SPRÁVA o žiadosti o zbavenie imunity Floriana Philippota
28.1.2016 - (2015/2267(IMM))
Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Laura Ferrara
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o žiadosti o zbavenie imunity Floriana Philippota
Európsky parlament,
– so zreteľom na žiadosť, aby bol Florian Philippot zbavený imunity, ktorú 2. septembra 2015 predložilo Ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky v súvislosti so súdnym konaním vo veci ohovárania prebiehajúcom na súde prvého stupňa v Nanterre (spis č. JIJI215000010) a ktorá bola oznámená na plenárnom zasadnutí 16. septembra 2015,
– po vypočutí Floriana Philippota v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013[1],
– so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0014/2016),
A. keďže francúzske súdne orgány požiadali o zbavenie poslanca Európskeho parlamentu Floriana Philippota imunity v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo iniciované v tretej krajine;
B. keďže v článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa stanovuje, že poslanci Európskeho parlamentu nesmú byť vyšetrovaní, zadržaní alebo stíhaní pre názory alebo hlasovanie počas výkonu svojej funkcie;
C. keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;
D. keďže v článku 26 Ústavy Francúzskej republiky sa stanovuje, že „žiadny poslanec parlamentu nesmie byť trestne stíhaný, vyšetrovaný, zadržaný alebo vypočúvaný pre svoje názory, ktoré vyjadrí počas výkonu svojej funkcie alebo pri hlasovaní pri výkone svojej funkcie“ a že „žiadny poslanec parlamentu nesmie byť z dôvodu trestného činu zatknutý a nesmú byť proti nemu použité ani žiadne iné opatrenia, ktorými by bol zbavený slobody alebo by bola jeho sloboda obmedzená,“ bez toho, aby to schválil parlament;
E. keďže poslanec Philippot bol vládou tretej krajiny, konkrétne Kataru, obvinený z toho, že tento štát očiernil v priebehu rozhlasového vysielania 9. januára 2015 a televízneho vysielania 19. januára 2015, keď naznačil, že Katar financuje terorizmus;
F. keďže ako ustanovenia článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, tak aj ustanovenia článku 26 francúzskej ústavy zakazujú vedenie akéhokoľvek občianskoprávneho alebo trestnoprávneho konania proti poslancovi v súvislosti s jeho názormi vyjadrenými počas výkonu jeho funkcie;
G. keďže „ustanovenia zakotvené vo francúzskom systéme na ochranu zástupcov ľudu pri výkone ich funkcie sú z roku 1789 a vychádzajú z úcty, ktorú požíva vyjadrenie vôle ľudu, a z nutnosti umožniť voleným zástupcom vykonávať ich mandát v demokratickom štáte slobodne, bez strachu z právnych krokov alebo zasahovania zo strany výkonných alebo súdnych orgánov“[2];
H. keďže v prípade poslanca Európskeho parlamentu sa imunita týka nielen názorov vyjadrených poslancom na oficiálnych schôdzach Parlamentu, ale aj jeho názorov vyjadrených na iných miestach, napríklad v médiách, ak existuje „súvislosť medzi vyjadreným názorom a […] parlamentnými funkciami[3]“;
I. keďže vyjadrovanie názorov na zahraničnú politiku Európskej únie a tretích krajín na verejnosti patrí k výkonu funkcie poslanca EP;
J. keďže neboli teda splnené podmienky pre zbavenie poslanca Philippota imunity;
K. keďže ak by sa aj predpokladalo – o čo tu nejde –, že článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie nemožno uplatniť na tento prípad, potom by žiadosť francúzskych orgánov musela byť posudzovaná ako žiadosť v zmysle článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a článku 26 ods. 2 ústavy Francúzskej republiky, teda ako žiadosť o súhlas s tým, aby bol poslanec Philippot „zatknutý pre trestný čin alebo aby sa proti nemu použilo iné opatrenie, ktorým by bol zbavený slobody alebo by bola jeho sloboda obmedzená“;
L. keďže cieľom poslaneckej imunity je vo všeobecnosti umožniť legislatívnym orgánom vykonávať ich ústavnú funkciu bez akýchkoľvek nežiaducich vonkajších zásahov, najmä zásahov zo strany výkonnej moci[4]; keďže je zjavné, že táto zásada sa vzťahuje aj na súdne konania, ktoré iniciuje tretia krajina a v ktorých je poslanec obvinený z ohovárania;
M. keďže nie je teda potrebné skúmať, či ide o fumus persecutionis, teda o podozrenie, že trestná žaloba bola predložená so zámerom politicky uškodiť poslancovi;
1. rozhodol nezbaviť Floriana Philippota imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému francúzskym orgánom.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
28.1.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
17 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Mady Delvaux, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Tadeusz Zwiefka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jytte Guteland, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Virginie Rozière |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Stefan Eck, Eleonora Evi, Sylvie Goddyn, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Gabriele Preuß |
||||
- [1] Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
- [2] Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 17. decembra 2002 A./Spojené kráľovstvo, odsek 47.
- [3] Rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543, odsek 33.
- [4] Parliamentary Immunity. A Comprehensive Study of the Systems of Parliamentary Immunity of the United Kingdom, France, and the Netherlands in a European Context, Sascha Hardt, Intersentia, Ius Commune Europaeum Series, No. 119, ISBN 978-1-78068-191-7, Maastricht, júl 2013.