SPRÁVA o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014

    2.2.2016 - (2015/2231(INI))

    Výbor pre petície
    Spravodajkyňa: Soledad Cabezón Ruiz
    PR_INI_AnnOmbud


    Postup : 2015/2231(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A8-0020/2016
    Predkladané texty :
    A8-0020/2016
    Prijaté texty :

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014

    (2015/2231(INI))

    Európsky parlament,

    –  so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014,

    –  so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    –  so zreteľom na články 11, 19, 41, 42 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

    –  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana[1],

    –  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana,

    –  so zreteľom na druhú a tretiu vetu článku 220 ods. 2 rokovacieho poriadku,

    –  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0020/2016),

    A.  keďže výročná správa o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2014 bola oficiálne predložená predsedovi Parlamentu 26. mája 2015 a ombudsmanka Emily O'Reillyová predložila správu Výboru pre petície 23. júna 2015 v Bruseli;

    B.  keďže Emily O’Reillyová bola na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 16. decembra 2014 znovu zvolená za európsku ombudsmanku;

    C.  keďže hlavnou prioritou európskeho ombudsmana je zabezpečiť, aby práva občanov boli v plnom rozsahu dodržiavané, a keďže právo na dobrú správu verejných vecí odzrkadľuje najvyššie normy, ako sa to očakáva od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie; keďže ombudsman zohráva zásadnú úlohu, čo sa týka pomoci inštitúciám EÚ stať sa otvorenejšími, účinnejšími a ústretovejšími vo vzťahu k občanom s cieľom posilniť dôveru občanov v Úniu;

    D.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z mája 2015 má 40 % občanov dôveru v Európsku úniu a 46 % dôveru nemá; keďže schopnosť vzájomnej kontroly medzi inštitúciami je nevyhnutná na zvýšenie úrovne spokojnosti európskych občanov;

    E.  keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje, že „každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228“;

    F.  keďže podľa článku 228 ZFEÚ je európsky ombudsman oprávnený prešetrovať prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie pri výkone jeho súdnych funkcií; keďže v článku 41 Charty základných práv sa uvádza, že každý má právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote,

    G.  keďže článok 43 charty stanovuje: „Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí.“;

    H.  keďže podľa prvého európskeho ombudsmana „k nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je pre ňu záväzná”[2]; keďže sa preto od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie vyžaduje nielen to, aby si plnili zákonné povinnosti, ale aj to, aby pri poskytovaní služieb postupovali svedomito a zabezpečili, aby sa k verejnosti pristupovalo náležite a ľudia si mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva; keďže pojem dobrá správa vecí verejných by sa mal chápať ako neustály a pokračujúci proces zlepšovania;

    I.  keďže v roku 2014 požiadalo ombudsmanku o pomoc 23 072 občanov; keďže 19 170 občanov dostalo radu prostredníctvom interaktívneho sprievodcu na jej internetovej stránke; keďže v roku 2014 ombudsmanka zaznamenala 2 079 sťažností a dostala 1 823 žiadostí o informácie;

    J.  keďže z celkového počtu 2 163 sťažností, ktoré spracoval úrad ombudsmana, 736 bolo v rámci jeho mandátu a 1 427 nepatrilo do jeho mandátu;

    K.  keďže z 2 163 spracovaných sťažností ombudsmanka v 1 217 prípadoch poskytla sťažovateľovi poradenstvo alebo prípad postúpila ďalej, v 621 prípadoch bol sťažovateľ informovaný, že nemožno poskytnúť žiadnu ďalšiu radu, a v 325 prípadoch sa začalo vyšetrovanie;

    L.  keďže ombudsmanka otvorila 342 vyšetrovaní, z ktorých 325 vychádzalo zo sťažností a v 17 prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastného podnetu; keďže ombudsmanka uzavrela 400 vyšetrovaní, z čoho bolo 13 vyšetrovaní z vlastného podnetu; keďže z uzavretých vyšetrovaní 335 predložili jednotliví občania a 52 predložili spoločnosti, združenia a iné právne subjekty;

    M.  keďže ombudsmanka postúpila 772 sťažností členom Európskej siete ombudsmanov vrátane 86 sťažností postúpených Výboru pre petície, 144 Komisii a 524 ďalším inštitúciám a orgánom; keďže väčšina vyšetrovaní sa týkala Komisie (59,6 %) a ďalej nasledovali agentúry EÚ (13,7 %), EPSO (9,4 %), iné inštitúcie (8,5 %), ESVČ (3,8 %), Parlament (3,5 %) a OLAF (3,2 %);

    N.  keďže z uzavretých vyšetrovaní ombudsmanky sa 21,5 % týkalo žiadostí o informácie a prístup k dokumentom, 19,3 % úlohy Komisie ako strážkyne zmlúv, 19,3 % konkurzov a výberových konaní a 16 % inštitucionálnych a politických otázok, 11,3 % správy a služobného poriadku, 8,3 % udeľovania verejných zákaziek alebo grantov a 6 % plnenia zmlúv;

    O.  keďže z uzavretých vyšetrovaní 133 prípadov vyriešila inštitúcia, alebo boli uzavreté po dosiahnutí zmierlivého riešenia a v 163 prípadoch ombudsmanka skonštatovala, že ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené;

    P.  keďže v 76 prípadoch nebol zistený nesprávny úradný postup; keďže v 39 prípadoch bol zistený nesprávny úradný postup a v 13 prípadoch sa vec uzatvorila inak; keďže v prípadoch, keď sa zistil nesprávny úradný postup, vydala ombudsmanka v 27 prípadoch kritické poznámky a v 12 prípadoch návrhy odporúčaní;

    Q.  keďže väčšina vyšetrovaní uzavretých v roku 2014 trvala od 3 do 18 mesiacov; keďže priemerný čas potrebný na uzavretie vyšetrovania bol 11 mesiacov;

    R.  keďže inštitúcie vyhoveli 80 % návrhov ombudsmanky; keďže stále zostáva 20 % návrhov, ktoré boli predložené, ale zatiaľ sa podľa nich nepostupovalo;

    S.  keďže Výbor pre petície, ktorý iba v roku 2014 dostal 2 714 petícií, má dôležitú úlohu pri fungovaní inštitúcií Európskej únie, pričom zabezpečuje približovanie Parlamentu občanom; keďže úzke vzťahy medzi ombudsmankou a Výborom pre petície by zlepšili mieru demokratickej kontroly činnosti európskych inštitúcií;

    1.  schvaľuje výročnú správu za rok 2014 predloženú európskou ombudsmankou;

    2.  blahoželá Emily O’Reillyovej k jej opätovnému zvoleniu za európsku ombudsmanku a k jej vynikajúcej práci; podporuje jej cieľ pomáhať inštitúciám EÚ v ich úsilí poskytovať čo najlepšie služby občanom a obyvateľom Európy; domnieva sa, že dôraz, ktorý ombudsmanka kládla na transparentnosť ako záruku dobrej správy vecí verejných, mal zásadný význam;

    3.  víta a plne podporuje skutočnosť, že ombudsmanka vo väčšej miere využíva svoju právomoc začať strategické vyšetrovanie z vlastného podnetu; víta skutočnosť, že v rámci svojho úradu vymenovala koordinátora vyšetrovania z vlastného podnetu a zaviedla nové vnútorné pravidlá pre informátorstvo; vyjadruje ombudsmanke uznanie za úsilie vynaložené na reorganizáciu jej úradu, ktoré už prinieslo značné zvýšenie efektívnosti; víta a podporuje prezieravý prístup ombudsmanky a prijatie novej päťročnej stratégie s názvom Do roku 2019, ktorá zavádza strategickejší prístup k riešeniu systémových problémov a podpore dobrej správy vecí verejných;

    4.  víta vyšetrovania, ktoré ombudsmanka iniciovala v roku 2014 a ktorých kľúčovými témami boli: transparentnosť v rámci inštitúcií EÚ, transparentnosť pri lobovaní a klinickom skúšaní, základné práva, etické otázky, účasť občanov na rozhodovaní EÚ, projekty a programy financované zo strany EÚ a politika hospodárskej súťaže EÚ;

    5.  pripomína, že v priebehu rokov sa 20 – 30 % sťažností týkalo transparentnosti a najčastejším problémom v súvislosti s transparentnosťou bolo zamietnutie inštitúcií poskytnúť prístup k dokumentom a/alebo informáciám; domnieva sa, že otvorenosť a prístup k dokumentom v súlade s článkom 15 ZFEÚ a článkom 42 charty sú zásadnou súčasťou systému inštitucionálnych kontrol a rovnováhy; podporuje akúkoľvek iniciatívu Komisie a ďalších inštitúcií EÚ na zabezpečenie rovnakého, rýchleho a jednoduchého prístupu k dokumentom EÚ pre všetkých; s uznaním berie na vedomie zvýšenie transparentnosti vyplývajúce zo zavedenia verejného registra dokumentov na internete; vyzýva ombudsmanku, aby prešetrila otázky transparentnosti, pokiaľ ide o prístup Parlamentu k príslušným dokumentom Komisie o porušeniach povinnosti a postupoch v rámci projektu EU Pilot; domnieva sa, že je potrebné stanoviť a zaviesť vhodné mechanizmy s cieľom zabezpečiť vierohodný medziinštitucionálny dialóg;

    6.   upozorňuje, že ešte stále sa riadne a účinne nedodržiavajú všetky ustanovenia týkajúce sa Aarhuského dohovoru a súvisiacich nariadení (1367/2006/ES a 1049/2001/ES); domnieva sa, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie v oblasti transparentnosti zo strany Komisie, najmä v súvislosti s dostupnosťou, pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu informácií poskytovaných jednotlivým občanom a organizáciám občianskej spoločnosti na ich žiadosť o prístup k dokumentom; vyzýva ombudsmanku, aby viedla vyšetrovanie na základe rozsiahlej petície č. 0134/2012 o týchto otázkach s cieľom identifikovať a napraviť akékoľvek prípadné nesprávne úradné postupy týkajúce sa vykonávania uvedených predpisov príslušnými inštitúciami EÚ;

    7.  víta vyšetrovania ombudsmanky, pokiaľ ide o prípady tzv. otáčavých dverí týkajúce sa vysokopostavených úradníkov EÚ; poznamenáva, že ombudsmanka vyšetrila sťažnosti piatich MVO a preskúmala 54 spisov Komisie; nabáda ombudsmanku, aby prispela k vypracovaniu a zavedeniu jasných a podrobných kritérií a mechanizmov presadzovania s cieľom zisťovať a vyšetrovať konflikty záujmov na všetkých úrovniach inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ a podľa možnosti im predchádzať;

    8.  domnieva sa, že pojem konflikt záujmov nie je len otázkou transparentnosti a že zabezpečenie európskej verejnej správy bez takýchto konfliktov je prvoradým cieľom v úsilí o vytvorenie skutočnej európskej demokracie a zabezpečenie dôvery európskych občanov, ako aj dôvery medzi štátnymi úradníkmi a v inštitúciách; odporúča ombudsmanke, aby pri svojich vyšetrovaniach brala do úvahy ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, usmernenia OECD pre riadenie konfliktu záujmov vo verejnej službe a osobitné odporúčania organizácie Transparency International;

    9.  konštatuje, že v dôsledku vyšetrovaní ombudsmanky Komisia zverejnila dokumenty o vstupe Grécka do eurozóny, Európska centrálna banka zverejnila list írskej vláde o finančnej kríze a Komisia sa riadila odporúčaním ombudsmanky, aby zverejnila dokumenty o reforme spoločnej rybárskej politiky, hoci až po dosiahnutí dohody o reforme;

    10.  víta pokrok, pokiaľ ide o otvorenosť v rámci prebiehajúcich rokovaní o TTIP, ku ktorému došlo po vyšetrovaniach ombudsmanky zameraných na transparentnosť uvedených rokovaní; konštatuje, že Rada následne zverejnila smernice, ktoré EÚ používa pri rokovaniach o TTIP, a že Komisia oznámila plány na zvýšenie transparentnosti pri lobingu a na rozšírenie prístupu k dokumentom o TTIP; berie na vedomie obavy občanov týkajúce sa transparentnosti rokovaní o TTIP;

    11.  pripomína, že Výbor pre petície dostáva od skupín a občanov početné anonymné sťažnosti na nedostatočnú transparentnosť rokovaní o TTIP, ktoré preukazujú značné obavy verejnosti v súvislosti s touto témou na európskej úrovni;

    12.   zaujíma sa, či dlhé prieťahy v Rade pri rozhodovaní o niektorých legislatívnych iniciatívach, ako napríklad v prípade horizontálnej antidiskriminačnej smernice, ktorá bola zmrazená viac ako šesť rokov, alebo ratifikácie Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu osôb so zrakovým postihnutím a osôb s poruchami čítania k zverejneným dielam, nepatria do kategórie nesprávneho úradného postupu, pretože vyvolávajú značnú frustráciu dotknutých občanov vo vzťahu k inštitúciám EÚ; naliehavo vyzýva Radu a najmä jej blokujúce menšiny, aby podnikli potrebné kroky na riešenie týchto neznesiteľných situácií; navrhuje, aby ombudsmanka preskúmala túto otázku v rámci svojich právomocí;

    13.  víta zvýšený a nevyhnutný dôraz ombudsmanky na transparentnosť pri lobistických aktivitách a jej prácu na povinnom registri transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby občania mali možnosť sa dozvedieť, kto sa pokúša ovplyvňovať tých, ktorí v EÚ prijímajú rozhodnutia; víta jej vyšetrovanie v súvislosti so zložením a transparentnosťou expertných skupín Komisie, najmä tých, ktoré poskytujú poradenstvo v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), na ktorú EÚ vynakladá viac ako tretinu svojho rozpočtu; podporuje jej prístup s ohľadom na tieto skupiny a nabáda ju, aby naďalej monitorovala transparentnosť ich zloženia s cieľom zaručiť vyvážené zastúpenie a rodovú rovnováhu v širokej škále hospodárskych a nehospodárskych záujmových skupín vo všetkých oblastiach politiky;

    14.  konštatuje, že do registra transparentnosti sa dobrovoľne zaregistrovalo viac než 7000 inštitúcií, čo odráža rôznorodosť verejných a súkromných zainteresovaných strán, s ktorými európske inštitúcie spolupracujú; schvaľuje skutočnosť, že ombudsmanka podporuje plán podpredsedu Timmermansa zaviesť povinnú registráciu; víta rozhodnutie Komisie z 1. decembra 2014, ktoré zaväzuje všetkých členov Komisie a jej vedúcich pracovníkov zverejňovať všetky kontakty a stretnutia so zainteresovanými stranami a lobistami; víta skutočnosť, že register by mal obsahovať informácie o ľudských a finančných zdrojoch, ktoré majú lobistické organizácie k dispozícii, čím sa zlepší dodržiavanie existujúcich pravidiel a ustanovení o otvorenosti a dobrej správe vecí verejných v rámci inštitúcií EÚ;

    15.  nabáda ombudsmanku, aby zostala obozretná a odhodlaná a naďalej naliehala na Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o členov a stretnutia všetkých expertných skupín, technologických platforiem a agentúr; pripomína podmienky, ktoré stanovil v roku 2012, keď zrušil zmrazenie rozpočtu expertných skupín;

    16.  konštatuje, že ombudsmanka v roku 2014 zohrala kľúčovú úlohu v oblasti transparentnosti údajov týkajúcich sa klinického skúšania tým, že pomáhala formovať aktívnu politiku transparentnosti Európskej agentúry pre lieky (EMA); konštatuje, že EMA sa v októbri 2014 rozhodla aktívne zverejňovať svoje správy o klinických štúdiách; nabáda ombudsmanku, aby naďalej sledovala, ako EMA sprístupňuje údaje o klinickom skúšaní, a aby zabezpečila, že bude spĺňať najvyššie normy transparentnosti;

    17.  vyzýva členské štáty, aby pri svojej povinnej spolupráci s ombudsmankou prejavovali väčšiu svedomitosť;

    18.  naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby naďalej presadzovala väčšiu transparentnosť pri klinickom skúšaní, najmä pri posúdeniach kvality výsledkov, ktoré vykonáva Európska agentúra pre lieky; pripomína, že tieto posúdenia by sa mali zakladať na pridanej hodnote inovačných liekov a na skutočných nákladoch na výskum s cieľom zjednodušiť členským štátom stanovovanie cien a modely financovania;

    19.  vyzýva ombudsmanku, aby aj naďalej podporovala úsilie o väčšiu transparentnosť v oblasti výskumu a vývoja s cieľom zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti, a to v rámci právomocí jej úradu;

    20.  víta nové nariadenie EÚ o klinickom skúšaní liekov, ktoré vyžaduje sprístupňovanie informácií o klinickom skúšaní; konštatuje, že Medzinárodný deň práva na informácie 2014, ktorý iniciovala ombudsmanka, bol venovaný transparentnosti údajov o klinickom skúšaní;

    21.  víta vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa ochrany základných práv vo všetkých prípadoch vykonávania politiky súdržnosti EÚ, ktorá bola vytvorená s cieľom zabezpečiť rast a vytvárať pracovné miesta, riešiť problém zmeny klímy a energetickej závislosti a znížiť chudobu a sociálne vylúčenie;

    22.  poznamenáva, že program Horizont 2020 je po SPP a štrukturálnych fondoch tretím najdôležitejším balíkom rozpočtových investícií s rozpočtom takmer 80 000 miliónov EUR a že má pre hospodársky a sociálny rozvoj v budúcnosti kľúčový význam; vyzýva ombudsmanku, aby naďalej zabezpečovala transparentnosť celého procesu analýzy a prideľovania projektov v rámci programu Horizont 2020;

    23.  vyzýva agentúru Frontex, aby zabezpečila rešpektovanie dobrých podmienok pre navrátilcov počas spiatočných letov a správne uplatňovanie svojho kódexu správania pre spoločné operácie návratu; víta výzvu ombudsmanky, aby agentúra Frontex zriadila mechanizmus podávania individuálnych sťažností na prípadné porušovanie základných práv; vyzýva ju, aby túto vec ďalej skúmala vzhľadom na súčasnú situáciu, keď počet utečencov na hraniciach EÚ rastie;

    24.  víta vyšetrovanie ombudsmanky zamerané na to, či inštitúcie EÚ plnia svoju povinnosť zaviesť vnútorné pravidlá pre informátorstvo; pripomína deviatim inštitúciám EÚ, na ktoré sa ombudsmanka obrátila, vrátane Komisie, Parlamentu a Rady, aby ju informovali o pravidlách, ktoré zaviedli alebo plánujú zaviesť;

    25.  vyjadruje ombudsmanke uznanie za jej vyšetrovanie týkajúce sa práva občanov zúčastňovať sa na rozhodovacom procese EÚ, najmä pokiaľ ide o fungovanie európskej iniciatívy občanov; konštatuje, že v roku 2014 ombudsmanka vyzvala organizátorov európskej iniciatívy občanov, organizácie občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany, aby poskytli o európskej iniciatíve občanov spätnú väzbu s cieľom dosiahnuť jej skvalitnenie; so znepokojením konštatuje, že zástupcovia petičných organizácií žiadajú zlepšenie harmonizácie a administratívnych metód na zbieranie a registráciu podpisov; očakáva ďalšie návrhy na zlepšenie, najmä čo sa týka existujúcich technických obmedzení a obmedzení súvisiacich s ochranou údajov v rámci procesu zbierania podpisov; vyzýva ombudsmanku, aby sa podelila o svoje skúsenosti a prispela k revízii nariadenia o európskej iniciatíve občanov;

    26.  oceňuje, že inštitúcie EÚ sa v 80 % prípadov riadili návrhmi ombudsmanky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pretrváva 20-percentná miera prípadov, keď sa jej návrhy nerealizujú; uvedomuje si, že návrhy ombudsmanky nie sú právne záväzné; naliehavo vyzýva inštitúcie, orgány, a agentúry, aby rýchlo, účinne a zodpovedne reagovali na kritické poznámky a návrhy odporúčaní ombudsmanky; podporuje budúce vyšetrovania ombudsmanky v rámci jej právomocí, ktoré sa budú zameriavať na identifikáciu prípadných medzier v transparentnosti pri plnení rozpočtu EÚ;

    27.  vyjadruje ombudsmanke uznanie za iniciatívu v rámci príprav na európske voľby, keď v snahe postaviť občanov do centra rozhodovania usporiadala interaktívne podujatie nazvané Your wish list for Europe (Váš zoznam prianí pre Európu);

    28.  nabáda ombudsmanku, aby naďalej podporovala európsku sieť ombudsmanov s cieľom lepšie informovať občanov EÚ o rozdelení povinností medzi európskym ombudsmanom, národnými a regionálnymi ombudsmanmi a parlamentným Výborom pre petície; uznáva významný prínos tejto siete, pokiaľ ide o podporu výmeny najlepších postupov a informácií o úlohách a právomociach jej členov; konštatuje, že 59,3 % sťažností spracovaných v roku 2014 patrilo do právomoci niektorého z členov siete; vyzýva Výbor pre petície, aby bol aktívnejším členom siete a posilnil s ňou spoluprácu na spoločných politikách, ktoré patria do oblasti činnosti Európskej únie; konštatuje, že ombudsmanka v roku 2014 postúpila tomuto výboru 86 sťažností;

    29.  nabáda ombudsmanku, aby v koordinácii s Európskym dvorom audítorov preskúmala programy a projekty financované Európskou úniou, najmä so zreteľom na financovanie projektov určených na zníženie rozdielov v rozvoji;

    30.  súhlasí s ombudsmankou, že inštitúcie EÚ by mali zabezpečiť, aby boli ich služby prístupné osobám so zdravotným postihnutím a aby tieto osoby mali prístup k informáciám a komunikačným prostriedkom; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby zabezpečili, že pracovné prostredie bude otvorené, inkluzívne a prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa tieto osoby mohli účinne a plne podieľať na politickom a verejnom živote;

    31.  požaduje zvýšenie ročného rozpočtu úradu ombudsmana;

    32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a túto správu Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ich ombudsmanom alebo podobným príslušným orgánom.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Emily O’Reillyová bola na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 16. decembra 2014 znovu zvolená za európsku ombudsmanku.

    Dňa 26. mája 2015 Emily O’Reillyová predložila predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi svoju výročnú správu za rok 2014. Dňa 23. júna 2015 predložila správu na schôdzi Výboru pre petície, ktorý je zodpovedný za vzťahy s jej úradom.

    Právnym základom mandátu európskeho ombudsmana je článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Ombudsman je oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií EÚ[3].

    Právo sťažovať sa Európskemu ombudsmanovi je zakotvené v článku 24 ZFEÚ a v článku 43 Charty základných práv Európskej únie. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa mandát ombudsmana rozšíril tak, aby zahŕňal prípadné nesprávne úradné postupy v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SBZP) vrátane Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

    Ombudsmanova definícia nesprávneho úradného postupu, ktorú schválil Európsky parlament a Európska komisia, znie: „K nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je pre ňu záväzná.” Pre inštitúcie to znamená dodržiavať zásady právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a základné práva. Charta základných práv zahŕňa právo na dobrú správu vecí verejných ako základné právo občanov EÚ (článok 41) a je záväzná pre každú správu inštitúcií EÚ.

    V roku 2014 začala ombudsmanka 325 vyšetrovaní na základe sťažností, 17 vyšetrovaní z vlastného podnetu a uzavrela 387 vyšetrovaní na základe sťažností a 13 vyšetrovaní z vlastného podnetu. Autormi sťažností boli najmä jednotliví občania (335) a spoločnosti, združenia a iné právne subjekty (52).

    Pokiaľ ide o štatistiku krajín, z ktorých sťažnosti pochádzali, na prvom mieste sa umiestnilo Španielsko (309), po ňom nasledujú Nemecko (219), Poľsko (208) a Belgicko (147). Skutočnosť, že mnohé sťažnosti pochádzali z daného členského štátu, však nevyhnutne neznamená, že sa začal proporcionálne ekvivalentný počet vyšetrovaní. Z údajov za rok 2014 napríklad vyplýva, že v súvislosti so 147 sťažnosťami z Belgicka sa začalo 50 vyšetrovaní, zatiaľ čo v prípade 309 sťažností zo Španielska sa začalo len 19 vyšetrovaní.

    Z 342 vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka iniciovala, sa 204 (59,6 %) týkalo Európskej komisie, 47 (13,7 %) agentúr EÚ, 29 (8,5 %) iných orgánov, 32 (9,4 %) Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), 12 (3,8 %) Európskeho parlamentu, 13 (3,8 %) Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a 11 (3,2 %) Európskeho úradu pre boj proti podvodom. Keďže Európska komisia je hlavnou inštitúciou EÚ, ktorej rozhodnutia majú priamy vplyv na občanov, je logické, že by mala byť hlavným predmetom sťažností občanov.

    Pokiaľ ide o predmet vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka uzavrela, dominovali najmä žiadosti o informácie a prístup k dokumentom (86 prípadov), ďalej to bola Komisia ako strážkyňa zmlúv (77), konkurzy a výberové konania (77), inštitucionálne a politické otázky (64), správa a služobný poriadok (45), udeľovanie verejných zákaziek alebo grantov (33) a plnenie zmlúv (24).

    V roku 2014 ombudsmanka podnikla kroky v súvislosti s 2 163 prijatými sťažnosťami. V 1 217 prípadoch jej útvary poskytli poradenstvo alebo prípad postúpili (napríklad členovi Európskej siete ombudsmanov či Výboru EP pre petície), v 621 prípadoch bol sťažovateľ informovaný, že nemožno poskytnúť žiadnu ďalšiu radu, a v 325 prípadoch sa začalo vyšetrovanie.

    Ombudsmanka sa podľa možnosti snaží dospieť k pozitívnemu výsledku tým, že hľadá zmierlivé riešenie, ktoré by uspokojilo sťažovateľa aj príslušnú inštitúciu. V roku 2014 sa našlo zmierlivé riešenie v 133 prípadoch a v 163 prípadoch ombudsmanka rozhodla, že ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Ak však nemožno dosiahnuť zmierlivé riešenie, ombudsmanka buď uzavrie prípad s kritickou poznámkou, alebo vypracuje návrh odporúčania.

    Kritickú poznámku urobí vtedy, keď daná inštitúcia už nemôže prípadu nesprávneho úradného postupu zabrániť, nesprávny úradný postup nemá všeobecný dosah, alebo sa od ombudsmanky nevyžaduje prijatie žiadneho následného opatrenia. Ombudsmanka môže poslať kritickú poznámku aj v prípade, že návrh odporúčania by podľa jej názoru nebol účinný, alebo keď príslušná inštitúcia neakceptuje návrh odporúčania, ale daný nesprávny úradný postup nie je dôvodom na vypracovanie osobitnej správy pre Parlament.

    Kritická poznámka je v každom prípade potvrdením pre sťažovateľa, že jeho sťažnosť bola oprávnená, a príslušnej inštitúcii jasne naznačuje, kde pochybila, aby sa v budúcnosti mohla takémuto konaniu vyhnúť. V roku 2014 adresovala ombudsmanka inštitúciám kritické poznámky v 27 prípadoch.

    Ďalšia poznámka predstavuje nástroj, ktorý ombudsman použije vtedy, ak pri riešení prípadu zistí, že je možné zvýšiť kvalitu správy. Zmyslom ďalších poznámok ombudsmana nie je danú inštitúciu kritizovať, naopak, majú jej slúžiť ako usmernenie a rada, ako zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb.

    S cieľom informovať verejnosť a zabezpečiť, aby sa inštitúcie poučili zo svojich chýb, ombudsmanka každoročne zverejňuje na svojej webovej stránke štúdiu o tom, ako ktorá inštitúcia zohľadnila jej

    kritické poznámky, a vyzýva inštitúcie, aby reagovali.

    Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup v 39 uzavretých prípadoch a vydala 12 návrhov odporúčaní.

    Návrh odporúčania sa vydáva v prípadoch, keď príslušná inštitúcia môže nesprávny úradný postup odstrániť alebo keď má nesprávny úradný postup závažnú povahu či všeobecné dôsledky. V prípade návrhu odporúčania je daná inštitúcia v súlade so zmluvou povinná zaslať ombudsmanovi do troch mesiacov podrobné stanovisko.

    Ak inštitúcia EÚ neposkytne uspokojivú odpoveď na návrh odporúčania, ombudsman môže vypracovať a zaslať Európskemu parlamentu osobitnú správu. Osobitná správa je krajným opatrením ombudsmana a predstavuje posledný krok, ktorý môže ombudsman pri riešení sťažnosti podniknúť. Z tohto hľadiska je na Parlamente, aby rozhodol o ďalších krokoch, ako napríklad o vypracovaní uznesenia. Osobitné správy sa predkladajú Výboru pre petície, ktorý je zodpovedný za vzťahy s ombudsmanom. V roku 2014 ombudsmanka neposlala Parlamentu žiadnu osobitnú správu.

    Pokiaľ ide o tematiku sťažností, z výročnej správy ombudsmanky jasne vyplýva, že najviac sťažností vyvoláva otázka prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií EÚ. V roku 2014 sa zo všetkých uzavretých vyšetrovaní 86 prípadov (21,5 %) týkalo prístupu k dokumentom.

    Inštitúcie sú podľa zmluvy povinné vykonávať svoju činnosť čo najotvorenejšie, aby tak podporovali dobrú správu vecí verejných a zabezpečili zapojenie občianskej spoločnosti. Článok 15 ods. 3 ZFEÚ a článok 42 Charty základných práv zakotvujú právo na prístup k dokumentom inštitúcií. Toto právo sa implementuje v nariadení 1049/2001.

    Európsky ombudsman úzko spolupracuje so svojimi partnermi v členských štátoch. Táto spolupráca sa uskutočňuje v rámci Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patria vnútroštátni a regionálni ombudsmani, výbory pre petície a podobné orgány členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín na členstvo v EÚ a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a/alebo schengenského priestoru. Výbor pre petície EP je riadnym členom tejto siete.

    Sťažnosti, ktoré nepatria do kompetencie európskeho ombudsmana, môže v mnohých prípadoch najlepšie vyriešiť člen siete, napr. štátny alebo regionálny ombudsman. V roku 2014 ombudsmanka postúpila 636 sťažností členom siete, z toho 86 Výboru pre petície. Ostatné sťažnosti sa postúpili Komisii (144) a ďalším inštitúciám a orgánom vrátane siete SOLVIT.

    Sieť organizuje každý druhý rok seminár pre vnútroštátnych a regionálnych ombudsmanov. V roku 2014 európska ombudsmanka a ombudsman pre verejné služby pre Wales (Spojené kráľovstvo) spoločne usporiadali 9. regionálny seminár siete, ktorý sa konal v Cardiffe.

    V článku 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa predpokladá vytvorenie rámca EÚ na podporu, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru. Členmi rámca sú európsky ombudsman, parlamentný Výbor pre petície a Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, Agentúra pre základné práva, Európska komisia a Európske fórum pre osoby so zdravotným postihnutím.

    Úlohou európskeho ombudsmana je chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť, aby si správa EÚ uvedomovala svoje povinnosti, pokiaľ ide o tieto práva. Osoby, ktoré sa domnievajú, že niektorá inštitúcia EÚ nekoná v súlade so spomínaným dohovorom, majú právo obrátiť sa na ombudsmana so žiadosťou o nápravu. Začiatkom roka 2014 sa členom tímu ombudsmanky stal vyslaný národný expert, ktorý sa má podieľať na vypracúvaní pracovného programu v oblasti zdravotného postihnutia a na hľadaní spôsobov, ako lepšie poskytovať občanom a pracovníkom EÚ informácie o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z dohovoru.

    Ombudsmanka sa tiež pravidelne stretáva s členmi a úradníkmi inštitúcií EÚ, kde s nimi diskutuje o spôsoboch skvalitnenia správy, zdôrazňuje význam riadneho vybavovania sťažnosti a zabezpečuje primerané opatrenia v nadväznosti na svoje odporúčania a správy.

    Rozpočet ombudsmana je samostatným oddielom rozpočtu EÚ. Rozpočet ombudsmana v roku 2014 predstavoval 9 857 002 EUR a plán pracovných miest zahŕňa 67 miest.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

    Dátum prijatia

    28.1.2016

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    25

    1

    3

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Soledad Cabezón Ruiz, Pál Csáky, Miriam Dalli, Eleonora Evi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sylvie Goddyn, Daniel Hannan, Peter Jahr, Rikke Karlsson, Jude Kirton-Darling, Svetoslav Hristov Malinov, Notis Marias, Marlene Mizzi, Julia Pitera, Gabriele Preuß, Sofia Sakorafa, Yana Toom, Bodil Valero, Jarosław Wałęsa, Tatjana Ždanoka

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Enrique Calvet Chambon, Jérôme Lavrilleux, Gabriel Mato, Ángela Vallina, Axel Voss, Rainer Wieland

    ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

    25

    +

    ALDE

    Beatriz Becerra Basterrechea, Enrique Calvet Chambon, Yana Toom,

    ECR

    Daniel Hannan, Rikke Karlsson, Notis Marias,

    EFDD

    Eleonora Evi,

    PPE

    Pál Csáky, Peter Jahr, Jérôme Lavrilleux, Svetoslav Hristov Malinov, Gabriel Mato, Julia Pitera, Axel Voss, Jarosław Wałęsa, Rainer Wieland,

    S&D

    Soledad Cabezón Ruiz, Miriam Dalli, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Jude Kirton-Darling, Marlene Mizzi, Gabriele Preuß,

    VERTS/ALE

    Margrete Auken, Bodil Valero, Tatjana Ždanoka,

    1

    -

    ENF

    Sylvie Goddyn,

    3

    0

    GUE/NGL

    Marina Albiol Guzmán, Sofia Sakorafa, Ángela Vallina

    Vysvetlenie použitých znakov:

    +  :  za

    -  :  proti

    0  :  zdržali sa

    • [1]  Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
    • [2]  The European Ombudsman – Annual Report 1999 ((2000/C 260/01), Ú. v. ES C 260, 11.9.2000, s. 1.
    • [3]  Na účely tohto dokumentu zahŕňa pojem „inštitúcia” aj orgány, agentúry a úrady Únie.