Postup : 2015/2256(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0017/2016

Predkladané texty :

A8-0017/2016

Rozpravy :

PV 24/02/2016 - 14
CRE 24/02/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 25/02/2016 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0060

SPRÁVA     
PDF 635kWORD 160k
1.2.2016
PE 571.647v02-00 A8-0017/2016

o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2016

(2015/2256(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajkyňa: Catherine Stihler

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2016

(2015/2256(INI))

Európsky parlament,

  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014(3) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 28. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správe jednotného trhu(5) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 o investičnom pláne pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. októbra 2015 na odporúčanie Rady týkajúce sa zriadenia rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch eurozóny (COM(2015)0601),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu 2016 – Posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (COM(2015)0690),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o výzvach, ktorým čelí investičné prostredie v členských štátoch (SWD(2015)0400),

–  so zreteľom na dokument Bruselského laboratória európskeho a svetového hospodárstva (Bruegel) o obmedzeniach koordinácie politiky v eurozóne v rámci európskeho semestra, november 2015,

–  so zreteľom na štvrťročnú správu o eurozóne, zväzok 14, č. 2,

–  so zreteľom na štúdiu EPRS s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, september 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550) a na správu o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 o stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na vydanie online hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z roku 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 o vykonávaní smernice o službách (COM(2012)0261) aktualizované v októbri 2015,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 27. – 28. júna 2013,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. októbra 2013,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 19. – 20.decembra 2013,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0017/2016),

A.  keďže EÚ čelí rôznym výzvam na svetovej i na domácej úrovni, ako je pomalý rast, vysoká miera nezamestnanosti a najmä intenzívna medzinárodná hospodárska súťaž;

B.  keďže cieľom európskeho semestra je zintenzívniť koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ 28 s cieľom zvýšiť stabilitu, podporiť rast a zamestnanosť a posilniť konkurencieschopnosť;

C.  keďže je rozhodujúce zmobilizovať všetky možné prostriedky, ktorými sa podnieti hospodárstvo a konkurencieschopnosť EÚ;

D.  keďže jednotný trh je jedným zo základných pilierov EÚ a jedným z jej najväčších úspechov; keďže v záujme úspešnej podpory hospodárskeho rastu a stabilizácie ekonomík musí európsky semester zahŕňať rovnako jednotný trh a politiky zamerané na jeho dokončenie;

E.  keďže inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou, ktorý kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov;

F.  keďže prebiehajúce technologické a spoločenské zmeny a zmeny vzorcov správania výrazne menia dosah na správanie podnikov a spotrebiteľov, čo vedie k tvorbe početných hospodárskych príležitostí a výziev, ktorými sa rámec jednotného trhu musí zaoberať;

G.   keďže predovšetkým dodržiavanie existujúcich pravidiel v rámci európskeho semestra a jednotného trhu prinesie skutočnú možnosť posúdiť vhodnosť a nedostatky súčasných pravidiel;

Jednotný trh ako významný nástroj na podnietenie konkurencieschopnosti EÚ a dosiahnutie zamestnanosti a rastu

1.  zdôrazňuje, že jednotný trh je jedným zo základov EÚ; zdôrazňuje, že v záujme úspešnej podpory hospodárskeho rastu a stabilizácie ekonomík členských štátov musí európsky semester zahŕňať rovnako jednotný trh a politiky zamerané na jeho dokončenie;

2.  zdôrazňuje, že jednotný trh je kostrou hospodárstiev členských štátov a projektu európskej integrácie ako celku; zdôrazňuje hospodárske prínosy jednotného trhu, ako je štandardizácia výrobkov a integrácia trhu, úspory z rozsahu a silnejšia hospodárska súťaž a rovnaké podmienky pre 500 miliónov spotrebiteľov v 28 členských štátoch, čo vytvára najmä pre spotrebiteľov väčšiu možnosť výberu kvalitných výrobkov a služieb a nižšie ceny;

3.  zdôrazňuje význam pokroku v budovaní jednotného trhu pri dosahovaní štrukturálneho a udržateľného hospodárskeho rastu a prilákaní a podpore investícií, pri dodržiavaní transparentných a účinných pravidiel, ktoré pomôžu s tvorbou pracovných miest a s podporou dobrých životných podmienok občanov členských štátov; nalieha na Komisiu, aby uskutočnila systematické monitorovanie implementácie a presadzovania pravidiel jednotného trhu prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to najmä ak tieto pravidlá významne prispievajú k štrukturálnym reformám;

4.  považuje za potrebné napomáhať vhodnému prostrediu pre hospodársku iniciatívu a podnikateľský rozvoj, podporovať konkurencieschopnosť a spoluprácu medzi MSP, čím sa využije potenciál priemyselných odvetví v oblasti inovácií, výskumu a technológií;

5.  berie na vedomie nedávnu prácu útvarov Komisie venovanú zisťovaniu a mapovaniu výziev, ktorým čelia investície, a vypracovaniu investičných profilov jednotlivých krajín;

6.  je znepokojený tým, že miera implementácie odporúčaní európskeho semestra na roky 2011 – 2014 bola nižšia, než sa očakávalo; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla mechanizmus s cieľom povzbudiť krajiny, aby vykonávali odporúčania pre jednotlivé krajiny;

7.  víta skutočnosť, že nový proces európskeho semestra usmerňovala Komisia, a chápe počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny odmietnutých z dôvodu, aby sa navrhli odporúčania viac zamerané na priority krajín; konštatuje, že v ročnom prieskume rastu sa venuje väčšia pozornosť problematike jednotného trhu než odporúčaniam pre jednotlivé krajiny;

8.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu na začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra spolu so systémom pravidelného monitorovania, identifikácie prekážok jednotného trhu v jednotlivých krajinách a hodnotenia integrácie jednotného trhu a konkurencieschopnosti so zameraním na súbor prioritných oblastí, v ktorých by opatrenia mali najväčší dosah na rast a zamestnanosť vrátane trvalo udržateľného rozvoja podnikov, do ktorých by boli zahrnuté aj MSP; nazdáva sa, že systém by mal obsahovať rozsiahlu informačnú databázu, súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov zameraných okrem iného na meranie hospodárskych účinkov uplatňovania pravidiel jednotného trhu, referenčné hodnoty, partnerské preskúmanie a výmenu osvedčených postupov;

9.  víta správu z roku 2015 o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch; konštatuje, že táto správa, ktorá nahrádza jednak správu o integrácii jednotného trhu, v minulosti pripájanú k ročnému prieskumu rastu, a jednak správu o európskej priemyselnej výkonnosti, bola zverejnená ako sprievodný dokument k oznámeniu o stratégii jednotného trhu a nebola pripojená k ročnému prieskumu rastu ako v minulosti; žiada, aby sa správa ďalej rozvinula a aby sa stala súčasťou piliera riadenia jednotného trhu a základom pre ročné hodnotenie pokroku v oblasti jednotného trhu; zastáva názor, že správa by mala byť súčasťou osobitnej časti v ročnom prieskume rastu venovanej jednotnému trhu, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a pravidelného štruktúrovaného dialógu o dodržiavaní predpisov v oblasti jednotného trhu s členskými štátmi;

10.  víta zámer Komisie dôslednejšie analyzovať zistené výzvy, ktorým čelia investície v jednotlivých krajinách, a to v rámci európskeho semestra, najmä v správach o krajinách a prostredníctvom tematických diskusií v Rade;

11.  upozorňuje na skutočnosť, že mnohé zo zistených výziev, ktorým čelia investície, sa týkajú fungovania jednotného trhu a transpozície a implementácie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu; žiada Komisiu, aby dôsledne sledovala, ako členské štáty pristúpia k zisteným výzvam a prekážkam, ktorým čelia investície, aby uskutočňovala pravidelný štruktúrovaný dialóg o dodržiavaní predpisov s členskými štátmi, a aby využívala svoje právomoci a tam, kde je to vhodné, podnikala kroky na odstránenie neopodstatnených a neprimeraných prekážok na jednotnom trhu;

12.  zdôrazňuje, že akýkoľvek proces preskúmania európskeho semestra musí umožniť riadne zapojenie Európskeho parlamentu, ako aj národných a regionálnych parlamentov a všetkých zainteresovaných strán vrátane organizácií zamestnávateľov a odborových zväzov, a to nielen v záujme zvýšenia zodpovednosti za európsky semester, ale aj v záujme zvýšenia úrovne implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

13.  podčiarkuje význam inkluzívneho, transparentného prístupu generujúceho vhodné a potrebné reformy v rámci európskeho semestra;

Nevyužitý potenciál jednotného trhu

14.  pripomína, že je potrebné zaviesť náležité a spravodlivé hospodárske a sociálne reformy a bojovať proti byrokracii a protekcionizmu v záujme zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva;

15.  zdôrazňuje, že na jednotnom trhu síce neexistujú jednoznačné colné prekážky obchodu, existuje tu však veľké množstvo necolných prekážok; nabáda inštitúcie EÚ, členské štáty a všetky zainteresované subjekty, aby začali konštruktívnu diskusiu o tejto problematike v záujme prekonania necolných prekážok v rámci EÚ;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niekoľkých členských štátoch existujú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o službách, ktorá sa týka činností tvoriacich vyše 45 % HDP EÚ a zamestnanosti, okrem iného kvôli množstvu odlišných vnútroštátnych pravidiel a predpisov, ktoré nie sú vždy odôvodnené verejným záujmom, a tiež nad tým, že sa často nedodržiava oznamovací postup;

17.  víta modernizáciu smernice o odborných kvalifikáciách, v ktorej sa navrhuje jednoduchší systém uznávania kvalifikácií podporujúci pracovnú mobilitu; konštatuje, že regulácia regulovaných profesií sa v jednotlivých členských štátoch líši a rovnako sa líšia aj rezervy činností;

18.  víta zámer Komisie zvážiť iniciatívu týkajúcu sa služobného pasu a harmonizovaného oznamovacieho formulára pod podmienkou, že táto iniciatíva povedie k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o rozsah právomoci poskytovateľov cezhraničných služieb a k zníženiu byrokracie a administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že akákoľvek takáto iniciatíva by nemala viesť k zavedeniu zásady krajiny pôvodu; bolo by však vhodné spresniť podobu tohto návrhu; považuje zavedenie služobného pasu za dočasné riešenie, ktoré sa má používať len počas prechodu na plne integrovaný jednotný trh;

19.  zdôrazňuje, že trh s verejným obstarávaním predstavuje významnú časť celého jednotného trhu, významne prispieva k rastu členských štátov a obchodu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby podporovala transparentnosť verejného obstarávania vo verejnom sektore, cezhraničnú hospodársku súťaž a lepšie využívanie verejných zdrojov vrátane sociálnych a environmentálnych noriem;

20.  pripomína, že v roku 2014 EÚ prijala významnú reformu rámca verejného obstarávania v EÚ, ktorou sa zjednodušili postupy, zvýšila pružnosť pravidiel a pravidlá sa upravili tak, aby lepšie slúžili iným politikám verejného sektoru;

21.  pripomína, že v rôznych členských štátoch ešte stále pretrvávajú významné nedostatky v oblasti efektívnosti verejného obstarávania, ktoré obmedzujú cezhraničnú expanziu a rast na domácich trhoch; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty riadne a včas transponovali a implementovali právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a koncesií; domnieva sa, že správna implementácia postupu uplatňovania opravných prostriedkov z roku 2007 by zaistila vyššiu efektívnosť, účinnosť a transparentnosť verejného obstarávania;

22.  víta druhý program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA²), ktorý sa začal 1. januára 2016 a ktorý bude podporovať vývoj interoperabilných digitálnych riešení, ktoré budú bezplatné pre všetky orgány verejnej správy, podniky a občanov Európy, ktorí prejavia záujem;

23.  zdôrazňuje, že rozvoj a rozsiahle využívanie elektronickej administratívy v členských štátoch bude zásadne dôležitým nástrojom uľahčujúcim podnikateľom podnikanie na jednotnom trhu a spotrebiteľom uplatňovanie ich práv; v súvislosti s vyššie uvedeným vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala rozvíjať elektronickú administratívu ako kľúčovú a naliehavú prioritu;

24.  zdôrazňuje, že súkromný sektor je kľúčovým hnacím motorom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; poukazuje na to, že jednotlivé vnútroštátne právne úpravy a postupy spolu s nevhodným vykonávaním zásady vzájomného uznávania môžu viesť ku zbytočným a škodlivým prekážkam a záťaži pre podnikateľov a spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili náležité uplatňovanie a lepšie presadzovanie zásady vzájomného uznávania a žiada vytvorenie nákladovo efektívnych nástrojov urovnávania sporov;

25  vyzýva Komisiu, aby konzultovala so zainteresovanými subjektmi a snažila sa identifikovať odvetvia a trhy, kde je uplatňovanie zásady vzájomného uznávania nedostatočné alebo problematické;

26.  odporúča, aby sa prostredníctvom posilnenia úlohy existujúcich kontaktných miest pre výrobky ako jednotných prístupových miest v otázkach jednotného trhu pre hospodárske subjekty prispelo k zvýšeniu povedomia o príslušných právnych predpisoch a ich pochopenia;

27.  zdôrazňuje, že lepšie podmienky pre zakladanie začínajúcich podnikov a MSP môžu viesť k aktívnejšej tvorbe inovácií, pracovných miest a udržateľnému rastu; pripomína, že mnoho prekážok, a to aj byrokratickej povahy, bráni rozvoju MSP na domácej a medzinárodnej scéne; žiada identifikovanie a odstránenie prekážok, ktoré bránia domácemu a medzinárodnému rastu;

28.  zdôrazňuje, že intenzita hromadenia hmotného a nehmotného kapitálu v EÚ bola po finančnej kríze v porovnaní s konkurenciou nižšia, čo má škodlivé následky pre hospodársky a sociálny rozvoj; zdôrazňuje, že investície, a to aj do oblasti IKT, majú zásadný význam pre obnovu produktivity a dlhodobý rast EÚ; domnieva sa, že na zvrátenie tohto negatívneho trendu je potrebné zlepšiť jednotný trh a zmenšiť prekážky investícií; žiada, aby sa investície orientovali na financovanie reálneho hospodárstva a aby sa naďalej zachovali opatrenia prijaté na tento účel;

29.  žiada okamžité zrušenie neopodstatnených územných obmedzení známych ako geografické blokovanie, a to najmä prostredníctvom plnej implementácie článku 20 smernice o službách, čím sa ukončí neopodstatnená diskriminácia v oblasti prístupu k tovaru a službám, ako aj s cenová diskriminácia založená na geografickom umiestnení alebo štátnej príslušnosti;

30.  žiada, aby sa s vylepšením európskeho systému normalizácie začalo čo najskôr s cieľom podporiť politiky EÚ v oblasti digitálnych inovácií, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti a zlepšovanie interoperability;

31.  naliehavo žiada členské štáty, aby riadne a včas implementovali a presadzovali pravidlá jednotného trhu; zdôrazňuje význam implementovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny (vrátane reforiem vnútroštátnych trhov s produktmi a službami) pre odblokovanie potenciálu rastu členských štátov;

32.  domnieva sa, že členské štáty musia zintenzívniť úsilie o modernizáciu svojej verejnej správy, poskytovať viac a prístupnejších digitálnych služieb občanom a podnikom, a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejnej správy;

Jednotný trh v 21. storočí

33.  zdôrazňuje, že koncepcia moderného hospodárstva sa rýchlo mení z dôvodu digitálneho a technického pokroku, intenzívnejšej medzinárodnej hospodárskej súťaže a zmien vo vzorcoch správania hospodárskych subjektov a spotrebiteľov;

34.  poukazuje na stieranie hraníc medzi produktmi a službami; zdôrazňuje rastúcu dôležitosť služieb a systémov súvisiacich s podnikaním, ktoré ponúkajú integrované produkty a služby; vyjadruje presvedčenie, že regulačné rámce jednotného trhu sa musia s týmto meniacim vývojom stotožniť;

35.  víta nové modely hospodárstva spoločného využívania zdrojov a uznáva ich obrovský inovačný potenciál, ktorý by sa mal uplatňovať v súlade s normami právnej a spotrebiteľskej ochrany a v rovnakých podmienkach s konkurenciou; zdôrazňuje význam zaistenia čo najlepších podmienok pre rozvoj a rozkvet hospodárstva spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zaujala strategický prístup a umožnila podnikom z hospodárstva spoločného využívania zdrojov konkurovať tradičným podnikom v spravodlivom prostredí;

36.  poukazuje na to, že investičné vzorce podnikov výrazne zmenili, a to tak, že v porovnaní s investíciami do hmotného majetku vzrástli výdavky na nehmotný majetok z hľadiska objemu a významu; zdôrazňuje, že v súvislosti s nehmotným majetkom ide na vedecký výskum a vývoj len 17 % stabilných investícii; žiada tvorcov politík, aby pracovali na odstránení regulačných prekážok, ktoré bránia v plnohodnotnom využití potenciálu tejto novej inovačnej páky;

37.  víta stratégiu jednotného trhu, ktorá načrtáva, ako sa rôzne kroky Komisie (únia kapitálových trhov, digitálny jednotný trh, energetická únia) zameriavajú na hlavný cieľ – odblokovanie potenciálu jednotného trhu EÚ; zdôrazňuje, že v oznámení o stratégii jednotného trhu sa uvádza, že by sa v procese európskeho semestra mal jednotnému trhu venovať väčší priestor;

38.  víta stratégiu pre jednotný digitálny trh ako správny prístup k cieľu pripraviť EÚ na digitálny vek; žiada urýchlenú realizáciu a implementáciu tejto stratégie s cieľom zabezpečiť, aby mohla EÚ dobehnúť pozíciu, ktorú stratila v dôsledku predchádzajúceho pomalého zavádzania a využívania digitálnych technológií; domnieva sa, že si to vyžaduje pridelenie vnútroštátnych prostriedkov a prostriedkov EÚ na zabezpečenie potrebnej infraštruktúry, najmä vo vidieckych oblastiach; konštatuje, že je tiež dôležité podporovať digitálne inovácie a lepšiu interoperabilitu, a že by sa osobitne veľká pozornosť mala venovať problematike kybernetickej bezpečnosti;

39.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné a kvalitné doručovanie balíkov je základnou podmienkou rozkvetu cezhraničného elektronického obchodu prospievajúceho najmä MSP a spotrebiteľom;

40.  pripomína, že integrácia jednotného trhu s tovarom a službami sa takmer vždy opiera o údaje, pričom interoperabilita je „tmelom“, ktorý zlepšuje prepojenia pozdĺž dodávateľského reťazca a zabezpečuje účinnú komunikáciu medzi digitálnymi zložkami; žiada Komisiu, aby čo najskôr začala s aktualizáciou európskeho rámca interoperability spoločne s integrovaným normalizačným plánom, v ktorom sa určia a vymedzia kľúčové priority;

41.  zdôrazňuje, že súkromné a verejné investície do rýchlych a vysokorýchlostných komunikačných sietí sú nutnou podmienkou akéhokoľvek digitálneho pokroku a je nutné stimulovať ich stabilným regulačným rámcom EÚ, ktorý umožní všetkým subjektom investovať aj do vidieckych a odľahlých oblastí;

42.  zdôrazňuje význam úspešnej implementácie Európskeho fondu pre strategické investície pre maximalizáciu investícií a pre podporu inovačných spoločností v rôznych štádiách financovania ich rozvoja; zdôrazňuje, že tam, kde dochádza ku zlyhaniu trhu, je dôležité naplno využívať tie verejné zdroje, ktoré už sú na investície do digitálnej oblasti k dispozícii, a umožniť synergie medzi programami EÚ ako Horizont 2020, Nástrojom na prepájanie Európy, inými relevantnými štrukturálnymi fondmi a ďalšími nástrojmi;

43.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či súčasná širokopásmová stratégia pre mobilné a pevné siete (vrátane jej cieľov) obstojí aj v budúcnosti, a či spĺňa podmienky pre vysokú konektivitu pre všetkých, aby sa zabránilo vzniku digitálnej priepasti, pre potreby hospodárstva, ktorého motorom sú dáta, a pre rýchle zavádzanie sietí piatej generácie (5G);

44.  zdôrazňuje, že EÚ by mala svoju konkurenčnú výhodu založiť na vytvorení živnej pôdy pre inovačné podniky, čo si vyžiada modernú priemyselnú politiku a viac integrovanú infraštruktúru, ktorá stavia do popredia zavádzanie technológií a inovácie a vytváranie priaznivého regulačného rámca pre podnikateľské prostredie; žiada, aby akýkoľvek digitálny rámec, ktorý sa v budúcnosti navrhne, bol inkluzívny, prístupný, a zaisťoval vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov;

Správa jednotného trhu

45.  zdôrazňuje, že ak sa má na všetkých úrovniach dosiahnuť pevnejšia správa jednotného trhu a zodpovednosť za jednotný trh, je potrebné objasniť rozdelenie úloh medzi týmito úrovňami a rámcami, čo poskytne lepšie stimuly a jasnú zodpovednosť za vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, aby sa zabezpečil nový impulz pre jednotný trh;

46.  konštatuje, že viacúrovňovú zodpovednosť za správu jednotného trhu by bolo možné úspešne dosiahnuť prostredníctvom deregulácie na jednej strane a rozsiahlejšej kultúry presadzovania regulačného rámca na strane druhej; vyzýva na rozvoj ľudského kapitálu, a to okrem iného na základe dostupnejších informácií a vhodnej odbornej prípravy zameranej na zvýšenie úrovne znalostí a informovanosti;

47.  žiada Komisiu, aby zaistila jednotné presadzovanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi, aby na to využila všetky dostupné informácie, údaje a nástroje, ktoré má k dispozícii, a aby uplatňovala dôsledky uvedené v zmluvách v prípadoch, keď členské štáty politiky a právne predpisy EÚ nedodržiavajú;

48.  poukazuje na dôležitosť monitorovania a zberu údajov a na potrebu pevného a integrovaného systému; je znepokojený tým, že informácie o verejných konzultáciách sú vo väčšine prípadov k dispozícii len v jednom jazyku, čo neumožňuje všetkým zainteresovaným stranám pripomienkovať dôležité záležitosti a návrhy; nazdáva sa, že údaje a dôkazy by mali byť zohľadňované pri prijímaní strategických rozhodnutí, ktoré sú kľúčové z hľadiska dosiahnutia jednotného trhu, znižovania rozdielov medzi členskými štátmi a zlepšovania správy jednotného trhu, ako napríklad pri stanovovaní priorít činností a presadzovania predpisov a pri hodnotení integrácie jednotného trhu a jeho konkurencieschopnosti, a tiež v rámci štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi;

49.  vyzýva Komisiu, aby vydala výročnú správu o prekážkach na jednotnom trhu v rôznych členských štátoch a v EÚ ako celku, a aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny uvádzala odporúčania zamerané na ich odstránenie; zdôrazňuje, že jednotný trh by mal mať v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny významnejšiu úlohu;

50.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby využívala všetky dostupné opatrenia, vrátane konaní o porušení právnych predpisov, na zaistenie plnohodnotnej implementácie právnych predpisov venovaných jednotnému trhu; je znepokojený skutočnosťou, že náprava v rámci konania o porušení právnych predpisov trvá v prípade porušenia pravidiel jednotného trhu a náprave príliš dlho, a je znepokojený vysokým počtom dosiaľ neskončených prípadov;

51.  berie na vedomie prínosy siete SOLVIT; žiada, aby bol SOLVIT posilnený a lepšie prepojený s útvarmi Komisie a dobre zakomponovaný do existujúcich projektov a databáz ako CHAP a EU Pilot s cieľom vytvoriť informačnú súčinnosť a zabezpečiť výmenu osvedčených postupov; žiada, aby Komisia sústavne sledovala nevyriešené prípady; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili potrebnú podporu a odbornosť pre sieť SOLVIT, aby tá mohla efektívne riešiť prípady, ktoré dostáva;

52.  domnieva sa, že orgány dohľadu nad trhom v rámci jednotného trhu je potrebné posilniť, lepšie prepojiť a primerane vybaviť personálom na to, aby dokázali čeliť dnešným výzvam, najmä výzvam vyplývajúcim z celosvetovej hospodárskej súťaže; naliehavo žiada vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby užšie spolupracovali a aby si vymieňali informácie a najlepšie postupy s cieľom efektívne bojovať s rôznymi formami nekalej súťaže na jednotnom trhu, ako sú napríklad vysoký počet nelegálnych a neštandardných produktov, ktoré spôsobujú vysoké náklady podnikom dodržiavajúcim predpisy a pre spotrebiteľov predstavujú vysoké riziko, najmä pre tých najzraniteľnejších; je znepokojený dĺžkou omeškania Rady Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie balíka predpisov o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a dohľade nad trhom, čo ohrozuje bezpečnosť výrobkov v EÚ; vyzýva Radu, aby ho bezodkladne prijala;

53.  víta iniciatívu Komisie zameranú na vytvorenie jednotnej digitálnej brány, ktorá bude pôsobiť ako dostupný komplexný portál, ktorým sa zracionalizuje a zjednoduší prístup k informáciám a ktorý bude presadzovať existujúce samostatné užívateľské platformy; zdôrazňuje úlohu vnútroštátnych a regionálnych vlád pri presadzovaní týchto platforiem, pri ich sprístupňovaní a vzdelávaní používateľov; vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila a zefektívnila online nástroje pre jednotný trh;

54.  uznáva dôležitosť lepších regulačných zásad a iniciatívy REFIT, ako aj potrebu regulačnej bezpečnosti a predvídateľnosti pri tvorbe nových legislatívnych iniciatív; zdôrazňuje, že zásada zlepšovania právnych predpisov nesmie ohrozovať právo EÚ a členských štátov prijímať právne predpisy v oblastiach, ktoré sú kľúčové z hľadiska všeobecného záujmu, napríklad v oblasti zdravia a životného prostredia;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

„Európsky model je v prvom rade sociálny a hospodársky systém založený na úlohe trhu, pretože žiadny počítač na svete nedokáže spracovať informácie lepšie než trh“

Jacques Delors

Jednotný trh je cenným zdrojom, od ktorého závisí súčasná a budúca hospodárska prosperita Európskej únie. Nevyužitý potenciál jednotného trhu sa odhaduje na 1 bilión EUR a je jednak príležitosťou, aby sa zabezpečilo, že z jednotného trhu budeme mať úžitok my všetci, jednak poplašným signálom, aby sa k tomu urýchlene pristúpilo. V súčasnosti obchodu v rámci EÚ bráni množstvo prekážok, mnohé členské štáty nepresadzujú rozhodnutia, ku ktorým sa zaviazali. EÚ je taká silná, aké silné sú jej jednotlivé zložky, teda 28 členských štátov.

Spravodajkyňa zastáva názor, že na dosiahnutie želaného hospodárskeho rastu v členských štátoch EÚ je potrebná koordinácia makroekonomických i mikroekonomických politík v spojení s koordináciou fiškálnych politík.

Potenciál opatrení v oblasti jednotného trhu zameraných na podnietenie zamestnanosti a rastu si získal na úrovni EÚ široké uznanie(6). Napriek opakovaným výzvam na posilnenie jednotného trhu v záveroch Európskej rady(7), ročných prieskumoch rastu a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny(8) sa však doposiaľ zaznamenal len malý pokrok(9).

S cieľom dosiahnuť efektívne výsledky, pokiaľ ide o pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť, musí pokrok v oblasti integrácie jednotného trhu v členských štátoch sprevádzať lepšia správa a väčšia transparentnosť procesu. Spravodajkyňa sa nazdáva, že toto možno dosiahnuť zahrnutím jednotného trhu do európskeho semestra.

Preto na základe predchádzajúcich správ Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (správy spravodajcov Schwab, Cofferatti a Gall-Pelzc) a uznesení EP spravodajkyňa rozhodne podporuje začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra.

V časti 1 tejto správy spravodajkyňa navrhuje, aby pilier jednotného trhu obsahoval tieto prvky:

(i)  systém pravidelného monitorovania a hodnotenia integrácie a konkurencieschopnosti jednotného trhu, pričom v záujme dôveryhodnosti takéhoto systému je potrebné, aby sa zameral na súbor prioritných oblastí, v ktorých by pôsobenie viedlo k vytvoreniu najväčšieho rastu a zamestnanosti, a musí zahŕňať rozsiahlu informačnú databázu kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií na hodnotenie pokroku v členských štátoch. Súčasťou monitorovacieho procesu a hodnotenia by malo byť stanovenie referenčných hodnôt, proces partnerského preskúmania a výmena osvedčených postupov.

(ii)  Každý pokrok v oblasti integrácie jednotného trhu a konkurencieschopnosti by sa mal každoročne hodnotiť formou správy; správa o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti by mohla slúžiť ako základ pre výročné hodnotenie mikroekonomických politík.

(iii)  Spravodajkyňa zastáva názor, že na posilnenie správy a transparentnosti procesu a prevzatia zodpovednosti zaň by sa tieto výročné správy mali systematicky zohľadňovať v hospodárskych a fiškálnych hodnoteniach členských štátov a mali by slúžiť ako podklad pre osobitné časti ročného prieskumu rastu týkajúce sa jednotného trhu, pre odporúčania pre jednotlivé krajiny a

(iv)  pravidelný štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi o dodržiavaní predpisov.

(v)  Okrem toho spravodajkyňa zdôrazňuje, že zapojenie EP, inkluzívny a nediskriminačný prístup ku všetkým členským štátom EÚ – či už členov eurozóny alebo nie–, k národným parlamentom členských štátov a všetkým zainteresovaným stranám je nevyhnutný z hľadiska transparentnosti, správy a prevzatia zodpovednosti a v neposlednom rade pre úspech celého procesu.

Napriek tomu, že v rozličných oblastiach členské štáty dosiahli istý pokrok, pokiaľ ide o zjednodušenie vnútroštátnych právnych predpisov, aby boli zrozumiteľnejšie pre spotrebiteľov a pre podniky, zostáva ešte niekoľko hlavných nedoriešených otázok, ktoré predstavujú prekážku brániacu ďalšiemu prehĺbeniu a integrácii jednotného trhu. Spravodajkyňa identifikuje tieto hlavné prekážky v 2. časti a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby na ne čo najrýchlejšie reagovali.

Správa s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu uverejnená minulý rok sa podrobne zaoberá hospodárskymi nákladmi plynúcimi z roztrieštenosti jednotného trhu. V správe sa odhaduje, že dokončenie jednotného trhu v týchto oblastiach by prinieslo hospodárske príjmy v rozmedzí od 651 miliárd do 1,1 bilióna eur ročne, čo zodpovedá rozpätiu od 5% do 8,63 % HDP EÚ(10). Spravodajkyňa považuje za veľkú škodu, že stále nevyužívame pokrok, ktorý sa v priebehu uplynulých 20 rokov dosiahol, najmä vzhľadom na rastúcu medzinárodnú konkurenciu.

V tejto správe sa oceňuje stratégiu vnútorného trhu pre tovar a služby, ktorú Komisia uverejnila v októbri 2015 spolu so správou o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti(11), a vyjadruje sa v nej presvedčenie, že Komisia zaujíma správny prístup, ale zdôrazňuje sa, že prvoradé je, aby všetkých 28 členských štátov presadzovalo a vykonávalo už existujúce právne predpisy (načrtnuté v 2. časti), čo je kľúčom k plnému využitiu potenciálu jednotného trhu. Platí to bez ohľadu na to, či budú zavedené nové prvky a nástroje, ktoré by ďalej posilnili a doplnili tieto zmienené právne predpisy.

Spravodajkyňa vyjadruje presvedčenie, že nedostatok investícií v EÚ a ich pomalé tempo, najmä v oblasti IKT, ako aj problémy, ktorým čelia MSP pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu, sú kritickými prekážkami brániacimi rastu a tvorbe pracovných miest v celej EÚ. Preto víta investičný plán Komisie pre Európu a Európsky fond pre strategické investície, ktorých cieľom je podporiť investície do reálnej ekonomiky a uľahčiť prístup MSP k financovaniu, ale nazdáva sa, že by sa mohli uskutočniť ďalšie kroky a MSP a ostatným podnikom by sa mohla poskytnúť finančná podpora s cieľom podporiť ich prechod na digitálnu formu(12).

V správe sa ďalej riešia transformačné účinky digitalizácie na podniky a spotrebiteľov, konkrétne v 3. časti. Jednotný trh 21. storočia sa radikálne líši od jednotného trhu 20. storočia. Tieto zmeny možno vo veľkej miere pripísať digitálnej revolúcii, stieraniu hraníc medzi produktmi a službami a zrodeniu tzv. výrobcu – spotrebiteľa, ktorý spája prvky spotreby a výroby, ako aj meniacim sa modelom našej ekonomiky, t. j. vzniku hospodárstva spoločného využívania zdrojov. Pripomína, že hodnota hospodárstiev spoločného využívania zdrojov majú v súčasnosti v celosvetovom meradle odhaduje na 10 miliárd EUR, ale do roku 2025 sa podľa očakávaní táto hodnota má zvýšiť na viac než 250 miliárd EUR.

Spravodajkyňa zdôrazňuje nový model v investičných vzorcoch, podľa ktorého sa obchodné investície a výdavky v oblasti nehmotného majetku majú v porovnaní s hmotným majetkom rastúcu tendenciu. Je pevne presvedčená, že vytvorenie digitálneho jednotného trhu nám dokáže zmeniť nám životy na nepoznanie.

Rada by však pripomenula, že je tu stále množstvo prekážok, ako geografické blokovanie, rozličné pravidlá pre doručovanie balíkov, nedostatok harmonizovaných pravidiel na úrovni EÚ v oblasti zmlúv a ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o cezhraničné pravidlá elektronického obchodu, a nedostatočná digitálna infraštruktúra, aby sme spomenuli aspoň niektoré, a tie bránia dovŕšeniu jednotného digitálneho trhu. Spravodajkyňa víta stratégiu Komisie pre jednotný digitálny trh, ale žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala meniacim sa trendom v správaní a spoločenským trendom v súvislosti s digitálnou technológiou.

V správe sa zdôrazňuje, že Európa čelí novej forme konkurencie – a to digitálnej. Namiesto toho, aby sa na miestnej úrovni vyvíjali mocné priemyselné odvetvia, rozvíjajúce sa ekonomiky môže dnes predbehnúť vyspelejšie hospodárstva tým, že zavedú najmodernejšie technológie a budú využívať produkty a služby v celosvetovom meradle. Z tohto dôvodu by spravodajkyňa rada znova pripomenula, že investície do IKT, digitálnych technológií a výskumu a vývoja sú nevyhnutné, ak chce EÚ získať konkurenčnú výhodu. Aby sa mohla digitálna transformácia uskutočniť rovnako v celej Európe, rozhodujúce sú infraštruktúry, interoperabilita a celoeurópske štandardy.

Spravodajkyňa sa tiež nazdáva, že nedostatok potrebných digitálnych zručností a vzdelávania sú kľúčovým chýbajúcim kúskom skladačky, bez ktorého sa jednotný digitálny trh nepodarí nikdy naplno dokončiť. Keďže nezamestnanosť je v Európe stále výrazne vyššia, než bola pred recesiou, je nesmierne dôležité, aby sme občanom EÚ poskytli náležité zručnosti a vedomosti, aby sa mohli prispôsobiť stále rastúcej digitalizácii podnikov a priemyslu, čím sa zabráni inak nezastaviteľnému rastu nezamestnanosti.

V tejto správe sa tiež vyjadruje názor, že jednotný trh je naďalej slabý (4.časť). Aby sa uvoľnil potenciál jednotného trhu, musia sa výrazne posilniť implementácia a presadzovanie dodržiavania predpisov a treba odstrániť zostávajúce prekážky a neopodstatnené či neprimerané obmedzenia.

Spravodajkyňa uznáva, že zmena môže prísť jedine zhora, ale že všetci zúčastnení sa musia stotožniť s kultúrou dodržiavania pravidiel jednotného trhu a partnersky spolupracovať. Takéto viacvrstvové prevzatie zodpovednosti sa musí podporovať príslušným vzdelávaním, pomocou a vyčlenenými zdrojmi a dostupnými informáciami na všetkých úrovniach.

Spravodajkyňa sa nazdáva, že Komisia by mala zaujať strategický postoj k presadzovaniu právnych predpisov a vyberať si zo všetkých dostupných nástrojov, od mäkkých opatrení, akým sú upozornenia ex-ante a ex-post na vnútroštátne právne predpisy, proporcionalita, stanovenie referenčných hodnôt, štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi, vzájomný tlak partnerov, až po konania vo veci porušenia právnych predpisov.

Pokrok v monitorovaní integrácie jednotného trhu, zhromažďovanie údajov o sťažnostiach, vnútroštátnych právnych predpisoch a hodnotenia majú z hľadiska účinného presadzovania právnych predpisov ťažiskový význam. Okrem toho treba objasniť rozdelenie úloh medzi európskou, vnútroštátnou a regionálnou úrovňou. Rámec by mal poskytovať lepšie stimuly a jasné pridelenie zodpovednosti za vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, čo je potrebné na obnovu prevzatia zodpovednosti a kultúru založenú na dôvere a dodržiavaní predpisov.

V správe sa navrhuje, aby Komisia v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov vytyčovala priority a zamerala sa na prípady, ktoré by mali rozsiahly odrádzajúci účinok, a aby vypracovala solídny súbor dôkazov. Spravodajkyňa zastáva názor, že ako alternatíva ku konaniam vo veci porušenia právnych predpisov je potrebný „ľahší“ a rýchlejší nástroj so všeobecným uplatnením – rýchly mechanizmus mimosúdneho urovnania sporov, ktorý by mohol vychádzať zo siete SOLVIT.

Táto správa sa tiež zaoberá existujúcim systémom vnútroštátnych orgánov trhového dohľadu a tým, do akej miery je táto sieť schopná účinne presadzovať normy EÚ. Žiada sa v nej vytvorenie pevnejšieho systému užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, lepšia výmena informácií a osvedčených postupov a koordinovanejšia činnosť zameraná na poskytovanie účinnej a rýchlej odozvy na vysoký počet nezákonných produktov alebo produktov nespĺňajúcich požiadavky v EÚ.

Spravodajkyňa je pevne presvedčená o tom, že ľahký prístup k informáciám je základným predpokladom dobrej správy jednotného trhu. Vyjadruje uznanie úsiliu Komisie a členských štátov o vytvorenie množstva informačných portálov určených pre rozličných používateľov: podnikov, občanov a spotrebiteľov. Zastáva názor, že na racionalizáciu a zjednodušenie prístupu k informáciám a na podporu existujúcich platforiem venovaných používateľom je potrebný jednoduchý, užívateľsky zrozumiteľný a dostupný komplexný portál, napr. jednotná digitálna brána, za predpokladu, e vnútroštátne a regionálne vlády sprístupnia tento portál a budú verejne informovať občanov o jeho využití.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Nicola Danti, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Robert Rochefort, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Biljana Borzan, Edward Czesak, Roberta Metsola, Jens Nilsson, Julia Reda, Adam Szejnfeld, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella De Monte, Andrejs Mamikins, Ivan Štefanec

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

27

+

ALDE, ECR, PPE, S&D

Dita Charanzová, Robert Rochefort, Edward Czesak, Vicky Ford, Richard Sulík, Anneleen Van Bossuyt, Pascal Arimont, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Ildikó Gáll-Pelcz, Antonio López-Istúriz White, Roberta Metsola, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Adam Szejnfeld, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Biljana Borzan, Nicola Danti, Isabella De Monte, Evelyne Gebhardt, Liisa Jaakonsaari, Andrejs Mamikins, Marlene Mizzi, Jens Nilsson, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Marc Tarabella

1

-

ENF

Mylène Troszczynski

2

0

Verts/ALE

Pascal Durand, Julia Reda

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0067.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0069.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0130.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0038.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0054.

(6)

V záveroch Rady z decembra 2013 (ods. 25) sa uvádza, že „v ročných prieskumoch rastu sa identifikujú oblasti, v ktorých prevládajú významné zmeny a v ktorých je potrebný ďalší pokrok. Osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu fungovania a flexibility jednotného trhu s produktmi a službami, čím sa zlepší podnikateľské prostredie a... prioritne by sa mala podnecovať konkurencieschopnosť, podporovať tvorba pracovných miest a boj proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí...“

(7)

Závery Rady z 27. – 28. júna 2013, závery Rady z 24. – 25. októbra (odseky 7, 9, 19, 20 a 21), závery Rady z 19. – 20. decembra 2013.

(8)

Štvrťročná správa o eurozóne, zväzok 14, č. 2.

(9)

V rokoch 2012 – 2013 bolo úplne alebo z veľkej časti implementovaných len asi 10 % všetkých odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Zdroj: Deroose a Griesse, 2014, Reagujú členské štáty EÚ na odporúčania európskeho semestra?

(10)

Štúdia EPRS Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu september 2014 http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2014/510981/EPRS_STU%282014%29510981_REV1_EN.pdf

(11)

Oba dokumenty sú dostupné na tomto odkaze http://ec.europa.eu/priorities/internal-market/index_en.htm

(12)

V súčasnosti možno 41 % podnikov stále klasifikovať ako nedigitálnych, čo znamená, že nepoužívajú digitálne technológie a nemajú žiadnu digitálnu stratégiu – pričom iba 2 % podnikov v plnej miere využíva digitálne príležitosti (s. 3) http://ec.europa.eu/epsc/pdf/publications/strategic_note_issue_7.pdf

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia