Postup : 2014/0091(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0011/2016

Predkladané texty :

A8-0011/2016

Rozpravy :

PV 23/11/2016 - 17
CRE 23/11/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 24/11/2016 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0448

SPRÁVA     ***I
PDF 1351kWORD 766k
3.2.2016
PE 565.015v04-00 A8-0011/2016

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi (prepracované znenie)

(COM(2014)0167 – C7‑0112/2014 – 2014/0091(COD))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Brian Hayes

(Prepracovanie – článok 104 rokovacieho poriadku)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi (prepracované znenie)

(COM(2014)0167 – C7‑0112/2014 – 2014/0091(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0167),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0112/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 15. júla 2014 adresovaný Výboru pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0011/2016),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 53 a 62 a článok 114 ods. 1

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES(3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená(4). Vzhľadom na nové zmeny by sa v záujme prehľadnosti mala táto smernica prepracovať.

(2)  Na vnútornom trhu by inštitúcie mali mať možnosť fungovať v iných členských štátoch a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a bezpečnosti členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových systémov. Táto smernica stanovuje postupy potrebné na vykonávanie cezhraničnej činnosti.

(2a)  Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálnu úroveň harmonizácie, pričom by sa tým nemalo zabrániť členským štátom zachovať alebo zaviesť ďalšie ustanovenia s cieľom chrániť členov a poberateľov za predpokladu, že takéto ustanovenia sú v súlade s povinnosťami členských štátov vyplývajúcimi z práva Únie. Táto smernica sa netýka záležitostí patriacich do vnútroštátneho sociálneho, pracovného, daňového a zmluvného práva, ani primeranosti dôchodkového zabezpečenia v členských štátoch, s výnimkou pravidiel týkajúcich sa zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako je stanovené v tejto smernici.

(2b)  V záujme ďalšieho uľahčenia mobility pracovníkov medzi členskými štátmi je cieľom tejto smernice zabezpečiť dobrú správu, informovanosť členov dôchodkového plánu, transparentnosť a bezpečnosť zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Táto smernica by mala uľahčiť rozvoj nových a inovatívnych produktov dôchodkového poistenia v rámci kolektívnych systémov, ktorých cieľom je zaručiť zodpovedajúce dôchodkové zabezpečenie pre všetkých.

(2c)  Spôsob organizácie a regulácie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa medzi členskými štátmi významne líši. Tak inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako aj životné poisťovne spravujú zamestnanecké dôchodkové systémy. V prípade inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia preto nie je vhodné prijať jednotný prístup. Komisia a európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010(5) by vo svojich činnostiach mali zohľadňovať rôzne zaužívané postupy členských štátov a konať bez toho, aby bolo v súvislosti s organizáciou inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia dotknuté vnútroštátne sociálne a pracovné právo.

(3)  Smernica 2003/41/ES predstavovala prvý legislatívny krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaným v európskom rozsahu. Skutočný vnútorný trh so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením zostáva rozhodujúcim faktorom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európskej únii, ako aj pre riešenie problému starnutia európskej spoločnosti. Uvedená smernica z roku 2003 nebola podstatne zmenená tak, aby zaviedla moderný systém riadenia rizík aj pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Vhodná regulácia a dohľad na národnej úrovni a na úrovni Únieaj naďalej dôležité pre rozvoj bezpečného a istého zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vo všetkých členských štátoch. Členské štáty by mali vziať do úvahy cieľ pre všetky inštitúcie, t. j. zabezpečiť medzigeneračnú rovnováhu zamestnaneckých dôchodkových systémov tým, že ich cieľom bude spravodlivé rozdelenie rizík a prínosov medzi generáciami.

(3a)  Činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by mali chrániť medzigeneračnú rovnováhu tým, že zaistia spravodlivé rozdelenie rizík a prínosov medzi generáciami.

(4)  Je potrebné prijať vhodné opatrenie s cieľom dosiahnuť ďalšie zlepšenie doplnkového súkromného dôchodkového sporenia, ako sú zamestnanecké dôchodkové systémy. Je to dôležité, keďže systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak, čo znamená, že občania by sa v budúcnosti mohli stále viac spoliehať na zamestnanecké dôchodky ako doplnok budúcich dôchodkových úspor. Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zohrávajú dôležitú úlohu v dlhodobom financovaní hospodárstva Únie a pri zaisťovaní bezpečných dôchodkových dávok pre občanov Únie. Mali by sa zlepšiť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval kľúčový význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala všetkým občanom zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny model.

(4a)  So zreteľom na demografický vývoj v Únii a situáciu národných rozpočtov je zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie cenným doplnkom dôchodkového systému sociálneho zabezpečenia, ale nemôže nahradiť jeho kľúčový význam, pokiaľ ide o poskytovanie primeraného, bezpečného a udržateľného dôchodkového zabezpečenia.

(4b)  Členské štáty by mali zabezpečiť sociálnu ochranu pracovníkov, pokiaľ ide o dôchodky, poskytovaním verejných dôchodkov, ktoré sú dostatočné na udržanie dôstojnej životnej úrovne a na ochranu pred chudobou v starobe a podporou doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia spojených so zmluvami o zamestnaní.

(5)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčením cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a prevodov dôchodkových plánov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(5a)  Jedným z cieľov smernice 2003/41/ES bolo uľahčiť cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, je však potrebné uznať, že takáto činnosť bola obmedzená vzhľadom na obmedzenia stanovené vo vnútroštátnych sociálnoprávnych a pracovnoprávnych predpisoch a iné prekážky brániace riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

(5b)  V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia je dôležité, aby postupy, ktoré umožňujú inštitúciám vykonávať cezhraničné činnosti, boli objasnené, aby sa odstránili zbytočné prekážky, ktoré bránia takýmto cezhraničným činnostiam. Na základe primeraného prudenciálneho rámca Únie by uľahčenie cezhraničnej činnosti mohlo mať pozitívny vplyv na pridružené podniky a ich zamestnancov bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte pracujú, prostredníctvom centralizácie riadenia podnikov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(5c)  Členské štáty by mali posilniť ochranu dôchodkových práv pracovníkov, ktorí boli dočasne vyslaní za prácou do iného členského štátu.

(6)  Napriek nadobudnutiu účinnosti smernice 2003/41/ES naďalej pretrvávajú dôležité prudenciálne prekážky, z dôvodu ktorých je pre inštitúcie vedenie cezhraničných dôchodkových plánov príliš drahé. Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň ochrany členov a poberateľov. Je to o to dôležitejšie, že sa značne zvýšil počet Európanov, ktorí sa spoliehajú na dôchodkové plány, ktoré presúvajú dlhovekosť a trhové riziká z inštitúcie alebo podniku, ktorý ponúka zamestnanecký dôchodkový plán („prispievajúci podnik“), na jednotlivé osoby. Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň informovanosti členov a poberateľov. ▌

(7)   pravidlá obozretnosti stanovené v tejto smernici sú určené na zaručenie vysokého stupňa bezpečnosti pre všetkých budúcich dôchodcov uložením prísnych štandardov dohľadu a na vyčistenie cesty pre zdravé, obozretné a efektívne spravovanie zamestnaneckých dôchodkových systémov;

(8)  Inštitúcie, ktoré sú úplne oddelené od akéhokoľvek prispievajúceho podniku a ktoré fungujú na základe prostriedkov z fondov na jediný účel, ktorým je poskytovanie dôchodkov, by mali mať slobodu poskytovania služieb a slobodu investovania, podliehajúc iba koordinovaným prudenciálnym požiadavkám, bez ohľadu na to, či tieto inštitúcie sú považované za právnické osoby.

(9)  V súlade so zásadou subsidiarity členské štáty by si mali ponechať plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových plánov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch "pilierov" dôchodkového plánu v jednotlivých členských štátoch. V súvislosti s druhým pilierom by si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky, ako sú celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy spoločností a životné poisťovne; Zámerom tejto smernice nie je spochybniť túto výsadu členských štátov. Cieľom tejto smernice je skôr podnecovať členské štáty k vybudovaniu bezpečného a dostatočného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a uľahčiť cezhraničnú činnosť.

(9a)  Vzhľadom na potrebu zlepšiť zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie by Komisia mala na úrovni Únie vytvoriť významnú pridanú hodnotu tým, že podnikne ďalšie kroky na podporu spolupráce členských štátov so sociálnymi partnermi pri zlepšovaní dôchodkových plánov druhého piliera a že ustanoví expertnú skupinu na vysokej úrovni na preskúmanie dôchodkových úspor druhého piliera v členských štátoch, vrátane výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú činnosť.

(9b)  V niektorých členských štátoch došlo k posunu v súkromných dôchodkoch od systémov založených na dávkach k systémom založeným na príspevkoch, čo vedie k rozdielu v zabezpečení mužov a žien.

(9c)  Vzhľadom na význam zabezpečenia primeranej výšky dôchodkov a odstránenia rodových rozdielov v starobných dôchodkoch by Komisia mala podrobne preskúmať dosah rôznych pilierov, dôchodkových systémov a ich štruktúr na ženy i mužov. Na základe svojich zistení by mala Komisia navrhnúť opatrenia a prípadné štrukturálne zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie rovnakej výšky dôchodkov pre ženy a mužov v jednotlivých členských štátoch.

(9d)  Vzhľadom na skutočnosť, že rodové rozdiely v dôchodkovom zabezpečení v Únii predstavujú priemerne 39 %, by Komisia nemala využívať iba prudenciálne predpisy, ale mala by tiež nabádať členské štáty, aby vytvárali doplnkové systémy dôchodkového zabezpečenia spolu s mechanizmami dohľadu na overovanie ich účinnosti, aby sa prispelo k druhému pilieru dôchodkového zabezpečenia, ktorý predstavuje možnosť, ako odstrániť rodové rozdiely v dôchodkovom zabezpečení a zaručiť ženám prístup k primeranému dôchodkovému zabezpečeniu.

(10)  Vnútroštátne predpisy týkajúce sa účasti samostatne zárobkovo činných osôb v inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú rôzne; v niektorých členských štátoch inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia môžu fungovať na základe dohôd s odvetvím alebo skupinami odvetví, ktorých členovia konajú z pozície samostatne zárobkovo činných osôb alebo priamo so samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami. V niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činná osoba môže stať aj členom inštitúcie, ak táto samostatne zárobkovo činná osoba koná ako zamestnávateľ alebo poskytuje subjektu profesionálne služby. V niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činné osoby nemôžu prihlásiť do inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nie sú splnené určité požiadavky, vrátane tých, ktoré ukladá sociálne a pracovné právo.

(11)  Inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú už koordinované na úrovni Únie, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Mala by sa však vziať do úvahy osobitosť inštitúcií, ktoré v jednom členskom štáte spravujú systém sociálneho zabezpečenia aj zamestnanecký dôchodkový systém .

(12)  Finančné inštitúcie, ktoré už využívajú právny rámec Únie by vo všeobecnosti mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Keďže však aj tieto inštitúcie môžu v niektorých prípadoch ponúkať služby v súvislosti so zamestnaneckými dôchodkami, je dôležité zabezpečiť, aby táto smernica neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže. Takýmto narušeniam sa možno vyhnúť tak, že sa uplatnia prudenciálne požiadavky tejto smernice na podnikanie v oblasti zamestnaneckých dôchodkov životných poisťovní, ako sa uvádza v článku 2 ods. 3 písm. b) bode i) až iii) a v článku 2 ods. 3 písm. b) bodoch ii) až iv) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES(6). Komisia by mala tiež starostlivo monitorovať situáciu na trhu zamestnaneckých dôchodkových systémov a posúdiť možnosť rozšírenia dobrovoľného uplatnenia tejto smernice na ostatné regulované finančné inštitúcie;

13)  Keďže inštitúcie zamestnaneckých dôchodkových systémov sa snažia zaručiť finančnú istotu v dôchodku, dôchodkové dávky, ktoré vyplácajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, by mali zabezpečiť výplatu celoživotného dôchodku, platieb za dočasné obdobie alebo jednorazových súm alebo akúkoľvek kombináciu týchto platieb.

(14)  Je dôležité zabezpečiť, aby sa starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím nedostali do rizika chudoby a mohli mať slušnú životnú úroveň. Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach o zamestnaneckých dôchodkoch. Pri stanovovaní dôchodkového plánu by zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia mali zvážiť možnosť dôchodkového plánu vrátane zabezpečenia pokrytia rizika dlhovekosti a rizík zdravotného postihnutia z povolania ako aj zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov.

(15)  poskytnutie možnosti členským štátom vylúčiť z rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych vykonávacích predpisov inštitúcie spravujúce systémy, ktoré majú spolu celkovo menej než 100 členov, alebo ak celkové technické rezervy inštitúcie nepresahujú 25 miliónov EUR, môže v niektorých členských štátoch uľahčiť dohľad, bez toho, aby sa porušilo riadne fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti. no týmto by sa nemalo porušiť právo takýchto inštitúcií menovať na spravovanie svojho investičného portfólia investičných správcov, ktorí sú menovaní a riadne oprávnení v inom členskom štáte, a uschovávateľov alebo depozitárov pre úschovu svojich aktív, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a majú náležité oprávnenie.

(16)  Inštitúcie ako napríklad „Unterstützungskassen“ v Nemecku, kde členovia nemajú žiadne zákonné práva na dávky v určitej výške a kde sú ich záujmy chránené povinným zákonným poistením proti platobnej neschopnosti, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(17)  Aby sa ochránili členovia a poberatelia, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by mali obmedziť svoje činnosti ▐ a činnosti z nich vyplývajúce na tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici, a mali by členom a poberateľom poskytnúť jasné a relevantné informácie v záujme zaručenia riadnej správy a riadenia rizika.

(18)  V prípade konkurzu prispievajúceho podniku, člen čelí riziku straty svojej práce aj svojich získaných dôchodkových práv. Preto je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie medzi týmto podnikom a inštitúciou a stanovenie minimálnych prudenciálnych štandardov prostredníctvom poistenia na ochranu členov. Prístup inštitúcie k plánom ochrany dôchodkov alebo podobným mechanizmom, ktoré poskytujú ochranu nadobudnutých jednotlivých nárokov členov a poberateľov proti riziku zlyhania prispievajúceho podniku, by sa mal vziať do úvahy pri stanovovaní a vymedzovaní minimálnych štandardov obozretnosti.

(19)  Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia fungujú a sú pod dohľadom v jednotlivých členských štátoch s výraznými rozdielmi. V niektorých členských štátoch sa dohľad môže vykonávať nielen nad inštitúciou samotnou ale aj nad subjektmi alebo spoločnosťami, ktoré sú oprávnené spravovať tieto inštitúcie. Členské štáty by mali vedieť vziať túto osobitosť do úvahy, pokiaľ sú účinne splnené požiadavky stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali umožniť aj poisťovniam a iným finančným subjektom spravovať inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(19a)  Odolný systém je založený na diverzifikácii produktov, rozmanitosti inštitúcií a veľkosti inštitúcií, ako aj na účinných a zbližujúcich sa postupoch dohľadu.

(20)  Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú poskytovateľmi finančných služieb a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov a preto by mali spĺňať určité minimálne prudenciálne štandardy vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania, pri zohľadnení vnútroštátnych pravidiel a tradícií. K takýmto inštitúciám by sa však nemalo pristupovať výlučne ako k poskytovateľom finančných služieb, keďže plnia dôležitú sociálnu funkciu, a to vzhľadom na ústrednú úlohu, ktorú hrajú sociálni partneri pri fungovaní inštitúcií.

(20a)  Ako hlavná zásada tejto smernice by sa mala primeraným spôsobom uznať a podporiť sociálna funkcia inštitúcie a trojstranný vzťah medzi zamestnancom, zamestnávateľom a inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(20b)  Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú dôležitým odvetvím európskeho hospodárstva, pričom držia aktíva v hodnote 2,5 bilióna EUR v mene približne 75 miliónov občanov Únie.

(21)  Veľký počet inštitúcií v určitých členských štátoch znamená, že je potrebné pragmatické riešenie týkajúce sa predchádzajúceho poskytnutia povolenia inštitúciám; no ak chce inštitúcia spravovať dôchodkový plán v inom členskom štáte, malo by sa vopred vyžadovať oprávnenie, ktoré poskytuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte.

(22)  Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne sociálne a pracovné právo týkajúce sa organizovania dôchodkových plánov vrátane povinného členstva a výsledkov dohôd kolektívneho vyjednávania, inštitúcie by mali mať možnosť poskytovať svoje služby v iných členských štátoch po udelení povolenia od príslušného orgánu domovského členského štátu inštitúcie. Mali by mať povolené prijať príspevky od e podnikov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek členskom štáte a viesť dôchodkové systémy s členmi vo viac než jednom členskom štáte. Toto by potenciálne viedlo k výrazným úsporám z rozsahu pre tieto inštitúcie, zlepšila by sa tým konkurencieschopnosť priemyslu Únie a uľahčila by sa mobilita pracovných síl.

(23)  Výkon práva inštitúcie so sídlom v jednom členskom štáte spravovať zamestnanecký dôchodkový systém , ktoré bolo zmluvne uzatvorené v inom členskom štáte, by mal plne rešpektovať ustanovenia sociálneho a pracovného práva platného v hostiteľskom členskom štáte, pokiaľ sa to týka zamestnaneckých dôchodkových systémov, napríklad definovanie a výplata dôchodkových dávok a podmienky prevoditeľnosti dôchodkových práv S cieľom zaistiť právnu istotu pre cezhraničné aktivity inštitúcií by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti prudenciálnych pravidiel.

(24)  Inštitúcie by mali byť schopné presunúť dôchodkové plány do iných cezhraničných inštitúcií v rámci Únie s cieľom uľahčiť organizáciu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie iba na základe povolenia od príslušného orgánu domovského členského štátu inštitúcie prijímajúcej systém dôchodkového zabezpečenia („prijímajúca inštitúcia“)..▐ Prevod a jeho podmienky by mali podliehať predchádzajúcemu schváleniu členmi a poberateľmi alebo prípadne ich zástupcami. V prípade prevodu dôchodkového plánu by dotknutí členovia a poberatelia mali udeliť predchádzajúci súhlas s takýmto prevodom. Zástupcovia členov a poberateľov, ako napríklad správcovia plánu založeného na truste, by mali môcť udeliť súhlas vopred v ich mene.

(24a)  V prípade prevodu časti dôchodkového plánu by mala byť zabezpečená životaschopnosť prevedenej časti a zostávajúcej časti dôchodkového plánu a práva všetkých členov a poberateľov by mali byť primerane chránené po prevode tým, že sa vyžaduje, aby prevádzajúca inštitúcia aj prijímajúca inštitúcia mali dostatočné a primerané aktíva na technické rezervy pre prevedenú časť a zostávajúcu časť plánu.

(25)  Obozretný výpočet poistných rezerv je základnou podmienkou na zabezpečenie splnenia povinností vyplácať dôchodky z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Technické rezervy by sa mali vypočítať podľa uznávaných metód poistnej matematiky a mal by ich overiť poistný matematik alebo iný odborník v tejto oblasti. Najvyššie úrokové sadzby by sa mali zvoliť obozretne podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel. Najmenšia výška technických rezerv by mala stačiť na pokračujúce vyplácanie dôchodkov, ktoré sa už vyplácajú poberateľom, a mali by sa do nej premietnuť aj záväzky vznikajúce z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Aktuársku funkciu by mali vykonávať osoby, ktoré majú znalosti v oblasti poistnej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a sú schopné preukázať svoje náležité skúsenosti zodpovedajúce platným odborným a iným normám.

(26)  Riziká pokryté inštitúciami sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. Domovské členské štáty by preto mali mať možnosť vypočítať technické rezervy podľa ďalších a podrobnejších pravidiel než sú tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

(27)  Dostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných rezervy by sa mali požadovať na ochranu záujmov členov a poberateľov dôchodkového systému, ak sa sponzorujúci subjekt stane insolventným; Ďalšia podpora od prispievajúcich podnikov by mohla byť zahrnutá do aktív, ak je ich hodnotenie nezávisle auditované a riadne zohľadňuje riziko zlyhania prispievajúceho.

(27a)  Členské štáty by si mali vymieňať najlepšie postupy o cezhraničných inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a podnecovať bilaterálnu spoluprácu v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi na riešenie vnútroštátnych prekážok a stimulovanie cezhraničných dôchodkov.

(28)  Členské štáty by mali byť schopné umožniť inštitúciám neúplné finančné krytie na obmedzený čas za predpokladu, že sa stanoví riadny plán na obnovu plného financovania s riadnym časovým plánom a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady 80/987/EHS(7).

(29)  V mnohých prípadoch by to mohol byť prispievajúci podnik, a nie inštitúcia samotná, ktorý by pokryl biometrické riziko alebo zaručil určité dávky alebo investičné plnenie. No v niektorých prípadoch je to inštitúcia samotná, kto poskytuje takéto pokrytie alebo záruky a záväzky prispievajúceho podniku sa vo všeobecnosti vyčerpajú platením potrebných príspevkov. Za týchto okolností sú ponúkané produkty podobné produktom životných poisťovní a dotknuté inštitúcie by mali držať aspoň rovnaké dodatočné vlastné fondy ako životné poisťovne.

(30)  Inštitúcie sú veľmi dlhodobí investori. Umorovanie aktív držaných týmito inštitúciami sa vo všeobecnosti nemôže urobiť na žiadny iný účel než na poskytovanie dôchodkov. Ďalej na to, aby sa primerane chránili práva členov a poberateľov, inštitúcie by si mali zvoliť také umiestnenie aktív, ktoré presne vyhovuje charakteru a trvaniu ich záväzkov. Tieto aspekty vyžadujú efektívny dohľad a prístup k pravidlám investovania, ktoré umožňujú inštitúciám dostatočnú pružnosť, aby rozhodli o najistejšej a najefektívnejšej investičnej politike a ktoré ich zaväzujú konať obozretne. Dodržiavanie „zásady obozretnosti“ si preto vyžaduje investičnú politiku upravenú podľa štruktúry členov jednotlivej inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(31)   Stanovením „zásady obozretnosti“ ako základnej zásady kapitálového investovania a umožnením, aby inštitúcie fungovali cezhranične, sa podporuje presmerovanie úspor do oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čím sa prispieva k hospodárskemu a sociálnemu pokroku.

(32)  Metódy a prax dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Preto by mali členské štáty dostať určitú voľnosť pokiaľ ide o presné pravidlá investovania, ktoré chcú uložiť inštitúciám nachádzajúcim sa na ich území; Tieto pravidlá by mali umožniť aj vývoj nových a inovatívnych produktov dôchodkového poistenia v rámci kolektívnych systémov a nemali by obmedzovať voľný pohyb kapitálu ▐.

(33)  Táto smernica by mala inštitúciám zabezpečiť primeranú úroveň slobody investovania. Ako veľmi dlhodobí investori s malými rizikami likvidity a sociálnou funkciou, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú v postavení investovať do nelikvidných aktív, ako sú akcie, ako aj do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodárky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov (MTF) alebo organizovaných obchodných systémov (OTF) v rámci prudenciálnych limitov. Môžu tiež využívať výhody medzinárodnej diverzifikácie. Investovanie do akcií iných mien, než sú meny, v ktorých majú záväzky a do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do MTF alebo OTF by sa preto nemalo obmedzovať z iných než len prudenciálnych dôvodov v súlade so zásadou obozretnosti na ochranu záujmov členov a poberateľov.

(34)  Pochopenie toho, čo predstavujú nástroje s dlhodobým hospodárskym profilom, je široké. Tieto nástroje nie sú neprevoditeľnými cennými papiermi, a preto nemajú prístup k likvidite sekundárnych trhov. Často si vyžadujú záväzky na pevne určený čas, ktoré obmedzujú ich predajnosť. Tieto nástroje by sa mali chápať tak, že zahŕňajú účasti, dlhové nástroje v nekótovaných podnikoch a pôžičky, ktoré sú im poskytnuté. Nekótované podniky zahŕňajú projekty infraštruktúry, rozvíjajúce sa nekótované spoločnosti, nehnuteľností alebo iné aktíva, ktoré by mohli byť vhodné na dlhodobé investičné účely. Nekótovanými aktívami sú často nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty infraštruktúry odolné voči zmene klímy, ktorých financovanie závisí od dlhodobých úverov.

(35)  Inštitúcie by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch v súlade s pravidlami stanovenými v ich domovských členských štátoch s cieľom znížiť náklady na cezhraničnú aktivitu. Preto by hostiteľské členské štáty nemali mať možnosť stanovovať dodatočné investičné požiadavky na inštitúcie nachádzajúce sa v iných členských štátoch.

(35a)  Občania Únie pracujúci v inom členskom štáte musia mať jasný prehľad o svojich dôchodkových právach vyplývajúcich zo zákonných a zamestnaneckých dôchodkových systémov. Tento prehľad je možné dosiahnuť prostredníctvom vytvorenia služieb na sledovanie dôchodkov Únie podobných tým, ktoré už boli zriadené v členských štátoch v nadväznosti na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky, ktorá podporila rozvoj takýchto služieb.

(36)  Niektoré riziká nie je možné znížiť prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých do technických ustanovení a finančných požiadaviek, môžu sa však vhodne riešiť prostredníctvom požiadaviek na správu. Pre primerané riadenie rizika a ochranu členov a poberateľov je preto podstatné zabezpečenie účinného systému správy. Tieto dôchodkové plány by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností danej inštitúcie.

(37)  Politiky odmeňovania, ktoré podnecujú nadmerne rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík inštitúcií. Zásady a požiadavky na zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú na iné ▐ finančné inštitúcie Únie, by sa mali uplatňovať aj na inštitúcie, pričom by sa však mala zohľadniť konkrétna štruktúra správy uvedených inštitúcií v porovnaní s inými finančnými inštitúciami, ako aj charakter, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

(38)  Kľúčová funkcia je kapacita na vykonávanie konkrétnych úloh správy. Inštitúcie by mali mať dostatočnú kapacitu na vykonávanie funkcie riadenia rizík, funkcie vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickej funkcie. Identifikácia konkrétnej kľúčovej funkcie nebráni inštitúcii, aby sa slobodne rozhodla, ako bude túto kľúčovú funkciu organizovať v praxi, pokiaľ sa v tejto smernici nestanovuje inak. Nemalo by to však viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, pretože by sa mala zohľadniť povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

(39)  Osoby, ktoré skutočne vedú inštitúciu, by mali spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť a osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali mať primeranú odbornú kvalifikáciu, znalosti a skúsenosti. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému orgánu.

(40)  ▐ S výnimkou funkcie vnútorného auditu by malo byť okrem toho možné, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávala viac ako jednu kľúčovú funkciu. Osoba alebo organizačná jednotka vykonávajúca kľúčovú funkciu by však mala byť odlišná od osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá má podobnú kľúčovú funkciu v rámci prispievajúceho podniku▐. Členské štáty by mali môcť povoliť, aby inštitúcia vykonávala kľúčové funkcie prostredníctvom tej istej osoby alebo organizačnej jednotky za predpokladu, že má inštitúcia k dispozícii primerané opatrenia na riešenie a predchádzanie prípadnému konfliktu záujmov.

(41)  Je nevyhnutné, aby inštitúcie zlepšili svoje riadenie rizík pri zohľadnení cieľa zabezpečenia medzigeneračnej rovnováhy dôchodkového plánu tak, aby bolo možné správne pochopiť potenciálne citlivé miesta vo vzťahu k udržateľnosti dôchodkového systému a prerokovať ich so zákazníkmi a s príslušnými orgánmi. Inštitúcie by mali v rámci svojho systému riadenia rizík vypracovať posúdenie rizika v prípade všetkých svojich činností týkajúcich sa dôchodkov. Toto hodnotenie rizika by malo byť k dispozícii príslušným orgánom a malo by okrem iného zahŕňať riziká týkajúce sa zmeny klímy, využívania zdrojov, životného prostredia, sociálne riziká a riziká súvisiace s depreciáciou aktív z dôvodu regulačných zmien (tzv. uviaznuté aktíva).▐

(42)  Každý členský štát by mal vyžadovať, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na jeho území, pripravila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový plán, ktorý poskytuje a, ak je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu pre každý dôchodkový plán. Ročná účtovná uzávierka a výročné správy premietajúce pravdivý a spravodlivý prehľad aktív, pasív a finančného postavenia inštitúcie berúc do úvahy každý dôchodkový plán, ktorý poskytuje daná inštitúcia, náležite schválené oprávnenou osobou, sú základným zdrojom informácií pre členov a poberateľov dávok z dôchodkového plánu a príslušné orgány. Umožňujú najmä príslušným orgánom monitorovať riadne finančné hospodárenie inštitúcie a posúdiť, či inštitúcia dokáže splniť všetky svoje zmluvné záväzky.

(43)  Investičná politika inštitúcie je rozhodujúcim faktorom pre bezpečnosť a dlhodobú hospodársku udržateľnosť zamestnaneckých dôchodkových systémov. Inštitúcie by preto mali vypracovať a najmenej raz za tri roky prehodnotiť prehlásenie o investičných zásadách. Malo by sa dať k dispozícii príslušným orgánom a na požiadanie aj členom a poberateľom dávok každého dôchodkového plánu.

(44)  Inštitúcie by mali mať možnosť zveriť ktorúkoľvek činnosť vrátane kľúčových funkcií, a to úplne alebo čiastočne, poskytovateľom služieb konajúcim v ich mene Inštitúcie by mali byť pri obstarávaní kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností prostredníctvom outsourcingu naďalej v plnej miere zodpovedné za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice.

(45)  Povinnosti úschovy a dohľadu spojené s aktívami vykonávané inštitúciami by sa mali posilniť prostredníctvom objasnenia úloh a povinností depozitára. Pre inštitúcie prevádzkujúce dôchodkové plány by mala platiť povinnosť vymenovať depozitára vtedy, ak členovia a poberatelia znášajú všetky riziká a ešte nie je zavedená rovnocenná ochrana.

(46)  Inštitúcie by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov, členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku s cieľom zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti počas rôznych štádií dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok) až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, navrhovanej výške dôchodkových dávok, rizikách a zárukách, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú investičné riziko, veľmi dôležité sú takisto dodatočné informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti. Všetky informácie by mali primerane zodpovedať potrebám používateľa a byť v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o dostupnosť a prístup k informáciám, v zmysle jeho článkov 3 a 21.

(47)  Pred pristúpením do dôchodkového plánu by sa budúcim členom mali poskytnúť všetky potrebné informácie, aby mohli prijať informované rozhodnutie, ako je napríklad možnosť vystúpiť z dôchodkového plánu, príspevky, náklady a prípadne investičné možnosti. Ak si budúci členovia nemôžu vybrať a sú v dôchodkovom pláne zaregistrovaní automaticky, hneď po registrácii by im inštitúcia mala poskytnúť kľúčové relevantné informácie o ich členstve.

(48)  Pre členov, ▐ ktorí zatiaľ neodišli do dôchodku, by inštitúcie mali vypracovať ▐ výkaz dôchodkových dávok, ktorý bude obsahovať kľúčové osobné a všeobecné informácie o dôchodkovom pláne. S cieľom umožniť lepšie pochopiť vývoj nárokov na dôchodok v čase a vo všetkých dôchodkových plánoch, ako aj prispieť k pracovnej mobilite by mal byť výkaz dôchodkových dávok jasný a zrozumiteľný a mal by obsahovať relevantné informácie.

(49)  Inštitúcie by mali informovať členov v dostatočnom predstihu pred odchodom do dôchodku o ich možnostiach vyplácania. Ak sa dôchodkové dávky nevyplácajú ako doživotná anuita, členovia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by mali dostať informácie o produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, s cieľom zjednodušiť im finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku.

(50)  Počas štádia vyplácania dôchodkových dávok by poberatelia mali naďalej dostávať informácie o svojich dávkach a zodpovedajúcich možnostiach ich vyplácania. Toto je zvlášť dôležité vtedy, keď značnú úroveň investičného rizika znášajú poberatelia počas poberania dôchodku. Poberatelia by zároveň mali byť informovaní o každom možnom znížení dávok, a to pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o takomto prípadnom znížení.

(51)  Príslušný orgán by mal vykonávať svoje právomoci, ktorých hlavným cieľom je ochrana práv členov a poberateľov a stabilita a riadne hospodárenie inštitúcií.

(52)  Rozsah pôsobnosti prudenciálneho dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch líši. To môže spôsobiť problémy, ak inštitúcia musí dodržiavať prudenciálne nariadenie svojho domovského členského štátu a súčasne aj sociálne a pracovné právo svojho hostiteľského členského štátu. Objasnením, ktoré oblasti sa na účely tejto smernice považujú za súčasť prudenciálneho dohľadu, sa znižuje právna neistota a súvisiace náklady na transakcie.

(53)  Vnútorný trh pre inštitúcie si vyžaduje vzájomné uznávanie prudenciálnych štandardov. Príslušné orgány domovského členského štátu inštitúcie by mali mať dohľad nad tým, ako inštitúcia dodržiava tieto predpisy. Členské štáty by mali príslušným orgánom udeliť právomoci potrebné na používanie preventívnych alebo nápravných opatrení, ak inštitúcie porušia akékoľvek požiadavky tejto smernice.

(54)  V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad činnosťami obstarávanými outsourcingom, vrátane všetkých následných opätovne outsourcovaných činností, je nevyhnutné, aby príslušné orgány mali prístup k všetkým dôležitým údajom, ktoré majú poskytovatelia služieb, od ktorých sa činnosti obstarávali prostredníctvom outsourcingu bez ohľadu na to, či ide o regulované alebo neregulované subjekty, a aby mali právo vykonávať kontroly na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok outsourcingu by príslušné orgány mali mať potrebnú právomoc žiadať od inštitúcií informácie o outsourcovaných činnostiach.

(55)  Malo by sa prijať ustanovenie o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi, inými úradmi a subjektmi, ktorých úlohou je posilnenie finančnej stability a ukončenie dôchodkových plánov. Je preto potrebné stanoviť podmienky, za ktorých by táto výmena informácií mala byť možná. Okrem toho, ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom príslušných orgánov, tieto orgány by mali mať podľa potreby možnosť podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok.

(56)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS(8) sa upravuje spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou a pod dohľadom príslušných orgánov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(9) sa upravuje spracovanie osobných údajov, ktoré vykonávajú európske orgány dohľadu v súlade s touto smernicou a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Akékoľvek spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice, ako napríklad výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými orgánmi, by malo byť v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES a akákoľvek výmena alebo zaslanie informácií európskymi orgánmi dohľadu by mali byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

(57)  S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaného na úrovni Únie by Komisia po konzultácii s EIOPA mala uplatňovanie tejto smernice preskúmať a podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade ...* [šesť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] .▐

(60)  Keďže cieľ navrhovaného kroku, menovite vytvoriť právny rámec Únie zahŕňajúci inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty samotné, ale vzhľadom na rozsah a účinky tohto kroku, sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(60a)  Ďalší vývoj modelov solventnosti na úrovni Únie, napríklad holistická súvaha, nie je z praktického hľadiska uskutočniteľný a, pokiaľ ide o náklady a prínosy, nie je účinný, najmä z dôvodu rôznorodosti inštitúcií v rámci jedného členského štátu a medzi rôznymi členskými štátmi. Na úrovni Únie by sa preto nemali vyvíjať kvantitatívne kapitálové požiadavky, ako napríklad Solventnosť II alebo modely holistickej súvahy z nej odvodené, pokiaľ ide o inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, keďže by potenciálne mohli znížiť ochotu zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké dôchodkové systémy.

(61)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(10) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(62)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(63)  Táto smernica by sa nemala týkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Hlava I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet

Táto smernica stanovuje pravidlá pre začatie a uskutočňovanie činností, ktoré vykonávajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Ak v súlade s vnútroštátnym právom inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nemajú právnu subjektivitu, členské štáty uplatnia túto smernicu buď na tieto inštitúcie alebo, pokiaľ odsek 2 neustanovuje inak, na tie oprávnené subjekty, ktoré sú zodpovedné za ich správu a konajú v ich mene.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na:

(a) inštitúcie spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zahrnuté v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004(11) a (ES) č. 987/2009(12);

  (b) inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(13), 2009/138/ES(14), 2011/61/EÚ(15), 2013/36/EÚ(16) a 2014/65/EÚ(17).

  (c) inštitúcie, ktoré fungujú na priebežnom základe;

  (d) inštitúcie, kde zamestnanci prispievajúceho podniku nemajú žiadne zákonné práva na dávky a kde prispievajúci podnik môže kedykoľvek umoriť svoje aktíva a nemusí nevyhnutne spĺňať svoje záväzky vyplácať dôchodkové dávky;

  (e) spoločnosti používajúce systémy účtovných rezerv s úmyslom vyplatiť dôchodkové dávky svojim zamestnancom.

Článok 3

Uplatnenie na inštitúcie, ktoré prevádzkujú systémy sociálneho zabezpečenia

Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevádzkujú aj povinné systémy dôchodkového zabezpečenia vzťahujúce sa na zamestnanie považované aj za systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, sú zahrnuté aj do tejto smernice vzhľadom na svoje nepovinné zabezpečovanie zamestnaneckého dôchodku. V takom prípade sa záväzky a zodpovedajúce aktíva oddelia a nie je možné ich previesť na povinné dôchodkové plány, ktoré sa považujú za systémy sociálneho zabezpečenia alebo opačne.

Článok 3a

Povinnosť starostlivosti

1. V prípade cezhraničného prevodu v súlade s článkom 13 ods. 1, ktorý bol schválený členmi a poberateľmi dôchodkového plánu v súlade s článkom 13 ods. 3), a keď vykonávacia inštitúcia poskytuje krytie biometrických rizík alebo zaručuje buď investičnú výkonnosť alebo danú úroveň dávok, EIOPA na žiadosť príslušných orgánov domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie posúdi, či by mohlo existovať akákoľvek systémové riziko pre finančný systém Únie vyplývajúce z prevodu a – bez toho, aby boli dotknuté články 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) –, či nie sú dlhodobé záujmy členov a poberateľov negatívne ovplyvnené v prípade, že program sa prevádzkuje v domovskom členskom štáte prijímajúcej inštitúcie.

2. Hodnotenie EIOPA uvedené v odseku 1, ktoré nenarúša cezhraničnú činnosť, dokončí EIOPA do troch mesiacov od prijatia žiadosti od príslušných orgánov domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie a oznámi ho príslušným orgánom domovského členského štátu prijímajúceho orgánu.

Príslušné orgány domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie zabezpečia, aby členovia a poberatelia boli primerane chránení so zreteľom na odporúčania uvedené v hodnotení EIOPA.

3. Posúdenie EIOPA a všetky nápravné opatrenia, ktoré vykoná domovský členský štát prijímajúceho orgánu na základe posúdenia, sa uverejňujú.

Článok 4

Dobrovoľné uplatňovanie pre inštitúcie zahrnuté v smernici 2009/138/ES

Domovské členské štáty si môžu zvoliť uplatňovanie ustanovení článkov 9 až 15, článkov 20 až 24 ods. 2, článkov 25 až 29, článkov 31 až 53 a článkov 55 až 71 tejto smernice na oblasť pôsobenia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poisťovní v súlade s článkom2 ods. 3 písm. a) bodom i) až iii) a článkom 2 ods. 3 písm. b) bodom ii) až iv) smernice 2009/138/ES. V takom prípade všetky aktíva a pasíva zodpovedajúce zmienenému podnikaniu sa oddelia a spravujú a organizujú sa oddelene od ostatných činností životných poisťovní, bez možnosti prevodu.

V takom prípade a len vtedy, ak sa to týka ich zabezpečovania zamestnaneckého dôchodku, poisťovne nepodliehajú článkom 76 až 86, článku 132, článku 134 ods. 2, článku 173, článku 185ods. 5, článku 185 ods. 7 a 8 a článku 209 smernice 2009/138/ES.

Domovský členský štát zabezpečí, aby buď príslušné orgány alebo orgány zodpovedné za dohľad nad životnými poisťovňami, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/138/ES, ako súčasť svojho dohľadu, overovali prísne oddelenie príslušného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Článok 5

Malé dôchodkové inštitúcie a zákonné dôchodkové plány

S výnimkou článku 20 ods. 1 ods. 3 až 7, článku 22 ods. 1 až 5 a článkov 34 až 37 členské štáty si môžu zvoliť, že neuplatnia túto smernicu, ako celok alebo čiastočne, na žiadnu inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, ktorá vedie dôchodkové systémy, ktoré majú celkovo spolu menej než 100 členov, alebo ak celkové technické rezervy inštitúcie nepresahujú 25 miliónov EUR. Pokiaľ článok 2 ods. 2 neustanovuje inak, takéto inštitúcie aj napriek tomu dostanú právo dobrovoľne uplatniť túto smernicu. Článok 12 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice.

Členské štáty si môžu zvoliť, že neuplatnia články 1 až 8, články 12 a 20 a články 34 až 37 na inštitúcie, v ktorých je zamestnanecký dôchodok zabezpečený podľa štatútu, podľa právnych predpisov a zaručuje ho verejný orgán. Článok 12 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice.

Článok 6

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a) „inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia“ alebo „inštitúcia“ je inštitúcia bez ohľadu na jej právnu formu, fungujúcu na základe prostriedkov z fondu, zriadená oddelene od prispievajúceho podniku alebo odvetvia na účel zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti so zamestnaneckou činnosťou na základe dohody alebo zmluvy dohodnutej:

–  jednotlivo alebo kolektívne medzi zamestnávateľom (zamestnávateľmi) a zamestnancom (zamestnancami) alebo ich príslušnými zástupcami, alebo

–  so samostatne zárobkovo činnými osobami v súlade s právnymi predpismi domovského a hostiteľského členského štátu,

  a ktorá vykonáva činnosti priamo z nej vyplývajúce;

  b) „dôchodkový plán “ je zmluva, dohoda, správcovská listina alebo pravidlá stanovujúce, ktoré dôchodkové dávky sa poskytujú a za akých podmienok;

  c) „sponzorujúci subjekt“ je každý subjekt alebo iný orgán bez ohľadu na to, či zahŕňa jednu alebo viac právnických alebo fyzických osôb alebo sa z nich skladá, ktorý koná ako zamestnávateľ alebo z pozície samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako kombinácia týchto dvoch a ktorá platí príspevky do inštitúcie na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie;

  d) „dôchodkové dávky“ sú dávky zaplatené na základe odvolania sa na dosiahnutie, alebo očakávanie dosiahnutia, dôchodkového veku alebo, ak sú doplnkom k takýmto dávkam a sú poskytované na prídavnom základe vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo úmrtia. Aby sa uľahčilo finančné zabezpečenie v dôchodku, tieto dávky sú zvyčajne vo forme doživotných výplat. No môže ísť aj o platby v rámci dočasného obdobia alebo jednorazové platby;

  e) „člen“ je osoba, ktorú jej zamestnanecké činnosti oprávňujú alebo budú oprávňovať na dôchodkové dávky v súlade s ustanoveniami dôchodkového plánu;

  f) „poberateľ dávok“ je osoba poberajúca dôchodkové dávky;

  g) „príslušné orgány“ sú vnútroštátne orgány určené na plnenie povinností stanovených v tejto smernici;

  h) „biometrické riziká“ sú riziká spojené s úmrtím, zdravotným postihnutím a dlhovekosťou,

  i) „domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má inštitúcia sídlo alebo, ak sídlo nemá, v ktorom sa nachádza jej hlavná správa.

  j) „hostiteľský členský štát“ je členský štát, ktorého sociálne a pracovné právo prináležiace k oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov sa uplatňuje na dôchodkový plán prevádzkovaný inštitúciou;

k) „prevádzajúca inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá prevádza všetky pasíva dôchodkového plánu, technické rezervy, iné záväzky a práva a zodpovedajúce aktíva a ich peňažný ekvivalent alebo ich časť na inštitúciu zriadenú v rámci Únie;

l) „prijímajúca inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá prijíma všetky pasíva dôchodkového plánu, technické rezervy, iné záväzky a práva a zodpovedajúce aktíva a ich peňažný ekvivalent alebo ich časť od inštitúcie zriadenej v rámci Únie;

m) „regulovaný trh“ je regulovaný trh v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;

n) „mnohostranný obchodný systém“ alebo „MTF“ je mnohostranný obchodný systém vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ;

o) „organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ je organizovaný obchodný systém alebo OTF v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 23 smernice 2014/65/EÚ;

p) „trvalý nosič“ je akýkoľvek prostriedok, ktorý umožňuje členovi alebo poberateľovi uchovávať informácie adresované tomuto členovi alebo poberateľovi osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie a počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

q) kľúčová funkcia“ v systéme správy je vnútorná kapacita vykonávať praktické úlohy, ktorá zahŕňa funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného auditu a ▐ poistno-matematickú funkciu.

qa) „cezhraničná činnosť“ je prevádzkovanie dôchodkového plánu na základe sociálneho a pracovného práva podľa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov v inom členskom štáte, ako je domovský členský štát.

Článok 7

Činnosti inštitúcie

Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ich území obmedzili svoje činnosti na operácie súvisiace s dôchodkami a činnosti z nich vyplývajúce.

Ak v súlade s článkom 4 životná poisťovňa spravuje svoje zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie oddelením svojich aktív a pasív, tieto oddelené aktíva a pasíva sa obmedzia na operácie súvisiace s vyplácaním dôchodkov a na činnosti priamo z nich vyplývajúce.

Článok 8

Právne oddelenie prispievajúcich podnikov a inštitúcií

Členské štáty zabezpečia právne oddelenie prispievajúceho podniku a inštitúcie na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, aby sa ochránili aktíva inštitúcie v záujme členov a poberateľov v prípade konkurzu prispievajúceho podniku.

Článok 9

Registrácia alebo povolenie

1. S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území členské štáty zabezpečia, aby bola inštitúcia zaregistrovaná v celoštátnom registri alebo aby mala povolenie príslušného orgánu.

2. Miesto hlavnej správy odkazuje na miesto, kde sa prijímajú strategické rozhodnutia inštitúcie. V prípade cezhraničných aktivít uvedených v článku 12 register uvedie aj členské štáty, v ktorých daná inštitúcia funguje.

3. Tieto informácie sa oznámia EIOPA, ktorý ich zverejní na svojej webovej stránke.

4. Členské štáty vyžadujú od každej inštitúcie, aby mala miesto hlavnej správy v tom istom štáte, v ktorom má sídlo.

Článok 10

Prevádzkové požiadavky

1. Členské štáty v súvislosti s každou inštitúciou nachádzajúcou sa na ich území zabezpečia, aby:

a) inštitúcia riadne vykonala náležite vytvorené pravidlá týkajúce sa prevádzky každého dôchodkového plánu ▐;

b)▐ vtedy, ak prispievajúci podnik zaručuje výplatu dôchodku, bol zaviazaný vyplácať ho pravidelne.

1a. V súlade so zásadou subsidiarity a berúc náležite do úvahy rozsah dôchodkov ponúkaných v systémoch sociálneho zabezpečenia môžu členské štáty stanoviť, že dodatočné dávky ako napr. možnosť pokrytia dlhovekosti a zdravotného postihnutia, zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov a záruka splatenia príspevkov, sa ponúknu členom, ak s tým súhlasia zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia.

Článok 12

Cezhraničné aktivity a postupy

1. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne sociálne a pracovné právo o organizovaní dôchodkových plánov vrátane povinného členstva a výsledkoch dohôd kolektívneho vyjednávania, členské štáty umožnia subjektom nachádzajúcim sa na ich území podporovať príspevkami inštitúcie, ktoré navrhujú alebo vykonávajú cezhraničnú aktivitu. Členské štáty tiež umožnia inštitúciám, ktoré majú povolenie na ich území vykonávať cezhraničnú aktivitu prijatím príspevkov od akýchkoľvek podnikov, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu.

2. Inštitúcia, ktorá navrhuje vykonávať cezhraničnú aktivitu a prijať príspevky od prispievajúceho podniku, podlieha predchádzajúcemu povoleniu zo strany príslušných orgánov svojho domovského členského štátu. Oznámi svoj zámer prijať príspevky od prispievajúceho podniku príslušným orgánom domovského členského štátu.

3. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na ich územiach a ktoré navrhujú prijať príspevky, aby pri vykonávaní oznámenia podľa odseku 2 poskytli tieto informácie, :

a)  hostiteľský členský štát (hostiteľské členské štáty);

a)  názov a miesto hlavnej správy prispievajúceho podniku;

b)  hlavné charakteristiky dôchodkového plánu, ktorý sa má viesť pre prispievajúci podnik.

4. Ak je príslušný orgán domovského členského štátu oboznámený podľa odseku 2 a pokiaľ nevydal odôvodnené rozhodnutie, že administratívna štruktúra finančnej situácie inštitúcie alebo dobrá povesť a odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb, ktoré vedú inštitúciu, nie sú kompatibilné s navrhovanou cezhraničnou činnosťou, do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 3 oznámi tieto informácie príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a informuje aj danú inštitúciu.

Odôvodnené rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa vydá do troch mesiacov od doručenia všetkých informácií podľa odseku 3.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu odmietne oznámiť informácie uvedené v prvom pododseku príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, oznámi príslušnej inštitúcii dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 3. Proti tomuto odmietnutiu, resp. nečinnosti možno podať odvolanie na súdy v domovskom členskom štáte.

5. Skôr než inštitúcia začne vykonávať cezhraničnú aktivitu, príslušné orgány v hostiteľskom členskom štáte do dvoch týždňov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 informujú príslušné orgány domovského členského štátu o požiadavkách sociálneho a pracovného práva týkajúcich sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov, podľa ktorých sa musí viesť dôchodkový plán podporovaný prispievajúcim podnikom v hostiteľskom členskom štáte. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie inštitúcii.

6. Pri prijatí oznámenia uvedeného v odseku 5 alebo ak sa od príslušných orgánov domovského členského štátu neprijme žiadne oznámenie do uplynutia obdobia stanoveného v odseku 5, inštitúcia môže začať vykonávať cezhraničnú aktivitu v súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov.

7. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány domovského členského štátu o všetkých významných zmenách v požiadavkách sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu prislúchajúceho k oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov, ktoré môžu ovplyvniť charakteristiky dôchodkového plánu, pokiaľ sa týkajú cezhraničnej aktivity. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie inštitúcii.

8. Inštitúcia podlieha priebežnému dohľadu zo strany príslušných orgánov hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o súlad jej činností s požiadavkami pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov uvedených v odseku 5. Ak tento dohľad odhalí nezrovnalosti, príslušné orgány hostiteľského členského štátu bezodkladne informujú príslušné orgány domovského členského štátu. V koordinácii s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, príslušné orgány domovského členského štátu príjmu potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že inštitúcia skončí s odhaleným porušovaním sociálneho a pracovného práva.

9. Ak napriek opatreniam, ktoré prijali príslušné orgány domovského členského štátu alebo preto, že v domovskom členskom štáte chýbajú vhodné opatrenia, inštitúcia aj naďalej porušuje platné ustanovenia požiadaviek sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov, príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu po tom, čo informovali príslušné orgány domovského členského štátu, prijať vhodné opatrenia na zabránenie alebo potrestanie ďalších nezrovnalostí vrátane, pokiaľ je to vyložene potrebné, zabránenia danej inštitúcii vo fungovaní v hostiteľskom členskom štáte pre prispievajúci podnik.

Článok 13

Prevody dôchodkových plánov

1. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 12, členské štáty umožnia inštitúciám, ktoré majú povolenie alebo sú registrované na ich území, previesť na prijímajúcu inštitúciu všetky pasíva dôchodkového plánu, technické rezervy, iné záväzky a práva a zodpovedajúce aktíva a ich peňažný ekvivalent alebo ich časť. V prípade prevodu časti dôchodkového plánu členské štáty vyžadujú, aby prevádzajúca inštitúcia a prijímajúca inštitúcia mali dostatočné a primerané aktíva na technické rezervy pre prevedenú časť a zostávajúcu časť plánu v súlade s článkom 15 ods. 1.

2. Prevod všetkých pasív dôchodkového plánu, technických rezerv, iných záväzkov a práv a zodpovedajúcich aktív a ich peňažného ekvivalentu alebo ich časti medzi prevádzajúcou a prijímajúcou inštitúciou, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v rôznych členských štátoch, podlieha predchádzajúcemu povoleniu príslušného orgánu domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie. Žiadosť o povolenie prevodu predkladá prijímajúca inštitúcia.

3. ▐ Prevod a jeho podmienky podliehajú predchádzajúcemu schváleniu väčšinou dotknutých členov a poberateľov alebo prípadne väčšinou ich zástupcov. Informácie o podmienkach prevodu sa sprístupnia dotknutým členom a poberateľom, alebo prípadne ich zástupcom najmenej štyri mesiace pred podaním žiadosti uvedenej v odseku 2.

4. Žiadosť uvedená v odseku 2 obsahuje tieto informácie:

a) písomnú dohodu medzi prevádzajúcou a prijímajúcou inštitúciou, v ktorej sa stanovujú podmienky prevodu▐;

aa) opis hlavných charakteristických znakov dôchodkového plánu;

ab) opis prevedených pasív alebo technických rezerv, ako aj iných záväzkov a práv a zodpovedajúcich aktív alebo ich peňažného ekvivalentu;

ac) schválenie prispievajúcim podnikom a členmi a poberateľmi prevádzajúcej inštitúcie, prípadne ich zástupcami.

b) názov a miesto hlavnej správy prevádzajúcej a prijímajúcej inštitúcie a názov členského štátu, v ktorom je prevádzajúca inštitúcia zaregistrovaná alebo povolená;

c) miesto hlavnej správy prispievajúceho podniku a názov prispievajúceho podniku;

d) v náležitých prípadoch názov hostiteľských členských štátov, v ktorých sa na dotknutý dôchodkový plán uplatňuje sociálne a pracovné právo podľa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov.

5. Ak príslušný orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie nevydal odôvodnené rozhodnutie v súlade s článkom 12 ods. 4, ▐ do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 4 oznámi svoje rozhodnutie, ktorým sa povoľuje prevod, prijímajúcej inštitúcii a príslušnému orgánu domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie. Príslušný orgán domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie informuje prevádzajúcu inštitúciu o tomto rozhodnutí a o dôvodoch, pre ktoré tak rozhodol.

▐ Ak príslušný orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie odmietne oznámiť rozhodnutie o povolení uvedené v prvom pododseku príslušným orgánom domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie, oznámi prijímajúcej inštitúcii ▐ dôvody svojho odmietnutia, a to do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 4. Proti tomuto odmietnutiu, resp. nečinnosti môže prijímajúca inštitúcia podať odvolanie na súdy v domovskom členskom štáte prijímajúcej inštitúcie.

6. Príslušný orgán domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie do dvoch týždňov od prijatia rozhodnutia o povolení uvedeného v odseku 5 informuje príslušný orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie o požiadavkách sociálneho a pracovného práva v oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov hostiteľského členského štátu, podľa ktorých sa prevádzkuje dôchodkový plán. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie prijímajúcej inštitúcii.

7. Po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 6 alebo ak po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 6 nebolo od príslušného orgánu domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie doručené oznámenie, môže prijímajúca inštitúcia začať prevádzku dôchodkového plánu v súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného práva týkajúcimi sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov hostiteľského členského štátu.

8. Inštitúcie nesmú stanoviť požiadavku, aby mali poberatelia bankový účet s kódom IBAN v tom istom členskom štáte ako v tom, v ktorom sídlia.

Hlava II

KVANTITATÍVNE POŽIADAVKY

Článok 14

Technické ustanovenia

1. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy vždy stanovili, s ohľadom na celkový rozsah svojich dôchodkových plánov, primeranú sumu pasív zodpovedajúcu finančným záväzkom, ktoré vyplynú z ich portfólia existujúcich dôchodkových zmlúv.

2. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy, ak poskytujú krytie voči biometrickým rizikám, resp. záruku buď investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, stanovili dostatočné technické rezervy s ohľadom na celkový rozsah týchto plánov.

3. Technické rezervy sa počítajú každý rok. Domovský členský štát však môže povoliť výpočet raz za tri roky, ak inštitúcia poskytne členom, resp. príslušným orgánom osvedčenie alebo správu o úpravách na roky medzi tým. Do osvedčenia alebo správy sa premieta upravený vývoj technických rezerv a zmeny v pokrytých rizikách.

4. Výpočet technických rezerv urobí poistný matematik a overí poistný matematik, alebo iný odborník v tejto oblasti vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov, podľa poistno-matematických metód, ktoré uznajú príslušné orgány domovského členského štátu, podľa týchto zásad:

  a) minimálna výška technických rezerv sa vypočíta podľa dostatočne obozretného poistno-matematického ocenenia, berúc do úvahy všetky záväzky na dávky a príspevky v súlade s dôchodkovými mechanizmami danej inštitúcie. Musí byť dostatočná pre dôchodky aj pre dávky už vyplácané poberateľom, aby sa aj naďalej mohli vyplácať a premietať záväzky, ktoré vznikajú z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Ekonomické a poistno-matematické predpoklady zvolené na ocenenie pasív sa vyberú obozretne berúc do úvahy, ak je to vhodné, primeranú maržu pre nepriaznivú odchýlku;

  b) maximálne použité úrokové sadzby sa vyberú obozretne a určia sa v súlade so všetkými príslušnými pravidlami domovského členského štátu. Tieto obozretné úrokové miery sa určia berúc do úvahy:

i) výnosy zodpovedajúcich aktív, ktoré má inštitúcia a predpokladaná budúca návratnosť investícií a/alebo

ii) aktuálne výnosy na trhu vysokokvalitných dlhopisov, štátnych dlhopisov, dlhopisov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESF, dlhopisov Európskej investičnej banky (EIB) alebo dlhopisov Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), alebo

iia) kombinácia bodov i) a ii);

  c) biometrické tabuľky používané pre výpočet technických rezerv sa zakladajú na zásadách obozretnosti so zreteľom na hlavné charakteristiky skupiny členov a dôchodkových plánov, najmä očakávané zmeny v príslušných rizikách;

  d) metóda a základ výpočtu technických rezerv zostanú vo všeobecnosti konštantné z jedného finančného roka na druhý. Zmeny sa však môžu odôvodniť zmenou právnych, demografických alebo hospodárskych okolností, na základe ktorých sa tvoria predpoklady.

  da) ak inštitúcia zmení metódu a základ výpočtu technických rezerv, poskytne úplné vysvetlenie vplyvu zmien na technické rezervy členom a poberateľom.

5. Domovský členský štát môže urobiť výpočet technických rezerv v závislosti od dodatočných a podrobnejších požiadaviek, s úmyslom zabezpečiť primeranú ochranu záujmov členov a poberateľov.

Článok 15

Financovanie technických rezerv

1. Domovský členský štát vyžaduje, aby každá inštitúcia mala vždy dostatočné a primerané aktíva na pokrytie technických rezerv s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových plánov.

2. Domovský členský štát môže povoliť, aby mala inštitúcia, počas obmedzeného časového obdobia, nedostatočné aktíva na pokrytie technických rezerv. V tomto prípade príslušné orgány vyžadujú, aby inštitúcia prijala konkrétny a uskutočniteľný plán obnovy s jasným časovým rozvrhom, aby sa zabezpečilo, že požiadavky odseku 1 sú opäť splnené. Plán podlieha týmto podmienkam:

  a) inštitúcia zostaví konkrétny a uskutočniteľný plán na opätovné ustanovenie požadovanej výšky aktív, aby sa v správnom čase plne pokryli technické rezervy. Plán sa dá k dispozícii členom alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom, resp. bude podliehať schváleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu;

  b) pri zostavovaní plánu sa berie do úvahy osobitná situácia inštitúcie, najmä štruktúra aktív/pasív, profil rizík, plán likvidity, vekový profil členov oprávnených dostávať dôchodok, plány na začiatku a plány meniace sa z nefinancujúcich alebo čiastočne financujúcich na plne financujúce;

  c) v prípade ukončenia dôchodkového plánu počas obdobia uvedeného v prvej vete odseku 2 inštitúcia informuje príslušné orgány domovského členského štátu. Inštitúcia stanoví postup, aby sa previedli všetky aktíva a všetky zodpovedajúce pasíva na inú finančnú inštitúciu alebo podobný subjekt. ▐

V prípade cezhraničnej činnosti inštitúcie a ak príslušné orgány dotknutých hostiteľských členských štátov zastávajú názor, že záujmy členov a poberateľov nie sú plne chránené rozhodnutiami prijatými príslušnými orgánmi domovského členského štátu podľa tohto odseku, EIOPA pomáha pri riešení akýchkoľvek nezhôd v súlade s článkom 19 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č 1094/2010.

3.Podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú aj v prípade cezhraničnej činnosti uvedenej v článku 12, pod podmienkou, že sú plne chránené záujmy členov a poberateľov.

Článok 16

Bilančné rezervy

1. Domovský členský štát zabezpečí, aby inštitúcie, ktoré vedú dôchodkové plány, ak inštitúcia sama, a nie prispievajúci podnik preberá záväzok pokrytia voči biometrickému riziku alebo dáva záruku daného investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, mali trvalo dodatočné aktíva nad technickými rezervami, ktoré slúžia na vyrovnanie. Ich výška odráža typ rizika a portfólio aktív s ohľadom na celkový rozsah vedených plánov. Tieto aktíva sú bez všetkých predvídateľných záväzkov a slúžia ako bezpečnostný kapitál na absorbovanie rozdielov medzi projektovanými a skutočnými výdavkami a ziskami.

2. Na účely výpočtu minimálnej výšky dodatočných aktív sa uplatnia pravidlá stanovené v článkoch 17, 18 a 19.

3. Odsek 1 však nebráni členským štátom vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území, aby mali bilančné rezervy alebo aby stanovili podrobnejšie pravidlá za predpokladu, že sú zdôvodnené obozretnosťou.

Článok 17

Skutočná miera platobnej schopnosti

1. Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia členské štáty budú vyžadovať od každej inštitúcie uvedenej v článku 16 ods. 1, ktorá má sídlo na ich území, primeranú skutočnú mieru platobnej schopnosti v súvislosti s celou jej činnosťou, ktorá zodpovedá aspoň požiadavkám uvedenými v tejto smernici.

2. Skutočná miera platobnej schopnosti pozostáva z aktív inštitúcie očistených od akýchkoľvek predvídateľných záväzkov a bez akýchkoľvek nehmotných položiek vrátane:

  a) splatného základného imania alebo, v prípade inštitúcie s formou vzájomného poisťovacieho spolku, splatených počiatočných členských vkladov plus všetkých účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

  i) v zakladateľskej zmluve a stanovách sa musí uvádzať, že platby z týchto účtov členom vzájomného poisťovacieho spolku sa môžu vykonať, len ak to nespôsobí, že skutočná miera platobnej schopnosti klesne pod požadovanú úroveň, alebo po zrušení spoločnosti, ak boli všetky ostatné dlhy spoločnosti vysporiadané;

  ii) v zakladateľskej zmluve a stanovách sa musí uvádzať v súvislosti so všetkými platbami uvedenými v bode i) a vykonanými z iných dôvodov, ako je individuálne ukončenie členstva vo vzájomnom poisťovacom spolku, že príslušná platba musí byť oznámená príslušným orgánom aspoň jeden mesiac vopred a že môže byť zakázaná v tejto lehote; a

  iii) príslušné ustanovenia zakladateľskej zmluvy a stanov možno meniť len po tom, ako príslušné orgány vyhlásia, že nemajú námietku proti zmene, bez toho, aby boli dotknuté kritériá uvedené v bodoch i) a ii);

  b) rezervné fondy (zákonné a voľné) nezodpovedajúce záväzkom z poistenia;

  c) zisk alebo strata prenesená po odpočte dividend na platenie; a

  d) pokiaľ sú povolené podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ziskové rezervy objavujúce sa v súvahe, ak sa tieto môžu použiť na krytie akýchkoľvek strát, ktoré môžu vzniknúť, a ak neboli určené na rozdelenie medzi členov a príjemcov poistného plnenia.

Skutočná miera platobnej schopnosti sa zníži o sumu vlastných akcií v priamom vlastníctve inštitúcie.

3. Členské štáty môžu stanoviť, že skutočná miera platobnej schopnosti môže pozostávať tiež z:

  a) kumulatívnych prednostných akcií a podriadených úverov do výšky 50 % nižšej položky zo skutočnej miery platobnej schopnosti a požadovanej miery platobnej schopnosti, najviac 25 % z toho bude pozostávať z podriadených úverov s pevnou splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou za predpokladu, že existujú záväzné dohody, podľa ktorých v prípade konkurzu alebo likvidácie inštitúcie budú podriadené úvery alebo prednostné akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené, pokým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy;

  b) cenné papiere bez určeného dátumu splatnosti a ďalšie nástroje, vrátane kumulatívnych prednostných akcií okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), maximálne do 50 % hodnoty zo skutočnej miery platobnej schopnosti alebo požadovanej miery platobnej schopnosti, podľa toho čo je nižšie, a to pre všetky tieto cenné papiere a podriadené úvery uvedené v písmene a) za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky:

  i) nemožno ich splatiť z podnetu držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu;

  ii) zmluva o emisii umožňuje inštitúcii odložiť platbu úroku z úveru;

  iii) nároky veriteľa voči inštitúcii sú uspokojené až po úplnom uspokojení nárokov všetkých nepodriadených veriteľov;

  iv) dokumenty, ktorými sa spravuje emisia cenných papierov, upravujú schopnosť absorbovať stratu dlhu a nezaplatených úrokov, pričom umožnia inštitúcii pokračovať v jej činnosti; a

  v) zohľadnia sa len sumy splatené v plnej výške.

  Podriadené úvery spĺňajú na účely písmena a) aj tieto podmienky:

  i) zohľadňujú sa len prostriedky splatené v plnej výške;

  ii) pre úvery s pevnou splatnosťou je pôvodná splatnosť najmenej päť rokov. Najneskôr rok pred dátumom splatnosti inštitúcia predloží príslušným orgánom na schválenie plán, ktorý dokumentuje, akým spôsobom sa udrží skutočná miera platobnej schopnosti na požadovanej úrovni alebo ako túto úroveň dosiahne, ak sa rozsah, v ktorom úver môže byť klasifikovaný ako prvok existujúcej miery platobnej schopnosti, nebude postupne znižovať aspoň počas piatich rokov pred dátumom splatnosti. Príslušné orgány môžu povoliť predčasné splatenie týchto úverov za predpokladu, že žiadosť podala emitujúca inštitúcia a jej skutočná miera platobnej schopnosti neklesne pod požadovanú úroveň;

  iii) úvery, ktorých splatnosť nie je stanovená, sú splatné len na základe výpovede päť rokov vopred, ak sa tieto úvery už ďalej nepovažujú za zložku skutočnej miery platobnej schopnosti alebo ak sa pre predčasné splatenie osobitne nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných orgánov. V tomto prípade to inštitúcia oznámi príslušným orgánom najmenej šesť mesiacov pred dátumom navrhovaného splatenia, špecifikujúc skutočnú mieru solventnosti a požadovanú mieru platobnej schopnosti, tak predtým, ako aj po splatení. Príslušné orgány povolia splatenie, len ak skutočná miera platobnej schopnosti inštitúcie neklesne pod požadovanú úroveň;

  iv) úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého sa dlh stane splatným pred dátumami dohodnutého splácania za určených okolností iných ako likvidácia inštitúcie; a

  v) úverovú zmluvu možno zmeniť, až keď príslušné orgány vyhlásia, že proti zmene alebo doplneniu nemajú námietky.

4. Na základe žiadosti podloženej dôkazmi, ktorú inštitúcia predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu, a so súhlasom tohto príslušného orgánu, existujúcu mieru platobnej schopnosti môžu tvoriť aj:

  a) ak sa nepoužíva zillmerizácia alebo ak v prípade, že sa používa, predstavuje menej ako opatrenia pre obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zahrnutiu akvizičných nákladov zahrnutých do poistného;

  b) akékoľvek skryté čisté rezervy vznikajúce z ocenenia aktív, pokým tieto skryté čisté rezervy nie sú mimoriadnej povahy;

  c) jedna polovica nesplateného základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak splatená čiastka dosahuje 25 % tohto základného imania alebo počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % zo skutočnej alebo požadovanej miery platobnej schopnosti, podľa toho čo je nižšie.

Číslo uvedené v písmene a) však nesmie prekročiť 3,5 % sumy rozdielu medzi relevantnými kapitálovými čiastkami činností životného poistenia, činností zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a matematickými rezervami pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizácia možná. Rozdiel sa zníži o čiastku akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov vložených ako aktívum.

Článok 18

Požadovaná miera platobnej schopnosti

1. Požadovaná miera platobnej schopnosti sa stanoví tak, ako je to stanovené v odsekoch 2 až 6 podľa upísaných záväzkov.

2. Požadovaná miera platobnej schopnosti sa rovná súčtu týchto dvoch výsledkov:

  a) prvý výsledok:

  podiel 4 % matematických rezerv týkajúcich sa priamej činnosti a prevzatého zaistenia bez postúpených zaistení sa vynásobí pomerom celkových matematických rezerv bez odpočítania postúpených zaistení za predchádzajúci finančný rok voči hrubým celkovým matematickým rezervám. Tento pomer nesmie byť nižší ako 85 %;

  b) druhý výsledok:

  pre poistky, pre ktoré rizikový kapitál nepredstavuje záporné číslo, podiel 0,3 % tohto inštitúciou prevzatého rizikového kapitálu sa vynásobí pomerom celkového rizikového kapitálu nerozdeleného ako záväzok inštitúcie po postúpení zaistenia a retrocesii voči celkovému rizikovému kapitálu bez zaistenia za predchádzajúci finančný rok; tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

  Pre krátkodobé poistenie pre prípad úmrtia s trvaním najviac tri roky je podiel 0,1 %. Pre toto poistenie s trvaním dlhším ako tri roky, ale nie viac ako päť rokov, je uvedený podiel 0,15 %.

3. Pre doplnkové poistenia uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iii) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera platobnej schopnosti rovná požadovanej miere platobnej schopnosti pre inštitúcie podľa článku 19.

4. Pre kapitalizačné operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode ii) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera platobnej schopnosti rovná podielu 4 % matematických rezerv, vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a).

5. Pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bode i) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera platobnej schopnosti rovná 1 % ich aktív.

6. Pre poistenia spojené s investičnými fondmi, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 3 písm. a) body i) a ii) smernice 2009/138/ES a pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) bodoch iii), iv) a v) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera platobnej schopnosti rovná súčtu nasledujúceho:

  a) v prípade, že inštitúcia preberá investičné riziko, podielu 4 % technických rezerv vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a);

  b) v prípade, že inštitúcia nepreberá žiadne investičné riziko, ale pridelenie prostriedkov na krytie výdavkov na správu je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, podielu 1 % technických rezerv vypočítaného v súlade s odsekom 2 písm. a);

  c) v prípade, že inštitúcia nepreberá žiadne investičné riziko a pridelenie prostriedkov na krytie nákladov na správu nie je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, čiastka ekvivalentná 25 % čistých výdavkov na správu za predchádzajúci finančný rok týkajúcich sa tejto činnosti;

  d) v prípade, že inštitúcia kryje riziko úmrtia, podiel 0,3 % rizikového kapitálu vypočítaný v súlade s odsekom 2 písm. b).

Článok 19

Požadovaná miera platobnej schopnosti na účely článku 18 ods. 3

1. Požadovaná miera platobnej schopnosti sa určí buď na základe výšky poistného alebo príspevkov splatných za rok, alebo podľa priemerných nákladov na poistné plnenie za uplynulé tri finančné roky.

2. Výška požadovanej miery platobnej schopnosti sa rovná vyššiemu z dvoch výsledkov stanovených v odsekoch 3 a 4.

3. Základ poistného sa vypočíta s použitím vyššej hodnoty z predpísaného hrubého poistného alebo príspevkov vypočítaných nižšie, alebo z hrubého zaslúženého poistného alebo príspevkov.

Poistné a príspevky (vrátane poplatkov spojených s poistným a príspevkami), ktoré vznikli v súvislosti s priamym poistením v predchádzajúcom finančnom roku, sa spočítajú.

K tejto sume sa pripočíta čiastka poistného prijatá za všetko zaistenie v predchádzajúcom finančnom roku.

Od tohto súčtu sa potom odpočíta celková suma poistného alebo príspevkov zrušených v predchádzajúcom finančnom roku, ako aj celková suma daní a poplatkov, ktoré sa vzťahujú na poistné alebo príspevky vstupujúce do súhrnu.

Takto získaná suma sa rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 50 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 18 % z prvého a 16 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní súm, ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

4. Základy poistných plnení sa vypočítajú takto:

Výšky poistných plnení zaplatených v súvislosti s priamym poistením (bez odpočítania škôd, ktoré nesú zaisťovatelia a retrocesionári) v obdobiach uvedených v odseku 1 sa spočítajú.

K tejto sume sa potom pripočíta výška poistných plnení zaplatených v súvislosti so zaistením alebo retrocesiami prijatými počas tých istých období a výška rezerv na poistné plnenie určená na konci predchádzajúceho finančného roka pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Od tohto súčtu sa odpočíta suma poistných náhrad vyinkasovaných počas období uvedených v odseku 1.

Od zvyšnej sumy sa odpočíta výška rezerv na poistné plnenie určená na začiatku druhého finančného roka predchádzajúceho poslednému finančnému roku, pre ktorý existujú účty, pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie.

Jedna tretina takto získanej sumy sa rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 35 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 26 % z prvého a 23 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú.

Takto získaná suma sa vynásobí podielom, existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní súm, ktoré môže získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %.

5. Ak požadovaná miera platobnej schopnosti vypočítaná v odsekoch 2 až 4 je nižšia ako požadovaná miera platobnej schopnosti z predchádzajúceho roka, požadovaná miera platobnej schopnosti musí byť prinajmenšom rovná požadovanej miere platobnej schopnosti predchádzajúceho roka vynásobenej pomerom sumy technickej rezervy na budúce plnenie na konci predchádzajúceho finančného roka a sumy technickej rezervy na budúce plnenie na začiatku predchádzajúceho finančného roka. Pri týchto výpočtoch sa technické rezervy budú počítať bez zaistenia, ale podiel nesmie byť v žiadnom prípade vyšší ako 1.

Článok 20

Pravidlá investovania

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ich území investovali v súlade so zásadou obozretnosti a najmä v súlade s týmito pravidlami:

  a) aktíva sa investujú v najlepšom dlhodobom záujme členov a poberateľov ako celku. V prípade možného konfliktu záujmov inštitúcia alebo subjekt, ktorý spravuje jej portfólio, zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov a poberateľov;

  aa) zásada obozretnosti nebráni inštitúciám, aby zohľadňovali potenciálny dlhodobý vplyv investičných rozhodnutí na environmentálne, sociálne, správne alebo etické faktory;

  b) aktíva sa investujú tak, aby sa zaručila bezpečnosť, kvalita, likvidita a rentabilita portfólia ako celku.

  Aj aktíva vedené na krytie poistných rezerv sa investujú spôsobom primeraným charakteru a trvaniu očakávaných budúcich dôchodkov, pri zohľadnení cieľa zabezpečenia medzigeneračnej rovnováhy dôchodkového plánu;

  c) aktíva sa investujú prevažne na regulovaných trhoch. Investície do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom finančnom trhu sa v každom prípade musia zachovávať na obozretných úrovniach;

  d) investície do derivátových nástrojov sú možné, pokiaľ prispievajú k zníženiu investičných rizík alebo uľahčujú efektívne riadenie portfólia. Musia sa obozretne oceniť, berúc do úvahy základné aktívum a musia sa zahrnúť do ocenenia aktív inštitúcie. Inštitúcia sa vyhne aj nadmernému vystaveniu sa riziku u jednej protistrany a u ostatných derivátových operácií;

  e) aktíva sa náležite rozložia tak, aby sa vyhlo nadmernému spoliehaniu sa na jednotlivé aktívum, emitenta alebo skupinu subjektov a akumuláciám rizika v portfóliu ako celku.

  Investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny nevystavujú inštitúciu nadmernej koncentrácii rizika;

  f) investície do prispievajúceho podniku nepresiahnu 5 % portfólia ako celku a ak prispievajúci podnik patrí do skupiny, investícia do subjektov patriacich do tej istej skupiny ako prispievajúci podnik nepresiahne 10 % portfólia.

  Ak je inštitúcia podporovaná príspevkami niekoľkých prispievajúcich podnikov, investícia do týchto prispievajúcich podnikov sa urobí obozretne, berúc do úvahy potrebu náležitého rozloženia.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia požiadavky uvedené pod písm. e) a f) na investovanie do štátnych dlhopisov.

2. Členské štáty zabezpečia, zohľadniac povahu, rozsah a komplexnosť činností inštitúcií, nad ktorými vykonávajú dohľad, aby príslušné orgány monitorovali primeranosť postupov úverového posúdenia inštitúcií, posudzovali využívanie odkazov na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami, ako sú vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009, v ich investičných politikách a v prípade potreby nabádali na zmiernenie dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a mechanické spoliehanie sa na takéto úverové ratingy.

3. Domovský členský štát zakáže inštitúcii požičať si alebo konať ako ručiteľ v mene tretích strán. Členské štáty môžu však povoliť inštitúciám urobiť niektoré výpožičky len na účely likvidity a na dobu dočasnú.

4. Členské štáty nevyžadujú, aby inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území, investovali do určitých kategórií aktív.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 32, členské štáty nepodmienia investičné rozhodnutia inštitúcie, ktorá sa nachádza na ich území alebo jej investičného manažéra žiadnemu predchádzajúcemu schváleniu alebo požiadavkám systematického oznamovania.

6. V súlade s ustanoveniami odsekov 1 až 5 členské štáty môžu pre inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území stanoviť podrobnejšie pravidlá vrátane kvantitatívnych pravidiel za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, aby sa premietol celkový rozsah dôchodkových plánov, ktoré vedú tieto inštitúcie.

Členské štáty však nebránia inštitúciám v:

  a) investovaní do výšky 70 % aktív pokrývajúcich technické rezervy alebo celého portfólia pre plány, v ktorých členovia nesú investičné riziká v akciách, obchodovateľných cenných papieroch, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami a firemnými dlhopismi prijatými na obchodovanie na regulovaných trhoch, alebo prostredníctvom multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov, a v rozhodovaní o relatívnej váhe týchto cenných papierov vo svojom investičnom portfóliu.;

  b) investovaní do výšky 30 % aktív pokrývajúcich technické rezervy v aktívach denominovaných v iných menách než sú tie, v ktorých sú vyjadrené záväzky;

c) investovaní do nástrojov, ktoré majú dlhodobý investičný horizont a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, v multilaterálnych obchodných systémoch alebo organizovaných obchodných systémoch;

ca) investovaní do nástrojov, ktoré sú vydávané alebo zaručené EIB, poskytované v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), európskeho dlhodobého investičného fondu (ELTIF), európskeho fondu sociálneho podnikania (EuSEF) a európskeho fondu rizikového kapitálu (EuVECA).

7. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 6, môžu členské štáty vyžadovať od inštitúcií, ktoré majú povolenie alebo sú registrované na ich území, uplatňovanie prísnejších investičných pravidiel ▐ jednotlivo za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, najmä na základe záväzkov, do ktorých vstúpila inštitúcia.

8. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu inštitúcie, ktorá vykonáva cezhraničnú aktivitu uvedenú v článku 12, nesmú stanovovať investičné pravidlá nad rámec tých opatrení, ktoré sú stanovené v odsekoch 1 až 6 pre časť aktív, ktoré zahŕňajú technické rezervy pre cezhraničnú aktivitu.

Hlava III

PODMIENKY VÝKONU ČINNOSTÍ

KAPITOLA 1

Systém správy a riadenia

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

Zodpovednosť ▐ riadiaceho orgánu alebo orgánu dohľadu

1. Členské štáty zabezpečia, aby ▐ riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie niesol podľa vnútroštátneho práva konečnú zodpovednosť za dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice uvedenou inštitúciou.

2. Touto smernicou nie je dotknutá úloha sociálnych partnerov pri riadení inštitúcií.

Článok 22

Všeobecné požiadavky na správu a riadenie

1. Členské štáty požadujú od všetkých inštitúcií, aby zaviedli účinný systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie ich činností. Tento systém zahŕňa primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jasným rozdelením a vhodným oddelením zodpovedností, ako aj účinný systém zabezpečujúci odovzdávanie informácií. Systém správy podlieha pravidelným vnútorným kontrolám. Systém správy požaduje, aby sa pri investičných rozhodnutiach zvážili environmentálne, sociálne a správne faktory týkajúce sa investičných aktív, zapájali príslušné zainteresované strany a rozhodnutia podliehali pravidelným vnútorným kontrolám.

2. Systém správy ▐ musí byť primeraný povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.

3. Inštitúcie zavedú a uplatňujú písomné pravidlá týkajúce sa riadenia rizika, vnútorného auditu, a prípadne poistno-matematických činností a outsourcingu▐ . Inštitúcie zabezpečia plnenie uvedených politík. Tieto písomné politiky sa vopred schvaľujú riadiacim orgánom alebo orgánom dohľadu inštitúcie a aspoň raz za tri roky sa skúmajú a upravujú v súvislosti s každou podstatnou zmenou v systéme alebo v príslušnej oblasti.

4. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli účinný systém vnútornej kontroly. Tento systém zahŕňa administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, vhodné ustanovenia o oznamovaní informácií na všetkých úrovniach inštitúcie.

5. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie prijali primerané kroky na zabezpečenie kontinuity a regulárnosti výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel inštitúcia využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

6. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie mali aspoň dve osoby, ktoré skutočne poverené fungovaním inštitúcie. Členské štáty môžu povoliť, aby iba jedna osoba skutočne riadila inštitúciu, a to na základe odôvodneného posúdenia vykonaného príslušnými orgánmi. V hodnotení sa zohľadňuje úloha sociálnych partnerov pri celkovom riadení inštitúcií, ako aj veľkosť, povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcií.

Článok 23

Požiadavky na spôsobilé a vhodné riadenie

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré inštitúciu skutočne riadia a osoby, ktoré majú ▐ kľúčové funkcie, pri vykonávaní svojich úloh spĺňali tieto požiadavky:

a)  požiadavka, ktorá musí byť splnená:

osoby, ktoré skutočne riadia inštitúciu: ich kvalifikácia, vedomosti a skúsenosti sú ako celok primerané na to, aby im umožnili zabezpečiť riadne a obozretné riadenie inštitúcie, a

– osoby, ktoré majú kľúčové funkcie: ich odborná kvalifikácia, vedomosti a skúsenosti sú primerané na riadne vykonávanie ich kľúčových funkcií ▐ a

b)  požiadavka týkajúca sa vhodnosti: majú dobrú povesť a sú bezúhonné▐ .

2. Členské štáty zabezpečia, aby ▐ príslušné orgány mohli posúdiť, či osoby, ktoré skutočne riadia inštitúcie alebo majú ▐ kľúčové funkcie, spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1.

3. Ak domovský členský štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov doklad o dobrej povesti a doklad o tom, že na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz, alebo oba tieto doklady, v prípade štátnych príslušníkov iných členských štátov tento členský štát uzná ako postačujúci doklad výpis z registra trestov z iného členského štátu, alebo ak výpis z registra trestov nie je k dispozícii, rovnocenný doklad, ktorým sa potvrdzuje, že uvedené požiadavky boli splnené, vystavený príslušným súdnym alebo správnym orgánom v domovskom členskom štáte, ktorého štátnym príslušníkom je dotknutá osoba, alebo v domovskom členskom štáte.

4. Ak ▐ členský štát alebo členský štát, ktorého štátnym príslušníkom je dotknutá osoba, nevydá rovnocenný dokument, ako sa uvádza v odseku 3, umožní sa tejto osobe, aby namiesto tohto dokumentu urobila prísažné vyhlásenie.

V členských štátoch, v ktorých neexistuje žiadny predpis, ktorý by upravoval prísažné vyhlásenie, sa však štátnemu príslušníkovi iného dotknutého členského štátu umožní podať čestné vyhlásenie pred príslušným súdnym alebo správnym orgánom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo pred notárom v jednom z týchto členských štátov.

Tento orgán alebo notár vystaví osvedčenie potvrdzujúce pravosť tohto prísažného vyhlásenia alebo čestného vyhlásenia.

5. Doklad o tom, že v minulosti nedošlo k vyhláseniu konkurzu, uvedený v odseku 3 môže mať aj formu vyhlásenia štátnych príslušníkov iného príslušného členského štátu pred príslušným súdnym, profesným alebo obchodným orgánom v tomto inom dotknutom členskom štáte.

6. Dokumenty a certifikáty uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa nesmú predložiť po uplynutí viac ako troch mesiacov od dátumu ich vystavenia.

7. Členské štáty určia orgány a subjekty príslušné vystavovať doklady uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 a bezodkladne o tom informujú ostatné členské štáty a Komisiu.

Členské štáty takisto informujú ostatné členské štáty a Komisiu o orgánoch alebo subjektoch, pre ktoré sa doklady uvedené v odsekoch 3 až 5 majú priložiť k žiadosti o povolenie vykonávať na území uvedeného členského štátu činnosti uvedené v článku 12.

Článok 24

Politika odmeňovania

1. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie zaviedli a uplatňovali zdravú politiku odmeňovania všetkých tých osôb, ktoré skutočne riadia inštitúciu, vykonávajú kľúčové funkcie, a ďalších kategórií zamestnancov, ktorých profesionálna činnosť má hmotný dosah na rizikový profil inštitúcie, a to spôsobom, ktorý je primeraný veľkosti a vnútornej organizácii tejto inštitúcie, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti ich činností.

1a. Tento článok sa neuplatňuje na inštitúcie povolené podľa smerníc 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ a 2014/91/EÚ.

2. Inštitúcie musia pravidelne zverejňovať relevantné informácie týkajúce sa politiky odmeňovania, pokiaľ nie je uvedené inak v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(18).

3. ▐ Pri vytváraní a uplatňovaní politiky odmeňovania podľa odseku 1 inštitúcie postupujú v súlade s týmito zásadami:

–  politika odmeňovania ▐ je v súlade s činnosťami inštitúcie, jej rizikovým profilom, cieľmi a dlhodobým záujmom, finančnou stabilitou a výkonnosťou inštitúcie ako celku a politika odmeňovania podporuje zdravé, obozretné a účinné riadenie inštitúcií;

–  politika odmeňovania je v súlade s rizikovým profilom a dlhodobými záujmami členov a poberateľov dôchodkových plánov prevádzkovaných inštitúciou;

–  politika odmeňovania zahŕňa opatrenia zamerané na zabránenie konfliktom záujmu;

–  politika odmeňovania je v súlade so zdravým a účinným riadením rizík a nepodporuje riskovanie, ktoré presahuje stanovené hranice tolerancie rizík;

–  politika odmeňovania sa uplatňuje na inštitúciu a strany, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie alebo akékoľvek iné činnosti, vrátane outsourcingu a následného opätovného outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností,

–  ▐

–  riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie stanovuje a pravidelne preskúmava všeobecné zásady politiky odmeňovania ▐ a zodpovedá za dohľad nad jej vykonávaním;

–  ▐

–  jasné, transparentné a účinné riadenie v súvislosti s odmeňovaním a dohľadom nad ním.

Oddiel 2

Kľúčové funkcie

Článok 25

Všeobecné ustanovenia

1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaviedli tieto kľúčové funkcie: funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickú funkciu. Inštitúcie umožnia držiteľovi ▐ kľúčovej funkcie vykonávať úlohy účinným, objektívnym, spravodlivým a nezávislým spôsobom.

2. Inštitúcie môžu umožniť, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávala viac ako jednu kľúčovú funkciu. Funkciu vnútorného auditu vykonáva jedna osoba alebo organizačná jednotka ▐.

3. Jedna osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, je odlišná od osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá má podobnú kľúčovú funkciu v prispievajúcom podniku. Na základe odôvodnenej žiadosti inštitúcie môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcia vykonávala kľúčové funkcie prostredníctvom tej istej osoby alebo organizačnej jednotky za predpokladu, že tým nedochádza ku konfliktu záujmov s prispievajúcim podnikom. Členské štáty umožnia príslušným orgánom prijať vhodné opatrenia v prípade, že sa zistí konflikt záujmov.

5. Každé zistenie a odporúčanie držiteľov kľúčových funkcií sa oznámi ▐ riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie, ktorý určí, aké opatrenia sa majú prijať

6. Držiteľ kľúčovej funkcie informuje príslušný orgán inštitúcie o všetkých zisteniach, ktoré môžu mať výrazný vplyv na záujmy členov alebo poberateľov:

7. Členské štáty zabezpečia právnu ochranu osôb, ktoré informujú príslušný orgán v súlade s odsekom 6.

Článok 26

Riadenie rizík

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie – spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti ich činností – zaviedli účinný systém riadenia rizík zahŕňajúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely neustáleho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania príslušným orgánom rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, ako aj vzájomnej závislosti týchto rizík, a to na individuálnej aj súhrnnej úrovni.

Tento systém riadenia rizík musí byť účinný a riadne integrovaný do organizačnej štruktúry a rozhodovacích procesov inštitúcie..

2. Systém riadenia rizík sa primerane k veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcií týka rizík, ktoré sa môžu vyskytnúť v inštitúciách alebo podnikoch, v ktorých boli úlohy alebo činnosti outsourcované aspoň v týchto oblastiach:

a)  upisovanie rizík a tvorba rezerv;

b)  riadenie aktív – záväzkov;

c)  investície, najmä deriváty, sekuritizácie a podobné záväzky;

d)  riadenie rizika likvidity a koncentrácie;

e)  riadenie operačného rizika;

f)  poistenie a iné techniky zmierňovania rizika.

fa)  sociálne a environmentálne riziká spojené s investičným portfóliom a jeho riadením.

3. Ak v súlade s podmienkami dôchodkového plánu členovia a poberatelia znášajú riziká, systém riadenia rizík zohľadňuje tieto riziká aj z hľadiska členov a poberateľov.

4. Inštitúcie zabezpečia funkciu riadenia rizík, ktorá je štruktúrovaná takým spôsobom, aby uľahčila fungovanie systému riadenia rizík.

Článok 27

Vnútorný audit

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie – spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti ich činností – zabezpečili účinnú funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy ▐.

2. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie určili aspoň jednu nezávislú osobu v rámci inštitúcie alebo mimo nej, ktorá je zodpovedná za funkciu vnútorného auditu▐.

Článok 28

Poistno-matematická funkcia

1. Ak samotná inštitúcia zabezpečuje krytie pre prípad biometrického rizika alebo zaručuje buď investičné plnenie, alebo určitú úroveň dávok, členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili účinnú poistno-matematickú funkciu s cieľom:

a)  koordinovať výpočet technických rezerv a dohliadať nad ním;

b)  zabezpečiť vhodnosť metodík a podkladových modelov použitých na výpočet technických rezerv, ako aj predpokladov na tento účel;

c)  posúdiť dostatočnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

d)  porovnať predpoklady, ktoré sú základom pre odhad technických rezerv, so skúsenosťami;

e)  informovať ▐ riadiaci orgán alebo orgán dohľadu o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu technických rezerv;

f)  vyjadriť stanovisko k celkovej koncepcii upisovania v prípade inštitúcií, ktoré majú takúto politiku;

g)  vyjadriť stanovisko k primeranosti poistných pravidiel v prípade inštitúcií, ktoré majú takéto pravidlá; a

h)  prispieť k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík.

2. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie určili aspoň jednu nezávislú osobu v rámci inštitúcie alebo mimo nej, ktorá je zodpovedná za funkciu vnútorného auditu.

Oddiel 3

Dokumenty týkajúce sa riadenia

Článok 29

Vlastné posúdenie rizík

1. ▐.Každá inštitúcia vykonáva vlastné posúdenie rizík v rámci svojho systému riadenia rizík a spôsobom, ktorý je primeraný jej veľkosti a vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti jej činností ▐..

Posúdenie rizík ▐.sa musí vykonávať pravidelne a bezodkladne po každej podstatnej zmene v rizikovom profile inštitúcie alebo dôchodkových plánoch, ktoré inštitúcia prevádzkuje.

2. Posúdenie rizík uvedené v odseku 1 sa – primerane, povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie – vzťahuje na:

a)  účinnosť systému riadenia bezpečnosti;

b)  celkové finančné potreby inštitúcie;

c)  riziká, ktoré sú spojené s dostatkom technických rezerv s ohľadom na celkový rozsah prevádzkovaných dôchodkových plánov;

e)  riziká pre členov a poberateľov týkajúce sa vyplatenia ich nárokov a účinnosti akéhokoľvek opravného prostriedku;

f)  kvalitatívne posúdenie akejkoľvek finančnej podpory vrátane záruk, plánov alebo paktov ochrany dôchodku dostupné pre inštitúciu alebo pre členov a poberateľov;

g)  kvalitatívne posúdenie operačného rizika ▐;

h)  posúdenie nových alebo vznikajúcich rizík vrátane rizík týkajúcich sa zmeny klímy, využívania zdrojov a životného prostredia, sociálnych rizík a rizík spojených s depreciáciou aktív z dôvodu regulačných zmien.

3. Na účely odseku 2 inštitúcie zavedú metódy na určenie a posúdenie rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Tieto metódy sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík zahrnutých v činnostiach inštitúcií. Tieto metódy musia byť opísané v posúdení.

4. Posúdenie rizík uvedené v odseku 3 zohľadňuje cieľ zabezpečenia medzigeneračnej rovnováhy dôchodkového plánu, vykonáva sa pravidelne a je neoddeliteľnou súčasťou operačnej stratégie a zohľadňuje sa v strategických rozhodnutiach inštitúcie. Sprístupní sa členom plánu..

Článok 31

Ročné účtovné uzávierky a výročné správy

Členské štáty vyžadujú, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ich území pripravila a zverejnila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový plán, ktorý poskytuje a, kde je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu pre každý dôchodkový plán. Ročné účtovné uzávierky a výročné správy podávajú pravdivý a čestný prehľad o aktívach, pasívach a finančnom postavení inštitúcie a obsahujú zverejnenie významných investičných podielov. Ročné účtovné uzávierky a informácie v správach sú konzistentné, komplexné, čestne predložené a náležite schválené oprávnenými osobami podľa vnútroštátneho práva.

Článok 32

Vyhlásenie o zásadách investičnej politiky

Členské štáty zabezpečia, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ich území vypracovala a najmenej raz za tri roky, prehodnotila vyhlásenie o zásadách investičnej politiky. Toto vyhlásenie sa má revidovať bez meškania po každej významnej zmene v investičnej politike. Členské štáty zabezpečia, aby toto vyhlásenie obsahovalo aspoň také informácie ako sú metódy merania investičného rizika, zavedené procesy riadenia rizík a prideľovanie strategických aktív s ohľadom na charakter a trvanie dôchodkových záväzkov a ako investičná politika zohľadňuje environmentálne, sociálne a správne otázky. Vyhlásenie sa sprístupňuje verejnosti na internetovej stránke.

KAPITOLA 2

Outsourcing a riadenie investícií

Článok 33

Outsourcing

1. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ich území zverili správu týchto inštitúcií, celkovo alebo čiastočne, iným subjektom fungujúcim v mene týchto inštitúcií.

2. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zostali pri outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností naďalej v plnej miere zodpovedné za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice.

3. Outsourcing kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek činností sa uskutočňuje takým spôsobom, aby to neviedlo k:

a)  zhoršeniu kvality systému riadenia príslušného podniku;

b)  nadmernému zvýšeniu operačného rizika;

c)  zhoršeniu schopnosti príslušných orgánov dohľadu monitorovať, či inštitúcia dodržiava svoje záväzky;

d)  narušeniu nepretržitého poskytovania uspokojivej služby členom a poberateľom.

4. Inštitúcia zabezpečí riadne fungovanie outsourcovaných činností prostredníctvom procesu výberu poskytovateľa služieb a nepretržitého monitorovania činností tohto poskytovateľa.

5. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré využívajú outsourcing akejkoľvek činnosti ▐, uzavreli písomnú dohodu s poskytovateľom služieb Dohoda je právne vynútiteľná a jasne vymedzuje práva a povinnosti inštitúcie a poskytovateľa služieb.

6. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie vopred a včas oznámili príslušným orgánom akúkoľvek činnosť, ako aj akýkoľvek následný dôležitý vývoj v súvislosti s týmito činnosťami.

7. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebnú právomoc kedykoľvek požadovať od inštitúcií informácie o akýchkoľvek outsourcovaných činnostiach▐..

Článok 34

Správa investícií

Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri menovaní správcov investičného portfólia, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a náležite oprávnení na túto činnosť, v súlade so smernicami 2009/65/ES, 2009/138/ES▐ 2011/61/EÚ ▐ 2013/36/EÚ a 2014/65/EÚ, ani inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 1 tejto smernice.

KAPITOLA 3

Depozitár

Článok 35

Vymenovanie depozitára

1. Pre každý zamestnanecký dôchodkový systém, v rámci ktorého členovia a poberatelia v plnej miere znášajú investičné riziko, ak vnútroštátne právne predpisy domovského členského štátu neposkytujú ochranu úschovy aktív a výkonu povinností dohľadu v súlade s článkami 36 a 37 a ak ešte nebol vymenovaný depozitár v súvislosti s aktívami dôchodkového plánu vo finančných produktoch podľa smerníc požadovať, aby inštitúcia vymenovala jedného depozitára alebo depozitárov na účely úschovy aktív a výkon povinností dohľadu v súlade s článkami 36 a 37.

2. V prípade zamestnaneckých dôchodkových systémov, v ktorých členovia a poberatelia neznášajú investičné riziko v plnej miere, môže domovský členský štát vyžadovať, aby inštitúcia vymenovala depozitára na účely úschovy aktív alebo na účely úschovy aktív a výkon povinností dohľadu v súlade s článkami 36 a 37. Bez toho, aby to malo vplyv na článok 36 ods. 5, sa táto požiadavka nevzťahuje na tieto aktíva inštitúcie, ak táto inštitúcia investovala uvedené aktíva priamo do jedného alebo viacerých subjektov, v mene ktorých bol v súlade so smernicou 2011/61/EÚ alebo smernicou 2014/91/EÚ vymenovaný depozitár na úschovu aktív a výkon povinností dohľadu nad dôchodkovým plánom.

3. Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri vymenovaní ▐ depozitárov usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených pre túto činnosť v súlade so smernicou ▐ 2013/36/EÚ alebo 2014/65/EÚ alebo prijatých ako depozitár na účely smernice 2009/65/ES alebo 2011/61/EÚ.

4. Členské štáty prijmú potrebné kroky, aby sa príslušným orgánom podľa vnútroštátneho práva umožnilo zakázať v súlade s článkom 62 voľné nakladanie s aktívami ▐ nachádzajúcimi sa na ich území na požiadanie príslušných orgánov v domovskom členskom štáte inštitúcie.

5. Depozitár sa vymenúva ▐ prostredníctvom písomnej zmluvy. V zmluve sa okrem iného stanovuje prenos informácií, nevyhnutných na to, aby depozitár vykonával svoje povinnosti ▐, ako sa stanovuje v tejto smernici ▐.

6. Pri vykonávaní úloh stanovených v článkoch 36 a 37 inštitúcia a depozitár konajú čestne, spravodlivo, profesionálne, nezávisle a v záujme členov a poberateľov dôchodkového plánu.

7. Depozitár nesmie vykonávať také činnosti týkajúce sa inštitúcie, ktoré by mohli vytvárať konflikt záujmov medzi inštitúciou, členmi a poberateľmi plánu a ním, pokiaľ depozitár funkčne a hierarchicky neoddelil výkon svojich úloh depozitára od svojich ostatných potenciálne konfliktných úloh a pokiaľ nie je prípadný konflikt záujmov riadne identifikovaný, riadený, monitorovaný a oznámený inštitúcii a členom a poberateľom dôchodkového plánu.

8. Ak depozitár nie je vymenovaný a ak inštitúcia neinvestovala všetky dôchodkové aktíva do finančných produktov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2011/61/EÚ alebo smernica 2009/65/EÚ, a žiaden depozitár nebol vymenovaný v súlade s týmito smernicami, inštitúcie prijmú opatrenia na predchádzanie a vyriešenie akéhokoľvek konfliktu záujmov počas úloh, ktoré inak vykonáva depozitár a správca aktív.

Článok 36

Úschova aktív a zodpovednosť depozitára

1. Ak sú aktíva dôchodkového plánu, ktoré pozostávajú z finančných nástrojov, ktoré možno držať v úschove, zverené do úschovy depozitárovi, depozitár má v úschove všetky finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov otvorenom v účtovníctve depozitára, a všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi.

Depozitár na tento účel zabezpečí, že finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov vytvorenom v účtovníctve depozitára, sú vedené v účtovníctve depozitára na oddelených účtoch v súlade so zásadami uvedenými v smernici 2006/39/ES otvorených v mene inštitúcie, tak aby sa pri týchto účtoch dalo kedykoľvek jasne identifikovať, že patria inštitúcii alebo členom a poberateľom dôchodkového plánu.

2. Ak aktíva inštitúcie pozostávajú z iných aktív, ako sú uvedené v odseku 1, depozitár overí, či je inštitúcia vlastníkom týchto aktív a či vedie záznamy o svojich aktívach. Overenie sa vykoná na základe informácií alebo dokumentov poskytnutých inštitúciou a na základe externých dôkazov, ak existujú. Depozitár zabezpečuje aktuálnosť svojich záznamov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa depozitár zodpovedal inštitúcii a členom a poberateľom za všetky straty, ktoré utrpeli v dôsledku ním zavineného neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností.

4. Členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť depozitára, ako je uvedené v odseku 3, nebola dotknutá skutočnosťou, že všetky aktíva alebo ich časť zverí do úschovy tretej osobe.

5. Ak na úschovu aktív nie je vymenovaný depozitár a ak inštitúcia neinvestovala všetky dôchodkové aktíva do finančných produktov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2011/61/EÚ alebo smernica 2009/65/EÚ, a žiaden depozitár nebol vymenovaný v súlade s týmito smernicami, od inštitúcií sa bude požadovať aspoň, aby:

a)  zabezpečili, aby finančné nástroje boli predmetom riadnej starostlivosti a ochrany;

b)  viedli záznamy, ktoré inštitúcii umožňujú identifikovať všetky aktíva vždy a bez meškania;

c)  prijali potrebné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov pokiaľ ide o úschovu aktív;

d)  na požiadanie informovali príslušné orgány o spôsobe, akým sa aktíva uchovávajú.

Článok 37

Povinností dohľadu

1. Aspoň jeden z depozitárov vymenovaných v súlade s článkom 35 vykonáva aj tieto úlohy:

a)  vykonávania pokynov inštitúcie, ak nie sú v rozpore s vnútroštátnym právom alebo pravidlami inštitúcie;

b)  zabezpečenia, aby pri transakciách, ktoré sa týkajú aktív inštitúcie▐, boli všetky protiplnenia inštitúcii prevedené v obvyklých lehotách;

c)  zabezpečenia, aby sa príjmy vytvárané aktívami uplatňovali v súlade s pravidlami inštitúcie.

2. Bez ohľadu na odsek 1 môže domovský členský štát zaviesť iné povinnosti dohľadu, ktoré bude vykonávať depozitár.

3. Ak na povinnosti dohľadu nie je vymenovaný depozitár a ak inštitúcia neinvestovala všetky dôchodkové aktíva do finančných produktov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2011/61/EÚ alebo smernica 2009/65/EÚ, a žiaden depozitár nebol vymenovaný v súlade s týmito smernicami, inštitúcia musí vykonať postupy, ktoré zabezpečia, aby sa úlohy inak podliehajúce dohľadu depozitára náležite vykonali v rámci inštitúcie.

Hlava IV

INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTNÚŤ BUDÚCIM ČLENOM, ČLENOM A POBERATEĽOM

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 38

Zásady

1. Zohľadňujúc charakter ustanoveného dôchodkového plánu a administratívne zaťaženie členské štáty zabezpečia, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ich území poskytla:

a) budúcim členom aspoň informácie stanovené v článku 55;

b)členom ▐ aspoň informácie stanovené v článkoch 40a a 58; a

c) poberateľom aspoň informácie stanovené v článkoch 57 a 58.

2. Informácie musia spĺňať všetky nasledujúce požiadavky:

a)  pravidelne sa aktualizujú a prispôsobujú potrebám budúcich členov, členov a poberateľov;

b)  musia byť napísané zrozumiteľne s použitím jasného, stručného a zrozumiteľného jazyka, pričom sa vylúči používanie žargónu a technických pojmov, keď je možné namiesto nich použiť bežne používané slová;

c)  nesmú byť zavádzajúce. V slovníku aj obsahu sa zabezpečí konzistentnosť a

d)  prezentujú sa tak, aby boli ľahko čitateľné a aby používali znaky čitateľnej veľkosti.

da)  sú dostupné v úradnom jazyku členského štátu, ktorého sociálne a pracovné právo týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov sa uplatňuje na daný dôchodkový plán;

db)  informácie sú bezplatne dostupné pre budúcich členov, členov a poberateľov prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane trvalého nosiča alebo prostredníctvom webovej stránky alebo v tlačenej podobe.

Ak sa výkaz dôchodkových dávok vytlačí alebo skopíruje čiernobielo, nesmú sa použiť farby v prípade, že by sa tým mohla znížiť zrozumiteľnosť informácií.

Článok 39

Podmienky dôchodkového plánu

1. S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území, Členské štáty zabezpečia, aby: boli členovia dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového plánu, najmä pokiaľ ide o:

a) práva a povinnosti strán zapojených do dôchodkového plánu;

b) ▐ riziká, ktoré nesú členovia a poberatelia, spojené s dôchodkovým plánom;

2. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých členovia znášajú investičné riziko a ktoré poskytujú viac ako jednu možnosť s rôznymi investičnými profilmi, sú členovia informovaní ▐ aj o podmienkach týkajúcich sa rozsahu dostupných investičných možností, štandardnej investičnej možnosti, a prípadne pravidla dôchodkového plánu prideliť konkrétnemu členovi investičnú možnosť.

3. Členovia a poberatelia ▐ alebo, ak je to vhodné, ich zástupcovia dostanú v primeranom čase, všetky príslušné informácie týkajúce sa zmien v pravidlách dôchodkového plánu 

4. Inštitúcie uverejnia podmienky dôchodkového plánu ▐.

KAPITOLA 2

Výkaz dôchodkových dávok a ďalšie informácie

Článok 40a

Výkaz dôchodkových dávok

1. Členské štáty požadujú od inštitúcií, aby pre každého člena vypracovali stručný dokument s kľúčovými relevantnými informáciami. Názov dokumentu musí obsahovať slová „výkaz dôchodkových dávok“.

2. Členské štáty požadujú, aby informácie uvedené vo výkaze dôchodkových dávok boli presné, a aby sa aktualizovali a bezplatne zaslali každému členovi aspoň raz ročne.

3. Každú dôležitú zmenu informácií obsiahnutých vo výkaze dôchodkových dávok, ku ktorej došlo oproti predchádzajúcemu roku, treba jasne uviesť.

4. Pri stanovení pravidiel týkajúcich sa výkazu dôchodkových dávok členské štáty požadujú, aby výkaz obsahoval kľúčové informácie, ktoré sú pre členov relevantné, pričom sa zohľadní osobitná povaha národných dôchodkových plánov a príslušného vnútroštátneho práva v sociálnej, pracovnej a daňovej oblasti.

5. V rámci tejto smernice kľúčové relevantné informácie pre členov zahŕňajú:

a) osobné údaje člena vrátane jasne uvedeného dátumu odchodu do dôchodku alebo dátumu splatnosti dôchodkových dávok;

b) identifikáciu inštitúcie a identifikáciu dôchodkového plánu člena;

c) v náležitých prípadoch akékoľvek informácie o plných alebo čiastočných zárukách v rámci dôchodkového plánu. d) informácie o dôchodkových prognózach, pričom sa zohľadní osobitná povaha a organizácia dôchodkového plánu, a upozornenie, že tieto prognózy sa môžu odlišovať od konečnej hodnoty poberaných dávok;

e) informácie o investičnom profile vrátane jasného uvedenia rizík, ktoré nesie člen podľa scenára najlepšieho odhadu a podľa scenára extrémneho, ale hodnoverného najhoršieho prípadu, berúc do úvahy osobitnú povahu dôchodkového plánu;

f) informácie o nadobudnutých nárokoch, príspevkoch a prehľad nákladov dôchodkového plánu, pričom sa zohľadní osobitná povaha a organizácia dôchodkového plánu;

g) informácie o výkonnosti dôchodkových plánov v minulosti, pričom sa zohľadní osobitná povaha a organizácia dôchodkového plánu.

i) kde a ako získať ďalšie informácie o inštitúcii alebo dôchodkovom pláne vrátane informácií bližšie uvedených v článkoch 31 a 32;

Na účely prvého pododseku písmena c), ak sa neposkytuje žiadna záruka v rámci dôchodkového plánu, výkaz dôchodkových dávok obsahuje vyhlásenie na tento účel. Ak sa poskytuje záruka, vo výkaze dôchodkových dávok je stručne objasnená povaha záruky a sú poskytnuté informácie o súčasnej úrovni financovania nadobudnutých jednotlivých nárokov člena.

5. Členské štáty si vymieňajú najlepšie postupy týkajúce sa formátu a obsahu výkazu dôchodkových dávok.

Článok 55

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť budúcim členom

Členské štáty požadujú, aby inštitúcie zabezpečili, že budúci členovia, skôr, než sa stanú členmi dôchodkového plánu, budú informovaní o relevantných prvkoch dôchodkového plánu a ▐ akýchkoľvek možnostiach, ktoré majú členovia k dispozícii vrátane informácií o tom, ako sa v investičnom prístupe zohľadňujú otázky životného prostredia, klímy, sociálne otázky a otázky správy a riadenia spoločností.

Ak si budúci členovia nemôžu vybrať a sú v dôchodkovom pláne zaregistrovaní automaticky, hneď po registrácii im inštitúcia poskytne kľúčové relevantné informácie o ich členstve.

Článok 56

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť členom počas štádia pred priznaním dôchodku

Okrem výkazu dôchodkových dávok inštitúcie poskytnú každému členovi aspoň dva roky pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku stanoveného v dôchodkovom pláne alebo na požiadanie člena tieto informácie:

a)  o možnostiach dostupných pre členov pri preberaní ich dôchodkového príjmu▐;

b)  ak dôchodkový plán nevypláca dávky ako doživotnú anuitu, informácie o dostupných produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii ▐.

Článok 57

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť poberateľom v štádiu vyplácania dôchodku

1. Členské štáty požadujú, aby inštitúcie pravidelne poskytovali poberateľom informácie o splatných dávkach a zodpovedajúcich možnostiach výplaty.

1a. Inštitúcie informujú poberateľov o každom možnom znížení výšky dávok, a to pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o takomto prípadnom znížení.

2. Ak významnú časť investičného rizika znášajú poberatelia v štádiu vyplácania, členské štáty zabezpečia, aby poberatelia dostávali primerané informácie pravidelne a včas.

Článok 58

Dodatočné informácie, ktoré sa majú poskytnúť členom a poberateľom na požiadanie

1. Na požiadanie člena alebo poberateľa alebo ich zástupcov, inštitúcia poskytne tieto dodatočné informácie:

a) ročnú účtovnú závierku a výročnú správu podľa článku 31 alebo, ak je inštitúcia zodpovedná za viac než jeden dôchodkový plán, tie účtovné závierky a výročné správy, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým plánom;

b) vyhlásenie o zásadách investičnej politiky uvedené v článku 32;

c) akékoľvek ďalšie informácie o predpokladoch použitých na získanie prognóz uvedených v článku 40a ods. 4 písm. d).

2. ▐ inštitúcia tiež poskytne ▐ informácie o:

  a) cieľovej úrovni dôchodkových dávok, ak je to vhodné;

  b) úrovni dávok v prípade zániku zamestnania.

Hlava V

PRUDENCIÁLNY DOHĽAD

Kapitola 1

Všeobecné pravidlá týkajúce sa prudenciálneho dohľadu

Článok 59

Hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu

1. Hlavným cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana práv členov a poberateľov dôchodkového plánu a stabilita a dobré hospodárenie inštitúcií.

2. ▐ Členské štáty zabezpečia, aby ▐ sa príslušným orgánom poskytli potrebné prostriedky a aby mali náležité odborné znalosti, možnosti a mandát na dosiahnutie hlavného cieľa dohľadu.

Článok 60

Rozsah pôsobnosti prudenciálneho dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie ▐ podliehali prudenciálnemu dohľadu, ako aj dohľadu nad:

a) podmienkami fungovania;

b) technickými rezervami;

c) financovaním technických rezerv;

d) bilančnými rezervami;

e) skutočnou mierou platobnej schopnosti;

f) požadovanou mierou platobnej schopnosti;

g) pravidlami investovania a riadenia;

ha) medzigeneračnou rovnováhou dôchodkových plánov;

i) systémom správy; a

j) informáciami, ktoré sa majú poskytnúť členom a poberateľom.

Článok 61

Všeobecné zásady prudenciálneho dohľadu

1. Príslušné orgány domovského členského štátu sú zodpovedné za prudenciálny dohľad nad inštitúciami▐..

2. Členské štáty zabezpečia, aby bol dohľad založený na perspektívnom a rizikovo orientovanom prístupe.

3. Dohľad nad inštitúciami zahŕňa primeranú kombináciu kontrol na diaľku, ako aj kontrol na mieste.

4. Právomoci dohľadu sa uplatňujú včas a spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti rizík spojených s prevádzkovaním dôchodkových plánov inštitúciou.

5. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány náležite zohľadňovali prípadný vplyv svojich činností na stabilitu finančných systémov v Európskej únii, najmä v mimoriadnych situáciách.

Článok 62

Právomoc zasiahnuť a povinnosti príslušných orgánov

1. Príslušné orgány vyžadujú, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na ich území, používala riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly.

2. Členské štáty stanovia pravidlá a zabezpečia, aby príslušné orgány mohli ukladať administratívne sankcie a ďalšie administratívne opatrenia uplatniteľné na všetky porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Členské štáty zabezpečujú, aby ich administratívne postihy a iné administratívne opatrenia boli účinné, primerané a odradzujúce.

2a. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán bez zbytočného odkladu zverejnil akúkoľvek administratívnu sankciu alebo iné administratívne opatrenie, ktoré bolo uložené za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a proti ktorej, resp. ktorému nebolo v lehote podané odvolanie, vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a o totožnosti zodpovedných osôb. Ak príslušný orgán považuje zverejnenie informácií za neprimerané, a to po individuálnom posúdení primeranosti zverejnenia takýchto údajov, alebo ak by zverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušný orgán môže rozhodnúť, že zverejnenie informácií odloží, tieto informácie nezverejnení alebo ich zverejní anonymne.

3. Každé rozhodnutie zakázať alebo obmedziť činnosti inštitúcie obsahuje podrobné odôvodnenie a je oznámené príslušnej inštitúcii. Toto rozhodnutie sa zároveň oznamuje orgánu EIOPA, ktorý to oznámi všetkým príslušným orgánom v Únii.

4. Príslušné orgány môžu tiež obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami inštitúcie, najmä ak:

a)  inštitúcia nezaviedla dostatočné technické rezervy s ohľadom na celé podnikanie alebo má nedostatočné aktíva na pokrytie technických rezerv;

b)  inštitúcia nemá bilančnú rezervu.

5. Aby sa ochránili záujmy členov a poberateľov, príslušné orgány môžu preniesť právomoci, ktoré majú osoby, ktoré vedú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, v súlade s právom domovského členského štátu, úplne alebo čiastočne na osobitného zástupcu, ktorý je spôsobilý vykonávať tieto právomoci. 2003/41/ES (prispôsobené)

6. Príslušné orgány môžu zakázať alebo obmedziť činnosti inštitúcie, ktorá sa nachádza na ich území, najmä ak:

a)  inštitúcia primerane nechráni záujmy členov a poberateľov, plánu;

b)  inštitúcia viac nespĺňa podmienky fungovania;

c)  inštitúcia vážne zlyhá v plnení si svojich povinností podľa predpisov, ktorým podlieha;

d)  v prípade cezhraničnej aktivity inštitúcia nerešpektuje požiadavky sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov.

7. Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté s ohľadom na inštitúciu podľa zákonov, predpisov a administratívnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou podliehali právu podať odvolanie na súdy.

Článok 63

Proces preskúmania vykonávaný orgánom dohľadu

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány preskúmali, ak je to podľa názoru príslušného orgánu vhodné, stratégie, procesy a postupy podávania správ, ktoré zaviedli inštitúcie s cieľom dodržiavať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa tejto smernice, pričom sa zohľadní povaha, rozsah a komplexnosť činností inštitúcie.

Pri tomto preskúmaní sa zohľadní prostredie, v ktorom inštitúcie pôsobia, a prípadne aj strany, ktoré pre ne vykonávajú outsourcované kľúčové funkcie alebo akékoľvek iné činnosti. Toto preskúmanie bude pozostávať z týchto prvkov:

a) posúdenia kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa systému správy;

b) posúdenia rizík, ktorým čelí inštitúcia;

c) posúdenia schopnosti inštitúcie posúdiť a riadiť tieto riziká.

2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali monitorovacie nástroje vrátane stresových testov, ktoré im umožnia identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu v inštitúcii a monitorovať, akým spôsobom dochádza k náprave zhoršenia.

3. Orgány dohľadu majú potrebné právomoci, aby mohli od inštitúcií žiadať nápravu slabých miest alebo nedostatkov identifikovaných v rámci procesu preskúmania vykonávaného orgánom dohľadu.

4. Príslušné orgány dohľadu stanovia minimálnu frekvenciu a rozsah preskúmania uvedeného v odseku 1 so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutých inštitúcií.

Článok 64

Informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali s ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území potrebné právomoci a prostriedky:

  a) na vyžadovanie, aby inštitúcia, členovia jej predstavenstva a ostatní riadiaci pracovníci alebo riaditelia, alebo osoby, ktoré skutočne riadia inštitúciu alebo vykonávajú kľúčové funkcie, kedykoľvek poskytli informácie o všetkých podnikateľských záležitostiach alebo zaslali všetky podnikateľské dokumenty,

  b) na dohľad nad vzťahmi medzi inštitúciou a ostatnými spoločnosťami alebo medzi inštitúciami, ak inštitúcie vykonávajú kľúčové funkcie alebo akékoľvek iné činnosti formou outsourcingu a každého ďalšieho opätovného outsourcingu prostredníctvom týchto iných spoločností alebo inštitúcií▐, čo ovplyvňuje finančné postavenie inštitúcie alebo má zásadný význam pre účinný dohľad;

  c) na pravidelné získavanie  týchto dokumentov: ▐ vlastného posúdenia rizík, vyhlásenia o zásadách investičnej politiky, ▐ ročných účtovných uzávierok a výročných správ ▐ a všetkých ostatných dokumentov potrebných na účely dohľadu.

  d) na stanovenie, ktoré doklady sú potrebné na účely dohľadu, ako aj:

  i) vnútorné predbežné správy;

  ii) poistno-matematické ocenenie a podrobné predpoklady;

  iii) štúdie o aktívach a pasívach;

  iv) dôkaz konzistentnosti so zásadami investičnej politiky;

  v) dôkaz, že príspevky boli zaplatené podľa plánu;

  vi) správy od osôb zodpovedných za audit ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 31;

  e) na vykonanie inšpekcie priamo na mieste v priestoroch danej inštitúcie a, ak je to vhodné, inšpekcií outsourcovaných a všetkých ďalších opätovne outsourcovaných činností, aby sa skontrolovalo, či sa činnosti vykonávajú v súlade s pravidlami dohľadu.

f) na to, aby si od inštitúcií kedykoľvek vyžiadali informácie o outsourcovaných a akýchkoľvek ďalších opätovne outsourcovaných činnostiach.

Článok 65

Transparentnosť a zodpovednosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávali úlohy stanovené v tejto smernici transparentným, nezávislým a zodpovedným spôsobom, s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnili tieto informácie:

a) znenia zákonov, iných právnych predpisov, správnych opatrení a všeobecných usmernení v oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov, a informácie o tom, či sa členský štát rozhodne uplatňovať túto smernicu v súlade s článkami 4 a 5;

b) informácie týkajúce sa procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ako sa stanovuje v článku 63;

c) súhrnné štatistické údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania prudenciálneho rámca;

d)▐ hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu ▐ a informácie o hlavných funkciách a činnostiach príslušných orgánov;

e) pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli a uplatňovali transparentné postupy týkajúce sa vymenúvania a odvolávania členov riadiacich a správnych subjektov svojich príslušných orgánov.

Kapitola 2

Služobné tajomstvo a výmena informácií

Článok 66

Služobné tajomstvo

1. Členské štáty stanovia pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, ako aj audítori a znalci konajúci v mene týchto orgánov, boli povinní zachovávať služobné tajomstvo.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, tieto osoby nesmú prezradiť dôverné informácie, ktoré získali v priebehu plnenia svojich povinností, žiadnej osobe ani orgánu, inak než v súhrnnej alebo zovšeobecnenej podobe, ktorá neumožňuje identifikovať jednotlivé inštitúcie.

2. Odchylne od odseku 1, ak sa dôchodkový plán ukončí, členské štáty môžu umožniť, aby sa dôverné informácie ▐ sprístupnili v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní.

Článok 67

Použitie dôverných informácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa tejto smernice, používali tieto informácie len v rámci plnenia svojich povinností a na tieto účely:

a)  na kontrolu, či inštitúcie pred začatím svojich činností splnili podmienky týkajúce sa začatia podnikania v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

b)  na uľahčenie monitorovania činností inštitúcií vrátane monitorovania technických rezerv, platobnej schopnosti, systému správy a informácií pre členov a poberateľov;

c)  na uloženie nápravných opatrení vrátane sankcií;

d)  v odvolaniach proti rozhodnutiam príslušných orgánov prijatým v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica;

e)  v súdnom konaní, pokiaľ ide o ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 67a

Vyšetrovacie právomoci Európskeho parlamentu

Článkami 66 a 67 nie sú dotknuté vyšetrovacie právomoci udelené Európskemu parlamentu článkom 226 ZFEÚ.

Článok 68

Výmena informácií medzi orgánmi

1. Články 66 a 67 nebránia žiadnej z týchto situácií:

a)  výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rovnakom členskom štáte pri výkone ich funkcií dohľadu;

b)  výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch pri výkone ich funkcií dohľadu;

c)  výmene informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi príslušnými orgánmi a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte:

i) orgánmi zodpovednými za dohľad nad subjektmi finančného sektora a ďalšími finančnými organizáciami a orgánmi zodpovednými za dohľad nad finančnými trhmi;

ii) orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za zachovanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom uplatňovania makroprudenciálnych pravidiel;

iii) subjektmi zapojenými do ukončenia dôchodkového plánu a do ďalších podobných konaní;

iv) subjektmi zodpovednými za reorganizáciu alebo orgánmi určenými na ochranu stability finančného systému;

v) osobami zodpovednými za výkon zákonného auditu účtovníctva inštitúcií, poisťovní a iných finančných inštitúcií;

d)  zverejneniu informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú ukončenie dôchodkového plánu.

2. Informácie prijaté orgánmi, subjektmi a osobami uvedenými v odseku 1, podliehajú pravidlám týkajúcim sa zachovávania služobného tajomstva stanoveným v článku 66.

3. V článkoch 66 a 67 sa členským štátom nebráni, aby povolili výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a ktorýmkoľvek z týchto subjektov:

a)  orgánmi zodpovednými za kontrolu nad subjektmi zapojenými do ukončenia dôchodkových plánov a do ďalších podobných konaní;

b)  orgánmi zodpovednými za dohľad nad osobami poverenými vykonávaním zákonného auditu účtovníctva inštitúcií ▐, poisťovní a iných finančných inštitúcií;

c)  nezávislými aktuármi inštitúcií vykonávajúcimi dozor nad týmito inštitúciami a subjektmi zodpovednými za dohľad nad týmito aktuármi.

Článok 69

Zasielanie informácií centrálnym bankám, menovým orgánom, európskym orgánom dohľadu a Európskemu výboru pre systémové riziká

1. Články 66 a 67 nebránia príslušnému orgánu v tom, aby na účely vykonávania ich príslušných úloh poskytol informácie týmto subjektom:

a) centrálnym bankám a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov;

b) prípadne iným verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami;

c) Európskemu výboru pre systémové riziká a orgánu EIOPA▐.

2. Články 68 až 71 nebránia orgánom alebo subjektom uvedeným v odseku 1 písm. a), b) a c) v tom, aby príslušným orgánom oznamovali také informácie, ktoré môžu potrebovať na účely článku 67.

3. Na informácie prijaté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v tejto smernici.

Článok 70

Sprístupňovanie informácií orgánom štátnej správy zodpovedným za finančné právne predpisy

1. Ustanovenia článku 66 ods. 1, článku 67 a článku 71 ods. 1 nebránia členským štátom, aby povolili sprístupnenie dôverných informácií medzi príslušnými orgánmi a inými orgánmi ústrednej štátnej správy, ktoré sú zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov o dohľade nad inštitúciami, úverovými inštitúciami, finančnými inštitúciami, investičnými službami, poisťovňami a inšpektormi konajúcimi v mene týchto orgánov.

Takéto zverejnenie sa vykoná len vtedy, keď to je potrebné z dôvodov prudenciálneho dohľadu, prevencie a riešenia problémov zlyhávajúcich inštitúcií. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, osoby, ktoré majú prístup k informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni stanovenej v tejto smernici. Členské štáty však stanovia, že informácie prijaté podľa článku 68 a informácie získané prostredníctvom overenia na mieste možno zverejniť len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácia pochádza, alebo príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa vykonávalo overenie na mieste.

2. Členské štáty povolia zverejnenie dôverných informácií týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami parlamentnému vyšetrovaciemu výboru alebo dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a ostatným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:

a) tieto subjekty majú podľa vnútroštátneho práva právomoc vyšetrovať alebo skúmať kroky orgánov zodpovedných za dohľad nad inštitúciami alebo za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b) informácie sú prísne nevyhnutné na splnenie právomoci uvedenej v písmene a);

c) osoby, ktoré majú prístup k týmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva v zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tejto smernici;

d) ak tieto informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu sa zverejniť iba s výslovným súhlasom pôvodných príslušných orgánov a výhradne na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas.

Článok 71

Podmienky týkajúce sa výmeny informácií

1. Na výmenu informácií podľa článku 69, prenos informácií podľa článku 69 a zverejňovanie informácií podľa článku 70 členské štáty požadujú, aby boli splnené aspoň tieto podmienky:

a) informácie sa vymieňajú, prenášajú alebo zverejňujú na účel vykonávania dohľadu alebo ▐ dozoru;

b) na prijaté informácie sa musí vzťahovať povinnosť služobného tajomstva stanovená v článku 66;

c) ak informácie pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú, a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol svoj súhlas.

Článok 72

Vnútroštátne ustanovenia prudenciálnej povahy

1. Členské štáty oznámia EIOPA svoje vnútroštátne ustanovenia prudenciálnej povahy relevantné pre oblasť zamestnaneckých dôchodkových systémov , na ktoré sa nevzťahuje ▐ vnútroštátne sociálne a pracovné právo týkajúce sa organizácie dôchodkových plánov podľa článku 12 ods. 1.

2. Členské štáty tieto informácie pravidelne a minimálne každé dva roky aktualizujú a EIOPA ich zverejňuje na svojej webovej stránke.

Hlava VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 73

Spolupráca medzi členskými štátmi, EIOPA a Komisiou

1. Členské štáty primeraným spôsobom zabezpečia jednotné uplatňovanie tejto smernice pravidelnou výmenou informácií a skúseností s úmyslom rozvinúť najlepšiu prax v tejto oblasti a užšiu spoluprácu so zapojením sociálnych partnerov, a tým zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a vytvoriť podmienky požadované pre neproblematické cezhraničné členstvo.

2. Komisia a príslušné orgány členských štátov úzko spolupracujú s úmyslom uľahčiť dohľad nad operáciami inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

3. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010 príslušné orgány spolupracujú s EIOPA na účely tejto smernice.

Príslušné orgány bezodkladne poskytnú EIOPA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností vyplývajúce z tejto smernice a z nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, v súlade s článkom 35 uvedeného nariadenia.

4. Každý členský štát informuje Komisiu a EIOPA o hlavných ťažkostiach, ktoré spôsobuje uplatňovanie tejto smernice.

Komisia, EIOPA a príslušné orgány dotknutých členských štátov čím skôr preskúmajú takéto ťažkosti, aby našli primerané riešenie.

Článok 74

Spracovanie osobných údajov

So zreteľom na spracovanie osobných údajov v rámci tejto smernice, inštitúcie a príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tejto smernice v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES. Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov orgánom EIOPA v rámci tejto smernice, EIOPA dodržiava ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001.

Článok 75

Hodnotenie a preskúmanie

1. Do ... * [šesť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma túto smernicu a podá správu o jej vykonávaní a účinnosti Európskemu parlamentu a Rade,

2. Preskúmanie uvedené v odseku 1 zváži predovšetkým:

a) primeranosť tejto smernice z prudenciálneho hľadiska a z hľadiska riadenia;

b) cezhraničnú činnosť;

c) skúsenosti získané pri uplatňovaní tejto smernice a jej vplyv na stabilitu inštitúcií;

d) kvantitatívne požiadavky uplatniteľné na inštitúcie;

e) výkaz dôchodkových dávok.

3. Výsledok tohto preskúmania sa oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 76

Zmena smernice 2009/138/ES

1. V smernici 2009/138/ES sa dopĺňa tento článok 306a:

„Článok 306a

V prípadoch, keď v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, členské štáty uplatňovali ustanovenia uvedené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady …./../EÚ(19), takéto domovské členské štáty môžu naďalej uplatňovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré prijali s cieľom dosiahnuť súlad s článkami 1 až 19, článkami 27 až 30, článkami 32 až 35 a článkami 37 až 67 smernice 2002/83/ES v znení platnom od 31. decembra 2015 počas prechodného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2022.

Ak domovský členský štát naďalej uplatňuje uvedené zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, poisťovne v uvedenom členskom štáte vypočítajú svoju kapitálovú požiadavku platobnej schopnosti ako súčet nasledujúcich hodnôt:

a) hypotetických kapitálových požiadaviek platobnej schopnosti vzťahujúcich sa na ich poisťovaciu činnosť, ktorá sa vypočíta bez podnikania v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa článku 4 smernice …/../EÚ;

b) miery platobnej schopnosti vzhľadom na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie vypočítané v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré boli prijaté v súlade s článkom 28 smernice 2002/83/ES.

Do 31. decembra 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či by sa obdobie uvedené v prvom odseku malo predĺžiť, pričom sa zohľadnia zmeny úniových a vnútroštátnych právnych predpisov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES(20).“

2. V smernici 2009/138/ES sa článok 13 bod 7 nahrádza takto:

(7) „zaistenie“ znamená buď:

a) činnosť spočívajúcu v prijímaní rizík postúpených poisťovňou či poisťovňou z tretej krajiny, alebo inou zaisťovňou či zaisťovňou z tretej krajiny;

b) v prípade združenia upisovateľov, známeho ako Lloyd's, činnosť spočívajúcu v prijatí rizík postúpených akýmkoľvek členom Lloyd's inej poisťovni alebo zaisťovni ako združeniu upisovateľov, známemu ako Lloyd's;

c) poskytovanie krytia zo strany zaisťovne pre inštitúciu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti smernice .../.../EÚ [smernica IORP II].

Článok 78

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 6 písm. c) a písm. i) až p) článkom 12 ods. 4 druhým a tretím pododsekom, článkom 12 ods. 10, článkom 13, článkom 20 ods. 6 a 8, článkami 21 až 30, článkom 33, článkom 35 ods. 1 a 2, článkom 35 ods. 4 až 7, článkami 36 až 38, článkom 39 ods. 1 a 3, článkami 40 až 53, článkami 55 až 57, článkom 58 ods. 1, článkami 59 až 61, článkom 63, článkom 64 ods. 1 písm. b) až d) a písm. f) a článkami 65 až 71 tejto smernice do ...*[18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 79

Zrušenie

Smernica 2003/41/ES zmenená a doplnená smernicami uvedenými v časti A prílohy IV sa zrušuje s účinnosťou od ...*[18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva uvedených v prílohe I časti B a na ich uplatňovanie.

Odkazy na zrušenú smernicu 2003/41/ES sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 80

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 1 až 5, článok 6 písm. a), b), písm. d) až h) a písm. j), články 7 až 11, článok 12 ods. 1 až 9, články 14 až 19, článok 20 ods. 1 až 5 a ods. 7, články 31 a 32, článok 34, článok 35 ods. 2 a 3, článok 39 ods. 1 a 3, článok 58 ods. 2, článok 62, článok 64 ods. 1 písm. a) a e) a článok 64 ods. 2 sa uplatňujú od ...*[18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Článok 81

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica so zoznamom neskorších zmien(uvedené v článku 79)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES

(Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10),

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES

(Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ

(Ú. v. EÚ L 331, 15.12.10, s. 120),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ

(Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/14/EÚ

(Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2013, s. 1),

len článok 303

 

 

len článok 4

 

len článok 62

 

 

len článok 1

Časť B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie(uvedené v článku 79)

Smernica

Lehota na transpozíciu

Dátum uplatňovania

2003/41/ES

2009/138/ES

2010/78/EÚ

2011/61/EÚ

2013/14/EÚ

23.09.2005

31.03.2015

31.12.2011

22.07.2013

21.12.2014

23.09.2005

01.01.2016

31.12.2011

22.07.2013

21.12.2014

_____________

PRÍLOHA II

Tabulka Zhody

Smernica 2003/41/ES

Táto smernica

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6 písm. a) a b)

Článok 6 písm. c)

 

Článok 6 písm. d) až h)

Článok 6 písm. i)

 

Článok 6 písm. j)

 

Článok 7

Článok 8

Článok 9 ods. 1 písm. a)

Článok 9 ods. 1 písm. b) a c)

 

Článok 9 ods. 1 písm. d)

Článok 9 ods. 1 písm. e)

Článok 9 ods. 2

Článok 9 ods. 3

Článok 9 ods. 5

Článok 20 ods. 1 až 9

 

Článok 20 ods. 10

 

 

Článok 15 ods. 1 až 5

Článok 15 ods. 6

Článok 16

Článok 17

Článok 17a ods. 1 až 4

článok 17a ods. 5

Článok 17b

Článok 17c

Článok 17d

Článok 18 ods. 1

Článok 18 ods. 1a

Článok 18 ods. 2 až 4

Článok 18 ods. 5 prvý pododsek

Článok 18 ods. 5 druhý a tretí pododsek

 

Článok 18 ods. 6

Článok 18 ods. 7

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Článok 10

Článok 12

Článok 9 ods. 4

 

Článok 19 ods. 1

 

Článok 19 ods. 2 prvý pododsek

Článok 19 ods. 2 druhý pododsek

Článok 19 ods. 3

 

 

 

Článok 11 ods. 1

 

Článok 9 ods. 1 písm. f)

 

Článok 11 ods. 2 písm. a)

Článok 11 ods. 2 písm. b)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Článok 11 ods. 3

Článok 11 ods. 4 písm. a) a b)

Článok 11 ods. 4 písm. c) a d)

 

 

 

Článok 14 ods. 1

Článok 14 ods. 2 prvý pododsek

Článok 14 ods. 4 druhý pododsek

Článok 14 ods. 2 druhý pododsek

Článok 14 ods. 3

Článok 14 ods. 4 prvý pododsek

Článok 14 ods. 5

 

Článok 13 ods. 1 písm. a)

Článok 13 ods. 1 písm. b) až d)

 

Článok 13 ods. 2

 

 

 

 

 

 

 

Článok 20 ods. 11 prvý pododsek

Článok 20 ods. 11 druhý pododsek

Článok 20 odsek 11 tretí a štvrtý pododsek

Článok 21 ods. 1 a 2

Článok 21 ods. 2a

Článok 21 ods. 3

 

 

 

Článok 21a

Článok 21b

Článok 22

Článok 23

 

 

 

 

Článok 24

Článok 1

Článok 2

Článok 3

Článok 4

Článok 5

Článok 6 písm. a) a b)

 

Článok 6 písm. c)

Článok 6 písm. d) až h)

 

Článok 6 písm. i)

 

Článok 6 písm. j) až p)

Článok 7

Článok 8

Článok 9

 

Článok 10

 

Článok 11 ods. 1

Článok 11 ods. 2

 

 

 

Článok 12 ods. 1 až 8

Článok 12 ods. 9

Článok 12 ods. 10

Článok 13

Článok 14 ods. 1 až 5

 

Článok 15

Článok 16

Článok 17 ods. 1 až 4

 

Článok 18

 

Článok 19

Článok 20 ods. 1

Článok 20 ods. 2

Článok 20 ods. 3 až 5

Článok 20 ods. 6 prvý pododsek

 

Článok 20 ods. 6 druhý pododsek

Článok 20 ods. 7

 

Článok 20 ods. 8

Článok 21

Článok 22

Článok 23

Článok 24

Článok 25

Článok 26

Článok 27

Článok 28

Článok 29

Článok 30

Článok 31

Článok 32

Článok 33 ods. 1

Článok 33 ods. 2 až 7

Článok 34

Článok 35 ods. 1 a 2

Článok 35 ods. 3

 

Článok 35 ods. 4

Článok 35 ods. 5 až 8

Článok 36

Článok 37

Článok 38 ods. 1

Článok 38 ods. 2

Článok 39 ods. 1

Článok 39 ods. 2

 

Článok 39 ods. 3

Článok 39 ods. 4

Článok 40

Článok 41

Článok 42

Článok 43

Článok 44

Článok 45

Článok 46

Článok 47

Článok 48

Článok 49

Článok 50

Článok 51

Článok 52

Článok 53

Článok 54

Článok 55

Článok 56

Článok 57

Článok 58 ods. 1

 

Článok 58 ods. 2 písm. a) a b)

 

Článok 59

Článok 60

Článok 61

Článok 62 ods. 1

Článok 62 ods. 2

Článok 62 ods. 3

Článok 62 ods. 4

Článok 62 ods. 5

Článok 62 ods. 6

Článok 62 ods. 7

Článok 63

Článok 64 ods. 1 písm. a)

 

Článok 64 ods. 1 písm. b) až f)

Článok 64 ods. 2

Článok 65

Článok 66

Článok 67

Článok 68

Článok 69

Článok 70

Článok 71

Článok 72 ods. 1

Článok 72 ods. 2

 

Článok 73 ods. 1 a 2

Článok 73 ods. 3

Článok 73 ods. 4

Článok 74

Článok 75

Článok 76

 

 

 

 

Článok 77

Článok 78

Článok 79

Článok 80

Článok 81

_____________

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI

Ref. č.: D(2014)40797

Roberto Gualtieri

predseda Výboru pre hospodárske a menové veci

ASP 15G206

Brusel

Vec:  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi (prepracované znenie)

  (COM(2014)0167 – C7-0112/2014 – 2014/0091(COD))

Vážený pán predseda,

Výbor pre právne veci preskúmal vyššie uvedený návrh podľa článku 104 rokovacieho poriadku o prepracovaní.

V odseku 3 tohto článku sa uvádza:

„Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru.

V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 169 a 170, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.

Ak však v súlade s bodom 8 medziinštitucionálnej dohody gestorský výbor tiež plánuje predložiť pozmeňujúce návrhy ku kodifikovaným častiam návrhu, bezodkladne oznámi svoj úmysel Rade a Komisii, pričom Komisia by mala pred hlasovaním podľa článku 58 informovať výbor o svojom stanovisku k pozmeňujúcim návrhom a o tom, či zamýšľa, prípadne nezamýšľa, návrh prepracovania stiahnuť.“

Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny, ktorá preskúmala prepracované znenie návrhu, Výbor pre právne veci zastáva názor, že predmetný návrh neobsahuje žiadne iné podstatné zmeny okrem tých, ktoré boli označené v návrhu alebo v stanovisku konzultačnej pracovnej skupiny, a že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení predchádzajúcich aktov s týmito zmenami, tento návrh obsahuje priamu kodifikáciu existujúcich textov bez zmeny ich podstaty.

Výbor pre právne veci preto na svojej schôdzi 3. septembra 2014 rozhodol 18 hlasmi (pričom 3 poslanci sa hlasovania zdržali)(21), že odporučí, aby Výbor pre hospodárske a menové veci ako gestorský výbor pristúpil k preskúmaniu uvedeného návrhu v súlade s článkom 104.

S úctou

Pavel Svoboda

Príloha: Stanovisko konzultačnej pracovnej skupiny

PRÍLOHA: STANOVISKO KONZULTAČNEJ PRACOVNEJ SKUPINY PRÁVNYCH SLUŽIEB EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE

 

 

 

 

KONZULTAČNÁ PRACOVNÁ SKUPINA

PRÁVNYCH SLUŽIEB

V Bruseli 3. júla 2014

STANOVISKO

  PRE  EURÓPSKY PARLAMENT

    RADU

    KOMISIU

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi

COM(2014)0167 final z 27.3.2014 – 2014/0091(COD)

So zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov a najmä na jej bod 9 konzultačná pracovná skupina zložená zo zástupcov právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie na svojom stretnutí 30. apríla 2014 preskúmala okrem iného uvedený návrh predložený Komisiou.

Na tomto stretnutí po preskúmaní návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa prepracúva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, konzultačná pracovná skupina jednomyseľne konštatovala nasledovné:

1) S cieľom zabezpečiť úplný súlad dôvodovej správy s príslušnými požiadavkami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode, malo sa v takomto dokumente presne uviesť, ktoré ustanovenia skoršieho právneho aktu zostávajú v návrhu nezmenené, ako sa uvádza v bode 6 písm. a) bode iii) tejto dohody.

2) V návrhu textu prepracovaného znenia sa mali sivou farbou, ktorá sa zvyčajne používa na označenie podstatných zmien, zvýrazniť tieto navrhnuté zmeny:

v článku 5 ods. 2 nahradenie slova „neuplatnia“ slovom „uplatnia“, ako aj nahradenie existujúceho odkazu na „články 9 až 17“ novým odkazom na „články1 až 8, články 12 a 20 a články 34 až 37“;

– v článku 12 ods. 2 vypustenie slov „ktorý sa nachádza na území iného členského štátu“;

– vypustenie celého textu článku 18 ods. 7 smernice 2003/41/ES;

– vypustenie celého textu článku 20 ods. 7 smernice 2003/41/ES;

Konzultačná pracovná skupina po preskúmaní tohto návrhu jednomyseľne konštatovala, že návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako zmeny označené v tomto návrhu alebo v tomto stanovisku. Konzultačná pracovná skupina takisto konštatovala, že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov s týmito zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty.

F. DREXLER      H. LEGAL      L. ROMERO REQUENA

vedúci právnej služby    vedúci právneho servisu  generálny riaditeľ

23.6.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie)

(COM(2014) 0167 – C7‑0112/2014 – 2014/0091 (COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jeroen Lenaers

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Všeobecným cieľom tejto smernice je uľahčiť rozvoj zamestnaneckých dôchodkových úspor. Spravodajca rozhodne súhlasí s týmto cieľom. Počas hospodárskej a finančnej krízy sa v posledných rokoch v mnohých členských štátoch pod veľký tlak dostali najmä dôchodky v prvom pilieri. V dôsledku toho museli byť vo viacerých krajín uskutočnené škrty vo vyplácaní dôchodkov.

Navyše obyvateľstvo všetkých členských štátov starne. Priemerná dĺžka života je v jednotlivých častiach Európy rôzna, všade však stúpa. Takisto rastie počet dôchodcov, ktorí žijú dlhšie a stále sa tešia dobrému zdraviu. Zároveň sa znižuje počet pracujúcich obyvateľov, klesá pôrodnosť a mladí ľudia študujú dlhšie a vstupujú na trh práce neskôr. V EÚ pracuje príliš málo ľudí vo vekovej kategórií nad 60 rokov. Solidaritu medzi generáciami, ktorá znamená, že mladí pracujúci ľudia pokryjú náklady na dôchodky pre starších ľudí, nemožno ďalej stupňovať za každú cenu. Krajiny so systémami priebežného financovania, v rámci ktorých sa dôchodky financujú zo súčasného rozpočtu, budú pri vyplácaní primeraných dôchodkov vystavené osobitným ťažkostiam.

Vzhľadom na to by malo viac krajín zvážiť zriadenie doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia v rámci druhého piliera, čo by malo viesť k bezpečnejším dôchodkovým dávkam. Ale vzhľadom na skúsenosti s hospodárskou a finančnou krízou je nevyhnutné zaviesť dobré pravidlá dohľadu a riadenia, aby mali ľudia vysoký stupeň dôvery vo svoj systém dôchodkového zabezpečenia a aby mali motiváciu zapojiť sa do takéhoto systému. Preto by prepracované znenie tejto smernice – za podmienky, že bude mať správny zámer a nebude viesť k zbytočnej záťaži – malo byť nástrojom na povzbudenie členských štátov k tomu, aby vypracovali systémy zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, v ktoré môžu mať ľudia dôveru.

Mali by sa pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európske sociálne modely.

V záujme toho, aby sa splnil všeobecný cieľ tejto smernice navrhla Komisia štyri konkrétne ciele: odstrániť prudenciálne prekážky pre cezhraničné inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, zabezpečiť dobrú správu a riadenie rizika, poskytovať jasné a relevantné informácie členom a poberateľom a zabezpečiť, aby mali orgány dohľadu potrebné nástroje na účinný dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Spravodajca plne chápe potrebu zabezpečiť dobrú správu, informácie pre členov dôchodkového plánu, transparentnosť a bezpečnosť zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú dôchodkovými inštitúciami, ktoré v prvom rade a predovšetkým slúžia na sociálne účely a ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za vyplácanie zamestnaneckých dôchodkových dávok.

Systémy dôchodkového zabezpečenia sa v celej Európe líšia a sú úzko prepojené s tradíciami v členských štátoch a ich daňovým, sociálnym a pracovným právom. Preto jednotné riešenie pre všetkých nebude v Európe viesť k želaným výsledkom a nebude efektívne pomáhať pri plnení cieľov stanovených v tejto smernici.

Práve z tohto dôvodu má spravodajca pocit, že je dôležité poskytnúť členským štátom pri vykonávaní a regulovaní požiadaviek stanovených v tejto smernici dostatočnú flexibilitu spôsobom, ktorý bude odrážať širokú rôznorodosť systémov dôchodkového zabezpečenia v Európe a ktorý bude vyhovovať osobitnému spôsobu, akým sú usporiadané vnútroštátne systémy, a to všetko v najlepšom záujme členov a poberateľov.

Je to o to dôležitejšie, že v súlade so zásadou subsidiarity by si členské štáty mali ponechať plnú zodpovednosť za usporiadanie svojich dôchodkových systémov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch "pilierov" dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch. V kontexte druhého piliera by si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií poskytujúcich dávky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Spravodajca predložil toto stanovisko s cieľom poskytnúť rovnováhu medzi potrebou vysokých európskych štandardov týkajúcich sa správy, dohľadu, informácií a transparentnosti, na jednej strane a zohľadnením tak veľmi potrebnej flexibility na strane druhej, aby mohli členské štáty účinne a úspešne prispôsobovať tieto štandardy tak, aby vyhovovali ich osobitým vnútroštátnym situáciám.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a) Členské štáty by mali zabezpečiť sociálnu ochranu pracovníkov, pokiaľ ide o dôchodky, poskytovaním verejných dôchodkov, ktoré sú dostatočné na udržanie dôstojnej životnej úrovne a na ochranu pred chudobou v starobe a podporou doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia spojených so zmluvami o zamestnaní.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2) Vnútorný trh by mal umožniť inštitúciám fungovať v iných členských štátoch a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových plánov.

(2) Na vnútornom trhu by inštitúcie mali mať možnosť fungovať v iných členských štátoch za predpokladu, že bude zabezpečená vysoká úroveň ochrany členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových plánov.

Pozmeňujúci návrh     3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2a) V záujme uľahčenia mobility pracovníkov medzi členskými štátmi je zámerom tejto smernice zabezpečiť dobrú správu, informovanosť členov dôchodkového plánu, transparentnosť a bezpečnosť zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2b) Spôsob organizácie a regulácie inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDP) sa medzi členskými štátmi významne líši. Preto nie je vhodný jednotný prístup v prípade inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Komisia a EIOPA v rámci svojej činnosti zohľadňujú rôzne tradície členských štátov a pri inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia uprednostňujú vnútroštátne pracovné a sociálne právo.

Pozmeňujúci návrh     5

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2c) Cieľom tejto smernice je minimálna harmonizácia, a preto by nemala členským štátom brániť v zachovaní alebo zavedení prísnejších ustanovení s cieľom chrániť členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových systémov. Táto smernica sa netýka otázok vnútroštátneho sociálneho a pracovného práva, právnych predpisov v daňovej či zmluvnej oblasti, ani primeranosti dôchodkového zabezpečenia v členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3) Smernica 2003/41/ES predstavovala prvý legislatívny krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi organizovanými v európskom rozsahu. Skutočný vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi zostáva rozhodujúcim faktorom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európskej únii, ako aj pre riešenie problému starnutia európskej spoločnosti. Uvedená smernica z roku 2003 nebola podstatne zmenená tak, aby zaviedla moderný systém riadenia rizík aj pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

(3) Smernica 2003/41/ES zaviedla minimálne normy poskytovania zamestnaneckých dôchodkových plánov organizovaných v Únii. Zavedenie a ďalší rozvoj zamestnaneckých dôchodkových lánov vo viacerých členských štátoch zostáva naďalej kľúčové pre riešenie problému starnutia európskej spoločnosti. Preto je dôležitý intenzívnejší sociálny dialóg na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) Je potrebné prijať opatrenie s cieľom dosiahnuť ďalší rozvoj doplnkového súkromného dôchodkového sporenia, ako sú zamestnanecké dôchodky. Je to dôležité, keďže systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak, čo znamená, že občania sa v budúcnosti budú stále viac spoliehať na zamestnanecké dôchodky ako doplnok verejných dôchodkových plánov. Mali by sa pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny model.

(4) Je potrebné prijať opatrenie s cieľom zabezpečiť, aby zákonné systémy sociálneho zabezpečenia chránili pred chudobou v starobe, pričom zamestnanecké dôchodkové systémy ich môžu hodnotne dopĺňať. Je to dôležité, keďže zamestnanci môžu po odchode do dôchodku zlepšiť svoju finančnú situáciu prostredníctvom zamestnaneckých dôchodkov. Preto je kľúčovým cieľom tejto smernice podpora plánov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, posilnenie úspešných modelov inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a ochrana ich ďalšej existencie. Mali by sa pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európske sociálne modely.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo podnikať a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčenia cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a podnikov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(5) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo podnikať, vlastnícke právo, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčenia cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a podnikov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

Pozmeňujúci návrh     9

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a) Členské štáty by mali zohľadňovať potrebu posilniť ochranu dôchodkových práv pracovníkov, ktorí boli dočasne vyslaní za prácou do iného členského štátu.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9) V súlade so zásadou subsidiarity členské štáty by si mali ponechať plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových plánov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch "pilierov" dôchodkového plánu v jednotlivých členských štátoch. V súvislosti s druhým pilierom by si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky, ako sú celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy spoločností a životné poisťovne; zámerom tejto smernice nie je spochybniť túto výsadu.

(9) V súlade so zásadou subsidiarity si členské štáty ponechajú plnú zodpovednosť za organizovanie svojich dôchodkových systémov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch „pilierov“ dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch. V súvislosti s druhým pilierom sú povinné niesť plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky, ako sú celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy spoločností a životné poisťovne. zámerom tejto smernice nie je spochybniť túto výsadu.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a) Vzhľadom na potrebu ďalej rozvíjať zamestnanecké dôchodkové plány by Komisia mala poskytnúť na úrovni Únie výraznú pridanú hodnotu tým, že podnikne ďalšie kroky na podporu spolupráce členských štátov so sociálnymi partnermi v rozvoji väčšieho počtu dôchodkových plánov druhého piliera, a že ustanoví expertnú skupinu na vysokej úrovni na preskúmanie spôsobov, ako zvýšiť dôchodkové úspory druhého piliera v členských štátoch, vrátane výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh     12

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18) V prípade konkurzu prispievajúceho podniku, člen čelí riziku straty svojej práce aj svojich získaných dôchodkových práv. Preto je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie medzi týmto podnikom a inštitúciou a stanovenie minimálnych prudenciálnych štandardov na ochranu členov.

(18) V prípade konkurzu prispievajúceho podniku, člen čelí riziku straty svojej práce aj svojich získaných dôchodkových práv. Preto je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie medzi týmto podnikom a inštitúciou a stanovenie minimálnych prudenciálnych štandardov prostredníctvom poistenia na ochranu členov.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20) Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú poskytovateľmi finančných služieb a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov a preto by mali spĺňať určité minimálne prudenciálne štandardy vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania.

(20) Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia nie sú poskytovateľmi finančných služieb, ale dôchodkovými inštitúciami, ktoré v prvom rade slúžia na sociálne účely, poskytujú kolektívny sociálny prínos a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov, a preto by mali spĺňať určité minimálne prudenciálne štandardy vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania. Ako hlavná zásada tejto smernice by sa mala primeraným spôsobom uznať a podporiť ich sociálna funkcia a trojstranný vzťah medzi zamestnancom, zamestnávateľom a inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28) Ak inštitúcia nefunguje cezhranične, členské štáty by mali byť schopné povoliť neúplné finančné krytie za predpokladu, že sa stanoví riadny plán na obnovu plného financovania a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.28

(28) Členské štáty by mali byť schopné povoliť neúplné finančné krytie za predpokladu, že sa stanoví riadny plán na obnovu plného financovania a zabezpečí sa ochrana zamestnancov a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.28

_______________

_______________

28 Ú. v. EÚ L 283, 28.10.1980, s. 23.

28 Ú. v. EÚ L 283, 28.10.1980, s. 23.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 33

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33) Ako veľmi dlhodobí investori s malými rizikami likvidity, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú v postavení investovať do nelikvidných aktív, ako sú akcie, ako aj do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodárky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov v rámci prudenciálnych limitov. Môžu tiež využívať výhody medzinárodnej diverzifikácie. Investovanie do akcií iných mien, než sú meny, v ktorých majú záväzky a do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov by sa preto nemalo obmedzovať z iných než len prudenciálnych dôvodov.

(33) Ako veľmi dlhodobí investori s malými rizikami likvidity, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú v postavení investovať do nelikvidných aktív, ako sú akcie, ako aj do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodárky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov v rámci prudenciálnych limitov. Môžu tiež využívať výhody medzinárodnej diverzifikácie. Investovanie do akcií iných mien, než sú meny, v ktorých majú záväzky a do nástrojov, ktoré majú dlhodobý hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov by sa preto nemalo obmedzovať z iných než len prudenciálnych dôvodov v súlade so zásadou obozretnosti na ochranu záujmov členov.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(35) Inštitúcie by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch v súlade s pravidlami stanovenými v ich domovských členských štátoch s cieľom znížiť náklady na cezhraničnú aktivitu. Preto by hostiteľské členské štáty nemali mať možnosť stanovovať dodatočné investičné požiadavky na inštitúcie nachádzajúce sa v iných členských štátoch.

(35) Inštitúcie by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch v súlade s pravidlami stanovenými v ich domovských členských štátoch. Ak však inštitúcia pracuje na cezhraničnom základe, príslušný orgán hostiteľského členského štátu ju môže požiadať, aby uplatňovala obmedzenia investícií, a to za predpokladu, že takéto pravidlá sa vzťahujú aj na inštitúcie nachádzajúce sa v hostiteľskom členskom štáte, a tak, že tieto limity sú prísnejšie než limity uplatňované v domovskom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 37

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(37) Politiky odmeňovania, ktoré podnecujú nadmerne rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík inštitúcií. Zásady a požiadavky na zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú na iné druhy finančných inštitúcií Únie, by sa mali uplatňovať aj na inštitúcie, pričom by sa však mala zohľadniť konkrétna štruktúra správy uvedených inštitúcií v porovnaní s inými typmi finančných inštitúcií, ako aj potreba zohľadniť veľkosť, charakter, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

(37) Politiky odmeňovania, ktoré podnecujú nadmerne rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík inštitúcií. Zásady a požiadavky na zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú na iné druhy finančných inštitúcií Únie, by sa mali v plnej miere uplatňovať aj na inštitúcie, pričom by sa však mala zohľadniť rovnováha medzi potrebou transparentnosti a konkrétnou štruktúrou správy uvedených inštitúcií v porovnaní s inými typmi finančných inštitúcií, ako aj potreba zohľadniť veľkosť, charakter, rozsah a zložitosť činností inštitúcie.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 46

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(46) Inštitúcie by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov, členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku s cieľom zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti počas rôznych štádií dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok) až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, navrhovanej výške dôchodkových dávok, rizikách a zárukach, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú investičné riziko, veľmi dôležité sú takisto dodatočné informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti.

(46) Inštitúcie by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov, členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku s cieľom zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti počas rôznych štádií dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok) až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, navrhovanej výške dôchodkových dávok, rizikách a zárukách, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú investičné riziko, veľmi dôležité sú takisto dodatočné informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti. Všetky informácie by mali byť primerané potrebám používateľa a v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o dostupnosť a prístup k informáciám, v zmysle článku 3 resp. článku 21.

Pozmeňujúci návrh     19

Návrh smernice

Odôvodnenie 51

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(51) Príslušný orgán by mal vykonávať svoje právomoci, ktorých hlavným cieľom je ochrana členov a poberateľov.

(51) Príslušný orgán by mal vykonávať svoje právomoci, ktorých hlavným cieľom je ochrana práv členov a poberateľov a stabilita a riadne hospodárenie inštitúcií.

Pozmeňujúci návrh     20

Návrh smernice

Odôvodnenie 57

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(57) S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaného v celoeurópskom meradle by Komisia po konzultácii s EIOPA mala uplatňovanie tejto smernice preskúmať a podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade štyri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. V rámci tohto preskúmania by sa malo posúdiť najmä uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa výpočtu technických rezerv, financovanie technických rezerv, bilančné rezervy, miera platobnej schopnosti, investičné pravidlá a akékoľvek ďalšie aspekty týkajúce sa finančnej platobnej schopnosti inštitúcie.

(57) S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaného v celoeurópskom meradle by Komisia po konzultácii s EIOPA mala uplatňovanie tejto smernice preskúmať a podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade šesť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh     21

Návrh smernice

Odôvodnenie 59

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(59) S cieľom špecifikovať požiadavky stanovené v tejto smernici by sa na Komisiu mala delegovať právomoc v súlade s článkom 290 ZFEÚ prijímať akty, pokiaľ ide o objasnenie politiky odmeňovania, hodnotenie rizík pre dôchodky a výkaz dôchodkových dávok. Je zvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravnej práce vykonala primerané konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasný, včasný a vhodný prenos príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 60 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(60a) Ďalší vývoj na úrovni Únie modelov solventnosti, ako napríklad holistickej súvahy, nie je z praktického hľadiska uskutočniteľný a nie je účinný, pokiaľ ide o náklady a prínosy, z dôvodu rôznorodosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v rámci jedného členského štátu a medzi rôznymi členskými štátmi. Na európskej úrovni by sa preto nemali vyvíjať nové kapitálové požiadavky, ako napríklad Solventnosť II alebo holistické modely na základe bilancie odvodené od smernice Solventnosť II, pokiaľ ide o inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, keďže by mohli byť potenciálne škodlivé záujmom zamestnancov a zamestnávateľov a mohli by znížiť ochotu zamestnávateľov poskytovať zamestnanecké dôchodky.

Pozmeňujúci návrh     23

Návrh smernice

Článok 6 – písmeno a – pododsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Ako vedúca zásada tejto smernice sa primeraným spôsobom uznáva a podporuje sociálna funkcia inštitúcie a trojstranný vzťah medzi zamestnancom, zamestnávateľom a inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Pozmeňujúci návrh     24

Návrh smernice

Článok 6 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(d) „dôchodkové dávky“ znamenajú dávky zaplatené na základe odvolania sa na dosiahnutie, alebo očakávanie dosiahnutia, dôchodkového veku alebo, ak sú doplnkom k takýmto dávkam a sú poskytované na prídavnom základe vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo úmrtia. Aby sa uľahčilo finančné zabezpečenie v dôchodku, tieto dávky sú zvyčajne vo forme doživotných výplat. No môže ísť aj o platby v rámci dočasného obdobia alebo jednorazové platby;

(d) „dôchodkové dávky“ znamenajú dávky zaplatené na základe odvolania sa na dosiahnutie, alebo očakávanie dosiahnutia, odchodu na dôchodok alebo, ak sú doplnkom k takýmto dávkam a sú poskytované na prídavnom základe vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo úmrtia, alebo pozostalostné dávky, ak prináležia k doplnkovým dôchodkovým plánom. Aby sa uľahčilo finančné zabezpečenie v dôchodku, tieto dávky sú zvyčajne vo forme doživotných výplat. No môže ísť aj o platby v rámci dočasného obdobia alebo jednorazové platby;

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 11 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a. S úmyslom zabezpečiť primeranú ochranu záujmov členov a poberateľov môžu členské štáty určiť podmienky fungovania inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území bez diskriminácie a s ohľadom na ostatné požiadavky.

Pozmeňujúci návrh     26

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

10. Členské štáty zabezpečia, aby sa na inštitúcie, ktoré vykonávajú cezhraničnú aktivitu, nevzťahovali žiadne požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií členom a poberateľom uložené príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu v súvislosti s členmi, ktorých sa daná cezhraničná aktivita týka.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh     27

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty umožnia inštitúciám, ktoré majú povolenie alebo sú registrované na ich území, previesť celý dôchodkový plán alebo jeho časť na prijímajúce inštitúcie, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v iných členských štátoch.

1. Členské štáty môžu umožniť inštitúciám, ktoré majú povolenie alebo sú registrované na ich území, previesť v plnej alebo čiastočnej miere pasíva alebo technické rezervy dôchodkového plánu, ako aj ostatné záväzky a práva a príslušné aktíva alebo ich peňažný ekvivalent na prijímajúce inštitúcie, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v iných členských štátoch, pokiaľ je v prípade prevodu časti dôchodkového plánu zabezpečená životaschopnosť oboch, t. j. prevedenej i zostávajúcej časti dôchodkového plánu, a pokiaľ sú práva členov po prevode náležite chránené. Prijímajúca inštitúcia vedie dôchodkový plán v súlade so sociálnym a pracovným právom hostiteľského členského štátu, takže sa nezmení úroveň ochrany členov a poberateľov, ktorých sa prevod týka.

Pozmeňujúci návrh     28

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Pokiaľ sa vo vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve o organizovaní dôchodkových plánov nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky podliehajú predchádzajúcemu schváleniu dotknutými členmi a poberateľmi alebo prípadne ich zástupcami. V každom prípade sa informácie o podmienkach prevodu sprístupnia dotknutým členom a poberateľom alebo prípadne ich zástupcom najmenej štyri mesiace pred podaním žiadosti uvedenej v odseku 2.

3. Pokiaľ sa vo vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve o organizovaní dôchodkových plánov nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky podliehajú predchádzajúcemu schváleniu dotknutými členmi a poberateľmi alebo prípadne ich zástupcami alebo prispievajúcim podnikom v prípade, že je čiastočne alebo v plnej miere zodpovedný za zabezpečenie dôchodkových dávok. V každom prípade sa informácie o podmienkach prevodu sprístupnia dotknutým členom a poberateľom alebo prípadne ich zástupcom najmenej štyri mesiace pred podaním žiadosti uvedenej v odseku 2.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 14 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5a. Komisia navrhne potrebné opatrenia na zabránenie možným deformáciám spôsobeným rôznymi úrovňami úrokových sadzieb a na ochranu záujmov poberateľov a členov každého systému.

Odôvodnenie

Obnovenie pôvodného znenia smernice, keďže práve toto ustanovenie má chrániť poberateľov a členov plánov.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 15 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. V prípade cezhraničnej aktivity, ako je uvedené v článku 12, technické rezervy sú vždy plne financované s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových plánov. Ak tieto podmienky nie sú splnené, príslušné orgány domovského členského štátu zasiahnu v súlade s článkom 62. Aby sa dodržala táto požiadavka, domovský členský štát môže vyžadovať oddelenie aktív a pasív.

3. Podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2 sa uplatňujú aj v prípade cezhraničnej činnosti uvedenej v článku 12, pod podmienkou, že sú dostatočne chránené záujmy zamestnancov, členov a poberateľov.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 20 – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že povolia také kritériá investícií, ktoré znamenajú nižšiu návratnosť, ale väčšie sociálne výhody, ak s tým budú súhlasiť akcionári.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 1 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a) ich odborná kvalifikácia, vedomosti a skúsenosti sú primerané na to, aby im umožnili zabezpečiť riadne a obozretné riadenie inštitúcie, ako aj riadne vykonávanie ich kľúčových funkcií (požiadavka, aby boli spôsobilé) a

(a) ich kvalifikácia, vedomosti a skúsenosti sú spoločne primerané na to, aby im umožnili zabezpečiť riadne a obozretné riadenie inštitúcie, ako aj riadne vykonávanie ich kľúčových funkcií (požiadavka, aby boli spôsobilé) a

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 24 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a. Smernica 2010/76/EÚ Európskeho parlamentu a Rady1a sa uplatňuje tiež na osoby, ktoré skutočne riadia inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, s cieľom zabezpečiť zdravú politiku odmeňovania.

 

__________________

 

1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizáciu a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2010, s. 3).

Pozmeňujúci návrh     34

Návrh smernice

Článok 24 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

[...]

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 29 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Hodnotenie rizík pre dôchodky je neoddeliteľnou súčasťou operačnej stratégie a zohľadňuje sa v strategických rozhodnutiach inštitúcie.

4. Hodnotenie rizík pre dôchodky sa musí vykonávať pravidelne a bezodkladne po každej podstatnej zmene v rizikovom profile inštitúcie alebo dôchodkového plánu. Sprístupní sa členom plánu a zverejní sa.

Pozmeňujúci návrh     36

Návrh smernice

Článok 30

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 30

vypúšťa sa

Delegovaný akt týkajúci sa hodnotenia rizík pre dôchodky (a)

 

Komisia je oprávnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 77, v ktorom sa špecifikuje:

 

(a) prvky, ktoré majú byť zahrnuté v článku 29 ods. 2;

 

(b) metódy uvedené v článku 29 ods. 3 so zohľadnením identifikácie a hodnotenia rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom a dlhodobom horizonte a

 

(c) frekvencia hodnotenia rizík pre dôchodky so zohľadnením požiadaviek v článku 29 ods. 1.

 

Delegovaným aktom sa neukladajú ďalšie finančné požiadavky nad rámec predpokladaný v tejto smernici.

 

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 38 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. V závislosti od charakteru ustanoveného dôchodkového plánu členské štáty zabezpečia, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ich území poskytla budúcim členom, členom a poberateľom aspoň informácie stanovené v článkoch 39 až 53 a článkoch 55 až 58

1. V závislosti od charakteru ustanoveného dôchodkového plánu každý členský štát zabezpečí, aby každá inštitúcia nachádzajúca sa na ich území poskytla budúcim členom, členom a poberateľom náležité informácie, pričom zohľadní rozličné informačné potreby budúcich členov, členov a poberateľov, ako sa uvádza v tejto kapitole.

 

Informácie uvedené v prvom pododseku sú primerané potrebám používateľa, napísané jasným a zrozumiteľným spôsobom a pravidelne sa aktualizujú a sú v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o dostupnosť a prístup k informáciám, v zmysle článku 3 resp. článku 21;

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 38 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Informácie musia spĺňať všetky nasledujúce požiadavky:

vypúšťa sa

(a) pravidelne sa aktualizujú;

 

(b) musia byť napísané zrozumiteľne s použitím jasného, stručného a zrozumiteľného jazyka, pričom sa vylúči používanie žargónu a technických pojmov, keď je možné namiesto nich použiť bežne používané slová;

 

(c) nesmú byť zavádzajúce. V slovníku aj obsahu sa zabezpečí konzistentnosť a

 

(d) prezentujú sa tak, aby boli ľahko čitateľné a aby používali znaky čitateľnej veľkosti.

 

Ak sa výkaz dôchodkových dávok vytlačí alebo skopíruje čiernobielo, nesmú sa použiť farby v prípade, že by sa tým mohla znížiť zrozumiteľnosť informácií.

 

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 39 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území, Členské štáty zabezpečia, aby: boli členovia dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového plánu, najmä pokiaľ ide o:

1. V závislosti od povahy dôchodkového systému členské štáty s ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území zabezpečia, aby: boli členovia dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového plánu, najmä pokiaľ ide o:

(a) práva a povinnosti strán zapojených do dôchodkového plánu;

(a) práva a povinnosti strán zapojených do dôchodkového plánu;

(b) finančné, poistné a ostatné riziká spojené s dôchodkovým plánom;

(b) finančné riziká spojené s dôchodkovým plánom do tej miery, do akej sú relevantné pre členov a poberateľov;

(c) charakter a rozloženie týchto rizík.

 

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 39 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých členovia znášajú investičné riziko a ktoré poskytujú viac ako jednu možnosť s rôznymi investičnými profilmi, sú členovia informovaní, okrem informácií uvedených v písmenách a), b) a c) prvého odseku, aj o podmienkach týkajúcich sa rozsahu dostupných investičných možností, štandardnej investičnej možnosti a prípadne pravidla dôchodkového plánu prideliť konkrétnemu členovi investičnú možnosť.

2. V prípade dôchodkových plánov, v ktorých členovia znášajú investičné riziko a ktoré poskytujú viac ako jednu možnosť s rôznymi investičnými profilmi, sú členovia informovaní aj o podmienkach týkajúcich sa rozsahu dostupných investičných možností, štandardnej investičnej možnosti a prípadne pravidla dôchodkového plánu prideliť konkrétnemu členovi investičnú možnosť.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 40 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 40 a

 

Výkaz dôchodkových dávok

[nahrádza články 40 – 54 návrhu Komisie]

1. Pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa výkazu dôchodkových dávok príslušný orgán požaduje, aby:

 

(a) výkaz dôchodkových dávok obsahoval kľúčové relevantné informácie pre členov, pričom zohľadní osobitnú povahu vnútroštátnych systémov a vnútroštátneho sociálneho, pracovného a daňového práva;

 

(b) informácie vo výkaze dôchodkových dávok boli napísané jasne a prezentované stručne, aby boli ľahko čitateľné;

 

(c) inštitúcie smeli poskytovať výkaz dôchodkových dávok na trvalom nosiči alebo prostredníctvom webovej stránky. Na žiadosť členov a poberateľov sa doručuje v papierovej podobe, a to bezplatne a nad rámec akýchkoľvek elektronických prostriedkov.

 

2. V rámci tejto smernice sa pod pojmom kľúčové relevantné informácie pre členov rozumejú:

 

(a) osobné údaje člena vrátane jasného uvedenia veku odchodu do dôchodku alebo dátumu poberania dôchodkových dávok;

 

(b) identifikácia inštitúcie a identifikácia dôchodkového plánu člena;

 

(c) presný dátum, na ktorý sa vzťahujú informácie uvedené vo výkaze dôchodkových dávok;

 

(d) v náležitých prípadoch akékoľvek informácie o plných alebo čiastočných zárukách v rámci dôchodkového plánu. Keď sa poskytuje záruka, výkaz dôchodkových dávok stručne vysvetľuje povahu záruky a poskytuje informácie o súčasnej úrovni financovania nadobudnutých jednotlivých nárokov člena;

 

(e) informácie o dôchodkových prognózach, pričom sa zohľadní osobitná povaha a organizácia dôchodkového plánu;

 

3. Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky doplnkové relevantné informácie ľahko dostupné užívateľsky prívetivým spôsobom a aby boli sprístupnené na žiadosť člena. Môžu sa poskytovať vo výkaze dôchodkových dávok alebo sprístupniť inými spôsobmi a môžu zahŕňať:

 

(a) informácie o stave, príspevkoch a nákladoch dôchodkového plánu, pričom sa zohľadní osobitná povaha a organizácia dôchodkového plánu;

 

(b) v náležitých prípadoch a so zohľadnením osobitnej povahy a organizácie dôchodkového plánu informácie o investičnom profile;

 

(c) v náležitých prípadoch a so zohľadnením osobitnej povahy a organizácie dôchodkového plánu informácie o doterajšej výkonnosti;

 

4. Členské štáty si vymieňajú osvedčené postupy týkajúce sa formátu a obsahu výkazu dôchodkových dávok.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 55 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 55a

 

Informácie a dokumenty, ktoré sa majú poskytnúť

[Nahrádza články 55 – 58 návrhu Komisie]

1. Inštitúcia zabezpečí, aby boli budúci členovia informovaní o všetkých prvkoch plánu, ako aj o akýchkoľvek investičných možnostiach vrátane informácií o tom, či a ako sa v investičnom prístupe zohľadňujú otázky životného prostredia, klímy, sociálne otázky a otázky správy a riadenia spoločností. Ak budúci členovia nemajú na výber a sú v dôchodkovom pláne zaregistrovaní automaticky, priamo po registrácii dostanú kľúčové relevantné informácie týkajúce sa ich členstva.

 

2. Okrem výkazu dôchodkových dávok inštitúcie poskytnú každému členovi aspoň dva roky pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku stanoveného v dôchodkovom pláne alebo na požiadanie člena tieto informácie:

 

(a) vyvážené informácie o možnostiach dostupných pre členov pri preberaní ich dôchodkového príjmu;

 

(b) ak dôchodkový plán nevypláca dávky ako doživotnú anuitu, vyvážené informácie o dostupných produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii.

 

Inštitúcie poskytujú poberateľom informácie o splatných dávkach a zodpovedajúcich možnostiach výplaty. Ak významnú časť investičného rizika znášajú poberatelia v štádiu vyplácania, členské štáty zabezpečia, aby poberatelia dostávali primerané informácie.

 

3. Na požiadanie člena alebo poberateľa alebo ich zástupcov, inštitúcia poskytne tieto dodatočné informácie:

 

(a) ročnú účtovnú závierku a výročnú správu podľa článku 31 alebo, ak je inštitúcia zodpovedná za viac než jeden dôchodkový plán, tie účtovné závierky a výročné správy, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým plánom;

 

(b) prehlásenie o zásadách investičnej politiky uvedené v článku 32;

 

(c) informácie o predpokladoch použitých na získanie prognóz uvedených v článku 50;

 

(d) informácie o predpokladanej anuitnej sadzbe, type poskytovateľa a trvaní anuity uvedené v článku 53 písm. c).

 

Na požiadanie člena inštitúcia tiež poskytne informácie o:

 

(a) cieľovej úrovni dôchodkových dávok, ak je to vhodné;

 

(b) úrovni dávok v prípade zániku zamestnania.

Pozmeňujúci návrh     43

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Hlavným cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana členov a poberateľov dôchodkového plánu.

1. Hlavným cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana práv členov a poberateľov dôchodkového plánu a stabilita a dobré hospodárenie inštitúcií.

Pozmeňujúci návrh     44

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu stanovený v odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri vykonávaní svojich všeobecných povinností náležite zvážili potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu príslušných finančných systémov v Únii, najmä v mimoriadnych situáciách, pričom zohľadnia informácie dostupné v relevantnom čase.

2. Bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu stanovený v odseku 1, táto smernica podporuje zriadenie a prevádzku inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, podporuje ich efektívne riadenie a správu a zvyšuje ich príťažlivosť pre zamestnancov a zamestnávateľov.

Pozmeňujúci návrh     45

Návrh smernice

Článok 60 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podliehali prudenciálnemu dohľadu, ako aj dohľadu nad:

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne sociálne a pracovné právo, členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podliehali prudenciálnemu dohľadu, ako aj dohľadu nad:

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 73 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a. Vzhľadom na potrebu prijať opatrenia na úrovni Únie na ďalší rozvoj systémov zamestnaneckého dôchodkového poistenia v členských štátoch Komisia:

 

(a) podnikne ďalšie kroky na podporu spolupráce členských štátov so sociálnymi partnermi pri rozvoji väčšieho počtu dôchodkov v rámci druhého piliera;

 

(b) zriadi skupinu expertov na vysokej úrovni s cieľom posúdiť spôsoby zvýšenia dôchodkových úspor v druhom pilieri v členských štátoch, vrátane podpory výmeny najlepších postupov v členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh     47

Návrh smernice

Článok 75

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia preskúma túto smernicu a podá správu o jej vykonávaní a účinnosti Európskemu parlamentu a Rade.

Šesť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia preskúma túto smernicu a podá správu o jej vykonávaní a účinnosti Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh     48

Návrh smernice

Článok 77

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 77

vypúšťa sa

Vykonávanie delegovania právomoci

 

1. Právomoc prijímať delegované akty sa prenáša na Komisiu na základe podmienok uvedených v tomto článku.

 

2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 ods. 3, článku 30 a článku 54 môže kedykoľvek zrušiť Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomoci špecifikované v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v neskoršom termíne stanovenom v rozhodnutí. Rozhodnutie neovplyvňuje platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

 

3. Ihneď po prijatí delegovaného aktu o tom Komisia súčasne informuje Európsky parlament a Radu.

 

4. Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 ods. 3, článku 30 a článku 54 nadobudne účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament ani Rada nevznesú námietku počas troch mesiacov od oznámenia o uvedenom akte Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedeného obdobia Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietku. Toto obdobie sa na základe podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady rozšíri o tri mesiace.

 

POSTUP

Názov

Činnosti a dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie)

Referenčné čísla

COM(2014)0167 – C7-0112/2014 – 2014/0091(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

14.4.2014

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

GR: EMPL

14.4.2014

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Jeroen Lenaers

1.10.2014

Prerokovanie vo výbore

5.3.2015

16.4.2015

 

 

Dátum prijatia

28.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

10

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Ulla Tørnæs, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Mercedes Bresso, Eva Kaili, Eduard Kukan, António Marinho e Pinto, Csaba Sógor, Gabriele Zimmer

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Michaela Šojdrová

6.5.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi (prepracované znenie)

(COM(2014)0167 – C7‑0112/2014 – 2014/0091(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sirpa Pietikäinen

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Členské štáty majú rôzne dôchodkové systémy, ale stretávajú sa s podobnými problémami pri zabezpečovaní finančne udržateľných a primeraných dôchodkových príjmov. Stredná dĺžka života v Európskej únii sa v súčasnosti zvyšuje o približne 2 a pol mesiaca ročne a je dôležité udržať nízky počet starších ľudí, ktorí žijú v chudobe, ako aj zabezpečiť primerané dôchodky pre všetkých.

Kríza vážne zasiahla dôchodkové úspory domácností a súkromné dôchodkové systémy sú naďalej pod tlakom, okrem iného v dôsledku stále nízkych úrokových sadzieb. Z toho dôvodu vzniká tlak aj na výnosy zamestnaneckých dôchodkových fondov, a teda aj na ich úlohu ako jedného z najväčších inštitucionálnych investorov v Európe. Zamestnanecké dôchodkové fondy reagujú zmenou svojich obchodných modelov a môžu tiež zvýšiť rizikovosť svojich investičných stratégií, čo by mohlo v konečnom dôsledku ovplyvniť vyplácanie dôchodkov členom daného fondu. V tomto smere je revízia smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia správne načasovaná. Nemalo by sa zabudnúť na to, že tieto problémy sa dotknú predovšetkým žien.

Ženy sú postihnuté rozdielmi v starobných dôchodkoch v porovnaní s mužmi. Tieto rozdiely v dôchodkových príjmoch súvisia v prvom rade s existujúcimi rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov: hodinový zárobok žien je v priemere o 16 % nižší než hodinový zárobok mužov (EÚ28, 2013). Hoci sa tento rozdiel znižuje, neexistujú žiadne nesporné dôkazy o tom, že sa znižuje aj rodový rozdiel v starobných dôchodkoch, ktorý v priemere predstavuje 39 %.

Flexibilné pracovné režimy pre ženy vrátane práce na čiastočný úväzok alebo prerušenia kariéry často súvisia s ich podielom na domácich a rodinných povinnostiach a môžu čiastočne odrážať osobné preferencie. Tieto režimy majú často negatívny vplyv na nadobúdanie dôchodkových práv. Účasť žien na trhu práce je okrem toho ovplyvnená rozdelením žien a mužov do rôznych častí pracovného trhu, do odvetví s rôznymi odmenami či odlišným využívaním dôchodkových fondov alebo do rôznych úrovní organizačnej hierarchie s odlišnými odmenami.

Rozdiely medzi starobnými dôchodkami mužov a žien a dlhovekosť žien vedú k tomu, že v starobe sú chudobou postihované viac ženy než muži. Staršie ženy sú navyše často vo veľmi neistej situácii, keďže ich právo na dôchodkový príjem sa často odvíja od ich rodinného stavu (príspevky odvíjajúce sa od manžela alebo pozostalostné dávky). Stimuly na predčasný odchod do dôchodku poskytované vzhľadom na stále nízky dopyt po starších pracovníčkach takisto vedú k nižším príjmom. V roku 2012 chudoba ohrozovala 22 % žien vo veku nad 65 rokov v porovnaní so 16 % mužov. Hoci rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie z roku 2011 vznikla povinnosť používať vo všetkých nových systémoch poistno-matematické faktory, v rámci ktorých sa nezohľadňuje pohlavie, aby sa pri odchode žien do dôchodku vzala do úvahy dlhšia očakávaná dĺžka života, je náročné posúdiť, ako sa dôchodkové fondy vyrovnajú s problémom dlhšej priemernej dĺžky života žien.

V záujme prekonania chudoby žien po odchode do dôchodku a s cieľom zabezpečiť rovnaké úrovne dôchodkov je dôležité vytvoriť celoeurópske verejné dôchodkové systémy prvého piliera, ktoré zaručia primeranú výšku príjmov a budú doplnené dostatočným zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením. Komisia by mala podrobne preskúmať dosah rôznych pilierov, dôchodkových systémov a ich štruktúr na mužov a ženy. Na základe svojich zistení by mala navrhnúť opatrenia a prípadné štrukturálne zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie rovnakej výšky dôchodkov pre mužov a ženy v jednotlivých členských štátoch.

Lepšie verejné dôchodkové systémy sú predpokladom odstránenia chudoby starších žien, zatiaľ čo rodovo citlivejšie systémy druhého piliera sú potrebné na zaručenie zodpovedajúcich príjmov. Zároveň sa musí zohľadniť skutočnosť, že v súčasnosti sa do systémov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia prihlasuje viac mužov než žien. To môže prispieť k väčším rozdielom medzi starobnými dôchodkami mužov a žien, keďže členské štáty majú tendenciu klásť väčší dôraz na druhý pilier. K rodovým rozdielom v prístupe k dôchodku a dôchodkovom pokrytí prispeje aj užšie prepojenie medzi príspevkami a dávkami dôchodkového zabezpečenia, ktoré znevýhodňujú obdobia prerušenia pracovnej činnosti alebo nižšie príjmy. V niektorých členských štátoch, kde je v rámci súkromných dôchodkov zreteľný posun od systémov založených na dávkach k systémom založeným na príspevkoch, výskum ukázal, že rozdiel v zabezpečení mužov a žien je výraznejší v tomto druhom pilieri než v prvom verejnom pilieri.

Každý európsky návrh, ktorý sa priamo alebo nepriamo vzťahuje na zabezpečenie občanov v starobe, by mal byť zameraný na riešenie tejto nerovnosti. Transparentnosť treba zabezpečiť aj v súvislosti s posilnením technických ustanovení z dôvodu vyššieho rizika dlhovekosti u žien, ako aj zaručením nediskriminačných platieb v budúcnosti.

Zásady dobrej správy by mali zahŕňať aj pojem uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. To sa vzťahuje aj na to, ako finančné inštitúcie spracúvajú informácie. Ženy majú údajne menej finančných znalostí a obmedzenejší prístup k formálnym finančným produktom ako muži, čo je kontroverzné a súvisí s rodovými stereotypmi. Výskum OECD ukázal napríklad, že spôsob fungovania zložených úrokov pozná len 49 % žien v porovnaní so 75 % mužov. V niektorých krajinách takmer 60 % žien v porovnaní so 45 % mužov nevie, že vysoké investičné výnosy sprevádza vysoké riziko. Finančná gramotnosť môže predstavovať problém u mužov i žien, a preto by jasný a výstižnejší opis rizík a charakteristík produktov prospel všetkým užívateľom.

Jasné a relevantné informovanie o dôchodkových fondoch by samé osebe malo znamenať aj pochopenie nedostatku informácií o dôchodkových príjmoch. Individualizované prehľady dôchodkových dávok by boli príležitosťou na výslovné uvedenie rozdielov v dôchodkoch jednotlivých členov (v porovnaní s ostatnými členmi systému) a na poskytnutie návrhov na odstránenie týchto rozdielov. To by v konečnom dôsledku mohlo povzbudiť ženy, ktoré budú musieť do určitej miery často „pracovať tvrdšie“, aby získali rovnaký dôchodok ako muži, aby sa prihlásili do dôchodkového fondu alebo dobrovoľne vložili svoje ďalšie úspory do systému zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2) Vnútorný trh by mal umožniť inštitúciám fungovať v iných členských štátoch a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových plánov.

(2) Vnútorný trh by mal umožniť inštitúciám fungovanie v iných členských štátoch a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany členov zamestnaneckých dôchodkových systémov a príjemcov zamestnaneckých dôchodkov v týchto systémoch, a pritom plne rešpektovať právne predpisy Únie v oblasti rodovej rovnosti a zásadu nediskriminácie, ako aj zohľadniť okrem iného osobitné potreby žien a rodové rozdiely v starobných dôchodkoch.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(3a) Zamestnanecký dôchodok je vzhľadom na demografický vývoj v Európe a na situáciu štátnych rozpočtov takmer neodmysliteľnou súčasťou primeraného, bezpečného a udržateľného dôchodkového zabezpečenia.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) Je potrebné prijať opatrenie s cieľom dosiahnuť ďalší rozvoj doplnkového súkromného dôchodkového sporenia, ako sú zamestnanecké dôchodky. Je to dôležité, keďže systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak, čo znamená, že občania sa v budúcnosti budú stále viac spoliehať na zamestnanecké dôchodky ako doplnok verejných dôchodkových plánov. Mali by sa pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny model.

(4) Hoci za poskytovanie primeraných príjmov a služieb starším občanom zodpovedá verejný sektor, v členských štátoch je neustále potrebné konať v záujme ďalšieho rozvoja existujúcich zamestnaneckých dôchodkových systémov (druhý pilier), ako aj doplnkového súkromného dôchodkového sporenia (tretí pilier), ako sú zamestnanecké dôchodky, aby dôchodcovia mohli využívať dodatočné služby prispôsobené ich osobným potrebám. Je to dôležité, keďže systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak, čo znamená, že občania sa v budúcnosti budú stále viac spoliehať na zamestnanecké dôchodky ako doplnok verejných dôchodkových plánov. Mali by sa rozvíjať zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe, a preto by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny model; treba však poznamenať, že už existujúce nerovnosti na trhu práce, ako sú napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, sa odrážajú v kumulovaných znevýhodneniach v prvom a druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia, čo spôsobuje nižšiu úroveň dôchodkového zabezpečenia a riziko chudoby vo vyššom veku.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a) Treba podniknúť kroky na zabezpečenie rovnakého prístupu k primeraným systémom dôchodkového zabezpečenia pre ženy, prostredníctvom ktorých sa vykompenzuje nerovnováha spôsobená pretrvávajúcimi nerovnosťami medzi mužmi a ženami na trhu práce.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo podnikať a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčenia cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a podnikov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(5) Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu, napríklad na základe pohlavia, sexuálnej orientácie a zloženia domácnosti, právo podnikať a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, v rámci ktorého sa zohľadňuje finančná gramotnosť každého člena systému zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako aj uľahčenia cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a podnikov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Napriek nadobudnutiu účinnosti smernice 2003/41/ES naďalej pretrvávajú dôležité prudenciálne prekážky, z dôvodu ktorých je pre inštitúcie vedenie cezhraničných dôchodkových plánov príliš drahé. Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň ochrany členov a poberateľov. Je to o to dôležitejšie, že sa značne zvýšil počet Európanov, ktorí sa spoliehajú na dôchodkové plány, ktoré presúvajú dlhovekosť a trhové riziká z inštitúcie alebo podniku, ktorý ponúka zamestnanecký dôchodkový plán („prispievajúci podnik“), na jednotlivé osoby. Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň informovanosti členov a poberateľov. Tento vývoj si vyžaduje zmenu smernice.

(6) Napriek nadobudnutiu účinnosti smernice 2003/41/ES naďalej pretrvávajú dôležité prudenciálne prekážky, z dôvodu ktorých je pre inštitúcie vedenie cezhraničných dôchodkových systémov príliš drahé. Okrem toho sa musí v súlade so zásadami EÚ týkajúcimi sa nediskriminácie a rodovej rovnosti zvýšiť a stanoviť súčasná minimálna úroveň ochrany členov a poberateľov. Je to o to dôležitejšie, že sa značne zvýšil počet Európanov, ktorí sa spoliehajú na dôchodkové systémy, ktoré presúvajú riziko dlhovekosti a trhové riziká z inštitúcie alebo podniku, ktorý ponúka zamestnanecký dôchodkový plán („prispievajúci podnik“), na jednotlivé osoby, pričom sa v členských štátoch zvyšuje riziko chudoby v starobe, a to najmä u žien. Okrem toho sa musí zvýšiť súčasná minimálna úroveň informovanosti členov a poberateľov, ktorú treba prispôsobiť potrebám jednotlivých členov, najmä žien, aby sa zaručil väčší prístup k informáciám. Tento vývoj si vyžaduje zmenu smernice.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a) Vzhľadom na význam zabezpečenia primeranej výšky dôchodkov a odstránenia rodových rozdielov v starobných dôchodkoch by Komisia mala podrobne preskúmať dosah rôznych pilierov, dôchodkových systémov a ich štruktúr na ženy i mužov. Na základe svojich zistení by mala navrhnúť opatrenia a prípadné štrukturálne zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie rovnakej výšky dôchodkov pre ženy a mužov v jednotlivých členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a) Vzhľadom na skutočnosť, že rodové rozdiely v dôchodkovom zabezpečení v Únii predstavujú priemerne 39 %, by Komisia nemala využívať iba prudenciálne predpisy, ale mala by tiež nabádať členské štáty, aby vytvárali doplnkové systémy dôchodkového zabezpečenia spolu s mechanizmami dohľadu na overovanie ich účinnosti, aby sa prispelo k druhému pilieru dôchodkového zabezpečenia, ktorý predstavuje možnosť, ako odstrániť rodové rozdiely v dôchodkovom zabezpečení a zaručiť ženám prístup k primeranému dôchodkovému zabezpečeniu.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13) Pri zameraní sa na zabezpečenie finančnej istoty v dôchodku, dávky, ktoré vyplácajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, by vo všeobecnosti mali zabezpečiť výplatu celoživotného dôchodku. Mali by sa umožniť aj platby za dočasné obdobie alebo jednorazové sumy.

(13) Pri zameraní sa na zabezpečenie finančnej istoty v dôchodku by dávky, ktoré vyplácajú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, vo všeobecnosti mali zabezpečiť výplatu celoživotného dôchodku. Mali by sa umožniť aj platby za dočasné obdobie alebo jednorazové sumy. Okrem toho by Komisia mala nájsť jednoduché a pre používateľov prístupné spôsoby, ako ženám aj mužom objasniť kvalitu poistných produktov druhého a tretieho piliera, a vypracovať normy v oblasti informovanosti a ochrany spotrebiteľa pomocou dobrovoľných kódexov správania a podľa možnosti vytvoriť kompaktný, ľahko použiteľný certifikačný systém Únie pre takéto produkty (európska dôchodková pečať).

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14) Je dôležité zabezpečiť, aby sa starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím nedostali do rizika chudoby a mohli mať slušnú životnú úroveň. Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach o zamestnaneckých dôchodkoch. Pri stanovovaní dôchodkového plánu by zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia mali zvážiť možnosť dôchodkového plánu vrátane zabezpečenia pokrytia rizika dlhovekosti a rizík zdravotného postihnutia z povolania ako aj zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov.

(14) Je dôležité zabezpečiť, aby poľnohospodári, matky vychovávajúce deti a starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím neboli vystavení riziku chudoby a mohli mať slušnú životnú úroveň, pričom sa musí zohľadniť predovšetkým neistá situácia starších žien. Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach o zamestnaneckých dôchodkoch. Pri stanovovaní dôchodkového plánu by zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia mali zvážiť možnosť vytvorenia dôchodkového plánu zahŕňajúceho pokrytie rizika dlhovekosti a rizika práceneschopnosti, obdobia absencie z dôvodu výchovy detí, ako aj zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov, čím by starší ľudia nadobudli možnosť získať miesto v domove dôchodcov, ak by už neboli schopní žiť samostatne.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17) Aby sa ochránili členovia poberatelia, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by mali obmedziť svoje činnosti na tie činnosti a na tie z nich vyplývajúce činnosti, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

(17) S cieľom chrániť členov a poberateľov by inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia mali obmedziť svoje činnosti na činnosti uvedené v tejto smernici a na činnosti z nich vyplývajúce a mali by členom a poberateľom poskytnúť jasné a relevantné informácie v záujme riadnej správy a riadenia rizika.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20) Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú poskytovateľmi finančných služieb a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov a preto by mali spĺňať určité minimálne prudenciálne štandardy vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania.

(20) Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú inštitúciami dôchodkového zabezpečenia, ktoré v prvom rade slúžia na sociálne účely a nesú veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov, a preto by mali spĺňať určité minimálne prudenciálne normy vzhľadom na svoje činnosti a prevádzkové podmienky. Sociálna funkcia inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a trojstranné vzťahy medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by sa mali plne uznať a podporiť ako hlavná zásada tejto smernice, pričom by sa mali podporovať systémy zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia založené na kolektívnych zmluvách, ktoré zohľadňujú rodové hľadisko, pretože by zohrávali podstatnú úlohu pri podpore rodovej rovnosti a znižovaní rozdielov v dôchodkovom zabezpečení žien a mužov.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 36

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(36) Niektoré riziká nie je možné znížiť prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých do technických ustanovení a finančných požiadaviek, môžu sa však vhodne riešiť prostredníctvom požiadaviek na správu. Pre primerané riadenie rizika je preto podstatné zabezpečenie účinného systému správy. Tieto dôchodkové plány by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností.

(36) Niektoré riziká nie je možné znížiť prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých do technických ustanovení a finančných požiadaviek, môžu sa však vhodne riešiť len prostredníctvom požiadaviek na správu. Primerané riadenie rizika a zabezpečenie rovnakých práv na ochranu pre všetkých členov systému si preto vyžaduje zabezpečenie účinného systému správy. Tieto dôchodkové systémy by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 39

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(39) Všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali byť spôsobilé a vhodné. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému orgánu.

(39) Všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie, by mali byť spôsobilé a vhodné a mali by disponovať určitou úrovňou integrity vrátane preukázania rodovej citlivosti. Oznamovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému orgánu by však mali podliehať len osoby zastávajúce kľúčové funkcie.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 41

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(41) Je nevyhnutné, aby inštitúcie zlepšili svoje riadenie rizík tak, aby bolo možné správne pochopiť potenciálne citlivé miesta vo vzťahu k udržateľnosti dôchodkového plánu a prerokovať ich s príslušnými orgánmi. Inštitúcie by mali v rámci svojho systému riadenia rizík vypracovať hodnotenie rizika v prípade všetkých svojich činností týkajúcich sa dôchodkov. Toto hodnotenie rizika by sa malo takisto sprístupniť príslušným orgánom. Pri tomto hodnotení by inštitúcie mali poskytnúť okrem iného kvalitatívny opis kľúčových prvkov určujúcich ich finančné postavenie v súlade s vnútroštátnym právom, účinnosť ich systému riadenia rizík a schopnosť dosiahnuť súlad s požiadavkami týkajúcimi sa technických rezerv. Toto hodnotenie rizika by malo zahŕňať nové alebo vznikajúce riziká, ako sú riziká týkajúce sa zmeny klímy, využívania zdrojov alebo životného prostredia.

(41) Je nevyhnutné, aby inštitúcie zlepšili svoje riadenie rizík tak, aby bolo možné správne pochopiť potenciálne citlivé miesta vo vzťahu k udržateľnosti dôchodkového systému a diskutovať o nich so zákazníkmi a s príslušnými orgánmi. Inštitúcie by mali v rámci svojho systému riadenia rizík vypracovať hodnotenie rizika v prípade svojich činností týkajúcich sa dôchodkov. Toto hodnotenie rizika by sa malo takisto sprístupniť zákazníkom a príslušným orgánom. Pri tomto hodnotení by inštitúcie mali poskytnúť okrem iného kvalitatívny opis kľúčových prvkov určujúcich ich finančné postavenie v súlade s vnútroštátnym právom, účinnosť ich systému riadenia rizík a schopnosť dosiahnuť súlad s požiadavkami týkajúcimi sa technických rezerv vrátane schopnosti rozlišovať medzi technickými rezervami vzťahujúcimi sa na mužov a ženy. Toto hodnotenie rizika by malo zahŕňať nové alebo vznikajúce riziká, ako sú riziká týkajúce sa zmeny klímy, využívania zdrojov alebo životného prostredia.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 46

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(46) Inštitúcie by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov, členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku s cieľom zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti počas rôznych štádií dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok) až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, navrhovanej výške dôchodkových dávok, rizikách a zárukach, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú investičné riziko, veľmi dôležité sú takisto dodatočné informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti.

(46) Inštitúcie by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov, členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku a zabezpečia vysokú mieru transparentnosti počas rôznych štádií dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok), v obdobiach prerušenia pracovnej činnosti alebo v obdobiach čiastočného pracovného úväzku až po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie o nadobudnutých dôchodkových nárokoch alebo plánovanej výške dôchodkových dávok v porovnaní s ostatnými členmi systému a poberateľmi dôchodkov, o rizikách a zárukách, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú investičné riziko, mali by sa povinne poskytovať informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a výkonnosti v minulosti a plánovanej výkonnosti, ako aj o rizikovom profile a štruktúre nákladov. Tieto informácie by sa mali podávať v jasne pochopiteľnej forme, pričom treba zohľadniť rôzne úrovne finančnej gramotnosti jednotlivých členov systému. Požiadavka na jasné a primerané informácie by však nemala byť zameraná len na poskytovanie maximálneho množstva informácií, ale aj na zaistenie toho, aby boli informácie prispôsobené potrebám používateľa a boli v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o dostupnosť a prístup k informáciám, a na zohľadnenie finančnej gramotnosti každého používateľa. Informovanosť a ochranu spotrebiteľov je možné stručne zhrnúť a sprístupniť prostredníctvom dobrovoľných kódexov správania a vytvorením podľa možnosti kompaktného, ľahko použiteľného certifikačného systému Únie (európska dôchodková pečať).

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 47

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(47) Pred pristúpením do dôchodkového plánu by sa budúcim členom mali poskytnúť všetky potrebné informácie, aby mohli prijať informované rozhodnutie, ako je napríklad možnosť vystúpiť z dôchodkového plánu, príspevky, náklady a prípadne investičné možnosti.

(47) Pred prihlásením sa do dôchodkového systému by sa budúcim členom mali poskytnúť všetky potrebné informácie, aby mohli prijať informované rozhodnutie, ako je napríklad možnosť vystúpiť z dôchodkového systému, dôsledky prerušenia kariéry alebo práce na čiastočný úväzok, príspevky, náklady a prípadne investičné možnosti.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 49

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(49) Inštitúcie by mali informovať členov v dostatočnom predstihu pred odchodom do dôchodku o ich možnostiach vyplácania. Ak sa dôchodkové dávky nevyplácajú ako doživotná anuita, členovia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by mali dostať informácie o produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, s cieľom zjednodušiť im finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku.

(49) Inštitúcie by mali informovať členov v dostatočnom predstihu pred odchodom do dôchodku o ich možnostiach vyplácania. Ak sa dôchodkové dávky nevyplácajú ako doživotná anuita, členovia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by mali dostať jasné, prispôsobené a rodovo diferencované informácie o produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, aby sa zjednodušilo ich finančné plánovanie v súvislosti s odchodom do dôchodku.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Článok 11 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. V súlade so zásadou subsidiarity a berúc do náležitej úvahy rozsah dôchodkov ponúkaných v režimoch sociálneho zabezpečenia, členské štáty môžu stanoviť, že možnosť pokrytia dlhovekosti a zdravotného postihnutia, zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov a záruka splatenia príspevkov ako dodatočných dávok sa ponúkne členom, ak s tým súhlasia zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia.

2. V súlade so zásadou subsidiarity a berúc náležite do úvahy rozsah dôchodkových dávok ponúkaných v systémoch sociálneho zabezpečenia členské štáty môžu stanoviť, že sa musí zaviesť minimálna výška dôchodku, ktorá nesmie klesnúť pod hranicu chudoby, a že možnosť pokrytia dlhovekosti a práceneschopnosti, zabezpečenie pozostalých rodinných príslušníkov a záruka splatenia príspevkov ako dodatočných dávok sa ponúkne členom, ak s tým súhlasia zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich príslušní zástupcovia.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 1 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré inštitúciu skutočne riadia alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie, pri vykonávaní svojich úloh spĺňali tieto požiadavky:

1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili, aby ich manažment bol rodovo vyvážený a aby všetky osoby, ktoré inštitúciu skutočne riadia alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie, pri vykonávaní svojich úloh spĺňali tieto požiadavky:

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 1 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) majú dobrú povesť a sú bezúhonné (požiadavka, aby boli správne).

b) majú dobrú povesť a sú bezúhonné, pričom preukazujú rodovú citlivosť (požiadavka týkajúca sa vhodnosti).

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 24 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Inštitúcie musia pravidelne zverejňovať relevantné informácie týkajúce sa politiky odmeňovania, pokiaľ nie je uvedené inak v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES.

2. Inštitúcie musia pravidelne zverejňovať relevantné informácie týkajúce sa politiky odmeňovania, v rámci ktorej sa používajú osobitné ukazovatele prepojenia medzi odmeňovaním a spôsobilým a vhodným riadením, integritou a rodovou rovnosťou, pokiaľ nie je uvedené inak v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Článok 24 – odsek 3 – písmeno a – zarážka 8

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

- jasné, transparentné a účinné riadenie v súvislosti s odmeňovaním a dohľadom nad ním.

- jasné, transparentné, rodovo citlivé a účinné riadenie v súvislosti s odmeňovaním a dohľadom nad ním.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 25 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaviedli funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickú funkciu. Oznamovaním spojeným s každou kľúčovou funkciou sa zabezpečí schopnosť kľúčovej funkcie vykonávať úlohy účinným, objektívnym, spravodlivým a nezávislým spôsobom.

1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaviedli funkciu riadenia rizík, funkciu vnútorného a vonkajšieho auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickú funkciu. Oznamovaním spojeným s každou kľúčovou funkciou sa zabezpečí schopnosť kľúčovej funkcie vykonávať úlohy účinným, objektívnym, spravodlivým a nezávislým spôsobom zabezpečujúcim rodovú rovnosť.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c) posúdiť dostatočnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet technických rezerv;

c) posúdiť dostatočnosťkvalitu a rodovú citlivosť údajov použitých na výpočet technických rezerv;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 29 – odsek 2 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c) schopnosť dodržiavať požiadavky týkajúce sa technických rezerv stanovené v článku 14;

c) schopnosť dodržiavať požiadavky týkajúce sa technických rezerv stanovené v článku 14 bez toho, aby dochádzalo k nepriamej diskriminácii žien;

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 38 – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) pravidelne sa aktualizujú;

a) pravidelne sa aktualizujú a prispôsobujú sa potrebám jednotlivých členov s cieľom zohľadniť rozdielne chápanie v súvislosti s rodom a vekom;

POSTUP

Názov

Činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi (prepracované znenie)

Referenčné čísla

COM(2014)0167 – C7-0112/2014 – 2014/0091(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

14.4.2014

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

FEMM

14.4.2014

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Sirpa Pietikäinen

17.10.2014

Prerokovanie vo výbore

30.3.2015

 

 

 

Dátum prijatia

6.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Jordi Sebastià, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Anna Záborská, Jana Žitňanská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stefan Eck, Constance Le Grip, Georg Mayer, Sirpa Pietikäinen, Monika Vana, Julie Ward

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Činnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi (prepracované znenie)

Referenčné čísla

COM(2014)0167 – C7-0112/2014 – 2014/0091(COD)

Dátum predloženia v EP

19.3.2014

 

 

 

Gestorský výbor

dátum oznámenia na schôdzi

ECON

14.4.2014

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

dátum oznámenia na schôdzi

GR: EMPL

14.4.2014

JURI

14.4.2014

FEMM

14.4.2014

 

Bez predloženia stanoviska

dátum rozhodnutia

JURI

3.9.2014

 

 

 

Spravodajca

dátum vymenovania

Brian Hayes

22.7.2014

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

14.4.2015

15.9.2015

9.11.2015

 

Dátum prijatia

25.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

3

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Pervenche Berès, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Notis Marias, Fulvio Martusciello, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Molly Scott Cato, Kay Swinburne, Paul Tang, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Nessa Childers, Bas Eickhout, Ildikó Gáll-Pelcz, Sophia in ‘t Veld, Ramón Jáuregui Atondo, Eva Kaili, Rina Ronja Kari, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Eva Paunova, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Beatrix von Storch

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Mark Demesmaeker, Theresa Griffin, Marc Tarabella

Dátum predloženia

28.1.2016

(1)

Ú. v. EÚ C 77, 28.3.2002, s. 1.

(2)

* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(3)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(4)

  Pozri časť A prílohy I.

(5)

Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(6)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(7)

  Ú. v. ES L 283, 28.10.1980, s. 23.

(8)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(9)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(10)

  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(11)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(12)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).

(13)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(14)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(15)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(16)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)

(17)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(18)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(19)

  Ú. v.

(20)

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

(21)

Max Andersson, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux-Stehres, Andrzej Sebastian Duda, Rosa Estaràs Ferragut, Laura Ferrara, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Heidi Hautala, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Victor Negrescu, Emil Radev, Evelyn Regner, Virginie Rozière, Pavel Svoboda, Axel Voss a Tadeusz Zwiefka.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia