založeného na bankovníctve, a nemal by sa kopírovať alebo používať ako vzor; Keďže únia kapitálových trhov je príležitosťou na posilnenie kapitálových trhov EÚ ako doplnok k finančníctvu založenom na bankovníctve; keďže v Spojených štátoch po finančnej kríze sa bankové úvery pre podnikateľské subjekty rozvinuli silnejšie než financovanie založené na kapitálových trhoch;

Zhodnotenie situácie a výzvy súčasného rámca

1.  konštatuje, že oznámenie Komisie s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu poskytuje prvé zhodnotenie reformy finančného sektora, ale nedokáže poskytnúť úplné hodnotenie a kvantitatívnu analýzu celkového vplyvu a vzájomného pôsobenia jednotlivých opatrení;

2.  víta balík Komisie o investíciách vrátane ÚKT; zdôrazňuje potrebu doplnkového nebankového financovania spoločností a okrem toho, že hlavnou zásadou budovania ÚKT by mal byť väčší dôraz na koncových používateľov kapitálových trhov, t. j. na spoločnosti a investorov; zdôrazňuje, že účinný a efektívny rámec finančných služieb zabezpečujúci finančnú stabilitu je predpokladom zvyšovania (dlhodobých) investícií a podpory rastu v konkurencieschopnom európskom hospodárstve; zdôrazňuje prepojenie medzi hospodárskou a finančnou stabilitou; ďalej zdôrazňuje, že spoľahlivé hospodárske politiky, účinné štrukturálne reformy a zdravé rozpočtové politiky dláždia cestu zdraviu a potenciálu rastu reálnej ekonomiky v členských štátoch a v EÚ; uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať kapitálové trhy pri riešení potrieb financovania hospodárstiev členských štátov;

3.  uznáva skutočnosť, že súčasná finančná a dlhová kríza viedla k nebývalým negatívnymi dôsledkom, najmä pre reálnu ekonomiku a peniaze daňových poplatníkov; uznáva v tomto kontexte finančné právne predpisy, ktoré prijali európske inštitúcie počas posledných päť rokov, ktoré posilnili európsku finančnú architektúru pre prípad kríz v budúcnosti; víta akčný plán ÚKT Komisie; víta skutočnosť, že Komisia zaradila účinnú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov ako jednu zo zásad, o ktoré sa opiera únia kapitálových trhov;

4.  uznáva úspechy finančnej regulácie v reakcii na dôsledky finančnej krízy; je znepokojený čoraz väčšou komplexnosťou, čo sa odráža vo vyššej sume, podrobnosti a počte úrovní regulácie a dohľadu s požiadavkami na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni; poznamenáva, že zložité predpisy odrážajú aj zložité finančné trhy vrátane finančných nástrojov, infraštruktúry trhu a inštitúcií; zdôrazňuje, že príliš zložité predpisy a prísnejšie podmienky môžu negatívne ovplyvniť investície; domnieva sa, že zložitosť predpisov sa musí tiež riešiť v súvislosti ich uplatňovaním na nefinančných koncových užívateľov finančných produktov; zdôrazňuje, že je potrebná medzinárodná regulačná spolupráca v globálnom rámci s lepšou spoluprácou a zvýšenou zodpovednosťou;

5.  Konštatuje, že pevná a spoľahlivá ÚKT musí uznávať prepojenie s inými finančnými sektormi, preskúmať dodatočné trhové zdroje financovania reálnej ekonomiky a byť založená predovšetkým na dobre fungujúcich existujúcich štruktúrach; zdôrazňuje potrebu celostného pohľadu na reguláciu finančných služieb EÚ, v ktorej únia kapitálových trhov doplní bankové financovanie; žiada, aby ÚKT odrážala pohľad spotrebiteľov a investorov, okrem svojej orientácie na financovanie spoločností; na tento účel by Komisia mala úzko spolupracovať s ESRB, ESA a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi na vyriešenie akýchkoľvek rozdielov v prístupe, ktoré by mohli oslabiť ciele ÚKT; žiada Komisiu, aby využila fungujúce osvedčené postupy s cieľom vytvoriť kapitálový trh pre celú Úniu;

6.  domnieva sa, že právne predpisy nie sú vždy najvhodnejšou politickou reakciou, a že by sa mali náležite zohľadniť nelegislatívne a trhovo založené prístupy;

7.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala integrovaný prístup v ÚKT a venovala pozornosť iným politickým programom, ako napríklad rozvoju jednotného digitálneho trhu a prebiehajúcim reformám v oblasti práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť najnovší technologický vývoj; v tejto súvislosti vyslovuje obavy ohľadom hrozieb pre počítačovú bezpečnosť a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že bude integrovaným rozmerom stratégie EÚ;

8.  domnieva sa, že účinná a efektívna regulácia finančných služieb EÚ by mala byť koherentná, konzistentná (aj na medzisektorovom základe), primeraná, neduplicitná a bez nadmernej zložitosti a zabraňovať právnej neistote, regulačnej arbitráži a vysokým transakčným nákladom; ďalej sa domnieva, že by to malo umožniť sprostredkovateľom plniť úlohu pri smerovaní finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky, a teda uľahčiť jej financovanie, a slúžiť sporiteľom a investorom a účinne riešiť riziká pre finančnú stabilitu a daňových poplatníkov, predchádzať opakovaniu finančných kríz a pôsobiť ako štít proti systémovým rizikám; domnieva sa, že by mal podporovať prehlbovanie jednotného trhu a zameriavať sa na konkrétne ciele, ktoré je možné lepšie dosiahnuť na európskej úrovni, pričom by mal ponechať priestor inovačnému financovaniu s miestnym zameraním;

9.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom týkajúcim sa IBAN kódov, ktoré sa stále nepovažujú za platné pre priame inkasá z účtov v banke so sídlom v inom členskom štáte, ako je štát príjemcu;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zhodnotiť rámec finančných služieb pomocou kvantitatívnych aj kvalitatívnych prístupu; poznamenáva, že podobné projekty sa uskutočňujú v rámci iných jurisdikcií, najmä v USA; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by malo prispieť k budovaniu lepšie fungujúcich finančných trhov slúžiacich financovaniu potrieb reálnej ekonomiky okrem iného riešením dier, medzier, nezrovnalostí, nejednotností a nevyvážeností, a nemalo by oslabiť legislatívne výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli, berúc do úvahy požiadavky uvedené v doložkách o preskúmaní prijatých v každom osobitnom legislatívnom akte, a bez toho, aby očakávali výsledky, by sa nemalo chápať ako cvičenie vedúce k deregulácii;

11.  je presvedčený, že jednotný trh s finančnými službami slúži podnikom, ale v konečnom dôsledku musí byť v prospech zákazníkov a investorov; trvá na tom, že mnohé zábrany a prekážky cezhraničnému prístupu, uvádzaniu na trh a investíciám naďalej pretrvávajú a musia sa analyzovať, riešiť a prekonať pri zachovaní najvyššej úrovne ochrany investorov; pripomína, že zníženie prekážok pre toky kapitálu posilní dlhodobé vyhliadky rastu s určitosťou len v prípade, ak sa správne stanovia celkové stimuly pre spoločnosti; ďalej berie do úvahy význam rozvinutého miestneho ekosystému, ktorý umožňuje menším spoločnostiam pritiahnuť kapitál na rast;

12.  domnieva sa, že ochrana spotrebiteľa nemusí nevyhnutne znamenať veľké množstvo informácií, a že je potrebné zamerať sa skôr na kvalitu a zrozumiteľnosť informácií umožňujúcich správne rozhodovanie – informácie musia byť relevantné, presné, porovnateľné, zrozumiteľné, spoľahlivé a aktuálne; je znepokojený tým, že veľký počet informácií pre zákazníkov a ich zložitosť nemusí nakoniec slúžiť skutočným potrebám zákazníkov; žiada rovnováhu medzi poskytovaním spotrebiteľom informácií, ktoré potrebujú na prijímanie informovaných rozhodnutí a pochopenie prípadných rizík, a súčasným nezaťažovaním hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov; nabáda na ďalšiu digitalizáciu údajov; zdôrazňuje, že finanční poradcovia a zamestnanci poskytujúci spotrebiteľské poradenstvo vo finančných inštitúciách by mali dostať potrebnú odbornú prípravu a čas, aby mohli slúžiť zákazníkom presným spôsobom; berie na vedomie význam účinných kontrolných právomocí zasahovať pri uvádzaní produktov na trh, ak je to potrebné; poukazuje na potrebu európskej iniciatívy pre lepšie a podrobnejšie finančné vzdelávanie najneskôr do konca roku 2016, s ohľadom na osobitné potreby každého členského štátu, a taktiež potrebu zabezpečiť plnú informovanosť o výhodách a nevýhodách investícií kapitálových trhov; zdôrazňuje tiež, že finančné vzdelávanie by sa malo zamerať na MSP, aby sa naučili, ako využívať kapitálové trhy; verí v prínos väčšej transparentnosti s cieľom umožniť spoločnostiam, investorom a spotrebiteľom pochopiť komparatívne náklady a prínosy rôznych služieb poskytovaných účastníkmi trhu, ale tiež konštatuje, že väčšia transparentnosť musí prísť s pridanou hodnotou pre zákazníkov alebo príslušné orgány dohľadu a byť zameraná na praktické využívanie informácií a údajov;

13.  zdôrazňuje prínos diverzifikácie aktív, pokiaľ ide o triedy aktív pôvod aktív, čo umožní lepšiu diverzifikáciu rizika a splnení potreby investorov; zdôrazňuje, že cieľom prudenciálnej regulácie nie je uprednostňovať určité triedy aktív; požaduje prístup k regulácii založený na riziku s uplatňovaním rovnakých pravidiel na rovnaké riziká, ktorý bude doplnený ďalšími štandardizovanými opatreniami; domnieva sa, že je vhodná presnejšia kategorizácia tried aktív, najmä vytvorením kategórií, ako je napríklad infraštruktúra; uznáva, že projekty infraštruktúry nie sú ako také menej rizikové, a požaduje primeranú prudenciálnu reguláciu; podporuje ďalší výskum týkajúci sa rizík a prínosov infraštruktúry vrátane zverejnenia uplatňovanej metodiky, aby bolo možné vyvodiť závery podložené dôkazmi;

14.  zdôrazňuje potrebu jednotnosti prístupu založeného na riziku a teda aj zníženia príležitostí na regulačnú arbitráž; zdôrazňuje nevyhnutnosť odstrániť prepojenie medzi štátmi a bankami na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom úplného a dôsledného vnútroštátneho vykonávania smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a ustanovení jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) a jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF); berie na vedomie príspevky Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) a Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) k vystaveniu bánk voči štátnym dlhom, ktoré zahŕňa dôkladné zváženie ďalších krokov; zdôrazňuje, že politiky by mali výslovne zohľadňovať vzájomné pôsobenie medzi individuálnymi a endogénnymi rizikami, najmä vtedy, keď finančné inštitúcie používajú rovnaké štandardné modely rizík schválené regulátormi;

15.  berie na vedomie prípadné nezamýšľané dôsledky viacnásobných požiadaviek v oblasti kapitálu likvidity a pákového efektu na transformáciu splatnosti, poskytovanie dlhodobého financovania a tvorbu trhu a likvidity, pričom zároveň pripomína, že požiadavky boli zavedené ako odpoveď na finančnú krízu; je znepokojený skutočnosťou, že neprimeranosť požiadaviek môže ohroziť obchodné modely malých a stredných bánk, a preto mať nezamýšľané dôsledky pre štruktúru finančného odvetvia; žiada Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi dohľadu prioritne vypracovala analýzu týchto dôsledkov pre bankový a poisťovací sektor;

16.  vyjadruje znepokojenie nad interakciou medzi právnymi predpismi o trhoch a kapitálovými požiadavkami, v ktorej sa nové subjekty dostali do pôsobnosti ako regulované subjekty v rámci preskúmania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), ale nariadenie o kapitálových požiadavkách nebolo nastavené tak, aby odzrkadľoval rozmanitejšie typy spoločností;

17.  vyjadruje znepokojenie, že platné výnimky podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) pre nefinančné spoločnosti boli čiastočne odstránené v smernici a nariadení o kapitálových požiadavkách, pokiaľ ide o uplatňovanie úpravy ocenenia pohľadávok (CVA); vyzýva Komisiu, aby lepšie plnila svoju úlohu pri zabezpečovaní konzistentnosti prístupu a výsledkov politiky v rôznych legislatívnych návrhoch;

18.  domnieva sa, že špecializované ustanovenia v platných pravidlách pre nefinančné spoločnosti by mali byť rozšírené a stať sa primeranejšími s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a neznížiť dostupný kapitál pre budúce investície do ekonomiky; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní EMIR reagovala na ťažkosti pri uplatňovaní komplexných režimov zjednodušením postupov, ale aby naďalej uznávala účel výnimky s cieľom zabezpečiť, aby nefinančné podniky neboli zaťažované právnymi predpismi zameranými na účastníkov finančného trhu;

19.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní EMIR posúdila účinok, ktorý by mohlo mať znížene kvality kolaterálu prijímaného centrálnymi protistranami (CCP) na odolnosť CCP, a aby zvážila, či by niektorí účastníci trhu, ako napríklad dôchodkové fondy, nemali byť trvalo vyňaté z centrálneho zúčtovania, ak by ich účasť znížila celkovú stabilitu finančného systému v dôsledku prijímania alternatívneho nehotovostného kolaterálu;

20.  je znepokojený nedostatkom dostupných a atraktívnych (dlhodobých) investičných a sporiacich produktov pre spotrebiteľov s primeraným rizikom; opakuje potrebu rozmanitosti pri výbere spotrebiteľov a investorov, keďže dôvera investorov je kľúčom k vyšším investíciám; zdôrazňuje, že treba podporovať prostredie, ktoré stimuluje inovácie finančných produktov, vytvára väčšiu rozmanitosť a prínosy pre reálnu ekonomiku a poskytuje zvýšené stimuly pre investície, a ktoré tiež môže prispieť k zabezpečeniu primeraných, bezpečných a udržateľných dôchodkov, napríklad vypracovaním celoeurópskeho dôchodkového produktu (PEPP), s jednoduchým transparentným dizajnom; vyzýva ESA, aby analyzovali a vypracovali správy v súlade so svojim mandátom o spotrebiteľských trendoch, najmä pokiaľ ide o retailové produkty;

21.  víta rozmanitosť obchodných modelov; vyzýva na potrebu zohľadniť túto rozmanitosť v oblasti regulácie a dohľadu, plne berúc do úvahy charakter, veľkosť, zložitosť a rizikovosť posudzovaných subjektov za predpokladu, že budú splnené zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a účinného dohľadu; pripomína, že rozmanitosť foriem financovania je silnou stránkou;

22.  domnieva sa, že úspešná ÚKT by spoločnostiam v EÚ všetkých veľkostí a v rôznych fázach rastu umožnila prístup na kapitálové trhy EÚ v užívateľsky ústretovej, účinnej a nízkonákladovej podobe; domnieva sa, že regulácia by nemala komplikovať kótovanie a nemala by brániť kótovaniu nekótovaných spoločností; zdôrazňuje potrebu optimalizovaného regulačného režimu pre primárny trh na uľahčenie získavania finančných prostriedkov a súčasné zabezpečenie primeranej úrovne ochrany investorov; zdôrazňuje potenciál inovačného trhového financovania, najmä možností finančných technológií vrátane crowdfundingu a peer-to-peer úverov, a zdôrazňuje potrebu zosúladiť príslušné regulačné požiadavky; žiada Komisiu, aby poskytla dostatočný priestor pre vznik týchto nových modelov a aby ich skúmala a podporovala, pričom by uprednostňovala ich cezhraničný rozmer a zaistila zníženie prekážok vstupu na trh; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rozvoji kapitálových trhov prostredníctvom svojho útvaru na podporu štrukturálnej reformy;

23.  požaduje primeranú a jasne vymedzenú deľbu právomocí medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou, majúc na pamäti, že vnútroštátne orgány dohľadu majú viac poznatkov o miestnych charakteristikách trhu; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť účinnosť jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), rovnaké podmienky a transparentnosť, a že sa treba vyhnúť konfliktom záujmov medzi orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi; je znepokojený vplyvom univerzálneho prístupu k dohľadu na menšie subjekty pôsobiace predovšetkým na národnej úrovni v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (SSM);

24.  berie na vedomie úspechy pri vytváraní bankovej únie a zdôrazňuje jej významnú úlohu pri riešení prepojenia medzi štátnymi a bankovými rizikami a znižovania systémových rizík prostredníctvom jednotnej akcie; berie na vedomie postupné dokončenie bankovej únie; zdôrazňuje, že je potrebné úplné a včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov; berie na vedomie diskusie o európskom systéme ochrany vkladov (EDIS), ku ktorému sa Parlament vyjadrí ako spoluzákonodarca; zdôrazňuje, že cieľ zabrániť morálnemu hazardu, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zásady zodpovednosti, zostáva hlavnou témou; kritizuje nízku citlivosť na riziko pri výpočte príspevkov do SRF; uznáva snahy o ukončenie nariadenia o štrukturálnej reforme bánk;

25.  zdôrazňuje potrebu vykonávať a presadzovať uplatňovanie prijatých právnych predpisov pred zvažovaním akejkoľvek podstatnej revízie týchto právnych predpisov; zdôrazňuje, že rýchla transpozícia smernice 2014/59/EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a primerané financovanie a účinnosť SRM musia byť prvoradé, a preto trvá na tom, že plné vykonávanie týchto opatrení sa musí dokončiť v rámci riadneho legislatívneho rámca; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam zníženia priamych vzájomných väzieb medzi štátnymi rozpočtami a bankovými rizikami, ktoré predstavujú významnú hrozbu pre finančnú stabilitu; konštatuje, že z dôvodu chýbajúcich pravidiel pre štáty, ktoré stratili prístup na finančné trhy v dôsledku výrazného zadlženia, prichádzajú opatrenia často neskoro, čo môže nepriaznivo ovplyvniť finančnú stabilitu;

26.  znovu opakuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide banky pod dohľadom SSM a banky nezúčastnených členských štátov, a podporuje plné začlenenie členských štátov mimo eurozóny do bankovej únie, pričom uznáva, že určité prvky v súčasnosti stanovujú dobrovoľnú účasť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa jednotný trh bude naďalej rozvíjať pri súčasnom uznávaní národných špecifík; vyzýva Komisiu, aby naďalej uplatňovala pevný prístup z hľadiska regulácie a dohľadu k tzv. paralelnému alebo tieňovému bankovníctvu s cieľom zmierniť systémové riziká a zlepšiť transparentnosť; víta významné kroky dosiahnuté v európskej regulácii poisťovníctva uplatňovaním smernice Solventnosť II od 1. januára 2016, ktorá musí byť prehodnotená a prípadne rozvinutá ešte ďalej, pri súčasnom zvážení medzinárodného rámca pre globálne systémovo dôležité poisťovne;

27.  uznáva tradičnú závislosť MSP od bankového financovania vzhľadom na ich špecifický charakter, rôzne rizikové profily a rozmanitosť v Európe; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, ECB a vnútroštátnymi orgánmi posúdila dostatočnosť financovania MSP, analyzovala prekážky a prínosy diverzifikácie spôsobov financovania a možnosti, ako by banky i nebankové inštitúcie mohli zvýšiť financovanie MSP a rozšíriť spoločnostiam výber medzi rôznymi metódami financovania v rôznych štádiách ich vývoja; pripomína význam nástrojov, ako je napríklad koeficient na podporu MSP; navrhuje, aby sa iniciatívy na zlepšenie financovania MSP rozšírili na startupy, mikropodniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou; zdôrazňuje potenciál inovačných a do značnej miery nevyužitých miest pre financovanie MSP vrátane poskytovania úverov peer-to-peer, crowdfundingu a súkromného umiestňovania, a zdôrazňuje potrebu racionalizovať príslušné regulačné požiadavky;

28  zdôrazňuje dôležitosť rýchleho vykonávania už prijatých opatrení, ktoré sprevádzajú ciele ÚKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne využívali kategóriu rastového trhu MSP v budúcej regulácii finančných služieb;

29.  domnieva sa, že spoločnosti by mali mať prístup k primeranému výberu druhov trhu v EÚ v závislosti od ich veľkosti, zložitosti a ambícií získavania finančných prostriedkov, a zdôrazňuje potrebu hlbších a integrovanejších celoeurópskych kapitálových trhov, ktoré sú oddelené, ale zlučiteľné s kriticky dôležitými regionálnymi a miestnymi trhmi;

30.  víta nadchádzajúce preskúmanie smernice o prospekte; zdôrazňuje, že preskúmanie by sa malo zamerať na zníženie nákladov a zjednodušenie postupov pre MSP, pričom by malo dosiahnuť správne vyváženie z hľadiska ochrany investorov;

31.  uznáva nepretržité úsilie o vytvorenie transparentnejšieho trhu so sekuritizáciou, čím sa zabezpečí vysoká úroveň procesu, právna istota a porovnateľnosť všetkých sekuritizačných nástrojov; zdôrazňuje potrebu zriadiť archív údajov; zdôrazňuje, že prísne požiadavky podkladových vysokokvalitných aktív a kalibrácie podľa skutočného rizikového profilu a informovanosti o rizikách všetkých účastníkov sekuritizačných trhov sú potrebné, berúc do úvahy rizikovosť sekuritizácie, najmä syntetickej sekuritizácie, ako sa ukázalo počas krízy, uznávajúc odlišné skúsenosti v EÚ a USA; trvá na tom, že požiadavky na ponechanie sa nesmú znížiť tak, aby sa zabránilo morálnemu hazardu; zdôrazňuje potrebu zvážiť nezávislé osvedčenie o splnení kvalifikačných kritérií; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladné vyhodnotenie rizík a prínosov sekuritizácie pre malé a stredné podniky, investorov a finančnú stabilitu a predajnosti sekuritizačných nástrojov ako prioritu, a aby podala správu Parlamentu;

32.  domnieva sa, že prístup zameraný na väčšiu štandardizáciu produktov a postupov môže znížiť zložitosť, ale tiež zintenzívniť riziká koncentrácie; vyjadruje znepokojenie nad nebezpečenstvom, že účastníci trhu môžu ísť rovnakým smerom v prípade napätia na trhu, a požaduje primerané záruky a dohľad na príslušnej úrovni s ohľadom na rozvoj kvalitného sekuritizačného trhu;

33.  zdôrazňuje potrebu zosúladiť obsah a frekvenciu oznamovacích povinností aj prostredníctvom poskytnutia jedného kontaktného miesta subjektom s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek a spôsobov oznamovania; vyzýva Komisiu, ESA a SSM, aby preskúmali, ktoré údaje sú skutočne potrebné, zosúladili vzory a poskytli zjednodušenia a výnimky pre MSP; zdôrazňuje, že oznámené údaje môžu najlepšie využiť orgány dohľadu, ak budú tieto údaje môcť byť získané vypočúvaním a medzinárodne konzistentné; považuje za potrebné uplatniť pomerný prístup k vývoju analytického úverového súboru údajov (AnaCredit); domnieva sa, že rozsah a úroveň podrobnosti sa musí ďalej posúdiť vzhľadom na jej náklady a prínosy;

34.  žiada Komisiu a orgány dohľadu, aby riešili interakciu medzi medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) a požiadavkami na obozretnosť, pretože väčšia súdržnosť by slúžila hospodárstvu a prudenciálnemu dohľadu, a aby preskúmala vplyv daňového účtovníctva na vlastné zdroje; podporuje pokusy o zosúladenie definície nesplácaných úverov;

35.  vyzýva na podstatné zníženie zvýhodňovania dlhového financovania s cieľom zlepšiť hospodársku odolnosť a prideľovanie kapitálu a posilniť ÚKT, ktorá budú atraktívnejšia pre emitentov a investorov; zdôrazňuje, že daň z finančných transakcií má vplyv na likviditu trhu, najmä v krátkodobom horizonte, hoci prispieva aj k obmedzeniu nadmernej špekulácie;

36.  zdôrazňuje, že okrem regulácie a dohľadu by sa mali ďalej sledovať snahy o kultúrnu zmenu vo finančnom sektore; vyzýva všetkých aktérov vo finančnom sektore vrátane bánk, nebankových subjektov, národných centrálnych bánk a ECB, aby sa snažili o zmenu kultúry a vytvorenie kultúry dodržiavania pravidiel v rámci ich organizácií, ktorá bude klásť na prvé miesto záujmy klientov, zabezpečí systém zodpovednosti zodpovedných kľúčových manažérov a dlhodobejšiu orientáciu účastníkov finančného trhu a prispeje k rôznorodosti finančných zdrojov; zdôrazňuje výhody dlhodobého partnerského prístupu k financovaniu a diverzifikovaného európskeho bankového sektora, pričom dôležitú úlohu vzťahového bankovníctva vo financovaní mikropodnikov, malých a stredných podnikov, najmä z hľadiska zníženia asymetrie informácií, a to aj vďaka nástrojom, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom nových digitálnych technológií;

37.  vyzýva na podporu ďalších poskytovateľov ratingov s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž na vysoko koncentrovanom trhu; pripomína, že Komisia má uverejniť správu o vhodnosti a uskutočniteľnosti podpory európskej verejnej ratingovej agentúry pre štátne dlhopisy a/alebo európskej ratingovej nadácie pre všetky ostatné úverové ratingy do konca roka 2016; kritizuje vysokú úroveň nákladov, ktoré vzniknú malým a stredným podnikom pri získavaní externého úverového ratingu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej skúmať, ako by MSP mohli byť hodnotené porovnateľným a cenovo dostupným spôsobom, vrátane rozšíreného prístupu interných ratingov (AIRBA); vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí na preklenutie informačnej asymetrie;

38.  vyzýva na intenzívnejšie zameranie v tvorbe politiky na globálnu konkurencieschopnosť finančného sektora EÚ, pri súčasnom vyhnutí sa regulačným pretekom ku dnu a bez ohrozenia finančnej stability a ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že celoúniovú ÚKT treba vnímať v kontexte zlepšovania konkurencieschopnosti európskych podnikov a hospodárstva EÚ; zdôrazňuje, že účinný finančný sektor je nevyhnutnou podmienkou účinného prideľovania kapitálu, a tým aj rastu;

39.  zdôrazňuje význam medzinárodného rámca, pokiaľ ide o jeho rozsah, metodiky a dôsledky pre rámec EÚ; vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a ESA na zosúladenie pozície EÚ s cieľom zvýšiť jej vplyv a presadzovať právne predpisy, ktoré prijala prostredníctvom demokratického procesu; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť súlad novej regulácie s európskym acquis a s medzinárodnými usmerneniami, a primerané vykonávanie vrátane rozsahu, aby sa predišlo zbytočným rozptylom a zdvojovaniu právnych predpisov; domnieva sa, že toto sú nevyhnutné predpoklady úspechu pri dosahovaní všeobecných cieľov na podporu dlhodobej globálnej stability, zachovanie Európy ako atraktívneho miesta pre medzinárodných investorov a vyhnutie sa negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ; pripomína zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii; domnieva sa, že európske orgány dohľadu by mali byť zapojené do diskusií o globálnych regulačných zásadách v medzinárodných normotvorných orgánoch; zdôrazňuje, že regulačný dialóg s USA by mal byť ďalej posilnený; v tejto súvislosti znovu opakuje, že otázky regulácie finančných služieb by mali byť zahrnuté do medzinárodných rokovaní;

40.  zdôrazňuje, že rozhodnutia o rovnocennosti sú potrebné na riešenie prekážok prístupu na trh a príslušných regulačných rámcov, majúc na pamäti, že takéto jednostranné rozhodnutia musia byť v prospech európskych podnikov a spotrebiteľov, a že rovnocennosť s inými jurisdikciami má potenciál zvyšovať prílev kapitálu a prilákať ďalšie investície do Európy; zdôrazňuje potrebu rozvíjať konzistentný a koherentný systém rozumného uznávania rovnakých alebo podobných noriem;

41.  žiada Komisiu, aby navrhla jednotný, ucelený, transparentný a praktický rámec pre postupy a rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, berúc do úvahy analýzu založenú na výsledkoch a medzinárodné normy alebo dohody; žiada, aby sa všetky rozhodnutia o rovnocennosti prijímali prostredníctvom delegovaných aktov; domnieva sa, že orgány dohľadu by mali zohrávať príslušnú úlohu pri hodnotení súladu rozhodnutia o rovnocennosti pre tretie krajiny;

Lepšia regulácia finančných služieb v EÚ

42.  je presvedčený, že lepšia finančná regulácia predpokladá robustný rámec a začína tým, že členské štáty budú uplatňovať súčasné acquis; zdôrazňuje, že účinné, efektívne a jednotné vykonávanie právnych predpisov je kľúčové, a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelné správy o stave transpozície a vykonávania právnych predpisov a v prípade potreby konaní vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa vedú voči členským štátom; naliehavo žiada členské štáty, aby riadne uplatňovali právne predpisy; domnieva sa, že nadmerná regulácia (tzv. goldplating) neuľahčuje fungovanie vnútorného trhu a hospodársku súťaž; domnieva sa, že ani priťahovanie podnikania prostredníctvom voľného uplatňovania nižších noriem neuľahčuje fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby vypracovala dôkladnú analýzu a správu o všetkých ďalších nadmerných regulačných opatreniach prijatých členskými štátmi v oblasti finančných právnych predpisov a predložila ju Parlamentu do konca roka 2016;

43.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k dodržiavaniu termínov stanovených pre transpozíciu smerníc, pretože okrem toho, že ide o zákonnú požiadavku, je to kľúčové, aby sa zabránilo zbytočnému omeškaniu pri úplnom vykonávaní právnych predpisov, ako aj ich čiastočnému alebo nerovnomernému uplatňovaniu v celej Únii, čo môže mať za následok absenciu rovnakých podmienok pre rôznych aktérov a iné typy narušenia;

44.  zdôrazňuje potrebu kvalitnejšej a medzisektorovej koordinácie v rámci návrhov a procesov navrhovania Komisie a ESA, ktorá zahŕňa načasovanie, stanovenie priorít a zabránenie prekrývaniu; zdôrazňuje, že toto by malo zabrániť akejkoľvek duplicite základného aktu v delegovaných aktoch, ale aj zabrániť tomu, aby politické rozhodnutia, ktoré sa mali vyriešiť v rámci príslušného základného aktu, ponechali na delegované akty;

45.  vyzýva Komisiu, aby umožnila včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, a to aj na úrovni skupín expertov; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila vyváženú účasť na konzultáciách, tým že bude odrážať rôznorodosť zainteresovaných strán, a uľahčovaním a zabezpečením lepších podmienok pre účasť malých zainteresovaných strán zastupujúcich podniky, spotrebiteľov a občiansku spoločnosť, vrátane spôsobu, akým sa organizujú konzultácie a kladú otázky;

46.  víta ciele lepšej právnej regulácie; uznáva všeobecnú potrebu preskúmať vhodnosť regulácie teraz a v budúcnosti; táto spôsobilosť sa však nemôže oddeliť od fungovania finančného sektora ako celku; zdôrazňuje úlohu programu REFIT pri dosahovaní efektívnej a účinnej regulácie finančných služieb, ktorá náležite zohľadní zásada proporcionality, a pri podpore hodnotenia situácie; žiada, aby Parlament zohrával významnejšiu úlohu v rozhodovaniach a hodnoteniach, ktoré sú súčasťou programu REFIT; pripomína, že sa treba zamerať na zlepšenie regulácie, a nie dereguláciu; zdôrazňuje, že zabezpečenie dostupnosti, transparentnosti, jednoduchosti a férovosti na celom vnútornom trhu by malo byť súčasťou programu lepšej právnej regulácie pre spotrebiteľov; zdôrazňuje tiež, že EÚ nesmie spôsobiť nežiaducu záťaž v snahe dosiahnuť väčšiu harmonizáciu v únii kapitálových trhov;

47.  domnieva sa, že ESA a SSM a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lepšej právnej regulácie a dohľadu; zdôrazňuje úlohu ESA a SSM pri zabezpečovaní súdržnosti a súladu medzi rôznymi právnymi predpismi, znižovaní neistoty a regulačnej arbitráže a upevňovaní vzájomne prospešnej spolupráce medzi účastníkmi trhu; zdôrazňuje, že ESA a SSM musia byť primerane financované a personálne obsadené, ak majú plniť úlohy, ktoré im zverili spoluzákonodarcovia;

48.  zdôrazňuje, že revízia nariadení o ESA musí odrážať ustanovenia o zodpovednosti a transparentnosti pre posilnenú kontrolu zo strany Parlamentu, ako sa stanovuje v nariadení o SSM a SRM, a musí posilniť nezávislosť ESA od Komisie; domnieva sa, že je nevyhnutné preskúmať možnosti uľahčenia väčšej účasti ESA na poradnej úrovni počas fázy na 1. úrovni pri súčasnom rešpektovaní výsad spoluzákonodarcov;

49.  zdôrazňuje potrebu rešpektovať vzájomné pôsobenie, konzistentnosť a súdržnosť medzi základnými aktmi a delegovanými a vykonávacími aktmi; opätovne zdôrazňuje, že politické rozhodnutia musia byť prijaté spoluzákonodarcami v základnom akte, a nemalo by sa to prenechávať na delegované akty, ktoré majú „dopĺňať alebo meniť určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“ (článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie); trvá na tom, aby sa Komisia a orgány dohľadu by pri vypracúvaní návrhov delegovaných a vykonávacích aktov a usmernení, pridržiavali právomocí ustanovených v základných aktoch a dodržiavali dohodu spoluzákonodarcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti, orgány dohľadu pri vypracúvaní vykonávacích aktov nie vždy dodržiavali mandát stanovený európskymi zákonodarcami, vyjadruje poľutovanie nad tým, že koordinácia medzi Komisiou (delegované akty) a ESA (technické normy) je nedostatočná, a preto môže negatívne ovplyvniť kvalitu plnenia, najmä keď podrobné požiadavky nie sú prijaté skôr, ako krátko pred koncom lehoty na vykonanie základného aktu;

50.  vyzýva Komisiu, aby úplne oddelila tak delegované, ako aj vykonávacie akty, a aby sa vyhla prijímaniu balíkov s cieľom umožniť včasné prijatie týchto aktov;

51.  vyzýva Komisiu, aby akékoľvek pozmeňujúce návrhy k návrhu regulačných technických noriem (RTN) a vykonávacích technických noriem (VTN) predložených orgánmi ESA učinila transparentnými pre spoluzákonodarcov a zúčastnené strany;

52.  zdôrazňuje, že včasné právne preskúmanie zo strany Komisie by nemalo znížiť transparentnosť procesu voči Parlamentu, alebo právu Parlamentu na konzultácie; žiada, aby počas procesu navrhovania európske orgány dohľadu aktívne poskytovali Parlamentu pravidelne, v plnom rozsahu a bez odkladu predbežné návrhy a priebežné informácie o dosiahnutom pokroku a konzultovali o nich s Parlamentom;

53.  vyzýva Komisiu a ESA, aby plne dodržiavali termíny na predkladanie stanovené spoluzákonodarcami a aby bezodkladne poskytli spoluzákonodarcom vysvetlenie v prípade, že sa očakáva, že termín nebude dodržaný;

54.  pripomína ESA, že technické normy, usmernenia a odporúčania sú viazané zásadou proporcionality; vyzýva ESA, aby zaujali opatrený prístup k rozsahu a počtu usmernení, najmä ak nie sú výslovne oprávnené v základnom právnom akte; poznamenáva, že takýto reštriktívny prístup sa vyžaduje aj vzhľadom na obmedzené zdroje ESA a potrebu stanoviť priority ich úloh, pričom praktické obmedzenia účinného dohľadu nesmú byť stanovené rozpočtovými obmedzeniami, a žiada, aby boli zabezpečené primerané zdroje pre orgány dohľadu, aby im umožnili vykonávať spoľahlivý, nezávislý a účinný dohľad pri výkone ich mandátu;

55.   vyzýva orgány dohľadu, aby využili svoje právo požadovať informácie o tom, ako sú základné akty sú uplatňované členskými štátmi, a pravidelnejšie vykonávali partnerské preskúmania vnútroštátnych príslušných orgánov s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu vo všetkých členských štátoch;

56.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne uverejňovali konsolidované verzie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančných služieb na svojich webových stránkach, vrátane zhrnutia, ktoré bude dostupné a zrozumiteľné pre podniky, spotrebiteľov, organizácie občianskej spoločnosti a ďalších; domnieva sa, že by bolo vhodné preskúmať možnosť vytvorenia spoločného registra, ktorý by obsahoval odkazy na vnútroštátne vykonávanie;

Ďalšie napredovanie

57.   vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne (aspoň raz ročne) uskutočňovali kontroly súdržnosti a konzistentnosti aj na medziodvetvovom základe a pre každý návrh legislatívneho aktu, a o vykonávaní prijatých právnych predpisov vrátane tých o RTS a ITS, a aby vyčlenili zdroje na túto činnosť;

58.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne (aspoň raz ročne) uskutočňovali kontroly proporcionality a účinnosti, najmä so zreteľom na požiadavky vzťahujúce sa na malých a stredných účastníkov trhu a pre každý návrh legislatívneho aktu, a aby vyčlenili zdroje na túto činnosť; vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu skúmajúcu nové prístupy k podpore proporcionality v oblasti finančnej regulácie;

59.  zdôrazňuje, že vplyv jednotlivých legislatívnych opatrení sa líši od ich kumulatívneho vplyvu; vyzýva útvary Komisie v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, SSM a ESRB, aby každých päť rokov vykonávali komplexné kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie kumulatívneho vplyvu regulácie finančných služieb EÚ na finančné trhy a ich účastníkov na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom identifikovať nedostatky a medzery, posúdiť výkonnosť, efektívnosť a účinnosť regulácie finančných služieb a s cieľom zabezpečiť, že nebude brániť spravodlivej hospodárskej súťaži a rozvoju hospodárstva, a aby o tom podala správu Parlamentu; zdôrazňuje význam vykonávania podrobných posúdení vplyvu a analýz nákladov a prínosov akýchkoľvek budúcich právnych predpisov s cieľom preukázať pridanú hodnotu právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov by mali zahŕňať dôkladné hodnotenia vplyvu opatrení úrovne 2, ktoré tvoria významnú časť finančného regulačného rámca EÚ; pripomína, že vyčíslenie vplyvu legislatívnych opatrení by mohlo byť ťažké, najmä vzhľadom na to, že ich prínos sa dá len veľmi ťažko zmerať, ale metódy kvantifikácie by sa mali naďalej používať;

60.  vyzýva útvary Komisie, aby dokončili prvé hodnotenie do konca roku 2016 a aby vypracovali správu o celkovom vplyve a, v samostatných kapitolách, taktiež s pomocou nezávislého výskumu, o týchto prvkoch:

  – účinky na rôzne finančné sektory, vrátane vhodného diferencovaného rozpisu účastníkov trhu podľa veľkosti, zložitosti a obchodného modelu, a na nefinančné subjekty,

  – možné medzery a nedostatky, pričom sa vezme do úvahy možný vývoj nových hrozieb a rizík, ako aj prekrývanie a neželané dôsledky,

  – skutočné a predpokladané hospodárske vplyvy, ako aj konkurencieschopnosť európskeho finančného sektora vo svete,

  – možnosti úžitku pre reálnu ekonomiku vrátane MSP, spotrebiteľov a zamestnanosti,

  – potreba ďalej zlepšiť existujúce a rozšíriť doplňujúce nástroje financovania rátane účinkov na prístup k financovaniu pre MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou;

  – vplyv na dopyt a ponuku dlhodobého financovania,

  – účinky na prideľovanie a diverzifikáciu aktív a rizikách, ako aj o vývoji pomeru vlastného kapitálu Tier 1 k celkovým aktívam finančných inštitúcií,

  – účinnosť a vhodnosť rámca pre retailových investorov, inštitucionálnych investorov a spotrebiteľov a klientov, vrátane rámca transparentnosti;

– účinnosť odstránenia prekážok jednotného trhu, obmedzenia regulačnej arbitráže a podpory hospodárskej súťaže,

– celkový vplyv na finančnú stabilitu a morálny hazard vrátane posúdenia možných nákladov a rizika nedostatočnej regulácie, s prihliadnutím na účinné vykonávanie odporúčaní G20, a úroveň vzájomnej previazanosti finančných firiem;

– vplyv na finančnú stabilitu účtovania spravodlivej hodnoty IFRS v porovnaní s obozretným účtovníctvom,

– účinnosť a vhodnosť rámca pre makroprudenciálny dohľad v EÚ,

– schopnosť ESA riadne vykonávať úlohy, ktoré im boli udelené na základe súčasného právneho rámca a kroky, ktoré môžu byť potrebné na zlepšenie rámca, najmä na financovanie ESA v blízkej budúcnosti,

  – vzájomná závislosť s medzinárodnými normami a účinky na globálnu konkurencieschopnosť európskych podnikov, s prihliadnutím na porovnanie medzi EÚ a inými hlavnými jurisdikciami z hľadiska existujúcej regulácie a miera, do akej je implementovaná;

61.  vyzýva Komisiu, aby predložila svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade a aby v prípade potreby navrhla opatrenia;

°

°  °

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Finančná a dlhová kríza, ktorá sa objavila v roku 2007/2008, si vyžiadala komplexné opatrenia európskych zákonodarcov a tvorcov medzinárodných noriem. Odvtedy viacero legislatívnych iniciatív v oblasti finančných služieb EÚ boli spustené na obnovenie finančnej stability, posilnenie ochrany zákazníkov a uplatňovala poučenie z krízy. Mnohé právne predpisy už boli úspešne ukončené spolu s dátumami vykonávania a uplatňovania, ktoré už boli splnené alebo sa čoskoro splnia.

Táto iniciatívna správa je prvým krokom s cieľom zhodnotiť túto legislatívnu prácu, riešiť zistené nedostatky v oblasti zákonodarstva finančných služieb a vyjadriť obavy, ktoré vyplynuli najmä zo skutočnosti, že vplyv jednotlivých legislatívnych opatrení a ich interakcie neboli dostatočne zanalyzované a kumulatívny vplyv celkovej právnej úpravy doposiaľ nebol plne zhodnotený.

Významnými novými iniciatívami Komisie, ako napríklad balíkom investícií a úniou kapitálových trhov, sa dosiahnu lepšie výsledky, ak budú vychádzať z existujúcej regulácie finančných služieb, ktorá funguje účinne a efektívne. Spravodajca sa preto domnieva, že je nevyhnutné dôkladné posúdenie vplyvu rámca finančných služieb a že by sa malo pravidelne opakovať. Útvarom Komisie by sa mala zveriť táto úloha s cieľom čo najlepšie využiť ich skúsenosti v konzultáciách so zúčastnenými stranami a ich prepojenie s dozornými orgánmi EIOPA, EBA a ESMA, ako aj ESRB a SSM. Komisia by mala predložiť svoje posúdenie obom spoluzákonodarcom a navrhnúť prípadné zlepšenia.

Spravodajca je znepokojený potenciálnym nesúladom a nesúdržnosťou v súčasných právnych predpisoch a má v úmysle nadviazať na neformálnu iniciatívu, ktorú už výbor predložil začiatkom roka 2014. Spravodajca by okrem toho chcel zdôrazniť povinnosť zohľadniť proporcionalitu v oblasti právnych predpisov o finančných službách, ktorá si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť aj so zreteľom na súčasné politické iniciatívy týkajúce sa MSP a ich financovania. Súhrnné posúdenie vplyvu, ako aj pravidelné, povinné kontroly súdržnosti a proporcionality by mali zabezpečiť, aby uplatňovanie právnych predpisov o finančných službách bolo menej zložité, zrozumiteľné a lepšie prispôsobené potrebám malých a stredných subjektov. So zreteľom na ciele únie kapitálových trhov treba tiež posúdiť, ako súčasné právne predpisy o finančných službách ovplyvňujú možnosti finančných služieb subjektom, ktoré sú prínosom pre reálne hospodárstvo. Táto úloha by mala zahŕňať dôkladné hodnotenie ako fungujú existujúce zdroje financovania pre reálnu ekonomiku, ako môžu byť rozšírené a doplnené ďalšie formy.

Spravodajca sa domnieva, že súčasné právne predpisy si zasluhujú úplné vykonávanie a dôrazné presadzovanie v členských štátoch. Považuje za dôležité, aby finančná stabilita a ochrana zákazníkov zostali prioritami zákonodarcov, pričom väčší dôraz treba pripísať uplatňovaniu konzistentného prístupu založeného na riziku. Spravodajca okrem toho identifikuje globálnu konkurencieschopnosť právnych predpisov EÚ a jej finančných sektorov ako základnú výzvu v rámci regulácie finančných služieb. Domnieva sa, že európski zákonodarcovia musia viac zohľadňovať prepojenosť s medzinárodnými normami. Prvé komplexné hodnotenie by sa malo použiť na cielené preskúmanie celkového rámca finančných služieb, pričom by sa malo vyhnúť širokému otvoreniu súčasných právnych predpisov.

Spravodajca poukazuje na to, že kvalitná regulácia finančných služieb závisí aj od koordinácie, načasovania a transparentnosti v procese tvorby právnych predpisov. Táto správa preto zahŕňa požiadavky na ďalšie zlepšenie tohto procesu a riešenie základných úloh a zodpovednosti orgánov ESA a SSM v tomto smere.

14.10.2015

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s nariadením EÚ o finančných službách: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov

(2015/2106(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Janusz Lewandowski

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta začatie konzultácií o únii kapitálových trhov a zdôrazňuje potrebu poučiť sa z kríz, aby sa posilnila stabilita trhu a uľahčilo nebankové financovanie a investície do reálnej ekonomiky a zabezpečil dlhodobý udržateľný rast; domnieva sa, že táto iniciatíva môže byť vďaka rozšíreniu prístupu k finančným prostriedkom a uvoľneniu investícií dôležitým nástrojom, ktorý umožní nasmerovať Európu späť na cestu sociálne a environmentálne vyrovnaného udržateľného hospodárskeho rastu;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť širší globálny kontext, najmä pokiaľ ide o načasovanie a obsah legislatívnych návrhov na ochranu medzinárodnej konkurencieschopnosti finančného sektora EÚ, zlepšenie investičného prostredia a pritiahnutie kapitálových tokov do Únie, a zabezpečiť vzájomný prístup na medzinárodné finančné trhy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi Komisiou a medzinárodnými orgánmi, akým je Rada pre finančnú stabilitu (FSB) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO);

3.  zdôrazňuje, že regulácia finančných služieb EÚ by mala slúžiť reálnej ekonomike; z tohto dôvodu sa domnieva, že toto nariadenie by malo byť ucelené a primerané;

4.  zdôrazňuje, že reálna ekonomika je naďalej do veľkej miery závislá od bánk, čo zvyšuje jej zraniteľnosť voči sprísneniu podmienok poskytovania bankových úverov; domnieva sa, že by sa mali nájsť alternatívne zdroje financovania, najmä zintenzívnením využívania rizikového kapitálu;

5.  víta plánovanú diverzifikáciu zdrojov financovania, ktoré by mali dopĺňať existujúce zdroje, podporovať nástroje, ktoré preukázali svoju užitočnosť, a zohľadniť špecifickosť financovania, ktoré potrebujú inovačné podniky, ako napríklad začínajúce podniky, v rôznych fázach rozvoja; zdôrazňuje potrebu obmedziť administratívnu záťaž, najmä pre MSP, a podporiť uplatňovanie zásad subsidiarity, proporcionality, súladu, efektívnosti a uskutočniteľnosti v rámci právnych predpisov EÚ v záujme otvorených, efektívnych, likvidných a nákladovo účinných kapitálových trhov;

6.  vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou regulácie, ktorá je na mnohých miestach viacvrstvová s rozdielnymi a protichodnými výsledkami; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie nákladov na dodržiavanie regulácie finančných služieb, najmä pre MSP a začínajúce podniky s cieľom znížiť tieto náklady v prípade potreby;

7.  zdôrazňuje významnú úlohu bánk ako sprostredkovateľov na kapitálových trhoch; zdôrazňuje, že finančné sprostredkovanie je kľúčom k riadnemu posúdeniu rizík a potrieb potenciálnych investorov;

8.  zdôrazňuje potrebu vytvorenia priaznivého investičného prostredia, ktorým sa odstránia bariéry, ktoré odrádzajú od dlhodobých investícií, napríklad kapitálové požiadavky, ktoré odrádzajú dlhodobé investície do infraštruktúry;

9.  domnieva sa, že únia kapitálových trhov by odstránením obmedzení a prekážok ovplyvňujúcich možné využívanie finančných nástrojov ako dlhopisov alebo akcií mala tiež zabezpečiť, aby si podniky mohli vyberať medzi rôznymi druhmi financovania;

10.  pripomína, že nedostatok informácií o finančnej situácii MSP je jednou z najväčších prekážok investovania do tohto typu spoločností; vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila spôsoby a prostriedky na zlepšenie prístupu investorov k transparentným a porovnateľným údajom o MSP; domnieva sa, že rozvoj špecifickej databázy na dobrovoľné zhromažďovania finančných informácií o MSP a začínajúcich podnikoch by mohol byť užitočným nástrojom na poskytovanie informácií investorom;

11.  víta začatie konzultácií o preskúmaní smernice o prospekte a úsilie vynaložené na odstránenie regulačných prekážok prístupu k sekuritizácii; vyzýva na oživenie sekuritizačného trhu, pre ktoré je potrebné vyhnúť sa príliš normatívnej a podrobnej definícii jednoduchých, transparentných a štandardizovaných sekuritizácii; schvaľuje návrh Komisie na zostavenie registra o „vysokokvalitných“ sekuritizáciách; zdôrazňuje najmä potrebu sprístupniť finančné trhy a rozšíriť dostupné možnosti pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou; v tejto súvislosti žiada, aby sa zvážili „referenčné úrovne MSP“, ktoré bankám umožnia porovnávať a oceňovať úvery; žiada, aby sa zlepšil prístup k dlhodobému financovaniu a aby sa vytvoril celoeurópsky trh súkromného umiestňovania, v rámci ktorého by sa podporoval rizikový kapitál, ako aj alternatívne nástroje, ako je poskytovanie úverov medzi partnermi a kolektívne financovanie; vyzýva Komisiu, aby zvážila pojem „eskalátor financovania“ v rámci únie kapitálových trhov a zaoberala sa rozmanitosťou finančných potrieb podnikov počas ich fázy vývoja;

12.  domnieva sa, že prístup k financovaniu, najmä pre MSP, je kľúčom k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest; poukazuje na to, že ziskové banky, ako aj efektívne kapitálové trhy, sú predpokladom pre prístup k financovaniu;

13.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila špecifiká jednotlivých trhov a navrhla zmeny iba v oblastiach, ktoré si vyžadujú intervenciu v záujme odstránenia existujúcich prekážok; domnieva sa, že prístup zdola nahor, spoločné využívanie najlepších vnútroštátnych postupov a posilnenie miestnych kapitálových trhov a miestnych ekosystémov by mali byť ústrednými prvkami iniciatívy zameranej na vytvorenie únie kapitálových trhov, pričom legislatívna harmonizácia by sa mala sledovať iba v nevyhnutných prípadoch a mali by sa zaviesť opatrenia, ktorými sa zabráni negatívnym dôsledkom nadmernej regulácie;

14.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich politických iniciatívach na vykonávanie únie kapitálových trhov zohľadnila rôzne hospodárske a kultúrne štruktúry MSP medzi členskými štátmi;

15.  upozorňuje, že súkromný kapitál a rizikový kapitál ponúkajú zaujímavé alternatívy financovania, najmä pre začínajúce podniky; vyzýva Komisiu, aby vyvinula ďalšie nástroje na základe skúseností s európskymi fondmi rizikového kapitálu a európskymi fondmi sociálneho podnikania;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité vykonať komplexné a prierezové posúdenia vplyvu, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila podrobné konzultácie o otázkach, ktoré sú predmetom záujmu všetkých zainteresovaných strán, a aby zabezpečila konzistentnosť delegovaných a vykonávacích aktov;

17.  nazdáva sa, že právne predpisy nie sú vždy najvhodnejšou politickou reakciou, a že by sa mali náležite zohľadniť nelegislatívne a trhovo založené prístupy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

50

8

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Nicolas Bay, David Borrelli, Jerzy Buzek, Philippe De Backer, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Ashley Fox, Theresa Griffin, Marek Józef Gróbarczyk, András Gyürk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Dan Nica, Angelika Niebler, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Antonio Tajani, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, David Coburn, Cornelia Ernst, Francesc Gambús, Gunnar Hökmark, Benedek Jávor, Jude Kirton-Darling, Constanze Krehl, Olle Ludvigsson, Notis Marias, Marian-Jean Marinescu, Dominique Riquet, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Sofia Sakorafa, Massimiliano Salini, Theodor Dumitru Stolojan, Pavel Telička, Cora van Nieuwenhuizen

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

5

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Philippe De Backer, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Ildikó Gáll-Pelcz, Marian Harkin, Barbara Kappel, Verónica Lope Fontagné, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Alessia Maria Mosca, Michel Reimon, Maria João Rodrigues

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anneleen Van Bossuyt, Igor Šoltes

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.

(2)

http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201402/20140210ATT79138/20140210ATT79138EN.pdf.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.

(5)

http://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/other/esrbreportregulatorytreatmentsovereignexposures032015.en.pdf?29664e3495a886d806863aac942fcdae.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia