SPRÁVA o žiadosti o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského

13.1.2016 - (2015/2241(IMM))

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Heidi Hautala

Postup : 2015/2241(IMM)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0004/2016
Predkladané texty :
A8-0004/2016
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského

(2015/2241(IMM))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského, ktorú 13. augusta 2015 podal generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti s trestným konaním, ktoré má začať poľský hlavný dopravný inšpektorát (ref. č. CAN-PST-SCW.7421.35493.2015.5.A.0475), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. septembra 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Czesław Adam Siekierski sa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vzdal svojho práva na vypočutie,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013[1],

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 a článok 108 Ústavy Poľskej republiky a na článok 7b ods. 1 a článok 7c ods. 1 poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a senátora Poľskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0004/2016),

A.  keďže generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil žiadosť poľského hlavného dopravného inšpektorátu o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Poľskú republiku Czesława Adama Siekierského v súvislosti s deliktom podľa článku 92a zákona o správnych priestupkoch z 20. mája 1971 v spojení s článkom 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997; keďže pri tomto údajnom delikte ide o prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v zastavanej oblasti;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;

C.  keďže v článku 105 ods. 2 a článku 108 Ústavy Poľskej republiky sa uvádza, že voči poslancovi alebo senátorovi nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu alebo Senátu;

D.  keďže teda prislúcha Európskemu parlamentu, aby rozhodol, či Czesław Adam Siekierski bude alebo nebude zbavený imunity;

E.  keďže údajný delikt čin nemá priamu alebo zjavnú súvislosť s výkonom povinností Czesława Adama Siekierského ako poslanca Európskeho parlamentu;

F.  keďže Parlament v tomto prípade nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto žiadosť bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Czesława Adama Siekierského imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Czesławovi Adamovi Siekierskému.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext

Generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil 13. augusta 2015 predsedovi Parlamentu žiadosť predloženú poľským hlavným dopravným inšpektorátom o povolenie začať konanie voči poslancovi Európskeho parlamentu Czesławovi Adamovi Siekierskému v súvislosti s priestupkom prekročenia rýchlosti.

Poľský hlavný dopravný inšpektorát tvrdí, že 10. januára 2015 o 20.22 h pán Siekierski nedodržal počas jazdy najvyššiu dovolenú rýchlosť v zastavanej oblasti, keď riadil svoje auto rýchlosťou 77 km/h pri najvyššej dovolenej rýchlosti 50 km/h. Hlavný inšpektorát ďalej uvádza, že pán Siekierski v reakcii na predvolanie, ktoré mu bolo zaslané 19. januára 2015, poslal kópie svojho poslaneckého preukazu, osvedčenie o jeho zvolení do Európskeho parlamentu a vyhlásenie, v ktorom priznal, že v príslušnom čase riadil dané vozidlo. Skutky, z ktorých je pán Siekierski obvinený, predstavujú delikt podľa článku 92a poľského zákona o správnych priestupkoch v spojení s článkom 20 ods. 1 poľského zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997.

Na plenárnej schôdzi 9. septembra 2015 predseda Parlamentu v súlade s článkom 9 ods. 1 rokovacieho poriadku oznámil, že od generálneho prokurátora Poľskej republiky dostal list so žiadosťou o zbavenie poslaneckej imunity Czesława Adama Siekierského.

Predseda Parlamentu postúpil túto žiadosť 6. októbra 2015 v súlade s článkom 9 ods. 1 rokovacieho poriadku Výboru pre právne veci. Pán Siekierski sa 26. novembra 2015 v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vzdal svojho práva na vypočutie.

2. Právne predpisy a postupy týkajúce sa imunity poslancov Európskeho parlamentu

Článok 9 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie znie takto:

Článok 9

Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:

a. na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b. na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

Vzhľadom na to, že sa žiada o zbavenie imunity v prípade Poľska, uplatňuje sa poľský zákon o poslaneckej imunite podľa článku 9 prvého odseku písm. a). V článku 105 ods. 2 a článku 108 Ústavy Poľskej republiky sa uvádza, že voči poslancom a senátorom nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu alebo Senátu. Podľa článku 7b ods. 1 zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca Sejmu alebo Senátu predkladá generálny prokurátor prostredníctvom ministra spravodlivosti návrh na vyjadrenie súhlasu s vyvodením trestnej zodpovednosti voči poslancovi alebo senátorovi vo veci súvisiacej s trestným činom, v ktorej bola podaná verejná žaloba. V článku 7c ods. 1 tohto zákona sa ďalej uvádza, že návrh na vyjadrenie súhlasu s vyvodením trestnej zodpovednosti voči poslancovi alebo senátorovi sa predkladá predsedovi Sejmu alebo predsedovi Senátu, ktorý ho postúpi orgánu príslušnému na preskúmanie návrhu podľa rokovacieho poriadku Sejmu alebo Senátu a zároveň informuje dotknutého poslanca alebo senátora o obsahu návrhu.

Článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu znejú takto:

Článok 6

Zbavenie imunity

1. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku.

(...)

Článok 9

Imunitné konanie

1. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi príslušný orgán členského štátu, alebo každá žiadosť o ochranu výsad a imunít s ohľadom na ich zložitosť.

Poslanec alebo bývalý poslanec môže byť zastúpený iným poslancom. Žiadosť nemôže byť predložená iným poslancom bez súhlasu dotknutého poslanca.

2. Gestorský výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu výsad a imunity.

3. Gestorský výbor pripraví návrh odôvodneného rozhodnutia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu výsad a imunity.

4. Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií alebo vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity.

5. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý, tento poslanec môže predložiť všetky dokumenty alebo iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité, a môže sa nechať zastupovať iným poslancom.

Poslanec nie je prítomný na rozpravách týkajúcich sa žiadosti o zbavenie alebo ochranu jeho imunity s výnimkou samotného vypočutia.

Predseda výboru pozve poslanca na vypočutie a oznámi mu dátum a čas. Poslanec sa môže vzdať práva na vypočutie.

Ak sa poslanec nezúčastní na vypočutí na základe tohto pozvania, predpokladá sa, že sa vzdal práva na vypočutie, ak nepožiadal o ospravedlnenie z vypočutia v navrhovaný deň a čas s uvedením dôvodov. Predseda výboru rozhodne, či sa takejto žiadosti o ospravedlnenie vzhľadom na uvedené dôvody vyhovie, pričom v tejto veci nie je prípustné odvolanie.

Ak predseda výboru žiadosti o ospravedlnenie vyhovie, pozve poslanca na vypočutie v iný deň a čas. Ak sa poslanec nedostaví na vypočutie ani na základe druhého pozvania, postup pokračuje bez vypočutia poslanca. V takomto prípade sa už nevyhovie žiadnej ďalšej žiadosti o ospravedlnenie alebo vypočutie.

(...)

7. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu.

(...)

3. Odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia

Na základe uvedených skutočností táto vec spĺňa podmienky na uplatnenie článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie. V súlade s týmto ustanovením poslanci požívajú na území vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného štátu. V tejto súvislosti sa v článku 105 ods. 2 a článku 108 poľskej ústavy uvádza, že trestné konanie voči poslancovi alebo senátorovi nemožno začať bez predchádzajúceho súhlasu Sejmu či Senátu. Je preto potrebné, aby Európsky parlament rozhodol o tom, či je možné začať trestné konanie voči pánovi Siekierskému.

Európsky parlament pri prijímaní rozhodnutia o tom, či zbaví poslanca poslaneckej imunity, uplatňuje svoje vlastné ustálené zásady. Jednou z týchto zásad je, že k zbaveniu imunity zvyčajne dochádza, ak delikt patrí do rozsahu pôsobnosti článku 9 protokolu č. 7, za predpokladu, že nejde o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto vec bola predložená súdu so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi.

V tomto prípade bola žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity pána Siekierského predložená v dôsledku údajného priestupku spočívajúceho v prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti v zastavanej oblasti. Zo spisu vyplýva, že pán Siekierski zjavne priznal, že v príslušnom čase riadil dané vozidlo, hoci v príslušnom formulári opomenul uviesť, či prijíma alebo odmieta pokutu. Vzhľadom na okolnosti prípadu sa zdá, že údajný priestupok a následné stíhanie zjavne nesúvisia s pôsobením pána Siekierského vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu a že neexistujú dôkazy fumus persecutionis.

4. Záver

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 9 ods. 3 rokovacieho poriadku Výbor pre právne veci odporúča, aby Európsky parlament zbavil Czesława Adama Siekierského poslaneckej imunity.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Laura Ferrara, Mary Honeyball, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Durand, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Constance Le Grip, Virginie Rozière

  • [1]  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.